NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 26. septembra 2013 ( [1]1 ) Spojené veci C-162/12 a C-163/12 Airport Shuttle Express scarl a Giovanni Panarisi (C-162/12), Societŕ Cooperativa Autonoleggio Piccola arl a Gianpaolo Vivani (C-163/12) proti Comune di Grottaferrata, ako aj Spojené veci C-419/12 a C-420/12 Crono Service scarl a i. proti Roma Capitale (C-419/12) a Anitrav proti Roma Capitale a Regione Lazio (C-420/12) [návrhy na zacatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Taliansko)] "Návrhy na zacatie prejudiciálnych konaní -- Prípustnost -- Diskriminácia vlastných státnych príslusníkov -- Sloboda usadit sa -- Sluzba prenájmu vozidla s vodicom -- Vnútrostátna právna úprava, ktorá podmienuje poskytovanie tejto sluzby okrem iného oprávnením a dodrzaním urcitých poziadaviek na technickú základnu vozidla" I - Úvod 1. Predlozené návrhy na zacatie prejudiciálnych konaní sa týkajú talianskych právnych predpisov o osobnej preprave prostredníctvom urcitých prenajímatelov vozidiel ( [2]2 ). Ide o podniky, ktoré na osobnú prepravu pouzívajú vozidlá, v ktorých mozno okrem vodica prepravovat najviac osem osôb. ( [3]3 ) Na rozdiel od prenajatého vozidla, ktorý nájomca riadi sám, si v prípade tohto osobitného druhu osobnej prepravy cestujúci prenajme dotknuté vozidlo na konkrétnu jazdu aj s vodicom, ktorého poskytne prenajímatel vozidla. "Prenájom vozidla s vodicom" tak doplna ponuku verejnej hromadnej dopravy, najmä linkovej dopravy. 2. Vnútrostátny súd sa pýta, ci sú talianske právne predpisy, ktoré sa týkajú podmienok výkonu tejto zivnosti v regióne Lazio a v meste Rím, zlucitelné s právom Únie a najmä so slobodou usadit sa. Ale vzhladom na to, ze skutkové okolnosti opísané vnútrostátnym súdom nevykazujú cezhranicné prvky, existujú pochybnosti o prípustnosti návrhov na zacatie prejudiciálnych konaní. Okrem toho sa vynára otázka, ci by mal Súdny dvor posudzovat predmetné konania vo veci samej aj z hladiska zákazu diskriminácie vlastných státnych príslusníkov, hoci vnútrostátny súd v tejto súvislosti neuviedol ziadne tvrdenia. II - Právny rámec A - Právo Únie Nariadenie Rady (ES) c. 12/98 z 11. decembra 1997, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môzu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v urcitom clenskom státe vykonávat vnútrostátnu cestnú osobnú dopravu v clenskom státe ( [4]4 ). 3. Nariadenie (ES) c. 12/98 bolo zrusené s úcinnostou k 4. decembru 2011 a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spolocných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) c. 561/2006 ( [5]5 ). 4. Podla clánku 2 bodu 4 platilo nariadenie (ES) c. 12/98 pre "motorové vozidlá, ktoré svojím typom konstrukcie a vybavením sú vhodné na prepravu viac ako deviatich osôb - vrátane vodica - a sú urcené pre tento úcel". B - Vnútrostátne právo 5. Na poskytovanie "sluzby prenájmu vozidla s vodicom" sa podla talianskeho práva vyzaduje oprávnenie. Potrebné oprávnenie udeluje obec vo verejnom konaní. ( [6]6 ) Toto oprávnenie sa vztahuje na konkrétne vozidlo. Podnikatel vsak môze získat viacero oprávnení pre viacero vozidiel. ( [7]7 ) Sídlo ( [8]8 ) dopravcu a technická základna vozidiel sa musia nachádzat výlucne na území obce, ktorá udelila oprávnenie ( [9]9 ). Technická základna môze byt aj prenajaté parkovacie miesto. Oprávnenie na osobnú prepravu nie je obmedzené na územie obce. Jazda sa vsak musí objednat v mieste technickej základne vozidla ( [10]10 ), do ktorej sa musí vozidlo po uskutocnení prepravy, bez ohladu na miesto nástupu a výstupu cestujúceho ( [11]11 ), vrátit. 6. Regionálne ustanovenia regiónu Lazio ( [12]12 ) navyse vyzadujú, aby sa cestujúci vyzdvihol na území obce, ktorá udelila oprávnenie. 7. Pre mesto Rím existujú okrem toho speciálne ustanovenia. Tieto okrem iného stanovujú, ze prenajímatelia vozidiel z iných obcí musia platit poplatky za vjazd do zón obmedzenej cestnej premávky na území mesta Rím. III - Skutkové okolnosti konaní vo veci samej a prejudiciálne otázky A - Spojené veci C-162/12 a C-163/12 8. Zalobcovia vo veci samej sú fyzické osoby s bydliskom v Taliansku (dalej len "prenajímatelia vozidiel"), resp. druzstvá zalozené podla talianskeho práva so sídlom v Taliansku. Dotknutí prenajímatelia vozidiel nepouzívali pre svoje vozidlá technickú základnu na území obce Grottaferrata (Taliansko, región Lazio), ktorá udelila oprávnenie. Naopak, parkovali svoje vozidlá mimo územia obce Grottaferrata, na technickej základni druzstva. Tomuto druzstvu prenechali na uzívanie aj dotknuté vozidlá, zrejme potom, co na neho previedli oprávnenie na osobnú prepravu, ktoré im bolo udelené ( [13]13 ). Tieto okolnosti boli napadnuté políciou, a platnost oprávnení udelených prenajímatelom vozidiel bola vo februári 2011 docasne pozastavená. V konaní vo veci samej dotknutí podnikatelia napádajú správne akty, ktorými sa pozastavila platnost ich oprávnení, okrem toho pozadujú náhradu skody a namietajú okrem iného porusenie práva Únie. 9. Za týchto okolností vnútrostátny súd prerusil konania a polozil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: 1. Bránia clánky 49 ZFEÚ, 3 ods. 3 ZEÚ, 4 ZEÚ, 5 ZEÚ, 6 EÚ, 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ako aj nariadenie EHS c. 2454/1992 a nariadenie ES c. 12/1998 uplatneniu clánku 3 ods. 3 a clánku 11 zákona c. 21 z roku 1992 v casti, v ktorej stanovujú, ze "3. Sídlo dopravcu a technická základna sa musia nachádzat výlucne na území obce, ktorá vydala oprávnenie" a ze "... Objednávky dopravy v rámci sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa uskutocnujú v technickej základni. Zacatie a ukoncenie kazdej jednotlivej sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa musí uskutocnit v technickej základni nachádzajúcej sa v obci, ktorá udelila oprávnenie, s návratom do tejto technickej základne, zatial co vyzdvihnutie zákazníka a príchod do cielového miesta môzu byt uskutocnené aj na území iných obcí. ..."? 2. Bránia clánky 49 ZFEÚ, 3 ods. 3 ZEÚ, 4 ZEÚ, 5 ZEÚ, 6 ZEÚ, 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ako aj nariadenie EHS c. 2454/1992 a nariadenie ES c. 12/1998 uplatneniu clánkov 5 a 10 regionálneho zákona (Lazio) c. 58 z 26. októbra 1993 v casti, v ktorej stanovujú, ze "k vyzdvihnutiu zákazníka alebo zacatiu sluzby dochádza na území obce, ktorá vydala oprávnenie" a ze "... vyzdvihnutie zákazníka a zacatie sluzby sa uskutocnuje výlucne na území obce, ktorá udelila koncesiu alebo oprávnenie, a sú uskutocnované pre vsetky cielové miesta, s predchádzajúcim súhlasom vodica v prípade cielového miesta, ktoré sa nachádza mimo územia obce..."? B - Spojené veci C-419/12 a C-420/12 10. Predmetom konaní vo veci samej sú návrhy na zrusenie viacerých právnych aktov týkajúcich sa mesta Rím. Konkrétne ide o uznesenie Rady mesta Rím c. 68/2011 o prijatí nariadenia o regulácii verejných sluzieb cestnej osobnej prepravy okrem linkovej dopravy, o uznesenie rady mesta Rím c. 403/2011 o podmienkach a konaní na udelenie oprávnenia na vjazd na územie mesta Rím a do zón obmedzenej premávky vozidiel, ktoré majú oprávnenie na poskytovanie sluzby prenájmu s vodicom udelené inou obcou, ako aj o dva dalsie právne akty samosprávy mesta Rím, ktoré okrem iného stanovujú, ze prenajímatelia vozidiel, ktorí nie sú registrovaní v meste Rím, musia za udelenie povolenia na vjazd zaplatit urcitý poplatok. 11. Zalobcovia v konaní vo veci samej sú talianski prenajímatelia vozidiel, ktorí majú oprávnenie, ktoré neudelilo mesto Rím. 12. Zalobcovia vychádzajú z protiprávnosti uvedených právnych aktov, okrem iného na základe práva Únie, najmä základnej slobody zarucenej podnikom usadit sa v kazdej krajine Európskej únie aj zriadením pobociek, pretoze podniky zalozené v clenskom státe sú v rozpore s touto slobodou povinné prijímat objednávky prepravy výlucne na jednej technickej základni, ktorá sa nevyhnutne musí nachádzat v obci, ktorá neudelila oprávnenie, a sluzba sa tam musí zacat a ukoncit. 13. Toto vedie k nerovnému zaobchádzaniu s podnikmi pri ich prevádzke, ktoré sa zakladá výlucne na zemepisnej okolnosti. Takéto nerovné zaobchádzanie existuje jednak medzi prenajímatelmi s oprávnením udeleným mestom Rím a prenajímatelmi s oprávnením udeleným inou obcou (v regióne Lazio) a jednak medzi prenajímatelmi s oprávnením udeleným inou obcou a prenajímatelmi neusadenými v regióne Lazio, na ktorých sa regionálny zákon nevztahuje a ktorí preto nepodliehajú ziadnemu obmedzeniu v súvislosti s miestom vyzdvihnutia zákazníka. 14. Za týchto okolností vnútrostátny súd prerusil konanie a polozil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: Bránia clánky 49 ZFEÚ, 3 ZEÚ, 3 ZFEÚ, 4 ZFEÚ, 5 ZFEÚ, 6 ZFEÚ, 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ uplatneniu clánku 3 ods. 3, clánku 8 ods. 3 a clánku 11 zákona c. 21 z roku 1992 v casti, v ktorej stanovujú, ze "sídlo dopravcu a technická základna sa musia nachádzat výlucne na území obce, ktorá udelila oprávnenie"; ze "na získanie a dalsie uplatnovanie oprávnenia na poskytovanie sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa vyzaduje, aby jeho drzitel mal na základe platného právneho titulu sídlo, technickú základnu alebo prístavné mólo na území obce, ktorá udelila oprávnenie" a ze "objednávky dopravy v rámci sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa uskutocnujú v technickej základni. Zacatie a ukoncenie kazdej jednotlivej sluzby prenájmu vozidla s vodicom sa musí uskutocnit v technickej základni nachádzajúcej sa v obci, ktorá udelila oprávnenie, s návratom do tejto technickej základne, zatial co vyzdvihnutie zákazníka a príchod do cielového miesta môzu byt uskutocnené aj na území iných obcí"? IV - Posúdenie prejudiciálnych otázok 15. Najprv je potrebné preskúmat prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. A - Prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania 16. Prejudiciálne otázky sa týkajú na jednej strane dvoch právnych aktov sekundárneho práva, a to nariadenia (ES) c. 12/98 a nariadenia (EHS) c. 2454/92 ( [14]14 ). Na druhej strane sa týkajú ustanovení primárneho práva, a to najmä clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktoré sa týkajú protisútazných praktík, a clánku 49 ZFEÚ, ktorý zarucuje slobodu usadit sa. 17. O prípustnosti otázok týkajúcich sa sekundárneho aj primárneho práva existujú pochybnosti, kedze ich rozhodujúci význam pre rozhodnutie v konaniach vo veci samej nie je zrejmý. 18. V zásade je síce vecou vnútrostátneho súdu, aby vzhladom na osobitosti jednotlivého prípadu posúdil tak nevyhnutnost rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozsudku, ako aj rozhodujúci význam otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Súdny dvor vsak môze návrh podaný vnútrostátnym súdom zamietnut, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetickú otázku a Súdny dvor nedisponuje skutkovými alebo právnymi okolnostami potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré mu boli polozené. ( [15]15 ) 1. Neexistencia súvislosti s predmetom právneho sporu, pokial ide o nariadenie (EHS) c. 2454/92 a nariadenie (ES) c. 12/98 a) Nariadenie (EHS) c. 2454/92 19. Nariadenie (EHS) c. 2454/92 Súdny dvor uz v roku 1994 vyhlásil za neplatné. ( [16]16 ) Preto nemôze mat pre konanie vo veci samej, ktoré vychádza zo skutkových okolností z roku 2011, rozhodujúci význam. Súvislost s predmetom konania vo veci samej zjavne neexistuje, a preto sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania neprípustné. b) Nariadenie (ES) c. 12/98 20. Nariadenie (ES) c. 12/98 stratilo úcinnost 4. decembra 2011 ( [17]17 ) a mohlo by byt preto vzhladom na jeho casovú pôsobnost este rozhodujúce pre skutkové okolnosti konania vo veci samej. Ale tieto skutkové okolnosti nemajú uz preto ziadne stycné body so sporným nariadením, ze nariadenie (ES) c. 12/98 na základe clánku 2 bodu 4 platilo pre "motorové vozidlá, ktoré svojím typom konstrukcie a vybavením sú vhodné na prepravu viac ako deviatich osôb - vrátane vodica - a sú urcené pre tento úcel". V skutkových okolnostiach konania vo veci samej vsak ide o mensie vozidlá, ktorými mozno prepravovat najviac devät osôb vrátane vodica. Preto ani nariadenie (ES) c. 12/98 nemá zjavne ziadnu súvislost s predmetom konania vo veci samej a v tomto rozsahu sú návrhy na zacatie prejudiciálnych konaní neprípustné. 2. Nedostatocné skutkové a právne údaje, pokial ide o clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v spojení s clánkami 3 ZEÚ, 4 ZEÚ, 5 ZEÚ a 6 ZEÚ, ako aj s clánkami 3 ZFEÚ, 4 ZFEÚ, 5 ZFEÚ a 6 ZFEÚ 21. Vnútrostátny súd vychádza z toho, ze talianske právne predpisy môzu spôsobit územné rozdelenie trhu a narusenie hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti sa pýta, ci sú sporné talianske predpisy v rozpore s clánkami 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v spojení s clánkami 3 ZEÚ, 4 ZEÚ a 5 ZEÚ, ako aj s clánkami 3 ZFEÚ, 4 ZFEÚ, 5 ZFEÚ a 6 ZFEÚ. Okrem toho v tejto súvislosti cituje clánok 6 ZEÚ, ktorého obsahom je viazanost Únie základnými právami. 22. Vnútrostátny súd vsak konkrétne neupresnuje, akú súvislost by mali mat uvedené ustanovenia primárneho práva o príslusnosti s otázkami, ktoré polozil, a s konaním vo veci samej. To isté platí aj pre viazanost Únie základnými právami. 23. V súvislosti s clánkami 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ musí vnútrostátny súd okrem toho vzhladom na zlozitost úvah, ktoré je nutné vykonat pri skutkových okolnostiach z oblasti hospodárskej sútaze, Súdnemu dvoru detailne vymedzit skutkový a právny rámec, do ktorého spadajú ním kladené otázky a aspon objasnit skutkové predpoklady, na ktorých sa uvedené otázky zakladajú. ( [18]18 ) 24. V prejednávanom prípade údaje predlozené vnútrostátnym súdom tieto poziadavky nesplnajú. Clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ zakazujú protisútazné dohody a postupy, ako aj zneuzívanie dominantného postavenia. Podla vsetkého vsak ani jeden z uvedených prípadov nie je predmetom konaní vo veci samej. Skôr v nich ide o vnútrostátne resp. regionálne právne predpisy, ktoré upravujú sluzbu prenájmu vozidla s vodicom, nie vsak o správanie podnikov, ktoré by sa mohlo napadnút kvôli poruseniu práva hospodárskej sútaze. Kedze predmetom konaní vo veci samej nie je protisútazné správanie dotknutých podnikov, nie je takisto zrejmé, do akej miery by takéto správanie mohlo byt podporované spornými vnútrostátnymi právnymi predpismi, a tým spochybnovat úcinnost práva hospodárskej sútaze Únie. Bez ohladu na vyssie uvedené, skutkové okolnosti predlozené vnútrostátnym súdom neobsahujú ani ziadne oporné body, z ktorých by mohol vyplývat rozhodujúci význam pre vnútorný trh. 25. Z dôvodu neexistencie dostatocných údajov o skutkovom a právnom stave, ktoré by Súdnemu dvoru a úcastníkom konania umoznili zaujat uzitocné stanovisko k citovaným ustanoveniam vzhladom na konania vo veci samej, je aj tento prvok otázok obsiahnutý v návrhoch na zacatie prejudiciálnych konaní neprípustný. 3. Hypotetický charakter otázok týkajúcich sa clánku 49 ZFEÚ 26. Je takisto otázne, ci pre prejednávané návrhy na zacatie prejudiciálnych konaní môze byt významný clánok 49 ZFEÚ. 27. Pochybnosti existujú po prvé preto, ze konania vo veci samej nepreukazujú ziadne cezhranicné prvky. Po druhé z návrhov na zacatie prejudiciálnych konaní takisto nevyplýva, ci a prípadne do akej miery môze byt poziadavka vnútrostátneho práva na uplatnenie clánku 49 ZFEÚ relevantná v kontexte výlucne vnútrostátneho skutkového stavu. a) Neexistencia cezhranicných prvkov 28. Sloboda usadit sa môze byt v zásade relevantná len vtedy, ak existuje oporný bod pre uplatnenie práva Únie. ( [19]19 ) Takýto oporný bod existuje pri cezhranicných prvkoch skutkového stavu. Ustanovenia Zmluvy o slobode usadit preto neplatia pre skutkové okolnosti, ktoré sa odohrávajú výlucne v rámci urcitého clenského státu. ( [20]20 ) 29. Na základe toho je sporné, ci konania vo veci samej mozno preskúmat na základe clánku 49 ZFEÚ. Konania vo veci samej majú totiz, hoci v nich ide o talianske predpisy, ktoré sa na základe ich znenia uplatnujú rovnako na talianske hospodárske subjekty a hospodárske subjekty z iných clenských státov, výlucne taliansky, dokonca regionálny charakter, kedze sú podla vsetkého obmedzené len na región Lazio a nemajú ziadnu súvislost s hospodárskym stykom medzi clenskými státmi. Na základe znenia talianskych predpisov síce nie je vylúcené, aby dotknutí prenajímatelia vozidiel vyuzívali svoje vozidlá aj na cesty do susedných clenských státov. Vnútrostátny súd v tejto súvislosti nepredlozil ziadne informácie. Popísal vsak Súdnemu dvoru skutkové okolnosti, v ktorých ide výlucne o taliansku vnútrostátnu osobnú prepravu. To zodpovedá aj tvrdeniam úcastníkov konaní na pojednávaní, podla ktorých sa v Taliansku prenajímatelia vozidiel vyuzívajú spravidla na jazdy na kratsie vzdialenosti. Prípadné problémy osobnej prepravy v cezhranicnej doprave preto nie sú predmetom konaní vo veci samej. Skôr podla vsetkého ide o prístup talianskych podnikatelov usadených na periférii k rímskemu trhu. 30. Súdny dvor vsak pouzil clánok 49 ZFEÚ ako posudzovacie kritérium aj na konania vo veci samej, v ktorých v skutkových okolnostiach, ktoré mal preskúmat vnútrostátny súd, neboli zahrnutí státni príslusníci iných clenských státov a v ktorých sa ani inak neprejavovali ziadne zrejmé cezhranicné prvky. Bolo to vtedy, ked podla názoru Súdneho dvora nebolo mozné "v ziadnom prípade vylúcit", ze, bez ohladu na konkrétnu procesnú situáciu, mohli byt v rovnakých prípadoch pri výkone slobody usadit sa konfrontovaní s právnymi predpismi dotknutého clenského státu, ktoré boli predmetom konaní vo veci samej, aj státni príslusníci iných clenských státov. ( [21]21 ) 31. Na prvý pohlad je tento princíp, podla ktorého postacuje aspon potenciálna, aj ked "v ziadnom prípade vylúcená", súvislost so státnymi príslusníkmi iných clenských státov, v rozpore so zásadou opakovanou v ustálenej judikatúre, podla ktorej Súdny dvor nemá v rámci prejudiciálnych konaní zodpovedat práve hypotetické otázky, pretoze sú pre konanie vo veci samej irelevantné. Oblast toho, co síce este nie je reálne, ale uz nie je "v ziadnom prípade vylúcené" (a preto podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom) a na základe toho uz nie je cisto hypotetické, si vyzaduje také vysvetlenie, ktoré sa bude dat uplatnit v praxi. 32. Zdá sa, ze Súdny dvor zacal tento rozpor medzi "hypotetickým" a "v ziadnom prípade vylúceným" riesit vo svojej novsej judikatúre. V rozsudku Duomo Gpa a i. ( [22]22 ) nezostáva pri vseobecnom, neodôvodnenom a dalej nespecifikovanom konstatovaní, ze státni príslusníci iných clenských státov mohli mat na cinnosti, ktorá bola predmetom konaní vo veci samej, "záujem", ( [23]23 ) ale konkretizuje tento "záujem", na základe ktorého existuje cezhranicná súvislost, a preto ide o oblast pôsobnosti clánku 49 ZFEÚ, s odkazom na urcité faktory. Tieto faktory nevyvodzuje výlucne z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ale okrem toho aj z tvrdení úcastníkov konania. ( [24]24 ) 33. Takýto "konkretizujúci" prístup umoznuje, aby sa v právnej praxi Súdneho dvora odlísilo cisto hypotetické od v ziadnom prípade vylúceného. Pritom sa nakoniec vychádza z rozdelenia úloh medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnym súdom. Okrem evidentných prípadov nemôze Súdny dvor pri situácii, ktorá zjavne nemá cezhranicné prvky, bezdôvodne uvazovat o tom, ci a prípadne do akej miery by nemohlo byt "v ziadnom prípade vylúcené", ze by na danom konaní vo veci samej mohli mat "záujem" státni príslusníci iných clenských státov. Jednoznacne lepsie postavenie na takéto úvahy majú vnútrostátny súd ( [25]25 ) a prípadne úcastníci konania pri návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, teda prípadne aj clenské státy. 34. V prejednávanom prípade je potrebné sa na základe toho jednak zaoberat tým, aká dôlezitá je okolnost, ze sporné talianske právne predpisy boli (ciastocne) predmetom staznosti Komisie (i), a jednak sa opýtat, ci môze mat v tejto súvislosti význam verejné udelovanie oprávnení na prenájom vozidiel talianskymi obcami (ii). i) Význam konania Európskej komisie EU Pilot 623/09/TREN? 35. Vnútrostátny súd, ako aj zalobcovia v konaní vo veci samej, poukázali v rámci veci C-162/12 na konanie Európskej komisie EU Pilot 623/09/TREN. Toto konanie sa týka najmä zlucitelnosti zákona c. 21/1992 vo v tom case platnom znení so slobodou usadit sa. Predmetné konanie vychádza podla spisov predlozených Súdnemu dvoru zo staznosti, ktorú podla vsetkého predlozila Komisii v roku 2009 spolocnost Federnoleggio, vedlajsia úcastnícka konania na strane zalobcu, v konaní vo veci samej, z ktorého vychádza vec C-162/12. Na pojednávaní sa Komisia k tomuto konaniu vyjadrila takto: konanie bolo zastavené potom, co talianske orgány oznámili, ze napadnuté predpisy sa uz nepouzívajú a ze boli prepracované. Podla názoru Komisie preto neexistuje dôvod na zacatie konania o nesplnení povinnosti. ( [26]26 ) 36. Je nepravdepodobné, ze na uplatnenie clánku 49 ZFEÚ v konaní vo veci samej, ktoré má inak cisto vnútrostátnu povahu, postacuje len existencia takejto staznosti podanej Komisii. 37. V opacnom prípade by úcastníci konania mohli svojvolne podaním staznosti zalozit pôsobnost clánku 49 ZFEÚ, a tým dat podnet k návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Prejudiciálne konanie na jednej strane a konanie pred Komisiou na druhej strane je potrebné posudzovat oddelene. Existencia konania pred Komisiou nerobí zo skutkového stavu cezhranicný skutkový stav, a to ani vtedy, ak sa na neho majú uplatnit právne predpisy, ktoré sú predmetom skúmania Komisiou. 38. Inak je to v prípade, ked sa so staznostou týkajúcou sa slobody usadit sa obrátia na Komisiou státni príslusníci iných clenských státov a z tohto hladiska napadnú vnútrostátne právne predpisy. V takomto prípade je mozné predpokladat, ze stazovatelia majú skutocný záujem na tom, aby vykonávali slobodu usadit sa v urcitej oblasti a ze sa preto z pohladu vnútrostátneho súdu nezdá byt "v ziadnom prípade vylúcené", ze by v podobných prípadoch mohli byt dotknutí aj státni príslusníci iných clenských státov ako tých, z ktorých pochádzajú úcastníci konania. Posudzovaná situácia totiz neprestáva byt výlucne hypotetickou az vtedy, ked státni príslusníci iných clenských státov uz prijímajú konkrétne kroky na to, aby sa mohli usadit v inom clenskom státe alebo ked uz dokonca vedú súdny spor o podmienkach svojej tamojsej cinnosti. "Záujem" na výkone slobody usadit sa nemozno "v ziadnom prípade vylúcit" uz vtedy, ked státni príslusníci iných clenských státov spôsobom overitelným pre tretie osoby predbezne skúmajú skutkový a právny stav a vázne a s úmyslom usadit sa napádajú právne predpisy, ktoré ich znevýhodnujú. 39. Konanie EU Pilot 623/09/TREN je vsak specifické. Zjavne bolo najprv zacaté spolocnostou Federnoleggio usadenou v Taliansku. Podla spisov, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vsak viacero zahranicných podnikov z toho istého odvetvia oznámilo (v podstate totoznými listami) jej procesnému zástupcovi, ktorý vystupoval aj ako zástupca zalobcov v konaní vo veci samej v rámci veci C-162/12, svoj záujem pripojit sa ku staznosti spolocnosti Federnoleggio. Dôvod, preco to urobili, vsak z uvedených listov nevyplýva. Chýbajú najmä údaje o tom, ze sa dotknuté podniky chcú usadit v Taliansku a ze sa preto v tejto súvislosti povazujú za znevýhodnené napadnutými právnymi predpismi. Je vsak potrebné podotknút, ze tieto listy zdôraznujú, ze prípadné náklady konania má v plnom rozsahu znásat spolocnost Federnoleggio. To vyvoláva skôr dojem solidárnej podpory talianskeho stazovatela a nie nevyhnutne záver, ze podporovatelia sú prípadne sami dotknutí. Na základe toho ani úcast zahranicných podnikatelov na tomto konaní Komisie nie je presvedcivým dôkazom toho, ze záujem státnych príslusníkov iných clenských státov na výkone ich slobody usadit sa v Taliansku nie je "v ziadnom prípade vylúcený". ii) Význam verejného udelovania oprávnení na prenájom vozidiel? 40. Záujem státnych príslusníkov iných clenských státov usadit sa Taliansku ako prenajímatel vozidiel by nemusel byt "v ziadnom prípade vylúcený" na základe konkrétnych okolností eventuálne vtedy, ak by sa oprávnenia obcí udelovali na základe príslusných verejných obstarávaní v rámci celej Európy alebo ak by hospodárska hodnota daného oprávnenia bola taká vysoká, ze bez ohladu na to, akým spôsobom by sa verejné obstarávanie vyhlásilo, by sa muselo pocítat s medzinárodnou úcastou. Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa k tejto problematike nevyjadrujú. Na pojednávaní jeden úcastník konania nevylúcil celoeurópsky záujem na udelovaní oprávnení, ale toto tvrdenie blizsie nespecifikoval. 41. Európska dimenzia udelovania oprávnení na prenájom vozidiel je uz preto velmi nepravdepodobná, lebo oprávnenia sú viazané na konkrétne vozidlo a vzhladom na to je obmedzený aj príslusný hospodársky význam. Situácia môze byt iná v pohranicných oblastiach Talianska, v ktorých ale, ako to opísali vnútrostátny súd a úcastníci konania, nemusí pre spornú zivnost platit nevyhnutne ten istý právny rámec ako v regióne Lazio a ktoré v kazdom prípade nie sú predmetom tohto konania. 42. Kvôli neexistencii konkrétnych cezhranicných prvkov nemozno clánok 49 ZFEÚ v prejednávanom prípade uplatnit. 43. Nakoniec je potrebné preskúmat, ci na základe dotknutých návrhov na zacatie prejudiciálneho konania je mozné preskúmat skutkové stavy na základe zásad platných pre diskrimináciu vlastných státnych príslusníkov a v tejto súvislosti uplatnit clánok 49 ZFEÚ. b) Diskriminácia vlastných státnych príslusníkov? 44. Aj v prípadoch, ked je nesporné, ze vsetky aspekty právneho sporu, ktorým sa zaoberá vnútrostátny súd, sa týkajú jediného clenského státu, môze byt zodpovedanie otázok týkajúcich sa základných slobôd napriek tomu uzitocné, ak vnútrostátne právo v konaní vo veci samej ukladá, aby sa vlastnému státnemu príslusníkovi umoznilo pozívanie tých istých práv, aké pozíva státny príslusník iného clenského státu v rovnakej situácii na základe práva Únie. ( [27]27 ) 45. Vnútrostátny súd vo svojich návrhoch na zacatie prejudiciálnych konaní vsak nekonstatoval, ze z talianskeho práva vyplýva zákaz takzvanej "obrátenej diskriminácie" alebo diskriminácie vlastných státnych príslusníkov. ( [28]28 ) Preto je potrebné najprv objasnit, aké dôsledky z toho vyplývajú pre preskúmanie slobody usadit sa v kontexte talianskych právnych predpisov. 46. Súdny dvor vo svojej judikatúre niekedy skúmal základné slobody aj v prípadoch, v ktorých sa nenachádzali cezhranicné prvky, ( [29]29 ) a to len na základe blizsie nespecifikovanej moznosti, ze dané vnútrostátne právo by mohlo obsahovat zákaz diskriminácie vlastných státnych príslusníkov, ako aj vzhladom na právomoc vnútrostátneho súdu posúdit rozhodujúci význam svojich prejudiciálnych otázok pre rozhodnutie v konaní vo veci samej. 47. V poslednej dobe sa vsak podla vsetkého prejavuje restriktívnejsia tendencia v tom zmysle, ze Súdny dvor niekedy podrobuje problematiku diskriminácie vlastných státnych príslusníkov pri skutkových okolnostiach, ktoré evidentne nemajú cezhranicný prvok, intenzívnejsiemu preskúmaniu vzhladom na prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, v rámci ktorého sa neuspokojuje len s jej vseobecným spomenutím. 48. V tomto zmysle Súdny dvor v rozsudku z 21. februára 2013 potvrdil "jednoznacný záujem Únie na výklade" urcitých ustanovení práva Únie v rámci inak cisto vnútrostátneho (talianskeho) skutkového stavu az po konstatovaní, ze "z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze vnútrostátny súd sa domnieva, ze by bolo v rozpore so zásadami vnútrostátneho práva potvrdenými judikatúrou ústavného súdu umoznit obrátenú diskrimináciu". ( [30]30 ) Vo svojom rozsudku z 22. decembra 2010 Súdny dvor podobným spôsobom vychádzal z obsahu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, z ktorého "nevyplýva, ze za okolností, ako sú okolnosti konania vo veci samej, má vnútrostátny súd povinnost umoznit podnikom usadeným v Belgicku pozívanie tých istých práv, aké... pozívajú podniky usadené v inom clenskom státe na základe práva Únie". ( [31]31 ) V rozsudku z 21. júna 2012 sa ale Súdny dvor pri fínskom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania uspokojil s tým, ze az na pojednávaní "zástupca zalobcov vo veci samej uviedol, ze vo fínskom správnom práve existujú pravidlá zabezpecujúce, aby fínski státni príslusníci nepodliehali obrátenej diskriminácii. Za týchto podmienok nie je zjavné, ze by... výklad práva Únie nemohol byt pre vnútrostátny súd uzitocný". ( [32]32 ) 49. Na základe vyssie uvedenej judikatúry mozno vyvodit záver, ze uznanie vnútrostátneho zákazu diskriminácie vlastných státnych príslusníkov v prvom rade závisí od informácií, ktoré poskytuje vnútrostátny súd o v tejto súvislosti relevantnom právnom stave v clenskom státe. Na to, aby Súdny dvor mohol vykonat uzitocné preskúmanie, musia byt tieto informácie co najpodrobnejsie a v ideálnom prípade by mali obsahovat informácie o tom, s akou konkrétnou vnútrostátnou situáciou sa má na základe poziadavky uplatnenia stanoveného vnútrostátnym právom zaobchádzat rovnako ako so situáciou, ktorá sa riadi právom Únie. 50. Ak vnútrostátny súd takéto informácie nepredlozil, Súdny dvor sa uspokojil aj s (nespornými) údajmi týkajúci sa diskriminácie vlastných státnych príslusníkov, ktoré predlozili úcastníci konania. 51. V predmetných konaniach vo veci samej po prvé chýba tvrdenie vnútrostátneho súdu o diskriminácii vlastných státnych príslusníkov. Po druhé sa nezhodujú údaje predlozené úcastníkmi konania. Procesný zástupca spolocností Airport Shuttle a Crono Service poukazuje na clánok 14a zákona c. 88 zo 7. júla 2008, podla ktorého sa právne predpisy talianskeho právneho poriadku, ktoré majú diskriminacný úcinok na státnych príslusníkov iných clenských státov, nemôzu uplatnovat na talianskych státnych príslusníkov. Procesný zástupca Talianskej republike cituje iné právne predpisy, pricom ich presný obsah neuvádza. 52. Z toho mozno vyvodit dva závery: po prvé na to, aby sa predislo nedorozumeniam a nejasnostiam, musí byt úlohou vnútrostátneho súdu, aby, ak je to potrebné, v akomkolvek návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sám zaujal detailné stanovisko k otázke diskriminácie vlastných státnych príslusníkov, ak jej preskúmanie Súdnym dvorom povazuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. ( [33]33 ) Po druhé, ak to neurobí, môzu zostat otázky týkajúce sa základných slobôd vzhladom na diskrimináciu vlastných státnych príslusníkov Súdnym dvorom nepreskúmané najmä vtedy, ak sú stanoviská úcastníkov konania k tomuto bodu nejasné alebo protichodné. 53. Kvôli rozdeleniu úloh medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnym súdom totiz nemôze byt úlohou Súdneho dvora, aby sám zistoval a posudzoval relevantný vnútrostátny právny poriadok a hodnotil ho v otázkach diskriminácie vlastných státnych príslusníkov. Takisto sa nezdá byt uzitocné, aby sa Súdny dvor bez dostatocných údajov o vnútrostátnom skutkovom a právnom stave predcasne preventívne vyjadroval k prípadnému zákazu diskriminácie vlastných státnych príslusníkov, a to najmä vtedy, ak nepozná v tejto súvislosti platné vnútrostátne predpisy a je v tejto súvislosti odkázaný na domnienky. 54. Práve ak z príslusných návrhov na zacatie prejudiciálnych konaní nevyplývajú jednoznacné a zrozumitelné údaje o diskriminácii vlastných státnych príslusníkov, ktoré sú významné pre konania vo veci samej, existujú oprávnené dôvody na to, aby sa táto otázka neskúmala ani vtedy, ak uz prípadne v skorsích návrhoch na zacatie prejudiciálnych konaní týkajúcich sa toho istého clenského státu bola zásada zákazu diskriminácie vlastných státnych príslusníkov pre relevantné vnútrostátne právo potvrdená. Úlohou Súdneho dvora totiz nemôze byt ani to, aby pre kazdý clenský stát nepretrzite sledoval právny vývoj tejto otázky, ktorá môze podliehat zmenám a pravdepodobne vykazuje mnohé individuálne osobitosti. Naopak, v kazdom jednotlivom prípade je vecou vnútrostátneho súdu, aby predlozil Súdnemu dvoru v tejto súvislosti aktuálne, spolahlivé a uzitocné informácie. Prejednávaný prípad objasnuje inak otvorenú problematiku v tom zmysle, ze jediný vnútrostátny právny predpis týkajúci sa diskriminácie vlastných státnych príslusníkov, ktorého znenie je citované (jedným úcastníkom konania) a ktorého relevantnost pre konania vo veci samej je z dôvodu neexistencie jasného tvrdenia vnútrostátneho súdu nejasná, nariaduje rovnost zaobchádzania s vlastnými státnymi príslusníkmi v prípade "diskriminácie", pricom vsak nie je jasné, ktorých právnych oblastí a prípadov sa to konkrétne týka. 55. Okrem toho, pokial by sa Súdny dvor na základe vlastného poznania relevantného vnútrostátneho práva prípadne vyjadril aj bez konkrétneho údaja vnútrostátneho súdu o zákaze diskriminácie vlastných státnych príslusníkov, existovalo by riziko, ze by sa nezaobchádzalo so vsetkými clenskými státmi rovnako, ak by napríklad Súdny dvor v súvislosti s diskrimináciou vlastných státnych príslusníkov poznal právny stav v urcitom clenskom státe, ale nepoznal by ho v inom clenskom státe. 56. Bez ohladu na to nie je ani z iných dôvodov úplne zrozumitelné, do akej miery vnútrostátny súd vychádza z toho, ze clánok 49 ZFEÚ je pre návrhy na zacatie prejudiciálnych konaní významný. 57. Pokial ide o veci C-419/12 a C-420/12, ich predmetom podla vsetkého nie je ani tak problematika trvalého usadenia sa v Taliansku, ako skôr poplatky, ktoré zatazujú prenajímatelov vozidiel usadených mimo Ríma, ked prílezitostne chcú vstúpit do tohto mesta. Pokial takéto povinnosti zatazujú aj podobných podnikatelov z iných clenských státov, je podla vsetkého vhodnejsie pouzit ako kritérium porovnania slobodu poskytovat sluzby a nie slobodu usadit sa. 58. Pokial ide o veci C-162/12 a C-163/12, ponúka sa paralela s rozsudkom Sbarigia ( [34]34 ), v ktorom Súdny dvor povazoval za neprípustný návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý sa v kontexte cisto talianskych skutkových okolností pýtal okrem iného na zlucitelnost talianskych právnych predpisov (o letných dovolenkách lekární) so základnými právami. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, ze sloboda usadit sa "nie je pre výsledok sporu vo veci samej relevantn[á]" uz preto, ze vlastnícka lekárne dotknutá právnou úpravou o dovolenke, "hypoteticky státna príslusnícka iného clenského státu, uz nepretrzite vykonáva profesijnú cinnost", a v dôsledku toho "práv[o] usadit sa... zjavne nie je vo veci samej" dotknuté. Tento prístup je mozné primerane uplatnit na prípad prenajímatelov vozidiel, ktorí uz nepretrzite vykonávajú svoju zivnost a ktorých oprávnenia boli prechodne pozastavené z dôvodu porusenia povinnosti o technickej základni. 59. Tento rozsudok v neposlednom rade dokazuje vývoj smerom ku zjavne prísnejsiemu prístupu Súdneho dvora, ked sa otázky týkajúce sa slobody usadit sa kladú v kontexte cisto vnútrostátnych skutkových okolností. Táto tendencia je z dôvodov opísaných v predchádzajúcich bodoch v súvislosti s touto problematikou aj adekvátna. 60. Na základe vyssie uvedeného sú neprípustné aj otázky týkajúce sa slobody usadit sa a v plnom rozsahu aj návrhy na zacatie prejudiciálnych konaní. V - Návrh 61. Preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby rozhodol takto: Návrhy na zacatie prejudiciálnych konaní v spojených veciach C-162/12 a C-163/12, ako aj v spojených veciach C-419/12 a C-420/12, sú neprípustné. __________________________________________________________________ ( [35]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [36]2 ) V talianskych právnych predpisoch sa hovorí o "sluzbe prenájme vozidla s vodicom". ( [37]3 ) Pozri s. 9 návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vo veci C-162/12 a tam uvedený odkaz na clánok 47 Decreto-Legislativo z 30. apríla 1992. ( [38]4 ) [39]Ú. v. ES L 4, s. 10; Mim. vyd. 07/003, s. 501. ( [40]5 ) [41]Ú. v. EÚ L 300, s. 88. ( [42]6 ) Clánok 8 ods. 1 zákona c. 21 z 15. januára 1992 (Legge quadro per il trasporto di persone mediante autoservizi pubblici non di linea, GURI c. 18 z 23. januára 1992) v znení Decreto-Legge c. 207 z 30. decembra 2008 (GURI c. 304 z 31. decembra 2008) a zákona c. 14/2009 (GURI c. 49 z 28. februára 2009, Supplemento Ordinario c. 28), ktoré je relevantné pre konanie vo veci samej (dalej len "zákon c. 21/1992"). ( [43]7 ) Clánok 8 ods. 2 zákona c. 21/1992. ( [44]8 ) V talianskych predpisoch sa hovorí o "sede". Podla informácií niektorých úcastníkov konania vsak pravdepodobne postacuje aj pobocka, co, ako podotkol okrem iného zástupca talianskej vlády, umoznuje aj súbeznú cinnost v rôznych obciach. ( [45]9 ) Clánok 3 ods. 3 zákona c. 21/1992. ( [46]10 ) Clánok 11 ods. 4 zákona c. 21/1992. ( [47]11 ) Podla clánku 11 ods. 4 zákona c. 21/1992 môze byt miesto nástupu a výstupu aj na území iných obcí. ( [48]12 ) Clánok 5 regionálneho zákona c. 58/1993 v znení relevantnom pre konanie vo veci samej. ( [49]13 ) Pozri clánok 7 ods. 2 zákona c. 21/1992 a s. 12 návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vo veci C-162/12. ( [50]14 ) Nariadenie Rady (EHS) c. 2454/92 z 23. júla 1992, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môzu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v urcitom clenskom státe, vykonávat vnútrostátnu prepravu osôb v clenskom státe [neoficiálny preklad] ([51]Ú. v. ES L 251, s. 1). ( [52]15 ) Rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra ([53]C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 39); z 23. apríla 2009, Rüffler ([54]C-544/07, Zb. s. I-3389, bod 37); z 19. novembra 2009, Filipiak ([55]C-314/08, Zb. s. I-11049, bod 41); zo 7. júla 2011, Agafitei a i. ([56]C-310/10, Zb. s. I-5989, bod 26), a z 15. januára 2013, Krizan a i. (C-416/10, bod 54). ( [57]16 ) Rozsudok z 1. júna 1994, Parlament/Rada ([58]C-388/92, Zb. s. I-2067). ( [59]17 ) Pozri clánky 30 a 31 nariadenia (ES) c. 1073/2009. ( [60]18 ) Rozsudok z 11. marca 2010, Attanasio Group ([61]C-384/08, Zb. s. I-2055, bod 32). ( [62]19 ) Pozri rozsudok z 3. októbra 1990, Nino a i. ([63]C-54/88, C-91/88 a C-14/89, Zb. s. I-3537, body 9 az 11). ( [64]20 ) Pozri okrem iného rozsudky zo 7. decembra 1995, Gervais a i. ([65]C-17/94, Zb. s. I-4353, body 24 az 26); z 21. júna 2012, Susisalo a i. (C-84/11, bod 18), a z 10. mája 2012, Duomo Gpa a i. (C-357/10 az C-359/10, bod 26 a tam citovanú judikatúru). ( [66]21 ) Pozri okrem iného rozsudky týkajúce sa prevádzky lekární, resp. distribúcie palív z 1. júna 2010, Blanco Pérez a Chao Gómez ([67]C-570/07 a C-571/07, Zb. s. I-4629, bod 40), a Attanasio Group (uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 24). ( [68]22 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 20. ( [69]23 ) Rozsudok Duomo Gpa, a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 40). ( [70]24 ) V súvislosti s návrhom Komisie pozri rozsudok Duomo Gpa a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 28). ( [71]25 ) Pozri v tejto súvislosti bod 38 návrhov z 5. septembra 2013, ktoré predniesol generálny advokát Wahl v spojených veciach Venturini a i. (C-159/12 az C-161/12). ( [72]26 ) Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa konkrétne nevyjadrujú k priebehu konania pred Komisiou a k významu opatrení zamýslaných Talianskou republikou. ( [73]27 ) Pozri okrem iného rozsudok z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti ([74]C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 29). ( [75]28 ) Na základe toho chýba najmä konkrétny údaj o tom, ci a prípadne v akom rozsahu by sa mohlo za okolností relevantných v konaní vo veci samej pozadovat, aby sa na základe zásady rovnosti zaobchádzania zakotvenej v talianskom ústavnom práve vychádzalo zo zásady zákazu diskriminácie vlastných státnych príslusníkov, a ci a prípadne v akom rozsahu mozno v prejednávanom prípade uplatnit judikatúru ústavného súdu vytvorenú v 90. rokoch k clánku 28 ES. V súvislosti s touto judikatúrou pozri poznámku pod ciarou 57 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Maduro 6. mája 2004 vo veci Carbonati Apuani, ([76]C-72/03, Zb. s. I-8027). ( [77]29 ) V súvislosti s volným pohybom tovaru pozri rozsudok z 5. decembra 2000, Guimont ([78]C-448/98, Zb. s. I-10663, body 21 az 23); v súvislosti so slobodou poskytovat sluzby pozri rozsudok z 5. decembra 2006, Cipolla a i. ([79]C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, body 30 a 31); v súvislosti so slobodou usadit sa a slobodou poskytovat sluzby pozri rozsudok Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti (uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, body 29 a 30), a v súvislosti so slobodou usadit sa pozri rozsudok Blanco Pérez a Chao Gómez (uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 36). ( [80]30 ) Rozsudok z 21. februára 2013, Ordine degli Ingegneri di Verona e Provincia a i. (C-111/12, body 34 a 35). ( [81]31 ) Rozsudok z 22. decembra 2010, Omalet ([82]C-245/09, Zb. s. I-13771, bod 17). ( [83]32 ) Rozsudok Susisalo a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 21). ( [84]33 ) Pozri v tejto súvislosti body 42 a 45, 58 a 60 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Wahl v spojených veciach Venturini a i. (uz citované v poznámke pod ciarou 25). ( [85]34 ) Rozsudok z 1. júla 2010, Sbarigia ([86]C-393/08, Zb. s. I-6337, body 27 a 28). References 1. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#t-ECR_62012CC0162_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0001 36. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0002 37. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0003 38. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0004 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:004:TOC 40. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0005 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:300:TOC 42. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0006 43. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0007 44. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0008 45. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0009 46. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0010 47. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0011 48. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0012 49. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0013 50. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0014 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:251:TOC 52. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0015 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0544&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0314&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0310&locale=SK 57. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0016 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0388&locale=SK 59. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0017 60. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0018 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0384&locale=SK 62. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0019 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0054&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0020 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0017&locale=SK 66. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0021 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0570&locale=SK 68. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0022 69. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0023 70. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0024 71. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0025 72. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0026 73. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0027 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0451&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0028 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0072&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0029 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0448&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0094&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0030 81. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0031 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0245&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0032 84. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0033 85. file:///tmp/lynxXXXXCM5Ydf/L92362-2699TMP.html#c-ECR_62012CC0162_SK_01-E0034 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0393&locale=SK