NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 14. novembra 2013 ( [1]1 ) Vec C-351/12 Ochranný svaz autorský pro práva k dílum hudebním o.s. (OSA) proti Lécebné lázne Mariánské Lázne a.s. [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Plzni (Ceská republika)] "Autorské práva a s nimi súvisiace práva v informacnej spolocnosti -- Smernica 2001/29/ES -- Pojem 'verejný prenos` -- Prenos rozhlasovými a televíznymi prijímacmi v izbách kúpelného zariadenia -- Priamy úcinok -- Slobodné poskytovanie sluzieb -- Výlucné práva priznané kolektívnemu správcovi autorských práv v clenskom státe" 1. Rozhlasové a televízne prijímace v izbách jedného liecebného kúpelného ubytovacieho zariadenia v Ceskej republike poskytujú prístup k vysielaným dielam. Podla smernice 2001/29/ES ( [2]2 ) majú nositelia autorských práv k takýmto dielam výlucné právo udelit povolenie na ich "verejný prenos" a môzu za to pozadovat zaplatenie odmien. Kolektívny správca autorských práv s výlucným právom uzatvárat licencné zmluvy a vyberat odmeny na úcet autorov hudobných diel v Ceskej republike ziada, aby predmetné zariadenie platilo za takýto verejný prenos odmeny. Zariadenie namieta, ze predmetná sluzba nie je "verejným prenosom" a ze územný monopol ceského kolektívneho správcu porusuje jeho právo uzatvorit licencnú zmluvu s kolektívnym správcom v inom clenskom státe, vyplývajúce z ustanovení práva Únie o slobodnom poskytovaní sluzieb, pricom tvrdí, ze tento problém je este zvýraznený tým, ze ceská spolocnost zneuzíva svoje dominantné postavenie na vnútrostátnom trhu úctovaním neprimerane vysokých odmien. 2. Krajský soud v Plzni chce zistit, ci predmetná sluzba predstavuje "verejný prenos" v zmysle smernice 2001/29, ci sú príslusné ustanovenia uvedenej smernice dostatocne presné a bezpodmienecné, aby bolo mozné dovolávat sa ich v spore medzi jednotlivcami, a ci právo Únie bráni clenskému státu, aby na svojom území priznal výlucné práva len jednému kolektívnemu správcovi. Príslusné právo EÚ Autorské právo a s ním súvisiace práva 3. Clánok 3 ods. 1 smernice 2001/29 stanovuje: "Clenské státy poskytnú autorom výlucné právo udelit súhlas alebo zakázat akýkolvek verejný prenos ich diel, ci po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupnovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnost k nim mala prístup z miesta a v case, ktoré si sama zvolí." 4. Clánok 5 smernice 2001/29 najmä stanovuje: "... 2. Clenské státy môzu zabezpecit [stanovit - neoficiálny preklad] výnimky alebo obmedzenia práva rozmnozovania ustanoveného v clánku 2 v nasledujúcich prípadoch: ... e) vo vztahu k rozmnozeninám vysielania zhotovený[m] sociálnymi institúciami na nekomercné úcely [sledujúcimi nekomercné ciele - neoficiálny preklad], ako sú nemocnice alebo väznice pod podmienkou, ze nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu. 3. Clenské státy môzu zabezpecit výnimky alebo obmedzenia práv poskytnutých podla clánk[u 3] v nasledujúcich prípadoch: ... b) pouzitie v prospech ludí s telesným postihnutím, ktoré sa priamo viaze na postihnutie a je nekomercnej povahy, v rozsahu, ktorý vyzaduje daný druh postihnutia; ... 5. Výnimky a obmedzenia ustanovené v [odseku 3] sa budú uplatnovat iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bezným vyuzívaním diela alebo predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene neposkodzujú oprávnené záujmy nositela práv." Slobodné poskytovanie sluzieb 5. Clánok 56 a nasl. ZFEÚ zakazujú ( [3]3 ) akékolvek obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb v Únii vo vztahu k státnym príslusníkom clenských státov, ktorí sa usadili v niektorom inom státe Spolocenstva ako príjemcovia sluzieb. Sluzby sú definované v clánku 57 ZFEÚ ako plnenia, ktoré sa "bezne poskytujú za odplatu, pokial ich neupravujú ustanovenia o volnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb", a zahrnajú najmä cinnosti "priemyselnej povahy", "obchodnej povahy", "remeselnej povahy" a "v oblasti slobodných povolaní". 6. Uvedené ustanovenia boli prebraté a objasnené okrem iného smernicou 2006/123 ( [4]4 ), ktorej clánok 1 stanovuje: "1. Táto smernica stanovuje vseobecné ustanovenia, ktoré ulahcujú výkon slobody poskytovatelov usadit sa a volný pohyb sluzieb, pricom sa zachová vysoká úroven kvality sluzieb. 2. Táto smernica sa nezaoberá liberalizáciou sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu vyhradených pre verejné alebo súkromné subjekty, ani privatizáciou verejných subjektov poskytujúcich sluzby. 3. Táto smernica sa nezaoberá zrusením monopolov poskytujúcich sluzby, ani poskytovaním pomoci zo strany clenských státov, na ktoré sa vztahujú predpisy Spolocenstva o hospodárskej sútazi. Táto smernica neovplyvnuje slobodu clenských státov urcit v súlade s právom Spolocenstva, co povazujú za sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, ako by tieto sluzby mali byt organizované a financované v súlade s pravidlami o státnej pomoci, a akým konkrétnym povinnostiam by mali podliehat. ..." 7. Clánok 2 okrem iného stanovuje: "... 2. Táto smernica sa nevztahuje na tieto cinnosti: a) sluzby vseobecného záujmu nehospodárskeho charakteru; ..." 8. Clánok 4 ods. 1 definuje pojem "sluzba" ako "[akúkolvek] samostatne zárobkov[ú] hospodársk[u] cinnost, ktorá je obycajne poskytovaná za odplatu, v zmysle clánku [57 ZFEÚ]". 9. Clánok 16 smernice 2006/123 najmä stanovuje: "1. Clenské státy respektujú právo poskytovatelov poskytovat sluzby v inom clenskom státe, nez v tom, v ktorom sú usadení. ... Clenské státy nepodmienujú prístup k cinnosti v oblasti sluzieb alebo jej vykonávanie na svojom území splnením poziadaviek, ktoré nedodrziavajú tieto zásady: a) nediskriminácia: poziadavka nesmie byt priamo alebo nepriamo diskriminujúca s ohladom na státnu príslusnost, alebo v prípade právnických osôb s ohladom na clenský stát, v ktorom sú usadené; ... 2. Clenské státy nesmú v prípade poskytovatela usadeného v inom clenskom státe obmedzit slobodu poskytovat sluzby ulozením niektorej z týchto poziadaviek: a) povinnost poskytovatela mat prevádzku na ich území; b) povinnost poskytovatela získat od príslusných orgánov povolenie vrátane zápisu do registra alebo registrácie v profesijnom orgáne alebo zdruzení na ich území, okrem prípadov, ktoré ustanovuje táto smernica alebo iné nástroje práva Spolocenstva; ..." 10. Podla clánku 17 sa vsak clánok 16 nevztahuje okrem iného na: "1. sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú poskytované v inom clenskom státe... ... 11. autorské práva [a] súvisiace práva..." Pravidlá hospodárskej sútaze vztahujúce sa na podniky 11. Clánok 102 ZFEÚ okrem iného stanovuje: "Akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi sa zakazuje ako nezlucitelné s vnútorným trhom, ak sa tým môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Takéto zneuzívanie môze zahrnat najmä: a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok; ..." 12. Clánok 106 ZFEÚ okrem iného stanovuje: "1. V prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým clenské státy priznávajú osobitné alebo výlucné práva, tieto státy neustanovia ani neponechajú v úcinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami zmlúv, najmä s pravidlami [zakazujúcimi diskrimináciu na základe státnej príslusnosti a týkajúcimi sa hospodárskej sútaze]. 2. Podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie. ..." Príslusné ceské právo 13. Podla § 23 zákona c. 121/2000 Sb. o právu autorském (dalej len "autorský zákon"), sa pod "prevádzkovaním rozhlasového ci televízneho vysielania diela" rozumie sprístupnovanie diela vysielaného rozhlasom ci televíziou pomocou prístroja technicky spôsobilého na príjem rozhlasového ci televízneho vysielania. Nezahrna vsak sprístupnovanie diela pacientom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach. ( [5]5 ) 14. V súlade s § 97 ods. 1 autorského zákona je kolektívnym správcom ten, kto získal oprávnenie na výkon kolektívnej správy. Podla § 98 ods. 6 písm. c) toho istého zákona sa ziadatelovi udelí oprávnenie okrem iného vtedy, ak pre výkon toho istého práva vo vztahu k tomu istému predmetu ochrany a v prípade, ze ide o diela, pre výkon toho istého práva k tomu istému druhu diela, nemá oprávnenie uz iná osoba. Vnútrostátny súd uvádza, ze týmto ustanovením je v Ceskej republike zakotvený zákonný monopol. Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky 15. Ochranný svaz autorský pro práva k dílum hudebním o.s. (dalej len "OSA") je oprávneným kolektívnym správcom v Ceskej republike. Zastupuje aj iných kolektívnych správcov usadených v Ceskej republike a v niektorých iných clenských státoch. 16. Lécebné lázne Mariánské Lázne a.s. (dalej len "Lázne") poskytujú okrem iného ústavnú a ambulantnú starostlivost (preventívnu, kuratívnu a rehabilitacnú) s vyuzitím miestnych prírodných liecivých zdrojov, spolu s ubytovacími a stravovacími sluzbami. 17. V predmetnom období (od 1. mája 2008 do 31. decembra 2009) mali Lázne v izbách umiestnené televízne a rozhlasové prístroje, ktoré poskytovali prístup k dielam spravovaným organizáciou OSA. Lázne vsak nemali s organizáciou OSA uzatvorenú licencnú zmluvu. OSA sa domáha zaplatenia odmien vo výske 546995 Kc (priblizne 21000 eur) spolu s úrokmi. 18. Lázne tvrdia, ze sa na ne vztahuje výnimka stanovená v § 23 autorského zákona. Uvádzajú, ze uvedené ustanovenie je v súlade sa smernicou 2001/29, ale v prípade, ze by s nou v súlade nebolo, nebolo by mozné dovolávat sa uvedenej smernice v spore medzi jednotlivcami. Dalej tvrdia, ze OSA zneuzíva svoje monopolné postavenie tým, ze úctuje odmeny, ktoré sú vyssie ako v susedných clenských státoch. Lázne, ktorých klientela je medzinárodná a ktorých televízne a rozhlasové prístroje prijímajú zahranicné vysielanie, sú tak konkurencne znevýhodnované v porovnaní s obdobnými zariadeniami v susedných clenských státoch. 19. Krajský soud v Plzni navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol o týchto prejudiciálnych otázkach: "1. Má sa smernica... 2001/29... vykladat v tom zmysle, ze clánok 3 a clánok 5 [clánok 5 ods. 2 písm. e), clánok 5 ods. 3 písm. b) a clánok 5 ods. 5] bránia výnimke nepripústajúcej odmenu autorom za prenos ich diela televíznym ci rozhlasovým vysielaním prostredníctvom televízneho ci rozhlasového prijímaca pacientom v izbách kúpelného zariadenia, ktoré je podnikatelským subjektom? 2. Je obsah týchto ustanovení týkajúcich sa uvedeného pouzitia diela v smernici natolko bezpodmienecný a dostatocne presný, aby sa ich mohli pred vnútrostátnymi súdmi dovolávat v spore medzi jednotlivcami kolektívni správcovia práv, pokial stát neprebral smernicu správne do vnútrostátneho práva? 3. Majú sa clánok 56 a nasl. [ZFEÚ] a clánok 102 [ZFEÚ] (prípadne clánok 16 smernice... 2006/123) vykladat v tom zmysle, ze bránia uplatnovaniu vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá vyhradzuje výkon kolektívnej správy autorských práv na území státu len jednému (monopolnému) kolektívnemu správcovi autorských práv, a tým neumoznuje príjemcovi sluzby volný výber kolektívneho správcu z iného státu Európskej únie?" 20. Písomné pripomienky predlozili úcastníci konania vo veci samej, nemecká, rakúska, madarská, polská a ceská vláda, ako aj Európska komisia, pricom vsetci, s výnimkou nemeckej vlády, predlozili aj ústne pripomienky na pojednávaní 26. júna 2013. Toto pojednávanie bolo na ziadost Súdneho dvora obmedzené na tretiu otázku v rozsahu, v akom sa týka výkladu clánku 56 ZFEÚ. Posúdenie Prvá otázka 21. V prvom rade je nastolená otázka, ci sa má situácia, na ktorú odkazuje § 23 autorského zákona (autorské diela sprístupnované rozhlasovým alebo televíznym vysielaním pacientom, ktorým je poskytovaná zdravotná starostlivost v zdravotníckom zariadení), posudzovat rovnako ako situácia, o akú slo v rozsudku SGAE ( [6]6 ) (v nom Súdny dvor urcil, ze poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímacov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje "verejný prenos"), alebo ako situácia, o akú slo v rozsudku SCF ( [7]7 ) (v nom Súdny dvor urcil, ze "verejný prenos" sa nevztahuje na bezplatné vysielanie zvukových záznamov v súkromnej zubnej ordinácii pre klientov, ku ktorému doslo nezávisle od ich vôle). 22. Samozrejme prinálezí príslusnému vnútrostátnemu súdu, aby urcil, ci mozno situáciu v konaní vo veci samej, ktorá sa týka vysielaných diel sprístupnovaných v izbách kúpelného zariadenia, posúdit tak, ze ide o diela sprístupnované pacientom, ktorým je poskytovaná zdravotná starostlivost v zdravotníckom zariadení v zmysle § 23 autorského zákona. 23. Strucne povedané, OSA, ceská vláda a Komisia tvrdia, ze prenos diela prostredníctvom televízneho alebo rozhlasového prijímaca v kúpelnom zariadení predstavuje verejný prenos. Tvrdia, ze tieto okolnosti sa podobajú okolnostiam vo veci SGAE a lísia sa od okolností vo veci SCF. Lázne majú opacný názor. 24. Súhlasím s organizáciou OSA, ceskou vládou a Komisiou. 25. Je pravda, ze Súdny dvor v rozsudku SCF vykladal pojem "verejný prenos" obsiahnutý v clánku 8 ods. 2 smernice 92/100 ( [8]8 ), a nie totozný pojem obsiahnutý v clánku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Pritom vsak do znacnej miery vychádzal zo svojich rozsudkov vo veciach SGAE a Football Association Premier League a i. ( [9]9 ), ktoré sa týkali clánku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Súdny dvor síce medzi oboma ustanoveniami rozlisoval, ale len preto, aby zdôraznil este väcsí význam ziskovej povahy predmetného konania v kontexte smernice 92/100. ( [10]10 ) 26. V tejto judikatúre stanovil Súdny dvor niekolko kritérií na urcovanie toho, ci dochádza k "verejnému prenosu" v zmysle predmetných smerníc, pricom tieto kritériá scasti vychádzajú z výkladu medzinárodných dohôd zaväzujúcich Úniu alebo jej clenské státy. ( [11]11 ) Tieto kritériá mozno zhrnút takto. 27. Po prvé je potrebné pojem "verejný prenos" chápat v jeho sirsom zmysle tak, aby bola zabezpecená vysoká úroven ochrany nositelov práv. ( [12]12 ) Po druhé nie je rozhodujúce, akými konkrétnymi prostriedkami dochádza k prenosu; rozhodujúca je skutocnost, ze verejnosti je umoznený prístup k predmetným dielam. ( [13]13 ) Po tretie pojem "verejnost" zahrna neurcitý, no dost vysoký pocet potenciálnych divákov alebo posluchácov, a v tejto súvislosti je potrebné zohladnit kumulatívny úcinok poctu potenciálnych adresátov majúcich prístup k dielu paralelne alebo postupne. ( [14]14 ) Po stvrté predmetná verejnost musí byt "novou" verejnostou v tom zmysle, ze je odlisná od verejnosti, ktorá bola zohladnená pri povolení pôvodného vysielania (ak je napríklad vysielanie urcené na súkromné sledovanie premietané sirokému obecenstvu). ( [15]15 ) Napokon, ak prenos zahrna ziskový prvok (napríklad ak pritahuje zákazníkov), ide o relevantný ukazovatel, ze sa nan vztahuje nielen právo na spravodlivú odmenu podla clánku 8 smernice 1992/100 alebo smernice 2006/115, ale aj právo na verejný prenos podla clánku 3 smernice 2001/29. ( [16]16 ) 28. Zdá sa mi, ze pri uplatnení uvedených kritérií sa na poskytnutie televíznych a rozhlasových prijímacov v izbách kúpelného zariadenia spolu s príslusným signálom umoznujúcim sledovanie alebo pocúvanie vysielania musí vztahovat pojem "verejný prenos" uvedený v clánku 3 ods. 1 smernice 2001/29, okrem výnimocných okolností, ked nie sú splnené jedno alebo viac kritérií. Kúpelné zariadenie môze najmä ubytovávat, bud paralelne alebo postupne, neurcitý, no dost vysoký pocet ludí, ktorí môzu vo svojich izbách prijímat vysielanie a ktorí predstavujú novú verejnost v tom zmysle, ze pôvodné povolenie bolo urcené na vysielania pre jednotlivcov, ktorí ich pocúvajú alebo pozerajú osobne alebo v rámci svojich vlastných súkromných alebo rodinných kruhov. Dalej je tazké popierat, ze poskytnutie rozhlasových a televíznych prijímacov v izbách má pre zariadenie ziskovú povahu v tom zmysle, ze zákazníkov môze prilákat skôr ich poskytnutie nez ich neposkytnutie. Lázne samy tvrdili, ze pokial sa od nich ziada platenie vyssích odmien ako od zariadení v susedných krajinách, sú konkurencne znevýhodnené; akékolvek podobné znevýhodnenie by sa dalej prehlbilo, ak by neposkytovali ziadny prístup k vysielaniu, zatial co konkurencné zariadenia tak robia. 29. Súdny dvor v rozsudku SCF urcil, ze pri sírení hudobnej kulisy v prítomnosti pacientov súkromnej zubnej ordinácie nie sú splnené relevantné kritériá. Konkrétne pacienti zubnej ordinácie tvoria "urcitú skupinu mozných adresátov" skôr ako neurcitú skupinu "osôb vo vseobecnosti"; vzdy ide o malý pocet osôb; sírenie hudobnej kulisy pravdepodobne nemôze mat vplyv na zisky zubného lekára; pacienti sú hudbe vystavení nezávisle od svojej vôle. ( [17]17 ) 30. V takej situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, sa zjavne ziadna z týchto úvah neuplatnuje. Kúpelné zariadenia majú obvykle sirsiu a neurcitejsiu klientelu ako zubní lekári (a Lázne boli na pojednávaní svojím právnym zástupcom opísané ako mozno najväcsie zariadenie tohto druhu v Európe); sprístupnenie televízneho a rozhlasového vysielania v izbách môze urcite ovplyvnit pacientov výber zariadenia; z tohto hladiska sa zdá, ze moznost výberu má svoj význam. 31. Televízne a rozhlasové prijímace sú navyse umiestnené v izbách hostí. Pouzívajú sa v rámci vyuzívania ubytovacích mozností, ktoré ponúkajú Lázne, a nie v rámci zdravotnej starostlivosti. Takáto situácia je jasne analogická so situáciou hotelových hostí vo veci SGAE. 32. V druhom rade je nastolená otázka, ci sa na okolnosti v konaní o veci samej môzu vztahovat výnimky povolené clánkom 5 ods. 2 písm. e) alebo clánkom 5 ods. 3 písm. b) smernice 2001/29. Podla môjho názoru to mozné nie je. 33. Clánok 5 ods. 2 písm. e) nie je relevantný, pretoze sa týka moznej výnimky z práva na rozmnozovanie podla clánku 2 smernice, a nie práva udelit povolenie na verejný prenos podla clánku 3. V konaní o veci samej ide len o posledné uvedené právo. V kazdom prípade sa clánok 5 ods. 2 písm. e) týka "sociálnych institúcií sledujúcich nekomercné ciele, ako sú nemocnice alebo väznice". Kúpelné zariadenie prevádzkované na úcely dosahovania zisku túto definíciu nesplna. 34. Clánok 5 ods. 3 písm. b) sa obmedzuje nielen na pouzitie nekomercnej povahy, ale aj na pouzitie "v prospech ludí s telesným postihnutím, ktoré sa priamo viaze na postihnutie..., v rozsahu, ktorý vyzaduje daný druh postihnutia". V uznesení o podaní návrhu na zacatie prejudiciálneho konania ani v pripomienkach predlozených Súdnemu dvoru nebolo uvedené nic, co by naznacovalo akúkolvek súvislost medzi dostupnostou televíznych a rozhlasových prijímacov v kúpelných izbách a akýmkolvek konkrétnym postihnutím pacientov. 35. Kedze sa nemôze uplatnit ani jedna z uvedených výnimiek, clánok 5 ods. 5, na ktorý vnútrostátny súd tiez odkazuje a ktorý len obmedzuje rozsah pôsobnosti uvedených výnimiek, nie je relevantný. 36. Na prvú otázku by som teda odpovedala tak, ze výnimka upravená vnútrostátnym právom, nepripústajúca odmenu autorom za prenos ich diel prostredníctvom televíznych ci rozhlasových prijímacov pacientom v izbách kúpelného zariadenia, ktoré je podnikatelským subjektom, je v rozpore so smernicou 2001/29. Druhá otázka 37. Sú príslusné ustanovenia smernice 2001/29 dostatocne bezpodmienecné a presné, aby sa ich mohli pred vnútrostátnymi súdmi dovolávat kolektívni správcovia práv, pokial clenský stát neprebral smernicu správne? 38. Strucne povedané, organizácia OSA na tuto otázku odpovedá kladne. Cituje rozsudok Kücükdeveci ( [18]18 ) a tvrdí, ze vnútrostátny súd prejednávajúci takýto spor musí postupovat tak, ze neuplatní akékolvek rozporné ustanovenia § 23 autorského zákona. 39. Lázne tvrdia, ze v súlade s kritériami stanovenými v rozsudku Foster a i. ( [19]19 ) je OSA odnozou státu; je podriadená státnej moci alebo kontrole státu a má osobitné oprávnenia nad rámec oprávnení vyplývajúcich z bezných pravidiel uplatnitelných na vztahy medzi jednotlivcami. Organizácia OSA preto musí byt postavená na roven státu a nemôze sa dovolávat úcinkov smernice. 40. Ceská vláda usudzuje, ze ziadna otázka priameho úcinku nevzniká; nie sú totiz splnené podmienky uplatnenia výnimky podla § 23 autorského zákona, cize vysielanie v zdravotníckom zariadení a v priebehu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Aj ked sú kúpele podla vnútrostátneho práva zdravotníckym zariadením, takáto starostlivost nie je klientom poskytovaná v ich izbách. 41. Nemecká a madarská vláda pripomínajú, ze smernica nemôze sama osebe ukladat jednotlivcovi povinnosti a ze voci jednotlivcovi sa smernice ako takej nemôze dovolávat ani verejnoprávny subjekt, ani iný jednotlivec. 42. Komisia tvrdí, ze v takej situácii, o akú ide v predmetnom spore, musí vnútrostátny súd vykladat vnútrostátne právo v súlade s právom Únie. Nic na tom nemení skutocnost, ze právne úcinky smernice sa musia posudzovat vzhladom na jednotlivcova alebo v rámci vztahov medzi jednotlivcami. 43. S tvrdeniami organizácie OSA a Komisie v podstate súhlasím. 44. Po prvé, vnútrostátne súdy sú pri uplatnovaní vnútrostátneho práva povinné vykladat ho v co najväcsom moznom rozsahu vzhladom na znenie a úcel kazdej relevantnej smernice, aby sa dosiahol výsledok, ktorý smernica sleduje. Uvedená povinnost vyplýva zo systému Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uvedeným súdom umoznuje zabezpecit plnú úcinnost práva Únie pri rozhodovaní sporov v rámci ich právomocí. 45. Iba v prípade, ze takýto prístup nie je mozný - napríklad ak by viedol k výkladu contra legem - je potrebné zvázit, ci má príslusné ustanovenie smernice priamy úcinok, a ak áno ci sa dá tohto úcinku dovolávat voci úcastníkovi sporu na vnútrostátnej úrovni. 46. Prinálezí teda vnútrostátnemu súdu, aby urobil vsetko, ci patrí do jeho právomoci, s tým, ze zohladní celé vnútrostátne právo a uplatní ním uznané výkladové metódy, aby tak zabezpecil plnú úcinnost smernice 2001/29 a dospel k výsledku, ktorý bude v súlade s úcelom sledovaným touto smernicou. ( [20]20 ) 47. Po druhé, tvrdenie zariadenia Lázne, ze OSA je odnozou státu, nepovazujem za relevantné. Voci státnej entite by bolo mozné dovolávat sa priameho úcinku iba vtedy, keby sa mohli Lázne dovolávat ustanovení smernice 2001/29, ktoré neboli prebraté do vnútrostátneho práva. ( [21]21 ) Z odpovede na prvú otázku, ktorú navrhujem, vsak vyplýva, ze to tak nie je. Zdá sa, ze Lázne skôr vychádzajú z výkladu vnútrostátneho práva, ktorý by nebol v súlade so smernicou. Takýto výklad nie je vzhladom na vyssie zhrnutú judikatúru prípustný. ( [22]22 ) V kazdom prípade sa zdá, ze tvrdenie, podla ktorého treba organizáciu OSA povazovat za odnoz státu, mozno len tazko dolozit, pretoze kolektívni správcovia sa snazia presadzovat súkromnoprávne nároky jednotlivcov a vykonávat akúkolvek formu státnej moci. 48. Na druhú otázku preto treba odpovedat tak, ze ak clenský stát neprebral smernicu 2001/29 správne, musí vnútrostátny súd, ktorý prejednáva nárok na autorskú odmenu voci jednotlivcovi, vykladat svoje vnútrostátne právo v co najväcsom moznom rozsahu vzhladom na znenie a úcel uvedenej smernice, aby sa dosiahol výsledok, ktorý smernica sleduje. Tretia otázka 49. Vnútrostátny súd sa pýta, ci niektorá pravidlá Únie o volnom pohybe sluzieb alebo o zneuzívaní dominantného postavenia bránia clenskému státu v tom, aby výkon kolektívnej správy autorských práv na svojom území vyhradil iba jednému kolektívnemu správcovi, a vytvoril tak územný monopol, v dôsledku ktorého je príjemcom sluzieb znemoznený volný výber kolektívneho správcu z iného clenského státu. O prípustnosti 50. Komisia usudzuje, ze táto otázka má len velmi vzdialenú súvislost sa sporom vo veci samej, ktorý sa týka vymedzenia pojmu "verejný prenos". Ceská a rakúska vláda zachádzajú este dalej: podla nich totiz neexistuje ziadny náznak toho, ze by sa Lázne pokúsali uzavriet zmluvu s kolektívnym správcom usadeným v inom clenskom státe, a nech uz bude odpoved akákolvek, nemôze mat ziadny vplyv na poziadavku na zaplatenie autorských odmien. Uvedené vlády povazujú túto otázku za neprípustnú. Organizácia OSA zaujala na pojednávaní rovnaký postoj. 51. Nesúhlasím s tým, ze by Súdny dvor mal odopriet odpoved na túto otázku. V súlade s ustálenou judikatúrou prislúcha výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziat zodpovednost za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnost polozených otázok. Preto ak sa uvedené otázky týkajú výkladu ustanovení práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút. Súdny dvor môze odmietnut rozhodnút o polozenej prejudiciálnej otázke len výnimocne, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými alebo právnymi podkladmi potrebnými na poskytnutie uzitocnej odpovede. ( [23]23 ) 52. V tejto veci takéto okolnosti chýbajú. Podla uznesenia o podaní návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Lázne tvrdia, ze organizácia OSA zneuzíva svoj zákonný monopol tým, ze úctuje vyssiu odmenu, ako sú odmeny, ktoré úctujú kolektívni správcovia usadení v susedných clenských státoch. Pri skúmaní tohto tvrdenia musí vnútrostátny súd zohladnit situáciu vyplývajúcu z pravidiel Únie v oblasti slobodného poskytovania sluzieb a hospodárskej sútaze a v tejto súvislosti má právo poziadat a získat usmernenia Súdneho dvora. O veci samej 53. Situáciu budem skúmat najprv z hladiska zneuzívania dominantného postavenia na trhu a následne z hladiska poskytovania sluzieb. - Zneuzívanie dominantného postavenia 54. Vnútrostátny súd sa vlastne pýta, ci clánok 102 ZFEÚ bráni clenskému státu v tom, aby priznal kolektívnemu správcovi územný monopol, ktorý príjemcom sluzieb uvedeného správcu obmedzuje výber. 55. Ako bolo zdôraznené vo viacerých pripomienkach predlozených Súdnemu dvoru, zákonný monopol v clenskom státe môze znamenat dominantné postavenie v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Samotné vytvorenie takéhoto postavenia priznaním osobitných alebo výlucných práv v zmysle clánku 106 ods. 1 ZFEÚ vsak nie je samo osebe nezlucitelné s clánkom 102 ZFEÚ. Clenský stát porusuje zákazy stanovené týmito dvoma ustanoveniami iba vtedy, ak samotné uplatnovanie takýchto práv vedie predmetný podnik k zneuzívaniu jeho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môzu vyvolat situáciu, ktorá tento podnik privedie k takémuto zneuzitiu. ( [24]24 ) 56. Zneuzitie, o ktorom hovoria Lázne vo veci samej, spocíva v tom, ze OSA úctuje vzhladom na neexistujúcu konkurenciu neprimerané odmeny. Rozhodnutie o tom, ci sú uvedené odmeny v skutocnosti neprimerané, prinálezí vnútrostátnemu súdu. Ak to tak je (uznesenie vnútrostátneho súdu neobsahuje v tomto ohlade ziadne údaje), musí zo svojich zistení vyvodit vsetky primerané dôsledky v rámci konania vo veci samej. Akékolvek zistenie, ze dochádza k zneuzívaniu dominantného postavenia, sa vsak bude primárne týkat konania organizácie OSA, a nie platnosti vnútrostátnych právnych predpisov, na základe ktorých bol monopol priznaný. O tieto právne predpisy by slo iba v prípade, ze by sa ukázalo, ze organizáciu OSA k takému zneuzívaniu vedú. Súhlasím s Komisiou a niektorými clenskými státmi, ze spis neobsahuje nic, co by naznacovalo, ze podmienky, za ktorých je monopol priznaný, sú takej povahy, ze vedú kolektívneho správcu k úctovaniu neprimeraných odmien. Je vsak na vnútrostátnom súde, aby v tejto otázke prijal konecné rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom bola nastolená vo veci samej. - Sluzby 57. OSA a niektoré clenské státy uviedli, ze na cinnosti kolektívnych správcov sa nevztahujú pravidlá Únie o volnom pohybe sluzieb; bud totiz vôbec nejde o "sluzby", pretoze uvedené cinnosti predstavujú len kolektívny výkon práv zo strany ich nositelov, alebo ide o sluzby vseobecného záujmu nehospodárskej povahy, ktoré sú vynaté z pôsobnosti smernice 2006/123 na základe jej clánku 2 ods. 2 písm. a). 58. S tým nesúhlasím. Cinnosti kolektívnych správcov sa vzdy povazovali za cinnosti, na ktoré sa vztahujú pravidlá Zmluvy o slobodnom poskytovaní sluzieb. ( [25]25 ) Je pravda, ze takíto správcovia poskytujú sluzby v prvom rade svojim clenom (nositelom práv, na ktorých úcet vyberajú odmeny). Argumentácia, ze napriek odlisnej subjektivite je kolektívny správca iba predlzenou rukou kazdého zo svojich clenov konajúcich vo vlastnom mene, je ale úplne vykonstruovaná. Je zrejmé, ze takíto správcovia poskytujú sluzby nositelom práv, pre ktorých by inak bolo vyberanie odmien tazké, najmä pokial ide o verejný prenos hudobných diel. 59. Skutocnost, ze takéto sluzby nemozno presne zaradit do niektorej z kategórií vymenovaných (demonstratívne) v clánku 57 ZFEÚ, alebo ze kolektívni správcovia sú v zásade riadení ako neziskové organizácie, nemôze podla môjho názoru na danej situácii nic zmenit. Takíto správcovia nutne potrebujú nejaký príjem, aj keby malo íst iba o pokrytie personálnych a administratívnych nákladov. Z tohto dôvodu môzem tiez len tazko súhlasit s tým, ze by cinnosti kolektívnych správcov boli sluzbami vseobecného záujmu nehospodárskej povahy. 60. Kolektívni správcovia navyse poskytujú sluzby nielen nositelom práv, ale aj uzívatelom, ako sú Lázne. ( [26]26 ) Pre poctivého a svedomitého uzívatela, ktorý chce platit odmeny nositelom práv za verejný prenos ich diel, by to bolo tazké, keby neexistoval systém licencií na konkrétne repertoáre poskytovaných kolektívnymi správcami. - Clánok 16 smernice 2006/123 61. Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru sa prakticky zhodujú ( [27]27 ) v názore, ze clánok 16 smernice 2006/123 sa na situáciu v konaní vo veci samej nevztahuje, hoci sa rozchádzajú v dôvodoch nemoznosti jeho uplatnenia. Tvrdenia sú rôzne: cinnosti kolektívneho správcu nie sú "sluzbami" v zmysle clánku 4 ods. 1 smernice; tieto cinnosti sú sluzbami vseobecného záujmu nehospodárskej povahy, ktoré sú podla clánku 2 ods. 2 písm. a) vylúcené; tieto cinnosti sú sluzbami vseobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú z pôsobnosti clánku 16 vylúcené na základe clánku 17 ods. 1; a/alebo ze sú vylúcené z pôsobnosti clánku 16 na základe clánku 17 ods. 11, ktorý vylucuje autorské práva a príbuzné práva. 62. Otázku, ci je mozné na cinnosti kolektívnych správcov hladiet tak, ze nie sú sluzbami vôbec alebo ze sú sluzbami vseobecného záujmu nehospodárskej povahy, som uz skúmala. 63. Domnievam sa vsak, ze by predmetné cinnosti bolo mozné povazovat za sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (clánok 17 ods. 1 smernice 2006/123), ktorých definovanie prinálezí clenským státom (clánok 1 ods. 3 tej istej smernice) a ktoré sú tak osobitne vynaté z pôsobnosti clánku 16, ako aj z pôsobnosti smernice na základe clánku 1 ods. 2. 64. Podla môjho názoru musia byt v kazdom prípade vynaté z pôsobnosti clánku 16 smernice 2006/123 (ustanovenie, vo vztahu ku ktorému vnútrostátny súd ziada o usmernenie), a to v rozsahu, v akom patria do oblasti autorských práv a príbuzných práv vymenovaných v clánku 17 ods. 11 tej istej smernice. Hoci sa posledné uvedené ustanovenie vzhladom na svoje znenie týka len práv, je zrejmé, ze sa musí v skutocnosti týkat sluzieb súvisiacich s uvedenými právami, pretoze len sluzby môzu byt vynaté z pôsobnosti clánku 16. Clánok 1 ods. 3 navyse spresnuje, ze sa smernica nezaoberá zrusením monopolov na poskytovanie sluzieb. - Clánok 56 a nasledujúce ZFEÚ 65. Skutocnost, ze sluzby poskytované kolektívnymi správcami nepatria do pôsobnosti (clánku 16) smernice 2006/123, neznamená, ze by boli vynaté z pôsobnosti vseobecnejsích ustanovení clánku 56 a nasl. ZFEÚ. Za týchto podmienok zrejme nemozno popriet, ze územné monopoly ohranicujúce oblasti, v ktorých môzu kolektívni správcovia pôsobit, obmedzujú ich slobodu poskytovat sluzby, co je uvedenými ustanoveniami v zásade zakázané. Rovnako obmedzujú slobodu tak nositelov práv, ako aj uzívatelov vybrat si z viacerých poskytovatelov sluzieb. 66. Vyjadrenia pred Súdnym dvorom sa sústredili na otázku, ci môzu byt takéto obmedzenia odôvodnené - ci sa nimi sleduje legitímny ciel zlucitelný so Zmluvami, ci ich mozno odôvodnit naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu, ci sú spôsobilé zarucit dosiahnutie takéhoto ciela a ci nepresahujú rámec toho, co je na jeho dosiahnutie potrebné. ( [28]28 ) 67. V tejto súvislosti musí byt akékolvek urcenie zalozené na skutkových zisteniach, ktoré v kontexte prejudiciálneho konania v zásade nepatria do právomoci Súdneho dvora. Tvrdenia, ktoré boli predlozené v priebehu písomnej aj ústnej casti konania, vsak Súdnemu dvoru umoznujú poskytnút vnútrostátnemu súdu urcité usmernenie na úcely jeho posúdenia. 68. Pokial ide o sledovaný ciel, tazko mozno popriet, ze zabezpecenie záujmov nositelov autorských práv (a uzívatelov) prostredníctvom spravodlivého a úcinného výberu a správy autorských odmien je legitímny ciel, ktorý je v súlade so Zmluvami. Celková uzitocnost kolektívnych správcov ako taká ani nie je spochybnovaná. 69. Skúmat treba otázku, ci sú dôvody vseobecného záujmu uvedené na podporu zavedenia a/alebo zachovania územných monopolov pre takýchto správcov "naliehavé" v tom zmysle, ze takéto monopoly nie sú iba vhodné, ale aj potrebné na zabezpecenie ciela spocívajúceho v spravodlivom a úcinnom výbere a správe a nepresahujú rámec toho, co je na dosiahnutie tohto ciela potrebné. 70. Na tomto mieste je podla mna uzitocné uvedomit si, akým spôsobom kolektívni správcovia fungujú, najmä pokial ide o hudobné diela, ako bolo podrobne uvedené v pripomienkach predlozených Súdnemu dvoru. 71. Takíto správcovia sú zdruzeniami nositelov práv, ktoré vyberajú odmeny patriace ich clenom najmä za akýkolvek prenos ich diel verejnosti. Dosahujú to poskytovaním licencií uzívatelom, ktorí si zelajú takýto prenos diel zabezpecovat, a to pre urcené repertoáre pozostávajúce z viacerých hudobných diel alebo z diel viacerých nositelov práv. Vyberajú odmeny od drzitelov licencií a kontrolujú uzívatelov alebo potenciálnych uzívatelov, aby sa tak overilo, ci dochádza k verejnému prenosu diel, a ak áno, ci je uzívatel drzitelom licencie. 72. Kolektívni správcovia v Európskej únii typicky (aj ked nie vzdy) pôsobia (ci uz na základe zákonného alebo faktického monopolu) v rámci územia jedného clenského státu a môze im byt ulozené, aby za clena prijali kazdého nositela práv, ktorý je rezidentom takého státu alebo je v nom usadený. V takýchto prípadoch kontrolujú a poskytujú licencie uzívatelom v rámci toho istého clenského státu. Ak chce uzívatel získat licenciu na repertoár spravovaný kolektívnym správcom v inom clenskom státe, je to mozné prostredníctvom vzájomných dohôd medzi takýmito správcami, z ktorých kazdý zastupuje na vlastnom území toho druhého. 73. Tvrdenia na podporu opodstatnenosti monopolov predlozili organizácia OSA a vsetky clenské státy zúcastnené v konaní a opacné tvrdenia Lázne a najmä Komisia. 74. V krátkosti zhrniem hlavné tvrdenia uvádzané na podporu ich opodstatnenosti. Bolo zdôraznené, ze systém zákonných územných monopolov s dohodami o vzájomnom zastupovaní: poskytuje uzívatelom "miesto jednotného prístupu" v rámci akéhokolvek clenského státu, cím odstranuje neistotu o tom, kde je potrebné získat licenciu a aké práva sú v rôznych licenciách poskytované; bráni fragmentácii repertoárov, kedy kolektívni správcovia "selektujú" najlukratívnejsích nositelov práv a opomínajú minoritné ci lokálne kultúrne záujmy; poskytuje drzitelom práv lepsiu vyjednávaciu pozíciu vo vztahu k uzívatelom na danom území, a pomáha tak vyhnút sa "honbe" za co najnizsími licencnými odmenami; umoznuje clenským státom ukladat nevyhnutné podmienky v oblasti riadenia kolektívnych správcov a podrobit ich úradnému dohladu a kontrole; napokon znizuje náklady tým, ze zamedzuje násobeniu zdrojov potrebných nielen v oblasti administratívy, ale aj v oblasti kontroly nad potenciálnymi porusovatelmi na danom území. 75. Protiargumenty predlozené Súdnemu dvoru sú, opät velmi strucne, tieto: neexistuje potreba vnútrostátneho "miesta jednotného prístupu", kedze by mohla byt zriadená "platforma" pre celú Úniu, ktorá by sprístupnila vsetky potrebné informácie vsetkým potenciálnym uzívatelom; v clenských státoch (ako je Svédsko a Spojené královstvo), kde neexistuje územný monopol, nie je zjavná ziadna fragmentácia repertoárov, a ani sa uzívatelia nestretávajú so ziadnymi tazkostami pri vyhladávaní a získavaní licencií, o ktoré majú záujem; volný výber poskytovatela sluzieb zo strany nositelov práv a uzívatelov povedie k úcinnej hospodárskej sútazi, a tým aj ku spravodlivejsím sadzbám a úcinnejsiemu výberu v prospech vsetkých zúcastnených; na to, aby sa clenskému státu umoznilo úcinne regulovat kolektívneho správcu, nie je potrebný zákonný monopol; náklady na výber (ktoré podla zistení predstavujú od 15 % az do 20 % výsky autorských odmien) sú v skutocnosti pri vzájomnom zastupovaní vyssie, hoci kolektívny správca usadený v jednom clenskom státe by mohol bez tazkostí kontrolovat pouzívanie v iných clenských státoch, ci uz pri pouzití vlastných zdrojov alebo s vyuzitím zdrojov spolupracujúceho kolektívneho správcu usadeného v tomto inom clenskom státe; a moznost udelenia licencie pre viaceré územia by priniesla prospech nielen uzívatelom (ako sú Lázne, ktoré tvrdia, ze sú súcastou skupiny pôsobiacej v niekolkých clenských státoch), ale aj nositelom práv. 76. Vhodné posúdenie uvedených tvrdení by z mnohých hladísk znamenalo rozhodovanie medzi protichodnými skutkovými tvrdeniami, co presahuje právomoc Súdneho dvora v kontexte tohto konania (a je mozno skôr úlohou pre normotvorcu). V tejto súvislosti poznamenávam, ze Vseobecný súd nedávno vyhovel zalobe proti rozhodnutiu Komisie, ktorom sa okrem iného konstatovalo, ze niekolko kolektívnych správcov protiprávne koordinovalo územné vymedzenia spôsobom, ktorý obmedzoval rozsah licencie len na domáce územie kazdého z nich. ( [29]29 ) V uvedenom rozsudku Vseobecný súd najmä konstatoval, ze Komisia nedokázala viaceré tvrdenia, ktoré sú podobné tvrdeniam, ktoré uvádza v tomto konaní. ( [30]30 ) Proti uvedenému rozsudku nebolo podané odvolanie a Komisia v tomto konaní uznala, ze sa jej nepodarilo svoje tvrdenia pred Vseobecným súdom podlozit. Zo zistení Vseobecného súdu v rámci iných konaní a za iných okolností ( [31]31 ) vsak nevyvodzujem ziadne konecné návrhy, len zdôraznujem, ze na prijatie konecného rozhodnutia o opodstatnenosti zákonných územných monopolov v prípade kolektívnych správcov je ziaduce vykonat dôkladné posúdenie, ktoré ide nad rámec toho, co môze Súdny dvor v rámci tohto konania urobit. 77. Vzhladom na tvrdenia predlozené v tomto konaní sa v prvom rade domnievam, ze protiargumenty neobsahujú nic, co by vrhalo vázne pochybnosti na skutocnost, ze takéto zákonné monopoly, ako sú monopoly vo veci samej, sú schopné zabezpecit spravodlivý a úcinný výber a správu autorských odmien. Je síce pravda, ze podla Komisie vedú k násobeniu nákladov, avsak právny zástupca organizácie OSA na pojednávaní uviedol, ze náklady sú v rámci dohôd o vzájomnom zastupovaní obvykle zdielané. 78. Je jasné, ze spornejsia je otázka, ci sú takéto monopoly potrebné a vhodné na zabezpecenie sledovaného ciela. 79. V tejto súvislosti "mozno toho vela povedat z jednej i z druhej strany" ( [32]32 ) a nezdá sa mi, ze by v rámci pripomienok predlozených Súdnemu dvoru v tomto konaní tvrdenia niektorej strany jednoznacne prevázili nad tvrdeniami druhej strany. 80. Na jednej strane napríklad povazujem za presvedcivé tvrdenia, podla ktorých je tak pre nositela práv, ako aj pre uzívatelov primárne ziaduce, aby na urcitom území existovalo "miesto jednotného prístupu"; na druhej strane tiez prichádza do úvahy, ze by také miesto mohlo byt zriadené na úrovni Únie, ak by boli odstránené vsetky obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb v tejto oblasti. Nie je vsak nijako preukázané, ze by k druhému uvedenému rieseniu nutne doslo aj bez reglementácie. Ako dalsí príklad tu mozno uviest to, ze Komisia síce nemusela nájst v tých málo clenských státoch, kde v súcasnosti neexistuje ziadny zákonný monopol, dôkazy o fragmentácii repertoárov alebo o opomínaní hudby s významom pre mensinových posluchácov, to ale nevyhnutne neznamená, ze takýmto úcinkom v praxi bráni práve existencia zákonných alebo faktických monopolov vo väcsine clenských státov. A este jeden príklad: zatial co potreba úpravy cinnosti kolektívnych správcov nemusí vyzadovat zavedenie vnútrostátnych monopolov, môze byt tazké dosiahnut zelaný ciel iba tým, ze títo správcovia budú podliehat rôznym vnútrostátnym právnym opatreniam podla toho, v akom clenskom státe vykonávajú svoje cinnosti. 81. Strucne povedané sa domnievam, ze hoci bola predlozená solídna argumentácia na podporu zrusenia zákonných územných monopolov s cielom dodrzat zákaz obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb stanoveného v Zmluve, nebolo preukázané, ze túto slobodu a zároven spravodlivý a úcinný výber a správu autorských odmien, pokial ide o verejný prenos hudobných diel prostredníctvom pevných rozhlasových a televíznych prijímacov, je mozné dosiahnut bez právnej úpravy na úrovni Únie. Môj názor posilnuje aj Komisiou vypracovaný návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kolektívnej správe autorských práv a súvisiacich práv a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na vyuzívanie hudobných diel online na vnútornom trhu. Tento návrh uvádza, ze "podla zásady subsidiarity [clánok 5 ods. 3 (ZEÚ)] sú opatrenia na úrovni EÚ nevyhnutné, ked sa preukáze [kedze sa preukázalo - neoficiálny preklad], ze na riesenie problémov nestací právny rámec na vnútrostátnej úrovni a na úrovni EÚ". ( [33]33 ) 82. Zastávam preto názor, ze pokial ide o verejný prenos hudobných diel verejnosti prostredníctvom pevných rozhlasových a televíznych prijímacov a kým neexistuje mozná právna úprava na úrovni EÚ, mozno oprávnene usudzovat, ze vnútrostátne zákonné monopoly v prípade kolektívnych správcov sledujú legitímny ciel, ktorý je zlucitelný so Zmluvami, sú odôvodnené naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu, sú spôsobilé zarucit dosiahnutie takéhoto ciela a nepresahujú rámec toho, co je na jeho dosiahnutie potrebné. Od tohto názoru ma neodrádza ani skutocnost, ze v malom mnozstve clenských státoch takéto monopoly neexistujú. V takýchto prípadoch výnimka nevyvracia pravidlo. Bude vsak na vnútrostátnom súde, aby nakoniec uvedené otázky vyriesil s ohladom na skutkový stav, ktorý mu bol predlozený. Návrh 83. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy zastávam názor, ze Súdny dvor by mal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Krajský soud v Plzni, odpovedat takto: 1. Výnimka nepripústajúca odmenu autorom za prenos ich diel prostredníctvom televíznych ci rozhlasových prijímacov pacientom v izbách kúpelného zariadenia, ktoré je podnikatelským subjektom, je v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informacnej spolocnosti. 2. Ak clenský stát neprebral smernicu 2001/29 správne, musia vnútrostátne súdy vykladat svoje vnútrostátne právo v co najväcsom moznom rozsahu vzhladom na znenie a úcel uvedenej smernice, aby sa dosiahol výsledok, ktorý smernica sleduje. Za takých okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, nie je dôlezité, ci sú ustanovenia smernice dostatocne bezpodmienecné a presné, aby sa ich mohli dovolávat jednotlivci voci státu alebo voci entite postavenej na roven státu. 3. Clánok 102 ZFEÚ ani clánok 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o sluzbách na vnútornom trhu nebránia uplatnovaniu vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá vyhradzuje výkon kolektívnej správy autorských práv na území clenského státu len jednému (monopolnému) kolektívnemu správcovi autorských práv, a tým neumoznuje príjemcovi sluzieb volný výber kolektívneho správcu z iného clenského státu. Takejto právnej úprave bráni clánok 56 a nasl. ZFEÚ, len ak sa preukáze, ze nesleduje legitímny ciel zlucitelný so Zmluvami, nie je odôvodnená naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu, nie je spôsobilá zarucit dosiahnutie takéhoto ciela alebo presahuje rámec toho, co je na jeho dosiahnutie potrebné. __________________________________________________________________ ( [34]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [35]2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informacnej spolocnosti ([36]Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230). ( [37]3 ) Za urcitých podmienok, ktoré nie sú v tejto veci relevantné. ( [38]4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o sluzbách na vnútornom trhu ([39]Ú. v. EÚ L 376, s. 36). ( [40]5 ) Do augusta roku 2008 sa táto výnimka vztahovala aj na sprístupnovanie diela osobám ubytovaným v rámci poskytovania sluzieb spojených s ubytovaním. ( [41]6 ) Rozsudok Súdneho dvora zo 7. decembra 2006, SGAE ([42]C-306/05, Zb. s. I-11519, body 32 az 47). ( [43]7 ) Rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2012, SCF Consorzio Fonografici (C-135/10, body 70 az 102). ( [44]8 ) Smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpozicnom práve a o urcitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti dusevného vlastníctva ([45]Ú. v. ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120); teraz pozri clánok 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpozicnom práve a o urcitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti dusevného vlastníctva (kodifikované znenie) ([46]Ú. v. EÚ L 376, s. 28). Uvedené ustanovenie (ktoré v roku 2006 nebolo zmenené) znie: "Clenské státy ustanovia právo na zabezpecenie platby jedinej primeranej odmeny zo strany pouzívatela, ak je pouzitý zvukový záznam vydaný na obchodné úcely alebo rozmnozeniny takéhoto zvukového záznamu k bezdrôtovému vysielaniu alebo akémukolvek inému verejnému síreniu [ak sa zvukový záznam vydaný na obchodné úcely alebo rozmnozenina tohto zvukového záznamu pouzijú na rozhlasové vysielanie alebo akýkolvek iný verejný prenos - neoficiálny preklad], a na zabezpecenie toho, aby sa táto odmena rozdelila medzi príslusných výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov...". ( [47]9 ) Rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ([48]C-403/08 a C-429/08, Zb. s. I-9083, body 183 az 207). ( [49]10 ) Pozri rozsudky SCF (uz citovaný, body 74, 75 a 89) a Football Association Premier League a i. (uz citovaný, bod 188). ( [50]11 ) Najmä Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií prijatý v Ríme 26. októbra 1961, Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel (Parízsky akt z 24. júla 1971), zmenený a doplnený 28. septembra 1979, Dohoda o obchodných aspektoch práv dusevného vlastníctva v prílohe 1C Dohody o zalození Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej v Marrákesi 15. apríla 1994 a schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 ([51]Ú. v. ES L 336, s. 1, Mim. vyd. 11/21, s. 80), a Zmluva Svetovej organizácie dusevného vlastníctva (WIPO) o výkone a fonogramoch prijatá 20. decembra 1996 a schválená rozhodnutím Rady 2000/278/ES zo 16. marca 2000 ([52]Ú. v. ES L 89, s. 6, Mim. vyd. 11/33, s. 208). ( [53]12 ) Pozri rozsudky SGAE (uz citovaný, bod 36) a Football Association Premier League a i. (uz citovaný, bod 186). ( [54]13 ) Pozri rozsudky SGAE (uz citovaný, body 43 az 46), Football Association Premier League a i. (uz citovaný, body 192 az 194) a SCF (uz citovaný, bod 82). ( [55]14 ) Pozri rozsudky SGAE (uz citovaný, body 37 az 39) a SCF (uz citovaný, body 84 az 87). ( [56]15 ) Pozri rozsudky SGAE (uz citovaný, body 40 az 42) a Football Association Premier League a i. (uz citovaný, body 197 az 199). ( [57]16 ) Pozri rozsudky SGAE (uz citovaný, bod 44), Football Association Premier League a i. (uz citovaný, body 204 az 206) a SCF (uz citovaný, bod 88 a nasl.). ( [58]17 ) Pozri body 95 az 98 uvedeného rozsudku. ( [59]18 ) Rozsudok Súdneho dvora z 19. januára 2010, Kücükdeveci ([60]C-555/07, Zb. s. I-365, bod 56). ( [61]19 ) Rozsudok Súdneho dvora z 12. júna 1990, Foster a i. ([62]C-188/89, Zb. s. I-3313, body 16 az 22). ( [63]20 ) Klasické príklady týchto zásad sú obsiahnuté v rozsudkoch Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Marleasing ([64]C-106/89, Zb. s. I-4135); z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i. ([65]C-397/01 az C-403/01, Zb. s. I-8835), a zo 4. júla 2006, Adeneler a i. ([66]C-212/04, Zb. s. I-6057). Z novsej judikatúry pozri napríklad rozsudky Súdneho dvora z 24. januára 2012, Dominguez (C-282/10, bod 23 a nasl. a citovanú judikatúru), a z 5. septembra 2012, Lopes Da Silva Jorge (C-42/11, bod 53 a nasl. a citovanú judikatúru). ( [67]21 ) Pozri napríklad rozsudok Dominguez (uz citovaný, bod 32 a nasl., najmä body 38 a 39, a citovanú judikatúru). ( [68]22 ) V bodoch 44 az 46. ( [69]23 ) Ako nedávny príklad pozri rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 2013, Di Donna (C-492/11, body 24 a 25 a citovanú judikatúru). ( [70]24 ) Ako nedávny príklad pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2011, AG2R Prévoyance ([71]C-437/09, Zb. s. I-973, body 67 a 68 a citovanú judikatúru). ( [72]25 ) Pozri rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1979, Greenwich Film Production ([73]22/79, Zb. s. 3275, bod 12); z 2. marca 1983, GVL/Komisia ([74]7/82, Zb. s 483, bod 38), a z 20. októbra 1993, Phil Collins a i. ([75]C-92/92 a C-326/92, Zb. s. I-5145, bod 24). ( [76]26 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4 ([77]C-52/07, Zb. s. I-9275, bod 29), ako aj body 40 az 42 návrhov, ktoré v tejto veci predniesla generálna advokátka Trstenjak. ( [78]27 ) Lázne na uvedené ustanovenie odkázali len strucne, a to vo vztahu k nálezu ceského Ústavného súdu. ( [79]28 ) Ako nedávny príklad ustálenej judikatúry pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2013, Citroën Belux (C-265/12, bod 37). ( [80]29 ) Pozri rozsudok Vseobecného súdu z 12. apríla 2013, CISAC/Komisia (T-442/08), ktorý sa týkal rozhodnutia Komisie K(2008) 3435 v konecnom znení zo 16. júla 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C-2/38.698 - CISAC). ( [81]30 ) Pozri bod 146 a nasl. rozsudku. ( [82]31 ) Napadnuté rozhodnutie vo veci T-442/08 sa týkalo "podmienok správy práv na verejné predvádzanie hudobných diel a udelovania zodpovedajúcich licencií v súvislosti s ich pouzívaním výlucne prostredníctvom internetu, satelitu a káblovej retransmisie" (bod 1 rozsudku). Táto vec sa týka verejného prenosu prostredníctvom zabudovaných rozhlasových a televíznych prijímacov, teda situácie, kde môzu mat územné aspekty väcsí význam. ( [83]32 ) "Much might be said on both sides", Sir Roger de Coverley, citovaný v The Spectator, 20. júla 1711. ( [84]33 ) COM(2012) 372 final, v súcasnosti prerokovávaný Parlamentom a Radou; pozri bod 3.2 dôvodovej správy. Hoci pôsobnost tohto návrhu nie je úplne zhodná s tou, o ktorú ide v tomto konaní, zdá sa mi, ze potreba opatrení je relevantná v oboch prípadoch. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#t-ECR_62012CC0351_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0001 35. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0002 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:167:TOC 37. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0003 38. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0004 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:376:TOC 40. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0005 41. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0006 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0306&locale=SK 43. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0007 44. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0008 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:346:TOC 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:376:TOC 47. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0009 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0403&locale=SK 49. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0010 50. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0011 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:336:TOC 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:089:TOC 53. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0012 54. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0013 55. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0014 56. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0015 57. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0016 58. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0017 59. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0018 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0555&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0019 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0188&locale=SK 63. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0020 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0106&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0397&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0212&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0021 68. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0022 69. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0023 70. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0024 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0437&locale=SK 72. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0025 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0022&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0007&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0092&locale=SK 76. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0026 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0052&locale=SK 78. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0027 79. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0028 80. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0029 81. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0030 82. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0031 83. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0032 84. file:///tmp/lynxXXXX4hrQFo/L92274-5880TMP.html#c-ECR_62012CC0351_SK_01-E0033