NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 30. januára 2014 ( [1]1 ) Vec C-382/12 P MasterCard a i. proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Clánok 81 ES -- Platobný systém debetnými, úverovými a kreditnými kartami -- Mnohostranné standardné výmenné poplatky -- Rozhodnutia zdruzenia podnikov -- Obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska úcinku -- Pojem 'pridruzené obmedzenie` -- Objektívne nevyhnutná povaha -- Dohody o mnohostranných výmenných poplatkoch v rámci EHP uplatnovaných MasterCard na cezhranicné transakcie prostredníctvom platobných kariet -- Podmienky výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES -- Konanie pred Vseobecným súdom -- Podmienky prípustnosti príloh k zalobe" I - Úvod 1. Predmetom tejto veci je odvolanie podané holdingovou spolocnostou MasterCard Incorporated a jej dvoma dcérskymi spolocnostami (dalej len "MasterCard Inc.", "MasterCard International Inc." a "MasterCard Europe", a spolocne "odvolatelky v hlavnom odvolaní") a dve vzájomné odvolania podané The Royal Bank of Scotland plc (dalej len "RBS") a Lloyds TSB Bank Plc (dalej len "LTSB) a Bank of Scotland plc (dalej len "BOS") proti rozsudku MasterCard a i./Komisia (dalej len "napadnutý rozsudok") ( [2]2 ), ktorým Vseobecný súd zamietol zalobu o neplatnost podanú zalobkynami proti rozhodnutiu Komisie K (2007) 6474 v konecnom znení z 19. decembra 2007, ktoré sa týka konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (veci COMP/34.579 - MasterCard, COMP/36.518 - EuroCommerce, COMP/38.580 - Commercial cards, dalej len "sporné rozhodnutie"). 2. Predmetom tejto veci je platobná organizácia zastúpená odvolatelkami v hlavnom odvolaní (dalej len "platobná organizácia MasterCard" alebo "MasterCard"). Túto organizáciu do 25. mája 2006 vlastnili a spravovali pridruzené banky. K tomuto dnu, a zatial co prebiehalo administratívne konanie, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia, bola MasterCart Inc. uvedená na burzu cenných papierov v New Yorku (Spojené státy) (dalej len "IPO"), cím doslo k zmene jej struktúry a riadenia. 3. MasterCard spravuje takzvaný "otvorený" (alebo "stvorstranný") systém platobných kariet. Na rozdiel od uzavretého (alebo "trojstranného") systému, akým je systém American Express, v ktorom vlastník systému sám uzatvára zmluvy s drzitelmi kariet a obchodníkmi, otvorený systém, ku ktorému sa môzu pridruzit rôzne financné institúcie pod spolocnou znackou kariet, implikuje tri úrovne interakcie: prvú medzi vlastníkom systému a pridruzenými bankami, druhú medzi vydávajúcimi bankami (alebo vydavatelmi) ( [3]3 ) a prijímajúcimi bankami (alebo príjemcami) ( [4]4 ) a tretiu medzi týmito bankami a ich jednotlivými klientmi, teda drzitelmi kariet a obchodníkmi. ( [5]5 ) V takomto systéme jeho vlastník, okrem toho, ze vlastní a propaguje logo kariet, vo vseobecnosti koordinuje postup pridruzených bánk a môze vystupovat ako správca siete tak, ze poskytne informatickú infrastruktúru na prenos elektronických správ, ktoré uzatvárajú transakcie. Bankám úctuje poplatky a príspevky za úcast na systéme, a pokial koná ako správca siete, náklady na správu platieb kartami. ( [6]6 ) 4. Prejednávaná vec sa týka konkrétne rozhodnutí MasterCard, ktoré stanovujú mnohostranné standardné výmenné poplatky v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo eurozóny, to znamená v prípade neexistencie dvojstranných dohôd medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami alebo ak nie sú výmenné poplatky kolektívne stanovené na vnútrostátnej úrovni (dalej len "CMI"). ( [7]7 ) Tieto poplatky sú uhrádzané prijímajúcimi bankami vydávajúcim bankám za kazdú transakciu vykonanú prostredníctvom platobnej karty s logom MasterCard alebo Maestro ( [8]8 ) (dalej len spolu "karty MasterCard") medzi clenskými státmi EHP alebo eurozóny. V zásade sú CMI plne zahrnuté v nákladoch, ktoré prijímajúce banky úctujú obchodníkom ["merchant service charges", poplatky za obchodné sluzby (dalej len "MSC")] ( [9]9 ), a sú teda prenesené na obchodníkov ako spolocné výrobné náklady. ( [10]10 ) Podla tézy, ktorú odvolatelky v hlavnom odvolaní tvrdili v priebehu správneho konania a ktorú Komisia prijala ako základ pre svoje posúdenie, predstavujú CMI "mechanizmus urcený na vyrovnanie dopytu drzitela karty, na jednej strane, a obchodníka, na strane druhej", s cielom rozdelit náklad za poskytnutie sluzby medzi vydavatelmi a prijímatelmi systému. ( [11]11 ) 5. Az do 25. mája 2006 boli CMI stanovované regionálnou správnou radou pre Európu MasterCard (dalej len "európska správna rada"), ktorá zdruzovala zástupcov bánk so sídlom v EHP. Po tomto dátume sa stala oprávnenou na vydávanie rozhodnutí týkajúcich sa CMI jedine svetová správna rada MasterCard vo svojom novom zlození. 6. V spornom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze rozhodnutia, ktoré stanovujú CMI, ktoré kvalifikovala ako rozhodnutia zdruzenia podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, obmedzujú hospodársku sútaz medzi prijímajúcimi bankami porusujúc tento istý clánok a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze v skutocnosti znamenajú stanovenie minimálnej ceny MSC. ( [12]12 ) V dôsledku toho ulozila platobnej organizácii MasterCard a odvolatelkám v hlavnom odvolaní pod hrozbou denného penále ( [13]13 ) povinnost ukoncit porusovanie v lehote siestich mesiacov, teda do 21. júna 2008, zrusením CMI ( [14]14 ), následnou úpravou sietových pravidiel, zrusením vsetkých rozhodnutí týkajúcich sa CMI ( [15]15 ) a oznámením prijatých krokov financným institúciám patriacim do siete MasterCard. ( [16]16 ) 7. Na Vseobecnom súde odvolatelky v hlavnom odvolaní navrhli zrusit sporné rozhodnutie v celom rozsahu a subsidiárne zrusit clánky 3 az 5 a 7 tohto rozhodnutia, ktorými Komisia stanovila vyssie uvedené opatrenia na nápravu a denné penále. Sest financných institúcií, medzi ktorými sa nachádzali tri odvolatelky podávajúce vzájomné odvolanie, vstúpilo do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu týchto návrhov, zatial co Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, ako aj dve zdruzenia, z ktorých jedno zastupuje maloobchodníkov Spojeného královstva a druhé maloobchod, velkoobchod a medzinárodný obchod v Európskej únii, teda British Retail Consortium (dalej len "BRC") a Eurocommerce, vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie smerujúcich k zamietnutiu zaloby. Vseobecný súd po tom, ako preskúmal vsetky dôvody vznesené na podporu hlavných návrhov a návrhov vznesených subsidiárne a vyhlásil niektoré prílohy k zalobe za neprípustné, zamietol zalobu a zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. 8. Dna 12. júna 2008 MasterCard docasne zrusila cezhranicné CMI a pokracovala v rokovaniach s Komisiou. Tieto rokovania nakoniec viedli k záväzkom MasterCard týkajúcim sa okrem iného prijatia novej metódy výpoctu CMI, ktorá mala podstatne znízit ich úroven v porovnaní s úrovnou, ktorá sa povazovala za odporujúcu pravidlám hospodárskej sútaze Zmluvy. ( [17]17 ) 9. Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 4. augusta 2012 MasterCard International Inc. a MasterCard Europe podali hlavné odvolanie v rámci tohto konania. Na podporu ich tvrdení vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci okrem RBS a LTSB a BOS, ktoré tiez podali vzájomné odvolanie, aj MBNA Europe Bank Ltd. (dalej len "MBNA") a HSBC Bank plc (dalej len "HSBC"). Na podporu návrhov Komisie smerujúcich k zamietnutiu hlavného odvolania vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci BRC, Eurocommerce a Spojené královstvo. II - O odvolaniach A - O prípustnosti 10. Komisia má pochybnosti o prípustnosti vzájomných odvolaní z hladiska ich nesúladu s formálnymi nálezitostami stanovenými clánkom 176 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý nadobudol úcinnost 1. novembra 2012. Toto ustanovenie, ktoré mení pôvodný rokovací poriadok, stanovuje, ze vzájomné odvolanie sa musí predlozit prostredníctvom samostatného podania, oddeleného od vyjadrenia k odvolaniu. 11. V prejednávanej veci vzájomné odvolania RBS a LTSB a BOS boli zaslané e-mailom 31. októbra 2012 a originál podaní bol dorucený do kancelárie Súdneho dvora 2. a 5. novembra 2012. Podla clánku 57 ods. 7 rokovacieho poriadku sa vsak "...na úcely zachovania procesných lehôt za den dorucenia podania povazujú den a hodina, ked bola kópia podpísaného originálu podania... dorucená kancelárii faxom alebo akýmkolvek iným technickým komunikacným prostriedkom dostupným Súdnemu dvoru, za predpokladu, ze podpísaný originál podania spolu s prílohami a kópiami uvedenými v odseku 2 sa predlozí kancelárii najneskorsie do desiatich dní po tomto dorucení". Kedze vzájomné odvolania boli podané do kancelárie Súdneho dvora pred 1. novembrom 2012, námietka neprípustnosti Komisie nie je opodstatnená, a musí byt preto zamietnutá. 12. Komisia tiez uvádza súbor konkrétnych námietok neprípustnosti týkajúcich sa väcsiny dôvodov a tvrdení vznesených na podporu hlavného odvolania, ako aj vzájomných odvolaní. Tieto námietky budú skúmané samostatne v rámci analýzy venovanej týmto rôznym dôvodom a tvrdeniam. B - O veci samej 13. MasterCard Inc., MasterCard International Inc. a MasterCard Europe uvádzajú tri odvolacie dôvody na podporu svojho odvolania. Prvé dva odvolacie dôvody sú zalozené na nesprávnom právnom posúdení a/alebo nedostatku odôvodnenia, ktoré postihujú casti napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd skúmal objektívne nevyhnutnú povahu údajného obmedzenia hospodárskej sútaze a povahu zdruzenia podnikov MasterCard. Svojím tretím odvolacím dôvodom tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne neprijal viaceré prílohy k zalobe na prvom stupni z dôvodu neprípustnosti. 14. Na podporu svojho vzájomného odvolania RBS uvádza jediný odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu pri posúdení existencie obmedzujúceho úcinku na hospodársku sútaz. Spolocné vzájomné odvolanie LTSB a BOS (dalej len spolocne "LBG") sa opiera o dva odvolacie dôvody. Prvý je zalozený, rovnako ako prvý odvolací dôvod vznesený na podporu vzájomného odvolania RBS, na nesprávnom právnom posúdení pokial ide o posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa úcinkov CMI na hospodársku sútaz. Svojím druhým odvolacím dôvodom LBG tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo svojej analýze z hladiska clánku 81 ods. 3 ES. RBS, ako aj LBG podporujú a rozvíjajú prvý a druhý odvolací dôvod hlavného odvolania. 15. S výnimkou tretieho odvolacieho dôvodu hlavného odvolania môzu byt jednotlivé odvolacie dôvody a tvrdenia na podporu odvolaní, tak hlavného, ako aj vzájomných, zoskupené do týchto styroch okruhov: kvalifikácia zdruzenia podnikov MasterCard, existencia obmedzujúcich úcinkov na hospodársku sútaz, potrebná povaha obmedzenia a uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES. 16. Pred tým, ako sa budem zaoberat kazdým z týchto okruhov, je potrebné preskúmat tretí odvolací dôvod hlavného odvolania, pretoze vzhladom na tvrdenie, ze Vseobecný súd protiprávne odmietol niektoré dokumenty prilozené k zalobe, v podstate smeruje k preukázaniu, ze Vseobecný súd zalozil svoje posúdenie na neúplnom dôkaznom rámci. 1. O tretom odvolacom dôvode hlavného odvolania zalozenom na tom, ze Vseobecný súd nesprávne odmietol viaceré prílohy k zalobe na prvom stupni ako neprípustné 17. Odvolatelky v hlavnom odvolaní tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze vyhlásil za neprípustné niektoré prílohy, ktoré mu predlozili. Po prvé spochybnujú existenciu právneho základu, ktorý by odôvodnoval prístup uplatnený v napadnutom rozsudku. Ustanovenia, na ktoré sa odvoláva Vseobecný súd v tomto rozsudku, vyzadujú, aby zalobca uviedol v zalobe predmet konania a zhrnutie uvádzaných dôvodov. Naproti tomu vsak neexistuje právny základ, ktorý by zalobcovi bránil podopriet svoje dôvody tým, ze zahrnie tvrdenia do príloh pod podmienkou, ze tieto argumenty budú jasne zhrnuté v zalobe. Prílis prísny prístup uplatnený Vseobecným súdom tak porusuje jednak zásadu úcinnej súdnej ochrany zarucenej clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a zároven clánkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP"), ktorého akékolvek obmedzenie musí byt stanovené zákonom, ako aj zásadu proporcionality. Po druhé odvolatelky v hlavnom odvolaní spochybnujú konkrétne posúdenie niektorých príloh Vseobecným súdom. 18. Pokial ide, v prvom rade, o výhradu týkajúcu sa právneho základu pre posúdenie príloh, treba zdôraznit, ze v bodoch 68 a 69 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vychádzal z clánku 21 Statútu Súdneho dvora a z clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Podla týchto ustanovení musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. 19. V súvislosti s týmito ustanoveniami uz mal Súdny dvor prílezitost spresnit, ze ich treba vykladat v tom zmysle, ze na prípustnost zaloby sa vyzaduje, aby z jej samotného znenia aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom, vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a aj ked mozno hlavnú cast zaloby vo vztahu ku konkrétnym otázkam podporit a doplnit odkazmi na výnatky z dokumentov, ktoré sú k nej pripojené, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj keby boli pripojené k návrhu, nemôze napravit neexistenciu základných prvkov právnej argumentácie, ktoré sa v zmysle ustanovení uvedených v predchádzajúcom bode musia nachádzat v zalobe. V tom istom kontexte Súdny dvor spresnil, ze podobné poziadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu zalobného dôvodu uvádza urcitý argument. ( [18]18 ) Uvedený výklad má svoj základ v tom, ze prílohy majú výlucne dôkaznú a instrumentálnu funkciu, ktorá znamená, ze ak dokument prilozený k zalobe obsahuje právne okolnosti, na ktorých sú zalozené niektoré dôvody uvedené v zalobe, takéto okolnosti sa musia vyskytovat v samotnom texte zaloby, ku ktorej je tento dokument prilozený, alebo aspon musia byt v zalobe dostatocne identifikované. Vzhladom na túto funkciu príloh totiz Vseobecnému súdu neprinálezí v prílohách vyhladávat a identifikovat dôvody, ktoré by mohol povazovat za dôvody tvoriace základ zaloby. ( [19]19 ) 20. Takýto výklad clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu nijako neodporuje zásade úcinnej súdnej ochrany. Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") týkajúcej sa výkladu clánku 6 ods. 1 EDLP, na ktorú treba odkázat v súlade s clánkom 52 ods. 3 Charty, vyplýva, ze právo na prístup k súdu nie je absolútne. Výkon tohto práva je mozné obmedzit, najmä pokial ide o podmienky prípustnosti zaloby ( [20]20 ), a teda tým skôr pokial ide o dôvod, tvrdenie alebo prílohu k písomným vyjadreniam úcastníkov konania. Tieto obmedzenia sú vsak podla tohto súdu prípustné iba pod podmienkou, ze sledujú legitímny ciel, sú primerané tomuto cielu a neobmedzujú prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom, ktorý by zasahoval do samotnej podstaty tohto práva. ( [21]21 ) Okrem toho, hoci dotknuté osoby musia ocakávat, ze tieto obmedzenia sa uplatnia, ich uplatnenie vsak nesmie jednotlivcom zamedzit, aby pouzili dostupný prostriedok nápravy. ( [22]22 ) 21. Pokial vsak ide o ciel sledovaný clánkom 21 Statútu Súdneho dvora a clánkom 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, teda zaistit právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti, odvolatelky v hlavnom odvolaní samy uznávajú, ze je legitímny. Okrem toho prístup, ktorý od zalobcov vyzaduje, aby v zalobe uviedli aspon strucne skutkové a právne okolnosti, na ktorých sú zalozené uvádzané dôvody a tvrdenia, sa nezdá byt neprimeraný vo vztahu k týmto cielom a tiez nemôze zasiahnut podstatu práva na prístup k súdu. 22. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd tým, ze v napadnutom rozsudku, najmä v jeho bodoch 68 a 69, zalozil svoj prístup pri posudzovaní príloh k písomným vyjadreniam úcastníkov konania na ustanoveniach uvedených v bode 20 vyssie, tak ako ich vykladá Súdny dvor, nedopustil sa ziadneho nesprávneho právneho posúdenia. 23. V druhom rade treba analyzovat konkrétne uplatnenie týchto ustanovení Vseobecným súdom, pokial ide o prílohy, ktorých posúdenie spochybnujú odvolatelky v hlavnom odvolaní. Ich tvrdenia sa osobitne týkajú analýzy obsiahnutej v bodoch 183 az 190 napadnutého rozsudku, a najmä posúdenia príloh A.13, A.14 a A.15, ako aj analýzy obsiahnutej v bodoch 275 az 282 napadnutého rozsudku, a najmä posúdenia prílohy A.20. Odvolatelky v hlavnom odvolaní tvrdia, ze zhrnuli dôvody v zalobe a ze tak Vseobecný súd, ako aj Komisia pochopili tvrdenia, ktoré uvádzali. Okrem toho okolnosti uvedené v prílohách boli skutkovými okolnostami. Pokial prílohy obsahujú iba skutkové okolnosti, tieto okolnosti nemusia byt vyjadrené v hlavnej casti zaloby. Vseobecný súd mal teda vyvodit záver, ze zaloba je dostatocne urcitá v súvislosti s uvádzanými dôvodmi a tvrdeniami a ze v dôsledku toho sú tieto prílohy prípustné. 24. Pokial ide predovsetkým o posúdenie príloh A.13, A.14 a A.15, preskúmanie textu zaloby podanej odvolatelkami v hlavnom odvolaní na prvom stupni preukazuje, ze Vseobecný súd sa správne domnieval, ze odvolatelky v hlavnom odvolaní uviedli svoju výhradu - týkajúcu sa preskúmania ekonomických dôkazov predlozených v priebehu správneho konania - tak strucným spôsobom, ze nebolo mozné v texte zaloby identifikovat argumentáciu na jej podporu. Tvrdenia na podporu výhrady sa totiz nachádzajú v celom rozsahu v uvedených prílohách a treba ich vyhladávat. Jasne to vyplýva z bodov 185 a 186 napadnutého rozsudku. Rovnaká analýza platí aj pre posúdenie prílohy A.20 spomenutej v bode 280 napadnutého rozsudku. Pokial totiz ide o túto prílohu, treba skonstatovat, ze odvolatelky v hlavnom odvolaní sa vo svojej zalobe na Vseobecnom súde obmedzili na vseobecný odkaz na túto prílohu v poznámke pod ciarou bez akejkolvek dalsej specifikácie. Za týchto podmienok sa domnievam, ze Vseobecný súd sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia pri posudzovaní uvedených príloh. 25. Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého v prípade, ze prílohy obsahujú iba skutkové okolnosti, nemusia byt tieto okolnosti uvedené v hlavnej casti zaloby, treba pripomenút, ze podla judikatúry uvedenej v bode 19 podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zalozená zaloba, dôvod alebo tiez tvrdenie, nielenze musia byt strucne zhrnuté v zalobe, ale musia vyplývat koherentným a zrozumitelným spôsobom z jej textu, co nie je prípad prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 24 vyssie. 26. Vo svetle vsetkého vyssie uvedeného sa domnievam, ze odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa prípustnosti niektorých príloh musí byt zamietnutý. 2. O povahe zdruzenia podnikov MasterCard (druhý odvolací dôvod hlavného odvolania) a) Napadnutý rozsudok 27. Vseobecný súd sa zaoberal otázkou kvalifikácie MasterCard a rozhodnutí stanovujúcich CMI z hladiska clánku 81 ods. 1 ES v bodoch 241 az 260 napadnutého rozsudku. Najskôr vymedzil rozsah tejto otázky na to, ci "platobná organizácia MasterCard, aj napriek zmenám spôsobeným IPO, [je] aj nadalej institucionalizovanou formou koordinácie správania bánk" (bod 244) a CMI výrazom tejto koordinácie. ( [23]23 ) Dalej, na jednej strane, konstatoval v bodoch 245 az 247, ze aj po IPO "banky... nadalej kolektívne vykonávali rozhodovaciu právomoc pokial ide o základné aspekty fungovania platobnej organizácie MasterCard, a to tak na vnútrostátnej, ako aj na európskej úrovni", a ze zachovanie takejto rozhodovacej právomoci "má tendenciu významne relativizovat dôsledky, ktoré sa majú odvodit od IPO". Na druhej strane, v bodoch 250 az 258 rozhodol, ze z dôvodu existencie spolocných záujmov medzi MasterCard a bankami pri stanovení CMI na vysokej úrovni, sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze "CMI odrázajú záujmy bánk, hoci tieto banky uz od IPO MasterCard nekontrolujú". Vyvodil teda záver, vzhladom na rovnaké prvky kontinuity, o ktoré sa oprela Komisia, ze Komisia oprávnene zachovala kvalifikáciu zdruzenia podnikov MasterCard, ako aj rozhodnutí zdruzenia podnikov z hladiska rozhodnutí orgánov MasterCard stanovujúcich CMI. b) Odvolanie 28. Odvolatelky v hlavnom odvolaní, ktoré podporuje RBS, LBG, HSBC a MBNA, tvrdia, ze záver Vseobecného súdu, podla ktorého je MasterCard zdruzením podnikov pri stanovovaní CMI, je zalozený na nesprávnom právnom posúdení a/alebo je postihnutý nedostatkom odôvodnenia. Na jednej strane tvrdia, ze prvý dôvod prijatý v napadnutom rozsudku na podporu tohto záveru, teda okolnost, ze po IPO si banky zachovali zvysnú rozhodovaciu právomoc v platobnej organizácii MasterCard, nie je relevantný, pretoze táto právomoc sa vykonáva v súvislosti s inými otázkami ako stanovenie CMI, a ze Vseobecný súd sám uznal v bode 245 napadnutého rozsudku, ze rozhodnutia týkajúce sa týchto poplatkov "[boli] prijímané orgánmi platobnej organizácie MasterCard a ze banky sa tohto rozhodovacieho procesu nezúcastn[ovali]". Na druhej strane tvrdia, ze druhý dôvod, o ktorý sa opieral Vseobecný súd, teda údajné spolocné záujmy medzi platobnou organizáciou MasterCard a bankami pri stanovovaní CMI, nie je vzhladom na judikatúru Súdneho dvora ani relevantný, ani dostatocný na preukázanie existencie zdruzenia podnikov, ktorá najmä nemôze byt odvodená iba z okolnosti, ze spolocnost môze vo svojich obchodných rozhodnutiach zobrat do úvahy záujmy svojich klientov. Okrem toho úvaha Vseobecného súdu je rovnocenná s tvrdením, ze prijímajúce banky majú takisto záujem na tom, aby CMI boli stanovené na vysokej úrovni napriek tomu, ze by to znamenalo zvýsenie ich nákladov, a teda prípadné znízenie ich ziskov. c) Analýza 29. Otázka kvalifikácie MasterCard a jej rozhodnutí z hladiska clánku 81 ods. 1 ES po vstupe MasterCard Inc. na burzu sa od správneho konania nachádza v dialektike medzi prerusením a kontinuitou. Zatial co odvolatelky v hlavnom odvolaní - ktoré nespochybnili kvalifikáciu zdruzenia podnikov MasterCard v období pred 25. májom 2006 - zdôraznovali význam zmien na úrovni struktúry a riadenia organizácie po tomto dátume, Komisia, ako aj Vseobecný súd konstatovali podstatnú zhodu jej spôsobu fungovania pred a po IPO a vyvodili záver, ze nezmenila ani predchádzajúcu vyvázenost vzájomných záujmov rôznych aktérov systému, ani ekonomickú realitu CMI. 30. Hoci, v takomto kontexte, analyzované výhrady obsahujú viacero kritických prvkov skutkového posúdenia vykonaného Vseobecným súdom, na rozdiel od tvrdenia Komisie vsak nastolujú právnu otázku týkajúcu sa výkladu a uplatnenia pojmu zdruzenie podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES v prejednávanom prípade. i) O údajnom nezohladnení judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu zdruzenie podnikov 31. Odvolatelky v hlavnom odvolaní predovsetkým vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa odklonil od judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa tohto pojmu. Domnievajú sa, ze podla tejto judikatúry urcitá entita môze byt kvalifikovaná ako zdruzenie podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES iba v prípade, ak sa skladá z väcsiny zástupcov dotknutých podnikov a ak z hladiska uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy môze slobodne prijímat rozhodnutia vo výlucnom záujme týchto podnikov. 32. Na úvod musím poznamenat, ze takýto výklad sa mi zdá byt neprimerane restriktívny. Hoci sa skutocne opiera o dve kritériá spojené so zlozením a právnym rámcom cinností dotknutej entity, ktoré sa odvodzujú od judikatúry Súdneho dvora, priklána sa vsak k ich striktnému uplatnovaniu, ktoré je tazko zlucitelné jednak so zámerom clánku 81 ES pokryt vsetky formy spolupráce medzi podnikmi odporujúce cielom, ktoré sleduje, ako aj so sirokou pôsobnostou, ktorú judikatúra priznala pojmu zdruzenie podnikov. 33. Ako správne pripomenul Vseobecný súd v napadnutom rozsudku ( [24]24 ), vo vseobecnosti z judikatúry vyplýva, ze pojmy "dohoda", "zosúladený postup" a "rozhodnutia zdruzenia podnikov" uvedené v clánku 81 ods. 1 ES smerujú k pokrytiu akéhokolvek zosúladeného konania medzi podnikmi, ktoré má vykazovat úcinky zakázané týmto ustanovením nezávisle od formy, v ktorej sa prejavuje. ( [25]25 ) Podniky sa teda nemôzu vyhnút zákazu stanovenému týmto ustanovením iba na základe skutocnosti, ze koordinujú svoje správanie na trhu prostredníctvom orgánu alebo spolocnej struktúry alebo ze zverujú takúto koordináciu nezávislému subjektu. ( [26]26 ) Pokial ide konkrétne o pojem zdruzenie podnikov, tento pojem bol vykladaný extenzívne takým spôsobom, ze oznacuje akýkolvek subjekt, hoci bez právnej subjektivity alebo sledujúci neziskový ciel, ( [27]27 ) a nezávisle od jeho právnej kvalifikácie z hladiska vnútrostátneho práva, ( [28]28 ) ako aj okolnosti, ze jeho clenovia sú fyzické alebo právnické osoby, alebo, oni samotné, zdruzenia podnikov. ( [29]29 ) Extenzívny výklad bol prijatý aj pokial ide o pojem rozhodnutie zdruzenia podnikov. Z judikatúry totiz vyplýva, ze tento pojem sa vztahuje na kazdý akt, hoci aj nemá záväznú povahu, ( [30]30 ) ktorý bez ohladu na presný právny status predstavuje verné vyjadrenie vôle zdruzenia koordinovat správanie svojich clenov. ( [31]31 ) 34. Na rozdiel od tvrdenia odvolateliek v hlavnom odvolaní, zo súdnych precedensov, ktoré citujú, a najmä rozsudku Wouters ( [32]32 ), nemozno dospiet k záveru, ze dve uvádzané kritériá sa majú uplatnit bez ohladu na subjekt, o ktorý ide. Vec, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku, rovnako ako ostatné veci, na ktoré sa odvolatelky v hlavnom odvolaní odvolávajú, ( [33]33 ) sa netýkali súkromných subjektov výlucne obchodnej povahy, akým je MasterCard, ale verejných subjektov predovsetkým profesijného zamerania, ktorým zákon casto zveruje regulacné právomoci a ktoré okrem kolektívnych záujmov svojich clenov sledujú ciele vseobecného záujmu. ( [34]34 ) Vo vsetkých týchto veciach sa predovsetkým posudzovalo, ci z hladiska rezimu verejného práva, ktorému tieto subjekty podliehajú, konali na trhu samostatne tak, ze správanie, ktoré uplatnili, a akty, ktoré prijali, alebo na prijatí ktorých sa podielali, mozno povazovat za kartely v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. V rámci tohto posúdenia niekedy Súdny dvor musel, ako to bolo vo veci Wouters a neskôr vo veci Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas ( [35]35 ), oddelit cinnosti, pri ktorých dotknutá entita konala ako subjekt s verejnými právomocami a/alebo sledujúci ciele verejného záujmu, od cinností, pri ktorých sa správala ako zdruzenie konajúce vo výlucnom záujme svojich clenov. 35. Práve v tomto kontexte prelínania sa verejných a súkromných právomocí a záujmov Súdny dvor rozvinul a uplatnoval obidve kritériá, o ktoré sa opierajú odvolatelky v hlavnom odvolaní. Takisto práve v tomto kontexte Súdny dvor uplatnil funkcný prístup, na ktorý odvolatelky v hlavnom odvolaní tiez poukazujú, podla ktorého entita môze predstavovat zdruzenie podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ak vykonáva urcité úlohy a nevykonáva iné, a teda na úcely jej správnej kvalifikácie z hladiska pravidiel hospodárskej sútaze je relevantná povaha úloh, ktoré vykonáva pri prijatí aktu, ktorý porusuje tieto pravidlá. 36. Je vsak nepochybné, ze MasterCard je subjekt súkromného práva, ktorý sleduje obchodný ciel. Nepodlieha rezimu verejného práva, ani nie je poverený verejnou sluzbou a rozhodnutia prijaté jeho orgánmi závisia iba od súkromných záujmov. Za týchto okolností a vzhladom na úvahy rozvinuté v bodoch 34 a 35 vyssie nemozno uplatnit tieto kritériá, rozvinuté na úcely posúdenia podstatne odlisných situácií od situácie prejednávanej veci, a Vseobecný súd mohol bez toho, aby konal v rozpore s pojmom zdruzenie podnikov tak, ako ho vykladá judikatúra Súdneho dvora, zohladnit iné prvky posúdenia. ii) O údajnej irelevantnosti okolností, o ktoré sa oprel Vseobecný súd 37. Odvolatelky v hlavnom odvolaní dalej uvádzajú, ze okolnosti, o ktoré sa oprel Vseobecný súd, teda na jednej strane skutocnost, ze banky si zachovali zvysnú rozhodovaciu právomoc v rámci platobnej organizácie MasterCard a na druhej strane údajné spolocné záujmy medzi touto organizáciou a bankami pri stanovovaní CMI, nie sú relevantné na posúdenie, ci v tomto prípade existuje zdruzenie podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, a v kazdom prípade, sú nedostatocné na charakterizovanie takého zdruzenia. 38. Pokial ide o prvú z týchto okolností, tvrdia, ze skutocnost, ze banky si zachovali rozhodovacie právomoci po IPO, nie je relevantná, pretoze tieto právomoci sa netýkajú stanovovania CMI. Vseobecný súd tým, ze sa oprel o túto skutocnost na vyvodenie záveru, ze MasterCard konala ako zdruzenie podnikov pri stanovovaní CMI, nepostupoval v súlade s funkcným prístupom uplatneným Súdnym dvorom v rozsudku Wouters. 39. V tejto súvislosti a bez toho, aby som skúmal dôvodnost posúdenia Vseobecného súdu pokial ide o význam priznaný týmto rozhodovacím právomociam, na úvod konstatujem, ze toto posúdenie sa odlisuje od posúdenia uplatneného odvolatelkami v hlavnom odvolaní, ktoré sa snazia prezentovat tieto právomoci ako v podstate zanedbatelné. V bode 247 napadnutého rozsudku Vseobecný súd totiz zdôraznil, ze európska správna rada si zachovala právomoc rozhodovat o "základných otázkach" týkajúcich sa rôznych aspektov fungovania organizácie na regionálnej úrovni. 40. Po spresnení vyssie uvedeného odkazujem na úvahy obsiahnuté v bodoch 34 a 35 vyssie, ako aj na konstatovania uvedené v bode 36 vyssie, z ktorých vyplýva, ze Vseobecný súd nebol za okolností prejednávanej veci povinný uplatnit tento funkcný prístup, a preto mohol zobrat do úvahy ako prvky posúdenia rozhodovacie právomoci, ktoré si banky zachovali po IPO, pricom nemusel overovat, ako tvrdia odvolatelky v hlavnom odvolaní, ci tieto právomoci mohli mat vplyv na stanovovanie CMI. 41. Pokial ide o druhú z vyssie uvedených okolností, teda existenciu spolocných záujmov medzi MasterCard a bankami pri stanovovaní CMI, odvolatelky v hlavnom odvolaní v podstate tvrdia, ze odvodit existenciu zdruzenia podnikov iba zo zhody záujmov medzi dvoma alebo viacerými hospodárskymi subjektmi vedie k uplatneniu clánku 81 ES napriek absencii akéhokolvek dôkazu o kolúzii, ktorá predpokladá zhodu vôle. 42. Tento argument musí byt podla môjho názoru odmietnutý. V prejednávanej veci totiz Vseobecný súd konstatoval existenciu institucionalizovaného rámca, ku ktorému banky pristupujú a v rámci ktorého spolupracujú medzi sebou a s MasterCard s cielom realizovat spolocný projekt, ktorý obsahuje obmedzenia ich obchodnej autonómie a definuje línie ich vzájomnej cinnosti. Ide preto o znacne odlisný prípad od obycajného súbezného správania spomínaného odvolatelkami v hlavnom odvolaní, pri ktorom záujem dotknutých podnikov vzájomne si nekonkurovat sleduje kazdý z nich samostatne, zladujúc svoje správanie so správaním konkurentov. Prejednávaná vec sa tiez odlisuje od veci Bayer ( [36]36 ), na ktorú poukazuje LBG. Hoci je pravda, ze v tejto veci Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na nepreukázanie existencie zhody vôle medzi Bayer a jej velkoobchodníkmi na úcely obmedzenia súbezného obchodovania Komisia nesprávne vyvodila existenciu dohody v zmysle clánku 81 ES, tento záver je zalozený na konstatovaní, ze vôla strán bola vykladaná nesprávne a ze ani zámer Bayer ulozit zákaz vývozu, ani súhlas, hoci tacitný, s týmto zákazom zo strany velkoobchodníkov, neboli preukázané. ( [37]37 ) 43. Z analýzy uvedenej v bodoch 32 az 35 vyssie vyplýva, ze na subjekt sa vztahuje pojem zdruzenie podnikov v zmysle tohto ustanovenia, pokial vytvára rámec alebo nástroj, prostredníctvom ktorého podniky koordinujú svoje správanie na trhu, pokial táto koordinácia alebo výsledky, ku ktorým dospeje, nie sú ulozené verejnou mocou. Z tejto analýzy okrem iného vyplýva, ze vzhladom na funkciu, ktorú naplnajú pojmy "zdruzenie podnikov" a "rozhodnutie zdruzenia podnikov" v struktúre clánku 81 ods. 1 ES, sa musí otázka, ci sa v konkrétnom prípade majú uplatnit, posúdit s ohladom na vsetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu, z ktorého musí vyplývat vôla dotknutých podnikov koordinovat svoje správanie na trhu prostredníctvom kolektívnej struktúry alebo spolocného orgánu. 44. Relevantnost dvoch okolností uvedených v bode 37 vyssie vsak nemôze byt spochybnená za okolností prejednávaného prípadu, ked otázka kvalifikácie MasterCard za zdruzenie podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES predpokladá hlavne posúdenie dopadu IPO na jej spôsob fungovania, na jej vztahy s pridruzenými bankami a, vseobecnejsie, na jej vnútornú vyvázenost. V tejto súvislosti pripomínam, ze tvrdenia uvádzané na prvom stupni odvolatelkami v hlavnom odvolaní na úcely spochybnenia takejto kvalifikácie boli zalozené predovsetkým na tom, ze pokial ide o CMI, bankám nemozno po 25. máji 2006 pripísat ziadnu koordináciu správania, pretoze ich stanovovala MasterCard a uplatnovala ich na pridruzené banky v rámci vztahu dodávatel - zákazník. 45. Pokial ide o otázku, ci tieto okolnosti boli v prejednávanom prípade dostatocné na potvrdenie kvalifikácie MasterCard za zdruzenie podnikov vykonanej Komisiou, na základe vsetkých vyssie uvedených úvah sa domnievam, ze a priori nemozno vylúcit, ze subjekt môze byt kvalifikovaný ako zdruzenie podnikov aj vtedy, ak rozhodnutia, ktoré prijíma, ako je to v prípade MasterCard, nie sú prijímané väcsinou zástupcov dotknutých podnikov, ani v ich výlucnom záujme, pokial z posúdenia vsetkých okolností prejednávaného prípadu vyplýva, ze tieto podniky majú zámer, alebo prinajmensom akceptujú, ze budú koordinovat svoje správanie na trhu prostredníctvom týchto rozhodnutí a ze ich kolektívne záujmy sú zhodné so záujmami, ktoré sa zohladnili pri prijímaní uvedených rozhodnutí. Takáto kvalifikácia nemôze byt tým skôr a priori vylúcená v kontexte, akým je kontext prejednávaného prípadu, v ktorom dotknuté podniky niekolko rokov sledovali rovnaký ciel spolocnej regulácie trhu v rámci tej istej organizácie, hoci v rôznych formách. 46. Vseobecný súd na základe svojho skutkového posúdenia a posúdenia okolností prejednávaného prípadu dospel k záveru, ze rozhodnutia svetovej správnej rady MasterCard Inc. stanovujúce CMI nadalej odrázali kolektívne záujmy bánk pridruzených do systému a tieto banky vedome pokracovali v koordinovaní svojej politiky v oblasti cezhranicných výmenných poplatkov prostredníctvom týchto rozhodnutí napriek tomu, ze uz sa nezúcastnovali rozhodovacieho procesu vedúceho k ich prijatiu. Na toto posúdenie ako také, s výnimkou skreslenia skutkových okolností a/alebo dôkazov ( [38]38 ), sa nevztahuje preskúmanie Súdnym dvorom. 47. V tejto súvislosti treba odmietnut výhradu, ktorú odvolatelky v hlavnom odvolaní, podporované HSBC, adresovali Vseobecnému súdu, ze potvrdil tvrdenie Komisie, podla ktorého samotné prijímajúce banky mali takisto záujem na stanovení vyssích CMI. V prvom rade táto kritika smeruje k spochybneniu posúdenia skutkových okolností a dôkazov vykonaných Vseobecným súdom bez namietania skreslenia týchto skutkových okolností a dôkazov, ani predlozenia dôkazu, ktorý by isiel nad rámec samotných tvrdení. ( [39]39 ) V druhom rade, na rozdiel od tvrdenia odvolateliek v hlavnom odvolaní, sa Vseobecný súd v tejto súvislosti neobmedzil iba na konstatovanie, ze prijímajúce banky mali moznost preniest CMI na svojich zákazníkov, ale spresnil, ze systém stanovovania mnohostranných standardných výmenných poplatkov, akým je systém CMI, dával prijímajúcim bankám istotu v súvislosti so skutocnostou, ze zvýsenie týchto poplatkov nebude mat vplyv na ich konkurencné postavenie. ( [40]40 ) Napokon, pokial ide o odkaz Vseobecného súdu na pravidlo systému MasterCard, podla ktorého banky, ktoré chceli prijímat transakcie, museli tiez prevádzkovat cinnost spocívajúcu vo vydávaní kariet, odvolatelky v hlavnom odvolaní nemôzu tvrdit, ze nie je relevantné, opierajúc sa iba o okolnost, ze toto pravidlo sa uplatnovalo do 31. decembra 2004 a od dátumu IPO uz nie je úcinné. Z bodu 254 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd prijal vysvetlenie Komisie, podla ktorého v dôsledku vyssie uvedeného pravidla sa systém vyvinul v tom zmysle, ze takmer vsetky banky vykonávajúce cinnost spocívajúcu v prijímaní boli tiez vydavatelmi kariet a z tohto dôvodu mali prospech z CMI, a zostalo to tak aj po zrusení tohto pravidla. Z toho istého bodu napadnutého rozsudku okrem iného vyplýva, ze zalobkyne nepredlozili Vseobecnému súdu dôkazy, ktoré by mohli popriet dôvodnost takéhoto vysvetlenia. 48. Na záver, preskúmanie výhrad neumoznilo preukázat, ze Vseobecný súd tým, ze potvrdil kvalifikáciu MasterCard ako zdruzenia podnikov uplatnenú Komisiou, nesprávne pouzil pojem zdruzenie podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES tak, ako ho vykladá súd Únie. 3. O existencii obmedzujúcich úcinkov na hospodársku sútaz (jediný odvolací dôvod vzájomného odvolania RBS a prvý odvolací dôvod vzájomného odvolania LBG) a) Sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok 49. V záujme jasnosti je potrebné strucne uviest jednotlivé casti analýzy obsiahnuté v spornom rozhodnutí, ktoré sa týkajú úcinkov CMI na hospodársku sútaz. V tomto rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze kedze CMI ovplyvnovali výsku výmenných poplatkov úctovaných vydávajúcimi bankami prijímajúcim bankám ( [41]41 ), ktoré prenásali tento náklad na výdavky úctované obchodníkom, mali obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz prostredníctvom cien na trhu prijímania na úkor obchodníkov a ich zákazníkov. ( [42]42 ) K tomuto záveru dospela tak, ze, po prvé, skonstatovala, opierajúc sa o dve kvantitatívne analýzy, ze CMI predstavujú spodnú hranicu pre náklady úctované prijímajúcimi bankami obchodníkom nezávisle od ich velkosti. ( [43]43 ) Po druhé, na základe prieskumu medzi obchodníkmi, ktorý sama vykonala v roku 2004 (dalej len "prieskum trhu v roku 2004") vyvodila záver, ze CMI bránili znízeniu MSC pod urcitú úroven. Po tretie, po tom, ako zamietla tvrdenia MasterCard odmietajúce tézu o obmedzujúcom úcinku CMI na hospodársku sútaz na trhu prijímania ( [44]44 ), Komisia preskúmala úcinky CMI na trh vydávania a dospela k záveru, ze banky cinné na tomto trhu mali tendenciu uprednostnovat karty generujúce vyssie príjmy z výmeny a ze táto stratégia mohla viac zvýsit náklad na akceptáciu kariet na trhu prijímania. ( [45]45 ) Po stvrté poznamenala, ze hospodárska sútaz medzi systémami (medzi rôznymi sietami platieb prostredníctvom kariet, hlavne medzi Visa a MasterCard) nielenze nebráni MasterCard udrziavat výmenné poplatky na vysokej úrovni, ale vytvára na nu tlak na zvýsenie, cím posilnuje skreslenie hospodárskej sútaze na trhu prijímania. ( [46]46 ) Po piate skonstatovala, ze CMI nepodliehali ziadnemu tlaku ani zo strany prijímajúcich bánk, ani zo strany obchodníkov. ( [47]47 ) V tejto súvislosti Komisia okrem iných faktorov zohladnila pravidlo siete MasterCard, ktoré obchodníkov (a prijímajúce banky) zaväzovalo prijat vsetky karty, teda vsetky výrobky ponúkané MasterCard na trhu vydávania bez ohladu na vydávajúcu banku (Honour-All-Cards Rule, dalej len "HACR"). Komisia sa napokon domnievala, ze clenovia MasterCard kolektívne uplatnujú významnú trhovú silu voci obchodníkom a ich zákazníkom a ze CMI im umoznili ju vyuzit. 50. Vseobecný súd preskúmal otázku úcinkov CMI na hospodársku sútaz v bodoch 123 az 193 napadnutého rozsudku. V prvom rade sa zaoberal výhradami zalozenými na nedostatku preskúmania hospodárskej sútaze v prípade neexistencie CMI, ktoré zamietol. V tomto kontexte na jednej strane zamietol kritiku týkajúcu sa skutocnosti, ze Komisia zohladnila vo svojej analýze protichodných situácií pravidlo zakazujúce spoplatnenie a posteriori ( [48]48 ) ako standardné pravidlo nahrádzajúce CMI (bod 132 napadnutého rozsudku) a na druhej strane kritiku týkajúcu sa odkazu Komisie v rámci tejto analýzy na skutocnost, ze ak by sa konali dvojstranné rokovania medzi vydávajúcimi bankami a prijímajúcimi bankami, viedli by nakoniec k zruseniu výmenných poplatkov (bod 133). Následne zamietol tvrdenia vytýkajúce Komisii, ze nepreukázala, ze zrusenie CMI by zvýsilo mieru hospodárskej sútaze existujúcej medzi príjemcami (body 135 az 136) a najmä tvrdenie zalozené na stotoznení CMI so spolocným vstupným nákladom, ktorý je z hladiska hospodárskej sútaze neutrálny (bod 143). V druhom rade v bodoch 168 az 182 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd zaoberal urcitým poctom výhrad zalozených na preskúmaní trhu výrobkov, ktoré zamietol, a potvrdil analýzu trhu zohladnenú v spornom rozhodnutí. Pokial ide najmä o existenciu autonómneho trhu prijímania, zdôraznil, ze napriek urcitej komplementárnosti medzi segmentmi "vydávania" a "prijímania" mozno na jednej strane rozlísit sluzby ponúkané drzitelom kariet a obchodníkom a na druhej strane drzitelia kariet a obchodníci vykonávajú samostatný konkurencný tlak na vydávajúce banky a prijímajúce banky (body 176 a 177). V tom istom kontexte sa domnieval, ze kritika týkajúca sa nezohladnenia duálnej povahy trhu zdôraznovala ekonomické výhody vyplývajúce z CMI, a preto nebola relevantná v rámci dôvodu zalozeného na porusení clánku 81 ods. 1 ES. Vseobecný súd napokon zamietol tak výhradu zalozenú na preskúmaní ekonomických dôkazov predlozených v priebehu správneho konania, ktorú uvádzali odvolatelky v hlavnom odvolaní (pozri bod 139 a nasl. nizsie), ako aj výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia v dôsledku zmeny prístupu Komisie vo vztahu k rozhodnutiu Visa z 24. júla 2002 ( [49]49 ). b) O jedinom odvolacom dôvode vzájomného odvolania RBS i) O výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa analýzy protichodných situácií, ktoré vykonal Vseobecný súd 51. Svojím jediným odvolacím dôvodom RBS, ktorú podporujú odvolatelky v hlavnom odvolaní, predovsetkým vytýka Vseobecnému súdu, ze neoveril, ci hypotéza vytvorená Komisiou v rámci jej analýzy protichodných situácií, zalozenej na uplatnení pravidla zakazujúceho bankám spoplatnenie a posteriori, skutocne mohla nastat v prípade neexistencie CMI. Tým, ze sa obmedzil na potvrdenie ekonomickej zivotaschopnosti takéhoto pravidla, zamenil analýzu úcinkov CMI na hospodársku sútaz s analýzou objektívnej nevyhnutnosti, ktorú mali za následok. 52. Podla ustálenej judikatúry na posúdenie, ci sa dohoda (alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov) má povazovat za zakázanú z dôvodu jej úcinkov na trh, je potrebné preskúmat hospodársku sútaz v skutocnom rámci, v ktorom by existovala v prípade neexistencie spornej dohody (alebo rozhodnutia). ( [50]50 ) Analytická metóda uvádzaná Súdnym dvorom preto predpokladá porovnanie medzi konkurencnou struktúrou vyvolanou údajným obmedzením a konkurencnou struktúrou, ktorá by prevládala v prípade jeho neexistencie. 53. Kedze druhým znakom tohto porovnania je výsledok posúdenia zalozeného na hypotézach, nemozno pozadovat predlozenie dôkazu o tom, ze scenár zvolený v rámci toho posúdenia nevyhnutne nastane v prípade neexistencie údajného obmedzenia. ( [51]51 ) Tento scenár sa vsak musí javit ako dostatocne reálny a pravdepodobný, a teda nie iba ako teoreticky mozný, na základe analýzy vsetkých relevantných faktorov, akými sú najmä znaky dotknutých výrobkov alebo sluzieb, postavenie úcastníkov dohody na relevantnom trhu, ( [52]52 ) jeho struktúra ako aj ekonomický, právny a technický kontext upravujúci jeho fungovanie, ( [53]53 ) podmienky tak súcasnej, ako aj potenciálnej hospodárskej sútaze, ( [54]54 ) existencia prekázok vstupu na trh, ( [55]55 ) miera nasýtenia trhu a vernost spotrebitelov existujúcim znackám, ( [56]56 ) existencia alebo výkon práv dusevného vlastníctva. 54. V prejednávanom prípade Komisia preskúmala konkurencný proces, ktorý by sa rozvinul na trhu prijímania v prípadne neexistencie CMI v bodoch 458 az 460 sporného rozhodnutia a dospela na základe toho k záveru, ze v prípade neexistencie CMI a spolu so zákazom spoplatnenia a posteriori by ceny úctované obchodníkom prijímatelmi "boli stanovené iba s ohladom na marginálne náklady prijímatela a obchodnú marzu". Podla Komisie "neistota prijímajúcich bánk pokial ide o úroven vzájomných poplatkov, ktorú budú jej konkurenti na bilaterálnej báze ochotní zaplatit vydavatelom, vytvára na prijímatelov tlak", a tak "z dlhodobého hladiska mozno ocakávat, ze takýto proces vyústi vo vytvorenie medzibankových pohladávok a záväzkov s nominálnou hodnotou platby, teda bez odpocítania akéhokolvek výmenného poplatku". V bode 133 napadnutého rozsudku Vseobecný súd potvrdil túto analýzu. Na rozdiel od tvrdení RBS a odvolateliek v hlavnom odvolaní najmä v priebehu pojednávania tak spornému rozhodnutiu nechýbala analýza protichodných situácií a rozsudok Vseobecného súdu neobsahuje nesprávne právne posúdenie v dôsledku toho, ze Komisiu nesankcionoval za takéto údajné opomenutie. 55. RBS spochybnuje tvrdenie uvedené v bode 132 napadnutého rozsudku, podla ktorého "skutocnost, ze bola zohladnená hypotéza, ze systém MasterCard fungujúci bez CMI - len na základe pravidla zakazujúceho spoplatnenie 'ex post` - môze byt ekonomicky zivotaschopný, stací na preukázanie, ze bola zohladnená v rámci analýzy úcinkov CMI na hospodársku sútaz". 56. Na úcely porozumenia zmyslu a dosahu tohto bodu treba zdôraznit, ze v napadnutom rozsudku sa Vseobecný súd zaoberal výhradami zalozenými na nesprávnom posúdení pri analýze úcinkov CMI na hospodársku sútaz po tom, ako preskúmal výhradu zalozenú na nesprávnom posúdení objektívne nevyhnutnej povahy CMI. Vzhladom na kritiku vznesenú proti posúdeniu Komisie s ohladom na clánok 81 ods. 1 ES sa totiz domnieval, ze je vhodnejsie preverit ekonomickú zivotaschopnost systému MasterCard fungujúceho bez CMI pred posúdením, tak ako to vyzaduje judikatúra citovaná v bode 52 vyssie, ako sa prejavuje hospodárska sútaz na trhu prijímania v rámci takého systému. 57. Takýto postup viedol Vseobecný súd k tomu, aby v rámci preskúmania úcinkov CMI na hospodársku sútaz zohladnil závery, ku ktorým dospel na záver svojho preskúmania týkajúceho sa ich objektívnej nevyhnutnosti. A teda, kedze na záver tohto preskúmania dospel k záveru, ze Komisia sa mohla legitímne domnievat, ze mechanizmus standardnej úhrady obsahujúci CMI na pozitívnej úrovni nebol nevyhnutne potrebný na zivotaschopnost systému MasterCard, a ze tento systém mohol fungovat na základe menej prísnej alternatívy, konkrétne pravidla zákazu spoplatnenia a posteriori, v bode 132 sa domnieval, ze táto institúcia oprávnene mohla povazovat za východiskový bod svojej analýzy hospodárskej sútaze bez existencie CMI scenár, ktorý sa vyznacoval takýmto pravidlom. Na rozdiel od toho, co tvrdila RBS na pojednávaní, takýto scenár protichodných situácií nevytvoril Vseobecný súd s cielom preklenút medzeru sporného rozhodnutia, ale bol prítomný uz v tomto rozhodnutí. ( [57]57 ) 58. Vseobecný súd teda nezamenil kritériá analýzy úcinkov obmedzenia hospodárskej sútaze s kritériami uplatnitelnými na preskúmanie objektívne nevyhnutnej povahy pridruzeného obmedzenia, ani neporusil zásady stanovené judikatúrou uvedenou v bode 52 vyssie tým, ze nahradil "skutocný rámec", v ktorom treba posudzovat hospodársku sútaz v prípade neexistencie domnelého obmedzenia "ekonomicky zivotaschopným" rámcom. Vo vyssie spomenutom bode 132 napadnutého rozsudku sa v podstate obmedzil na to, ze na základe výsledkov svojho posúdenia objektívne nevyhnutnej povahy CMI pripomenul podmienky, za ktorých by systém MasterCard mohol nadalej fungovat v prípade neexistencie domnelého obmedzenia. 59. Pokial ide o tvrdenie, ktoré odvolatelky v hlavnom odvolaní zopakovali vo vyjadrení k vzájomnému odvolaniu RBS, podla ktorého zavedenie pravidla zakazujúceho standardné spoplatnenie nie je reálne, ze takéto pravidlo nebolo výsledkom trhovej sily a ze by ho MasterCard nikdy neprijala, ak by tak nebola povinná urobit v dôsledku regulacného zásahu, odkazujem na úvahy rozvinuté v bodoch 101 az 106 nizsie v kontexte preskúmania objektívnej nevyhnutnosti CMI. V tomto stádiu sa obmedzím na tvrdenie, ze na prvom stupni odvolatelky v hlavnom odvolaní dlho zdôraznovali na jednej strane skutocnost, ze standardný mechanizmus úhrady transakcií je podstatnou poziadavkou akéhokolvek stvorstranného systému charakterizovaného HACR, a na druhej strane absenciu trhových postupov medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami. Za týchto okolností si kladiem otázku, ci takýto standardný mechanizmus nie je nevyhnutne výsledkom cudzieho zásahu do trhových síl, ci uz ide o rozhodnutie prijaté v rámci platobného systému ( [58]58 ) alebo zásah orgánu hospodárskej sútaze. ( [59]59 ) 60. V tomto prípade je tak situácia znacne odlisná od situácie, ktorá viedla k vydaniu rozsudku O2 ( [60]60 ), na ktorý sa odvolatelky v hlavnom odvolaní tiez odvolávajú vo vyjadrení k vzájomnému odvolaniu RBS. V tomto rozsudku Vseobecný súd vytkol Komisii, ze nevystavala správne konkurencnú struktúru, ktorá by prevládala v prípade neexistencie spornej dohody, pretoze najmä predpokladala úcast O2 na trhu mobilných komunikácií 3G, hoci takýto údaj nielenze nebol potvrdený, ale navyse bol vyvrátený analýzou, ktorú uviedla z hladiska clánku 81 ods. 3 ES. V prejednávanom prípade sa naproti tomu Komisii v podstate vytýka, ze skúmala konkurencnú situáciu na trhu prijímania v prípade neexistencie CMI bez zohladnenia standardného mechanizmu, ktorý by sa MasterCard pravdepodobne rozhodla prijat s cielom nahradit CMI. 61. Vzhladom na vyssie uvedené dôvody sa mi zdá, ze výhradu RBS zalozenú na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa analýzy protichodných situácií vedenú Vseobecným súdom treba zamietnut. ii) O výhrade zalozenej na nedostatocnej analýze úcinkov CMI na hospodársku sútaz 62. RBS dalej vytýka Komisii a Vseobecnému súdu, ze svoju analýzu úcinkov CMI na hospodársku sútaz nezalozili na konkrétnych a specifických dôkazoch, ale ze sa obmedzili na vseobecné úvahy a dohady, uplatnujúc prístup, ktorý je vhodný, ak sa predpokladá obmedzenie z hladiska ciela, a nie, ako v prejednávanom prípade, obmedzenie z hladiska úcinku. 63. Táto výhrada je málo presná, pretoze v podstate iba poukazuje na generickú povahu tvrdení Vseobecného súdu a je zalozená na selektívnom cítaní napadnutého rozsudku. Na rozdiel od toho, co uvádza RBS s odkazom na výrazy pouzité v druhej vete v bode 143 napadnutého rozsudku, ( [61]61 ) Vseobecný súd sa neobmedzil na záver o obmedzujúcich úcinkoch CMI iba na základe zistenia, ze stanovovali minimálnu hranicu MSC. Naopak, po prvé, v bode 140 napadnutého rozsudku pripomenul obsah clánku 81 ods. 1 písm. a) ES a zdôraznil, ze jeho cielom "je zakázat podnikom narusit normálny vývoj cien na trhu". Po druhé zamietol výhradu zalozenú na tom, ze CMI pôsobili ako spolocný vstupný náklad, a vysvetlil, ze "CMI obmedzujú nátlak, ktorý môzu obchodníci vykonávat na prijímajúce banky pri vyjednávaní MSC tým, ze znizujú moznost poklesu ceny pod urcitú úroven" (bod 143 tretia veta). Po tretie sa zaoberal rôznymi výhradami a tvrdeniami predlozenými odvolatelkami v hlavnom odvolaní, ako aj vedlajsími úcastníkmi konania proti analýze obmedzujúcich úcinkov CMI obsiahnutej v spornom rozhodnutí a zamietol ich. V tomto kontexte preskúmal a potvrdil posúdenie Komisie týkajúce sa najmä otázok, ci z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze CMI stanovovali minimálnu hranicu MSC (body 159 az 165) a ze tlak vykonávaný obchodníkmi na CMI bol nedostatocný (body 157 a 158), ci správne definovala trh výrobkov (body 169 az 173) a zvolila za samostatný a relevantný trh prijímania (body 175 az 178) a ci oprávnene vylúcila zo svojej analýzy konkurencný tlak vykonávaný inými platobnými metódami na úroven CMI (bod 180), ako aj duálnu povahu trhu (body 181 a 182). Napokon Vseobecný súd preskúmal a potvrdil tak dôveryhodnost, ako aj dôkaznú hodnotu dokumentov, o ktoré sa opierala Komisia, teda, na jednej strane, vyhlásenia ropnej spolocnosti, retazca supermarketov so sídlom vo Spojenom královstve, leteckej spolocnosti a obchodu s nábytkom (body 146 a 147) a, na druhej strane, prieskum trhu z roku 2004 (body 148 az 158). 64. Vzhladom na vyssie uvedené nemozno podla môjho názoru Vseobecnému súdu vytýkat, ako mu to vytýka RBS, ze nevykonal dostatocnú analýzu obmedzenia z hladiska úcinku. V kazdom prípade, hoci je pravda, ze v spornom rozhodnutí Komisia neprijala konecné stanovisko v súvislosti s mozným protisútazným cielom CMI, a ze preto musela posúdit ich úcinky na trh, nic to nemení na skutocnosti, ze pokial ide o kartel, tak ako v prejednávanom prípade, ktorý sa priamo dotýka mechanizmu vytvárania cien, jeho schopnost narusit obvyklý vývoj cien na trhu je relatívne lahko preukázatelná. V tejto súvislosti zdôraznujem, ze v rozsudku týkajúcom sa rakúskych bánk ( [62]62 ) Vseobecný súd potvrdil, pricom Súdny dvor, na ktorý bolo podané odvolanie ( [63]63 ), to nespochybnil, ze na úcely preukázania, ci cenový kartel uskutocnený podnikmi, ktoré sa na nom zúcastnili, mal konkrétny vplyv na trh "postacuje, aby dohodnuté ceny slúzili ako základ pre urcenie cien jednotlivých transakcií, a tak obmedzovali rokovací priestor klientov". ( [64]64 ) Je pravda, ze kartel vo veci, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku, sa povazoval za obmedzujúci z hladiska ciela a ze Komisia zohladnila jeho úcinky na trh iba pri posúdení závaznosti porusenia na úcely urcenia výsky pokuty. Nemozno sa vsak domnievat, ze pri preukazovaní úcinkov kartelu na trh na úcely stanovenia výsky pokuty sa vyzaduje nizsia miera prísnosti ako na úcely posúdenia, ci spadá do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. ( [65]65 ) iii) O výhrade zalozenej na rozpore v odôvodnení napadnutého rozsudku 65. RBS napokon poukazuje na rozpor, pokial ide o schopnost obchodníkov ovplyvnit politiku MasterCard a jej clenov v oblasti cien, medzi bodom 143 napadnutého rozsudku a konstatovaniami obsiahnutými v bodoch 150, 157 a 158 tohto istého rozsudku. 66. Táto výhrada musí byt podla môjho názoru tiez zamietnutá. Pod pojmom "tlak", o ktorý ide v bodoch 150, 157 a 158 napadnutého rozsudku, sa totiz myslí tlak, ktorý mohli obchodníci vykonávat na výsku CMI tým, ze by odmietali alebo odrádzali od pouzívania kariet MasterCard, teda tlak, ktorý Komisia a Vseobecný súd na základe prieskumu trhu z roku 2004 povazovali za nedostatocný v dôsledku negatívnych vplyvov, ktoré také správanie obchodníkov mohlo mat na ich zákazníkov. ( [66]66 ) Naproti tomu v bode 143 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd odvoláva na "nátlak", ktorý obchodníci môzu vykonávat na prijímajúce banky pri vyjednávaní MSC, teda nátlak, ktorý je obmedzený CMI - ktoré predstavujú minimálnu hranicu, pod ktorú MSC v zásade nemôzu klesnút - ale ktorý by sa zvýsil na trhu prijímania fungujúceho bez CMI. Zjavne teda neexistuje ziaden rozpor medzi bodmi napadnutého rozsudku, ktoré spomína RBS, pretoze sa týkali odlisných situácií. iv) Závery k jedinému dôvodu vzájomného odvolania RBS 67. Na základe vyssie uvedených úvah sa domnievam, ze jediný odvolací dôvod vzájomného odvolania RBS, a teda vzájomné odvolanie ako také musí byt zamietnuté ako nedôvodné. c) O prvom dôvode vzájomného odvolania LBG 68. V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu LBG v podstate uvádza tri výhrady proti napadnutému rozsudku. 69. V prvom rade vytýka Vseobecnému súdu, ze primerane neodôvodnil dôvod, pre ktorý CMI narúsajú hospodársku sútaz na trhu prijímania, hoci predstavujú spolocný vstupný náklad. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze Vseobecný súd zamietol výhradu zalozenú na tom, ze CMI pôsobili ako spolocný vstupný náklad v bode 143 napadnutého rozsudku, kde vysvetlil, ze v porovnaní s trhom prijímania fungujúcom bez CMI "CMI obmedzujú nátlak, ktorý môzu obchodníci vykonávat na prijímajúce banky pri vyjednávaní MSC tým, ze znizujú moznost poklesu ceny pod urcitú úroven". Toto vysvetlenie sprevádza odkaz na konstatovanie Komisie potvrdené Vseobecným súdom, ktoré sa týka zivotaschopnej povahy systému MasterCard fungujúceho bez CMI. Takéto odôvodnenie, ktoré sa opiera o existenciu inverzne proporcného vztahu medzi vyjednávacou silou obchodníkov o MSC a úrovnou CMI, ako aj na tvrdení o umelej a nie objektívne nevyhnutnej povahe CMI, je vo svojom celku podla môjho názoru dostatocné na to, aby bolo mozné porozumiet úvahe Vseobecného súdu. 70. V druhom rade LBG v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze konstatoval existenciu cenového kartelu na trhu vydávania, ale skúmal jeho úcinky na trhu na výstupe, teda na trhu prijímania. V tejto súvislosti sa obmedzuje na odkaz na tvrdenia rozvinuté v bodoch 48 az 52 jej vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania na Vseobecnom súde, na ktoré Vseobecný súd nereagoval. 71. Podla Komisie je táto výhrada neprípustná, pretoze LBG ako vedlajsí úcastník konania nebola oprávnená uplatnit tieto tvrdenia a v skutocnosti vzniesla nový dôvod v porovnaní s dôvodmi uvedenými na podporou zaloby, zalozený na pochybení pri definovaní relevantného trhu. V tejto súvislosti zdôraznujem, ze vo vyssie uvedených bodoch vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania LBG na prvom stupni LBG v podstate vytýkala Komisii, po prvé, ze vo svojej analýze protichodných situácií sa rozhodla pre hypotézu - teda systém MasterCard fungujúci bez CMI, ale s pravidlom zakazujúcim spoplatnenie a posteriori -, ktorá má rovnaký dopad na hospodársku sútaz medzi prijímajúcimi bankami ako CMI (body 49 a 50), po druhé, ze vychádzala z prieskumu trhu z roku 2004, ktorého dôkazná hodnota je spochybnená (bod 51) a, po tretie, ze uplatnila "neobvyklý" prístup tým, ze skúmala obmedzujúce úcinky CMI na trhu prijímania na nie na trhu vydávania, na ktorom existoval kartel (body 52 az 54). Vseobecný súd odpovedal na prvé dve výhrady alebo na velmi podobné výhrady vznesené na prvom stupni odvolatelkami v hlavnom odvolaní, a to v bodoch 143 a 149 az 156 napadnutého rozsudku. Pokial ide o tretiu výhradu, ciastocne sa stotoznuje s výhradou zalozenou na nezohladnení duálnej povahy trhu, ktorú tiez LBG vzniesla na prvom stupni a o ktorú ide v tretom kritickom bode uvedenom LBG v rámci analyzovaného dôvodu, preskúmanom v bodoch 73 az 75 nizsie, a ciastocne smeruje k spochybneniu výberu relevantného trhu Komisiou. Na tento posledný aspekt odpovedal Vseobecný súd v bodoch 168 az 178 napadnutého rozsudku. LBG teda v zásade mohla vzniest tvrdenie o prípadnom nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa posúdenia obsiahnutého vo vyssie uvedených bodoch napadnutého rozsudku. 72. Pokial ide o tvrdenie o údajnom opomenutí vyjadrit sa, analyzovaná výhrada musí byt zamietnutá ako nedôvodná, pretoze, ako som spomenul, Vseobecný súd v skutocnosti odpovedal na jednotlivé tvrdenia uvádzané LBG vo vyssie uvedených bodoch jej vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania. Pokial ide o zvysnú cast, kedze nie sú vznesené osobitné pochybnosti smerujúce proti bodom napadnutého rozsudku, ktoré takú odpoved obsahujú, samotné tvrdenie, podla ktorého sa Vseobecný súd "dostatocne nezaoberal" tvrdeniami a okolnostami, ktoré mu boli predlozené, mozno vykladat iba tak, ze ide o návrh o opätovné preskúmanie týchto tvrdení a okolností adresovaných Súdnemu dvoru, ktorý je ako taký v stádiu odvolacieho konania neprípustný. 73. To isté platí aj pre tretiu výhradu vznesenú LBG proti napadnutému rozsudku, ktorou vytýka Vseobecnému súdu, ze nezohladnil ani význam tlaku vykonávaného "ostatnými platobnými systémami" na trh vydávania, ani duálnu povahu trhu. 74. LBG sa totiz v podstate obmedzuje na tvrdenie, ze Vseobecný súd nesprávne vylúcil tieto otázky zo svojej analýzy z hladiska clánku 81 ods. 1 ES a uznal ich relevantnost iba na úcely uplatnenia odseku 3 tohto clánku, avsak nevysvetluje dôvody, pre ktoré by mal byt takýto postup nesprávny, ale iba opakuje tvrdenia uz uvádzané v rámci svojej prvej a druhej výhrady a odkazuje na obsah svojho vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania na prvom stupni. V tejto súvislosti zdôraznujem, ze v bodoch 180 a 181 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd domnieval, ze kritika týkajúca sa nezohladnenia duálnej povahy trhu "nie je v rámci dôvodu zalozeného na porusení clánku 81 ods. 1 ES relevantná", pretoze "zdôrazn[uje] ekonomické výhody, ktoré vyplývajú z CMI". LBG vo svojom vzájomnom odvolaní neuvádza nijaké tvrdenie smerujúce k spochybneniu takéhoto výkladu tvrdení, ktoré predlozila v tejto súvislosti na prvom stupni, ani k vysvetleniu, aké výhody mal Vseobecný súd zohladnit z hladiska clánku 81 ods. 1 ES a dôvody, pre ktoré by sa takéto zohladnenie ukázalo v prejednávanej veci ako potrebné, najmä vzhladom na judikatúru Súdneho dvora a Vseobecného súdu v tejto oblasti. Tiez zdôraznujem, ze na rozdiel od toho, co, zdá sa, tvrdí LBG, Vseobecný súd sa v bodoch 179 a 180 napadnutého rozsudku zaoberal a zamietol argumentáciu zalozenú na nezohladnení zo strany Komisie "ostatn[ých] spôsob[ov] platenia, bud v kontexte jediného trhu, alebo v kazdom prípade z hladiska vykonávania konkurencného tlaku". Ani v tomto prípade LBG neuvádza ziadnu výhradu proti posúdeniu Vseobecného súdu. Vzhladom na neexistenciu detailnejsej argumentácie Súdny dvor musí vykonat preskúmanie na základe samotného tvrdenia o údajne nedostatocnej analýze Vseobecného súdu. 75. V rozsahu, v akom predmetná kritika poukazuje na nedostatok odôvodnenia dotknutých bodov, musí byt podla môjho názoru zamietnutá ako nedôvodná, pretoze relevantné dôvody napadnutého rozsudku umoznujú pochopit úvahu Vseobecného súdu. 76. Na základe vyssie uvedeného je podla môjho názoru potrebné zamietnut prvý odvolací dôvod vzájomného odvolania v celom rozsahu. 4. O objektívne nevyhnutnej povahe CMI (prvý odvolací dôvod hlavného odvolania) a) Napadnutý rozsudok 77. Vseobecný súd sa zaoberal otázkou objektívnej nevyhnutnosti CMI v bodoch 77 az 121 napadnutého rozsudku. Pred vykonaním tohto preskúmania v bode 75 spresnil, ze odkazu odvolateliek v hlavnom odvolaní na údajnú objektívnu nevyhnutnost CMI treba rozumiet tak, ze "Komisia mala rozhodnút, ze CMI predstavovali vo vztahu k platobnému systému MasterCard len pridruzené obmedzenie, a preto nebola oprávnená preskúmat ich úcinky na hospodársku sútaz samostatne, ale mala ich preskúmat spolocne s úcinkami systému MasterCard, s ktorými súviseli". 78. Po tom, ako v skratke pripomenul zásady stanovené rozsudkom M6 a i./Komisia ( [67]67 ) v oblasti pridruzených obmedzení, Vseobecný súd preskúmal a zamietol výhradu uvádzanú odvolatelkami v hlavnom odvolaní zalozenú na uplatnení nesprávnych právnych kritérií (body 84 az 92 napadnutého rozsudku). Dalej oddelene analyzoval údajnú objektívnu nevyhnutnost CMI ako spôsobu standardného vyrovnávania transakcií (body 94 az 99) a ako mechanizmu prevodu financných prostriedkov v prospech vydávajúcich bánk (body 100 az 121). V rámci prvého preskúmania potvrdil posúdenie Komisie, podla ktorého zavedenie pravidla stanovujúceho zákaz spoplatnia a posteriori do systému MasterCard by bolo menej prísnou alternatívou ako CMI s pozitívnou hodnotou. Na záver svojej analýzy Vseobecný súd vyvodil záver, ze Komisia mohla platne stanovit, ze CMI neboli objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard. b) O prvom odvolacom dôvode hlavného odvolania 79. Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky v hlavnom odvolaní, ktoré podporujú RBS, MBNA, HSBC a LBG, vytýkajú Vseobecnému súdu viacero nesprávnych právnych posúdení, ako aj nedostatok odôvodnenia v súvislosti s posúdením objektívnej nevyhnutnosti CMI. Tento odvolací dôvod je rozdelený do styroch castí zalozených na uplatnení nesprávneho právneho kritéria, nepreskúmaní obmedzenia hospodárskej sútaze v jej kontexte, nahradení posúdenia Komisie posúdením Vseobecného súdu a vykonaní nedostatocnej úrovne preskúmania. i) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania zalozeného na uplatnení nesprávneho právneho kritéria 80. Prvou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky v hlavnom odvolaní vytýkajú Vseobecnému súdu, ze porusil právne kritérium uplatnitelné na preskúmanie objektívne nevyhnutej povahy pridruzeného obmedzenia, tak, ako je definované predovsetkým v rozsudkoch Súdneho dvora DLG ( [68]68 ) a Súdu prvého stupna M6 a i./Komisia ( [69]69 ). Hoci v týchto precedensoch súd Únie spresnil, ze obmedzenie je objektívne nevyhnutné, pokial v prípade neexistencie takéhoto obmedzenia by nebolo mozné dosiahnut ciel sledovaný hlavnou transakciou alebo schopnost strán sledovat tento ciel by sa oslabila, teda pokial by sa táto transakcia "javila tazko uskutocnitelná, ci dokonca neuskutocnitelná" ( [70]70 ), v bode 89 napadnutého rozsudku Vseobecný súd sprísnil toto kritérium tvrdením, ze "len obmedzenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohla hlavná transakcia v kazdom prípade fungovat, mozno povazovat za obmedzenia, ktoré patria do pôsobnosti teórie pridruzených obmedzení". Podla odvolateliek v hlavnom odvolaní a vedlajsích úcastníkov konania správne kritérium, ktoré by sa malo uplatnit, by malo byt "realistické z obchodného hladiska" a nemala by sa vyzadovat striktná nevyhnutnost z hladiska logiky. Malo by umoznit, aby sa za objektívne nevyhnutné povazovalo obmedzenie, ktoré ak neexistuje "vecne bráni úcinnému fungovaniu" hlavnej transakcie alebo jej schopnosti fungovat "úcinným spôsobom". 81. Treba pripomenút, ze podla uz citovaného rozsudku M6 a i./Komisia, ktorého rozsiahle citácie sú uvedené v bodoch 77 az 82 napadnutého rozsudku "pojem pridruzené obmedzenie pokrýva kazdé obmedzenie, ktoré priamo súvisí a je nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie". ( [71]71 ) Podla tohto rozsudku na úcely posúdenia nevyhnutnej povahy takého obmedzenia "na jednej strane je potrebné preskúmat, ci je objektívne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie, a na druhej strane, ci je vo vztahu k nej primerané". ( [72]72 ) Pokial ide o preskúmanie objektívne nevyhnutnej povahy obmedzenia, tento rozsudok spresnuje, ze "nejde o to, aby sa analyzovalo, ci vzhladom na konkurencnú situáciu na relevantnom trhu je obmedzenie nevyhnutné pre obchodný úspech hlavnej transakcie, ale o to, aby sa urcilo, ci v osobitnom rámci hlavnej transakcie je obmedzenie nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie" a ze "ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí tazko uskutocnitelná, ci dokonca neuskutocnitelná, obmedzenie mozno povazovat za objektívne nevyhnutné na jej uskutocnenie" ( [73]73 ). 82. Treba tiez zdôraznit, ze ani odvolatelky v hlavnom odvolaní, ani vedlajsí úcastníci konania nespochybnujú podstatu právneho kritéria uplatnitelného na preskúmanie objektívnej nevyhnutnosti pridruzeného obmedzenia, tak ako je definované uz citovaným rozsudkom M6 a i./Komisia, ale obmedzujú sa na tvrdenie, ze Vseobecný súd uplatnil toto kritérium iba ciastocne najmä tým, ze opomenul posúdit, ci by zrusenie CMI spôsobilo, ze systém MasterCard by sa stal "tazko uskutocnitelný". Je preto potrebné na jednej strane definovat presný rozsah tohto kritéria a na druhej strane overit, ci sa Vseobecný súd dopustil chyby, ktorá sa mu vytýka. 83. Pokial ide o prvý aspekt, zdôraznujem, ze v práve Únie má teória pridruzených obmedzení pôvod vo viacerých precedensoch Súdneho dvora, pocnúc rozsudkom Metro ( [74]74 ), v ktorých tento súd dospel k záveru, ze obmedzenia autonómie strán uzavriet dohodu "nevyhnutné" na dosiahnutie urcitého legitímneho obchodného ciela nepredstavujú obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. V týchto precedensoch bola podmienka nevyhnutnosti obmedzenia vykladaná a uplatnovaná relatívne restriktívne, pretoze Súdny dvor vo vseobecnosti vyzadoval, aby dotknuté obmedzenie bolo nevyhnutné na umoznenie uskutocnenia zamýslanej obchodnej transakcie z hladiska "moznosti", "úcinnosti" a "zivotaschopnosti". ( [75]75 ) 84. Dôvod tejto prísnosti súvisí hlavne so skutocnostou, ze takéto obmedzenia pozívajú automaticky posúdenie súladu s clánkom 81 ods. 1 ES tak ako dohody. Takýto prístup je dôsledkom pozitívneho posúdenia vyhradeného právnym poriadkom Únie právno-hospodárskej funkcii, ktorú naplna dohoda, a prednosti, ktorú tento právny poriadok priznáva legitímnemu cielu, ktorý sleduje, tolerujúc prípadné (mierne) obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré sa zdajú byt nevyhnutné na dosiahnutie tohto ciela. V súlade s týmto pomerom môze byt kvalifikácia objektívne nevyhnutného pridruzeného obmedzenia uznaná iba obmedzeniam, bez ktorých by dohoda nemohla plne naplnat právno-hospodársku funkciu, ktorá ju charakterizuje, a/alebo jej výkon by bol neuskutocnitelný alebo vázne ohrozený. Podla môjho názoru je práve takto potrebné vykladat odkaz obsiahnutý v uz citovanom rozsudku DLG na "riadne fungovanie" hlavnej transakcie, ako aj odkaz obsiahnutý v uz citovanom rozsudku M6 a i./Komisia na jej "tazko uskutocnitelnú" povahu. ( [76]76 ) 85. V rámci posúdenia objektívnej nevyhnutnosti pridruzeného obmedzenia bola tiez vznesená poziadavka vyhnút sa tomu, aby preskúmanie týkajúce sa objektívne nevyhnutnej povahy pridruzeného opatrenia nebolo duplicitné s preskúmaním vykonaným z hladiska clánku 81 ods. 3 ES. ( [77]77 ) Spresnilo sa tak, ze obmedzenia umoznujúce ulahcit uskutocnenie hlavnej transakcie, zlepsit jej úcinnost alebo zaistit jej obchodný úspech a vo vseobecnosti obmedzenia, ktoré sú "nevyhnutné" z hladiska konkurencnej situácie na trhu, sa musia zohladnit v rámci tohto ustanovenia a nie v rámci ustanovenia odseku 1 toho istého clánku. ( [78]78 ) 86. Prejdem teda k preskúmaniu, ci sa Vseobecný súd tým, ze posúdil objektívnu nevyhnutnost CMI vo vztahu k systému MasterCard, odchýlil od právneho kritéria definovaného vyssie. 87. V tejto súvislosti zdôraznujem, ze Vseobecný súd najskôr pripomenul v bodoch 77 az 82 napadnutého rozsudku zásady stanovené v uz citovanom rozsudku M6 a i./Komisia, vrátane spresnenia uvedeného v bode 109 tohto rozsudku týkajúceho sa "tazko uskutocnitelnej" povahy hlavnej transakcie. Dalej v bodoch 88 a 89 uviedol, ze výhody, ktoré predstavujú CMI pre systém MasterCard, ako aj reflexie, ktoré sa týkajú ich nevyhnutnej povahy z hladiska konkurencnej situácie na relevantnom trhu, neprichádzajú do úvahy na úcely stanovenia ich objektívne nevyhnutnej povahy z hladiska teórie pridruzených obmedzení. ( [79]79 ) V tom istom kontexte v bode 89 napadnutého rozsudku spresnil, ze "len obmedzenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohla hlavná transakcia v kazdom prípade fungovat, mozno povazovat za obmedzenia, ktoré patria do pôsobnosti [tejto teórie]" a v bode 90 dospel k záveru, ze "zo samotnej okolnosti, ze neexistencia CMI môze negatívne ovplyvnovat fungovanie systému MasterCard... nevyplýva, ze CMI treba povazovat za objektívne nevyhnutné, ak zo skúmania systému MasterCard v jeho ekonomickom a právnom kontexte vyplýva, ze bude fungovat aj v prípade ich neexistencie". Na rozdiel od tvrdenia odvolateliek v hlavnom odvolaní si nemyslím, ze tieto pasáze, izolované od ich kontextu, mozno vykladat ako snahu Vseobecného súdu následne zúzit uz aj tak prísne kritériá posúdenia uplatnované judikatúrou spomenutou v bode 83 vyssie. 88. Takýto výklad, zdá sa, nie je potvrdený ani na základe znenia celého odôvodnenia napadnutého rozsudku venovaného týmto kritériám, ani na základe posúdenia vykonaného v prejednávanom prípade Vseobecným súdom. Vseobecný súd totiz na základe svojej analýzy dospel k záveru, ze tazkosti, ktoré by spôsobilo zrusenie CMI pre fungovanie systému MasterCard, ktoré uvádzajú odvolatelky v hlavnom odvolaní a vedlajsí úcastníci konania, by neboli také, aby konkrétne zabránili fungovaniu tohto systému posudzovaného v jeho právnom a hospodárskom kontexte. V tejto súvislosti okrem iného zdôraznujem, ze vo svojej zalobe na prvom stupni odvolatelky v hlavnom odvolaní tvrdili, ze zrusenie CMI by ohrozilo samotné prezitie systému MasterCard - ktorý by nemohol fungovat iba na základe dvojstranných dohôd medzi vydávajúcimi bankami a prijímajúcimi bankami o výmenných poplatkoch a pri neexistencii standardného pravidla - a nespôsobilo by len jeho tazsiu uskutocnitelnost. 89. Vzhladom na vyssie uvedené sa domnievam, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania musí byt zamietnutá ako nedôvodná. ii) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania zalozenej na nepreskúmaní obmedzenia hospodárskej sútaze v jej kontexte 90. V rámci druhej casti ich prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky v hlavom odvolaní v podstate uvádzajú pät výhrad. - O výhrade zalozenej na prijatí menej prísnej alternatívy, ktorá nie je výsledkom trhových síl 91. V prvom rade spochybnujú tvrdenie obsiahnuté v bode 99 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia "nebola povinná preukázat, ze fungovanie trhu nútilo vydávajúce a prijímajúce banky, aby sa samy rozhodli prijat pravidlo, ktoré menej obmedzuje hospodársku sútaz ako CMI". Domnievajú sa, ze hypotéza protichodnej situácie vhodná na úcely posúdenia objektívne nevyhnutnej povahy obmedzenia musí byt nevyhnutne výsledkom trhových síl, a nie zásahu regulacného orgánu, pretoze inak by to bolo v rozpore s judikatúrou citovanou v bode 53 vyssie, ktorá ukladá povinnost zohladnit "skutocný rámec", ktorý nastane v prípade neexistencie dohody, rozhodnutia zdruzenia podnikov alebo zosúladeného postupu. 92. Komisia namieta prípustnost tejto výhrady. Jej argumentácia spocíva v tvrdení, ze odvolatelky v hlavnom odvolaní sa na podporu svojho dôvodu týkajúceho sa objektívne nevyhnutnej povahy CMI nemôzu opierat o tvrdenie, konkrétne tvrdenie o nevhodnej povahe hypotézy protichodnej situácie zalozenej na zákaze spoplatnenia ex post, ktoré vzniesli na prvom stupni na podporu odlisného zalobného dôvodu, konkrétne zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii obmedzenia hospodárskej sútaze. Toto spochybnenie musí byt podla môjho názoru zamietnuté. Kedze Vseobecný súd odpovedal na toto tvrdenie v casti odôvodnenia napadnutého rozsudku venovaného posúdeniu objektívnej nevyhnutnosti CMI a odvolatelky v hlavnom odvolaní spochybnujú právnu dôvodnost tejto odpovede v tom istom kontexte, analyzovaná výhrada je podla môjho názoru prípustná. 93. Pokial ide o meritum, zdôraznujem, ze z judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu vyplýva, ze podmienka týkajúca sa nevyhnutnej povahy obmedzenia predpokladá skúmanie, na jednej strane, "ci je toto obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie a, na druhej strane, ci je primerané vo vztahu k tejto transakcii", teda ci jeho vecná a geografická pôsobnost neprekracuje to, co je nevyhnutné na uskutocnenie uvedenej transakcie (alebo je na to prísne obmedzená). ( [80]80 ) 94. Takéto preskúmanie primeranosti znamená, ze ak existuje menej prísna alternatíva, ktorá umoznuje dosiahnut legitímne ciele sledované dotknutým obmedzením, toto obmedzenie nemozno povazovat za nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie, a preto spadá do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Moznost takejto alternatívy musí byt posúdená vo svetle vsetkých relevantných okolností, a ako to potvrdil Vseobecný súd v bode 99 napadnutého rozsudku, musí byt realistická, najmä z ekonomického hladiska. 95. Naproti tomu, podla môjho názoru nemozno pozadovat od Komisie, aby preukázala na úcely moznosti uplatnenia menej prísneho alternatívneho scenára v rámci preskúmania primeranej povahy pridruzeného obmedzenia, ze v prípade neexistencie takého obmedzenia by trhové sily viedli k takému scenáru. 96. V tejto súvislosti sa odvolatelky v hlavnom odvolaní nemôzu opierat o judikatúru citovanú v bode 53 vyssie, ktorá sa osobitne netýka preskúmania objektívnej nevyhnutnosti pridruzeného obmedzenia. Nepochybne, Súdny dvor v súlade s touto judikatúrou uznal, ze na úcely posúdenia, ci je urcité obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie, s ktorou je spojené, treba preskúmat, aká by bola hospodárska sútaz v prípade jeho neexistencie ( [81]81 ) s cielom stanovit, ci by sa v takom prípade uvedená transakcia javila tazko uskutocnitelná, ci dokonca neuskutocnitelná. ( [82]82 ) Túto poziadavku vsak nemozno vykladat v tom zmysle, ze ak sa Komisia domnieva, ze existuje menej prísna alternatíva, musí preukázat, ze by vyplynula z hospodárskej sútaze v prípade neexistencie obmedzenia ulozeného úcastníkmi hlavnej transakcie a este menej, ze títo úcastníci by sa pravdepodobne rozhodli ju prijat. ( [83]83 ) 97. Naproti tomu z judikatúry vyplýva, ze v danom kontexte je na jednej strane dôlezité, aby takáto alternatíva bola zivotaschopná, najmä z ekonomického hladiska ( [84]84 ), a na druhej strane, aby bola schopná splnit legitímne ciele, pre ktoré sa stanovilo dotknuté obmedzenie, a nesla nad rámec toho, co je na tieto úcely nevyhnutné, umoznujúc uskutocnenie hlavnej transakcie. ( [85]85 ) 98. Napokon k tomuto bodu poznamenávam, ze posúdenie primeranej povahy pridruzeného obmedzenia, kedze má za ciel overit existenciu menej prísnych alternatív, ktoré môzu nahradit ustanovenia dohodnuté medzi úcastníkmi hlavnej transakcie, ako aj vyvázenost vzájomných záväzkov, ktorú sledujú, nutne zahrna "regulacný" aspekt, aby som pouzil výraz uplatnený odvolatelkami v hlavnom odvolaní. - O výhrade zalozenej na nedôveryhodnej povahe zavedenia pravidla zakazujúceho spoplatnenie ex post do systému MasterCard 99. V druhom rade odvolatelky v hlavnom odvolaní vytýkajú Vseobecnému súdu, ze "umoznil" Komisii opierat sa o "nedôveryhodné" skutocnosti a alternatívny scenár. 100. Táto výhrada musí byt podla môjho názoru zamietnutá ako neprípustná, pretoze v skutocnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor znovu posudzoval skutkové okolnosti. Okrem toho argumentácia, o ktorú sa opiera, musí byt tiez zamietnutá ako neúcinná. Odvolatelky v hlavnom odvolaní totiz pri tvrdení, ze "je prakticky nepredstavitelné", ze ak by sa CMI zrusili, trhové sily by tlacili MasterCard, aby vylúcila iné prostriedky poskytnutia náhrady vydávajúcim bankám za výhody, ktoré poskytujú prijímajúcim bankám a obchodníkom, zakazujúc spoplatnenie a posteriori, a ze logický by bol skôr opak, opomínajú skutocnost, ze na základe preskúmania v bodoch 100 az 119 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze ziaden mechanizmus prevodu financných prostriedkov prijímajúcich bánk vydávajúcim bankám nebol nevyhnutný. A teda na rozdiel od tvrdenia odvolateliek v hlavnom odvolaní nie je pravda, ze Vseobecný súd implicitne akceptoval, ze CMI pozitívnej hodnoty boli nevyhnutné na fungovanie MasterCard, ale výslovne potvrdil opak. Pokial ide o zavedenie pravidla zakazujúceho spoplatnenie ex post do systému MasterCard, argumentácia odvolateliek v hlavnom odvolaní opomína skutocnost, ze takáto moznost bola uvedená v bodoch 95 a 96 napadnutého rozsudku ako menej prísna alternatíva ako CMI, aby sa vylúcila moznost vydávajúcich bánk tým, ze jednostranne stanovia výsku výmenného poplatku, vyuzit prijímajúce banky, ktoré sú viazané HACR. 101. Napokon okrajovo uvádzam, ze sa zdá, ze odvolatelky v hlavnom odvolaní sa tým, ze povazujú CMI za mechanizmus odmeny za sluzby, ktoré vydávajúce banky ponúkajú prijímajúcim bankám a obchodníkom, vracajú k postoju uplatnenému pocas správneho konania, ako aj pred Vseobecným súdom, teda ze CMI sú skôr mechanizmom slúziacim na vyvázenie dopytu drzitelov kariet a obchodníkov a na rozdelenie nákladov na sluzbu medzi vydavatelmi a príjemcami systému. ( [86]86 ) - O nezohladnení Vseobecným súdom tvrdenia, podla ktorého zákaz spoplatnenia ex post by mal rovnaké úcinky na hospodársku sútaz ako CMI, a nedostatku odôvodnenia v tejto súvislosti 102. V tretom rade odvolatelky v hlavnom odvolaní vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nezohladnil tvrdenia, ktoré vzniesli na prvom stupni, o podstatnej zhode medzi CMI a zákazom spoplatnenia ex post z hladiska úcinkov na hospodársku sútaz. V obidvoch prípadoch totiz ide o standardné pravidlo prijaté MasterCard na centrálnej úrovni, ktoré "stanovuje cenu uplatnovanú medzi vydavatelmi a kupujúcimi". 103. V tejto súvislosti stací zdôraznit, ako som uz urobil v bode 69 vyssie pri skúmaní rovnakej výhrady vznesenej LBG vo vzájomnom odvolaní, ze Vseobecný súd odpovedal na tieto tvrdenia v bode 143 napadnutého rozsudku, kde spresnil, ze rozdiel medzi dvoma situáciami spocíva v okolnosti, ze "v porovnaní s trhom prijímania fungujúcim bez CMI, CMI obmedzujú nátlak, ktorý môzu obchodníci vykonávat na prijímajúce banky pri vyjednávaní MSC tým, ze znizujú moznost poklesu ceny pod urcitú úroven". Z tohto vysvetlenia bezpochyby vplýva, ze Vseobecný súd upriamil svoju pozornost na aspekty spojené s úrovnou cien, zatial co tvrdenia uvádzané odvolatelkami v hlavnom odvolaní sa skôr týkajú aspektov spojených s ich struktúrou. Tento rozdiel v prístupe vsak sám osebe nemôze viest k prijatiu analyzovanej výhrady, ktorá je zalozená na nedostatku vyjadrenia sa. ( [87]87 ) Posúdenie obsiahnuté v tomto bode je okrem iného vylúcené z preskúmania Súdnym dvorom, okrem prípadu skreslenia skutkových okolností alebo dôkazov, ktoré v prejednávanom prípade nebolo namietané. 104. Tiez je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia týkajúceho sa tejto istej otázky, pretoze uvedený bod 143 napadnutého rozsudku jasne a jednoznacným spôsobom poukazuje na úvahu Vseobecného súdu. - O výhrade zalozenej na nezohladnení obmedzujúcich úcinkov pravidla zakazujúceho spoplatnenie ex post na "vydávajúci segment" systému MasterCard 105. V stvrtom rade odvolatelky v hlavnom odvolaní tvrdia, ze "CMI stanovené na nulu navrhnuté Komisiou tiez vytvárajú obmedzenie druhej strany duálneho trhu tým, ze bránia vydavatelom nechat zaplatit príjemcov za sluzby, ktoré im poskytli". V tejto súvislosti zdôraznujú, ze "Komisia sa odmietla zamerat na tento nevyhnutný úcinok, a naopak sa venovala iba jednej strane duálneho trhu, teda úcinku na obchodníkov". 106. Treba skonstatovat, ze táto kritika sa zaoberá iba posúdením vykonaním Komisiou a neidentifikuje ani jednotlivé body odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré by mali byt dotknuté, ani pochybenia, ktorými by mali byt postihnuté. V kazdom prípade, ak by sa táto kritika mala povazovat za nepriamo vytýkajúcu Vseobecnému súdu skutocnost, ze neposúdil správne úcinky znízenia CMI na nulu vo vztahu k existujúcim CMI na hospodársku sútaz, pokial sa nezohladnili obmedzenia, ktoré by takéto znízenie spôsobilo na druhej strane duálneho trhu, zdôraznujem, na jednej strane, ze Vseobecný súd odpovedal na tvrdenia smerujúce k spochybneniu posúdenia Komisie za to, ze obmedzila svoju ekonomickú analýzu iba na prijímajúci trh, v bodoch 172 az 182 napadnutého rozsudku, v ktorých v podstate potvrdil definíciu trhov vydávania a prijímania ako samostatných trhov. Na druhej strane poznamenávam, ze odvolatelky v hlavnom odvolaní nevysvetlili, preco by obmedzenie vztahov medzi vydávajúcimi bankami a prijímajúcimi bankami malo obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz na trhu vydávania. ( [88]88 ) V tejto súvislosti napokon pripomínam, ze od vysvetlenia, podla ktorého CMI predstavujú mechanizmus odmien za sluzby, ktoré vydávajúce banky ponúkajú prijímajúcim bankám a obchodníkom, odvolatelky v hlavnom odvolaní upustili pocas správneho konania. - O výhrade zalozenej na skreslení sporného rozhodnutia tak, ako ho vykladá Komisia na prvom stupni 107. V piatom a poslednom rade odvolatelky v hlavnom odvolaní tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne charakterizoval hypotézu protichodných situácií, ktorú predpokladala Komisia, pretoze Komisia v duplike objasnila, ze táto hypotéza spocívala v úplnom zrusení CMI a v odporucení dvojstranných rokovaní medzi bankami, pricom zákaz spoplatnenia a posteriori bol pridaný iba subsidiárne. 108. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze v bode 95 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v celom rozsahu zopakoval obsah odôvodnenia 554 sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia predpokladala ako moznú menej prísnu alternatívu k CMI pravidlo stanovujúce zákaz spoplatnenia ex post. Vseobecný súd po tom, ako dospel v bode 96 napadnutého rozsudku k záveru, ze úvaha uvedená v tomto odôvodnení nepredstavuje zjavne nesprávne posúdenie, svoju analýzu oprel o hypotézu, ktorá v nom bola vyjadrená. Aj za predpokladu, ako to tvrdia odvolatelky v hlavnom odvolaní, ze Komisia skutocne v priebehu konania podstatným spôsobom zmenila svoje stanovisko, prístup Vseobecného súdu spocívajúci v pridrzaní sa obsahu napadnutého aktu, ktorý bol v prípade dotknutého odôvodnenia jasný, nie je ako taký napadnutelný. - Závery k druhej casti prvého dôvodu odvolania 109. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa domnievam, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania musí byt zamietnutá. iii) O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania zalozenej na nahradení posúdenia Komisie posúdením Vseobecného súdu 110. V rámci tretej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky v hlavnom odvolaní tvrdia, ze Vseobecný súd vo svojej analýze objektívne nevyhnutnej povahy CMI nahradil svojím vlastným posúdením posúdenie Komisie tým, ze zohladnil iba obmedzený pocet dôvodov, o ktoré sa Komisia oprela v spornom rozhodnutí. 111. V tejto súvislosti pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry, na ktorú odvolatelky v hlavnom odvolaní poukazujú v rámci zaloby o neplatnost, súd Únie nemôze nahradit odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením, ( [89]89 ) ani pri preskúmaní komplexných ekonomických posúdení vykonaných Komisiou nahradit ekonomické posúdenie tejto institúcie svojím vlastným posúdením. ( [90]90 ) 112. V prvom rade odvolatelky v hlavnom odvolaní vytýkajú Vseobecnému súdu, "pokial ide o moznost uplatnit pravidlo zakazujúce spoplatnenie a posteriori, ze prijal tento záver bez analýzy dôvodu, pre ktorý by to tak malo byt". Táto výhrada v skutocnosti vytýka Vseobecnému súdu, ze skôr nedostatocne vykonal analýzu ako nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, a preto splýva s tvrdeniami uvedenými na podporu stvrtej výhrady analyzovaného odvolacieho dôvodu zalozenej na nedostatocnom súdnom preskúmaní. V kazdom prípade pripomínam, ze úvaha Vseobecného súdu v bodoch 95 az 99 napadnutého rozsudku presne kopíruje úvahu Komisie. V tomto prípade preto nemôze íst o nahradenie posúdenia a/alebo odôvodnení obsiahnutých v spornom rozhodnutí. 113. V druhom rade odvolatelky v hlavnom odvolaní vytýkajú Vseobecnému súdu, ze "pripísal ovela väcsiu váhu" ako Komisia "vseobecnejsiemu kontextu príjmov a ekonomických výhod, ktoré bankám plynú z vydávania kariet", ako aj neexistenciu vplyvu znízenia výmenných poplatkov ulozeného austrálskou centrálnou bankou na systém MasterCard v Austrálii (dalej len "austrálsky príklad"). ( [91]91 ) 114. V tejto súvislosti sa domnievam, ze súdu Únie, na ktorý bola podaná zaloba o neplatnost, nemozno bránit, aby v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého aktu priznal väcsí význam niektorým prvkom odôvodnenia tohto aktu v porovnaní s inými pod podmienkou, ze takýto postup nezmení vnútornú logiku dotknutého aktu do takej miery, ze odôvodnenie alebo posúdenie, ktoré obsahuje, by sa tým v skutocnosti nahradilo. To vsak podla môjho názoru nie je prípad prejednávanej veci. Hoci je pravda, ze Vseobecný súd upriamil svoju pozornost na analýzu príjmov, ktoré bankám plynú z ich cinnosti vydávania, a osobitný význam priznáva austrálskemu príkladu, nezdá sa, ze by posúdenie Komisie alebo odôvodnenie sporného rozhodnutia, ktoré je tiez na týchto okolnostiach zalozené, ( [92]92 ) neboli zohladnené alebo boli nahradené. iv) O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania zalozenej na uplatnení nedostatocnej úrovne preskúmania 115. V rámci stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky v hlavnom odvolaní, ktoré podporujú MBNA, HSBC, RBS a LBG, vytýkajú Vseobecnému súdu, ze vykonal velmi obmedzené súdne preskúmanie týkajúce sa objektívne nevyhnutnej povahy CMI. Na jednej strane vzhladom na nadobudnutie úcinnosti Charty a judikatúru ESLP bol Vseobecný súd povinný vykonat preskúmanie tohto posúdenia v celom rozsahu a nie obmedzit sa na zjavne nesprávne posúdenie. Na druhej strane nedodrzal úroven súdneho preskúmania vyzadovanú Súdnym dvorom, pretoze, po prvé, uplatnil kritérium zjavne nesprávneho posúdenia na konstatovania Komisie, ktoré nezahrnali skutocne "komplexné" ekonomické posúdenia, a po druhé, nahradil toto kritérium iným, menej prísnym kritériom, obmedzeným na overenie ich "primeranej povahy". 116. Predtým, ako preskúmam tieto výhrady, poznamenávam, ze v rámci analyzovanej casti odvolatelky v hlavnom odvolaní opakujú urcitý pocet tvrdení, ktoré sa prekrývajú s tvrdeniami uplatnenými v tretej casti preskúmanej vyssie. Ide najmä o tvrdenie, ze Vseobecný súd sa opieral iba o cast dôvodov sporného rozhodnutia, priznal niektorým z týchto dôvodov väcsí význam v porovnaní s tým, ktorý im priznala Komisia, a nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Kedze tieto tvrdenia uz boli prejednané pri preskúmaní uvedenej casti, obmedzím sa v tejto súvislosti na odkaz na úvahy rozvinuté v bodoch 110 az 114 vyssie, pricom poukazujem na urcitý vecný rozpor medzi týmito tvrdeniami a tvrdením, ze Vseobecný súd preukázal nadmerný respekt voci volnej úvahe Komisie v ekonomickej oblasti. 117. Po spresnení vyssie uvedeného uvádzam, ze skúmané výhrady znovu nastolujú pred Súdnym dvorom delikátnu otázku rozsahu súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie, ktoré sankcionujú podniky za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. ( [93]93 ) 118. Toto preskúmanie je predovsetkým ohranicené typom preskúmania, ktoré má súd Únie vykonat v rámci súdnej funkcie, ktorú mu zveruje Zmluva. Tento súd s výnimkou oblasti pokút, nad ktorými má neobmedzenú právomoc na základe clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 ( [94]94 ), vykonáva v súlade s clánkom 263 prvým odseku ZFEÚ preskúmanie zákonnosti, co mu umoznuje iba zamietnut zalobu o neplatnost alebo zrusit napadnuté rozhodnutie, a nie ho zmenit alebo skúmat jeho úcelnost. Druhé obmedzenie zdôraznené judikatúrou má institucionálnu povahu a vyplýva z rozdelenia právomocí medzi Komisiou a súdmi Únie, pricom Zmluva zveruje Komisii úlohu vykonávat dohlad v oblasti práva hospodárskej sútaze, ktorá zahrna, okrem úlohy prejednávat a potlácat porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, aj úlohu rozvíjat a nasledovat vseobecnú politiku "s cielom uplatnovat... zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov". ( [95]95 ) V tomto kontexte judikatúra uznala, ze súdu Únie v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej sútaze neprinálezí nahrádzat stanovisko tejto institúcie svojím stanoviskom ani menit sporné rozhodnutie, pretoze inak by sa narusila medziinstitucionálna rovnováha stanovená Zmluvou. ( [96]96 ) Tretie obmedzenie sa napokon týka povahy posúdenia, ktoré má vykonat vo svojich rozhodnutiach Komisia z hladiska clánku 81 ES. Urcitá miera volnej úvahy jej bola priznaná pri výkone komplexného ekonomického alebo technického posúdenia na základe reflexie, ze takéto posúdenie môze vyzadovat vysokú technickú spôsobilost a ekonomickú expertízu a zahrnat volby hospodárskej politiky, ktoré prinálezí vykonat Komisii. Preskúmanie takéhoto posúdenia súdom Únie je preto obmedzené. Podla ustálenej judikatúry sa tak toto preskúmanie musí obmedzit na "overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkových okolností, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci". ( [97]97 ) 119. V posledných rokoch sa dosah judikatúry o marginálnom preskúmaní znacne znízil, ( [98]98 ) a to aj v dôsledku progresívnej penalizácie právom hospodárskej sútaze Únie. V rozsudkoch KME a Chalkor/Komisia tak Súdny dvor spresnil, ze "hoci v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným ekonomický posúdeniam, Komisia disponuje mierou volnej úvahy v hospodárskej oblasti, neznamená to, ze by sa súd Spolocenstva mal zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vykladá údaje hospodárskej povahy. Súd Spolocenstva musí totiz nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili". ( [99]99 ) Súdny dvor okrem iného dodal, ze "súdu Únie prinálezí, aby uskutocnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov" a pocas tohto preskúmania sa nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie "v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania". ( [100]100 ) Presný dosah tohto spresnenia, ktoré má samo osebe potenciál de facto oslabit samotnú zásadu uznania miery volnej úvahy Komisie v hospodárskej oblasti, nie je zatial jasný. ( [101]101 ) Naproti tomu úplne zrejmým spôsobom preukazuje zámer Súdneho dvora zúzit najviac, ako je to mozné, dopad takejto volnej úvahy na rozsah súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie ukladajúcich sankciu za porusenie clánku 81 ES. ( [102]102 ) 120. Pokial ide o otázku, ci rozsah súdneho preskúmania vykonávaného súdmi Únie, tak ako je opísaný vyssie, je zlucitelný s dodrziavaním práv na úcinné súdne preskúmanie a na spravodlivý proces, treba zdôraznit, ze v uz citovaných rozsudkoch KME a Chalkor/Komisia Súdny dvor potvrdil, ze "nezdá sa..., ze preskúmanie zákonnosti podla clánku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o výsku pokuty, ktorá je stanovená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003, by bolo v rozpore s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv Európskej únie". ( [103]103 ) Okrem iného Súdny dvor vo svojom nedávnom rozsudku Schindler Holding a i./Komisia potvrdil tento rozsudok o súlade tiez vo svetle clánku 6 EDLP, na základe ktorého musí byt definovaný zmysel a rozsah clánku 47 Charty podla jej clánku 52 ods. 3. ( [104]104 ) 121. Clánok 6 ods. 1 EDLP, ktorého trestnoprávna cast sa tu uplatnuje, ( [105]105 ) nevylucuje, aby správny orgán ulozil sankciu represívnej povahy, avsak pod podmienkou, ze rozhodnutie tohto orgánu môze podliehat následnému preskúmaniu súdnym orgánom s "neobmedzenou právomocou". Medzi charakteristické crty, ktorými sa taký orgán podla ESLP vyznacuje, patrí "moznost zmenit akúkolvek cast vydaného rozhodnutia zo skutkového, ako aj z právneho hladiska" ako aj "právomoc rozhodovat o vsetkých skutkových a právnych otázkach, ktoré sú relevantné v spore, o ktorom rozhoduje". ( [106]106 ) Hoci sa zdá, ze takáto formulácia ( [107]107 ) vyzaduje, aby orgán, ktorému je zverená právomoc následného súdneho preskúmania vyzadovaného clánkom 6 ods. 1 EDLP, mal právomoci prekracujúce tie, ktoré môzu byt vykonávané pri preskúmaní zákonnosti ( [108]108 ), ako aj oprávnenie vykonat skutocné preskúmanie veci ( [109]109 ), jej konkrétne uplatnenie ESLP je velmi flexibilné. ( [110]110 ) 122. Predovsetkým, a v tomto prípade ide o osobitne významný faktor konvergencie metodológie medzi judikatúrou ESLP a judikatúrou Únie ( [111]111 ), podla ESLP nie je na úcely uplatnenia clánku 6 EDLP az tak dôlezité abstraktné pomenovanie typu preskúmania ("slabé" alebo "silné") zo strany súdu, ktoré je oprávnený vykonat alebo ktoré zamýsla vykonat v danom prípade, ale skôr skutocnost, ze samotným výkonom tohto preskúmania sú skutocne chránené práva stanovené týmto dohovorom. Tento kauzistický prístup bol implicitne, ( [112]112 ) avsak jasne potvrdený ESLP v nedávnom rozsudku Menarini Diagnostics Srl v. Taliansko ( [113]113 ). V takom kontexte, hoci sa zdá, ako to implicitne potvrdil Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Schindler Holding a i./Komisia, ze preskúmanie rozhodnutí Komisie ukladajúcich sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze vykonávané súdmi Únie je v súlade s poziadavkami clánku 6 ods. 1 EDLP ( [114]114 ), závisí to od spôsobu, akým toto preskúmanie bolo konkrétne vykonané. 123. Práve na základe vyssie uvedených zásad treba preskúmat, ci v prejednávanom prípade Vseobecný súd vykonal dostatocné súdne preskúmanie zistení Komisie týkajúcich sa objektívne nevyhnutnej povahy CMI. 124. V tejto súvislosti treba predovsetkým zamietnut námietku Komisie, podla ktorej odvolatelkám v hlavnom odvolaní prinálezalo preukázat, ze CMI boli objektívne nevyhnutné na fungovanie MasterCard na úcely vylúcenia zákazu stanoveného clánkom 81 ods. 1 ES. Totiz aj za predpokladu, ze by takéto tvrdenie bolo správne, nic to nemení na skutocnosti, ze Vseobecný súd je povinný vykonat zámerne úplné preskúmanie vsetkých posúdení vykonaných Komisiou, teda v prípade, ak smerujú k zamietnutiu obranných tvrdení dotknutých podnikov. 125. Treba dalej zdôraznit, ze v bode 82 napadnutého rozsudku Vseobecný súd, odkazujúc na uz citované rozsudky M6 a i./Komisia a Remia, pripomenul, ze súd Únie vykonáva obmedzené preskúmanie komplexných ekonomických posúdení vykonaných s cielom posúdit objektívne nevyhnutnú povahu pridruzeného obmedzenia. Ako je uvedené vyssie, takéto abstraktné pomenovanie kritérií definujúcich rozsah preskúmania, ktoré Vseobecný súd zamýsla vykonat, nie je samo osebe spochybnitelné, pokial sa ukáze, ze v skutocnosti vykonal detailné preskúmanie tak z hladiska právneho, ako aj skutkového stavu, vedené vo svetle skutocností predlozených na podporu uvádzaných tvrdení. ( [115]115 ) 126. Odvolatelky v hlavnom odvolaní predovsetkým tvrdia, ze Vseobecný súd nevykonal dostatocné preskúmanie tvrdenia Komisie, podla ktorého CMI mohli byt ako standardné pravidlo nahradené zákazom spoplatnenia a posteriori. 127. Je pravda, ze v tejto súvislosti sa Vseobecný súd v bodoch 95 a 96 napadnutého rozsudku obmedzil na zopakovanie celého odôvodnenia 554 sporného rozhodnutia, a tvrdenie, ze tam obsiahnutá úvaha nie je dotknutá zjavne nesprávnym posúdením. ( [116]116 ) Zo znenia zaloby na prvom stupni vsak vyplýva, ze výhrady vznesené odvolatelkami v hlavnom odvolaní sa týkali hlavne regulacnej povahy hypotézy systému MasterCard fungujúceho so zákazom spoplatnenia ex post, neexistencie analýzy konkurencného kontextu, ako aj skutocnosti, ze Komisia opomenula predlozit dôkaz, ze takýto zákaz by mal menej obmedzujúci dosah na hospodársku sútaz ako CMI. Vseobecný súd sa vsak zaoberal týmito jednotlivými tvrdeniami v bodoch 97 az 99 a 143 napadnutého rozsudku. Naproti tomu, medzi týmito výhradami nie je uvedená výhrada, ktorú odvolatelky v hlavnom odvolaní uplatnujú teraz, zalozená na údajne nereálnej povahe standardného pravidla, ktoré by zabránilo vydávajúcim bankám získat náhradu za sluzby, ktoré ponúkajú prijímajúcim bankám. Ako som uz konstatoval v bode 105 vyssie, a ako vyplýva najmä z bodu 19 napadnutého rozsudku a z bodov 146 az 155 sporného rozhodnutia, od tézy, podla ktorej CMI predstavujú cenu zaplatenú prijímajúcimi bankami vydávajúcim bankám za sluzby, ktoré im tieto poskytujú, pôvodne uplatnenej odvolatelkami v hlavnom odvolaní v priebehu správneho konania, sa následne upustilo v prospech ich kvalifikácie ako mechanizmu pre vyvázenie rozdielov medzi dopytom drzitelov kariet a obchodníkov. Pokial ide o HSBC, táto sa obmedzuje na odkaz na vyhlásenie jedného zo svojich zamestnancov prilozené k jej vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania na prvom stupni, v ktorom sa potvrdzuje, ze zavedenie pravidla spoplatnenia ex post by pravdepodobne viedlo k upusteniu od mechanizmu stanovovania výmenných poplatkov na dvojstrannej báze. Nevysvetluje vsak, preco by taký výsledok, pokial by nastal, mal na systém MasterCard taký vplyv, ze by sa standardný mechanizmus zalozený na zákaze spoplatnenia ex post stal nepredstavitelným, ani z akého dôvodu by skutocnost, ze Vseobecný súd nezohladnil tento výsledok, aj za predpokladu, ze sa tak stalo, mala mat dopad na úcinnú povahu jeho súdneho preskúmania. 128. Odvolatelky v hlavnom odvolaní dalej tvrdia, ze Vseobecný súd nevykonal dostatocné preskúmanie zistení Komisie, pokial ide o objektívne nevyhnutnú povahu CMI ako mechanizmu prevodu financných prostriedkov v prospech vydávajúcich bánk. 129. V tejto súvislosti zdôraznujem, ze analýza Vseobecného súdu v tejto veci obsiahnutá v bodoch 100 az 119 napadnutého rozsudku nevykazuje ziadnu "úctivost" vo vztahu k údajnej miere volnej úvahy Komisie a, naopak, je do takej miery autonómna, ze zároven je v rámci odvolania aj predmetom výhrady zalozenej na údajnom nahradení posúdenia Komisie posúdením Vseobecného súdu. Vseobecný súd sa totiz práve na základe svojej vlastnej analýzy údajov obsiahnutých v spornom rozhodnutí týkajúcich sa ekonomických výhod, ktoré bankám systému MasterCard plynú z vydávania kariet - ktorá je sama osebe vylúcená z posúdenia Súdneho dvora okrem prípadu skreslenia, ktoré nebolo namietané - domnieval v bode 110 napadnutého rozsudku, ze odôvodnene mozno dospiet k záveru, ze znízenie týchto výhod, v prípade zrusenia CMI, nebude dostatocné na to, aby ohrozilo zivotaschopnost systému MasterCard, a takisto na základe autonómneho posúdenia výsledkov analýzy úcinkov znízenia úrovne výmenných poplatkov MasterCard austrálskou bankou sa Vseobecný súd v bode 111 napadnutého rozsudku domnieval, ze táto analýza potvrdzuje záver, podla ktorého zrusenie CMI nespôsobí zrútenie systému MasterCard. ( [117]117 ) 130. Vo svojej argumentácii sa vsak odvolatelky v hlavnom odvolaní a LBG neobmedzujú na tvrdenie o "súdnej zdrzanlivosti" voci posúdeniam Komisie, ale tiez poukazujú na "spekulatívnu a povrchnú" povahu analýzy Vseobecného súdu, nezohladnenie dôkazov, ktoré mu predlozili, ako aj na opomenutie konstatovat tento nedostatok z hladiska analýzy obsiahnutej v spornom rozhodnutí. Tvrdia najmä, ze Vseobecný súd sa nezaoberal otázkou, ci standardné stanovenie výmenných poplatkov na pozitívnu hodnotu nebolo nevyhnutné z hladiska duálnej povahy trhu. Takisto nezohladnil obmedzujúce úcinky, ktoré by CMI na nulovej úrovni spôsobili druhej strane duálneho trhu, teda na trhu vydávania. 131. V tejto súvislosti pripomínam, ze z bodov 101, 181 a 182 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze tvrdenia týkajúce sa nezohladnenia duálnej povahy trhu, ako aj úcinkov zrusenia CMI na "vydávajúci" segment tohto trhu neboli relevantné v rámci analýzy na základe clánku 81 ods. 3 ES, ci uz pokial ide o objektívnu nevyhnutnost CMI, alebo analýzu ich úcinkov na hospodársku sútaz. Okrem toho Vseobecný súd v bodoch 176 az 178 napadnutého rozsudku potvrdil kvalifikáciu trhu vydávania ako relevantného trhu a jeho samostatnú povahu, co v rámci struktúry jeho úvahy odôvodnovalo skutocnost, ze Komisia svoju analýzu úcinkov CMI na hospodársku sútaz obmedzila na tento trh. Odvolatelky v hlavnom odvolaní vsak neuvádzajú tvrdenia, ktoré by mohli preukázat, ze vyssie uvedené dôvody napadnutého rozsudku sú zalozené na nesprávnom právnom posúdení, a LBG sa v tejto súvislosti obmedzuje na velmi vseobecné tvrdenia. 132. Napokon odvolatelky v hlavnom odvolaní tvrdia, ze okolnost, ze Vseobecný súd na úcely potvrdenia svojej úvahy poukázal na austrálsky príklad, ktorý sa týka znízenia a nie zrusenia CMI, "poukazuje na neúplný charakter" jeho analýzy. 133. V tejto súvislosti iba zdôrazním, ze Vseobecný súd sa zaoberal tvrdeniami týkajúcimi sa údajnej irelevantnosti austrálskeho príkladu a v bodoch 112 az 114 napadnutého rozsudku ich zamietol. Kedze výhrada, ktorá je predmetom analýzy, spochybnuje posúdenie obsiahnuté v týchto bodoch, avsak neuvádza proti tomuto posúdeniu ziadne tvrdenie, a uz vôbec vadu spocívajúcu v skreslení, musí byt podla môjho názoru zamietnutá. 134. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti sa domnievam, ze stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania, a teda odvolací dôvod v celom rozsahu, musí byt zamietnutý. 5. O uplatnení clánku 81 ods. 3 ES (tretí odvolací dôvod hlavného odvolania) 135. Vo svojom vzájomnom odvolaní LBG, podporovaná odvolatelkami v hlavnom odvolaní, vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri uplatnení clánku 81 ods. 3 ES. Výhrady LBG a odvolateliek v hlavnom odvolaní môzu byt rozdelené na tri casti. a) O miere dokazovania a zásade in dubio pro reo 136. V prvom rade podla LBG mal Vseobecný súd konstatovat, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze stanovila neprimeranú mieru dokazovania. Miera dokazovania na posúdenie podmienok stanovených v clánku 81 ods. 3 ES by mala byt mierou vyvázenia pravdepodobností. V prejednávanom prípade sa toto posúdenie malo vykonat vo vztahu k celému systému MasterCard, ktorý prinása spotrebitelom a obchodníkom znacné výhody. Z právneho hladiska nie je správne pozadovat od MasterCard, aby odôvodnil presnú úroven CMI, namiesto toho, aby iba na základe solídnych dôkazov preukázal, ze metóda uplatnovaná na stanovenie CMI je odôvodnitelná. V tom istom kontexte odvolatelky v hlavnom odvolaní tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze vyvodil záver, okrem iného bez poskytnutia dostatocného vysvetlenia, ze zásada in dubio pro reo by sa nemala uplatnovat v prípade, akým je prejednávaná vec, ak podnik, ktorý sa dovoláva uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES, predlozil dôkazy, ktoré vyvolávajú prinajmensom pochybnosti, pokial ide o uplatnenie tohto ustanovenia, a ze Komisia tieto pochybnosti úplne nerozptýlila. 137. Pokial ide po prvé o výhradu zalozenú na neprimeranej miere dokazovania, treba skonstatovat, ze výhrada vznesená LGB vo vzájomnom odvolaní je zalozená na argumentácii prezentovanej dost strucným a vágnym spôsobom. LGB neidentifikuje body napadnutého rozsudku, ktoré by mali byt dotknuté nesprávnym posúdením, a obmedzuje sa na tvrdenie, ze stanovená úroven dokazovania bola neprimeraná, ale nespecifikuje kritizované casti napadnutého rozsudku. Na podporu svojej argumentácie LBG iba vseobecne odkazuje na tvrdenia rozvinuté vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania predlozené Vseobecnému súdu. Za týchto podmienok mám vázne pochybnosti o prípustnosti tejto výhrady z hladiska clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 138. V kazdom prípade sa domnievam, ze táto výhrada je tiez nedôvodná. 139. Pokial ide predovsetkým o tvrdenie zalozené na údajnej potrebe posudzovat CMI v rámci celého systému MasterCard, pripomínam, ze v bode 207 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd domnieval, ze kedze CMI nepredstavujú pridruzené obmedzenia, Komisia správne preskúmala, ci existovali citelné objektívne výhody vyplývajúce osobitne z CMI bez zohladnenia celého systému Mastercard. Na jednej strane treba skonstatovat, ze LBG vo vzájomnom odvolaní nepredlozila nijaký dôkaz ani tvrdenie smerujúce k spochybneniu tohto záveru Vseobecného súdu. Na druhej strane vzhladom na analýzu vykonanú v bodoch 79 az 134 vyssie navrhujem zamietnut výhrady uvádzané odvolatelkami v hlavnom odvolaní proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktoré sa týka objektívnej nevyhnutnosti CMI. 140. Pokial ide dalej o tvrdenie zalozené na tom, ze miera dokazovania na posúdenie podmienok stanovených v clánku 81 ods. 3 ES by mala byt mierou vyvázenia pravdepodobností, treba najskôr pripomenút, ze clánok 2 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze podnik nárokujúci si výhody clánku 81 ods. 3 ES znása dôkazné bremeno splnenia podmienok uvedeného odseku, neurcuje vsak mieru dokazovania pozadovanú na tento úcel. 141. Podla ustálenej judikatúry, ako správne pripomenul Vseobecný súd v bode 196 napadnutého rozsudku, osoba, ktorá sa domáha uplatnenia tohto ustanovenia, musí na základe presvedcivých tvrdení a dôkazov preukázat, ze boli splnené podmienky potrebné na udelenie výnimky, a najmä pokial ide o prvú podmienku stanovenú v clánku 81 ods. 3 ES, ze zlepsenie vyplývajúce z dotknutej dohody predstavuje citelné objektívne výhody, ktoré môzu vyrovnat nevýhody vyplývajúce z dohody pre hospodársku sútaz. ( [118]118 ) Treba tiez zdôraznit, ze v uz citovanom rozsudku GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. Súdny dvor potvrdil, ze v rámci analýzy v zmysle clánku 81 ods. 3 ES na to, aby dohoda obsahovala citelnú objektívnu výhodu, stací, ak Komisia na základe údajov, ktoré má k dispozícii, dospeje k presvedceniu, ze je dostatocne pravdepodobné, ze takáto výhoda sa konkretizuje. ( [119]119 ) Treba vsak konstatovat, ako výslovne vyplýva z bodu 93 tohto rozsudku, ze toto tvrdenie treba vnímat v kontexte uplatnenia výnimky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES úcinnom pred prijatím nariadenia c. 1/2003, ktorý stanovoval systém predchádzajúcich súhlasov udelených Komisiou. ( [120]120 ) V danom kontexte musela Komisia vykonat prognostickú a predbeznú analýzu pravdepodobných výhod, ktoré spôsobí dohoda, ktorá jej bola oznámená. 142. Treba vsak skonstatovat, ze vo svojich písomných vyjadreniach LBG a odvolatelky v hlavnom odvolaní nielenze nespecifikovali body napadnutého rozsudku, ktoré by mali byt dotknuté nesprávnym posúdením, a obmedzili sa na vseobecné tvrdenie, ze miera dokazovania by mala byt mierou vyvázenia pravdepodobností, ale vôbec neuviedli dôvody, pre ktoré by sa takáto miera dokazovania mala uplatnovat v prejednávanom prípade, v ktorom na jednej strane Komisia nemala vykonat prognostickú analýzu a na druhej strane naopak odvolatelkám v hlavnom odvolaní prinálezalo predlozit presvedcivé dôkazy o citelných objektívnych výhodách prinesených CMI, ktoré by mali byt schopné nahradit nevýhody identifikované Komisiou. 143. Za týchto podmienok sa domnievam, ze Súdny dvor musí tvrdenie zalozené na neprimeranej úrovni dokazovania zamietnut, ak by ho mal povazovat za prípustné. 144. Pokial ide po druhé o výhradu zalozenú na porusení zásady in dubio pro reo, ktorú vznásajú odvolatelky v hlavnom odvolaní, treba pripomenút, ze táto zásada je dôsledkom zásady prezumpcie neviny, ( [121]121 ) ktorá sa uplatnuje, ak ide o posúdenie dôkazu o porusení. ( [122]122 ) Podla tejto zásady musí byt porusenie plne preukázané, a pochybnosti a neistoty o dôkaze musia byt v prospech obvineného, a sú teda prekázkou, aby mu bola ulozená sankcia. 145. Tvrdenie odvolateliek v hlavnom odvolaní sa týka bodu 237 napadnutého rozsudku, v ktorom sa Vseobecný súd, ktorý uzavrel svoju analýzu o uplatnení clánku 81 ods. 3 ES, domnieval, ze kedze zalobkyne neposkytli dôkaz o výnimke, na ktorú sa odvolávali, bolo opodstatnené zamietnut tvrdenie zalozené na porusení zásady in dubio pro reo. 146. Domnievam sa, ze toto posúdenie nie je nesprávne. Podla môjho názoru totiz zásada in dubio pro reo môze byt uplatnitelná v rámci analýzy, ktorú Komisia vykonáva z hladiska clánku 81 ods. 1 ES, v ktorej musí preukázat existenciu porusenia tohto ustanovenia zo strany dotknutého podniku. V tomto kontexte uvedená zásada vyzaduje, aby dôkazy predlozené Komisiou úplne preukazovali porusenie, a teda aby nepretrvávala ziadna pochybnost o ich spáchaní. 147. Naproti tomu si nemyslím, ze sa mozno zásady in dubio pro reo dovolávat, ako to robia odvolatelky v hlavnom odvolaní, s cielom pokúsit sa znízit mieru dokazovania pozadovanú na uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES. Ako som zdôraznil v bode 141 vyssie, podla ustálenej judikatúry prinálezí podniku, ktorý sa domáha uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES, na základe presvedcivých tvrdení a dôkazov preukázat, ze boli splnené podmienky potrebné na udelenie výnimky. Nestací teda, ako, zdá sa, predpokladajú odvolatelky v hlavnom odvolaní, predlozit dôkazy, ktoré iba vznásajú pochybnosti o uplatnení clánku 81 ods. 3 ES. 148. Nepochybne, ako pripomenul Vseobecný súd v bode 197 napadnutého rozsudku, v urcitých prípadoch môze povaha tvrdení a skutkových okolností uvádzaných podnikom, ktorý sa chce domáhat výnimky, vyzadovat od druhej strany, teda Komisie, predlozenie vysvetlenia alebo odôvodnenia, bez ktorých je mozné dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené. ( [123]123 ) Treba vsak skonstatovat, ze odvolatelky v hlavnom odvolaní nespochybnujú záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd v bode 231 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia preskúmala a oprávnene poprela opodstatnenost argumentácie, ktorú pouzili v priebehu správneho konania, ale iba tvrdia, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku pripustil pretrvávajúce pochybnosti, pokial ide o uplatnitelnost clánku 81 ods. 3 ES na CMI. Takéto pochybnosti sa vsak v napadnutom rozsudku nenachádzajú, a najmä nie sú uvedené vo vete obsiahnutej na zaciatku bodu 233 napadnutého rozsudku, na ktorú poukazujú odvolatelky v hlavnom odvolaní. Naopak, v bode 237 napadnutého rozsudku Vseobecný súd jasne vyvodil záver, bez vyjadrenia akejkolvek pochybnosti, ze Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze zalobkyne neposkytli dôkaz o tom, ze podmienky na uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES sú splnené. 149. Napokon, kedze dotknutá výhrada môze byt vykladaná tak, ze namieta nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku z hladiska uplatnitelnosti zásady in dubio pro reo, na základe úvah, ktoré som uviedol v bodoch 30 a 31 vyssie, sa domnievam, ze vzhladom na to, ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze dôkaz o existencii podmienok na uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES nebol predlozený, nebol povinný viac vysvetlovat dôvody, pre ktoré by sa v prejednávanom prípade zásada in dubio pro reo nemala uplatnovat. b) O údajnom nesprávnom prístupe z hladiska trhu, na ktorom vznikajú výhody stanovené clánkom 81 ods. 3 ES, ako aj z hladiska kategórie dotknutých uzívatelov 150. V druhom rade LBG, ktorú podporujú odvolatelky v hlavnom odvolaní, tvrdí, ze Vseobecný súd si zvolil nesprávny prístup, pokial ide o trh, na ktorom majú vznikat výhody stanovené clánkom 81 ods. 3 ES. LBG tvrdí, ze hoci Vseobecný súd uznal, ze podla judikatúry tieto výhody môzu byt zohladnené na akomkolvek trhu, na ktorom existuje dohoda, a akceptoval vztah existujúci na obidvoch stranách relevantného trhu (teda drzitelia kariet a obchodníci), zameral sa iba na výhody pre obchodníkov. Vseobecný súd tak nezohladnil významné výhody plynúce zo systému MasterCard a samotných CMI pre drzitelov kariet, ako aj duálnu povahu trhu a optimalizáciu systému, ku ktorej dosiahnutiu CMI prispievajú. Odvolatelky v hlavnom odvolaní tvrdia, ze Vseobecný súd nevysvetlil, preco dve prvé podmienky clánku 81 ods. 3 ES nemôzu byt splnené, pricom sa opieral iba o výhody vyplývajúce z CMI pre drzitelov kariet, pokial tieto výhody môzu nahradit vsetky údajné nevýhody vyplývajúce z obmedzujúcich úcinkov CMI pre obchodníkov. Znenie clánku 81 ods. 3 ES nijakým spôsobom nepodporuje tézu Vseobecného súdu, podla ktorej v prípade, ak existujú dve alebo viac kategórií dotknutých spotrebitelov, vsetky tieto kategórie musia mat rovnaký podiel na prospechu vyplývajúcom z obmedzenia hospodárskej sútaze na to, aby bolo mozné obmedzenie povazovat za zlucitelné s clánkom 81 ES. 151. Výhrady LBG a odvolateliek v hlavnom odvolaní sa týkajú analýzy obsiahnutej v bodoch 228 a 229 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd po tom, ako pripomenul svoju judikatúru, podla ktorej sa výhody stanovené provou podmienkou clánku 81 ods. 3 ES môzu prejavit nielen na relevantnom trhu, ale tiez na iných trhoch, na ktorých môze mat daná dohoda priaznivé úcinky, sa vsak domnieval, ze kedze obchodníci tvoria jednu z dvoch skupín pouzívatelov platobných kariet, na to, aby sa mohol uplatnit clánok 81 ods. 3 ES, bolo potrebné, aby existencia citelných objektívnych výhod pripísatelných CMI bola preukázaná aj vo vztahu k nim. Na tomto základe Vseobecný súd vyvodil záver, ze kedze takýto dôkaz nebol predlozený, je tvrdenie týkajúce sa nedostatocného zohladnenia výhod CMI pre drzitelov kariet v kazdom prípade neúcinné. 152. Tieto výhrady sa týkajú uplatnenia výnimky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES v kontexte, ktorý sa vyznacuje existenciou dvoch rozdielnych trhov, na ktorých môze mat obmedzujúca dohoda úcinky. V prejednávanom prípade ide o trh prijímania a trh vydávania ktoré, hoci sú rozdielne, vykazujú vsak dôlezité prepojenia a komplementárnost. ( [124]124 ) V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze ak aj definícia relevantného trhu vykonaná Komisiou bola potvrdená Vseobecným súdom, tento aspekt napadnutého rozsudku nie je predmetom odvolania na Súdnom dvore. 153. LGB a odvolatelky v hlavnom odvolaní v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil pochybenia tým, ze nezohladnil výhody vyplývajúce z CMI pre drzitelov kariet, priamych uzívatelov sluzieb ponúkaných na trhu vydávania, hoci tieto výhody mohli potenciálne vyvázit obmedzujúce úcinky vyplývajúce z CMI pre obchodníkov, priamych uzívatelov sluzieb ponúkaných na trhu prijímania. 154. Právna otázka, ktorá je za touto výhradou, teda spocíva v tom, ci je na moznost uplatnenia výnimky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES v takomto kontexte potrebné, aby primeraný podiel na výhodách vyplývajúcich z dohody, tak ako stanovuje clánok 81 ods. 3 ES, mali priami uzívatelia ponúk na trhu, na ktorom sa vytvárajú obmedzujúce úcinky hospodárskej sútaze - v prejednávanom prípade najmä obchodníci - alebo ci je mozné sa domnievat, ze obmedzujúce úcinky poskodzujúce týchto uzívatelov môzu byt nahradené výhodami vytvorenými pre uzívatelov sluzieb ponúkaných na súvisiacom trhu, teda v prejednávanom prípade drzitelov kariet. 155. Najskôr je potrebné pripomenút, ze druhá podmienka clánku 81 ods. 3 ES vyzaduje, aby uzívatelia mali primeraný podiel na výhodách vyplývajúcich z obmedzujúcej dohody na to, aby sa na takúto dohodu mohla vztahovat výnimka stanovená týmto ustanovením. 156. V tejto súvislosti treba zdôraznit, po prvé, ze uzívatelia, na ktorých sa odvoláva toto ustanovenie, sa musia povazovat za priamych alebo nepriamych uzívatelov výrobkov alebo sluzieb, na ktoré sa dohoda vztahuje. Po druhé, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze aby sa mohla na obmedzujúcu dohodu vztahovat výnimka na základe clánku 81 ods. 3 ES, citelné objektívne výhody vyvolané touto dohodou musia byt spôsobilé nahradit nevýhody, ktoré z nej vyplývajú pre hospodársku sútaz. ( [125]125 ) Z tejto judikatúry mozno vyvodit záver, ze na to, aby sa na obmedzujúcu dohodu mohla vztahovat výnimka, je potrebné, aby výhody vyplývajúce z tejto zmluvy zaistili uzívatelom úplné nahradenie skutocných alebo pravdepodobných skodlivých úcinkov, ktoré títo musia znásat z dôvodu obmedzenia hospodárskej sútaze vyplývajúceho z dohody. Inak povedané, výhody vyplývajúce z obmedzujúcej dohody musia vyvázit tieto negatívne úcinky. 157. Podla môjho názoru sa vsak táto náhrada musí týkat uzívatelov, ktorí sú priamo alebo nepriamo dotknutí dohodou. ( [126]126 ) Sú to totiz práve uzívatelia znásajúci ujmu spôsobenú obmedzujúcimi úcinkami dotknutej dohody, ktorí v zásade musia mat ako náhradu za túto ujmu primeraný podiel na výhodách vyplývajúcich z tejto dohody, na ktorý sa odkazuje v clánku 81 ods. 3 ES. 158. V prípade, ak by totiz bolo mozné zohladnit výhody vyplývajúce z dohody pre jednu kategóriu uzívatelov urcitých sluzieb na vyvázenie negatívnych úcinkov na inú kategóriu uzívatelov iných sluzieb na inom trhu, znamenalo by to moznost uprednostnit prvú kategóriu uzívatelov na úkor druhej. Zdá sa mi, ze distribucná logika tohto typu je cudzia pôsobnosti práva hospodárskej sútaze. ( [127]127 ) Úcelom tohto práva je totiz chránit struktúru trhu a tým hospodársku sútaz v záujme konkurentov a napokon spotrebitelov ( [128]128 ) vo vseobecnosti. Naproti tomu jeho cielom nie je uprednostnovat jednu kategóriu spotrebitelov na úkor druhej. ( [129]129 ) 159. V tejto súvislosti musím este zdôraznit, ze tieto úvahy nie sú nevyhnutne v rozpore s ustálenou judikatúrou Vseobecného súdu, spomenutou v bode 228 napadnutého rozsudku, podla ktorej nie je vylúcená moznost zohladnit výhody vyplývajúce z dohody, ktoré sa prejavia na inom trhu, ako je ten, na ktorom má dohoda obmedzujúce úcinky. Takéto výhody totiz môzu byt zohladnené, ak napríklad kategória spotrebitelov dotknutých dohodou na obidvoch rozdielnych trhoch je rovnaká. ( [130]130 ) 160. V prejednávanom prípade sa Vseobecný súd domnieval, ze na to, by sa mohla uplatnit výnimka stanovená v clánku 81 ods. 3 ES, je potrebné, aby existencia citelných objektívnych výhod CMI bola v kazdom prípade preukázaná pre obchodníkov. Kedze obchodníci predstavujú kategóriu spotrebitelov, ktorí priamo znásajú obmedzujúce úcinky CMI na trhu, na ktorom sa tieto úcinky vytvárajú, domnievam sa, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 161. Vyplýva z toho, ze ani tvrdenia odvolateliek v hlavnom odvolaní, ani tvrdenie LBG, podla ktorého Vseobecný súd nezohladnil významné výhody vyplývajúce z CMI ( [131]131 ) pre drzitelov kariet, nemôzu byt prijaté. Taký istý záver platí pre tvrdenie týkajúce sa nezohladnenia duálnej povahy trhu, kedze nebola spochybnená definícia relevantného trhu. Napokon, z vyssie uvedeného tiez vyplýva, ze na rozdiel od tvrdenia odvolateliek v hlavnom odvolaní Vseobecný súd sa v bodoch 228 a 229 napadnutého rozsudku nedomnieval, ze pokial existujú dve alebo viacero kategórií dotknutých spotrebitelov, vsetky tieto kategória musia mat rovnaký podiel na výhodách vyplývajúcich z obmedzenia hospodárskej sútaze na to, aby sa obmedzenie povazovalo za zlucitelné s clánkom 81 ES. Iba sa domnieval, ze objektívne výhody vyplývajúce z CMI musia byt preukázané vo vztahu k obchodníkom. 162. Vo svetle vsetkých týchto úvah sa domnievam, ze výhrady LBG a odvolateliek v hlavnom odvolaní týkajúce sa údajne nesprávneho prístupu z hladiska trhu, na ktorom sa výhody stanovené clánkom 81 ods. 3 ES musia vytvárat, a z hladiska kategórií spotrebitelov, ktoré sa mali zohladnit, musia byt zamietnuté v celom rozsahu. c) O schválení prílis prísneho kritéria na uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES 163. V tretom rade LBG tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil pochybenia tým, ze schválil prílis prísne kritérium na uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES. LBG poukazuje najmä na bod 233 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd naznacuje, ze jedinou okolnostou, ktorá sa má zohladnit na urcenie, ze CMI sú stanovené na primeranej úrovni, je náhrada nákladov obchodníkmi vzniknutých vydávajúcim bankám za im poskytnuté sluzby alebo z ktorých majú zjavne úzitok, a ze výpocet náhrady by mal zohladnit ostatné prímy získané vydávajúcimi bankami. LBG tvrdí, ze sa zdá, ze Komisia v novsích prípadoch tiez uplatnila prístup, ktorý sa zameriava iba na výhody pre obchodníkov, kedze pouzila prísnu metodológiu oznacovanú ako "kritérium turistu". ( [132]132 ) Uplatnenie takého prístupu je podla LBG neuskutocnitelné a nevhodné a sama Komisia nie je schopná toto kritérium uplatnit pre nedostatok údajov. Za týchto okolností sa LBG pýta, ako by bolo mozné odôvodnene predpokladat, ze MasterCard alebo, a fortiori, banky, ktoré sú drzitelkami licencie, ktoré nedisponujú úplnými údajmi o trhu, ho uplatnujú. Zvolenú metodológiu tiez nie je mozné v praxi uplatnovat, pretoze vyzaduje, aby boli predlozené presné dôkazy na odôvodnenie specifických úrovní CMI. Tieto dôkazy vsak uz nie je mozné predlozit. Ani Komisia, ani Vseobecný súd neposkytli ziadne usmernenie o presnej metodológii, ktorú mal MasterCard uplatnit na úcely stanovenia CMI na odôvodnitelnej úrovni. Nejednoznacnost vyplývajúca z tohto prístupu vytvára zásadné neistoty pre subjekty na trhu a môze poskodit spotrebitela tým, ze blokuje inovácie na trhu. 164. Táto výhrada je podla môjho názoru zalozená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. V bode 233, jedinom bode napadnutého rozsudku, ktorého sa táto výhrada osobitne týka, Vseobecný súd nepotvrdil, ze náhrada nákladov vynalozených vydávajúcimi bankami za poskytnuté sluzby je jedinou okolnostou, ktorá sa má zohladnit na úcely urcenia, ze CMI sú stanovené na primeranej úrovni. V tomto bode napadnutého rozsudku Vseobecný súd odpovedal na pred ním uvádzané tvrdenie zalozené na absencii údajov umoznujúcich zabezpecit mieru ekonomického dokazovania vyzadovanú Komisiou. Úvahy obsiahnuté v bode 233 napadnutého rozsudku tak musia byt vykladané vo svetle predchádzajúceho bodu, v ktorom Vseobecný súd vysvetlil, ze tazkosti so zabezpecením miery ekonomického dokazovania vyzadovanou Komisiou majú pôvod v argumentácii pouzitej odvolatelkami v hlavnom odvolaní v priebehu správneho konania. 165. Pokial ide osobitne o odkaz na metodológiu oznacovanú ako "kritérium turistu", treba skonstatovat, ze v napadnutom rozsudku ani v kontroverznom rozhodnutí sa nenachádza ziaden odkaz na túto metodológiu, a teda tvrdenie zalozené na tejto metodológii nie je relevantné. LBG okrem toho nevysvetlila, ako by jej odkaz na túto metodológiu mohol umoznit identifikáciu pochybenia v napadnutom rozsudku. 166. Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia a Vseobecný súd neposkytli ziadne usmernenie o presnej metodológii, ktorú mal MasterCard uplatnit na úcely stanovenia CMI, nie je schopné identifikovat ziadne nesprávne právne posúdenie Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku, a teda je neúcinné. 167. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze ani tretia cast odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení clánku 81 ods. 3 ES nemôze byt prijatá, a teda tento odvolací dôvod musí byt zamietnutý v celom rozsahu. III - Návrhy 168. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Hlavné odvolanie a vzájomné odvolania sa zamietajú. 2. MasterCard Incorporated, MasterCard International Incorporated a MasterCard Europe SPRL sú povinné nahradit trovy konania súvisiace s hlavným odvolaním. 3. The Royal Bank of Scotland Plc je povinná nahradit trovy konania súvisiace s jej vzájomným odvolaním. 4. Lloyds TSB Bank Plc a Bank of Scotland Plc sú povinné nahradit trovy konania súvisiace s ich vzájomným odvolaním. 5. MBNA Europe Bank Ltd., HSBC Bank PLC a Spojené královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [133]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [134]2 ) Rozsudok z 24. mája 2012 (T-111/08). ( [135]3 ) Úverové institúcie, ktoré dávajú kartu k dispozícii drzitelovi a umoznujú mu ju vyuzívat. ( [136]4 ) Úverové institúcie, ktoré majú zmluvný vztah s obchodníkom na úcely akceptácie karty v mieste predaja. Vydávajúce banky poskytnú prijímajúcim bankám údaje týkajúce sa drzitela karty (autentifikácia, autorizácia atd.) a vykonajú prevod financných prostriedkov prostredníctvom sietovej informatickej infrastruktúry, zatial co prijímajúce banky sledujú transakcie od terminálov v miestach predaja az do miesta spracovania príjemcami, poskytujú údaje na autorizáciu a podielajú sa na náhrade a spracovaní transakcie. ( [137]5 ) Pozri odôvodnenia 234 az 238 a 242. ( [138]6 ) Pozri odôvodnenia 239 az 241 sporného rozhodnutia. ( [139]7 ) Pozri odôvodnenie 118 a nasl. sporného rozhodnutia. ( [140]8 ) Ide konkrétne o kreditné a úverové karty pre "individuálnych zákazníkov" s logom MasterCard a o debetné karty s logom MasterCard alebo Maestro (pozri clánok 1 sporného rozhodnutia). ( [141]9 ) Tieto poplatky zahrnajú poskytnutie platobných terminálov a iných technických a financných sluzieb a skladajú sa z percentuálneho podielu z hodnoty transakcie alebo pausálneho poplatku (pozri odôvodnenia 246 a 247 sporného rozhodnutia). ( [142]10 ) Pozri odôvodnenie 248 sporného rozhodnutia. ( [143]11 ) Pozri odôvodnenia 146 az 155 sporného rozhodnutia, osobitne odôvodnenie 153. ( [144]12 ) Pozri clánok 1 sporného rozhodnutia. Treba zdôraznit, ze Komisia sa uz zaoberala výmennými bankovými poplatkami v rámci platobného systému prostredníctvom kariet najmä v rozhodnutí 2002/914/ES z 24. júla 2002 (COMP/D1/29.373, Visa international - mnohostranné výmenné poplatky [neoficiálny preklad], [145]Ú. v. ES L 318, s. 17), v ktorom boli vnútroregionálne CMI Visa v Európskej únii oslobodené na obdobie 5 rokov za urcitých podmienok, z ktorých hlavná bola, ze tieto poplatky budú viazané a limitované na urcitej úrovni nákladov. Druhé rozhodnutie Visa, ktoré prijala Komisia 8. januára 2010 (COMP/D-1/39.398, Visa MIF), urobilo záväznými záväzky navrhnuté Visa a obsahovalo, okrem iného, urcenie maximálnej výsky jej CMI. V januári 2012 Komisia uverejnila Zelenú knihu - Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbám [KOM(2011) 941 v konecnom znení] a zacala verejnú konzultáciu, ktorá sa dotkla aj niektorých aspektov týkajúcich sa výmenných bankových poplatkov v rámci platobného systému prostredníctvom kariet. ( [146]13 ) Pozri clánok 7 sporného rozhodnutia. ( [147]14 ) A standardných výmenných poplatkov SEPA (Single Euro Payments Area) v rámci eurozóny. ( [148]15 ) Ako aj standardných výmenných poplatkov SEPA/v rámci eurozóny. Pozri clánky 2 a 3 sporného rozhodnutia. ( [149]16 ) Pozri clánok 5 sporného rozhodnutia. Tento clánok tiez ukladá MasterCard povinnost sprístupnit na svojej internetovej stránke po urcitú dobu informácie uvedené v prílohe 5 tohto rozhodnutia. ( [150]17 ) Pozri tlacové vyhlásenie Komisie z 1. apríla 2009 (IP/09/515). Zmienka o záväzkoch prijatých odvolatelkami v hlavnom odvolaní je obsiahnutá v bode 60 napadnutého rozsudku. ( [151]18 ) Rozsudok z 13. júna 2013, Versalis/Komisia (C-511/11 P, bod 115). ( [152]19 ) Rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([153]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 97 a 99). ( [154]20 ) Pozri rozsudok z 28. februára 2013, Preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB (C-334/12 RX-II, bod 43), a uznesenie zo 16. novembra 2010, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia ([155]C-73/10 P, Zb. s. I-11535, bod 53), obsahujúce odkazy na judikatúru ESLP. ( [156]21 ) Pozri v tomto zmysle najmä bod 83 mojich návrhov vo veci Gestoras Pro Amnistía a i./Rada (rozsudok z 27. februára 2007, [157]C-354/04 P, Zb. s. I-1579), kde sa nachádzajú dalsie odkazy na judikatúru ESLP. Pozri tiez uznesenie Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia (uz citované, bod 53), ako aj bod 73 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Cruz Villalon vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 26. septembra 2013, PPG a SNF/ECHA (C-625/11 P). ( [158]22 ) Pozri rozsudok Preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB (uz citovaný bod 43) a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cruz Villalon vo veci PPG a SNF/ECHA (uz citované, bod 73). ( [159]23 ) Komisia dospela v spornom rozhodnutí k záveru, opierajúc sa o súbor okolností týkajúcich sa najmä pravidiel fungovania organizácie, vztahov medzi jej riadiacimi orgánmi a clenskými bankami, systému pridruzenia sa k sieti, ako aj povahy rozhodnutí týkajúcich sa CMI a ich záväznej povahy pre clenské banky, ze MasterCard predstavuje zdruzenie podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenia 344 az 349) az do 25. mája 2006, dátum IPO, a ze rozhodnutia, ktoré prijalo, týkajúce sa CMI, boli az do tohto dátumu "rozhodnutiami zdruzenia podnikov" v zmysle toho istého ustanovenia (odôvodnenie 371). ( [160]24 ) Pozri body 241 a 242. ( [161]25 ) Pozri rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([162]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 131); z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado ([163]C-238/05, Zb. s. I-11125, body 31 a 32), a zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i. ([164]C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 23); pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, FMC Foret/Komisia ([165]T-191/06, Zb. s. II-2959, bod 102). ( [166]26 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Wouters (rozsudok Súdneho dvora z 19. februára 2002, Wouters a i., [167]C-309/99, Zb. s. I-1577), bod 62. Z judikatúry tiez vyplýva, ze v takom uzavretom systéme nemozno Komisii zakázat kvalifikovat kartel alternatívne ako dohodu, zosúladený postup alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov (pozri napríklad rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [168]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 697, a nakoniec rozsudok z 5. decembra 2013, Solvay Solexis/Komisia, C-449/11 P, body 61 a 62). ( [169]27 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia ([170]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 88). ( [171]28 ) Pozri rozsudky Súdneho dvora z 30. januára 1985, Clair ([172]123/83, Zb. s. 391, bod 17); z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko ([173]C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 40), a z 12. septembra 2000, Pavlov a i. ([174]C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 85). ( [175]29 ) Pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 26. januára 2005, Piau/Komisia ([176]T-193/02, Zb. s. II-209, bod 69), a z 13. decembra 2006, FNCBV/Komisia ([177]T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 49), potvrdené rozsudkom Súdneho dvora z 18. decembra 2008, Coop de France bétail et viande a i./Komisia ([178]C-101/07 P a C-110/07 P, Zb. s. I-10193). ( [179]30 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia ([180]T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 210). ( [181]31 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. januára 1987, Verband der Sachversicherer/Komisia ([182]45/85, Zb. s. 405, bod 32). ( [183]32 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 26. ( [184]33 ) Najmä rozsudky Súdneho dvora zo 17. novembra 1993, Reiff ([185]C-185/91, Zb. s. I-5801); z 9. júna 1994, Delta Schiffahrts- und Speditionsgesellschaft ([186]C-153/93, Zb. s. I-2517); z 5. októbra 1995, Centro Servizi Spediporto ([187]C-96/94, Zb. s. I-2883); zo 17. októbra 1995, DIP a i. ([188]C-140/94 az C-142/94, Zb. s. I-3257), a Komisia/Taliansko (uz citovaný, body 36 az 38). ( [189]34 ) Vo veci Wouters, uz citovanej, islo o holandskú advokátsku komoru, vo veci Komisia/Taliansko, uz citovanej, o Vnútrostátnu radu colných speditérov, vo veciach Reiff a Delta Schiffahrts- und Speditionsgesellschaft, uz citovaných, o komisie poverené stanovovaním taríf pre cestnú nákladnú dopravu na dlhé vzdialenosti a taríf pre obchodnú riecnu dopravu v Nemecku, vo veci Centro Servizi Spediporto, uz citovanej, o výbor poverený talianskym zákonom vedením národného registra cestných nákladných dopravcov, ktorý sa zúcastnoval na stanovovaní dopravných taríf, a napokon vo veci DIP, uz citovanej, o mestské komisie zúcastnené na konaní o vydávaní povolení na zacatie maloobchodu v Taliansku. ( [190]35 ) Rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 2013 (C-1/12). ( [191]36 ) Rozsudok zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer ([192]C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23). ( [193]37 ) Súdny dvor, ktorý potvrdil prvostupnový rozsudok, okrem iného v bode 102 spresnil, ze "na to, aby urcitá dohoda... mohla byt povazovaná za uzatvorenú prostredníctvom tacitného súhlasu, je potrebné, aby prejav vôle jednej zo zmluvných strán dosiahnut protisútazný ciel predstavoval výzvu druhej strane, ci uz výslovnú alebo implicitnú, na spolocnú realizáciu takého ciela, a to tým skôr, ak takáto dohoda nie je, tak ako v prejednávanom prípade, na prvý pohlad v záujme druhej strany, teda velkoobchodníkov", pozri bod 102. ( [194]38 ) Vo svojich vyjadreniach LBG a HSBC poukazujú na skreslenie skutkových okolností a vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nezohladnil svedecké výpovede, ktoré predlozili Vseobecnému súdu, z ktorých vplynulo, ze po IPO banky nemali ziadnu kontrolu ani ziaden vplyv na stanovovanie CMI, ktoré s nimi neboli ani vopred odkonzultované, a informované o nich boli iba ak po ich prijatí. V tejto súvislosti stací zdôraznit, ze Vseobecný súd pri svojom posúdení skutkových okolností nevychádzal z úcasti bánk na procese prijímania CMI. Naopak, v bode 245 napadnutého rozsudku oznacil za "nespornú" skutocnost, ze "od IPO sú rozhodnutia o CMI prijímané orgánmi platobnej organizácie MasterCard a ze banky sa tohto rozhodovacieho procesu nezúcastnujú". Tieto výhrady sú preto neúcinné, pokial nebudú vyhlásené za neprípustné z dôvodu, ze sú nové vo vztahu k odvolaniu a neboli vznesené v rámci vzájomného odvolania. ( [195]39 ) Odvolatelky v hlavnom odvolaní sa obmedzujú na tvrdenie o "zjavne nesprávnej" povahe úvahy Vseobecného súdu a tvrdenie, ze prijímajúce banky majú záujem na znízení úrovne CMI s cielom znízit svoje náklady a zvýsit zisky z MSC. ( [196]40 ) Pozri body 253 a 134 napadnutého rozsudku. ( [197]41 ) Tento vplyv sa vykonával pri cezhranicných transakciách, na ktoré sa CMI uplatnovali v prípade neexistencie specifickejsích výmenných poplatkov, ako aj pri vnútrostátnych transakciách, na ktoré sa CMI uplatnovali bud v prípade neexistencie vnútrostátnych výmenných poplatkov, alebo slúzili ako referencný bod pri ich stanovovaní (odôvodnenia 412 az 424 sporného rozhodnutia). ( [198]42 ) Komisia, ktorá nevylúcila moznost, ze CMI, obmedzujúce stanovenie cien hospodárskou sútazou, mohli mat protisútazný ciel, sa vsak rozhodla nezaujat v tejto súvislosti stanovisko, pricom sa domnievala, ze sú jasne stanovené ich obmedzujúce úcinky (body 401 az 407). ( [199]43 ) Komisia, ktorá sa opierala o údaje týkajúce sa roku 2002, odhadla, ze CMI mohli v priemere predstavovat az 73 % týchto nákladov. ( [200]44 ) Odôvodnenia 439 az 460. ( [201]45 ) Odôvodnenia 461 az 466. ( [202]46 ) Odôvodnenia 467 az 496. ( [203]47 ) Odôvodnenia 497 az 521. ( [204]48 ) Konkrétne pravidlo zakazujúce vydavatelom a príjemcom stanovit výsku CMI po tom, ako sa vykonal nákup jedným z drzitelov kariet vydavatela u jedného z obchodníkov príjemcu a transakcia bola daná na úhradu. ( [205]49 ) Rozhodnutie 2002/914. ( [206]50 ) Rozsudky Súdneho dvora z 30. júna 1966, LTM ([207]56/65, Zb. s. 337, 359 a 360); z 11. decembra 1980, L'Oréal ([208]31/80, Zb. s. 3775, bod 19); z 12. decembra 1995, Oude Luttikhuis a i. ([209]C-399/93, Zb. s. I-4515, bod 10); z 28. mája 1998, Deere/Komisia ([210]C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 76), a New Holland Ford/Komisia ([211]C-8/95 P, Zb. s. I-3175, bod 90); z 21. januára 1999, Bagnasco a i. ([212]C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 33); rozsudok Súdu prvého stupna z 2. mája 2006, O2 (Germany)/Komisia ([213]T-328/03, Zb. s. II-1231, bod 68). ( [214]51 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([215]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 39). ( [216]52 ) Pozri najmä rozsudok LTM (uz citovaný, Zb., s. 250). ( [217]53 ) Pozri tiez rozsudok O2 (Germany)/Komisia (uz citovaný, bod 72), v ktorom Súd prvého stupna zdôraznil význam preskúmania hospodárskej sútaze v prípade neexistencie dohody, pokial ide o trhy, na ktorých práve prebieha liberalizácia, resp. vznikajúce trhy. ( [218]54 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia ([219]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 137). ( [220]55 ) Pozri rozsudok O2 (Germany)/Komisia (uz citovaný, bod 72). ( [221]56 ) Rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis ([222]C-234/89, Zb. s. I-935). ( [223]57 ) Pozri najmä odôvodnenia 408 a 410 sporného rozhodnutia, v ktorých Komisia potvrdila, ze "ceny stanovené prijímajúcimi bankami by boli nizsie, ak by [,standardné` mnohostranné pravidlo] neexistovalo, a ak by systém stanovoval pravidlo zakazujúce spoplatnenie a posteriori", ako aj uz spomínaný bod 460 sporného rozhodnutia. ( [224]58 ) Okrem iného na základe úvah týkajúcich sa hospodárskej sútaze medzi systémami. ( [225]59 ) Samozrejme to v nicom nepredurcuje analýzu Komisie, podla ktorej by v prípade neexistencie CMI hospodárska sútaz medzi prijímajúcimi bankami nakoniec viedla k zruseniu akéhokolvek výmenného poplatku. ( [226]60 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 50. ( [227]61 ) Uvedená veta znie takto: "Ak platí, ze CMI stanovujú minimálnu cenu MSC a ak Komisia mohla platne konstatovat, ze systém MasterCard, ktorý funguje bez CMI, je ekonomicky zivotaschopný, nevyhnutne z toho vyplýva, ze majú obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz." ( [228]62 ) Rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia ([229]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169). ( [230]63 ) Rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia ([231]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, body 116 az 119). ( [232]64 ) Bod 285 a citovaná judikatúra. ( [233]65 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Erste Group Bank a i./Komisia (uz citované). ( [234]66 ) Vseobecný súd najskôr v bode 150 napadnutého rozsudku pripomenul závery, ktoré Komisia vyvodila z prieskumu trhu z roku 2004, pokial ide o neschopnost obchodníkov vykonávat dostatocný tlak na výsku CMI, "lebo významnú skutocnost predstavovala ich atraktivita pre spotrebitelov a odmietnutie tohto platobného prostriedku alebo jeho diskriminácia by mohlo mat negatívne úcinky na ich zákazníkov", dalej v bode 157 konstatoval dôvodnost týchto záverov, a napokon v bode 158 poukázal na niektoré ich dôsledky. ( [235]67 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 2001, M6 a i./Komisia ([236]T-112/99, Zb. s. II-2459). ( [237]68 ) Rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1994, DLG ([238]C-250/92, Zb. s. I-5641). ( [239]69 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 67. ( [240]70 ) Tamze, bod 109. ( [241]71 ) Tamze, bod 104. ( [242]72 ) Tamze, bod 106. ( [243]73 ) V tom istom zmysle pozri rozsudok Vseobecného súdu z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia (T-360/09). Zásady stanovené v uz citovanom rozsudku M6 a i./Komisia sa tiez analogicky uplatnili v rozsudku Vseobecného súdu z 12. apríla 2013, Stim/Komisia (T-451/08). ( [244]74 ) Rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1977, Metro SB-Großmärkte/Komisia ([245]26/76, Zb. s. 1875, body 20 a 27). V tomto rozsudku Súdny dvor po tom, ako potvrdil, ze za urcitých podmienok "selektívne distribucné systémy predstavujú, okrem iného, prvok hospodárskej sútaze, ktorý je v súlade s clánkom 8[1] ods. 1 [ES]", stanovil, ze "kazdý systém zalozený na selekcii distribucných bodov nevyhnutne predpokladá, pretoze inak by nemal ziaden zmysel, povinnost velkoobchodníkov, ktorí sú súcastou siete, zásobovat iba schválených predajcov", a preto obmedzenia smerujúce k umozneniu kontroly dodrziavania tejto povinnosti, "pokial neprekracujú sledovaný ciel, nemôzu samotné predstavovat obmedzenie hospodárskej sútaze, ale tvoria doplnok k hlavnej povinnosti a prispievajú k zabezpeceniu jej uplatnenia". ( [246]75 ) Napríklad v rozsudku z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia ([247]42/84, Zb. s. 2545, body 19 a 20) Súdny dvor rozhodol, ze konkurencné dolozky uvedené v zmluvách o prevode podniku, kedze v zásade zarucovali "moznost a úcinnost takéhoto prevodu", prispievajú "k posilneniu hospodárskej sútaze zvysovaním poctu podnikov prítomných na relevantnom trhu", avsak pod podmienkou, ze "sú nevyhnutné na prevod prevádzaného podniku a ze ich dlzka trvania a pôsobnost je striktne obmedzená na tento ciel". V danej veci Súdny dvor poznamenal, ze dotknutá dohoda o prevode podniku "[by sa nemohla] uskutocnit" v prípade absencie spornej dolozky, pretoze "predávajúci, ktorý osobitne dobre poznal zvlástnosti prevádzaných podnikov, by si zachoval moznost k sebe znovu prilákat svoju pôvodnú klientelu hned po prevode a spôsobit tak, ze tento podnik by nebol zivotaschopný". V rozsudku Pronuptia de Paris (rozsudok z 28. januára 1986, [248]161/84, Zb. s. 353 bod 15 a nasl. a bod 1.B výroku) dalej Súdny dvor rozhodol, ze urcitý pocet doloziek doplnajúcich dohody o fransíze nespadal pod zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES, pretoze boli "nevyhnutné na to, aby systém fransízy mohol fungovat". Napokon, v uz citovanom rozsudku DLG, o ktorý sa opierajú odvolatelky v hlavnom odvolaní, Súdny dvor rozhodol, ze "ustanovenie statútu nákupného druzstva zakazujúce svojim clenom zúcastnit sa na iných formách zdruzení, ktoré sú s ním v priamom konkurencnom postavení, nespadá pod zákaz stanovený clánkom 8[1] ods. 1 [ES], pretoze toto ustanovenie statútu sa obmedzuje na to, co je nevyhnutné na úcely zaistenia riadneho fungovania druzstva a jeho zmluvnej sily voci výrobcom". ( [249]76 ) A teda na dolozku, ktorá iba ulahcuje výkon zmluvy, ale nie je nevyhnutná v opísanom zmysle, sa zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES nebude vztahovat iba vtedy, ak neobsahuje obmedzenie hospodárskej sútaze alebo ak sa na nu môze uplatnit výnimka na základe clánku 81 ods. 3 ES. ( [250]77 ) Pozri rozsudok M6 a i./Komisia (uz citovaný, body 109 a 121). ( [251]78 ) Uz citovaný rozsudok (body 109 a 121), kde sa v tejto súvislosti odkazuje okrem iného na bod 24 rozsudku Pronuptia de Paris, v ktorom Súdny dvor vyhlásil, ze dotknutá dolozka o územnej exkluzivite predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, avsak uznal, ze neexistencia takejto územnej ochrany by mohla odrádzat drzitela fransízy prijat riziko integrácie do retazca. ( [252]79 ) V tom istom zmysle Vseobecný súd v bode 101 napadnutého rozsudku pred tým, ako zacal skúmat objektívne nevyhnutnú povahu CMI ako mechanizmu prevodu zdrojov v prospech vydávajúcich bánk, spresnil, ze "nejde o vykonanie porovnania, ktoré má urcit, ci systém MasterCard funguje efektívnejsie s CMI, nez len na základe zákazu spoplatnenia ex post". ( [253]80 ) Pozri rozsudky Remia a i./Komisia (uz citovaný, bod 20) a M6 a i./Komisia (uz citovaný, bod 113). ( [254]81 ) Pozri rozsudok Remia a i./Komisia (uz citovaný, body 18 a 19). ( [255]82 ) Rozsudok M6 a i./Komisia (uz citovaný, bod 109). ( [256]83 ) V tejto súvislosti, pokial ide o prejednávaný prípad, odkazujem na úvahy uvedené v bode 66 vyssie. ( [257]84 ) Hoci môzu byt zohladnené aj iné skutocnosti, napríklad úvahy spojené s politickým kontextom, v ktorom sa hlavná transakcia nachádza, pozri v tomto zmysle rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia (uz citovaný, bod 75). ( [258]85 ) Tak napríklad v uz citovanom rozsudku Remia Súdny dvor potvrdil postup Komisie spocívajúci v zohladnení konkurencnej dolozky obsiahnutej v dotknutej zmluve o prevode podniku v dlzke trvania styroch rokov namiesto desiatich rokov stanovených stranami, teda postup, ktorý bol zalozený na "presvedcení" nadobudnutom po preskúmaní vsetkých okolností danej veci, "ze iba dlzka trvania styroch rokov bola objektívne odôvodnená" na to, aby sa postupníkovi umoznilo zalozit si svoju novú znacku a prilákat zákazníkov, zabrániac novému prieniku na trh postupcom (bod 30). Rovnako, ked v uz citovanom rozsudku Metro Súdny dvor skúmal primeranú povahu doloziek obmedzujúcich volnú cinnost úcastníkov zmluvy o selektívnej distribúcii, jeho analýza sa týkala iba otázky, ci takéto dolozky prekracujú to, co je nevyhnutné na dosiahnutie ich ciela tým, ze sa úcastníkom ulozia prísnejsie povinnosti (najmä body 27, 37, 39). V uz citovanom rozsudku M6 a i./Komisia Vseobecný súd, ktorý skúmal dolozku exkluzivity v dlzke trvania desat rokov obsiahnutú v dohode s cielom vytvorit satelitnú spolocnost Télévision, dospel k záveru, ze takáto doba trvania "sa zdá byt neprimeraná", pretoze zalozenie tejto spolocnosti sa malo uskutocnit pred koncom tohto obdobia, a bolo "dost pravdepodobné", ze jej sútazná nevýhoda sa casom znízi a "nie je teda mozné vylúcit", ze takáto exkluzivita, hoci pôvodne smerujúca k posilneniu konkurencného postavenia tejto spolocnosti na trhu platenej televízie, "jej prípadne umozní po niekolkých rokoch eliminovat hospodársku sútaz na tomto trhu". Potri tiez rozsudok DLG (uz citovaný, body 35 a 40) a, hoci v inom kontexte, rozsudok Wouters a i. (uz citovaný, bod 109) a rozsudky z 18. júla 2006, Meca-Medina a Majcen/Komisia ([259]C-519/04 P, Zb. s. I-6991, bod 47), z 18. júla 2013, Consiglio Nazionale dei geologi a Autoritŕ garante della concorrenza e del mercato (C-136/12, bod 54), a Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas (uz citovaný, bod 100). ( [260]86 ) Pozri bod 19 napadnutého rozsudku a odôvodnenia 146 az 155 sporného rozhodnutia. ( [261]87 ) V kazdom prípade aj za predpokladu, ze zákaz spoplatnenia ex post by mal na trhu prijímania "kvalitatívne" rovnaké úcinky ako CMI, pretoze by rovnako ako CMI eliminoval transparentnost nákladov spojených s výmennými poplatkami v prípade neexistencie dvojstranných zmlúv, nic to nemení na skutocnosti, ze "kvantitatívne" tieto úcinky nie sú porovnatelné. V tejto súvislosti pripomínam, ze v spornom rozhodnutí Komisia, ktorá sa opierala o údaje z roku 2002, vyhodnotila, ze CMI mohli predstavovat v priemere az 73 % nákladov úctovaných prijímajúcimi bankami obchodníkom (pozri odôvodnenia 425 a 426). Okrem toho, aj za predpokladu, ak by bol správny základ argumentácie odvolateliek v hlavnom odvolaní, teda ze Komisia spochybnuje iba úroven CMI, pripomínam, po prvé, ze Komisia vykonala posúdenie na základe CMI uplatnitelných pocas správneho konania, po druhé, ze ziadna výhrada týkajúca sa prípadného prahu citlivosti obmedzenia spojeného s úrovnou CMI nebola na prvom stupni vznesená - a v kazdom prípade nebola spomenutá v rámci tohto konania - a po tretie, ze cast napadnutého rozsudku, v ktorej Vseobecný súd zamieta výhrady týkajúce sa neprimeranej povahy ulozeného opatrenia, teda úplné zrusenie CMI, vo vztahu k skutocnosti, ze Komisia poukazovala iba na ich úroven, nie je v rámci tohto konania spochybnená. ( [262]88 ) Medzi vydávajúcimi bankami neexistuje hospodárska sútaz pokial ide o sluzby ponúknuté prijímajúcim bankám (pre kazdú transakciu je vydávajúca banka vzdy bankou vydávajúcou kartu), a teda nie je mozné identifikovat trh pre tieto sluzby. ( [263]89 ) Rozsudok z 27. januára 2000, DIR International a i./Komisia ([264]C-164/98 P, Zb. s. I-447, body 38 a 42). Súdny dvor vsak spresnil, ze hoci Vseobecný súd môze dospiet k výkladu odôvodnenia napadnutého aktu iným spôsobom ako jeho autor, alebo dokonca v niektorých prípadoch k zamietnutiu formálneho odôvodnenia prijatého týmto autorom, nemôze to vsak urobit, pokial to neodôvodnuje ziadna hmotnoprávna okolnost (bod 42). ( [265]90 ) Rozsudky z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing ([266]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 57), a z 2. septembra 2010, Komisia/Scott ([267]C-290/07 P, Zb. s. I-7763, bod 66). ( [268]91 ) Pozri bod 106 a nasl. napadnutého rozsudku. ( [269]92 ) Pozri odôvodnenia 609 az 614 sporného rozhodnutia. ( [270]93 ) V prejednávanom prípade sporné rozhodnutie neukladá pokutu, ale stanovuje uplatnenie denného penále v prípade nedodrzania ulozených opatrení na nápravu. ( [271]94 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([272]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [273]95 ) Pozri napríklad rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia ([274]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 105), a Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (uz citovaný, bod 149). ( [275]96 ) Pozri napríklad rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia ([276]T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403, body 160, 319 a 320). ( [277]97 ) Táto judikatúra, ktorá sa najskôr obmedzovala na oblast uplatnovania clánku 81 ods. 3 ES, sa od rozsudku Remia a i./Komisia (uz citovaného, bod 34) dalej rozsírila na oblast uplatnovania odseku 1 tohto ustanovenia, pozri inter alia, rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([278]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P, C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 279). Mozno si polozit otázku o pretrvávaní dôvodov stojacich za takýmto respektom zo strany súdov v súcasnosti, najmä s ohladom na proces decentralizácie vymáhania kartelového práva Únie, ako aj na skúsenost nadobudnutú v priebehu rokov súdmi Únie v tejto oblasti. ( [279]98 ) Tento proces sa týkal najskôr samostatných odvetví, akými sú kontrola koncentrácií a státna pomoc, pozri rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval ([280]C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 39), a z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing (uz citovaný, body 56 a 57). ( [281]99 ) Pozri rozsudky z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([282]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 94), KME Germany a i./Komisia (uz citovaný, bod 121) a Chalkor/Komisia ([283]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 54). ( [284]100 ) Rozsudky KME Germany a i./Komisia (C-389/10, uz citovaný, bod 129) a Chalkor/Komisia (uz citovaný, bod 62). Pozri tiez rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2012, Otis a i. (C-199/11, body 59 a 61). ( [285]101 ) Vzhladom na jeho znenie, ako aj na kontext, v ktorom bolo prijaté, sa zdá, ze musí zostat obmedzené na volbu a zhodnotenie faktorov prichádzajúcich do úvahy na stanovenie výsky pokuty a nerozsírit sa na preskúmanie posúdení vykonaných pocas zistovania porusenia. Mozno si vsak polozit otázku, ci by také rozsírenie nebolo o to odôvodnenejsie, pretoze v tomto kontexte, na rozdiel od situácie stanovovania pokuty, súd Únie nemá neobmedzenú právomoc. ( [286]102 ) Súd EZVO, ktorý sa posunul v tomto smere dalej, vo svojom rozsudku z 18. apríla 2012, Posten Norge As/Dozorný úrad EZVO (E-15/10), výslovne uznal odklon od obmedzeného preskúmania zjavne nesprávneho komplexného ekonomického posúdenia vykonaného Dozorným úradom EZVO (bod 102). Súd v odôvodnení rozsudku po tom, ako vykonal výklad judikatúry súdov Únie v tejto súvislosti ako referencie na hranice preskúmania zákonnosti (bod 96), dospel k záveru, ze vzhladom na obmedzenia vyplývajúce z trestnoprávnej casti clánku 6 ods. 1 EDLP Dozorný úrad EZVO pri ukladaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze nemá ziadnu mieru volnej úvahy pri komplexných ekonomických posúdeniach, ktorá ide nad rámec toho, co je obsiahnuté v týchto medziach (bod 100). Podla Súdu EZVO hoci súdu neprinálezí v rámci takého preskúmania nahradit svojím vlastným (odlisným) posúdením posúdenie komplexných ekonomických situácií autorom aktu, pokial proti záverom, ku ktorým dospel, nemôze byt vznesená ziadna právna námietka, tento súd vsak musí byt "presvedcený o skutocnosti, ze tieto závery sú podlozené skutkovými okolnostami" (bod 101). ( [287]103 ) Rozsudky Chalkor/Komisia (uz citovaný, bod 67), KME Germany a i./Komisia (C-389/10, uz citovaný, bod 133), Otis a i./Komisia (uz citovaný, body 59 az 63). ( [288]104 ) Rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2013 (C-501/11 P, body 30 az 39). Z formálneho hladiska bolo preskúmanie zalozené na clánku 47 Charty, a nie na clánku 6 EDLP, pozri najmä bod 32 rozsudku a citovanú judikatúru. ( [289]105 ) Trestnoprávna povaha sankcií za porusenie práva hospodárskej sútaze Únie na úcely uplatnenia trestnoprávnej casti clánku 6 ods. 1 EDLP vyplýva z uplatnenia kritérií stanovených ESLP v rozsudku Engel a i. v. Holandsko z 8. júna 1976, c. 5100/71. V tomto zmysle sa vyjadril Súd EZVO v rozsudku Posten Norgen/ Dozorný úrad EZVO (uz citovaný, bod 88). Zdá sa, ze ju uznal aj Súdny dvor v rozsudku Schindler Holding a i./Komisia (uz citovaný, najmä bod 33). ( [290]106 ) Rozsudok ESLP z 27. septembra 2011, Menarini Diagnostics Srl v. Taliansko (staznost c. 43509/08, bod 59 a citovaná judikatúra). ( [291]107 ) Prinajmensom vo francúzskej verzii rozsudkov ESLP, ktoré sa odvolávajú na moznost zmeny, a nie iba zrusenia, ako je to naproti tomu v anglickej verzii. ( [292]108 ) A to z hladiska tak vymedzenia sankcie, ako aj konstatovania porusenia. ( [293]109 ) Rozsah tohto preskúmania a povaha týchto právomocí sú obzvlást siroko opísané v nesúhlasom stanovisku sudcu Pinta de Albuquerque v uz citovanom rozsudku Menarini Diagnostics Srl v. Taliansko. Ak by sa mal uplatnit prístup obhajovaný v tomto stanovisku, bolo by mozné pochybovat o súlade rozsahu preskúmania rozhodnutí o sankciách za porusenie práva hospodárskej sútaze súdom Únie, ktoré je v prípade konstatovania porusenia obmedzené na preskúmanie zákonnosti, s clánkom 6 EDLP. ( [294]110 ) Pozri v tomto zmysle moje návrhy vo veci Elf Aquitain (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitain/Komisia, [295]C-521/09 P, Zb. s. I-8947) (body 32 az 36). ( [296]111 ) Pozri rozsudky KME Germany a i./Komisia (C-389/10, uz citovaný, bod 136) a Chalkor/Komisia (uz citovaný, bod 82). ( [297]112 ) Pozri, pokial ide o výslovnejsie potvrdenie tohto prístupu, ktorý je vsak podrobený kritike z hladiska právnej istoty, súhlasné stanovisko sudcu Sajň v uz citovanej veci Menarini Diagnostics Srl v. Taliansko. ( [298]113 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 106. ( [299]114 ) Rovnako ako preskúmanie rozhodnutí Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato (Orgán pre dohlad nad dodrziavaním hospodárskej sútaze a pravidiel trhu) vykonané krajským správnym súdom v Laziu a talianskou Conseil d'État, ktorého súlad s týmto ustanovením bol potvrdený ESLP v jeho uz citovanom rozsudku Menarini Diagnostics Srl. v. Taliansko. ( [300]115 ) Pozri rozsudky KME Germany a i./Komisia (uz citovaný, bod 63), KME Germany a i./Komisia (uz citovaný, bod 136) a Chalkor/Komisia (uz citovaný, bod 82). ( [301]116 ) Spresnenie, ktoré nasleduje po tomto tvrdení v bode 96, je iba vyjadrením zásady, podla ktorej obmedzenie pridruzené k hlavnej transakcii nemozno povazovat za objektívne nevyhnutné, pokial existuje menej prísna alternatíva. ( [302]117 ) V bodoch 113 az 119 napadnutého rozsudku Vseobecný súd okrem iného preskúmal a zamietol tvrdenia uvádzané odvolatelkami v hlavnom odvolaní a vedlajsími úcastníkmi konania, ktoré smerovali k spochybneniu relevantnosti austrálskeho príkladu, zalozené po prvé na skutocnosti, ze zásah austrálskeho regulacného orgánu viedol k znízeniu a nie k zruseniu CMI, po druhé na nemoznosti porovnávat trhové podmienky v Austrálii s trhovými podmienkami v EHP a po tretie na negatívnom vplyve, ktorý také znízenie spôsobilo drzitelom kariet. ( [303]118 ) Rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. ([304]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 92) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [305]119 ) Tamze, bod 93 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [306]120 ) Pozri osobitne clánky 4, 6 a 9 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] ([307]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [308]121 ) Pozri bod 66 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak 3. mája 2007 vo veci ZF Zefeser (rozsudok z 18. decembra 2007, [309]C-62/06, Zb. s. I-11995). ( [310]122 ) Pozri bod 70 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 8. júna 2006 vo veci van Straaten (rozsudok z 28. septembra 2006, [311]C-150/05, Zb. s. I-9327). ( [312]123 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. (uz citovaný, bod 83 a citovanú judikatúru). ( [313]124 ) Pozri bod 176 napadnutého rozsudku. ( [314]125 ) Pozri rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia ([315]56/64 a 58/64, Zb. s. 429, s. 502), a GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. (uz citovaný, bod 92). Pozri tiez bod 141 vyssie. ( [316]126 ) Naproti tomu nie je nevyhnutné, aby kazdý z týchto uzívatelov individuálne mal podiel na objektívnych výhodách, pretoze sa musí zohladnit vplyv na vsetkých uzívatelov na relevantnom trhu. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado (uz citovaný, body 70 a 72). ( [317]127 ) Tieto úvahy nie sú v rozpore s tvrdením Súdneho dvora v uz citovanom rozsudku Asnef-Equifax, podla ktorého na to, aby bola splnená podmienka týkajúca sa skutocnosti, ze primeraný podiel na výhodách musia mat uzívatelia, "je potrebné, aby celkový vplyv na spotrebitelov na predmetných trhoch bol priaznivý" (pozri body 70 a 72). Ako vyplýva z predchádzajúcej poznámky pod ciarou, vo veci Asnef-Equifax bola totiz vznesená otázka, ci je nevyhnutné, aby kazdý clen kategórie dotknutých spotrebitelov musel mat individuálne podiel na objektívnych výhodách vyplývajúcich z obmedzujúcej dohody, a nie otázka prípadného uprednostnenia jednej kategórie spotrebitelov na úkor druhej. ( [318]128 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. (uz citovaný, bod 63). ( [319]129 ) Podla môjho názoru tieto úvahy nevylucujú absolútnym spôsobom, aby v osobitných prípadoch Komisia v rámci volby politiky hospodárskej sútaze, ktorá jej prinálezí, mohla uznat výnimku pre dohodu z dôvodu, ze dohoda zakladá podstatné a jasne preukázané objektívne výhody pre urcitú kategóriu uzívatelov, zatial co má obmedzené negatívne úcinky na inú kategóriu spotrebitelov, stanovujúc výrazný nárast celkového blahobytu. Takáto volba politiky hospodárskej sútaze, ktorá by podla môjho názoru mala byt v kazdom prípade výnimocná, môze prípadne prinálezat Komisii, urcite vsak neprinálezí zmluvným stranám v rámci ich vlastného posúdenia súladu dohody s clánkom 81 ES (teraz clánkom 101 ZFEÚ) v jeho celku. ( [320]130 ) Tak to bolo vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia ([321]T-86/95, Zb. s. II-1011,), citovaného v bode 228 napadnutého rozsudku. V tejto veci totiz obidve sluzby, ktorých sa týkali obmedzenia hospodárskej sútaze, boli ponúkané na obidvoch trhoch, ktoré boli rozdielne, ale boli pozadované tou istou kategóriou uzívatelov, teda zasielatelov, ktorí pozadovali intermodálne dopravné sluzby medzi severnou Európou a juhovýchodnou a východnou Áziou (pozri najmä body 112 a 343 az 345 uvedeného rozsudku). ( [322]131 ) Pokial ide o výhody pochádzajúce priamo zo systému Mastercard alebo jeho optimalizácie, v kazdom prípade nemohli byt zohladnené vzhladom na skutocnost, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze CMI nepredstavujú vo vztahu k tomuto systému pridruzené obmedzenie. ( [323]132 ) LBG uvádza, ze toto kritérium smeruje k posúdeniu, ci sú CMI a MSC stanovené na takú úroven, ktorú je obchodník ochotný zaplatit, ak by mal porovnat náklad na pouzitie platobnej karty spotrebitelom s nákladom na platby nevykonané kartou (v hotovosti). References 1. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#t-ECR_62012CC0382_SK_01-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0001 134. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0002 135. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0003 136. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0004 137. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0005 138. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0006 139. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0007 140. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0008 141. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0009 142. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0010 143. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0011 144. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0012 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:318:TOC 146. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0013 147. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0014 148. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0015 149. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0016 150. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0017 151. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0018 152. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0019 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0020 155. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0073&locale=SK 156. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0021 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0354&locale=SK 158. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0022 159. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0023 160. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0024 161. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0025 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0191&locale=SK 166. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0026 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 169. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0027 170. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 171. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0028 172. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0123&locale=SK 173. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0035&locale=SK 174. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0180&locale=SK 175. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0029 176. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0193&locale=SK 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0217&locale=SK 178. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0101&locale=SK 179. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0030 180. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0325&locale=SK 181. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0031 182. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0045&locale=SK 183. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0032 184. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0033 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0185&locale=SK 186. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0153&locale=SK 187. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0096&locale=SK 188. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0140&locale=SK 189. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0034 190. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0035 191. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0036 192. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0002&locale=SK 193. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0037 194. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0038 195. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0039 196. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0040 197. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0041 198. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0042 199. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0043 200. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0044 201. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0045 202. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0046 203. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0047 204. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0048 205. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0049 206. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0050 207. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0056&locale=SK 208. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0031&locale=SK 209. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0399&locale=SK 210. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0007&locale=SK 211. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0008&locale=SK 212. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0215&locale=SK 213. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0328&locale=SK 214. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0051 215. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 216. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0052 217. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0053 218. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0054 219. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 220. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0055 221. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0056 222. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0234&locale=SK 223. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0057 224. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0058 225. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0059 226. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0060 227. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0061 228. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0062 229. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 230. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0063 231. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 232. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0064 233. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0065 234. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0066 235. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0067 236. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0112&locale=SK 237. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0068 238. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0250&locale=SK 239. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0069 240. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0070 241. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0071 242. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0072 243. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0073 244. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0074 245. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0026&locale=SK 246. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0075 247. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0042&locale=SK 248. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0161&locale=SK 249. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0076 250. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0077 251. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0078 252. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0079 253. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0080 254. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0081 255. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0082 256. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0083 257. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0084 258. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0085 259. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0519&locale=SK 260. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0086 261. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0087 262. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0088 263. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0089 264. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0164&locale=SK 265. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0090 266. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0525&locale=SK 267. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK 268. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0091 269. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0092 270. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0093 271. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0094 272. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 273. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0095 274. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 275. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0096 276. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0068&locale=SK 277. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0097 278. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 279. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0098 280. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0012&locale=SK 281. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0099 282. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 283. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 284. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0100 285. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0101 286. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0102 287. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0103 288. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0104 289. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0105 290. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0106 291. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0107 292. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0108 293. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0109 294. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0110 295. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 296. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0111 297. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0112 298. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0113 299. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0114 300. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0115 301. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0116 302. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0117 303. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0118 304. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 305. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0119 306. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0120 307. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 308. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0121 309. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0062&locale=SK 310. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0122 311. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0150&locale=SK 312. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0123 313. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0124 314. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0125 315. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 316. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0126 317. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0127 318. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0128 319. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0129 320. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0130 321. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0086&locale=SK 322. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0131 323. file:///tmp/lynxXXXXMw4Lay/L92173-9103TMP.html#c-ECR_62012CC0382_SK_01-E0132