NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 30. mája 2013 ( [1]1 ) Vec C-58/12 P Groupe Gascogne SA proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartel -- Odvetvie priemyselných plastových vriec -- Pokuty -- Porusenie základného práva na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote Vseobecným súdom" Predhovor 1. Dna 16. novembra 2011 Vseobecný súd vydal tri samostatné rozsudky ( [2]2 ), ktorými zamietol samostatné zaloby o neplatnost rozhodnutia Komisie vo veci COMP/38354 - Priemyselné vrecia ( [3]3 ). Komisia v tomto rozhodnutí konstatovala, ze doslo k závaznému a dlhotrvajúcemu poruseniu vtedajsieho clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ), a ulozila vysoké pokuty viacerým dcérskym spolocnostiam a ich materským spolocnostiam. Tieto návrhy sa týkajú jedného z odvolaní podaných proti uvedeným rozsudkom Vseobecného súdu. ( [4]4 ) 2. Tieto odvolania okrem toho, ze vyvolávajú doteraz neposudzované otázky práva hospodárskej sútaze, obsahujú námietky, podla ktorých Vseobecný súd porusil clánok 47 Charty základných práv (dalej len "Charta") ( [5]5 ), kedze nerozhodol v primeranej lehote. Z tohto dôvodu je zrejmé, ze Súdny dvor sa musí usilovat rozhodnút o týchto odvolaniach bezodkladne. S cielom vyhoviet tejto poziadavke a súcasne zohladnit potrebu poskytnút primeraný cas na preklad som rozdelila otázky, ktorými sa v týchto troch návrhoch zaoberám, takto. 3. Klúcové ustanovenia právnych predpisov spolu s opisom kartelu, konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia Komisie, a ulozených pokút sa nachádzajú v bodoch 6 az 34 mojich návrhov prednesených vo veci Gascogne Sack Deutschland ( [6]6 ). Kedze kazdé odvolanie poukazuje na trochu odlisné aspekty, pokial ide o okolnosti, za ktorých materské spolocnosti sú alebo nie sú zodpovedné za konanie svojich stopercentných dcérskych spolocností, touto otázkou sa zaoberám vo vsetkých troch návrhoch. Moja analýza otázok vyplývajúcich z tvrdenia, ze Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote (najmä kritériá na urcenie, ci doslo k neprimeraným prietahom, a prípadné prostriedky nápravy, ktoré mozno poskytnút, ak k takým prietahom doslo), je obsiahnutá v bodoch 70 az 150 nizsie. Preskúmanie podrobných tvrdení uvedených kazdou odvolatelkou (napríklad) v súvislosti s primeranostou úvah uvedených v rozsudkoch Vseobecného súdu sa samozrejme nachádza v návrhoch, ktorých predmetom je konkrétne odvolanie. ( [7]7 ) Úvod 4. Groupe Gascogne vo svojom odvolaní napáda výklad dvoch pojmov práva hospodárskej sútaze, ktorý podal Vseobecný súd: pojmu podnik a zásady, ze zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila stopercentná dcérska spolocnost, treba pripísat jej materskej spolocnosti. Groupe Gascogne tvrdí, ze v prípade, ak sa za takéto porusenie ukladá akákolvek pokuta na základe spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti, maximálna výska (dalej len "10 % limit") tejto pokuty sa má vypocítat podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ( [8]8 ) tak, ze sa vezme do úvahy kombinovaný obrat dcérskej spolocnosti a jej materskej spolocnosti, a nie celosvetový obrat spolocností, ktoré tvoria celú skupinu spolocností. ( [9]9 ) Právne predpisy Smernica o konsolidovaných úctovných závierkach 5. Jedným z cielov smernice o konsolidovaných úctovných závierkach ( [10]10 ) je koordinovat vnútrostátne právne predpisy upravujúce rocné úctovné závierky niektorých typov obchodných spolocností, najmä skupín spolocností, ktoré tvoria podnik. ( [11]11 ) Dalsím cielom tejto smernice je zabezpecit, aby financné informácie o takých podnikoch boli sprístupnené akcionárom a tretím osobám. ( [12]12 ) Podniky, na ktoré sa vztahuje povinnost pripravovat konsolidované úctovné závierky, sú vymedzené v clánku 1 ods. 1 a 2. Medzi tieto podniky patrí kazdý materský podnik, ktorý: "a) má väcsinu hlasovacích práv akcionárov alebo spolocníkov v inom podniku ..., alebo b) má právo vymenovávat alebo odvolávat väcsinu clenov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného podniku... a je súcasne akcionárom alebo spolocníkom tohto podniku, alebo c) má právo uplatnovat rozhodujúci vplyv na podnik..., ktorého je akcionárom alebo spolocníkom...". 6. Clánok 16 smernice o konsolidovaných úctovných závierkach okrem iného stanovuje: "1. Konsolidovaná úctovná závierka obsahuje konsolidovanú súvahu, konsolidovaný výkaz ziskov a strát a poznámky k závierke. ... 3. Konsolidovaná úctovná závierka poskytne verný a pravdivý obraz o aktívach a pasívach, financnej situácii a zisku alebo strate podnikov zaradených do nej a braných ako celok." Zhrnutie napadnutého rozsudku 7. V prvom stupni Groupe Gascogne ( [13]13 ) navrhovala, aby Vseobecný súd: -- zrusil rozhodnutie v rozsahu, v akom jej je urcené a ukladá jej pokutu, -- zmenil rozhodnutie v rozsahu, v akom v rozpore s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ukladá jej dcérskej spolocnosti Gascogne Sack Deutschland (dalej len "GSD") pokutu vyssiu ako 10 % obratu spolocnosti GSD, -- subsidiárne zrusil clánok 2 písm. i) rozhodnutia, -- dalej subsidiárne zmenil clánok 2 písm. i) rozhodnutia a znízil pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne spolocnostiam Groupe Gascogne a GSD, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 8. Na podporu svojej zaloby o neplatnost rozhodnutia Groupe Gascogne uviedla tri zalobné dôvody. Po prvé Groupe Gascogne tvrdí, ze Komisia porusila clánok 101 ZFEÚ tým, ze jej nesprávne pripísala spolocnú a nerozdielnu zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila GSD. Po druhé Groupe Gascogne tvrdí, ze Komisia sa v rozhodnutí dopustila nesprávneho právneho posúdenia, lebo nesprávne vylozila pojem "podnik" uvedený v clánku 81 ES. V dôsledku toho porusila clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tým, ze ulozila spolocnosti Groupe Gascogne pokutu, ktorá bola vypocítaná na základe celosvetového obratu spolocnosti Groupe Gascogne, a nie na základe kombinovaného obratu spolocnosti Groupe Gascogne (zrejme s prihliadnutím na obrat holdingovej spolocnosti Groupe Gascogne, no bez ohladu na obrat jej dcérskych spolocností) a spolocnosti GSD. Po tretie Groupe Gascogne tvrdí, ze pokuta ulozená spolocne a nerozdielne jej a spolocnosti GSD porusuje zásadu proporcionality, kedze Komisia nezabezpecila, aby existoval primeraný vztah medzi ulozenou pokutou a skutocným obratom dosiahnutým v odvetví plastových vriec. 9. Na pojednávaní v prvom stupni Groupe Gascogne uviedla tri výhrady týkajúce sa porusenia jej základných práv zarucených Chartou. Po prvé namietala porusenie práva na obhajobu a prezumpcie neviny, ktoré sú zarucené clánkom 48 Charty. Po druhé uviedla, ze odôvodnenie rozhodnutia je nedostatocné, a preto bráni akémukolvek preskúmaniu jeho zákonnosti. Po tretie poukázala na clánky 47 a 49 Charty, pricom tvrdila, ze Vseobecný súd by mal uplatnit svoju neobmedzenú právomoc a ulozit primeranú sankciu. 10. V bode 31 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze prvá výhrada týkajúca sa porusenia práva spolocnosti Groupe Gascogne na obhajobu a prezumpcie neviny obsahuje nové skutocnosti, a preto je neprípustná. 11. Vseobecný súd zamietol vsetky tri zalobné dôvody a v dôsledku toho zamietol zalobu v celom rozsahu. Odvolacie dôvody 12. Groupe Gascogne uvádza styri odvolacie dôvody. 13. Po prvé Groupe Gascogne tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze odmietol preskúmat vplyv zmien, ktoré nastali v právnom poriadku EÚ nadobudnutím platnosti clánku 6 ods. 1 ZEÚ 1. decembra 2009, osobitne pokial ide o clánok 48 Charty. 14. Po druhé Groupe Gascogne tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 101 ZFEÚ a clánok 48 Charty jednak tým, ze jej nesprávne pripísal spolocnú a nerozdielnu zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila GSD od 1. januára 1994 do 26. júna 2002, len na základe toho, ze GSD bola stopercentnou dcérskou spolocnostou spolocnosti Groupe Gascogne, a jednak tým, ze potvrdil rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom konstatovalo, ze Groupe Gascogne je do výsky 9,9 milióna eur spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie pokuty ulozenej spolocnosti GSD. 15. Po tretie Groupe Gascogne subsidiárne tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nesprávne vylozil pojem "podnik" a v dôsledku toho urcil 10 % limit pokuty, ktorú mozno ulozit, s prihliadnutím na celosvetový obrat spolocnosti Groupe Gascogne, a nie na základe kombinovaného obratu spolocnosti GSD a jej materskej spolocnosti. 16. Po stvrté Groupe Gascogne tiez subsidiárne tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 47 Charty, kedze nerozhodol o veci v primeranej lehote. Prvý a druhý odvolací dôvod - porusenie základných práv a nezlucitelnost domnienky rozhodujúceho vplyvu - clánok 48 Charty 17. V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu Groupe Gascogne tvrdí, ze Vseobecný súd sa tým, ze konstatoval, ze výhrada uplatnená na pojednávaní týkajúca sa zmeny postavenia Charty po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy je neprípustná, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu Groupe Gascogne tvrdí, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu ( [14]14 ), na základe ktorej jej bolo pripísané porusenie, ktorého sa dopustila GSD, je nezlucitelná s jej základným právom na spravodlivý proces, lebo táto domnienka v skutocnosti pôsobí ako prezumpcia viny. 18. Prvý a druhý odvolací dôvod posúdim spolocne, kedze oba tieto dôvody sa týkajú problematiky základných práv. Zhrnutie tvrdení Odvolanie spolocnosti Groupe Gascogne 19. Pokial ide o prvý odvolací dôvod, Groupe Gascogne namieta, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, kedze nezohladnil úcinky postavenia Zmluvy, ktoré bolo priznané Charte po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Okrem toho, aj ked Vseobecný súd správne konstatoval, ze právo na obhajobu a prezumpcia neviny boli zarucené podla práva EÚ pred 1. decembrom 2009 na základe vseobecných právnych zásad, tieto zásady nemajú rovnakú právnu silu ako Zmluvy. Zmena postavenia Charty teda znamená, ze súdy EÚ musia v súcasnosti dôslednejsie uplatnovat zarucené práva. 20. V súvislosti so svojím druhým odvolacím dôvodom Groupe Gascogne tvrdí, ze clánok 48 Charty sa má vykladat z hladiska clánku 6 Európskeho dohovoru o ludských právach (dalej len "EDLP"). Súdny dvor by mal pri výklade clánku 48 Charty zohladnit aj ústavy a právne tradície clenských státov. Uplatnenie domnienky rozhodujúceho vplyvu v skutocnosti pôsobí ako prezumpcia viny, a preto je zakázané. 21. Rozsudok Vseobecného súdu navyse neobsahuje odôvodnenie preukazujúce, ze Groupe Gascogne skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost GSD. Groupe Gascogne nemala nijakú kontrolu nad cinnostami spolocnosti GSD v odvetví plastových vriec. Vseobecný súd preto nesprávne pripísal spolocnosti Groupe Gascogne praktiky spolocnosti GSD. Reakcia Komisie 22. Komisia povazuje prvý odvolací dôvod za zjavne nedôvodný. 23. Pocas písomnej casti konania neboli uvedené nijaké výslovné tvrdenia týkajúce sa porusenia prezumpcie neviny alebo práva na obhajobu. Okrem toho Vseobecný súd neodmietol preskúmat vplyv zmeny postavenia Charty. Dospel len k záveru, ze táto zmena neovplyvnila právny stav, kedze prezumpcia neviny a právo na obhajobu uz boli súcastou právneho poriadku EÚ. Tvrdenie, ze vseobecné právne zásady nemajú rovnakú právnu silu ako Zmluva, je neúcinné. 24. Komisia sa domnieva, ze druhý odvolací dôvod spolocnosti Groupe Gascogne je v zásade neprípustný, prinajmensom neúcinný a v kazdom prípade nedôvodný. 25. Kedze druhý odvolací dôvod sa týka otázok, ktoré neboli vznesené v konaní pred Vseobecným súdom, je neprípustný. Písomné pripomienky spolocnosti Groupe Gascogne v prvom stupni neobsahovali nijaké odkazy na judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") týkajúcu sa clánku 6 EDLP alebo na judikatúru francúzskej Conseil Constitutionnel (Ústavná rada). Stanovisko spolocnosti Groupe Gascogne je zalozené na nesprávnom výklade judikatúry týkajúcej sa pripísania zodpovednosti materskej spolocnosti za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost. Komisia poukazuje na návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Alliance One. ( [15]15 ) 26. Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neúcinný, lebo Komisia nezalozila svoje konstatovanie, ze Groupe Gascogne bola zodpovedná spolocne a nerozdielne so spolocnostou GSD, len na domnienke rozhodujúceho vplyvu. Vseobecný súd podrobne preskúmal dalsie faktory predlozené Komisiou, ktoré preukázali, ze Groupe Gascogne skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti GSD. 27. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci Elf Aquitaine ( [16]16 ) vyplýva, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu je zlucitelná s prezumpciou neviny zarucenou v clánku 48 Charty. Druhý odvolací dôvod je teda nedôvodný. Posúdenie Základné práva - prípustnost v prvom stupni 28. Z clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyplýva, ze výhrada spolocnosti Groupe Gascogne týkajúca sa clánku 48 Charty vykladaného z hladiska clánku 6 EDLP by mohla byt prípustná len vtedy, ak by bola zalozená na skutkových alebo právnych okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 29. Zo ziadosti spolocnosti Groupe Gascogne o opätovné otvorenie písomnej casti konania (obsiahnutej v liste z 20. októbra 2010) z dôvodu, ze v priebehu konania vysla najavo nová právna okolnost, vyplýva, ze jej právni zástupcovia sa domnievali, ze výhrada týkajúca sa základných práv vyvoláva nové otázky, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zalobe. 30. Konstatovanie Vseobecného súdu v bode 27 napadnutého rozsudku jasne svedcí o tom, ze výhrada spolocnosti Groupe Gascogne týkajúca sa clánku 48 Charty nebola súcastou jej pôvodnej zaloby o neplatnost. Vseobecný súd uviedol: "Pokial ide o výhrady zalobkyne zalozené na porusení zásady prezumpcie neviny a práva na obhajobu, ktoré sú zarucené clánkom 48 Charty, treba konstatovat, ze tieto výhrady doplnajú tvrdenia uvedené v rámci zalobných dôvodov a nesúvisia s pôvodne uvedenými tvrdeniami dostatocne úzko na to, aby ich bolo mozné povazovat za súcast riadneho vývoja diskusie v súdnom konaní. Tieto výhrady teda treba povazovat za nové." ( [17]17 ) 31. Okrem toho obsah tejto výhrady sa odlisoval od obsahu výhrady týkajúcej sa clánku 49 Charty v súvislosti s proporcionalitou ulozenej sankcie. Preto tvrdenia spolocnosti Groupe Gascogne dostatocne nesúviseli s touto otázkou na to, aby predstavovali rozsírenie uz uvedených tvrdení. 32. Domnievam sa teda, ze posúdenie Vseobecného súdu bolo správne. 33. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze výhrada spolocnosti Groupe Gascogne uvedená na pojednávaní, ktorá sa týkala porusenia clánku 48 Charty, je neprípustná. Základné práva - zlucitelnost domnienky rozhodujúceho vplyvu s clánkom 48 Charty 34. Výhrada spolocnosti Groupe Gascogne sa skladá z troch castí: po prvé Vseobecný súd mal pri výklade clánku 48 Charty zohladnit clánok 6 EDLP a právne tradície clenských státov, po druhé domnienka rozhodujúceho vplyvu sa uplatnila ako prezumpcia viny a po tretie Vseobecný súd neuviedol dostatocné odôvodnenie preukazujúce, ze Groupe Gascogne uplatnovala taký vplyv na spolocnost GSD. 35. Ak by sa spolocnosti Groupe Gascogne umoznilo uviest po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvody, ktoré vcas neuviedla v konaní pred Vseobecným súdom, mohla by v odvolacom konaní predlozit spor v sirsom rozsahu, ako bol ten, ktorý bol prejednaný v prvom stupni. V odvolacom konaní je vsak právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na preskúmanie toho, ako Vseobecný súd posúdil zalobné dôvody uplatnené v konaní pred ním. ( [18]18 ) 36. V súvislosti s prvým odvolacím dôvodom som uz poznamenala, ze Groupe Gascogne v prvom stupni neuviedla výhrady týkajúce sa výkladu clánku 48 Charty z hladiska clánku 6 EDLP alebo právnych tradícií clenských státov. ( [19]19 ) Z toho vyplýva, ze v rozsahu, v akom sa výhrada spolocnosti Groupe Gascogne týka otázok, ktoré boli vznesené po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom, je neprípustná. ( [20]20 ) 37. Tieto otázky bolo mozné vzniest pocas písomnej casti konania pred Vseobecným súdom. Po prvé uvedené práva boli súcastou vseobecných právnych zásad práva Únie. Po druhé, hoci Charta este nebola právne záväzná, Súdny dvor pred nadobudnutím platnosti clánku 6 ZEÚ vo svojich rozhodnutiach casto vychádzal z jej ustanovení. ( [21]21 ) Okrem toho Súdny dvor konstatoval, ze Lisabonská zmluva len kodifikuje Chartu. ( [22]22 ) 38. Súdny dvor rozhodol, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu nie je nezlucitelná s clánkom 48 Charty. ( [23]23 ) Navyse na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Groupe Gascogne Súdny dvor konstatoval, ze táto domnienka v skutocnosti nepôsobí ako prezumpcia viny. ( [24]24 ) 39. Ako Vseobecný súd uviedol v bode 73 napadnutého rozsudku, tvrdenie spolocnosti Groupe Gascogne, ze odôvodnenie Komisie bolo nedostatocné, bolo uvedené "... v podstate na podporu názoru, ze zalobkyna sa nezúcastnovala na cinnosti spolocnosti [GSD], ked v roku 1994 kúpila túto spolocnost. Obchodný záujem tohto nadobudnutia v zásade spocíval v otvorení odbytu pre papier vyrábaný skupinou zalobkyne, no jej cielom nebolo zasahovat do obchodného správania spolocnosti [GSD] ani osobitne do odvetvia priemyselných plastových vriec, v ktorom zalobkyna nepôsobila a ktoré malo v kazdom prípade malý ekonomický význam". ( [25]25 ) 40. Povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorá prinálezí Vseobecnému súdu podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, na ktorých je zalozený napadnutý rozsudok, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania. ( [26]26 ) 41. Vseobecný súd uviedol v napadnutom rozsudku tieto konstatovania týkajúce sa rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Groupe Gascogne na spolocnost GSD: "74 Hoci je pravda, ze niektoré z faktorov uvedených zalobkynou nasvedcujú tomu, ze [GSD] mala sirokú mieru samostatnosti, faktom zostáva, ze zalobkyna skutocne zasahovala do cinnosti svojej dcérskej spolocnosti, ze jej ulozila znacné obmedzenia pri usmernovaní jej správania na trhu, a teda skutocne ovládala svoju dcérsku spolocnost. ... 93 Z preskúmania vsetkých dôkazov a tvrdení uvedených zalobkynou a Komisiou teda vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze konstatovala, ze zalobkyna pravidelne sledovala vedenie svojej dcérskej spolocnosti, a pripísala zalobkyni zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost. Bez toho, aby sa Komisia musela opriet o domnienku skutocnej kontroly, ktorá vyplýva zo stopercentného podielu zalobkyne na základnom imaní spolocnosti [GSD], totiz Komisia mohla na základe vsetkých dôkazov, ktoré mala k dispozícii, v prejednávanom prípade konstatovat, ze materská spolocnost skutocne ovládala svoju dcérsku spolocnost." ( [27]27 ) 42. V týchto bodoch napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal dôkazy a konstatoval, ze Groupe Gascogne sa aktívne podielala na cinnosti spolocnosti GSD v takom rozsahu, ze ako materská spolocnost skutocne ovládala svoju dcérsku spolocnost. 43. Preto sa domnievam, ze druhý odvolací dôvod spolocnosti Groupe Gascogne je nedôvodný. Odôvodnenie Vseobecného súdu je dostatocné na to, aby umoznilo dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, na ktorých je napadnutý rozsudok zalozený, a Súdnemu dvoru poskytlo dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci tohto odvolania. Preto tento rozsudok na rozdiel od toho, co tvrdí Groupe Gascogne, nie je nedostatocne odôvodnený. 44. Z toho vyplýva, ze prvý a druhý odvolací dôvod treba zamietnut. Tretí odvolací dôvod: výklad pojmu "podnik " na úcely clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Zhrnutie tvrdení Odvolanie spolocnosti Groupe Gascogne 45. Groupe Gascogne tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil pojem "podnik" uvedený v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Úcelom tohto ustanovenia je zabezpecit, aby akákolvek ulozená pokuta nebola neprimeraná. Vseobecný súd sa pri jeho výklade dopustil dvojnásobného nesprávneho posúdenia. Po prvé zmýlil si pojmy "podnik" a "osobná zodpovednost". Pojem "podnik" má v práve hospodárskej sútaze velmi specifický význam a nevykladá sa rovnako ako "osobná zodpovednost". Je nevyhnutné vymedzit podnik na základe subjektu, ktorému mozno pripísat protisútazné praktiky. 46. Po druhé Groupe Gascogne tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked si zmýlil pojem podnik s pojmom skupina spolocností. Podla judikatúry Súdneho dvora sa má celosvetový obrat celej skupiny brat do úvahy pri stanovení 10 % limitu na urcenie maximálnej výsky pokuty na úcely clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 len v prípade, ak celá skupina spolocností tvorí jediný podnik. V napadnutom rozsudku (ani v rozhodnutí) sa nenachádza nijaké odôvodnenie preukazujúce existenciu takej skupiny. 47. Pokuta ulozená spolocnosti GSD v spornom rozhodnutí dosahuje 13,2 milióna eur a Groupe Gascogne je spolocne a nerozdielne zodpovedná do výsky 9,9 milióna eur z tejto sumy. Groupe Gascogne tvrdí, ze maximálna výska pokuty by nemala byt vyssia ako 2 070 400 eur, co je 10 % obratu spolocnosti GSD. Tento údaj je uvedený za predpokladu, ze sa vyhovie druhému odvolaciemu dôvodu spolocnosti Groupe Gascogne, teda ze jej nemozno pripísat porusenie, ktorého sa dopustila GSD. Reakcia Komisie 48. Komisia tvrdí, ze tretí odvolací dôvod je nedôvodný. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze obrat podniku ako celku svedcí o jeho ekonomickom význame a vplyve na trhu. Groupe Gascogne je povazovaná za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila GSD. Komisia bola preto pri stanovení maximálnej výsky pokuty oprávnená vychádzat z 10 % celosvetového obratu skupiny. Posúdenie 49. Ako sa má 10 % limit (maximálna výska pokuty) stanovit v prípade, ak sa konstatuje, ze materská spolocnost je zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila jej stopercentná dcérska spolocnost? Groupe Gascogne spochybnuje konstatovanie vyplývajúce z ustálenej judikatúry, ze za týchto okolností sa 10 % limit uvedený v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vypocíta na základe celosvetového obratu spolocností, ktoré tvoria skupinu. Groupe Gascogne tvrdí, ze v prejednávanej veci by sa mal 10 % limit stanovit na základe kombinovaného obratu spolocností GSD a Groupe Gascogne. Z toho by vyplynulo, ze maximálna výska pokuty by bola nizsia, kedze 10 % kombinovaného obratu spolocností GSD a Groupe Gascogne (teda obratu holdingovej spolocnosti bez zohladnenia jej dcérskych spolocností) by predstavovalo nizsiu hodnotu ako 10 % celosvetového obratu celej skupiny. 50. So spolocnostou Groupe Gascogne nesúhlasím. 51. Výraz "podnik" sa v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vykladá extenzívne. Tento pojem zahrna viac ako jeden subjekt, ktorý vykonáva hospodársku cinnost. Aký je subjekt oznacený na úcely tohto ustanovenia ako podnik? 52. Clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 odkazuje na "...kazd[ý] podni[k] alebo zdruzeni[e] podnikov [, ktoré sa podiela na porusení]..." 53. Pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho postavenia a spôsobu svojho financovania. Pod týmto pojmom treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá. ( [28]28 ) 54. Ak je zodpovednost pripísaná materskej spolocnosti, predpokladá sa, ze táto spolocnost sa podielala na porusení. Preto podnik urcený na úcely clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tvorí materská spolocnost a dcérska spolocnost. 55. Úcelom 10 % limitu je zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky ich vzhladom na svoju velkost determinovanú ich celosvetovým obratom nebudú schopné uhradit. ( [29]29 ) Okrem toho Súdny dvor pri posudzovaní clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ( [30]30 ) konstatoval, ze odstrasenie je jedným z faktorov, ktoré sa majú brat do úvahy pri výpocte výsky pokuty. 56. Preto zastávam názor, ze ak sa konstatuje, ze materská spolocnost je spolocne a nerozdielne so svojou dcérskou spolocnostou zodpovedná za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, je v súlade so znením a úcelom clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 urcit 10 % limit akejkolvek pokuty ulozenej na základe celosvetového obratu podniku s prihliadnutím na skupinu spolocností ako celok. Právo EÚ nevyzaduje, aby iné dcérske spolocnosti v skupine pôsobili na tom istom trhu alebo aby existovala súvislost medzi nimi a porusením, na to, aby sa ich obrat mohol vziat do úvahy pri stanovovaní pokuty, ktorá sa má ulozit. 57. Komisia vyzýva Súdny dvor, aby zohladnil niektoré sekundárne právne akty upravujúce úctovné závierky spolocností, osobitne smernicu o konsolidovaných úctovných závierkach. Komisia uvádza túto výzvu na podporu svojho tvrdenia, ze 10 % limit by sa mal urcit na základe celosvetového obratu predmetného podniku. Vo svojom posúdení som tieto akty nezohladnila. 58. Domnievam sa, ze smernica o konsolidovaných úctovných závierkach nie je jednoznacne analogická. Definícia podniku uvedená v clánku 1 ods. 1 a 2 tejto smernice nie je totozná s tou, ktorá sa uplatnuje v práve hospodárskej sútaze, ked sa materskej spolocnosti pripisuje zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost. Treba poukázat na to, ze pojem "konsolidované úctovné závierky" nie je vymedzený tak, ako je pojem celosvetový obrat vysvetlený v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 59. Napokon, pokial ide o údajné nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozsudku ( [31]31 ), poznamenávam, ze Vseobecný súd uviedol tvrdenia spolocnosti Groupe Gascogne v bodoch 96 az 104 napadnutého rozsudku. Z konstatovaní Vseobecného súdu uvedených v bodoch 107 az 110 vyplýva, ze Vseobecný súd zamietol tieto tvrdenia. Urobil to preto, lebo konstatoval, ze Groupe Gascogne a GSD tvorili ten istý podnik a ze podla pravidiel práva hospodárskej sútaze sa má 10 % limit vypocítat na základe celosvetového obratu vsetkých spolocností v rámci skupiny Groupe Gascogne. 60. V bode 108 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze: "... tento 10 % limit sa musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich skupinu, na cele ktorej sa nachádza posledná holdingová spolocnost, kedze len celkový obrat spolocností tvoriacich uvedenú skupinu môze byt ukazovatelom velkosti a ekonomickej sily predmetného podniku (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 90[ ( [32]32 ) ])". ( [33]33 ) 61. V bode 111 Vseobecný súd vysvetlil: "... zohladnenie konsolidovaného obratu materskej spolocnosti na úcely uplatnenia limitu vo výske 10 % obratu predmetného podniku si nevyzaduje, aby sa preukázalo, ze kazdá dcérska spolocnost v skupine neurcuje svoje správanie na trhu samostatne." ( [34]34 ) 62. Okrem toho v bode 112 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze tým, ze potvrdil stanovenie 10 % limitu na základe celosvetového obratu, nepripísal zodpovednost za porusenie iným dcérskym spolocnostiam ako spolocnosti GSD patriacim do skupiny Groupe Gascogne. 63. Vseobecný súd v bode 113 vysvetlil, ze tým, ze na úcely výpoctu 10 % limitu vzal do úvahy celosvetový obrat poslednej holdingovej spolocnosti (Groupe Gascogne), nevyzadoval, aby dcérske spolocnosti tvoriace skupinu pôsobili na tom istom trhu, ani aby existovala súvislost medzi týmito dcérskymi spolocnostami a porusením. 64. V týchto bodoch Vseobecný súd dal jasne najavo, ze sa domnieva, ze Groupe Gascogne a GSD tvoria ten istý podnik na úcely clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a ze pri výpocte 10 % limitu by mal vziat do úvahy celosvetový obrat spolocností tvoriacich tento podnik. Správanie iných dcérskych spolocností v skupine nepovazoval za relevantné pre stanovenie pokuty. Tiez sa nedomnieval, ze existovala súvislost medzi týmito dcérskymi spolocnostami a porusením. ( [35]35 ) 65. Kedze tieto body napadnutého rozsudku umoznujú dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, na ktorých je tento rozsudok zalozený, a Súdnemu dvoru poskytujú dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci tohto odvolania, tento rozsudok nie je nedostatocne odôvodnený. 66. Preto zastávam názor, ze tretí odvolací dôvod je nedôvodný. 67. Dodávam, ze ak by Súdny dvor dospel k odlisnému záveru (teda ze 10 % limit sa má stanovit na základe kombinovaného obratu a nie celosvetového obratu), ale povazoval by spolocnost Groupe Gascogne za spolocne a nerozdielne zodpovednú za pokutu ulozenú spolocnosti GSD do výsky 9,9 milióna eur, musel by sa vysporiadat s problémom, ze nemá k dispozícii nijaké informácie o tom, aký bol v relevantnom case kombinovaný obrat týchto dvoch spolocností. Preto nie je mozné vypocítat 10 % z tejto sumy a zistit, ci by tento údaj viedol k znízeniu pokuty, ktorú má zaplatit Groupe Gascogne, a ak áno, o aké znízenie by islo. Vec by sa teda musela vrátit Vseobecnému súdu. Neschopnost zaplatit ulozenú pokutu 68. Groupe Gascogne - rovnako ako jej dcérska spolocnost GSD - na pojednávaní pred Súdnym dvorom uviedla tvrdenia týkajúce sa jej súcasnej financnej situácie, pricom tvrdila, ze nie je schopná zaplatit pokutu ulozenú rozhodnutím. Takéto tvrdenia neboli uvedené v prvom stupni a na ich podporu nebolo citované nijaké ustanovenie Zmluvy, statútu Súdneho dvora alebo jeho rokovacieho poriadku. 69. Domnievam sa, ze tvrdenia spolocnosti Groupe Gascogne týkajúce sa jej platobnej neschopnosti sú neprípustné z troch dôvodov, ktoré som uviedla v bodoch 121 az 124 mojich návrhov vo veci Gascogne Sack Deutschland. Nevydanie rozhodnutia v primeranej lehote 70. Prietahy v konaní postupom casu poskytli prozaikom siroký priestor na uplatnenie ich dôvtipu. Najlepsím príkladom relevantným pre prejednávané odvolania je predhovor Charlesa Dickensa k prvému vydaniu jeho románu Bleak House (Ponurý dom - volný preklad): "Pred niekolkými mesiacmi ma sudca Kancelárskeho súdu na verejnosti ako jedného zo skupiny asi sto pätdesiatich muzov a zien, ktorých netazia nijaké podozrenia zo sialenstva, láskavo informoval ze Kancelársky súd - hoci je vdacným predmetom mnohých ludových predsudkov (a v tom okamihu sa mi zdalo, ze sudca sa pozrel mojím smerom) -, je takmer dokonalý. Uznal, ze miera jeho pokroku má urcité nepatrné nedostatky, ale tieto boli zvelicené a boli spôsobené výlucne 'lakomostou verejnosti` a táto vinná verejnost zrejme bola az donedávna pevne odhodlaná v ziadnom prípade nezvýsit pocet kancelárskych sudcov, ktorých vymenoval - myslím - Richard II., ale postací aj ktorýkolvek iný král." 71. V rámci svojho stvrtého odvolacieho dôvodu Groupe Gascogne tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 47 Charty, lebo nerozhodol o veci v primeranej lehote. Súdny dvor sa uz zaoberal otázkou, co predstavuje primeranú lehotu na rozhodnutie v konaniach vo veciach hospodárskej sútaze pred Vseobecným súdom. ( [36]36 ) Táto vec vsak jednak umoznuje a jednak vyzaduje, aby Súdny dvor objasnil viaceré zásadné otázky. ( [37]37 ) Kedy a pred ktorým súdom (pred Vseobecným súdom, alebo v odvolacom konaní pred Súdnym dvorom) sa má vzniest výhrada neprimeraných prietahov? Aké kritériá sa majú uplatnit pri urcovaní, co predstavuje "neprimerané" alebo "zbytocné" prietahy? A ak sa predpokladá, ze doslo k neprimeraným prietahom, aký je primeraný prostriedok nápravy? Právo na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote 72. Zásada úcinnej súdnej ochrany je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva vyplývajúcou z ústavných tradícií, ktoré sú clenským státom spolocné. Bola zakotvená v clánkoch 6 a 13 EDLP a potvrdená clánkom 47 Charty. ( [38]38 ) Clánok 47 Charty stanovuje, ze kazdý má právo na úcinný prostriedok nápravy a na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote. Z clánku 52 ods. 3 Charty vyplýva, ze vzhladom na to, ze práva zarucené clánkom 47 zodpovedajú právam, ktoré zarucuje EDLP, ich zmysel a rozsah sa má vykladat z hladiska clánku 6 ods. 1 a 13 EDLP. ( [39]39 ) Pri posudzovaní otázky, ci sa o veci rozhodlo v primeranej lehote a ako sa má napravit porusenie tejto zásady, teda treba uplatnit kritériá, ktoré ESLP stanovil pri výklade týchto ustanovení. ( [40]40 ) ESLP vo veci Sürmeli ( [41]41 ) rozhodol, ze zmluvné státy sú povinné usporiadat svoje právne poriadky tak, aby ich súdy mohli splnat poziadavky stanovené v clánku 6 ods. 1 EDLP, vrátane povinnosti prejednávat veci v primeranej lehote. 73. Európska únia samozrejme este nie je zmluvným státom EDLP. Kedze vsak clenské státy uz postavili Chartu na roven Zmluvám, zaviazali sa zabezpecit, ze v rámci pôsobnosti práva EÚ sa budú úcinne respektovat práva zarucené Chartou. Európska únia v súcasnosti navyse musí absolvovat nevyhnutné rokovania na pristúpenie k EDLP. Preto sa domnievam, ze clenské státy sa uz v zásade zaviazali zabezpecit, aby súdny systém Únie bol schopný splnit poziadavky clánku 47 Charty a clánku 6 ods. 1 EDLP a zabezpecit spravodlivé prejednanie vecí, ktoré spadajú do právomoci tohto systému, v primeranej lehote. Uplatnenie výhrady neprimeraných prietahov 74. Je zrejmé, ze najlepsím spôsobom na zabránenie porusovaniu práva na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote je zabezpecit, aby sa skôr, nez sa prietahy v konaní zmenia na neprimerané, prijali nápravné opatrenia. Najvhodnejsím postupom je prirodzene efektívna správa veci samotným súdom. Domnievam sa vsak, ze je úplne vhodné a oprávnené, ze úcastník konania vyjadrí obavy, ak konanie trvá prílis dlho, bez toho, aby nevyhnutne cakal az do vydania rozhodnutia. Na tento úcel sa mozno (napríklad) po dlhom období zjavnej necinnosti obrátit na informacnú kanceláriu s cielom informovat sa o postupe konania. Nemyslím si, ze úcastník konania je povinný takto podnecovat súd, ale výhodou aktivity úcastníka konania je, ze problém sa môze dat odstránit uz v zárodku. Súd môze prijat opatrenia na zabezpecenie, aby sa zvysná cast konania zrýchlila tak, aby bolo právo na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote vo vseobecnosti dodrzané. 75. Okolnost, ci úcastník konania vzniesol túto otázku v konaní pred Vseobecným súdom, podla môjho názoru nemá vplyv na jeho právo následne ju vzniest v odvolacom konaní pred Súdnym dvorom. 76. Odvolanie proti rozhodnutiu Vseobecného súdu sa obmedzuje len na právne otázky. Odvolacie dôvody môzu zahrnat aj procesné vady, ktoré nepriaznivo ovplyvnujú dotknutého odvolatela. ( [42]42 ) Podla ustálenej judikatúry nevydanie rozhodnutia v primeranej lehote je takou procesnou vadou, ktorú Súdny dvor uz uznal za prípustnú. ( [43]43 ) Je neprimeraná dlzka súdneho konania meratelný pojem? 77. ESLP posudzuje primeranost dlzky konania z hladiska konkrétnych okolností prejednávanej veci a berie do úvahy tieto styri kritériá stanovené v jeho judikatúre: význam veci pre zalobcu, zlozitost veci, správanie zalobcu a správanie príslusných orgánov. ( [44]44 ) 78. Vo veci Baustahlgewebe Súdny dvor meral dlzku konania pred Súdom prvého stupna (ktorú oznacil za "znacnú") odo dna podania zaloby o neplatnost do dna vyhlásenia rozsudku Súdu prvého stupna (v uvedenom prípade priblizne pät rokov a sest mesiacov). ( [45]45 ) Od skoncenia písomnej casti konania do rozhodnutia o otvorení ústnej casti konania uplynulo 32 mesiacov. Pocas tohto obdobia bolo prijaté procesné rozhodnutie spojit 11 vecí na úcely ústnej casti konania. Súdny dvor uviedol, ze primeraná lehota by sa mala posudzovat individuálne, a uplatnil styri kritériá odvodené z judikatúry ESLP, ktoré som uviedla vyssie (dalej len "kritériá Baustahlgewebe"). Súdny dvor tiez poukázal na niektoré obmedzenia, ktoré sú vlastné konaniam pred súdmi EÚ. Osobitne navrhol, aby sa vzali do úvahy pravidlá upravujúce jazyk konania. ( [46]46 ) 79. Vo veci Der Grüne Punkt ( [47]47 ) konanie trvalo 5 rokov a 10 mesiacov, vrátane 3 rokov a 9 mesiacov, ktoré uplynuli od skoncenia písomnej casti konania do otvorenia ústnej casti konania. Súd prvého stupna pocas tohto obdobia nevykonal nijaké procesné úkony. V odvolacom konaní Súdny dvor posúdil obdobie od podania zaloby do vyhlásenia rozsudku z hladiska kritérií Baustahlgewebe. 80. Tak vo veci Baustahlgewebe, ako aj vo veci Der Grüne Punkt Súdny dvor konstatoval, ze Súd prvého stupna nerozhodol v primeranej lehote. Doterajsí prístup k urceniu, ci konanie bolo neprimerane dlhé, vsak bol mozno skôr pragmatický ako vedecký. 81. Povazujem za dôlezité odolat pokuseniu vseobecne konstatovat, co je "neprimerané", so zameraním sa výlucne na celkovú dlzku konania. Domnievam sa, ze správnym východiskovým bodom je skôr strucný pohlad na cinnost Vseobecného súdu a obmedzenia, v rámci ktorých pôsobí, s cielom zistit vplyv týchto faktorov na cas potrebný na rozhodnutie veci a na základe toho presnejsie urcit tie obdobia pocas prejednávania veci, ktoré by sa mali osobitne preskúmat. 82. Právomoc Vseobecného súdu sa od jeho zalozenia v roku 1989 znacne rozsírila. ( [48]48 ) Odhliadnuc od tých oblastí práva, ktoré nie sú predmetom tohto odvolania, právomoc Vseobecného súdu vo vztahu k rozhodnutiam Komisie vo veciach hospodárskej sútaze nemozno jednoducho prirovnat k práci vnútrostátneho súdu pre právo hospodárskej sútaze. Veci týkajúce sa kartelov na úrovni EÚ sa casto týkajú podnikov vo viacerých clenských státoch, ktoré podávajú zaloby o neplatnost v jazyku konania, ktorý si vyberú z 23 (coskoro 24) úradných jazykov, ktoré majú k dispozícii. Po skoncení písomnej casti konania sa podania musia prelozit do jedného spolocného pracovného jazyka, aby mohli sudcovia a ich referendári zacat pracovat so spisom. Vseobecný súd vyuzíva to isté spolocné riaditelstvo pre preklady ako Súdny dvor. Dochádza k súbehu nárokov na prekladatelské zdroje a nebolo by realistické predpokladat, ze vsetkým prekladom pre kazdú vec hospodárskej sútaze v konaní pred Vseobecným súdom sa môze (alebo by sa mala) priznat rovnaká priorita ako (napríklad) naliehavému prejudiciálnemu konaniu pred Súdnym dvorom, ktoré sa týka zalobcu nachádzajúceho sa vo väzbe. Ak bol predlozený úplný súbor rozsiahlych podaní (návrh, vyjadrenie k návrhu, replika a duplika), s prípadnými rozsírenými lehotami pre vsetky podania okrem pôvodného návrhu, a kazdý z týchto dokumentov sa tiez musí prelozit, je celkom mozné, ze kým spis mozno zmysluplne zacat studovat, uplynie priblizne 20 az 22 mesiacov. ( [49]49 ) Chcem povedat, ze cezhranicná a mnohojazycná povaha sútazného práva EÚ má spravidla za následok predlzenie casu, ktorý uplynie, kým vec mozno zacat skúmat. ( [50]50 ) 83. Pravdepodobne vsak neexistuje nic také ako "priemerná" vec týkajúca sa hospodárskej sútaze. Niektoré veci môzu byt pomerne jednoduché, ked sa vytriedia uvedené tvrdenia. Iné môzu vyvolávat tazko pochopitelné, zlozité a nové otázky. V niektorých prípadoch si samotný rozsah dokumentov a technických dôkazov, ktoré sa musia posúdit, ako taký vyzaduje nesmiernu námahu. Ak viaceré podniky napádajú rozhodnutie Komisie, ktorým im bola ulozená pokuta za úcast na karteli, je logické, ze o ich veciach sa rozhoduje spolocne. To vsak znamená, ze v jednotlivých veciach sa nemôze dosiahnut rýchlejsí pokrok ako v prípade tej veci v danej skupine, o ktorej sa rozhoduje najpomalsie. 84. Pokial Vseobecný súd povazuje za potrebné na riadne preskúmanie veci uskutocnit aktívnu správu veci (napríklad tým, ze zvolá poradu týkajúcu sa správy veci alebo si písomne vyziada od úcastníkov konania dalsie konkrétne informácie), tento cas by sa jednoznacne nemal zohladnit pri skúmaní dlzky konania. Cas vynalozený na zarucenie spravodlivého procesu je opodstatnený. 85. Aký význam má tvrdenie, ze je vseobecne známe, ze Vseobecný súd je pretazený, vedie sa pred ním vela konaní a to nevyhnutne znamená, ze Vseobecný súd rozhodne o veci ovela neskôr, ako by o nej mohol rozhodnút za iných okolností? 86. Hoci mám znacné pochopenie pre zlozité pomery Vseobecného súdu, domnievam sa, ze vseobecné pretazenie nemôze samo osebe slúzit ako odôvodnenie neprimeranej dlzky konania, ktorá má za následok porusenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote. 87. V rozsahu, v akom upravené vnútorné postupy a aktívna správa vecí môze viest k lepsiemu vyuzívaniu jestvujúcich zdrojov, sa samozrejme treba usilovat dosiahnut tento ciel. Vseobecný súd v súcasnosti prehodnocuje svoj rokovací poriadok práve so zretelom na tento ciel. Úsilie zrýchlit konanie vsak nemôze byt cielom, ktorý vytlací vsetky ostatné ciele. Právo na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote je právom, ktoré nezahrna jeden, ale dva klúcové prvky. Úsilie za kazdú cenu zrýchlit konanie by nebolo zlucitelné so zachovaním celkovej spravodlivosti konania. Tiez by to vo vseobecnosti nebol vhodný spôsob vedenia súdneho konania. V prípade týchto spojených odvolacích konaní boli dotknutým podnikom ulozené znacné pokuty za to, co Komisia povazuje za velmi závazné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Tieto podniky majú právo uviest tvrdenia, ktorými spochybnujú toto rozhodnutie, právo na dôsledné preskúmanie týchto tvrdení a právo mat pocit, ze Vseobecný súd v kazdom prípade prejednal ich vec spravodlivo. Ako Súdny dvor zdôraznil, úplné preskúmanie Vseobecným súdom je nevyhnutné na zarucenie spravodlivosti konania v prípade, ak Komisia koná ako vysetrovatel, prokurátor a orgán, ktorý ukladá sankcie. ( [51]51 ) Ako som uz uviedla, cas vynalozený na takéto dôkladné preskúmanie nie je "neprimeraný" alebo "premárnený". Na tomto základe spocíva legitimita rozhodnutí Vseobecného súdu. 88. Pokial sú dostupné zdroje Vseobecného súdu nedostatocné na riadne vybavenie súcasného nápadu a nápadu, ktorý mozno opodstatnene ocakávat v budúcnosti, zodpovednost musia niest clenské státy. 89. Uz som poukázala ( [52]52 ) na povinnost zmluvných státov EDLP zabezpecit, aby ich súdne systémy boli usporiadané spôsobom, ktorý respektuje právo na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote. Nevidím presvedcivý dôvod na uplatnenie odlisnej logiky na súdne institúcie EÚ. Právomoc Vseobecného súdu (a súcasne s nou aj jeho nápad) sa postupom casu podstatne zväcsila. Problém nápadu tohto súdu je vseobecne známy. Objavila sa ziadost o dalsích sudcov ( [53]53 ), ktorej sa zatial nevyhovelo. Aj za súcasných podmienok sa niekedy vyskytnú tazkosti. Súcasný predseda Vseobecného súdu nedávno verejne upozornil ( [54]54 ) na znízenú výkonnost Vseobecného súdu vyplývajúcu z tazkostí v procese opätovného vymenovania (s nálezitým ohladom na preskúmanie výborom zriadeným podla clánku 255) a z neistoty týkajúcej sa neobsadenia miest do termínu obnovenia funkcie. Tieto obavy sú opodstatnené. ( [55]55 ) Osoba, ktorá podlieha právomoci jednotlivého clenského státu, je oprávnená ocakávat, ze tento stát primerane a efektívne usporiada svoj vnútrostátny súdny systém, pricom vymenuje dostatok kvalifikovaných sudcov a obnoví ich funkcné obdobie (za predpokladu, ze sú spôsobilí) s cielom udrzat stabilné a efektívne súdnictvo a poskytne primeraný pomocný personál. Osoby, ktorých vec sa dostane pred súdy EÚ, urcite majú rovnaké právo na systém, ktorý ochráni ich právo na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote. 90. Z toho vyplýva, ze tazkosti spôsobené pretazením súdu - hoci sú aj skutocné - nemozno zohladnit pri posudzovaní otázky, ci v konkrétnej veci doslo k neprimeraným prietahom. 91. Na základe toho, com doteraz uviedla, povazujem za opodstatnené po prvé nezohladnit dobu od podania zaloby do skoncenia písomnej casti konania, po druhé poskytnút primeranú dodatocnú casovú rezervu (ako priblizný údaj uvádzam 4 mesiace, ale táto doba môze byt dlhsia vo velmi rozsiahlej veci alebo v prípade, ak sú v danom období roka prekladatelské zdroje mimoriadne zatazené) na získanie prekladu posledného podania po skoncení písomnej casti konania a po tretie tiez nezohladnit akékolvek obdobia, ktoré mozno pripísat aktívnej správe veci. Treba sa preto zamerat na preskúmanie období zjavnej necinnosti a zároven poskytnút dostatocne velkú casovú rezervu, ktorá je skutocné potrebná na prechod od stádia, ked sú písomné podania dostupné v pracovnom jazyku institúcie, k stádiu, ked mozno reálne zaslat predvolanie na pojednávanie. ( [56]56 ) 92. Opät zdôraznujem, ze neexistuje zázracné císlo, ktoré by bolo mozné abstraktne stanovit ako "správne" obdobie, ktoré by malo uplynút od okamihu dostupnosti prelozeného spisu do nariadenia pojednávania tak, aby bolo dodrzané právo na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote. ( [57]57 ) Táto fáza konania môze v pomerne jednoduchej veci trvat sest mesiacov. Podstatne zlozitejsia vec (alebo - napríklad - kartel s viacerými vzájomne prepojenými odvolaniami) si môze vyzadovat dvojnásobný alebo aj dlhsí cas. Vo vseobecnosti - ako ukazovatel parametrov, v rámci ktorých uvazujem - sa domnievam, ze ak vo veci, v ktorej nedoslo k nijakej aktívnej správe veci, uplynulo od skoncenia písomnej casti konania (t. j. v jazyku konania) viac ako 18 mesiacov a úcastníci konania este stále neboli informovaní o termíne pojednávania, je to dôvod na obavy. Domnievam sa, ze takýto casový rámec prekracuje primerané pravidlo prejednávania veci. 93. Vyplýva z toho, ze len co tento (prirodzene arbitrárny) okamih uplynul, doslo k neprimeraným prietahom? 94. Myslím si, ze nie. Podla môjho názoru existuje prechodná fáza, v ktorej nepochybne doslo k prietahom, ale tieto prietahy este nie sú "neprimerané". Opät ide skôr o oblast subjektívneho úsudku ako presnej analýzy. Ja by som bola zrejme ochotná akceptovat, ze môze uplynút dalsích sest mesiacov, kým sa prietahy zmenia na neprimerané (alebo - hovorovejsie -, kým sa "neskoro" nezmení na "neprijatelne neskoro"). Iní môzu pripisovat jednotlivým fázam odlisnú dlzku. Ked vsak uz od skoncenia písomnej casti konania bez aktívnej správy veci a predvolania úcastníkov konania na pojednávanie uplynie obdobie dlhsie ako dva roky, priklonila by som sa k povazovaniu prietahov za neprimerané a vyzadovala by som preukázanie opaku. 95. Vzhladom na vyssie uvedené teraz posúdim, ci v prejednávanej veci doslo k neprimeraným prietahom. Zhrnutie tvrdení 96. Groupe Gascogne uvádza, ze ked podala na Vseobecný súd zalobu proti rozhodnutiu a ulozenej pokute, obstarala si bankovú záruku na pokrytie zaplatenia tejto pokuty a prípadných úrokov z nej az do skoncenia konania v prvom stupni. Groupe Gascogne tvrdí, ze dlzka tohto konania (takmer sest rokov) bola neprimeraná. ( [58]58 ) Groupe Gascogne tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 47 Charty tým, ze nerozhodol v primeranej lehote. Groupe Gascogne preto navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok alebo subsidiárne znízil ulozenú pokutu s prihliadnutím na financnú zátaz, ktorá jej vznikla v dôsledku porusenia jej základného práva. 97. Komisia po prvé tvrdí, ze výhrada spolocnosti Groupe Gascogne je neprípustná, kedze táto spolocnost nevzniesla otázku nevydania rozhodnutia v primeranej lehote na pojednávaní pred Vseobecným súdom. Po druhé napadnutý rozsudok sa nemá zrusit v celom rozsahu, kedze Groupe Gascogne nenamietala, ze jej právo na obhajobu bolo porusené, lebo Vseobecný súd nerozhodol o veci spolocnosti Groupe Gascogne v primeranej lehote. Po tretie, aj keby Súdny dvor konstatoval, ze konanie pred Vseobecným súdom bolo neprimerane zdlhavé, spolocnosti Groupe Gascogne nevznikla v dôsledku neprimeranej dlzky tohto konania nijaká majetková ujma. Po stvrté primeraným prostriedkom nápravy za týchto okolností je, aby Groupe Gascogne podala samostatnú zalobu o náhradu skody. Po piate subsidiárne, ak Súdny dvor prizná v odvolacom konaní náhradu, táto náhrada by mala byt symbolická. Posúdenie: nerozhodlo sa v primeranej lehote? 98. Domnievam sa, ze z dôvodov, ktoré som uviedla v bodoch 128 az 130 svojich návrhov vo veci Gascogne Sack Deutschland, môze Groupe Gascogne uviest otázku, ci Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote, po prvýkrát v odvolacom konaní pred Súdnym dvorom. ( [59]59 ) 99. Groupe Gascogne tvrdí, ze doslo k prietahom medzi skoncením písomnej casti konania a dnom, ked jej bolo dorucené predvolanie na pojednávanie. ( [60]60 ) Groupe Gascogne vsak potvrdzuje, ze po pridelení jej veci novému sudcovi spravodajcovi v septembri 2010 konanie postupovalo rýchlo. ( [61]61 ) 100. Groupe Gascogne podala zalobu o neplatnost 23. februára 2006. Písomná cast konania sa skoncila 23. júla 2007. Dna 23. septembra 2010 kancelária Vseobecného súdu informovala spolocnost Groupe Gascogne, ze vec bola pridelená stvrtej komore (tomuto okamihu predchádzalo obdobie necinnosti, ktoré trvalo priblizne tri roky a dva mesiace). Dna 20. októbra 2010 Groupe Gascogne poziadala o opätovné otvorenie písomnej casti konania. ( [62]62 ) Dna 14. decembra 2010 bola táto spolocnost informovaná, ze vo veci bolo nariadené pojednávanie. Vseobecný súd prejednal vec 2. februára 2011 a rozsudok bol vyhlásený 16. novembra 2011. 101. Aká známa okolnost by mohla odôvodnit (dlhé) obdobie od skoncenia písomnej casti konania do nariadenia jednotlivých pojednávaní? 102. Pokial ide o veci týkajúce sa tohto kartelu, prinajmensom 15 subjektov, ktorým bolo urcené rozhodnutie, podalo zaloby o neplatnost na Vseobecný súd. ( [63]63 ) Jedna z týchto zalôb bola vzatá spät. ( [64]64 ) V dvoch veciach bol rozsudok vyhlásený 13. septembra 2010. ( [65]65 ) V deviatich veciach (vrátane prejednávanej veci) bol rozsudok vyhlásený 16. novembra 2011. Tri veci sú nadalej v konaní pred Vseobecným súdom. Okrem tohto odvolania a odvolaní vo veciach Gascogne Sack Deutschland a Kendrion sú v konaní pred Súdnym dvorom v súcasnosti este dve dalsie odvolania. ( [66]66 ) 103. Vec spolocnosti Groupe Gascogne úzko súvisí s vecou jej dcérskej spolocnosti GSD. Toto konanie vsak postupovalo priblizne rovnako rýchlo ako konanie vo veci jej materskej spolocnosti, a preto nespomalovalo toto konanie. 104. Z uplatnenia styroch kritérií Baustahlgewebe je zrejmé, ze vzhladom na to, ze Groupe Gascogne je spolocne a nerozdielne zodpovedná za pokutu do výsky 9,9 milióna eur, táto vec je pre nu dôlezitá. ( [67]67 ) Tiez je jasné, ze vec vyvoláva zlozité otázky. 105. Nemyslím si, ze dlzku konania mozno pripísat správaniu spolocnosti Groupe Gascogne. Je pravda, ze Groupe Gascogne 20. októbra 2010 poziadala Vseobecný súd, aby opätovne otvoril písomnú cast konania, s cielom uviest tvrdenia týkajúce sa nového postavenia Charty po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (pozri body 19 az 21 vyssie). Zo skutocnosti, ze Groupe Gascogne bola 14. decembra 2010 informovaná o nariadení pojednávania v jej veci, vsak vyplýva, ze tento procesný úkon nemal nijaký alebo mal len malý vplyv na celkovú dlzku konania. 106. Pokial viem, pocas obdobia zjavnej necinnosti (tri roky a dva mesiace) od skoncenia písomnej casti konania do ziadosti spolocnosti Groupe Gascogne o opätovné otvorenie písomnej casti konania nedoslo k nijakej aktívnej správe veci. 107. Tvrdenie spolocnosti Groupe Gascogne, ze skutocnost, ze v jej veci bolo nariadené pojednávanie priblizne tri mesiace po jej pridelení novému sudcovi spravodajcovi, znamená, ze ju zjavne bolo mozné prejednat v takej lehote uz na zaciatku, odmietam ako nepodlozené. Po prvé je neopodstatnené a nedôveryhodné domnievat sa, ze nový spravodajca prevzal spisy, v ktorých jeho predchodca nic neurobil, a po druhé je úplne jasné, ze sudca van der Woude a jeho spolupracovníci vynalozili výnimocné úsilie, aby sa veci týkajúce sa priemyselných plastových vriec prejednali. Bolo by úplne nesprávne a nerealistické pouzit cas, ktoré si toto úsilie vyzadovalo, ako kritérium na posúdenie primeraného "normálneho" casu na vybavenie tejto veci. 108. Tiez je potrebné (ako som uviedla vyssie) poskytnút primeranú rezervu na preklad a dôkladné prestudovanie viacerých vzájomne pripojených spisov - podaní a podrobných (zvycajne neprelozených) príloh -, ktoré sa týkali toho istého kartelu a sporného rozhodnutia Komisie a ktoré vyvolali zlozité skutkové a právne otázky. Pokial môzem povedat na základe spisu, neexistovali osobitné dôvody, pre ktoré sa s odvolaniami týkajúcimi sa tohto konkrétneho kartelu malo od zaciatku zaobchádzat s osobitnou naliehavostou (alebo pre ktoré 3 z týchto 15 zalôb proti rozhodnutiu Komisie, ktoré viedli k podaniu prejednávaných odvolaní spolocnostami Groupe Gascogne, GSD a Kendrion, mali byt od zaciatku vyclenené na osobitné zaobchádzanie - napríklad neboli podané dostatocne odôvodnené, ale napokon neúspesné návrhy na nariadenie predbezných opatrení). Inak povedané, odvolatelia mali právo na prejednanie svojich vecí s primeranou rýchlostou, nic viac a nic menej. 109. Na základe uplatnenia tohto kritéria a vseobecných kritérií, ktoré som uviedla v bodoch 72 az 95 vyssie, je vsak nevyhnutným záverom, ze toto konanie trvalo prílis dlho. 110. Podla môjho názoru by mal Súdny dvor odolat pokuseniu urcit vo svojom rozsudku konkrétny pocet mesiacov ako standardnú dlzku obdobia, ktoré by malo uplynút od okamihu skoncenia písomnej casti konania (v jazyku konania) do okamihu nariadenia pojednávania v obycajnej kartelovej veci. Hoci sa môzu a majú stanovit interné ciele, takéto údaje sú orientacné. Môze byt úplne odôvodnené prekrocit ich v konkrétnom odvolacom konaní alebo v skupine odvolacích konaní. Z toho vyplýva, ze - ako som uz uviedla ( [68]68 ) - tieto prietahy mozno posudzovat len individuálne. 111. Zároven pripústam, ze je potrebné povedat viac ako "v prejednávanej veci doslo k neprimeraným prietahom". Po prvé je dôlezité orientacne urcit rozsah porusenia práva na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote. Po druhé, ak by ktorýkolvek zo zalobcov chcel podat samostatnú zalobu o náhradu skody ( [69]69 ), bude potrebné kvantifikovat toto porusenie s cielom umoznit posúdenie takého nároku. 112. Musím osobitne zdôraznit, ze prietahy nemozno presne kvantifikovat. Kazdé posúdenie je priblizné. Vychádzajúc zo znakov tejto veci, s prihliadnutím na vsetky námietky proti spornému rozhodnutiu, ktorým bol sankcionovaný kartel priemyselných plastových vriec, a so zameraním sa na obdobie, ktoré uplynulo od skoncenia písomnej casti konania do nariadenia pojednávania, povazujem za primerané povedat, ze uvedené stádium konania v tejto veci mohlo trvat az dva roky bez toho, aby nevyhnutne doslo k prietahom, ktoré by bolo mozné spravodlivo oznacit za "neprimerané". Z toho vyplýva, ze toto konanie trvalo - po zaokrúhlení - v prvom stupni na Vseobecnom súde asi o rok a pol dlhsie, ako malo trvat. 113. Co by mal Súdny dvor urobit, ak sa otázka nevydania rozhodnutia v primeranej lehote uplatní v rámci odvolania? Prostriedky nápravy 114. Ak sa vec neprejedná v primeranej lehote, akýkolvek prostriedok nápravy za toto porusenie musí byt úcinný. ( [70]70 ) ESLP v kontexte EDLP uviedol, ze v právnom poriadku zmluvných strán by mal existovat osobitný postup na prejednanie takých nárokov. ( [71]71 ) 115. Súdny dvor uplatnil dva odlisné prístupy, a to znízenie pokuty vo veci Baustahlgewebe a osobitnú zalobu o náhradu skody vo veci Der Grüne Punkt. Ani jeden z nich nie je dokonalý. 116. Groupe Gascogne ziada Súdny dvor, aby uplatnil prístup Baustahlgewebe. ( [72]72 ) Výhodou tohto prístupu je zjavná hospodárnost konania. Ako vsak vysvetlím, mám pochybnosti o vhodnosti právneho základu tohto prístupu a o tom, do akej miery mozno skutocne povedat, ze poskytuje úcinný a primeraný prostriedok nápravy. ( [73]73 ) 117. Prístup pouzitý v rozsudku Der Grüne Punkt vyzaduje podanie samostatnej zaloby o náhradu skody na Vseobecný súd. Posúdenie, ci zalobcovi vznikla ujma alebo strata a ci existuje medzi ujmou a nedodrzaním povinnosti rozhodnút v primeranej lehote prícinná súvislost a vycíslenie skody prinálezí Vseobecnému súdu. Akákolvek náhrada skody odráza skutocnú ujmu, ktorá vznikla zalobcovi. Podla prístupu uplatneného v rozsudku Baustahlgewebe k ziadnemu takémuto posúdeniu nedochádza. Ak zalobca poukáze na neprimerané prietahy v rámci odvolania proti rozsudku Vseobecného súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o ulození sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, Súdny dvor neskúma konkrétne nároky na náhradu skody. Vykoná skôr celkový odhad primeraného percentuálneho znízenia pôvodnej pokuty. Uz z povahy veci vyplýva, ze prístup pouzitý v rozsudku Der Grüne Punkt je z procesného hladiska nárocnejsí a vyzaduje podanie osobitnej zaloby. Okrem toho nárok by sa musel uplatnit na Vseobecnom súde, pricom zaloba o náhradu skody je zalozená práve na prejednaní vecnej zaloby týmto súdom. Bola by takáto zaloba v súlade s poziadavkami stanovenými v clánku 6 ods. 1 EDLP? 118. V celej Európskej únii zrejme neexistuje nijaký spolocný prostriedok nápravy za nevydanie rozhodnutia v primeranej lehote vo veciach hospodárskej sútaze. Niektoré clenské státy nariadia v prípade neprimeraných prietahov znízenie ulozenej pokuty alebo zmiernia jej výkon. ( [74]74 ) Iné clenské státy poskytnú namiesto znízenia pokuty len financnú náhradu. ( [75]75 ) Niektoré prijali osobitné ustanovenia týkajúce sa náhrady za porusenie práva na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote. ( [76]76 ) Iné sa vsak domnievajú, ze rozhodnutie, ktorým sa konstatuje, ze sa skutocne nerozhodlo v primeranej lehote, postacuje ako spravodlivé zadostucinenie. ( [77]77 ) Aspon v jednom clenskom státe ( [78]78 ) existujú osobitné pravidlá upravujúce percentuálnu mieru znízenia pokuty, ktorá sa má uplatnit za nevydanie rozhodnutia v primeranej lehote vo veciach hospodárskej sútaze. 119. Súdny dvor vyzval 27 clenských státov, Európsky parlament a Radu, aby písomne uviedli svoje názory na prístup uplatnený vo veci Baustahlgewebe a na prístup uplatnený vo veci Der Grüne Punkt. Sedem clenských státov sa vyjadrilo v prospech prvého uvedeného prístupu, tri sa vyjadrili v prospech druhého z nich a sest clenských státov sa nevyjadrilo v prospech ziadneho prístupu. Rada potvrdila prístup Baustahlgewebe, pricom uznala, ze oba prostriedky nápravy existujú popri sebe a ani jeden z nich nie je dokonalý. Európsky parlament povazoval prístup Der Grüne Punkt za lepsí. 120. ESLP uviedol, ze vo veciach, v ktorých bola preukázaná procesná vada, môze rozhodnutie v primeranom prípade predstavovat nálezité zadostucinenie. ( [79]79 ) Clánok 41 EDLP dalej stanovuje, ze ESLP môze v prípade potreby priznat spravodlivé zadostucinenie. V práve EÚ vsak neexistuje rovnocenné ustanovenie, ktoré by Súdnemu dvoru výslovne priznávalo rovnocennú právomoc priznat "spravodlivé zadostucinenie". 121. Z judikatúry Súdneho dvora, z výkladu EDLP, ktorý podal ESLP, a z právnych tradícií clenských státov vyvodzujem nasledujúce zásady. Po prvé neexistuje jednotný prístup. Po druhé akýkolvek prístup môze byt nedokonalý v tom zmysle, ze bude mat tak výhody, ako aj nevýhody. Po tretie akýkolvek prostriedok nápravy musí byt úcinný, ak má splnat clánok 13 EDLP, a teda aj clánok 47 Charty. 122. Vrátme sa na chvílu k základom. 123. Podnik podá na Vseobecný súd zalobu, ktorou sa domáha zrusenia rozhodnutia vo veci hospodárskej sútaze. Predlozia sa zvycajné postupné písomné podania a potom sa písomná cast konania skoncí. Na zaciatku osoby konajúce v mene podniku nie sú znepokojené plynutím casu: súd na spise bezpochyby pracuje. Po urcitom case sa informujú v kancelárii Vseobecného súdu o postupe konania vo veci. Pokial neexistuje nejaký náznak aktívnej správy veci, mozno potom napísu Vseobecnému súdu zdvorilý formálny list, v ktorom vyjadria obavy z dlzky obdobia, ktoré uz uplynulo, uvedú mozné druhy skody (nepredpokladané dodatocné náklady na bankovú záruku, neistota poskodzujúca hodnotu podielov, stazenie plánovania do budúcnosti atd.) a vyhradia klientovi právo namietat, ze pri prejednávaní zaloby doslo k neprimeraným prietahom a bud pozadovat znízenie pôvodne ulozenej pokuty, alebo sa domáhat náhrady skody. Ak Vseobecný súd reaguje tak, ze urýchli konanie, problém je v zárodku odstránený a nie je potrebný nijaký dalsí prostriedok nápravy. Pokial k tomu vsak nedôjde, tvrdenie o neprimeraných prietahoch môze byt znovu uvedené na pojednávaní pred Vseobecným súdom. 124. Ako sa bude táto výhrada posudzovat v konaní pred Vseobecným súdom? Na tomto mieste by som chcela dôsledne odlísit prípady, ked zalobca stále môze v celom rozsahu uplatnit svoje právo na obhajobu, od prípadov - ktoré sú, dúfam, zriedkavé -, ked samotné plynutie casu zalobcovi znemoznilo spravodlivé prejednanie jeho veci. ( [80]80 ) Za týchto okolností je skutocne jediným úcinným prostriedkom nápravy za porusenie práva na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote zrusenie rozhodnutia. V týchto troch odvolaniach vsak nic nenasvedcuje tomu, ze moznost spolocnosti Groupe Gascogne, GSD alebo Kendrion úcinne odôvodnit svoju zalobu by bola obmedzená. 125. Pokuta, ktorá je spochybnená v konaní pred Vseobecným súdom, bola ulozená za konkrétne porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Za predpokladu, ze ani jednému z vecných zalobných dôvodov sa nevyhovie, aký je dôvod znízenia pokuty? Podla môjho názoru nijaký. Pokial sú podniky schopné poukázat na konkrétne druhy skody - na skodu, ktorá im vznikla v dôsledku tej casti celkového trvania konania o ich zalobe, ktorú mozno povazovat za "neopodstatnenú" alebo "neprimeranú" -, môzu uplatnit (samostatný) nárok na náhradu skody podla clánku 340 ZFEÚ. Prietahy na Vseobecnom súde sú vsak koncepcne dost odlisné od protisútazného konania, pre ktoré Komisia vôbec ulozila pokutu. Z tohto dôvodu mozno výhradu neprimeraných prietahov v konaní pred Vseobecným súdom opodstatnene oznacit za neúcinnú. Aj ked je z právneho hladiska opodstatnená a podlozená skutkovými okolnostami veci, nemôze mat nijaký vplyv na rozhodnutie o zalobe. ( [81]81 ) 126. Ak je vsak takáto výhrada neúcinná v konaní pred Vseobecným súdom, je urcite rovnako neúcinná v odvolacom konaní pred Súdnym dvorom? 127. Z tohto dôvodu nesúhlasím s prístupom Baustahlgewebe. Ulozenie pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze podniku nemozno prirovnat k ulozeniu trestu odnatia slobody jednotlivcovi, ked prietahy v konaní skutocne mozno primerane napravit (ak sa napriek tomu rozhodne, ze jednotlivec je vinný a treba mu ulozit trest odnatia slobody) znízením trestu, ktorý sa má vykonat. Ak vsak podniku v dôsledku prietahov vznikla skoda, mozno ju rozdelit na druhy skody v prícinnej súvislosti s neprimeranou dlzkou konania. Mozno predlozit dôkazy a v prípade, ak sa preukáze skoda, mozno priznat primeranú náhradu skody. V rámci právneho poriadku EÚ sa podrobným zistovaním skutkového stavu a hodnotením dôkazov zaoberá Vseobecný súd, a nie Súdny dvor. To povazujem za dalsí argument v prospech konstatovania, ze samostatné konanie o náhradu skody pred Vseobecným súdom je vhodnejsie ako snaha poskytnút úcinný prostriedok nápravy znízením pokút v odvolacom konaní. 128. Jeden Lord kancelár Anglicka z 18-teho storocia si raz polozil recnícku otázku: "Ocakávali ste niekedy, ze spolocnost má svedomie, ak nemá dusu na zatratenie a telo na potrestanie?" ( [82]82 ) Jedným z dôsledkov toho, ze podnik nemá takéto znaky, je, ze - na rozdiel od jednotlivca - sa opodstatnene nemôze domáhat náhrady za psychickú ujmu spôsobenú konaním vedeným proti nemu. ( [83]83 ) Ak mu na trhu vznikla skoda v dôsledku neprimeraných prietahov, mozno dôvodne ocakávat, ze sa pokúsi vycíslit túto skodu v peniazoch a predlozí dôkazy na podporu údajov, ktoré uvádza. ( [84]84 ) 129. Dodávam, ze môj nesúhlas s prístupom Baustahlgewebe posilnuje obava týkajúca sa presného právneho základu na znízenie pokuty za týchto okolností. Opät môze byt uzitocné vrátit sa na tomto mieste k základom. 130. Ked Komisia ukladá pokutu, stanoví jej výsku podla volnej úvahy. Nariadenie c. 1/2003 neobsahuje nijaké konkrétne ustanovenie, ktoré by jej poskytovalo právny základ na znízenie pokuty, ktorú by inak ulozila, lebo správne konanie trvalo prílis dlho. Komisia to vsak urobila vo veci Dutch Beer. ( [85]85 ) V konaní o zalobe proti tomuto rozhodnutiu Vseobecný súd znízil pokutu o dalsích 5 % napriek tomu, ze vecným zalobným dôvodom nevyhovel. 131. Nie je mi jasné, ako clánok 261 ZFEÚ (z ktorého Vseobecný súd vychádzal) môze poskytovat dostatocný základ na znízenie pokuty, ked neexistujú vecné dôvody na zmenu posúdenia Komisie týkajúceho sa pokuty, ktorá bola primeraná poruseniu. Je pravda, ze clánok 31 nariadenia c. 1/2003 a clánok 261 ZFEÚ poskytujú Vseobecnému súdu (a v odvolacom konaní Súdnemu dvoru) "neobmedzenú právomoc", ale táto neobmedzená právomoc úzko súvisí s vhodnostou (alebo nevhodnostou) pokuty ulozenej v súvislosti so spáchaným porusením. Prietahy v konaní - ci uz ide o prietahy Komisie pocas správneho konania, alebo prietahy Vseobecného súdu pocas súdneho konania - nijako nesúvisia s konaním podniku alebo so závaznostou porusenia. 132. Uvedomujem si, ze prísnost tohto prístupu nezodpovedá postoju, ktorý zaujal Vseobecný súd pri posudzovaní nárokov zalozených na neprimeraných prietahoch. ( [86]86 ) Súdny dvor tiez nezaujal tento prístup vo veci Baustahlgewebe. Domnievam sa vsak, ze Súdny dvor teraz môze a mal by rozhodnút, ktorý z dvoch prostriedkov nápravy, ktoré sú v súcasnosti dostupné, je lepsí. Chápem, ze je lákavé rozhodnút sa pre "procesnú hospodárnost" znízenia pokuty (o blizsie neurcenú percentuálnu mieru vypocítanú na neznámom základe) ( [87]87 ) v odvolacom konaní. Podla môjho názoru taký prístup nemá dostatocný intelektuálny základ (vztah medzi pokutou a konaním, právomoc, transparentnost) a - v najhorsom prípade - sa môze zmenit na takmer úplne arbitrárny. (Dodávam, ze ak by sa normotvorca rozhodol zaviest osobitné pravidlá, ktoré by stanovovali dôsledky pre úrovne pokút v prípade, ak doslo k neprimeraným prietahom bud v správnom, alebo súdnom konaní vo veciach hospodárskej sútaze, bolo by to úplne inak, ale domnievam sa, ze táto moznost sa zatial nepreskúmala.) Vycíslenie skody 133. Groupe Gascogne tvrdí, ze v dôsledku neprimeranej dlzky konania pred Vseobecným súdom jej vznikla skoda. Neurcila vsak v rámci nároku na náhradu skody skodu, ktorú pripisuje poruseniu svojho práva na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote. ( [88]88 ) Na tomto mieste môze byt opät uzitocné vrátit sa k základom. 134. Ked Komisia ukladá pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a podnik, ktorému je rozhodnutie urcené, sa rozhodne napadnút rozhodnutie Komisie na Vseobecnom súde, tento podnik má moznost volby. Bud môze zaplatit pokutu, alebo obstarat bankovú záruku na pokrytie tak samotnej pokuty, ako aj prípadnej zodpovednosti za úroky z tejto sumy. ( [89]89 ) Zastávam názor, ze standardným obchodným rozhodnutím podnikov je zvolit si druhú uvedenú moznost, lebo sa zvycajne domnievajú, ze je to v ich financnom záujme. Groupe Gascogne to v kazdom prípade urobila. ( [90]90 ) 135. Podanie zaloby na Vseobecný súd nemá odkladný úcinok. Nenariadujú sa ani predbezné opatrenia na ochranu zalobcu pred výlucne financnou skodou v priebehu konania. ( [91]91 ) Aj ked teda podnik úspesne napadne rozhodnutie Komisie, ktorým sa ukladá pokuta, a dosiahne bud úplné zrusenie tohto rozhodnutia, alebo aspon znízenie pokuty, stále znása náklady na financovanie prípadnej bankovej záruky, ktorú poskytol, a potom musí zaplatit tak zvysnú pokutu, ako aj úrok z nej. Tieto financné náklady nemozno nahradit. 136. Naopak, ak sa podnik rozhodne zaplatit pokutu a potom úspesne napadne rozhodnutie o jej ulození, tento podnik má nárok tak na vrátenie zaplatených súm, ako aj na úroky z nich. Vyplatené úroky sú náhradou za to, ze zalobca pocas súdneho konania nemohol disponovat týmito prostriedkami. 137. Ak sa zaloba podaná na Vseobecný súd prejedná v primeranej lehote, uzná sa teda, ze podnik, ktorý sa rozhodne zabezpecit zaplatenie pokuty prostredníctvom bankovej záruky, je zodpovedný za financné náklady, ktoré vyplynú z jeho rozhodnutia nezaplatit pokutu vopred. Ak je konanie pred Vseobecným súdom neprimerane dlhé, tento podnik musí celit a) neistote a b) dodatocným nákladom, kedze musí znásat náklady na financovanie svojej bankovej záruky dlhsie, nez sa ocakávalo. Pokial vsak vznikla majetková ujma za obdobie, ktoré presahuje "primeranú lehotu" na prejednanie tejto zaloby, táto otázka je odlisná od porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustil tento podnik, a pokuty ulozenej ako sankcia za toto porusenie. Ako navyse vysvetlím dalej, takéto náklady sa nemusia vzdy rovnat majetkovej ujme, kedze podnik si zvolil tento konkrétny spôsob na splnenie svojej povinnosti zaplatit pokutu. ( [92]92 ) 138. Ak teda podniku bola ulozená pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, dlzka konania o jeho veci nemá nijaký vplyv na samotnú pokutu. 139. Skôr nez sa definitívne prikloním k prístupu zalozenému na samostatnej zalobe o náhradu skody, musím spomenút dve zjavné potenciálne nevýhody. Po prvé, aký význam má v prípade, ked sa uz premárnilo prílis vela casu, dalsí cas, ktorý bude potrebný na uplatnenie samostatného nároku na náhradu skody? Po druhé problémy vyplývajú zo skutocnosti, ze nárok na náhradu skody sa bude musiet uplatnit práve na tom súde, o ktorom sa tvrdí, ze spôsobil zalobcovi skodu tým, ze neprejednal jeho vecnú zalobu proti rozhodnutiu Komisie v primeranej lehote. 140. Pokial ide o prvú uvedenú námietku, je samozrejmé, ze Vseobecný súd by musel zabezpecit, aby sa kazdá samostatná zaloba o náhradu skody prejednala bezodkladne. Za predpokladu, ze to Vseobecný súd urobí, sa domnievam, ze prvú potenciálnu námietku mozno zamietnut. 141. Druhá potenciálna námietka je závaznejsia. Zaloby o náhradu skody proti institúciám EÚ patria výlucne do právomoci Vseobecného súdu. Tento súd by musel preskúmat skutkové okolnosti, ktoré by vyplynuli z takého nároku na náhradu skody, akými sú okolnosti, ci vznikla majetková a/alebo nemajetková ujma a ci taká ujma bola spôsobená porusením clánku 47 Charty. (Ak by Súdny dvor v odvolacom konaní este nekonstatoval, ze v konaní pred Vseobecným súdom doslo k neprimeraným prietahom, jednou zo skutkových okolností, ktoré by sa museli posúdit, by bolo, ci skutocne doslo k neprimeraným prietahom.) 142. Hoci by také konanie prirodzene podliehalo preskúmaniu Súdnym dvorom v odvolacom konaní, znamená skutocnost, ze Vseobecný súd by bol tak subjektom, proti ktorému sa namietalo porusenie základných práv, ako aj súdom, na ktorom bol uplatnený nárok, ze tento súd by nebol "nezávislým a nestranným súdom" na úcely clánku 6 ods. 1 EDLP? ( [93]93 ) 143. ESLP konstatoval, ze pojmy nezávislost a nestrannost sú úzko prepojené. Pri posudzovaní nezávislosti sú relevantné tieto faktory: spôsob vymenovávania clenov dotknutého súdu, ich funkcné obdobie, existencia záruk brániacich vonkajsiemu tlaku a zdanie nezávislosti dotknutého orgánu. Pokial ide o nestrannost, ESLP konstatoval, ze po prvé súd musí byt subjektívne nepredpojatý a nezaujatý a po druhé musí byt nestranný z objektívneho hladiska, to znamená, ze musí poskytovat dostatocné záruky na vylúcenie akejkolvek dôvodnej pochybnosti v tejto súvislosti. ( [94]94 ) 144. Z clánku 252 ZFEÚ a z clánkov 2 a 3 Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze pre clenov Vseobecného súdu platia povinnosti, ktoré majú zabezpecit ich nezávislost a nestrannost. Okrem toho je jasné, ze ich nezávislost pri posudzovaní nárokov na náhradu skody pravdepodobne nebude spochybnená, kedze nepodliehajú dohladu nijakej institúcie alebo orgánu, ktorý by mohol mat záujem na výsledku takého konania. 145. Domnievam sa, ze skutocnou otázkou je, ci by bol Vseobecný súd vnímaný ako nestranný pri rozhodovaní o nároku na náhradu skody zalozenom na tvrdení, ze Vseobecný súd bol sám zodpovedný za porusenie základných práv zalobcu. 146. Podla môjho názoru existujú primerané dôvody na priklonenie sa ku konstatovaniu, ze Vseobecný súd by bolo mozné opodstatnene povazovat za dostatocne nestranný. 147. Po prvé prípadná náhrada, ktorá by sa musela zaplatit, by nepochádzala od samotného Vseobecného súdu. Pochádzala by z rozpoctu EÚ, takze Vseobecný súd by nemal nijaký priamy záujem na financných následkoch konania. ( [95]95 ) Po druhé na splnenie subjektívnej poziadavky nepredpojatosti ( [96]96 ) by Vseobecný súd musel zabezpecit, aby takúto zalobu o náhradu skody prejednala iná komora ako tá, ktorá prejednala zalobu vo veci samej. Po tretie, pokial je pravdepodobné, ze tvrdenie o porusení clánku 47 Charty sa uplatní skôr v odvolacom konaní ako v konaní pred Vseobecným súdom, o tom, ci doslo k neprimeraným prietahom, by rozhodol Súdny dvor. Úloha Vseobecného súdu by bola obmedzená na posúdenie dôkazov o skode a výsky skody. Po stvrté, hoci situácia, ktorá spôsobuje konanie pre porusenie clánku 47 Charty, spadá do pôsobnosti Vseobecného súdu, bolo by úlohou Komisie ako institúcie, ktorá podla clánku 17 ods. 1 ZEÚ podporuje vseobecný záujem Únie, vystupovat ako zalovaná v konaní na tomto súde. ( [97]97 ) Po piate kazdé rozhodnutie Vseobecného súdu by samozrejme podliehalo preskúmaniu Súdnym dvorom, pokial ide o právne otázky. 148. Zastávam teda názor, ze pokial sa odvolatel domnieva, ze mu vznikla skoda v dôsledku toho, ze Vseobecný súd nerozhodol o jeho veci v primeranej lehote, zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd predstavuje vhodnejsí a úcinnejsí prostriedok nápravy na úcely clánku 47 Charty, vykladaného z hladiska clánku 6 ods. 1 a clánku 13 EDLP, ako urcité znízenie úrovne pokuty. ( [98]98 ) Pokial je vhodné urcitým spôsobom výslovne uznat porusenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, bez ohladu na akékolvek prípadné nároky na náhradu skody, domnievam sa, ze rozhodnutie Súdneho dvora o tomto porusení predstavuje spravodlivé zadostucinenie. 149. Musím este spomenút jednu otázku: Aká by bola "udalost, ktorá vyvolala" mimozmluvnú zodpovednost Únie v zmysle clánku 46 statútu? Podla môjho názoru touto udalostou musí byt rozhodnutie Súdneho dvora, ze v konaní pred Vseobecným súdom doslo k neprimeraným prietahom. ( [99]99 ) Z toho vyplýva, ze pätrocná premlcacia lehota na uplatnenie takého nároku na náhradu skody by zacala plynút od rozsudku Súdneho dvora v tomto odvolacom konaní. 150. Preto navrhujem, aby Súdny dvor urcil, ze pri rozhodovaní o zalobe spolocnosti Groupe Gascogne v konaní pred Vseobecným súdom doslo k neprimeraným prietahom, a aby jasne uviedol, ze Groupe Gascogne môze podat samostatnú zalobu o náhradu skody, pokial sa tak rozhodne. O trovách 151. Ak sa Súdny dvor stotozní s mojím posúdením odvolania, v súlade s clánkami 137, 138, 140 a 184 rokovacieho poriadku v ich vzájomnej súvislosti bude potrebné ulozit spolocnosti Groupe Gascogne ako úcastníkovi konania, ktorých nemal úspech ani v jednom vecnom odvolacom dôvode, povinnost nahradit trovy konania. Návrh 152. Preto navrhujem, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- urcil, ze Vseobecný súd vo veci Groupe Gascogne/Komisia (T-72/06) nerozhodol v primeranej lehote a -- ulozil spolocnosti Groupe Gascogne povinnost nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [100]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [101]2 ) Rozsudky zo 16. novembra 2011 vo veci Kendrion/Komisia (T-54/06), Groupe Gascogne/Komisia (T-72/06) a Sachsa Verpackung GmbH/Komisia (T-79/06). V anglictine je uverejnené zhrnutie troch napadnutých rozsudkov. Úplné znenia vsetkých troch rozsudkov vo francúzstine sú dostupné na internetovej stránke Súdneho dvora. Rozsudok týkajúci sa spolocnosti Kendrion je dostupný v úplnom znení aj v holandcine. ( [102]3 ) Rozhodnutie Komisie K(2005) 4634 v konecnom znení z 30. novembra 2005 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES (Vec COMP/38354 - Priemyselné vrecia) (dalej len "rozhodnutie"). Jeho zhrnutie je uverejnené v [103]Ú. v. EÚ L 282, 2007, s. 41. ( [104]4 ) Veci Gascogne Sack Deutschland/Komisia (C-40/12 P), Kendrion/Komisia (C-50/12 P) a Groupe Gascogne/Komisia (C-58/12 P, prejednávaná vec). Pre úplný prehlad zalôb, ktorými bolo rozhodnutie napadnuté pred Vseobecným súdom a o nasledujúcich odvolaniach pozri bod 102 nizsie. ( [105]5 ) [106]Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 2. ( [107]6 ) Uz citovanej v poznámke pod ciarou 4. ( [108]7 ) Návrhy vo vsetkých troch odvolacích konaniach budú prednesené 30. mája 2013. ( [109]8 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([110]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Nariadenie c. 17 bolo zrusené na základe clánku 43 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Komisia citovala obidve nariadenia v casti 6 rozhodnutia ako právny základ ulozených pokút. Relevantnými ustanoveniami nariadenia c. 17 sú clánok 15 ods. 2 a clánok 17. Sú premietnuté v clánku 23 ods. 2 a 3 a clánku 31 nariadenia c. 1/2003. V týchto návrhoch budem odkazovat na ustanovenia nariadenia c. 1/2003, ktoré treba vykladat tak, ze zahrnajú aj clánok 15 ods. 2 a clánok 17 nariadenia c. 17, kedze neboli podstatne zmenené, pokial ide o otázky, ktoré sú predmetom týchto odvolaní. ( [111]9 ) Rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia ([112]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 102). V usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([113]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) sa v súvislosti s 10 % limitom uvedeným v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tiez spomína celosvetový obrat. Preto budem v týchto návrhoch pri oznacovaní obratu celej skupiny spolocností pouzívat výraz "celosvetový obrat". ( [114]10 ) Siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 vychádzajúca z clánku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy ([115]Ú. v. ES L 193, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 58). ( [116]11 ) Pozri prvé odôvodnenie smernice o konsolidovaných úctovných závierkach. ( [117]12 ) Pozri tretie odôvodnenie smernice o konsolidovaných úctovných závierkach. ( [118]13 ) Rozsudok Groupe Gascogne/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [119]14 ) Podla ustálenej judikatúry správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané jej materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost nerozhoduje o svojej obchodnej politike nezávisle. Za týchto okolností materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. Komisia môze adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby musela preukázat jej osobnú úcast na porusení. Ak materská spolocnost vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, platí domnienka, ze je schopná uplatnovat rozhodujúci vplyv na túto dcérsku spolocnost, a platí vyvrátitelná domnienka, ze skutocne uplatnuje taký vplyv (dalej len "domnienka rozhodujúceho vplyvu"). Pozri rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia (C-628/10 P a C-14/11 P, dalej len "rozsudok Alliance One", body 42 az 46 a tam citovanú judikatúru). ( [120]15 ) Uz citovanej v poznámke pod ciarou 14. ( [121]16 ) Rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ([122]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, dalej len "rozsudok Elf Aquitaine", body 59 az 62). ( [123]17 ) Táto poznámka pod ciarou sa netýka slovenského znenia návrhov. ( [124]18 ) Rozsudok Alliance One (uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 111 a tam citovaná judikatúra). ( [125]19 ) Pozri bod 29 vyssie. ( [126]20 ) Pozri body 30 az 32 vyssie. ( [127]21 ) Pozri napríklad rozsudok z 3. septembra 2008, z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia ([128]C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, dalej len "rozsudok Kadi", bod 335). ( [129]22 ) Rozsudok z 3. mája 2012, Legris Industries/Komisia (C-289/11 P, bod 36). ( [130]23 ) Rozsudok Alliance One (uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 113). ( [131]24 ) Rozsudok Elf Aquitaine (uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, body 59 az 62). ( [132]25 ) Táto poznámka pod ciarou sa netýka slovenského znenia návrhov. ( [133]26 ) Rozsudok Alliance One (uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 64). ( [134]27 ) Táto poznámka pod ciarou sa netýka slovenského znenia návrhov. ( [135]28 ) Rozsudok Alliance One (uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 42). ( [136]29 ) Rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([137]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 280 a 281). ( [138]30 ) Ustanovenie, ktoré predchádzalo clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. ( [139]31 ) Relevantné zásady stanovené v judikatúre Súdneho dvora uz boli uvedené v bode 40 vyssie. ( [140]32 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007 ([141]T-112/05 Zb. s. II-5049). ( [142]33 ) Táto poznámka pod ciarou sa netýka slovenského znenia návrhov. ( [143]34 ) Táto poznámka pod ciarou sa netýka slovenského znenia návrhov. ( [144]35 ) Pozri bod 56 vyssie. ( [145]36 ) Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia ([146]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, dalej len "rozsudok Baustahlgewebe"); zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH/Komisia ([147]C-385/07 P, Zb. s. I-6155, dalej len "rozsudok Der Grüne Punkt"), a z 25. októbra 2011, Solvay SA/Komisia ([148]C-110/10 P, Zb. s. I-10439, dalej len "rozsudok Solvay"). Posledný uvedený prípad sa týka nedodrzania povinnosti Komisie postupovat v správnej casti konania v primeranej lehote a nedodrzania povinnosti Vseobecného súdu rozhodnút v primeranej lehote v konaní pred ním. ( [149]37 ) Pozri tiez moje návrhy vo veciach Gascogne Sack Deutschland (body 125 az 141) a Kendrion (body 108 az 134). ( [150]38 ) Rozsudok Kadi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 335). ( [151]39 ) Clánok 47 Charty zahrna obe práva. Clánok 47 ods. 1 konkrétne zarucuje právo na úcinný prostriedok nápravy a clánok 47 ods. 2 zarucuje právo na spravodlivé a verejné prejednanie veci v primeranej lehote. ( [152]40 ) Rozsudok z 28. februára 2013, Arango Jaramillo a i./ EIB (C-334/12 RX, dalej len "rozsudok Jaramillo", bod 28). ( [153]41 ) Rozsudok ESLP Sürmeli v. Nemecko z 8. júna 2006 (staznost c. 75529/01, § 137, ESLP 2006-VII). ( [154]42 ) Clánok 58 Statútu Súdneho dvora. ( [155]43 ) Pozri rozsudok Baustahlgewebe (uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 19). Pozri tiez rozsudok Der Grüne Punkt (uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 176). ( [156]44 ) Rozsudok ESLP Pélissier a Sassi v. Francúzsko z 25. marca 1999 (staznost c. 25444/94, § 67, ESLP 1999-II). ( [157]45 ) Rozsudok Baustahlgewebe (uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, body 28 a 29). ( [158]46 ) Tamze, bod 43. Pozri tiez clánky 36 a 37 rokovacieho poriadku týkajúce sa urcenia jazyka konania. ( [159]47 ) Uz citovanej v poznámke pod ciarou 36. ( [160]48 ) Pokial ide o uzitocné zhrnutie, pozri výrocnú správu Súdneho dvora, konania Vseobecného súdu a statistiky o súdnej cinnosti Vseobecného súdu dostupné na http:/curia.europa.eu/jcms/jcms/J02_7000/. ( [161]49 ) V tejto súvislosti vychádzam z toho, co je zrejme vo vseobecnosti obvyklým postupom v písomnej casti konania vo veciach hospodárskej sútaze pred Vseobecným súdom. Samozrejme, bolo by mozné upravit systém tak, aby sa o veciach týkajúcich sa hospodárskej sútaze rozhodovalo pocas celého súdneho konania celkom odlisne. Zdôraznujem vsak, ze otázkou, ktorá je predmetom tohto odvolania [tak ako vo veciach Kendrion, GSD a Deltafina (C-578/11 P, v konaní pred Súdnym dvorom, ktoré je v súcasnosti prerusené)], je, ci doslo k neprimeraným prietahom pri rozhodovaní v konkrétnej veci, a nie ci by bolo vhodné radikálne zmenit súcasný systém. ( [162]50 ) Tým nie je dotknutá poznámka uvedená v predchádzajúcej poznámke pod ciarou: aj v odlisne koncipovanom systéme bude existencia kartelov týkajúcich sa viacerých clenských státov a mnohojazycná povaha EÚ podla môjho názoru bránit tomu, aby sa vo veciach hospodárskej sútaze na úrovni Únie rozhodovalo rovnako rýchlo ako vo vnútrostátnych veciach hospodárskej sútaze. ( [163]51 ) Rozsudok z 8. decembra 2011, KME a i./Komisia ([164]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, body 102 az 106 a tam citovanú judikatúru). Pozri tiez body 68 a 69 návrhov, ktoré som predniesla v uvedenej veci, a tam citovanú judikatúru. ( [165]52 ) Pozri bod 72 vyssie. ( [166]53 ) Pozri cast II dokumentu http://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2011-04/projet_ en.pdf. ( [167]54 ) List predsedu Jaegera írskemu predsedníctvu z 12. marca 2013, uverejnený na http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/13/st07/st07758.en13.pdf. Predseda Jaeger predtým (23. mája 2012) zaslal Rade list, v ktorom uviedol sudcov, ktorých funkcné obdobie uplynie 31. augusta 2013, a poziadal dotknuté vlády, aby predlozili svoje návrhy do 15. novembra 2012: http://www.parlament.gv.at/PAKT/EU/XXIV/EU/08/82/EU_88277/imfname_10037 088.pdf. Pozri tiez House of Lords European Union Committee, 16. správa zo zasadnutia 2012-13, "Workload of the Court of Justice of the European Union: Follow-up Report", najmä body 59 a 67, http://www.publications.parliament.uk/pa/ld201213/ldselect/ldeucom/163/ 163.pdf. Pozri tiez list CCBE z 26. marca 2013 adresovaný predsedovi Súdneho dvora pokial ide o vymenovanie sudcov Súdneho dvora Európskej únie http://www.ccbe.eu/fileadmin/user_upload/NTCdocument/260313_EN__EU_Reps p1_1364893059.pdf. ( [168]55 ) V case vypracovávania týchto návrhov sa zdá pravdepodobné, ze (za predpokladu, ze sa vcas dokoncia vsetky vymenúvacie konania), v septembri 2013, ked dôjde k ciastocnej obmene obsadenia Vseobecného súdu, bude az devät nových sudcov. Kedze pri pristúpení Chorvátska k EÚ 1. júla 2013 sa dalsí sudcovia stanú tiez clenmi tak Vseobecného súdu, ako aj Súdneho dvora, znamená to, ze viac ako tretina clenov Vseobecného súdu bude nová. ( [169]56 ) ESLP zaujal tento prístup. Pozri napríklad rozsudok ESLP Findlay v. Spojené královstvo z 25. februára 1997 (§ 73 a § 74, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). ( [170]57 ) Rozsudok Jaramillo (uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, body 43 a 44). ( [171]58 ) Zaloba o neplatnost bola podaná 23. februára 2006 a rozsudok bol vyhlásený 16. novembra 2011. ( [172]59 ) Pozri bod 75. ( [173]60 ) Tento znak je spolocný vsetkým trom odvolaniam. Pozri tiez veci Gasgcogne Sack Deutschland a Kendrion. ( [174]61 ) GSD a Kendrion tiez uvádzajú, ze konania v ich veciach po ich pridelení novému sudcovi spravodajcovi postupovali rýchlo. ( [175]62 ) Pozri bod 17 vyssie. ( [176]63 ) V týchto pätnástich veciach bolo sest rôznych jazykov konania. ( [177]64 ) Vec Cofira-Sac/Komisia (T-43/06). Uznesenie Súdu prvého stupna zo 6. júla 2006 v uvedenej veci je dostupné v úplnom znení na internetovej stránke Súdneho dvora vo francúzstine a taliancine. ( [178]65 ) (i) rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Wittenheim/Komisia. Jeho úplné znenie je dostupné vo francúzstine a svédcine na internetovej stránke Súdneho dvora. (ii) Trioplast Industrier/Komisia ([179]T-40/06, Zb. s. II-4893). ( [180]66 ) Veci Plásticos Espańoles SA (ASPLA)/Komisia (C-35/12 P) a Armando Álvarez SA/Komisia (C-36/12 P). Konania v oboch veciach boli prerusené az do vyhlásenia rozsudku vo veciach Groupe Gascogne, Gascogne Sack Deutschland a Kendrion. ( [181]67 ) Pokuta ulozená spolocnosti GSD predstavuje 13,2 milióna eur. Groupe Gascogne je spolocne a nerozdielne zodpovedná za pokutu ulozenú jej stopercentnej dcérskej spolocnosti do výsky 9,9 milióna eur. ( [182]68 ) Pozri body 81 az 84 vyssie. ( [183]69 ) Pozri bod 133 a nasl. vyssie. ( [184]70 ) Rozsudok ESLP Kudl/a v. Polsko z 26. októbra 2000 (staznost c. 30210/96, § 156, ESLP 2000-XI). ( [185]71 ) Tamze, § 157. ( [186]72 ) Odvolatelky vo veciach Gascogne Sack Deutschland a Kendrion zaujali podobný prístup. ( [187]73 ) Pozri body 130 a 131 nizsie. ( [188]74 ) Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Fínsko, Holandsko, Spanielsko a Spojené královstvo. ( [189]75 ) Francúzsko, Taliansko, Polsko a Rumunsko. ( [190]76 ) Nemecko, Fínsko, Taliansko a Polsko. ( [191]77 ) Nemecko a Grécko. ( [192]78 ) V judikatúre holandských súdov týkajúcej sa vecí hospodárskej sútaze boli vytvorené nasledujúce pravidlá. Dlzka konania sa povazuje za neprimeranú, ak správne konanie spolu so súdnym konaním trvá dlhsie ako pät rokov a sest mesiacov. Ak je doba presahujúca toto obdobie kratsia ako sest mesiacov, pokutu mozno znízit az o 5 %. Ak neprimeraná dlzka konania predstavuje 6 az 12 mesiacov, pokutu mozno znízit az o 10 % (najviac vsak o 10 000 eur). V prípade obdobia dlhsieho ako 12 mesiacov môze súd podla volnej úvahy urcit sumu, o ktorú sa má pokuta znízit. ( [193]79 ) Rozsudok ESLP Hauschildt v. Dánsko z 24. mája 1989 (§ 58, séria A c. 154). ( [194]80 ) Môze sa to zrejme stat skôr v prípade jednotlivca ako v prípade podniku, ale nemozno vylúcit moznost, ze svedok, ktorý je pre podnik klúcový, v priebehu prílis dlhého konania zomrie alebo ho nebude mozné vyhladat. ( [195]81 ) Rozsudok z 21. septembra 2000, EFMA/Rada ([196]C-46/98 P, Zb. s. I-7079, bod 38), a nedávno rozsudok z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia ([197]C-520/09 P, Zb. s. I-8901, bod 31). ( [198]82 ) Edward, First Baron Thurlow Lord Chancellor of England 1778 - 1783 a 1783 - 1792, citované podla POYNDER, J.: Literary Extracts (1844), zv. 1, s. 268. ( [199]83 ) ESLP priznal v niektorých prípadoch náhradu nemajetkovej ujmy, ak sa domnieval, ze prietahy v konaní museli spôsobit stazovatelovi útrapy a frustráciu: pozri napríklad rozsudok ESLP Barry v. Írsko z 15. decembra 2005 (staznost c. 18273/04, § 61 a tam citovanú judikatúru). Ak vsak neexistuje nijaký dôkaz o ujme spôsobenej prietahmi, ESLP neprizná takú náhradu: pozri napríklad rozsudok ESLP Hauschildt v. Dánsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 79, § 58). ( [200]84 ) Pokial mohol mat z prietahov prospech, pri vycíslení celkovej skody, ktorá mu vznikla, by musel priznat tento prospech. ( [201]85 ) Rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Bavaria /Komisia ([202]T-235/07, Zb. s. II-3229, dalej len "rozsudok Dutch Beer"). ( [203]86 ) Okrem rozsudku Dutch Beer (uz citovaného v poznámke pod ciarou 84) pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, CD-Contact Data GmbH/Komisia ([204]T-18/03, Zb. s. II-1021), a rozsudok Vseobecného súdu z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries Ltd/Komisia (T-214/06). ( [205]87 ) Uvedomujem si, ze generálna advokátka Kokott v bode 198 návrhov, ktoré predniesla vo veci Solvay (uz citovanej v poznámke pod ciarou 36), navrhla znízit pokutu ulozenú v uvedenej veci o 50 %. Pokial sa nemýlim, neuviedla konkrétne dôvody, pre ktoré by táto percentuálna miera mala byt vhodná. Je mozné, ze zaujala prístup, podla ktorého "za vsetkých okolností veci je správny údaj X". Z dôvodov, ktoré som uviedla, s takým prístupom nesúhlasím. ( [206]88 ) To isté platí pre spolocnosti GSD a Kendrion. ( [207]89 ) Pozri list Komisie z 13. decembra 2005 zaslaný spolocnosti Groupe Gascogne (príloha 3 zaloby o neplatnost rozhodnutia, ktorú Groupe Gascogne podala na Súd prvého stupna). ( [208]90 ) Urobili to aj GSD a Kendrion. ( [209]91 ) Pozri napríklad uznesenie predsedu Vseobecného súdu z 2. marca 2011, 1. garantovaná/Komisia. ( [210]92 ) Pozri body 134 az 138. ( [211]93 ) V case vydania rozsudku Baustahlgewebe generálny advokát Léger navrhol, aby tieto veci prejednával Súdny dvor. To vsak uz nie je mozné vzhladom na zmeny v pravidlách týkajúcich sa právomoci Súdneho dvora po nadobudnutí platnosti Zmluvy z Nice. Pozri bod 321 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Der Grüne Punkt (uz citovanej v poznámke pod ciarou 36). ( [212]94 ) Rozsudok Findlay (uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, § 73). ( [213]95 ) Pokuty patria do vlastných zdrojov Európskej únie. ( [214]96 ) Pozri body 143 a 144 vyssie. ( [215]97 ) Pozri tiez clánok 335 ZFEÚ. ( [216]98 ) Domnievam sa, ze táto výhrada spolocnosti Groupe Gascogne smerujúca k znízeniu pokuty je priamo zalozená na rozsudku Baustahlgewebe: nebola uplatnená ako samostatný nárok na náhradu majetkovej ujmy a/alebo nemajetkovej ujmy, pricom Súdny dvor by ani nemal právomoc posúdit taký nárok. ( [217]99 ) Ak by touto "udalostou" bol okamih, ked sa primerané rozhodovanie o veci zmenilo na neprimerané prietahy, jednak by existovala znacná právna neistota, pokial ide o okamih zacatia plynutia pätrocnej premlcacej lehoty, a jednak skutocne neprimerané prietahy v konaní pred Vseobecným súdom by dokonca mohli viest k premlcaniu nároku pred vyhlásením rozsudku Vseobecného súdu. Tento prístup nemôze byt správny. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#t-ECR_62012CC0058_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0001 101. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0002 102. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0003 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:282:TOC 104. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0004 105. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0005 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:083:TOC 107. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0006 108. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0007 109. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0008 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 111. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0009 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 114. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0010 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1983:193:TOC 116. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0011 117. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0012 118. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0013 119. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0014 120. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0015 121. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0016 122. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 123. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0017 124. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0018 125. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0019 126. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0020 127. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0021 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0402&locale=SK 129. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0022 130. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0023 131. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0024 132. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0025 133. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0026 134. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0027 135. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0028 136. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0029 137. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 138. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0030 139. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0031 140. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0032 141. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0112&locale=SK 142. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0033 143. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0034 144. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0035 145. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0036 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 147. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0385&locale=SK 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0110&locale=SK 149. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0037 150. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0038 151. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0039 152. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0040 153. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0041 154. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0042 155. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0043 156. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0044 157. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0045 158. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0046 159. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0047 160. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0048 161. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0049 162. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0050 163. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0051 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 165. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0052 166. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0053 167. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0054 168. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0055 169. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0056 170. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0057 171. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0058 172. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0059 173. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0060 174. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0061 175. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0062 176. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0063 177. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0064 178. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0065 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0040&locale=SK 180. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0066 181. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0067 182. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0068 183. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0069 184. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0070 185. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0071 186. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0072 187. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0073 188. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0074 189. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0075 190. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0076 191. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0077 192. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0078 193. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0079 194. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0080 195. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0081 196. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0046&locale=SK 197. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0520&locale=SK 198. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0082 199. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0083 200. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0084 201. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0085 202. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0235&locale=SK 203. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0086 204. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0018&locale=SK 205. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0087 206. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0088 207. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0089 208. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0090 209. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0091 210. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0092 211. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0093 212. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0094 213. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0095 214. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0096 215. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0097 216. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0098 217. file:///tmp/lynxXXXXFCyx0j/L92700-1963TMP.html#c-ECR_62012CC0058_SK_01-E0099