NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 27. júna 2013 ( [1]1 ) Vec C-284/12 Deutsche Lufthansa AG proti Flughafen Frankfurt-Hahn GmbH [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Oberlandesgericht Koblenz (Nemecko)] "Státna pomoc -- Výhody poskytnuté verejným podnikom prevádzkujúcim letisko v prospech nízkonákladovej leteckej spolocnosti -- Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania -- Prípadná povinnost súdov clenských státov podriadit sa posúdeniu Komisie vo veci existencie pomoci" 1. Oberlandesgericht Koblenz predkladá v rámci tohto konania Súdnemu dvoru niekolko prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu clánku 107 ods. 1 a clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Tieto otázky vyvstali v konaní o zalobe spolocnosti Deutsche Lufthansa AG (dalej len "DL") proti Flughafen Frankfurt-Hahn GmbH (dalej len "FFH"), kapitálovej spolocnosti s väcsinovým verejnoprávnym podielom, ktorá prevádzkuje letisko Frankfurt-Hahn (dalej len "letisko F-H"), podanej okrem iného na úcel vymáhania údajnej pomoci, ktorú mala zalovaná poskytnút spolocnosti Ryanair Ltd (dalej len "RA") v podobe letiskových poplatkov a iných zvýhodnených zmluvných podmienok. Oberlandesgericht Koblenz kladie otázku, ci je pri skúmaní existencie státnej pomoci podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ viazaný rozhodnutím Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania o opatreniach, ktoré sú predmetom prejednávanej veci. Vnútrostátny súd tiez predkladá Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa podmienky selektívnosti pomoci podla clánku 107 ZFEÚ. 2. V návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Oberlandesgericht Koblenz konstatuje, ze prejednávaná vec je súcastou radu zalôb, ktoré na nemecké súdy podali konkurenti takzvaných "low cost" (nízkonákladových) leteckých spolocností, pricom predmetom týchto konaní sú údajné dotácie, ktoré mali verejní prevádzkovatelia rôznych letísk v Nemecku poskytnút v prospech nízkonákladových spolocností. ( [2]2 ) I - Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky 3. Dna 26. novembra 2006 sa DL obrátila na Landgericht Bad Kreuznach so zalobou napádajúcou rad obchodných postupov, ktoré mala FFH uplatnovat v prospech RA a ktoré podla jej názoru predstavovali neoznámenú státnu pomoc, poskytnutú v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Zalobkyna v podstate tvrdila, ze letiskové poplatky uplatnené spolocnostou FFH v rokoch 2001 a 2006 sa stanovili na základe zmlúv, ktoré FFH predtým uzatvorila s RA, leteckou spolocnostou zodpovednou za vyse 95 % osobnej dopravy na letisku F-H, obsahujúcich podmienky, ktoré fakticky zvýhodnovali uvedenú leteckú spolocnost. RA mala mat prospech najmä z mimoriadne nízkych poplatkov vyplývajúcich zo znízenia sadzieb vypocítaného v závislosti od poctu odlietajúcich cestujúcich, ako aj z dotácie s názvom "marketing support" (marketingová pomoc), dohodnutej v prípade otvorenia nových liniek. ( [3]3 ) Tieto opatrenia sa mali poskytnút napriek tomu, ze FFH neprestávala vykazovat straty. DL navrhovala nariadit vrátenie súm vyplatených spolocnosti RA ako marketingovej pomoci v rokoch 2002 az 2005 a súm zodpovedajúcich znízeniu sadzieb, z ktorého mala mat RA prospech v roku 2003 v dôsledku uplatnenia sadzobníka poplatkov, ktorý FFH prijala na rok 2001 ( [4]4 ), ako aj ulozit povinnost upustit od poskytovania kazdej podobnej pomoci pre RA v budúcnosti. 4. Dna 16. mája 2007 Landgericht Bad Kreuznach zamietol zalobu DL ako nedôvodnú. ( [5]5 ) Odvolanie, ktoré podala DL na Oberlandesgericht Koblenz, sa pôvodne zamietlo rozsudkom z 25. februára 2009. DL sa obrátila na Bundesgerichtshof, ktorý 10. februára 2011 tento rozsudok zrusil a vrátil vec na Oberlandesgericht Koblenz, aby preskúmal mozné porusenie clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 5. Dna 17. júna 2008 rozhodla Komisia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, a to v súvislosti s existenciou státnej pomoci poskytnutej Nemeckou spolkovou republikou v prospech FFH a RA ( [6]6 ). Medzi opatreniami, ktoré boli predmetom rozhodnutia Komisie, boli uvedené znízenie sadzieb a letiskových poplatkov, ako aj osobitné ustanovenia v oblasti marketingu v prospech RA. 6. Oberlandesgericht Koblenz zaslal 4. januára 2012 Komisii ziadost o stanovisko na základe bodu 3.2 oznámenia Komisie o vymáhaní práva státnej pomoci vnútrostátnymi súdmi (dalej len "oznámenie") ( [7]7 ). Z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze táto ziadost sa týkala poskytnutia marketingovej pomoci, údajnej pociatocnej pomoci a znízenia letiskových poplatkov na základe sadzobníka z roku 2006. Oberlandesgericht Koblenz polozil Komisii v podstate otázku, ci bol za uvedené opatrenia zodpovedný stát ( [8]8 ) a ci boli tieto opatrenia selektívne. Komisia vydala v tejto veci stanovisko 29. februára 2012, kde s odvolaním sa na judikatúru Súdneho dvora predbezne konstatovala, ze Oberlandesgericht Koblenz nebol v prejednávanej veci povinný preskúmat existenciu státnej pomoci, kedze na úcel vyvodenia vsetkých potrebných dôsledkov z porusenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ mohol vychádzat z rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Komisia v tejto súvislosti tiez konstatovala rozpor medzi prístupom, ktorý uplatnil Bundesgerichtshof, a judikatúrou Súdneho dvora. Vo veci ziadosti o stanovisko, ktorú zaslal Oberlandesgericht Koblenz, Komisia spresnila, ze za predmetné opatrenia bol zodpovedný stát, a zároven, ze tieto opatrenia boli selektívne. 7. Na rozdiel od odporúcania vyjadreného v stanovisku Komisie týkajúceho sa povinnosti preskúmat, ci opatrenia v prejednávanej veci predstavovali státnu pomoc, sa Oberlandesgericht Koblenz rozhodol prerusit konanie a predlozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Vedie rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 3 druhej vety ZFEÚ, ktoré nebolo napadnuté, k tomu, ze vnútrostátny súd je v konaní o zalobe, ktoré je zamerané na vymáhanie poskytnutých platieb a na upustenie od budúcich platieb, so zretelom na posúdenie charakteru státnej pomoci viazaný právnym názorom Komisie v rozhodnutí o zacatí konania? 2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Majú sa opatrenia verejného podniku v zmysle clánku 2 písm. b) bodu i) smernice Komisie 2006/111/ES ( [9]9 ), ktorý prevádzkuje letisko, povazovat z hladiska právnej úpravy státnej pomoci za selektívne opatrenia v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ uz preto, lebo poskytujú výhody iba leteckým spolocnostiam vyuzívajúcim letisko? 3. V prípade zápornej odpovede na druhú otázku: a) Mozno podmienku selektívnosti povazovat za nesplnenú v prípade, ak verejný podnik, ktorý prevádzkuje letisko, poskytne transparentným spôsobom rovnaké podmienky vsetkým leteckým spolocnostiam, ktoré sa rozhodnú letisko vyuzívat? b) Platí to aj v prípade, ak prevádzkovatel letiska postupuje podla urcitého podnikatelského modelu (vo veci samej: spolupráca s tzv. nízkonákladovými leteckými spolocnostami - low-cost-carrier) a podmienky pouzívania sú prispôsobené tomuto okruhu zákazníkov, a preto nie sú rovnako atraktívne pre vsetky letecké spolocnosti? c) Ide v kazdom prípade o selektívne opatrenie, ak podstatná cast z poctu cestujúcich v prípade letiska pripadá pocas mnohých rokov na jednu leteckú spolocnost?" 8. Listom z 18. júna 2012 oznámil vnútrostátny súd Súdnemu dvoru, ze zalobkyna a odvolatelka vo veci samej podala návrh o zrusenie uznesenia o podaní návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. II - Konanie 9. Okrem úcastníkov konania vo veci samej predlozili svoje pripomienky nemecká, polská, belgická a holandská vláda, ako aj Komisia. DL, FFH, RA, nemecká a belgická vláda a Komisia vypovedali na pojednávaní 11. apríla 2013. III - Analýza A - O prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania 10. Hoci je opis právneho a skutkového stavu, v rámci ktorého sa vynorili prejudiciálne otázky uvedené v uznesení Oberlandesgericht Koblenz o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, nepochybne strucný, podla môjho názoru je dostatocný na to, aby Súdnemu dvoru umoznil poskytnút uvedenému vnútrostátnemu súdu potrebnú odpoved, cize zodpovedá poziadavkám stanoveným judikatúrou. ( [10]10 ) Námietku neprípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ktorú vo svojich pripomienkach uplatnila DL, treba z tohto dôvodu zamietnut. B - O prvej prejudiciálnej otázke 11. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou kladie Oberlandesgericht Koblenz Súdnemu dvoru v podstate otázku, ci sa má vnútrostátny súd, pred ktorým sa úcastník konania dovoláva priameho úcinku clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, v rámci zaloby o pozastavenie vyplácania údajnej nezákonnej pomoci a o vrátenie pomoci, ktorá sa uz vyplatila, riadit podla posúdenia sporných opatrení, ktoré uskutocnila Komisia v rámci rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, hoci toto posúdenie má iba predbezný charakter. Uvedený vnútrostátny súd zastáva názor, ze v prípade kladnej odpovede by bola kontrolná právomoc vnútrostátnych súdov nadmerne obmedzená, a konstatuje, ze najvyssie nemecké súdy sa v tejto súvislosti vyjadrili záporne, pricom vychádzajú najmä z rozsudkov Súdneho dvora Transalpine Ölleitung in Österreich ( [11]11 ) a SFEI a i. ( [12]12 ). Vnútrostátny súd dalej uvádza, ze v prípade, ak by vnútrostátne súdy boli oprávnené nezávisle posúdit charakter opatrení, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, aj po zacatí a pocas trvania konania vo veci formálneho zistovania, riziku rozporných rozhodnutí by sa dalo vyhnút jednak prostredníctvom ziadosti o stanovisko Komisie a jednak predlozením prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru. 12. Prístup najvyssích nemeckých súdov, ktorý si Oberlandesgericht Koblenz osvojil, sa zakladá na úlohe, ktorú Súdny dvor priznáva vnútrostátnym súdom pri zabezpecovaní dodrziavania povinnosti vyplývajúcej clenským státom podla clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ, t. j. nevykonat navrhované opatrenia, pokial vo veci nerozhodla s konecnou platnostou Komisia. 13. Ako je známe, priamy úcinok tohto ustanovenia (presnejsie vtedajsieho clánku 93 ods. 3 poslednej vety ZES) uznal uz známy rozsudok Costa Enel ( [13]13 ). Súdny dvor dalej spresnil, ze povinnost nevykonat opatrenie ulozená daným ustanovením a následne aj ochrana, ktorej sa môzu jednotlivci dovolávat na vnútrostátnych súdoch na základe priameho úcinku tohto ustanovenia, sa týkajú nielen zámerov na pomoc, ktoré sa Komisii oznámili, ako to výslovne vyplýva zo Zmluvy, ale kazdej pomoci, ktorú má clenský stát v úmysle poskytnút, aj bez predchádzajúceho oznámenia, a trvá po celé obdobie, pocas ktorého ostáva samotný zákaz v platnosti. ( [14]14 ) 14. S cielom umoznit vnútrostátnym súdom, aby zabezpecili primeranú ochranu osôb poskodených porusením clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ, Súdny dvor priznal vnútrostátnym súdom právomoc vykladat a uplatnovat pojem pomoc, najmä na úcel urcenia, ci by státna pomoc poskytnutá bez predchádzajúceho oznámenia mala podliehat kontrolnému konaniu podla Zmluvy. ( [15]15 ) 15. Ochrana poskytovaná súkromným osobám v rámci vnútrostátneho súdnictva je súcastou riadneho fungovania systému dohladu nad státnou pomocou stanoveného Zmluvou ( [16]16 ), pricom prispieva k zaisteniu úcinnosti systému, najmä vzhladom na neexistenciu priamych donucovacích právomocí Komisie voci subjektom, ktorí sú príjemcami pomoci. Ústrednú úlohu vnútrostátnych súdov v rámci tohto systému bez váhania potvrdzuje samotná Komisia v oznámení - a v Akcnom pláne státnej pomoci ( [17]17 ), ktoré mu predchádzalo -, z ktorého vyplýva najmä sklon posilnit túto úlohu a podnietit vyuzívanie private enforcement, a to predovsetkým podnikmi, ktoré sú konkurentmi príjemcov pomoci. ( [18]18 ) 16. V tejto súvislosti vnútrostátne súdy a Komisia zohrávajú odlisné, ale vzájomne sa doplnujúce úlohy. ( [19]19 ) Je najmä úlohou vnútrostátnych súdov, aby osobám oprávneným namietat súdnou cestou proti poruseniu povinnosti podla clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ zabezpecili, ze z tohto porusenia sa vyvodia vsetky právne dôsledky stanovené vnútrostátnym právom, jednak pokial ide o platnost aktov vedúcich k vykonaniu pomoci, jednak co sa týka vrátenia financných príspevkov poskytnutých v rozpore s ustanovením nariadujúcim pozastavenie vykonávania pomoci. ( [20]20 ) Prostriedky nápravy, ktoré môzu nariadit vnútrostátne súdy, teda zahrnajú pozastavenie vyplácania nezákonnej pomoci ( [21]21 ), vrátenie tejto pomoci ( [22]22 ) a príslusných úrokov ( [23]23 ), náhradu skody ( [24]24 ) a prijatie predbezných opatrení ( [25]25 ). 17. Z dosial uvedených skutocností vyplýva jednak skutocnost, ze od ochrany, ktorú sú vnútrostátne súdy povinné zaistit jednotlivcom, závisí realizácia úcelu sledovaného prostredníctvom ulozenia povinnosti nevykonat sporné opatrenie podla clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ, a jednak to, ze rozsah uvedenej ochrany závisí od dosahu tejto povinnosti. V nasledujúcom texte preskúmam tieto dva prvky, úcel a dosah povinnosti standstill (pozri body 1 a 2 nizsie) na úcel vymedzenia hraníc právomoci vnútrostátnych súdov na základe priameho úcinku priznaného clánku 108 ods. 3 poslednej vete ZFEÚ (pozri bod 3 nizsie). 1. O úcele povinnosti nevykonat sporné opatrenie podla clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ 18. Clánok 108 ods. 3 prvá veta ZFEÚ ukladá clenským státom povinnost upovedomit Komisiu o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci. Ak Komisia po prvom predbeznom preskúmaní usúdi, ze oznámený zámer nie je zlucitelný s vnútorným trhom, zacne konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (clánok 108 ods. 3 druhá veta ZFEÚ a clánok 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999). Ako mozno vidiet, posledná veta clánku 108 ods. 3 ZFEÚ zakazuje dotknutému clenskému státu vykonat navrhované opatrenia, pokial vo veci s konecnou platnostou nerozhodla Komisia. ( [26]26 ) 19. Súdny dvor uz mal prílezitost vysvetlit, ze úcelom zákazu stanoveného v tomto ustanovení "je zabezpecit, aby úcinky pomoci nenastali predtým, ako mohla Komisia v primeranej lehote podrobne preskúmat plán pomoci a prípadne zacat konanie uvedené v druhom odseku toho istého clánku", ( [27]27 ) pricom sa takto stanovuje "preventívny dohlad týkajúci sa plánov poskytnutia novej pomoci". ( [28]28 ) 20. Okrem tejto funkcie, ktorá má osobitnejsí procesný charakter, priznal Súdny dvor predmetnému zákazu aj hmotnoprávnu funkciu, ktorej cielom je "zabezpecit, aby nezlucitelná pomoc nebola nikdy vykonaná". ( [29]29 ) Táto funkcia, ktorej Súdny dvor v rozsudku CELF I výslovne prisudzuje "preventívny" charakter, sa dosahuje v prvom rade "docasne", prostredníctvom povinnosti standstill v priebehu kontrolného konania, a následne s konecnou platnostou v prípade, ze na konci tohto konania sa prijme negatívne rozhodnutie. ( [30]30 )"Preventívny" úcel, obsiahnutý v povinnosti nevykonat sporné opatrenie, sa teda najprv dosahuje tým, ze sa uskutocnenie plánovanej pomoci pozastavuje, az kým nie sú odstránené pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. ( [31]31 ) V tejto súvislosti je úlohou vnútrostátnych súdov ochranovat az do prijatia konecného rozhodnutia Komisie práva jednotlivcov pred "prípadným porusením" zákazu uvedeného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ státnymi orgánmi, ( [32]32 ) pricom nariadujú úplné vrátenie pomoci vyplatenej v rozpore s týmto zákazom. Ako Súdny dvor dalej spresnil v rozsudku CELF II, "úlohou vnútrostátnych súdov je... rozhodnút o opatreniach, ktoré sú schopné napravit nezákonnost poskytnutia pomoci, aby príjemca pomoci nemohol volne nakladat s pomocou v období pred rozhodnutím Komisie". ( [33]33 ) 21. V tejto súvislosti je zaujímavé poznamenat, ze povinnost vnútrostátneho súdu nariadit vrátenie nezákonnej pomoci, t. j. pomoci, ktorá sa vykonala v rozpore s povinnostou standstill, zaniká po tom, co Komisia tým, ze odstráni skôr sformulované pochybnosti, konstatuje zlucitelnost pomoci s vnútorným trhom. Ako Súdny dvor vysvetlil v citovanom rozsudku CELF I, uskutocnenie zlucitelnej pomoci nie je v rozpore s úcelom clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ, ktorý spocíva iba v predchádzaní tomu, aby sa vykonávala nezlucitelná pomoc. ( [34]34 ) Naopak, toto vykonávanie porusuje osobitnejsiu procesnú funkciu zákazu ulozeného uvedeným ustanovením, ktorý, ako sa uviedlo, spocíva v zabezpecení, aby úcinky pomoci, aj zlucitelnej, nenastali pred konecným rozhodnutím Komisie o tejto pomoci. Za týchto okolností je preto vnútrostátny súd povinný nariadit vrátenie úrokov za "obdobie nezákonnosti", t. j. odo dna poskytnutia pomoci príjemcovi v rozpore s povinnostou nevykonat sporné opatrenie do prijatia konecného rozhodnutia Komisie. 2. O dosahu povinnosti nevykonat sporné opatrenie stanovenej clánkom 108 ods. 3 poslednou vetou ZFEÚ 22. Na základe spresnenia Súdneho dvora systém dohladu stanovený clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ zavádza povinnost predbezného oznámenia, "ktorá ako taká spôsobuje a zahrna pozastavujúci úcinok urcený poslednou vetou rovnakého ustanovenia". ( [35]35 ) 23. Hoci niet pochýb o tom, ze táto povinnost sa týka iba zámerov súvisiacich s poskytnutím alebo upravením pomoci, preventívny charakter systému dohladu stanoveného clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, neoddelitelnost oznamovacích povinností od povinností pozastavenia konania ( [36]36 ) a tiez procesný charakter týchto povinností uvedený vyssie vedú k úvahe, ze zákaz vykonat opatrenia, ktorý je uvedený v poslednej vete tohto ustanovenia, vzniká automaticky na základe úcinku uskutocneného oznámenia. Z toho vyplýva, ze táto povinnost zaväzuje clenské státy pocas celého trvania kontrolného konania ( [37]37 ), nezávisle od charakteru oznámených opatrení a z tohto dôvodu aj v prípade, ked tieto opatrenia objektívne nepredstavujú pomoc, co je okrem iného moznost, s ktorou výslovne pocíta samotné nariadenie c. 659/1999. ( [38]38 ) 24. Podla môjho názoru tento výklad odráza charakter a úcel kontrolného konania, týkajúceho sa pomoci, stanoveného Zmluvou. Umoznit clenskému státu, aby pri vykonávaní opatrenia vychádzal z iného posúdenia tohto opatrenia ako z toho, ktoré ho viedlo k jeho oznámeniu Komisii, by zaviedlo prvok nesúrodosti a oslabilo by to potrebný úcinok clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ ako mechanizmu "ochrany celého systému dohladu stanoveného týmto clánkom". ( [39]39 ) Tým skôr, ze neustále rastúca zlozitost verejných zásahov na trhoch má casto za následok, ze je objektívne nemozné urcit, ci tieto zásahy zahrnajú prvky státnej pomoci, cím sa zvysuje konkrétne riziko v prípade, ze neoznámením standstill ustanovenia sa vykonajú opatrenia skutocne nezlucitelné s vnútorným trhom. 25. Funkcnost povinnosti standstill je pri neuskutocnení oznámenia naopak spojená s objektívnou existenciou státnej pomoci: clenský stát, ktorý bez toho, aby o tom preventívne upovedomil Komisiu, poskytne státnu pomoc podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, sa dopustí porusenia povinností, ktoré mu vyplývajú z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. V prejednávanej veci má Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania v podstate spresnit, ci je clenský stát tiez povinný, nezávisle od skutocného charakteru predmetného opatrenia, pozastavit výkon daného opatrenia az do prijatia konecného rozhodnutia Komisie v prípade, ze sa Komisia po predbeznom preskúmaní uskutocnenom na základe podania alebo z úradnej povinnosti rozhodne zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 26. Rovnako ako Komisia a zalobkyna vo veci samej zastávam názor, ze na túto otázku treba odpovedat kladne. 27. Povinnost pozastavit vykonávanie opatrenia, voci ktorému sa zacalo konanie vo veci formálneho zistovania, je odôvodnená clánkom 108 ods. 3 poslednou vetou ZFEÚ v zmysle výkladu Súdneho dvora ( [40]40 ) a rovnako ako v prípade oznámenia existuje nezávisle od objektívneho charakteru pomoci týkajúcej sa predmetného opatrenia. 28. Tento záver vyplýva z analýzy judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu. V medzitýmnom rozsudku z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia ( [41]41 ), Súdny dvor v konaní o námietke vznesenej Komisiou proti zalobe Talianskej republiky, ktorej predmetom bolo rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa niektorých opatrení v prospech Gruppo Tirrenia di Navigazione, ktoré sa v uvedenom rozhodnutí oznacili ako "nová pomoc", s odvolaním sa na rozsudky Spanielsko/Komisia (Cenemesa) ( [42]42 ) a Taliansko/Komisia (Italgrani) ( [43]43 ) konstatoval, ze "pokial ide o vykonávanú pomoc, ktorá sa nadalej vypláca a ktorú clenský stát povazuje za existujúcu pomoc, opacné oznacenie tohto opatrenia ako novej pomoci, ktoré Komisia prijala, aj ked len docasne, vo svojom rozhodnutí o zacatí konania podla clánku [108 ods. 2 ZFEÚ] voci tejto pomoci, spôsobuje samostatné právne úcinky". ( [44]44 ) Podla názoru Súdneho dvora, hoci "oznacenie pomoci zodpovedá objektívnej skutocnosti, ktorá nezávisí od posúdenia vykonaného vo fáze zacatia konania", toto rozhodnutie má za následok, ze z hladiska Komisie "sa pomoc vykonáva a vykonávala nezákonným spôsobom, pricom sa neberie do úvahy pozastavujúci úcinok, ktorý vo vztahu k novej pomoci vyplýva z clánku [108 ods. 2 poslednej vety ZFEÚ]" ( [45]45 ) a "nevyhnutne mení právne postavenie dotknutého opatrenia..., najmä pokial ide o jeho dalsie vykonávanie". ( [46]46 )"Po prijatí takéhoto rozhodnutia vsak existuje prinajmensom velká pochybnost o zákonnosti tohto opatrenia, ktoré bez toho, aby tým bola dotknutá moznost navrhnút sudcovi v skrátenom súdnom konaní vydanie predbezného opatrenia,musí viest clenský stát k preruseniu uplatnovania uvedeného opatrenia, pretoze zacatie konania vo veci formálneho zistovania vylucuje vydanie okamzitého rozhodnutia o zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom, ktoré by umoznovalo riadne pokracovat v jeho uplatnovaní". ( [47]47 ) Rozhodnutie o zacatí uvedeného konania má v tomto zmysle "priame dôsledky na pozastavenie opatrení" ( [48]48 ) vo veci. 29. Z citácií uvedených vyssie vyplýva podla môjho názoru dostatocne jasne, ze "samostatné právne úcinky" rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, spomenuté Súdnym dvorom, medzi ktorými je najmä povinnost clenského státu pozastavit uskutocnovanie opatrenia, sú dôsledkom oznacenia tohto opatrenia ako "nová pomoc". ( [49]49 ) Niet pochýb o tom, a Súdny dvor to v uvedenom rozsudku jasne konstatuje, ze toto oznacenie má výlucne predbezný charakter, pricom Komisia môze na základe informácií získaných v priebehu konania vo veci formálneho zistovania rovnako dospiet k záveru, ze sporné opatrenie nepredstavuje pomoc podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo ze predstavuje existujúcu pomoc. Napriek tomu tým, ze Komisia oznací neoznámené opatrenie pocas jeho uskutocnovania ako "novú pomoc" a nariadi voci tomuto opatreniu zacatie konania vo veci formálneho zistovania, vzbudí prinajmensom závazné pochybnosti o zákonnosti tohto opatrenia a o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom. Ako uvádza Súdny dvor, tieto pochybnosti postacujú na to, aby spustili ochranný mechanizmus podla clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ a aby clenskému státu ulozili povinnost pozastavit vykonávanie daného opatrenia. ( [50]50 ) 30. Na rozdiel od výkladu navrhovaného spolocnostou FFH zastávam názor, ze dosah medzitýmneho rozsudku z 9. októbra 2001 vo veci Tirrenia presahuje predpoklad, podla ktorého je oznacenie opatrenia ako pomoci nesporné a názorové rozdiely medzi dotknutým clenským státom a Komisiou sa týkajú iba charakteru tohto opatrenia ako existujúcej pomoci alebo novej pomoci. Vec, ktorej sa tento rozsudok týkal, sa vsak týkala aj verejných zásahov, ktoré sa podla tvrdenia zalujúceho clenského státu nesprávne - a v kazdom prípade po nedostatocnom preskúmaní - oznacili v napadnutom rozhodnutí ako pomoc. ( [51]51 ) V bode 69 rozsudku Súdny dvor výslovne konstatoval prípustnost zaloby aj v súvislosti s týmito opatreniami "z obdobných dôvodov ako tých, ktoré sa uvádzajú v bodoch 59 a 60". V rozsudku vo veci samej, vyhlásenom 10. mája 2005, Súdny dvor jednak potvrdil uvedený výklad medzitýmneho rozsudku z 9. októbra 2001, ( [52]52 ) jednak jasne poukazuje na skutocnost, ze právne dôsledky rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sú v podstate rovnaké v prípade, ked dotknutý clenský stát povazuje opatrenia docasne oznacené ako nová pomoc za existujúcu pomoc, rovnako ako v prípade, ked tento clenský stát vôbec nepovazuje uvedené opatrenia za pomoc. ( [53]53 ) Súdny dvor napokon zrusil rozhodnutie napadnuté vo veci, v ktorej sa uvedené rozsudky vyhlásili, a to práve z dôvodu, ze bez predchádzajúceho prerokovania s dotknutým clenským státom zaprícinilo pozastavenie opatrení, ktoré tento clenský stát nepovazoval za pomoc ( [54]54 ) a o ktorých samotná Komisia v rozhodnutí o ciastocnom ukoncení konania vo veci formálneho zistovania implicitne usúdila, ze nesplnajú poziadavku selektívnosti. 31. Okrem toho je vhodné poznamenat, ze Súd prvého stupna uz mal moznost uplatnit zásady uvedené v citovanom medzitýmnom rozsudku z 9. októbra 2001 na prípad, v ktorom opatrenia, voci ktorým sa zacalo konanie vo veci formálneho zistovania, nepredstavovali podla dotknutého clenského státu pomoc. ( [55]55 ) Ako správne uviedla vo svojich písomných pripomienkach Komisia, neexistuje nijaký dôvod rozlisovat tieto dva prípady. 32. Z uvedených skutocností vyplýva, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania môze mat z hladiska dotknutého clenského státu za následok povinnost pozastavit opatrenia, na ktoré by sa nevztahovalo kontrolné konanie podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ jednak z dôvodu, ze nepredstavujú pomoc, alebo z dôvodu, ze predstavujú existujúcu pomoc. Kým v prípade opatrení, ktoré sa zaradujú do pojmu pomoc alebo nová pomoc, sa povinnost pozastavit opatrenia, ktorá je dôsledkom zacatia konania vo veci formálneho zistovania, prekrýva so zákazom uvedeným v poslednej vete clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, v prípade opatrení, na ktoré sa uvedené pojmy nevztahujú, vzniká uvedená povinnost ex novo ako dôsledok predbezného oznacenia obsiahnutého v rozhodnutí o zacatí konania. 33. Na rozdiel od zrejmého tvrdenia nemeckej vlády uvedeného v jej písomných pripomienkach, právomoc Komisie prikázat dotknutému clenskému státu na základe clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 pozastavit protiprávnu pomoc, nebráni tomu, aby sa konstatovala existencia povinnosti pozastavit pomoc, ktorej predmetom sú opatrenia, na ktoré sa vztahuje konanie vo veci formálneho zistovania, a to ako samostatný úcinok rozhodnutia o zacatí tohto konania. V tejto súvislosti pripomínam, ze clánok 11 nariadenia c. 659/1999 predstavuje kodifikáciu zásad stanovených rozsudkom Boussac ( [56]56 ), v ktorom Súdny dvor uznal uvedenú príkaznú právomoc Komisie s cielom vyvázit jej povinnost preskúmat zlucitelnost neoznámenej pomoci bez toho, aby sa mohla obmedzit na vyhlásenie protizákonnosti tejto pomoci. ( [57]57 ) Na rozdiel od porusenia zákazu vykonat navrhované opatrenia podla clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ, ktorý je mozné namietat iba na vnútrostátnych súdoch, nevykonanie rozhodnutia o pozastavení pomoci podla clánku 11 nariadenia c. 659/1999 oprávnuje Komisiu predlozit vec priamo Súdnemu dvoru na základe postupu stanoveného v clánku 108 ods. 2 druhom pododseku ZFEÚ. Z tohto dôvodu ide o dva prostriedky nápravy a dve konania, ktoré sú v podstate odlisné. 34. FFH a RA dalej zdôraznili, ze uznat pozastavujúci úcinok rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania by poskodzovalo právo dotknutých osôb na obranu, najmä právo na obranu príjemcu predmetného opatrenia, ktorý by utrpel dôsledky pozastavenia opatrenia bez toho, aby sa mal moznost vyjadrit pred prijatím rozhodnutia. Mimochodom, ak je správne tvrdenie, ze podla ustálenej judikatúry sa povinnost Komisie vyzvat príslusné strany, medzi ktorými sú príjemcovia a poskytovatelia pomoci, aby predlozili svoje pripomienky, stanovuje iba vo vztahu k fáze preskúmavania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ( [58]58 ) v kazdom prípade majú tieto subjekty právo napadnút rozhodnutie, ktorým Komisia po ukoncení fázy predbezného preskúmavania zacne konanie vo veci formálneho zistovania, pricom táto aktívna legitimácia sa uznala práve vzhladom na právne úcinky uvedeného rozhodnutia Komisie. Skutocnost, ze v rámci zalôb proti týmto rozhodnutiam, kde je vzhladom na predbezný charakter posúdenia Komisie právomoc súdov Únie obmedzená ( [59]59 ), nemôze Súdny dvor Európskej únie rozhodnút s konecnou platnostou o existencii pomoci, nie je, na rozdiel od tvrdenia FHH, porusením práva na primeranú súdnu ochranu. Kedze ide o vnútroprocesné akty, právomoc súdov Únie treba obmedzit na overenie existencie podmienok, ktoré oprávnujú prechod do dalsej fázy konania, z ktorej zacatia vyplývajú právne úcinky zaprícinujúce napadnutelnost týchto aktov. 3. Rozsah ochrany, ktorý sú vnútrostátne súdy povinné poskytnút jednotlivcom poskodeným v dôsledku prípadného porusenia clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ 35. Ako sa uviedlo v bodoch 22 a 24 vyssie, povinnost nevykonat sporné opatrenia stanovená v clánku 108 ods. 3 poslednej vete ZFEÚ vzniká iba na základe oznámenia v prípadoch, ze sa opatrenia oznámili. Vnútrostátne súdy sú z tohto dôvodu povinné vyvodit z prípadného porusenia tejto povinnosti vsetky dôsledky, a to nezávisle od ich samostatného posúdenia opatrení, ktoré sú predmetom oznámenia, na základe clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 36. Ked sa vsak opatrenie Komisii neoznámilo, je úlohou vnútrostátnych súdov, pred ktorými sa úcastník konania dovoláva priameho úcinku clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ, preverit, ci toto opatrenie predstavuje státnu pomoc, ktorá ako taká podlieha povinnosti standstill, a v prípade kladnej odpovede nariadit pozastavenie kazdého dalsieho plnenia a vrátenie súm, ktoré sa uz vyplatili. Ako sa spomenulo v bode 14 týchto návrhov, vnútrostátne súdy sú na tento úcel oprávnené vykladat a uplatnovat pojem pomoc. V prípade, ze majú pochybnosti o charaktere predmetného opatrenia, môzu v rámci spolupráce zriadenej na základe oznámenia ( [60]60 ) poziadat Komisiu o stanovisko a tiez predlozit Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku. ( [61]61 ) 37. Aký vplyv má na túto situáciu rozhodnutie Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ? 38. Súdny dvor uz mal moznost objasnit, a to v citovanom rozsudku SFEI, ze rozhodnutie Komisie zacat konanie vo veci predbezného preskúmania alebo konanie vo veci formálneho zistovania nezbavuje vnútrostátne súdy povinnosti chránit práva jednotlivcov v prípade porusenia preventívnej oznamovacej povinnosti. ( [62]62 ) 39. Podla názoru vnútrostátneho súdu a nemeckej vlády z uvedeného rozsudku je zrejmá právomoc/povinnost vnútrostátnych súdov vykladat a uplatnovat pojem pomoc aj po zacatí konania vo veci formálneho zistovania bez toho, aby boli viazané názorom Komisie v rozhodnutí o zacatí konania. Ak je správne tvrdenie, ze Súdny dvor v rozsudku SFEI jasne konstatuje právomoc vnútrostátnych súdov rozhodnút o existencii údajnej protizákonnej pomoci, napriek skutocnosti, ze dotknuté opatrenia skúma súcasne Komisia, konstatovanie Súdneho dvora sa v kazdom prípade výslovne obmedzuje na prípad, v ktorom sa uvedená institúcia este nevyjadrila o charaktere opatrení ako státnej pomoci, ( [63]63 ) a netýka sa situácie ako v prejednávanej veci, kde sa Komisia vyjadrila, hoci v rámci rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc vnútrostátnych súdov prijat nevyhnutné opatrenia na ochranu práv súkromných osôb poskodených v dôsledku porusenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, a to aj po zacatí konania v súlade s clánkom 2 uvedeného clánku, rozsudok SFEI neumoznuje vyvodzovat závery, pokial ide o vplyv rozhodnutia o zacatí konania na výkon tejto právomoci. 40. Na úcely posúdenia tohto vplyvu treba pripomenút, ze podla clánku 4 ods. 3 druhého a tretieho pododseku ZEÚ majú clenské státy povinnost prijat vsetky opatrenia vseobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpecili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov institúcií Únie a neprijat ziadne opatrenie, ktoré by mohlo ohrozit dosiahnutie cielov Únie, t. j. povinnosti, ktorá sa vztahuje na vsetky orgány clenských státov vrátane súdnych orgánov v rámci ich právomoci. ( [64]64 ) Z uvedeného vyplýva, ze rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania zaväzuje súdy clenského státu, ktorému je rozhodnutie urcené, a ze tieto súdy sa musia pri rozhodovaní o opatreniach, ktoré sa v budúcnosti stanú predmetom rozhodnutia Komisie, vyhnút tomu, aby prijali konecné opatrenia, ktoré by mohli byt s týmto rozhodnutím nezlucitelné. ( [65]65 ) Je tiez vhodné pripomenút vyjadrenie Súdneho dvora, ze pri zabezpecení dodrziavania zákazu vykonat opatrenia podla clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ prislúcha súdom clenských státov, aby plne zohladnovali záujmy Únie. ( [66]66 ) 41. Vzhladom na vyssie uvedené a s ohladom na úvahy uvedené v bodoch 25 az 34 vyssie mozno vyvodit nasledujúce závery. 42. Kedze na základe kombinovaného úcinku clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ a oznacenia predmetného opatrenia ako (novej) pomoci má zacatie konania vo veci formálneho zistovania za následok povinnost dotknutého clenského státu pozastavit výkon daného opatrenia odo dna prijatia rozhodnutia o zacatí konania az do prijatia konecného rozhodnutia, a to nezávisle od objektívneho charakteru pomoci, ktorý sa vztahuje na predmetné opatrenie (pozri najmä bod 32 vyssie). Vnútrostátne súdy sú preto povinné prijat vsetky nevyhnutné opatrenia, aby zabezpecili dodrziavanie uvedenej povinnosti a aby odstránili dôsledky prípadného porusenia tejto povinnosti nezávisle od predchádzajúceho posúdenia daného opatrenia podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Ak v konkrétnom prípade pretrvávajú pochybnosti o splnení podmienok týkajúcich sa oznacenia opatrenia ako pomoci, ktoré oprávnujú na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, vnútrostátne súdy môzu predlozit prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti podla clánku 267 prvého odseku písm. b) ZFEÚ. ( [67]67 ) 43. V období, ktoré predchádza zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, je funkcnost standstill ustanovenia clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ naopak spojená s objektívnou existenciou státnej pomoci (pozri bod 25 vyssie). Prípadný príkaz na vrátenie sumy vyplatenej v období medzi zaciatkom vykonávania sporného opatrenia a zacatím konania je z tohto dôvodu závislý od overenia, ci uvedené opatrenie skutocne predstavuje pomoc. 44. Pri tomto overovaní musí vnútrostátny súd zohladnit rozhodnutie Komisie o zacatí konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré, hoci sa prijalo následne po predbeznom preskúmaní, obsahuje stanovisko tejto institúcie k existencii pomoci prima facie. Toto stanovisko treba povazovat za dostatocné aspon na splnenie podmienky fumus boni iuris na úcel prijatia predbezného opatrenia. Z tohto dôvodu aj v prípade, ze vnútrostátny súd dospeje napriek opacnému predbeznému zisteniu Komisie k záveru, ze sporné opatrenie nepredstavuje pomoc, tento súd nemôze zamietnut zalobu o vrátenie sumy vyplatenej v období medzi zaciatkom vykonávania predmetného opatrenia a zacatím konania vo veci formálneho zistovania bez toho, aby predtým nepredlozil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 267 prvého odseku písm. b) ZFEÚ. Ak to umoznuje vnútrostátne právo, vnútrostátny súd môze rozhodnút, ze nepristúpi ku konecnému vráteniu pomoci az do vydania konecného rozhodnutia Komisie, a môze vydat zatial príkaz na predbezné vrátenie, ktorým nariadi, aby sa sumy v prospech príjemcu ulozili na blokovaný úcet az do vydania rozhodnutia vo veci samej. ( [68]68 ) 45. V kazdom prípade môze byt vhodné, aby vnútrostátny súd, ktorý má pochybnosti o charaktere sporného opatrenia, konzultoval túto vec s Komisiou podla oddielu 3 oznámenia, aby sa informoval sa o priebehu zacatého konania a aby poziadal o objasnenie, a to aj s ohladom na prípadné skutocnosti, s ktorými je vnútrostátny súd oboznámený a ktoré neboli Komisii v okamihu prijatia rozhodnutia o zacatí konania známe. Ako Komisia sama uviedla, nemôze na túto ziadost o stanovisko neodpovedat a len sa obmedzit na odkaz na obsah uvedeného rozhodnutia. a) O prvej prejudiciálnej otázke 46. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku takto: "Vnútrostátny súd rozhodujúci v konaní o pozastavení vyplácania súm a vrátení súm, ktoré uz boli vyplatené pri výkone opatrenia, ktoré je pricítatelné státu a ktoré nebolo oznámené podla clánku 108 ods. 3 prvej vety ZFEÚ, vo vztahu ku ktorému Komisia prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, je povinný prijat vsetky nevyhnutné opatrenia na zabezpecenie toho, aby státne orgány dodrziavali povinnost pozastavit vykonávanie sporného opatrenia, ktorá vyplýva zo spolocného úcinku clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ a predbezného oznacenia predmetného opatrenia, ktoré sa uvádza v tomto rozhodnutí, ako pomoci, ako aj na odstránenie dôsledkov prípadného porusenia tejto povinnosti. Tieto opatrenia zahrnajú pozastavenie vykonávania spornej pomoci a vrátenie sumy, ktorá sa uz prípadne vyplatila. V prípade, ze uvedený súd nesúhlasí s názorom Komisie týkajúcim sa charakteru sporného opatrenia, vyjadreným v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, môze okrem toho, ze predlozí Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti podla clánku 267 prvého odseku písm. b) ZFEÚ rozhodnút v tom zmysle, pokial mu to vnútrostátne právo umoznuje, ze nenariadi konecné vrátenie predmetných súm az do vydania konecného rozhodnutia Komisie a vydá zatial príkaz na predbezné vrátenie, ktorým nariadi, aby sa tieto sumy ulozili na blokovaný úcet az do vydania rozhodnutia vo veci samej." C - O druhej a tretej prejudiciálnej otázke 47. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze Oberlandesgericht Koblenz nesúhlasí s výkladom týkajúcim sa poziadavky selektívnosti, ktorý si osvojila Komisia v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ani so záverom, ku ktorému táto institúcia dospela vo veci selektívneho charakteru predmetných opatrení. Za týchto okolností mal vnútrostátny súd povinnost predlozit prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti tohto rozhodnutia podla clánku 267 prvého odseku písm. b) ZFEÚ. Zdá sa vsak, ze zámerom vnútrostátneho súdu nebolo dotknút sa druhou a tretou prejudiciálnou otázkou problematiky platnosti, ale skôr výkladu podla písmena a) uvedeného ustanovenia, navyse za podmienky negatívnej odpovede Súdneho dvora na prvú prejudiciálnu otázku. Na základe úvah týkajúcich sa týchto otázok navrhujem, aby Súdny dvor na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku neodpovedal. 48. Úcelom nasledujúcej krátkej úvahy je preto poskytnút podnet na zamyslenie pre prípad, ze sa Súdny dvor nestotozní s predchádzajúcimi tvrdeniami a rozhodne sa na prvú prejudiciálnu otázku odpovedat záporne. 49. Druhou prejudiciálnou otázkou vnútrostátny súd v podstate ziada, aby Súdny dvor rozhodol o tom, ci treba sadzobníky poplatkov pouzité spolocnostou FFH v rokoch 2001 a 2006 povazovat za selektívne opatrenia iba z dôvodu skutocnosti, ze sa vztahujú jedine na letecké spolocnosti, ktoré vyuzívajú letisko F-H. Tretou prejudiciálnou otázkou vnútrostátny súd ziada, aby v prípade zápornej odpovede na druhú otázku Súdny dvor rozhodol o tom, ci je mozné selektívnost vyvodit z jednotlivých prvkov, ktoré daný prípad charakterizujú. Na rozdiel od tvrdení uvedených vo vyjadreniach spolocnosti FFH sú tieto otázky prípustné. ( [69]69 ) 50. Na druhú prejudiciálnu otázku, ktorá sa má podla môjho názoru preskúmat spolu s prvou castou tretej otázky, treba podla mna odpovedat kladne. Tvrdenie vnútrostátneho súdu a spolocností FFH a RA vedie v podstate k úplnému popretiu moznosti oznacit za státnu pomoc podmienky, za ktorých verejný podnik ponúka svoje sluzby, ak sa tieto podmienky vztahujú na vsetkých zmluvných partnerov tohto podniku bez rozdielu. Toto tvrdenie by malo za následok, ze zo systému dohladu nad státnou pomocou v zmysle zmluvy by sa a priori vylúcili prípadné protisútazné výhody financované prostredníctvom verejných zdrojov a umiestnované cez verejné podniky konkrétnym hospodárskym subjektom vyznacujúcim sa skutocnostou, ze sú s predmetnými verejnými podnikmi v obchodnom vztahu. ( [70]70 ) Ako podla môjho názoru správne uviedla Komisia, toto vylúcenie zrejme nie je v súlade ani s judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej aj verejné zásahy týkajúce sa bez rozdielu vsetkých subjektov urcitého hospodárskeho odvetvia môzu mat selektívny charakter ( [71]71 ), ani s rôznymi judikátmi, v rámci ktorých sa povazovali za selektívne tie výhody, ktoré vyplývali z dodania tovarov alebo z poskytnutia sluzieb verejnými (alebo súkromnými) podnikmi za rovnaké ceny alebo za rovnakých podmienok pre vsetky hospodárske subjekty vykonávajúce urcitú cinnost. ( [72]72 ) 51. Pokial ide o prejednávanú vec, z predpokladaných výhod vyplývajúcich z uplatnenia sporných sadzobníkov majú prospech iba letecké spolocnosti, ktoré vstupujú do obchodných vztahov s FFH, t. j. obmedzený okruh subjektov v rámci dotknutého hospodárskeho odvetvia. Skutocnost, ktorú zdôraznuje FFH, ze kazdá letecká spolocnost by mohla podla svojho zelania vyuzívat letisko F-H - ktorého kapacita by sa lahko prispôsobila prípadnému zvýseniu dopytu -, cím by vyuzila sadzby FFH, sa mi nejaví ako zvlást významná. To, ze moznost mat prospech z výhod vyplývajúcich z urcitého rezimu závisí od rozhodnutia jednotlivého subjektu - v tomto prípade leteckej spolocnosti, ktorá sa rozhodne pre sluzby letiska F-H -, neumoznuje vylúcit selektívnost týchto výhod. ( [73]73 ) V prejednávanej veci sa cenové podmienky spolocnosti FFH v súlade s jasnou obchodnou stratégiou, ktorú si FFH zvolila, okrem toho prispôsobujú osobitnému druhu pouzívatelov, t. j. nízkonákladovým leteckým spolocnostiam, kým pre tradicné letecké spolocnosti sa zdajú byt menej atraktívne alebo neatraktívne. Sloboda volby týchto leteckých spolocností je preto fakticky obmedzená o to viac, ze predmetné sadzobníky odzrkadlujú, ako vyplýva z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania a tiez z rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, obsah zmlúv uzatvorených medzi FFH a RA a sú z tohto dôvodu formované podla potrieb spolocnosti RA. 52. Na záver súhlasím s názorom Komisie, ze skúmanie selektívnosti v prípade, ako je tento, si nevyzaduje uplatnenie metodológie dvojfázovej analýzy, ktorú vypracoval Súdny dvor vo veci niektorých vnútrostátnych danových rezimov a podla ktorej treba pri posudzovaní selektívnosti opatrenia v prvom rade overit, ci uvedené opatrenie predstavuje v rámci daného právneho rezimu výhodu pre urcité podniky vzhladom na iné podniky, ktoré sa nachádzajú v obdobnej skutkovej a právnej situácii, ( [74]74 ) a následne, ci je prípadné rozlisovanie medzi podnikmi odôvodnené na základe charakteru a struktúry predmetného rezimu. 53. V prípade, ze Súdny dvor dospeje napriek uvedenému k záveru, ze táto metodológia sa na prejednávanú vec vztahuje, konstatujem najmä to, ze usudzovat ako vnútrostátny súd a FFH, ze iba letecké spolocnosti, ktoré si zelajú nadviazat obchodné vztahy s letiskom F-H, sa nachádzajú v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii, pokial ide o predmetné sadzobníky, znamená tvrdit, v podstate prostredníctvom argumentácie v zacarovanom kruhu, ze iba subjekty, ktoré splnajú kritériá alebo podmienky stanovené na získanie výhod vyplývajúcich z uplatnenia urcitého opatrenia, sú relevantné na úcel analýzy selektívneho charakteru daného opatrenia. ( [75]75 ) 54. Ak treba identifikovat okruh subjektov, ktoré sa vzhladom na sporné sadzobníky nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, podla môjho názoru tento okruh pozostáva (aspon) zo vsetkých leteckých spolocností, ktoré by mohli vyuzívat letisko Frankfut-Hahn a sluzby uvedené v týchto sadzobníkoch. ( [76]76 ) Spomedzi týchto podnikov majú z údajných výhod vyplývajúcich z uplatnenia sporných sadzobníkov prospech iba tie, ktoré letisko skutocne vyuzívajú, a spomedzi nich má na základe záverov dokumentácie prospech z cien a iných obchodných podmienok, ktoré sú predmetom predchádzajúceho dvojstranného rokovania s FFH, iba spolocnost RA. ( [77]77 ) 55. V prípade, ze sa Súdny dvor napriek mojim odporúcaniam uvedeným v predchádzajúcich bodoch rozhodne odpovedat na druhú prejudiciálnu otázku záporne, zastávam názor, ze skutocnosti, ktoré zdôraznil vnútrostátny súd vo svojej tretej otázke [body b) a c)] a ktoré sú uvedené vyssie, t. j. skutocnost, ze FFH prijala obchodný model zalozený na spolupráci s nízkonákladovými leteckými spolocnostami a podmienky vyuzívania letiska prispôsobené potrebám týchto spolocností, ako aj skutocnost, ze väcsinu osobnej leteckej prepravy prevádzkuje jedna spolocnost, vedú v rámci celkového posúdenia k rovnakému záveru vo veci selektívneho charakteru sporných sadzobníkov. IV - Návrh 56. Na základe vsetkých vyssie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor na otázku polozenú Oberlandesgericht Koblenz odpovedal takto: Vnútrostátny súd rozhodujúci v konaní o pozastavení vyplácania súm a vrátení súm, ktoré uz boli vyplatené pri výkone opatrenia, ktoré je pricítatelné státu a ktoré nebolo oznámené podla clánku 108 ods. 3 prvej vety ZFEÚ, vo vztahu ku ktorému Komisia prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, je povinný prijat vsetky nevyhnutné opatrenia na zabezpecenie toho, aby státne orgány dodrziavali povinnost pozastavit vykonávanie sporného opatrenia, ktorá vyplýva zo spolocného úcinku clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ a predbezného oznacenia predmetného opatrenia, ktoré sa uvádza v tomto rozhodnutí, ako pomoci, ako aj na odstránenie dôsledkov prípadného porusenia tejto povinnosti. Tieto opatrenia zahrnajú pozastavenie vykonávania spornej pomoci a vrátenie sumy, ktorá sa uz prípadne vyplatila. V prípade, ze uvedený súd nesúhlasí s názorom Komisie týkajúcim sa charakteru sporného opatrenia a vyjadreným v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, môze okrem toho, ze predlozí Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti podla clánku 267 prvého odseku písm. b) ZFEÚ rozhodnút v tom zmysle, pokial mu to vnútrostátne právo umoznuje, ze nenariadi konecné vrátenie pomoci az do vydania konecného rozhodnutia Komisie a vydá zatial príkaz na predbezné vrátenie, ktorým nariadi, aby sa tieto sumy ulozili na blokovaný úcet az do vydania rozhodnutia vo veci samej. Vzhladom na odpoved na prvú prejudiciálnu otázku netreba odpovedat na druhú a tretiu otázku. __________________________________________________________________ ( [78]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [79]2 ) Jedna z týchto zalôb, ktorú podala spolocnost Air Berlin proti letisku Lübeck, viedla k inému konaniu o prejudiciálnej otázke, tentokrát na podnet Schleswig-Holsteinisches Oberlandesgericht (prebiehajúce konanie vo veci C-27/13), v rámci ktorého bola polozená rovnaká otázka týkajúca sa miery nezávislosti vnútrostátneho súdu pri overovaní existencie pomoci v prípade, ak Komisia súcasne zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. ( [80]3 ) Podla toho, co DL uviedla vo svojom vyjadrení, táto dotácia sa nevypocítava v závislosti od objemu cestujúcich na novej linke, ale v závislosti od celkového poctu prepravených cestujúcich danej leteckej spolocnosti. ( [81]4 ) Podla DL táto úlava zodpovedá sume vo výske 2679000 eur. ( [82]5 ) Rozhodnutie sa týkalo uplatnenia clánku 823 ods. 2 prvého pododseku BGB a moznosti kvalifikovat clánok 108 ods. 3 ako ustanovenie na ochranu zalobcu. ( [83]6 ) Státna pomoc C 29/08 (ex NN 54/07) - Nemecko - Flughafen Frankfurt Hahn & Ryanair ([84]Ú. v. EÚ C 12, 17.1.2009, s. 6). ( [85]7 ) [86]Ú. v. EÚ C 85, 9.4.2009, s. 1. ( [87]8 ) Táto otázka sa týkala najmä opatrení dohodnutých na základe zmluvy uzatvorenej medzi FFH a Ryanair v roku 2001, ked dozorná rada FFH nebola z väcsej casti zlozená zo zástupcov verejných orgánov. ( [88]9 ) Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti financných vztahov clenských státov a verejných podnikov a o financnej transparentnosti v niektorých podnikoch ([89]Ú. v. EÚ L 318, s. 17). ( [90]10 ) Pozri najmä rozsudok z 31. januára 2008, Centro Europa 7 ([91]C-380/05, Zb. s. I-349, body 47 az 49). ( [92]11 ) Rozsudok z 5. októbra 2006 ([93]C-368/04, Zb. s. I-9957). ( [94]12 ) Rozsudok z 11. júla 1996 ([95]C-39/94, Zb. s. I-3547). ( [96]13 ) Rozsudok z 15. júla 1964 ([97]6/64, Zb. s. 1141, s. 1162), pozri tiez najmä rozsudky z 11. decembra 1973, Lorenz ([98]120/73, Zb. s. 1471, bod 8); z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig ([99]78/76, Zb. s. 595, bod 14); z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires et Syndicat national des négociants et transformaturs de saumon ("FNCE") ([100]C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 11), a SFEI (uz citovaný, bod 39). ( [101]14 ) Rozsudok Lorenz (uz citovaný, bod 8). ( [102]15 ) Rozsudky z 30. novembra 1993, Kirsammer-Hack ([103]C-189/91, Zb. s. I-6185, bod 14); Steinike & Weinlig (uz citovaný, bod 14), SFEI (uz citovaný, bod 49) a FNCE (uz citovaný, bod 10). ( [104]16 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok FNCE (uz citovaný, bod 8). ( [105]17 ) KOM(2005) 107 v konecnom znení. ( [106]18 ) Pozri najmä body 1, 5 a 24 oznámenia. ( [107]19 ) Pozri rozsudky SFEI (uz citovaný, bod 41); z 21. októbra 2003, van Calster a i. ([108]C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 74); Transalpine Ölleitung in Österreich (uz citovaný, bod 37) a z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([109]C-275/10, Zb. s. I-13043, bod 26). ( [110]20 ) Rozsudky FNCE (uz citovaný, bod 12), SFEI (uz citovaný, bod 40), van Calster a i. (uz citovaný, bod 64), z 21. júla 2005, Xunta de Galicia ([111]C-71/04, Zb. s. I-7419, bod 49); Transalpine Ölleitung in Österreich (uz citovaný, bod 47), z 12. februára 2008, CELF a Ministre de la Culture et de la Communication (CELF I) ([112]C-199/06, Zb. s. I-469, bod 45), a Residex Capital IV (uz citovaný, bod 29). Pozri tiez bod 30 oznámenia. ( [113]21 ) Pozri najmä rozsudok FNCE (uz citovaný, bod 12) a oddiel 2.2.1 oznámenia. ( [114]22 ) Pozri najmä rozsudky Xunta de Galicia (uz citovaný, bod 49), SFEI (uz citovaný, body 40 a 68) a FNCE (uz citovaný, bod 12), ako aj oddiel 2.2.2 oznámenia. ( [115]23 ) Pozri najmä rozsudok CELF I (uz citovaný, body 53 az 55) a oddiel 2.2.3. oznámenia. ( [116]24 ) Pozri najmä rozsudky CELF I (uz citovaný, body 53 az 55); Transalpine Ölleitung in Österreich (uz citovaný, bod 56), z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen ([117]C-334/07 P, Zb. s. I-9465, bod 54), ako aj oddiel 2.2.4. oznámenia. ( [118]25 ) Pozri najmä rozsudky SFEI (uz citovaný, bod 52); Transalpine Ölleitung in Österreich (uz citovaný, bod 46). Pozri bod 26 a nasl. oznámenia. ( [119]26 ) Pozri tiez clánok 3 nariadenia c. 659/1999 s názvom "Ustanovenie o zastavení pomoci". ( [120]27 ) Pozri rozsudky zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia ([121]C-301/87, Zb. s. I-307, bod 17), a CELF I (uz citovaný, bod 36). ( [122]28 ) Pozri rozsudky CELF I (uz citovaný, bod 37) a Lorenz (uz citovaný, bod 2). ( [123]29 ) Pozri rozsudok CELF I (uz citovaný, bod 47). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [124]30 ) Tamze. ( [125]31 ) Tamze, bod 48. ( [126]32 ) Tamze, bod 38. ( [127]33 ) Pozri rozsudok z 11. marca 2010, CELF a Ministre de la Culture et de la Communication (CELF II) ([128]C-1/09, Zb. s. I-2099, bod 30). ( [129]34 ) Pozri rozsudok CELF I (uz citovaný, body 47 az 49). ( [130]35 ) Pozri rozsudok z 22. júna 2000, Francúzsko/Komisia ([131]C-332/98, Zb. s. I-4833, bod 31). ( [132]36 ) Tamze, bod 32. ( [133]37 ) Pozri rozsudky z 30. júna 1992, Taliansko/Komisia ([134]C-47/91, Zb. s. I-4145, bod 24); SFEI (uz citovaný, bod 38), Lorenz (uz citovaný, bod 8) a FCNE (uz citovaný, bod 11). ( [135]38 ) Podla ustanovení clánku 4 ods. 2 a clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, ked Komisia po predbeznom preskúmaní alebo na záver konania vo veci formálneho zistovania zistí, ze "úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia". ( [136]39 ) Pozri rozsudok Francúzsko/Komisia (C-332/98, uz citovaný, bod 32). ( [137]40 ) Pozri odsek 12. ( [138]41 ) Vec C-400/99 (Zb. s. I-7303). ( [139]42 ) Rozsudok z 30. júna 1992 ([140]C-312/90, Zb. s. I-4117). ( [141]43 ) Rozsudok z 30. júna 1992 ([142]C-47/91, Zb. s. I-4145). ( [143]44 ) Bod 57, kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [144]45 ) Bod 58. ( [145]46 ) Bod 59. ( [146]47 ) Bod 59, kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [147]48 ) Bod 65. ( [148]49 ) Pozri tiez rozsudok z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia ([149]C-400/99, Zb. s. I-3657, bod 24). ( [150]50 ) Pozri body 59 a 64. ( [151]51 ) Pozri opis opatrení v prejednávanej veci v bodoch 23 az 26 rozsudku, ako aj bod 28. ( [152]52 ) V bode 9 uvedeného rozsudku Súdny dvor v súlade s obsahom medzitýmneho rozsudku z 9. októbra 2001 rozhodol, ze zaloba je prípustná, "kedze Komisia posúdila sporné opatrenia ako protiprávne vykonanú novú pomoc, zatial co talianska vláda tvrdí, ze niektoré z nich sú... existujúcou pomocou a ze iné neobsahujú prvky pomoci, a teda ze tieto opatrenia sa nemôzu na rozdiel od toho, co vyplýva z napadnutého rozhodnutia, pozastavit". ( [153]53 ) Pozri bod 29. ( [154]54 ) Pozri body 31, 34 a bod 1 výroku. Zdôraznujem, ze v medzitýmnom rozsudku z 9. októbra 2001 Súdny dvor výslovne rozhodol, ze zrusenie týchto opatrení vyplýva z údajného príkazu na pozastavenie obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí. ( [155]55 ) Pozri rozsudky z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia ([156]T-269/99, T-271/99 a T-272/99, Zb. s. II-4217, 36 az 42); z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia ([157]T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, body 80 az 86), a z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia (T-332/06, body 33 az 42). ( [158]56 ) Rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia (uz citovaný). Ako je známe, Súdny dvor v tomto rozsudku po tom, ako zistil, ze úcinnost systému dohladu zavedeného Zmluvou vyzaduje prijatie opatrení na zabránenie porusovaniu pravidiel stanovených vo vtedy platnom clánku 93 ods. 3 Zmluvy o ES, rozhodol, ze ak Komisia zistí, ze sa pomoc poskytla alebo upravila bez toho, aby sa jej táto skutocnost oznámila, alebo sa poskytla este pred ukoncením konania vo veci formálneho zistovania, hoci jej poskytnutie bolo oznámené, Komisia má právomoc predbezným rozhodnutím pocas skúmania pomoci prikázat, aby dotknutý clenský stát okamzite pozastavil jej poskytnutie, a ak sa clenský stát nepodriadi tomuto rozhodnutiu, môze sa obrátit priamo na Súdny dvor, zatial co súcasne pokracuje skúmanie vo veci samej, body 18 az 23. ( [159]57 ) Body 9 az 23. ( [160]58 ) Pozri rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia ([161]C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 22); z 15. júna 1993, Matra/Komisia ([162]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 16); z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ([163]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 38); z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum ([164]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 34), ako aj z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance ([165]C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619, bod 37). ( [166]59 ) Pozri rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Transformazioni/Komisia ([167]C-194/09 P, Zb. s. I-6311, bod 61), a rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia ([168]T-269/99, T-271/99 a T-272/99, Zb. s. II-4217, bod 49), v ktorom sa dohlad Súdneho dvora výslovne obmedzuje na zjavne nesprávne posúdenie. Na okraj podotýkam, ze takéto obmedzenie právomoci Súdneho dvora nie je zdanlivo úplne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej "musí súd Únie v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonávat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ" (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [169]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 111). Podla môjho názoru by tejto judikatúre viac zodpovedalo uznanie, ze aj v prípade rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vykonáva súd Únie v podstate úplné preskúmanie, hoci obmedzené na otázku, ci Komisia môze na základe informácií, ktoré má k dispozícii, predbezne rozhodnút o existencii pomoci alebo aspon o pretrvávaní váznych pochybností. ( [170]60 ) Rozsudok SFEI (uz citovaný, bod 50), oddiel 3 oznámenia. ( [171]61 ) Tamze, bod 51. ( [172]62 ) Tamze, bod 44, pozri v tejto súvislosti tiez rozsudky Lorenz (uz citovaný, bod 8) a FNCE (uz citovaný, body 10 a 11). Odlisný výklad by podla Súdneho dvora zbavoval zákaz podla clánku 108 ods. 3 poslednej vety potrebného úcinku, kedze by umoznoval clenským státom, aby ho nedodrziavali, pozri rozsudok SFEI (uz citovaný, bod 55). ( [173]63 ) Bod 53 a výrok. Ako Komisia správne poukázala na pojednávaní, vo veci, v ktorej sa vyhlásil tento rozsudok, na rozdiel od prejednávanej veci Komisia vykonala iba predbezné preskúmanie sporných opatrení a v case podania návrhu na zacatie prejudiciálneho konania este nezacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ: pozri bod 11 rozsudku a bod 7 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs. ( [174]64 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB ([175]C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 49). ( [176]65 ) Pozri v tejto súvislosti, pokial ide o uplatnovanie clánkov 85 ZES a 86 ZES, bod 47 rozsudku z 28. februára 1991, Delimitis ([177]C-234/89, Zb. s. I-935). ( [178]66 ) Pozri rozsudok Transalpine Ölleitung in Österreich (uz citovaný, bod 48). ( [179]67 ) Nezávisle od úvah týkajúcich sa obmedzenia vnútrostátneho súdu, ak z úradnej povinnosti predkladá prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti v prípade, ak sa rozhodnutie vcas nenapadlo osobami, proti ktorým sa uplatnuje (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. ([180]C-222/04, Zb. s. I-289, body 72 az 74), si nemyslím, ze v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci ide o túto otázku, a ani to, ze by ju mal z úradnej povinnosti preskúmat Súdny dvor (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 18. júla 2007, Lucchini, [181]C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 56). ( [182]68 ) Pozri bod 62 oznámenia. DL podala v tomto zmysle a v súvislosti s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania ziadost, ktorú Oberlandesgericht Koblenz zamietol uznesením z 12. júla 2012. ( [183]69 ) Podla ustálenej judikatúry (pozri najmä rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, [184]C-333/07, Zb. s. I-10807, bod 46) zamietnutie návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Súdnym dvorom je mozné len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadnu súvislost s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili. V prejednávanej veci nejde o nijaký z týchto prípadov. ( [185]70 ) Prípadné opacné riesenie, a to, ze podmienky, za ktorých verejný podnik dodáva tovar alebo poskytuje sluzby, predstavujú vzdy selektívne opatrenia, podla môjho názoru neprinása osobitné problémy. Je zrejmé, ze to automaticky neznamená, ze tieto podmienky by sa mali povazovat za pomoc, pricom tento záver je prípustný iba vtedy, ak prinásajú výhody, financované z verejných zdrojov, ktoré spôsobujú narúsanie hospodárskej sútaze. ( [186]71 ) Tieto zásahy nepredstavujú vseobecné opatrenia v rozsahu, v akom sa nevztahujú na vsetky hospodárske subjekty v dotknutom clenskom státe (pozri rozsudky zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [187]C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 33, a z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [188]C-148/04, Zb. s. I-11137, body 45 az 49). ( [189]72 ) Pozri napríklad rozsudok z 20. novembra 2003, GEMO ([190]C-126/01, Zb. s. I-13769), podla ktorého úcinky predmetného opatrenia, podla ktorého vsetci vlastníci a drzitelia jatocných tiel zvierat do urcitej váhy môzu vyuzit bezplatné sluzby súkromných spolocností zaoberajúcich sa ich likvidáciou, ktoré uspeli vo verejnej sútazi, pôsobia v podstate v prospech urcitých osôb, t. j. chovatelov a bitúnkov (pozri body 37 az 39), a rozsudok z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia ([191]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219), podla ktorého sa sporná zvýhodnená sadzba pre spolocnost Gasunie uplatnovala na vsetky spolocnosti pôsobiace v odvetví skleníkového záhradníctva. ( [192]73 ) Vnímanie výhod poskytovaných v rámci urcitej pomoci je casto podmienené rozhodnutím príjemcu, napríklad investicným rozhodnutím: pozri napríklad uz citovaný rozsudok Unicredito Italiano (bod 8), ktorý sa týkal danovej výhody pre celý bankový sektor, ktorá sa udelila len tým bankám, ktoré sa v priebehu piatich po sebe nasledujúcich zdanovacích období zlúcia, resp. podstúpia obdobnú restrukturalizáciu. ( [193]74 ) Ako je známe, táto judikatúra vychádza z rozsudku z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([194]C-143/99, Zb. s. I-8365), týkajúceho sa úlavy na energetickej dani poskytnutej spolocnostiam pôsobiacim v Rakúsku najmä vo výrobnom odvetví; dalej pozri najmä rozsudky z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia ([195]C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 47); zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([196]C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 54); z 11. septembra 2008, UGT-Rioja a i. ([197]C-428/06 az C-434/06, Zb. s. I-6747, bod 46), a British Aggregates (uz citovaný, bod 82). Súdny dvor a Súd prvého stupna pouzil podobnú metódu analýzy v iných oblastiach, nez sú fiskálne opatrenia, pozri napríklad rozsudky zo 4. júla 2007, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia ([198]T-475/04, Zb. s. II-2097); z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia ([199]C-431/07 P, Zb. s. I-2665), a z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia ([200]C-501/00, Zb. s. I-6717). ( [201]75 ) Pri pouzití takejto úvahy napríklad vo veci Adria-Wien Pipeline by sa iba pri podnikoch prevazne výrobného charakteru malo usudzovat, ze sa nachádzajú v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii vzhladom na predmetné danové opatrenie, ktoré by sa preto nemohlo povazovat za selektívne. ( [202]76 ) Na rozdiel od toho, co uvádza FFH vo svojom vyjadrení, rozhodnutia týkajúce sa letiska v Manchestri (rozhodnutie zo 14. júna 1999, státna pomoc NN 109/98 - Spojené královstvo Manchester Airport) a letiska v Bratislave [rozhodnutie z 27. januára 2010, státna pomoc C 12/08 (ex NN 74/07) - Slovensko - Dohoda medzi bratislavským letiskom a spolocnostou Ryanair, [203]Ú. v. EÚ L 27, s. 24] nepreukazujú existenciu praxe Komisie obmedzovat okruh subjektov, ktorých situáciu je mozné porovnávat na úcely posúdenia selektívnosti, len na letecké spolocnosti vyuzívajúce predmetné letisko. Posúdenia, ktoré sú obsiahnuté v týchto rozhodnutiach a na ktoré sa odvoláva FFH, sa týkajú analýzy existencie narusenia hospodárskej sútaze, resp. uplatnovania kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve a nie selektívneho charakteru dotknutých opatrení. ( [204]77 ) Hoci otázka nebola výslovne polozená ani v uznesení vnútrostátneho súdu o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ani v pripomienkach predlozených Súdnemu dvoru, poukazujem napokon na to, ze v prípadoch, ako je tento, sa analýza týkajúca sa mozného objektívneho odôvodnenia "na základe charakteru a struktúry rezimu" v podstate casto zamiena s posudzovaním zhody správania verejného podniku - v prejednávanej veci ide o riadenie obchodných vztahov FFH s leteckými spolocnostami, ktoré pouzívajú letisko F-H - a súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktoré sa zvycajne vykonáva v rámci posudzovania existencie výhody. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#t-ECR_62012CC0284_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0001 79. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0002 80. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0003 81. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0004 82. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0005 83. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0006 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:012:TOC 85. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0007 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:085:TOC 87. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0008 88. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0009 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:318:TOC 90. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0010 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0380&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0011 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0368&locale=SK 94. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0012 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0013 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0006&locale=SK 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0120&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0354&locale=SK 101. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0014 102. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0015 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0189&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0016 105. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0017 106. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0018 107. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0019 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0261&locale=SK 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0275&locale=SK 110. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0020 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0071&locale=SK 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0199&locale=SK 113. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0021 114. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0022 115. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0023 116. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0024 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0334&locale=SK 118. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0025 119. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0026 120. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0027 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 122. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0028 123. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0029 124. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0030 125. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0031 126. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0032 127. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0033 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0001&locale=SK 129. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0034 130. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0035 131. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0332&locale=SK 132. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0036 133. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0037 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0047&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0038 136. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0039 137. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0040 138. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0041 139. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0042 140. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0312&locale=SK 141. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0043 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0047&locale=SK 143. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0044 144. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0045 145. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0046 146. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0047 147. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0048 148. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0049 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0400&locale=SK 150. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0050 151. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0051 152. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0052 153. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0053 154. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0054 155. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0055 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0269&locale=SK 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0195&locale=SK 158. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0056 159. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0057 160. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0058 161. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0075&locale=SK 166. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0059 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0194&locale=SK 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0269&locale=SK 169. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 170. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0060 171. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0061 172. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0062 173. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0063 174. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0064 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0344&locale=SK 176. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0065 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0234&locale=SK 178. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0066 179. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0067 180. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0119&locale=SK 182. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0068 183. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0069 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0333&locale=SK 185. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0070 186. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0071 187. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK 188. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 189. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0072 190. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 191. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 192. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0073 193. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0074 194. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 195. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0409&locale=SK 196. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 197. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0428&locale=SK 198. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0475&locale=SK 199. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0431&locale=SK 200. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0501&locale=SK 201. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0075 202. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0076 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:027:TOC 204. file:///tmp/lynxXXXXBFYUAf/L92708-3228TMP.html#c-ECR_62012CC0284_SK_01-E0077