NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 11. júla 2013 ( [1]1 ) Vec C-262/12 Association Vent De Colčre! Fédération nationale, Alain Bruguier, Jean-Pierre Le Gorgeu, Marie-Christine Piot, Eric Errec, Didier Wirth, Daniel Steinbach, Sabine Servan-Schreiber, Philippe Rusch, Pierre Recher, Jean-Louis Moret, Didier Jocteur Monrozier proti Ministre de l'Écologie, du Développement durable, des Transports et du Logement a Ministre de l'Économie, des Finances et de l'Industrie [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Conseil d'État (Francúzsko)] "Státna pomoc -- Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ -- Pojem intervencia zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov -- Elektrická energia veterného pôvodu -- Povinnost nákupu za cenu vyssiu, nez je trhová cena -- Úplná náhrada -- Rozsudok nazývaný Preussen Elektra -- Príspevky, ktoré musia platit konecní spotrebitelia elektrickej energie" 1. Prejednávaný návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podala francúzska Conseil d'État (Státna rada) (Francúzsko), sa týka výkladu jedného z kritérií tvoriacich pojem státna pomoc, a to pojmu intervencia zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, v súvislosti s vnútorným trhom s elektrickou energiou. Spor vo veci samej vychádza zo zaloby, ktorú na Conseil d'État podalo zdruzenie Vent de Colčre! - Fédération nationale a jedenást dalsích zalobcov (dalej len "Vent de Colčre a i.") proti dvom ministerským výnosom stanovujúcim podmienky nákupu elektrickej energie vyrábanej zariadeniami vyuzívajúcimi mechanickú veternú energiu (dalej len "sporné výnosy") ( [2]2 ). 2. Hlavná otázka predlozená Súdnemu dvoru sa týka spôsobu financovania náhrady dodatocných nákladov, ktoré distribútorom elektrickej energie veterného pôvodu vo Francúzsku vznikajú v dôsledku povinnosti nákupu tejto elektrickej energie za cenu vyssiu, nez je trhová cena. Uvedenú povinnost distribútorom ukladá zákon c. 2000-108 z 10. februára 2000 o modernizácii a rozvoji verejnej sluzby v oblasti elektrickej energie (dalej len "zákon c. 2000-108"). ( [3]3 ) Podla tohto zákona boli dodatocné náklady vyplývajúce z povinnosti nákupu nahrádzané z fondu verejnej sluzby v oblasti výroby elektrickej energie spravovaného zo strany Caisse des dépôts et des consignations (Státna depozitná pokladnica, dalej len "CDC"), do ktorého prispievajú výrobcovia, dodávatelia a distribútori uvedení v predmetnom zákone. 3. Mechanizmus napadnutý pred vnútrostátnym súdom, ktorý vyplýva zo zmeny a doplnenia zákona c. 2000-108 (dalej len "zákon c. 2000-108 v znení zmien a doplnení") ( [4]4 ), vsak teraz stanovuje, ze dodatocné náklady vyplývajúce z vyssie uvedenej povinnosti nákupu sú predmetom úplnej náhrady financovanej prostredníctvom príspevkov platených konecnými spotrebitelmi elektrickej energie usadenými na území státu. Zalobcovia vo veci samej sa domnievajú, ze ide o státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 4. Súdny dvor teda musí polozenú otázku zodpovedat z hladiska judikatúry týkajúcej sa jednak nepriamo priznávaných mechanizmov prostredníctvom vytvorenia fondu alebo orgánov poverených riadením tokov, ktoré by mohli predstavovat pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ( [5]5 ) a jednak opatrení pomoci financovaných prostredníctvom parafiskálnych poplatkov alebo povinných príspevkov. ( [6]6 ) Treba tiez poukázat na líniu judikatúry inspirovanej riesením prijatým Súdnym dvorom vo veci Preussen Elektra, ( [7]7 ) v ktorej, ako zdôraznil generálny advokát Jacobs, verejný orgán v nijakom okamihu nedisponoval sumami pouzívanými na financovanie systému podpory v odvetví obnovitelných zdrojov energie. Tieto sumy totiz nikdy neopustili súkromný sektor. ( [8]8 ) I - Právny rámec 5. Systém financovania napadnutý pred Conseil d'État mozno zhrnút takto. A - Povinnost nákupu v prospech zariadení vyuzívajúcich mechanickú veternú energiu 6. Clánok 10 zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení stanovuje, ze subjekty, ktoré na území státu vyrábajú elektrickú energiu najmä pomocou zariadení na výrobu elektrickej energie vyuzívajúcich mechanickú veternú energiu umiestnených v oblasti rozvoja veternej energie, ( [9]9 ) môzu vyuzit povinnost nákupu takto vyrobenej elektrickej energie, pokial o to poziadajú a splnia si urcité povinnosti. ( [10]10 ) 7. Uvedenú povinnost nákupu majú distribútori prevádzkujúci siet, na ktorú je zariadenie napojené, a to Électricité de France (dalej len "EDF") a nezostátnení distribútori ( [11]11 ), ktorí túto elektrickú energiu distribuujú do príslusných obsluhovaných oblastí. Uvedené ustanovenia sa uplatnujú prostredníctvom uzatvorenia kúpnej zmluvy podliehajúcej zákonom stanoveným podmienkam. ( [12]12 ) Spôsob výpoctu tejto tarify vyplýva zo vzorca vymedzeného výnosom ministrov hospodárstva a energetiky prijatým na základe clánku 8 dekrétu c. 2001-410 z 10. mája 2001 po získaní stanoviska Conseil supérieur de l'énergie a Commission de régulation de l'énergie (dalej len "CRE"). Clánok 10 zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení okrem toho stanovuje, ze spolocnost EDF je povinná spätne odkúpit nadbytocnú elektrickú energiu za rovnakých podmienok ako v prípade uzatvorenia zmluvy o povinnom nákupe, pricom z toho spätného odkúpenia spolocnosti EDF tiez vyplýva nárok na náhradu. B - Mechanizmy náhrady v prospech subjektov v odvetví elektrickej energie podliehajúcich povinnosti nákupu 8. Z predposledného odseku clánku 10 zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení vyplýva, ze dodatocné náklady, ktoré distribútorom elektrickej energie vzniknú z uplatnovania povinnosti nákupu, mozno úplne nahradit na základe clánku 5 ods. I zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení ako "náklady pripísatelné úlohám verejnej sluzby, ktorými sú poverené subjekty v odvetví elektrickej energie". 9. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, ze pri výpocte dodatocných nákladov zakladajúcich nárok na náhradu sa zohladnujú "náklady usetrené spolocnostou EDF, prípadne nezostátnenými distribútormi... v porovnaní s trhovou cenou elektrickej energie alebo v prípade nezostátnených distribútorov v porovnaní s predajnými tarifami uvedenými v clánku 4 zákona [c. 2000-108 v znení zmien a doplnení] v pomere podielu elektrickej energie nadobudnutej za tieto tarify na ich celkovom nákupe po odpocítaní mnozstiev nakúpených na základe clánkov 8 a 10 [uvedeného zákona]" vrátane prípadov, "ked sú dotknuté zariadenia prevádzkované spolocnostou [EDF] alebo nezostátneným distribútorom...". 10. Výska nákladov znásaných dotknutými subjektmi sa pocíta na základe príslusného úctovníctva vedeného týmito subjektmi v súlade s pravidlami vymedzenými zo strany CRE a pod jej kontrolou. Minister energetiky urcí výsku nákladov na základe kazdorocného návrhu CRE. Ako bolo uvedené na pojednávaní, na osobitný úcet CDC sa poukazuje len rozdiel medzi nákladmi vyplývajúcimi z povinnosti nákupu a príspevkami získanými od vlastných zákazníkov. 11. CDC vypláca dotknutým subjektom sumy zodpovedajúce nákladom zakladajúcim nárok na náhradu styrikrát rocne, pricom na tento úcel má k dispozícii osobitný úcet, na ktorý sa poukazujú príspevky platené konecnými spotrebitelmi a pomocou ktorého uskutocnuje jednotlivé transakcie. C - Príspevky platené konecnými spotrebitelmi 12. Náhrada v prospech subjektov podliehajúcich povinnosti nákupu sa nakoniec prenása na konecných spotrebitelov elektrickej energie usadených na území státu v súlade s podmienkami stanovenými v clánku 5 zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení. 13. Výska tohto príspevku kazdorocne urcovaného ministrom energetiky na návrh CRE "sa pocíta v pomere k spotrebovanému mnozstvu" a "tak, aby príspevky pokryli vsetky náklady..., ako aj správne náklady CDC... a rozpocet národného ombudsmana pre energetiku", pricom sú stanovené dve horné hranice. ( [13]13 ) Sumy vybraté v priebehu jedného roka musia v zásade pokryt vsetky náklady súvisiace s týmto obdobím, no regulacný mechanizmus umoznuje zapocítat nevymozené náklady za prebiehajúci rok voci sume príspevkov, ktoré sa majú uhradit v nasledujúcom roku. 14. Spotrebitel uhrádza príspevok spolu s úctom za elektrickú energiu alebo za pouzívanie sietí v závislosti od mnozstva dodanej elektrickej energie. Osobitné ustanovenia upravujú cezhranicný nákup elektrickej energie, ako aj prípady, ked si spotrebitelia vyrábajú vlastnú energiu alebo je energia vyrábaná výrobcom, na ktorého sú priamo napojení. II - Spor vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie pred Súdnym dvorom 15. Návrhom zo 6. februára 2009 podalo zdruzenie Vent de Colčre a i. na Conseil d'État zalobu pre prekrocenie právomoci, v ktorej navrhovalo zrusenie sporných výnosov. 16. Vnútrostátny súd uvádza, ze nákup elektrickej energie vyrábanej zariadeniami vyuzívajúcimi mechanickú veternú energiu za cenu vyssiu, nez je jej trhová cena, predstavuje zvýhodnenie, ktoré môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a hospodársku sútaz. Pokial ide o kritérium zalozené na intervencii zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, Conseil d'État pripomína, ze v rozhodnutí UNIDEN z 21. mája 2003 ( [14]14 ) uplatnil uz citovaný rozsudok Preussen Elektra, ked uviedol, ze financná zátaz spojená s povinnostou nákupu v prospech zariadení vyuzívajúcich mechanickú veternú energiu je rozdelená medzi urcitý pocet podnikov bez toho, aby verejné zdroje priamo ci nepriamo prispievali k financovaniu pomoci, na základe coho konstatoval, ze predchádzajúci mechanizmus nákupu elektrickej energie vyrábanej v zariadeniach vyuzívajúcich mechanickú veternú energiu nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 17. Vnútrostátny súd si vsak kladie otázku, aké sú dôsledky zmeny a doplnenia zákona c. 2000-108 najmä z hladiska uz citovaného rozsudku Essent Netwerk Noord a i., v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze financovanie prostredníctvom tarifného príplatku, ktorého platenie stát ukladá nákupcom elektrickej energie a ktorý predstavuje poplatok, pricom prostriedky navyse zostávajú pod kontrolou státu, treba povazovat za intervenciu státu zo státnych prostriedkov. 18. Conseil d'État za týchto okolností rozhodnutím z 15. mája 2012 rozhodol o prerusení konania a predlozil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Má sa vzhladom na zmenenú povahu spôsobu financovania úplnej náhrady dodatocných nákladov, ktoré musí spolocnost [EDF] a nezostátnení distribútori uvedení v clánku 23 zákona c. 46-628 z 8. apríla 1946 o zostátnení elektrickej energie a plynu znásat v dôsledku povinnosti nakupovat elektrickú energiu vyrábanú v zariadeniach vyuzívajúcich mechanickú veternú energiu za cenu vyssiu ako trhová cena tejto elektrickej energie, ktorá vyplýva zo zákona c. 2003-8 z 3. januára 2003, tento mechanizmus povazovat za intervenciu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov v zmysle a na úcely uplatnovania ustanovení clánku [107 ods. 1 ZFEÚ]?" 19. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol v kancelárii Súdneho dvora zaregistrovaný 29. mája 2012. Písomné pripomienky predlozilo zdruzenie Vent de Colčre a i., zdruzenie Syndicat des énergies renouvelables, ( [15]15 ) francúzska a grécka vláda, ako aj Komisia. 20. Na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 24. apríla 2013, boli vypocuté zdruzenia Vent de Colčre a i. a Syndicat des énergies renouvelables, francúzska a grécka vláda, ako aj Európska komisia. III - Analýza A - O spracovaní prejudiciálnej otázky 21. Na úvod chcem poukázat na to, ze niektorí úcastníci konania, ktorí predlozili písomné pripomienky, navrhujú, aby Súdny dvor bud upravil formuláciu otázky polozenej zo strany Conseil d'État, alebo rozsíril jej pôsobnost. 22. Zdruzenie Vent de Colčre a i. totiz na jednej strane navrhuje, aby bol do analýzy zahrnutý rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ( [16]16 ) s cielom overit, ci taká povinnost nákupu za pevne urcenú cenu, aká je predmetom sporu vo veci samej, splna podmienky tohto rozsudku. Na druhej strane zdruzenie Vent de Colčre a i. poukazuje na problematiku súvisiacu so smernicou 2003/54/ES ( [17]17 ) a navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, ci uvedená smernica ukladá vnútrostátnemu súdu povinnost vylúcit uplatnenie vnútrostátneho opatrenia stanovujúceho povinnost nákupu elektrickej energie, ktoré bolo prijaté v rozpore so stanoviskom vnútrostátneho regulacného orgánu, cize CRE. 23. Komisia zas navrhuje upravit formuláciu otázky s odôvodnením, ze zmena povahy spôsobu financovania nie je rozhodujúca z hladiska odpovede, ktorá sa má v prejednávanej veci poskytnút. V dôsledku toho navrhuje, aby sa Súdny dvor vyjadril k vnútrostátnej právnej úprave ako celku a ab initio v rozsahu, v akom stanovuje úplnú náhradu dodatocných nákladov, ktoré znásajú správcovia sietí v zmysle clánku 2 smernice 2009/72. 24. V tomto smere treba pripomenút, ze ked je Súdnemu dvoru predlozený návrh na zacatie prejudiciálneho konania, jeho funkcia spocíva v tom, ze vnútrostátnemu súdu objasní pôsobnost pravidiel Únie, aby mohol tieto pravidlá správne uplatnit na skutkové okolnosti veci, v ktorej rozhoduje, a nie v tom, ze sám uplatní uvedené pravidlá, a to tým viac, ze Súdny dvor nemusí mat nevyhnutne k dispozícii vsetky údaje, ktoré sú v tomto ohlade potrebné. ( [18]18 ) 25. V prejednávanej veci vzhladom na to, ze tento spis na jednej strane neobsahuje dostatok informácií, na základe ktorých by bolo mozné urcit, ci by sa na predmetnú náhradu za povinnost nákupu mohol vztahovat pojem sluzba vseobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) v zmysle rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, a ze na druhej strane úcastníci tohto konania nediskutovali o problematike SVHZ ani o smernici 2003/54, by Súdny dvor v tomto smere nedokázal rozhodnút. 26. Dalej chcem pripomenút, ze v rámci postupu spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom prislúcha Súdnemu dvoru poskytnút vnútrostátnemu súdu odpoved potrebnú na rozhodnutie v spore, ktorý prejednáva. ( [19]19 ) Na formuláciu otázky zvolenú vnútrostátnym súdom sa teda musí v zásade vztahovat domnienka relevantnosti, ako aj "domnienka uzitocnosti" pre riesenie sporu vo veci samej. 27. V dôsledku toho vzhladom na to, ze formuláciu prejudiciálnej otázky povazujem za jasnú a dobre vymedzenú, Súdnemu dvoru neprinálezí rozsírit pole diskusie. B - Kvalifikácia napadnutého opatrenia z hladiska judikatúry týkajúcej sa pojmu intervencia zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 28. V prvom rade treba uviest, ze úcastníci tohto konania majú diametrálne odlisné stanoviská, pokial ide o odpoved na polozenú prejudiciálnu otázku. Komisia a zdruzenie Vent de Colčre a i. zastávajú názor, ze o intervencii zo státnych prostriedkov v prípade predmetného mechanizmu financovania niet pochýb. Francúzska vláda a zdruzenie Syndicat des énergies renouvelables vsak obhajujú opacný názor. Co sa týka gréckej vlády, tá navrhuje, aby bola vnútrostátnemu súdu ponechaná úloha kvalifikovat opatrenie s konecnou platnostou. 29. V tomto smere treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak sa má nieco oznacit za "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. ( [20]20 ) Aby sa tak dalo vnútrostátne opatrenie oznacit za státnu pomoc, po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, po druhé musí byt táto intervencia spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí byt príjemca touto intervenciou zvýhodnený a po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. ( [21]21 ) 30. Kedze prejednávaná prejudiciálna otázka sa týka len prvej z týchto podmienok, treba uviest, ze na to, aby mohli byt zvýhodnenia oznacené za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo prostredníctvom státnych prostriedkov a na druhej strane musia byt pripísatelné státu. ( [22]22 ) Judikatúra zakotvila kumulatívnu povahu týchto dvoch podmienok. ( [23]23 ) 1. O pripísatelnosti opatrenia 31. Pokial ide o pripísatelnost státu, predmetný pojem zahrna pomoc priznanú jednak priamo státom v sirokom zmysle slova ( [24]24 ) a jednak verejnými alebo súkromnými subjektmi, ktoré stát zriadi alebo urcí na riadenie pomoci. ( [25]25 ) Treba poukázat na to, ze judikatúra presla od institucionálneho prístupu k pripísatelnosti ( [26]26 ) k prístupu, podla ktorého pripísatelnost nemozno predpokladat, a teda vyvodit len zo skutocnosti, ze predmetné opatrenie bolo prijaté verejným podnikom. ( [27]27 ) Je vsak jasné, ze také kritérium státnej kontroly sa nevztahuje na verejné orgány vzhladom na to, ze predstavujú len predlzenú ruku samotného státu. 32. V prejednávanej veci z dokumentov v spise vyplýva, ze urcenie sporného príspevku bolo výsledkom správania pripísatelného francúzskemu státu. Totiz vzhladom na to, ze príspevok vyberaný od konecných spotrebitelov bol zavedený zákonom c. 2000-108 v znení zmien a doplnení, je dôvod domnievat sa, ze napadnutý systém má pôvod vo verejnej moci. 2. O podmienke státneho pôvodu prostriedkov 33. Pokial ide o podmienku týkajúcu sa státneho pôvodu prostriedkov, chcem pripomenút, ze cielom rozlisovania medzi pomocou poskytovanou státom a pomocou poskytovanou prostredníctvom státnych prostriedkov je zahrnút do pojmu pomoc nielen pomoc poskytovanú priamo státom, ale aj pomoc poskytovanú verejnými alebo súkromnými subjektmi urcenými alebo zriadenými státom. ( [28]28 ) 34. Clánok 107 ZFEÚ zahrna vsetky penazné prostriedky, ktoré môze stát skutocne pouzit na podporu podnikov. Skutocnost, ze tieto prostriedky zostávajú neustále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, postacuje na to, aby boli oznacené za státne prostriedky a aby opatrenie, na financovanie ktorého sa pouzijú, patrilo do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( [29]29 ) 35. Zdá sa mi, ze v prejednávanej veci je to tak. Ako totiz vyplýva zo spisu, podla zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení je povinnost nákupu elektrickej energie kompenzovaná príspevkami, ktoré platia vsetci konecní spotrebitelia elektrickej energie usadení vo Francúzsku. ( [30]30 ) Výska príspevku sa urcuje ministerským dekrétom. Spravovaním takto vybratých prostriedkov je poverená CDC, ktorá má na tento úcel k dispozícii osobitný úcet, na ktorý sa poukazujú príspevky platené konecnými spotrebitelmi a pomocou ktorého uskutocnuje jednotlivé transakcie. Sumy umoznujúce financovanie dodatocných nákladov, ktoré v prípade EDF a dalsích distribútorov vyplývajú z povinnosti nákupu veternej energie, CDC dotknutým subjektom vypláca styrikrát rocne. Výska príspevku sa vypocíta úmerne spotrebovanému mnozstvu elektrickej energie, pricom horná hranica je 500000 eur na odberné miesto. a) Kontrola vykonávaná státom 36. Pokial ide o priamu alebo nepriamu kontrolu pouzitých prostriedkov vykonávanú státom, ( [31]31 ) treba v tomto smere po prvé poukázat na úlohu, ktorú zohrávajú orgány z verejnoprávnej oblasti v mechanizme stanovenom zákonom c. 2000-108 v znení zmien a doplnení. 37. Ako totiz vyplýva zo spisu, výska poplatku, ktorý musia platit vsetci konecní spotrebitelia elektrickej energie vo Francúzsku, je kazdorocne urcená výnosom ministra energetiky na návrh CRE, ktorá je nezávislým správnym orgánom, ktorý má dohliadat na správne fungovanie trhu s elektrickou energiou a plynom vo Francúzsku. ( [32]32 ) Ako bolo uvedené na pojednávaní, v prípade neexistencie ministerského výnosu sa výska príspevku na nasledujúci rok zvýsi o 3 eurá za MGWh. Okrem toho napriek tomu, ze tento mechanizmus v skutocnosti distribútorom nezabezpecuje presnú ekvivalenciu medzi znásanými nákladmi a výskou im vyplácaných príspevkov, ako bolo zdôraznené na pojednávaní, zákon c. 2000-108 v znení zmien a doplnení stanovuje zásadu úplného krytia predmetnej povinnosti nákupu, co samo osebe preukazuje, ze stát rucí za mechanizmus ako celok. 38. Zákon c. 2000-108 v znení zmien a doplnení navyse stanovuje mechanizmy správnych sankcií v prípade neuhradenia príspevku. ( [33]33 ) Z clánku 5 zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení totiz vyplýva, ze pokial poplatník neuhradí príspevok, minister energetiky ulozí správnu sankciu za podmienok upravených v clánku 41 uvedeného zákona. ( [34]34 ) 39. Podla judikatúry sa vsak fondy financované z povinných príspevkov zavedených právnou úpravou clenského státu, ktoré sú spravované a rozdelované v súlade s touto právnou úpravou, povazujú za státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ aj napriek tomu, ze ich spravujú iné institúcie nez verejné orgány. ( [35]35 ) 40. Toto konstatovanie nie je spochybnené nedávnymi úvahami Súdneho dvora vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE, ktorá sa týka zákonnosti rozhodnutia, ktorým vnútrostátny orgán rozsíril na vsetkých podnikatelov v polnohospodárskom odvetví výroby a chovu moriek uplatnovanie medziodborovej dohody zavádzajúcej povinný príspevok s cielom umoznit uskutocnovanie urcitých cinností v prospech záujmov odvetvia. V uvedenej veci totiz verejné orgány konali len ako "nástroj" na stanovenie záväznosti príspevkov zavedených súkromnými subjektmi. ( [36]36 ) b) Postavenie orgánu zabezpecujúceho prevod prostriedkov 41. Po druhé pokial ide o mechanizmus prevodu prostriedkov urcených na financovanie opatrenia pomoci medzi poplatníkmi a príjemcami, treba poukázat na to, ze prostriedky získané z poplatkov ulozených vsetkým spotrebitelom prechádzajú cez verejnoprávny subjekt výslovne poverený státom, ktorým je CDC. 42. V tomto ohlade chcem uviest, ze len pokial zvýhodnenie priznáva súkromný subjekt, je potrebné na posúdenie státnej povahy pouzitých prostriedkov podrobne preskúmat, ci stát tento súkromný subjekt poveril riadením systému pomoci. Na to je potrebné, aby stát dal prostriedky potrebné na riadenie pomoci priamo alebo nepriamo k dispozícii urcenému súkromnému subjektu. ( [37]37 ) 43. Platilo to najmä v uz citovanej veci Essent Netwerk Noord a i., v ktorej bola príjemcom poplatku a správcom sporných prostriedkov spolocnost urcená zákonom (konkrétne spolocnost SEP). Uvedená spolocnost vsak bola spolocnou dcérskou spolocnostou styroch vnútrostátnych podnikov vyrábajúcich elektrickú energiu, ktoré pôsobili na vnútrostátnom trhu pred jeho liberalizáciou a ktoré boli poverené aj dovozom a prenosom elektrickej energie. Súdny dvor v dôsledku toho analyzoval stupen autonómie uvedenej urcenej spolocnosti a zistil, ze v rámci plnenia úlohy spravovania prostriedkov je prísne kontrolovaná, lebo musí dat audítorovi overit vyúctovanie vybratých a odvedených súm, ktoré môze pouzit len na zákonom stanovené úcely. ( [38]38 ) 44. V prejednávanej veci vsak vzhladom na to, ze subjekt poverený úctovným riadením a financným rozdelovaním prostriedkov je verejnou institúciou par excellence, ( [39]39 ) a najmä vzhladom na to, ze predmetné prostriedky zostávajú plne k dispozícii vnútrostátnym orgánom, ( [40]40 ) podrobná analýza fungovania CDC podla môjho názoru nie je relevantná z hladiska kritéria státneho pôvodu prostriedkov. ( [41]41 ) 45. V tomto ohlade chcem uviest, ze pokial ide o mechanizmus financovania, prejednávaná vec sa výslovne odlisuje od uz citovanej veci Pearle a i., ktorá sa týkala mechanizmu financovania reklamnej kampane v prospech podnikov v odvetví optiky. V uvedenej veci totiz prostriedky vyberala verejnoprávna profesijná organizácia od svojich clenov, ktorí mali z kampane prospech, v podobe príspevku úcelovo vycleneného na organizáciu kampane. Podla Súdneho dvora neslo o zátaz pre stát ani o prostriedky zostávajúce pod kontrolou státu. ( [42]42 ) Súdny dvor vsak poukázal na to, ze organizáciu a vedenie uvedenej kampane iniciovalo súkromné zdruzenie optík, a nie táto verejnoprávna profesijná organizácia. V dôsledku toho na rozdiel od mechanizmu, ktorý je predmetom prejednávanej veci, bola v uz citovanej veci Pearle a i. rozhodujúcim prvkom neexistencia pripísatelnosti holandskému státu. ( [43]43 ) Uvedená verejnoprávna organizácia totiz slúzila len ako nástroj na výber a vyclenenie prostriedkov vytvorených v prospech cisto obchodného ciela, ktorý vopred stanovilo príslusné odvetvie a ktorý nepatril do rámca nijakej politiky vymedzenej holandskými orgánmi. ( [44]44 ) 46. V dôsledku toho vzhladom na osobitosti uz citovaných vecí Essent Netwerk Noord a i. a Pearle a i. nemôzem súhlasit so vseobecným tvrdením, podla ktorého verejná povaha subjektu neznamená, ze prostriedky, ktoré má k dispozícii, sa musia povazovat za státne prostriedky. ( [45]45 ) 47. Úloha, ktorou je v prejednávanej veci poverená CDC, potvrdzuje tézu o existencii verejných zdrojov napriek skutocnosti uvedenej na pojednávaní, ze CDC získava len cast prostriedkov, ktoré sú poukazované príjemcom príspevku. Totiz za predpokladu, ze na jednej strane niet pochýb o pripísatelnosti státu a ze na druhej strane sprostredkovatelské subjekty, ktoré sa zúcastnujú na spravovaní prostriedkov slúziacich na financovanie opatrenia, sú verejnoprávnymi subjektmi, kritérium státnych prostriedkov sa povazuje za splnené. c) Povaha predmetných prostriedkov 48. Po tretie pokial ide o pôvod a rozsah prostriedkov slúziacich na financovanie opatrenia spôsobilého predstavovat státnu pomoc, treba zdôraznit, ze na rozdiel od tvrdení v prospech tézy o neexistencii státnych prostriedkov v prejednávanej veci, ktoré uvádzajú úcastníci konania, túto vec nemozno pripodobnit k mechanizmu skúmanému vo veci Preussen Elektra, v ktorej Súdny dvor konstatoval, ze s predmetným mechanizmom nie je spojený nijaký prevod státnych prostriedkov na podniky vyrábajúce elektrickú energiu. ( [46]46 ) 49. V tejto veci Súdny dvor skúmal povinnost súkromných dodávatelov elektrickej energie nakupovat elektrickú energiu vo svojej spádovej oblasti za minimálne ceny, ktoré boli vyssie ako skutocná hospodárska hodnota tohto typu elektrickej energie. Predmetný mechanizmus tiez stanovoval, ze z neho vyplývajúca financná zátaz sa rozdelí medzi uvedených dodávatelov a súkromných prevádzkovatelov sietí elektrickej energie. Podniky okrem toho neboli státom poverené spravovat státne prostriedky, ale mali povinnost nákupu z vlastných financných prostriedkov, ( [47]47 ) prostriedky pochádzajúce z jednotlivých platieb neboli spojené do vseobecných prostriedkov oddelených od majetku dotknutých podnikov a spravovaných osobitným subjektom a konecní spotrebitelia neznásali financovanie predmetného mechanizmu prostredníctvom jednotne vymedzeného a vseobecne uplatnitelného poplatku. ( [48]48 ) 50. Hlavný prvok, ktorým sa prejednávaná vec odlisuje od mechanizmu skúmaného Súdnym dvorom v uz citovanej veci Preussen Elektra ( [49]49 ), teda spocíva v tom, ze poplatok urcený na financovanie povinnosti nákupu veternej elektrickej energie za cenu vyssiu, nez je trhová cena, sa vztahuje na vsetkých spotrebitelov elektrickej energie vo Francúzsku bez ohladu na to, ci nakupujú ekologickú energiu alebo nie, pricom na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou, ktorého dokoncenie predstavuje jeden z hlavných cielov Únie, ( [50]50 ) existuje hospodárska sútaz medzi výrobcami a dodávatelmi energie. 51. Pripústam síce, ze energia pochádzajúca z rozlicných zdrojov v rozvodnej sieti fyzicky splynie, no poukazujem na to, ze v rámci mechanizmu, ktorý je predmetom prejednávanej veci, dodávatelia nemajú moznost uplatnovat rôzne tarify na jednotlivé kategórie spotrebitelov a spotrebitelia nemajú moznost zvolit si alebo nezvolit nákup energie z obnovitelných zdrojov. Cielom pravidiel platných pre liberalizovaný vnútorný trh s elektrickou energiou je vsak ponúknut spotrebitelom skutocný výber za spravodlivé a konkurencieschopné ceny, stimulovat výrobu cistej energie a posilnit bezpecnost. Ciel rozsírit informácie týkajúce sa zdrojov energie na výrobu elektrickej energie bol totiz zdôraznený uz v smernici 2003/54. ( [51]51 ) 52. Na rozdiel od systému financovania zavedeného polnohospodárskym zákonníkom, ktorý Súdny dvor posudzoval v uz citovanom rozsudku Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE, ktorý generálny advokát Wathelet povazuje za "uzavretý" systém v tom zmysle, ze predmetné prostriedky sú neustále spravované a kontrolované súkromnými subjektmi, ( [52]52 ) by sa tak systém zavedený zákonom c. 2000-108 v znení zmien a doplnení dal oznacit za "otvorený". 53. Chcem poukázat na to, ze v uz citovanej veci Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE, ktorá jasne sleduje líniu uz citovaného rozsudku Pearle a i., príspevky pochádzali od súkromných hospodárskych subjektov, ktoré boli alebo neboli clenmi zúcastnenej medziodborovej organizácie, no vykonávali hospodársku cinnost na dotknutých trhoch. Prostriedky okrem toho vôbec neprechádzali rozpoctom státu alebo iného verejného subjektu, na základe coho Súdny dvor rozhodol, ze prostriedky si pocas celého svojho obehu zachovávajú súkromnoprávnu povahu. ( [53]53 ) 54. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze systém zavedený zákonom c. 2000-108 v znení zmien a doplnení zavádza dan zo spotreby elektrickej energie, ktorá sa odvádza v podobe vseobecného príspevku podla pravidiel jednotne stanovených státom a vztahuje sa na vsetkých spotrebitelov elektrickej energie na území státu. Nastavenie tohto príspevku úplne vylucuje moznost, ze by sa mohol oznacit za mechanizmus obmedzený na urcitú kategóriu podnikov, ktorý by bol zavedený, spravovaný a kontrolovaný súkromnými subjektmi. 55. Nakoniec chcem pripomenút, ze ciel sledovaný intervenciami státu sám osebe nepostacuje na to, aby tieto intervencie neboli povazované za pomoc. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ totiz nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov intervencií státu, ale vymedzuje ich podla ich úcinkov. ( [54]54 ) 56. Nemôzem teda súhlasit so stanoviskom francúzskej vlády, ktorá síce zdôraznuje, ze povinnost nákupu je pre státny rozpocet neutrálna v tom zmysle, ze stát sa nevzdáva výberu príjmov, ( [55]55 ) no tvrdí, ze príspevok konecných spotrebitelov je len spôsobom organizovania vplyvu dodatocných nákladov znásaných subjektmi, ktoré majú povinnost nakupovat veternú elektrickú energiu. Urcenie CDC ako subjektu povereného centralizovaním príspevkov a rozdelovaním vyzbieraných prostriedkov je napokon podla jej názoru zalozené na praktických dôvodoch súvisiacich s poctom podnikov, ktoré majú povinnost nákupu. Tieto tvrdenia vysvetlujúce dôvody vnútrostátneho zákonodarcu vsak nemôzu podporit tézu o neexistencii státnych prostriedkov v predmetnom mechanizme financovania. Okrem toho, hoci sa zdá, ze úloha CDC má technickú a úctovnú povahu, rozdelovanie príjmov i urcovanie nákladov v systéme závisia od rozhodnutí prijatých francúzskym státom v podobe dekrétov príslusného ministra. 57. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa domnievam, ze na predlozenú otázku je potrebné odpovedat v tom zmysle, ze na mechanizmus vyplývajúci zo zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení sa vztahuje pojem intervencia zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. IV - O návrhu na casové obmedzenie úcinkov 58. Pokial by Súdny dvor rozhodol, ze taký spôsob financovania, aký stanovuje vnútrostátna právna úprava, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, predstavuje intervenciu prostredníctvom státnych prostriedkov, francúzska vláda navrhuje, aby Súdny dvor casovo obmedzil úcinky svojho rozsudku. Táto vláda na pojednávaní uviedla, ze podla jej názoru vnútrostátny súd povazuje dalsie podmienky pojmu státna pomoc za splnené, z coho vyplýva kvalifikácia sporného systému ako státnej pomoci, ktorá sa bude povazovat za nezákonnú vzhladom na to, ze nebola oznámená Komisii. 59. Na úvod chcem uviest, ze tento návrh na casové obmedzenie úcinkov rozsudku Súdneho dvora povazujem za nedôvodný z dvoch dôvodov. 60. Po prvé uvedenému návrhu nemozno vyhoviet z hladiska rozsahu pôsobnosti prejudiciálnej otázky, kedze Súdny dvor má v prejednávanej veci rozhodnút len o jednom prvku pojmu státna pomoc. 61. Je pravda, ze Conseil d'État podla vsetkého analyzovala kritériá vymedzené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Prípadný záver vnútrostátneho súdu v súvislosti s kvalifikáciou opatrenia ako státnej pomoci vsak predstavuje len jeden aspekt komplexného postupu kontroly státnej pomoci. 62. Okrem toho podla môjho názoru zo spisu vyplýva, ze Conseil d'État nerozhodla o problematike sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. 63. V tomto ohlade treba pripomenút, ze pokial ide o kontrolu dodrziavania povinností stanovených v clánkoch 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ zo strany clenských státov, je potrebné zohladnit navzájom sa doplnujúce rozdielne úlohy, ktoré plnia vnútrostátne súdy a Komisia. ( [56]56 ) Posudzovanie zlucitelnosti patrí do výlucnej právomoci Komisie a podlieha pritom preskúmaniu Súdnym dvorom, kým vnútrostátne súdy zabezpecujú ochranu práv jednotlivca v prípade porusenia povinnosti vopred oznamovat státnu pomoc Komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Z tohto dôvodu vnútrostátny súd môze vykladat pojem pomoc. ( [57]57 ) 64. Vnútrostátne súdy totiz v zásade musia vyhoviet návrhom na vrátenie pomoci poskytnutej v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. ( [58]58 ) Musia teda zabezpecit, aby doslo k vyvodeniu vsetkých dôsledkov z porusenia clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ v súlade s ich vnútrostátnym právom, a to tak v súvislosti s platnostou aktov na vykonanie opatrení pomoci, ako aj v súvislosti s vymáhaním financných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením. ( [59]59 ) 65. Treba vsak zdôraznit, ze pokial Conseil d'État konstatuje, ze na systém vyplývajúci zo zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení sa vztahuje pojem státna pomoc, nie je vylúcené kladné rozhodnutie Komisie v prípade preskúmania schémy pomoci po jej oznámení. 66. Je vsak jasné, ze konecné rozhodnutie Komisie nemá za následok zosúladenie s predpismi a posteriori v prípade vykonávacích aktov, ktoré boli neplatné vzhladom na to, ze boli prijaté v rozpore so zákazom stanoveným v tomto clánku, lebo inak by bol narusený priamy úcinok clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ. Akýkolvek iný výklad by viedol k zvýhodneniu nedodrzania tohto ustanovenia dotknutým clenským státom a bránil by jeho potrebnému úcinku. ( [60]60 ) 67. Súdny dvor napokon vo veci CELF ( [61]61 ) rozhodol, ze ked sa ziadost zalozená na clánku 108 ods. 3 poslednej vete ZFEÚ preskúmava po tom, co Komisia prijala kladné rozhodnutie, vnútrostátny súd je napriek vyhláseniu dotknutej pomoci za zlucitelnú so spolocným trhom povinný rozhodnút o platnosti vykonávacích aktov a o vrátení priznanej financnej podpory. Právo Únie vsak vnútrostátnemu súdu v takom prípade neukladá povinnost nariadit vrátenie nezákonnej pomoci v celom rozsahu, ( [62]62 ) ale pozaduje, aby príjemcovi zlucitelnej pomoci, ktorá vsak bola uplatnená nezákonným spôsobom, nariadil zaplatenie úrokov za obdobie nezákonnosti. ( [63]63 ) 68. Po druhé chcem pripomenút, ze výklad, ktorý Súdny dvor dáva pravidlu práva Únie pri výkone svojej právomoci podla clánku 267 ZFEÚ, objasnuje a spresnuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa musí alebo by sa malo chápat a uplatnovat od okamihu, ked nadobudlo úcinnost. Z toho vyplýva, ze takto vykladané pravidlo môze a má byt uplatnované súdom, a to aj na právne vztahy, ktoré vznikli a boli zalozené pred vydaním rozsudku týkajúceho sa ziadosti o výklad, ak sú okrem toho splnené podmienky, ktoré umoznujú predlozit príslusnému súdu spor týkajúci sa uplatnovania tohto pravidla. ( [64]64 ) 69. Súdny dvor môze iba úplne výnimocne pri uplatnovaní vseobecnej zásady právnej istoty, ktorá je vlastná právnemu poriadku Únie, pristúpit k obmedzeniu moznosti vsetkých dotknutých osôb dovolávat sa ustanovenia, ktoré vylozil, aby sa spochybnili právne vztahy, ktoré vznikli v dobrej viere. Na rozhodnutie o takom obmedzení je nevyhnutné, aby boli splnené dve podstatné kritériá, a to dobrá viera dotknutých osôb a riziko váznych tazkostí. ( [65]65 ) 70. Konkrétne sa Súdny dvor k takémuto rieseniu uchyloval len za presne stanovených okolností, a to najmä vtedy, ked existovalo riziko váznych ekonomických dôsledkov predovsetkým vzhladom na velký pocet právnych vztahov, ktoré vznikli v dobrej viere na základe právnej úpravy, ktorá sa oprávnene povazovala za platnú, a ked sa zdalo, ze jednotlivci a vnútrostátne orgány boli nabádaní k správaniu, ktoré nie je v súlade s právom Únie, z dôvodu váznej a objektívnej neistoty týkajúcej sa dosahu ustanovení práva Únie, ku ktorej prípadne prispelo i samotné správanie iných clenských státov alebo Komisie. ( [66]66 ) 71. Hoci by som hypoteticky mohol vychádzat z toho, ze kritérium týkajúce sa velkého poctu právnych vztahov vzniknutých na základe napadnutej právnej úpravy je v prejednávanej veci splnené, ustanovenia práva Únie uplatnitelné v oblasti státnej pomoci, najmä pokial ide o oznamovaciu povinnost v zmysle clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, v nijakom prípade nemozno povazovat za postihnuté akoukolvek neistotou. ( [67]67 ) 72. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol návrh na casové obmedzenie úcinkov svojho rozsudku. V - Návrh 73. So zretelom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku polozenú zo strany Conseil d'État takto: Na taký mechanizmus financovania povinnosti nákupu elektrickej energie vyrábanej v zariadeniach vyuzívajúcich mechanickú veternú energiu, aký vyplýva zo zákona c. 2000-108 z 10. februára 2000 o modernizácii a rozvoji verejnej sluzby v oblasti elektrickej energie v znení zmien a doplnení, ktorý je zalozený na výbere poplatku od vsetkých konecných spotrebitelov elektrickej energie na území státu, sa vztahuje pojem intervencia zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. __________________________________________________________________ ( [68]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [69]2 ) Výnos ministre de l'Écologie, de l'Énergie, du Développement durable et de l'Aménagement du territoire (minister ekológie, energetiky, udrzatelného rozvoja a územného plánovania) zo 17. novembra 2008 doplnený výnosom ministre de l'Économie, de l'Industrie et de l'Emploi (minister hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti) z 23. decembra 2008 (JORF c. 290 z 13. decembra 2008, s. 19032). ( [70]3 ) Právne základy predmetného mechanizmu postupne vyplývajú zo zákona c. 2000-108 z 10. februára 2000 o modernizácii a rozvoji verejnej sluzby v oblasti elektrickej energie (JORF c. 35 z 11. februára 2000, s. 2143). Podla clánku 10 uvedeného zákona dekrét c. 2001-410 (JORF c. 110 z 12. mája 2001, s. 7543) najmä oprávnuje svojím clánkom 8 príslusných ministrov na stanovenie nákupných taríf elektrickej energie; uvedení ministri teda prijali sporné výnosy. ( [71]4 ) Zákon c. 2000-108 bol zmenený a doplnený najmä zákonom c. 2003-8 z 3. januára 2003 (JORF zo 4. januára 2003, s. 265) a zákonom c. 2005-781 z 13. júla 2005 (JORF c. 163 zo 14. júla 2005, s. 11570). ( [72]5 ) Pozri najmä rozsudky z 2. februára 1988, van der Kooy a i./Komisia ([73]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219), ktorý sa týka preferencnej tarify zemného plynu uplatnovanej v Holandsku pre záhradníctvo vo vykurovaných skleníkoch; z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig ([74]78/76, Zb. s. 595), ktorý sa týka uplatnovania státnej politiky podpory národného polnohospodárstva, lesného hospodárstva a potravinárskeho priemyslu; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([75]C-482/99, Zb. s. I-4397), nazývaný Stardust Marine, ktorý sa týka odvetvia textilného a odevného priemyslu; z 20. novembra 2003, GEMO ([76]C-26/01, Zb. s. I-13769), ktorý sa týka systému financovania verejnej sluzby v oblasti kafilérií danou z nákupu mäsa, a zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i. ([77]C-206/06, Zb. s. I-5497), ktorý sa týka mechanizmu financovania uviaznutých nákladov na trhu s elektrickou energiou v Holandsku. ( [78]6 ) Rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia ([79]173/73, Zb. s. 709). ( [80]7 ) Rozsudok z 13. marca 2001 ([81]C-379/98, Zb. s. I-2099), ktorý sa týka povinnosti súkromných podnikov nakupovat elektrickú energiu z obnovitelných zdrojov; pozri tiez rozsudky z 15. júla 2004, Pearle a i. ([82]C-45/02, Zb. s. I-7139), ktorý sa týka financovania reklamnej kampane, o ktorej rozhodli clenovia profesijnej organizácie a z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE (C-677/11), ktorý sa týka rozhodnutia, ktorým vnútrostátny orgán rozsíril na vsetkých clenov státom uznanej medziodborovej organizácie uplatnovanie dohody zavádzajúcej povinný príspevok urcený na financovanie cinností propagácie a obrany záujmov dotknutého odvetvia. ( [83]8 ) Pozri bod 166 návrhov prednesených vo veci Preussen Elektra, uz citované. ( [84]9 ) Ktorá je vymedzená v clánku 10-1 zákona c. 2000-108 (zrusený) bez obmedzenia výkonu. ( [85]10 ) Ktoré vyplývajú najmä z dekrétu c. 410-2001 z 10. mája 2001 a z výnosov prijatých na základe clánku 8 tohto dekrétu, medzi ktoré patria aj výnosy, ktoré sú predmetom tohto konania. ( [86]11 ) Cize distribucné spolocnosti so zmiesaným vlastníctvom, v ktorých stát alebo verejné samosprávy vlastnia väcsinu, podniky zriadené miestnymi samosprávami, druzstvá pouzívatelov a spolocnosti spolocného polnohospodárskeho záujmu, ktoré sú koncesionármi elektrickej energie a sú vymedzené v clánku 23 zákona z 8. apríla 1946 o zostátnení elektrickej energie a plynu (zrusený). ( [87]12 ) Zásady, ktorými sa riadi urcovanie nákupnej tarify elektrickej energie, sú uvedené v clánku 10 zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení. Táto kúpna zmluva mala v roku 2008 trvanie 15 alebo 20 rokov, pricom oprávnené zariadenia ju mohli vyuzit len raz (pozri sporné výnosy). ( [88]13 ) Podla clánku 5 zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení výska príspevku, ktorý za kazdé odberné miesto platia konecní spotrebitelia uvedení v clánku 22 ods. I prvom pododseku, nesmie prekrocit 500000 eur a príspevok vztahujúci sa na kazdú kilowatthodinu nesmie prekrocit 7 % predajnej tarify za kilowatthodinu mimo predplateného mnozstva a bez DPH, co zodpovedá predplatenému výkonu 6 kWh bez zohladnenia strát a rozdielnych casových taríf. ( [89]14 ) Rozhodnutie c. 237466 z 21. mája 2003, UNIDEN. ( [90]15 ) Ktorého vstup do konania ako vedlajsieho úcastníka povolil vnútrostátny súd vzhladom na jeho záujem na zachovaní sporných výnosov. ( [91]16 ) Rozsudok z 24. júla 2003 ([92]C-280/00, Zb. s. I-7747). ( [93]17 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrusení smernice 96/92/ES ([94]Ú. v. EÚ L 176, s. 37; Mim. vyd. 12/002, s. 211), ktorá bola zrusená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou ([95]Ú. v. EÚ L 211, s. 55). ( [96]18 ) Rozsudok z 21. júna 2007, Omni Metal Service ([97]C-259/05, Zb. s. I-4945, bod 15). ( [98]19 ) Rozsudok z 8. marca 2007, Campina ([99]C-45/06, Zb. s. I-2089, bod 30). ( [100]20 ) Pozri okrem iných aj rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post ([101]C-399/08 P, Zb. s. I-7831, bod 38). ( [102]21 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 17. novembra 2009, Presidente del Consiglio dei Ministri ([103]C-169/08, Zb. s. I-10821, bod 52 a citovanú judikatúru). ( [104]22 ) Rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia ([105]C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 11); GEMO (uz citovaný, bod 24) a Pearle a i. (uz citovaný, bod 35 a citovaná judikatúra). ( [106]23 ) Rozsudok Stardust Marine (uz citovaný, bod 24). ( [107]24 ) Rozsudok zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia ([108]248/84, Zb. s. 4013, body 17 a 18). ( [109]25 ) Rozsudok Steinike & Weinlig (uz citovaný, bod 21). ( [110]26 ) Rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia ([111]C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 12) a Taliansko/Komisia ([112]C-305/89, Zb. s. I-1603, bod 14). Pozri DONY, M.: Contrôle des aides d'État, Éditions de l'Université de Bruxelles, 2006, 3. vyd., s. 26 a nasl. ( [113]27 ) Rozsudok Stardust Marine (uz citovaný, bod 52): Samotná skutocnost, ze verejný podnik podlieha státnej kontrole, nestací na pripísanie opatrení tohto podniku státu, ako je to v prípade uvedených opatrení financnej podpory. Je este potrebné skúmat, ci sa má vychádzat z toho, ze verejné orgány sa urcitým spôsobom zúcastnili na prijatí týchto opatrení. ( [114]28 ) Rozsudky z 30. januára 1985, Komisia/Francúzsko ([115]290/83, Zb. s. 439), a zo 17. marca 1993, Sloman Neptun ([116]C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 19). ( [117]29 ) Rozsudok z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia ([118]C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 52). ( [119]30 ) Pocas obdobia rokov 2000 az 2003 tieto príspevky platili subjekty dodávajúce elektrickú energiu konecným spotrebitelom usadeným vo Francúzsku, samovýrobcovia, ako aj konecní spotrebitelia, ktorí elektrickú energiu dovázali alebo nakupovali v rámci Spolocenstva. ( [120]31 ) Pozri rozsudok Stardust Marine (uz citovaný, bod 37). ( [121]32 ) CRE je národný regulacný úrad v zmysle clánku 23 smernice 2003/54, podla ktorého clenské státy musia poverit jeden alebo viacero príslusných orgánov funkciou regulacných úradov. Tieto úrady sú plne nezávislé od záujmov elektroenergetického priemyslu. Kedze vsak zákon stanovuje zvýsenie obmedzené hornou hranicou v prípade neexistencie ministerského výnosu, zdá sa, ze úloha CRE je tým ovplyvnená. ( [122]33 ) Pozri a contrario rozsudok Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE (uz citovaný, bod 32). ( [123]34 ) Je pravda, ze clánkom 4 uznesenia c. 2011-504 z 9. mája 2011 bol zrusený clánok 41 zákona c. 2000-108 v znení zmien a doplnení. Podla clánku 6 uvedeného uznesenia vsak zrusenie este nenadobudlo úcinnost. ( [124]35 ) Rozsudok Taliansko/Komisia, 173/73 (uz citovaný, bod 35). ( [125]36 ) Pozri bod 90 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE (uz citované). ( [126]37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Taliansko/Komisia (173/73, uz citovaný, body 33 az 35) a Steinike & Weinlig (uz citovaný, bod 22). ( [127]38 ) Rozsudok Essent Netwerk Noord a i. (uz citovaný, body 68 az 70). ( [128]39 ) Pokial ide o podrobný opis CDC, pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, Air France/Komisia ([129]T-358/94, Zb. s. II-2109). ( [130]40 ) Pozri a contrario rozsudok Pearle a i. (uz citovaný, bod 36). ( [131]41 ) Na porovnanie pripomínam, ze najmä v uz citovanej veci Van de Kooy a i. úcastníci konania pred Súdnym dvorom tvrdili, ze spolocnost, ktorá stanovila tarifu spôsobilú predstavovat státnu pomoc, je súkromnoprávnou spolocnostou, v ktorej holandský stát vlastní len 50 % kapitálu, a na druhej strane, ze tarifa je výsledkom súkromnoprávnej dohody uzatvorenej medzi rozlicnými subjektmi, na ktorej sa holandský stát nezúcastnuje. Súdny dvor bol teda nútený preskúmat uvedené skutocnosti, na základe ktorých napokon konstatoval, ze stát sa na stanovení spornej tarify plne zúcastnil. ( [132]42 ) Rozsudok Essent Netwerk Noord a i. (uz citovaný, bod 72). ( [133]43 ) Pozri tiez bod 110 návrhov prednesených vo veci Essent Netwerk Noord a i. (uz citované). ( [134]44 ) Pozri bod 76 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát vo veci Pearle a i. (uz citované). ( [135]45 ) Bod 104 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Essent Netwerk Noord a i. (uz citované). ( [136]46 ) Rozsudok (uz citovaný, bod 59). ( [137]47 ) Pozri rozsudok Essent Netwerk Noord a i. (uz citovaný, bod 74). ( [138]48 ) Pozri a contrario rozsudok Pearle a i. (uz citovaný, bod 36). ( [139]49 ) Okrem toho dalsí aspekt, ktorý ilustruje rozdiel medzi oboma mechanizmami, spocíva v zriadení takého subjektu, akým je CDC, ktorá je poverená správou a riadením prostriedkov pochádzajúcich z výberu poplatkov. ( [140]50 ) Vnútorný trh s energiou bol zavedený postupne, najprv smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([141]Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3), ktorá bola nahradená smernicou 2003/54. Pokial ide o ciel pokracovat v liberalizácii vnútorného trhu s elektrickou energiou, bola prijatá smernica 2009/72, ktorou sa zrusila smernica 2003/54. Lehota na jej prebratie uplynula v marci 2011. ( [142]51 ) Uznávam síce, ze smernica 2009/72 nie je na tento spor z casového hladiska uplatnitelná, poukazujem vsak na to, ze podla jej clánku 3 ods. 9 clenské státy zabezpecia, aby dodávatelia elektriny uvádzali na úctoch alebo súcasne zasielaných materiáloch koncovým odberatelom podiel kazdého zdroja energie na celkovom palivovom mixe dodávatela. ( [143]52 ) Pozri bod 66 návrhov prednesených vo veci Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE (uz citované). ( [144]53 ) Pozri rozsudok Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE (uz citovaný, bod 32). ( [145]54 ) Rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia ([146]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, body 84 a 85, ako aj citovaná judikatúra). ( [147]55 ) Pozri v tomto smere bod 162 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Preussen Elektra (uz citované). ( [148]56 ) Ako ich pripomenul Súdny dvor vo svojom rozsudku z 11. júla 1996, SFEI a i. ([149]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 41 a nasl.). ( [150]57 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok SFEI a i. (uz citovaný, body 49 az 51). ( [151]58 ) Pozri najmä rozsudok SFEI a i. (uz citovaný, bod 70). ( [152]59 ) Rozsudok SFEI a i., (uz citovaný, bod 40), ako aj rozsudky z 21. októbra 2003, Van Calster a i. ([153]C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 64), a z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich ([154]C-368/04, Zb. s. I-9957, bod 47). ( [155]60 ) Rozsudok Van Calster (uz citovaný, bod 63). ( [156]61 ) Rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication ([157]C-199/06, Zb. s. I-469). ( [158]62 ) Tamze, bod 46. ( [159]63 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky SFEI a i. (uz citovaný, bod 75) a Transalpine Ölleitung in Österreich (uz citovaný, bod 56). Súdny dvor vsak uviedol, ze v rámci svojho vnútrostátneho práva môze vnútrostátny súd v prípade potreby nariadit okrem toho vymáhanie vrátenia nezákonnej pomoci bez toho, aby bolo dotknuté právo clenského státu na neskorsie opätovné poskytnutie tejto pomoci. Takisto môze vyhoviet návrhom na náhradu skôd spôsobených nezákonnou povahou pomoci. ( [160]64 ) Pozri najmä rozsudky z 3. októbra 2002, Barreira Pérez ([161]C-347/00, Zb. s. I-8191, bod 44); zo 17. februára 2005, Linneweber a Akritidis ([162]C-453/02 a C-462/02, Zb. s. I-1131, bod 41), a zo 6. marca 2007, Meilicke a i. ([163]C-292/04, Zb. s. I-1835, bod 34). ( [164]65 ) Pozri najmä rozsudky z 10. januára 2006, Skov a Bilka ([165]C-402/03, Zb. s. I-199, bod 51), a z 3. júna 2010, Kalincev ([166]C-2/09, Zb. s. I-4939, bod 50). ( [167]66 ) Pozri najmä rozsudky z 27. apríla 2006, Richards ([168]C-423/04, Zb. s. I-3585, bod 42); Kalincev (uz citovaný, bod 51) a z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC (C-338/11 az C-347/11, body 59 a 60). ( [169]67 ) V tomto smere chcem poukázat na ustálený administratívny postup uvedený v pripomienkach Komisie, ktorá za posledných desat rokov preskúmala velký pocet porovnatelných systémov podpory v dalsích clenských státoch. Pozri okrem iných napríklad aj konecné rozhodnutie prijaté po formálnom preskúmaní, rozhodnutie Komisie 2007/580/ES z 24. apríla 2007 o schéme státnej pomoci, ktorú vykonáva Slovinsko v rámci svojich právnych predpisov o kvalifikovaných výrobcoch energie - státna pomoc C 7/2005 ([170]Ú. v. EÚ L 219, s. 9, odôvodnenia 66 az 78); a ako príklad rozhodnutia nevzniest námietky rozhodnutie z 2. júla 2009 - N 143/2009 - Cyprus - Aid scheme to encourage electricity generation from large commercial wind, solar, photovoltaic systems and biomass [C(2009)5398]. References 1. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#t-ECR_62012CC0262_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0001 69. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0002 70. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0003 71. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0004 72. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0005 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0026&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0206&locale=SK 78. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0006 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0007 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0045&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0008 84. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0009 85. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0010 86. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0011 87. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0012 88. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0013 89. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0014 90. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0015 91. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0016 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 93. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0017 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:176:TOC 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:211:TOC 96. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0018 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0259&locale=SK 98. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0019 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0045&locale=SK 100. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0020 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0399&locale=SK 102. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0021 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0169&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0022 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 106. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0023 107. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0024 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0248&locale=SK 109. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0025 110. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0026 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0305&locale=SK 113. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0027 114. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0028 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0290&locale=SK 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0072&locale=SK 117. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0029 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0278&locale=SK 119. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0030 120. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0031 121. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0032 122. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0033 123. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0034 124. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0035 125. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0036 126. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0037 127. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0038 128. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0039 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0358&locale=SK 130. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0040 131. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0041 132. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0042 133. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0043 134. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0044 135. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0045 136. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0046 137. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0047 138. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0048 139. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0049 140. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0050 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:027:TOC 142. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0051 143. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0052 144. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0053 145. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0054 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 147. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0055 148. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0056 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 150. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0057 151. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0058 152. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0059 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0261&locale=SK 154. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0368&locale=SK 155. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0060 156. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0061 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0199&locale=SK 158. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0062 159. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0063 160. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0064 161. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0347&locale=SK 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0453&locale=SK 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0292&locale=SK 164. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0065 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0402&locale=SK 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0002&locale=SK 167. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0066 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0423&locale=SK 169. file:///tmp/lynxXXXXjzzrQp/L92487-376TMP.html#c-ECR_62012CC0262_SK_01-E0067 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:219:TOC