NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 21. marca 2013 ( [1]1 ) Vec C-274/12 P Telefónica SA proti Európskej komisii "Odvolanie -- Státna pomoc -- Rozhodnutie 2011/5/ES -- Spanielska právna úprava dane z príjmov právnických osôb -- Právo fyzických a právnických osôb podat zalobu podla clánku 263 ods. 4 ZFEÚ -- Právne akty s charakterom nariadenia, ktoré si nevyzadujú nijaké vykonávacie opatrenia -- Osobná dotknutost skutocného príjemcu vnútrostátnej schémy státnej pomoci, na ktorého sa nevztahuje povinnost vrátit penaznú sumu" I - Úvod 1. Lisabonskou zmluvou rozsírili clenské státy právo jednotlivcov podat zalobu proti právnym aktom Únie. Clánok 263 ods. 4 ZFEÚ predstavuje teraz základ aj pre zaloby fyzickej a právnickej osoby "proti aktom, ktoré sú jej urcené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voci regulacným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyzadujú vykonávacie opatrenia". Prejednávané odvolanie prvýkrát poskytuje prílezitost vysvetlit, za akých okolností sa toto nové právo podat zalobu uplatní v prípade rozhodnutí Komisie o státnej pomoci. 2. Okrem toho treba znova podrobnejsie vysvetlit pravidlo uvedené v rozsudku Súdneho dvora vo veci Plaumann, od vyhlásenia ktorého coskoro uplynie 50 rokov a týka sa skutkového znaku osobnej dotknutosti v prípade tradicného práva na podanie zaloby podla clánku 263 ods. 4 ZFEÚ. Prejednávané odvolanie ponúka na tento úcel specifickú konsteláciu: subjekt, ktorý bol na základe vnútrostátnej danovej úpravy skutocne zvýhodnený, reaguje na negatívne rozhodnutie Komisie vo veci státnej pomoci, hoci sa mu priznala ochrana legitímnej dôvery a môze si udrzat výhody vyplývajúce z danovej úpravy. II - Kontext právneho sporu 3. Clánok 12 ods. 5 spanielskeho zákona o dani z príjmov právnických osôb v znení z 5. marca 2004 (dalej len "schéma státnej pomoci") stanovoval, ze za urcitých podmienok dochádza pri nadobudnutí podielu v zahranicnom podniku k vytvoreniu tzv. hodnoty goodwill, ktorá môze byt v nasledujúcich az 20 rokoch predmetom odpisov. Hodnota, z ktorej sa malo vychádzat, sa vypocítala z rozdielu medzi nákladmi na nákup podielu a pomernou trhovou hodnotou majetkových aktív podniku, ktorého podiel sa nadobudol. Odpisy viedli ku znízeniu splatnej dane na strane nadobúdatela. 4. Kedze Komisia klasifikovala túto úpravu ako státnu pomoc, pretoze sa neuplatnuje pri nadobudnutí podielu v tuzemskom podniku, a preto je selektívna, zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 Zmluvy o ES. Rozhodnutie o zacatí konania bolo 21. decembra 2007 uverejnené v úradnom vestníku. 5. Komisia po ukoncení konania vydala rozhodnutie 2011/5/ES ( [2]2 ) (dalej len "sporné rozhodnutie"), ktorého clánok 1 znie skrátene takto: "1. Schéma pomoci... nie je zlucitelná so spolocným trhom, pokial ide o pomoc poskytnutú príjemcom v súvislosti s nadobudnutiami vnútri Spolocenstva. 2. Danové úlavy vyuzívané príjemcami... splnajúcich príslusné podmienky schémy pomoci do 21. decembra 2007... sa vsak môzu nadalej uplatnovat pocas celej doby odpisovania ustanovenej schémou pomoci. ..." 6. Clánok 4 ods. 1 sporného rozhodnutia stanovuje, ze Spanielsko bude pozadovat vrátenie nezlucitelnej pomoci, pokial nie sú splnené podmienky uvedené v clánku 1 ods. 2 tohto rozhodnutia. Podla clánku 6 ods. 2 rozhodnutia Spanielsko informuje Komisiu "o pokroku vnútrostátnych opatrení prijatých s cielom vykonat toto rozhodnutie". 7. Spolocnost Telefónica SA vyuzila úpravu státnej pomoci v prípade dvoch nadobudnutí podielov, v oboch prípadoch v case, ktorý predchádzal casu uvedenému v clánku 1 ods. 2 sporného rozhodnutia. Vo svoje zalobe, ktorú proti Komisii napriek tomu podala 21. mája 2010, pozadovala zrusenie clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia. 8. Vseobecný súd zalobu vo veci T-228/10 uznesením z 21. marca 2012 (dalej len "napadnuté uznesenie"), ktoré bolo spolocnosti Telefónica SA dorucené 23. marca 2012, zamietol ako neprípustnú. Podla odôvodnenia uznesenia sa sporné rozhodnutie nedotýka spolocnosti Telefónica SA ani osobne v zmysle druhého variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ, ani v zmysle tretieho variantu tohto ustanovenia nepredstavuje regulacný právny akt, ktorý si nevyzaduje vykonávacie opatrenia. III - Konanie pred Súdnym dvorom 9. Dna 1. júna 2012 podala spolocnost Telefónica SA (dalej len "odvolatelka") proti uzneseniu Vseobecného súdu prejednávané odvolanie a pozadovala -- zrusit napadnuté uznesenie, -- vyhlásit zalobu vo veci T-228/10 za prípustnú a vrátit ju Vseobecnému súdu, aby rozhodol o jej dôvodnosti, -- zaviazat Európsku komisiu na náhradu trov prvostupnového konania a konania o odvolaní. 10. Komisia pozaduje -- zamietnut odvolanie, -- zaviazat zalobkynu na náhradu vsetkých trov konania. 11. Pred Súdnym dvorom sa odvolanie prejednalo písomne a ústne pojednávanie sa konalo 4. februára 2013. IV - Posúdenie 12. Odvolatelka sa odvoláva na porusenie práva Únie Vseobecným súdom a opiera sa o tri odvolacie dôvody. 13. Prvý odvolací dôvod sa týka práva na efektívnu právnu ochranu, druhý a tretí odvolací dôvod sa týkajú práva podat zalobu podla clánku 263 ods. 4 ZFEÚ. Druhý odvolací dôvod sa vztahuje na vseobecné právo podat zalobu napríklad proti úkonom Komisie, tretí odvolací dôvod sa zaoberá specifickým právom podat zalobu proti regulacnému právnemu aktu. Kedze speciálne právo má prednost pred právom vseobecným, posúdim odvolacie dôvody v opacnom poradí. A - O specifickom práve podat zalobu v prípade regulacných právnych aktov (tretí odvolací dôvod) 14. Odvolatelka svojím tretím odvolacím dôvodom zastáva názor, ze Vseobecný súd nevzal do úvahy právne poziadavky, pokial ide o právo podat zalobu podla tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ. Tento variant pripústa zaloby proti regulacným právnym aktom, ktoré sa priamo dotýkajú zalobcu a ktoré si nevyzadujú vykonávacie opatrenia. 15. V bodoch 43 az 45 napadnutého uznesenia k tomu Vseobecný súd uvádza, ze rozhodnutie o tom, ci sporné rozhodnutie predstavuje regulacný právny akt, nie je relevantné, pretoze si v kazdom prípade vyzaduje vykonávacie opatrenia. Právo podat zalobu podla tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ je preto a priori vylúcené. 16. Kedze Súdny dvor môze prípadne nahradit odôvodnenie napadnutého uznesenia, ( [3]3 ) povazujem za vhodné venovat sa dalej nielen otázke, ci Vseobecný súd správne vykladal skutkový znak, ktorý sa týka vykonávacích opatrení, ale aj posúdeniu vsetkých podmienok práva na podanie zaloby podla tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ. 1. Regulacný právny akt 17. Na to, aby mohla odvolatelka odvodit právo na podanie zaloby z tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ, musí sporné rozhodnutie Komisie predstavovat regulacný právny akt. 18. Ako som uz vysvetlila na inom mieste, k regulacným právnym aktom patria vsetky právne akty so vseobecnou platnostou s výnimkou legislatívnych aktov v zmysle clánku 289 ods. 3 ZFEÚ. ( [4]4 ) Môze k nim patrit aj rozhodnutie ( [5]5 ) podla clánku 288 ods. 4 ZFEÚ, predovsetkým, ak nie je urcené konkrétnym adresátom. ( [6]6 ) 19. Sporné rozhodnutie, ktoré bolo vydané este pocas platnosti clánku 249 ods. 4 Zmluvy o ES, nie je legislatívny akt, pretoze nebolo prijaté v rámci legislatívneho procesu. 20. Treba teda posúdit, ci má vseobecnú platnost. 21. Podla definície, ktorá sa bezne pouzíva v rámci judikatúry, o opatrenie so vseobecnou platnostou ide vtedy, ked sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a pokial vytvára právne úcinky voci kategórii osôb vymedzenej vseobecným a abstraktným spôsobom. ( [7]7 ) 22. V neprospech existencie týchto podmienok v prípade sporného rozhodnutia svedcí predovsetkým to, ze je urcené len urcitému adresátovi, a to podla jeho clánku 7 Spanielskemu královstvu. Komisia zastáva názor, ze také nariadenie nemôze mat vseobecnú platnost, pretoze je záväzné len pre adresáta. 23. Na úvod treba objasnit, ze záväznost právneho aktu nemozno povazovat za totoznú s jeho vseobecnou platnostou. Clánok 249 ods. 2 Zmluvy o ES, ako aj clánok 288 ods. 2 ZFEÚ totiz rozlisujú v súvislosti s nariadeniami medzi ich vseobecnou platnostou a otázkou, do akej miery sú záväzné. 24. V prospech názoru Komisie vsak svedcí, ze Súdny dvor v súvislosti s clánkom 173 ods. 2 Zmluvy o EHS opakovane konstatoval, ze za rozhodujúci znak na úcely rozlísenia medzi normatívnym aktom a rozhodnutím v zmysle clánku 189 Zmluvy o EHS treba povazovat to, ci má sporné opatrenie vseobecnú platnost. ( [8]8 ) Súdny dvor tak za charakteristický znak rozhodnutia povazoval práve to, ze nemá vseobecnú platnost. ( [9]9 ) 25. Rozhodnutia, ktoré sú, ako to, ktoré je predmetom sporu v tomto konaní, urcené jednému alebo viacerým clenským státom, sa vsak vyznacujú istou osobitostou. Kazdý clenský stát totiz stelesnuje aj svoj vnútrostátny právny poriadok. Rozhodnutia, ktoré sú urcené clenskému státu, sú okrem toho záväzné pre vsetky orgány clenského státu vrátane jeho súdov. ( [10]10 ) To znamená, ze rozhodnutia urcené clenskému státu, aj ked majú len jediného adresáta, môzu formovat vnútrostátny právny poriadok a dosahovat tak vseobecnú platnost. Dôkazom je aj judikatúra, podla ktorej sa dotknuté osoby môzu odvolávat na ustanovenia urcitého rozhodnutia, ktoré je urcené len jednému clenskému státu. ( [11]11 ) Nie je teda prekvapujúce, ze aj Súdny dvor priznal rozhodnutiam tohto druhu v konkrétnych prípadoch vseobecnú platnost. ( [12]12 ) 26. Podla ustálenej judikatúry okrem toho také rozhodnutie Komisie, aké je predmetom sporu v prejednávanom prípade, ktorým sa zakazuje schéma státnej pomoci, predstavuje pre potenciálnych príjemcov státnej pomoci vseobecnú právnu normu, ktorá sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky vzhladom na urcitú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom. ( [13]13 ) Pre potenciálnych príjemcov pomoci má teda rozhodnutie Komisie povahu opatrenia "so vseobecnou platnostou". ( [14]14 ) 27. Zákaz schémy státnej pomoci je teda adresovaný len príslusnému clenskému státu. Zároven vsak na základe neho dochádza aj k úprave vnútrostátneho práva. Státne institúcie totiz na základe rozhodnutia Komisie uz dalej nemôzu uplatnovat schému státnej pomoci. Vznikajú tak právne úcinky aj vsetkým osobám, ktoré spadajú do pôsobnosti schémy státnej pomoci. Pokial je teda samotná schéma státnej pomoci uplatnitelná na skutkové stavy, ktoré sú objektívne urcené, a zahrna právne úcinky vzhladom na urcitú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom, platí to isté aj pre rozhodnutie Komisie, ktoré ju zakazuje. 28. Úprava spanielskej dane z príjmov právnických osôb, ktorá bola v prejednávanom prípade sporným rozhodnutím ciastocne zakázaná, sa uplatnovala na objektívne urcené skutkové stavy realizácie nadobudnutia podielov v rámci Spolocenstva a bola adresovaná kategórii osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom, a to osobám podliehajúcim dani. Pokial teda sporné rozhodnutie konstatuje prinajmensom ciastocnú nezlucitelnost schémy státnej pomoci so spolocným trhom, má vseobecnú platnost. 29. Odporkyna napadla rozhodnutie len v tejto súvislosti. Jej zaloba preto smerovala proti regulacnému právnemu aktu v zmysle tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ. 2. Právny akt, ktorý si nevyzaduje vykonávacie opatrenia 30. V súvislosti s právom podat zalobu podla tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ je dalej nevyhnutné, aby si napadnutý právny akt nevyzadoval nijaké vykonávacie opatrenia. 31. Vseobecný súd v bodoch 43 az 45 napadnutého uznesenia zastáva názor, ze táto podmienka nie je splnená. Uz z clánku 6 ods. 2 sporného rozhodnutia totiz vyplýva, ze na vrátenie státnej pomoci sú potrebné vykonávacie opatrenia. Okrem toho si konstatovanie nezlucitelnosti schémy státnej pomoci so spolocným trhom tiez vyzaduje vykonatelnost, predovsetkým v podobe zamietnutia vyuzitia danových výhod tejto úpravy. 32. Odvolatelka naproti tomu uvádza, ze stanovenie nezlucitelnosti schémy státnej pomoci so spolocným trhom vyvoláva priamu úcinnost a nevyzaduje si vykonávacie opatrenia. Ak Vseobecný súd vychádza v napadnutom uznesení z toho, ze rozhodnutie vyzaduje vykonávacie opatrenia len preto, ze také opatrenia sú potrebné v súvislosti s vrátením státnej pomoci, ide o nesprávne právne posúdenie. Vrátenie má totiz vedlajsí význam v porovnaní so zákazom schémy státnej pomoci na základe konstatovania jej nezlucitelnosti so spolocným trhom, ktoré predstavuje hlavný predmet rozhodnutia. 33. Na základe týchto tvrdení treba najprv konstatovat, ze posúdenie, ci si napadnutý právny akt vyzaduje vykonávacie opatrenia, sa musí riadit predmetom zaloby. Predmetom zaloby je výlucne stanovenie ciastocnej nezlucitelnosti schémy státnej pomoci so spolocným trhom podla clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia, a nie vrátenie státnej pomoci, ktoré sa nariaduje v clánku 4 ods. 1. Dalej teda treba vysvetlit iba to, ci si stanovenie ciastocnej nezlucitelnosti schémy státnej pomoci so spolocným trhom vyzaduje vykonávacie opatrenia v zmysle tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ. 34. Zároven nie je a priori vylúcené, ze vrátenie státnej pomoci nepredstavuje vykonávacie opatrenie na úcely stanovenia jej nezlucitelnosti so spolocným trhom. Závisí to od chápania podmienky práva na podanie zaloby, ktorú tu treba preskúmat. a) Znenie 35. S ohladom na znenie tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ nie je toto chápanie jednoduché. 36. Najprv by sa spolu s úcastníkmi prejednávaného právneho sporu dalo predpokladat, ze vykonávacie opatrenia v zmysle clánku 263 ods. 4 ZFEÚ oznacujú výlucne uplatnenie právneho aktu na konkrétny prípad. Proti tomu vsak svedcí skutocnost, ze pojem "vykonávacie opatrenie" sa pouzíva aj v clánku 311 ods. 4 prvej vete ZFEÚ, kde oznacuje nariadenie, ktoré má podla clánku 288 ods. 2 prvej vety ZFEÚ práve vseobecnú platnost. Dalsí významový variant ponúka este francúzske znenie ZFEÚ, ktoré pojem "mésures d'exécution" pouzíva dodatocne v clánku 299 ods. 4 druhej vete ZFEÚ, a to v zmysle opatrení na vymáhanie, to znamená na skutocné presadenie právneho aktu. 37. Este nejasnejsí obraz vzniká v súvislosti s otázkou, kedy si regulacný právny akt "vyzaduje" uvedené vykonávacie opatrenie. Nemecké a anglické ( [15]15 ) znenie clánku 263 ods. 4 ZFEÚ opisujú logickú a casovú následnost: právny akt vedie k (neskorsím) vykonávacím opatreniam. Teraz vsak právny akt vyvoláva pri svojom uplatnení na konkrétne prípady vzdy vykonávacie opatrenia, ci uz právnej alebo skutkovej povahy, rovnako ako v prípade jeho núteného výkonu. Iba právny akt, ktorý nemá nijakú pôsobnost, by si v zmysle uvedeného nikdy nevyzadoval opatrenia na svoje vykonanie. 38. Okrem toho mozno francúzske znenie ( [16]16 ) clánku 263 ods. 4 ZFEÚ chápat aj v tom zmysle, ze právny akt nesmie obsahovat nijaké vykonávacie opatrenia. Porovnatelná nemecká formulácia sa dá nájst v histórii vzniku. ( [17]17 ) Len tazko by sa vsak dalo pochopit, ze by nebolo mozné napadnút práve právny akt, ktorý uz obsahuje vykonávacie opatrenia a dalsie si teda nevyzaduje. b) História vzniku 39. Z uvedeného vyplýva, ze význam skutkového znaku, ktorý sa týka vykonávacích opatrení, mozno stanovit výlucne na základe histórie vzniku tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ. 40. Ako som uz podrobnejsie vysvetlila v inej súvislosti, tretí variant clánku 263 ods. 4 ZFEÚ vychádza z návrhu Zmluvy o ústave pre Európu, ktorú predlozil Európsky konvent. ( [18]18 ) Dodatkom, ktorý sa týkal "vykonávacích ustanovení", sa rozsírenie práva podat zalobu malo obmedzit na tie prípady, ked jednotlivec "najprv musí porusit právo, aby sa potom mohol obrátit na súd". ( [19]19 ) Túto myslienku uz predtým vyjadril generálny advokát Jacobs vo veci Unión de Pequeńos Agricultores/Rada. Za vhodný prostriedok na dosiahnutie súdnej ochrany nepovazoval, ak jednotlivec môze platnost právneho aktu Únie napadnút pred vnútrostátnymi súdmi len v prípade, ze porusí predpisy, ktoré stanovuje, aby sa potom na svoju obhajobu v rámci trestného alebo obcianskeho konania, ktoré sa proti nemu vedie, mohol odvolávat na neplatnost právneho aktu. ( [20]20 ) 41. Na základe tohto uznaného ciela ( [21]21 ) tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ treba poziadavku, ktorá sa týka vykonávacích opatrení regulacného právneho aktu, chápat tým spôsobom, ze právny akt - ako si zhodne myslia aj úcastníci prejednávaného právneho sporu - vyvoláva úcinky priamo voci jednotlivcovi, bez toho, aby si vyzadoval vykonávacie opatrenia. ( [22]22 ) Toto chápanie nevyhnutnosti vykonávacích opatrení splna zmysel a úcel práva podat zalobu: iba v prípade, ked jednotlivcovi vznikajú na základe regulacného právneho aktu právne úcinky konecnej povahy, musí byt poskytnutá aj priama právna ochrana. 42. Treba pritom rozlisovat medzi abstraktnými a konkrétnymi právnymi úcinkami právneho aktu. Ako sa totiz ukázalo, obsahom definície právneho aktu so vseobecnou platnostou je, ze vyvoláva právne úcinky pre skupiny osôb, ktoré sú charakterizované vseobecne a abstraktne. ( [23]23 ) Uvedené abstraktné právne úcinky, ktoré vznikajú na základe uplatnitelnosti právnej normy, vsak este nemôzu viest k predpokladu, ze právny akt si uz nevyzaduje nijaké dalsie vykonávacie opatrenia. Inak by dodatocná podmienka, podla ktorej si regulacný právny akt nemôze vyzadovat nijaké vykonávacie opatrenia, uz nemala význam. Právne úcinky, ktoré treba na tento úcel stanovit, musia byt teda také konkrétne, ze si v súvislosti s konkrétnymi osobami uz nevyzadujú dalsiu individualizáciu. Inými slovami, regulacný právny akt musí pre jednotlivca stanovit svoje právne úcinky s konecnou platnostou. c) Nevyhnutnost vykonávacích opatrení pre sporné rozhodnutie 43. Kým na abstraktnej úrovni existuje medzi úcastníkmi konania pravdepodobne zhoda, existuje medzi nimi nejednotnost, pokial ide o otázku, ci si rozhodnutie, ktoré je predmetom sporu v prejednávanom prípade, vyzaduje vykonávacie opatrenia. 44. Komisia zastáva názor, ze pre sporné rozhodnutie sú vykonávacie opatrenia nevyhnutné, pretoze sú záväzné iba pre svojho adresáta, Spanielske královstvo. Platí to predovsetkým v súvislosti s vrátením státnej pomoci, ktoré si vyzaduje dalsie právne akty zo strany Spanielska. 45. Odvolatelka naproti tomu uvádza, ze sporné rozhodnutie vyvoláva priame právne úcinky z viacerých hladísk. Tie sa nedotýkajú len Spanielskeho královstva. Zákaz schémy státnej pomoci s priamou platnostou, ktorý sa uvádza v clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia, bráni aj skutocným a potenciálnym príjemcom priamo v tom, aby dalej vyuzívali schému státnej pomoci. 46. Na úvod treba v neprospech odôvodnenia napadnutého uznesenia a názoru Komisie konstatovat, ze ziadost o vrátenie státnej pomoci nepredstavuje nevyhnutné vykonávacie opatrenie na úcely stanovenia ciastocnej nezlucitelnosti schémy státnej pomoci so spolocným trhom v clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia. Toto urcenie síce predstavuje nevyhnutnú - alebo "logickú" ( [24]24 ) - podmienku ziadosti o vrátenie státnej pomoci. Ako vsak poukazuje clánok 14 ods. 1 nariadenia (ES) c. 659/1999 ( [25]25 ) a situácia odvolatelky, vrátenie nepredstavuje nevyhnutný dôsledok konstatovania nezlucitelnosti, ale je zalozené na samostatnom rozhodnutí Komisie. Nariadenie v clánku 4 ods. 1 sporného rozhodnutia, podla ktorého je Spanielsko povinné pozadovat vrátenie urcitých druhov pomoci, je teda samostatnou súcastou rozhodnutia a kedze nebolo napadnuté, nie je jeho vykonanie v prípade prejednávaného predmetu zaloby relevantné. 47. Pokial ide o právo odvolatelky podat zalobu, rozhodujúce je teda jedine to, ci vykonávacie opatrenia predstavujú nevyhnutnú podmienku na samotné stanovenie ciastocnej nezlucitelnosti schémy státnej pomoci so spolocným trhom. 48. V tejto súvislosti je síce správne tvrdenie odvolatelky, ze toto stanovenie vyvoláva konkrétne priame právne úcinky. Platí to vsak v prvom rade len vo vztahu k clenskému státu, ktorému je rozhodnutie urcené. V tejto súvislosti Komisia oprávnene poukazuje na to, ze vo vztahu k iným osobám nie je toto rozhodnutie podla clánku 249 ods. 4 Zmluvy o ES záväzné. 49. Ako je zrejmé, úcinkom rozhodnutia urceného iba clenskému státu je vsak zmena vnútrostátneho právneho poriadku. ( [26]26 ) V tejto súvislosti vznikajú neuplatnením schémy státnej pomoci právne úcinky aj vo vztahu k osobám, ktoré spadajú do pôsobnosti schémy státnej pomoci. Nevyhnutnost vykonávacích opatrení treba preto preskúmat aj na základe týchto úcinkov. 50. S ohladom na to treba konstatovat, ze pozadovaný konkrétny a konecný právny úcinok pre príjemcov schémy státnej podpory neexistuje. Clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia totiz este neupravuje, aké úcinky má neuplatnitelnost schémy státnej pomoci na príslusnú osobu podliehajúcu dani. Tieto úcinky vyplynú az z danového výmeru, pretoze pre osoby podliehajúce dani z neuplatnitelnosti schémy státnej pomoci nevyplýva zákaz ani príkaz. Okrem toho, následky neuplatnitelnosti schémy státnej pomoci, pokial ide o výsledok danového výmeru, nie sú rovnaké pre kazdú osobu, ktorá spadá do pôsobnosti tejto úpravy. Pocas zdanovacieho obdobia musí predovsetkým vôbec dôjst k nadobudnutiu podielu. Jeho konkrétne úcinky pre kazdú osobu, ktorej sa to abstraktným spôsobom týka, sa potom lísia v závislosti od hodnoty obchodu alebo podniku, ktorá vznikne v zmysle schémy státnej pomoci, a výsky dalsieho stanoveného zisku alebo straty. 51. V dôsledku toho teda pre osoby podliehajúce dani treba prostredníctvom danového výmeru individualizovat právne úcinky neuplatnitelnosti schémy státnej pomoci. To znamená, ze danový výmer predstavuje vykonávacie opatrenie, ktoré clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia "vyzaduje" v zmysle clánku 263 ods. 4 ZFEÚ. 52. Rozhodujúce teda nemôze byt ani to, ci ide o vykonávacie opatrenie Únie, alebo - ako v prejednávanom prípade - clenského státu. Právna ochrana, rovnako ako správny systém Únie, sa totiz zakladá na súcinnosti institúcií Únie a clenských státov. 53. Ciastocná neuplatnitelnost spanielskej schémy státnej pomoci podla právnej úpravy dane z príjmov nepredstavuje ani zákaz, ktorý by osoby podliehajúce dani mohli porusit, v nadväznosti na co by mohli predpokladat, ze budú vystavené sankciám. Z hladiska právnej techniky vyplýva z neuplatnitelnosti zrusenie moznosti vyuzitia danovej výhody. Nie je zrejmé, preco by v prípade osôb podliehajúcich dani nemalo byt mozné a prijatelné, aby vo svojom danovom priznaní uplatnili odpis v súlade so schémou státnej pomoci a aby v tejto súvislosti na zamietavý danový výmer reagovali konaním pred vnútrostátnym súdom. Vnútrostátny súd môze incidencne preskúmat zákonnost clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia a prípadne podla clánku 267 ZFEÚ predlozit Súdnemu dvoru návrh na zacatie prejudiciálneho konania o otázke týkajúcej sa jeho platnosti. 54. Z tohto hladiska nemôze zohrávat nijakú úlohu ani okolnost, ze odvolatelka sa v dôsledku nedostatocnej plánovacej istoty zriekla vyuzitia schémy státnej pomoci. Podla svojich tvrdení z obozretnosti po dni, ktorý bol podla clánku 1 ods. 2 sporného rozhodnutia relevantný pre ochranu legitímnej dôvery, struktúrovala dva prípady nadobudnutia podielov takým spôsobom, ze schéma státnej pomoci sa aj tak neuplatnila, takze v tejto súvislosti by vôbec nebolo mozné vykonat incidencné skúmanie. Tento dôsledok vsak vyplýva výlucne z jej posúdenia pravdepodobnosti toho, ze sporné rozhodnutie je platné, ako aj z jej súvisiaceho konania, nie vsak z absencie priamej moznosti podat zalobu pred súdom. Aj v prípade existencie takejto moznosti podat zalobu by odvolatelka pri nadobudnutiach podielov nedisponovala právnou istotou. 55. Vseobecný súd tak v konecnom dôsledku v bode 44 napadnutého uznesenia oprávnene rozhodol, ze odopretie danovej výhody upravenej v schéme státnej pomoci predstavuje opatrenie na vykonanie sporného rozhodnutia. 56. Clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia si teda vyzaduje vykonávacie opatrenia v zmysle clánku 263 ods. 4 ZFEÚ. Z toho vyplýva, ze zaloba odporkyne nesmerovala proti regulacnému právnemu aktu, ktorý si nevyzaduje vykonávacie opatrenie. 3. Predbezný záver 57. Odvolatelka teda nemala právo podat zalobu na základe tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ, pretoze clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia síce predstavuje regulacný právny akt, ale vyzaduje si vykonávacie opatrenia. Tretí odvolací dôvod je teda nedôvodný. 4. Priama dotknutost 58. Pokial by Súdny dvor dospel v tejto súvislosti k inému záveru, na úcely práva odvolatelky podat zalobu podla tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ by bolo este potrebné preskúmat, ci je clánkom 1 ods. 1 sporného rozhodnutia priamo dotknutá. 59. Kedze neexistuje dôvod, aby sa skutkový znak priamej dotknutosti vykladal v tomto prípade inak ako v prípade druhého variantu, ( [27]27 ) priamu dotknutost zalobcu treba v zmysle ustálenej judikatúry predpokladat vtedy, ked po prvé napadnuté opatrenie priamo ovplyvnuje právne postavenie jednotlivca, a po druhé, ak neponecháva ziaden priestor na volnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatnovaním, kedze má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia dalsích sprostredkujúcich predpisov. ( [28]28 ) 60. Druhá podmienka vychádza z toho, ze napadnuté rozhodnutie si vyzaduje este vykonanie. To vsak nie je prípad právneho aktu, ktorý si nevyzaduje vykonávacie opatrenia. Také právne akty pôsobia vzdy automaticky a ich právne úcinky vyplývajú výlucne z úpravy na úrovni Únie. 61. V prípade tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ je preto relevantná iba otázka, ci má napadnutý právny akt priamy úcinok na právne postavenie zalobcu. Vytvára sa tak vztah ku konkrétnemu zalobcovi. Prvé dve podmienky sa totiz vztahujú iba na napadnutý právny akt bez ohladu na situáciu zalobcu. Ak by to tak ostalo, kazdá osoba by mohla podat zalobu proti regulacnému právnemu aktu, ktorý si nevyzaduje vykonávacie opatrenia, a to bez ohladu na to, ci vôbec spadá do pôsobnosti tohto právneho aktu. Podmienka priamej dotknutosti zalobcu teda na tomto mieste slúzi, rovnako ako v prípade druhého variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ, na vylúcenie zaloby vo verejnom záujme. 62. Ak vsak zalobca spadá do pôsobnosti takého právneho aktu, potom má nanho tento právny akt nevyhnutne priame úcinky. V prípade odvolatelky je to tak vtedy, ked spadá do pôsobnosti schémy státnej pomoci, ktorá sa na základe clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia neuplatnila. Kedze v Spanielskom královstve podlieha danovej povinnosti v oblasti dane z príjmov právnických osôb, bola by v prípade, ak by Súdny dvor povazoval rozhodnutie v tejto súvislosti za regulacný právny akt, ktorý si nevyzaduje vykonávacie opatrenia, tiez priamo dotknutá. B - O vseobecnom práve podat zalobu proti akýmkolvek úkonom (druhý zalobný dôvod) 63. Odvolatelka druhým zalobným dôvodom vytýka Vseobecnému súdu, ze nesprávne uplatnil judikatúru o prípustnosti zalôb proti rozhodnutiam vo veci státnej pomoci podla druhého variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ. Podla tohto variantu môze akákolvek osoba podat zalobu proti lubovolným úkonom Komisie, ktoré jej síce nie sú urcené, ale priamo a osobne sa jej týkajú. 64. Vseobecný súd v napadnutom uznesení neuznal, ze odvolatelka je sporným rozhodnutím osobne dotknutá. V bodoch 23 az 26 preukázal, ze rozhodnutím Komisie, ktorým sa zakazuje schéma státnej pomoci, je podnik osobne dotknutý len vtedy, ak je skutocne príjemcom tejto schémy státnej pomoci a Komisia nariadila vrátenie státnej pomoci. Odvolatelka je síce skutocne príjemcom schémy státnej pomoci. V tejto súvislosti vsak podla clánku 1 ods. 2 sporného rozhodnutia vyuzíva ochranu legitímnej dôvery a vrátenie státnej pomoci sa jej netýka. 65. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe skutkovej okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené. ( [29]29 ) Ako som uz preukázala na inom mieste, túto judikatúru treba nadalej zohladnovat, aj pokial ide o právo podat zalobu podla nového znenia clánku 263 ods. 4 ZFEÚ. ( [30]30 ) 66. Súdny dvor uznal uvedené individualizovanie osoby v prípade skutocných príjemcov individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy státnej pomoci, v prípade ktorej Komisia nariadila vrátenie. ( [31]31 ) V súvislosti s tým konkrétne uviedol, ze príkaz na vrátenie vystavuje príjemcov schémy státnej pomoci nebezpecenstvu opätovného vymáhania výhod, ktoré vyuzili, a zhorsuje tak ich právne postavenie. Okrem toho moznost, ze zvýhodnenia, ktoré boli vyhlásené za protiprávne, nebudú od ich príjemcov neskôr vymáhané, nevylucuje, ze títo príjemcovia sú povazovaní za osobne dotknuté subjekty. ( [32]32 ) 67. Odvolatelka sa domnieva, ze uvedená judikatúra je na jej situáciu uplatnitelná. Hoci podla clánku 1 ods. 2 sporného rozhodnutia nie je povinná vrátit státnu pomoc, ktorú prijala, je tiez vystavená riziku vrátenia. Uvedené riziko vyplýva jednak z toho, ze konkurent podal na Vseobecnom súde zalobu proti tomuto ustanoveniu. ( [33]33 ) Na druhej strane, na základe stanovenia ciastocnej nezlucitelnosti schémy státnej pomoci so spolocným trhom prichádzajú na vnútrostátnej úrovni do úvahy zaloby tretích osôb. 68. Komisia zastáva názor, ze na úcely posúdenia osobnej dotknutosti zalobcu nie je relevantné, co sa udeje po prijatí sporného rozhodnutia. Uvedené platí predovsetkým pre prípadné súdne rozhodnutia vydané v súvislosti so sporným rozhodnutím. 69. Aj v rámci posúdenia druhého variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ treba vziat do úvahy predovsetkým prejednávaný predmet zaloby. Odvolatelka napadla svojou zalobou iba clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia, ktorý konstatuje ciastocnú nezlucitelnost schémy státnej pomoci so spolocným trhom. To znamená, ze týmto ustanovením musí byt odvolatelka osobne dotknutá. 70. Bez zohladnenia príkazu na vrátenie, ktorý nie je predmetom zaloby, spôsobí clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia v prípade odvolatelky v prvom rade len to, ze v budúcnosti uz nebude môct profitovat zo schémy státnej pomoci. Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze podnik v zásade nemôze napadnút rozhodnutie Komisie, ktorým zakazuje schému odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy. ( [34]34 ) To znamená, ze odvolatelka nemôze byt ako potenciálny príjemca schémy státnej pomoci osobne dotknutá. Skutocné zvýhodnenie v minulosti ju nevylucuje ani z okruhu tých osôb, ktoré v budúcnosti uz nemôzu vyuzit zvýhodnenie. 71. Pokial vsak odvolatelka ako skutocný príjemca uplatní riziko vrátenia výhod zo schémy státnej pomoci, ktoré uz prijala, treba konstatovat, ze uvedené riziko musí v kazdom prípade vyplývat zo samotného sporného rozhodnutia. Uvedeného rizika sa týkala aj judikatúra, ktorú odvolatelka citovala a ktorá je zalozená iba na riziku vrátenia. Z rozhodnutia Komisie totiz nebolo mozné jasne odvodit, ci v konkrétnom prípade islo o neprípustnú státnu pomoc, a preto bolo treba pozadovat vrátenie státnej pomoci. ( [35]35 ) 72. Z prejednávaného sporného rozhodnutia vsak jednoznacne vyplýva, ze odvolatelka nepochybne nie je povinná vrátit státnu pomoc. Riziko teda neexistuje na základe sporného rozhodnutia, ale len v prípade, ze sporné rozhodnutie sa na podnet tretej osoby musí zmenit. Odvolatelka potom prípadne môze reagovat na také nové rozhodnutie bez toho, aby musela celit úcinkom platnosti vyplývajúcim z iného konania. 73. Sporné stanovenie ciastocnej nezlucitelnosti schémy státnej pomoci so spolocným trhom v spornom rozhodnutí nevyvoláva nebezpecenstvo straty získaných výhod ani prostredníctvom prípadných zalôb tretích osôb na vnútrostátnej úrovni. Komisia v tejto súvislosti správne poukázala, ze vnútrostátne súdy sú viazané sporným rozhodnutím a zárukou ochrany legitímnej dôvery, ktorá je jeho obsahom. Aj co sa týka dalsích nárokov, ktorým sa odvolatelka cíti vystavená, platí ochrana legitímnej dôvery v súvislosti s clánkom 1 ods. 2 sporného rozhodnutia. 74. Z uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd v napadnutom uznesení oprávnene predpokladal, ze clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia sa v zmysle druhého variantu clánku 263 ZFEÚ odvolatelky osobne netýka. Druhý zalobný dôvod je teda rovnako nedôvodný. C - O porusení práva na úcinnú právnu ochranu (prvý zalobný dôvod) 75. Odvolatelka napokon vo svojom prvom zalobnom dôvode tvrdí, ze napadnutým uznesením sa porusilo aj jej právo na úcinnú právnu ochranu. Toto právo vyplýva z clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP"), ako aj z clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 76. Vseobecný súd v tejto súvislosti v bode 38 napadnutého uznesenia vysvetlil, ze zalobcovi nic nebráni v konaní pred vnútrostátnym súdom navrhnút predlozenie návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, aby týmto spôsobom v prípade potreby spochybnil platnost napadnutého rozhodnutia. 77. Odvolatelka naproti tomu nepovazuje túto moznost za úcinnú, pretoze sa jej týmto spôsobom nezarucuje prístup k súdom Únie. Na jednej strane nie je isté, ci na vnútrostátnej úrovni vôbec môze vzniknút právny spor. ( [36]36 ) Po druhé, postup prostredníctvom prejudiciálneho konania nie je z dôvodu neistoty podania návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ako aj v dôsledku dlzky trvania a postupov takéhoto konania rovnocenný s konaním vo veci zaloby podla clánku 263 ZFEÚ. 78. Vo svojich návrhoch vo veci C-583/11 P som uz podrobne vysvetlila, ze právo na úcinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces si podla clánku 47 Charty s ohladom na clánky 6 a 13 EDLP nevyzaduje priamu moznost podat zalobu proti legislatívnym aktom. ( [37]37 ) To isté platí aj pre rozhodnutie so vseobecnou platnostou, ktoré je predmetom sporu v tomto prípade. Systém právnej ochrany Zmlúv, ktorý sa opiera o súdy Únie a vnútrostátne súdy, poskytuje aj tu úcinnú právnu ochranu na základe námietky nezákonnosti. ( [38]38 ) 79. Pokial ide o právo na úcinný prostriedok nápravy, bolo by síce nedostatocné, keby nevyhnutnost protiprávneho konania jednotlivca a vystavenia sa sankcii bola predpokladom toho, aby mohol vyvolat preskúmatelnost právneho aktu v rámci napadnutia sankcie. ( [39]39 ) Nie je vsak zrejmé, ze by v prejednávanom prípade islo o uvedenú situáciu. ( [40]40 ) 80. Kedze teda napadnuté uznesenie neporusuje ani clánok 47 Charty, ani nie je v rozpore s clánkom 6 a clánkom 13 EDLP, je aj prvý zalobný dôvod nedôvodný. D - O záujme na právnej ochrane 81. Kedze sú vsetky tri zalobné dôvody odvolatelky nedôvodné, treba zamietnut odvolanie ako nedôvodné. Pokial by sa Súdny dvor domnieval, ze ide o právo podat zalobu podla druhého alebo tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ, bolo by este potrebné preskúmat záujem odvolatelky na právnej ochrane. 82. Komisia v konaní pred Vseobecným súdom odôvodnila námietku neprípustnosti aj absenciou záujmu odvolatelky na právnej ochrane. Vseobecný súd ponechal v bode 46 napadnutého uznesenia túto otázku otvorenú. 83. Komisia sa v prejednávanom konaní opakovane odvoláva na absenciu záujmu na právnej ochrane v súvislosti so zalobou a ziada Súdny dvor, aby uznesenie ponechal v platnosti prípadne s tým, ze nahradí jeho odôvodnenia. 84. Odvolatelka proti tomu uvádza, ze na zrusení clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia má právny záujem. Na jednej strane by tým zaniklo riziko, ze jej v dôsledku stanovenia nezlucitelnosti schémy státnej pomoci so spolocným trhom vzniknú nevýhody v dôsledku prípadného neuznania jej legitímnej dôvery. Na druhej strane by odvolatelka mohla v budúcnosti zase vyuzívat schému státnej pomoci. Spanielske královstvo síce medzicasom uvedenú úpravu na základe sporného rozhodnutia zrusilo. Zrusenie clánku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia by vsak vytvorilo moznost opätovne ho zaviest alebo uplatnit vo vztahu k Spanielskemu královstvu náhradu skody. 85. Zaloba je prípustná len vtedy, ked v súvislosti s predmetom zaloby existuje u zalobcu záujem na konaní. To si vyzaduje, aby zaloba mohla úcastníkovi konania, ktorý ju podal, v konecnom dôsledku priniest prospech. ( [41]41 ) 86. Podla môjho názoru by sa na konstatovanie uvedenej výhody nemali klást prílis prísne poziadavky. Platí to predovsetkým vtedy, ak sú uz splnené restriktívne podmienky druhého a tretieho variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ, z coho treba vychádzat v rámci tohto subsidiárneho posudzovania. Poziadavka záujmu na konaní má vsetkých úcastníkov konania chránit pred tým, aby viedli právny spor, ktorý zalobcovi nemôze priniest nijaký prospech. V tomto prípade to vsak tak nie je. 87. Pokial ide o nadobudnutia podielov, ktoré uz boli uskutocnené, nie sú mi síce zrejmé nijaké výhody, pre ktoré by clánok 1 ods. 2 sporného rozhodnutia mohol odvolatelke zarucit ochranu legitímnej dôvery. Zrusenie napadnutého clánku 1 ods. 1 by v tejto súvislosti neviedlo k zmene jej právneho postavenia. ( [42]42 ) Iný pohlad by vsak bol mozný v tom prípade, keby sa Súdny dvor domnieval, ze právo podat zalobu existuje výlucne podla druhého variantu clánku 263 ods. 4 ZFEÚ, a to s odôvodnením, ze odvolatelka je na základe sporného rozhodnutia vystavená riziku vrátenia státnej pomoci. 88. V kazdom prípade by odvolatelka mohla svojou zalobou vytvorit výhodu, len pokial by sa na spanielsky právny poriadok v prípade zrusenia clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia uz nevztahoval zákaz uplatnovat schému státnej pomoci, ktorá je pre odvolatelku výhodná. 89. Bola by teda mozná domnienka, ze odvolatelka má vo veci svojej zaloby záujem na konaní. Ak by teda Súdny dvor právo odvolatelky podat zalobu podla clánku 263 ods. 4 ZFEÚ potvrdil, zaloba by bola prípustná. Nebolo by mozné zachovat platnost napadnutého uznesenia nahradením jeho odôvodnení na základe tvrdenia, ze na strane odvolatelky chýbal záujem na konaní. Islo by skôr o dôvodné odvolanie a napadnuté uznesenie by sa muselo zrusit. E - Zhrnutie 90. Kedze sú podla môjho názoru vsetky zalobné dôvody odvolatelky nedôvodné, odvolanie treba v súlade s návrhom Komisie zamietnut. V - O trovách 91. Clánok 184 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Na základe návrhu Komisie preto podla clánku 138 ods. 1 v spojení s clánkom 184 ods. 1 rokovacieho poriadku treba odvolatelku ako úcastníka, ktorý v konaní neuspel, zaviazat na náhradu trov konania. VI - Návrh 92. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Odvolatelka je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [43]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [44]2 ) Rozhodnutie Komisie z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C-45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom [oznámené pod císlom K(2009) 8107] ([45]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48). ( [46]3 ) Rozsudok z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia ([47]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727, bod 118 a tam citovaná judikatúra). ( [48]4 ) Pozri moje návrhy zo 17. januára 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C-583/11 P, vec v konaní, bod 30 a nasl.). ( [49]5 ) Na základe Lisabonskej zmluvy bol v príslusných nemeckých jazykových verziách pojem rozhodnutie, ktorý sa este pouzíval v clánku 249 ods. 4 Zmluvy o ES, nahradený v clánku 288 ods. 4 ZFEÚ pojmom uznesenie a pouzíva sa tu ako jeho synonymum. ( [50]6 ) Pozri moje návrhy vo veci Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (uz citované v poznámke pod ciarou 4, body 50 az 52). ( [51]7 ) Pozri rozsudky z 11. júla 1968, Zuckerfabrik Watenstedt/Rada (6/68, Zb. s. l, 612, 620); z 5. mája 1977, Koninklijke Scholten Honig/Rada a Komisia (101/76, Zb. s. l 797, body 20/22); a zo 17. júna 1980, Calpak a Societŕ Emiliana Lavorazione Frutta/Komisia ([52]789/79 a 790/79, Zb. s. 1949, bod 9), ako aj uznesenia z 28. júna 2001, Eridania a i./Rada ([53]C-352/99 P, Zb. s. I-5037, bod 42), a z 8. apríla 2008, Saint-Gobain Glass Deutschland/Komisia ([54]C-503/07 P, Zb. s. I-2217, bod 71); v podobnom zmysle pozri aj rozsudky z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré ([55]C-263/02 P, Zb. s. I-3425, bod 43), a zo 17. marca 2011, AJD Tuna ([56]C-221/09, Zb. s. I-1655, bod 51). ( [57]8 ) Pozri rozsudok zo 14. decembra 1962, Confédération nationale des producteurs de fruits et légumes a i./Rada ([58]16/62 a 17/62, Zb. s. 963, 978), ako aj uznesenia z 5. novembra 1986, UFADE/Rada a Komisia ([59]117/86, Zb. s. 3255, bod 9), a z 12. júla 1993, Gibraltar a Gibraltar Development/Rada ([60]C-168/93, Zb. s. I-4009, bod 11); pozri aj rozsudok AJD Tuna (uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, bod 50 a nasl). ( [61]9 ) Pozri rozsudok Koninklijke Scholten Honig/Rada a Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, body 8/11). ( [62]10 ) Rozsudok z 21. mája 1987, Albako Margarinefabrik ([63]249/85, Zb. s. 2345, bod 17). ( [64]11 ) Pozri rozsudok z 10. novembra 1992, Hansa Fleisch Ernst Mundt ([65]C-156/91, Zb. s. I-5567, bod 12 a nasl.). ( [66]12 ) Pozri rozsudok zo 7. júna 2007, Carp ([67]C-80/06, Zb. s. I-4473, bod 21), ako aj uznesenie Saint-Gobain Glass Deutschland/Komisia (uz citované v poznámke pod ciarou 7, bod 71); pozri aj rozsudok Vseobecného súdu z 25. októbra 2011, Microban International a Microban (Europe)/Komisia ([68]T-262/10, Zb. s. II-7697, bod 23 a nasl.), a uznesenie Vseobecného súdu zo 4. júna 2012, Eurofer/Komisia (T-381/11, bod 43). ( [69]13 ) Pozri rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia ([70]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 15); z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia ([71]C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 33); z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia ([72]C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 37), a zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina ([73]C-519/07 P, Zb. s. I-8495, bod 53); v podobnom zmysle pozri aj rozsudok Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 64). ( [74]14 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Taliansko/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 39). ( [75]15 ) Anglické znenie clánku 263 ods. 4 ZFEÚ znie skrátene: "... against a regulatory act which... does not entail implementing measures". ( [76]16 ) Francúzske znenie clánku 263 ods. 4 ZFEÚ znie skrátene: "... contre les actes réglementaires... qui ne comportent pas de mésures d'exécution". ( [77]17 ) Sekretariát Európskeho konventu, záverecná správa Pracovnej skupiny pre fungovanie Súdneho dvora z 25. marca 2003 (dokument CONV 636/03, bod 21). ( [78]18 ) Pozri moje návrhy vo veci Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (uz citované v poznámke pod ciarou 4, bod 39 a nasl. a bod 44). ( [79]19 ) Sekretariát Európskeho konventu, záverecná správa Pracovnej skupiny pre fungovanie Súdneho dvora (uz citovaná v poznámke pod ciarou 17, bod 21). ( [80]20 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 21. marca 2002 vo veci Unión de Pequeńos Agricultores/Rada ([81]C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 43). ( [82]21 ) Pozri uznesenia Vseobecného súdu zo 4. júna 2012, Hüttenwerke Krupp Mannesmann a i./Komisia (T-379/11, bod 52), a Eurofer/Komisia (uz citované v poznámke pod ciarou 12, bod 60). ( [83]22 ) Pozri aj rozsudok Vseobecného súdu vo veci Microban International a Microban (Europe)/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, bod 34), avsak s obmedzením na vykonávacie opatrenia clenských státov. ( [84]23 ) Pozri bod 21. ( [85]24 ) Pozri rozsudok zo 14. apríla 2011, Komisia/Polsko ([86]C-331/09, Zb. s. I-2933, bod 54 a tam uvedenú judikatúru). ( [87]25 ) Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([88]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [89]26 ) Pozri body 25 a 27 týchto návrhov. ( [90]27 ) Pozri moje návrhy vo veci Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (uz citované v poznámke pod ciarou 4, bod 68 a nasl.). ( [91]28 ) Rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post/Komisia ([92]C-463/10 P a C-475/10 P, Zb. s. I-9639, bod 66 a citovaná judikatúra). ( [93]29 ) Pozri okrem iného rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([94]25/62, Zb. s. 213); z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum ([95]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33), a Deutsche Post/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 71). ( [96]30 ) Pozri moje návrhy vo veci Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (uz citované v poznámke pod ciarou 4, bod 89 a nasl.). ( [97]31 ) Rozsudok Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 53); pozri aj rozsudky Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 34), a Taliansko/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 39). ( [98]32 ) Rozsudok Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 56). ( [99]33 ) Pozri vec Deutsche Telekom/Komisia (T-207/10, vec v konaní). ( [100]34 ) Pozri len rozsudok Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 33 a tam citovanú judikatúra). ( [101]35 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak 16. decembra 2010 vo veci Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia (uz citovanej v poznámke pod ciarou 3), body 71 az 78). ( [102]36 ) Konkrétne pozri bod 54. ( [103]37 ) Pozri moje návrhy vo veci Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (uz citované v poznámke pod ciarou 4, bod 106 a nasl.). ( [104]38 ) Tamze, bod 115 a nasl. ( [105]39 ) Tamze, bod 118 a nasl. ( [106]40 ) Konkrétne pozri bod 53. ( [107]41 ) Pozri rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia ([108]C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 42), a uznesenie z 5. marca 2009, Komisia/Provincia di Imperia ([109]C-183/08 P, Zb. s. I-27*, bod 19). ( [110]42 ) Pozri rozsudok Vseobecného súdu z 21. mája 2010, Francúzsko/Komisia ([111]T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, Zb. s. II-2099, bod 122 a nasl.). References 1. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#t-ECR_62012CC0274_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0001 44. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0002 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:007:TOC 46. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0003 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 48. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0004 49. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0005 50. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0006 51. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0007 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0789&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0352&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0503&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0263&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0221&locale=SK 57. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0008 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0016&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0117&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0168&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0009 62. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0010 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0249&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0011 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0156&locale=SK 66. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0012 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0080&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010T?0262&locale=SK 69. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0013 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0015&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0298&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0519&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0014 75. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0015 76. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0016 77. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0017 78. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0018 79. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0019 80. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0020 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0050&locale=SK 82. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0021 83. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0022 84. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0023 85. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0024 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0331&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0025 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 89. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0026 90. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0027 91. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0028 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0463&locale=SK 93. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0029 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0030 97. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0031 98. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0032 99. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0033 100. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0034 101. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0035 102. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0036 103. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0037 104. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0038 105. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0039 106. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0040 107. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0041 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0362&locale=SK 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0183&locale=SK 110. file:///tmp/lynxXXXXj4lBYI/L92511-8692TMP.html#c-ECR_62012CC0274_SK_01-E0042 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0425&locale=SK