NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 19. decembra 2013 ( [1]1 ) Vec C-224/12 P Európska komisia proti Holandskému královstvu a ING Groep NV "Odvolanie -- Státna pomoc banke pozostávajúca z kapitálovej injekcie výmenou za cenné papiere -- Zmeny podmienok, ktorými sa riadi protihodnota a spätné odkúpenie cenných papierov -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom pod podmienkou splnenia záväzkov -- Uplatnenie kritéria súkromného investora" 1. Týmto odvolaním napáda Komisia rozsudok Vseobecného súdu ( [2]2 ), ktorým sa ciastocne rusí rozhodnutie ( [3]3 ) týkajúce sa pomoci, ktorú poskytol Holandský stát banke ING Groep NV (dalej len "ING"). Toto rozhodnutie okrem iného vyhlásilo, ze pomoc na restrukturalizáciu vo forme kapitálovej injekcie výmenou za cenné papiere za osobitných podmienok splácania bude státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz clánok 107 ods. 1 ZFEÚ), ktorá sa vsak bude povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom "pod" urcitými podmienkami splnenia záväzkov zo strany ING a státu. 2. Hlavná otázka sa týka uplatnenia kritéria súkromného investora (teda v podstate toho, ci podnik, ktorý je príjemcom pomoci, mohol získat od súkromného investora, pôsobiaceho za bezných trhových podmienok, rovnaké výhody ako tie, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom státnych zdrojov) ( [4]4 ) na zmenu podmienok splácania státnej pomoci. Spochybnené je tiez posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa uslého zisku státu v dôsledku zmeny podmienok splácania. Dalsie otázky sa týkajú dôsledkov zrusenia rozhodnutia o existencii státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Akým spôsobom toto zrusenie ovplyvnuje ostatné casti napadnutého rozhodnutia, najmä záväzky poskytnuté ING a holandským státom? Pomoc a napadnuté rozhodnutie 3. Rozhodnutím z 12. novembra 2008 (dalej len "pôvodné rozhodnutie") Komisia schválila núdzovú rekapitalizáciu, v rámci ktorej Holandsko upísalo emisiu cenných papierov vo výske 10 miliárd eur ING (dalej len "kapitálová injekcia"). Podla pôvodných podmienok si ING mohla vybrat medzi spätným odkúpením cenných papierov, a to po 15 eur kazdý cenný papier (co predstavovalo o 50 % viac ako ich emisný kurz), alebo po troch rokoch ich previest na kmenové akcie. V druhom prípade by sa Holandsko mohlo rozhodnút pre spätné odkúpenie cenných papierov od ING po 10 eur za cenný papier s pripocítaním vzniknutých úrokov. Kupón (vyplatenie úrokov) z cenných papierov sa mal vyplatit státu len v prípade, ak by ING vyplatila dividendy z kmenových akcií. Komisia rozhodla, ze kapitálová injekcia predstavovala státnu pomoc pre ING, a docasne ju schválila. V prípade, ze by bol restrukturalizacný plán predlozený Komisii do siestich mesiacov, schválenie by sa automaticky predlzilo do rozhodnutia Komisie o tomto pláne. Pôvodné rozhodnutie zohladnilo urcité záväzky stanovené Holandskom, okrem iného to, ze rast súvahy ING bude obmedzený. 4. Komisia 31. marca 2009 oznámila Holandsku svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania" ( [5]5 )), pretoze pochybovala o súlade úveru krytého "nelikvidnými aktívami" pre ING (dalej len "IABF") so vseobecnými zásadami o opatreniach týkajúcich sa znehodnotených aktív. ( [6]6 ) Toto opatrenie vsak bolo schválené na obdobie siestich mesiacov. Dalej bolo uvedené, ze Holandsko sa zaviazalo predlozit restrukturalizacný plán zahrnajúci kapitálovú injekciu a IABF. 5. Holandsko predlozilo tento plán 12. mája 2009. Po stretnutiach s Komisiou bol dna 22. októbra 2009 predlozený revidovaný plán. Revidovaný plán zahrnal, na jednej strane, záväzky týkajúce sa realizácie restrukturalizacného plánu a na druhej strane zmenu pôvodných podmienok splácania kapitálovej injekcie, umoznujúcu ING spätne odkúpit az 50 % cenných papierov za ich emisný kurz s pripocítaním vzniknutých úrokov v súvislosti s rocným kupónom 8,5 % a s prémiou, ak cena jej akcie bude vyssia ako 10 eur. V závislosti od cien akcií mohla táto prémia dosahovat minimálne 340 miliónov eur a maximálne 705 miliónov, co zabezpecovalo minimálnu vnútornú návratnost vo výske 15 %. 6. Komisia prijala 18. novembra 2009 napadnuté rozhodnutie, ktoré sa týkalo kapitálovej injekcie, zmeny podmienok splácania, IABF a záruk poskytnutých na základe vnútrostátneho systému ochrany vkladov. 7. Clánok 2 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Pomoc na restrukturalizáciu, ktorú poskytlo Holandsko banke ING, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 zmluvy. Táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom pod podmienkou splnenia záväzkov uvedených v prílohe II. Docasné obmedzenie rastu súvahy uvedené v rozhodnutí Komisie z 12. novembra 2008 týkajúcom sa opatrenia vo forme rekapitalizácie pre ING sa rusí." 8. Príloha II obsahuje 11 skupín záväzkov (v konaniach oznacovaných tiez ako "kompenzacné opatrenia") holandského státu a/alebo ING s cielom odstránit narusenie hospodárskej sútaze spôsobené pomocou na restrukturalizáciu. 9. Komisia vo svojom odôvodnení neuplatnila kritérium súkromného investora na kapitálovú injekciu, zmenu podmienok splácania ani IABF, hoci uplatnila kritérium na ochranu vkladov. Pokial ide o zmenu podmienok splácania, zastávala názor, ze ING mala predtým zaplatit prémiu vo výske 2,5 miliardy eur, ale tým, ze teraz mala zaplatit v rozpätí 340 miliónov eur a 705 miliónov eur, jej bola poskytnutá dodatocná výhoda v rozpätí 1,79 miliardy eur a 2,2 miliardy eur. ( [7]7 ) Napadnutý rozsudok 10. Holandsko a ING spochybnili napadnuté rozhodnutie pred Vseobecným súdom. 11. Vo veci T-29/10 Holandsko navrhovalo zrusit "clánok 2 prvý odsek napadnutého rozhodnutia, ktorý je okrem iného zalozený na konstatovaní uvedenom v odôvodnení c. 98 uvedeného rozhodnutia, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie predstavuje pre ING dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur". 12. Vo veci T-33/10 ING, podporovaná holandskou centrálnou bankou De Nederlandsche Bank NV (dalej len "DNB"), navrhovala, aby Vseobecný súd predovsetkým "zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa domnieva, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie predstavuje dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur". 13. Vseobecný súd spojil veci a zrusil "clánok 2 prvý odsek [napadnutého rozhodnutia], clánok 2 druhý odsek tohto rozhodnutia a prílohu II tohto rozhodnutia". Jeho príslusné odôvodnenie, uvedené v bodoch 95 az 160 napadnutého rozsudku, mozno velmi strucne zhrnút nasledujúcim spôsobom. 14. Zmena podmienok splácania, podla ktorej Holandsko získalo zarucenú návratnost, ktorá mu nebola poskytnutá za pôvodných podmienok, by sa mala posudzovat na základe kritéria súkromného investora. Komisia neuplatnila kritérium na túto situáciu a ignorovala rôzne dostupné správy týkajúce sa predpokladanej návratnosti a správania súkromného investora. Jej argumenty, ze ING bola povinná spätne odkúpit cenné papiere za pôvodných podmienok, boli nepresvedcivé. 15. V kazdom prípade Komisia nezohladnila vyplácanie kupónov, ktoré sa po zmene podmienok stalo povinným. Výska kazdej pomoci preto mala byt znízená v pomere k hodnote kupónu. 16. Komisia sa teda dopustila nesprávneho výpoctu výsky státnej pomoci spojenej so zmenou podmienok splácania. Ak by sa zohladnila zmenená protihodnota, mohlo to mat vplyv na posúdenie klasifikácie ako pomoci a zlucitelnosti so spolocným trhom, najmä na posúdenie príspevku ING alebo na opatrenia urcené na nápravu narusenia hospodárskej sútaze. 17. Pomoc na restrukturalizáciu klasifikovaná ako státna pomoc v clánku 2 prvom odseku napadnutého rozhodnutia zahrnovala pomoc vyplývajúcu pravdepodobne zo zmeny podmienok splácania, ale nerozlisovala ju od zvysku pomoci. Z tohto dôvodu má byt celý tento prvý odsek zrusený. 18. Komisia analyzovala rozsah kompenzacných opatrení okrem iného aj v zmysle pomoci vyplývajúcej zo zmeny podmienok splácania. V dôsledku svojich chýb uz nemohla tvrdit, ze pomoc na restrukturalizáciu predstavovala významnú hodnotu, na základe ktorej boli posúdené kompenzacné opatrenia. Komisia sa preto dopustila nesprávneho posúdenia, ked tvrdila, ze zmena podmienok splácania viedla k státnej pomoci vo výske priblizne 2 miliárd eur. Protiprávnost tohto rozhodnutia viedla k protiprávnosti clánku 2 druhého odseku napadnutého rozhodnutia a prílohy II tohto rozhodnutia, a to tým, ze zlucitelnost pomoci na restrukturalizáciu závisela na analýze a na záväzkoch, ktoré sa mali posúdit v zmysle pomoci na restrukturalizáciu, ktorá zahrnala dodatocnú pomoc. Odvolanie a konanie pred Súdnym dvorom 19. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, zamietol prvostupnové zaloby a zaviazal Holandské královstvo a ING na náhradu trov konania, -- subsidiárne, aby vrátil vec spät Vseobecnému súdu na preskúmanie a vyhlásil, ze o trovách sa rozhodne neskôr, -- dalej subsidiárne, zrusil clánok 2 tretí odsek napadnutého rozhodnutia a zaviazal Holandské královstvo a ING na náhradu trov odvolacieho konania. 20. Predlozila sest odvolacích dôvodov: -- po prvé, neexistuje ziadna povinnost uplatnit kritérium súkromného investora na zmenu podmienok splácania na opatrenie, ktoré samo osebe predstavuje státnu pomoc, -- po druhé, Vseobecný súd nesprávne ocenil uslý zisk státu vyplývajúci zo zmeny podmienok splácania, -- po tretie, aj ked Komisia nesprávne povazovala zmenu podmienok ako státnu pomoc, Vseobecný súd nebol oprávnený zrusit celý clánok 2 prvý odsek napadnutého rozhodnutia, -- po stvrté, Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze clánok 2 druhý odsek napadnutého rozhodnutia bol nutne protiprávny, pretoze Komisia nesprávne konstatovala, ze zmena podmienok splácania predstavovala státnu pomoc, -- po piate, Vseobecný súd rozhodol ultra petita, ked zrusil clánok 2 druhý odsek napadnutého rozhodnutia a prílohu II tohto rozhodnutia, -- po sieste, subsidiárne, v prípade, ze Vseobecný súd rozhodol správne, ked zrusil clánok 2 prvý a druhý odsek napadnutého rozhodnutia a prílohu II tohto rozhodnutia, nemohol nezrusit clánok 2 tretí odsek. 21. Holandské královstvo zastáva názor, ze vsetkých sest odvolacích dôvodov je neopodstatnených, a navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, -- subsidiárne, vrátil vec Vseobecnému súdu. 22. ING zastáva názor, ze niektoré z odvolacích dôvodov sú úplne alebo ciastocne neprípustné, neúcinné alebo z právneho hladiska bezpredmetné a ze odvolanie ako celok je neopodstatnené. Navrhuje, aby Súdny dvor: -- vyhlásil odvolanie za neprípustné a/alebo ciastocne neúcinné, zamietol ho v celom rozsahu a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, -- subsidiárne, vrátil vec Vseobecnému súdu a vyhlásil, ze o trovách sa rozhodne neskôr. 23. DNB, vedlajsí úcastník v prvostupnovom konaní na podporu ING, navrhuje, aby Súdny dvor zamietol ako nedôvodný prvý a stvrtý odvolací dôvod. 24. Súdny dvor povolil dalsiu sériu vyjadrení obmedzených na prvý odvolací dôvod. Pojednávanie, ktoré sa uskutocnilo 26. septembra 2013, sa sústredilo na prvý a stvrtý odvolací dôvod. Paralelný vývoj 25. Dna 11. mája 2012, v den podania svojho odvolania v prejednávanej veci, prijala Komisia nové rozhodnutie týkajúce sa pomoci na restrukturalizáciu poskytnutú ING ( [8]8 ). V tomto rozhodnutí preskúmala zmenu podmienok splácania v zmysle kritéria súkromného investora a dospela k záveru, ze investor na trhu by nesúhlasil s týmito podmienkami. Komisia preto dospela k záveru, ze zmena predstavovala státnu pomoc, ale na základe urcitých záväzkov ponúknutých Holandskom bola zlucitelná s vnútorným trhom. 26. Toto rozhodnutie bolo napadnuté pred Vseobecným súdom zo strany Holandska a ING okrem iného z dôvodu, ze Komisia sa dopustila nesprávneho uplatnenia kritéria súkromného investora. Návrhy vsak boli neskôr stiahnuté a veci boli vymazané z registra. ( [9]9 ) Prvý odvolací dôvod (uplatnitelnost kritéria súkromného investora) 27. Vseobecný súd v bodoch 95 az 114 odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, ze na to, aby opatrenie mohlo byt klasifikované ako státna pomoc, musí okrem iného priznat prijímajúcemu podniku hospodársku výhodu, ktorú by podnik nebol získal za bezných trhových podmienok. V prípade kapitálovej injekcie je potrebné posúdit, ci by súkromný investor podobnej velkosti ako verejný orgán mohol byt za podobných okolností motivovaný uskutocnit kapitálové vklady v rovnakej výske. V prípade, ak stát po rozhodnutí upísat kapitálový vklad podniku, ktorý podlieha urcitým podmienkam splatenia, súhlasí, aby boli uvedené podmienky zmenené, potom kapitálový vklad, ako aj zmena podmienok splácania predstavujú státnu pomoc, ak stát nekonal ani v jednom prípade ako súkromný investor, pricom by tak v podobnej situácii bol urobil. Komisia sa nemohla vyhnút posúdeniu zmeny podmienok splácania v zmysle kritéria súkromného investora iba preto, lebo kapitálová injekcia sama osebe predstavovala státnu pomoc. Az po takomto posúdení mohla Komisia urcit, ci bola dodatocná výhoda poskytnutá. 28. Vseobecný súd v bodoch 115 az 125 preskúmal analýzu Komisie týkajúcu sa zmeny podmienok splácania a dospel k záveru, ze nesprávne vykladala pojem pomoc, ked neposudzovala skutocnost, ci by stát konajúci ako súkromný investor prijatím tejto zmeny urobil to isté v podobnej situácii, najmä s ohladom na to, ze zmena upravovala predcasné splatenie a poskytla uspokojivú návratnost za trhových podmienok. 29. Vseobecný súd preskúmal v bodoch 126 az 134 pravdepodobnost, ci by ING vyuzila svoju moznost podla pôvodných podmienok splácania odkúpit cenné papiere pocas prvých troch rokov, a to s ohladom na tvrdenie Komisie, ze ING by bola de facto povinná tak urobit, poskytujúc státu výnos vo výske 2,5 miliardy eur, a ze prijatím zmeny podmienok sa stát vzdal svojho práva na takéto príjmy a tým poskytol dalsiu pomoc. Vseobecný súd dospel k záveru, ze ING by vyuzila moznost len v prípade existencie urcitých osobitných okolností, ktoré vsak neboli vôbec preukázané a neboli ani pravdepodobné. 30. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa nesprávne domnieval, ze kritérium súkromného investora sa malo uplatnit na zmenu podmienok splácania. Podstatou jeho argumentov je tvrdenie, ze zmena sa nemohla povazovat za osobitné opatrenie, ktoré by sa posudzovalo samostatne od kapitálovej injekcie. Je nesporné, ze kapitálová injekcia bola opatrením státnej pomoci, ktorého neoddelitelnou súcastou boli pôvodné lehoty splatnosti. Toto opatrenie bolo záväzkom, ktorý bol stát povinný prijat ako orgán verejnej moci, aby sa zabránilo váznemu naruseniu holandského hospodárstva zrútením systémovej národnej banky. Nijaký súkromný investor nemôze byt v takejto pozícii, a preto neexistoval nijaký priestor na uplatnenie kritéria súkromného investora na kapitálovú injekciu - vrátane jej podmienok splácania, ci uz pôvodných, alebo zmenených. Jediným pozadovaným posúdením bolo, ci zmena poskytla ING dodatocnú výhodu. 31. Ostatní úcastníci konania zastávajú v podstate názor, ze zmena podmienok splácania bola oddelená od pôvodnej kapitálovej injekcie. Hned po poskytnutí injekcie sa stát ocitol v postavení, v akom by sa ocitol samotný súkromný investor - majitel cenných papierov. Takýto investor by si mohol pokojne z racionálnych ekonomických dôvodov zelat opätovne rokovat o podmienkach, za akých by mohli byt cenné papiere spätne odkúpené. Bolo tomu tak v prípade holandského státu, ktorý uprednostnil výmenu menej istej, hoci potenciálne vyssej, návratnosti za garantovanú splatnost, ktorá, aj ked je nizsia, predstavovala uspokojivú návratnost investícií. Treba pritom zdôraznit, ze podla ustálenej judikatúry na úcely zistenia, ci zmena podmienok splácania predstavuje státnu pomoc, bolo uplatnenie kritéria súkromného investora nielen mozné, ale priam nutné. 32. ING dalej tvrdí, ze Komisia predkladá neprípustné skutkové tvrdenie, ked uvádza, ze kapitálová injekcia a zmena podmienok splácania sú súcastou série prepojených opatrení. 33. Argument týkajúci sa prípustnosti ma nepresvedcil. Skutocné prepojenia medzi opatreniami nie sú v tomto bode podstatné. Podstatná je právna otázka, ci v zmysle týchto prepojení Vseobecný súd správne rozhodol, ze Komisia mala uplatnit kritérium súkromného investora pri posúdení zmeny podmienok splácania. 34. Rada by som navyse zdôraznila, ze tento odvolací dôvod sa týka len tejto otázky. Nie je nepodstatné, aký by bol výsledok tohto kritéria, ak by sa bol uplatnil. Tento argument zablúdil do urcitej miery do druhej otázky a - v danej miere - by nemal byt zohladnený. Navyse kritérium uplatnila Komisia a námietky smerujúce k spôsobu jeho uplatnenia boli stiahnuté. ( [10]10 ) Tieto okolnosti vsak nezlahcujú potrebu vyriesit spor, ci Vseobecný súd správne rozhodol, ked uviedol, ze kritérium malo byt uplatnené v napadnutom rozhodnutí. 35. Podla môjho názoru existujú dve otázky, ktoré je potrebné zodpovedat pri posudzovaní kritéria súkromného investora: i) mozno zásah státu významným spôsobom porovnat s konaním súkromného investora, ii) ak áno, bol tento zásah posudzovaný na základe okolností, ktoré sú len alebo prinajmensom relevantné v prvom rade pre stát ako orgán verejnej moci, alebo mohol byt rovnaký zásah uskutocnený "za normálnych trhových podmienok súkromným investorom nachádzajúcim sa v situácii co najblizsej situácii státu"? ( [11]11 ) Bod i) sa týka uplatnitelnosti kritéria, bod ii) sa týka jeho uplatnenia. V prejednávanej veci sa zaoberáme samotnou uplatnitelnostou. 36. Komisia má záujem na obmedzení uplatnitelnosti kritéria súkromného investora. Obáva sa, ze ak by sa toto kritérium uplatnovalo systematicky, opatrenie, ktoré by vzhladom na vsetky okolnosti nebolo prijaté racionálnym súkromným investorom, by sa mohlo posudzovat ako splnenie kritéria. ( [12]12 ) Ak je to tak, potom ide o vseobecný problém. Danú vec vsak mozno riesit iba s ohladom na okolnosti kapitálovej injekcie pre ING a zmeny podmienok splácania. 37. Je nesporné, ze pokial ide o samotnú kapitálovú injekciu, neexistovalo ziadne významné porovnanie medzi správaním státu a správaním súkromného investora. Pri "záchrane" systémovej národnej banky v súvislosti s váznou financnou krízou, ktorá vypukla v roku 2008, Holandský stát konal úplne v rámci jeho postavenia najvyssieho orgánu verejnej moci zaoberajúceho sa stabilitou národnej ekonomiky ako celku. Je to jednoducho postavenie, v akom by ziadny súkromný investor nebol ani nemohol byt. Je tiez nesporné, ze kapitálová injekcia, tak ako bola najskôr navrhnutá, sa mala posúdit ako celok vrátane pôvodných podmienok splácania, ktoré boli neoddelitelnou súcastou balíka pomoci. 38. Vynára sa teda otázka, ci zmenené podmienky splácania sa mali posúdit na rovnakom základe ako pôvodné podmienky, alebo ci zmena sa mala vnímat ako samostatné opatrenie. 39. Zastávam názor, ze je mozné uvazovat o dvoch prístupoch: prehodnotenie kapitálovej injekcie ako celku, nahradenie pôvodných podmienok zmenenými podmienkami splácania na úcely opätovného zistenia výsky pomoci; alebo posudzovanie zmeny podmienok ako samostatného opatrenia na úcely zistenia, ci boli státne prostriedky pouzité na poskytnutie prospechu ING, a ak áno, do akej miery. V prvom prístupe by posúdenie podmienok splácania tvorilo neoddelitelnú súcast posúdenia kapitálovej injekcie vykonanej státom ako orgánom verejnej moci a neexistovalo by tam významné porovnanie so správaním súkromného investora. Komisia vsak v skutocnosti uplatnila druhý prístup. To, ci bol tento prístup správny, nie je predmetom prejednávanej veci. Faktom zostáva, ze islo o prístup, ktorý uplatnila Komisia. 40. Za týchto okolností sa mi zdá, ze je pre Komisiu tazké tvrdit, ze zmena podmienok splácania bola neoddelitelná od kapitálovej injekcie a mohla byt posudzovaná len na základe rovnakých kritérií. Zastávam tiez názor, ze ak sa zmena posudzuje ako samostatné opatrenie, zdá sa celkom mozné porovnat správanie státu so správaním súkromného investora. 41. Je pravda, ze pôvodná kapitálová injekcia bola státnou pomocou a ze súkromný investor nemôze byt na základe definície nikdy v postavení poskytujúceho státnu pomoc. Svojou pôvodnou pomocou sa vsak stát stal majitelom cenných papierov, ktoré majú byt odkúpené za presne stanovených podmienok. Súkromný investor by tiez mohol byt v takomto postavení. Nie je podla môjho názoru rozhodujúce, ci hodnota cenných papierov, ktorých majitelom je stát, bola vyssia nez hodnota obvyklá pre akéhokolvek súkromného investora. Nie je podstatnou ani otázka, ci cenné papiere mali neobvyklý charakter, ako to tvrdila Komisia - co je v kazdom prípade skutkovou otázkou spadajúcou mimo rozsahu právomoci tohto Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. Kazdý majitel cenných papierov, v akomkolvek mnozstve a akejkolvek povahy, môze chciet alebo môze súhlasit s tým, aby boli podmienky ich odkúpenia opätovne prerokované. Je preto zmysluplné porovnat správanie státu v tomto ohlade so správaním hypotetického súkromného investora v porovnatelnej situácii. Otázka je podla môjho názoru jednoduchá: "Bolo by rozumné pre súkromného investora, ktorý by bol za rovnakých podmienok z akéhokolvek dôvodu majitelom cenných papierov a ktorý dodrziaval podmienky trhu, aby sa dohodol na rovnakej zmene týchto podmienok?" 42. Zdôraznujem, ze k tomuto názoru som dospela na základe toho, ze ako tomu bolo v tomto prípade, Komisia povazovala zmenu podmienok splácania za osobitné opatrenie, ktoré môze byt posúdené ako pomoc zistitelného prospechu pre ING zo státnych prostriedkov. Hoci nezastávam nijaký názor, pokial ide o to, ci bol tento prístup správny, alebo primeraný, zdá sa mi, ze ak Komisia namiesto toho prehodnotila kapitálovú injekciu ako celok vrátane zmenených podmienok splácania, akékolvek riziko, ktoré som spomínala v bode 36 vyssie, mohlo byt odvrátené, aj keby bolo uplatnené kritérium súkromného investora. Ak kapitálová injekcia ako celok pouzila státne prostriedky, aby poskytla prospech bez primeranej financnej náhrady alebo návratnosti na konkrétne transakcie (ako protiklad medzi vseobecnou pomocou a národnou ekonomikou), pravdepodobne by nesplnala kritérium súkromného investora. Takéto posúdenie vsak nebolo uskutocnené a otázka uplatnitelnosti kritéria za týchto okolností nenastala. V skutocnosti zmena podmienok splácania bola posúdená ako samostatné opatrenie, a preto tam neexistoval dôvod na neuplatnenie kritéria súkromného investora. 43. Z tohto dôvodu by som prvý odvolací dôvod zamietla. Druhý odvolací dôvod (posúdenie uslého zisku) 44. V bodoch 135 az 142 svojho rozsudku Vseobecný súd zastával názor, ze aj keby Komisia mohla dospiet k záveru, ze stát utrpel skodu vo forme uslého zisku, nesprávne stanovila výsku tejto straty. Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze na základe zmenených podmienok splácania vyplatenie kupónu predstavujúceho v case predcasného splatenia úrok prestalo závisiet od vyplatenia dividendy obycajným akcionárom. Komisia si bola vedomá tejto skutocnosti a nebola oprávnená ju nezohladnit. V danom prípade dostal Holandský stát 258,5 milióna eur, ked doslo k predcasnému splateniu dna 21. decembra 2009 - k comu by nebolo doslo za pôvodných podmienok splácania, pretoze ziadne dividendy neboli za rok 2009 vyplatené. Vzhladom na to, ze Komisia nemohla vopred vediet, o akú sumu pôjde, mala preskúmat úcinky, ktoré by platba mohla mat na výsku dodatocnej pomoci uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Výska kazdej straty pre stát bola preto v napadnutom rozhodnutí nadhodnotená o niekolko stoviek miliónov eur, co predstavovalo chybu, ktorá malo za následok neplatnost posúdenia pojmu pomoc zo strany Komisie. 45. Po prvé Komisia uvádza, ze podla pôvodných podmienok splácania, ako ich uviedlo Holandskom, bola ING povinná zaplatit úroky pri kazdom splatení kapitálovej injekcie, a potom Holandsko uviedlo, ze podmienky splácania zostali v revidovanom restrukturalizacnom pláne nezmenené; Komisia teda konala správne, ked neodpocítala úrok v skutocnosti vyplatený v roku 2009. Holandská vláda a ING spochybnujú toto tvrdenie, ale pritom tvrdia, ze ide o faktický argument spadajúci mimo právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. 46. Po druhé Komisia tvrdí, ze úrok, ktorý nebol odpocítaný (maximálne 303 miliónov eur), nemohol mat vplyv na klasifikáciu zmeny podmienok splácania ako pomoci alebo na posúdenie jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, alebo na rozsah záväzkov uskutocnených formou kompenzacných opatrení. Holandská vláda a ING vo svojich odpovediach uvádzajú, ze dotknuté záväzky (v prílohe II napadnutého rozhodnutia) neboli vykonané dobrovolne, ale boli nariadené zo strany Komisie vzhladom na výsku zistenej pomoci. Ak by bola táto suma stanovená správne, rozsah nevyhnutných záväzkov by sa zmenil. 47. Súhlasím s tým, ze tvrdenie, ci zmenené podmienky splácania boli správne opísané v revidovanom restrukturalizacnom pláne, a v rozsahu, v akom sa môzu lísit od pôvodných podmienok, spadá mimo právomoci Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. Vseobecný súd rozhodol, ze dva súbory podmienok sa lísili, pricom Komisia si bola vedomá tejto skutocnosti. Hoci Komisia predlozila odlisnú verziu skutkového stavu, neuvádza, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy. 48. Základným právnym problémom je, ci Vseobecný súd mohol na základe zistených skutocností dospiet k záveru, ze nebolo mozné "vylúcit... zohladnenie" ktoré, ak by Komisia zohladnila dodatocný úrok vyplatený státu, "mohlo mat vplyv" na klasifikáciu zmeny podmienok splácania ako pomoci alebo na posúdenie jej zlucitelnosti s vnútorným trhom alebo s rozsahom kompenzacných opatrení, a vzhladom na posúdenie "týkajúc[e] sa pojmu pomoc" bolo posúdenie Komisie týmto spôsobom postihnuté faktickou chybou. ( [13]13 ) 49. Zo skutkových okolností uvedených v bode 14 a nasl. napadnutého rozsudku je jasné, ze celkovo záväzky, ktoré malo Holandskom a ING na nápravu narusenia hospodárskej sútaze, boli v podstate ulozené Komisiou ako podmienka, aby bola pomoc zlucitelná s vnútorným trhom. Zmena podmienok splácania - ktorých posúdením sa zaoberá toto odvolanie - vsak bola oznámená Komisii az 22. októbra 2009, pricom v napadnutom rozsudku nie je ziadna zmienka o tom, ze by doslo k akejkolvek neskorsej modifikácii záväzkov v zmysle zmeny. Tiez sa mi zdá nejasné, ze rozdiel 303 miliónov eur namiesto celkovej sumy 1,79 miliardy eur az 2,2 miliardy eur (rozdiel priblizne 14 % az 17 %) by mal vplyv na rozhodnutie o tom, ci islo o státnu pomoc, alebo v prípade, ze o státnu pomoc islo, ci bola zlucitelná s vnútorným trhom. Povazujem prinajmensom za pravdepodobné, ze záväzky bolo potrebné preskúmat. 50. Formulácia pouzitá Vseobecným súdom ("nemozno preto vylúcit... zohladnenie", podla ktorého posúdenie "mohlo" byt ovplyvnené zistenou faktickou chybou) sa za týchto okolností nezdá byt neopodstatnená. Bolo vsak "posúdenie pojmu pomoc" týmto neplatné? Vzhladom na to, ze Vseobecný súd nemal právomoc nahradit svoje vlastné posúdenie, zdá sa mi, ze jediný záver, k akému mohol dospiet, je ten, ze Komisia potrebovala vykonat nové posúdenie na základe správneho skutkového základu. 51. Druhý odvolací dôvod by som preto zamietla. Tretí odvolací dôvod (úplné zrusenie clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia) 52. V bodoch 151 az 153 svojho rozsudku Vseobecný súd zastával názor, ze clánok 2 prvý odsek napadnutého rozhodnutia nerozlisoval medzi rôznymi prvkami "restrukturalizacnej pomoci", ktorá predstavovala státnu pomoc, ale ze zahrnal dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliárd eur vyplývajúcu zo zmeny podmienok splácania. Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na chyby, ktoré marili klasifikáciu zmeny ako dodatocnej pomoci má byt daný odsek úplne zrusený. 53. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nebol oprávnený zrusit clánok 2 prvý odsek ako celok. Vzhladom na to, ze klasifikácia iných opatrení nez zmena podmienok splácania (najmä kapitálovej injekcie a IABF) ako státnej pomoci bola nezlucitelná s akoukolvek chybou v klasifikácii zmeny ako takej, zrusenie porusilo zásadu proporcionality. Navyse prvý odsek bol, pokial ide o ostatné opatrenia (uz posúdené v pôvodnom rozhodnutí) cisto potvrdzujúcim aktom a takýto akt nie je mozné napadnút v rámci zaloby o neplatnost. Zrusenie clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia by teda malo byt zmenené v takom rozsahu, v akom sa týka iných opatrení nez zmena podmienok splácania. 54. Holandská vláda a ING poznamenávajú, ze predmetný odsek tvorí jediná veta, v ktorej nijaká cast nemôze byt zrusená, aby sa formálne zachovalo rozhodnutie o státnej pomoci vo vztahu k iným opatreniam nez zmena podmienok splácania. Zrusenie sa vsak musí vykladat v zmysle odôvodnenia Vseobecného súdu, z ktorého jasne vyplýva, ze napadnutá bola len klasifikácia pomoci vyplývajúca zo zmeny podmienok splácania. Navyse zrusenie v skutocnosti obnovilo pôvodné rozhodnutie, v ktorom bola kapitálová injekcia uznaná ako státna pomoc, a dotknutý odsek nebol len "cisto" potvrdzujúci, pretoze bol zalozený na opätovnom preskúmaní skutocností vrátane nových skutocností týkajúcich sa zmenených podmienok. 55. Otázka je do znacnej miery formálna. Je nesporné, ze Vseobecný súd nemal v úmysle zrusit klasifikáciu ako státnej pomoci v napadnutom rozhodnutí ako takú inými opatreniami nez zmenou podmienok splácania, ani netvrdil, ze by tak bol urobil. Otázky, ktoré sa tu vynárajú, sú tieto: aký bol úcinok zrusenia celého clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia; mohol Vseobecný súd po tom, ako dospel k záveru, ze klasifikácia zmeny podmienok splácania ako státnej pomoci bola chybná, postupovat inak? 56. Komisia s ohladom na úcinnost zrusenia správne poznamenáva, ze zaloba o neplatnost podaná proti rozhodnutiu, ktoré len potvrdzuje skorsie rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v lehote na podanie zaloby, je neprípustné. ( [14]14 ) Toto pravidlo, ktoré sa týka prípustnosti zaloby na neplatnost, vsak iba odráza skutocnost, ze skorsie rozhodnutie uz nemôze byt zrusené, a teda zrusenie potvrdzujúceho rozhodnutia nebude mat ziadny vplyv na právne postavenie. V rozsahu, v akom clánok 2 prvý odsek napadnutého rozhodnutia potvrdil skorsie rozhodnutia klasifikujúce opatrenia ako státnu pomoc, jeho zrusenie nebude mat ziadny vplyv na tieto skorsie rozhodnutia. Tento záver sa v kazdom prípade týka rozhodnutí, podla ktorých kapitálová injekcia a IABF predstavovali státnu pomoc. ( [15]15 ) Pokial ide o záruky, situácia je menej jasne uvedená v napadnutom rozhodnutí, ale nenasla som ziadnu zmienku o tom, ze doslo k skorsiemu rozhodnutiu, podla ktorého uz vyplatené záruky predstavujú státnu pomoc. ( [16]16 ) 57. Úplné zrusenie clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia by teda zrejme a) nemalo úcinok na skorsiu klasifikáciu ako státnej pomoci kapitálovej injekcie a IABF, ale b) by zrusilo klasifikáciu ako státnej pomoci v samotnom napadnutom rozhodnutí, nielen pokial ide o zmeny podmienok splácania, ale aj pokial ide o pomoc v rámci systému ochrany vkladov. Klasifikácia neskorsej pomoci vsak nebola spochybnená v prvostupnových konaniach. 58. Pokial ide o moznost Vseobecného súdu postupovat inak, Komisia uvádza príklad, ked Súdny dvor skutocne zrusil porovnatelný odsek v rozhodnutí o státnej pomoci v rozsahu, v akom sa týkal urcitých súm zahrnutých do tohto odseku, ale nie samostatne uvedených v tomto odseku. ( [17]17 ) Súdny dvor rozhodol velmi podobne za porovnatelných okolností o zrusení napríklad rozhodnutia nariadujúceho vrátenie pomoci poskytnutej styrom spolocnostiam, pokial suma vrátane úrokov bola splatená po tom, ako dve z týchto spolocností, ktoré nie sú výslovne uvedené v príslusnom odseku výrokovej casti rozhodnutia, vyhlásili platobnú neschopnost. ( [18]18 ) Nevidím nijaký dôvod, preco by podobný prístup nemal prijat Vseobecný súd v napadnutom rozsudku. 59. Zastávam preto názor, ze tretí odvolací dôvod má byt prijatý v tom rozsahu, ze zrusením clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia Vseobecný súd zrusil výrok v tomto rozhodnutí, podla ktorého záruky získané ING z vnútrostátneho systému ochrany vkladov predstavovali státnu pomoc. Stvrtý odvolací dôvod (následné zrusenie clánku 2 druhého odseku napadnutého rozhodnutia) 60. Vseobecný súd v bodoch 154 az 160 svojho rozsudku povazoval dodatocnú pomoc vyjadrenú zmenami podmienok splácania za neoddelitelnú súcast pomoci na restrukturalizáciu posudzovanú Komisiou. Takáto dodatocná pomoc nemôze byt oddelená od výrokovej casti napadnutého rozhodnutia a od základného preskúmania, akým je "urcenie úrovne záväzkov pozadovanej na umoznenie toho, aby sa pomoc mohla vyhlásit za zlucitelnú". Protiprávnost rozhodnutia o dodatocnej pomoci vo výske priblizne 2 miliárd eur tým nutne spôsobila protiprávnost clánku 2 druhého odseku napadnutého rozhodnutia, uvádzajúc, ze pomoc bola zlucitelná so spolocným trhom "pod podmienkou splnenia záväzkov uvedených v prílohe II" a samotnej prílohy II v rozsahu, v akom pomoc závisela od analýzy a záväzkov, ktorých obsah sa mal posudzovat v zmysle výsky pomoci, ktorý zahrnala dodatocnú pomoc. 61. Komisia v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ked takýto prístup prijal, pretoze záväzky ponúkli ING a holandský stát, a Komisia nemala právomoc ich odmietnut, aj ked isli nad rámec toho, co je potrebné na nápravu narusenia hospodárskej sútaze. Z tohto dôvodu, aj keby Komisia nadhodnotila celkovú výsku pomoci, nemalo to nijaký dosah na ponúknuté a prijaté kompenzacné opatrenia, cize Komisia neodôvodnila zrusenie tých castí napadnutého rozhodnutia, ktoré stanovovali záväzky, v zmysle ktorých mohla byt pomoc vyhlásená za zlucitelnú. Komisia dalej tvrdí, ze vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie nebolo rozhodnutím ukoncujúcim konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 7 nariadenia c. 659/1999, ( [19]19 ) nebola oprávnená stanovit podmienky na jej rozhodnutie podla odseku 4tohto clánku. 62. Ostatní úcastníci konania odkazujú na body 14 az 36 napadnutého rozsudku, ktoré naznacujú, ze Komisia v skutocnosti trvala na pozadovaných záväzkoch, aby mohla povazovat pomoc za zlucitelnú. Vseobecný súd dospel k záveru, ze výska pomoci bola nadhodnotená; pokial by toto posúdenie nebolo chybné, nemusela Komisia trvat na takých závazných záväzkoch, na akých trvala. 63. Najskôr je podla môjho názoru potrebné posúdit skutocnosti týkajúce sa pôvodu záväzkov stanovených v prílohe II napadnutého rozhodnutia, ako boli zistené Vseobecným súdom. V tomto zmysle nepovazujem za relevantné tvrdenie Komisie, ze napadnuté rozhodnutie nebolo rozhodnutím ukoncujúcim konanie vo veci formálneho zistovania. Zálezí na tom, ci - v rozhodnutiach Vseobecného súdu - Komisia skutocne nariadila podmienky záväzkov obsiahnutých v prílohe II napadnutého rozhodnutia; ak áno, nemôze sa jednoducho odvolávat na tvrdenie, ze nemala právomoc prijat mensie záväzky. 64. Vysvetlenie správneho konania v odsekoch 9 az 37 napadnutého rozsudku obsahuje jasné zistenia, ze Komisia opakovane uvádzala opatrenia, ktoré povazovala za potrebné, a uviedla, ze restrukturalizacný plán by nebol prijatý bez týchto opatrení. Vseobecný súd pouzíva pojmy ako "z poziadaviek Komisie" (bod 20), "ako pozadovala Komisia" (bod 29) a "aby vyhovela ocakávaniam Komisie" (bod 31). Naopak, neexistuje tam ziadny náznak akéhokolvek podobného správania zo strany Komisie po oznámení o zmene podmienok splácania z 22. októbra 2009, pricom Súdny dvor nemá právomoc akokolvek rozhodnút o tom, ci medzi týmto dátumom a 6. novembrom 2009, ked sa ukoncili výmeny týkajúce sa návrhu rozhodnutia, boli zmenené akékolvek záväzky v prílohe II, ci uz zo strany Komisie, alebo zo strany ktoréhokolvek úcastníka konania. 65. Vseobecný súd vsak nezakladal svoje rozhodnutie spochybnené Komisiou v tomto odvolacom dôvode na posúdení, ci osobitné záväzky boli potrebné v dôsledku zmeny podmienok splácania. Zastával skôr názor, ze rozsah záväzkov, ktoré bola Komisia ochotná prijat, ako celok, priamo a proporcionálne závisel od výsky pomoci, opät ako celku, a teda zahrnal pomoc vyplývajúcu zo zmeny podmienok splácania, ktorých posúdenie uz bolo podla rozhodnutia Vseobecného súdu postihnuté chybami. Komisia v tejto súvislosti namieta, ze nemala právomoc stanovit rozsah záväzkov, a zastáva názor, ze odôvodnenie Vseobecného súdu je chybné. 66. Zastávam názor, ze predmetné odôvodnenie je naozaj neprimerané, avsak nie z dôvodu predlozeného Komisiou. Jediným záverom, ku ktorému mozno dospiet na základe skutkových zistení uvedených v bode 9 a nasl. napadnutého rozsudku, je, ze rozsah záväzkov, ktoré bola Komisia ochotná prijat, bol stanovený pred 20. októbrom 2009. Oznámenie o zmene podmienok splácania po tomto dátume z tohto dôvodu neovplyvnilo uvedené záväzky. Vseobecný súd preto nemal ziadny dôvod na zrusenie castí napadnutého rozhodnutia, v dôsledku ktorých bolo rozhodnutie o zlucitelnosti podmienené týmito záväzkami. Ak by Komisia spochybnila túto cast napadnutého rozsudku z týchto dôvodov, v takom prípade by som bola pripravená to podporit. 67. Odvolací dôvod Komisie vsak musí byt postavený na jej tvrdení, alebo spadat do jej tvrdenia, ze nemala ziadnu právomoc ovplyvnit záväzky, ktoré dobrovolne prijal clenský stát a banka, co neodporuje skutkovým zisteniam Vseobecného súdu. Vzhladom na to, ze Komisia nenamietala, ze skutocnosti boli skreslené, zastávam názor, ze daný odvolací dôvod má byt zamietnutý. Piaty odvolací dôvod (zrusenie clánku 2 druhého odseku napadnutého rozhodnutia ultra petita ) 68. Vseobecný súd v bodoch 64 a 66 svojho rozsudku stanovil návrhy predlozené zalobcami. Holandské královstvo navrhovalo "zrusi[t] clánok 2 prvý odsek napadnutého rozhodnutia, ktorý je okrem iného zalozený na konstatovaní uvedenom v odôvodnení 98 uvedeného rozhodnutia, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie odsúhlasená holandskými orgánmi predstavuje pre ING dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur"; ING predlozila tri návrhy, z ktorých Vseobecný súd preskúmal len prvý: zrusenie napadnutého rozhodnutia "v rozsahu, v akom sa domnieva, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie predstavuje dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliárd eur". 69. Vseobecný súd vo výrokovej casti rozsudku zrusil clánok 2 prvý a druhý odsek napadnutého rozhodnutia a jeho prílohu II. 70. Komisia tvrdí, ze zrusením clánku 2 druhého odseku napadnutého rozhodnutia a jeho prílohy II Vseobecný súd prekrocil svoju právomoc, porusil zásadu, ze predmet sporu je vymedzený úcastníkmi konania, rozhodol ultra petita, a dopustil sa porusenia postupu, ktorým nepriaznivo ovplyvnil záujmy Komisie. Navrhované zrusenie, ktoré bolo preskúmané týmto súdom, sa obmedzilo na clánok 2 prvý odsek, a nic v znení návrhov (najmä slovné spojenie "okrem iného") alebo v odpovediach úcastníkov konania na písomné otázky polozené Vseobecným súdom pred pojednávaním to nemohlo rozsírit na ostatné casti napadnutého rozhodnutia. 71. Holandská vláda uvádza, ze po tom, ako bol zrusený clánok 2 prvý odsek napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie, ze pomoc na restrukturalizáciu predstavovala státnu pomoc), rozhodnutie v druhom odseku (ze pomoc bola zlucitelná "pod podmienkou splnenia záväzkov uvedených v prílohe II") sa stalo bezpredmetné, rovnako ako dané záväzky; Vseobecný súd preto nerozhodol ultra petita o zrusení týchto castí napadnutého rozhodnutia v reakcii na návrh na zrusenie clánku 2 prvého odseku. ING tvrdí, ze odvolací dôvod je neprípustný, pretoze Komisia nespochybnila v prvostupnovom konaní jasnost a presnost návrhov. Obidvaja úcastníci konania tvrdia, ze v druhej casti ich zalobného návrhu (návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia "v rozsahu, v akom Komisia podmienila schválenie pomoci prijatím zákazov vedúceho postavenia pri stanovovaní cien, ako je uvedené v rozhodnutí a v jeho prílohe II") ING navrhovala zrusenie clánku 2 druhého odseku. 72. Nemôzem súhlasit s námietkou ING týkajúcou sa prípustnosti tohto odvolacieho dôvodu. Je jasné, ze az po rozhodnutí Vseobecného súdu je mozné nastolit otázku, ci rozhodol ultra petita. 73. V podstate súhlasím s tvrdením holandskej vlády. Zrusenie rozhodnutia, na základe ktorého pomoc na restrukturalizáciu predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES - a bola teda v zásade koncepcne nezlucitelná so spolocným trhom -, znamená, ze nebola viac státnou pomocou, a teda uz nebola nezlucitelná. Treba pritom zdôraznit, ze rozhodnutie, na základe ktorého nebola pomoc zlucitelná so spolocným trhom pod podmienkou urcitých záväzkov, nemôze obstát, pretoze by to znamenalo, ze pozadované záväzky boli stanovené vo vztahu k pomoci, ktorá uz bola zlucitelná s týmito záväzkami. V dôsledku toho zrusenie clánku 2 druhého odseku napadnutého rozhodnutia a jeho prílohy II bolo nevyhnutným dôsledkom zrusenia clánku 2 prvého odseku, ako to navrhovali úcastníci konania v návrhoch preskúmaných Vseobecným súdom. 74. Piaty odvolací dôvod by som preto zamietla. Siesty odvolací dôvod (subsidiárne: zachovanie clánku 2 tretieho odseku napadnutého rozhodnutia) 75. Vseobecný súd vo výrokovej casti svojho rozsudku zrusil clánok 2 prvý a druhý odsek napadnutého rozhodnutia (rozhodol, ze pomoc na restrukturalizáciu predstavovala státnu pomoc a ze táto pomoc bola zlucitelná so spolocným trhom, a to pod podmienkou záväzkov uvedených v prílohe II), cím ponechal nedotknutý tretí odsek, ktorý zrusil docasné obmedzenie rastu súvahy ulozené ING. 76. Komisia subsidiárne tvrdí, ze ak by jej predchádzajúce odvolacie dôvody mali byt neúspesné, Vseobecný súd sa tým, ze zrusil clánok 2 prvý a druhý odsek napadnutého rozhodnutia, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nezrusil tiez tretí odsek. 77. Pôvodné rozhodnutie stanovovalo záväzok, ze ING obmedzí rast svojej súvahy s cielom obmedzit narusenie hospodárskej sútaze z kapitálovej injekcie. V zmysle tohto záväzku Komisia rozhodla, ze by mohla docasne schválit kapitálovú injekciu. Clánok 2 tretí odsek napadnutého rozhodnutia zrusil docasné obmedzenia súvahy vyplývajúce z pôvodného rozhodnutia. Rozhodnutie o odstránení týchto obmedzení a rozhodnutie o zlucitelnosti boli zalozené na rovnakej analýze a záväzkoch a tvorili neoddelitelný celok, ktorých neoddelitelnou súcastou bolo odôvodnenie. Ak Vseobecný súd rozhodol správne, ked zrusil túto analýzu a tieto záväzky, ING nemala byt oslobodená od obmedzení súvahy, ktoré sa na nu vztahovali pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Zachovat tretí odsek neporusený mení podstatu rozhodnutia. Vseobecný súd nemohol jeho zrusením postavit ING do lepsej pozície, nez ako tomu bolo pred napadnutým rozhodnutím, ani nemohol nahradit svoje posúdenie posúdením Komisie v pôvodnom rozhodnutí, kde docasne schválila kapitálovú injekciu. 78. Holandská vláda si kladie otázku, ako mohol Vseobecný súd zrusit clánok 2 tretí odsek, ked ziadne takéto zrusenie nebolo navrhnuté. Tretí odsek nestratil svoj úcel po zrusení prvého a druhého odseku. To, ci toto zrusenie malo viest k zruseniu tretieho odseku, si vyzaduje vecné posúdenie, ktoré Vseobecný súd nemohol urobit, pokial o to nebol poziadaný, a ktoré nemôze byt predmetom odvolania pred Súdnym dvorom. Navyse odvolací dôvod sa stal bezpredmetným. Dna 11. mája 2012 Komisia prijala nové rozhodnutie, v ktorom opät stanovila, ze zmena podmienok splácania predstavovala státnu pomoc (ale bez toho, aby stanovila sumu), a schválila pomoc za rovnakých podmienok. ING predkladá podobné argumenty: odvolací dôvod je zjavne neprípustný, pretoze Komisia nepodala takýto návrh v prvostupnovom konaní; a je bezpredmetný v nadväznosti na rozhodnutie z 11. mája 2012. 79. Zastávam názor, ze zrusenie clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia (a spolu s ním ako nevyhnutný dôsledok clánku 2 druhého odseku) malo za následok (ako tvrdila holandská vláda v rámci tretieho odvolacieho dôvodu) obnovenie pôvodného rozhodnutia, v ktorom bola kapitálová injekcia uznaná za státnu pomoc. Napadnutý rozsudok uvádza, ze v tomto rozhodnutí Komisia uviedla, ze ak by bol plán restrukturalizácie predlozený v lehote siestich mesiacov, platnost pôvodného rozhodnutia by sa automaticky predlzila az dovtedy, kým by neprijala rozhodnutie o pláne. ( [20]20 ) Cize platnost bola predlzená do prijatia napadnutého rozhodnutia. Zrusenie clánku 2 prvých dvoch odsekov napadnutého rozhodnutia znamená, ze rozhodnutie o pláne restrukturalizácie uz dlhsie neexistovalo. Pôvodné rozhodnutie, ktoré zahrnalo obmedzenie rastu súvahy ING, by logicky malo mat predlzenú platnost do nového konecného rozhodnutia. 80. Vseobecný súd vsak ponechal clánok 2 tretí odsek napadnutého rozhodnutia bez zmeny, teda - mozno predpokladat, ze nechtiac, kedze napadnutý rozsudok neobsahuje v tomto zmysle ziadne odôvodnenie, - meniac obsah pôvodného rozhodnutia. 81. Tvrdenia úcastníkov konania v tomto ohlade protirecia, co nie je prekvapujúce, tvrdeniam uvedeným v rámci piateho odvolacieho dôvodu. Komisia tam uviedla, ze Vseobecný súd nemá právomoc zrusit cast rozhodnutia, ktorého zrusenie nebolo výslovne navrhnuté zalobcami, a ostatní úcastníci konania uviedli, ze takéto zrusenie vyplývalo pochopitelne zo zrusenia clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia. Vzhladom na to, ze súcasný odvolací dôvod predlozila Komisia iba subsidiárne, neexistuje ziadny rozpor v jej prístupe, ale zdá sa, ze existuje rozpor v prístupe ostatných úcastníkov konania. 82. Pokial ide o mna, zastávam názor, ze je v súlade s mojou analýzou piateho odvolacieho dôvodu rozhodnút, ze Vseobecný súd po tom, co zrusil clánok 2 prvý odsek napadnutého rozhodnutia, bol nielen oprávnený, ale aj povinný zrusit tak druhý, ako aj tretí odsek tohto clánku, aby sa zabránilo zmene podstaty pôvodného rozhodnutia, ktorého platnost bola obnovená a rozsírená zrusením prvého odseku. 83. Dalej zastávam názor, ze námietka ING týkajúca sa prípustnosti tohto odvolacieho dôvodu nie je právne obhájitelná. Od Komisie sa nemohlo v prvostupnovom konaní ocakávat, ze podá návrh, aký podala teraz, pretoze jej cielom bolo zachovat napadnuté rozhodnutie. 84. Zastávam názor, ze siesty odvolací dôvod je potrebné prijat. Dôsledky posúdenia 85. Dospela som k záveru, ze tretí odvolací dôvod je potrebné prijat len scasti a siesty odvolací dôvod v plnom rozsahu. V dôsledku toho napadnutý rozsudok by mal byt zrusený v tom rozsahu, v akom zrusením celého clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia nevylúcil z tohto zrusenia rozhodnutie, ze záruky poskytnuté ING z národného systému ochrany vkladov predstavovali státnu pomoc, a v tom rozsahu, v akom nezrusil tretí odsek daného clánku. 86. Zastávam názor, ze takéto rozhodnutie je dostatocné na rozhodnutie o odvolaní, a to bez toho, aby bolo potrebné vrátit vec spät Vseobecnému súdu na dalsie preskúmanie. Navyse existencia následného rozhodnutia Komisie z 11. mája 2012 znamená, ze praktické dôsledky rozhodnutia budú obmedzené. 87. Zastávam názor, ze v súlade s clánkami 138, 140 a 184 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora by mali vsetci úcastníci konania znásat vlastné trovy konania. Návrh 88. So zretelom na vsetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zrusením celého clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia nevylúcil z tohto zrusenia rozhodnutie, ze záruky poskytnuté ING z národného systému ochrany vkladov predstavovali státnu pomoc, a v rozsahu, v akom nezrusil clánok 2 tretí odsek, -- zaviazal úcastníkov odvolacieho konania na náhradu vlastných trov. __________________________________________________________________ ( [21]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [22]2 ) Rozsudok Vseobecného súdu z 2. marca 2012, Holandsko a ING Groep/Komisia (T-29/10 a T-33/10, dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [23]3 ) Rozhodnutie Komisie 2010/608/ES z 18. novembra 2009 o státnej pomoci C 10/09 (ex N 138/09), ktorú Holandsko poskytlo na úver krytý nelikvidnými aktívami banky ING a restrukturalizacný plán ([24]Ú. v. EÚ L 274, 2010, s. 139; dalej len "napadnuté rozhodnutie"). ( [25]4 ) Pozri napríklad rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott ([26]C-290/07 P, Zb. s. I-7763, bod 68 a tam citovanú judikatúru); z 5. júna 2012, Komisia/EDF a i. (C-124/10 P, bod 78 a tam citovanú judikatúru). Kritérium súkromného investora je tiez oznacované ako zásada súkromného investora alebo kritérium súkromného investora konajúceho v podmienkach trhu (alebo zásada, niekedy pod skratkou "MEIP"). ( [27]5 ) Pozri [28]Ú. v. EÚ C 158, 2009, s. 13. ( [29]6 ) Oznámením Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spolocenstva ([30]Ú. v. EÚ C 72, 2009, s. 1). ( [31]7 ) Pozri dalej body 1 az 49 napadnutého rozsudku. ( [32]8 ) K(2012) 3150 v konecnom znení - Státna pomoc SA.28855 (N 373/2009) (ex C 10/2009 a ex N 528/2009) - Holandsko - ING - pomoc na restrukturalizáciu. Pozri najmä odôvodnenia 114 az 156. ( [33]9 ) Uznesenie predsedu prvej komory Vseobecného súdu zo 6. decembra 2012, Holandsko a ING/Komisia (T-325/12 a T-332/12). ( [34]10 ) Pozri body 25 a 26 týchto návrhov. ( [35]11 ) Rozsudok Komisia/EDF a i. (uz citovaný, bod 79). ( [36]12 ) Môzu tu existovat tiez praktické obavy, ze systematické uplatnenie kritéria súkromného investora by tým, ze zahrna komplexné ekonomické posúdenie, znamenalo prílis velký tlak na zdroje Komisie. Nemyslím si vsak, ze takéto obavy môzu byt právne relevantné. ( [37]13 ) Body 141 a 142 napadnutého rozsudku. ( [38]14 ) Pozri napríklad rozsudok z 29. novembra 2012, Spojené královstvo/Komisia (C-416/11 P, bod 32). ( [39]15 ) Pozri odôvodnenia 97 a 99 napadnutého rozhodnutia. ( [40]16 ) Napadnuté rozhodnutie sa zaoberá tiez budúcimi zárukami, ale je uvedené, ze budú posúdené v osobitnom rozhodnutí (pozri odôvodnenie 47). ( [41]17 ) Rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Grécko/Komisia ([42]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, Zb. s. II-4749). ( [43]18 ) Rozsudok z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia ([44]C-480/98, Zb. s. I-8717). ( [45]19 ) Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([46]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [47]20 ) Bod 10 napadnutého rozsudku; odôvodnenia 71 az 74 pôvodného rozhodnutia. References 1. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#t-ECR_62012CC0224_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0001 22. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0002 23. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0003 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:274:TOC 25. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0004 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK 27. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0005 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:158:TOC 29. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0006 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:072:TOC 31. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0007 32. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0008 33. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0009 34. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0010 35. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0011 36. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0012 37. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0013 38. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0014 39. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0015 40. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0016 41. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0017 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0415&locale=SK 43. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0018 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0480&locale=SK 45. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0019 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 47. file:///tmp/lynxXXXXK1V3u0/L92278-2557TMP.html#c-ECR_62012CC0224_SK_01-E0020