NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 18. júla 2013 ( [1]1 ) Vec C-272/12 P Európska komisia proti Írsku, Francúzskej republike, Talianskej republike, Eurallumina SpA, Aughinish Alumina Ltd "Odvolanie -- Státna pomoc -- Pripísatelnost napadnutého opatrenia -- Oslobodenie od spotrebnej dane -- Minerálne oleje -- Vztah medzi danovou harmonizáciou a preskúmaním státnej pomoci -- Zásada právnej istoty -- Prezumpcia zákonnosti" 1. Prejednávaná vec by mala Súdnemu dvoru umoznit posúdit, ci Vseobecný súd Európskej únie prihliadol ex offo na zalobný dôvod, na ktorý nemohol takto prihliadnut. 2. Súdny dvor rozhoduje o tejto veci druhý raz. Európska komisia opät podala odvolanie proti rozsudku Vseobecného súdu z 21. marca 2012, Írsko a i./Komisia ( [2]2 ), ktorým Vseobecný súd znovu zrusil rozhodnutie Komisie 2006/323/ES zo 7. decembra 2005 ( [3]3 ). 3. Týmto rozhodnutím Komisia kvalifikovala oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov uplatnované Francúzskou republikou, Írskom a Talianskou republikou ako státnu pomoc, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom. Tieto oslobodenia o niekolko rokov skôr povolila Rada Európskej únie na návrh Komisie v súlade s príslusnými smernicami v oblasti spotrebnej dane. 4. Komisia tiez nariadila vrátenie tejto pomoci odo dna, ked doslo k uverejneniu zacatia konania vo veci formálneho zistovania v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, pricom sa domnievala, ze pred týmto dnom vznikla na základe tejto pomoci u jej príjemcov legitímna dôvera. 5. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie, pricom rozhodol, ze rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224/ES ( [4]4 ), v zásade bránia tomu, aby Komisia mohla pripísat dotknutým clenským státom sporné oslobodenia od dane, a teda tomu, aby ich mohla kvalifikovat ako státnu pomoc a nariadit ich ciastocné vrátenie. Konstatoval, ze za týchto osobitných okolností prejednávanej veci sporné rozhodnutie porusuje zásadu právnej istoty, ako aj zásadu prezumpcie zákonnosti aktov Únie tým, ze priamo spochybnuje platnost sporných oslobodení, ktoré do 31. decembra 2003 poskytli dotknuté clenské státy, a tiez spochybnuje nepriamo, avsak nevyhnutne, aj platnost rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutia 2001/224, a úcinky, ktoré sú s týmito rozhodnutiami spojené. 6. Komisia na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozsudku najmä uvádza, ze Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie na základe zalobného dôvodu, na ktorý prihliadol ex offo, konkrétne na základe zalobného dôvodu týkajúceho sa nemoznosti pripísat sporné oslobodenia od dane clenským státom, na ktorý podla jej názoru nemohol takto prihliadnut a ktorý predstavoval skutocný dôvod tohto zrusenia. 7. V týchto návrhoch sa prikloním k tvrdeniu Komisie a navrhnem, aby Súdny dvor rozhodol, ze Vseobecný súd skutocne prihliadol ex offo na zalobný dôvod, na ktorý nemohol takto prihliadnut, a preukázem, ze toto konstatovanie samo osebe odôvodnuje zrusenie napadnutého rozsudku. I - Právny rámec A - Schéma státnej pomoci 8. Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje: "Ak nie je [Zmluvou ES] ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 9. Clánok 88 ES stanovuje: "1. Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. ... 3. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." B - Právna úprava v oblasti danovej harmonizácie 1. Smernice o spotrebných daniach z minerálnych olejov 10. Spotrebné dane z minerálnych olejov boli predmetom viacerých smerníc, konkrétne smernice Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii struktúry spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ( [5]5 ), smernice Rady 92/82/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ( [6]6 ) a smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny ( [7]7 ), ktorou boli smernice 92/81 a 92/82 s úcinnostou od 31. decembra 2003 zrusené. 11. Pokial ide o smernicu 92/81, jej clánok 8 ods. 4 znel takto: "Rada môze na návrh Komisie ktorémukolvek clenskému státu jednomyselne povolit zavedenie dalsích oslobodení od dane alebo danových úlav z dôvodov osobitných politík. Clenský stát, ktorý si zelá zaviest takéto opatrenie, informuje o nom Komisiu a Komisii tiez poskytne vsetky dôlezité a potrebné informácie. Komisia bude do jedného mesiaca informovat ostatné clenské státy o navrhovaných opatreniach. Predpokladá sa, ze Rada schválila ponechanie navrhovaného oslobodenia od dane alebo danovej úlavy, ak v období dvoch mesiacov odo dna, ked boli clenské státy informované podla predchádzajúceho pododseku, ani Komisia, ani ziadny clenský stát nepoziadal Radu o preskúmanie tejto zálezitosti." [neoficiálny preklad] 12. Clánok 8 ods. 5 tejto smernice stanovoval: "Ak Komisia usúdi, ze oslobodenia od dane alebo danové úlavy stanovené v odseku 4 nemozno ponechat v platnosti najmä z dôvodu nekalej hospodárskej sútaze alebo narusenia fungovania vnútorného trhu, alebo z dôvodov politiky Spolocenstva v oblasti zivotného prostredia, predlozí Rade príslusné návrhy. Rada o týchto návrhoch rozhoduje jednomyselne." [neoficiálny preklad] 13. Pokial ide o smernicu 92/82, jej clánok 6 stanovil minimálnu sadzbu spotrebnej dane z tazkých vykurovacích olejov, ktorú státy museli uplatnovat od 1. januára 1993, na 13 eur za 1000 kg. 14. Pokial ide o smernicu 2003/96, jej clánok 2 ods. 4 písm. b) druhá zarázka stanovil, ze táto smernica sa neuplatnuje na dvojité pouzívanie energetických výrobkov, teda na energetické výrobky, ktoré sa pouzívajú ako vykurovacie palivo a na iné úcely, ako je motorové palivo alebo vykurovacie palivo. Od 31. decembra 2003, ked sa táto smernica zacala uplatnovat, teda uz neexistuje minimálna sadzba spotrebnej dane z tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého. Clánok 18 ods. 1 smernice 2003/96 navyse povolil clenským státom, aby po predchádzajúcom preskúmaní Radou pokracovali v uplatnovaní znízených sadzieb alebo oslobodení od dane uvedených v jej prílohe II, v ktorej sú stanovené oslobodenia tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého od spotrebných daní v regióne Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii az do 31. decembra 2006. 2. Rozhodnutie 2001/224 15. Clánok 1 ods. 1 rozhodnutia 2001/224 stanovuje, ze clenské státy sú oprávnené pokracovat v uplatnovaní znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od tejto dane podla prílohy I tohto rozhodnutia. 16. Odôvodnenie 5 uvedeného rozhodnutia znie: "Toto rozhodnutie je bez vplyvu na výsledok postupov o narusení fungovania jednotného trhu, ktoré môzu prebehnút na základe clánkov 87 a 88 zmluvy. Nemá ani vplyv na povinnost clenských státov oznámit Komisii zamýslané poskytnutie státnej podpory [státnej pomoci - neoficiálny preklad] podla clánku 88 zmluvy." II - Okolnosti predchádzajúce sporu 17. Írsko v regióne Shannon od roku 1983, Talianska republika na Sardínii od roku 1993 a Francúzska republika v regióne Gardanne od roku 1997 uplatnujú oslobodenie od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého. 18. Tieto oslobodenia od dane Rada povolila svojimi rozhodnutiami 92/510/EHS ( [8]8 ), 93/697/ES ( [9]9 ) a 97/425/ES ( [10]10 ). Tieto povolenia Rada viackrát predlzila, naposledy rozhodnutím 2001/224 az do 31. decembra 2006. 19. Tromi rozhodnutiami z 30. októbra 2001, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev2. februára 2002 ( [11]11 ), Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES vo vztahu ku kazdému z predmetných oslobodení. Na záver tohto konania Komisia prijala sporné rozhodnutie. 20. Vo výroku sporného rozhodnutia sa okrem iného uvádza, ze sporné oslobodenia od dane poskytnuté do 31. decembra 2003 predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ze pomoc poskytnutá od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial jej príjemcovia neplatili najmenej 13,01 eura za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov, a ze tri dotknuté clenské státy v dôsledku tohto musia vymôct túto pomoc. III - Konanie pred vyhlásením napadnutého rozsudku 21. Pokial ide o prvé preskúmanie vecí Vseobecným súdom a Súdnym dvorom, poukazujem na body 25 az 43 napadnutého rozsudku. IV - Napadnutý rozsudok 22. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom konstatuje alebo vychádza z konstatovania, ze oslobodenia minerálnych olejov pouzívaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého od spotrebnej dane poskytované Francúzskou republikou, Írskom a Talianskou republikou do 31. decembra 2003 predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a v akom Francúzskej republike, Írsku a Talianskej republike nariaduje prijat vsetky opatrenia nevyhnutné na to, aby príjemcovia vrátili uvedené oslobodenia v rozsahu, v akom neodviedli spotrebnú dan aspon vo výske 13,01 eura za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov. 23. Ako vyplýva z bodu 58 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd uviedol, ze v súlade so zásadou hospodárnosti konania povazuje za vhodné najprv preskúmat zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení zásady právnej istoty a zásady prezumpcie zákonnosti aktov Únie. Prostredníctvom týchto zalobných dôvodov a výhrad zalobcovia Komisii v podstate vytýkali, ze ciastocne zmarila právne úcinky, ktoré mali rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, ktoré povolovali dotknutým clenským státom uplatnovat uvedené oslobodenia az do 31. decembra 2006. 24. Vseobecný súd po tom, co v bodoch 59 az 62 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru týkajúcu sa zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie, v bodoch 63 az 74 tohto rozsudku preskúmal otázku vztahu pravidiel týkajúcich sa spotrebných daní s pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci. 25. Pripomenul opatrenia Európskeho spolocenstva na odstránenie rôznych druhov skreslenia, ktoré skodia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, v oboch oblastiach a vychádzal z predpokladu, ze pravidlá v oblasti danovej harmonizácie, najmä tie, ktoré sa týkajú spotrebných daní, a pravidlá v oblasti státnej pomoci sledujú rovnaký ciel, ktorým je podpora riadneho fungovania vnútorného trhu, najmä prostredníctvom boja proti naruseniu hospodárskej sútaze. Vseobecný súd konstatoval, ze vzhladom na spolocný ciel týchto jednotlivých pravidiel treba pri ich jednotnom vykonávaní zastávat názor, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, má pojem "narusenie hospodárskej sútaze" rovnaký rozsah a význam v oblasti harmonizácie vnútrostátnych danových právnych predpisov a v oblasti státnej pomoci. 26. Poukázal na to, ze pravidlá v oblasti harmonizácie vnútrostátnych danových právnych predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú spotrebných daní, stanovené v clánku 93 ES a v smernici 92/81, výslovne priznávajú institúciám Únie, a to Komisii, ktorá navrhuje, a Rade, ktorá rozhoduje, zodpovednost za posudzovanie, ci prípadne doslo k naruseniu hospodárskej sútaze, aby tak urcitému clenskému státu povolili alebo nepovolili uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní urcitého oslobodenia od zosúladenej spotrebnej dane. 27. Vseobecný súd následne poukázal na judikatúru týkajúcu sa clánku 87 ods. 1 ES, ktorý sa vztahuje na rozhodnutia clenských státov, ktorými tieto státy na úcely dosiahnutia ekonomických a sociálnych cielov, ktoré sú im vlastné, poskytujú jednostrannými a autonómnymi rozhodnutiami podnikom alebo iným právnym subjektom prostriedky alebo im obstarávajú výhody, aby podporili dosiahnutie sledovaných ekonomických alebo sociálnych cielov. Konstatoval, ze na to, aby bolo mozné výhody kvalifikovat ako pomoc v zmysle tohto ustanovenia, musia byt najmä pripísatelné státu. 28. Vzhladom na tieto zásady a pravidlá Vseobecný súd okrem iného zamietol tvrdenie Komisie, ze rozhodnutie 2001/224 bolo síce nevyhnutnou, avsak nie postacujúcou podmienkou na to, aby dotknuté clenské státy mohli poskytnút sporné oslobodenia od dane vzhladom na odôvodnenie 5 rozhodnutia 2001/224. Vyvodil z toho záver, ze toto odôvodnenie sa nemôze vztahovat na taký prípad, o aký ide v prejednávanej veci, ked clenské státy uplatnujú oslobodenia od spotrebnej dane tak, ze sa jednoducho riadia povolením vydaným institúciou Únie, lebo inak by bola porusená poziadavka zabezpecit súdrzné vykonávanie rôznych ustanovení práva Únie, ktorá vyplýva zo zásady právnej istoty. 29. Vseobecný súd poukázal na to, ze Komisia nikdy nevyuzila právomoci, ktoré jej vyplývali z clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo aj z clánkov 230 ES alebo 241 ES, na základe ktorých sa mohla domáhat zrusenia alebo zmeny rozhodnutí o povolení dotknutých oslobodení, neplatnosti týchto rozhodnutí alebo vyhlásenia neplatnosti smernice 92/81. 30. Body 104 a 105 napadnutého rozsudku znejú takto: "104 Z toho vyplýva, ako správne uviedla Rada vo svojej odpovedi na otázky Vseobecného súdu..., ze rozhodnutie 2001/224 v case, ked Komisia prijala [sporné] rozhodnutie, existovalo a bolo nadalej platné. Na toto posledné uvedené rozhodnutie, na rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, ktoré mu predchádzali, ako aj na smernicu 92/81 a najmä clánok 8 ods. 4 tejto smernice sa vztahovala prezumpcia zákonnosti, ktorá je spojená s kazdým aktom Únie. Vyvolávali teda vsetky svoje právne úcinky. Talianska republika, Írsko a Francúzska republika preto mohli vychádzat z rozhodnutí Rady o povolení, naposledy z rozhodnutia 2001/224, na to, aby pokracovali v uplatnovaní sporných oslobodení od dane na Sardínii, v regióne Shannon a v regióne Gardanne az do 31. decembra 2003. Tieto rozhodnutia v zásade bránili tomu, aby Komisia v [spornom] rozhodnutí mohla dotknutým clenským státom pripísat vyssie uvedené sporné oslobodenia, a teda tomu, aby ich mohla kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a nariadit ich ciastocné vrátenie, kedze ich povazovala za nezlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES. 105 Za týchto osobitných okolností prejednávanej veci treba konstatovat, ze [sporné] rozhodnutie tým, ze priamo spochybnuje platnost sporných oslobodení, ktoré do 31. decembra 2003 poskytla Talianska republika, Írsko a Francúzska republika, tiez spochybnuje nepriamo, avsak nevyhnutne, aj platnost rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutia 2001/224, a úcinky, ktoré sú s týmito rozhodnutiami spojené. Tým porusuje zásadu právnej istoty, ako aj zásadu prezumpcie zákonnosti aktov Únie." V - Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 31. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- vrátil vec Vseobecnému súdu, -- rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 32. Írsko, Francúzska republika, Talianska republika a Aughinish Alumina Ltd (dalej len "AAL") navrhujú, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 33. Eurallumina SpA (dalej len "Eurallumina") navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- v prípade, ak sa Súdny dvor nestotozní so ziadnym z dôvodov uvedených Vseobecným súdom na podporu napadnutého rozsudku, vrátil vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. VI - Odvolanie 34. Na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci Vseobecnému súdu Komisia uvádza pät odvolacích dôvodov. 35. Prvé dva odvolacie dôvody majú ciastocne procesnú povahu, zatial co tri ostatné sú zalozené na vecnom porusení práva Únie. 36. Cielom prvého odvolacieho dôvodu je preukázat nedostatok právomoci Vseobecného súdu, procesné vady poskodzujúce záujmy Komisie, porusenie dispozicnej zásady, clánku 21 Statútu Súdneho dvora Európskej Únie a clánku 44 ods. 1 a clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu a subsidiárne nedostatocné odôvodnenie. Druhý odvolací dôvod je zalozený na nedostatku právomoci Vseobecného súdu, na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ES, ako aj clánku 61 druhého odseku Statútu Súdneho dvora a na procesných vadách poskodzujúcich záujmy Komisie. Tretí odvolací dôvod smeruje k preukázaniu porusenia clánkov 87 ES a 88 ES, porusenia zásady institucionálnej rovnováhy a skutocnosti, ze Vseobecný súd sa dopustil viacnásobného nesprávneho právneho posúdenia pri urcovaní právomocí Rady a právomocí Komisie, ako aj vztahov medzi danovou harmonizáciou a preskúmaním státnej pomoci. V rámci stvrtého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil rozhodnutie 2001/224 a porusil pravidlá týkajúce sa výkladu aktov institúcií Únie. Napokon piaty odvolací dôvod je zalozený jednak na porusení zásad právnej istoty, prezumpcie zákonnosti aktov Únie a riadnej správy vecí verejných a jednak na nedostatocnom odôvodnení. 37. V rámci svojej analýzy odvolania najprv preskúmam prvý odvolací dôvod. A - Tvrdenia úcastníkov konania 38. Prvý odvolací dôvod sa skladá z dvoch castí. 39. V rámci prvej casti Komisia v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze ex offo prihliadol na zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu nemoznosti pripísat sporné oslobodenia od dane clenským státom alebo ze prekvalifikoval samotný predmet zaloby. 40. Podla Komisie je zrejmé, ze Vseobecný súd nezrusil sporné rozhodnutie z dôvodu porusenia zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie, ktorými sa zaoberal len vo vseobecnej rovine, ale len preto, lebo sporné oslobodenia od dane nepredstavovali státnu pomoc, kedze ich bolo mozné pripísat Európskej únii. ( [12]12 ) 41. Podla Komisie práve Vseobecný súd v konaní po vrátení veci poukázal na otázku pripísatelnosti, ked listom kancelárie z 20. júla 2011 polozil úcastníkom konania túto otázku: "Mozno objektívne konstatovat, ze poskytnutie sporných oslobodení od dane Talianskom, Írskom a Francúzskom do 31. decembra 2003 splna podmienku pripísatelnosti státu stanovenú v clánku 87 ods. 1 ES, pokial boli tieto oslobodenia vopred povolené rozhodnutiami Rady prijatými jednomyselne na návrh Komisie na základe clánku 8 ods. 4 smernice 92/81, naposledy rozhodnutím 2001/224?" 42. Podla názoru Komisie zalobcovia len v reakcii na túto otázku tvrdili, ze sporné oslobodenia od dane nepredstavujú státnu pomoc, lebo ich mozno pripísat Únii a nie clenským státom. 43. Odporcovia v odvolacom konaní spochybnujú túto argumentáciu. 44. Írsko a Talianska republika totiz tvrdia, ze Vseobecný súd mohol prihliadnut ex offo na porusenie podstatných procesných predpisov, kedze Komisia mala na to, aby splnila svoju povinnost odôvodnenia, uviest dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze sporné oslobodenia od dane bolo mozné pripísat dotknutým clenským státom. 45. Okrem toho Francúzska republika, Eurallumina a AAL tvrdia, ze zalobný dôvod týkajúci sa pripísatelnosti predstavuje rozsírenie zalobných dôvodov, ktoré uviedli, a ze v dôsledku toho Vseobecný súd jednoducho prijal a rozvinul zalobné dôvody zalozené na porusení zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie. 46. Podla Francúzskej republiky, Talianskej republiky a spolocnosti Eurallumina má navyse tvrdenie o nemoznosti pripísat sporné oslobodenia od dane clenským státom v odôvodnení napadnutého rozsudku relatívny význam, a teda nie je hlavným dôvodom zrusenia sporného rozhodnutia. B - Moje posúdenie 47. Otázkami, ktoré vyplývajú z prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisie, sú otázky, ci Vseobecný súd prihliadol ex offo na zalobný dôvod - zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu nemoznosti pripísat sporné oslobodenia od dane clenským státom -, na ktorý nemohol takto prihliadnut, a ci tento zalobný dôvod predstavoval skutocný dôvod zrusenia sporného rozhodnutia, ktorý môze viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 48. Na úvod pripomínam, ze z predpisov, ktoré upravujú konanie pred súdmi Únie, najmä z clánku 21 Statútu Súdneho dvora, ako aj z clánku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, vyplýva, ze spor urcujú a vymedzujú úcastníci konania. Z toho vyplýva, ze súd Únie nemôze íst nad rámec toho, co navrhujú úcastníci konania. V zásade musí tiez rozhodnút o týchto návrhoch v rámci právneho a skutkového stavu opísaného úcastníkmi konania. 49. Predpisy týkajúce sa konania pred kazdým súdom Únie, ako aj judikatúra vsak vymedzili prípady, v ktorých súd Únie - s cielom splnit svoju úlohu súdu, ktorý skúma zákonnost, - má právomoc prihliadnut ex offo na právny dôvod, teda na právny dôvod, ktorý zalobca neuviedol na podporu svojej zaloby. Od povahy dôvodu závisí, ci nan súd Únie má prihliadnut ex offo. 50. Domnievam sa, ze v prejednávanej veci treba tvrdenia Írska a Talianskej republiky, podla ktorých Vseobecný súd mohol prihliadnut ex offo na porusenie podstatných procesných predpisov, kedze Komisia neodôvodnila sporné rozhodnutie, pokial ide o moznost pripísat sporné oslobodenia od dane státu, bez dalsieho zamietnut. 51. Moznost pripísat opatrenie státu je totiz základným prvkom pojmu státna pomoc. 52. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 87 ods. 1 ES pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 53. Uvedené ustanovenie podmienuje túto nezlucitelnost overením styroch podmienok, medzi ktoré patrí podmienka, ze musí íst o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. ( [13]13 ) 54. Z judikatúry vyplýva, ze na to, aby sa zvýhodnenie mohlo kvalifikovat ako "pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musí byt na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane pripísatelné státu. ( [14]14 ) 55. Podla ustálenej judikatúry dôvod pripísatelnosti opatrenia státu sa vzhladom na to, ze súvisí s materiálnou zákonnostou rozhodnutia, týka porusenia právnej normy týkajúcej sa uplatnovania Zmluvy a súd Únie ho môze preskúmat iba v prípade, ak ho uplatní zalobca. ( [15]15 ) 56. Je teda potrebné v prvom rade preskúmat, ci Írsko, Francúzska republika, Talianska republika, Eurallumina a AAL v prvom konaní po vrátení veci uplatnili zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu nemoznosti pripísat sporné oslobodenia od dane clenským státom, s cielom zistit, ci Vseobecný súd prihliadol na tento zalobný dôvod ex offo, alebo nie. 57. Vzhladom na obsah spisu je nepochybné, ze dotknuté clenské státy a tretie dotknuté osoby v konaní po vrátení veci Vseobecnému súdu vo svojej zalobe nikdy netvrdili, ze sporné oslobodenia od dane nepredstavujú státnu pomoc z dôvodu, ze ich nemozno pripísat dotknutým clenským státom. 58. Otázku pripísatelnosti vsak uviedla Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe vo veci T-56/06, pricom reagovala na zalobný dôvod Francúzskej republiky, ktorá tvrdila, ze oslobodenie od dane platné vo Francúzsku nepredstavuje pomoc z dôvodu, ze nenarúsa hospodársku sútaz ani nehrozí narusením hospodárskej sútaze. 59. Komisia vtedy spomenula vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia ( [16]16 ), ako ukázku prípadov, v ktorých Súdny dvor a Vseobecný súd posudzovali vnútrostátne opatrenia vzhladom na ustanovenia práva Únie týkajúce sa státnej pomoci a zároven iné ustanovenia Zmluvy. Argumentáciou a contrario preukázala, ze oslobodenie od dane povolené Radou na základe pravidiel o danovej harmonizácii nevylucuje, aby toto oslobodenie predstavovalo aj státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 60. Po vyhlásení uz citovaného rozsudku Komisia/Írsko a i., ktorým sa spojené veci T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06 vrátili Vseobecnému súdu, Vseobecný súd informoval vsetkých úcastníkov konania, ze konanie pokracuje v súlade s clánkom 117 a nasl. jeho rokovacieho poriadku a ze majú moznost predlozit písomné pripomienky. 61. Zalobcovia v prvom konaní po vrátení veci vsak v tomto stádiu konania nenadviazali na výklad Komisie, ktorá spomenula uz citovaný rozsudok Deutsche Bahn/Komisia. 62. Vo veci T-56/06 RENV sa totiz Francúzska republika nadalej domnievala, ze podmienka týkajúca sa narusenia hospodárskej sútaze stanovená v clánku 87 ods. 1 ES nevyhnutne nie je splnená. Pokial ide o Taliansku republiku, tá vo veci T-60/06 RENV vzdy namietala len proti kritériu selektívnosti oslobodenia od dane. Eurallumina a AAL vo veciach T-62/06 RENV a T-69/06 RENV zopakovali výhrady, ktoré uviedli v konaní pred vrátením veci, pricom ziadna z nich sa netýkala porusenia clánku 87 ods. 1 ES ako takého. Vo veci T-50/06 RENV Írsko dokonca nadalej tvrdilo, ze oslobodenie poskytnuté spolocnosti AAL predstavuje existujúcu pomoc. 63. Je teda zjavné, ze - ako Komisia zdôraznila v bode 19 svojho odvolania - Vseobecný súd v skutocnosti uviedol v konaní tvrdenie o pripísatelnosti otázkou, ktorú polozil úcastníkom konania listom kancelárie z 20. júla 2011, pricom poskytol úcastníkom konania moznost písomne odpovedat na túto otázku a diskutovat o nej na pojednávaní, ktoré sa konalo pred Vseobecným súdom 14. septembra 2011. 64. Dalej treba preskúmat, ci mozno napriek tomu konstatovat, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu nemoznosti pripísat sporné oslobodenia od dane clenským státom mozno priradit k zalobnému dôvodu týkajúcemu sa porusenia zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie, ako to tvrdia niektorí odporcovia v odvolacom konaní. 65. Podla môjho názoru otázka pripísatelnosti nemôze predstavovat doplnujúce alebo rozsirujúce tvrdenie, ktoré Vseobecný súd mohol prijat a ktoré rozvinul v rámci zalobného dôvodu zalozeného na porusení uvedených zásad. 66. Právne dôvody sú totiz logicky právnymi dôvodmi, na ktoré sa úcastník konania odvoláva s cielom odôvodnit svoj nárok. Rozsirujúce tvrdenie je tvrdenie, ktoré posilnuje tento zalobný dôvod s cielom dospiet v dôsledku toho k tomu istému záveru. 67. Pripomínam, ze v prejednávanej veci Vseobecný súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania najprv preskúmal zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie, na základe coho dospel k zruseniu sporného rozhodnutia. 68. Nie je mi jasné, ako by bolo mozné priradit zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu nemoznosti pripísat sporné oslobodenia od dane clenským státom k zalobnému dôvodu týkajúcemu sa porusenia zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie, a to z viacerých dôvodov. 69. Podla môjho názoru sú tieto dva zalobné dôvody samostatné a nezávislé. Na jednej strane sa totiz týkajú právnych noriem odlisnej povahy, kedze prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení právnej normy týkajúcej sa uplatnovania Zmluvy, zatial co druhý zalobný dôvod sa týka porusenia vseobecných zásad práva Únie. Na druhej strane následky spojené s porusením týchto dvoch zalobných dôvodov sú tiez odlisné. 70. Zalobný dôvod týkajúci sa porusenia zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie totiz smeruje k spochybneniu výsledku, ku ktorému dospela Komisia, teda vrátenia pomoci. 71. Ako uviedol Vseobecný súd, Francúzska republika vo veci T-56/06 RENV vytýkala Komisii, ze porusila zásadu právnej istoty, a Talianska republika vo veci T-60/06 RENV vytýkala Komisii, ze porusila zásadu prezumpcie zákonnosti aktov Únie tým, ze nariadila vrátenie pomoci údajne poskytnutej v období od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003. ( [17]17 ) 72. Vo veci T-62/06 RENV Eurallumina vytýkala Komisii, ze porusila zásady právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie, a vo veci T-69/06 RENV AAL vytýkala Komisii, ze porusila zásadu právnej istoty tým, ze v súvislosti s talianskym oslobodením od dane a írskym oslobodením od dane dospela k záveru o ciastocnej nezlucitelnosti so spolocným trhom. ( [18]18 ) 73. Pokial ide o zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu nemoznosti pripísat oslobodenia od dane clenským státom, tento zalobný dôvod smeruje, vzhladom na skutocnost, ze pripísatelnost je podstatná vo vztahu k pojmu státna pomoc, k záveru, ze tento prvok chýba. 74. Nemôzem sa teda stotoznit s názorom spolocnosti Eurallumina, ktorá tvrdí, ze pojem pripísatelnost nie je nicím iným ako uplatnením zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie. 75. Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze Írsko, az kým Vseobecný súd nepolozil úcastníkom konania otázku, na ktorú mali písomne odpovedat, neuvádzalo, ze írske oslobodenie nepredstavuje pomoc. Naproti tomu tvrdilo, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze ide o novú a nie existujúcu pomoc. Tento prvok potvrdzuje aj teória smerujúca proti väzbe na zalobný dôvod zalozený na porusení zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie. 76. Vseobecný súd sa podla môjho názoru dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze priradil zalobný dôvod týkajúci sa porusenia clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu nemoznosti pripísat sporné oslobodenia od dane clenským státom k zalobnému dôvodu týkajúcemu sa porusenia uvedených zásad. 77. Napokon preskúmam otázku, ci zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu nemoznosti pripísat sporné oslobodenia od dane clenským státom predstavoval skutocný dôvod zrusenia sporného rozhodnutia, co by bol dôlezitý dôvod, ktorý by odôvodnoval zrusenie napadnutého rozsudku. 78. Je pravda, ze v napadnutom rozsudku je tomuto zalobnému dôvodu venovaných len niekolko bodov. Domnievam sa vsak, ze tento zalobný dôvod nemá v odôvodnení tohto rozsudku len relatívny význam, ako to tvrdí Talianska republika a Eurallumina. 79. Tento paradoxný vztah medzi strucnostou úvah Vseobecného súdu a významom, ktorý má uvedený zalobný dôvod, je navyse podla môjho názoru odôvodnený tým, ze Vseobecný súd priradil zalobný dôvod týkajúci sa nemoznosti pripísat sporné oslobodenia od dane clenským státom k zalobnému dôvodu zalozenému na porusení zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie. 80. Bod 104 napadnutého rozsudku velmi názorne svedcí o tomto priradení, kedze Vseobecný súd po tom, co uviedol, ze na rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení sa vztahuje prezumpcia zákonnosti, ktorá je spojená s kazdým aktom Únie, rozhodol, ze tieto rozhodnutia v zásade bránili tomu, aby Komisia v spornom rozhodnutí mohla dotknutým clenským státom pripísat sporné oslobodenia, a teda tomu, aby ich mohla kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a nariadit ich ciastocné vrátenie, kedze ich povazovala za nezlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES. 81. Pripomínam, ze Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie "z dôvodu, ze toto rozhodnutie konstatuje alebo vychádza z konstatovania, ze [sporné] oslobodenia predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES". 82. Podla môjho názoru pritom samotné porusenie zásad právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov Únie nemôze viest k zruseniu sporného rozhodnutia na základe tohto odôvodnenia. 83. Dôvodom, na základe ktorého Vseobecný súd mohol zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom konstatuje alebo vychádza z konstatovania, ze sporné oslobodenia od dane predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, je podla môjho názoru nemoznost pripísat tieto oslobodenia clenským státom. 84. Z toho vyplýva, ze tvrdenie Komisie, ze skutocným dôvodom zrusenia sporného rozhodnutia bola nemoznost pripísat sporné oslobodenia od dane clenským státom, treba prijat. 85. Bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné tvrdenia a odvolacie dôvody úcastníkov konania, treba teda zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bolo sporné rozhodnutie zrusené z dôvodu, ze toto rozhodnutie konstatuje alebo vychádza z konstatovania, ze oslobodenia minerálnych olejov pouzívaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého od spotrebnej dane poskytované Francúzskou republikou, Írskom a Talianskou republikou do 31. decembra 2003 predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a zároven týmto clenským státom nariaduje prijat vsetky opatrenia nevyhnutné na to, aby príjemcovia vrátili uvedené oslobodenia v rozsahu, v akom neodviedli spotrebnú dan aspon vo výske 13,01 eura za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov. 86. Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecné rozhodnutie vo veci, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu. V prejednávanom prípade stav konania nedovoluje vydat konecné rozhodnutie vo veci. 87. V dôsledku toho je potrebné vrátit vec Vseobecnému súdu a rozhodnút, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. VII - Návrh 88. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 21. marca 2012, Írsko a i./Komisia (T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV), sa zrusuje v rozsahu, v akom ním: -- bolo zrusené rozhodnutie Komisie 2006/323/ES zo 7. decembra 2005 o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí, z dôvodu, ze toto rozhodnutie konstatuje alebo vychádza z konstatovania, ze oslobodenia minerálnych olejov pouzívaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého od spotrebnej dane poskytované Francúzskou republikou, Írskom a Talianskou republikou do 31. decembra 2003 predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a zároven týmto clenským státom nariaduje prijat vsetky opatrenia nevyhnutné na to, aby príjemcovia vrátili uvedené oslobodenia v rozsahu, v akom neodviedli spotrebnú dan aspon vo výske 13,01 eura za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov, a -- bola Európskej komisii ulozená povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vynalozili zalobcovia, vrátane trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním o nariadení predbezného opatrenia vo veci T-69/06 R. 2. Spojené veci T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV sa vracajú Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [19]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [20]2 ) T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [21]3 ) Rozhodnutie o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí ([22]Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [23]4 ) Rozhodnutie Rady z 12. marca 2001 o znízených sadzbách spotrebnej dane a oslobodení od takých daní z urcitých minerálnych olejov pouzitých na zvlástne úcely ([24]Ú. v. ES L 84, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 342). ( [25]5 ) [26]Ú. v. ES L 316, s. 12. ( [27]6 ) [28]Ú. v. ES L 316, s. 19. ( [29]7 ) [30]Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405. ( [31]8 ) Rozhodnutie Rady z 19. októbra 1992, ktorým sa clenské státy oprávnujú nadalej uplatnovat na urcité minerálne oleje pri pouzití na osobitné úcely súcasné znízené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od spotrebnej dane v súlade s postupom stanoveným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([32]Ú. v. ES L 316, s. 16). ( [33]9 ) Rozhodnutie Rady z 13. decembra 1993, ktorým sa urcité clenské státy oprávnujú uplatnovat alebo nadalej uplatnovat na urcité minerálne oleje pri pouzití na osobitné úcely znízené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od spotrebnej dane v súlade s postupom stanoveným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([34]Ú. v. ES L 321, s. 29). ( [35]10 ) Rozhodnutie Rady z 30. júna 1997, ktorým sa clenské státy oprávnujú nadalej uplatnovat na urcité minerálne oleje pri pouzití na osobitné úcely súcasné znízené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od spotrebnej dane v súlade s postupom stanoveným v smernici 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([36]Ú. v. ES L 182, s. 22). ( [37]11 ) [38]Ú. v. ES C 30, s. 17, 21 a 25. ( [39]12 ) Komisia poukazuje na poslednú vetu bodu 104 napadnutého rozsudku. ( [40]13 ) Rozsudok z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE (C-677/11, bod 25). ( [41]14 ) Tamze, bod 27. ( [42]15 ) Rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ([43]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67). Pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([44]C-89/08 P, Zb. s. I-11245, bod 40). ( [45]16 ) [46]T-351/02, Zb. s. II-1047. ( [47]17 ) Pozri body 53 a 54 napadnutého rozsudku. ( [48]18 ) Pozri body 55 a 56 napadnutého rozsudku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#t-ECR_62012CC0272_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0001 20. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0002 21. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0003 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:119:TOC 23. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0004 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:084:TOC 25. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0005 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 27. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0006 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 29. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0007 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:283:TOC 31. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0008 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 33. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0009 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:321:TOC 35. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0010 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:182:TOC 37. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0011 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:030:TOC 39. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0012 40. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0013 41. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0014 42. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0015 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0089&locale=SK 45. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0016 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0351&locale=SK 47. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0017 48. file:///tmp/lynxXXXXy4KXOk/L92555-1260TMP.html#c-ECR_62012CC0272_SK_01-E0018