[1]Opinion of the Advocate-General Opinion of the Advocate-General Obsah I - Okolnosti predchádzajúce sporu II - Zaloba podaná na Vseobecný súd a napadnutý rozsudok III - Konanie pred Súdnym dvorom IV - Odvolanie A - O ziadosti o sprístupnenie doslovného prepisu alebo záznamu z pojednávania na Vseobecnom súde B - O námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou voci celému odvolaniu C - O odvolaní 1. Odvolacie dôvody, ktoré sú neprípustné v celom rozsahu: druhý, tretí, stvrtý a piaty odvolací dôvod a) Druhý odvolací dôvod b) Tretí odvolací dôvod c) Stvrtý odvolací dôvod d) Piaty odvolací dôvod 2. Odvolacie dôvody, ktoré treba zamietnut ako ciastocne neprípustné a ciastocne nedôvodné: prvý, siesty, siedmy a deviaty odvolací dôvod a) Prvý a deviaty odvolací dôvod b) Siesty odvolací dôvod c) Siedmy odvolací dôvod i) Prvá cast siedmeho odvolacieho dôvodu ii) Druhá cast siedmeho odvolacieho dôvodu - Prvá výhrada - Druhá výhrada 3. Ôsmy odvolací dôvod (výpocet sumy pokuty) a desiaty odvolací dôvod (porusenie povinnosti vykonat neobmedzené súdne preskúmanie, pokial ide o sankcie) i) Prvá cast ôsmeho odvolacieho dôvodu (druhé a tretie tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady a druhá výhrada) ii) Prvé a stvrté tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady, tretia a stvrtá výhrada v rámci prvej casti, ako aj zvysok ôsmeho a desiateho odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania - Analýza a) Prvá cast: práva a povinnosti Komisie b) Druhá cast: neobmedzená právomoc Vseobecného súdu aa) Tesria neobmedzenej pravomoci bb) Uplatnenie tesrie neobmedzenej pravomoci na prejednavanj vec V - Návrh 1. Predmetom prejednávanej veci je odvolanie podané spolocnostami Telefónica SA (dalej len "Telefónica") a Telefónica de Espańa SAU (dalej len "Telefónica de Espańa") proti rozsudku Vseobecného súdu(2), ktorým tento súd zamietol ich zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2007) 3196 v konecnom znení(3), ako aj ich subsidiárny návrh na zrusenie alebo znízenie sumy pokuty. I - Okolnosti predchádzajúce sporu 2. Vseobecný súd zhrnul okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 3 az 29 napadnutého rozsudku takto: "3 Dna 11. júla 2003 Wanadoo Espańa SL (teraz France Telecom Espańa SA) (dalej len 'France Telecom`) zaslala staznost Komisii..., v ktorej tvrdila, ze ziskové rozpätie medzi velkoobchodnými cenami, ktoré dcérske spolocnosti Telefónica uplatnovali v prípade svojich konkurentov na poskytovanie vysokorýchlostného prístupu na velkoobchodnej úrovni v Spanielsku, a maloobchodnými cenami, ktoré uplatnovali v prípade konecných uzívatelov, nebolo dostatocné na to, aby jej mohli konkurovat konkurenti Telefónica... ... 6 Dna 4. júla 2007 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto zaloby. 7 V prvom rade v napadnutom rozhodnutí Komisia identifikovala tri trhy s predmetnými produktmi, a to maloobchodný trh s vysokorýchlostným internetom a dva velkoobchodné trhy s vysokorýchlostným internetom... ... 15 Relevantné velkoobchodné a maloobchodné geografické trhy majú podla napadnutého rozhodnutia celostátny rozsah (spanielske územie)... 16 V druhom rade Komisia konstatovala, ze Telefónica mala dominantné postavenie na dvoch predmetných velkoobchodných trhoch... Pocas posudzovaného obdobia mala Telefónica monopol na poskytovanie regionálneho velkoobchodného produktu a viac ako 84 % trhu s celostátnym velkoobchodným produktom... Podla napadnutého rozhodnutia... mala Telefónica tiez dominantné postavenie na maloobchodnom trhu. 17 V tretom rade Komisia skúmala, ci Telefónica zneuzívala svoje dominantné postavenie na predmetných trhoch... V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze Telefónica porusila clánok 82 ES tým, ze stanovila nespravodlivé ceny svojim konkurentom vo forme tarifných nozníc medzi maloobchodnými cenami vysokorýchlostného prístupu na spanielskom trhu pre 'sirokú verejnost` a velkoobchodnými cenami vysokorýchlostného prístupu na internet na regionálnej a celostátnej úrovni pocas obdobia od septembra 2001 do decembra 2006... ... 25 Na úcely výpoctu sumy pokuty uplatnila Komisia v [spornom] rozhodnutí metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17[(4) ] a clánku 65 ods. 5 Zmluvy [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len 'usmernenia z roku 1998`). 26 Po prvé Komisia posúdila závaznost a dosah porusenia, ako aj velkost predmetného geografického trhu. Najprv, pokial ide o závaznost porusenia, sa domnievala, ze ide o kvalifikované zneuzitie zo strany podniku, ktorý má teoreticky monopolné postavenie, ktoré sa musí povazovat za 'velmi závazné` vzhladom na usmernenia z roku 1998... V odôvodneniach c. 744 az 750 [sporného] rozhodnutia Komisia odlísila túto vec najmä od rozhodnutia [Deutsche Telekom(5) ], v ktorom zneuzitie zo strany Deutsche Telekom spocívajúce takisto v stlácaní ziskového rozpätia [('margin squeeze`) alebo 'tarifné noznice`(6) ] nebolo kvalifikované ako 'velmi závazné` v zmysle usmernení z roku 1998. Dalej, pokial ide o dosah konstatovaného porusenia, Komisia zohladnila to, ze predmetné trhy mali znacnú hospodársku hodnotu, zohrávali klúcovú úlohu pri zavádzaní informacnej spolocnosti a dosah zneuzitia zo strany spolocnosti Telefónica na maloobchodný trh bol znacný... Napokon, pokial ide o velkost predmetného geografického trhu, Komisia najmä uviedla, ze spanielsky trh s vysokorýchlostným internetom bol piaty najväcsí národný trh s vysokorýchlostným internetom v Európskej únii, a ze hoci prípady tarifných nozníc boli nevyhnutne obmedzené na jeden clenský stát, bránilo to prevádzkovatelom pochádzajúcim z iných clenských státov vstúpit na trh, ktorý výrazne rástol... 27 Podla [sporného] rozhodnutia východisková suma pokuty, teda 90 000 000 eur, zohladnila to, ze závaznost zneuzitia sa spresnila v priebehu posudzovaného obdobia, konkrétnejsie po prijatí rozhodnutia Deutsche Telekom... Potom sa na východiskovú sumu pokuty uplatnil násobitel 1,25, aby sa zohladnila znacná ekonomická kapacita spolocnosti Telefónica a aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci charakter, takze východisková suma pokuty dosiahla výsku 112 500 000 eur... 28 Po druhé, kedze porusenie trvalo od septembra 2001 do decembra 2006, teda pät rokov a styri mesiace, Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty o 50 %. Základná suma pokuty tak dosiahla výsku 168 750 000 eur... 29 Po tretie vzhladom na dostupné dôkazy sa Komisia domnievala, ze v predmetnom prípade mozno uznat existenciu urcitých polahcujúcich okolností, kedze k poruseniu doslo prinajmensom z nedbanlivosti. Spolocnosti Telefónica teda bolo priznané znízenie sumy pokuty o 10 %, cím suma pokuty dosiahla úroven 151 875 000 eur..." II - Zaloba podaná na Vseobecný súd a napadnutý rozsudok 3. Vo svojej zalobe podanej na Vseobecný súd Telefónica a Telefónica de Espańa uviedli na podporu svojich hlavných návrhov na zrusenie sporného rozhodnutia sest zalobných dôvodov zalozených na porusení práva na obhajobu, na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach pri definovaní predmetných velkoobchodných trhov, na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach pri urcení ich dominantného postavenia na predmetných trhoch, na nesprávnych právnych posúdeniach pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o ich zneuzívajúce správanie, na skutkových omyloch alebo nesprávnych právnych posúdeniach skutkových okolností a nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa ich zneuzívajúceho správania, ako aj jeho protisútazného dosahu a napokon na uplatnení clánku 102 ZFEÚ ultra vires a na porusení zásad subsidiarity, proporcionality, právnej istoty, lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných. 4. Subsidiárne zalobkyne uviedli dva dôvody na úcely zrusenia pokuty alebo znízenia jej sumy, ktoré boli zalozené na: i) skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach a na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, clánku 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003(7) a zásad právnej istoty a legitímnej dôvery a ii) skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach, ako aj na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania, individualizácie trestov a povinnosti odôvodnenia pri urcovaní sumy pokuty. Vseobecný súd zamietol kazdý z týchto zalobných dôvodov a tiez zalobu ako celok. III - Konanie pred Súdnym dvorom 5. Okrem zalobkýn a Komisie sa na písomnej casti konania pred Súdnym dvorom zúcastnili traja vedlajsí úcastníci prvostupnového konania, a to Asociación de usuarios de servicios bancarios (Ausbanc Consumo, dalej len "Ausbanc"), France Telecom (stazovatelka, ktorá dala podnet na konanie v prejednávanej veci) a European Competitive Telecommunications Association (dalej len "ECTA"). Na pojednávaní, ktoré sa konalo 16. mája 2013 - a ktorého predmetom bol len siedmy, ôsmy a desiaty odvolací dôvod (ktoré sa týkali údajných nesprávnych právnych posúdení pri výpocte sumy pokuty a povinnosti Vseobecného súdu vykonat neobmedzené súdne preskúmanie) - predniesli svoje pripomienky vsetci títo úcastníci konania. IV - Odvolanie A - O ziadosti o sprístupnenie doslovného prepisu alebo záznamu z pojednávania na Vseobecnom súde 6. Odvolatelky a Ausbanc poziadali Súdny dvor, aby im na základe clánku 15 ZFEÚ sprístupnil doslovný prepis alebo záznam z pojednávania, ktoré sa konalo na Vseobecnom súde 23. mája 2011. Zastávam názor, ze tieto ziadosti sa musia zamietnut, kedze doslovný prepis alebo záznam z pojednávania, ktoré sa konalo na Vseobecnom súde, nie je súcastou spisu predlozeného Súdnemu dvoru na základe clánku 5 ods. 1 pokynov pre tajomníka Vseobecného súdu. B - O námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou voci celému odvolaniu 7. Treba konstatovat, ze i) odvolanie, ktoré je sformulované nejasne a nedostatocne systematicky, je mimoriadne dlhé - pricom francúzsky preklad odvolania má az 133 strán, a to v jednoduchom riadkovaní, a 492 bodov(8) -, opakuje sa, pricom sa predkladá niekolko stoviek odvolacích dôvodov, castí, výhrad, tvrdení a castí tvrdení (co podla Komisie predstavuje rekord v histórii súdnych sporov na úrovni Únie); ii) odvolanie smeruje takmer systematicky k dosiahnutiu nového preskúmania skutkového stavu pod zámienkou tvrdení, podla ktorých Vseobecný súd uplatnil "nesprávne právne kritérium"; iii) odvolacie dôvody sú casto uvedené ako jednoduché tvrdenia bez akéhokolvek odôvodnenia a iv) odvolatelky jednak casto kritizujú sporné rozhodnutie a nie napadnutý rozsudok a jednak vtedy, ked sa ich námietky skutocne týkajú napadnutého rozsudku, takmer nikdy neuvádzajú konkrétne casti alebo body tohto rozsudku, ktoré obsahujú údajné nesprávne právne posúdenia. 8. Tieto konstatovania a zlozitost, ci dokonca nemoznost toho, aby Komisia uplatnila svoje právo na obhajobu, viedli k námietke neprípustnosti, ktorú Komisia vzniesla voci celému odvolaniu. Hoci do urcitej miery chápem, preco bola táto námietka neprípustnosti vznesená - a navyse povazujem viaceré casti odvolania za zjavne neprípustné -, faktom zostáva, ze odvolanie ako také nemozno vyhlásit za neprípustné v celom rozsahu, pokial niektoré z odvolacích dôvodov alebo tvrdení (aj ked ich treba hladat ako ihly v kope sena) splnajú poziadavky prípustnosti. Tieto "ihly" navyse vyvolávajú zásadné a niekedy úplne nové otázky týkajúce sa najmä povinnosti Vseobecného súdu vykonat skutocné neobmedzené súdne preskúmanie. 9. Preto sa domnievam, ze námietka neprípustnosti vznesená Komisiou voci odvolaniu ako celku sa musí zamietnut. C - O odvolaní 1. Odvolacie dôvody, ktoré sú neprípustné v celom rozsahu: druhý, tretí, stvrtý a piaty odvolací dôvod 10. Tieto odvolacie dôvody - zalozené na údajných nesprávnych právnych posúdeniach pri definovaní predmetných trhov, posudzovaní dominantného postavenia a zneuzitia tohto postavenia, ako aj úcinkov tohto zneuzitia na hospodársku sútaz - sú podla môjho názoru neprípustné, kedze v podstate spochybnujú skutkové zistenia obsiahnuté v rozsudku Vseobecného súdu. Tieto odvolacie dôvody navyse len zriedka uvádzajú príslusné body alebo casti napadnutého rozsudku, hoci ich uvedenie sa vyzaduje podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, kodifikovanej a potvrdenej clánkom 169 ods. 2 a clánkom 178 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. a) Druhý odvolací dôvod 11. Odvolatelky tvrdia (bod 37 odvolania), ze Vseobecný súd nesprávne odmietol konstatovat v prvom rade, ze neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, celostátny velkoobchodný produkt a regionálny velkoobchodný produkt sú súcastou toho istého velkoobchodného trhu a subsidiárne ze celostátny a regionálny velkoobchodný produkt sú súcastou toho istého velkoobchodného trhu. 12. Zastávam názor, ze námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, ECTA, France Telecom a Ausbanc voci celému druhému odvolaciemu dôvodu, sa musí vyhoviet. Po prvé výhrady uvedené na podporu tohto odvolacieho dôvodu sú nejasné a sformulované takmer nezrozumitelne. Po druhé tento odvolací dôvod v skutocnosti smeruje k spochybneniu skutkových zistení Vseobecného súdu. Po tretie odvolatelky uvádzajú viaceré nové okolnosti, ktoré neboli predmetom prvostupnového konania, a to ze Komisia neuplatnila "test SSNIP"(9), ze vymedzenie trhov je nezlucitelné s oznámením o vymedzení trhov(10), ze vymedzenie trhu si vyzaduje empirickú analýzu zalozenú na trhovom teste a/alebo na ekonomickej stúdii a napokon ze test SSNIP sa musí vykonat v konkrétnom casovom rámci. b) Tretí odvolací dôvod 13. Odvolatelky kritizujú (bod 93 odvolania) úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa ich dominantného postavenia na celostátnom a regionálnom velkoobchodnom trhu. 14. Aj v tomto prípade zastávam názor, ze námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla ECTA, France Telecom a Ausbanc, treba vyhoviet, kedze tento tretí odvolací dôvod spocíva na nových tvrdeniach a smeruje k spochybneniu skutkových zistení Vseobecného súdu, na základe ktorých tento súd dospel k záveru o existencii dominantného postavenia. Odvolatelky, ktoré kritizujú body 149, 150, 162 a 163 napadnutého rozsudku - kedze Vseobecný súd podla ich názoru konstatoval existenciu dominantného postavenia len na základe vysokých podielov odvolateliek na trhu, pricom nesprávne nezohladnil konkurencné tlaky, ktorým sú odvolatelky vystavené na trhu s neobmedzeným prístupom - spochybnujú skutkové okolnosti posúdené Vseobecným súdom v bode 157 napadnutého rozsudku, na základe ktorých tento súd rozhodol, ze predmetný velkoobchodný trh nebol trhom s neobmedzeným prístupom(11) . Preto treba tieto tvrdenia vyhlásit za neprípustné. c) Stvrtý odvolací dôvod 15. Odvolatelky v podstate tvrdia (bod 120 odvolania), ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze porusili clánok 102 ZFEÚ, hoci neboli splnené základné znaky zneuzívajúceho odmietnutia dodávok ("refusal to deal"), a ze tým porusil ich právo vlastnit majetok, ako aj zásady proporcionality, právnej istoty a zákonnosti. 16. Aj v tomto prípade zastávam názor, ze námietke neprípustnosti proti celému stvrtému odvolaciemu dôvodu - ktorú vzniesla Komisia, ECTA, France Telecom a Ausbanc - treba vyhoviet, kedze tvrdenia, na ktorých tento odvolací dôvod spocíva, i) bud neboli predmetom prvostupnového konania (napríklad tvrdenie týkajúce sa údajného porusenia práva vlastnit majetok, ktoré je podla vsetkého ústredným prvkom tohto odvolacieho dôvodu, alebo tvrdenia týkajúce sa zásad proporcionality a právnej istoty); ii) alebo smerujú k spochybneniu skutkových zistení Vseobecného súdu a odvolatelky sa nimi v skutocnosti domáhajú, aby Súdny dvor znovu posúdil skutkový stav; iii) alebo nie sú jasne uvedené (ako neodôvodnené spochybnenie judikatúry TeliaSonera Sverige(12) ) alebo dostatocne nespresnujú príslusné body napadnutého rozsudku. d) Piaty odvolací dôvod 17. Týmto odvolacím dôvodom (bod 149 odvolania) odvolatelky v podstate - po zhrnutí dvoch testov tarifných nozníc uplatnených Komisiou - len opakujú námietky uvedené v tejto súvislosti vo svojej zalobe v konaní pred Vseobecným súdom a spochybnujú odpovede, ktoré Vseobecný súd poskytol v bodoch 199 az 265 napadnutého rozsudku. 18. Odvolatelky sa v skutocnosti - a velmi casto bez toho, aby presne uviedli body napadnutého rozsudku, ktoré napádajú - usilujú dosiahnut nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ktoré uz preskúmal Vseobecný súd, co je poziadavka, ktorá je v stádiu odvolania zjavne neprípustná, pokial nedoslo k skresleniu dôkazov, co odvolatelky nepreukázali. 19. Uvádzam tu niekolko príkladov: - odvolatelky tvrdia, ze alternatívni prevádzkovatelia pouzívali optimálnu kombináciu velkoobchodných produktov. Tým spochybnujú skutkové zistenie Vseobecného súdu vyjadrené v bodoch 130, 195 a 280 napadnutého rozsudku, podla ktorého pouzitie kombinácie velkoobchodných produktov nebolo preukázané; - odvolatelky (bod 162 odvolania) zrejme kritizujú bod 207 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav tým, ze konstatoval, ze efektívne vyuzívanie úcastníckej prípojky sa zacalo az na konci roka 2004. Odvolatelky zastávajú názor, ze Vseobecný súd jednak mal rozlísit dve analyzované obdobia pred a po tomto dátume a jednak konkurenti efektívne vyuzívali úcastnícku prípojku pred rokom 2004. Toto tvrdenie pritom neoznacuje nijakú konkrétnu skutocnost v spise, ktorú Vseobecný súd skreslil. V kazdom prípade zo spisu vyplýva, ze odvolatelky v prvom stupni neuviedli, ze v roku 2004 sa zacalo nové obdobie; - odvolatelky (bod 167 odvolania) zrejme kritizujú bod 217 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd sa podla ich názoru nesprávne zastával názor, ze predlzenie referencného obdobia bude viest k neprijatelným skresleniam, pricom nezohladnil nápravné mechanizmy navrhnuté odvolatelkami, cím porusil prezumpciu neviny. V tejto súvislosti stací poznamenat, ze Vseobecný súd len zhrnul tvrdenie odvolateliek bez toho, aby uviedol vlastné posúdenie. V kazdom prípade odvolatelky uvádzajú tvrdenie týkajúce sa prezumpcie neviny po prvý raz v rámci odvolania; - odvolatelky (bod 178 a nasl. odvolania) tiez tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení v bodoch 233 az 264 napadnutého rozsudku pri skúmaní metódy "period-by-period", ktorú v spornom rozhodnutí uplatnila Komisia. Tieto tvrdenia povazujem za neprípustné, kedze odvolatelky v konaní pred Vseobecným súdom nespochybnili zásadu pouzitia metódy "period-by-period", ale len jej uplatnenie Komisiou; - odvolatelky tiez tvrdia (bod 181 odvolania), ze Vseobecný súd sa v bodoch 234 az 244 napadnutého rozsudku pri skúmaní nákladov na obchodných zástupcov dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil test "rovnako efektívneho konkurenta", kedze nevzal do úvahy moznost, ze rovnako efektívny konkurent poverí poskytovaním svojich obchodných sluzieb subdodávatela. Toto tvrdenie je neprípustné, kedze prostredníctvom nových tvrdení rozsiruje odvolanie nad rámec prvostupnového konania a vyzýva Súdny dvor, aby opätovne posúdil skutkový stav; - odvolatelky (bod 183 odvolania) zrejme kritizujú bod 244 rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne nezohladnil odhady nákladov obsiahnuté v porovnávacích tabulkách odvolateliek, nevykonal neobmedzené súdne preskúmanie, prijal normu priemerných dlhodobých prírastkových nákladov (CMILT) a pouzil aktuálne náklady, ktoré boli v celom rozsahu zaúctované v jej úctovných záznamoch, na posúdenie hranicných nákladov na uvedenie na trh. Tieto tvrdenia tiez treba zamietnut, kedze vyzývajú Súdny dvor, aby preskúmal skutkové zistenia obsiahnuté v bodoch 237 az 244 napadnutého rozsudku; - tvrdenia odvolateliek týkajúce sa skúmania priemernej dlzky vztahu so zákazníkmi, ktoré sa vztahujú na body 245 az 251 napadnutého rozsudku, sú neprípustné, kedze spocívajú na nových tvrdeniach; - odvolatelky tým, ze kritizujú (bod 188 odvolania) zrejme body 256 a 257 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne zamietol priemerné vázené kapitálové náklady (WACC), ktoré navrhovali, ako aj body 259 az 264 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd podla ich názoru dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri skúmaní údajného dvojitého zapocítania viacerých nákladových poloziek, spochybnujú posúdenie dôkazov zo strany Vseobecného súdu (ktorý zalozil svoje rozhodnutie na celkovom preskúmaní skutocností uvedených v spise a diskusie medzi úcastníkmi konania); - odvolatelky tiez tvrdia (bod 218 odvolania), ze Vseobecný súd mal konstatovat, ze ziskové rozpätie medzi velkoobchodnou cenou produktov na vstupe a maloobchodnou cenou bolo v prejednávanej veci kladné, v dôsledku coho mal vyzadovat preukázanie konkrétnych úcinkov alebo mimoriadne vysokú mieru preukázania pravdepodobných úcinkov správania odvolateliek. Toto tvrdenie je neprípustné, kedze sa objavuje po prvý raz v odvolaní. 20. Odvolatelky dalej uvádzajú tri tvrdenia (body 220, 227 a 231 odvolania), ktoré sa týkajú zrejme bodov 274 az 276 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze pravdepodobné úcinky správania odvolateliek boli preukázané, hoci a) Komisia mala preukázat, ci rentabilita alternatívnych prevádzkovatelov rovnako efektívnych ako odvolatelky bola z dôvodu cenovej praxe odvolateliek skutocne znízená; b) Komisia mala preskúmat vztah medzi velkoobchodnými cenami a maloobchodnými cenami na trhu s cielom urcit, ci tarifné noznice skutocne obmedzili schopnost alternatívnych prevádzkovatelov urcovat maloobchodné ceny, a c) Komisia mala preskúmat vztah medzi velkoobchodnými cenami, penaznými tokmi prevádzkovatelov a ich mierou investovania s cielom urcit, ci tarifné noznice skutocne obmedzili schopnost alternatívnych prevádzkovatelov investovat. Tieto tri tvrdenia povazujem za neprípustné, lebo neboli uvedené v prvom stupni a ich cielom je otvorit diskusiu o "konkrétnych úcinkoch" správania odvolateliek v rámci odvolania. V zalobe bola v bodoch 191 az 199 spomenutá len otázka "pravdepodobných úcinkov", pricom zaloba kritizovala sporné rozhodnutie z dôvodu, ze toto rozhodnutie predpokladalo také úcinky ako nevyhnutný dôsledok výsledkov testu tarifných nozníc. Cielom uvedených tvrdení je navyse aj spochybnit skutkové zistenia Vseobecného súdu uvedené v bodoch 275 a 276 napadnutého rozsudku. 21. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý, tretí, stvrtý a piaty odvolací dôvod treba vyhlásit za neprípustné. 2. Odvolacie dôvody, ktoré treba zamietnut ako ciastocne neprípustné a ciastocne nedôvodné: prvý, siesty, siedmy a deviaty odvolací dôvod a) Prvý a deviaty odvolací dôvod 22. Tieto dva odvolacie dôvody sa prekrývajú do takej miery, ze odvolatelky v opise svojho deviateho odvolacieho dôvodu doslovne opakujú cast úvah uvedených v ich prvom odvolacom dôvode. Preto treba tieto dva odvolacie dôvody preskúmat spolocne. Po prvé tvrdenia odvolateliek (bod 12 odvolania) sa týkajú neprimeranej dlzky konania pred Vseobecným súdom, a to od 1. októbra 2007 do 29. marca 2012, ktorá podla ich názoru porusuje ich základné právo na úcinnú súdnu ochranu v primeranej lehote zarucené clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a clánkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP"). Odvolatelky v prvom rade tvrdia (bod 14 odvolania), ze neprimeraná dlzka konania odôvodnuje zrusenie napadnutého rozsudku vzhladom na jej vplyv na vyriesenie sporu, kedze im zabránila podat odvolanie alebo prispôsobit svoju písomnú argumentáciu, skôr nez Súdny dvor rozhodol v uz citovanej veci TeliaSonera Sverige. Bez ohladu na skutocnost, ze nesúhlasím s názorom odvolateliek na tento vztah prícinnej súvislosti, poukazujem na to, ze odvolatelky sa v kazdom prípade výslovne vyjadrili k tomu, ako sa má vykladat uz citovaný rozsudok TeliaSonera Sverige, na pojednávaní na Vseobecnom súde, ktoré sa konalo niekolko mesiacov po vyhlásení uvedeného rozsudku. 23. Odvolatelky dalej subsidiárne tvrdia (bod 15 odvolania), ze im treba v kazdom prípade priznat znízenie sumy pokuty v súlade s rozsudkom Baustahlgewebe/Komisia(13) . 24. Tak ako Komisia, ECTA, France Telecom a Ausbanc zastávam názor, ze dlzka konania pred Vseobecným súdom, ktorá predstavovala o nieco menej ako styri roky a sest mesiacov, nie je v tejto veci neprimeraná(14) okrem iného vzhladom na nasledujúce okolnosti: i) technická zlozitost veci (podla Súdneho dvora(15) "mozno zlozitost veci prijat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty"); ii) proti spornému rozhodnutiu boli podané dve zaloby - jednu podali odvolatelky a druhú Spanielske královstvo -, ktoré Vseobecný súd skúmal súbezne, co viedlo k predlzeniu konania; iii) odvolatelky podali - uz v prvom stupni - neprimerane dlhú a úplne nezvycajnú zalobu, ktorá znacne prekracovala maximálny pocet strán odporúcaný praktickými pokynmi pre úcastníkov konania pred Vseobecným súdom. Táto zaloba sa musela upravit, co viedlo k predlzeniu písomnej casti konania a upravené znenie zaloby, ktoré malo takmer 140 strán, ako aj pocetné a rozsiahle prílohy, bolo napriek tomu nadalej neprimerané, kedze znacne prekracovalo dlzku stanovenú v uvedených praktických pokynoch. Odvolatelky následne predlozili repliku, ktorá mala 112 strán a ku ktorej bolo pripojených 25 príloh, v ktorých odvolatelky navyse uviedli nové tvrdenia; iv) do konania vstúpili viacerí vedlajsí úcastníci, takze písomná cast konania sa predlzila az do zaciatku roka 2009, a v) odvolatelky napokon podali viaceré ziadosti o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k vedlajsím úcast níkom konania, ktoré boli v drvivej väcsine zamietnuté, ale ktoré tiez prispeli k predlzeniu konania tým, ze Vseobecný súd musel vypracovat verzie rôznych dokumentov, v ktorých boli skryté dôverné údaje. 25. Po druhé odvolatelky kritizujú (bod 19 odvolania) body 62 a 63 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd rozhodol, ze prílohy k zalobe a replike sa zohladnia iba v rozsahu, v akom podporujú alebo doplnajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré zalobkyne výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, ako aj body 231, 250 a 262 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd - na základe uvedenej zásady - vyhlásil za neprípustné urcité tvrdenia podporené prílohami, ktoré sa týkali výpoctu konecnej hodnoty, priemernej dlzky vztahu so zákazníkmi a dvojitého zapocítania viacerých nákladových poloziek. 26. Tieto tvrdenia povazujem ako celok za zjavne neprípustné, kedze nespresnujú, ako prípadná procesná vada mohla poskodit ich záujmy alebo ich právo na obhajobu. Okrem toho na jednej strane tvrdenie, ze Vseobecný súd mal zamietnut námietku neprípustnosti, lebo Komisia ju vzniesla az v stádiu dupliky a nie vo svojom vyjadrení k zalobe, je nedôvodné, kedze formálna správnost procesných úkonov je otázkou verejného poriadku, na ktorú môze súd prihliadnut ex offo , bez ohladu na postoj odporcu, ktorý z toho istého dôvodu môze vzniest túto námietku v ktorejkolvek fáze konania. Na druhej strane tvrdenie, ktorým odvolatelky kritizujú bod 62 napadnutého rozsudku - kedze Vseobecný súd podla ich názoru nemôze vyzadovat, aby zaloba obsahovala vsetky ekonomické výpocty, ktoré slúzia ako základ pre jej tvrdenia - je tiez nedôvodné. Vseobecný súd totiz v súlade s judikatúrou v bode 58 napadnutého rozsudku len vyzadoval, aby "podstatné skutkové a právne okolnosti" vyplývali "prinajmensom strucne, ale súvislým a pochopitelným spôsobom" z textu samotnej zaloby. 27. Po tretie odvolatelky kritizujú (bod 24 odvolania) bod 182 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav a porusil právo na obhajobu tým, ze rozhodol, ze neuviedli nevyhnutnú povahu velkoobchodných produktov v rámci posúdenia úcinkov ich správania. V prvom rade tvrdia, ze uviedli uvedenú povahu vo svojej zalobe (body 106 a 108), vo svojej replike (bod 216) a na pojednávaní, a to tak v zalobnom dôvode týkajúcom sa uplatnitelnosti clánku 102 ZFEÚ vo vseobecnosti, ako aj v rámci posúdenia úcinkov. Podla odvolateliek argumentácia týkajúca sa nevyhnutnej povahy velkoobchodných produktov predstavuje rozsírenie dôvodu týkajúceho sa zrusenia, ktorý bol uvedený uz v zalobe. Tak ako Komisia a France Telecom zastávam názor, ze toto tvrdenie je neúcinné. Stací totiz konstatovat, ze úvahy, ktoré uviedol Vseobecný súd osobitne v bodoch 268 az 272, 274 az 281 a 389 az 410 napadnutého rozsudku, nie sú zalozené na tom, ci predmetný vstupný produkt má alebo nemá nevyhnutnú povahu. 28. Odvolatelky subsidiárne dodávajú (bod 28 odvolania), ze clánok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu im v kazdom prípade priznáva právo uviest nový dôvod, ktorý je zalozený na právnej alebo skutkovej okolnosti, ktorá vysla najavo v priebehu konania, ktorou je uz citovaný rozsudok TeliaSonera Sverige, kedze Súdny dvor v nom objasnil kritériá uplatnitelné na posúdenie úcinkov tarifných nozníc. Podla ustálenej judikatúry uplatnitelnej mutatis mutandis na prejudiciálne rozhodnutie vsak rozsudok, ktorým sa zamietne zaloba, neodôvodnuje uvedenie nových dôvodov.(16) 29. Po stvrté odvolatelky sa domnievajú (bod 33 odvolania), ze Vseobecný súd porusil ich právo na obhajobu a prezumpciu neviny. V prvom rade tvrdia, ze Vseobecný súd porusil prezumpciu neviny tým, ze rozhodol, ze okolnosti, o ktoré sa Komisia opierala v spornom rozhodnutí, ale ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách, mozno zamietnut len vtedy, ak zalobkyne preukázu, ze výsledok sporného rozhodnutia by sa tým zmenil. Podla odvolateliek dôkazné kritérium pouzité Vseobecným súdom nie je v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP"). 30. Podla môjho názoru sa toto tvrdenie musí vyhlásit za neprípustné, kedze v nom jednak nie sú dostatocne presne uvedené body napadnutého rozsudku, ktoré údajne obsahujú nesprávne právne posúdenie, ktorého odstránenie sa navrhuje, a jednak body 86 az 109 napadnutého rozsudku, ktoré obsahujú podrobnú analýzu tejto otázky, predstavujú skutkové posúdenie, ktoré nemozno napadnút odvolaním. Dodávam, ze bod 78 napadnutého rozsudku je zrejme len obiter dictum k argumentácii zalozenej na dalsích rozhodujúcich úvahách uvedených v bode 79 a nasl., ktoré odvolatelky nespochybnujú. Toto tvrdenie je napokon nedôvodné, kedze kritérium uplatnené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora(17), ktorá je v úplnom súlade s judikatúrou ESLP. Neoznámenie dokumentu je totiz porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady a túto výhradu preukazuje len tento dokument.(18) Pokial viaceré dôkazy specificky podporujú urcitý záver alebo výhradu, neexistencia jedného z týchto dôkazov nestací na zamietnutie tohto záveru alebo výhrady, ak tento záver alebo výhradu potvrdzujú dalsie dôkazy. Komisia sa navyse na úcely preukázania zodpovednosti odvolateliek neodvolávala na nijakú novú okolnost, o com svedcia body 103 a 107 napadnutého rozsudku. 31. Odvolatelky subsidiárne uvádzajú (bod 36 odvolania), ze preukázali, ze výsledok sporného rozhodnutia by mohol byt odlisný, ak by sa vylúcili nové dôkazy. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze nezohladnil tieto tvrdenia, skreslil skutkový stav, dopustil sa zjavne nesprávneho posúdenia, ako aj nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o kritériá hodnotenia dôkazov, a navyse porusil povinnost odôvodnenia. Zastávam názor, ze táto výhrada je neprípustná, kedze spocíva na strohých a vseobecných tvrdeniach, a zároven nedôvodná, lebo Vseobecný súd v bodoch 88 az 109 napadnutého rozsudku skutocne preskúmal údajne novú povahu urcitých dôkazov a vplyv údajného nesprístupnenia týchto dôkazov. Okrem toho tak ako France Telecom zastávam názor, ze okolnosti spomenuté odvolatelkami boli zahrnuté do rozhodnutia len s cielom vyvrátit tvrdenia, ktoré odvolatelky uviedli vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, a ze Vseobecný súd bol toho názoru, ze Komisia nevychádzala z predmetných dokumentov na to, aby potvrdila svoju výhradu týkajúcu sa existencie porusenia (pozri bod 103 napadnutého rozsudku). 32. Vzhladom na vyssie uvedené je prvý a deviaty odvolací dôvod ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný, a preto ich treba zamietnut. b) Siesty odvolací dôvod 33. V rámci prvej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia (bod 242 odvolania), ze Vseobecný súd sa v bodoch 287 az 295 napadnutého rozsudku dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri skúmaní údajného porusenia zákazu konania Komisie ultra vires . Po prvé odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd potvrdil nesprávny výklad rozsudku Bronner(19) tým, ze konstatoval, ze Komisia má právomoc regulovat ex post cenové podmienky platné pre vyuzívanie infrastruktúry, ktorá nie je nevyhnutná. Ako pritom France Telecom a ECTA správne zdôraznili, táto argumentácia je zjavne nedôvodná, kedze z nej vyplýva tvrdenie, ze ak nie sú splnené podmienky stanovené v uz citovanom rozsudku Bronner, clánok 102 ZFEÚ sa nemá uplatnit. 34. Po druhé odvolatelky kritizujú (bod 249 odvolania) zrejme bod 289 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil ich tvrdenia, lebo netvrdili, ze právo hospodárskej sútaze sa nevztahuje na "instrumentálne trhy", ale tvrdili, ze právo hospodárskej sútaze sa nevztahuje na povinnost prístupu ulozenú národným regulacným orgánom. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze odvolatelky neoznacili casti svojich vyjadrení, ktoré boli skreslené, ani nesprávne posúdenia, ktoré mali viest Vseobecný súd k tomuto skresleniu. Okrem toho odvolatelky v prvom stupni skutocne tvrdili, ze právo hospodárskej sútaze sa nemôze vztahovat na "instrumentálne trhy" (bod 241 ich repliky). Táto výhrada je v kazdom prípade neúcinná, kedze odvolatelky nepopierajú, ze odpoved Vseobecného súdu je z právneho hladiska správna. 35. Po tretie odvolatelky kritizujú (bod 251 odvolania) zrejme bod 290 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nespochybnil pouzitie pojmu "investicný rebrícek", ktorý vzhladom na svoju "regulacnú" povahu viedol Komisiu k tomu, ze nezohladnila moznost pouzit kombináciu produktov. Túto výhradu povazujem za zjavne neprípustnú, kedze sa netýka nijakého nesprávneho právneho posúdenia a nespochybnuje ziadne z konstatovaní, ktoré Vseobecný súd uviedol v bode 290 napadnutého rozsudku. 36. Po stvrté odvolatelky kritizujú (bod 253 odvolania) zrejme bod 293 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil ich tvrdenia, lebo nespochybnili uplatnenie clánku 102 ZFEÚ na telekomunikacný trh, ale kritizovali, ze Komisia ho pouzila na regulacné úcely. Toto tvrdenie je neprípustné, kedze odvolatelky neoznacili casti svojich vyjadrení, ktoré boli skreslené, ani nesprávne posúdenia, ktoré viedli Vseobecný súd k tomuto skresleniu. V kazdom prípade Vseobecný súd podla môjho názoru neskreslil tvrdenia odvolateliek, ktoré skutocne tvrdili, ze nedoslo k zneuzitiu dominantného postavenia, lebo telekomunikacné právo sleduje odlisné ciele ako právo hospodárskej sútaze. 37. Po piate odvolatelky kritizujú (bod 254 odvolania) zrejme bod 294 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav tým, ze konstatoval, ze Komisii boli oznámené len opatrenia prijaté v roku 2006, zatial co na jednej strane Spanielske královstvo prebralo nový regulacný rámec v roku 2003 rámcovým zákonom o telekomunikáciách c. 32/2003 z 3. novembra 2003 a na druhej strane Komisia vykonávala dohlad prostredníctvom vykonávacích správ, ktoré zverejnuje od roku 1997. Ako pritom Komisia, ECTA a France Telecom správne zdôraznili, Vseobecný súd neskreslil nijakú skutkovú okolnost, kedze pred rokom 2006 Komisii nebolo oznámené nijaké opatrenie, co odvolatelky nepopierajú. Skutocnost, ze spanielske orgány konali v rámci práva Únie uz pred rokom 2006, je v zásade irelevantné, kedze tvrdenie odvolateliek spocívalo v tom, ze Komisia mala vyuzit svoje právomoci na základe nového regulacného rámca (bod 291 napadnutého rozsudku), ale Vseobecný súd konstatoval, ze tieto právomoci sa nemohli vyuzit pred oznámením opatrení v roku 2006 (bod 294 napadnutého rozsudku). 38. V rámci druhej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia (bod 255 odvolania), ze Vseobecný súd sa pri skúmaní v bodoch 296 az 308 napadnutého rozsudku dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení. Po prvé odvolatelky kritizujú (bod 259 odvolania) zrejme bod 306 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru porusil zásadu proporcionality tým, ze nepreskúmal, ci je sporné rozhodnutie vhodné a nevyhnutné vzhladom na legitímne ciele sledované aj národným regulacným orgánom [Comisión del Mercado de las Telecomunicaciones (spanielska Komisia pre telekomunikacný trh), dalej len "CMT"]. Odvolatelky tiez namietajú porusenie práva na obhajobu, lebo Vseobecný súd ich nútil preukázat, ze konanie Komisie bolo v rozpore so zásadou proporcionality, hoci prinálezí Komisii preukázat, ze jej konanie bolo v súlade s uvedenou zásadou. Tak ako Komisia a ECTA si myslím, ze toto tvrdenie je neprípustné, lebo nebolo uvedené v konaní pred Vseobecným súdom. 39. Po druhé odvolatelky kritizujú (bod 261 odvolania) zrejme bod 306 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru porusil zásadu právnej istoty tým, ze uznal, ze správanie, ktoré je v súlade s regulacným rámcom, môze predstavovat porusenie clánku 102 ZFEÚ. Toto tvrdenie je tiez neprípustné, lebo v konaní pred Vseobecným súdom odvolatelky namietali len porusenie zásady právnej istoty, ktoré vyplynulo z toho, ze Komisia nepreskúmala správanie CMT. 40. Po tretie odvolatelky kritizujú (bod 264 odvolania) body 299 az 304 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru zjavne skreslil ich tvrdenia týkajúce sa zásady subsidiarity a nezohladnil skutocnost, ze ciele sledované právom hospodárskej sútaze a telekomunikacným regulacným rámcom sú totozné. Toto tvrdenie povazujem za neprípustné, kedze odvolatelky neoznacili svoje tvrdenia, ktoré Vseobecný súd skreslil. 41. V rámci tretej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky kritizujú (bod 267 odvolania) preskúmanie údajného porusenia zásad lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných zo strany Komisie vykonané Vseobecným súdom. Odvolatelky konkrétne poukazujú na body 313 a 314 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil ich tvrdenia, lebo nevytýkali Komisii, ze nekonzultovala oznámenie o výhradách s CMT, ale ze nepostupovala na základe vsetkých skutkových okolností potrebných na to, aby si vytvorila názor, a primerane nespolupracovala s CMT na základe jej cinnosti, ako aj jej vplyvu na dosahovanie regulacných cielov. Vseobecný súd tým nesprávne neposúdil, ci Komisia pri výkone svojej povinnosti spolupráce a riadnej správy vecí verejných analyzovala dôvod konania CMT a prebrala s nou ciel jej konania a jej metódu výpoctu tarifných nozníc (teda test, ktorý uplatnila CMT). Toto tvrdenie povazujem za zjavne neprípustné, kedze odvolatelky neoznacili okolnosti, ktoré Vseobecný súd skreslil, ani nesprávne posúdenia, ktorých sa dopustil. Toto tvrdenie je navyse zjavne nedôvodné, kedze Vseobecný súd konstatoval - co odvolatelky nepopreli -, ze na jednej strane CMT bola naozaj zapojená do správneho konania a na druhej strane relevantné ustanovenia nariadenia c. 1/2003 nestanovujú povinnost Komisie poradit sa s národnými regulacnými orgánmi. 42. Z vyssie uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze siesty odvolací dôvod je bud neprípustný, alebo nedôvodný, a teda by sa mal zamietnut. c) Siedmy odvolací dôvod i) Prvá cast siedmeho odvolacieho dôvodu 43. Odvolatelky tvrdia (bod 274 odvolania), ze Vseobecný súd v rámci skúmania kvalifikácie porusenia ako "kvalifikovaného zneuzitia" v bodoch 353 az 369 napadnutého rozsudku porusil zásady právnej istoty a zákonnosti trestov zarucené v clánku 7 EDLP a clánku 49 Charty. Zdôraznujú, ze podla rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia(20) tieto zásady môzu bránit retroaktívnemu uplatneniu nového súdneho výkladu normy ustanovujúcej porusenie, ktorého výsledok nebolo odôvodnene mozné v case spáchania porusenia predvídat najmä vzhladom na výklad tejto normy, ktorého sa v danej dobe pridrzala judikatúra. 44. V rámci svojej prvej výhrady (bod 281 odvolania) nazvanej "Existencia jasných a predvídatelných precedensov" odvolatelky len uvádzajú zhrnutie bodov 357 az 368 napadnutého rozsudku. V rámci svojej druhej výhrady (bod 284 odvolania) kritizujú bod 357 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru ponechal vhodnost ulozenia pokuty na volnú úvahu Komisie, cím porusil svoju povinnost neobmedzeného súdneho preskúmania stanovenú v clánku 6 EDLP a v clánku 229 ES (teraz clánok 261 ZFEÚ), ako aj zásady zákonnosti a právnej istoty stanovené v clánku 7 EDLP. V rámci svojej tretej výhrady (bod 286 odvolania) odvolatelky zrejme kritizujú body 356 az 362 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze uplatnenie clánku 102 ZFEÚ na ich správanie je zalozené na jasných a predvídatelných precedensoch. V rámci svojej stvrtej výhrady (bod 302 odvolania) odvolatelky zrejme kritizujú body 363 az 369 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze metodológia pouzitá Komisiou na urcenie existencie tarifných nozníc bola primerane zalozená na jasných a predvídatelných precedensoch. 45. Celú túto prvú cast povazujem za neprípustnú, lebo odvolatelky v prvom stupni nepoukázali na otázku existencie alebo neexistencie jasných precedensov s cielom spochybnit zásadu ulozenia pokuty, ale len v súvislosti s výskou pokuty a existenciou "kvalifikovaného zneuzitia". ii) Druhá cast siedmeho odvolacieho dôvodu 46. Odvolatelky tvrdia (bod 310 odvolania), ze Vseobecný súd sa v bodoch 319 az 352 napadnutého rozsudku dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri skúmaní kvalifikácie ich správania ako "závazného porusenia spáchaného úmyselne alebo z nedbanlivosti" v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. - Prvá výhrada 47. Prvé tvrdenie: odvolatelky zrejme kritizujú body 322 az 326 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze boli schopné predpokladat definíciu trhu, ktorú pouzila Komisia v spornom rozhodnutí. Stací konstatovat - tak ako Komisia -, ze Vseobecný súd uplatnil tradicné kritériá na vymedzenie trhov zalozené na zastupitelnosti, ktoré nemozno povazovat za "nepredvídatelné". Okrem toho údajná nepredvídatelnost rozlísenia regionálnych a celostátnych velkoobchodných trhov je irelevantná, lebo oba tieto trhy boli ovplyvnené dominantným postavením a tarifnými noznicami, ktoré zaviedli odvolatelky. 48. Odvolatelky presnejsie kritizujú (bod 317 odvolania) zrejme bod 323 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru - v rozpore s judikatúrou ESLP týkajúcou sa predvídatelnosti - rozhodol, ze odvolatelky si mali obstarat odborné poradenstvo, bez toho, aby overil, ci to skutocne urobili, a predpokladal, ze toto poradenstvo sa zhodovalo s prístupom Komisie. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze judikatúra nikdy nepripisovala význam tomu, ci si podnik obstaral poradenstvo, co by znamenalo, ze podniky zostanú nepotrestané, ak si neobstarajú právne poradenstvo. 49. Odvolatelky dalej kritizujú (bod 319 odvolania) zrejme bod 326 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nedodrzal právne kritérium predvídatelnosti definície trhu a v dôsledku toho ani kritérium predvídatelnosti následkov ich správania tým, ze nezohladnil kontext a urcité okolnosti uvedené odvolatelkami, ako napríklad skutocnost, ze v dostupných precedensoch bol vymedzený jednotný trh, skutocnost, ze niektorí prevádzkovatelia pouzívali kombináciu vstupných produktov, skutocnost, ze v iných clenských státoch neexistovali celostátne a/alebo regionálne velkoobchodné trhy, skutocnost, ze smernica 2002/21/ES(21) vymedzovala jediný trh, ktorý zahrnal celostátnu a regionálnu infrastruktúru, ako aj skutocnost, ze CMT sama potvrdila toto stanovisko vo svojom rozhodnutí zo 6. apríla 2006. Tieto tvrdenia povazujem za neprípustné vzhladom na to, ze hoci jednotlivé uvedené okolnosti sú spomenuté v odvolaní, neboli spomenuté v prvom stupni na úcely vyvrátenia predvídatelnosti následkov správania odvolateliek (ani v bodoch 297 az 301 zaloby, ani v bodoch 271 az 275 repliky v prvom stupni). 50. Napokon odvolatelky kritizujú (bod 323 odvolania) zrejme bod 326 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze nemohli nevediet, ze majú dominantné postavenie na relevantných trhoch. Toto konstatovanie podla ich názoru vychádza z nesprávneho predpokladu, ze mali primerane predpokladat definíciu trhu, ktorú prijme Komisia. Okrem toho odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd pouzil nesprávne právne kritérium tým, ze vykonal vecnú analýzu namiesto toho, aby uplatnil kritérium predvídatelnosti. Tieto tvrdenia sú neprípustné, lebo odvolatelky v prvom stupni nevyjadrili nijakú pochybnost o tom, ci ich podiely na trhu môzu primerane svedcit o dominantnom postavení, a to ani v bodoch 297 az 301 zaloby, ani v bodoch 272 az 275 repliky. 51. Druhé tvrdenie: odvolatelky zrejme kritizujú body 338 az 341 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze boli schopné predvídat, ze ich cenová politika môze predstavovat protisútazné správanie. 52. V prvom rade kritizujú (bod 330 odvolania) zrejme body 339 a 340 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru uplatnil nesprávne právne kritérium tým, ze vykonal vecnú analýzu s cielom urcit, ci Komisia mohla oprávnene zasiahnut ex post , namiesto toho, aby vykonal analýzu predvídatelnosti s cielom urcit, ci takýto zásah bol primerane predvídatelný, pricom odvolatelky mali povinnost poskytnút prístup a podliehali prísnej kontrole zo strany CMT. Podla môjho názoru je úplne zrejmé, a teda "predvídatelné", ze existencia urcitej regulácie alebo urcitého dohladu zo strany vnútrostátnych odvetvových orgánov nezakladá imunitu voci uplatnovaniu Zmlúv (ako sa zdôraznuje v bode 340 napadnutého rozsudku). Okrem toho v uz citovanom rozsudku Deutsche Telekom/Komisia (body 119, 124 a 127) bolo stanovené, ze odvetvová regulácia môze byt relevantná pre posúdenie, ci podnik vedel, ze jeho správanie je protiprávne, ale nie pre urcenie, ci je toto správanie úmyselné alebo nedbanlivostné, pricom taká podmienka je splnená, pokial podnik nemohol nevediet o protisútaznej povahe svojho konania, ci uz si uvedomoval porusovanie sútazných pravidiel Zmluvy, alebo nie. 53. Odvolatelky dalej zrejme kritizujú prvú cast bodu 341 napadnutého rozsudku, ktorá sa týka regionálneho velkoobchodného produktu, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav tým, ze konstatoval, ze odvolatelky nespochybnovali, ze CMT nepreskúmala existenciu tarifných nozníc na základe skutocných historických nákladov odvolateliek, ale na základe odhadov ex ante . Odvolatelky teda tvrdia, ze vo svojej zalobe (bod 320) uviedli, ze CMT nechcela pouzit úctovné záznamy týkajúce sa ich skutocných nákladov, ale radsej poverila poradenskú spolocnost ARCOME vypracovaním modelu zalozeného na nákladoch "primerane efektívneho" hypotetického konkurenta a nie na nákladoch "rovnako efektívneho" konkurenta. Vseobecný súd tým podla odvolateliek nesprávne nezohladnil skutocnost, ze odvolatelky mohli oprávnene predpokladat, ze analýza CMT musí byt presnejsia ako analýza zalozená na ich vlastných nákladoch. Okrem toho Vseobecný súd zjavne skreslil skutkové okolnosti tým, ze nekonstatoval, ze predmetné ceny podliehali kontrole ex post . Poukazujem na to, ze odvolatelky nespochybnujú skutkové zistenie, podla ktorého CMT neanalyzovala prípadné tarifné noznice na základe skutocných historických údajov. Okrem toho tvrdenia, podla ktorých CMT pouzila kritérium "primerane efektívneho" konkurenta, nielenze nie sú podlozené, ale sú zjavne neprípustné, lebo odvolatelky ich vôbec neuviedli v prvom stupni, hoci v odôvodnení 733 sporného rozhodnutia bolo uvedené, ze CMT pouzila metódu "rovnako efektívneho" prevádzkovatela. Tieto tvrdenia sú teda v kazdom prípade irelevantné a neúcinné, lebo - ako sa uvádza v bode 302 napadnutého rozsudku - CMT viackrát vyhlásila, ze nemá k dispozícii urcité informácie potrebné na preskúmanie tarifných nozníc, takze odvolatelky nemohli ocakávat, ze kontrola zo strany CMT, zalozená na odhadoch ex ante , ich ochráni pred uplatnením práva hospodárskej sútaze ex post , ktoré sa opiera o skutocné historické údaje. Napokon Vseobecný súd vzal do úvahy údajnú kontrolu ex post , ale jednoducho konstatoval, ze táto kontrola nic nemení na jeho závere (body 303, 340, 347 a 348 napadnutého rozsudku). 54. Nakoniec odvolatelky kritizujú (bod 334 odvolania) zrejme druhú cast bodu 341 napadnutého rozsudku, ktorá sa týka celostátneho velkoobchodného produktu, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav tým, ze nezohladnil jednak to, ze tvrdili, ze ich vnútrostátne infrastruktúry sú súcastou väcsieho trhu, ktorý zahrna úcastnícku prípojku a prinajmensom regionálny prístup, ktorý podlieha regulácii prístupu ex ante zo strany CMT, a jednak to, ze podliehali kontrole ex post zo strany CMT. V tejto súvislosti stací poznamenat, ze existencia alebo neexistencia kontroly zo strany CMT je skutkovou otázkou a ze závery Vseobecného súdu v tejto súvislosti sú jasné. V kazdom prípade sú tvrdenia odvolateliek neúcinné, kedze samotná skutocnost, ze existuje potenciálna kontrola ex post , nemôze vylúcit uplatnenie práva hospodárskej sútaze. - Druhá výhrada 55. V rámci tejto výhrady (bod 338 odvolania) odvolatelky zrejme kritizujú body 343 az 352 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze neexistencia zásahu Komisie a cinnost CMT nemohli vyvolat u odvolateliek legitímnu dôveru, ze ich cenová prax je v súlade s clánkom 102 ZFEÚ. Tieto tvrdenia povazujem za neprípustné, lebo predstavujú len kritiku posúdenia skutkového stavu, ktoré prinálezí iba Vseobecnému súdu. 56. Vzhladom na vyssie uvedené zastávam názor, ze siedmy odvolací dôvod sa musí zamietnut v celom rozsahu, lebo je ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. 3. Ôsmy odvolací dôvod (výpocet sumy pokuty) a desiaty odvolací dôvod (porusenie povinnosti vykonat neobmedzené súdne preskúmanie, pokial ide o sankcie) 57. Najprv preskúmam druhé a tretie tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady a druhú výhradu prvej casti tohto ôsmeho odvolacieho dôvodu a navrhnem zamietnut ich. Potom sa budem zaoberat analýzou prvého a stvrtého tvrdenia uvedeného v rámci prvej výhrady a ostatnými výhradami v rámci ôsmeho odvolacieho dôvodu, ako aj desiatym odvolacím dôvodom, ktoré - takým ci onakým spôsobom - súvisia s otázkou, ci Vseobecný súd skutocne uplatnil svoju neobmedzenú právomoc, pokial ide o stanovenie výsky pokuty. i) Prvá cast ôsmeho odvolacieho dôvodu (druhé a tretie tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady a druhá výhrada) 58. V rámci svojho druhého tvrdenia, ktoré je súcastou prvej výhrady, odvolatelky (bod 371 odvolania) zrejme kritizujú bod 384 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze sa nachádzajú vo fakticky monopolnej situácii, pricom nezohladnil urcité podstatné znaky trhu, ako napríklad moznost napodobnit velkoobchodné produkty, neobmedzenost prístupu na trh, prísnu reguláciu, ktorej podliehali odvolatelky, a nepriame konkurencné tlaky. Kedze jediným cielom tohto tvrdenia je spochybnit posúdenie skutkového stavu Vseobecným súdom, toto tvrdenie je neprípustné. 59. Odvolatelky dalej v rámci svojho tretieho tvrdenia, ktoré je súcastou prvej výhrady (bod 374 odvolania), zrejme kritizujú bod 385 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze metóda výpoctu tarifných nozníc vyplýva zo skorsej rozhodovacej praxe Komisie, hoci uvedená metóda zahrna viaceré nové prvky, ako napríklad existenciu vstupného produktu, ktorý nie je nevyhnutný, alebo rozvíjajúceho sa trhu. 60. Odvolatelky opakujú myslienku, ze sankcia nebola predvídatelná, lebo v ich prípade islo o vstupný produkt (konkrétne "miestnu prístupovú siet spolocnosti Telefónica"), ktorý nie je nevyhnutný,(22) a opakovane odkazujú na rozsudok Bronner(23), na to, ze precedensy sa týkali výlucne "nevyhnutných vstupných produktov", a na rozsudok Industrie des poudres sphériques/Komisia(24) (pricom tvrdia, ze otázka, ci cena mala byt prílis vysoká alebo predátorská, nebola jasne zodpovedaná). Pokial ide o rozsudok Bronner, konstatujem, ze v prejednávanej veci neslo o otázku, ci zalobkyna mala alebo nemala povinnost dodávat produkt, lebo táto povinnost uz existovala. Okrem toho je jednoznacne nesprávne tvrdit, ze vsetky precedensy odkazovali na nevyhnutné vstupné produkty. Telefónica napríklad neuvádza rozhodnutie National Carbonising týkajúce sa zneuzitia, ktoré spocívalo v tom, co sa dnes nazýva "tarifné noznice"(25) . Vo veci Napier Brown(26) Komisia dospela k záveru o existencii zneuzitia dominantného postavenia v podobe tarifných nozníc, hoci boli dostupné alternatívy k produktu na vstupe. Inak povedané, Komisia v tejto veci nevyzadovala, aby vstupný produkt bol nevyhnutný.(27) Oznámenie Komisie o uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze na prístupové dohody v telekomunikacnom sektore(28), ktoré sa zaoberalo týmto problémom uz v roku 1998, tiez nevyzaduje existenciu nevyhnutného vstupného produktu alebo prílis vysokej ci predátorskej ceny. Vseobecný súd mal v skutocnosti posúdit, ci existujú precedensy, ktoré vyzadujú, aby bol vstupný produkt nevyhnutný, a nie opak. 61. Okrem toho tvrdenie, ktoré odvolatelky uviedli v prvom stupni (bod 341 odvolania), ze "nie nevyhnutná" povaha vstupného produktu v ich prípade nebola zrejmá, je dokonca neúcinné, lebo Komisia vôbec nekonstatovala, ze tento vstupný produkt má "nevyhnutnú" povahu, kedze tento znak nie je podmienkou argumentácie, ktorú Komisia uplatnuje na preukázanie existencie zneuzitia. Pokial ide o uz citovaný rozsudok Industrie des poudres sphériques/Komisia, stací poznamenat, ze odvolatelky jednoducho trvajú na tom, ze ich výklad rozsudku je správny, pricom sa v skutocnosti nezaoberajú výkladom tohto rozsudku, ktorý podáva Komisia a Vseobecný súd. 62. Co sa týka tvrdenia odvolateliek o iných nových okolnostiach pouzitých Komisiou, ktoré Vseobecný súd podla ich názoru nezohladnil, stací konstatovat, ze toto tvrdenie je neprípustné, lebo v prvom stupni bolo uvedené len na úcely znízenia pokuty a nie na spochybnenie skutocnosti, ze Komisia mohla ulozit pokutu. Okrem toho, pokial ide konkrétnejsie o tvrdenie týkajúce sa rozvíjajúcich sa trhov, rozhodnutia Wanadoo Interactive(29) a Deutsche Telekom sa tiez týkali trhov, ktoré sa nachádzali vo fáze rozmachu, takze bolo jasné, ze táto okolnost sama osebe nestací na vylúcenie zneuzitia. 63. Odvolatelky napokon v rámci svojej druhej výhrady zrejme kritizujú body 377 az 407 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd sa podla ich názoru dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri posudzovaní konkrétnych úcinkov predmetného zneuzitia a konkrétnejsie (zrejme v kazdom prípade): i) body 394 az 398 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd sa podla ich názoru dopustil nesprávnych právnych posúdení pri posudzovaní vývoja ich podielu na maloobchodnom trhu (bod 380 odvolania); ii) bod 399 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav, kedze Komisia v spornom rozhodnutí sama uznala, ze dvaja prevádzkovatelia dosiahli podiel na trhu vyssí ako 1 % (Wanadoo Espańa a Ya.com) (bod 385 odvolania); iii) bod 401 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze rýchlejsie tempo rastu odvolateliek na velkoobchodnom trhu je konkrétnym nepriamym dôkazom o vylúcení ich konkurentov (bod 390 odvolania); iv) bod 407 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze vysoká úroven maloobchodných cien v Spanielsku predstavuje presvedcivý nepriamy dôkaz o konkrétnom dosahu ich správania na spanielskom trhu, hoci Komisia nepreukázala prícinnú súvislost medzi predmetným zneuzitím a vysokou úrovnou maloobchodných cien (bod 393 odvolania), a v) bod 409 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze nízka miera prieniku sirokopásmového internetu predstavuje presvedcivý nepriamy dôkaz o konkrétnom dosahu ich správania na spanielskom trhu, bez ohladu na dalsie faktory uvedené odvolatelkami, ktoré vysvetlovali túto nízku mieru (bod 399 odvolania). 64. Zastávam názor, ze námietke neprípustnosti, ktorú voci tejto druhej výhrade ako celku vzniesla Komisia a France Telecom, treba vyhoviet. Táto výhrada totiz spocíva na tvrdeniach, ktoré neboli uvedené v prvom stupni, a vyzýva Súdny dvor, aby opätovne preskúmal skutkový stav. Vseobecný súd v kazdom prípade uplatnil správne kritérium, a to ci existujú "konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit konkrétny vplyv, aký mohlo porusenie mat vzhladom na hospodársku sútaz" (bod 390 napadnutého rozsudku), a odvolatelky len spochybnujú dostatocnost dôkazov, pricom vsak nenamietajú nijaké skreslenie. ii) Prvé a stvrté tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady, tretia a stvrtá výhrada v rámci prvej casti, ako aj zvysok ôsmeho a desiateho odvolacieho dôvodu 65. Najprv uvediem tvrdenia úcastníkov konania a následne ich zhrniem s cielom urcit podstatnú otázku polozenú Súdnemu dvoru v tomto odvolaní. - Tvrdenia úcastníkov konania 66. V rámci prvého tvrdenia, ktoré je súcastou prvej výhrady (bod 362 odvolania), odvolatelky zrejme kritizujú body 382 ŕ 387 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd sa podla ich názoru dopustil nesprávnych právnych posúdení pri kvalifikácii povahy porusenia podla usmernení z roku 1998 na výpocet pokút. Tvrdia, ze Vseobecný súd najmä vychádzal z toho, ze konstatovanie, ze nedoslo k poruseniu zásady právnej istoty, nevyhnutne znamená existenciu "kvalifikovaného zneuzitia". Podla odvolateliek bolo cielom ich argumentácie týkajúcej sa zásady právnej istoty preukázat, ze neboli schopné predvídat, ze ich správanie je protiprávne, zatial co cielom ich argumentácie týkajúcej sa kvalifikovaného zneuzitia bolo preukázat, ze neslo zjavné ("clear-cut") zneuzitie v zmysle usmernení z roku 1998. Odvolatelky dodávajú, ze mohli oprávnene pochybovat o zneuzívajúcej povahe svojho správania. 67. Komisia v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa zaoberal otázkou, ci doslo ku "kvalifikovanému zneuzitiu", ked v bodoch 353 az 369 napadnutého rozsudku mimoriadne podrobne odpovedal na kazdé z tvrdení uvedených v prvom stupni a dospel k záveru, ze precedensy boli dostatocne jasné. 68. V rámci stvrtého tvrdenia, ktoré je súcastou prvej výhrady, odvolatelky (bod 375 odvolania) kritizujú okrem iného bod 386 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne odmietol kvalifikovat porusenie v období pred uverejnením rozhodnutia Deutsche Telekom ako "závazné" a nie ako "velmi závazné". 69. Komisia tvrdí, ze je potrebné posudzovat napadnutý rozsudok ako celok a ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze porusenie je "velmi závazné", bez ohladu na rozhodnutie Deutsche Telekom. 70. V rámci tretej výhrady odvolatelky (bod 409 odvolania) zrejme kritizujú body 412 a 413 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru porusil zásadu zákazu diskriminácie tým, ze rozhodol, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, aj napriek existencii velmi podobných precedensov, ako sú v ich prípade rozhodnutia Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom. 71. Podla Komisie táto výhrada nepreukazuje nijaké nesprávne právne posúdenie, kedze nijaká právna norma nebráni kvalifikácii porusenia, ktorého dosah je obmedzený na jeden clenský stát, ako "velmi závazného". Komisia navyse odkazuje na bod 413 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd poukázal na podstatné rozdiely so skorsími vecami, ktoré odvolatelky nikdy nespochybnili. 72. V rámci svojej stvrtej výhrady odvolatelky (bod 414 odvolania) zrejme kritizujú body 415 az 420 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nezohladnil variabilnú intenzitu závaznosti porusenia pocas obdobia porusenia. 73. Komisia v podstate tvrdí, ze v odôvodneniach 750 a 760 sporného rozhodnutia uznala, ze porusenie bolo pocas urcitých období "menej závazné", co preukazuje, ze pri výpocte sumy pokuty bola zohladnená variabilná intenzita závaznosti. Komisia tiez zdôraznuje, ze rozdelenie obdobia porusenia na dve rôzne obdobia neprichádza do úvahy, lebo Vseobecný súd za stával názor, ze porusenie bolo pocas obidvoch období velmi závazné. 74. V rámci druhej casti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu odvolatelky namietajú porusenie zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov. V rámci svojej prvej výhrady odvolatelky (bod 424 odvolania) zrejme kritizujú body 424 az 427 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie rozhodol, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. 75. Komisia pripomína, ze v prvom stupni preukázala rozdiely medzi prejednávanou vecou a vecami, ktoré citujú odvolatelky, a dodáva, ze má právomoc zvýsit úroven pokút, najmä ak sa ukázalo, ze predchádzajúca úroven nie je odstrasujúca. V dôsledku toho skutocnost, ze základná suma je ovela vyssia ako základná suma ulozená v rozhodnutiach Wanadoo Interactive alebo Deutsche Telekom, nie je relevantná pre posúdenie zákonnosti základnej sumy v prejednávanej veci. 76. V rámci svojej druhej výhrady odvolatelky (bod 428 odvolania) zrejme kritizujú body 428 az 432 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd sa podla ich názoru bez toho, aby vykonal neobmedzené súdne preskúmanie s cielom overit primeranost sankcie, a teda v rozpore so zásadou proporcionality jednoducho odvolal na volnú úvahu Komisie pri urcovaní výsky pokút. 77. Komisia v podstate poznamenáva, ze Vseobecný súd sa nielenze odvolal na volnú úvahu Komisie, ale v bode 432 napadnutého rozsudku skutocne overil, ci pokuta nie je neprimeraná. 78. V rámci svojej tretej výhrady odvolatelky (bod 432 odvolania) zrejme kritizujú bod 433 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nevykonal neobmedzené súdne preskúmanie s cielom overit, ci zásada odstrasujúceho úcinku pokuty nebola nenálezite uprednostnená pred zásadou individualizácie trestov. 79. Komisia priznáva, ze jej nie je jasné, aké nesprávne právne posúdenie odvolatelky namietajú. Zdôraznuje, ze jednak z nijakej právnej zásady nevyplýva, ze "individuálny úcinok" musí mat prednost pred "vseobecným odstrasujúcim úcinkom", a jednak v spornom rozhodnutí je mimoriadne podrobne vysvetlené, preco pokuta zodpovedá okolnostiam prejednávanej veci. 80. Napokon v rámci svojej stvrtej výhrady odvolatelky (bod 435 odvolania) zrejme kritizujú body 434 a 435 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru porusil povinnost odôvodnenia tým, ze rozhodol, ze Komisia nie je povinná osobitne dôsledne odôvodnit svoje rozhodnutie ulozit podstatne vyssiu pokutu, nez akú ulozila v rozhodnutiach Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom. 81. Komisia v podstate tvrdí, ze vzhladom na to, ze odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze overil, ci sú údaje "uvedené" v spornom rozhodnutí, stvrtá výhrada nepreukazuje nijaké nesprávne právne posúdenie, lebo v rámci odôvodnenia je potrebné overit, ci Komisia poskytla dostatocné odôvodnenie, a nie ci predlozila dôkazy na podporu svojho odôvodnenia. 82. V rámci tretej casti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu odvolatelky (body 439 a 440 odvolania) tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bodoch 437 az 443 napadnutého rozsudku pri skúmaní zvýsenia základnej sumy na úcely odstrasenia dopustil nesprávnych právnych posúdení. 83. Komisia a France Telecom v prvom rade poznamenávajú, ze body 437 az 443 napadnutého rozsudku presne vyvracajú tvrdenia odvolateliek. Komisia dalej zdôraznuje, ze súdy Únie potvrdili zákonnost praxe spocívajúcej v zvýsení pokuty ulozenej velkým podnikom, ako to bolo v rozsudkoch Showa Denko/Komisia a Lafarge/Komisia(30) . Napokon Komisia dodáva, ze zvýsenie o 25 % je ovela nizsie ako zvýsenie, ktoré Komisia zvycajne uplatnuje. 84. V rámci stvrtej casti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu, ktorá je formálne zahrnutá do tretej casti odvolania, odvolatelky (bod 445 odvolania) v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bodoch 444 az 452 napadnutého rozsudku pri skúmaní kvalifikácie ich správania ako "dlhodobého porusenia" dopustil nesprávnych právnych posúdení. 85. Pokial ide o koniec porusenia, Komisia zdôraznuje, ze listiny, ktoré predlozili odvolatelky, zalozené v spise neobsahujú nic, co by poukazovalo na zmeny cien od júna do decembra 2006. 86. V rámci piatej casti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu, ktorá je formálne zahrnutá do tretej casti odvolania, odvolatelky (bod 453 odvolania) v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bodoch 453 az 461 napadnutého rozsudku pri skúmaní znízenia pokuty na základe polahcujúcich okolností dopustil nesprávnych právnych posúdení. 87. Co sa týka nedbanlivosti, Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd dôsledne posúdil tento aspekt v bode 458 napadnutého rozsudku, ktorý treba vykladat z hladiska napadnutého rozsudku ako celku. Pokial ide o novost, Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd v bode 461 napadnutého rozsudku oprávnene odkázal na body 356 az 368 tohto rozsudku, lebo v týchto bodoch uz posúdil závaznost porusenia, a ze polahcujúca okolnost tiez prispieva k posúdeniu tejto závaznosti. 88. V rámci svojho desiateho odvolacieho dôvodu odvolatelky (bod 474 odvolania) tvrdia, ze Vseobecný súd porusil clánok 229 ES (teraz clánok 261 ZFEÚ) tým, ze nerespektoval svoju povinnost vykonat neobmedzené súdne preskúmanie sankcií. 89. Komisia tvrdí, ze kazdé z tvrdení uvedených v rámci desiateho odvolacieho dôvodu bolo podrobne vyvrátené v jej odpovediach na ostatné odvolacie dôvody. - Analýza 90. Ako vyplýva z tvrdení úcastníkov konania, prvá (prvé a stvrté tvrdenie), tretia a stvrtá výhrada uvedená v rámci prvej casti ôsmeho odvolacieho dôvodu, prvá, druhá, tretia a stvrtá výhrada uvedená v rámci druhej casti ôsmeho odvolacieho dôvodu, ako aj jeho tretia, stvrtá a piata cast a napokon desiaty odvolací dôvod sa do velkej miery prekrývajú. Vsetky tvrdenia odvolateliek súvisiace s výpoctom pokuty sa totiz v podstate týkajú uplatnenia neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu a dodrzania zásad proporcionality, zákazu diskriminácie a individualizácie trestov. Dalej teda rozoberiem otázku, ci Vseobecný súd v napadnutom rozsudku skutocne uplatnil svoju neobmedzenú právomoc, co je jeho povinnost, alebo ci sa nesprávne odvolal len na volnú úvahu Komisie. a) Prvá cast: práva a povinnosti Komisie 91. Hoci z judikatúry vyplýva, ze na to, aby boli dodrzané zásady zákazu diskriminácie a proporcionality, sa v tom istom rozhodnutí Komisie musí pouzit vo vztahu ku vsetkým clenom kartelu tá istá metóda výpoctu(31), je pravda, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze "predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú indikatívnu povahu, pokial ide o existenciu diskriminácie"(32) . 92. "Skutocnost, ze Komisia v minulosti ulozila pokuty urcitej úrovne za urcité kategórie porusenia, ju teda nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven, ak sa to povazuje za nevyhnutné na zabezpecenie vykonania politiky hospodárskej sútaze Únie, ktorá je aj nadalej výlucne vymedzená nariadením Rady (ES) c. 1/2003"(33) . Vseobecný súd dodal(34), ze "Komisia totiz nemôze byt nútená stanovit pokuty s dokonalou koherenciou vo vztahu k pokutám ulozeným v iných veciach". 93. Súdny dvor totiz zdôraznil, ze "vykonanie tejto politiky vyzaduje, aby Komisia mohla prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky v danej oblasti"(35), najmä ked sa ukázalo, ze predtým uplatnované úrovne neboli odstrasujúce. 94. Podla Súdneho dvora treba dalej dodat, ze "závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy"(36) . 95. Treba spomenút aj judikatúru Vseobecného súdu, ktorý mal rozhodnút o týchto otázkach. Vseobecný súd v rozsudku Archer Daniels Midland/Komisia správne poznamenal, ze "pokial ide o porovnanie... s inými rozhodnutiami Komisie vydanými v oblasti pokút, vyplýva z neho, ze tieto rozhodnutia môzu byt relevantné vo vztahu k respektovaniu zásady rovnosti zaobchádzania len vtedy, ak sa preukáze, ze okolnosti vecí týkajúcich sa týchto iných rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci "(37) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 96. V rozsudku Tréfilunion/Komisia (nazývanom kartel "Ocelové zvárané pletivo")(38) Súd prvého stupna správne spresnil, ze "hoci je ziaduce, aby podniky - aby mohli zaujat stanovisko s úplnou znalostou veci - podrobne poznali, podla akéhokolvek systému, ktorý Komisia povazuje za vhodný, spôsob výpoctu pokuty, ktorá im bola ulozená, bez toho aby boli na tento úcel povinné podat zalobu proti rozhodnutiu Komisie - co by bolo v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných -, v prejednávanej veci vzhladom na citovanú judikatúru, skutocnosti obsiahnuté v rozhodnutí a nedostatocnú spoluprácu zalobkyne... výhradu týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia nemozno uznat" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 97. Okrem toho, ako Vseobecný súd správne poznamenal vo svojej judikatúre, "vzdy ked sa Komisia rozhodne ulozit pokutu podla práva hospodárskej sútaze, je povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi inými zásadu rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tak ako ich vykladajú súdy Únie"(39) . 98. Na základe zhrnutia vyssie uvedených úvah konstatujem, ze povinnost odôvodnenia Komisie, ktorej význam potvrdili aj nedávne rozsudky Chalkor/Komisia a KME Germany a i./Komisia (nazývané kartel "Trh s medenými priemyselnými/instalacnými rúrami"), ako aj judikatúra ESLP(40), je podstatou relevantnosti porovnania sporného rozhodnutia s predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie v rozsahu, v akom ukladajú pokutu, pre posúdenie dodrzania zásad zákazu diskriminácie a proporcionality. 99. V prvom rade Súdny dvor v bode 73 uz citovaného rozsudku Sarrió/Komisia(41) rozhodol, ze "vzhladom na judikatúru spomenutú v bodoch 341 a 342 napadnutého rozsudku[(42) ] poziadavka formálnej nálezitosti, ktorou je povinnost odôvodnenia, je splnená, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie prvky posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost a dlzku porusenia. V prípade neexistencie takých prvkov by rozhodnutie bolo poznacené vadou nedostatku odôvodnenia". 100. Súdny dvor dalej v bode 76 tohto rozsudku dodal, ze "je pravda, ze Komisia sa nemôze výlucným a mechanickým pouzitím aritmetických vzorcov vzdat svojej volnej úvahy. Môze vsak uviest vo svojom rozhodnutí odôvodnenie, ktoré ide nad rámec poziadaviek pripomenutých v bode 73 tohto rozsudku, okrem iného uviest císelné údaje, ktorými sa riadila , najmä pokial ide o sledovaný odstrasujúci úcinok, pri výkone svojej diskrecnej právomoci pri stanovovaní pokút ulozených viacerým podnikom, ktoré sa v rôznej miere podielali na porusení" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 101. Napokon Súdny dvor v bode 77 tohto rozsudku rozhodol, ze "môze byt totiz ziaduce , aby Komisia vyuzila túto moznost s cielom umoznit podnikom podrobne sa oboznámit so spôsobom výpoctu pokuty, ktorá im bola ulozená. Vo vseobecnosti to môze zvýsit transparentnost konania orgánu verejnej moci a ulahcit Súdu prvého stupna výkon jeho neobmedzenej právomoci, v rámci ktorej musí mat moznost posúdit okrem zákonnosti [sporného] rozhodnutia aj primeranost ulozenej pokuty . Táto moznost vsak... nemôze zmenit rozsah poziadaviek vyplývajúcich z povinnosti odôvodnenia" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 102. Hoci z tejto judikatúry jasne vyplýva, ze oznámenie spôsobu výpoctu pokuty Komisiou je len "ziaducou" moznostou, ktorá stricto sensu nespadá do povinnosti odôvodnenia, ktorá vyzaduje len uvedenie prvkov posúdenia, ktoré Komisii umoznili zmerat závaznost a dlzku porusenia(43), treba si polozit otázku, ci to znamená, ze Komisia môze súcasne zamlcat metódu výpoctu pokuty a neuviest podrobné vysvetlenie drastického zvýsenia ulozenej pokuty v porovnaní s velmi podobnými skorsími prípadmi, a to z hladiska uz citovaných rozsudkov Chalkor a KME, ako aj Menarini v rozsahu, v akom tieto rozsudky spresnili rozsah povinnosti Vseobecného súdu vykonat neobmedzené súdne preskúmanie. 103. Pripomínam totiz, ze Súdny dvor najprv v bode 60 uz citovaného rozsudku Chalkor/Komisia spresnil, ze "usmernenia, o ktorých Súdny dvor rozhodol, ze predstavujú orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa správny orgán nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania[(44) ], sa obmedzujú na opis metódy preskúmania porusenia uplatnovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohladnovala pri urcovaní výsky pokuty ". 104. V tejto súvislosti podla bodu 61 uz citovaného rozsudku Chalkor/Komisia (ako aj podla bodu 128 uz citovaného rozsudku KME Germany a i./Komisia) " povinnost odôvodnenia aktov Únie[, ktorá má] osobitnú dôlezitost [, a] Komisii prinálezí, aby odôvodnila rozhodnutie a najmä vysvetlila zvázenie a zhodnotenie zohladnených skutocností... Existencia odôvodnenia musí byt overená súdom ex offo " (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 105. Tiez pripomínam, ze judikatúra Súdneho dvora(45) spresnuje, "ze hoci rozhodnutie Komisie vyplývajúce z ustálených rozhodnutí sa môze odôvodnit v súhrnnej podobe, napríklad prostredníctvom odkazu na takúto prax, Komisia musí poskytnút jednoznacné odôvodnenie, ak zasla podstatne dalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Bez tohto vysvetlenia je neobmedzené súdne preskúmanie ovela tazsie. 106. Napokon konstatujem, ze odôvodnenie Komisie je ovela transparentnejsie a podrobnejsie, ked "navrhuje" pokutu alebo penále [v konaní o dvojakom nesplnení povinnosti (clánok 260 ods. 2 ZFEÚ)] ako ked sama "rozhodne" o pokute (v konaní podla práva hospodárskej sútaze)(46) . b) Druhá cast: neobmedzená právomoc Vseobecného súdu aa) Teória neobmedzenej právomoci 107. Rímskou zmluvou z 25. marca 1957(47) bola Súdnemu dvoru zverená v oblasti sankcií celkom mimoriadna právomoc: neobmedzená právomoc. Táto právomoc mu dovoluje - najmä v oblasti práva hospodárskej sútaze - nielen zrusit alebo potvrdit pokutu a jej sumu, ale tiez zvýsit alebo znízit túto sumu. 108. Ako Súdny dvor uviedol v bode 130 uz citovaného rozsudku KME Germany a i./Komisia, "preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 17 nariadenia c. 17 a teraz je zakotvená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále[(48) ]" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 109. Bez toho, aby doslo k zmene znenia Zmluvy alebo nariadení, ktoré priznávajú túto právomoc Súdnemu dvoru(49), vseobecné zásady práva Únie, nadobudnutie úcinnosti Charty (ktorá má podla clánku 6 ods. 1 prvého pododseku ZEÚ v súcasnosti rovnakú právnu silu ako Zmluvy) a judikatúra tak ESLP, ako aj Súdneho dvora potvrdili, ze najmä v súvislosti s pokutami ulozenými Komisiou vo veciach hospodárskej sútaze z neobmedzenej právomoci vyplýva Súdnemu dvoru(50) povinnost vykonat v tejto súvislosti vlastné posúdenie. 110. Najmä z uz citovaného rozsudku ESLP Menarini vyplýva, ze "neobmedzené súdne preskúmanie" zahrna právomoc zmenit napadnuté rozhodnutie vo vsetkých - skutkových aj právnych - aspektoch, ako aj právomoc zaoberat sa vsetkými skutkovými a právnymi otázkami relevantnými pre spor, ktorý Vseobecný súd prejednáva. 111. Sudca Pinto de Albuquerque vo svojom odlisnom stanovisku v tej istej veci správne poznamenal, ze "v rovine zásad uplatnovanie verejnoprávnych sankcií prekracuje rámec tradicných úloh verejnej správy a musí prinálezat súdu . Ak by overenie skutkových podmienok uplatnenia verejnoprávnej sankcie mohlo byt vyhradené pre správny orgán bez následného dôkladného preskúmania zo strany súdov, uvedené zásady [delby právomocí a zákonnosti sankcií] by boli úplne skreslené" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 112. V uz citovaných rozsudkoch Chalkor a KME Súdny dvor tiez jasne konstatoval, ze neobmedzené súdne preskúmanie, ktoré vykonáva Vseobecný súd, zahrna tak právne, ako aj vecné preskúmanie a tiez právomoc posúdit dôkazy, zrusit sporné rozhodnutie a zmenit výsku pokút.(51) 113. Ako poznamenala generálna advokátka Kokott(52), otázka, ci Vseobecný súd skutocne vykonal neobmedzené súdne preskúmanie, je "skutocný právny problém... [I]de o rozsah právnych poziadaviek na posúdenie námietky diskriminácie Vseobecným súdom, a najmä o intenzitu kontroly, ktorú by Vseobecný súd mal v tejto súvislosti voci Komisii vykonávat. Ide pritom o otázku, ktorá je opakovane predmetom diskusie a v súcasnosti je aj vzhladom na [Chartu] predmetom coraz väcsej pozornosti. ... Clánok 47 Charty... zakotvuje právo na úcinnú súdnu ochranu, ktoré je tiez uznané ako vseobecná zásada práva Únie.[(53) ] ... Toto základné právo okrem iného zahrna právo na preskúmanie úradných rozhodnutí nezávislým súdom v spravodlivom konaní" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 114. Okrem toho podla clánku 49 ods. 3 Charty, ktorý sa týka zásad zákonnosti a primeranosti trestných cinov a trestov, sú súdy Únie povinné zarucit úcinnost zásady, podla ktorej "prísnost trestov nesmie byt neprimeraná trestnému cinu". 115. ESLP navyse tiez rozhodol, ze preskúmanie administratívnej sankcie znamená, ze súd musí overit a podrobne preskúmat primeranost sankcie vo vztahu k spáchanému deliktu, s prihliadnutím na relevantné kritériá, vrátane proporcionality samotnej sankcie, a prípadne ju nahradit (pozri rozsudok Menarini, uz citovaný, body 64 az 66). 116. V práve Únie zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie (a je zakotvená v Charte), rovnako vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom ak sa ponúka výber medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom.(54) 117. V rámci konaní týkajúcich sa uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze uplatnenie zásady proporcionality znamená, ze pokuta ulozená urcitej spolocnosti nesmie byt neprimeraná vo vztahu k cielom sledovaným Komisiou a ze jej výska musí byt primeraná vo vztahu k poruseniu, najmä s prihliadnutím na jeho závaznost. Na tento úcel musí Vseobecný súd preskúmat vsetky relevantné okolnosti, akými sú správanie podniku a jeho úloha pri preukázaní protisútaznej praktiky, jeho velkost, hodnota predmetného tovaru a tiez zisk, ktorý podnik dosiahol spáchaným porusením, ako aj sledovaný ciel odstrasenia a riziká pre ciele Únie, ktoré vyvolávajú porusenia tohto druhu. 118. Inak povedané, Vseobecný súd musí v rámci posudzovania proporcionality výsky pokuty v celom rozsahu uplatnit svoju neobmedzenú právomoc.(55) 119. Okrem toho zásada zákazu diskriminácie "vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené"(56) . 120. Z toho vyplývajú dve veci. V prvom rade musí odôvodnenie Komisie umoznit Vseobecnému súdu posúdit primeranost a nediskriminacnú povahu pokuty. Ako uvádza Súdny dvor, "odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES [teraz clánok 296 ZFEÚ] [musí byt] prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie "(57) (kurzívou zvýraznil generálny advokát), v prejednávanej veci vykonat neobmedzené súdne preskúmanie. 121. To teda znamená, ze posúdenie Vseobecného súdu musí byt dostatocne nezávislé od posúdenia Komisie, kedze Vseobecný súd sa nemôze opierat len o sumu stanovenú - pomerne abstraktne, ako to zrejme bolo v prípade základnej sumy v prejednávanej veci - Komisiou ani sa cítit viazaný výpoctami Komisie alebo úvahami, ktoré Komisia vzala do úvahy pri urcovaní tejto pokuty.(58) 122. Ako Vseobecný súd správne poznamenal vo veci Volkswagen/Komisia(59) (v ktorej Súdny dvor zamietol odvolanie), "prinálezí totiz Súdu prvého stupna, aby v rámci svojej právomoci v danej oblasti sám posúdil okolnosti daného prípadu s cielom urcit výsku pokuty " (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V uvedenom rozsudku Súd prvého stupna - vzhladom na vsetky okolnosti a úvahy na základe svojej neobmedzenej právomoci - povazoval za opodstatnené znízit sumu pokuty z 102 000 000 ECU na 90 000 000 eur. 123. Ako velmi správne poznamenal generálny advokát Mengozzi(60), "podmienky, za ktorých súdy [Únie] môzu uplatnit neobmedzenú právomoc, nemôzu byt vymedzené usmerneniami Komisie, ktoré predstavujú interný organizacný akt tejto institúcie" a ktoré tvoria len "soft law"(61), aj ked - ako uvádza generálny advokát Bot(62) - Vseobecný súd sa v skutocnosti "prílis casto obmedzuje na skúmanie, ci Komisia správne uplatnila metodiku, ktorú [si sama] stanovila vo svojich usmerneniach, [hoci] stanovenie výsky pokuty spravidla nevyzaduje komplexné ekonomické posúdenia, ktoré by mali byt vyhradené pre Komisiu a podliehat obmedzenému súdnemu preskúmaniu". 124. Proti prístupu, ktorý presadzujem v týchto návrhoch, sa casto uvádza jeden argument, a to ze Vseobecný súd sa nesmie alebo nemôze "miesat" do stanovovania pokuty a tým aj do politiky hospodárskej sútaze, ktorá spadá výlucne do zodpovednosti Komisie. S týmito úvahami nesúhlasím, kedze Vseobecný súd rozhoduje len o konkrétnej veci. Komisia si teda ponecháva vsetky svoje právomoci na vymedzenie a uplatnenie svojej vseobecnej politiky v iných veciach. 125. Z vyssie uvedeného a osobitne na základe bodu 62 uz citovaného rozsudku Chalkor/Komisia a bodu 129 uz citovaného rozsudku KME Germany a i./Komisia vyvodzujem, ze Vseobecný súd sa podla môjho názoru pocas preskúmavania v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania alebo na to, aby nevyzadoval od Komisie, aby vysvetlila zmenu svojej politiky v oblasti pokút v konkrétnej veci , nemôze opierat o volnú úvahu Komisie alebo len o zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila, pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií uvedených v usmerneniach z roku 1998 alebo hodnotenie týchto dôkazov. 126. V kazdom prípade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze - hoci Vseobecný súd môze prípadne odkázat "na 'volnú úvahu` a 'podstatnú mieru volnej úvahy` alebo na 'sirokú mieru volnej úvahy` Komisie [co by podla mna uz nemal robit], takéto odkazy mu ne[môzu zabránit] vykonat plné a úplné právne a vecné preskúmanie, ktoré [je] povinný vykonat "(63) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 127. Súdny dvor v bode 78 svojho uz citovaného rozsudku Chalkor/Komisia rozhodol, ze "Vseobecný súd sa neobmedzil na preskúmanie súladu s usmerneniami, ale sám v bode 145 napadnutého rozsudku preskúmal primeranost sankcie". 128. Súdny dvor v rozsudku SCA Holding/Komisia(64) tiez pripomenul, ze "Súd prvého stupna má v rámci neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva clánok 172 Zmluvy o ES [teraz clánok 261 ZFEÚ] a clánok 17 nariadenia c. 17 [clánok 31 nariadenia c. 1/2003], právomoc posúdit primeranost výsky pokút . Toto posúdenie môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktoré samy osebe nemusia byt uvedené v rozhodnutí na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 190 Zmluvy [teraz clánok 296 ZFEÚ]" (kurzívou zvýraznil generálny advokát) . 129. Vseobecný súd teda musí sám posúdit, ci je pokuta vhodná a primeraná, a je povinný sám zistit, ci Komisia skutocne vzala do úvahy vsetky okolnosti relevantné na úcely výpoctu pokuty, pricom Vseobecný súd musí byt z tohto dôvodu tiez oprávnený preskúmat skutocnosti a okolnosti uvedené zalobcami v konaní pred ním.(65) 130. Vseobecný súd navyse v niektorých veciach uz uviedol úvahy v tomto zmysle. 131. V rozsudku Romana Tabacchi(66) (ktorý nebol napadnutý odvolaním na Súdnom dvore) Vseobecný súd správne konstatoval, ze "neobmedzená súdna právomoc, ktorú v súlade s clánkom 229 ES [teraz clánok 261 ZFEÚ] priznáva Vseobecnému súdu clánok 31 nariadenia c. 1/2003, ho oprávnuje, aby okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len odmietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti, najmä s cielom zmenit výsku pokuty, pokial mu je otázka ich výsky predlozená na posúdenie... [S]tanovenie pokuty Vseobecným súdom nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpoctom. Navyse Vseobecný súd , ktorý rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, nie je viazaný výpoctami Komisie, ani jej usmerneniami ..., ale svoje posúdenie musí vykonat s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti prípadu " (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 132. V bodoch 283 az 285 uvedeného rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze "Vseobecný súd sa s prihliadnutím na tieto okolnosti domnieva, ze pokuta vo výske rovnajúcej sa 2,05 milióna eur, akou je pokuta, ktorú 20. októbra 2005 ulozila Komisia, môze sama osebe spôsobit, ze zalobkyna bude musiet vstúpit do likvidácie, a v dôsledku toho opustit trh, co môze mat zrejme závazné negatívne dopady, uvádzané zalobkynou v rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu. ... Na základe predchádzajúcich úvah, a najmä vzhladom na kumulatívny úcinok vyssie konstatovaných protiprávnych postupov, ako aj na nízku platobnú schopnost zalobkyne sa Vseobecný súd domnieva, ze spravodlivým posúdením vsetkých skutkových okolností prípadu treba dospiet k záveru, ze konecná suma pokuty ulozenej zalobkyni sa stanovuje na 1 milión eur. Sankcia v takejto výske umoznuje totiz úcinne postihnút protiprávne správanie zalobkyne, pretoze nie je zanedbatelná a má dostatocný odstrasujúci úcinok. Akákolvek vyssia suma pokuty, ako je táto, by bola vzhladom na porusenie vytýkané zalobkyni posudzované v celkových súvislostiach neprimeraná. ... Pokuta vo výske rovnajúcej sa 1 milión eur predstavuje spravodlivú sankciu za správanie vytýkané zalobkyni v prejednávanej veci" (kurzívou zvýraznil generálny advokát)(67) . 133. Vo svojom uz citovanom rozsudku Groupe Danone/Komisia (nazývanom kartel "Belgický trh s pivom") Súdny dvor zamietol odvolací dôvod zalozený na porusení pravidla ne ultra petita , ktorého sa údajne dopustil Súd prvého stupna pri zmene spôsobu uplatnenia koeficientu z dôvodu polahcujúcich okolností bez akéhokolvek návrhu v tejto súvislosti, len preto, lebo vzhladom na to, ze otázka výsky pokuty mu bola predlozená na posúdenie, Súd prvého stupna bol na základe clánku 229 ES (teraz clánok 261 ZFEÚ) a nariadenia c. 17, ktoré bolo nahradené nariadením c. 1/2003, oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit sumu pokuty ulozenej Komisiou.(68) 134. Ako správne zdôraznil generálny advokát Mengozzi(69), toto posúdenie je lahko pochopitelné, ked sa funkcia neobmedzenej právomoci chápe ako dodatocná záruka pre podniky, ze výsku im ulozenej pokuty co najintenzívnejsie preskúma nezávislý a nestranný súd. Túto kvalifikáciu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu ako "dodatocnej záruky" uz Súdny dvor potvrdil v rámci vymedzenia rozsahu práva podnikov na obhajobu v konaní pred Komisiou v súvislosti s ukladaním pokút.(70) 135. Tiez súhlasím s generálnym advokátom Mengozzim, ktorý vo svojich návrhoch prednesených v uz citovanej veci Komisia/Tomkins uvádza, ze táto kvalifikácia môze znamenat len to, ze ked podniky na Vseobecnom súde spochybnujú sumu pokuty s plným vedomím jej presnej výsky urcenej Komisiou, majú moznost vzniest akúkolvek námietku voci výpoctu tejto sumy zo strany Komisie z hladiska jeho zákonnosti i primeranosti, cím môzu akýmkolvek prostriedkom obhajoby nad rámec obmedzení vlastných preskúmaniu zákonnosti ovplyvnit názor súdu, pokial ide o primeranú výsku pokuty.(71) Ako vsak správne dodáva, aby táto funkcia dodatocnej záruky mohla byt úcinná, Vseobecný súd musí mat moznost(72) zohladnit vsetky skutkové okolnosti, napríklad vrátane okolností, ktoré nastali po vydaní pred ním spochybnovaného rozhodnutia(73), co by mu obmedzenia vlastné preskúmaniu zákonnosti v zásade neumoznili(74) . 136. Spomeniem aj rozsudok Vseobecného súdu vo veci Siemens Österreich a i./Komisia (nazývaný kartel "Rozvádzace izolované plynom")(75), v ktorom Vseobecný súd na základe zásady individuálnosti trestov a sankcií rozhodol, ze "v tomto ohlade Komisia na rozdiel od toho, co uvádza..., nemôze volne stanovit sumy, ktoré sa majú platit solidárne. Zo zásady individuálnosti trestov a sankcií... totiz vyplýva, ze kazdá spolocnost musí mat moznost vyvodit z rozhodnutia, ktoré jej ukladá solidárne zaplatenie pokuty s jednou alebo viacerými spolocnostami, výsku podielu, ktorého zaplatenie jej prinálezí vo vztahu k jej solidárnym spoludlzníkom, akonáhle bude pohladávka Komisie uspokojená. Na tieto úcely musí Komisia najmä spresnit obdobia, pocas ktorých sú dotknuté spolocnosti (spolu)zodpovedné za porusujúce správania podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, a prípadne stupen zodpovednosti uvedených spolocností na týchto správaniach. ... Preto mala Komisia v prejednávanej veci zohladnit zistenia, ku ktorým dospela v odôvodnení c. 468... rozhodnutia [posudzovaného v uvedenej veci], pokial ide o obdobia spolocnej zodpovednosti spolocností, ktoré sú súcastou podniku VA Tech, na stanovenie súm, ktoré majú tieto spolocnosti solidárne zaplatit. Tieto sumy musia odzrkadlovat v co najväcsej moznej miere rôzne podiely na spolocnej zodpovednosti uvedených podnikov, ako sú identifikované v uvedenom odôvodnení". 137. Vseobecný súd potom podrobne preskúmal rozhodnutie Komisie a vytkol jej tak výber subjektov, ktorým bola ulozená pokuta, ako aj urcenie súm, ktoré boli tieto subjekty povinné zaplatit. 138. V bode 166 svojho rozsudku Vseobecný súd bez toho, aby odkázal na akúkolvek volnú úvahu Komisie, dospel k záveru, ze "Komisia tým, ze uznala Reyrolle, SEHV a Magrini za solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty, ktorej výska zjavne prekracuje ich spolocnú zodpovednost, a tým, ze neuznala Siemens Österreich a KEG za solidárne zodpovedné za zaplatenie casti pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini, a tiez tým, ze neulozila spolocnosti Reyrolle ako jedinej znásat cast jej ulozenej pokuty, porusila zásadu individuálnosti trestov a sankcií". 139. Dalsí príklad sa nachádza v rozsudku Súdu prvého stupna Brasserie nationale a i./Komisia(76), v ktorom tento súd rozhodol, ze "prislúcha Súdu prvého stupna preskúmavat, ci je výska ulozenej pokuty primeraná závaznosti a dlzke trvania porusovania, a zvázit závaznost porusenia a okolnosti uvádzané zalobcom". 140. Vo svojom rozsudku Parker Pen/Komisia(77), vydanom pred prijatím usmernení, Súd prvého stupna v nadväznosti na analýzu predmetnej pokuty dospel k záveru, ze "pokuta 700 000 ECU ulozená zalobkyni nie je primeraná, najmä vzhladom na nízky obrat dotknutý porusením, a ze je opodstatnené, aby na základe svojej neobmedzenej právomoci znízil sumu pokuty ulozenej spolocnosti Parker na 400 000 ECU". 141. V uz citovanej veci Ventouris/Komisia (nazývanej kartel "grécke kompy"), v ktorej nebolo podané odvolanie, Súd prvého stupna - tento raz po prijatí usmernení - dospel k záveru, ze predmetnú pokutu treba znízit z dôvodov spravodlivosti a proporcionality. Vzhladom na to, ze Komisia v jedinom rozhodnutí sankcionovala dve rozdielne porusenia, tieto dva dôvody spravodlivosti a proporcionality vyzadovali, aby podnik, ktorý sa podielal len na jednom porusení, bol potrestaný menej prísne ako podniky, ktoré sa podielali na oboch poruseniach. Podla Súdu prvého stupna Komisia tým, ze vypocítala pokuty z jedinej základnej sumy pre vsetky podniky, upravenej v závislosti od ich konkrétnej velkosti, ale bez akéhokolvek rozlísenia v závislosti od ich úcasti na jednom alebo dvoch zo sankcionovaných porusení, ulozila podniku, ktorý bol uznaný za zodpovedný len za úcast na jednom porusení, neprimeranú pokutu vo vztahu k významu spáchaného porusenia.(78) 142. Naproti tomu (a to po uz citovaných rozsudkoch Chalkor a KME, ako aj Menarini!) Vseobecný súd vo veci Dow Chemical/Komisia (nazývanej kartel "Chloroprénový kaucuk")(79) dospel k záveru, ze "v prejednávanom prípade v tomto stádiu nejde o to, aby Vseobecný súd vzhladom na to, ze nebolo zistené, ze [sporné] rozhodnutie je protiprávne, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok BASF a UCB/Komisia[(80) ], prepocítal sumu pokuty ulozenej zalobkyni, ale preskúmal zákonnost uplatnenia usmernení z roku 2006 na jej prípad Komisiou " (kurzívou zvýraznil generálny advokát), co je prístup, ktorý bol uplatnený aj v napadnutom rozsudku. 143. Poukazujem na to, ze skutocné preskúmanie pokuty Vseobecným súdom v rámci jeho neobmedzenej právomoci je este potrebnejsie vzhladom na to, ze výska pokút ulozených Komisiou neustále rastie. Bez toho, aby bol tento výpocet úplný, uvediem len niekolko príkladov: vo veci Microsoft (ktorú Komisia uviedla na pojednávaní) bola spolocnosti Microsoft v roku 2004 ulozená pokuta 497 miliónov eur, ktorá bola doplnená v roku 2006 o penále 280,5 milióna eur, v roku 2008 o penále 899 miliónov eur a v roku 2013 o pokutu 561 miliónov eur.(81) Spolocnosti Intel bola ulozená pokuta 1,06 miliardy eur.(82) Pokuta ulozená v roku 2008 spolocnosti Saint-Gobain predstavovala 896 miliónov eur (spolu 1,38 miliardy eur za kartel "Autosklo")(83), pokuta ulozená v roku 2007 spolocnosti Siemens predstavovala viac ako 396 miliónov eur (spolu 750 miliónov eur za kartel "Rozvádzace izolované plynom").(84) V karteli výrobcov výtahov pokuty dosahovali spolu takmer miliardu eur.(85) Napokon v roku 2012 Komisia ulozila pokutu 1,47 miliardy eur dvom kartelom výrobcov elektrónok pre obrazovky televízorov a pocítacov.(86) 144. Pokial ide o význam preskúmania výpoctu pokút Vseobecným súdom, ktoré presadzujem v týchto návrhoch, chcel by som pripomenút, co generálny advokát Tizzano uviedol v uz citovanej veci Dansk Rřrindustri a i./Komisia(87), kde poznamenal, ze jeho skúmanie v tejto veci "ukazuje, ze metóda výpoctu pouzitá Komisiou nie je úplne bez rizika, co sa týka spravodlivosti systému. ... Nezdá sa mi byt úplne v súlade s poziadavkami individualizácie a progresívnosti ,pokuty`... ze, tak ako v týchto prípadoch, niektoré výpoctové operácie sú v podstate formálne a abstraktné z hladiska ich povahy, a preto nemajú konkrétne dosahy na konecnú výsku pokuty . Takisto nemôze byt ignorovaná skutocnost, ze z tých istých dôvodov nebolo mozné úplne dosiahnut ciel väcsej transparentnosti sledovaný usmerneniami. ... Navyse, toto sprísnenie [politiky Komisie týkajúcej sa pokút, ktorá je prísnejsia a viedla k zvýseniu úrovne pokút] odvodené z metódy výpoctu zalozenej na pevnej sume má schopnost najviac postihnút malé a stredné podniky. ... V krátkosti, vzniká nová situácia, ktorá je problematickejsia, ako bol prípad, ked metóda pouzívaná Komisiou v zásade nebola obmedzená hranicou 10 % celkového obratu v postupe výpoctu, takze výska pokuty mohla byt stanovená tak, aby jednoduchsie a okamzite odrázala vsetky skutocnosti prípadu. ... Potom je nutné polozit si otázku, ci vyssie uvedené dôsledky nového trendu v politike týkajúcej sa pokút nevytvárajú potrebu uberat sa trochu iným smerom na zabezpecenie toho, aby bolo mozné v kazdom prípade zarucit výsledky, ktoré sú v súlade so vseobecnými poziadavkami primeranosti a spravodlivosti sankcií " (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 145. Táto ostrá kritika, ktorú generálny advokát Tizzano vyjadril v uvedenej veci, jasne svedcí o tom, ze nie je ziaduce alebo prípustné, ale úplne nevyhnutné , aby Vseobecný súd úplne(88) a nezávisle preskúmal pokuty ulozené Komisiou.(89) bb) Uplatnenie teórie neobmedzenej právomoci na prejednávanú vec 146. Na posúdenie preskúmania pokuty Vseobecným súdom a odvolacích dôvodov odvolateliek týkajúcich sa porusenia zásad proporcionality, zákazu diskriminácie a individualizácie trestov, ako aj povinnosti Komisie odôvodnit výsku pokuty sa treba vrátit k spornému rozhodnutiu. 147. V odôvodnení 756 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze zneuzívajúcu praktiku mozno kvalifikovat ako velmi závazné porusenie, aj ked jeho závaznost nebola pocas celého obdobia porusenia nevyhnutne rovnaká. V odôvodnení 757 Komisia len uviedla, ze základnú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit odvolatelkám - s cielom zohladnit závaznost porusenia - treba "vzhladom na specifické okolnosti veci" - stanovit vo výske 90 miliónov eur. 148. V konaní pred Vseobecným súdom odvolatelky tvrdili, ze Komisia porusila zásady individualizácie trestov, proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj svoju povinnost odôvodnenia tým, ze stanovila základnú sumu pokuty na 90 miliónov eur. V prvom rade táto základná suma pokuty ulozenej spolocnosti Telefónica na základe závaznosti porusenia predstavuje druhú najvyssiu základnú sumu, ktorá kedy bola ulozená v oblasti zneuzitia dominantného postavenia. Okrem toho táto suma bola devätkrát, resp. desatkrát vyssia ako základná suma pokuty ulozenej v roku 2003 spolocnostiam Deutsche Telekom a Wanadoo Interactive za praktiky zneuzívania dominantného postavenia v tom istom odvetví, hoci i) tieto dve rozhodnutia, tak ako rozhodnutie o ulození pokuty spolocnosti Telefónica, boli prijaté na základe usmernení z roku 1998, a teda v nich boli uplatnené tie isté pravidlá výpoctu; ii) konania, o ktoré islo v týchto troch veciach, sa uskutocnovali scasti súbezne a sú podobné a iii) tieto tri veci sa týkali trhov s prístupom na internet vo Francúzsku, Nemecku a Spanielsku, ktoré sú velmi podobné z hladiska velkosti, hospodárskeho významu a fázy rastu. Zjavný nepomer medzi základnou sumou stanovenou pre spolocnost Telefónica a základnými sumami stanovenými pre spolocnosti Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom je este zväcsený tým, ze v prípade spolocnosti Telefónica bola základná suma z dôvodu odstrasujúceho úcinku zvýsená o 25 % a toto zvýsenie nebolo uplatnené v prípade spolocností Wanadoo Interactive alebo Deutsche Telekom, a to napriek velkosti týchto podnikov. So zretelom na odstrasujúci úcinok je suma pokuty ulozenej spolocnosti Telefónica vzhladom na závaznost porusenia (112,5 milióna eur) v konecnom dôsledku 12,5-krát, resp. 11,25-krát vyssia ako pokuta ulozená spolocnostiam Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom za praktiky zneuzívania dominantného postavenia, ktoré boli podobné, ci dokonca este závaznejsie. 149. Okrem toho sa odvolatelky domnievajú, ze neprimeranost základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Telefónica, ktorá predstavuje 90 miliónov eur, je este viditelnejsia, ak sa porovná so základnou sumou stanovenou v roku 2001 vo veci Deutsche Post AG(90) . V tejto veci Komisia stanovila základnú sumu len vo výske 12 miliónov eur, hoci okrem iného uznala, ze i) porusenie treba kvalifikovat ako "závazné"; ii) vernostné zlavy poskytované podnikmi v dominantnom postavení "uz boli viackrát odmietnuté Súdnym dvorom" a iii) "politika zliav a cien uplatnovaná [spolocnostou Deutsche Post AG] mala velmi závazné nepriaznivé dôsledky pre hospodársku sútaz", co umoznilo [spolocnosti Deutsche Post AG] udrzat si podiel na nemeckom trhu balíkových zásielok v zásielkovom predaji vyssí nez 85 %. 150. Co na to hovorí Vseobecný súd? 151. Po prvé, pokial ide o zásadu zákazu diskriminácie, v bodoch 424 az 427 napadnutého rozsudku (len styri body) Vseobecný súd zamietol tvrdenia odvolateliek, pricom len konstatoval, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a môze mat len orientacný charakter. 152. Po druhé, pokial ide o zásadu proporcionality, v bodoch 428 az 432 napadnutého rozsudku (spolu pät bodov) Vseobecný súd zamietol tvrdenia odvolateliek, pricom v podstate len poznamenal, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby tak mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Vseobecný súd v skutocnosti v tejto súvislosti prebral vysvetlenia Komisie týkajúce sa kvalifikácie porusenia ako "velmi závazného" a len v jednom bode (432) vykonal "analýzu" a dospel k záveru, ze východisková suma 90 miliónov eur nie je neprimeraná. 153. Po tretie, pokial ide o zásadu individualizácie trestov, Vseobecný súd (len) v bode 433 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru, podla ktorej na posúdenie závaznosti porusenia s cielom urcit sumu pokuty musí Komisia dbat na to, aby jej konanie malo odstrasujúci charakter, najmä v prípade typov porusení, ktoré sú obzvlást skodlivé pre realizáciu cielov Únie. Odstrasenie musí byt súcasne specifické a vseobecné. Pokuta musí potrestat individuálne porusenie, ale patrí tiez do rámca vseobecnej politiky dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze zo strany podnikov. Vseobecný súd dospel k záveru, ze zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze v predmetnom prípade bola pokuta vypocítaná tak, ze sa zohladnila vlastná situácia spolocnosti Telefónica. Preto odvolatelky podla Vseobecného súdu nemohli tvrdit, ze vseobecný odstrasujúci úcinok pokuty bol "prvým aj posledným cielom pokuty". 154. Napokon, pokial ide o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia a úcinnej súdnej ochrany, v bodoch 434 a 435 napadnutého rozsudku (teda len v dvoch bodoch) Vseobecný súd zamietol tvrdenia odvolateliek a jednoducho konstatoval, ze Komisia neporusila minimálne poziadavky v danej oblasti, kedze uviedla prvky posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost a dlzku porusenia. Okrem toho Vseobecný súd este raz dodal, ze rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, a teda Komisia nebola povinná uviest dôvody, pre ktoré bola základná suma pokuty ulozenej odvolatelkám výrazne vyssia ako základná suma pokút ulozených spolocnostiam Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom. 155. Týchto dvanást bodov (zo 465!)(91), ktoré navyse neobsahujú prakticky nijakú analýzu Vseobecného súdu v pravom zmysle slova, podla môjho názoru svedcí o tom, ze Vseobecný súd zjavne - z hladiska zásad zákazu diskriminácie, proporcionality, individualizácie trestov a z hladiska povinnosti Komisie odôvodnit výsku pokuty - nevykonal neobmedzené súdne preskúmanie, ktoré je povinný vykonat. 156. Pokial ide o údajné porusenie zásady zákazu diskriminácie, Vseobecný súd len odkázal na orientacnú povahu výsky pokút ulozených Komisiou v predchádzajúcich rozhodnutiach, ale neuviedol, ze v prejednávanej veci niektoré predchádzajúce rozhodnutia Komisie obsahovali mimoriadne cenné informácie. Je to dôlezité najmä preto, lebo Komisia neuviedla (co by bolo podla Súdneho dvora ziaduce a podla mna v tomto prípade nevyhnutné) metódu výpoctu základnej sumy 90 miliónov eur ani dostatocne neodôvodnila rozdiel medzi touto sumou a sumou ulozenou v dalsích rozhodnutiach s velmi podobnými znakmi, ako sú rozhodnutia Deutsche Telekom a Wanadoo Interactive. 157. Vseobecný súd dokonca zabudol na svoju vlastnú judikatúru, lebo v bode 316 uz citovaného rozsudku Archer Daniels Midland/Komisia (navyse potvrdeného bodom 262 rozsudku E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, vyhláseného po napadnutom rozsudku) uviedol, ze "pokial ide o porovnanie... s inými rozhodnutiami Komisie vydanými v oblasti pokút, vyplýva z neho, ze tieto rozhodnutia môzu byt relevantné vo vztahu k respektovaniu zásady rovnosti zaobchádzania len vtedy, ak sa preukáze, ze okolnosti vecí týkajúcich sa týchto iných rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci " (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Je totiz zrejmé, ze hoci skorsia rozhodovacia prax Komisie v zásade nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, táto argumentácia je obmedzená zásadou zákazu diskriminácie, podla ktorej s porovnatelnými situáciami nemozno zaobchádzat rozdielne.(92) 158. Zásada "rovnakého postihu za to isté konanie" je navyse uvedená v usmerneniach z roku 1998(93) a uplatnuje sa najmä vtedy, ked sú okolnosti vedúce k ulozeniu pokuty, akými sú relevantné trhy, druh porusenia, výrobky, podniky alebo obdobie porusenia, skutocne podobné, co zrejme platí v prejednávanej veci, pokial sa - prípadne aj na základe doplnujúcich údajov poskytnutých Komisiou na ziadost Vseobecného súdu - nepreukáze opak. 159. V prejednávanej veci mal Vseobecný súd od Komisie aspon vyzadovat, aby velmi jasne vysvetlila, preco ulozila v prejednávanej veci východiskovú sumu 90 miliónov eur (a ako dospela k tejto sume), hoci i) ide o druhú najvyssiu pokutu po pokute ulozenej spolocnosti Microsoft [rozhodnutie K(2004) 900] a východisková suma v prejednávanej veci je o viac ako 40 % vyssia ako tretia najvyssia východisková suma (spolocnosti AstraZeneca(94) ), aj ked najmä v týchto dvoch posledných uvedených veciach bol predmetný geografický trh väcsí ako územie jedného clenského státu; ii) sporná suma bola 4,5-krát vyssia ako minimálna suma stanovená v usmerneniach z roku 1998 pre výpocet pokút v prípade "velmi závazných" porusení a iii) uvedená suma je desatkrát, resp. devätkrát vyssia ako "základná suma" ulozená spolocnostiam Deutsche Telekom a Wanadoo Interactive za podobné praktiky, trhy, výrobky a podniky. 160. Pokial ide o mieru závaznosti porusenia ("závazné" alebo "velmi závazné"), odvolatelky v konaní pred Vseobecným súdom tvrdili, ze i) zneuzitia dominantného postavenia spáchané na geografickom trhu obmedzenom na územie jedného clenského státu sa dovtedy kvalifikovali ako závazné a ii) okolnosti uvedené Komisiou na odôvodnenie zohladnenia geografického aspektu (velkost spanielskeho trhu a tazkosti vstupu zahranicných prevádzkovatelov na trh) existovali aj v rozhodnutiach Deutsche Telekom a Wanadoo Interactive, v ktorých vsak porusenie na rozdiel od posúdenia Komisie vo veci odvolateliek nebolo kvalifikované ako "velmi závazné", a to aj v období pred uverejnením rozhodnutia Deutsche Telekom. Aj v tejto súvislosti Vseobecný súd len konstatoval, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. Ak vsak Komisia kvalifikovala porusenie ako "velmi závazné" na základe velkosti trhu, nemal Vseobecný súd vziat do úvahy skutocnost, ze v prípade väcsích trhov (Francúzsko a Nemecko) Komisia nepovazovala toto kritérium za dostatocné na kvalifikovanie porusenia ako "velmi závazného"? 161. Okrem toho, hoci kritériom umoznujúcim vymedzit porusenie ako "velmi závazné" v zmysle usmernení z roku 1998 je, ci je predmetné zneuzitie zjavné ("clear-cut"), k tomuto záveru nemozno dospiet bez odkazu aspon na rozhodovaciu prax Komisie. Samotné usmernenia z roku 1998 v skutocnosti odkazujú na rozhodovaciu prax Komisie na úcely objasnenia pojmu "velmi závazné" porusenie.(95) Sporné rozhodnutie navyse odôvodnuje kvalifikáciu kvalifikovaného zneuzitia na základe rozhodovacej praxe Komisie.(96) Vseobecný súd tým zamiena judikatúru týkajúcu sa údajnej orientacnej povahy výsky pokút ulozených v skorsích rozhodnutiach a výklad usmernení z roku 1998 na úcely preukázania, ci je porusenie málo závazné, závazné alebo velmi závazné. Tieto usmernenia totiz pouzívajú jedno kritérium - a to kritérium "kvalifikovaného zneuzitia" - na postihovanie konaní, ktorých protiprávnost nevyvoláva nijaké pochybnosti, co v prípade zneuzívajúcich praktík mozno konstatovat len odkazom na predchádzajúce prípady. 162. Okrem toho súhlasím so stvrtou výhradou uvedenou v rámci prvej casti ôsmeho odvolacieho dôvodu odvolateliek (bod 414 odvolania), v ktorej odvolatelky kritizujú body 415 az 420 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd nevzal do úvahy variabilnú intenzitu závaznosti porusenia pocas obdobia porusenia. V tejto súvislosti mozno kritizovat konstatovania Vseobecného súdu uvedené v bodoch 418 a 419 napadnutého rozsudku, podla ktorých Komisia správne dospela k záveru, ze porusenie sa malo kvalifikovat ako "velmi závazné" pocas celého dotknutého obdobia a ze napriek kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného" pocas celého uvedeného obdobia Komisia pri stanovení východiskovej sumy pokuty naozaj zohladnila variabilnú intenzitu porusenia. Vseobecný súd teda porusil svoju povinnost vykonat neobmedzené súdne preskúmanie, lebo neoveril, ci základná suma pokuty naozaj zohladnovala variabilnú závaznost porusenia, najmä pokial ide o obdobie pred uverejnením rozhodnutia Deutsche Telekom. 163. Co sa týka údajného porusenia zásad proporcionality a individualizácie trestov, Vseobecný súd sa k nim vyjadril mimoriadne strucne a odkázal výlucne na velmi vseobecné úvahy: na volnú úvahu Komisie (bod 430 napadnutého rozsudku), na logiku pausalizácie usmernení z roku 1998 (bod 431) a na povinnost Komisie stanovit pokutu proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a uplatnit tieto faktory vnútorne súladným a objektívne zdôvodneným spôsobom, ale neoveril, ci uplatnenie týchto faktorov bolo v predmetnej veci skutocne vnútorne súladné a objektívne zdôvodnené. Vseobecný súd dospel v bode 432 napadnutého rozsudku k záveru, ze "vzhladom na to, ze zneuzitie zo strany spolocnosti Telefónica sa musí povazovat za kvalifikované zneuzitie, pre ktoré existujú precedensy a ktoré narúsa ciel dosiahnutia vnútorného trhu pre siete a sluzby telekomunikácií, a ze uvedené zneuzitie malo znacný dosah na spanielsky maloobchodný trh (odôvodnenia c. 738 az 757 [sporného] rozhodnutia), východisková suma pokuty 90 miliónov eur nemôze byt povazovaná za neproporcionálnu". 164. Hoci judikatúra Vseobecného súdu(97) vyzaduje, aby sa pokuta vypocítala s prihliadnutím na vlastnú situáciu dotknutého podniku, co znamená, ze je potrebné overit, ci za skutkových okolností tejto veci bola zásada odstrasujúceho úcinku pokuty nenálezite uprednostnená pred zásadou individualizácie trestov, Vseobecný súd v bode 433 napadnutého rozsudku len celkom jednoducho konstatoval, ze pokuta "v predmetnom prípade bola vypocítaná tak, ze sa zohladnila vlastná situácia spolocnosti Telefónica". 165. Vseobecný súd dospel k týmto záverom bez toho, aby pripísal akýkolvek význam viacerým okolnostiam, ktoré museli vzbudit jeho pozornost, a najmä ze i) rozhodnutia Deutsche Telekom, Wanadoo Interactive a Telefónica boli prijaté na základe usmernení z roku 1998, teda boli v nich uplatnené rovnaké pravidlá výpoctu; ii) konania posudzované v týchto troch veciach sa uskutocnovali scasti súbezne a sú (velmi) podobné(98) : praktiky predátorských cien v prípade spolocnosti Wanadoo Interactive a praktiky tarifných nozníc v prípadoch spolocností Deutsche Telekom a Telefónica; iii) tieto tri veci sa týkajú trhov s prístupom na internet vo Francúzsku, Nemecku a Spanielsku, ktoré sú velmi podobné z hladiska velkosti a hospodárskeho významu; iv) podniky sankcionované v týchto troch veciach sú tradicní telekomunikacní prevádzkovatelia (alebo dcérska spolocnost jedného z nich v prípade spolocnosti Wanadoo Interactive) s velmi podobnými obratmi(99) a v) niektoré okolnosti mohli - prinajmensom teoreticky - dokonca svedcit v prospech nizsej základnej sumy, nez aká bola ulozená vo veci Deutsche Telekom, v ktorej a) velkoobchodné ceny spolocnosti Deutsche Telekom boli vyssie ako jej maloobchodné ceny, co tejto spolocnosti umoznovalo uvedomit si existenciu tarifných nozníc bez toho, aby musela zohladnit náklady; b) nemecký regulacný orgán konstatoval existenciu záporného ziskového rozpätia, c) dotknuté výrobky predstavovali podstatnú infrastruktúru a d) podla odvolateliek bola spanielska právna úprava pocas sporného obdobia prísnejsia ako nemecká právna úprava(100) (hoci Komisia popiera túto poslednú uvedenú okolnost). 166. Komisia v konaní pred Súdnym dvorom tvrdila, ze "záver, ktorý vyvodil Vseobecný súd v bode 432, sa zakladá na podrobnom preskúmaní 'spisového materiálu` a tvrdení úcastníkov konania" a ze Vseobecný súd skutocne overil, ci pokuta nebola neprimeraná. V reakcii na otázku Súdneho dvora polozenú na pojednávaní, ktorý sa týkala tohto "spisového materiálu", zástupca Komisie jednoducho uviedol, ze sa domnieva, ze "pod týmto spisovým materiálom treba rozumiet listiny, dôkazy a právne analýzy predlozené [úcastníkmi konania]", pricom v podstate vysvetlil, ze základná suma 90 miliónov eur sa nachádza v strede (akoby "na polceste", ako uviedol) medzi východiskovým bodom stanoveným v usmerneniach z roku 1998, teda 20 miliónov eur, a základnou sumou 185 miliónov eur v uz citovanej veci Microsoft. Je tazké nájst v tomto tvrdení presvedcivé vysvetlenie mimoriadneho zvýsenia základnej sumy v porovnaní s podobnými vecami, a to tým skôr, ze ide o druhú najvyssiu základnú sumu po základnej sume uplatnenej vo veci Microsoft. Okrem toho, aj ked tieto otázky boli predmetom diskusie na pojednávaní pred Vseobecným súdom (ako to tvrdí Komisia), faktom zostáva, ze z napadnutého rozsudku to nevyplýva. 167. Pokial ide o zvýsenie základnej sumy pokuty na úcely odstrasenia (body 437 az 443 napadnutého rozsudku) (co malo viest Vseobecný súd k tomu, aby skúmal opodstatnenost znacného zvýsenia základnej sumy z hladiska toho istého ciela odstrasenia), Vseobecný súd v bode 439 jednoducho potvrdil úvahy Komisie jednoduchými vseobecnými odkazmi na odôvodnenia sporného rozhodnutia, pricom vsak nepreskúmal primeranost násobitela 1,25, a to opät bez toho, aby vykonal skutocné neobmedzené súdne preskúmanie. Vseobecný súd v tejto casti nepreskúmal ani porovnanie s rozhodnutiami Deutsche Telekom a Wanadoo Interactive, v ktorých pokuta nebola zvýsená na základe odstrasujúceho úcinku, cím neuplatnil judikatúru, podla ktorej musí byt povinnost odôvodnenia jednoznacnejsia, pokial "rozhodnutie zachádza podstatne dalej ako predchádzajúce rozhodnutia" (pozri poznámku pod ciarou 45 týchto návrhov). 168. Okrem toho v bode 441 napadnutého rozsudku Vseobecný súd nevykonal správnu analýzu prípadného porusenia zásada zákazy diskriminácie, kedze obrat odvolateliek bol skutocne porovnatelný s obratom spolocností Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom(101), v prípade ktorých Komisia nepovazovala za vhodné zvýsit pokutu na úcely odstrasenia. Vseobecný súd sa v uvedenom bode opät odvoláva na judikatúru, podla ktorej rozhodovacia prax nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty. 169. Zastávam názor, ze Vseobecný súd rovnako pochybil v bodoch 444 az 452 napadnutého rozsudku pri skúmaní kvalifikácie správania odvolateliek ako "dlhodobého porusenia". Vseobecný súd totiz v bodoch 448 az 450 napadnutého rozsudku nerozlísil dve obdobia porusenia (co podla môjho názoru bolo nevyhnutné) - jedno pred vydaním rozhodnutia Deutsche Telekom a druhé po jeho vydaní - ani neposúdil závaznost porusenia z hladiska kazdého obdobia. Vseobecný súd odkázal na body 356 az 369, ako aj na bod 419 napadnutého rozsudku a len uviedol, ze "východiskov[á] sum[a]... uz zohladnuje rôznu intenzitu porusenia". Ako som vsak uz uviedol, nie je vôbec jasné, ze (a ako) východisková suma skutocne zohladnuje alebo nezohladnuje túto rôznu intenzitu. V kazdom prípade to Vseobecný súd nepreskúmal. Vseobecný súd pritom nespochybnil skutocnost, ze v rozhodnutí Deutsche Telekom Komisia konstatovala, ze variabilita závaznosti porusenia pocas posudzovaného obdobia znamená, ze je potrebné i) prekvalifikovat porusenie pôvodne povazované za "velmi závazné" na "závazné" a navyse je opodstatnené ii) znízit pokutu, ktorá bola zvýsená, na základe dlzky trvania porusenia. Komisia sa totiz domnievala, ze vzhladom na obmedzený manévrovací priestor spolocnosti Deutsche Telekom na úpravu jej cien od roka 2002 bolo opodstatnené kvalifikovat porusenie od tohto okamihu ako "málo závazné" a ze teda nebolo namieste uplatnit zvýsenie pokuty po tomto okamihu.(102) 170. Napokon, Vseobecný súd v bode 461 napadnutého rozsudku pri skúmaní údajnej novej povahy veci odkázal na svoje úvahy týkajúce sa existencie jasných a predvídatelných precedensov. V tejto súvislosti Vseobecný súd uplatnil zjavne nesprávne kritérium, konkrétne kritérium právnej istoty, a nezohladnil skutocnost, ze jednou z polahcujúcich okolností vymedzených usmerneniami z roku 1998 je existencia primeraných pochybností podniku o tom, ci jeho konanie naozaj predstavuje porusenie. Zastávam pritom názor, ze také primerané pochybnosti mohli existovat prinajmensom do októbra 2003, ked bolo uverejnené rozhodnutie Deutsche Telekom, kedze odvolatelky nemuseli byt schopné rozpoznat hranice legitímnej dôvery, ktorú mohol dominantný prevádzkovatel vkladat do postupu CMT. Samotný Vseobecný súd v bode 361 napadnutého rozsudku uznal, ze "ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 735 napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie Deutsche Telekom predstavuje takisto precedens, ktorý objasnuje podmienky uplatnenia clánku 82 ES vzhladom na ekonomickú cinnost podliehajúcu specifickej odvetvovej regulácii ex ante ". 171. Jediné tvrdenie odvolateliek v tejto casti odvolania, ktoré povazujem za nedôvodné, sa týka dátumu skoncenia porusenia. Odvolatelky (bod 449 odvolania) kritizujú bod 451 napadnutého rozsudku, pricom namietajú, ze Vseobecný súd zrejme uznal, ze Komisia preukázala existenciu porusenia len do konca prvého polroka 2006. V dôsledku toho Vseobecný súd podla názoru odvolateliek obrátil dôkazné bremeno tým, ze rozhodol, ze odvolatelky nepreukázali, ze tarifné noznice v priebehu druhého polroka 2006 neexistovali, hoci prinálezalo Komisii, aby preukázala existenciu porusenia. Vseobecný súd sa vsak v tejto súvislosti nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze v ziadnej listine predlozenej odvolatelkami a zalozenej v spise neboli uvedené zmeny cien od júna do decembra 2006. Nedoslo teda k obráteniu dôkazného bremena, ale k rozhodnutiu zalozenému na údajoch uvedených v spise. Komisia totiz vo svojom rozhodnutí preukázala, ze celostátne a regionálne velkoobchodné produkty neboli vôbec zmenené az do 21. decembra 2006 a ze maloobchodné ceny zostali nezmenené od septembra 2001, pricom odvolatelky nenamietali zmenu nákladov zohladnených Komisiou (bod 451 napadnutého rozsudku). 172. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze ôsmemu odvolaciemu dôvodu, ako aj desiatemu odvolaciemu dôvodu treba podla môjho názoru do velkej miery vyhoviet, kedze Vseobecný súd neuplatnil svoju neobmedzenú právomoc, cím sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri skúmaní údajného porusenia zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov, ako aj povinnosti odôvodnenia. 173. Netvrdím, ze doslo k poruseniu týchto zásad, ale ze Vseobecný súd na základe svojej neobmedzenej právomoci správne neoveril, ci rozhodnutie Komisie o pokute je alebo nie je v súlade s týmito zásadami. 174. V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo vrátit vec na rozhodnutie Vseobecnému súdu. V prejednávanej veci stav konania nedovoluje, aby Súdny dvor sám vydal konecný rozsudok. V - Návrh 175. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia (T-336/07), sa zrusuje v rozsahu, v akom Vseobecný súd neuplatnil svoju neobmedzenú právomoc v rámci skúmania pokuty ulozenej Európskou komisiou spolocnostiam Telefónica SA a Telefónica de Espańa SAU. 2. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. (1) . (2) - Rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia (T-336/07, dalej len "napadnutý rozsudok"). (3) - Rozhodnutie zo 4. júla 2007 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [102 ZFEÚ] (vec COMP/38.784 - Wanadoo Espańa proti Telefónica, dalej len "sporné rozhodnutie"). (4) - Nariadenie Rady zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). (5) - Rozhodnutie Komisie 2003/707/ES z 21. mája 2003 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [102 ZFEÚ] (veci COMP/C 1/37.451, 37.578, 37.579 - Deutsche Telekom AG) [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. EÚ L 263, s. 9, dalej len "rozhodnutie Deutsche Telekom"). V tejto súvislosti pozri rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia (C-280/08 P, Zb. s. I-9555), ako aj návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Mazák. (6) - V týchto návrhoch budem pouzívat výlucne slovné spojenie "tarifné noznice". (7) - Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ktoré sa uplatnuje od 1. mája 2004. (8) - Odvolanie podané na Súdny dvor (ktoré by malo obsahovat len právne argumenty) je teda dlhsie ako upravená zaloba podaná na Vseobecný súd! Okrem toho od volanie obsahuje takmer nezrozumitelné body, ako napríklad bod 298, ktorý obsahuje vetu so 121 slovami. (9) - "SSNIP" znamená "small but significant and non-transitory increase in price" (test malého, ale významného a nie prechodného zvýsenia cien). (10) - Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze [Únie] (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155). (11) - Teda trhom, na ktorom zákazníci a konkurenti spolocnosti Telefónica mohli reprodukovat jej siet, takze boli schopní uplatnovat úcinný konkurencný tlak bez ohladu na svoje podiely na trhu. (12) - Rozsudok zo 17. februára 2011 (C-52/09, Zb. s. I-527). (13) - Rozsudok zo 17. decembra 1998 (C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 141). (14) - Poznamenávam, ze velká komora Súdneho dvora bude opät rozhodovat o zásadných otázkach súvisiacich s problematikou dlzky trvania konania pred Vseobecným súdom vo veci Kendrion/Komisia (C-50/12, v konaní pred Súdnym dvorom, v ktorej generálna advokátka Sharpston predniesla návrhy 30. mája 2013), a to okrem iného o význame uz citovaného rozsudku Baustahlgewebe/Komisia (v ktorom Súdny dvor znízil pokutu vzhladom na neprimeranú dlzku konania pred Súdom prvého stupna) so zretelom na rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia (C-385/07 P, Zb. s. I-6155) (v ktorom nebola ulozená nijaká pokuta a v ktorom Súdny dvor poukázal na to, ze zalobkyna môze podat zalobu o náhradu skody na Súd prvého stupna). (15) - Rozsudok z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia (C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, body 116 a 117, ako aj citovaná judikatúra). (16) - Rozsudok Súdneho dvora, ktorým sa potvrdzuje platnost aktu institúcií Únie, nemozno povazovat za okolnost, ktorá umoznuje uviest nový dôvod, kedze tento rozsudok len potvrdzuje právny stav, ktorý bol zalobcom v case podania ich zaloby známy (pozri rozsudok z 1. apríla 1982, Dürbeck/Komisia, 11/81, Zb. s. 1251, bod 17). (17) - Pozri rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 71 az 73 a citovanú judikatúru), a z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia (C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 104). (18) - Komisia vo svojich vyjadreniach v konaní pred Vseobecným súdom (bod 15 vyjadrenia k zalobe) vysvetlila, ze tvrdenia spolocnosti Telefónica sú zjavne neúcinné, lebo vsetky body, o ktorých Telefónica tvrdila, ze sa k nim nemohla vyjadrit, predstavovali casti odôvodnenia uvedené len pre úplnost. (19) - Rozsudok z 26. novembra 1998 (C-7/97, Zb. s. I-7791). (20) - Rozsudok z 28. júna 2005 (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425). (21) - Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacn é siete a sluzby (Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349). (22) - Body 276, 289, 293, 295, 330, 336, 366, 371, 374 a 482 odvolania. (23) - Body 276, 288, 289, 295 a 298 odvolania. (24) - Pozri body 295 a 482 odvolania a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. novembra 2000 (T-5/97, Zb. s. II-3755). (25) - Rozhodnutie, v ktorom Komisia prijala ochranné opatrenia a vysvetlila podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby sa toto správanie mohlo povazovat za zneuzívajúce - rozhodnutie Komisie 76/185/ESUO z 29. októbra 1975, ktorým sa prijímajú ochranné opatrenia týkajúce sa National Coal Board, National Smokeless Fuels Ltd a National Carbonizing Company Ltd [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 35, 1976, s. 6). (26) - Pozri rozhodnutie Komisie 88/518/EHS z 18. júla 1988 o konaní podla clánku [102 ZFEÚ] (IV/30.178 - Napier Brown - British Sugar) [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 284, s. 41, odôvodnenie 66). (27) - Mozno poznamenat, ze podla rozsudku TeliaSonera Sverige (uz citovaného, bod 69) nevyhnutnost velkoobchodného produktu môze byt relevantná v rámci posúdenia úcinkov cenového stlácania. Pozri tiez návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Mazák. (28) - Ú. v. ES C 265, 1998, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 255 (body 117 az 119). (29) - Rozhodnutie Komisie zo 16. júla 2003 o konaní podla clánku [102 ZFEÚ] [ neoficiálny preklad ] (vec COMP/38.233 - Wanadoo Interactive, dalej len "rozhodnutie Wanadoo Interactive"). V tejto súvislosti pozri rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia (C-202/07 P, Zb. s. I-2369), ako aj návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Mazák. Ako vsak tento generálny advokát poznamenal vo svojich návrhoch (bod 57) v uz citovanej veci TeliaSonera Sverige, "aj ked dynamické a rýchlo sa rozvíjajúce trhy nie sú vynaté z uplatnovania clánku 102 ZFEÚ, nic to nemení na skutocnosti, ze v odôvodnených prípadoch by Komisia [mala] na týchto trhoch zasahovat mimoriadne opatrne a v prípade potreby upravit svoj zvycajný prístup, tak ako to urobil[a] vo veci Wanadoo [Interactive]". (30) - Rozsudky z 29. júna 2006 (C-289/04 P, Zb. s. I-5859) a zo 17. júna 2010 (C-413/08 P, Zb. s. I-5361). (31) - Pozri najmä rozsudok zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, nazývaný kartel "Kartón" (C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 91 az 101). (32) - Rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia (C-549/10 P, bod 104). Pozri tiez rozsudky z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia (C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 205), a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia (C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 233). (33) - Pozri rozsudok Tomra Systems a i./Komisia (uz citovaný, bod 105) a v tom istom zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia (uz citovaný, bod 227). (34) - Pozri rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2010, Tomra Systems a i./Komisia (T-155/06, Zb. s. II-4361, bod 314). (35) - Pozri rozsudok Súdneho dvora Tomra Systems a i./Komisia (uz citovaný, bod 106) a v tom istom zmysle rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, nazývaný "Pioneer" (100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109). (36) - Pozri rozsudok Súdneho dvora Tomra Systems a i./Komisia (uz citovaný, bod 107) a v tom istom zmysle rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia (C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33). (37) - Rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006 (T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 316 a citovaná judikatúra). Táto judikatúra bola potvrdená rozsudkom Vseobecného súdu z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia (T-360/09, bod 262). Poznamenávam, ze Súdny dvor zrusil uvedený rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia z dôvodov, ktoré sa vôbec netýkajú tohto bodu (rozsudok z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-511/06 P, Zb. s. I-5843). (38) - Rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995 (T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 142). (39) - Pozri okrem iného rozsudok Súdu prvého stupna Archer Daniels Midland/Komisia (uz citovaný, bod 315) a rozsudky Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Schindler Holding a i./Komisia (T-138/07, Zb. s. II-4819, bod 105), a z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia (T-352/09, bod 44). (40) - Rozsudky z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia (C-389/10 P, Zb. s. I-13125); KME Germany a i./Komisia (C-272/09 P, Zb. s. I-12789, dalej len "rozsudok KME a i./Komisia"), a Chalkor/Komisia (C-386/10 P, Zb. s. I-13085) (vsetky tri rozsudky sa spolocne dalej oznacujú ako "rozsudky Chalkor a KME"), ako aj rozsudok ESLP A. Menarini Diagnostics v. Taliansko z 27. septembra 2011 (staznost c. 43509/08). (41) - Dodávam, ze táto judikatúra bola potvrdená najmä rozsudkami z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia (C-199/99 P, Zb. s. I-11177, body 149 a 150), a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 463 a 464). (42) - Konkrétne uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia (C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54), a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia (T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 51). (43) - V tejto súvislosti mozno poznamenat, ze usmernenia z roku 2006 predstavujú urcitý pokrok, kedze sa v nich okrem iného uvádza, ze základná suma sa stanoví podla hodnoty predaja. Pozri oznámenie Komisie nazvané "Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003" (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, body 12 az 26). (44) - Rozsudok z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia (C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). (45) - Pozri rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 155), v ktorom sú citované najmä rozsudky z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia (73/74, Zb. s. 1491, bod 31), ako aj z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret (C-295/07 P, Zb. s. I-9363, bod 44). Pozri tiez rozsudky zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia (C-350/88, Zb. s. I-395, bod 15), a z 8. novembra 2001, Silos (C-228/99, Zb. s. I-8401, bod 28), a v tomto zmysle aj rozsudok z 20. novembra 1997, Moskof (C-244/95, Zb. s. I-6441, bod 54). (46) - Ak Komisia nemá problém s oznámením metódy výpoctu sankcie v konaniach o dvojakom nesplnení povinnosti - pricom si vsak ponecháva urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení koeficientu uplatnitelného na kazdé kritérium -, tazko mozno obhájit, ze odmieta byt transparentná pri výpocte pokuty vo veciach kartelov (co by umoznilo Vseobecnému súdu v celom rozsahu uplatnit svoju neobmedzenú právomoc). Pozri tiez de BRONETT, G.-K.: Ein Vergleich zwischen Kartellgeldbußen gegen Unternehmen und "Pauschalbeträgen" gegen Mitgliedstaaten wegen Verstoß gegen EU-Recht . In: ZWeR 2013, s. 38 az 53. Okrem toho samotná existencia usmernení Komisie svedcí o tom, ze jej volná úvaha nie je vôbec neobmedzená. V tejto súvislosti zastávam názor, ze najlepsí je prístup, ktorý sa uplatnuje v Spojených státoch, lebo "sentencing guidelines" (usmernenia na sankcionovanie) umoznujú s pomerne velkou mierou presnosti predpovedat výsku pokuty (a dlzku trestu odnatia slobody) (pozri Sentencing Reform Act 1984 a US Sentencing Commission Guidelines Manual na www.ussc.gov, ako aj WHISH, R., BAILEY, D.: Competition Law. 7. vyd. Oxford, 2012, s. 276). (47) - Podla jej clánku 172 "nariadenia prijaté Radou podla ustanovení tejto zmluvy môzu Súdnemu dvoru priznat neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení [ neoficiálny preklad ]". Podla clánku 17 nariadenia c. 17 "Súdny dvor bude mat neobmedzenú právomoc v zmysle clánku 172 zmluvy pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu; môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu". (48) - Pozri tiez bod 63 uz citovaného rozsudku Chalkor/Komisia a v tom istom zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (uz citovaný, bod 692). (49) - Podla clánku 261 ZFEÚ "nariadenia prijaté spolocne Európskym parlamentom a Radou alebo Radou podla ustanovení zmlúv môzu Súdnemu dvoru Európskej únie priznat neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení". Podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále". (50) - V súcasnosti Vseobecnému súdu v rámci konaní o zalobách podaných proti rozhodnutiam Komisie, ktorými sa ukladá pokuta. (51) - Pozri rozsudok Chalkor/Komisia (uz citovaný, bod 65). (52) - Pozri bod 95 a nasl. návrhov, ktoré predniesla vo veci Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i. (rozsudok z 19. júla 2012, C-628/10 P a C-14/11 P). (53) - Pozri rozsudky z 22. decembra 2010, DEB (C-279/09, Zb. s. I-13849, body 30 a 31); z 28. júla 2011, Samba Diouf (C-69/10, Zb. s. I-7151, bod 49), a KME a i./Komisia (uz citovaný, bod 92). Pozri tiez uznesenie z 1. marca 2011, Chartry (C-457/09, Zb. s. I-819, bod 25). (54) - Pozri najmä rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i. (C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13); z 5. októbra 1994, Crispoltoni a i. (C-133/93, C-300/93 a C-362/93, Zb. s. I-4863, bod 41), a z 12. júla 2001, Jippes a i. (C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 81). (55) - Pripájam sa tu k bodom 103 az 131 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci E.ON Energie/Komisia (rozsudok z 22. novembra 2012, C-89/11 P), v ktorých tento generálny advokát odkazuje najmä na rozsudky ESLP (Schmautzer v. Rakúsko z 23. októbra 1995, séria A c. 328-A; Valico S.R.L. v. Taliansko z 10. januára 2001, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2006-III, a Menarini, uz citovaný). Hoci je pravda, ze generálny advokát vo svojich návrhoch navrhol zrusit rozsudok Vseobecného súdu v rozsahu, v akom Vseobecný súd nevykonal svoju neobmedzenú právomoc v rámci preskúmania primeranosti pokuty ulozenej spolocnosti E.ON Energie, a vrátit vec Vseobecnému súdu, aby rozhodol o primeranosti tejto pokuty, Súdny dvor odvolanie zamietol. Z uvedeného rozsudku Súdneho dvora vsak nevyplýva, ze Súdny dvor nesúhlasí s generálnym advokátom Bot, pokial ide o zásady, ale tento rozsudok svedcí o tom, ze v posudzovanom prípade Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc a bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, mohol konstatovat, ze pokuta je primeraná. Kedze Komisia by mohla ulozit spolocnosti E.ON Energie pokutu vo výske 10 % jej rocného obratu, ak by preukázala existenciu protisútazných praktík, Vseobecný súd zastával názor, ze pokutu 38 miliónov eur ulozenú za porusenie pecate, ktorá predstavovala 0,14 % rocného obratu spolocnosti E.ON Energie, nemozno povazovat za prehnanú so zretelom na potrebu zabezpecit odstrasujúci úcinok tejto sankcie. (56) - Rozsudok z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada (C-227/04 P, Zb. s. I-6767, bod 63). (57) - Rozsudok Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný, bod 147). (58) - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia (C-338/00 P, Zb. s. I-9189). (59) - Rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000 (T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 347 a citovaná judikatúra). Rozsudok Súdneho dvora je citovaný v predchádzajúcej poznámke pod ciarou. (60) - Pozri MENGOZZI, P.: La compétence de pleine juridiction du juge communautaire. In: Liber Amicorum en l'honneur de Bo Vesterdorf . Bruxelles: Bruylant, 2007, s. 219 az 236. (61) - Pozri v tejto súvislosti tiez NEHL, H. P.: Kontrolle kartellrechtlicher Sanktionsentscheidungen der Kommission durch die Unionsgerichte. In: IMMENGA, U., KÖRBER, T. (ed.): Die Kommission zwischen Gestaltungsmacht und Rechtsbindung . Nomos, 2012, s. 139 a 140 ("[d]ie mit dieser Neuorientierung einhergehende Rückbesinnung des Gerichtshofs auf das ,hard law` anstelle des ,soft law` zum Zweck der gerichtlichen Kontrolle der Ausübung des Ermessens der Kommission bei der Geldbußenbemessung ist sehr zu begrüßen"). (62) - Pozri jeho clánok La protection des droits et des garanties fondamentales en droit de la concurrence. In: De Rome ŕ Lisbonne: mélanges en l'honneur de Paolo Mengozzi . Bruylant, 2013, s. 175 az 192. (63) - Pozri rozsudok KME Germany a i./Komisia (uz citovaný, bod 136). Aj vo vztahu k preskúmaniu zákonnosti a komplexným hospodárskym posúdeniam sa v bode 94 uz citovaného rozsudku KME a i./Komisia spresnuje, ze "co sa týka preskúmavania zákonnosti, Súdny dvor rozhodol, ze hoci v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným hospodárskym posúdeniam, Komisia disponuje mierou volnej úvahy v hospodárskej oblasti, neznamená to, ze by sa súd Únie mal zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vykladá údaje hospodárskej povahy . Súd Únie totiz musí najmä nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili ..." (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Súdny dvor EZVO vo svojom rozsudku Posten Norge (rozsudok z 18. apríla 2012, E-15/10, body 100 a 101) rozhodol: "it must be recalled that Article 6(1) ECHR requires that subsequent control of a criminal sanction imposed by an administrative body must be undertaken by a judicial body that has full jurisdiction. Thus, the Court must be able to quash in all respects, on questions of fact and of law, the challenged decision (see, for comparison, European Court of Human Rights Janosevic v. Sweden, no 34619/97, § 81, Reports of Judgments and Decisions 2002-VII, and [Menarini, uz citovaný], § 59). Therefore, when imposing fines for infringement of the competition rules, [EFTA Surveillance Authority (ESA)] cannot be regarded to have any margin of discretion in the assessment of complex economic matters which goes beyond the leeway that necessarily flows from the limitations inherent in the system of legality review... Furthermore... in a case which is covered by the guarantees of the criminal head of Article 6 ECHR, the question whether the evidence is capable of substantiating the conclusions drawn from it by the competition authority must be answered having regard to the presumption of innocence. Thus, although the Court may not replace ESA's assessment by its own and, accordingly, it does not affect the legality of ESA's assessment if the Court merely disagrees with the weighing of individual factors in a complex assessment of economic evidence, the Court must nonetheless be convinced that the conclusions drawn by ESA are supported by the facts " (kurzívou zvýraznil generálny advokát). (64) - Rozsudok zo 16. novembra 2000 (C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 55). (65) - Tento výklad uz citovaných rozsudkov Chalkor a KME, ako aj Menarini podporuje okrem iného aj WESSELING, R., van der WOUDE, M.: The lawfulness and acceptability of enforcement of European cartel law. In: World Competition , zv. 35, c. 4 (2012), s. 573 az 598. (66) - Rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia (T-11/06, Zb. s. II-6681, body 265 a 266). Pozri v tom istom zmysle rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (uz citovaný, bod 692); z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 61), ako aj z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia (C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 86). (67) - Pozri tiez rozsudky z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia (T-59/99, Zb. s. II-5257), a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181). (68) - Pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia (uz citovaný, body 56 a 61 az 63). (69) - Pozri návrhy, ktoré predniesol vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins (C-286/11 P, bod 40). Pozri tiez MENGOZZI, P.: La compétence de pleine juridiction du juge communautaire, c. d., s. 227. (70) - Pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia (uz citovaný, bod 445). Pozri tiez najmä rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia (T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235), a z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia (T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 200). (71) - Generálny advokát Mengozzi (v poznámke pod ciarou 20 svojich návrhov) správne pripomína, ze Súdny dvor niekolkokrát potvrdil, ze cielom preskúmania pokút ulozených Komisiou zo strany Vseobecného súdu je overit primeranost stanovenej výsky pokuty vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudky zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia (C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 42 a 48), a Mo och Domsjö/Komisia (C-283/98 P, Zb. s. I-9855, body 42 a 48). (72) - Podla judikatúry Súdneho dvora spomenutej v poznámke pod ciarou 66 týchto návrhov. (73) - Pozri v tejto súvislosti rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia (6/73 a 7/73, Zb. s. 223, body 51 a 52), a Baustahlgewebe/Komisia (uz citovaný, bod 141), ako aj rozsudky Súdu prvého stupna Tokai Carbon a i./Komisia (uz citovaný, bod 274), a z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia (T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 227). (74) - Generálny advokát Mengozzi dalej uvádza, ze vdaka tomu tiez mozno pochopit, preco Súdny dvor napríklad v rozsudku z 28. marca 1984, Officine Bertoli/Komisia (8/83, Zb. s. 1649, bod 29), uviedol, ze hoci zalobnému dôvodu uvedenému zalobkynou na podporu jej návrhu na znízenie sumy pokuty nemozno vyhoviet, urcité osobitné okolnosti tejto veci opodstatnujú jej znízenie z dôvodu spravodlivosti. (75) - Rozsudok z 3. marca 2011 (T-122/07 az T-124/07, Zb. s. II-793, najmä body 153 a 154). Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom v súcasnosti rozhoduje Súdny dvor (spojené veci C-231/11 P az C-233/11 P, Komisia/Siemens Österreich a i.). Generálny advokát Mengozzi v tejto veci predniesol návrhy 19. septembra 2013. (76) - Rozsudok z 27. júla 2005 (T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 170). (77) - Rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994 (T-77/92, Zb. s. II-549, body 94 a 95). (78) - Pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia (T-211/08, Zb. s. II-3729); rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia (T-43/92, Zb. s. II-441), a Tokai Carbon a i./Komisia (uz citovaný), ako aj rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Bavaria/Komisia (T-235/07, Zb. s. II-3229), v ktorých Vseobecný súd nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením alebo preskúmal primeranost pokuty. (79) - Rozsudok z 2. februára 2012 (T-77/08, bod 148). Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom v súcasnosti rozhoduje Súdny dvor (pozri vec C-179/12 P). (80) - Rozsudok z 12. decembra 2007 (T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949). (81) - Rozhodnutia Komisie K(2004) 900 z 24. marca 2004, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku [102 ZFEÚ] (Prípad COMP/C 3/37.792 - Microsoft), K(2005) 4420 v konecnom znení z 12. júla 2006, K(2008) 764 v konecnom znení z 27. februára 2008, ktorým sa stanovuje konecná suma pravidelného penále ulozeného spolocnosti Microsoft Corp. uz citovaným rozhodnutím "Microsoft", a C(2013) 1210 final zo 6. marca 2013. (82) - Rozhodnutie Komisie K(2009) 3726 v konecnom znení z 13. mája 2009 vo veci COMP/C-3/37.990 - Intel. (83) - Rozhodnutie Komisie K(2008) 6815 v konecnom znení z 12. novembra 2008 vo veci COMP/39.125 - Autosklo. (84) - Rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 vo veci COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom. (85) - Rozhodnutie Komisie K(2007) 512 v konecnom znení z 21. februára 2007 vo veci COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory. (86) - Rozhodnutie Komisie C(2012) 8839 final z 5. decembra 2012 vo veci COMP/39.437 - Elektrónky pre obrazovky televízorov a pocítacov. (87) - Pozri body 129 az 133 návrhov, ktoré predniesol v tejto veci. (88) - "Úcelom pripojenia [Vseobecného súdu] k Súdnemu dvoru a zriadenia dvojstupnového súdnictva [totiz] bolo jednak najmä pri zalobách vyzadujúcich podrobné skúmanie zlozitých skutocností zlepsit súdnu ochranu jednotlivcov a jednak zachovat kvalitu a úcinnost súdneho preskúmavania v právnom poriadku [Únie]" (rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 41). (89) - Ako príklad uplatnenia neobmedzenej právomoci v celom rozsahu mozno uviest United Kingdom Competition Appeal Tribunal (CAT), ktorý vykonáva vlastné posúdenie výsky pokuty na základe velmi vycerpávajúceho prístupu, ktorý zohladnuje vec ako celok (pozri najmä rozsudky c. 1114/1/1/09 Kier Group plc v. OFT [2011] CAT 3, a c. 1099/1/2/08 National Grid plc v. Gas and Electricity Markets Authority [2009] CAT 14). (90) - Rozhodnutie Komisie 2001/354/ES z 20. marca 2001 o postupe podla clánku [102 ZFEÚ] (vec COMP/35.141 - Deutsche Post AG) [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 125, s. 27). (91) - Je pravda, ze "strucnost je dusou dôvtipu" ("brevity is the soul of wit") (Shakespeare, Hamlet, 1602), ale neobmedzená právomoc si vyzaduje viac nez len dôvtip! (92) - Pokial ide o urcenie výsky pokuty, pozri najmä rozsudok z 30. apríla 2009, Nintendo/Komisia (T-13/03, Zb. s. II-975, bod 170). (93) - Pozri usmernenia z roku 1998, oddiel 1 cast A posledný bod. (94) - Rozhodnutie Komisie K(2005) 1757 v konecnom znení z 15. júna 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku [102 ZFEÚ] a clánku 54 Dohody o EHP (Prípad COMP/A.37.507/F3 - AstraZeneca). (95) - Pozri usmernenia z roku 1998, oddiel 1 cast A. (96) - "Ako bolo preukázané v oddiele A.1 vyssie, zneuzitie, ktorého sa dopustila Telefónica, nie je nové, ale naopak je to kvalifikované zneuzitie, pre ktoré existujú precedensy. Osobitne po rozhodnutí vo veci Deutsche Telekom (uverejnenom v októbri 2003) boli podmienky uplatnovania clánku 82 na hospodársku cinnost, na ktorú sa vztahuje specifická odvetvová regulácia ex ante , do velkej miery objasnené a známe spolocnosti Telefónica" (odôvodnenie 740 sporného rozhodnutia). (97) - Rozsudok z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia (T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 528). (98) - Ako generálny advokát Mazák poznamenal v návrhoch (poznámka pod ciarou 41), ktoré predniesol v uz citovanej veci TeliaSonera Sverige, "niektorí akademickí komentátori naznacujú, ze vec Deutsche Telekom/Komisia (uz citovaná...) sa mala dôkladnejsie analyzovat ako prípad predátorských cien, zatial co vec Télécom/Komisia ([Wanadoo Interactive, uz citovaná]) mala byt prípadom [tarifných nozníc] [Komisia na pojednávaní nesúhlasila s týmto druhým tvrdením a poukázala na to, ze sa rozhodla vec France Télécom posudzovat ako prípad predátorských cien, pretoze maloobchodný subjekt (Wanadoo [Interactive]) nebol v 100 %-nom vlastníctve France Télécom]". (99) - Podla odvolateliek v roku 2006, poslednom roku údajného porusenia, predstavoval obrat skupiny Telefónica 52 901 miliónov eur, obrat skupiny France Telecom predstavoval v roku 2002 46 630 miliónov eur a obrat spolocnosti Deutsche Telekom predstavoval v roku 2003 55 838 miliónov eur. (100) - Telefónica v bode 284 svojej repliky zdôraznila, ze pocas sporného obdobia bola spanielska právna úprava prísnejsia ako nemecká právna úprava, najmä vzhladom na to, ze i) cielom systému retail minus , ktorý uplatnovala CMT, bolo práve zabránit javu tarifných nozníc na rozdiel od systému maximálnych cien, ktorý sa pocas obdobia porusenia uplatnoval v Nemecku a umoznoval uplatnovat kompenzácie medzi jednotlivými produktmi patriacimi do toho istého "kosa", a ze ii) CMT az do novembra 2003 urcovala maloobchodné ceny (zatial co nemecký orgán urcoval maximálne a nie pevné maloobchodné ceny), a teda musela ex ante schvalovat vsetky návrhy maloobchodných cien spolocnosti Telefónica uplatnovaných na nové sluzby a na akciové ponuky a ze na tento úcel overovala existenciu dostatocnej ziskovej marze medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami. (101) - Vseobecný súd len odkazuje na ekonomickú silu spolocnosti Telefónica. Ako vsak bolo uvedené v poznámke pod ciarou 99 týchto návrhov, obraty boli velmi podobné. Z hladiska trhovej kapitalizácie sa Deutsche Telekom a Telefónica tiez nachádzali v porovnatelnej situácii, ako to vyplýva zo zdrojov citovaných Komisiou v spornom rozhodnutí (pozri stranu 22 výrocnej správy spolocnosti Telefónica citovanej v poznámke pod ciarou 791 sporného rozhodnutia. Trhová kapitalizácia spolocnosti Telefónica a trhová kapitalizácia spolocnosti Deutsche Telekom dosahovala 74 113, resp. 70 034 miliónov dolárov v roku 2005 a 104 722, resp. 80 371 miliónov dolárov v roku 2006). (102) - Rozhodnutie Deutsche Telekom (body 206, 207 a 211). NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 26. septembra 2013 ( [2]1 ) Vec C-295/12 P Telefónica SA, Telefónica de Espańa SAU proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Tarifné noznice (stlácanie ziskového rozpätia) -- Velkoobchodné ceny vyzadované spolocnostou Telefónica SA na spanielskom trhu so sirokopásmovým prístupom na internet -- Pokuta -- Povinnost odôvodnenia Komisie -- Metóda výpoctu -- Zásada zákazu diskriminácie -- Zásada proporcionality -- Neobmedzená právomoc Vseobecného súdu" Obsah I - Okolnosti predchádzajúce sporu II - Zaloba podaná na Vseobecný súd a napadnutý rozsudok III - Konanie pred Súdnym dvorom IV - Odvolanie A - O ziadosti o sprístupnenie doslovného prepisu alebo záznamu z pojednávania na Vseobecnom súde B - O námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou voci celému odvolaniu C - O odvolaní 1. Odvolacie dôvody, ktoré sú neprípustné v celom rozsahu: druhý, tretí, stvrtý a piaty odvolací dôvod a) Druhý odvolací dôvod b) Tretí odvolací dôvod c) Stvrtý odvolací dôvod d) Piaty odvolací dôvod 2. Odvolacie dôvody, ktoré treba zamietnut ako ciastocne neprípustné a ciastocne nedôvodné: prvý, siesty, siedmy a deviaty odvolací dôvod a) Prvý a deviaty odvolací dôvod b) Siesty odvolací dôvod c) Siedmy odvolací dôvod i) Prvá cast siedmeho odvolacieho dôvodu ii) Druhá cast siedmeho odvolacieho dôvodu - Prvá výhrada - Druhá výhrada 3. Ôsmy odvolací dôvod (výpocet sumy pokuty) a desiaty odvolací dôvod (porusenie povinnosti vykonat neobmedzené súdne preskúmanie, pokial ide o sankcie) i) Prvá cast ôsmeho odvolacieho dôvodu (druhé a tretie tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady a druhá výhrada) ii) Prvé a stvrté tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady, tretia a stvrtá výhrada v rámci prvej casti, ako aj zvysok ôsmeho a desiateho odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania - Analýza a) Prvá cast: práva a povinnosti Komisie b) Druhá cast: neobmedzená právomoc Vseobecného súdu aa) Tesria neobmedzenej pravomoci bb) Uplatnenie tesrie neobmedzenej pravomoci na prejednavanj vec V - Návrh 1. Predmetom prejednávanej veci je odvolanie podané spolocnostami Telefónica SA (dalej len "Telefónica") a Telefónica de Espańa SAU (dalej len "Telefónica de Espańa") proti rozsudku Vseobecného súdu ( [3]2 ), ktorým tento súd zamietol ich zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2007) 3196 v konecnom znení ( [4]3 ), ako aj ich subsidiárny návrh na zrusenie alebo znízenie sumy pokuty. I - Okolnosti predchádzajúce sporu 2. Vseobecný súd zhrnul okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 3 az 29 napadnutého rozsudku takto: "3 Dna 11. júla 2003 Wanadoo Espańa SL (teraz France Telecom Espańa SA) (dalej len 'France Telecom`) zaslala staznost Komisii..., v ktorej tvrdila, ze ziskové rozpätie medzi velkoobchodnými cenami, ktoré dcérske spolocnosti Telefónica uplatnovali v prípade svojich konkurentov na poskytovanie vysokorýchlostného prístupu na velkoobchodnej úrovni v Spanielsku, a maloobchodnými cenami, ktoré uplatnovali v prípade konecných uzívatelov, nebolo dostatocné na to, aby jej mohli konkurovat konkurenti Telefónica... ... 6 Dna 4. júla 2007 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto zaloby. 7 V prvom rade v napadnutom rozhodnutí Komisia identifikovala tri trhy s predmetnými produktmi, a to maloobchodný trh s vysokorýchlostným internetom a dva velkoobchodné trhy s vysokorýchlostným internetom... ... 15 Relevantné velkoobchodné a maloobchodné geografické trhy majú podla napadnutého rozhodnutia celostátny rozsah (spanielske územie)... 16 V druhom rade Komisia konstatovala, ze Telefónica mala dominantné postavenie na dvoch predmetných velkoobchodných trhoch... Pocas posudzovaného obdobia mala Telefónica monopol na poskytovanie regionálneho velkoobchodného produktu a viac ako 84 % trhu s celostátnym velkoobchodným produktom... Podla napadnutého rozhodnutia... mala Telefónica tiez dominantné postavenie na maloobchodnom trhu. 17 V tretom rade Komisia skúmala, ci Telefónica zneuzívala svoje dominantné postavenie na predmetných trhoch... V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze Telefónica porusila clánok 82 ES tým, ze stanovila nespravodlivé ceny svojim konkurentom vo forme tarifných nozníc medzi maloobchodnými cenami vysokorýchlostného prístupu na spanielskom trhu pre 'sirokú verejnost` a velkoobchodnými cenami vysokorýchlostného prístupu na internet na regionálnej a celostátnej úrovni pocas obdobia od septembra 2001 do decembra 2006... ... 25 Na úcely výpoctu sumy pokuty uplatnila Komisia v [spornom] rozhodnutí metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17[ ( [5]4 )] a clánku 65 ods. 5 Zmluvy [UO] ([6]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len 'usmernenia z roku 1998`). 26 Po prvé Komisia posúdila závaznost a dosah porusenia, ako aj velkost predmetného geografického trhu. Najprv, pokial ide o závaznost porusenia, sa domnievala, ze ide o kvalifikované zneuzitie zo strany podniku, ktorý má teoreticky monopolné postavenie, ktoré sa musí povazovat za 'velmi závazné` vzhladom na usmernenia z roku 1998... V odôvodneniach c. 744 az 750 [sporného] rozhodnutia Komisia odlísila túto vec najmä od rozhodnutia [Deutsche Telekom ( [7]5 )], v ktorom zneuzitie zo strany Deutsche Telekom spocívajúce takisto v stlácaní ziskového rozpätia [('margin squeeze`) alebo 'tarifné noznice` ( [8]6 )] nebolo kvalifikované ako 'velmi závazné` v zmysle usmernení z roku 1998. Dalej, pokial ide o dosah konstatovaného porusenia, Komisia zohladnila to, ze predmetné trhy mali znacnú hospodársku hodnotu, zohrávali klúcovú úlohu pri zavádzaní informacnej spolocnosti a dosah zneuzitia zo strany spolocnosti Telefónica na maloobchodný trh bol znacný... Napokon, pokial ide o velkost predmetného geografického trhu, Komisia najmä uviedla, ze spanielsky trh s vysokorýchlostným internetom bol piaty najväcsí národný trh s vysokorýchlostným internetom v Európskej únii, a ze hoci prípady tarifných nozníc boli nevyhnutne obmedzené na jeden clenský stát, bránilo to prevádzkovatelom pochádzajúcim z iných clenských státov vstúpit na trh, ktorý výrazne rástol... 27 Podla [sporného] rozhodnutia východisková suma pokuty, teda 90000000 eur, zohladnila to, ze závaznost zneuzitia sa spresnila v priebehu posudzovaného obdobia, konkrétnejsie po prijatí rozhodnutia Deutsche Telekom... Potom sa na východiskovú sumu pokuty uplatnil násobitel 1,25, aby sa zohladnila znacná ekonomická kapacita spolocnosti Telefónica a aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci charakter, takze východisková suma pokuty dosiahla výsku 112500000 eur... 28 Po druhé, kedze porusenie trvalo od septembra 2001 do decembra 2006, teda pät rokov a styri mesiace, Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty o 50 %. Základná suma pokuty tak dosiahla výsku 168750000 eur... 29 Po tretie vzhladom na dostupné dôkazy sa Komisia domnievala, ze v predmetnom prípade mozno uznat existenciu urcitých polahcujúcich okolností, kedze k poruseniu doslo prinajmensom z nedbanlivosti. Spolocnosti Telefónica teda bolo priznané znízenie sumy pokuty o 10 %, cím suma pokuty dosiahla úroven 151875000 eur..." II - Zaloba podaná na Vseobecný súd a napadnutý rozsudok 3. Vo svojej zalobe podanej na Vseobecný súd Telefónica a Telefónica de Espańa uviedli na podporu svojich hlavných návrhov na zrusenie sporného rozhodnutia sest zalobných dôvodov zalozených na porusení práva na obhajobu, na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach pri definovaní predmetných velkoobchodných trhov, na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach pri urcení ich dominantného postavenia na predmetných trhoch, na nesprávnych právnych posúdeniach pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o ich zneuzívajúce správanie, na skutkových omyloch alebo nesprávnych právnych posúdeniach skutkových okolností a nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa ich zneuzívajúceho správania, ako aj jeho protisútazného dosahu a napokon na uplatnení clánku 102 ZFEÚ ultra vires a na porusení zásad subsidiarity, proporcionality, právnej istoty, lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných. 4. Subsidiárne zalobkyne uviedli dva dôvody na úcely zrusenia pokuty alebo znízenia jej sumy, ktoré boli zalozené na: i) skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach a na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, clánku 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [9]7 ) a zásad právnej istoty a legitímnej dôvery a ii) skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach, ako aj na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania, individualizácie trestov a povinnosti odôvodnenia pri urcovaní sumy pokuty. Vseobecný súd zamietol kazdý z týchto zalobných dôvodov a tiez zalobu ako celok. III - Konanie pred Súdnym dvorom 5. Okrem zalobkýn a Komisie sa na písomnej casti konania pred Súdnym dvorom zúcastnili traja vedlajsí úcastníci prvostupnového konania, a to Asociación de usuarios de servicios bancarios (Ausbanc Consumo, dalej len "Ausbanc"), France Telecom (stazovatelka, ktorá dala podnet na konanie v prejednávanej veci) a European Competitive Telecommunications Association (dalej len "ECTA"). Na pojednávaní, ktoré sa konalo 16. mája 2013 - a ktorého predmetom bol len siedmy, ôsmy a desiaty odvolací dôvod (ktoré sa týkali údajných nesprávnych právnych posúdení pri výpocte sumy pokuty a povinnosti Vseobecného súdu vykonat neobmedzené súdne preskúmanie) - predniesli svoje pripomienky vsetci títo úcastníci konania. IV - Odvolanie A - O ziadosti o sprístupnenie doslovného prepisu alebo záznamu z pojednávania na Vseobecnom súde 6. Odvolatelky a Ausbanc poziadali Súdny dvor, aby im na základe clánku 15 ZFEÚ sprístupnil doslovný prepis alebo záznam z pojednávania, ktoré sa konalo na Vseobecnom súde 23. mája 2011. Zastávam názor, ze tieto ziadosti sa musia zamietnut, kedze doslovný prepis alebo záznam z pojednávania, ktoré sa konalo na Vseobecnom súde, nie je súcastou spisu predlozeného Súdnemu dvoru na základe clánku 5 ods. 1 pokynov pre tajomníka Vseobecného súdu. B - O námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou voci celému odvolaniu 7. Treba konstatovat, ze i) odvolanie, ktoré je sformulované nejasne a nedostatocne systematicky, je mimoriadne dlhé - pricom francúzsky preklad odvolania má az 133 strán, a to v jednoduchom riadkovaní, a 492 bodov ( [10]8 ) -, opakuje sa, pricom sa predkladá niekolko stoviek odvolacích dôvodov, castí, výhrad, tvrdení a castí tvrdení (co podla Komisie predstavuje rekord v histórii súdnych sporov na úrovni Únie); ii) odvolanie smeruje takmer systematicky k dosiahnutiu nového preskúmania skutkového stavu pod zámienkou tvrdení, podla ktorých Vseobecný súd uplatnil "nesprávne právne kritérium"; iii) odvolacie dôvody sú casto uvedené ako jednoduché tvrdenia bez akéhokolvek odôvodnenia a iv) odvolatelky jednak casto kritizujú sporné rozhodnutie a nie napadnutý rozsudok a jednak vtedy, ked sa ich námietky skutocne týkajú napadnutého rozsudku, takmer nikdy neuvádzajú konkrétne casti alebo body tohto rozsudku, ktoré obsahujú údajné nesprávne právne posúdenia. 8. Tieto konstatovania a zlozitost, ci dokonca nemoznost toho, aby Komisia uplatnila svoje právo na obhajobu, viedli k námietke neprípustnosti, ktorú Komisia vzniesla voci celému odvolaniu. Hoci do urcitej miery chápem, preco bola táto námietka neprípustnosti vznesená - a navyse povazujem viaceré casti odvolania za zjavne neprípustné -, faktom zostáva, ze odvolanie ako také nemozno vyhlásit za neprípustné v celom rozsahu, pokial niektoré z odvolacích dôvodov alebo tvrdení (aj ked ich treba hladat ako ihly v kope sena) splnajú poziadavky prípustnosti. Tieto "ihly" navyse vyvolávajú zásadné a niekedy úplne nové otázky týkajúce sa najmä povinnosti Vseobecného súdu vykonat skutocné neobmedzené súdne preskúmanie. 9. Preto sa domnievam, ze námietka neprípustnosti vznesená Komisiou voci odvolaniu ako celku sa musí zamietnut. C - O odvolaní 1. Odvolacie dôvody, ktoré sú neprípustné v celom rozsahu: druhý, tretí, stvrtý a piaty odvolací dôvod 10. Tieto odvolacie dôvody - zalozené na údajných nesprávnych právnych posúdeniach pri definovaní predmetných trhov, posudzovaní dominantného postavenia a zneuzitia tohto postavenia, ako aj úcinkov tohto zneuzitia na hospodársku sútaz - sú podla môjho názoru neprípustné, kedze v podstate spochybnujú skutkové zistenia obsiahnuté v rozsudku Vseobecného súdu. Tieto odvolacie dôvody navyse len zriedka uvádzajú príslusné body alebo casti napadnutého rozsudku, hoci ich uvedenie sa vyzaduje podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, kodifikovanej a potvrdenej clánkom 169 ods. 2 a clánkom 178 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. a) Druhý odvolací dôvod 11. Odvolatelky tvrdia (bod 37 odvolania), ze Vseobecný súd nesprávne odmietol konstatovat v prvom rade, ze neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, celostátny velkoobchodný produkt a regionálny velkoobchodný produkt sú súcastou toho istého velkoobchodného trhu a subsidiárne ze celostátny a regionálny velkoobchodný produkt sú súcastou toho istého velkoobchodného trhu. 12. Zastávam názor, ze námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, ECTA, France Telecom a Ausbanc voci celému druhému odvolaciemu dôvodu, sa musí vyhoviet. Po prvé výhrady uvedené na podporu tohto odvolacieho dôvodu sú nejasné a sformulované takmer nezrozumitelne. Po druhé tento odvolací dôvod v skutocnosti smeruje k spochybneniu skutkových zistení Vseobecného súdu. Po tretie odvolatelky uvádzajú viaceré nové okolnosti, ktoré neboli predmetom prvostupnového konania, a to ze Komisia neuplatnila "test SSNIP" ( [11]9 ), ze vymedzenie trhov je nezlucitelné s oznámením o vymedzení trhov ( [12]10 ), ze vymedzenie trhu si vyzaduje empirickú analýzu zalozenú na trhovom teste a/alebo na ekonomickej stúdii a napokon ze test SSNIP sa musí vykonat v konkrétnom casovom rámci. b) Tretí odvolací dôvod 13. Odvolatelky kritizujú (bod 93 odvolania) úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa ich dominantného postavenia na celostátnom a regionálnom velkoobchodnom trhu. 14. Aj v tomto prípade zastávam názor, ze námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla ECTA, France Telecom a Ausbanc, treba vyhoviet, kedze tento tretí odvolací dôvod spocíva na nových tvrdeniach a smeruje k spochybneniu skutkových zistení Vseobecného súdu, na základe ktorých tento súd dospel k záveru o existencii dominantného postavenia. Odvolatelky, ktoré kritizujú body 149, 150, 162 a 163 napadnutého rozsudku - kedze Vseobecný súd podla ich názoru konstatoval existenciu dominantného postavenia len na základe vysokých podielov odvolateliek na trhu, pricom nesprávne nezohladnil konkurencné tlaky, ktorým sú odvolatelky vystavené na trhu s neobmedzeným prístupom - spochybnujú skutkové okolnosti posúdené Vseobecným súdom v bode 157 napadnutého rozsudku, na základe ktorých tento súd rozhodol, ze predmetný velkoobchodný trh nebol trhom s neobmedzeným prístupom ( [13]11 ). Preto treba tieto tvrdenia vyhlásit za neprípustné. c) Stvrtý odvolací dôvod 15. Odvolatelky v podstate tvrdia (bod 120 odvolania), ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze porusili clánok 102 ZFEÚ, hoci neboli splnené základné znaky zneuzívajúceho odmietnutia dodávok ("refusal to deal"), a ze tým porusil ich právo vlastnit majetok, ako aj zásady proporcionality, právnej istoty a zákonnosti. 16. Aj v tomto prípade zastávam názor, ze námietke neprípustnosti proti celému stvrtému odvolaciemu dôvodu - ktorú vzniesla Komisia, ECTA, France Telecom a Ausbanc - treba vyhoviet, kedze tvrdenia, na ktorých tento odvolací dôvod spocíva, i) bud neboli predmetom prvostupnového konania (napríklad tvrdenie týkajúce sa údajného porusenia práva vlastnit majetok, ktoré je podla vsetkého ústredným prvkom tohto odvolacieho dôvodu, alebo tvrdenia týkajúce sa zásad proporcionality a právnej istoty); ii) alebo smerujú k spochybneniu skutkových zistení Vseobecného súdu a odvolatelky sa nimi v skutocnosti domáhajú, aby Súdny dvor znovu posúdil skutkový stav; iii) alebo nie sú jasne uvedené (ako neodôvodnené spochybnenie judikatúry TeliaSonera Sverige ( [14]12 )) alebo dostatocne nespresnujú príslusné body napadnutého rozsudku. d) Piaty odvolací dôvod 17. Týmto odvolacím dôvodom (bod 149 odvolania) odvolatelky v podstate - po zhrnutí dvoch testov tarifných nozníc uplatnených Komisiou - len opakujú námietky uvedené v tejto súvislosti vo svojej zalobe v konaní pred Vseobecným súdom a spochybnujú odpovede, ktoré Vseobecný súd poskytol v bodoch 199 az 265 napadnutého rozsudku. 18. Odvolatelky sa v skutocnosti - a velmi casto bez toho, aby presne uviedli body napadnutého rozsudku, ktoré napádajú - usilujú dosiahnut nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ktoré uz preskúmal Vseobecný súd, co je poziadavka, ktorá je v stádiu odvolania zjavne neprípustná, pokial nedoslo k skresleniu dôkazov, co odvolatelky nepreukázali. 19. Uvádzam tu niekolko príkladov: -- odvolatelky tvrdia, ze alternatívni prevádzkovatelia pouzívali optimálnu kombináciu velkoobchodných produktov. Tým spochybnujú skutkové zistenie Vseobecného súdu vyjadrené v bodoch 130, 195 a 280 napadnutého rozsudku, podla ktorého pouzitie kombinácie velkoobchodných produktov nebolo preukázané; -- odvolatelky (bod 162 odvolania) zrejme kritizujú bod 207 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav tým, ze konstatoval, ze efektívne vyuzívanie úcastníckej prípojky sa zacalo az na konci roka 2004. Odvolatelky zastávajú názor, ze Vseobecný súd jednak mal rozlísit dve analyzované obdobia pred a po tomto dátume a jednak konkurenti efektívne vyuzívali úcastnícku prípojku pred rokom 2004. Toto tvrdenie pritom neoznacuje nijakú konkrétnu skutocnost v spise, ktorú Vseobecný súd skreslil. V kazdom prípade zo spisu vyplýva, ze odvolatelky v prvom stupni neuviedli, ze v roku 2004 sa zacalo nové obdobie; -- odvolatelky (bod 167 odvolania) zrejme kritizujú bod 217 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd sa podla ich názoru nesprávne zastával názor, ze predlzenie referencného obdobia bude viest k neprijatelným skresleniam, pricom nezohladnil nápravné mechanizmy navrhnuté odvolatelkami, cím porusil prezumpciu neviny. V tejto súvislosti stací poznamenat, ze Vseobecný súd len zhrnul tvrdenie odvolateliek bez toho, aby uviedol vlastné posúdenie. V kazdom prípade odvolatelky uvádzajú tvrdenie týkajúce sa prezumpcie neviny po prvý raz v rámci odvolania; -- odvolatelky (bod 178 a nasl. odvolania) tiez tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení v bodoch 233 az 264 napadnutého rozsudku pri skúmaní metódy "period-by-period", ktorú v spornom rozhodnutí uplatnila Komisia. Tieto tvrdenia povazujem za neprípustné, kedze odvolatelky v konaní pred Vseobecným súdom nespochybnili zásadu pouzitia metódy "period-by-period", ale len jej uplatnenie Komisiou; -- odvolatelky tiez tvrdia (bod 181 odvolania), ze Vseobecný súd sa v bodoch 234 az 244 napadnutého rozsudku pri skúmaní nákladov na obchodných zástupcov dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil test "rovnako efektívneho konkurenta", kedze nevzal do úvahy moznost, ze rovnako efektívny konkurent poverí poskytovaním svojich obchodných sluzieb subdodávatela. Toto tvrdenie je neprípustné, kedze prostredníctvom nových tvrdení rozsiruje odvolanie nad rámec prvostupnového konania a vyzýva Súdny dvor, aby opätovne posúdil skutkový stav; -- odvolatelky (bod 183 odvolania) zrejme kritizujú bod 244 rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne nezohladnil odhady nákladov obsiahnuté v porovnávacích tabulkách odvolateliek, nevykonal neobmedzené súdne preskúmanie, prijal normu priemerných dlhodobých prírastkových nákladov (CMILT) a pouzil aktuálne náklady, ktoré boli v celom rozsahu zaúctované v jej úctovných záznamoch, na posúdenie hranicných nákladov na uvedenie na trh. Tieto tvrdenia tiez treba zamietnut, kedze vyzývajú Súdny dvor, aby preskúmal skutkové zistenia obsiahnuté v bodoch 237 az 244 napadnutého rozsudku; -- tvrdenia odvolateliek týkajúce sa skúmania priemernej dlzky vztahu so zákazníkmi, ktoré sa vztahujú na body 245 az 251 napadnutého rozsudku, sú neprípustné, kedze spocívajú na nových tvrdeniach; -- odvolatelky tým, ze kritizujú (bod 188 odvolania) zrejme body 256 a 257 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne zamietol priemerné vázené kapitálové náklady (WACC), ktoré navrhovali, ako aj body 259 az 264 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd podla ich názoru dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri skúmaní údajného dvojitého zapocítania viacerých nákladových poloziek, spochybnujú posúdenie dôkazov zo strany Vseobecného súdu (ktorý zalozil svoje rozhodnutie na celkovom preskúmaní skutocností uvedených v spise a diskusie medzi úcastníkmi konania); -- odvolatelky tiez tvrdia (bod 218 odvolania), ze Vseobecný súd mal konstatovat, ze ziskové rozpätie medzi velkoobchodnou cenou produktov na vstupe a maloobchodnou cenou bolo v prejednávanej veci kladné, v dôsledku coho mal vyzadovat preukázanie konkrétnych úcinkov alebo mimoriadne vysokú mieru preukázania pravdepodobných úcinkov správania odvolateliek. Toto tvrdenie je neprípustné, kedze sa objavuje po prvý raz v odvolaní. 20. Odvolatelky dalej uvádzajú tri tvrdenia (body 220, 227 a 231 odvolania), ktoré sa týkajú zrejme bodov 274 az 276 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze pravdepodobné úcinky správania odvolateliek boli preukázané, hoci a) Komisia mala preukázat, ci rentabilita alternatívnych prevádzkovatelov rovnako efektívnych ako odvolatelky bola z dôvodu cenovej praxe odvolateliek skutocne znízená; b) Komisia mala preskúmat vztah medzi velkoobchodnými cenami a maloobchodnými cenami na trhu s cielom urcit, ci tarifné noznice skutocne obmedzili schopnost alternatívnych prevádzkovatelov urcovat maloobchodné ceny, a c) Komisia mala preskúmat vztah medzi velkoobchodnými cenami, penaznými tokmi prevádzkovatelov a ich mierou investovania s cielom urcit, ci tarifné noznice skutocne obmedzili schopnost alternatívnych prevádzkovatelov investovat. Tieto tri tvrdenia povazujem za neprípustné, lebo neboli uvedené v prvom stupni a ich cielom je otvorit diskusiu o "konkrétnych úcinkoch" správania odvolateliek v rámci odvolania. V zalobe bola v bodoch 191 az 199 spomenutá len otázka "pravdepodobných úcinkov", pricom zaloba kritizovala sporné rozhodnutie z dôvodu, ze toto rozhodnutie predpokladalo také úcinky ako nevyhnutný dôsledok výsledkov testu tarifných nozníc. Cielom uvedených tvrdení je navyse aj spochybnit skutkové zistenia Vseobecného súdu uvedené v bodoch 275 a 276 napadnutého rozsudku. 21. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý, tretí, stvrtý a piaty odvolací dôvod treba vyhlásit za neprípustné. 2. Odvolacie dôvody, ktoré treba zamietnut ako ciastocne neprípustné a ciastocne nedôvodné: prvý, siesty, siedmy a deviaty odvolací dôvod a) Prvý a deviaty odvolací dôvod 22. Tieto dva odvolacie dôvody sa prekrývajú do takej miery, ze odvolatelky v opise svojho deviateho odvolacieho dôvodu doslovne opakujú cast úvah uvedených v ich prvom odvolacom dôvode. Preto treba tieto dva odvolacie dôvody preskúmat spolocne. Po prvé tvrdenia odvolateliek (bod 12 odvolania) sa týkajú neprimeranej dlzky konania pred Vseobecným súdom, a to od 1. októbra 2007 do 29. marca 2012, ktorá podla ich názoru porusuje ich základné právo na úcinnú súdnu ochranu v primeranej lehote zarucené clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a clánkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP"). Odvolatelky v prvom rade tvrdia (bod 14 odvolania), ze neprimeraná dlzka konania odôvodnuje zrusenie napadnutého rozsudku vzhladom na jej vplyv na vyriesenie sporu, kedze im zabránila podat odvolanie alebo prispôsobit svoju písomnú argumentáciu, skôr nez Súdny dvor rozhodol v uz citovanej veci TeliaSonera Sverige. Bez ohladu na skutocnost, ze nesúhlasím s názorom odvolateliek na tento vztah prícinnej súvislosti, poukazujem na to, ze odvolatelky sa v kazdom prípade výslovne vyjadrili k tomu, ako sa má vykladat uz citovaný rozsudok TeliaSonera Sverige, na pojednávaní na Vseobecnom súde, ktoré sa konalo niekolko mesiacov po vyhlásení uvedeného rozsudku. 23. Odvolatelky dalej subsidiárne tvrdia (bod 15 odvolania), ze im treba v kazdom prípade priznat znízenie sumy pokuty v súlade s rozsudkom Baustahlgewebe/Komisia ( [15]13 ). 24. Tak ako Komisia, ECTA, France Telecom a Ausbanc zastávam názor, ze dlzka konania pred Vseobecným súdom, ktorá predstavovala o nieco menej ako styri roky a sest mesiacov, nie je v tejto veci neprimeraná ( [16]14 ) okrem iného vzhladom na nasledujúce okolnosti: i) technická zlozitost veci (podla Súdneho dvora ( [17]15 ) "mozno zlozitost veci prijat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty"); ii) proti spornému rozhodnutiu boli podané dve zaloby - jednu podali odvolatelky a druhú Spanielske královstvo -, ktoré Vseobecný súd skúmal súbezne, co viedlo k predlzeniu konania; iii) odvolatelky podali - uz v prvom stupni - neprimerane dlhú a úplne nezvycajnú zalobu, ktorá znacne prekracovala maximálny pocet strán odporúcaný praktickými pokynmi pre úcastníkov konania pred Vseobecným súdom. Táto zaloba sa musela upravit, co viedlo k predlzeniu písomnej casti konania a upravené znenie zaloby, ktoré malo takmer 140 strán, ako aj pocetné a rozsiahle prílohy, bolo napriek tomu nadalej neprimerané, kedze znacne prekracovalo dlzku stanovenú v uvedených praktických pokynoch. Odvolatelky následne predlozili repliku, ktorá mala 112 strán a ku ktorej bolo pripojených 25 príloh, v ktorých odvolatelky navyse uviedli nové tvrdenia; iv) do konania vstúpili viacerí vedlajsí úcastníci, takze písomná cast konania sa predlzila az do zaciatku roka 2009, a v) odvolatelky napokon podali viaceré ziadosti o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k vedlajsím úcastníkom konania, ktoré boli v drvivej väcsine zamietnuté, ale ktoré tiez prispeli k predlzeniu konania tým, ze Vseobecný súd musel vypracovat verzie rôznych dokumentov, v ktorých boli skryté dôverné údaje. 25. Po druhé odvolatelky kritizujú (bod 19 odvolania) body 62 a 63 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd rozhodol, ze prílohy k zalobe a replike sa zohladnia iba v rozsahu, v akom podporujú alebo doplnajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré zalobkyne výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, ako aj body 231, 250 a 262 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd - na základe uvedenej zásady - vyhlásil za neprípustné urcité tvrdenia podporené prílohami, ktoré sa týkali výpoctu konecnej hodnoty, priemernej dlzky vztahu so zákazníkmi a dvojitého zapocítania viacerých nákladových poloziek. 26. Tieto tvrdenia povazujem ako celok za zjavne neprípustné, kedze nespresnujú, ako prípadná procesná vada mohla poskodit ich záujmy alebo ich právo na obhajobu. Okrem toho na jednej strane tvrdenie, ze Vseobecný súd mal zamietnut námietku neprípustnosti, lebo Komisia ju vzniesla az v stádiu dupliky a nie vo svojom vyjadrení k zalobe, je nedôvodné, kedze formálna správnost procesných úkonov je otázkou verejného poriadku, na ktorú môze súd prihliadnut ex offo, bez ohladu na postoj odporcu, ktorý z toho istého dôvodu môze vzniest túto námietku v ktorejkolvek fáze konania. Na druhej strane tvrdenie, ktorým odvolatelky kritizujú bod 62 napadnutého rozsudku - kedze Vseobecný súd podla ich názoru nemôze vyzadovat, aby zaloba obsahovala vsetky ekonomické výpocty, ktoré slúzia ako základ pre jej tvrdenia - je tiez nedôvodné. Vseobecný súd totiz v súlade s judikatúrou v bode 58 napadnutého rozsudku len vyzadoval, aby "podstatné skutkové a právne okolnosti" vyplývali "prinajmensom strucne, ale súvislým a pochopitelným spôsobom" z textu samotnej zaloby. 27. Po tretie odvolatelky kritizujú (bod 24 odvolania) bod 182 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav a porusil právo na obhajobu tým, ze rozhodol, ze neuviedli nevyhnutnú povahu velkoobchodných produktov v rámci posúdenia úcinkov ich správania. V prvom rade tvrdia, ze uviedli uvedenú povahu vo svojej zalobe (body 106 a 108), vo svojej replike (bod 216) a na pojednávaní, a to tak v zalobnom dôvode týkajúcom sa uplatnitelnosti clánku 102 ZFEÚ vo vseobecnosti, ako aj v rámci posúdenia úcinkov. Podla odvolateliek argumentácia týkajúca sa nevyhnutnej povahy velkoobchodných produktov predstavuje rozsírenie dôvodu týkajúceho sa zrusenia, ktorý bol uvedený uz v zalobe. Tak ako Komisia a France Telecom zastávam názor, ze toto tvrdenie je neúcinné. Stací totiz konstatovat, ze úvahy, ktoré uviedol Vseobecný súd osobitne v bodoch 268 az 272, 274 az 281 a 389 az 410 napadnutého rozsudku, nie sú zalozené na tom, ci predmetný vstupný produkt má alebo nemá nevyhnutnú povahu. 28. Odvolatelky subsidiárne dodávajú (bod 28 odvolania), ze clánok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu im v kazdom prípade priznáva právo uviest nový dôvod, ktorý je zalozený na právnej alebo skutkovej okolnosti, ktorá vysla najavo v priebehu konania, ktorou je uz citovaný rozsudok TeliaSonera Sverige, kedze Súdny dvor v nom objasnil kritériá uplatnitelné na posúdenie úcinkov tarifných nozníc. Podla ustálenej judikatúry uplatnitelnej mutatis mutandis na prejudiciálne rozhodnutie vsak rozsudok, ktorým sa zamietne zaloba, neodôvodnuje uvedenie nových dôvodov. ( [18]16 ) 29. Po stvrté odvolatelky sa domnievajú (bod 33 odvolania), ze Vseobecný súd porusil ich právo na obhajobu a prezumpciu neviny. V prvom rade tvrdia, ze Vseobecný súd porusil prezumpciu neviny tým, ze rozhodol, ze okolnosti, o ktoré sa Komisia opierala v spornom rozhodnutí, ale ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách, mozno zamietnut len vtedy, ak zalobkyne preukázu, ze výsledok sporného rozhodnutia by sa tým zmenil. Podla odvolateliek dôkazné kritérium pouzité Vseobecným súdom nie je v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP"). 30. Podla môjho názoru sa toto tvrdenie musí vyhlásit za neprípustné, kedze v nom jednak nie sú dostatocne presne uvedené body napadnutého rozsudku, ktoré údajne obsahujú nesprávne právne posúdenie, ktorého odstránenie sa navrhuje, a jednak body 86 az 109 napadnutého rozsudku, ktoré obsahujú podrobnú analýzu tejto otázky, predstavujú skutkové posúdenie, ktoré nemozno napadnút odvolaním. Dodávam, ze bod 78 napadnutého rozsudku je zrejme len obiter dictum k argumentácii zalozenej na dalsích rozhodujúcich úvahách uvedených v bode 79 a nasl., ktoré odvolatelky nespochybnujú. Toto tvrdenie je napokon nedôvodné, kedze kritérium uplatnené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora ( [19]17 ), ktorá je v úplnom súlade s judikatúrou ESLP. Neoznámenie dokumentu je totiz porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady a túto výhradu preukazuje len tento dokument. ( [20]18 ) Pokial viaceré dôkazy specificky podporujú urcitý záver alebo výhradu, neexistencia jedného z týchto dôkazov nestací na zamietnutie tohto záveru alebo výhrady, ak tento záver alebo výhradu potvrdzujú dalsie dôkazy. Komisia sa navyse na úcely preukázania zodpovednosti odvolateliek neodvolávala na nijakú novú okolnost, o com svedcia body 103 a 107 napadnutého rozsudku. 31. Odvolatelky subsidiárne uvádzajú (bod 36 odvolania), ze preukázali, ze výsledok sporného rozhodnutia by mohol byt odlisný, ak by sa vylúcili nové dôkazy. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze nezohladnil tieto tvrdenia, skreslil skutkový stav, dopustil sa zjavne nesprávneho posúdenia, ako aj nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o kritériá hodnotenia dôkazov, a navyse porusil povinnost odôvodnenia. Zastávam názor, ze táto výhrada je neprípustná, kedze spocíva na strohých a vseobecných tvrdeniach, a zároven nedôvodná, lebo Vseobecný súd v bodoch 88 az 109 napadnutého rozsudku skutocne preskúmal údajne novú povahu urcitých dôkazov a vplyv údajného nesprístupnenia týchto dôkazov. Okrem toho tak ako France Telecom zastávam názor, ze okolnosti spomenuté odvolatelkami boli zahrnuté do rozhodnutia len s cielom vyvrátit tvrdenia, ktoré odvolatelky uviedli vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, a ze Vseobecný súd bol toho názoru, ze Komisia nevychádzala z predmetných dokumentov na to, aby potvrdila svoju výhradu týkajúcu sa existencie porusenia (pozri bod 103 napadnutého rozsudku). 32. Vzhladom na vyssie uvedené je prvý a deviaty odvolací dôvod ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný, a preto ich treba zamietnut. b) Siesty odvolací dôvod 33. V rámci prvej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia (bod 242 odvolania), ze Vseobecný súd sa v bodoch 287 az 295 napadnutého rozsudku dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri skúmaní údajného porusenia zákazu konania Komisie ultra vires. Po prvé odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd potvrdil nesprávny výklad rozsudku Bronner ( [21]19 ) tým, ze konstatoval, ze Komisia má právomoc regulovat ex post cenové podmienky platné pre vyuzívanie infrastruktúry, ktorá nie je nevyhnutná. Ako pritom France Telecom a ECTA správne zdôraznili, táto argumentácia je zjavne nedôvodná, kedze z nej vyplýva tvrdenie, ze ak nie sú splnené podmienky stanovené v uz citovanom rozsudku Bronner, clánok 102 ZFEÚ sa nemá uplatnit. 34. Po druhé odvolatelky kritizujú (bod 249 odvolania) zrejme bod 289 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil ich tvrdenia, lebo netvrdili, ze právo hospodárskej sútaze sa nevztahuje na "instrumentálne trhy", ale tvrdili, ze právo hospodárskej sútaze sa nevztahuje na povinnost prístupu ulozenú národným regulacným orgánom. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze odvolatelky neoznacili casti svojich vyjadrení, ktoré boli skreslené, ani nesprávne posúdenia, ktoré mali viest Vseobecný súd k tomuto skresleniu. Okrem toho odvolatelky v prvom stupni skutocne tvrdili, ze právo hospodárskej sútaze sa nemôze vztahovat na "instrumentálne trhy" (bod 241 ich repliky). Táto výhrada je v kazdom prípade neúcinná, kedze odvolatelky nepopierajú, ze odpoved Vseobecného súdu je z právneho hladiska správna. 35. Po tretie odvolatelky kritizujú (bod 251 odvolania) zrejme bod 290 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nespochybnil pouzitie pojmu "investicný rebrícek", ktorý vzhladom na svoju "regulacnú" povahu viedol Komisiu k tomu, ze nezohladnila moznost pouzit kombináciu produktov. Túto výhradu povazujem za zjavne neprípustnú, kedze sa netýka nijakého nesprávneho právneho posúdenia a nespochybnuje ziadne z konstatovaní, ktoré Vseobecný súd uviedol v bode 290 napadnutého rozsudku. 36. Po stvrté odvolatelky kritizujú (bod 253 odvolania) zrejme bod 293 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil ich tvrdenia, lebo nespochybnili uplatnenie clánku 102 ZFEÚ na telekomunikacný trh, ale kritizovali, ze Komisia ho pouzila na regulacné úcely. Toto tvrdenie je neprípustné, kedze odvolatelky neoznacili casti svojich vyjadrení, ktoré boli skreslené, ani nesprávne posúdenia, ktoré viedli Vseobecný súd k tomuto skresleniu. V kazdom prípade Vseobecný súd podla môjho názoru neskreslil tvrdenia odvolateliek, ktoré skutocne tvrdili, ze nedoslo k zneuzitiu dominantného postavenia, lebo telekomunikacné právo sleduje odlisné ciele ako právo hospodárskej sútaze. 37. Po piate odvolatelky kritizujú (bod 254 odvolania) zrejme bod 294 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav tým, ze konstatoval, ze Komisii boli oznámené len opatrenia prijaté v roku 2006, zatial co na jednej strane Spanielske královstvo prebralo nový regulacný rámec v roku 2003 rámcovým zákonom o telekomunikáciách c. 32/2003 z 3. novembra 2003 a na druhej strane Komisia vykonávala dohlad prostredníctvom vykonávacích správ, ktoré zverejnuje od roku 1997. Ako pritom Komisia, ECTA a France Telecom správne zdôraznili, Vseobecný súd neskreslil nijakú skutkovú okolnost, kedze pred rokom 2006 Komisii nebolo oznámené nijaké opatrenie, co odvolatelky nepopierajú. Skutocnost, ze spanielske orgány konali v rámci práva Únie uz pred rokom 2006, je v zásade irelevantné, kedze tvrdenie odvolateliek spocívalo v tom, ze Komisia mala vyuzit svoje právomoci na základe nového regulacného rámca (bod 291 napadnutého rozsudku), ale Vseobecný súd konstatoval, ze tieto právomoci sa nemohli vyuzit pred oznámením opatrení v roku 2006 (bod 294 napadnutého rozsudku). 38. V rámci druhej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia (bod 255 odvolania), ze Vseobecný súd sa pri skúmaní v bodoch 296 az 308 napadnutého rozsudku dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení. Po prvé odvolatelky kritizujú (bod 259 odvolania) zrejme bod 306 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru porusil zásadu proporcionality tým, ze nepreskúmal, ci je sporné rozhodnutie vhodné a nevyhnutné vzhladom na legitímne ciele sledované aj národným regulacným orgánom [Comisión del Mercado de las Telecomunicaciones (spanielska Komisia pre telekomunikacný trh), dalej len "CMT"]. Odvolatelky tiez namietajú porusenie práva na obhajobu, lebo Vseobecný súd ich nútil preukázat, ze konanie Komisie bolo v rozpore so zásadou proporcionality, hoci prinálezí Komisii preukázat, ze jej konanie bolo v súlade s uvedenou zásadou. Tak ako Komisia a ECTA si myslím, ze toto tvrdenie je neprípustné, lebo nebolo uvedené v konaní pred Vseobecným súdom. 39. Po druhé odvolatelky kritizujú (bod 261 odvolania) zrejme bod 306 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru porusil zásadu právnej istoty tým, ze uznal, ze správanie, ktoré je v súlade s regulacným rámcom, môze predstavovat porusenie clánku 102 ZFEÚ. Toto tvrdenie je tiez neprípustné, lebo v konaní pred Vseobecným súdom odvolatelky namietali len porusenie zásady právnej istoty, ktoré vyplynulo z toho, ze Komisia nepreskúmala správanie CMT. 40. Po tretie odvolatelky kritizujú (bod 264 odvolania) body 299 az 304 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru zjavne skreslil ich tvrdenia týkajúce sa zásady subsidiarity a nezohladnil skutocnost, ze ciele sledované právom hospodárskej sútaze a telekomunikacným regulacným rámcom sú totozné. Toto tvrdenie povazujem za neprípustné, kedze odvolatelky neoznacili svoje tvrdenia, ktoré Vseobecný súd skreslil. 41. V rámci tretej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky kritizujú (bod 267 odvolania) preskúmanie údajného porusenia zásad lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných zo strany Komisie vykonané Vseobecným súdom. Odvolatelky konkrétne poukazujú na body 313 a 314 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil ich tvrdenia, lebo nevytýkali Komisii, ze nekonzultovala oznámenie o výhradách s CMT, ale ze nepostupovala na základe vsetkých skutkových okolností potrebných na to, aby si vytvorila názor, a primerane nespolupracovala s CMT na základe jej cinnosti, ako aj jej vplyvu na dosahovanie regulacných cielov. Vseobecný súd tým nesprávne neposúdil, ci Komisia pri výkone svojej povinnosti spolupráce a riadnej správy vecí verejných analyzovala dôvod konania CMT a prebrala s nou ciel jej konania a jej metódu výpoctu tarifných nozníc (teda test, ktorý uplatnila CMT). Toto tvrdenie povazujem za zjavne neprípustné, kedze odvolatelky neoznacili okolnosti, ktoré Vseobecný súd skreslil, ani nesprávne posúdenia, ktorých sa dopustil. Toto tvrdenie je navyse zjavne nedôvodné, kedze Vseobecný súd konstatoval - co odvolatelky nepopreli -, ze na jednej strane CMT bola naozaj zapojená do správneho konania a na druhej strane relevantné ustanovenia nariadenia c. 1/2003 nestanovujú povinnost Komisie poradit sa s národnými regulacnými orgánmi. 42. Z vyssie uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze siesty odvolací dôvod je bud neprípustný, alebo nedôvodný, a teda by sa mal zamietnut. c) Siedmy odvolací dôvod i) Prvá cast siedmeho odvolacieho dôvodu 43. Odvolatelky tvrdia (bod 274 odvolania), ze Vseobecný súd v rámci skúmania kvalifikácie porusenia ako "kvalifikovaného zneuzitia" v bodoch 353 az 369 napadnutého rozsudku porusil zásady právnej istoty a zákonnosti trestov zarucené v clánku 7 EDLP a clánku 49 Charty. Zdôraznujú, ze podla rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia ( [22]20 ) tieto zásady môzu bránit retroaktívnemu uplatneniu nového súdneho výkladu normy ustanovujúcej porusenie, ktorého výsledok nebolo odôvodnene mozné v case spáchania porusenia predvídat najmä vzhladom na výklad tejto normy, ktorého sa v danej dobe pridrzala judikatúra. 44. V rámci svojej prvej výhrady (bod 281 odvolania) nazvanej "Existencia jasných a predvídatelných precedensov" odvolatelky len uvádzajú zhrnutie bodov 357 az 368 napadnutého rozsudku. V rámci svojej druhej výhrady (bod 284 odvolania) kritizujú bod 357 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru ponechal vhodnost ulozenia pokuty na volnú úvahu Komisie, cím porusil svoju povinnost neobmedzeného súdneho preskúmania stanovenú v clánku 6 EDLP a v clánku 229 ES (teraz clánok 261 ZFEÚ), ako aj zásady zákonnosti a právnej istoty stanovené v clánku 7 EDLP. V rámci svojej tretej výhrady (bod 286 odvolania) odvolatelky zrejme kritizujú body 356 az 362 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze uplatnenie clánku 102 ZFEÚ na ich správanie je zalozené na jasných a predvídatelných precedensoch. V rámci svojej stvrtej výhrady (bod 302 odvolania) odvolatelky zrejme kritizujú body 363 az 369 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze metodológia pouzitá Komisiou na urcenie existencie tarifných nozníc bola primerane zalozená na jasných a predvídatelných precedensoch. 45. Celú túto prvú cast povazujem za neprípustnú, lebo odvolatelky v prvom stupni nepoukázali na otázku existencie alebo neexistencie jasných precedensov s cielom spochybnit zásadu ulozenia pokuty, ale len v súvislosti s výskou pokuty a existenciou "kvalifikovaného zneuzitia". ii) Druhá cast siedmeho odvolacieho dôvodu 46. Odvolatelky tvrdia (bod 310 odvolania), ze Vseobecný súd sa v bodoch 319 az 352 napadnutého rozsudku dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri skúmaní kvalifikácie ich správania ako "závazného porusenia spáchaného úmyselne alebo z nedbanlivosti" v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. - Prvá výhrada 47. Prvé tvrdenie: odvolatelky zrejme kritizujú body 322 az 326 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze boli schopné predpokladat definíciu trhu, ktorú pouzila Komisia v spornom rozhodnutí. Stací konstatovat - tak ako Komisia -, ze Vseobecný súd uplatnil tradicné kritériá na vymedzenie trhov zalozené na zastupitelnosti, ktoré nemozno povazovat za "nepredvídatelné". Okrem toho údajná nepredvídatelnost rozlísenia regionálnych a celostátnych velkoobchodných trhov je irelevantná, lebo oba tieto trhy boli ovplyvnené dominantným postavením a tarifnými noznicami, ktoré zaviedli odvolatelky. 48. Odvolatelky presnejsie kritizujú (bod 317 odvolania) zrejme bod 323 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru - v rozpore s judikatúrou ESLP týkajúcou sa predvídatelnosti - rozhodol, ze odvolatelky si mali obstarat odborné poradenstvo, bez toho, aby overil, ci to skutocne urobili, a predpokladal, ze toto poradenstvo sa zhodovalo s prístupom Komisie. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze judikatúra nikdy nepripisovala význam tomu, ci si podnik obstaral poradenstvo, co by znamenalo, ze podniky zostanú nepotrestané, ak si neobstarajú právne poradenstvo. 49. Odvolatelky dalej kritizujú (bod 319 odvolania) zrejme bod 326 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nedodrzal právne kritérium predvídatelnosti definície trhu a v dôsledku toho ani kritérium predvídatelnosti následkov ich správania tým, ze nezohladnil kontext a urcité okolnosti uvedené odvolatelkami, ako napríklad skutocnost, ze v dostupných precedensoch bol vymedzený jednotný trh, skutocnost, ze niektorí prevádzkovatelia pouzívali kombináciu vstupných produktov, skutocnost, ze v iných clenských státoch neexistovali celostátne a/alebo regionálne velkoobchodné trhy, skutocnost, ze smernica 2002/21/ES ( [23]21 ) vymedzovala jediný trh, ktorý zahrnal celostátnu a regionálnu infrastruktúru, ako aj skutocnost, ze CMT sama potvrdila toto stanovisko vo svojom rozhodnutí zo 6. apríla 2006. Tieto tvrdenia povazujem za neprípustné vzhladom na to, ze hoci jednotlivé uvedené okolnosti sú spomenuté v odvolaní, neboli spomenuté v prvom stupni na úcely vyvrátenia predvídatelnosti následkov správania odvolateliek (ani v bodoch 297 az 301 zaloby, ani v bodoch 271 az 275 repliky v prvom stupni). 50. Napokon odvolatelky kritizujú (bod 323 odvolania) zrejme bod 326 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze nemohli nevediet, ze majú dominantné postavenie na relevantných trhoch. Toto konstatovanie podla ich názoru vychádza z nesprávneho predpokladu, ze mali primerane predpokladat definíciu trhu, ktorú prijme Komisia. Okrem toho odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd pouzil nesprávne právne kritérium tým, ze vykonal vecnú analýzu namiesto toho, aby uplatnil kritérium predvídatelnosti. Tieto tvrdenia sú neprípustné, lebo odvolatelky v prvom stupni nevyjadrili nijakú pochybnost o tom, ci ich podiely na trhu môzu primerane svedcit o dominantnom postavení, a to ani v bodoch 297 az 301 zaloby, ani v bodoch 272 az 275 repliky. 51. Druhé tvrdenie: odvolatelky zrejme kritizujú body 338 az 341 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze boli schopné predvídat, ze ich cenová politika môze predstavovat protisútazné správanie. 52. V prvom rade kritizujú (bod 330 odvolania) zrejme body 339 a 340 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru uplatnil nesprávne právne kritérium tým, ze vykonal vecnú analýzu s cielom urcit, ci Komisia mohla oprávnene zasiahnut ex post, namiesto toho, aby vykonal analýzu predvídatelnosti s cielom urcit, ci takýto zásah bol primerane predvídatelný, pricom odvolatelky mali povinnost poskytnút prístup a podliehali prísnej kontrole zo strany CMT. Podla môjho názoru je úplne zrejmé, a teda "predvídatelné", ze existencia urcitej regulácie alebo urcitého dohladu zo strany vnútrostátnych odvetvových orgánov nezakladá imunitu voci uplatnovaniu Zmlúv (ako sa zdôraznuje v bode 340 napadnutého rozsudku). Okrem toho v uz citovanom rozsudku Deutsche Telekom/Komisia (body 119, 124 a 127) bolo stanovené, ze odvetvová regulácia môze byt relevantná pre posúdenie, ci podnik vedel, ze jeho správanie je protiprávne, ale nie pre urcenie, ci je toto správanie úmyselné alebo nedbanlivostné, pricom taká podmienka je splnená, pokial podnik nemohol nevediet o protisútaznej povahe svojho konania, ci uz si uvedomoval porusovanie sútazných pravidiel Zmluvy, alebo nie. 53. Odvolatelky dalej zrejme kritizujú prvú cast bodu 341 napadnutého rozsudku, ktorá sa týka regionálneho velkoobchodného produktu, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav tým, ze konstatoval, ze odvolatelky nespochybnovali, ze CMT nepreskúmala existenciu tarifných nozníc na základe skutocných historických nákladov odvolateliek, ale na základe odhadov ex ante. Odvolatelky teda tvrdia, ze vo svojej zalobe (bod 320) uviedli, ze CMT nechcela pouzit úctovné záznamy týkajúce sa ich skutocných nákladov, ale radsej poverila poradenskú spolocnost ARCOME vypracovaním modelu zalozeného na nákladoch "primerane efektívneho" hypotetického konkurenta a nie na nákladoch "rovnako efektívneho" konkurenta. Vseobecný súd tým podla odvolateliek nesprávne nezohladnil skutocnost, ze odvolatelky mohli oprávnene predpokladat, ze analýza CMT musí byt presnejsia ako analýza zalozená na ich vlastných nákladoch. Okrem toho Vseobecný súd zjavne skreslil skutkové okolnosti tým, ze nekonstatoval, ze predmetné ceny podliehali kontrole ex post. Poukazujem na to, ze odvolatelky nespochybnujú skutkové zistenie, podla ktorého CMT neanalyzovala prípadné tarifné noznice na základe skutocných historických údajov. Okrem toho tvrdenia, podla ktorých CMT pouzila kritérium "primerane efektívneho" konkurenta, nielenze nie sú podlozené, ale sú zjavne neprípustné, lebo odvolatelky ich vôbec neuviedli v prvom stupni, hoci v odôvodnení 733 sporného rozhodnutia bolo uvedené, ze CMT pouzila metódu "rovnako efektívneho" prevádzkovatela. Tieto tvrdenia sú teda v kazdom prípade irelevantné a neúcinné, lebo - ako sa uvádza v bode 302 napadnutého rozsudku - CMT viackrát vyhlásila, ze nemá k dispozícii urcité informácie potrebné na preskúmanie tarifných nozníc, takze odvolatelky nemohli ocakávat, ze kontrola zo strany CMT, zalozená na odhadoch ex ante, ich ochráni pred uplatnením práva hospodárskej sútaze ex post, ktoré sa opiera o skutocné historické údaje. Napokon Vseobecný súd vzal do úvahy údajnú kontrolu ex post, ale jednoducho konstatoval, ze táto kontrola nic nemení na jeho závere (body 303, 340, 347 a 348 napadnutého rozsudku). 54. Nakoniec odvolatelky kritizujú (bod 334 odvolania) zrejme druhú cast bodu 341 napadnutého rozsudku, ktorá sa týka celostátneho velkoobchodného produktu, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav tým, ze nezohladnil jednak to, ze tvrdili, ze ich vnútrostátne infrastruktúry sú súcastou väcsieho trhu, ktorý zahrna úcastnícku prípojku a prinajmensom regionálny prístup, ktorý podlieha regulácii prístupu ex ante zo strany CMT, a jednak to, ze podliehali kontrole ex post zo strany CMT. V tejto súvislosti stací poznamenat, ze existencia alebo neexistencia kontroly zo strany CMT je skutkovou otázkou a ze závery Vseobecného súdu v tejto súvislosti sú jasné. V kazdom prípade sú tvrdenia odvolateliek neúcinné, kedze samotná skutocnost, ze existuje potenciálna kontrola ex post, nemôze vylúcit uplatnenie práva hospodárskej sútaze. - Druhá výhrada 55. V rámci tejto výhrady (bod 338 odvolania) odvolatelky zrejme kritizujú body 343 az 352 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze neexistencia zásahu Komisie a cinnost CMT nemohli vyvolat u odvolateliek legitímnu dôveru, ze ich cenová prax je v súlade s clánkom 102 ZFEÚ. Tieto tvrdenia povazujem za neprípustné, lebo predstavujú len kritiku posúdenia skutkového stavu, ktoré prinálezí iba Vseobecnému súdu. 56. Vzhladom na vyssie uvedené zastávam názor, ze siedmy odvolací dôvod sa musí zamietnut v celom rozsahu, lebo je ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. 3. Ôsmy odvolací dôvod (výpocet sumy pokuty) a desiaty odvolací dôvod (porusenie povinnosti vykonat neobmedzené súdne preskúmanie, pokial ide o sankcie) 57. Najprv preskúmam druhé a tretie tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady a druhú výhradu prvej casti tohto ôsmeho odvolacieho dôvodu a navrhnem zamietnut ich. Potom sa budem zaoberat analýzou prvého a stvrtého tvrdenia uvedeného v rámci prvej výhrady a ostatnými výhradami v rámci ôsmeho odvolacieho dôvodu, ako aj desiatym odvolacím dôvodom, ktoré - takým ci onakým spôsobom - súvisia s otázkou, ci Vseobecný súd skutocne uplatnil svoju neobmedzenú právomoc, pokial ide o stanovenie výsky pokuty. i) Prvá cast ôsmeho odvolacieho dôvodu (druhé a tretie tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady a druhá výhrada) 58. V rámci svojho druhého tvrdenia, ktoré je súcastou prvej výhrady, odvolatelky (bod 371 odvolania) zrejme kritizujú bod 384 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze sa nachádzajú vo fakticky monopolnej situácii, pricom nezohladnil urcité podstatné znaky trhu, ako napríklad moznost napodobnit velkoobchodné produkty, neobmedzenost prístupu na trh, prísnu reguláciu, ktorej podliehali odvolatelky, a nepriame konkurencné tlaky. Kedze jediným cielom tohto tvrdenia je spochybnit posúdenie skutkového stavu Vseobecným súdom, toto tvrdenie je neprípustné. 59. Odvolatelky dalej v rámci svojho tretieho tvrdenia, ktoré je súcastou prvej výhrady (bod 374 odvolania), zrejme kritizujú bod 385 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze metóda výpoctu tarifných nozníc vyplýva zo skorsej rozhodovacej praxe Komisie, hoci uvedená metóda zahrna viaceré nové prvky, ako napríklad existenciu vstupného produktu, ktorý nie je nevyhnutný, alebo rozvíjajúceho sa trhu. 60. Odvolatelky opakujú myslienku, ze sankcia nebola predvídatelná, lebo v ich prípade islo o vstupný produkt (konkrétne "miestnu prístupovú siet spolocnosti Telefónica"), ktorý nie je nevyhnutný, ( [24]22 ) a opakovane odkazujú na rozsudok Bronner ( [25]23 ), na to, ze precedensy sa týkali výlucne "nevyhnutných vstupných produktov", a na rozsudok Industrie des poudres sphériques/Komisia ( [26]24 ) (pricom tvrdia, ze otázka, ci cena mala byt prílis vysoká alebo predátorská, nebola jasne zodpovedaná). Pokial ide o rozsudok Bronner, konstatujem, ze v prejednávanej veci neslo o otázku, ci zalobkyna mala alebo nemala povinnost dodávat produkt, lebo táto povinnost uz existovala. Okrem toho je jednoznacne nesprávne tvrdit, ze vsetky precedensy odkazovali na nevyhnutné vstupné produkty. Telefónica napríklad neuvádza rozhodnutie National Carbonising týkajúce sa zneuzitia, ktoré spocívalo v tom, co sa dnes nazýva "tarifné noznice" ( [27]25 ). Vo veci Napier Brown ( [28]26 ) Komisia dospela k záveru o existencii zneuzitia dominantného postavenia v podobe tarifných nozníc, hoci boli dostupné alternatívy k produktu na vstupe. Inak povedané, Komisia v tejto veci nevyzadovala, aby vstupný produkt bol nevyhnutný. ( [29]27 ) Oznámenie Komisie o uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze na prístupové dohody v telekomunikacnom sektore ( [30]28 ), ktoré sa zaoberalo týmto problémom uz v roku 1998, tiez nevyzaduje existenciu nevyhnutného vstupného produktu alebo prílis vysokej ci predátorskej ceny. Vseobecný súd mal v skutocnosti posúdit, ci existujú precedensy, ktoré vyzadujú, aby bol vstupný produkt nevyhnutný, a nie opak. 61. Okrem toho tvrdenie, ktoré odvolatelky uviedli v prvom stupni (bod 341 odvolania), ze "nie nevyhnutná" povaha vstupného produktu v ich prípade nebola zrejmá, je dokonca neúcinné, lebo Komisia vôbec nekonstatovala, ze tento vstupný produkt má "nevyhnutnú" povahu, kedze tento znak nie je podmienkou argumentácie, ktorú Komisia uplatnuje na preukázanie existencie zneuzitia. Pokial ide o uz citovaný rozsudok Industrie des poudres sphériques/Komisia, stací poznamenat, ze odvolatelky jednoducho trvajú na tom, ze ich výklad rozsudku je správny, pricom sa v skutocnosti nezaoberajú výkladom tohto rozsudku, ktorý podáva Komisia a Vseobecný súd. 62. Co sa týka tvrdenia odvolateliek o iných nových okolnostiach pouzitých Komisiou, ktoré Vseobecný súd podla ich názoru nezohladnil, stací konstatovat, ze toto tvrdenie je neprípustné, lebo v prvom stupni bolo uvedené len na úcely znízenia pokuty a nie na spochybnenie skutocnosti, ze Komisia mohla ulozit pokutu. Okrem toho, pokial ide konkrétnejsie o tvrdenie týkajúce sa rozvíjajúcich sa trhov, rozhodnutia Wanadoo Interactive ( [31]29 ) a Deutsche Telekom sa tiez týkali trhov, ktoré sa nachádzali vo fáze rozmachu, takze bolo jasné, ze táto okolnost sama osebe nestací na vylúcenie zneuzitia. 63. Odvolatelky napokon v rámci svojej druhej výhrady zrejme kritizujú body 377 az 407 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd sa podla ich názoru dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri posudzovaní konkrétnych úcinkov predmetného zneuzitia a konkrétnejsie (zrejme v kazdom prípade): i) body 394 az 398 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd sa podla ich názoru dopustil nesprávnych právnych posúdení pri posudzovaní vývoja ich podielu na maloobchodnom trhu (bod 380 odvolania); ii) bod 399 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru skreslil skutkový stav, kedze Komisia v spornom rozhodnutí sama uznala, ze dvaja prevádzkovatelia dosiahli podiel na trhu vyssí ako 1 % (Wanadoo Espańa a Ya.com) (bod 385 odvolania); iii) bod 401 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne rozhodol, ze rýchlejsie tempo rastu odvolateliek na velkoobchodnom trhu je konkrétnym nepriamym dôkazom o vylúcení ich konkurentov (bod 390 odvolania); iv) bod 407 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze vysoká úroven maloobchodných cien v Spanielsku predstavuje presvedcivý nepriamy dôkaz o konkrétnom dosahu ich správania na spanielskom trhu, hoci Komisia nepreukázala prícinnú súvislost medzi predmetným zneuzitím a vysokou úrovnou maloobchodných cien (bod 393 odvolania), a v) bod 409 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne konstatoval, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze nízka miera prieniku sirokopásmového internetu predstavuje presvedcivý nepriamy dôkaz o konkrétnom dosahu ich správania na spanielskom trhu, bez ohladu na dalsie faktory uvedené odvolatelkami, ktoré vysvetlovali túto nízku mieru (bod 399 odvolania). 64. Zastávam názor, ze námietke neprípustnosti, ktorú voci tejto druhej výhrade ako celku vzniesla Komisia a France Telecom, treba vyhoviet. Táto výhrada totiz spocíva na tvrdeniach, ktoré neboli uvedené v prvom stupni, a vyzýva Súdny dvor, aby opätovne preskúmal skutkový stav. Vseobecný súd v kazdom prípade uplatnil správne kritérium, a to ci existujú "konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit konkrétny vplyv, aký mohlo porusenie mat vzhladom na hospodársku sútaz" (bod 390 napadnutého rozsudku), a odvolatelky len spochybnujú dostatocnost dôkazov, pricom vsak nenamietajú nijaké skreslenie. ii) Prvé a stvrté tvrdenie uvedené v rámci prvej výhrady, tretia a stvrtá výhrada v rámci prvej casti, ako aj zvysok ôsmeho a desiateho odvolacieho dôvodu 65. Najprv uvediem tvrdenia úcastníkov konania a následne ich zhrniem s cielom urcit podstatnú otázku polozenú Súdnemu dvoru v tomto odvolaní. - Tvrdenia úcastníkov konania 66. V rámci prvého tvrdenia, ktoré je súcastou prvej výhrady (bod 362 odvolania), odvolatelky zrejme kritizujú body 382 ŕ 387 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd sa podla ich názoru dopustil nesprávnych právnych posúdení pri kvalifikácii povahy porusenia podla usmernení z roku 1998 na výpocet pokút. Tvrdia, ze Vseobecný súd najmä vychádzal z toho, ze konstatovanie, ze nedoslo k poruseniu zásady právnej istoty, nevyhnutne znamená existenciu "kvalifikovaného zneuzitia". Podla odvolateliek bolo cielom ich argumentácie týkajúcej sa zásady právnej istoty preukázat, ze neboli schopné predvídat, ze ich správanie je protiprávne, zatial co cielom ich argumentácie týkajúcej sa kvalifikovaného zneuzitia bolo preukázat, ze neslo zjavné ("clear-cut") zneuzitie v zmysle usmernení z roku 1998. Odvolatelky dodávajú, ze mohli oprávnene pochybovat o zneuzívajúcej povahe svojho správania. 67. Komisia v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa zaoberal otázkou, ci doslo ku "kvalifikovanému zneuzitiu", ked v bodoch 353 az 369 napadnutého rozsudku mimoriadne podrobne odpovedal na kazdé z tvrdení uvedených v prvom stupni a dospel k záveru, ze precedensy boli dostatocne jasné. 68. V rámci stvrtého tvrdenia, ktoré je súcastou prvej výhrady, odvolatelky (bod 375 odvolania) kritizujú okrem iného bod 386 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nesprávne odmietol kvalifikovat porusenie v období pred uverejnením rozhodnutia Deutsche Telekom ako "závazné" a nie ako "velmi závazné". 69. Komisia tvrdí, ze je potrebné posudzovat napadnutý rozsudok ako celok a ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze porusenie je "velmi závazné", bez ohladu na rozhodnutie Deutsche Telekom. 70. V rámci tretej výhrady odvolatelky (bod 409 odvolania) zrejme kritizujú body 412 a 413 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru porusil zásadu zákazu diskriminácie tým, ze rozhodol, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, aj napriek existencii velmi podobných precedensov, ako sú v ich prípade rozhodnutia Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom. 71. Podla Komisie táto výhrada nepreukazuje nijaké nesprávne právne posúdenie, kedze nijaká právna norma nebráni kvalifikácii porusenia, ktorého dosah je obmedzený na jeden clenský stát, ako "velmi závazného". Komisia navyse odkazuje na bod 413 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd poukázal na podstatné rozdiely so skorsími vecami, ktoré odvolatelky nikdy nespochybnili. 72. V rámci svojej stvrtej výhrady odvolatelky (bod 414 odvolania) zrejme kritizujú body 415 az 420 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nezohladnil variabilnú intenzitu závaznosti porusenia pocas obdobia porusenia. 73. Komisia v podstate tvrdí, ze v odôvodneniach 750 a 760 sporného rozhodnutia uznala, ze porusenie bolo pocas urcitých období "menej závazné", co preukazuje, ze pri výpocte sumy pokuty bola zohladnená variabilná intenzita závaznosti. Komisia tiez zdôraznuje, ze rozdelenie obdobia porusenia na dve rôzne obdobia neprichádza do úvahy, lebo Vseobecný súd zastával názor, ze porusenie bolo pocas obidvoch období velmi závazné. 74. V rámci druhej casti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu odvolatelky namietajú porusenie zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov. V rámci svojej prvej výhrady odvolatelky (bod 424 odvolania) zrejme kritizujú body 424 az 427 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie rozhodol, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. 75. Komisia pripomína, ze v prvom stupni preukázala rozdiely medzi prejednávanou vecou a vecami, ktoré citujú odvolatelky, a dodáva, ze má právomoc zvýsit úroven pokút, najmä ak sa ukázalo, ze predchádzajúca úroven nie je odstrasujúca. V dôsledku toho skutocnost, ze základná suma je ovela vyssia ako základná suma ulozená v rozhodnutiach Wanadoo Interactive alebo Deutsche Telekom, nie je relevantná pre posúdenie zákonnosti základnej sumy v prejednávanej veci. 76. V rámci svojej druhej výhrady odvolatelky (bod 428 odvolania) zrejme kritizujú body 428 az 432 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd sa podla ich názoru bez toho, aby vykonal neobmedzené súdne preskúmanie s cielom overit primeranost sankcie, a teda v rozpore so zásadou proporcionality jednoducho odvolal na volnú úvahu Komisie pri urcovaní výsky pokút. 77. Komisia v podstate poznamenáva, ze Vseobecný súd sa nielenze odvolal na volnú úvahu Komisie, ale v bode 432 napadnutého rozsudku skutocne overil, ci pokuta nie je neprimeraná. 78. V rámci svojej tretej výhrady odvolatelky (bod 432 odvolania) zrejme kritizujú bod 433 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru nevykonal neobmedzené súdne preskúmanie s cielom overit, ci zásada odstrasujúceho úcinku pokuty nebola nenálezite uprednostnená pred zásadou individualizácie trestov. 79. Komisia priznáva, ze jej nie je jasné, aké nesprávne právne posúdenie odvolatelky namietajú. Zdôraznuje, ze jednak z nijakej právnej zásady nevyplýva, ze "individuálny úcinok" musí mat prednost pred "vseobecným odstrasujúcim úcinkom", a jednak v spornom rozhodnutí je mimoriadne podrobne vysvetlené, preco pokuta zodpovedá okolnostiam prejednávanej veci. 80. Napokon v rámci svojej stvrtej výhrady odvolatelky (bod 435 odvolania) zrejme kritizujú body 434 a 435 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd podla ich názoru porusil povinnost odôvodnenia tým, ze rozhodol, ze Komisia nie je povinná osobitne dôsledne odôvodnit svoje rozhodnutie ulozit podstatne vyssiu pokutu, nez akú ulozila v rozhodnutiach Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom. 81. Komisia v podstate tvrdí, ze vzhladom na to, ze odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze overil, ci sú údaje "uvedené" v spornom rozhodnutí, stvrtá výhrada nepreukazuje nijaké nesprávne právne posúdenie, lebo v rámci odôvodnenia je potrebné overit, ci Komisia poskytla dostatocné odôvodnenie, a nie ci predlozila dôkazy na podporu svojho odôvodnenia. 82. V rámci tretej casti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu odvolatelky (body 439 a 440 odvolania) tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bodoch 437 az 443 napadnutého rozsudku pri skúmaní zvýsenia základnej sumy na úcely odstrasenia dopustil nesprávnych právnych posúdení. 83. Komisia a France Telecom v prvom rade poznamenávajú, ze body 437 az 443 napadnutého rozsudku presne vyvracajú tvrdenia odvolateliek. Komisia dalej zdôraznuje, ze súdy Únie potvrdili zákonnost praxe spocívajúcej v zvýsení pokuty ulozenej velkým podnikom, ako to bolo v rozsudkoch Showa Denko/Komisia a Lafarge/Komisia ( [32]30 ). Napokon Komisia dodáva, ze zvýsenie o 25 % je ovela nizsie ako zvýsenie, ktoré Komisia zvycajne uplatnuje. 84. V rámci stvrtej casti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu, ktorá je formálne zahrnutá do tretej casti odvolania, odvolatelky (bod 445 odvolania) v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bodoch 444 az 452 napadnutého rozsudku pri skúmaní kvalifikácie ich správania ako "dlhodobého porusenia" dopustil nesprávnych právnych posúdení. 85. Pokial ide o koniec porusenia, Komisia zdôraznuje, ze listiny, ktoré predlozili odvolatelky, zalozené v spise neobsahujú nic, co by poukazovalo na zmeny cien od júna do decembra 2006. 86. V rámci piatej casti svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu, ktorá je formálne zahrnutá do tretej casti odvolania, odvolatelky (bod 453 odvolania) v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bodoch 453 az 461 napadnutého rozsudku pri skúmaní znízenia pokuty na základe polahcujúcich okolností dopustil nesprávnych právnych posúdení. 87. Co sa týka nedbanlivosti, Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd dôsledne posúdil tento aspekt v bode 458 napadnutého rozsudku, ktorý treba vykladat z hladiska napadnutého rozsudku ako celku. Pokial ide o novost, Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd v bode 461 napadnutého rozsudku oprávnene odkázal na body 356 az 368 tohto rozsudku, lebo v týchto bodoch uz posúdil závaznost porusenia, a ze polahcujúca okolnost tiez prispieva k posúdeniu tejto závaznosti. 88. V rámci svojho desiateho odvolacieho dôvodu odvolatelky (bod 474 odvolania) tvrdia, ze Vseobecný súd porusil clánok 229 ES (teraz clánok 261 ZFEÚ) tým, ze nerespektoval svoju povinnost vykonat neobmedzené súdne preskúmanie sankcií. 89. Komisia tvrdí, ze kazdé z tvrdení uvedených v rámci desiateho odvolacieho dôvodu bolo podrobne vyvrátené v jej odpovediach na ostatné odvolacie dôvody. - Analýza 90. Ako vyplýva z tvrdení úcastníkov konania, prvá (prvé a stvrté tvrdenie), tretia a stvrtá výhrada uvedená v rámci prvej casti ôsmeho odvolacieho dôvodu, prvá, druhá, tretia a stvrtá výhrada uvedená v rámci druhej casti ôsmeho odvolacieho dôvodu, ako aj jeho tretia, stvrtá a piata cast a napokon desiaty odvolací dôvod sa do velkej miery prekrývajú. Vsetky tvrdenia odvolateliek súvisiace s výpoctom pokuty sa totiz v podstate týkajú uplatnenia neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu a dodrzania zásad proporcionality, zákazu diskriminácie a individualizácie trestov. Dalej teda rozoberiem otázku, ci Vseobecný súd v napadnutom rozsudku skutocne uplatnil svoju neobmedzenú právomoc, co je jeho povinnost, alebo ci sa nesprávne odvolal len na volnú úvahu Komisie. a) Prvá cast: práva a povinnosti Komisie 91. Hoci z judikatúry vyplýva, ze na to, aby boli dodrzané zásady zákazu diskriminácie a proporcionality, sa v tom istom rozhodnutí Komisie musí pouzit vo vztahu ku vsetkým clenom kartelu tá istá metóda výpoctu ( [33]31 ), je pravda, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze "predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú indikatívnu povahu, pokial ide o existenciu diskriminácie" ( [34]32 ). 92. "Skutocnost, ze Komisia v minulosti ulozila pokuty urcitej úrovne za urcité kategórie porusenia, ju teda nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven, ak sa to povazuje za nevyhnutné na zabezpecenie vykonania politiky hospodárskej sútaze Únie, ktorá je aj nadalej výlucne vymedzená nariadením Rady (ES) c. 1/2003" ( [35]33 ). Vseobecný súd dodal ( [36]34 ), ze "Komisia totiz nemôze byt nútená stanovit pokuty s dokonalou koherenciou vo vztahu k pokutám ulozeným v iných veciach". 93. Súdny dvor totiz zdôraznil, ze "vykonanie tejto politiky vyzaduje, aby Komisia mohla prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky v danej oblasti" ( [37]35 ), najmä ked sa ukázalo, ze predtým uplatnované úrovne neboli odstrasujúce. 94. Podla Súdneho dvora treba dalej dodat, ze "závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy" ( [38]36 ). 95. Treba spomenút aj judikatúru Vseobecného súdu, ktorý mal rozhodnút o týchto otázkach. Vseobecný súd v rozsudku Archer Daniels Midland/Komisia správne poznamenal, ze "pokial ide o porovnanie... s inými rozhodnutiami Komisie vydanými v oblasti pokút, vyplýva z neho, ze tieto rozhodnutia môzu byt relevantné vo vztahu k respektovaniu zásady rovnosti zaobchádzania len vtedy, ak sa preukáze, ze okolnosti vecí týkajúcich sa týchto iných rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci" ( [39]37 ) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 96. V rozsudku Tréfilunion/Komisia (nazývanom kartel "Ocelové zvárané pletivo") ( [40]38 ) Súd prvého stupna správne spresnil, ze "hoci je ziaduce, aby podniky - aby mohli zaujat stanovisko s úplnou znalostou veci - podrobne poznali, podla akéhokolvek systému, ktorý Komisia povazuje za vhodný, spôsob výpoctu pokuty, ktorá im bola ulozená, bez toho aby boli na tento úcel povinné podat zalobu proti rozhodnutiu Komisie - co by bolo v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných -, v prejednávanej veci vzhladom na citovanú judikatúru, skutocnosti obsiahnuté v rozhodnutí a nedostatocnú spoluprácu zalobkyne... výhradu týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia nemozno uznat" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 97. Okrem toho, ako Vseobecný súd správne poznamenal vo svojej judikatúre, "vzdy ked sa Komisia rozhodne ulozit pokutu podla práva hospodárskej sútaze, je povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi inými zásadu rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tak ako ich vykladajú súdy Únie" ( [41]39 ). 98. Na základe zhrnutia vyssie uvedených úvah konstatujem, ze povinnost odôvodnenia Komisie, ktorej význam potvrdili aj nedávne rozsudky Chalkor/Komisia a KME Germany a i./Komisia (nazývané kartel "Trh s medenými priemyselnými/instalacnými rúrami"), ako aj judikatúra ESLP ( [42]40 ), je podstatou relevantnosti porovnania sporného rozhodnutia s predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie v rozsahu, v akom ukladajú pokutu, pre posúdenie dodrzania zásad zákazu diskriminácie a proporcionality. 99. V prvom rade Súdny dvor v bode 73 uz citovaného rozsudku Sarrió/Komisia ( [43]41 ) rozhodol, ze "vzhladom na judikatúru spomenutú v bodoch 341 a 342 napadnutého rozsudku[ ( [44]42 )] poziadavka formálnej nálezitosti, ktorou je povinnost odôvodnenia, je splnená, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie prvky posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost a dlzku porusenia. V prípade neexistencie takých prvkov by rozhodnutie bolo poznacené vadou nedostatku odôvodnenia". 100. Súdny dvor dalej v bode 76 tohto rozsudku dodal, ze "je pravda, ze Komisia sa nemôze výlucným a mechanickým pouzitím aritmetických vzorcov vzdat svojej volnej úvahy. Môze vsak uviest vo svojom rozhodnutí odôvodnenie, ktoré ide nad rámec poziadaviek pripomenutých v bode 73 tohto rozsudku, okrem iného uviest císelné údaje, ktorými sa riadila, najmä pokial ide o sledovaný odstrasujúci úcinok, pri výkone svojej diskrecnej právomoci pri stanovovaní pokút ulozených viacerým podnikom, ktoré sa v rôznej miere podielali na porusení" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 101. Napokon Súdny dvor v bode 77 tohto rozsudku rozhodol, ze "môze byt totiz ziaduce, aby Komisia vyuzila túto moznost s cielom umoznit podnikom podrobne sa oboznámit so spôsobom výpoctu pokuty, ktorá im bola ulozená. Vo vseobecnosti to môze zvýsit transparentnost konania orgánu verejnej moci a ulahcit Súdu prvého stupna výkon jeho neobmedzenej právomoci, v rámci ktorej musí mat moznost posúdit okrem zákonnosti [sporného] rozhodnutia aj primeranost ulozenej pokuty. Táto moznost vsak... nemôze zmenit rozsah poziadaviek vyplývajúcich z povinnosti odôvodnenia" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 102. Hoci z tejto judikatúry jasne vyplýva, ze oznámenie spôsobu výpoctu pokuty Komisiou je len "ziaducou" moznostou, ktorá stricto sensu nespadá do povinnosti odôvodnenia, ktorá vyzaduje len uvedenie prvkov posúdenia, ktoré Komisii umoznili zmerat závaznost a dlzku porusenia ( [45]43 ), treba si polozit otázku, ci to znamená, ze Komisia môze súcasne zamlcat metódu výpoctu pokuty a neuviest podrobné vysvetlenie drastického zvýsenia ulozenej pokuty v porovnaní s velmi podobnými skorsími prípadmi, a to z hladiska uz citovaných rozsudkov Chalkor a KME, ako aj Menarini v rozsahu, v akom tieto rozsudky spresnili rozsah povinnosti Vseobecného súdu vykonat neobmedzené súdne preskúmanie. 103. Pripomínam totiz, ze Súdny dvor najprv v bode 60 uz citovaného rozsudku Chalkor/Komisia spresnil, ze "usmernenia, o ktorých Súdny dvor rozhodol, ze predstavujú orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa správny orgán nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania[ ( [46]44 )], sa obmedzujú na opis metódy preskúmania porusenia uplatnovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohladnovala pri urcovaní výsky pokuty". 104. V tejto súvislosti podla bodu 61 uz citovaného rozsudku Chalkor/Komisia (ako aj podla bodu 128 uz citovaného rozsudku KME Germany a i./Komisia) "povinnost odôvodnenia aktov Únie[, ktorá má] osobitnú dôlezitost[, a] Komisii prinálezí, aby odôvodnila rozhodnutie a najmä vysvetlila zvázenie a zhodnotenie zohladnených skutocností... Existencia odôvodnenia musí byt overená súdom ex offo" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 105. Tiez pripomínam, ze judikatúra Súdneho dvora ( [47]45 ) spresnuje, "ze hoci rozhodnutie Komisie vyplývajúce z ustálených rozhodnutí sa môze odôvodnit v súhrnnej podobe, napríklad prostredníctvom odkazu na takúto prax, Komisia musí poskytnút jednoznacné odôvodnenie, ak zasla podstatne dalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Bez tohto vysvetlenia je neobmedzené súdne preskúmanie ovela tazsie. 106. Napokon konstatujem, ze odôvodnenie Komisie je ovela transparentnejsie a podrobnejsie, ked "navrhuje" pokutu alebo penále [v konaní o dvojakom nesplnení povinnosti (clánok 260 ods. 2 ZFEÚ)] ako ked sama "rozhodne" o pokute (v konaní podla práva hospodárskej sútaze) ( [48]46 ). b) Druhá cast: neobmedzená právomoc Vseobecného súdu aa) Teória neobmedzenej právomoci 107. Rímskou zmluvou z 25. marca 1957 ( [49]47 ) bola Súdnemu dvoru zverená v oblasti sankcií celkom mimoriadna právomoc: neobmedzená právomoc. Táto právomoc mu dovoluje - najmä v oblasti práva hospodárskej sútaze - nielen zrusit alebo potvrdit pokutu a jej sumu, ale tiez zvýsit alebo znízit túto sumu. 108. Ako Súdny dvor uviedol v bode 130 uz citovaného rozsudku KME Germany a i./Komisia, "preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 17 nariadenia c. 17 a teraz je zakotvená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále[ ( [50]48 )]" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 109. Bez toho, aby doslo k zmene znenia Zmluvy alebo nariadení, ktoré priznávajú túto právomoc Súdnemu dvoru ( [51]49 ), vseobecné zásady práva Únie, nadobudnutie úcinnosti Charty (ktorá má podla clánku 6 ods. 1 prvého pododseku ZEÚ v súcasnosti rovnakú právnu silu ako Zmluvy) a judikatúra tak ESLP, ako aj Súdneho dvora potvrdili, ze najmä v súvislosti s pokutami ulozenými Komisiou vo veciach hospodárskej sútaze z neobmedzenej právomoci vyplýva Súdnemu dvoru ( [52]50 ) povinnost vykonat v tejto súvislosti vlastné posúdenie. 110. Najmä z uz citovaného rozsudku ESLP Menarini vyplýva, ze "neobmedzené súdne preskúmanie" zahrna právomoc zmenit napadnuté rozhodnutie vo vsetkých - skutkových aj právnych - aspektoch, ako aj právomoc zaoberat sa vsetkými skutkovými a právnymi otázkami relevantnými pre spor, ktorý Vseobecný súd prejednáva. 111. Sudca Pinto de Albuquerque vo svojom odlisnom stanovisku v tej istej veci správne poznamenal, ze "v rovine zásad uplatnovanie verejnoprávnych sankcií prekracuje rámec tradicných úloh verejnej správy a musí prinálezat súdu. Ak by overenie skutkových podmienok uplatnenia verejnoprávnej sankcie mohlo byt vyhradené pre správny orgán bez následného dôkladného preskúmania zo strany súdov, uvedené zásady [delby právomocí a zákonnosti sankcií] by boli úplne skreslené" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 112. V uz citovaných rozsudkoch Chalkor a KME Súdny dvor tiez jasne konstatoval, ze neobmedzené súdne preskúmanie, ktoré vykonáva Vseobecný súd, zahrna tak právne, ako aj vecné preskúmanie a tiez právomoc posúdit dôkazy, zrusit sporné rozhodnutie a zmenit výsku pokút. ( [53]51 ) 113. Ako poznamenala generálna advokátka Kokott ( [54]52 ), otázka, ci Vseobecný súd skutocne vykonal neobmedzené súdne preskúmanie, je "skutocný právny problém... [I]de o rozsah právnych poziadaviek na posúdenie námietky diskriminácie Vseobecným súdom, a najmä o intenzitu kontroly, ktorú by Vseobecný súd mal v tejto súvislosti voci Komisii vykonávat. Ide pritom o otázku, ktorá je opakovane predmetom diskusie a v súcasnosti je aj vzhladom na [Chartu] predmetom coraz väcsej pozornosti. ... Clánok 47 Charty... zakotvuje právo na úcinnú súdnu ochranu, ktoré je tiez uznané ako vseobecná zásada práva Únie.[ ( [55]53 )] ... Toto základné právo okrem iného zahrna právo na preskúmanie úradných rozhodnutí nezávislým súdom v spravodlivom konaní" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 114. Okrem toho podla clánku 49 ods. 3 Charty, ktorý sa týka zásad zákonnosti a primeranosti trestných cinov a trestov, sú súdy Únie povinné zarucit úcinnost zásady, podla ktorej "prísnost trestov nesmie byt neprimeraná trestnému cinu". 115. ESLP navyse tiez rozhodol, ze preskúmanie administratívnej sankcie znamená, ze súd musí overit a podrobne preskúmat primeranost sankcie vo vztahu k spáchanému deliktu, s prihliadnutím na relevantné kritériá, vrátane proporcionality samotnej sankcie, a prípadne ju nahradit (pozri rozsudok Menarini, uz citovaný, body 64 az 66). 116. V práve Únie zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie (a je zakotvená v Charte), rovnako vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom ak sa ponúka výber medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom. ( [56]54 ) 117. V rámci konaní týkajúcich sa uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze uplatnenie zásady proporcionality znamená, ze pokuta ulozená urcitej spolocnosti nesmie byt neprimeraná vo vztahu k cielom sledovaným Komisiou a ze jej výska musí byt primeraná vo vztahu k poruseniu, najmä s prihliadnutím na jeho závaznost. Na tento úcel musí Vseobecný súd preskúmat vsetky relevantné okolnosti, akými sú správanie podniku a jeho úloha pri preukázaní protisútaznej praktiky, jeho velkost, hodnota predmetného tovaru a tiez zisk, ktorý podnik dosiahol spáchaným porusením, ako aj sledovaný ciel odstrasenia a riziká pre ciele Únie, ktoré vyvolávajú porusenia tohto druhu. 118. Inak povedané, Vseobecný súd musí v rámci posudzovania proporcionality výsky pokuty v celom rozsahu uplatnit svoju neobmedzenú právomoc. ( [57]55 ) 119. Okrem toho zásada zákazu diskriminácie "vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené" ( [58]56 ). 120. Z toho vyplývajú dve veci. V prvom rade musí odôvodnenie Komisie umoznit Vseobecnému súdu posúdit primeranost a nediskriminacnú povahu pokuty. Ako uvádza Súdny dvor, "odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES [teraz clánok 296 ZFEÚ] [musí byt] prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie" ( [59]57 ) (kurzívou zvýraznil generálny advokát), v prejednávanej veci vykonat neobmedzené súdne preskúmanie. 121. To teda znamená, ze posúdenie Vseobecného súdu musí byt dostatocne nezávislé od posúdenia Komisie, kedze Vseobecný súd sa nemôze opierat len o sumu stanovenú - pomerne abstraktne, ako to zrejme bolo v prípade základnej sumy v prejednávanej veci - Komisiou ani sa cítit viazaný výpoctami Komisie alebo úvahami, ktoré Komisia vzala do úvahy pri urcovaní tejto pokuty. ( [60]58 ) 122. Ako Vseobecný súd správne poznamenal vo veci Volkswagen/Komisia ( [61]59 ) (v ktorej Súdny dvor zamietol odvolanie), "prinálezí totiz Súdu prvého stupna, aby v rámci svojej právomoci v danej oblasti sám posúdil okolnosti daného prípadu s cielom urcit výsku pokuty" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V uvedenom rozsudku Súd prvého stupna - vzhladom na vsetky okolnosti a úvahy na základe svojej neobmedzenej právomoci - povazoval za opodstatnené znízit sumu pokuty z 102 000 000 ECU na 90000000 eur. 123. Ako velmi správne poznamenal generálny advokát Mengozzi ( [62]60 ), "podmienky, za ktorých súdy [Únie] môzu uplatnit neobmedzenú právomoc, nemôzu byt vymedzené usmerneniami Komisie, ktoré predstavujú interný organizacný akt tejto institúcie" a ktoré tvoria len "soft law" ( [63]61 ), aj ked - ako uvádza generálny advokát Bot ( [64]62 ) - Vseobecný súd sa v skutocnosti "prílis casto obmedzuje na skúmanie, ci Komisia správne uplatnila metodiku, ktorú [si sama] stanovila vo svojich usmerneniach, [hoci] stanovenie výsky pokuty spravidla nevyzaduje komplexné ekonomické posúdenia, ktoré by mali byt vyhradené pre Komisiu a podliehat obmedzenému súdnemu preskúmaniu". 124. Proti prístupu, ktorý presadzujem v týchto návrhoch, sa casto uvádza jeden argument, a to ze Vseobecný súd sa nesmie alebo nemôze "miesat" do stanovovania pokuty a tým aj do politiky hospodárskej sútaze, ktorá spadá výlucne do zodpovednosti Komisie. S týmito úvahami nesúhlasím, kedze Vseobecný súd rozhoduje len o konkrétnej veci. Komisia si teda ponecháva vsetky svoje právomoci na vymedzenie a uplatnenie svojej vseobecnej politiky v iných veciach. 125. Z vyssie uvedeného a osobitne na základe bodu 62 uz citovaného rozsudku Chalkor/Komisia a bodu 129 uz citovaného rozsudku KME Germany a i./Komisia vyvodzujem, ze Vseobecný súd sa podla môjho názoru pocas preskúmavania v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania alebo na to, aby nevyzadoval od Komisie, aby vysvetlila zmenu svojej politiky v oblasti pokút v konkrétnej veci, nemôze opierat o volnú úvahu Komisie alebo len o zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila, pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií uvedených v usmerneniach z roku 1998 alebo hodnotenie týchto dôkazov. 126. V kazdom prípade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze - hoci Vseobecný súd môze prípadne odkázat "na 'volnú úvahu` a 'podstatnú mieru volnej úvahy` alebo na 'sirokú mieru volnej úvahy` Komisie [co by podla mna uz nemal robit], takéto odkazy mu ne[môzu zabránit] vykonat plné a úplné právne a vecné preskúmanie, ktoré [je] povinný vykonat" ( [65]63 ) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 127. Súdny dvor v bode 78 svojho uz citovaného rozsudku Chalkor/Komisia rozhodol, ze "Vseobecný súd sa neobmedzil na preskúmanie súladu s usmerneniami, ale sám v bode 145 napadnutého rozsudku preskúmal primeranost sankcie". 128. Súdny dvor v rozsudku SCA Holding/Komisia ( [66]64 ) tiez pripomenul, ze "Súd prvého stupna má v rámci neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva clánok 172 Zmluvy o ES [teraz clánok 261 ZFEÚ] a clánok 17 nariadenia c. 17 [clánok 31 nariadenia c. 1/2003], právomoc posúdit primeranost výsky pokút. Toto posúdenie môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktoré samy osebe nemusia byt uvedené v rozhodnutí na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 190 Zmluvy [teraz clánok 296 ZFEÚ]" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 129. Vseobecný súd teda musí sám posúdit, ci je pokuta vhodná a primeraná, a je povinný sám zistit, ci Komisia skutocne vzala do úvahy vsetky okolnosti relevantné na úcely výpoctu pokuty, pricom Vseobecný súd musí byt z tohto dôvodu tiez oprávnený preskúmat skutocnosti a okolnosti uvedené zalobcami v konaní pred ním. ( [67]65 ) 130. Vseobecný súd navyse v niektorých veciach uz uviedol úvahy v tomto zmysle. 131. V rozsudku Romana Tabacchi ( [68]66 ) (ktorý nebol napadnutý odvolaním na Súdnom dvore) Vseobecný súd správne konstatoval, ze "neobmedzená súdna právomoc, ktorú v súlade s clánkom 229 ES [teraz clánok 261 ZFEÚ] priznáva Vseobecnému súdu clánok 31 nariadenia c. 1/2003, ho oprávnuje, aby okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len odmietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti, najmä s cielom zmenit výsku pokuty, pokial mu je otázka ich výsky predlozená na posúdenie... [S]tanovenie pokuty Vseobecným súdom nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpoctom. Navyse Vseobecný súd, ktorý rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, nie je viazaný výpoctami Komisie, ani jej usmerneniami..., ale svoje posúdenie musí vykonat s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti prípadu" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 132. V bodoch 283 az 285 uvedeného rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze "Vseobecný súd sa s prihliadnutím na tieto okolnosti domnieva, ze pokuta vo výske rovnajúcej sa 2,05 milióna eur, akou je pokuta, ktorú 20. októbra 2005 ulozila Komisia, môze sama osebe spôsobit, ze zalobkyna bude musiet vstúpit do likvidácie, a v dôsledku toho opustit trh, co môze mat zrejme závazné negatívne dopady, uvádzané zalobkynou v rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu. ... Na základe predchádzajúcich úvah, a najmä vzhladom na kumulatívny úcinok vyssie konstatovaných protiprávnych postupov, ako aj na nízku platobnú schopnost zalobkyne sa Vseobecný súd domnieva, ze spravodlivým posúdením vsetkých skutkových okolností prípadu treba dospiet k záveru, ze konecná suma pokuty ulozenej zalobkyni sa stanovuje na 1 milión eur. Sankcia v takejto výske umoznuje totiz úcinne postihnút protiprávne správanie zalobkyne, pretoze nie je zanedbatelná a má dostatocný odstrasujúci úcinok. Akákolvek vyssia suma pokuty, ako je táto, by bola vzhladom na porusenie vytýkané zalobkyni posudzované v celkových súvislostiach neprimeraná. ... Pokuta vo výske rovnajúcej sa 1 milión eur predstavuje spravodlivú sankciu za správanie vytýkané zalobkyni v prejednávanej veci" (kurzívou zvýraznil generálny advokát) ( [69]67 ). 133. Vo svojom uz citovanom rozsudku Groupe Danone/Komisia (nazývanom kartel "Belgický trh s pivom") Súdny dvor zamietol odvolací dôvod zalozený na porusení pravidla ne ultra petita, ktorého sa údajne dopustil Súd prvého stupna pri zmene spôsobu uplatnenia koeficientu z dôvodu polahcujúcich okolností bez akéhokolvek návrhu v tejto súvislosti, len preto, lebo vzhladom na to, ze otázka výsky pokuty mu bola predlozená na posúdenie, Súd prvého stupna bol na základe clánku 229 ES (teraz clánok 261 ZFEÚ) a nariadenia c. 17, ktoré bolo nahradené nariadením c. 1/2003, oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit sumu pokuty ulozenej Komisiou. ( [70]68 ) 134. Ako správne zdôraznil generálny advokát Mengozzi ( [71]69 ), toto posúdenie je lahko pochopitelné, ked sa funkcia neobmedzenej právomoci chápe ako dodatocná záruka pre podniky, ze výsku im ulozenej pokuty co najintenzívnejsie preskúma nezávislý a nestranný súd. Túto kvalifikáciu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu ako "dodatocnej záruky" uz Súdny dvor potvrdil v rámci vymedzenia rozsahu práva podnikov na obhajobu v konaní pred Komisiou v súvislosti s ukladaním pokút. ( [72]70 ) 135. Tiez súhlasím s generálnym advokátom Mengozzim, ktorý vo svojich návrhoch prednesených v uz citovanej veci Komisia/Tomkins uvádza, ze táto kvalifikácia môze znamenat len to, ze ked podniky na Vseobecnom súde spochybnujú sumu pokuty s plným vedomím jej presnej výsky urcenej Komisiou, majú moznost vzniest akúkolvek námietku voci výpoctu tejto sumy zo strany Komisie z hladiska jeho zákonnosti i primeranosti, cím môzu akýmkolvek prostriedkom obhajoby nad rámec obmedzení vlastných preskúmaniu zákonnosti ovplyvnit názor súdu, pokial ide o primeranú výsku pokuty. ( [73]71 ) Ako vsak správne dodáva, aby táto funkcia dodatocnej záruky mohla byt úcinná, Vseobecný súd musí mat moznost ( [74]72 ) zohladnit vsetky skutkové okolnosti, napríklad vrátane okolností, ktoré nastali po vydaní pred ním spochybnovaného rozhodnutia ( [75]73 ), co by mu obmedzenia vlastné preskúmaniu zákonnosti v zásade neumoznili ( [76]74 ). 136. Spomeniem aj rozsudok Vseobecného súdu vo veci Siemens Österreich a i./Komisia (nazývaný kartel "Rozvádzace izolované plynom") ( [77]75 ), v ktorom Vseobecný súd na základe zásady individuálnosti trestov a sankcií rozhodol, ze "v tomto ohlade Komisia na rozdiel od toho, co uvádza..., nemôze volne stanovit sumy, ktoré sa majú platit solidárne. Zo zásady individuálnosti trestov a sankcií... totiz vyplýva, ze kazdá spolocnost musí mat moznost vyvodit z rozhodnutia, ktoré jej ukladá solidárne zaplatenie pokuty s jednou alebo viacerými spolocnostami, výsku podielu, ktorého zaplatenie jej prinálezí vo vztahu k jej solidárnym spoludlzníkom, akonáhle bude pohladávka Komisie uspokojená. Na tieto úcely musí Komisia najmä spresnit obdobia, pocas ktorých sú dotknuté spolocnosti (spolu)zodpovedné za porusujúce správania podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, a prípadne stupen zodpovednosti uvedených spolocností na týchto správaniach. ... Preto mala Komisia v prejednávanej veci zohladnit zistenia, ku ktorým dospela v odôvodnení c. 468... rozhodnutia [posudzovaného v uvedenej veci], pokial ide o obdobia spolocnej zodpovednosti spolocností, ktoré sú súcastou podniku VA Tech, na stanovenie súm, ktoré majú tieto spolocnosti solidárne zaplatit. Tieto sumy musia odzrkadlovat v co najväcsej moznej miere rôzne podiely na spolocnej zodpovednosti uvedených podnikov, ako sú identifikované v uvedenom odôvodnení". 137. Vseobecný súd potom podrobne preskúmal rozhodnutie Komisie a vytkol jej tak výber subjektov, ktorým bola ulozená pokuta, ako aj urcenie súm, ktoré boli tieto subjekty povinné zaplatit. 138. V bode 166 svojho rozsudku Vseobecný súd bez toho, aby odkázal na akúkolvek volnú úvahu Komisie, dospel k záveru, ze "Komisia tým, ze uznala Reyrolle, SEHV a Magrini za solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty, ktorej výska zjavne prekracuje ich spolocnú zodpovednost, a tým, ze neuznala Siemens Österreich a KEG za solidárne zodpovedné za zaplatenie casti pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini, a tiez tým, ze neulozila spolocnosti Reyrolle ako jedinej znásat cast jej ulozenej pokuty, porusila zásadu individuálnosti trestov a sankcií". 139. Dalsí príklad sa nachádza v rozsudku Súdu prvého stupna Brasserie nationale a i./Komisia ( [78]76 ), v ktorom tento súd rozhodol, ze "prislúcha Súdu prvého stupna preskúmavat, ci je výska ulozenej pokuty primeraná závaznosti a dlzke trvania porusovania, a zvázit závaznost porusenia a okolnosti uvádzané zalobcom". 140. Vo svojom rozsudku Parker Pen/Komisia ( [79]77 ), vydanom pred prijatím usmernení, Súd prvého stupna v nadväznosti na analýzu predmetnej pokuty dospel k záveru, ze "pokuta 700000 ECU ulozená zalobkyni nie je primeraná, najmä vzhladom na nízky obrat dotknutý porusením, a ze je opodstatnené, aby na základe svojej neobmedzenej právomoci znízil sumu pokuty ulozenej spolocnosti Parker na 400000 ECU". 141. V uz citovanej veci Ventouris/Komisia (nazývanej kartel "grécke kompy"), v ktorej nebolo podané odvolanie, Súd prvého stupna - tento raz po prijatí usmernení - dospel k záveru, ze predmetnú pokutu treba znízit z dôvodov spravodlivosti a proporcionality. Vzhladom na to, ze Komisia v jedinom rozhodnutí sankcionovala dve rozdielne porusenia, tieto dva dôvody spravodlivosti a proporcionality vyzadovali, aby podnik, ktorý sa podielal len na jednom porusení, bol potrestaný menej prísne ako podniky, ktoré sa podielali na oboch poruseniach. Podla Súdu prvého stupna Komisia tým, ze vypocítala pokuty z jedinej základnej sumy pre vsetky podniky, upravenej v závislosti od ich konkrétnej velkosti, ale bez akéhokolvek rozlísenia v závislosti od ich úcasti na jednom alebo dvoch zo sankcionovaných porusení, ulozila podniku, ktorý bol uznaný za zodpovedný len za úcast na jednom porusení, neprimeranú pokutu vo vztahu k významu spáchaného porusenia. ( [80]78 ) 142. Naproti tomu (a to po uz citovaných rozsudkoch Chalkor a KME, ako aj Menarini!) Vseobecný súd vo veci Dow Chemical/Komisia (nazývanej kartel "Chloroprénový kaucuk") ( [81]79 ) dospel k záveru, ze "v prejednávanom prípade v tomto stádiu nejde o to, aby Vseobecný súd vzhladom na to, ze nebolo zistené, ze [sporné] rozhodnutie je protiprávne, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok BASF a UCB/Komisia[ ( [82]80 )], prepocítal sumu pokuty ulozenej zalobkyni, ale preskúmal zákonnost uplatnenia usmernení z roku 2006 na jej prípad Komisiou" (kurzívou zvýraznil generálny advokát), co je prístup, ktorý bol uplatnený aj v napadnutom rozsudku. 143. Poukazujem na to, ze skutocné preskúmanie pokuty Vseobecným súdom v rámci jeho neobmedzenej právomoci je este potrebnejsie vzhladom na to, ze výska pokút ulozených Komisiou neustále rastie. Bez toho, aby bol tento výpocet úplný, uvediem len niekolko príkladov: vo veci Microsoft (ktorú Komisia uviedla na pojednávaní) bola spolocnosti Microsoft v roku 2004 ulozená pokuta 497 miliónov eur, ktorá bola doplnená v roku 2006 o penále 280,5 milióna eur, v roku 2008 o penále 899 miliónov eur a v roku 2013 o pokutu 561 miliónov eur. ( [83]81 ) Spolocnosti Intel bola ulozená pokuta 1,06 miliardy eur. ( [84]82 ) Pokuta ulozená v roku 2008 spolocnosti Saint-Gobain predstavovala 896 miliónov eur (spolu 1,38 miliardy eur za kartel "Autosklo") ( [85]83 ), pokuta ulozená v roku 2007 spolocnosti Siemens predstavovala viac ako 396 miliónov eur (spolu 750 miliónov eur za kartel "Rozvádzace izolované plynom"). ( [86]84 ) V karteli výrobcov výtahov pokuty dosahovali spolu takmer miliardu eur. ( [87]85 ) Napokon v roku 2012 Komisia ulozila pokutu 1,47 miliardy eur dvom kartelom výrobcov elektrónok pre obrazovky televízorov a pocítacov. ( [88]86 ) 144. Pokial ide o význam preskúmania výpoctu pokút Vseobecným súdom, ktoré presadzujem v týchto návrhoch, chcel by som pripomenút, co generálny advokát Tizzano uviedol v uz citovanej veci Dansk Rřrindustri a i./Komisia ( [89]87 ), kde poznamenal, ze jeho skúmanie v tejto veci "ukazuje, ze metóda výpoctu pouzitá Komisiou nie je úplne bez rizika, co sa týka spravodlivosti systému. ... Nezdá sa mi byt úplne v súlade s poziadavkami individualizácie a progresívnosti 'pokuty`... ze, tak ako v týchto prípadoch, niektoré výpoctové operácie sú v podstate formálne a abstraktné z hladiska ich povahy, a preto nemajú konkrétne dosahy na konecnú výsku pokuty. Takisto nemôze byt ignorovaná skutocnost, ze z tých istých dôvodov nebolo mozné úplne dosiahnut ciel väcsej transparentnosti sledovaný usmerneniami. ... Navyse, toto sprísnenie [politiky Komisie týkajúcej sa pokút, ktorá je prísnejsia a viedla k zvýseniu úrovne pokút] odvodené z metódy výpoctu zalozenej na pevnej sume má schopnost najviac postihnút malé a stredné podniky. ... V krátkosti, vzniká nová situácia, ktorá je problematickejsia, ako bol prípad, ked metóda pouzívaná Komisiou v zásade nebola obmedzená hranicou 10 % celkového obratu v postupe výpoctu, takze výska pokuty mohla byt stanovená tak, aby jednoduchsie a okamzite odrázala vsetky skutocnosti prípadu. ... Potom je nutné polozit si otázku, ci vyssie uvedené dôsledky nového trendu v politike týkajúcej sa pokút nevytvárajú potrebu uberat sa trochu iným smerom na zabezpecenie toho, aby bolo mozné v kazdom prípade zarucit výsledky, ktoré sú v súlade so vseobecnými poziadavkami primeranosti a spravodlivosti sankcií" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 145. Táto ostrá kritika, ktorú generálny advokát Tizzano vyjadril v uvedenej veci, jasne svedcí o tom, ze nie je ziaduce alebo prípustné, ale úplne nevyhnutné, aby Vseobecný súd úplne ( [90]88 ) a nezávisle preskúmal pokuty ulozené Komisiou. ( [91]89 ) bb) Uplatnenie teórie neobmedzenej právomoci na prejednávanú vec 146. Na posúdenie preskúmania pokuty Vseobecným súdom a odvolacích dôvodov odvolateliek týkajúcich sa porusenia zásad proporcionality, zákazu diskriminácie a individualizácie trestov, ako aj povinnosti Komisie odôvodnit výsku pokuty sa treba vrátit k spornému rozhodnutiu. 147. V odôvodnení 756 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze zneuzívajúcu praktiku mozno kvalifikovat ako velmi závazné porusenie, aj ked jeho závaznost nebola pocas celého obdobia porusenia nevyhnutne rovnaká. V odôvodnení 757 Komisia len uviedla, ze základnú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit odvolatelkám - s cielom zohladnit závaznost porusenia - treba "vzhladom na specifické okolnosti veci" - stanovit vo výske 90 miliónov eur. 148. V konaní pred Vseobecným súdom odvolatelky tvrdili, ze Komisia porusila zásady individualizácie trestov, proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj svoju povinnost odôvodnenia tým, ze stanovila základnú sumu pokuty na 90 miliónov eur. V prvom rade táto základná suma pokuty ulozenej spolocnosti Telefónica na základe závaznosti porusenia predstavuje druhú najvyssiu základnú sumu, ktorá kedy bola ulozená v oblasti zneuzitia dominantného postavenia. Okrem toho táto suma bola devätkrát, resp. desatkrát vyssia ako základná suma pokuty ulozenej v roku 2003 spolocnostiam Deutsche Telekom a Wanadoo Interactive za praktiky zneuzívania dominantného postavenia v tom istom odvetví, hoci i) tieto dve rozhodnutia, tak ako rozhodnutie o ulození pokuty spolocnosti Telefónica, boli prijaté na základe usmernení z roku 1998, a teda v nich boli uplatnené tie isté pravidlá výpoctu; ii) konania, o ktoré islo v týchto troch veciach, sa uskutocnovali scasti súbezne a sú podobné a iii) tieto tri veci sa týkali trhov s prístupom na internet vo Francúzsku, Nemecku a Spanielsku, ktoré sú velmi podobné z hladiska velkosti, hospodárskeho významu a fázy rastu. Zjavný nepomer medzi základnou sumou stanovenou pre spolocnost Telefónica a základnými sumami stanovenými pre spolocnosti Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom je este zväcsený tým, ze v prípade spolocnosti Telefónica bola základná suma z dôvodu odstrasujúceho úcinku zvýsená o 25 % a toto zvýsenie nebolo uplatnené v prípade spolocností Wanadoo Interactive alebo Deutsche Telekom, a to napriek velkosti týchto podnikov. So zretelom na odstrasujúci úcinok je suma pokuty ulozenej spolocnosti Telefónica vzhladom na závaznost porusenia (112,5 milióna eur) v konecnom dôsledku 12,5-krát, resp. 11,25-krát vyssia ako pokuta ulozená spolocnostiam Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom za praktiky zneuzívania dominantného postavenia, ktoré boli podobné, ci dokonca este závaznejsie. 149. Okrem toho sa odvolatelky domnievajú, ze neprimeranost základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Telefónica, ktorá predstavuje 90 miliónov eur, je este viditelnejsia, ak sa porovná so základnou sumou stanovenou v roku 2001 vo veci Deutsche Post AG ( [92]90 ). V tejto veci Komisia stanovila základnú sumu len vo výske 12 miliónov eur, hoci okrem iného uznala, ze i) porusenie treba kvalifikovat ako "závazné"; ii) vernostné zlavy poskytované podnikmi v dominantnom postavení "uz boli viackrát odmietnuté Súdnym dvorom" a iii) "politika zliav a cien uplatnovaná [spolocnostou Deutsche Post AG] mala velmi závazné nepriaznivé dôsledky pre hospodársku sútaz", co umoznilo [spolocnosti Deutsche Post AG] udrzat si podiel na nemeckom trhu balíkových zásielok v zásielkovom predaji vyssí nez 85 %. 150. Co na to hovorí Vseobecný súd? 151. Po prvé, pokial ide o zásadu zákazu diskriminácie, v bodoch 424 az 427 napadnutého rozsudku (len styri body) Vseobecný súd zamietol tvrdenia odvolateliek, pricom len konstatoval, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a môze mat len orientacný charakter. 152. Po druhé, pokial ide o zásadu proporcionality, v bodoch 428 az 432 napadnutého rozsudku (spolu pät bodov) Vseobecný súd zamietol tvrdenia odvolateliek, pricom v podstate len poznamenal, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby tak mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Vseobecný súd v skutocnosti v tejto súvislosti prebral vysvetlenia Komisie týkajúce sa kvalifikácie porusenia ako "velmi závazného" a len v jednom bode (432) vykonal "analýzu" a dospel k záveru, ze východisková suma 90 miliónov eur nie je neprimeraná. 153. Po tretie, pokial ide o zásadu individualizácie trestov, Vseobecný súd (len) v bode 433 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru, podla ktorej na posúdenie závaznosti porusenia s cielom urcit sumu pokuty musí Komisia dbat na to, aby jej konanie malo odstrasujúci charakter, najmä v prípade typov porusení, ktoré sú obzvlást skodlivé pre realizáciu cielov Únie. Odstrasenie musí byt súcasne specifické a vseobecné. Pokuta musí potrestat individuálne porusenie, ale patrí tiez do rámca vseobecnej politiky dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze zo strany podnikov. Vseobecný súd dospel k záveru, ze zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze v predmetnom prípade bola pokuta vypocítaná tak, ze sa zohladnila vlastná situácia spolocnosti Telefónica. Preto odvolatelky podla Vseobecného súdu nemohli tvrdit, ze vseobecný odstrasujúci úcinok pokuty bol "prvým aj posledným cielom pokuty". 154. Napokon, pokial ide o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia a úcinnej súdnej ochrany, v bodoch 434 a 435 napadnutého rozsudku (teda len v dvoch bodoch) Vseobecný súd zamietol tvrdenia odvolateliek a jednoducho konstatoval, ze Komisia neporusila minimálne poziadavky v danej oblasti, kedze uviedla prvky posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost a dlzku porusenia. Okrem toho Vseobecný súd este raz dodal, ze rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, a teda Komisia nebola povinná uviest dôvody, pre ktoré bola základná suma pokuty ulozenej odvolatelkám výrazne vyssia ako základná suma pokút ulozených spolocnostiam Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom. 155. Týchto dvanást bodov (zo 465!) ( [93]91 ), ktoré navyse neobsahujú prakticky nijakú analýzu Vseobecného súdu v pravom zmysle slova, podla môjho názoru svedcí o tom, ze Vseobecný súd zjavne - z hladiska zásad zákazu diskriminácie, proporcionality, individualizácie trestov a z hladiska povinnosti Komisie odôvodnit výsku pokuty - nevykonal neobmedzené súdne preskúmanie, ktoré je povinný vykonat. 156. Pokial ide o údajné porusenie zásady zákazu diskriminácie, Vseobecný súd len odkázal na orientacnú povahu výsky pokút ulozených Komisiou v predchádzajúcich rozhodnutiach, ale neuviedol, ze v prejednávanej veci niektoré predchádzajúce rozhodnutia Komisie obsahovali mimoriadne cenné informácie. Je to dôlezité najmä preto, lebo Komisia neuviedla (co by bolo podla Súdneho dvora ziaduce a podla mna v tomto prípade nevyhnutné) metódu výpoctu základnej sumy 90 miliónov eur ani dostatocne neodôvodnila rozdiel medzi touto sumou a sumou ulozenou v dalsích rozhodnutiach s velmi podobnými znakmi, ako sú rozhodnutia Deutsche Telekom a Wanadoo Interactive. 157. Vseobecný súd dokonca zabudol na svoju vlastnú judikatúru, lebo v bode 316 uz citovaného rozsudku Archer Daniels Midland/Komisia (navyse potvrdeného bodom 262 rozsudku E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, vyhláseného po napadnutom rozsudku) uviedol, ze "pokial ide o porovnanie... s inými rozhodnutiami Komisie vydanými v oblasti pokút, vyplýva z neho, ze tieto rozhodnutia môzu byt relevantné vo vztahu k respektovaniu zásady rovnosti zaobchádzania len vtedy, ak sa preukáze, ze okolnosti vecí týkajúcich sa týchto iných rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Je totiz zrejmé, ze hoci skorsia rozhodovacia prax Komisie v zásade nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, táto argumentácia je obmedzená zásadou zákazu diskriminácie, podla ktorej s porovnatelnými situáciami nemozno zaobchádzat rozdielne. ( [94]92 ) 158. Zásada "rovnakého postihu za to isté konanie" je navyse uvedená v usmerneniach z roku 1998 ( [95]93 ) a uplatnuje sa najmä vtedy, ked sú okolnosti vedúce k ulozeniu pokuty, akými sú relevantné trhy, druh porusenia, výrobky, podniky alebo obdobie porusenia, skutocne podobné, co zrejme platí v prejednávanej veci, pokial sa - prípadne aj na základe doplnujúcich údajov poskytnutých Komisiou na ziadost Vseobecného súdu - nepreukáze opak. 159. V prejednávanej veci mal Vseobecný súd od Komisie aspon vyzadovat, aby velmi jasne vysvetlila, preco ulozila v prejednávanej veci východiskovú sumu 90 miliónov eur (a ako dospela k tejto sume), hoci i) ide o druhú najvyssiu pokutu po pokute ulozenej spolocnosti Microsoft [rozhodnutie K(2004) 900] a východisková suma v prejednávanej veci je o viac ako 40 % vyssia ako tretia najvyssia východisková suma (spolocnosti AstraZeneca ( [96]94 )), aj ked najmä v týchto dvoch posledných uvedených veciach bol predmetný geografický trh väcsí ako územie jedného clenského státu; ii) sporná suma bola 4,5-krát vyssia ako minimálna suma stanovená v usmerneniach z roku 1998 pre výpocet pokút v prípade "velmi závazných" porusení a iii) uvedená suma je desatkrát, resp. devätkrát vyssia ako "základná suma" ulozená spolocnostiam Deutsche Telekom a Wanadoo Interactive za podobné praktiky, trhy, výrobky a podniky. 160. Pokial ide o mieru závaznosti porusenia ("závazné" alebo "velmi závazné"), odvolatelky v konaní pred Vseobecným súdom tvrdili, ze i) zneuzitia dominantného postavenia spáchané na geografickom trhu obmedzenom na územie jedného clenského státu sa dovtedy kvalifikovali ako závazné a ii) okolnosti uvedené Komisiou na odôvodnenie zohladnenia geografického aspektu (velkost spanielskeho trhu a tazkosti vstupu zahranicných prevádzkovatelov na trh) existovali aj v rozhodnutiach Deutsche Telekom a Wanadoo Interactive, v ktorých vsak porusenie na rozdiel od posúdenia Komisie vo veci odvolateliek nebolo kvalifikované ako "velmi závazné", a to aj v období pred uverejnením rozhodnutia Deutsche Telekom. Aj v tejto súvislosti Vseobecný súd len konstatoval, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. Ak vsak Komisia kvalifikovala porusenie ako "velmi závazné" na základe velkosti trhu, nemal Vseobecný súd vziat do úvahy skutocnost, ze v prípade väcsích trhov (Francúzsko a Nemecko) Komisia nepovazovala toto kritérium za dostatocné na kvalifikovanie porusenia ako "velmi závazného"? 161. Okrem toho, hoci kritériom umoznujúcim vymedzit porusenie ako "velmi závazné" v zmysle usmernení z roku 1998 je, ci je predmetné zneuzitie zjavné ("clear-cut"), k tomuto záveru nemozno dospiet bez odkazu aspon na rozhodovaciu prax Komisie. Samotné usmernenia z roku 1998 v skutocnosti odkazujú na rozhodovaciu prax Komisie na úcely objasnenia pojmu "velmi závazné" porusenie. ( [97]95 ) Sporné rozhodnutie navyse odôvodnuje kvalifikáciu kvalifikovaného zneuzitia na základe rozhodovacej praxe Komisie. ( [98]96 ) Vseobecný súd tým zamiena judikatúru týkajúcu sa údajnej orientacnej povahy výsky pokút ulozených v skorsích rozhodnutiach a výklad usmernení z roku 1998 na úcely preukázania, ci je porusenie málo závazné, závazné alebo velmi závazné. Tieto usmernenia totiz pouzívajú jedno kritérium - a to kritérium "kvalifikovaného zneuzitia" - na postihovanie konaní, ktorých protiprávnost nevyvoláva nijaké pochybnosti, co v prípade zneuzívajúcich praktík mozno konstatovat len odkazom na predchádzajúce prípady. 162. Okrem toho súhlasím so stvrtou výhradou uvedenou v rámci prvej casti ôsmeho odvolacieho dôvodu odvolateliek (bod 414 odvolania), v ktorej odvolatelky kritizujú body 415 az 420 napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd nevzal do úvahy variabilnú intenzitu závaznosti porusenia pocas obdobia porusenia. V tejto súvislosti mozno kritizovat konstatovania Vseobecného súdu uvedené v bodoch 418 a 419 napadnutého rozsudku, podla ktorých Komisia správne dospela k záveru, ze porusenie sa malo kvalifikovat ako "velmi závazné" pocas celého dotknutého obdobia a ze napriek kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného" pocas celého uvedeného obdobia Komisia pri stanovení východiskovej sumy pokuty naozaj zohladnila variabilnú intenzitu porusenia. Vseobecný súd teda porusil svoju povinnost vykonat neobmedzené súdne preskúmanie, lebo neoveril, ci základná suma pokuty naozaj zohladnovala variabilnú závaznost porusenia, najmä pokial ide o obdobie pred uverejnením rozhodnutia Deutsche Telekom. 163. Co sa týka údajného porusenia zásad proporcionality a individualizácie trestov, Vseobecný súd sa k nim vyjadril mimoriadne strucne a odkázal výlucne na velmi vseobecné úvahy: na volnú úvahu Komisie (bod 430 napadnutého rozsudku), na logiku pausalizácie usmernení z roku 1998 (bod 431) a na povinnost Komisie stanovit pokutu proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a uplatnit tieto faktory vnútorne súladným a objektívne zdôvodneným spôsobom, ale neoveril, ci uplatnenie týchto faktorov bolo v predmetnej veci skutocne vnútorne súladné a objektívne zdôvodnené. Vseobecný súd dospel v bode 432 napadnutého rozsudku k záveru, ze "vzhladom na to, ze zneuzitie zo strany spolocnosti Telefónica sa musí povazovat za kvalifikované zneuzitie, pre ktoré existujú precedensy a ktoré narúsa ciel dosiahnutia vnútorného trhu pre siete a sluzby telekomunikácií, a ze uvedené zneuzitie malo znacný dosah na spanielsky maloobchodný trh (odôvodnenia c. 738 az 757 [sporného] rozhodnutia), východisková suma pokuty 90 miliónov eur nemôze byt povazovaná za neproporcionálnu". 164. Hoci judikatúra Vseobecného súdu ( [99]97 ) vyzaduje, aby sa pokuta vypocítala s prihliadnutím na vlastnú situáciu dotknutého podniku, co znamená, ze je potrebné overit, ci za skutkových okolností tejto veci bola zásada odstrasujúceho úcinku pokuty nenálezite uprednostnená pred zásadou individualizácie trestov, Vseobecný súd v bode 433 napadnutého rozsudku len celkom jednoducho konstatoval, ze pokuta "v predmetnom prípade bola vypocítaná tak, ze sa zohladnila vlastná situácia spolocnosti Telefónica". 165. Vseobecný súd dospel k týmto záverom bez toho, aby pripísal akýkolvek význam viacerým okolnostiam, ktoré museli vzbudit jeho pozornost, a najmä ze i) rozhodnutia Deutsche Telekom, Wanadoo Interactive a Telefónica boli prijaté na základe usmernení z roku 1998, teda boli v nich uplatnené rovnaké pravidlá výpoctu; ii) konania posudzované v týchto troch veciach sa uskutocnovali scasti súbezne a sú (velmi) podobné ( [100]98 ): praktiky predátorských cien v prípade spolocnosti Wanadoo Interactive a praktiky tarifných nozníc v prípadoch spolocností Deutsche Telekom a Telefónica; iii) tieto tri veci sa týkajú trhov s prístupom na internet vo Francúzsku, Nemecku a Spanielsku, ktoré sú velmi podobné z hladiska velkosti a hospodárskeho významu; iv) podniky sankcionované v týchto troch veciach sú tradicní telekomunikacní prevádzkovatelia (alebo dcérska spolocnost jedného z nich v prípade spolocnosti Wanadoo Interactive) s velmi podobnými obratmi ( [101]99 ) a v) niektoré okolnosti mohli - prinajmensom teoreticky - dokonca svedcit v prospech nizsej základnej sumy, nez aká bola ulozená vo veci Deutsche Telekom, v ktorej a) velkoobchodné ceny spolocnosti Deutsche Telekom boli vyssie ako jej maloobchodné ceny, co tejto spolocnosti umoznovalo uvedomit si existenciu tarifných nozníc bez toho, aby musela zohladnit náklady; b) nemecký regulacný orgán konstatoval existenciu záporného ziskového rozpätia, c) dotknuté výrobky predstavovali podstatnú infrastruktúru a d) podla odvolateliek bola spanielska právna úprava pocas sporného obdobia prísnejsia ako nemecká právna úprava ( [102]100 ) (hoci Komisia popiera túto poslednú uvedenú okolnost). 166. Komisia v konaní pred Súdnym dvorom tvrdila, ze "záver, ktorý vyvodil Vseobecný súd v bode 432, sa zakladá na podrobnom preskúmaní 'spisového materiálu` a tvrdení úcastníkov konania" a ze Vseobecný súd skutocne overil, ci pokuta nebola neprimeraná. V reakcii na otázku Súdneho dvora polozenú na pojednávaní, ktorý sa týkala tohto "spisového materiálu", zástupca Komisie jednoducho uviedol, ze sa domnieva, ze "pod týmto spisovým materiálom treba rozumiet listiny, dôkazy a právne analýzy predlozené [úcastníkmi konania]", pricom v podstate vysvetlil, ze základná suma 90 miliónov eur sa nachádza v strede (akoby "na polceste", ako uviedol) medzi východiskovým bodom stanoveným v usmerneniach z roku 1998, teda 20 miliónov eur, a základnou sumou 185 miliónov eur v uz citovanej veci Microsoft. Je tazké nájst v tomto tvrdení presvedcivé vysvetlenie mimoriadneho zvýsenia základnej sumy v porovnaní s podobnými vecami, a to tým skôr, ze ide o druhú najvyssiu základnú sumu po základnej sume uplatnenej vo veci Microsoft. Okrem toho, aj ked tieto otázky boli predmetom diskusie na pojednávaní pred Vseobecným súdom (ako to tvrdí Komisia), faktom zostáva, ze z napadnutého rozsudku to nevyplýva. 167. Pokial ide o zvýsenie základnej sumy pokuty na úcely odstrasenia (body 437 az 443 napadnutého rozsudku) (co malo viest Vseobecný súd k tomu, aby skúmal opodstatnenost znacného zvýsenia základnej sumy z hladiska toho istého ciela odstrasenia), Vseobecný súd v bode 439 jednoducho potvrdil úvahy Komisie jednoduchými vseobecnými odkazmi na odôvodnenia sporného rozhodnutia, pricom vsak nepreskúmal primeranost násobitela 1,25, a to opät bez toho, aby vykonal skutocné neobmedzené súdne preskúmanie. Vseobecný súd v tejto casti nepreskúmal ani porovnanie s rozhodnutiami Deutsche Telekom a Wanadoo Interactive, v ktorých pokuta nebola zvýsená na základe odstrasujúceho úcinku, cím neuplatnil judikatúru, podla ktorej musí byt povinnost odôvodnenia jednoznacnejsia, pokial "rozhodnutie zachádza podstatne dalej ako predchádzajúce rozhodnutia" (pozri poznámku pod ciarou 45 týchto návrhov). 168. Okrem toho v bode 441 napadnutého rozsudku Vseobecný súd nevykonal správnu analýzu prípadného porusenia zásada zákazy diskriminácie, kedze obrat odvolateliek bol skutocne porovnatelný s obratom spolocností Wanadoo Interactive a Deutsche Telekom ( [103]101 ), v prípade ktorých Komisia nepovazovala za vhodné zvýsit pokutu na úcely odstrasenia. Vseobecný súd sa v uvedenom bode opät odvoláva na judikatúru, podla ktorej rozhodovacia prax nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty. 169. Zastávam názor, ze Vseobecný súd rovnako pochybil v bodoch 444 az 452 napadnutého rozsudku pri skúmaní kvalifikácie správania odvolateliek ako "dlhodobého porusenia". Vseobecný súd totiz v bodoch 448 az 450 napadnutého rozsudku nerozlísil dve obdobia porusenia (co podla môjho názoru bolo nevyhnutné) - jedno pred vydaním rozhodnutia Deutsche Telekom a druhé po jeho vydaní - ani neposúdil závaznost porusenia z hladiska kazdého obdobia. Vseobecný súd odkázal na body 356 az 369, ako aj na bod 419 napadnutého rozsudku a len uviedol, ze "východiskov[á] sum[a]... uz zohladnuje rôznu intenzitu porusenia". Ako som vsak uz uviedol, nie je vôbec jasné, ze (a ako) východisková suma skutocne zohladnuje alebo nezohladnuje túto rôznu intenzitu. V kazdom prípade to Vseobecný súd nepreskúmal. Vseobecný súd pritom nespochybnil skutocnost, ze v rozhodnutí Deutsche Telekom Komisia konstatovala, ze variabilita závaznosti porusenia pocas posudzovaného obdobia znamená, ze je potrebné i) prekvalifikovat porusenie pôvodne povazované za "velmi závazné" na "závazné" a navyse je opodstatnené ii) znízit pokutu, ktorá bola zvýsená, na základe dlzky trvania porusenia. Komisia sa totiz domnievala, ze vzhladom na obmedzený manévrovací priestor spolocnosti Deutsche Telekom na úpravu jej cien od roka 2002 bolo opodstatnené kvalifikovat porusenie od tohto okamihu ako "málo závazné" a ze teda nebolo namieste uplatnit zvýsenie pokuty po tomto okamihu. ( [104]102 ) 170. Napokon, Vseobecný súd v bode 461 napadnutého rozsudku pri skúmaní údajnej novej povahy veci odkázal na svoje úvahy týkajúce sa existencie jasných a predvídatelných precedensov. V tejto súvislosti Vseobecný súd uplatnil zjavne nesprávne kritérium, konkrétne kritérium právnej istoty, a nezohladnil skutocnost, ze jednou z polahcujúcich okolností vymedzených usmerneniami z roku 1998 je existencia primeraných pochybností podniku o tom, ci jeho konanie naozaj predstavuje porusenie. Zastávam pritom názor, ze také primerané pochybnosti mohli existovat prinajmensom do októbra 2003, ked bolo uverejnené rozhodnutie Deutsche Telekom, kedze odvolatelky nemuseli byt schopné rozpoznat hranice legitímnej dôvery, ktorú mohol dominantný prevádzkovatel vkladat do postupu CMT. Samotný Vseobecný súd v bode 361 napadnutého rozsudku uznal, ze "ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 735 napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie Deutsche Telekom predstavuje takisto precedens, ktorý objasnuje podmienky uplatnenia clánku 82 ES vzhladom na ekonomickú cinnost podliehajúcu specifickej odvetvovej regulácii ex ante". 171. Jediné tvrdenie odvolateliek v tejto casti odvolania, ktoré povazujem za nedôvodné, sa týka dátumu skoncenia porusenia. Odvolatelky (bod 449 odvolania) kritizujú bod 451 napadnutého rozsudku, pricom namietajú, ze Vseobecný súd zrejme uznal, ze Komisia preukázala existenciu porusenia len do konca prvého polroka 2006. V dôsledku toho Vseobecný súd podla názoru odvolateliek obrátil dôkazné bremeno tým, ze rozhodol, ze odvolatelky nepreukázali, ze tarifné noznice v priebehu druhého polroka 2006 neexistovali, hoci prinálezalo Komisii, aby preukázala existenciu porusenia. Vseobecný súd sa vsak v tejto súvislosti nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze v ziadnej listine predlozenej odvolatelkami a zalozenej v spise neboli uvedené zmeny cien od júna do decembra 2006. Nedoslo teda k obráteniu dôkazného bremena, ale k rozhodnutiu zalozenému na údajoch uvedených v spise. Komisia totiz vo svojom rozhodnutí preukázala, ze celostátne a regionálne velkoobchodné produkty neboli vôbec zmenené az do 21. decembra 2006 a ze maloobchodné ceny zostali nezmenené od septembra 2001, pricom odvolatelky nenamietali zmenu nákladov zohladnených Komisiou (bod 451 napadnutého rozsudku). 172. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze ôsmemu odvolaciemu dôvodu, ako aj desiatemu odvolaciemu dôvodu treba podla môjho názoru do velkej miery vyhoviet, kedze Vseobecný súd neuplatnil svoju neobmedzenú právomoc, cím sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri skúmaní údajného porusenia zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov, ako aj povinnosti odôvodnenia. 173. Netvrdím, ze doslo k poruseniu týchto zásad, ale ze Vseobecný súd na základe svojej neobmedzenej právomoci správne neoveril, ci rozhodnutie Komisie o pokute je alebo nie je v súlade s týmito zásadami. 174. V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo vrátit vec na rozhodnutie Vseobecnému súdu. V prejednávanej veci stav konania nedovoluje, aby Súdny dvor sám vydal konecný rozsudok. V - Návrh 175. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia (T-336/07), sa zrusuje v rozsahu, v akom Vseobecný súd neuplatnil svoju neobmedzenú právomoc v rámci skúmania pokuty ulozenej Európskou komisiou spolocnostiam Telefónica SA a Telefónica de Espańa SAU. 2. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. __________________________________________________________________ ( [105]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [106]2 ) Rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia (T-336/07, dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [107]3 ) Rozhodnutie zo 4. júla 2007 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [102 ZFEÚ] (vec COMP/38.784 - Wanadoo Espańa proti Telefónica, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [108]4 ) Nariadenie Rady zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([109]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [110]5 ) Rozhodnutie Komisie 2003/707/ES z 21. mája 2003 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [102 ZFEÚ] (veci COMP/C 1/37.451, 37.578, 37.579 - Deutsche Telekom AG) [neoficiálny preklad] ([111]Ú. v. EÚ L 263, s. 9, dalej len "rozhodnutie Deutsche Telekom"). V tejto súvislosti pozri rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ([112]C-280/08 P, Zb. s. I-9555), ako aj návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Mazák. ( [113]6 ) V týchto návrhoch budem pouzívat výlucne slovné spojenie "tarifné noznice". ( [114]7 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([115]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ktoré sa uplatnuje od 1. mája 2004. ( [116]8 ) Odvolanie podané na Súdny dvor (ktoré by malo obsahovat len právne argumenty) je teda dlhsie ako upravená zaloba podaná na Vseobecný súd! Okrem toho odvolanie obsahuje takmer nezrozumitelné body, ako napríklad bod 298, ktorý obsahuje vetu so 121 slovami. ( [117]9 ) "SSNIP" znamená "small but significant and non-transitory increase in price" (test malého, ale významného a nie prechodného zvýsenia cien). ( [118]10 ) Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze [Únie] ([119]Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155). ( [120]11 ) Teda trhom, na ktorom zákazníci a konkurenti spolocnosti Telefónica mohli reprodukovat jej siet, takze boli schopní uplatnovat úcinný konkurencný tlak bez ohladu na svoje podiely na trhu. ( [121]12 ) Rozsudok zo 17. februára 2011 ([122]C-52/09, Zb. s. I-527). ( [123]13 ) Rozsudok zo 17. decembra 1998 ([124]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 141). ( [125]14 ) Poznamenávam, ze velká komora Súdneho dvora bude opät rozhodovat o zásadných otázkach súvisiacich s problematikou dlzky trvania konania pred Vseobecným súdom vo veci Kendrion/Komisia (C-50/12, v konaní pred Súdnym dvorom, v ktorej generálna advokátka Sharpston predniesla návrhy 30. mája 2013), a to okrem iného o význame uz citovaného rozsudku Baustahlgewebe/Komisia (v ktorom Súdny dvor znízil pokutu vzhladom na neprimeranú dlzku konania pred Súdom prvého stupna) so zretelom na rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia ([126]C-385/07 P, Zb. s. I-6155) (v ktorom nebola ulozená nijaká pokuta a v ktorom Súdny dvor poukázal na to, ze zalobkyna môze podat zalobu o náhradu skody na Súd prvého stupna). ( [127]15 ) Rozsudok z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia ([128]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, body 116 a 117, ako aj citovaná judikatúra). ( [129]16 ) Rozsudok Súdneho dvora, ktorým sa potvrdzuje platnost aktu institúcií Únie, nemozno povazovat za okolnost, ktorá umoznuje uviest nový dôvod, kedze tento rozsudok len potvrdzuje právny stav, ktorý bol zalobcom v case podania ich zaloby známy (pozri rozsudok z 1. apríla 1982, Dürbeck/Komisia, [130]11/81, Zb. s. 1251, bod 17). ( [131]17 ) Pozri rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([132]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 71 az 73 a citovanú judikatúru), a z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia ([133]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 104). ( [134]18 ) Komisia vo svojich vyjadreniach v konaní pred Vseobecným súdom (bod 15 vyjadrenia k zalobe) vysvetlila, ze tvrdenia spolocnosti Telefónica sú zjavne neúcinné, lebo vsetky body, o ktorých Telefónica tvrdila, ze sa k nim nemohla vyjadrit, predstavovali casti odôvodnenia uvedené len pre úplnost. ( [135]19 ) Rozsudok z 26. novembra 1998 ([136]C-7/97, Zb. s. I-7791). ( [137]20 ) Rozsudok z 28. júna 2005 ([138]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425). ( [139]21 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby ([140]Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349). ( [141]22 ) Body 276, 289, 293, 295, 330, 336, 366, 371, 374 a 482 odvolania. ( [142]23 ) Body 276, 288, 289, 295 a 298 odvolania. ( [143]24 ) Pozri body 295 a 482 odvolania a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. novembra 2000 ([144]T-5/97, Zb. s. II-3755). ( [145]25 ) Rozhodnutie, v ktorom Komisia prijala ochranné opatrenia a vysvetlila podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby sa toto správanie mohlo povazovat za zneuzívajúce - rozhodnutie Komisie 76/185/ESUO z 29. októbra 1975, ktorým sa prijímajú ochranné opatrenia týkajúce sa National Coal Board, National Smokeless Fuels Ltd a National Carbonizing Company Ltd [neoficiálny preklad] ([146]Ú. v. ES L 35, 1976, s. 6). ( [147]26 ) Pozri rozhodnutie Komisie 88/518/EHS z 18. júla 1988 o konaní podla clánku [102 ZFEÚ] (IV/30.178 - Napier Brown - British Sugar) [neoficiálny preklad] ([148]Ú. v. ES L 284, s. 41, odôvodnenie 66). ( [149]27 ) Mozno poznamenat, ze podla rozsudku TeliaSonera Sverige (uz citovaného, bod 69) nevyhnutnost velkoobchodného produktu môze byt relevantná v rámci posúdenia úcinkov cenového stlácania. Pozri tiez návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Mazák. ( [150]28 ) [151]Ú. v. ES C 265, 1998, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 255 (body 117 az 119). ( [152]29 ) Rozhodnutie Komisie zo 16. júla 2003 o konaní podla clánku [102 ZFEÚ] [neoficiálny preklad] (vec COMP/38.233 - Wanadoo Interactive, dalej len "rozhodnutie Wanadoo Interactive"). V tejto súvislosti pozri rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia ([153]C-202/07 P, Zb. s. I-2369), ako aj návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Mazák. Ako vsak tento generálny advokát poznamenal vo svojich návrhoch (bod 57) v uz citovanej veci TeliaSonera Sverige, "aj ked dynamické a rýchlo sa rozvíjajúce trhy nie sú vynaté z uplatnovania clánku 102 ZFEÚ, nic to nemení na skutocnosti, ze v odôvodnených prípadoch by Komisia [mala] na týchto trhoch zasahovat mimoriadne opatrne a v prípade potreby upravit svoj zvycajný prístup, tak ako to urobil[a] vo veci Wanadoo [Interactive]". ( [154]30 ) Rozsudky z 29. júna 2006 ([155]C-289/04 P, Zb. s. I-5859) a zo 17. júna 2010 ([156]C-413/08 P, Zb. s. I-5361). ( [157]31 ) Pozri najmä rozsudok zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, nazývaný kartel "Kartón" ([158]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 91 az 101). ( [159]32 ) Rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia (C-549/10 P, bod 104). Pozri tiez rozsudky z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia ([160]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 205), a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia ([161]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 233). ( [162]33 ) Pozri rozsudok Tomra Systems a i./Komisia (uz citovaný, bod 105) a v tom istom zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia (uz citovaný, bod 227). ( [163]34 ) Pozri rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2010, Tomra Systems a i./Komisia ([164]T-155/06, Zb. s. II-4361, bod 314). ( [165]35 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora Tomra Systems a i./Komisia (uz citovaný, bod 106) a v tom istom zmysle rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, nazývaný "Pioneer" ([166]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109). ( [167]36 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora Tomra Systems a i./Komisia (uz citovaný, bod 107) a v tom istom zmysle rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia ([168]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33). ( [169]37 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006 ([170]T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 316 a citovaná judikatúra). Táto judikatúra bola potvrdená rozsudkom Vseobecného súdu z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia (T-360/09, bod 262). Poznamenávam, ze Súdny dvor zrusil uvedený rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia z dôvodov, ktoré sa vôbec netýkajú tohto bodu (rozsudok z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [171]C-511/06 P, Zb. s. I-5843). ( [172]38 ) Rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995 ([173]T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 142). ( [174]39 ) Pozri okrem iného rozsudok Súdu prvého stupna Archer Daniels Midland/Komisia (uz citovaný, bod 315) a rozsudky Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Schindler Holding a i./Komisia ([175]T-138/07, Zb. s. II-4819, bod 105), a z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia (T-352/09, bod 44). ( [176]40 ) Rozsudky z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([177]C-389/10 P, Zb. s. I-13125); KME Germany a i./Komisia ([178]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, dalej len "rozsudok KME a i./Komisia"), a Chalkor/Komisia ([179]C-386/10 P, Zb. s. I-13085) (vsetky tri rozsudky sa spolocne dalej oznacujú ako "rozsudky Chalkor a KME"), ako aj rozsudok ESLP A. Menarini Diagnostics v. Taliansko z 27. septembra 2011 (staznost c. 43509/08). ( [180]41 ) Dodávam, ze táto judikatúra bola potvrdená najmä rozsudkami z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia ([181]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, body 149 a 150), a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([182]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 463 a 464). ( [183]42 ) Konkrétne uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia ([184]C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54), a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia ([185]T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 51). ( [186]43 ) V tejto súvislosti mozno poznamenat, ze usmernenia z roku 2006 predstavujú urcitý pokrok, kedze sa v nich okrem iného uvádza, ze základná suma sa stanoví podla hodnoty predaja. Pozri oznámenie Komisie nazvané "Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003" ([187]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, body 12 az 26). ( [188]44 ) Rozsudok z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia ([189]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). ( [190]45 ) Pozri rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [191]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 155), v ktorom sú citované najmä rozsudky z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia ([192]73/74, Zb. s. 1491, bod 31), ako aj z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret ([193]C-295/07 P, Zb. s. I-9363, bod 44). Pozri tiez rozsudky zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia ([194]C-350/88, Zb. s. I-395, bod 15), a z 8. novembra 2001, Silos ([195]C-228/99, Zb. s. I-8401, bod 28), a v tomto zmysle aj rozsudok z 20. novembra 1997, Moskof ([196]C-244/95, Zb. s. I-6441, bod 54). ( [197]46 ) Ak Komisia nemá problém s oznámením metódy výpoctu sankcie v konaniach o dvojakom nesplnení povinnosti - pricom si vsak ponecháva urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení koeficientu uplatnitelného na kazdé kritérium -, tazko mozno obhájit, ze odmieta byt transparentná pri výpocte pokuty vo veciach kartelov (co by umoznilo Vseobecnému súdu v celom rozsahu uplatnit svoju neobmedzenú právomoc). Pozri tiez de BRONETT, G.-K.: Ein Vergleich zwischen Kartellgeldbußen gegen Unternehmen und "Pauschalbeträgen" gegen Mitgliedstaaten wegen Verstoß gegen EU-Recht. In: ZWeR 2013, s. 38 az 53. Okrem toho samotná existencia usmernení Komisie svedcí o tom, ze jej volná úvaha nie je vôbec neobmedzená. V tejto súvislosti zastávam názor, ze najlepsí je prístup, ktorý sa uplatnuje v Spojených státoch, lebo "sentencing guidelines" (usmernenia na sankcionovanie) umoznujú s pomerne velkou mierou presnosti predpovedat výsku pokuty (a dlzku trestu odnatia slobody) (pozri Sentencing Reform Act 1984 a US Sentencing Commission Guidelines Manual na www.ussc.gov, ako aj WHISH, R., BAILEY, D.: Competition Law. 7. vyd. Oxford, 2012, s. 276). ( [198]47 ) Podla jej clánku 172 "nariadenia prijaté Radou podla ustanovení tejto zmluvy môzu Súdnemu dvoru priznat neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení [neoficiálny preklad]". Podla clánku 17 nariadenia c. 17 "Súdny dvor bude mat neobmedzenú právomoc v zmysle clánku 172 zmluvy pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu; môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu". ( [199]48 ) Pozri tiez bod 63 uz citovaného rozsudku Chalkor/Komisia a v tom istom zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (uz citovaný, bod 692). ( [200]49 ) Podla clánku 261 ZFEÚ "nariadenia prijaté spolocne Európskym parlamentom a Radou alebo Radou podla ustanovení zmlúv môzu Súdnemu dvoru Európskej únie priznat neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení". Podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále". ( [201]50 ) V súcasnosti Vseobecnému súdu v rámci konaní o zalobách podaných proti rozhodnutiam Komisie, ktorými sa ukladá pokuta. ( [202]51 ) Pozri rozsudok Chalkor/Komisia (uz citovaný, bod 65). ( [203]52 ) Pozri bod 95 a nasl. návrhov, ktoré predniesla vo veci Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i. (rozsudok z 19. júla 2012, C-628/10 P a C-14/11 P). ( [204]53 ) Pozri rozsudky z 22. decembra 2010, DEB ([205]C-279/09, Zb. s. I-13849, body 30 a 31); z 28. júla 2011, Samba Diouf ([206]C-69/10, Zb. s. I-7151, bod 49), a KME a i./Komisia (uz citovaný, bod 92). Pozri tiez uznesenie z 1. marca 2011, Chartry ([207]C-457/09, Zb. s. I-819, bod 25). ( [208]54 ) Pozri najmä rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i. ([209]C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13); z 5. októbra 1994, Crispoltoni a i. ([210]C-133/93, C-300/93 a C-362/93, Zb. s. I-4863, bod 41), a z 12. júla 2001, Jippes a i. ([211]C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 81). ( [212]55 ) Pripájam sa tu k bodom 103 az 131 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci E.ON Energie/Komisia (rozsudok z 22. novembra 2012, C-89/11 P), v ktorých tento generálny advokát odkazuje najmä na rozsudky ESLP (Schmautzer v. Rakúsko z 23. októbra 1995, séria A c. 328-A; Valico S.R.L. v. Taliansko z 10. januára 2001, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2006-III, a Menarini, uz citovaný). Hoci je pravda, ze generálny advokát vo svojich návrhoch navrhol zrusit rozsudok Vseobecného súdu v rozsahu, v akom Vseobecný súd nevykonal svoju neobmedzenú právomoc v rámci preskúmania primeranosti pokuty ulozenej spolocnosti E.ON Energie, a vrátit vec Vseobecnému súdu, aby rozhodol o primeranosti tejto pokuty, Súdny dvor odvolanie zamietol. Z uvedeného rozsudku Súdneho dvora vsak nevyplýva, ze Súdny dvor nesúhlasí s generálnym advokátom Bot, pokial ide o zásady, ale tento rozsudok svedcí o tom, ze v posudzovanom prípade Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc a bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, mohol konstatovat, ze pokuta je primeraná. Kedze Komisia by mohla ulozit spolocnosti E.ON Energie pokutu vo výske 10 % jej rocného obratu, ak by preukázala existenciu protisútazných praktík, Vseobecný súd zastával názor, ze pokutu 38 miliónov eur ulozenú za porusenie pecate, ktorá predstavovala 0,14 % rocného obratu spolocnosti E.ON Energie, nemozno povazovat za prehnanú so zretelom na potrebu zabezpecit odstrasujúci úcinok tejto sankcie. ( [213]56 ) Rozsudok z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada ([214]C-227/04 P, Zb. s. I-6767, bod 63). ( [215]57 ) Rozsudok Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný, bod 147). ( [216]58 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia ([217]C-338/00 P, Zb. s. I-9189). ( [218]59 ) Rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000 ([219]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 347 a citovaná judikatúra). Rozsudok Súdneho dvora je citovaný v predchádzajúcej poznámke pod ciarou. ( [220]60 ) Pozri MENGOZZI, P.: La compétence de pleine juridiction du juge communautaire. In: Liber Amicorum en l'honneur de Bo Vesterdorf. Bruxelles: Bruylant, 2007, s. 219 az 236. ( [221]61 ) Pozri v tejto súvislosti tiez NEHL, H. P.: Kontrolle kartellrechtlicher Sanktionsentscheidungen der Kommission durch die Unionsgerichte. In: IMMENGA, U., KÖRBER, T. (ed.): Die Kommission zwischen Gestaltungsmacht und Rechtsbindung. Nomos, 2012, s. 139 a 140 ("[d]ie mit dieser Neuorientierung einhergehende Rückbesinnung des Gerichtshofs auf das 'hard law` anstelle des 'soft law` zum Zweck der gerichtlichen Kontrolle der Ausübung des Ermessens der Kommission bei der Geldbußenbemessung ist sehr zu begrüßen"). ( [222]62 ) Pozri jeho clánok La protection des droits et des garanties fondamentales en droit de la concurrence. In: De Rome ŕ Lisbonne: mélanges en l'honneur de Paolo Mengozzi. Bruylant, 2013, s. 175 az 192. ( [223]63 ) Pozri rozsudok KME Germany a i./Komisia (uz citovaný, bod 136). Aj vo vztahu k preskúmaniu zákonnosti a komplexným hospodárskym posúdeniam sa v bode 94 uz citovaného rozsudku KME a i./Komisia spresnuje, ze "co sa týka preskúmavania zákonnosti, Súdny dvor rozhodol, ze hoci v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným hospodárskym posúdeniam, Komisia disponuje mierou volnej úvahy v hospodárskej oblasti, neznamená to, ze by sa súd Únie mal zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vykladá údaje hospodárskej povahy. Súd Únie totiz musí najmä nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili..." (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Súdny dvor EZVO vo svojom rozsudku Posten Norge (rozsudok z 18. apríla 2012, E-15/10, body 100 a 101) rozhodol: "it must be recalled that Article 6(1) ECHR requires that subsequent control of a criminal sanction imposed by an administrative body must be undertaken by a judicial body that has full jurisdiction. Thus, the Court must be able to quash in all respects, on questions of fact and of law, the challenged decision (see, for comparison, European Court of Human Rights Janosevic v. Sweden, no 34619/97, § 81, Reports of Judgments and Decisions 2002-VII, and [Menarini, uz citovaný], § 59). Therefore, when imposing fines for infringement of the competition rules, [EFTA Surveillance Authority (ESA)] cannot be regarded to have any margin of discretion in the assessment of complex economic matters which goes beyond the leeway that necessarily flows from the limitations inherent in the system of legality review... Furthermore... in a case which is covered by the guarantees of the criminal head of Article 6 ECHR, the question whether the evidence is capable of substantiating the conclusions drawn from it by the competition authority must be answered having regard to the presumption of innocence. Thus, although the Court may not replace ESA's assessment by its own and, accordingly, it does not affect the legality of ESA's assessment if the Court merely disagrees with the weighing of individual factors in a complex assessment of economic evidence, the Court must nonetheless be convinced that the conclusions drawn by ESA are supported by the facts" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [224]64 ) Rozsudok zo 16. novembra 2000 ([225]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 55). ( [226]65 ) Tento výklad uz citovaných rozsudkov Chalkor a KME, ako aj Menarini podporuje okrem iného aj WESSELING, R., van der WOUDE, M.: The lawfulness and acceptability of enforcement of European cartel law. In: World Competition, zv. 35, c. 4 (2012), s. 573 az 598. ( [227]66 ) Rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia ([228]T-11/06, Zb. s. II-6681, body 265 a 266). Pozri v tom istom zmysle rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (uz citovaný, bod 692); z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia ([229]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 61), ako aj z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia ([230]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 86). ( [231]67 ) Pozri tiez rozsudky z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia ([232]T-59/99, Zb. s. II-5257), a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia ([233]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181). ( [234]68 ) Pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia (uz citovaný, body 56 a 61 az 63). ( [235]69 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins (C-286/11 P, bod 40). Pozri tiez MENGOZZI, P.: La compétence de pleine juridiction du juge communautaire, c. d., s. 227. ( [236]70 ) Pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia (uz citovaný, bod 445). Pozri tiez najmä rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia ([237]T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235), a z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia ([238]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 200). ( [239]71 ) Generálny advokát Mengozzi (v poznámke pod ciarou 20 svojich návrhov) správne pripomína, ze Súdny dvor niekolkokrát potvrdil, ze cielom preskúmania pokút ulozených Komisiou zo strany Vseobecného súdu je overit primeranost stanovenej výsky pokuty vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudky zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia ([240]C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 42 a 48), a Mo och Domsjö/Komisia ([241]C-283/98 P, Zb. s. I-9855, body 42 a 48). ( [242]72 ) Podla judikatúry Súdneho dvora spomenutej v poznámke pod ciarou 66 týchto návrhov. ( [243]73 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia ([244]6/73 a 7/73, Zb. s. 223, body 51 a 52), a Baustahlgewebe/Komisia (uz citovaný, bod 141), ako aj rozsudky Súdu prvého stupna Tokai Carbon a i./Komisia (uz citovaný, bod 274), a z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia ([245]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 227). ( [246]74 ) Generálny advokát Mengozzi dalej uvádza, ze vdaka tomu tiez mozno pochopit, preco Súdny dvor napríklad v rozsudku z 28. marca 1984, Officine Bertoli/Komisia ([247]8/83, Zb. s. 1649, bod 29), uviedol, ze hoci zalobnému dôvodu uvedenému zalobkynou na podporu jej návrhu na znízenie sumy pokuty nemozno vyhoviet, urcité osobitné okolnosti tejto veci opodstatnujú jej znízenie z dôvodu spravodlivosti. ( [248]75 ) Rozsudok z 3. marca 2011 ([249]T-122/07 az T-124/07, Zb. s. II-793, najmä body 153 a 154). Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom v súcasnosti rozhoduje Súdny dvor (spojené veci C-231/11 P az C-233/11 P, Komisia/Siemens Österreich a i.). Generálny advokát Mengozzi v tejto veci predniesol návrhy 19. septembra 2013. ( [250]76 ) Rozsudok z 27. júla 2005 ([251]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 170). ( [252]77 ) Rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994 ([253]T-77/92, Zb. s. II-549, body 94 a 95). ( [254]78 ) Pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia ([255]T-211/08, Zb. s. II-3729); rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia ([256]T-43/92, Zb. s. II-441), a Tokai Carbon a i./Komisia (uz citovaný), ako aj rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Bavaria/Komisia ([257]T-235/07, Zb. s. II-3229), v ktorých Vseobecný súd nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením alebo preskúmal primeranost pokuty. ( [258]79 ) Rozsudok z 2. februára 2012 (T-77/08, bod 148). Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom v súcasnosti rozhoduje Súdny dvor (pozri vec C-179/12 P). ( [259]80 ) Rozsudok z 12. decembra 2007 ([260]T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949). ( [261]81 ) Rozhodnutia Komisie K(2004) 900 z 24. marca 2004, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku [102 ZFEÚ] (Prípad COMP/C 3/37.792 - Microsoft), K(2005) 4420 v konecnom znení z 12. júla 2006, K(2008) 764 v konecnom znení z 27. februára 2008, ktorým sa stanovuje konecná suma pravidelného penále ulozeného spolocnosti Microsoft Corp. uz citovaným rozhodnutím "Microsoft", a C(2013) 1210 final zo 6. marca 2013. ( [262]82 ) Rozhodnutie Komisie K(2009) 3726 v konecnom znení z 13. mája 2009 vo veci COMP/C-3/37.990 - Intel. ( [263]83 ) Rozhodnutie Komisie K(2008) 6815 v konecnom znení z 12. novembra 2008 vo veci COMP/39.125 - Autosklo. ( [264]84 ) Rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 vo veci COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom. ( [265]85 ) Rozhodnutie Komisie K(2007) 512 v konecnom znení z 21. februára 2007 vo veci COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory. ( [266]86 ) Rozhodnutie Komisie C(2012) 8839 final z 5. decembra 2012 vo veci COMP/39.437 - Elektrónky pre obrazovky televízorov a pocítacov. ( [267]87 ) Pozri body 129 az 133 návrhov, ktoré predniesol v tejto veci. ( [268]88 ) "Úcelom pripojenia [Vseobecného súdu] k Súdnemu dvoru a zriadenia dvojstupnového súdnictva [totiz] bolo jednak najmä pri zalobách vyzadujúcich podrobné skúmanie zlozitých skutocností zlepsit súdnu ochranu jednotlivcov a jednak zachovat kvalitu a úcinnost súdneho preskúmavania v právnom poriadku [Únie]" (rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 41). ( [269]89 ) Ako príklad uplatnenia neobmedzenej právomoci v celom rozsahu mozno uviest United Kingdom Competition Appeal Tribunal (CAT), ktorý vykonáva vlastné posúdenie výsky pokuty na základe velmi vycerpávajúceho prístupu, ktorý zohladnuje vec ako celok (pozri najmä rozsudky c. 1114/1/1/09 Kier Group plc v. OFT [2011] CAT 3, a c. 1099/1/2/08 National Grid plc v. Gas and Electricity Markets Authority [2009] CAT 14). ( [270]90 ) Rozhodnutie Komisie 2001/354/ES z 20. marca 2001 o postupe podla clánku [102 ZFEÚ] (vec COMP/35.141 - Deutsche Post AG) [neoficiálny preklad] ([271]Ú. v. ES L 125, s. 27). ( [272]91 ) Je pravda, ze "strucnost je dusou dôvtipu" ("brevity is the soul of wit") (Shakespeare, Hamlet, 1602), ale neobmedzená právomoc si vyzaduje viac nez len dôvtip! ( [273]92 ) Pokial ide o urcenie výsky pokuty, pozri najmä rozsudok z 30. apríla 2009, Nintendo/Komisia ([274]T-13/03, Zb. s. II-975, bod 170). ( [275]93 ) Pozri usmernenia z roku 1998, oddiel 1 cast A posledný bod. ( [276]94 ) Rozhodnutie Komisie K(2005) 1757 v konecnom znení z 15. júna 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku [102 ZFEÚ] a clánku 54 Dohody o EHP (Prípad COMP/A.37.507/F3 - AstraZeneca). ( [277]95 ) Pozri usmernenia z roku 1998, oddiel 1 cast A. ( [278]96 ) "Ako bolo preukázané v oddiele A.1 vyssie, zneuzitie, ktorého sa dopustila Telefónica, nie je nové, ale naopak je to kvalifikované zneuzitie, pre ktoré existujú precedensy. Osobitne po rozhodnutí vo veci Deutsche Telekom (uverejnenom v októbri 2003) boli podmienky uplatnovania clánku 82 na hospodársku cinnost, na ktorú sa vztahuje specifická odvetvová regulácia ex ante, do velkej miery objasnené a známe spolocnosti Telefónica" (odôvodnenie 740 sporného rozhodnutia). ( [279]97 ) Rozsudok z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia ([280]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 528). ( [281]98 ) Ako generálny advokát Mazák poznamenal v návrhoch (poznámka pod ciarou 41), ktoré predniesol v uz citovanej veci TeliaSonera Sverige, "niektorí akademickí komentátori naznacujú, ze vec Deutsche Telekom/Komisia (uz citovaná...) sa mala dôkladnejsie analyzovat ako prípad predátorských cien, zatial co vec Télécom/Komisia ([Wanadoo Interactive, uz citovaná]) mala byt prípadom [tarifných nozníc] [Komisia na pojednávaní nesúhlasila s týmto druhým tvrdením a poukázala na to, ze sa rozhodla vec France Télécom posudzovat ako prípad predátorských cien, pretoze maloobchodný subjekt (Wanadoo [Interactive]) nebol v 100 %-nom vlastníctve France Télécom]". ( [282]99 ) Podla odvolateliek v roku 2006, poslednom roku údajného porusenia, predstavoval obrat skupiny Telefónica 52901 miliónov eur, obrat skupiny France Telecom predstavoval v roku 2002 46 630 miliónov eur a obrat spolocnosti Deutsche Telekom predstavoval v roku 2003 55 838 miliónov eur. ( [283]100 ) Telefónica v bode 284 svojej repliky zdôraznila, ze pocas sporného obdobia bola spanielska právna úprava prísnejsia ako nemecká právna úprava, najmä vzhladom na to, ze i) cielom systému retail minus, ktorý uplatnovala CMT, bolo práve zabránit javu tarifných nozníc na rozdiel od systému maximálnych cien, ktorý sa pocas obdobia porusenia uplatnoval v Nemecku a umoznoval uplatnovat kompenzácie medzi jednotlivými produktmi patriacimi do toho istého "kosa", a ze ii) CMT az do novembra 2003 urcovala maloobchodné ceny (zatial co nemecký orgán urcoval maximálne a nie pevné maloobchodné ceny), a teda musela ex ante schvalovat vsetky návrhy maloobchodných cien spolocnosti Telefónica uplatnovaných na nové sluzby a na akciové ponuky a ze na tento úcel overovala existenciu dostatocnej ziskovej marze medzi velkoobchodnými a maloobchodnými cenami. ( [284]101 ) Vseobecný súd len odkazuje na ekonomickú silu spolocnosti Telefónica. Ako vsak bolo uvedené v poznámke pod ciarou 99 týchto návrhov, obraty boli velmi podobné. Z hladiska trhovej kapitalizácie sa Deutsche Telekom a Telefónica tiez nachádzali v porovnatelnej situácii, ako to vyplýva zo zdrojov citovaných Komisiou v spornom rozhodnutí (pozri stranu 22 výrocnej správy spolocnosti Telefónica citovanej v poznámke pod ciarou 791 sporného rozhodnutia. Trhová kapitalizácia spolocnosti Telefónica a trhová kapitalizácia spolocnosti Deutsche Telekom dosahovala 74113, resp. 70034 miliónov dolárov v roku 2005 a 104 722, resp. 80371 miliónov dolárov v roku 2006). ( [285]102 ) Rozhodnutie Deutsche Telekom (body 206, 207 a 211). References 1. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#OP 2. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0001 3. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0002 4. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0003 5. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0004 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 7. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0005 8. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0006 9. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0007 10. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0008 11. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0009 12. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0013 16. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0014 17. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0015 18. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0016 19. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0017 20. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0018 21. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0019 22. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0020 23. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0021 24. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0022 25. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0023 26. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0024 27. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0025 28. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0026 29. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0027 30. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0028 31. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0029 32. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0030 33. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0031 34. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0032 35. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0033 36. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0034 37. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0035 38. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0036 39. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0037 40. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0038 41. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0039 42. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0040 43. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0041 44. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0042 45. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0043 46. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0044 47. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0045 48. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0046 49. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0047 50. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0048 51. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0049 52. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0050 53. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0051 54. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0052 55. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0053 56. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0054 57. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0055 58. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0056 59. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0057 60. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0058 61. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0059 62. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0060 63. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0061 64. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0062 65. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0063 66. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0064 67. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0065 68. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0066 69. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0067 70. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0068 71. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0069 72. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0070 73. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0071 74. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0072 75. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0073 76. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0074 77. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0075 78. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0076 79. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0077 80. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0078 81. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0079 82. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0080 83. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0081 84. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0082 85. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0083 86. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0084 87. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0085 88. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0086 89. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0087 90. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0088 91. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0089 92. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0090 93. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0091 94. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0092 95. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0093 96. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0094 97. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0095 98. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0096 99. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0097 100. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0098 101. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0099 102. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0100 103. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0101 104. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#t-ECR_62012CC0295_SK_01-E0102 105. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0001 106. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0002 107. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0003 108. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0004 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 110. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0005 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:263:TOC 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0280&locale=SK 113. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0006 114. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0007 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 116. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0008 117. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0009 118. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0010 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:372:TOC 120. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0011 121. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0012 122. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0052&locale=SK 123. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0013 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 125. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0014 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0385&locale=SK 127. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0015 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 129. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0016 130. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0011&locale=SK 131. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0017 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 133. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 134. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0018 135. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0019 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 137. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0020 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 139. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0021 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 141. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0022 142. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0023 143. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0024 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0005&locale=SK 145. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0025 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1976:035:TOC 147. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0026 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1988:284:TOC 149. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0027 150. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0028 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:265:TOC 152. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0029 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0030 155. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 157. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0031 158. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 159. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0032 160. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 161. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 162. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0033 163. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0034 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0155&locale=SK 165. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0035 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 167. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0036 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 169. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0037 170. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0059&locale=SK 171. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0511&locale=SK 172. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0038 173. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0148&locale=SK 174. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0039 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0138&locale=SK 176. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0040 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 178. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 180. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0041 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 182. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 183. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0042 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0137&locale=SK 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0049&locale=SK 186. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0043 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 188. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0044 189. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 190. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0045 191. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 192. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0073&locale=SK 193. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0295&locale=SK 194. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0350&locale=SK 195. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0228&locale=SK 196. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0244&locale=SK 197. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0046 198. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0047 199. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0048 200. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0049 201. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0050 202. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0051 203. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0052 204. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0053 205. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0279&locale=SK 206. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0069&locale=SK 207. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0457&locale=SK 208. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0054 209. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0331&locale=SK 210. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0133&locale=SK 211. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0189&locale=SK 212. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0055 213. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0056 214. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0227&locale=SK 215. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0057 216. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0058 217. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0338&locale=SK 218. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0059 219. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 220. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0060 221. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0061 222. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0062 223. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0063 224. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0064 225. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 226. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0065 227. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0066 228. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 229. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 230. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 231. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0067 232. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0059&locale=SK 233. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 234. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0068 235. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0069 236. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0070 237. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0083&locale=SK 238. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 239. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0071 240. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 241. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0283&locale=SK 242. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0072 243. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0073 244. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0006&locale=SK 245. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 246. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0074 247. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0008&locale=SK 248. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0075 249. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0122&locale=SK 250. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0076 251. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 252. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0077 253. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0077&locale=SK 254. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0078 255. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0211&locale=SK 256. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0043&locale=SK 257. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0235&locale=SK 258. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0079 259. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0080 260. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 261. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0081 262. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0082 263. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0083 264. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0084 265. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0085 266. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0086 267. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0087 268. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0088 269. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0089 270. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0090 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:125:TOC 272. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0091 273. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0092 274. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0013&locale=SK 275. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0093 276. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0094 277. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0095 278. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0096 279. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0097 280. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 281. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0098 282. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0099 283. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0100 284. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0101 285. file:///tmp/lynxXXXXViqvtC/L92017-4677TMP.html#c-ECR_62012CC0295_SK_01-E0102