NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PEDRO CRUZ VILLALÓN prednesené 5. septembra 2013 ( [1]1 ) Vec C-327/12 Ministero dello Sviluppo economico, Autoritŕ per la vigilanza sui contratti pubblici di lavori, servizi e forniture proti Soa Nazionale Costruttori - Organismo di Attestazione SpA [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Consiglio di Stato (Taliansko)] "Súkromné spolocnosti poverené overovaním a osvedcovaním dodrzania podmienok vyzadovaných podla zákona od podnikov, ktoré sa uchádzajú o verejnú zákazku -- Povinné minimálne sadzby stanovené vládou -- Clánok 106 ZFEÚ -- Pravidlá hospodárskej sútaze -- Pojem 'podnik` -- Pojem 'osobitné alebo výlucné práva` -- Sloboda usadit sa -- Clánok 49 ZFEÚ -- Odôvodnenie" 1. Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko) prejednávaným návrhom na zacatie prejudiciálneho konania vyjadruje svoje pochybnosti o súlade talianskej právnej úpravy povinných minimálnych sadzieb uplatnitelných na takzvané "certifikacné organizácie" (dalej len "CO"), ktoré sú oprávnené vydávat certifikáty spôsobilosti podnikom, ktoré sa chcú zúcastnit na postupoch verejného obstarávania, s právom Únie. 2. Prejednávaná vec umozní Súdnemu dvoru opät sa vyjadrit k povinnému vnútrostátnemu systému sadzieb, aj ked v kontexte, ktorým sa Súdny dvor zatial nezaoberal. Uz vo veci Arduino ( [2]2 ) Súdny dvor preskúmal taliansky systém povinných minimálnych sadzieb uplatnitelný na advokátske povolanie z hladiska pravidiel hospodárskej sútaze (clánky 101 ZFEÚ a 106 ZFEÚ). Vec Cipolla a i. ( [3]3 ) neskôr umoznila Súdnemu dvoru opät posúdit túto právnu úpravu, ale z hladiska slobodného poskytovania sluzieb (clánok 54 ZFEÚ). Prejednávaná vec sa vsak týka poloverejných subjektov, ktoré pôsobia na konkurencnom trhu a ktorých úloha spocíva vo vydávaní osvedcení, ktoré majú znacnú právnu a hospodársku hodnotu, pricom tieto okolnosti samy osebe spôsobujú, ze ide o specifickú vec. I - Právny rámec A - Právny rámec Únie 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby v clánku 52 stanovuje moznost clenských státov zriadit certifikacné orgány, ci uz verejnoprávnej, alebo súkromnoprávnej povahy. "Clánok 52 Úradné zoznamy schválených hospodárskych subjektov a certifikácia orgánmi zriadenými podla verejného práva alebo súkromného práva 1. Clenské státy môzu zaviest bud úradné zoznamy schválených zhotovitelov, dodávatelov alebo poskytovatelov sluzieb, alebo certifikáciu certifikacnými orgánmi, zriadenými podla verejného alebo súkromného práva. Clenské státy prispôsobia podmienky pre zápis do týchto zoznamov a pre vydávanie certifikátov certifikacnými orgánmi ustanoveniam clánku 45 ods. 1 a ods. 2 písm. a) az d) a g), clánku 46, clánku 47 ods. 1, 4 a 5, clánku 48 ods. 1, 2, 5 a 6, clánku 49 a prípadne aj clánku 50. Clenské státy ich prispôsobia aj clánku 47 ods. 2 a clánku 48 ods. 3, pokial ide o ziadosti o zápis podané hospodárskymi subjektmi, ktoré patria do skupiny a ktoré uvádzajú, ze ostatné spolocnosti v skupine im dajú k dispozícii zdroje. V takých prípadoch tieto subjekty musia preukázat orgánu, ktorý zostavuje úradný zoznam, ze majú tieto zdroje k dispozícii pocas doby platnosti certifikátu potvrdzujúceho ich zápis v úradnom zozname a ze pocas rovnakého obdobia budú tieto spolocnosti nadalej splnat poziadavky kvalitatívneho výberu stanovené v clánkoch uvedených v druhom pododseku, na ktoré sa subjekty pri svojom zápise odvolávajú. 2. Hospodárske subjekty, ktoré sú zapísané v úradných zoznamoch alebo ktoré majú certifikát, môzu pri kazdej zákazke verejnému obstarávatelovi predlozit potvrdenie o zápise vydané príslusným orgánom, alebo potvrdenie vydané príslusným certifikacným orgánom. Potvrdenia obsahujú odkazy na dokumenty, na základe ktorých mohli byt zapísané do zoznamu, resp. získat certifikáciu a klasifikáciu uvedenú v takom zozname. 3. Certifikovaný zápis v úradných zoznamoch príslusnými institúciami alebo certifikát vydaný certifikacným orgánom nezakladá voci verejným obstarávatelom iných clenských státov domnienku spôsobilosti, s výnimkou prípadov clánkov 45 ods. 1 a 2 písm. a) az d) a g), clánku 46, clánku 47 ods. 1 písm. b) a c), clánku 48 ods. 2 písm. a) bodu i), písm. b), e), g) a h) v prípade zhotovitelov, ods. 2 písm. a) bodu ii), písm. b), c), d) a j) v prípade dodávatelov a ods. 2 písm. a) bod ii) a písm. c) az i) v prípade poskytovatelov sluzieb. 4. Informácie, ktoré vyplývajú zo zápisu v úradných zoznamoch alebo certifikácie, sa nesmú bezdôvodne spochybnovat. Pokial ide o odvody príspevkov na sociálne zabezpecenie a odvody daní a odvodov, môze sa od ktoréhokolvek hospodárskeho subjektu vyzadovat dodatocné potvrdenie vzdy, ak sa ponúka nová zákazka. Verejní obstarávatelia iných clenských státov uplatnia odsek 3 a prvý pododsek tohto odseku len v prospech hospodárskych subjektov usadených v clenskom státe, ktorý vedie úradný zoznam. 5. Na zápis hospodárskych subjektov ostatných clenských státov do úradného zoznamu alebo na ich certifikáciu institúciami uvedenými v odseku 1 sa nemôze vyzadovat ziadny dalsí dôkaz alebo iné potvrdenie, ako sú dôkazy a potvrdenia, ktoré sa vyzadujú od domácich hospodárskych subjektov, a v kazdom prípade len tie, ktoré sú stanovené v clánkoch 45 az 49, a prípadne aj v clánku 50. Úcast hospodárskych subjektov z ostatných clenských státov na verejnom obstarávaní vsak nemozno podmienit takýmto zápisom alebo takouto certifikáciou. Verejní obstarávatelia uznávajú rovnocenné certifikáty od institúcií, zriadených v iných clenských státoch. Taktiez akceptujú iný rovnocenný spôsob dôkazu. ... 7. Certifikacné orgány uvedené v odseku 1 sú orgány, ktoré splnajú európske certifikacné normy. ..." B - Vnútrostátny právny rámec 4. Zákonom c. 109 z 11. februára 1994 o reforme talianskej právnej úpravy verejného obstarávania bol zavedený takzvaný "jednotný kvalifikacný systém", ktorý sa povinne vztahuje na kazdý podnik, ktorý sa chce zúcastnit na postupe verejného obstarávania s hodnotou vyssou ako 150000 eur. Právna úprava - v súlade s oprávnením, ktoré clenským státom priznáva clánok 52 smernice 2004/18 - vyzaduje, aby uvedené podniky získali certifikát, ktorý potvrdzuje dodrzanie minimálnych technických a financných podmienok a ktorý sú oprávnené vydávat len CO. 5. Podla dekrétu prezidenta republiky c. 34 z 25. januára 2000, ktorý bol v roku 2010 zmenený a doplnený dekrétom prezidenta republiky c. 207 z 5. októbra 2010, sú CO súkromné akciové spolocnosti, ktoré sa spravujú súkromným právom, oprávnené pôsobit na trhu na základe povolenia Úradu pre dohlad nad verejnými zákazkami na práce, sluzby a dodávku tovaru. V uvedenom právnom predpise sú vymenované poziadavky povolenia CO, ako aj kritériá samostatnosti a nezávislosti, ktoré musia CO zarucit pri výkone svojich cinností. Okrem toho výlucným predmetom podnikania CO je certifikácia podnikov podielajúcich sa na postupoch verejného obstarávania. 6. Clánok 70 ods. 4 a 5 citovaného dekrétu c. 207 stanovuje v súvislosti so sadzbami CO nasledujúce pravidlá: "4. Za kazdé osvedcenie kvalifikácie alebo jej obnovenie, ako aj vsetky doplnujúce revízne alebo modifikacné cinnosti sa musí zaplatit cena urcená v závislosti od celkovej sumy a poctu vseobecných alebo specializovaných kategórií, pre ktoré sa ziada certifikácia, v súlade so vzorcami uvedenými v prílohe C - cast I. Pokial ide o stabilné konzorciá, cena, ktorú môze CO úctovat za akúkolvek cinnost, sa znízi o 50 %; pokial ide o podniky, ktoré získali certifikáciu v postupoch verejného obstarávania týkajúcich sa klasifikácie II, sa cena za kazdú cinnost vykonávanú CO znízi o 20 %. 5. Sumy stanovené v zmysle odseku 4 sa povazujú za minimálne ceny za poskytnutú sluzbu. Splatná suma nesmie presiahnut dvojnásobok ceny stanovenej v súlade s kritériami uvedenými v odseku 4. Kazdá dohoda, ktorá tomu odporuje, je neplatná. ..." 7. Uvedený dekrét c. 207 tiez zavádza systém výpoctu základnej ceny, takze sadzby sa menia v závislosti od hodnoty verejnej zákazky alebo zákaziek, o ktoré sa podnik, ktorý ziada o certifikáciu, uchádza, ako aj od poctu postupov verejného obstarávania, na ktorých sa chce zúcastnit. Na tento úcel sú verejné zákazky rozdelené do "kategórií", ktoré sa dalej delia na "podkategórie" s cielom prispôsobit kazdý druh konania podmienkam, ktoré musí overit CO. 8. Zo spisu vyplýva, ze v súcasnosti pôsobí v Taliansku priblizne 30 CO, ktoré si na trhu v tomto odvetví navzájom konkurujú. II - Skutkový stav a konanie vo veci samej 9. Na základe nadobudnutia úcinnosti zákonného dekrétu c. 223/2006 o zrusení povinných minimálnych sadzieb pri výkone povolania (tiez nazývaného "Bersaniho dekrét") talianska vláda prostredníctvom dvoch rozhodnutí, z ktorých jedno vydal Autoritŕ per la vigilanza sui contratti pubblici di lavori (Úrad pre dohlad nad verejnými zákazkami na práce) a druhé vydalo Ministerio dello Sviluppo economico (ministerstvo hospodárskeho rozvoja), urcila, ze uvedený zákonný dekrét sa nevztahuje na sluzby poskytované CO. 10. CO Nazionale Costruttori Organismo di Attestazione SpA (dalej len "CO Nazionale") podala proti týmto dvom rozhodnutiam správnu zalobu na Tribunale Regionale del Lazio (Súd regiónu Lazio). CO Cqop a Associazione Unionsoa vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci na strane zalovaných správnych orgánov. 11. Zo spisu vyplýva, ze zalobkyna CO Nazionale je v súcasnosti v likvidácii. 12. Dna 18. mája 2011 Tribunale Regionale del Lazio vyhovel uvedenej správnej zalobe a urcil, ze zákonný dekrét c. 223/2006 sa vztahuje na sluzby poskytované CO. 13. Tak Ministero dello Sviluppo economico, ako aj Autoritŕ per la vigilanza sui contratti pubblici di lavori, servizi e forniture, ktorí vydali zrusené rozhodnutia, a tiez vedlajsí úcastníci konania vo veci samej podali proti prvostupnového rozsudku odvolanie na Consiglio di Stato. 14. Consiglio di Stato uznesením zo 6. marca 2012 rozhodla o polození prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru. V tomto rozhodnutí vnútrostátny súd rozhodol o casti odvolania, pricom v zostávajúcej casti prerusil konanie dovtedy, kým Súdny dvor neodpovie na jeho otázku týkajúcu sa zlucitelnosti systému povinných minimálnych sadzieb, aký je stanovený v dekrétoch prezidenta republiky c. 34 z 25. januára 2000 a c. 207 z 5. októbra 2010, s právom Únie. III - Prejudiciálna otázka a konanie pred Súdnym dvorom 15. Dna 10. júla 2012 bol do kancelárie Súdneho dvora dorucený návrh Consiglio di Stato na zacatie prejudiciálneho konania s nasledujúcou prejudiciálnou otázkou: "Bránia zásady práva Únie týkajúce sa hospodárskej sútaze a clánky 101, 102 a 106 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uplatneniu sadzieb stanovených v dekréte prezidenta Talianskej republiky c. 34 z 25. januára 2000 a v dekréte prezidenta Talianskej republiky c. 207 z 5. októbra 2010 na cinnosti súvisiace s vydávaním osvedcení vykonávané certifikacnými organizáciami (CO)?" 16. Písomné pripomienky predlozili CO Nazionale Costruttori Organismo di Attestazione SpA, CO Cqop, Associazione Unionsoa, Talianska republika a Európska komisia. 17. Uvedené subjekty predniesli ústne pripomienky na pojednávaní konanom 16. mája 2013. IV - O prípustnosti 18. UNIONSOA uviedla, ze prejudiciálna otázka je neprípustná, lebo je hypotetická. Podla jej názoru vzhladom na to, ze CO Nazionale Costruttori je v súcasnosti v likvidácii, mozno oprávnene pochybovat o praktických dôsledkoch prípadného prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora v konaní, ktoré sa vedie na Consigilio di Stato. V reakcii na toto tvrdenie CO Nazionale uvádza, ze rozhodnutie Súdneho dvora by bolo v kazdom prípade nadalej uzitocné z hladiska podania zaloby o náhradu skody v budúcnosti. 19. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie polozených vnútrostátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednost a ktorých správnost Súdnemu dvoru neprinálezí preverovat, platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu vnútrostátneho súdu Súdnym dvorom je opodstatnené len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili. ( [4]4 ) 20. Vo veci, ktorú predlozila Consiglio di Stato, to vsak nie je tak, lebo - ako potvrdila samotná CO Nazionale - odpoved, ktorú poskytne Súdny dvor, sa bez ohladu na jej prípadný vplyv prejaví aj v jej budúcom právnom postavení, ak podá zalobu o náhradu skody. Preto sa domnievam, ze toto konanie má dostatocnú súvislost s existenciou a predmetom sporu vo veci samej, ktorú nemozno oznacit za hypotetickú. Vzhladom na vyssie uvedené by mal Súdny dvor podla môjho názoru vyhlásit prejudiciálnu otázku za prípustnú. V - O veci samej A - Predbezná poznámka 21. Consiglio di Stato sa pýta Súdneho dvora, ci taliansky systém povinných minimálnych sadzieb uplatnitelný na CO je zlucitelný s clánkami 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ, ktoré sa týkajú pravidiel hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. Komisia vsak tak vo svojich písomných, ako aj ústnych pripomienkach tvrdila, ze na uvedené ustanovenia sa nemozno odvolávat, a naopak navrhla, aby sa napadnutá vnútrostátna právna úprava posudzovala z hladiska slobody usadit sa. Z dôvodov, ktoré vysvetlím dalej, uvedené zásadné stanovisko Komisie podporujú presvedcivé dôvody. Súdny dvor totiz nie nadarmo písomne vyzval oprávnené subjekty v tomto prejudiciálnom konaní, aby sa na pojednávaní vyjadrili k zlucitelnosti spornej právnej úpravy s clánkom 49 ZFEÚ. 22. Ako dalej vysvetlím, súhlasím s názorom Komisie. To znamená, ze sa domnievam, ze prejudiciálnu otázku treba do urcitej miery preformulovat. V prvom rade rozoberiem uplatnitelnost clánkov 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ, ako to navrhuje Consiglio di Stato. Po konstatovaní, ze tieto ustanovenia nie sú relevantné na rozhodnutie prejednávanej veci, sa dalej zameriam na systém povinných minimálnych sadzieb z hladiska slobody usadit sa zakotvenej v clánku 49 ZFEÚ. Skutocnost, ze úcastníci konania mali na základe výzvy Súdneho dvora prílezitost vyjadrit sa k tomuto druhému aspektu na pojednávaní, mi dovoluje zaoberat sa touto problematikou bez rizika porusenia zásady kontradiktórnosti. B - Povinné minimálne sadzby a clánky 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ 23. Consiglio di Stato sa domnieva, ze CO sú "podnikmi" v zmysle clánkov 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ. Z tohto predpokladu Consiglio di Stato vyvodzuje záver, ze je potrebné objasnit, ci ide o podniky, ktoré majú "osobitné alebo výlucné práva", a ak áno, do akej miery systém povinných minimálnych sadzieb porusuje clánky 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ v ich vzájomnej súvislosti. 24. Oprávnené subjekty v tejto súvislosti uviedli protichodné stanoviská. Na jednej strane UNIONSOA, Cqop a talianska vláda zastávajú - s urcitými rozdielmi - názor, ze CO sú skutocne "podnikmi", ktoré majú "osobitné alebo výlucné práva" a ktorých systém povinných minimálnych sadzieb je odôvodnený zámerom zarucit nezávislost a kvalitu sluzby. Na druhej strane CO Nazionale Costruttori - hoci pripústa relevantnost clánkov 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ - dospieva k opacnému záveru. Podla jej názoru je systém nezávislosti a kvality sluzby zarucený prostredníctvom predpisov, ktoré sa vztahujú na CO, vrátane prísneho sankcného systému. CO Nazionale Costruttori sa domnieva, ze tieto ustanovenia samy osebe postacujú na zarucenie nezávislosti a kvality sluzby. 25. Európska komisia navrhla úplne odlisný prístup k problému. Podla jej názoru sa clánky 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ nevztahujú na toto konanie, lebo jeho predmetom je normotvorná cinnost státu (systém povinných minimálnych sadzieb schválený dekrétom). Európska komisia tvrdí, ze za týchto okolností je relevantným ustanovením clánok 49 ZFEÚ, ktorý zarucuje slobodu usadit sa. 26. Skutocnost, ze CO vykonávajú úlohy súvisiace s verejnou mocou, sa tiez objavila v písomných a ústnych pripomienkach vsetkých oprávnených subjektov, aj ked nie vzdy v súvislosti s tými istými aspektmi. Zatial co UNIONSOA, Cqop a talianska vláda sa domnievajú, ze tieto certifikacné úlohy, ktoré v minulosti plnil stát, potvrdzujú existenciu "osobitných alebo výlucných práv", ktorá zasa odôvodnuje zákonnost spornej právnej úpravy, podla Komisie a CO Nazionale Costruttori táto okolnost nemá vplyv na vyriesenie veci, ci uz v rámci výkladu clánku 106 ZFEÚ, alebo clánku 49 ZFEÚ. 27. Je nesporné, ze clánok 106 ZFEÚ, vykladaný v spojení s clánkom 101 ZFEÚ alebo clánkom 102 ZFEÚ, dovoluje clenským státom zverit urcitým podnikom plnenie úlohy, ktorá v zásade môze ovplyvnit fungovanie trhu. Poziadavky, za ktorých je dovolené, aby clenské státy prijali opatrenia tohto druhu, sú vsak velmi prísne a posudzujú sa z hladiska kritérií proporcionality. Domnievam sa, ze v prejednávanej veci nie sú splnené poziadavky na to, aby bolo mozné uplatnit osobitné pravidlá obsiahnuté v clánku 106 ZFEÚ, v dôsledku coho nie je potrebné zaoberat sa proporcionalitou napadnutého opatrenia. 28. Na posúdenie súladu vnútrostátneho opatrenia s clánkom 106 ZFEÚ, ci uz v spojení s clánkom 101 ZFEÚ, alebo s clánkom 102 ZFEÚ, je totiz potrebné, aby oprávnený na základe tohto opatrenia bol "podnikom" a aby pozíval "osobitné alebo výlucné práva". Na základe toho treba urcit, ci sa uvedené ustanovenia vztahujú na konanie státu. 29. Je nepochybné, ze CO za súcasných podmienok predstavujú "podniky" v zmysle clánku 106 ZFEÚ. Toto konstatovanie potvrdzuje rozsiahla judikatúra Súdneho dvora. Súdny dvor uz v 90. rokoch vo veciach Höfner a Elser rozhodol, ze pojem "podnik" zahrna akýkolvek subjekt "vykonávajúci hospodársku cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania" ( [5]5 ). Pod "hospodárskou cinnostou" treba rozumiet "akúkolvek cinnost spocívajúcu v ponúkaní tovaru alebo sluzieb na danom trhu" ( [6]6 ). 30. Skutocnost, ze "podnik" plní úlohy spojené s verejnou mocou, nevyhnutne neznamená, ze clánok 106 ZFEÚ sa neuplatní. Pokial si daná cinnost vyzaduje aktívnu úcast na trhu spocívajúcu v ponúkaní tovaru a sluzieb, za ktoré sa priamo alebo nepriamo poskytuje odplata, treba vychádzat z toho, ze "podnik" patrí do pôsobnosti clánkov 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ. ( [7]7 ) 31. To je práve prípad CO, ktoré sú súkromnými podnikmi zameranými na dosahovanie zisku a poverenými poskytovaním sluzby technickej certifikácie, za ktorú dostávajú protiplnenie. Skutocnost, ze na základe certifikácie vzniká domnienka zákonnosti s priamym vplyvom na postupy verejného obstarávania, nic nemení na tom, ze CO sú hospodárske subjekty pôsobiace na konkurencnom trhu. Preto sa domnievam, ze sú urcite splnené podmienky stanovené v judikatúre na odôvodnenie záveru, ze urcitý subjekt predstavuje "podnik" v zmysle clánkov 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ. 32. Druhá poziadavka, ktorá sa týka priznania "osobitných alebo výlucných práv" státom, môze vyvolat o nieco väcsie tazkosti. Vymedzenie týchto práv v judikatúre je este stále do urcitej miery nejednoznacné, ale ich hlavné znaky sú vymedzené uz dostatocne presne. Vo veci Ambulanz Glöckner ( [8]8 ) totiz Súdny dvor - v súlade s návrhmi, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs, - konstatoval, ze "osobitné alebo výlucné práva" sú tie opatrenia "legislatívnej povahy", ktorými "sa poskytuje ochrana obmedzenému poctu podnikov[, pokial] tak[é] opatreni[a] môz[u] podstatným spôsobom ovplyvnit spôsobilost ostatných podnikov vykonávat predmetnú hospodársku cinnost na tom istom území za podmienok, ktoré sú v podstate rovnocenné". 33. Táto definícia "osobitných alebo výlucných práv" je v súlade s vývojom zaznamenaným v judikatúre. ( [9]9 ) Vo vseobecnosti platí, ze "práva" musia byt priznané nástrojom, ktorý je v podstate "legislatívny", a preto má urcitú predpísanú formu a stabilitu. Tiez musí íst o "práva", ktoré majú v istom zmysle zahrnat prvok privilégia, teda musia zvýhodnovat urcité subjekty v hospodárskej sútazi v porovnaní s inými subjektmi. Zvýhodnenie môze vyplynút z priznania konkrétnych práv viacerým subjektom, co je situácia, ktorá patrí do kategórie "osobitného práva". ( [10]10 ) V prípade, ak je zvýhodnený len jeden subjekt, teda ide o "výlucné právo". 34. CO sa vyznacujú tým, ze plnia úlohu, ktorú predtým plnil taliansky stát - predbezné hodnotenie podnikov, pokial ide o ich technickú a hospodársku spôsobilost na vykonanie verejnej zákazky. V prípade CO toto hodnotenie môze viest k certifikácii vo forme listiny, ktorá je síce súkromná, ale ktorej zákon priznáva osobitnú dôkaznú silu. V tomto zmysle treba uznat, ze CO plnia úlohu výslovne zverenú prostredníctvom opatrenia "legislatívnej povahy", ktorým sa podnikom priznávajú osobitné právomoci, ktoré iné hospodárske subjekty nemajú. 35. CO vsak pôsobia na trhu, ktorý je znacne obmedzený v tom zmysle, ze nedochádza k hospodárskej sútazi s inými podobnými sluzbami. To znamená, ze certifikácia podnikov na úcely verejného obstarávania je sluzba, ktorá ako taká priamo ani nepriamo nekonkuruje ziadnej inej sluzbe, kedze neexistujú podobné sluzby, ktoré by podnik mohol vyuzit na to, aby sa mohol uchádzat o verejnú zákazku v Taliansku. Za týchto okolností, ked ide o trh, ktorý mozno oznacit za "hermetický", skutocnost, ze vsetky CO vykonávajú osobitné právomoci, ktoré sa zákonodarca rozhodol zverit súkromnému sektoru, vylucuje akékolvek riziko zvýhodnenia v hospodárskej sútazi na úkor iného subjektu na trhu. Neexistuje odvetvie, ktoré by bolo poskodené tým, ze CO majú ex lege právomoc vydávat osvedcenia, o aké ide v prejednávanej veci. Preto nemozno konstatovat, ze taliansky stát priznal CO "osobitné alebo výlucné práva" v zmysle clánku 106 ZFEÚ. Ako je zrejmé, tento záver znamená, ze uvedené ustanovenie nemozno uplatnit na prejednávanú vec. 36. Napriek uvedenému záveru - ako Komisia správne poznamenala - skutocnost, ze clánok 106 ZFEÚ sa neuplatní, nevyhnutne neznamená, ze cinnost státu, akou je v tomto prípade zavedenie systému povinných minimálnych sadzieb, nepodlieha nijakému preskúmaniu z hladiska ustanovení Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze. Je jasné, ze aj vtedy, ked clenský stát neprizná "osobitné alebo výlucné práva" jednému alebo viacerým "podnikom", cinnost státu môze porusovat clánok 101 ZFEÚ alebo clánok 102 ZFEÚ vykladaný v spojení s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ, teda z hladiska zásady lojálnej spolupráce. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze clenské státy vzhladom na prepojenie pravidiel hospodárskej sútaze so zásadou lojálnej spolupráce nesmú prijat alebo ponechat v platnosti opatrenia - a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov -, ktoré by mohli zmarit úcinnost pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky. Podla judikatúry by to tak bolo v prípade, "ak clenský stát bud nariadi, alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd, alebo ak zbaví svoju vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty" ( [11]11 ). 37. Súdny dvor uz mal prílezitost uplatnit túto judikatúru na prípad povinných minimálnych sadzieb, konkrétne na prípad sadzieb talianskych advokátov schválených vládou na návrh stavovskej organizácie. Vo veci Arduino a neskôr vo veci Cipolla Súdny dvor dospel k záveru, ze rozhodnutie vlády schválit systém povinných minimálnych sadzieb na návrh stavovskej organizácie nepredstavuje "prenesenie zodpovednosti za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty", lebo vláda sa mohla kedykolvek odklonit od návrhu a schválit systém sadzieb, ktorý povazovala za vhodnejsí. 38. Na rozdiel od uvedeného prípadu v prejednávanej veci nemozno ani konstatovat, ze CO alebo niektorá z jej stavovských organizácií sa podiela na procese schvalovania povinných minimálnych sadzieb. Vzhladom na to, co sa uvádza v listinách predlozených Súdnemu dvoru, ide o výlucne verejné rozhodnutie, ktoré prijíma vláda na základe vopred urcených kritérií. V konecnom dôsledku neexistencia dohody pri prijímaní tohto rozhodnutia nespôsobuje, ze systém sadzieb CO predstavuje státne opatrenie prenesené na súkromné subjekty, a tiez nenariaduje ani nezvýhodnuje uzatváranie "kartelových dohôd" v zmysle uz citovanej judikatúry. Preto sa domnievam, ze sa neuplatnia ani clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ZEÚ. 39. Na záver - ako zhrnutie vyssie uvedeného - konstatujem, ze vseobecné postavenie CO nevyjadruje priznanie "osobitných alebo výlucných práv", co vylucuje uplatnenie clánku 106 ods. 1 ZFEÚ na túto vec. Pokial ide o konkrétny predmet prejednávaného sporu, tiez nemozno uplatnit clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ZEÚ, kedze taliansky systém povinných minimálnych sadzieb uplatnitelný na CO nenariaduje ani nezvýhodnuje uzatváranie kartelových dohôd a tiez nezbavuje svoju vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty. C - Povinné minimálne sadzby a clánok 49 ZFEÚ 40. Napriek vyssie uvedenému sa Európska komisia domnieva, ze prejednávanú vec treba posúdit z hladiska slobody usadit sa. V tomto zmysle Európska komisia vyzýva Súdny dvor, aby sa vyjadril k výkladu clánku 49 ZFEÚ v prípade, o aký ide v prejednávanej veci. Ako uz bolo uvedené, vzhladom na tento návrh Európskej komisie Súdny dvor polozil úcastníkom konania pred pojednávaním písomnú otázku, pricom ich vyzval, aby sa vyjadrili k tejto problematike. 41. Pocas pojednávania vyhovela tejto výzve len Európska komisia a vláda Talianskej republiky, aj ked obe zaujali odlisné stanoviská. Zatial co Európska komisia vylúcila, ze by cinnost vykonávaná CO predstavovala cinnost súvisiacu s výkonom verejnej moci, Talianska republika uviedla, ze je to tak. V súvislosti s porusením tejto slobody Komisia uviedla, ze ide o neodôvodnené obmedzujúce opatrenie, kedze ide nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných legitímnych cielov vseobecného záujmu. Naopak, Talianska republika uviedla, ze zarucenie kvality a nezávislosti pri poskytovaní sluzieb CO viac nez dostatocne odôvodnuje stanovenie povinných minimálnych sadzieb. 42. Este pred posúdením vecnej stránky otázky je potrebné venovat pozornost aspektu, na ktorý pocas pojednávania poukázala Talianska republika. Podla názoru uvedeného clenského státu sa prejednávaná vec vyznacuje tým, ze vsetky skutkové okolnosti nastali na území jediného státu. CO Nazionale Costruttori, spolocnost v likvidácii so sídlom v Taliansku, napáda talianske opatrenie, pricom jej priamymi konkurentmi nie sú podniky so sídlom v iných clenských státoch, ktoré poskytujú sluzby v Taliansku. Talianska vláda sa preto domnieva, ze neexistuje nijaký cezhranicný prvok, ktorý by odôvodnil uplatnitelnost slobody usadit sa. 43. Hoci je pravda, ze vsetky okolnosti prejednávanej veci sú obmedzené na územie jediného státu, domnievam sa, ze Súdny dvor má právomoc vyjadrit sa k slobode usadit sa. Podla dlhodobo ustálenej judikatúry totiz Súdny dvor môze rozhodnút o cisto vnútrostátnej otázke, ak odpoved, ktorú v danom prípade poskytne, umozní vnútrostátnemu súdu rozhodnút o obrátenej diskriminácii z hladiska jeho vnútrostátneho práva. Táto moznost, ktorá existuje v judikatúre Súdneho dvora od vydania rozsudku Guimont ( [12]12 ), sa vztahuje výlucne na slobody pohybu a - od rozsudkov vydaných vo veciach Cipolla, Blanco Pérez a Chao Gómez a Duomo ( [13]13 ) - aj na slobodu usadit sa. Preto má Súdny dvor - výlucne na úcely výkladu clánku 49 ZFEÚ - právomoc rozhodnút o výklade tohto ustanovenia vo veci, akou je prejednávaná vec. 1. Výnimka podla clánku 51 ZFEÚ spocívajúca na existencii cinností zalozených na výkone verejnej moci 44. Talianska vláda a nepriamo aj UNIONSOA a Cqop zastávajú názor, ze cinnosti vykonávané CO nesú so sebou prenesenie verejnoprávnych právomocí, v dôsledku ktorého sú vynaté z pôsobnosti slobôd. Podla ich názoru CO vykonávajú v podstate administratívnu cinnost, v dôsledku ktorej sú uvedené subjekty verejnými obstarávatelmi, aspon pokial ide o posudzovanie technicko-financných poziadaviek, ktoré musia splnit podniky zúcastnujúce sa na verejnom obstarávaní. 45. Hoci je pravda, ze CO prevzali zodpovednost, ktorú tradicne vykonávali talianske orgány verejnej správy, tiez je pravda, ze Súdny dvor sa vo svojej judikatúre uz viackrát vyjadril k clánku 51 ZFEÚ, pricom doteraz nekonstatoval, ze toto ustanovenie sa vztahuje na hospodársku cinnost. Táto judikatúra sa totiz vyznacuje tým, ze citované ustanovenie sa vykladá mimoriadne restriktívne, pricom o tomto smerovaní svedcí prípad notárov, ktorých cinnost Súdny dvor nekvalifikoval ako výkon verejnej moci. ( [14]14 ) 46. Vzhladom na vyssie uvedené mozno tazko dospiet k záveru, ze na CO, pri ktorej je zrejmé, ze pôsobí na konkurencnom trhu a jej cielom je dosahovanie zisku, sa môze vztahovat clánok 51 ZFEÚ. Skutocnost, ze cinnost CO nepredstavuje výkon verejnej moci v zmysle uvedeného ustanovenia, potvrdzujú rozsudky Súdneho dvora vydané vo veciach Komisia/Portugalsko ( [15]15 ) a Komisia/Nemecko ( [16]16 ), ktoré sa týkali podnikov, ktoré boli ex lege poverené vykonávaním certifikacných cinností. 47. V rozsudku Komisia/Portugalsko mal totiz Súdny dvor urcit, ci cinnost podnikov technickej kontroly motorových vozidiel predstavuje výkon "verejnej moci" v zmysle clánku 51 ZFEÚ. Ako je známe, kontrolná cinnost je druhom certifikacnej cinnosti zverenej súkromným podnikom. V uvedenej veci vsak Súdny dvor uviedol, ze "rozhodnutie osvedcit alebo neosvedcit technickú kontrolu, ktoré v podstate len potvrdzuje technickú prehliadku, jednak nevychádza z rozhodovacej nezávislosti, ktorá je vlastná výkonu právomoci verejnej moci, a jednak je prijaté v rámci priameho státneho dohladu" ( [17]17 ). Preto Súdny dvor dospel k záveru, ze na kontrolné podniky sa vztahujú pravidlá volného pohybu stanovené Zmluvou. 48. K rovnakému záveru dospel Súdny dvor pri posudzovaní otázky, ci súkromné orgány kontroly ekologických polnohospodárskych výrobkov vykonávajú cinnost spojenú s výkonom verejnej moci. Tak ako vo veci Komisia/Portugalsko, aj v rozsudku Komisia/Nemecko Súdny dvor zdôraznil význam státneho dohladu nad súkromnými certifikacnými orgánmi. Súdny dvor poukázal na to, ze "súkromné orgány pri výkone svojej cinnosti podliehajú aktívnemu dohladu zo strany príslusného orgánu verejnej moci, ktorý je v konecnom dôsledku zodpovedný za kontroly a rozhodnutia uvedených súkromných orgánov, a uvedenému orgánu verejnej moci tiez preukazujú splnenie ulozených povinností, ktoré boli spomenuté v predchádzajúcom bode tohto rozsudku" ( [18]18 ). V dôsledku toho je skutocná verejná funkcia nadalej v rukách státu a nie certifikacných podnikov, takze na tieto podniky sa vztahujú slobody pohybu. 49. Pokial ide o cinnost vykonávanú CO, poznamenávam, ze ich úloha v skutocnosti spocíva vo vydávaní osvedcení zalozených na splnení technických poziadaviek vopred stanovených zákonom. Hoci vydávanie týchto osvedcení nadalej má niektoré z vlastností, ktorými sa predtým vyznacovala predmetná cinnost, ked ju vykonával stát, lebo ide o akty, ktoré pozívajú domnienku zákonnosti podobnú tej, ktorú majú akty orgánov verejnej správy, tiez je isté, ze ide o regulovanú a technickú cinnost. CO majú urcitú mieru volnej úvahy, ale ide o technickú volnú úvahu, ktorá sa uplatnuje v rámci urcitých kritérií vopred stanovených predpismi prijatými zákonodarcom a vládou. Okrem toho skutocnost, ze existujú prísne mechanizmy verejného dohladu nad cinnostami vykonávanými CO, pricom tento dohlad má disciplinárne následky a je zalozený na splnení poziadaviek, ktoré sú tiez vopred stanovené zákonom, potvrdzuje, ze verejná moc má nadalej dôlezitú úlohu v odvetví certifikácie podnikov na úcely verejného obstarávania, aj ked ide o úlohu dohladu. 50. Preto sa vzhladom na uvedené tvrdenia domnievam, ze CO nie sú podnikmi poverenými výkonom cinnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci v zmysle clánku 51 ZFEÚ. 2. Sloboda usadit sa v zmysle clánku 49 ZFEÚ a) O obmedzení slobody 51. Tak Komisia, ako aj talianska vláda zhodne tvrdia, ze systém povinných minimálnych sadzieb obmedzuje slobodu usadit sa, kedze ide o opatrenie, ktoré môze robit zacatie výkonu hospodárskej cinnosti v clenskom státe menej atraktívnym. Ako totiz bolo uznané pocas konania, toto obmedzenie je zjavné, lebo nemoznost znízit cenu sluzby môze predstavovat konkurencnú výhodu pre vnútrostátne subjekty, ktoré sú uz etablované na trhu a majú zjavne výhodnejsie postavenie. K tomu istému záveru dospel Súdny dvor v súvislosti s povinnými minimálnymi odmenami advokátov vo veci Cipolla, pricom konstatoval, ze toto opatrenie "je spôsobil[é] stazit vstup advokátov usadených v inom clenskom státe ako v Talianskej republike na taliansky trh právnych sluzieb a obmedzit výkon ich cinností poskytovania sluzieb v posledne spomenutom clenskom státe" ( [19]19 ). b) O odôvodnení 52. Vzhladom na to, ze ide o obmedzujúce opatrenie, ktoré sa bez rozdielu vztahuje na vsetky podniky, ktoré vykonávajú cinnost CO v Taliansku, zostáva urcit, ci uvedené opatrenie mozno povazovat za odôvodnené niektorým naliehavým dôvodom vseobecného záujmu. V tejto súvislosti tak UNIONSOA, ako aj Cqop a talianska vláda zastávajú názor, ze povinné minimálne sadzby sú nevyhnutnou podmienkou na zarucenie kvality a nezávislosti sluzieb poskytovaných CO. Podla názoru Európskej komisie a CO Nazionale Costruttori vsak toto odôvodnenie nemôze splnit kritérium proporcionality. 53. Súdny dvor viackrát konstatoval, ze ochrana príjemcov sluzieb, ako aj kvalita sluzieb môze predstavovat naliehavý dôvod vseobecného záujmu spôsobilý odôvodnit obmedzenie slobody pohybu. ( [20]20 ) Z ustálenej judikatúry vsak tiez vyplýva, ze právna úprava zameraná na uvedené ciele môze íst nad rámec toho, co je nevyhnutné, ak podmienuje výkon zárobkovej cinnosti neprimeranými poziadavkami. V prejednávanej veci je cielom povinných minimálnych sadzieb predovsetkým zarucit na jednej strane kvalitu certifikacnej sluzby a na druhej strane nezávislost CO pri výkone jej úloh. Domnievam sa, ze ide o úplne legitímne ciele, ktoré sú vlastné kazdému privatizacnému procesu, kedze je logické, ze ak stát zverí verejnoprávnu cinnost súkromnému sektoru, chce zarucit, aby mala sluzba nadalej rovnakú úroven kvality a objektívnosti, akú mala sluzba, ktorú predtým poskytovala verejná moc. V tomto konaní vsak nie je sporná zákonnost sledovaného ciela, ale proporcionalita opatrenia - povinných minimálnych sadzieb - z hladiska uvedených cielov. 54. Pokial ide o kvalitu sluzby, tak talianska vláda, ako aj UNIONSOA a Cqop CO poukázali na dôsledky práce CO pri výkone verejných zákaziek. V tomto zmysle je nesporné, ze - ako tvrdia uvedené oprávnené subjekty - riadny výkon cinnosti CO má priamy vplyv na vykonávanie verejných zákaziek, lebo riadne vykonanie verejnej zákazky mozno zabezpecit len zarucením technickej a financnej spôsobilosti vsetkých podnikov, ktoré sa o nu uchádzajú. Povinnost dodrziavat minimálne sadzby preto slúzi na zarucenie financnej integrity CO, takze pokial bude mat CO sadzby, ktoré v kazdom prípade pokryjú náklady na sluzbu, bude mat vzdy k dispozícii prostriedky potrebné na správne vykonanie svojej analýzy. 55. Druhým dôvodom uvádzaným s cielom odôvodnit obmedzenie je nezávislost CO. CO musia byt na to, aby riadne poskytovali svoje sluzby, dostatocne nezávislé od svojich klientov. Certifikacný systém je zbytocný, ak pri posudzovaní toho, ci podnik splna podmienky na získanie príslusného osvedcenia, nie je zarucená nezávislost certifikacnej organizácie. Na tento úcel slúzia povinné minimálne sadzby, lebo takto zarucujú CO dostatok financných prostriedkov, ktoré zabezpecia jej rozhodovaciu nezávislost. 56. Pri posudzovaní vhodnosti tohto opatrenia vzhladom na sledované ciele treba najprv poukázat na to, ze Súdny dvor viackrát konstatoval, ze systém povinných minimálnych sadzieb uplatnitelný na zárobkovú cinnost je z abstraktného hladiska vhodným prostriedkom na zarucenie dosiahnutia legitímnych cielov, medzi ktoré patrí napríklad zarucenie kvalitných sluzieb. ( [21]21 ) To je vsak len východiskové posúdenie, ktoré treba dalej podrobnejsie rozobrat v kontexte, v ktorom sa uskutocnuje, so zretelom na referencný trh a povahu sporných sluzieb, ako to bolo zdôraznené v judikatúre. V prípade, ak sa má posúdenie uskutocnit v prejudiciálnom konaní, je navyse potrebná spolocná analýza Súdneho dvora a vnútrostátneho súdu. 57. Pokial ide o trh, v prvom rade treba zdôraznit, ze CO pôsobia v rámci slobodnej hospodárskej sútaze, kde neexistuje numerus clausus schválených CO. Ide preto o konkurencný trh, na ktorom môzu poskytovat certifikacnú sluzbu vsetky podniky, ktoré splnajú zákonné podmienky. Vzhladom na znaky cinnosti a prísnost podmienok poskytovania sluzby, ktoré musia byt splnené, vsak nie je prekvapujúce, ze pocet CO je pomerne nízky. Hoci nejde o trh obmedzený na dva alebo tri subjekty, zo spisu vyplýva, ze pocet CO sa v súcasnosti pohybuje okolo 30. Preto nejde o trh, na ktorom pôsobí velmi velký pocet podnikatelov alebo na ktorom existuje informacná nerovnováha medzi poskytovatelom sluzby a jej príjemcom. Tieto dva faktory boli rozhodujúce vo veci Cipolla pri posudzovaní pomerov na talianskom trhu advokátskych sluzieb. V prejednávanej veci je vsak situácia opacná: okrem toho, ze pocet subjektov je pomerne nízky, príjemcovia sluzby sú povinní dodrziavat predpísaný odstup s cielom umoznit CO, aby pôsobili úplne nezávisle. Vztah medzi poskytovatelom a príjemcom sluzby v prípade CO je úplne odlisný od vztahu, ktorý by mohol vzniknút v prípade vztahu medzi advokátom a klientom, pricom v tejto poslednej uvedenej situácii sú rozhodujúcimi kritériami dôvera a ochrana vseobecného záujmu. V prípade CO taká dôvera a ochrana nielenze nemusia existovat, ale úplne by narúsali samotnú existenciu CO. 58. V dôsledku toho treba vhodnost povinných minimálnych sadzieb v prejednávanej veci posudzovat v kontexte trhu obmedzených rozmerov, na ktorom je potrebné zachovat rozhodovaciu nezávislost CO vo vztahu k prípadným poziadavkám alebo záujmom jej klientov. Z tohto hladiska skutocnost, ze stát stanoví záväzný systém povinných minimálnych sadzieb, predstavuje opatrenie, ktoré zodpovedá cielu zarucit kvalitu sluzby a nezávislost podnikov poverených certifikáciou. 59. Väcsie pochybnosti vyvoláva nevyhnutnost tohto opatrenia. Skutocnost, ze povinné minimálne sadzby predstavujú vhodné opatrenia na zarucenie riadneho poskytovania sluzby, totiz automaticky neznamená, ze neexistujú menej obmedzujúce opatrenia, ktoré tiez zarucia takéto ciele. Tento názor vyjadrila Európska komisia vo svojich písomných a ústnych pripomienkach, kedze uviedla, ze existujú neprimerane prísne prvky, ktoré neodôvodnujú povinnú minimálnu sadzbu. CO Nazionale Costruttori zasa zdôraznuje, ze kvalita sluzby a nezávislost CO sú zarucené prostredníctvom mimoriadne prísneho disciplinárneho systému, ktorý ovládajú orgány verejnej moci. Tento systém je podla názoru CO Nazionale Costruttori dostatocný na uskutocnenie uvedených cielov. 60. S cielom navrhnút odpoved v tejto súvislosti najprv preskúmam právny rámec CO a - ako som vysvetlil vyssie - disciplinárny systém, ktorý sa vztahuje na tieto podniky. Ako vyplýva zo spisu, dekréty c. 34/2000 a 207/2010 upravujú disciplinárny systém, ktorý zahrna penazné sankcie a dokonca aj odnatie povolenia na vykonávanie cinností CO. Za dohlad a uplatnovanie tohto systému zodpovedá Autoritŕ per la vigilanza sui contratti pubblici di lavori, servizi e forniture. 61. Je pravda, ze systém minimálnych sadzieb, ktorý existuje popri disciplinárnom systéme, môze za urcitých okolností predstavovat neprimeranú zátaz pre hospodárske subjekty. Situácia CO je vsak velmi specifická, a preto ju treba podrobne preskúmat z dôvodu nezávislosti CO. Ako totiz uz bolo uvedené, poziadavka nezávislosti CO sa prejavuje v zachovaní odstupu od príjemcu sluzby, ktorý poskytuje záruky nestrannosti a rozhodovacej nezávislosti pri poskytovaní sluzby. Práve z dôvodu, ze CO musí pôsobit na trhu s posilnenou nezávislostou od podnikov, ktoré sa zúcastnujú na verejnom obstarávaní, existencia disciplinárneho systému nemusí byt dostatocná. Uvedená posilnená nezávislost si vyzaduje dostatocne komplexný systém, ktorý zarucí nezávislost poskytovatela sluzby. Takáto úplnost sa môze prejavit v prísnom disciplinárnom systéme spojenom s povinnými minimálnymi sadzbami. 62. Na trhu, na ktorom si konkurujú viaceré CO tak kvalitou, ako aj cenami, totiz hrozí, ze moznost dohodnút cenu s budúcimi uchádzacmi vo verejnom obstarávaní zmení predpísanú nezávislost, ktorou sa musí vyznacovat podnik tohto druhu. Hoci je pravda, ze rokovanie o cene nevyhnutne neznamená, ze CO stratí svoju nezávislost alebo dojem nezávislého subjektu, ktorý vzbudzuje, takéto rokovanie by mohlo viest k podobnému výsledku, ak by cena, ktorá napokon bola dohodnutá, bola mimoriadne nízka. Preto sa domnievam, ze systém povinných minimálnych sadzieb, ktorý doplna disciplinárny systém ovládaný orgánmi verejnej moci, predstavuje nevyhnutné opatrenie na zarucenie predpísanej nezávislosti CO na trhu, aký existuje v Taliansku. 63. Bez ohladu na vyssie uvedené povazujem za potrebné uviest este jedno spresnenie. Skutocnost, ze systém povinných minimálnych sadzieb je vo vseobecnosti nevyhnutný, neznamená, ze v súcasnosti platný systém výpoctu je nevyhnutný zo vsetkých hladísk. Ako správne uviedla Komisia, slabou stránkou systému, o ktorý ide v prejednávanej veci, je spôsob výpoctu sadzieb, ktorý podla jej názoru nie je vzdy primeraný. 64. Treba totiz pripomenút, ze systém výpoctu povinných minimálnych sadzieb sa vztahuje na tie verejné zákazky, ktorých hodnota presahuje sumu 150000 eur, a od tejto sumy sa uplatnuje vzorec, ktorý je - pokial ide o jeho vseobecné znaky - zalozený na uvedenej sume, pocte zákaziek, o ktoré sa podnik uchádza, a uplatnení koeficientu spotrebitelských cien (ISTAT). Ak sa teda podnik zúcastnuje na viacerých postupoch verejného obstarávania, povinná minimálna sadzba sa automaticky zvýsi v závislosti od poctu zákaziek. Zo spisu vyplýva, ze povinnú minimálnu sumu urcenú vzorcom nemozno nijako znízit. 65. Domnievam sa, ze tento systém vyvoláva závazné pochybnosti z hladiska nevyhnutnosti opatrenia, konkrétne v prípade, ak sa ziada o certifikáciu pre viaceré verejné zákazky. Ako som uz uviedol, je odôvodnené, aby podnik, ktorý je uchádzacom vo verejnom obstarávaní, pri certifikácii zo strany CO zaplatil urcitú povinnú minimálnu sadzbu, pricom CO vykoná túto certifikáciu so zretelom na technicko-financné pomery podniku z hladiska verejnej zákazky, o ktorú sa podnik uchádza. Podla vsetkého nie je dostatocne odôvodnené - alebo to aspon oprávnené subjekty v tomto konaní neboli schopné nálezite odôvodnit -, ze CO môze automaticky vynásobit sumu svojich sadzieb, lebo podnik sa zúcastnuje na viacerých postupoch verejného obstarávania. Struktúra, cinnost, personál, technické prostriedky, ako aj iné vlastnosti podniku budú obvykle rovnaké, lebo je bezné, ze podnik, ktorý má dostatok prostriedkov, je schopný vykonávat viaceré verejné zákazky súcasne bez ohladu na to, ci je ich hodnota velká, alebo malá. 66. Je pravda, ze v prípade, ak sa podnik uchádza o viaceré verejné zákazky, CO musí posúdit individuálnu situáciu z hladiska viacerých verejných zákaziek. Pracovná zátaz pre CO je logicky vyssia a je prijatelné, aby za takýchto okolností povinná minimálna sadzba odrázala túto väcsiu zodpovednost. Systém, podla ktorého sa suma povinnej minimálnej sadzby automaticky vynásobí na základe poctu zákaziek, o ktoré sa podnik uchádza, vsak objektívne nezodpovedá tejto väcsej zátazi pre CO. Naopak, takýto systém umoznuje CO uskutocnit posúdenie len jedného podniku, ale s uplatnením povinnej minimálnej sadzby, ktorá je ovela vyssia ako tá, ktorú by CO mohla úctovat v prípade, ak by sa podnik uchádzal len o jednu zákazku. 67. Preto vzhladom na uvedené úvahy výpoctový vzorec, aký bol uvedený vyssie, podla ktorého sa v prípade jeho uplatnenia na ziadost o certifikáciu pre viaceré verejné zákazky suma sadzby automaticky vynásobí podla poctu zákaziek, ide nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cielov týkajúcich sa kvality a nezávislosti. V dôsledku toho sa domnievam, ze v tejto konkrétnej casti systém povinných minimálnych sadzieb uplatnitelný na CO, najmä jeho výpoctový vzorec v prípade ziadosti o certifikáciu pre viaceré verejné zákazky, nie je odôvodnený naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu, a preto nie je zlucitelný s clánkom 49 ZFEÚ. VI - Návrh 68. Vzhladom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú polozila Consiglio di Stato, takto: Clánky 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 106 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze sa nevztahujú na systém povinných minimálnych sadzieb, aký platí pre CO. Clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni systému povinných minimálnych sadzieb, aký platí pre CO, pokial tento systém stanovuje výpoctový vzorec, podla ktorého sa sadzba automaticky vynásobí v závislosti od poctu verejných zákaziek, o ktoré sa uchádza podnik, ktorý ziada o certifikáciu, pricom túto poslednú uvedenú okolnost musí overit vnútrostátny súd. __________________________________________________________________ ( [22]1 ) Jazyk prednesu: spanielcina. ( [23]2 ) Rozsudok z 19. februára 2002 (C-55/99, s. I-1529). ( [24]3 ) Rozsudok z 5. decembra 2006 (C-94/04 a C-202/04, s. I-11421). ( [25]4 ) Pozri okrem mnohých iných rozsudok z 22. júna 2010, Melki a Abdeli ([26]C-188/10 a C-189/10, Zb. s. I-5667, bod 27, ako aj tam citovanú judikatúru). ( [27]5 ) Rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser ([28]C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21); zo 16. novembra 1995, Féderation française des sociétés d'assurance a i. ([29]C-244/94, Zb. s. I-4013, bod 21); z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko ([30]C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 36), a z 12. septembra 2000, Pavlov a i. ([31]C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 74). ( [32]6 ) Rozsudky zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko ([33]118/85, Zb. s. 2599, bod 7); z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko ([34]C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 36), a Pavlov (uz citovaný, bod 75). ( [35]7 ) Pojmu podnik nezodpovedajú cinnosti ochrany zivotného prostredia (rozsudok z 18. marca 1997, Diego Calě & Figli, [36]C-343/95, Zb. s. I-1547, bod 16) alebo leteckej kontroly (rozsudky z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, [37]C-364/92, Zb. s. I-43, bod 30, ako aj z 26. marca 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, [38]C-113/07 P, Zb. s. I-2207, body 91 a 92). ( [39]8 ) Rozsudok z 25. októbra 2001 ([40]C-475/99, Zb. s. I-8089). ( [41]9 ) Rozsudky z 13. decembra 1991, GB-Inno-BM ([42]C-18/88, Zb. s. I-5941); z 18. júna 1991, ERT ([43]C-260/89, Zb. s. I-2925); z 27. apríla 1994, Almelo ([44]C-393/92, Zb. s. I-1477); z 5. októbra 1994, Centre d'insémination de la Crespelle ([45]C-323/93, Zb. s. I-5077); zo 14. decembra 1995, Banchero ([46]C-387/93, Zb. s. I-4663), a zo 16. januára 1997, USSL n. 47 di Biella ([47]C-134/95, Zb. s. I-195). ( [48]10 ) BUENDÍA SIERRA, J. L.: Exclusive Rights and State Monopolies under EC Law. Oxford: Oxford University Press, 2000, s. X. ( [49]11 ) Pozri okrem iného rozsudky z 29. januára 1985, Cullet ([50]231/83, Zb. s. 305, bod 16); z 10. januára 1985, Leclerc ([51]229/83, Zb. s. 1, bod 14); z 21. septembra 1988, Van Eycke ([52]267/86, Zb. s. 4769, bod 16); zo 17. novembra 1993, Meng ([53]C-2/91, Zb. s. I-5751, body 14 a 15), a z 9. septembra 2003, CIF ([54]C-198/01, Zb. s. I-8055, body 45 a 46), ako aj uznesenie zo 17. februára 2005, Mauri ([55]C-250/03, Zb. s. I-1267, body 29 az 31), a rozsudok z 5. októbra 1995, Centro Servizi Spediporto ([56]C-96/94, Zb. s. I-2883, body 20 a 21). ( [57]12 ) Rozsudok z 5. decembra 2000 ([58]C-448/98, Zb. s. I-10663, bod 23), na ktorý nadviazali okrem iného rozsudky z 5. marca 2002, Reisch a i. ([59]C-515/99, C-519/99 az C-524/99 a C-526/99 az C-540/99, Zb. s. I-2157, bod 26); z 11. septembra 2003, Anomar a i. ([60]C-6/01, Zb. s. I-8621, bod 41), a z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti ([61]C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 29). ( [62]13 ) Rozsudky z 5. decembra 2006 ([63]C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 30); z 1. júna 2010 ([64]C-570/07 a C-571/07, Zb. s. I-4629, bod 39), a z 10. mája 2012 (C-357/10 az C-359/10, bod 28). ( [65]14 ) Spomedzi viacerých rozhodnutí týkajúcich notárskeho povolania pozri napríklad rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Belgicko ([66]C-47/08, Zb. s. I-4105). ( [67]15 ) Rozsudok z 22. októbra 2009, Komisia/Portugalsko ([68]C-438/08, Zb. s. I-10219). ( [69]16 ) Rozsudky z 29. novembra 2007, Komisia/Rakúsko ([70]C-393/05, Zb. s. I-10195, bod 29), a Komisia/Nemecko ([71]C-404/05, Zb. s. I-10239). ( [72]17 ) Rozsudok Komisia/Portugalsko (uz citovaný, bod 41). ( [73]18 ) Tamze (bod 44). ( [74]19 ) Rozsudok Cipolla (uz citovaný, bod 58). ( [75]20 ) Pozri okrem iného rozsudok z 25. júla 1991, Säger ([76]C-76/90, Zb. s. I-4221, bod 16): "v tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze právna úprava, akú opísal vnútrostátny súd, má zjavne chránit príjemcov predmetných sluzieb pred skodou, ktorá by im mohla byt spôsobená tým, ze im sluzby poskytnú osoby, ktoré nemajú odbornú kvalifikáciu alebo nesplnajú morálne poziadavky". ( [77]21 ) Rozsudok Cipolla (uz citovaný, bod 67). References 1. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#t-ECR_62012CC0327_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0001 23. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0002 24. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0003 25. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0004 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0188&locale=SK 27. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0005 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0041&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0244&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0035&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0180&locale=SK 32. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0006 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0118&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0035&locale=SK 35. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0007 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0343&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0364&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0113&locale=SK 39. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0008 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0475&locale=SK 41. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0009 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0018&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0260&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0393&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0323&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0387&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0134&locale=SK 48. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0010 49. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0011 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0231&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0229&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0267&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0002&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0198&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0250&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0096&locale=SK 57. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0012 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0448&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0515&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0006&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0451&locale=SK 62. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0013 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0094&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0570&locale=SK 65. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0014 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0047&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0015 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0438&locale=SK 69. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0016 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0393&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0404&locale=SK 72. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0017 73. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0018 74. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0019 75. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0020 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0076&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXXGSmYzC/L92520-1802TMP.html#c-ECR_62012CC0327_SK_01-E0021