NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PEDRO CRUZ VILLALÓN prednesené 3. októbra 2013 ( [1]1 ) Vec C-365/12 P Európska komisia proti EnBW Energie Baden-Württemberg "Odvolanie -- Nariadenie (ES) c. 1049/2001 -- Prístup k dokumentom institúcií -- Ziadost o prístup k správnemu spisu týkajúcemu sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Zamietnutie na základe clánku 4 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1049/2001 -- Prístup k informáciám poskytnutým v rámci programu zhovievavosti -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- Koherentný výklad pravidiel prístupu k dokumentom institúcií" 1. Prejednávané odvolanie podala Európska komisia proti rozsudku Vseobecného súdu z 22. mája 2012, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia ( [2]2 ), ktorým bolo zrusené rozhodnutie Komisie zo 16. júna 2008 ( [3]3 ) o zamietnutí ziadosti o prístup k dokumentom zalozenej na nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( [4]4 ). Ziadost sa konkrétne týkala vsetkých dokumentov vytvorených v konaní týkajúcom sa kartelovej dohody sankcionovanej Komisiou na základe clánku 101 ZFEÚ. ( [5]5 ) 2. Polozené otázky majú umoznit Súdnemu dvoru vyjadrit sa ku vzájomnému vztahu medzi nariadením c. 1049/2001 a tretou zlozkou práva hospodárskej sútaze, ktorou sú zosúladené postupy alebo kartelové dohody, kedze sa uz vyjadril k státnej pomoci (vec Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau) ( [6]6 ) a ku konaniam týkajúcim sa koncentrácií (vec Komisia/Agrofert Holding) ( [7]7 ). Meritórnou otázkou, ktorá vzniká v tomto konaní, v konecnom dôsledku je, ci je judikatúra stanovená pre dve dalsie zlozky práva hospodárskej sútaze uplatnitelná aj na zosúladené postupy, osobitne pokial ide o programy nazývané "programy zhovievavosti". I - Právny rámec 3. Podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 "orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ked by sa jeho zverejnením porusila ochrana" okrem iného "obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane dusevného vlastníctva... [a] úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení". 4. Podla clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 "prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení". 5. Nariadenie (ES) c. 1/2003 ( [8]8 ), ktoré vo svojich clánkoch 17 az 22 vymedzuje vysetrovacie právomoci Komisie v konaniach týkajúcich sa hospodárskej sútaze, v clánku 27 ods. 2 stanovuje: "Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje. Majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k dokumentácii sa nevztahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Právo na prístup sa nevztahuje najmä na korespondenciu medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov alebo na vzájomnú korespondenciu medzi týmito orgánmi, vrátane dokumentov zhotovených podla clánkov 11 a 14. Nic v tomto odseku nebráni Komisii v tom, aby zverejnila a vyuzívala informácie potrebné na dokázanie porusovania". 6. Clánok 28 ods. 1 toho istého nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze bez dopadu na výmenu informácií medzi orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov a spoluprácu Komisie so súdnymi orgánmi clenských státov "sa informácie získané podla clánkov 17 az 22 pouzijú len na úcel, na ktorý boli získané". 7. Odsek 2 toho istého clánku 28 stanovuje, ze "Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov, ich úradníci, zamestnanci a ostatné osoby pracujúce pod dohladom týchto orgánov, ako aj úradníci, civilní zamestnanci iných orgánov clenských státov nezverejnia informácie získané alebo medzi nimi vymenené podla tohto nariadenia, ktoré podliehajú sluzobnému tajomstvu. Táto povinnost sa vztahuje aj na vsetkých predstavitelov a odborníkov clenských státov, ktorí sa zúcastnujú zasadaní poradného výboru...". 8. Právna úprava prístupu k spisu a zaobchádzania s dôvernými informáciami v konaniach týkajúcich sa hospodárskej sútaze je obsiahnutá v clánkoch 15 a 16 nariadenia (ES) c. 773/2004 ( [9]9 ). II - Okolnosti predchádzajúce sporu 9. EnBW Energie Baden-Württemberg (dalej len "EnBW") je podnik distribuujúci energiu, ktorý sa povazuje za poskodený zosúladeným postupom výrobcov rozvádzacov izolovaných plynom sankcionovaným Komisiou na základe clánku 101 ZFEÚ. 10. Dna 9. novembra 2007 EnBW poziadala Komisiu s odkazom na nariadenie c. 1049/2001 o prístup ku vsetkým dokumentom týkajúcim sa sankcného konania. 11. Ziadost bola s konecnou platnostou zamietnutá rozhodnutím zo 16. júna 2008 (dalej len "sporné rozhodnutie"). Komisia v tomto rozhodnutí zaradila pozadované dokumenty do týchto piatich kategórií: 1. dokumenty predlozené v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty alebo ziadosti o zhovievavost, 2. ziadosti o informácie a odpovede úcastníkov konania, 3. dokumenty získané v priebehu inspekcií v priestoroch dotknutých podnikov, 4. oznámenie o výhradách a odpovede úcastníkov konania, 5. interné dokumenty: a) dokumenty týkajúce sa skutkových okolností (poznámky k záverom vyvodeným zo získaných dôkazov, korespondencia s inými orgánmi hospodárskej sútaze, konzultácie iných útvarov Komisie), b) procesné písomnosti (povolenia na vykonanie inspekcií, zápisnice z inspekcií, výnatky z dokumentov získaných v priebehu inspekcií, písomnosti týkajúce sa dorucenia niektorých dokumentov a poznámky). 12. Komisia konstatovala, ze na kazdú z týchto kategórií sa vztahuje výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 (porusenie ochrany úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly). Dokumenty v kategóriách 1 az 4 navyse patria do pôsobnosti clánku 4 ods. 2 prvej zarázky (porusenie ochrany obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby), zatial co na dokumenty zaradené do kategórie 5 písm. a) sa vztahovala výnimka stanovená v odseku 3 uvedeného clánku 4 (narusenie rozhodovacieho procesu). 13. EnBW podala proti spornému rozhodnutiu zalobu o neplatnost na Vseobecný súd (vec T-344/08). Zalobkynu v konaní podporilo Svédske královstvo. 14. Vseobecný súd vyhovel zalobe spolocnosti EnBW rozsudkom z 22. mája 2012 (dalej len "napadnutý rozsudok"). III - Rozsudok Vseobecného súdu 15. Vseobecný súd v prvom rade dospel k záveru, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze EnBW nepoziadala o prístup k dokumentom zaradeným do kategórie 5 písm. b) (body 32 az 37 napadnutého rozsudku). 16. Vseobecný súd dalej preskúmal, ci boli v danom prípade splnené podmienky, ktoré by umoznovali oslobodit sa od povinnosti vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie obsahu pozadovaných dokumentov (body 44 az 112). V tejto súvislosti Vseobecný súd dospel k záveru, ze vseobecná domnienka zamietnutia prístupu k dokumentom, na ktorú sa odvolávala Komisia, platí len pocas konania, do ktorého patria dotknuté dokumenty. ( [10]10 ) Po skoncení konania - ako to bolo v prejednávanom prípade - bolo preto potrebné vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie kazdého predmetného dokumentu (body 56 az 63). 17. Vseobecný súd sa následne zameral na otázku, ci Komisia postupovala správne, ked preskúmala dokumenty tak, ze ich rozdelila do kategórií (body 64 az 112). Podla jeho názoru boli kategórie 1, 2 a 4 a kategória 5 písm. a) irelevantné na úcely posúdenia ziadosti o prístup, kedze nebolo mozné zistit nijaký skutocný rozdiel medzi dokumentmi zaradenými do kazdej z týchto kategórií. Jedine kategória 3 (dokumenty získané v priebehu inspekcií v priestoroch dotknutých podnikov) je podla jeho názoru uzitocná na úcely posúdenia prípadného uplatnenia výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke (ochrana úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly), lebo ide o dokumenty získané proti vôli podniku. V dôsledku toho Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním zamieta prístup k dokumentom zaradeným do kategórií 1, 2 a 4 a kategórie 5 písm. a). 18. Napriek tomu Vseobecný súd kvôli úplnosti preskúmal zamietnutie prístupu k dokumentom zaradeným do kategórií 1, 2 a 4 a kategórie 5 písm. a) (body 113 az 176), pricom dospel k záveru, ze ochrana úcelu vysetrovania nemôze odôvodnit zamietnutie prístupu k dokumentom zaradeným do kategórií 1 az 4 a kategórie 5 písm. a), lebo v danom prípade ide o konanie, ktoré uz bolo skoncené, a neexistujú dôvody, pre ktoré by sa malo s konaniami v oblasti hospodárskej sútaze zaobchádzat inak (body 113 az 130). 19. Vseobecný súd tiez konstatoval, ze Komisia nepreukázala, ze prístup k dokumentom by mohol poskodit obchodné záujmy dotknutých podnikov (clánok 4 ods. 2 prvá zarázka), pricom na tieto úcely nebolo dostatocné osobitné preskúmanie vykonané v priebehu konania (body 131 az 150). 20. Vseobecný súd napokon konstatoval, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze na dokumenty zaradené do kategórie 5 písm. a) vseobecne a abstraktne uplatnila výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku (stanoviská pre vnútornú potrebu) (body 151 az 170). IV - Odvolanie 21. Dna 31. júla 2012 Komisia podala odvolanie proti rozsudku Vseobecného súdu. 22. Komisia sa svojím odvolaním domáha, aby sa Súdny dvor vyjadril k piatim otázkam. Prvú otázku predstavujú vseobecné úvahy a zásady, ktoré sa majú zohladnit pri výklade nariadenia c. 1049/2001, ktorý je v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa takých odvetví, akým je odvetvie hospodárskej sútaze, a nenarúsa úcinnost týchto ustanovení. Druhá otázka sa zaoberá moznostou zamietnut prístup k dokumentom týkajúcim sa konania vo veci zosúladených postupov na základe vseobecnej domnienky, ze uvedené dokumenty sa musia chránit. Tretia a stvrtá otázka sa týkajú rozsahu ochrany cielov vysetrovania na jednej strane a obchodných záujmov na druhej strane. Predmetom piatej a poslednej otázky sú podmienky, za ktorých Komisia môze zamietnut prístup k interným dokumentom aj po prijatí rozhodnutia. 23. Vsetky tieto otázky sú zalozené na rovnakom pocte odvolacích dôvodov, ktorými sú 1. nesprávne právne posúdenie vyplývajúce z nezohladnenia potreby koherentného výkladu nariadenia c. 1049/2001 na zarucenie plného úcinku ustanovení týkajúcich sa iných odvetví; 2. nesprávne právne posúdenie vyplývajúce z popretia existencie vseobecnej domnienky uplatnitelnej na vsetky dokumenty týkajúce sa konania vo veci zosúladených postupov; 3. nesprávny výklad rozsahu ochrany cielov vysetrovania; 4. nesprávny výklad rozsahu ochrany obchodných záujmov a 5. nesprávny výklad podmienok, za ktorých môze Komisia zamietnut prístup k dokumentu aj po skoncení rozhodovacieho postupu. 24. Piaty odvolací dôvod zahrna tri subsidiárne casti: a) nesprávny výklad formulácie "dokumen[t], ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád", uvedenej v clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001; b) nesprávne konstatovanie, ze Komisia nepreukázala, ze dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská pre vnútornú potrebu, a c) nesprávny výklad povinnosti odôvodnenia uvedenej v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku. 25. Komisia sa domáha zrusenia napadnutého rozsudku a zamietnutia zaloby podanej vo veci T-344/08. V - Konanie pred Súdnym dvorom 26. Písomné pripomienky predlozila svédska vláda na podporu spolocnosti EnBW, ako aj spolocnosti ABB a Siemens na podporu Komisie. 27. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 19. februára 2013 boli pre neexistenciu priameho záujmu zamietnuté návrhy na povolenie vstupu vedlajsích úcastníkov do konania, konkrétne HUK-Coburg Haftpflicht-Unterstützungs-kasse kraftfahrender Beamter Deutschlands, LVM Landwirtschaftlicher Versicherungsverein Münster, VHV Allgemeine Versicherung AG a Württembergische Gemeinde-Versicherung. 28. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 13. júna 2013, sa zúcastnili Komisia, EnBW, ABB a Siemens. 29. V súvislosti s prvým odvolacím dôvodom Komisia, ktorú podporujú ABB a Siemens, tvrdí, ze Vseobecný súd nezohladnil potrebu koherentného výkladu nariadenia c. 1049/2001 s nariadeniami c. 1/2003 a 773/2004. Podla jej názoru Vseobecný súd priznal nariadeniu c. 1049/2001 prednost, ktorá je nezlucitelná s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudkov Komisia/Éditions Odile Jacob ( [11]11 ) a Komisia/Agrofert Holding. Komisia zastáva názor, ze politika Únie v oblasti hospodárskej sútaze si vyzaduje osobitné zaobchádzanie v oblasti prístupu k dokumentom. EnBW nesúhlasí s týmto prístupom a spochybnuje relevantnost judikatúry, na ktorú sa odvoláva Komisia. Podla názoru spolocnosti EnBW stanovisko Komisie odporuje clánku 101 ZFEÚ, lebo ak dotknuté osoby nemajú prístup k dokumentácii potrebnej na podlozenie svojho nároku na náhradu skody, nemôzu podat zalobu o náhradu skody proti podnikom podielajúcim sa na zosúladenom postupe, co je v rozpore s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Pfleiderer ( [12]12 ). 30. Pokial ide o druhý odvolací dôvod, Komisia, ktorú podporujú ABB a Siemens, tvrdí, ze napriek názoru Vseobecného súdu existuje vseobecná domnienka v prospech dokumentov zalozených v spise týkajúcom sa konania vo veci zosúladeného postupu, pricom je nepodstatné, ci sa konanie uz skoncilo, lebo zálezí len na povahe chránených záujmov. Podla názoru Komisie sa má domnienka, ktorá platí v oblasti státnej pomoci a koncentrácií, vztahovat aj na zosúladené postupy. EnBW tvrdí, ze po skoncení konania je jediným uplatnitelným nariadením nariadenie c. 1049/2001, pricom osobitné ustanovenia týkajúce sa zosúladených postupov sú nepodstatné. Svédsko sa domnieva, ze ak institúcia vychádza zo vseobecných domnienok, musí overit, ci sú v prípade kazdého konkrétneho dokumentu splnené dôvody vseobecnej povahy uplatnitelné na urcitý druh dokumentov. 31. Pokial ide o tretí odvolací dôvod, Komisia, ktorú podporujú ABB a Siemens, tvrdí, ze riesenie, ktoré pouzil Vseobecný súd, ohrozuje mechanizmus zhovievavosti a vo vseobecnosti úcinné uplatnovanie práva hospodárskej sútaze, pricom navyse tvrdí, ze konanie mozno povazovat za skoncené az vtedy, ked uz nemozno podat nijaký opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie koncí. EnBW v tejto súvislosti uvádza, ze diskrecná právomoc Komisie nemôze byt vylúcená zo súdneho preskúmania a ze v odvolaní sú uvedené len abstraktné a vseobecné výhrady týkajúce sa rizík pre spoluprácu podnikov v konaniach zacatých Komisiou. 32. Pokial ide o stvrtý odvolací dôvod, Komisia, ktorú podporujú ABB a Siemens, spochybnuje konstatovanie Vseobecného súdu o nepreukázaní uvádzanej ujmy (ochrana obchodných záujmov), pricom tvrdí, ze ochrana obchodných záujmov velmi úzko súvisí s ochranou cielov inspekcií, a preto musí byt zahrnutá v tom istom druhu vseobecnej domnienky. Komisia osobitne zdôraznuje skutocnost, ze ide o informácie, ktoré podniky museli poskytnút Komisii. EnBW zdôraznuje, ze ochranu obchodných záujmov nemozno zohladnit rovnakým spôsobom v konaní týkajúcom sa koncentrácie ako v konaní podla nariadenia c. 1/2003, lebo v tomto druhom konaní podnik, ktorý ziada o zhovievavost, poskytuje informácie dobrovolne, a to nie s cielom chránit svoje obchodné záujmy, ale vyhnút sa pokute, zatial co v konaní týkajúcom sa koncentrácie podniky nemôzu odmietnut poskytnút pozadované informácie. 33. V súvislosti s piatym odvolacím dôvodom Komisia, ktorú podporujú ABB a Siemens, tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, pretoze nezohladnil, ze vseobecná domnienka sa vztahuje na vsetky interné dokumenty týkajúce sa konania, a dospel k záveru, ze ich zverejnenie by nemalo vplyv na rozhodovací proces. EnBW v tejto súvislosti uvádza, ze Komisia nevysvetlila, preco vsetky dokumenty obsahujú stanoviská, ani nepredlozila pociatocný dôkaz o tom, ze ich zverejnenie by narusilo proces prijímania rozhodnutia, ktoré bolo prijaté pred piatimi rokmi. 34. Komisia napokon navrhuje zamietnut pôvodný návrh spolocnosti EnBW, lebo táto spolocnost mala preukázat, ze pozadované dokumenty sú vylúcené zo vseobecnej domnienky zamietnutia, a ak by to nepreukázala, preukázat prevazujúci záujem na ich zverejnení. Naproti tomu EnBW tvrdí, ze jej zaloba podaná na Vseobecný súd bola dôvodná, ze treba zamietnut odvolanie a zrusit sporné rozhodnutie v celom rozsahu alebo subsidiárne v rozsahu, v akom bol týmto rozhodnutím zamietnutý aj ciastocný prístup k pozadovaným informáciám. VI - Posúdenie 35. Skôr nez preskúmam kazdý z odvolacích dôvodov, hned na úvod uvádzam, ze - tak ako vo veci Agrofert - ziadatel o informácie nebol úcastníkom konania, v ktorom bola vypracovaná dokumentácia, ktorá sa ho týkala. EnBW je v tomto zmysle vo vztahu k tomuto konaniu tretou osobou. Jej záujem o túto dokumentáciu zodpovedá jej zámeru vyuzit túto dokumentáciu na podanie zaloby o náhradu skody proti úcastníkom uvedeného konania. V kazdom prípade, ako som uviedol vo svojich návrhoch vo veci Agrofert ( [13]13 ), "tento prípad sa... týka skôr transparentnosti" nez - ako v tomto prípade - zosúladených postupov alebo kartelových dohôd. Ako som uviedol, "na vyriesenie tejto veci preto musím zohladnit najmä nariadenie c. 1049/2001" ( [14]14 ). A - Prvý odvolací dôvod 36. Komisia uvádza ako prvý odvolací dôvod údajné nesprávne právne posúdenie vyplývajúce z nezohladnenia potreby "koherentného výkladu" nariadenia c. 1049/2001 na zarucenie úplnej úcinnosti ustanovení týkajúcich sa iných odvetví právneho poriadku Únie. Hned na úvod treba uviest, ze dalsie styri odvolacie dôvody oznacujú aspekty napadnutého rozsudku, v ktorých sa prejavilo uvedené nezohladnenie, co viedlo k nesprávnemu výkladu a uplatneniu nariadenia c. 1049/2001. 37. Tento prvý odvolací dôvod teda - tak ako vo veci Agrofert - opät poukazuje na otázku, ci je právo na prístup k dokumentom institúcií vseobecne upravené v nariadení c. 1049/2001, ktoré treba v urcitých oblastiach doplnit urcitými osobitnými normami obsiahnutými v iných právnych predpisoch Únie, alebo naopak, ci uvedené nariadenie v kazdom prípade komplexne upravuje výkon tohto práva. 38. Z judikatúry Súdneho dvora jasne vyplýva - a v tom treba súhlasit s Komisiou -, ze nariadenie c. 1049/2001 nie je predpisom, ktorý existuje takpovediac vo vákuu, ale tak jeho výklad, ako aj jeho uplatnovanie musia byt v súlade s osobitnými pravidlami prístupu k dokumentom v urcitých hmotnoprávnych oblastiach. Inak povedané, nariadenie c. 1049/2001 nemôze komplexne upravovat pravidlá transparentnosti v práve Únie, ale - ako právny predpis, ktorý upravuje vseobecné pravidlá prístupu k dokumentom institúcií - musí sa vykladat a uplatnovat spôsobom, ktorý je v súlade s rôznymi predpismi upravujúcimi prístup k dokumentom týkajúcim sa konaní, ktoré majú vlastnú právnu úpravu. 39. V konecnom dôsledku je podla môjho názoru potrebné vykladat nariadenia týkajúce sa danej oblasti jednotne. 40. Súdny dvor navyse zdôraznil tento nevyhnutný vztah medzi nariadením c. 1049/2001 ako vseobecným predpisom v oblasti transparentnosti institúcií a urcitými nariadeniami Únie ako osobitnými predpismi týkajúcimi sa prístupu k osobitným konaniam v judikatúre, ktorá je uz rozsiahla a ktorá bola nedávno zhrnutá v rozsudku Agrofert ( [15]15 ). 41. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, sa vsak domnievam, ze Vseobecný súd pri výklade nariadenia c. 1049/2001 - ako to vyplýva z napadnutého rozsudku - neprehliadol osobitné predpisy upravujúce prístup ku konaniu, v ktorom boli vytvorené dotknuté dokumenty. 42. V bode 55 napadnutého rozsudku je totiz uvedená judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa vseobecnej úvahy, ze zverejnenie urcitých dokumentov môze poskodit vseobecný záujem, ktorý chcel normotvorca práve chránit stanovením osobitných pravidiel prístupu k týmto dokumentom. V tomto zmysle Vseobecný súd následne odkazuje na postupy sprístupnovania dokumentov v oblasti státnej pomoci, koncentrácií a zosúladených postupov alebo kartelov, o ktoré ide v prejednávanej veci. 43. Je pravda, ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze judikatúra týkajúca sa potreby vykladat nariadenie c. 1049/2001 z hladiska pravidiel prístupu stanovených v konaniach týkajúcich sa státnej pomoci sa vztahuje len na prebiehajúce konania a "nemozno [ju] uplatnit na situáciu, v ktorej institúcia uz prijala konecné rozhodnutie, ktorým sa uzatvára spis, o prístup ku ktorému sa ziada, ako je to v prejednávanej veci". ( [16]16 ) 44. Na druhej strane Vseobecný súd dalej uvádza, ze "vseobecný predpoklad, na základe ktorého dokumenty obsiahnuté v spise konania v oblasti hospodárskej sútaze nesmú byt sprístupnené, [by mal] vyplývat z nariadenia Rady (ES) c. 1/2003..., ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadnut do dokumentov správneho spisu Komisie" ( [17]17 ). Vseobecný súd v bodoch 59 a 60 poukázal na pravidlá prístupu uvedené v nariadení c. 1/2003 a napokon uviedol, ze "hoci podniky dotknuté konaním v oblasti kartelov, ako aj autori stazností, ktorým Komisia nevyhovela, majú právo nahliadnut do urcitých dokumentov správneho spisu Komisie, toto právo podlieha istým obmedzeniam, ktoré samotné si vyzadujú vlastné posúdenie v závislosti od jednotlivého prípadu. Preto, hoci by sa aj postupovalo na základe odôvodnenia uplatneného Súdnym dvorom v rozsudku TGI..., podla ktorého na úcely výkladu výnimky uvedenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 treba zohladnit obmedzenia prístupu k spisu existujúc[e] v rámci osobitných konaní, akými sú konania v oblasti státnej pomoci a v oblasti hospodárskej sútaze, takéto zohladnenie neumoznuje predpokladat, ze vsetky dokumenty obsiahnuté v spisoch Komisie v tejto oblasti by automaticky spadali pod jednu z výnimiek uvedených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, lebo inak by hrozilo narusenie schopnosti Komisie postihovat kartely" ( [18]18 ). 45. V konecnom dôsledku sa v napadnutom rozsudku uvádza, ze "Komisia sa... nemohla bez uskutocnenia konkrétnej analýzy kazdého dokumentu domnievat, ze vsetky pozadované dokumenty zjavne spadali pod výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001" ( [19]19 ). 46. Z vyssie uvedeného jasne vyplýva, ze Vseobecný súd "neprehliadol" - ako to tvrdí Komisia - potrebu koherentného výkladu nariadenia c. 1049/2001 a ustanovení týkajúcich sa iných odvetví právneho poriadku Únie. Naopak, v napadnutom rozsudku bol podaný výklad nariadenia c. 1049/2001 so zretelom na mozné dôsledky vyplývajúce z noriem, ktoré upravujú prístup k dokumentom vytvoreným alebo pouzívaným v konaniach týkajúcich sa kartelov. 47. Inou otázkou je, ci toto úsilie o koherentný výklad viedlo k úspechu. K tomu sa vyjadrím pri skúmaní zvysných odvolacích dôvodov zameraných na údajné viacnásobné nesprávne právne posúdenie vyplývajúce z nesprávneho výkladu nariadenia c. 1049/2001. Podla môjho názoru je vsak zrejmé, ze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze podal výklad tohto nariadenia bez prihliadnutia na jeho miesto v súbore noriem, ktoré upravujú prístup k urcitým konaniam. 48. V konecnom dôsledku sa domnievam, ze prvý odvolací dôvod treba zamietnut. B - Druhý odvolací dôvod 49. Druhý odvolací dôvod je zalozený na údajnom nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu, ktorý poprel existenciu vseobecnej domnienky uplatnitelnej na vsetky dokumenty týkajúce sa konania vo veci zosúladených postupov, ze zverejnenie týchto dokumentov môze poskodit vseobecný záujem chránený v uvedenom konaní. 50. Na úvod poznamenávam, ze podla môjho názoru judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej sú vseobecné domnienky prípustné v prípade tých dokumentov, pre ktoré - z dôvodu konania, ktorého sú súcastou - existujú osobitné pravidlá týkajúce sa prístupu, urcite mozno uplatnit na prípad dokumentov vytvorených alebo pouzívaných v konaní týkajúcom sa kartelových dohôd. 51. Ako je známe, podla tejto judikatúry existencia uvedených osobitných pravidiel umoznuje predpokladat, ze zverejnenie takých dokumentov by v zásade mohlo poskodit ciel, ktorému slúzi uvedené konanie. Po prvé Súdny dvor v rozsudku TGI ( [20]20 ) konstatoval, ze vseobecná domnienka tohto druhu môze vyplývat z právnej úpravy konania o preskúmaní státnej pomoci. ( [21]21 ) Po druhé Súdny dvor následne v rozsudku Agrofert konstatoval, ze "takéto vseobecné domnienky sú uplatnitelné aj v oblasti konania o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, kedze právna úprava, ktorá toto konanie reguluje, rovnako stanovuje prísne pravidlá na zaobchádzanie s informáciami získanými alebo vytvorenými v takomto konaní" ( [22]22 ). 52. Na základe vyssie uvedeného sa domnievam, ze táto vseobecná domnienka sa má uplatnovat aj v prípade konaní týkajúcich sa kartelov, ktorých právna úprava tiez stanovuje velmi specifické pravidlá týkajúce sa prístupu a zaobchádzania s dokumentáciou v týchto konaniach. Clánok 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 priznáva dotknutým osobám obmedzené právo na prístup k spisu Komisie len na úcely uplatnenia práva na obhajobu, zatial co clánok 28 tohto nariadenia stanovuje, ze informácie získané v konaní podliehajú sluzobnému tajomstvu. ( [23]23 ) V tom istom zmysle clánok 8 nariadenia c. 773/2004 priznáva stazovatelovi obmedzené právo na prístup. 53. Existencia týchto osobitných pravidiel prístupu umoznuje predpokladat - tak ako v prípade státnej pomoci a konaní týkajúcich sa koncentrácií -, ze zverejnenie dokumentov by mohlo narusit ciel, ktorému slúzi konanie týkajúce sa kartelov. Ako som uviedol vo svojich návrhoch prednesených vo veci Agrofert ( [24]24 ), "nariadenie c. 139/2004 v prípade koncentrácií podnikov stanovuje správne konanie kontroly koncentrácií podnikov, ktorého úcelom je dosiahnut základný ciel Európskej únie, a to zabezpecit hospodársku sútaz na vnútornom trhu" ( [25]25 ), co je ciel, ktorý sleduje aj nariadenie c. 659/1999 v prípade státnej pomoci. 54. Nariadenie c. 1/2003 nepochybne slúzi tomu istému cielu. Ako som uz uviedol, "skutocnost, ze právnym základom... nariadení [c. 659/1999 a 139/2004] je kapitola I ('Pravidlá hospodárskej sútaze`) hlavy VII ('Spolocné pravidlá pre hospodársku sútaz, zdanovanie a aproximáciu práva`) ZFEÚ, nasvedcuje tomu, ze slúzia spolocnému úcelu uvedenému v nariadení c. 1/2003, ktoré umoznuje dosiahnut jeden z cielov, na ktorých je postavená Európska únia. Nemôzeme vsak zabudnút na to, ze Európska únia je zalozená na hodnotách stanovených v clánku 2 ZEÚ a zároven je viazaná úcelmi a cielmi stanovenými v clánku 3 ZEÚ, z ktorých najdôlezitejsím cielom v prejednávanej veci je vytvorenie vnútorného trhu a 'udrzatelný rozvoj Európy zalozený... na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnostou...` (clánok 3 ods. 3 ZEÚ). Na to, aby bolo mozné dosiahnut tieto ciele, sa v clánku 3 ods. 1 písm. a) ZFEÚ poskytujú Európskej únii výlucné právomoci v oblasti 'stanovenia pravidiel hospodárskej sútaze potrebných na fungovanie vnútorného trhu` a najmä s cielom umoznit úcinné preskúmanie koncentrácií z hladiska hospodárskej sútaze bol vytvorený právny nástroj, ktorým je nariadenie o fúziách" ( [26]26 ). 55. Konanie týkajúce sa kartelov sleduje tie isté ciele. Ako EnBW uviedla vo svojich pripomienkach, medzi konaniami týkajúcimi sa koncentrácií a konaniami v oblasti kartelových dohôd je nemálo rozdielov, najmä pokial ide o preventívny charakter prvého druhu a represívnou povahou druhého druhu konaní. Hoci uznávam tento rozdiel - avsak poukazujem na to, ze nie vsetky kartelové dohody sú nevyhnutne protiprávne, ako to vyplýva z clánku 1 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 -, je isté, ze v oboch prípadoch - aj ked odlisnými spôsobmi - ide o zarucenie toho, aby nedochádzalo k skresleniu hospodárskej sútaze na trhu dohliadaním na zákonnost postupov hospodárskych subjektov, ktorých úcast na konaniach stanovených s cielom zabránit protisútaznému správaniu alebo ho zistit musí byt spojená s urcitými minimálnymi zárukami. Ich podriadenie uvedeným konaniam - okrem toho, ze sa v rámci neho musí plne dodrziavat ich právo na obhajobu - sa konkrétne musí uskutocnovat za podmienok, ktoré neposkodzujú ich obchodné záujmy. To platí tak v prípade výlucne preventívnych konaní bez sankcného prvku, ako aj v prípade sankcionovania protisútazného správania, lebo v tomto druhom prípade nemozno k sankcii stanovenej zákonom pripocítat nijakú dodatocnú skodu. 56. Pokial ide o okolnosti prejednávanej veci, ako som uz uviedol v rámci skúmania prvého odvolacieho dôvodu, Vseobecný súd nepopiera, ze je potrebný koherentný výklad nariadenia c. 1049/2001 a nariadenia c. 1/2003. 57. Vseobecný súd vsak konstatoval, ze z tohto koherentného výkladu vyplýva, ze vseobecná domnienka, na ktorú sa mozno odvolávat v prípade dokumentov, ktoré sú súcastou spisu v konaní týkajúcom sa státnej pomoci, neplatí v prípade dokumentov týkajúcich sa konania vo veci kartelov. 58. Podla Vseobecného súdu sa predmetná domnienka v konecnom dôsledku uplatní len vtedy, ak právna úprava konania, v ktorom bola pouzitá alebo vytvorená pozadovaná dokumentácia, nepriznáva osobám zúcastneným na konaní právo na prístup k uvedenej dokumentácii. 59. Vseobecný súd totiz uznáva, ze "tak nariadenie c. 659/1999 v oblasti státnej pomoci, ako ani nariadenie c. 1/2003 neupravuje právo v prospech osôb, ktoré nie sú úcastníkmi konania, na prístup k dokumentom správneho spisu Komisie v rámci konania v oblasti kartelov" ( [27]27 ). Vzhladom na to, ze clánok 27 nariadenia c. 1/2003 "upravuje prístup k spisu pre podniky, ktoré boli predmetom konania, vo vseobecnejsom kontexte zarucenia práv na obhajobu" ( [28]28 ), vsak Vseobecný súd konstatuje, ze túto moznost prístupu - hoci je obmedzená - treba zohladnit pri uplatnovaní nariadenia c. 1049/2001, takze nemozno pripustit, ze "vsetky dokumenty obsiahnuté v spisoch Komisie v tejto oblasti by automaticky spadali pod jednu z výnimiek uvedených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001" ( [29]29 ). 60. V napadnutom rozsudku je tento záver zalozený na výklade rozsudku TGI, ktorý povazujem za nesprávny. V bode 58 uvedeného rozsudku sa totiz uvádza, ze vzhladom na to, ze podla nariadenia c. 659/1999 "dotknuté osoby, s výnimkou clenského státu zodpovedného za poskytnutie pomoci, nemajú v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci právo nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie[,] túto okolnost treba zohladnit na úcely výkladu výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001" ( [30]30 ). Je to odôvodnené tým, ze "ak by... tieto dotknuté osoby boli oprávnené na základe nariadenia c. 1049/2001 získat prístup k dokumentom zalozeným v administratívnom spise Komisie, rezim preskúmavania státnej pomoci by bol spochybnený" ( [31]31 ). 61. Ako bolo zdôraznené v napadnutom rozsudku, v prípade nariadenia c. 1/2003 majú osoby zúcastnené na konaní priznané právo na prístup na úcely obhajoby. Odhliadnuc od toho je vsak prístup k dokumentácii týkajúcej sa konania vseobecne vylúcený pre tretie osoby, ktoré sa v tejto súvislosti nachádzajú v rovnakej situácii ako tí, ktorí chcú získat prístup k dokumentácii týkajúcej sa konania vo veci státnej pomoci. 62. Podla môjho názoru platnost domnienky nemozno obmedzit na prípad nepodmienenej neexistencie práva na prístup v rámci konania, ktorého sa týka pozadovaná dokumentácia, ale táto domnienka musí - s nálezitou úpravou - platit aj vtedy, ked je prístup priznaný obmedzene alebo s urcitými podmienkami. Túto okolnost totiz tiez "treba zohladnit na úcely výkladu výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001" ( [32]32 ), lebo v konecnom dôsledku sa má zabránit tomu, aby automatické uplatnenie nariadenia c. 1049/2001 mohlo spochybnit pravidlá prístupu k dokumentácii stanovené v osobitnom konaní. 63. V konecnom dôsledku sa domnienka, o ktorú ide v prejednávanej veci, musí uplatnit na dokumenty, ktorých zverejnenie je v nariadení c. 1/2003 vylúcené alebo osobitne stazené v porovnaní s pravidlami nariadenia c. 1049/2001. Inak povedané, táto domnienka musí platit v celom rozsahu pre tých, ktorí podla nariadenia c. 1/2003 a nariadenia c. 773/2004 v zásade nemajú nijaké právo na prístup k dokumentom týkajúcim sa konania v oblasti kartelov, ako je to v prejednávanej veci v prípade spolocnosti EnBW, a musí platit aj pre tých, ktorí majú obmedzené alebo podmienené právo na prístup na úcely zarucenia svojho práva na obhajobu. 64. Tento záver vsak pripústa jednu výnimku. Uvedená domnienka totiz "nevylucuje moznost preukázat, ze na daný dokument, ktorého zverejnenie sa pozaduje, sa predmetná domnienka nevztahuje alebo ze existuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci zverejnenie uvedeného dokumentu podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 (rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 62)" ( [33]33 ). V dôsledku toho skutocnost, ze nariadenie c. 1/2003 nestanovuje prístup osôb, ktoré nie sú úcastníkmi konania, znamená len to, ze prípadné ziadosti uvedených osôb sa budú musiet posúdit v súlade s nariadením c. 1049/2001 (ako so vseobecným predpisom v oblasti transparentnosti), vykladaným na základe vseobecnej domnienky, ze zverejnenie dokumentov môze poskodit úcel konania upraveného nariadením c. 1/2003. Táto domnienka v ziadnom prípade absolútne nevylucuje prístup na základe nariadenia c. 1049/2001, ale len stazuje podmienky prístupu, ktorý zarucuje uvedené nariadenie. 65. Na základe vyssie uvedeného sa domnievam, ze Vseobecný súd vylúcil uplatnitelnost domnienky v prípade, v ktorom vzhladom na to, ze ide o prístup, o ktorý ziada osoba, ktorá nebola úcastníkom konania týkajúceho sa kartelov, treba vychádzat zo zásady, ze zverejnenie pozadovaného dokumentu môze poskodit vseobecný záujem chránený osobitnými pravidlami prístupu k dokumentácii vytvorenej alebo pouzívanej v uvedenom konaní. 66. Preto treba podla môjho názoru druhému odvolaciemu dôvodu vyhoviet. C - Tretí odvolací dôvod 67. Tretí odvolací dôvod je zalozený na údajnom nesprávnom výklade rozsahu ochrany vysetrovania. Komisia osobitne tvrdí, ze napadnutý rozsudok ohrozuje mechanizmus zhovievavosti a vo vseobecnosti úcinné uplatnovanie práva hospodárskej sútaze. 68. Súdny dvor mal nedávno v rámci prejudiciálneho konania v rozsudku zo 6. júna 2013, Donau Chemie a i. ( [34]34 ), prílezitost vyjadrit sa prístupu k dokumentom zalozeným vo vnútrostátnych spisoch týkajúcich sa ziadostí o zhovievavost. Hoci sa táto judikatúra týka konania vo veci hospodárskej sútaze a nie nariadenia c. 1049/2001, domnievam sa, ze ju mozno bez problémov uplatnit na prejednávaný prípad. 69. V kontexte vnútrostátnych programov zhovievavosti - na základe dôvodov, ktoré mozno uplatnit na konania vo veciach hospodárskej sútaze v rámci Únie - Súdny dvor pripomenul, ze uvedené programy "predstavujú uzitocné nástroje v úcinnom boji na odhalovanie a ukoncenie porusovania noriem hospodárskej sútaze a prispievajú tým k dosiahnutiu ciela úcinného uplatnovania clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ a ze úcinnost týchto programov môze byt ovplyvnená poskytnutím dokumentov týkajúcich sa konania o zhovievavosti osobám, ktoré chcú podat zalobu o náhradu skody. Zdá sa totiz opodstatnené domnievat sa, ze osoba podielajúca sa na porusení práva hospodárskej sútaze bude v prípade moznosti takéhoto poskytnutia odradená od vyuzitia moznosti ponúkanej takýmito programami zhovievavosti (rozsudok Pfleiderer, uz citovaný, body 25 az 27)" ( [35]35 ). 70. V uvedenom rozsudku sa dalej uvádza, ze "treba vsak konstatovat, ze hoci by tieto úvahy mohli odôvodnit to, aby sa mohlo odmietnut sprístupnenie urcitých dokumentov..., neznamenajú pritom, ze takéto sprístupnenie by mohlo byt automaticky odmietané, kedze kazdá ziadost o sprístupnenie dokumentov, o ktoré ide, musí byt predmetom posudzovania v kazdom jednotlivom prípade pri zohladnení okolností veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Pfleiderer, uz citovaný, bod 31)" ( [36]36 ). 71. V rámci tohto posúdenia je potrebné "zhodnoti[t] záujem ziadatela o získanie prístupu k týmto dokumentom v súvislosti s prípravou jeho zaloby o náhradu skody, pricom [sa] zohladnia najmä prípadné iné moznosti, ktoré má k dispozícii" ( [37]37 ), ako aj "zohladnit skutocné skodlivé dôsledky, ku ktorým môze viest takýto prístup vzhladom na verejné záujmy alebo legitímne záujmy iných osôb" ( [38]38 ). 72. Pokial ide konkrétnejsie o "verejný záujem týkajúci sa úcinnosti programov zhovievavosti", Súdny dvor dalej uvádza, ze "treba uviest, ze vzhladom na dôlezitost zalôb o náhradu skody podávaných na vnútrostátne súdy v súvislosti so zachovávaním úcinnej hospodárskej sútaze v rámci Únie... samotné uvádzanie nebezpecenstva, ze sprístupnenie dôkazov, ktoré sú súcastou spisu konania v oblasti hospodárskej sútaze a sú nevyhnutné na opodstatnenie týchto zalôb, ovplyvní úcinnost programu zhovievavosti, v rámci ktorého boli tieto dokumenty predlozené príslusnému orgánu pre hospodársku sútaz, nestací na odôvodnenie odmietnutia sprístupnit tieto dôkazy" ( [39]39 ). 73. Súdny dvor sa naopak domnieva, ze "okolnost, ze takéto odmietnutie môze zabránit podávaniu uvedených zalôb, pricom okrem toho poskytne dotknutým podnikom, ktoré uz mohli mat prospech z imunity, prinajmensom ciastocnej, v oblasti penazných sankcií, moznost vyhnút sa tiez povinnosti nahradit skodu vyplývajúcu z porusenia clánku 101 ZFEÚ a to na úkor poskodených, vyzaduje, aby toto odmietnutie vychádzalo z naliehavých dôvodov, ktoré sa týkajú ochrany uvádzaného záujmu a vztahujú sa na kazdý dokument, ktorého sprístupnenie sa odmieta" ( [40]40 ), lebo "iba existencia nebezpecenstva, ze sprístupnenie dokumentu konkrétne poskodí verejný záujem týkajúci sa úcinnosti vnútrostátneho programu zhovievavosti, môze odôvodnit nesprístupnenie tohto dokumentu" ( [41]41 ). 74. Z vyssie uvedeného v konecnom dôsledku vyplýva potreba na jednej strane vyvázeného posúdenia verejného záujmu, ktorý sa týka programov zhovievavosti ako nástroja na zabezpecenie úcinnosti práva hospodárskej sútaze, a na druhej strane práva jednotlivcov podávat zaloby o náhradu skody vzniknutej v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze, co slúzi iným spôsobom - nepriamo - verejnému záujmu na úcinnosti tohto práva. 75. Ako uviedla EnBW, v prejednávanej veci Komisia zamietla prístup k dokumentom poskytnutým v rámci ziadosti o oslobodenie od pokút alebo o zhovievavost na základe abstraktných úvah týkajúcich sa ujmy, ktorá by mohla vzniknút programom zhovievavosti v dôsledku toho, ze dotknuté osoby a podniky by nemali istotu, ze takéto dokumenty nebudú vseobecne dostupné. EnBW naopak zdôraznila, ze bez takýchto dokumentov nebude môct ani podat - s co i len minimálnou moznostou úspechu - zalobu o náhradu skody, ktorá jej, ako sa domnieva, vznikla v dôsledku kartelových dohôd sankcionovaných Komisiou. ( [42]42 ) 76. Komisia sa v konecnom dôsledku neodvolala na dôvody zalozené na ujme, ktorá mohla vzniknút konkrétnemu programu zhovievavosti (a v bode 46 rozsudku Donau Chemie a i., ktorý som citoval v bode 72 in fine týchto návrhov, sa výslovne hovorí o konkrétnom programe zhovievavosti), ale na vseobecný a abstraktný dôvod týkajúci sa kategórie "konania o zhovievavosti". EnBW v tejto súvislosti uviedla dôvody, ktoré odôvodnujú jej potrebu urcitých dokumentov na podanie konkrétnej zaloby o náhradu skody. 77. Za týchto okolností ide o prípad zásadného zamietnutia, ktoré vylucuje, aby konkrétna ziadost o sprístupnenie - podaná ako jediná prípustná moznost na odôvodnenie zaloby o náhradu skody - mohla byt "predmetom posudzovania v kazdom jednotlivom prípade pri zohladnení okolností veci", ako to vyzaduje rozsudok Donau Chemie a i. ( [43]43 ) s odkazom na bod 31 rozsudku Pfleiderer. 78. Na tomto mieste podla môjho názoru treba uviest zásadnú úvahu. Voci vyssie uvedenému by sa dalo namietat, ze úcinnost programov zhovievavosti mozno zabezpecit len vtedy, ak sa zarucí, ze poskytnutú dokumentáciu bude môct vo vseobecnosti pouzívat len Komisia. To by bola, samozrejme, maximálna záruka. Treba vsak mysliet aj na iné záruky, ktoré nie sú az také rozsiahle, ale predsa sú atraktívne pre tých, ktorí sa rozhodnú vyuzit tieto programy. V konecnom dôsledku sú programy zhovievavosti zalozené na zvázení dosahu moznej ujmy vyplývajúcej z porusenia práva hospodárskej sútaze. V tomto zmysle záruka, aby informácie poskytnuté Komisii bolo mozné sprístupnit tretím osobám len vtedy, ak dostatocne preukázu, ze ich potrebujú na podanie zaloby o náhradu skody, môze byt dostatocnou zárukou, najmä s prihliadnutím na to, ze alternatívne riesenie by mohlo byt prísnejsou sankciou, nez aká by vyplynula z úspesnosti zaloby o náhradu skody. Urcite nemozno vylúcit, ze v prípade takejto záruky sa pre vyuzitie programu zhovievavosti rozhodne menej subjektov. Ciel maximálnej úcinnosti tohto nástroja vsak nemôze odôvodnit automatické odnatie práva dotknutých osôb na náhradu skody a vo vseobecnosti zásah do ich práva na úcinnú súdnu ochranu zaruceného clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie. 79. V konecnom dôsledku sa vzhladom na vyssie uvedené domnievam, ze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze v napadnutom rozsudku dospel k záveru, ze Komisia neodôvodnila zamietnutie prístupu k dokumentom poskytnutým v rámci ziadosti o oslobodenie od pokút alebo o zhovievavost, a preto treba tretí odvolací dôvod zamietnut. D - Stvrtý odvolací dôvod 80. Stvrtý odvolací dôvod sa týka údajného nesprávneho výkladu rozsahu ochrany obchodných záujmov. 81. Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia dostatocne nepreukázala, ze prístup k pozadovaným dokumentom by mohol konkrétne a úcinne ohrozit obchodné záujmy podnikov, ktoré boli úcastníkmi kartelu. Podla jeho názoru vzhladom na to, ze pozadované dokumenty uz mali urcitý vek, Komisia bola povinná uskutocnit konkrétne a individuálne preskúmanie týchto dokumentov z hladiska výnimky zalozenej na ochrane obchodných záujmov, pricom preskúmanie, ktoré uz bolo uskutocnené pocas konania, nebolo dostatocné. 82. Okrem toho Vseobecný súd vychádzal z myslienky, ze "záujmy podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli..., na nesprístupnení pozadovaných dokumentov nemozno kvalifikovat ako obchodné záujmy vo vlastnom zmysle slova.[ ( [44]44 ) ] Najmä vzhladom na starý ráz väcsiny informácií obsiahnutých v dotknutom spise sa nezdá, ze by záujem, ktorý by mohli mat spolocnosti na nesprístupnení pozadovaných dokumentov, spocíval v snahe zachovat si svoje sútazné postavenie na trhu..., ale skôr v snahe zabránit tomu, aby proti nim boli na vnútrostátnych súdoch podané zaloby o náhradu skody" ( [45]45 ). Podla Vseobecného súdu v kazdom prípade nejde o "záujem hodný ochrany, a to najmä vzhladom na právo kazdej osoby uplatnit si nárok na náhradu skody, ktorá jej bola spôsobená správaním spôsobilým obmedzit alebo narusit hospodársku sútaz" ( [46]46 ). 83. S týmto názorom nesúhlasím. 84. Ako som uviedol vo svojich návrhoch prednesených vo veci Agrofert, "casové predlzenie 'citlivého` charakteru dokumentu predstavuje základný prvok v rezime výnimiek stanovených uz v samotnom clánku 4 nariadenia c. 1049/2001. Dokumenty, ktoré boli vypracované na interné pouzitie v tomto konaní (odsek 3), sú tak chránené, az kým sa konanie neukoncí, ale iba na tie dokumenty, ktoré obsahujú stanoviská, sa vztahuje ochrana aj po ukoncení konania. V tomto druhom prípade sa bude výnimka, rovnako ako vsetky výnimky uvedené v clánku 4, vztahovat 'na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu` (odsek 7). Uvedené obdobie sa môze v súlade s clánkom 4 ods. 7 predlzit najviac na obdobie 30 rokov. Toto maximálne obdobie mozno predlzit, 'ak je to nevyhnutné`, pre tri kategórie dokumentov: v prípade dokumentov, na ktoré sa 'vztahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov, a v prípade citlivých dokumentov` (odsek 7)" ( [47]47 ). 85. Z toho vyplýva, ze "obchodné záujmy si... vyzadujú väcsiu ochranu ratione temporis v rámci rezimu prístupu stanoveného v nariadení c. 1049/2001. [Preto] ukoncenie konania o koncentrácii nevyhnutne neznamená pre tento typ dokumentov zvrat, ktorý, pokial ide o prístup, naopak predstavuje pre iné typy dokumentov najmä právne stanoviská na interné pouzitie" ( [48]48 ). 86. Domnievam sa, ze to platí aj v prípade konania týkajúceho sa kartelov. Skutocnost, ze predmetné informácie sa - tak ako v prejednávanom prípade - týkajú obchodných cinností vykonávaných v rokoch 1988 az 2004, nevylucuje, ze tieto informácie sú vzhladom na svoju povahu "aktuálne", pricom ich "aktuálnost" môze trvat dlhsie nez v prípade výlucne administratívnej alebo internej dokumentácie týkajúcej sa konania. ( [49]49 ) 87. Za týchto okolností nemozno pripustit, ze len z dôvodu uplynutia casu sa obchodné záujmy dotknutých podnikov zmenili výlucne na záujem vyhnút sa úcinkom zaloby o náhradu skody. 88. Preto sa Vseobecný súd podla môjho názoru dopustil nesprávneho posúdenia, ked ani len nezvázil - a to iba na základe veku dokumentov - moznost existencie obchodného záujmu hodného ochrany. V dôsledku toho sa Vseobecný súd tiez dopustil nesprávneho posúdenia, ked nepripustil domnienku, ze vzhladom na to, ze ide o dokumenty vytvorené alebo pouzívané v konaní týkajúcom sa kartelov, ich zverejnenie by mohlo poskodit záujem chránený uvedeným konaním. 89. Vyssie uvedené platí bez ohladu na to, ci boli dokumenty predlozené dobrovolne, na rozdiel od dokumentácie získanej Komisiou v konaniach týkajúcich sa koncentrácií. Tento rozdiel, na ktorý poukazuje EnBW v reakcii na odvolacie návrhy Komisie, povazujem za nepodstatný. 90. Ako som uviedol v rámci odpovede na druhý odvolací dôvod, konanie týkajúce sa kartelových dohôd má s konaniami týkajúcimi sa státnej pomoci a koncentrácií spolocný ciel, ktorým je zarucit hospodársku sútaz na trhu Únie. Kazdé z týchto konaní vyuzíva na tento úcel vlastné nástroje, medzi ktoré patria v prípade konaní týkajúcich sa kartelov programy zhovievavosti zalozené na dobrovolnej spolupráci podnikov zúcastnených na konaní. 91. Ako bolo uvedené v rámci skúmania tretieho odvolacieho dôvodu, tieto programy sú podla názoru Súdneho dvora úcinnými nástrojmi v boji proti porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, a preto si zasluhujú ochranu celého systému. 92. Je pravda, ze v prejednávanom prípade Komisia nálezite nepoukázala na ujmu, ktorá by konkrétne mohla vzniknút programu zhovievavosti uplatnenému v predmetnom konaní, co je dôvod, pre ktorý som navrhol zamietnut tretí odvolací dôvod. To vsak neznamená, ze treba zamietnut aj výhradu týkajúcu sa ujmy, ktorá by mohla vzniknút obchodným záujmom tých, ktorí sa zúcastnili na programe zhovievavosti, lebo tento stvrtý odvolací dôvod sa netýka natolko ochrany samotného uvedeného programu nez priamej ochrany týchto záujmov, ktorých narusenie by mohlo poskodit nástroj zhovievavosti len nepriamo. 93. Je isté, ze nemozno vylúcit, ze zverejnenie informácií poskytnutých dotknutými podnikmi by mohlo objektívne poskodit ich obchodné záujmy. Skutocnost, ze takéto informácie boli poskytnuté dobrovolne a s úmyslom vylúcit alebo zmiernit sankciu, podla môjho názoru nemôze odôvodnovat nepriznanie ochrany dotknutým obchodným záujmom. V opacnom prípade by sa k sankcii, ktorú bude musiet znásat podnik, ktorý spolupracoval s Komisiou, v konecnom dôsledku pridala nová sankcia spocívajúca v poskodení jeho obchodných záujmov. 94. Preto sa domnievam, ze stvrtému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet, a to ani nie z dôvodu neuplatnenia domnienky, ze zverejnenie informácií týkajúcich sa obchodných záujmov by mohlo poskodit záujem chránený v konaní týkajúcom sa kartelov, ale najmä z dôvodu popretia samotnej existencie predmetných obchodných záujmov. E - Piaty odvolací dôvod 95. Posledný odvolací dôvod je zalozený na tom, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku podal nesprávny výklad podmienok, za ktorých môze Komisia zamietnut prístup k dokumentu aj po skoncení rozhodovacieho postupu. 96. V tejto súvislosti treba poukázat na judikatúru stanovenú v rozsudku z 21. júla 2011, Svédsko/MyTravel a Komisia ( [50]50 ), týkajúcu sa vplyvu skutocnosti, ci konanie, ktorého sa dokument týkal, bolo ukoncené prijatím príslusného rozhodnutia, na výsledok ziadosti o prístup. 97. Ako som uviedol vo svojich návrhoch prednesených vo veci Agrofert ( [51]51 ), z uvedenej judikatúry vyplýva, ze "samotná skutocnost, ze toto konanie bolo ukoncené, neznamená, ze sa dokument musí zverejnit, aj ked odmietnutie prístupu v takom prípade by muselo byt osobitne odôvodnené". Dalej som uviedol, ze "po ukoncení konania uz prístup k dokumentom, ktoré boli vypracované v priebehu tohto konania v záujme prijatia konecného a definitívneho rozhodnutia, nemôze ohrozit výsledok konania ani rozhodnutie, ktorým bolo toto konanie ukoncené. Z tohto hladiska je preto potrebné posúdit právne stanoviská a interné dokumenty, ku ktorým Komisia odmietla prístup" ( [52]52 ). Napokon, pokial ide o "dokumenty týkajúce sa právneho poradenstva a dokumenty, ktoré vypracovala Komisia v priebehu rokovaní a konzultácií v tomto konaní (clánok 4 ods. 2 druhá zarázka a clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001), riesenie, ktoré Súdny dvor prijal v uz citovanej veci Svédsko/MyTravel a Komisia, sa môze v tomto prípade plne uplatnovat" ( [53]53 ). 98. Pokial ide o okolnosti prejednávanej veci, Vseobecný súd vychádzal z predpokladu, ze clánok 4 ods. 3 druhý pododsek nariadenia c. 1049/2001 "umoznuje zamietnut len cast dokumentov pre vnútornú potrebu, a to dokumentov obsahujúcich stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutej institúcii, aj po tom, co bolo rozhodnutie prijaté, ak by zverejnenie týchto dokumentov mohlo vázne narusit rozhodovací proces tejto institúcie" ( [54]54 ). 99. Vzhladom na vyssie uvedené Vseobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol tvrdenie, ze Komisia preukázala, "ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahovali stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád, v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001" ( [55]55 ), cím zamietol tvrdenie Komisie, ze "tento pojem zahrna po prvé vsetky dokumenty, ktoré obsahovali alebo si vyzadovali posúdenie alebo rozhodnutie jej úradníkov alebo jej útvarov, po druhé vsetky dokumenty slúziace na prípravu jej rozhodnutia a po tretie vsetky dokumenty slúziace na zarucenie úcasti ostatných útvarov na konaní" ( [56]56 ). 100. Vseobecný súd vsak dospel k záveru, ze ak by aj "odôvodnenia v rámci konania pred Vseobecným súdom, aké uviedla Komisia,... mohli svedcit v prospech prijatelnosti hypotézy, ze mnohé dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahujú takéto stanoviská, je nutné konstatovat, ze tieto odôvodnenia... neboli Komisiou uvedené v napadnutom rozhodnutí, a preto ich nemozno povazovat za dôvody, ktoré viedli k prijatiu uvedeného rozhodnutia. V dôsledku toho... treba dospiet k záveru, ze Komisia nepreukázala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) majú povahu stanovísk v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001" ( [57]57 ). 101. Komisia uznáva, ze vysvetlenia poskytnuté v konaní pred Vseobecným súdom neboli výslovne uvedené v zrusenom rozhodnutí. ( [58]58 ) To vsak podla jej názoru neznamená, ze nepredstavovali rozhodujúci dôvod zamietnutia prístupu, ako to vyplýva zo znenia samotného rozhodnutia. Uznal to aj samotný Vseobecný súd, ktorý v bode 88 napadnutého rozsudku uvádza, ze "implicitne z bodu 3.2.5 napadnutého rozhodnutia a explicitne z odpovede Komisie na písomné otázky Vseobecného súdu z 9. novembra 2011 vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze vsetky dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahujú stanoviská pre vnútornú potrebu v zmysle tohto ustanovenia". 102. Súhlasím s názorom Komisie. Hoci je zrejmé, ze vyvodit z rozhodnutia, ze Komisia sa domnieva, ze vsetky predmetné dokumenty obsahujú stanoviská pre vnútornú potrebu, je jedna vec a druhou, velmi odlisnou vecou je, ci Komisia túto úvahu odôvodnila v samotnom rozhodnutí, je isté, ze táto otázka sa mala odôvodnit v konaní pred Vseobecným súdom. Postacovalo teda, aby boli v rozhodnutí uvedené dôvody, pre ktoré Komisia na základe clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 zamietla ziadost o sprístupnenie vsetkých dokumentov zahrnutých do kategórie 5 písm. a), k comu aj doslo. 103. Preto Vseobecný súd vzhladom na to, ze - ako sám uviedol - uznal "prijatelnos[t] hypotézy, ze mnohé dokumenty patriace do kategórie 5 písm. a) obsahujú... stanoviská" pre vnútornú potrebu, mal túto okolnost potvrdit a v dôsledku toho urcit, na ktoré dokumenty sa môze konkrétne uplatnit výnimka, ktorej sa Komisia dovolávala. 104. Vzhladom na vyssie uvedené bolo potrebné - ako to Vseobecný súd skutocne urobil v bodoch 162 az 167 napadnutého rozsudku - overit, ci zverejnenie takýchto dokumentov mohlo narusit rozhodovací proces. Záver, ku ktorému Vseobecný súd v tejto súvislosti dospel, podla môjho názoru nie je správny. 105. Vseobecný súd totiz konstatoval, ze dôvody uvádzané Komisiou na odôvodnenie ujmy, ktorú by mohlo spôsobit zverejnenie dokumentov, sú vseobecné a abstraktné, pricom podla jeho názoru Komisia nepreukázala, akým spôsobom by mohlo byt narusené vysetrovanie kartelovej dohody, ak by rozhodnutie, ktorým sa konanie týkajúce sa kartelu skoncilo, bolo zrusené a muselo by sa prijat nové rozhodnutie. ( [59]59 ) Vseobecný súd napokon Komisii vytkol, ze sa snazila "priblízit, respektíve asimilovat túto situáciu, ktorú... charakterizuje skutocnost, ze uz prijala rozhodnutie, so situáciou, v ktorej este nedoslo k prijatiu rozhodnutia" ( [60]60 ). 106. Tento prístup vsak bol odmietnutý rozsudkom Súdneho dvora vo veci Éditions Odile Jacob vydaným o cosi viac nez mesiac po vydaní napadnutého rozsudku. V uvedenom rozhodnutí Súdny dvor poukázal na rozdiel medzi ziadostou o sprístupnenie dokumentov vypracovaných v rámci konania skonceného právoplatným rozhodnutím na jednej strane a ziadostou týkajúcou sa dokumentov tvoriacich súcast konaní, v ktorých bolo vydané rozhodnutie napadnuté zalobou, o ktorej sa zatial nerozhodlo, na druhej strane. 107. Podla Súdneho dvora "v takej situácii..., v ktorej môze dotknutá institúcia v závislosti od výsledku súdneho konania pristúpit k opätovnému výkonu svojich cinností, aby prípadne prijala nové rozhodnutie..., treba pripustit existenciu vseobecnej domnienky, podla ktorej povinnost, ktorá bola stanovená uvedenej institúcii, a to zverejnit v priebehu tohto konania také interné správy, ktoré sú uvedené v... to[mto] rozsudku, by mohla vázne narusit rozhodovací proces tejto institúcie" ( [61]61 ). 108. V prejednávanej veci Komisia poukázala na to, ze v dôsledku ciastocného zrusenia iných rozhodnutí prijatých v tom istom konaní týkajúcom sa kartelov ( [62]62 ) bola vyzvaná, aby opätovne stanovila výsku sankcie ulozenej podnikom, ktorých sa týkali tieto rozhodnutia, takze ak by sa predcasne zverejnili interné dokumenty týkajúce sa konania (vrátane dokumentov týkajúcich sa výpoctu sankcií), doslo by k ohrozeniu rozhodovacieho procesu. 109. Za týchto okolností moznost súdne preskúmat ktorékolvek z rozhodnutí, ktorými sa konanie skoncilo, znamená, ze samotné konanie nemozno povazovat za skoncené, aj ked rozhodnutie, ktoré sa konkrétne týka podnikov, proti ktorým chce osoba ziadajúca o dokument podat zalobu o náhradu skody, uz nadobudlo právoplatnost. 110. V dôsledku toho mal Vseobecný súd konstatovat, ze existujú opodstatnené dôvody domnievat sa, ze zverejnenie dokumentov, ktoré obsahujú interné stanoviská, by mohlo narusit proces prijímania nových rozhodnutí v tom istom konaní, ak by sa vyhovelo zalobám podaným proti rozhodnutiam odlisným od rozhodnutí konkrétne sa týkajúcich podnikov, proti ktorým chcela EnBW podat zalobu. 111. Vzhladom na vyssie uvedené sa domnievam, ze poslednému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet. VII - O vydaní konecného rozsudku Súdnym dvorom 112. Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora, "ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu", pricom môze "vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje". 113. Podla môjho názoru ide o prípad, ked Súdny dvor môze vydat konecný rozsudok sám. 114. EnBW vo svojej zalobe podanej na Vseobecný súd uviedla styri zalobné dôvody, ktoré boli zalozené po prvé na porusení clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky a clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, po druhé na porusení clánku 4 ods. 2 poslednej vety uvedeného nariadenia, po tretie na porusení clánku 4 ods. 6 tohto nariadenia a po stvrté na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o rozsah ziadosti o prístup. 115. Stvrtému zalobnému dôvodu treba vyhoviet z dôvodov uvedených v bodoch 32 az 37 napadnutého rozsudku, ktorý v tejto casti nebol napadnutý odvolaním na Súdnom dvore. 116. Zvysné zalobné dôvody treba zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 49 az 65 a 80 az 109 týchto návrhov. VIII - O trovách 117. V súlade s clánkom 184 ods. 1 a clánkom 138 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem, aby Súdny dvor vzhladom na navrhované riesenie rozhodol, ze kazdý z úcastníkov konania a vedlajsích úcastníkov konania znása vlastné trovy konania. IX - Návrh 118. Vzhladom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: ciastocne vyhovel odvolaniu a prijal druhý, stvrtý a piaty odvolací dôvod, ktoré sú zalozené na nesprávnom výklade clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) c. 1049/2001 v súvislosti s podmienkami sprístupnenia dokumentov týkajúcich sa konania vo veci kartelov a s ochranou obchodných záujmov a rozhodovacieho procesu, a v dôsledku toho: 1. zrusil rozsudok Vseobecného súdu z 22. mája 2012, EnBW Energie Baden-Württemberg AG/Komisia (T-344/08), ktorým sa zrusuje rozhodnutie Komisie SG.E.3/MV/psi D(2008) 4931 zo 16. júna 2008, ktorým sa zamieta prístup k spisu konania vo veci COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom; 2. zrusil rozhodnutie Komisie SG.E.3/MV/psi D(2008) 4931 zo 16. júna 2008, ktorým sa zamieta prístup k spisu konania vo veci COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom, v rozsahu, v akom toto rozhodnutie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o rozsah ziadosti o prístup; 3. rozhodol, ze úcastníci konania a vedlajsí úcastníci konania znásajú vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [63]1 ) Jazyk prednesu: spanielcina. ( [64]2 ) Vec EnBW/Komisia, T-344/08. ( [65]3 ) Rozhodnutie SG.E.3/MV/psi D(2008) 4931. ( [66]4 ) [67]Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331. ( [68]5 ) Rozhodnutie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 (vec COMP/F/38.899). Medzi dotknutými výrobcami boli ABB Ltd. (dalej len "ABB") a Siemens AG (dalej len "Siemens"). ( [69]6 ) Rozsudok z 29. júna 2010 ([70]C-139/07 P, Zb. s. I-5885) (dalej len "rozsudok TGI"). ( [71]7 ) Rozsudok z 28. júna 2012 (C-477/10 P). ( [72]8 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([73]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [74]9 ) Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([75]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). ( [76]10 ) V súlade s judikatúrou stanovenou v rozsudku TGI (uz citovaný, body 55 az 58). ( [77]11 ) Rozsudok z 28. júna 2012 (C-404/10 P). ( [78]12 ) Rozsudok zo 14. júna 2011 ([79]C-360/09, Zb. s. I-5161). ( [80]13 ) Návrhy prednesené 8. decembra 2011, bod 26. ( [81]14 ) Tamze. ( [82]15 ) Rozsudok Komisia/Agrofert Holding (uz citovaný, bod 50). ( [83]16 ) Napadnutý rozsudok, bod 57. ( [84]17 ) Tamze, bod 58. ( [85]18 ) Tamze, bod 61. ( [86]19 ) Tamze, bod 62. ( [87]20 ) Uz citovaný, body 55 az 61. ( [88]21 ) Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([89]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [90]22 ) Rozsudok Komisia/Agrofert Holding (uz citovaný, bod 59). ( [91]23 ) O konaní upravenom týmto nariadením pozri WILS, W. P. J.: EU Antitrust Enforcement Powers and Procedural Rights and Guarantees: The Interplay between EU Law, National Law, the Charter of Fundamental Rights of the EU and the European Convention on Human Rights. In: Concurrences. Máj 2011, a World Competition. Zv. 34, c. 2, jún 2011. Dostupné na http://ssrn.com/author=456087. ( [92]24 ) Prednesené 8. decembra 2011. ( [93]25 ) Návrhy prednesené v uz citovanej veci Komisia/Agrofert Holding, bod 64. ( [94]26 ) Tamze, bod 65. ( [95]27 ) Napadnutý rozsudok, bod 59. ( [96]28 ) Tamze. ( [97]29 ) Napadnutý rozsudok, bod 61. ( [98]30 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [99]31 ) To isté. ( [100]32 ) Rozsudok TGI (uz citovaný, bod 58). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [101]33 ) Rozsudok Komisia/Agrofert Holding (uz citovaný, bod 68). ( [102]34 ) Vec C-536/11. ( [103]35 ) Rozsudok Donau Chemie a i. (uz citovaný, bod 42). ( [104]36 ) Tamze, bod 43. ( [105]37 ) Tamze, bod 44. ( [106]38 ) Tamze, bod 45. ( [107]39 ) Tamze, bod 46. ( [108]40 ) Tamze, bod 47. ( [109]41 ) Tamze, bod 48. ( [110]42 ) Konkrétne v bode 20 svojho vyjadrenia k odvolaniu. ( [111]43 ) Rozsudok Donau Chemie a i. (uz citovaný, bod 43). ( [112]44 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [113]45 ) Napadnutý rozsudok, bod 147. ( [114]46 ) Tamze, bod 148. ( [115]47 ) Návrhy prednesené v uz citovanej veci Komisia/Agrofert Holding, bod 78. ( [116]48 ) Tamze, bod 79. ( [117]49 ) Pozri v tomto zmysle návrhy prednesené v uz citovanej veci Komisia/Agrofert Holding, bod 77. ( [118]50 ) Vec [119]C-506/08 P, Zb. s. I-6237. ( [120]51 ) Návrhy prednesené v uz citovanej veci Komisia/Agrofert Holding, bod 74, s odkazom na rozsudok Svédsko/MyTravel a Komisia (uz citovaný, body 113 az 119). ( [121]52 ) Návrhy prednesené v uz citovanej veci Komisia/Agrofert Holding, bod 75. ( [122]53 ) Tamze, bod 80. ( [123]54 ) Napadnutý rozsudok, bod 153. ( [124]55 ) Tamze, bod 156. ( [125]56 ) Tamze. ( [126]57 ) Napadnutý rozsudok, bod 160. ( [127]58 ) Bod 119 odvolania Komisie. ( [128]59 ) Napadnutý rozsudok, body 165 az 167. ( [129]60 ) Tamze, bod 167. ( [130]61 ) Rozsudok Komisia/Éditions Odile Jacob (uz citovaný, bod 130). ( [131]62 ) Na základe rozsudkov Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia ([132]T-113/07, Zb. s. II-3989), a Fuji Electric/Komisia ([133]T-132/07, Zb. s. II-4091). References 1. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#t-ECR_62012CC0365_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0001 64. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0002 65. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0003 66. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0004 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 68. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0005 69. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0006 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0139&locale=SK 71. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0007 72. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0008 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 74. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0009 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 76. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0010 77. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0011 78. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0012 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0360&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0013 81. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0014 82. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0015 83. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0016 84. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0017 85. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0018 86. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0019 87. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0020 88. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0021 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 90. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0022 91. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0023 92. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0024 93. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0025 94. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0026 95. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0027 96. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0028 97. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0029 98. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0030 99. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0031 100. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0032 101. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0033 102. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0034 103. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0035 104. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0036 105. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0037 106. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0038 107. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0039 108. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0040 109. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0041 110. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0042 111. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0043 112. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0044 113. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0045 114. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0046 115. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0047 116. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0048 117. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0049 118. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0050 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0506&locale=SK 120. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0051 121. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0052 122. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0053 123. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0054 124. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0055 125. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0056 126. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0057 127. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0058 128. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0059 129. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0060 130. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0061 131. file:///tmp/lynxXXXX1hUZEy/L91965-7152TMP.html#c-ECR_62012CC0365_SK_01-E0062 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0113&locale=SK 133. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0132&locale=SK