NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 30. mája 2013 ( [1]1 ) Vec C-40/12 P Gascogne Sack Deutschland GmbH, predtým Sachsa Verpackung GmbH, proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartel -- Odvetvie priemyselných plastových vriec -- Pokuty -- Porusenie základného práva na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote Vseobecným súdom" I -Predhovor 1. Dna 16. novembra 2011 Vseobecný súd vydal tri samostatné rozsudky ( [2]2 ), ktorými zamietol samostatné zaloby o neplatnost rozhodnutia Komisie vo veci COMP/38354 - Priemyselné vrecia ( [3]3 ). Komisia v tomto rozhodnutí konstatovala, ze doslo k závaznému a dlhotrvajúcemu poruseniu vtedajsieho clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ), a ulozila vysoké pokuty viacerým dcérskym spolocnostiam a ich materským spolocnostiam. Tieto návrhy sa týkajú jedného z odvolaní podaných proti uvedeným rozsudkom Vseobecného súdu. ( [4]4 ) 2. Tieto odvolania okrem toho, ze vyvolávajú doteraz neposudzované otázky práva hospodárskej sútaze, obsahujú námietky, podla ktorých Vseobecný súd nerozhodol o zalobách podaných na tento súd v primeranej lehote. Z tohto dôvodu je zrejmé, ze Súdny dvor sa musí usilovat rozhodnút o týchto odvolaniach bezodkladne. S cielom vyhoviet tejto poziadavke a súcasne zohladnit potrebu poskytnút primeraný cas na preklad som rozdelila otázky, ktorými sa v týchto troch návrhoch zaoberám, takto. 3. Klúcové ustanovenia právnych predpisov spolu s opisom kartelu, konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia Komisie, a ulozených pokút sa nachádzajú v bodoch 6 az 32 nizsie. Kedze kazdé odvolanie poukazuje na trochu odlisné aspekty, pokial ide o okolnosti, za ktorých materské spolocnosti sú alebo nie sú zodpovedné za konanie svojich stopercentných dcérskych spolocností, touto otázkou sa zaoberám vo vsetkých troch návrhoch. Moja analýza otázok vyplývajúcich z tvrdenia, ze Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote (najmä kritériá na urcenie, ci doslo k neprimeraným prietahom, a prípadné prostriedky nápravy, ktoré mozno poskytnút, ak k takým prietahom doslo), je obsiahnutá v bodoch 70 az 150 mojich návrhov vo veci Groupe Gascogne ( [5]5 ). Preskúmanie podrobných tvrdení uvedených kazdou odvolatelkou (napríklad) v súvislosti s primeranostou úvah uvedených v rozsudkoch Vseobecného súdu sa samozrejme nachádza v návrhoch, ktorých predmetom je konkrétne odvolanie. ( [6]6 ) Úvod 4. Prejednávaná vec vyvoláva dve dôlezité otázky. Prvou otázkou je, ako sa majú stanovit pokuty v prípade, ak stopercentná dcérska spolocnost porusí pravidlá hospodárskej sútaze a toto porusenie sa na základe spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti pripíse jej materskej spolocnosti. 5. Druhá otázka sa týka práva na úcinnú súdnu ochranu zaruceného clánkom 47 Charty základných práv (dalej len "Charta") ( [7]7 ) a clánkom 6 a 13 Európskeho dohovoru o ludských právach (dalej len "EDLP"). Klúcovými otázkami v tomto prípade je, co je "primeraná lehota" na úcely clánku 47 Charty a co predstavuje primeraný prostriedok nápravy, ak Vseobecný súd nerozhodne v tejto lehote. Právne predpisy Európsky dohovor o ludských právach 6. Clánok 6 ods. 1 EDLP stanovuje, ze kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. V clánku 13 EDLP sa uvádza, ze kazdý, koho práva zarucené EDLP boli porusené, musí mat úcinný prostriedok nápravy. Za okolností, ked Európsky súd pre ludské práva (dalej len "ESLP") v konaní pred týmto súdom konstatuje, ze doslo k poruseniu EDLP, clánok 41 stanovuje, ze ESLP môze priznat poskodenému primerané zadostucinenie (výslovné rovnocenné ustanovenie týkajúce sa Súdneho dvora neexistuje). Charta základných práv 7. Clánok 41 Charty zarucuje kazdému právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. 8. Clánok 47 Charty je nazvaný "Právo na úcinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces". Okrem iného stanovuje: "Kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. ..." 9. Clánok 48 Charty zarucuje prezumpciu neviny a právo na obhajobu. Podobná záruka je obsiahnutá v clánku 6 ods. 2 EDLP. 10. Clánok 51 ods. 1 Charty stanovuje: "Ustanovenia tejto charty sú pri dodrzaní zásady subsidiarity urcené pre institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiez pre clenské státy výlucne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho respektujú práva, dodrziavajú zásady a podporujú ich uplatnovanie v súlade so svojimi príslusnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na nu prenesené zmluvami." 11. Clánok 52 ods. 3 Charty stanovuje, ze práva zarucené Chartou sa vykladajú rovnako ako zodpovedajúce práva stanovené v EDLP. Ustanovenia zmlúv Zmluva o EÚ 12. Clánok 19 ods. 1 ZEÚ ukladá Súdnemu dvoru ako institúcii (teda vrátane Súdneho dvora, Vseobecného súdu a osobitných súdov) vseobecnú povinnost "zabezpec[it] dodrziavanie práva pri výklade a uplatnovaní zmlúv". Clenské státy sú teda povinné "ustanovi[t] v oblastiach, na ktoré sa vztahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpecenie úcinnej právnej ochrany". Zmluva o FEÚ 13. Clánok 101 ZFEÚ (pôvodný clánok 81 ES) zakazuje podnikom úcast na dohodách, rozhodnutiach a zosúladených postupoch, ktoré vylucujú, obmedzujú alebo skreslujú hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu. 14. Clánok 261 ZFEÚ stanovuje: "Nariadenia prijaté spolocne Európskym parlamentom a Radou alebo Radou podla ustanovení zmlúv môzu Súdnemu dvoru Európskej únie priznat neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení." 15. Clánok 263 ZFEÚ vseobecne priznáva Súdnemu dvoru právomoc preskúmavat zákonnost aktov institúcií, vrátane Komisie, "z dôvodu nedostatku právomoci, porusenia podstatných procesných predpisov, porusenia zmlúv alebo akéhokolvek právneho pravidla týkajúceho sa uplatnovania [ich uplatnovania - neoficiálny preklad] alebo zneuzitia právomocí". Pokuty v práve hospodárskej sútaze 16. Odôvodnenia 29, 33 a 37 nariadenia c. 1/2003 ( [8]8 ) stanovujú: "(29) Dodrziavanie clánkov 81 a 82 Zmluvy a plnenie povinností ulozených podnikom a zdruzeniam podnikov podla tohto nariadenia by sa malo vymáhat pomocou pokút a pravidelných penále. ... (33) Pretoze vsetky rozhodnutia prijaté Komisiou podla tohto nariadenia sú predmetom preskúmania Súdnym dvorom v súlade so Zmluvou, Súdny dvor by mal mat v súlade s jej clánkom 229 [v súcasnosti clánok 261 ZFEÚ] neobmedzenú súdnu právomoc vo vztahu k rozhodnutiam, ktorými Komisia ukladá pokuty a pravidelné penále. ... (37) Toto nariadenie respektuje základné práva a je zhodné so zásadami uznávanými najmä [Chartou]. V zhode s tým by sa toto nariadenie malo vykladat a uplatnovat so zretelom na tieto práva a zásady." 17. Clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ( [9]9 ) stanovuje, ze v prípade, ak podnik porusí clánok 101 ZFEÚ: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [podielajúcemu sa na porusení - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku" [dalej len "10 % limit"]. 18. Súdy EÚ vykladajú toto ustanovenie osobitným spôsobom. Spojenie "celkový obrat" uvedené v clánku 23 ods. 2 znamená celosvetový obrat skupiny spolocností, ktorá sa povazuje za "podnik" na úcely tohto ustanovenia, teda vsetkých jej súcastí posudzovaných spolocne. ( [10]10 ) Spojenie "predchádzajúci obchodný rok" sa vykladá tak, ze odkazuje na úctovný rok predchádzajúci prijatiu rozhodnutia Komisie. ( [11]11 ) Tento rok teda predstavuje základ výpoctu 10 % limitu. 19. Clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania". 20. Clánok 31 nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále". 21. V relevantnom case sa uplatnovali aj usmernenia Komisie z roku 1998 ( [12]12 ). V ich preambule bolo okrem iného uvedené: "Zásady tu nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky [ktoré spocívajú v stanovení základnej sumy - neoficiálny preklad], ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." 22. Bod 1 usmernení Komisie z roku 1998 stanovoval, ze táto základná suma bude urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusenia, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Rozhodnutie Kartel 23. Rozhodnutie bolo urcené 25 podnikom, vrátane spolocnosti Groupe Gascogne a jej dcérskej spolocnosti Gascogne Sack Deutschland (v case prijatia rozhodnutia oznacovanej ako Sachsa Verpackung GmbH, dalej len "GSD" alebo "Gascogne Sack Deutschland") a spolocnosti Kendrion. ( [13]13 ) 24. Holdingová spolocnost Gascogne Deutschland GmbH vlastní 90 % základného imania spolocnosti GSD. Zvysných 10 % vlastní Groupe Gascogne, ktorá vlastní 100 % základného imania spolocnosti Gascogne Deutschland GmbH. GSD vyrába papierové vrecia (ktoré nie sú predmetom rozhodnutia) a plastové vrecia. 25. V novembri 2001 skupina British Polythene Industries PLC (dalej len "BPI") informovala Komisiu o existencii kartelu v odvetví priemyselných vriec a vyjadrila prianie spolupracovat s Komisiou podla oznámenia Komisie z roku 1996 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ( [14]14 ). BPI poskytla Komisii dôkazy, na základe ktorých Komisia v júni 2002 vykonala inspekcie. 26. Kartel pôsobil na dvoch úrovniach. Na globálnej úrovni kartel zastresovalo obchodné zdruzenie Valveplast, ktorého clenmi mohli byt výrobcovia, ktorí mali sídlo a výrobný závod v rámci vnútorného trhu. Clenovia platili rocný clenský poplatok. 27. Pod zástitou zdruzenia Valveplast alebo mimo neho pôsobili viaceré podskupiny, vrátane regionálnych skupín: belgická podskupina, podskupina Beneluxu, nemecká podskupina, francúzska podskupina a skupina Teppema (alebo holandská podskupina). 28. Adresáti rozhodnutia sa podielali na jedinom a pokracujúcom porusovaní clánku 101 ZFEÚ na území Beneluxu, Francúzska, Nemecka a Spanielska, ktoré spocívalo v dohode o stanovovaní cien priemyselných vriec, urcovaní spolocných modelov na výpocet cien, rozdelení podielov na trhu a kvót, rozdelení odberatelov a obchodov, predkladaní dohodnutých ponúk vo verejných sútaziach a výmene specifických informácií. Komisia konstatovala, ze dotknuté podniky vykonávali tieto protisútazné praktiky pocas období v dlzke od 3 do 20 rokov. 29. Komisia konstatovala, ze podiel spolocnosti Groupe Gascogne v jej dcérskej spolocnosti nebol len financný. Groupe Gascogne totiz tým, ze vymenovávala zástupcov skupiny za clenov dozornej rady spolocnosti GSD (Beirat), zamýslala pravidelne dohliadat na riadenie svojej dcérskej spolocnosti. Komisia preto rozhodla, ze Groupe Gascogne je spolocne a nerozdielne zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila GSD, od okamihu, ked nadobudla túto dcérsku spolocnost (1. januára 1994), az do konca predmetných protisútazných praktík (26. júna 2002). Pokuty 30. Základná suma pokuty bola urcená na základe závaznosti a dlzky trvania porusenia. ( [15]15 ) 31. Komisia kvalifikovala porusenie ako velmi závazné. ( [16]16 ) 32. Komisia sa domnievala, ze je vhodné zaobchádzat s podnikmi zapojenými do kartelu odlisne podla ich pomerného významu na trhu v roku 1996. Preto rozdelila podniky do siestich kategórií. Najväcsí výrobcovia boli zaradení do prvej kategórie. GSD bola zaradená do siestej kategórie. Na základe toho Komisia urcila východiskovú sumu pokuty vo výske 5,5 milióna eur. 33. Komisia dalej vzala do úvahy dlzku trvania porusenia. V prípade spolocnosti GSD islo o obdobie 14 rokov a 4 mesiacov. Komisia následne na túto východiskovú sumu pokuty (5,5 milióna eur) uplatnila zvýsenie v sadzbe 140 %, z coho vyplynula suma 7,7 milióna eur. Po pripocítaní tejto sumy k sume 5,5 milióna eur vyplynula suma 13,2 milióna eur. 34. Na základe clánku 2 bodu i) rozhodnutia bola teda spolocnosti GSD ulozená pokuta vo výske 13,2 milióna eur. Groupe Gascogne je zodpovedná za túto sumu do výsky 9,9 milióna eur. ( [17]17 ) Táto suma odráza obdobie ôsmich rokov a piatich mesiacov, pocas ktorého bola GSD stopercentnou dcérskou spolocnostou spolocnosti Groupe Gascogne. GSD je teda individuálne zodpovedná len do výsky 3,3 milióna eur. Zhrnutie napadnutého rozsudku 35. V prvom stupni GSD ( [18]18 ) navrhovala, aby Vseobecný súd: -- zrusil rozhodnutie v rozsahu, v akom bolo urcené jej a spolocnosti Groupe Gascogne a v akom sa ním konstatovalo, ze GSD porusila clánok 81 ES a Groupe Gascogne je spolocne a nerozdielne zodpovedná za pokutu ulozenú spolocnosti GSD podla clánku 2 bodu i) tohto rozhodnutia, -- subsidiárne zmenil a znízil pokutu ulozenú rozhodnutím, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 36. GSD uviedla na podporu svojho prvého tvrdenia tieto tri zalobné dôvody: (i) Komisia nesprávne konstatovala, ze GSD zohrávala aktívnu úlohu v karteli; (ii) odôvodnenie rozhodnutia bolo nedostatocné, kedze Komisia neuviedla primerané právne dôvody na podlozenie svojho tvrdenia, ze GSD sa podielala na karteli v rámci "nemeckej" podskupiny; a (iii) Komisia porusila clánok 15 nariadenia c. 17 tým, ze nesprávne konstatovala, ze GSD nie je nezávislým podnikom, a tiez nesprávne rozhodla, ze Groupe Gascogne ako jej materská spolocnost musí byt spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie pokuty. GSD dalej tvrdila, ze Komisia nesprávne stanovila cast pokuty pripísatelnú spolocnosti GSD za obdobie jej úcasti na porusení, ktorá prekrocila 10 % limit. 37. GSD subsidiárne tvrdila, ze pokutu treba znízit. Uviedla, ze Komisia nesprávne posúdila výsku ulozenej pokuty, ze porusila zásadu proporcionality tým, ze nesprávne vylozila závaznost a dlzku trvania porusenia, a ze nálezite nezohladnila polahcujúce okolnosti a spoluprácu spolocnosti GSD podla oznámenia o zhovievavosti ( [19]19 ). 38. Na pojednávaní v prvom stupni GSD uviedla, ze uplatnením domnienky rozhodujúceho vplyvu bolo porusené jej právo na obhajobu, pricom poukázala na clánok 6 EDLP a clánok 48 Charty. Vseobecný súd konstatoval, ze tvrdenia spolocnosti GSD predstavujú nový zalobný dôvod, kedze neboli uvedené v pôvodnom návrhu. Vseobecný súd preto s odkazom na clánok 44 ods. 1 písm. c) svojho rokovacieho poriadku v spojení s jeho clánkom 48 ods. 2 konstatoval, ze tento zalobný dôvod je neprípustný. Odvolacie dôvody 39. GSD uvádza styri odvolacie dôvody. 40. Po prvé GSD tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nedospel k záveru, ze nadobudnutie platnosti Zmluvy o EÚ 1. decembra 2009, najmä jej clánku 6, ktorý priznáva Charte rovnakú právnu silu, akú majú zmluvy, bolo právnou okolnostou, ktorá vysla najavo v priebehu konania. ( [20]20 ) 41. Po druhé GSD tvrdí, ze Vseobecný súd primerane neodôvodnil svoje rozhodnutie z hladiska uplatnenia clánku 15 nariadenia c. 17. 42. Po tretie GSD tvrdí, ze Vseobecný súd neuplatnil svoju prieskumnú právomoc a nálezite nepreskúmal odôvodnenie Komisie týkajúce sa vplyvu porusenia na trh. 43. Po stvrté GSD subsidiárne, tvrdí, ze Vseobecný súd porusil zásadu práva na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote zakotvenú v clánku 6 EDLP a zásadu úcinnej súdnej ochrany. V dôsledku toho navrhuje zrusit napadnutý rozsudok alebo subsidiárne znízit pokutu s cielom zohladnit financné dôsledky, ktoré pre nu vyplývajú z uplynutia doby presahujúcej primeranú lehotu. Prvý odvolací dôvod: povýsenie Charty na úroven zmlúv po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy Zhrnutie tvrdení 44. GSD tvrdí, ze zmena právnej sily Charty priamo ovplyvnila konanie pred Vseobecným súdom. Z výkladu clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v spojení s jeho clánkom 48 ods. 2 vyplýva, ze úcastník konania môze uviest pocas konania nové právne alebo skutkové dôvody len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na právnych alebo skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. GSD podala 20. októbra 2010 ziadost o opätovné otvorenie písomnej casti konania a na pojednávaní poziadala o povolenie uviest tvrdenia týkajúce sa údajného porusenia clánku 48 a clánku 52 ods. 1 Charty. 45. Komisia tvrdí, ze po prvé tento odvolací dôvod je prílis vseobecný a nepresný a po druhé Súdny dvor uz konstatoval, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu je v súlade s prezumpciou neviny. Komisia preto tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je nedôvodný. Posúdenie 46. Z clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v spojení s jeho clánkom 48 ods. 2 vyplýva, ze výhrada spolocnosti GSD, ze clánok 48 Charty sa má vykladat z hladiska clánku 6 EDLP, by mohla byt prípustná len vtedy, ak by bola zalozená na skutkových alebo právnych okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 47. Zo ziadosti spolocnosti GSD o opätovné otvorenie písomnej casti konania vyplýva, ze GSD sa domnievala, ze táto výhrada nebola uplatnená v jej pôvodnom návrhu. 48. Preskúmanie uvedeného dokumentu potvrdzuje, ze je to tak. 49. Okrem toho Vseobecný súd konstatoval, ze výhrada spolocnosti GSD nepredstavovala rozsírenie písomných tvrdení uvedených v návrhu spolocnosti GSD a ze úzko nesúvisela s týmto tvrdeniami. S oboma týmito konstatovaniami súhlasím. 50. Z bodov 85 az 95 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd napriek tomu preskúmal vecné tvrdenia spolocnosti GSD týkajúce sa domnienky rozhodujúceho vplyvu a práv zarucených clánkom 48 Charty. 51. Nic nebránilo spolocnosti GSD v tom, aby sa odvolávala na práva zarucené clánkom 48 Charty vykladaného z hladiska clánku 6 EDLP pocas písomnej casti konania. Po prvé uvedené práva uz boli súcastou vseobecných zásad práva Únie. Po druhé, hoci Charta este nebola právne záväzná, Súdny dvor pred nadobudnutím platnosti clánku 6 ZEÚ vo svojich rozhodnutiach casto vychádzal z jej ustanovení. ( [21]21 ) Okrem toho Súdny dvor konstatoval, ze Lisabonská zmluva len kodifikuje Chartu. ( [22]22 ) 52. Vseobecný súd v bodoch 91 az 95 napadnutého rozsudku vylozil clánok 44 ods. 1 písm. c) a clánok 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku. Z bodu 92 vyplýva, ze Vseobecný súd konstatoval, ze GSD uviedla na pojednávaní nové skutocnosti. V bode 93 Vseobecný súd konstatoval, ze zmena postavenia Charty nevyvolala novú právnu okolnost, kedze prezumpcia neviny uz bola zarucená ako vseobecná zásada práva EÚ. Vseobecný súd preto zamietol výhradu spolocnosti GSD. 53. Dodávam, ze Súdny dvor v kazdom prípade nedávno uz posúdil a zamietol tvrdenia, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu je v podstate prezumpciou viny, a preto je nezlucitelná s clánkom 48 Charty. ( [23]23 ) S týmto rozhodnutím súhlasím. Domnievam sa, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu nie je prezumpciou viny. Je to domnienka, ze materská spolocnost - v kazdom prípade - ovláda svoju stopercentnú dcérsku spolocnost, a preto je zodpovedná za jej konanie. Druhý odvolací dôvod: nedostatocné odôvodnenie z hladiska uplatnenia clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 54. Druhý odvolací dôvod spolocnosti GSD sa skladá z dvoch castí. Nedostatocné odôvodnenie zamietnutia tvrdenia, ze Groupe Gascogne neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost GSD 55. Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti GSD sa v podstate týka významu pojmu "podnik", kedze Komisia v rozhodnutí pripísala protisútazné praktiky spolocnosti GSD spolocnosti Groupe Gascogne. GSD tvrdí, ze napadnutý rozsudok nie je nedostatocne odôvodnený, pokial ide o vyvodenie spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti spolocnosti Groupe Gascogne za pokutu ulozenú spolocnosti GSD podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. GSD tvrdí, ze Vseobecný súd neskúmal, ci sa spolocnosti GSD podarilo vyvrátit domnienku, ze Groupe Gascogne uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti GSD. Relevantné casti napadnutého rozsudku 56. GSD sa opiera o nasledujúce body napadnutého rozsudku: "89 Na vyvrátenie týchto tvrdení zalobkyna v reakcii na ziadost o informácie uviedla, ze mala výlucnú zodpovednost za vlastné transakcie a bola riadená v rámci skupiny ako ziskové centrum. Tiez poznamenala, ze jej výkonný riaditel pán R. zabezpecoval riadenie predaja od roku 1996, pricom oddelenie predaja navyse tvorilo osem nizsích vedúcich zamestnancov, z ktorých kazdý dostával pokyny od riaditela pre predaj. Okrem toho uviedla, ze nedostávala nijaké písomné pokyny alebo informacné obezníky a ze ceny dojednávala s klientmi individuálne. Napokon uviedla, ze Komisia by mala vyuzit svoju vysetrovaciu právomoc na preukázanie, ze zalobkyna nebola nezávislá. 90 Treba vsak konstatovat, ze tieto skutocnosti nemôzu vyvrátit domnienku, ze Groupe Gascogne uplatnovala na zalobkynu rozhodujúci vplyv. Zalobkyna totiz len tvrdí, ze Groupe Gascogne nevykonávala skutocnú kontrolu nad jej obchodnou politikou, a navyse v tejto súvislosti nepredlozila nijaký dôkaz". ( [24]24 ) Zhrnutie tvrdení - Odvolanie spolocnosti GSD 57. GSD sa domnieva, ze Vseobecný súd jasne a jednoznacne neuviedol dôvody, na ktorých je zalozený jeho rozsudok. Vseobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku len konstatoval, ze skutkové okolnosti, ktoré uviedla GSD v reakcii na ziadost o informácie týkajúcej sa otázky, ci konala nezávisle od spolocnosti Groupe Gascogne, nevyvrátili domnienku rozhodujúceho vplyvu. Vseobecný súd tým neposúdil nové skutocnosti uvedené spolocnostou GSD. Obmedzil sa na konstatovanie zásady, pricom jasne a jednoznacne neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomuto záveru. - Reakcia Komisie 58. Komisia navrhuje zamietnut prvú cast druhého odvolacieho dôvodu. Tvrdí, ze Vseobecný súd nie je povinný podrobne reagovat na kazdé tvrdenie, ktoré bolo uvedené v konaní pred ním, najmä ak ide o tvrdenia, ktoré nie sú sformulované dostatocne jasne a presne. GSD nepredlozila nijaký nový dôkaz na vyvrátenie domnienky rozhodujúceho vplyvu. Jej tvrdenia boli v skutocnosti uvedené v odlisnom kontexte, a to v rámci spochybnenia uplatnenia clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vzhladom na 10 % limit. Posúdenie 59. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorá prinálezí Vseobecnému súdu podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, na ktorých je zalozený napadnutý rozsudok, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania. ( [25]25 ) 60. Po prvé je zrejmé, ze v bodoch 78 to 80 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol tvrdenia spolocnosti GSD týkajúce sa významu pojmu "podnik" na úcely clánku 101 ZFEÚ. 61. Po druhé v bodoch 85 az 87 Vseobecný súd uviedol právne zásady, na ktorých zalozil svoje posúdenie otázok, ci a) GSD a Groupe Gascogne tvorili podnik, b) platila domnienka rozhodujúceho vplyvu a c) GSD vyvrátila domnienku, ze Groupe Gascogne skutocne uplatnovala taký rozhodujúci vplyv na jej obchodnú politiku. 62. Po tretie z bodov 88 a 89 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd vo svojom posúdení a) vzal do úvahy skutocnost, ze GSD bola stopercentnou dcérskou spolocnostou spolocnosti Groupe Gascogne, b) konstatoval, ze spolocnosti GSD sa nepodarilo vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu preukázaním, ze skutocne urcovala svoju obchodnú politiku nezávisle, a c) zamietol tvrdenie spolocnosti GSD, ze je úlohou Komisie preukázat, ze táto spolocnost nie je nezávislá. 63. Je pravda, ze Vseobecný súd výslovne neuviedol, ze pokial ide o vyvrátenie domnienky, GSD niesla dôkazné bremeno. Bol to vsak jednoznacne predpoklad, na ktorom bolo zalozené odôvodnenie uvedené v bodoch 89 a 90 napadnutého rozsudku. 64. Kedze tieto body napadnutého rozsudku umoznujú spolocnosti GSD oboznámit sa s dôvodmi, na ktorých sú zalozené úvahy Vseobecného súdu, a Súdnemu dvoru poskytujú dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci tohto odvolania, tento rozsudok nie je na rozdiel od toho, co GSD tvrdí, nedostatocne odôvodnený. 65. Za týchto okolností je potrebné zamietnut prvú cast druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti GSD. Nedodrzanie hornej hranice pokuty za obdobie predchádzajúce nadobudnutiu spolocnosti GSD spolocnostou Groupe Gascogne 66. Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je uvedená subsidiárne. Týka sa výkladu clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý stanovuje, ze pokuta ulozená kazdému podniku podielajúcemu sa na porusení nesmie presiahnut 10 % jeho celkového obratu v obchodnom roku, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie. Zhrnutie tvrdení - Odvolanie spolocnosti GSD 67. GSD spochybnuje základ, z ktorého Komisia vychádzala pri výpocte pokuty za obdobie predchádzajúcej jej nadobudnutiu spolocnostou Groupe Gascogne. Celková pokuta tvorí 13,2 milióna eur a Groupe Gascogne je spolocne a nerozdielne zodpovedná za túto sumu do výsky 9,9 milióna eur. V konaní pred Vseobecným súdom GSD tvrdila, ze 3,3 milióna eur (rozdiel medzi sumou 13,2 milióna eur a sumou 9,9 milióna eur) zodpovedá obdobiu od 9. februára 1988 do 31. decembra 1993, teda obdobiu pred jej nadobudnutím spolocnostou Groupe Gascogne. Táto suma presahuje limit (10 % obratu spolocnosti GSD) stanovený v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 68. GSD poukazuje na prístup, ktorý Komisia zaujala v rozhodnutí 2005/349/ES (dalej len "rozhodnutie Organické peroxidy") ( [26]26 ), na podporu svojho tvrdenia, ze ak je obdobie, pocas ktorého doslo k poruseniu, rozdelené medzi a) obdobie, pocas ktorého je za porusenie zodpovedná len dcérska spolocnost, a b) obdobie, pocas ktorého sa dcérska spolocnost a jej materská spolocnost povazujú za spolocne a nerozdielne zodpovedné, Komisia by mala pri uplatnovaní 10 % limitu vziat do úvahy len obrat dcérskej spolocnosti za prvé uvedené obdobie. GSD tvrdí, ze z rozsudku Elf Aquitaine/Komisia ( [27]27 ) vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil, ze Komisia mohla bez odôvodnenia zmenit svoju prax a rozhodnút sa neuplatnit rozhodnutie Organické peroxidy. Len v súvislosti s druhým uvedeným obdobím môze Komisia pri výpocte 10 % limitu zohladnit celosvetový obrat skupiny. Komisia vsak v prejednávanom prípade neuplatnila túto zásadu. Pokuta v rozsahu 3,3 milióna eura bola stanovená na úrovni, ktorá presahovala 10 % obratu spolocnosti GSD (20078400 eur) v obchodnom roku, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia. - Reakcia Komisie 69. Komisia tvrdí, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je neúcinná. Poukazuje po prvé na to, ze GSD netvrdila, ze Komisia alebo Vseobecný súd nesprávne uplatnil clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Rozsudok Vseobecného súdu je preto v tejto otázke konecný. Po druhé samotné rozhodnutie Organické peroxidy nie je dôkazom o "praxi Komisie" pri urcovaní 10 % limitu podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Po tretie prístup prijatý v rozhodnutí Organické peroxidy je z právneho hladiska nesprávny. Okrem toho prejednávaná vec sa odlisuje od veci Elf Aquitaine ( [28]28 ). 70. Vseobecný súd sa nestotoznil s prístupom vo veci Organické peroxidy. V bode 108 napadnutého rozsudku uviedol: "Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z vyssie uvedeného vyplýva, ze ak sa rozlisuje prvé obdobie, za ktoré sa vyvodzuje výlucná zodpovednost dcérskej spolocnosti za porusenie, a druhé obdobie, za ktoré sa vyvodzuje spolocná a nerozdielna zodpovednost materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti za porusenie, clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nevyzaduje, aby Komisia overila, ci cast pokuty, za zaplatenie ktorej materská spolocnost spolocne a nerozdielne nezodpovedá, presahuje 10 % obratu samotnej dcérskej spolocnosti. Jediným úcelom limitu uvedeného v tomto ustanovení je zabránit ulozeniu pokuty, ktorá je neprimeraná vzhladom na celkovú velkost hospodárskeho subjektu ku dnu prijatia rozhodnutia. Obrat spolocnosti, ktorá je ako jediná zodpovedná za porusenie, zaznamenaný v case, ked doslo k poruseniu alebo k ulozeniu pokuty, má v tejto súvislosti obmedzený význam". ( [29]29 ) Posúdenie 71. Ako sa má pojem "podnik" uvedený v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vykladat v prípade, ak tento subjekt nezostal v priebehu porusenia rovnaký? Má sa pri urcovaní 10 % limitu za obdobie, za ktoré sa vyvodzuje výlucná zodpovednost dcérskej spolocnosti, brat do úvahy celosvetový obrat skupiny, alebo sa má vychádzat len z obratu dcérskej spolocnosti v obchodnom roku, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie? 72. Pri skúmaní týchto otázok treba mat na zreteli, ze neexistuje spor, pokial ide o obdobie porusenia, za ktoré je výlucne zodpovedná GSD, a neskorsie obdobie, za ktoré je GSD zodpovedná spolocne a nerozdielne so spolocnostou Groupe Gascogne. 73. Vzhladom na neexistenciu judikatúry Súdneho dvora GSD poukazuje na rozhodnutie Komisie vo veci Organické peroxidy. V tomto rozhodnutí Komisia rozdelila zodpovednost za pokutu ulozenú materskej spolocnosti a dcérskej spolocnosti s prihliadnutím na obdobie pred nadobudnutím dcérskej spolocnosti ("PC") materskou spolocnostou ("Laporte"), ked bola za porusenie zodpovedná len PC. Komisia teda pri urcovaní 10 % limitu vychádzala z obratu spolocnosti PC v obchodnom roku, ktorý predchádzal prijatiu rozhodnutia Organické peroxidy, a nie z celosvetového obratu spolocnosti Laporte. 74. Pokial ide o tvrdenie spolocnosti GSD týkajúce sa rozhodovacej praxe Komisie, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze táto prax nie je právnym rámcom pre urcovanie výsky pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze Komisia má v tejto oblasti sirokú mieru volnej úvahy, v rámci ktorej nie je viazaná posúdeniami, ku ktorým dospela skôr. ( [30]30 ) Komisia preto nebola povinná uplatnit prístup, ktorý zaujala v rozhodnutí Organické peroxidy. Okrem toho súhlasím s Komisiou, ze toto jediné rozhodnutie nepredstavuje prax. 75. Z toho vsak nevyplýva, ze prístup Komisie v prejednávanej veci bol zlucitelný s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 76. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom Komisia uviedla, ze vzhladom na rozsudok Súdu prvého stupna vo veci Tokai Carbon a i./Komisia ( [31]31 ) a rozsudok Vseobecného súdu vo veci YKK a i./Komisia ( [32]32 ) sa domnieva, ze prístup, ktorý zaujala v rozhodnutí Organické peroxidy, bol nesprávny a ze prístup uplatnený v prejednávanej veci je vhodnejsí. 77. Podla môjho názoru sa vec Tokai týkala odlisnej situácie. Vo veci Tokai bola materská spolocnost a dcérska spolocnost v case porusenia súcastou toho istého podniku, ale ich vztah sa zmenil vo východiskovom okamihu na výpocet 10 % limitu. ( [33]33 ) V tom case materská spolocnost uz nebola zodpovedná za svoju bývalú dcérsku spolocnost, ale tieto spolocnosti boli sesterskými spolocnostami. Konstatovalo sa, ze obidve spolocnosti sú spolocne a nerozdielne zodpovedné za obdobie porusenia, ale rozhodnutie bolo adresované samostatne predchádzajúcej dcérskej spolocnosti a predchádzajúcej materskej spolocnosti a na kazdého adresáta bol uplatnený 10 % limit. ( [34]34 ) 78. Vec YKK ( [35]35 ) sa týkala materskej spolocnosti (dalej len "YKK") a stopercentnej dcérskej spolocnosti (dalej len "YKK Stockco"), o ktorých sa konstatovalo, ze v case prijatia rozhodnutia Komisie tvorili ten istý podnik. V tomto rozhodnutí sa konstatovalo, ze YKK je spolocne a nerozdielne zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost YKK Stockco. Dlzka trvania tohto porusenia bola 10 rokov. Konstatovalo sa, ze YKK Stockco sa podielala na protisútazných praktikách pocas siestich rokov pred jej nadobudnutím spolocnostou YKK. Protisútazné správanie následne pokracovalo dalsie styri roky po tom, co sa dcérska spolocnost stala súcastou skupiny YKK. Komisia konstatovala, ze YKK je spolocne a nerozdielne zodpovedná za pokutu ulozenú spolocnosti YKK Stockco od okamihu, ked sa stala výlucnou vlastníckou dcérskej spolocnosti. 79. YKK Stockco tvrdila, ze Komisia mala pri urcovaní 10 % limitu vziat do úvahy len jej obrat za (sestrocné) obdobie porusenia, za ktoré bola výlucne zodpovedná. Preto celosvetový obrat skupiny nemal byt základom na výpocet 10 % limitu vo vztahu k tejto casti pokuty. Vseobecný súd sa s týmto tvrdením nestotoznil. Konstatoval, ze YKK Stockco a YKK boli vo východiskovom okamihu na výpocet 10 % limitu spolocne a nerozdielne zodpovedné, a preto Komisia správne pouzila celosvetový obrat ako východiskový údaj na výpocet 10 % limitu za celé obdobie porusenia. 80. Stanovisko Komisie je zalozené na tom, ze Súdny dvor by mal zohladnit financné pomery podniku v case prijatia rozhodnutia ako záruku pred ulozením neprimeranej pokuty stanovenej na základe financnej situácie podniku v case, ked doslo k poruseniu. ( [36]36 ) 81. Domnievam sa, ze prístup uplatnený v rozhodnutí Organické peroxidy zodpovedá zneniu a cielom clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 viac ako prístup uplatnený v prejednávanom prípade. 82. Nie je mi známa nijaká judikatúra, v ktorej Súdny dvor vylozil clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 za takých okolností, akými sú okolnosti prejednávanej veci. K tejto otázke pristupujem takto. 83. Po prvé clánok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "pokuta ulozená kazdému podniku... [podielajúcemu sa na porusení] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku". Vseobecný súd sám neuviedol výslovné konstatovanie, ale implicitne prijal konstatovanie Komisie uvedené v rozhodnutí, ze GSD bola v celom rozsahu zodpovedná za porusenie v období pred jej nadobudnutím spolocnostou Groupe Gascogne. ( [37]37 ) Kedze GSD bola podnikom podielajúcim sa na porusení pocas obdobia od 9. februára 1988 do 1. januára 1994, len GSD je zrejme "podnikom" v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o porusenie spáchané pocas tohto obdobia. 84. Pokial ide o neskorsie obdobie od 1. januára 1994 do 26. júna 2002, "podnikom" podielajúcim sa na porusení bola (na základe domnienky rozhodujúceho vplyvu) Groupe Gascogne a (na základe skutocného konania) aj GSD. Za toto obdobie sú teda spolocne a nerozdielne zodpovedné obidve spolocnosti. 85. Po druhé, ak sa totoznost páchatela v priebehu porusenia zmení, lebo dcérsku spolocnost následne v celom rozsahu nadobudne materská spolocnost, pojem "podnik" uvedený v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 je dostatocne siroký na to, aby pokryl túto zmenu situácie. 86. Po tretie, hoci pokuta sa týka konania dcérskej spolocnosti v minulosti, clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tým, ze stanovuje 10 % limit, vyzaduje, aby sa východiskový okamih stanovil v case prijatia rozhodnutia Komisie. V tejto súvislosti sa postavenie dcérskej spolocnosti nijako neodlisuje od postavenia akéhokolvek iného podniku, kedze 10 % limit je stanovený na základe obratu v obchodnom roku, ktorý predchádzal prijatiu rozhodnutia Komisie. Preto je dôlezité odlísit obrat dcérskej spolocnosti od obratu jej materskej spolocnosti, pricom 10 % limit uplatnený na túto dcérsku spolocnost vo vztahu k pokute ulozenej za obdobie pred jej nadobudnutím materskou spolocnostou by sa mal urcit len na základe jej obratu. 87. Po stvrté zastávam názor, ze takýto výklad zodpovedá cielom clánku 23 ods. 2 viac ako prístup Komisie. Úcelom 10 % limitu je chránit podnik pred neprimeranými pokutami, ktoré by ho mohli z obchodného hladiska zlikvidovat. ( [38]38 ) Ak je dcérska spolocnost sankcionovaná za porusenie, za ktoré je v celom rozsahu zodpovedná, s prihliadnutím na hornú hranicu vypocítanú na základe celosvetového obratu celej skupiny, je pravdepodobnejsie, ze výsledkom bude vyssia hodnota (kedze 10 % celosvetového obratu skupiny spolocností spravidla bude viac ako 10 % obratu jednej dcérskej spolocnosti). Táto metóda výpoctu teda bude viest k ulozeniu vyssej pokuty ako v prípade, ak by sa 10 % limit stanovil len na základe obratu dcérskej spolocnosti. 88. Podla môjho názoru preto prístup Komisie nezarucuje - co je cielom právnej úpravy -, ze nebudú ulozené neprimerané pokuty. 89. Napokon sa zdá opodstatnené domnievat sa, ze za takých okolností, o aké ide v prejednávanej veci, Komisia rozdelí zodpovednost za obdobia pred a po nadobudnutí dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou s cielom zohladnit zásadu osobnej zodpovednosti. ( [39]39 ) Práve z dôvodu, ze k protisútaznému správaniu dcérskej spolocnosti pocas skorsieho obdobia doslo pred týmto nadobudnutím a materská spolocnost tvorila ten istý podnik, sa nevyvodzuje spolocná a nerozdielna zodpovednost materskej spolocnosti za toto obdobie porusenia. Analogicky sa vsak domnievam, ze je velmi tazké odôvodnit zohladnenie celosvetového obratu skupiny na urcenie 10 % limitu v súvislosti s pokutou, ktorú musí dcérska spolocnost sama zaplatit, ulozenou za porusenie, ktoré samotná materská spolocnost nespáchala a ktoré sa jej za predmetné obdobie nepripisuje. 90. Preto sa domnievam, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a napadnutý rozsudok v tejto súvislosti trpí vadou. Z toho vyplýva, ze podla môjho názoru by sa horná hranica pokuty ulozenej spolocnosti GSD za obdobie od 9. februára 1988 do 1. januára 1994 mala stanovit na 2078400 eur (10 % jej obratu v obchodnom roku, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia). Tretí odvolací dôvod: vplyv porusenia na trh Nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozsudku v súvislosti s konstatovaním Vseobecného súdu, ktorým potvrdil, ze porusenie treba kvalifikovat ako velmi závazné 91. GSD svojím tretím odvolacím dôvodom napáda napadnutý rozsudok z dôvodu, ze Vseobecný súd potvrdil, ze Komisia správne kvalifikovala porusenie ako velmi závazné. Zhrnutie tvrdení - Odvolanie spolocnosti GSD 92. GSD tvrdí, ze Vseobecný súd neuviedol dostatocné a koherentné dôvody pri skúmaní odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa skutocného vplyvu porusenia na trh. Tvrdí, ze na základe tohto rozhodnutia nie je schopná stanovit, ci o vplyve kartelu na trh svedcia kritériá, ktoré uviedla Komisia, alebo ci Komisia zastáva názor, ze vplyv kartelu nemozno zmerat. GSD preto tvrdí, ze sa nemôze bránit, lebo tvrdenia uvádzané proti nej sú nejasné. Vseobecný súd nesprávne potvrdil úvahy Komisie uvedené v rozhodnutí, kedze uviedol, ze vplyv kartelu na trh nemozno zmerat, a napriek tomu uznal, ze porusenie bolo riadne kvalifikované ako velmi závazné. - Reakcia Komisie 93. Komisia zastáva názor, ze po prvé výhrada spolocnosti GSD je neprípustná, lebo táto spolocnost v prvom stupni netvrdila, ze mala tazkosti s pochopením rozhodnutia; po druhé odôvodnenie rozhodnutia je dostatocne jasné; po tretie porusenie malo skutocný vplyv na trh, ale tento vplyv nemozno zmerat, a po stvrté z ustálenej judikatúry vyplýva, ze otázka, ci doslo k skutocnému vplyvu na trh, je okolnostou, ktorú mozno pri urcovaní výsky pokuty vziat do úvahy, ale nejde o nevyhnutnú poziadavku. Posúdenie 94. Rovnako ako Komisia povazujem tvrdenie, ze rozhodnutie bolo nedostatocne odôvodnené, za neprípustné, kedze toto tvrdenie nebolo uvedené v prvom stupni. Súdnemu dvoru vsak môze pomôct, ak strucne preskúmam výhradu spolocnosti GSD z vecného hladiska. 95. Ak Vseobecný súd uznal, ze porusenie bolo velmi závazným porusením clánku 101 ZFEÚ, a potvrdil rozhodnutie Komisie stanovit základnú sumu pokuty bez preukázania skutocného vplyvu na trh, znamená to, ze nepreskúmal odôvodnenie rozhodnutia? Okrem toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere koherentné a dostatocné? 96. GSD neoznacila konkrétne body napadnutého rozsudku, na ktorých je zalozená jej výhrada týkajúca sa nedostatocného odôvodnenia. 97. Domnievam sa, ze Vseobecný súd sa pri uplatnovaní svojej prieskumnej právomoci nedopustil nesprávneho posúdenia. 98. Vo vseobecnosti platí, ze skutocný vplyv porusenia na trh je jedným z viacerých kritérií, ktoré treba vziat do úvahy pri urcovaní závaznosti tohto porusenia. Okrem toho tento faktor je relevantný pri posudzovaní závaznosti protisútaznej praktiky len v prípade, ak "skutocný vplyv na trh" skutocne mozno zmerat. ( [40]40 ) 99. Pri urcovaní základnej sumy pokuty je potrebné zohladnit dlzku trvania porusenia a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie jeho závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich zohral pri vytvorení kartelu, prospech, ktorý mohli podniky získat z týchto protisútazných postupov, ich velkost, hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie. ( [41]41 ) 100. Z toho vyplýva, ze vplyv protisútazného postupu na trh nie je sám osebe urcujúcim kritériom pri posudzovaní základnej sumy pokuty. Najmä skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú uz svojou povahou závazné. ( [42]42 ) 101. Vseobecný súd posudzoval otázku závaznosti porusenia vo viacerých fázach, pricom najprv skúmal skutocný vplyv porusenia na trh a následne skúmal, ci Komisia vo svojej metodike na urcovanie pokút uplatnila na úcastníkov kartelu rozdielne zaobchádzanie. Posledná uvedená otázka nie je predmetom prejednávaného odvolania. 102. Pokial ide o skutocný vplyv na trh, GSD uviedla v konaní pred Vseobecným súdom nasledujúce tvrdenia. Po prvé tvrdila, ze Komisia tým, ze rozhodla, ze nie je potrebné zmerat vplyv porusenia na trh, neuplatnila svoje usmernenia z roku 1998. Po druhé GSD poukázala na skorsí rozsudok Degussa/Komisia ( [43]43 ), v ktorom Súd prvého stupna konstatoval, ze ak bol vplyv porusenia na trh preukázaný len ciastocne, pokutu ulozenú Komisiou treba znízit. Po tretie GSD tvrdila, ze Komisia mala pri posudzovaní závaznosti porusenia vziat do úvahy, ze GSD sa nepodielala na niektorých protisútazných praktikách. 103. Vseobecný súd preskúmal kazdé tvrdenie spolocnosti GSD. V bode 117 napadnutého rozsudku uviedol: ( [44]44 ) "... skutocný vplyv porusenia na trh sa pri posudzovaní závaznosti porusenia berie do úvahy len vtedy, ak ho mozno zmerat." 104. Vseobecný súd preto v bode 118 napadnutého rozsudku konstatoval: "Tvrdenie zalobkyne, ze Vseobecný súd by v podstate mal znízit pokuty ulozenú Komisiou, ak vplyv porusenia na trh nemozno zmerat, teda nemôze obstát. ..." 105. Vseobecný súd dalej preskúmal rozsudok Degussa a dospel k záveru, ze ho mozno odlísit od prejednávanej veci: ( [45]45 ) "V uvedenej veci pritom Súd prvého stupna znízil pokutu, kedze konstatoval, ze Komisia nevzala do úvahy viaceré faktory, ktoré nasvedcovali tomu, ze kartel pocas urcitého obdobia v skutocnosti nemal nijaký úcinok. ... Okrem toho v bodoch 241 a 242 uvedeného rozsudku sa konstatovalo, ze pocas tohto obdobia nebolo mozné preukázat nijakú dohodu o cenách ani vykonanie predchádzajúcej dohody o cenách." 106. Vseobecný súd konstatoval, ze naopak: ( [46]46 ) "V prejednávanej vec pritom jednak Komisia netvrdí, ze je schopná zmerat vplyv porusenia na trh, a jednak zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie a nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by nasvedcoval tomu, ze kartel v skutocnosti nemal nijaký úcinok a ze v dôsledku toho nemal nijaký vplyv na trh." 107. Vseobecný súd uviedol viacero doplnujúcich skutkových konstatovaní týkajúcich sa úcasti spolocnosti GSD na karteli. Konstatoval, ze správanie spolocnosti GSD, napríklad jej úcast na systémoch na výmenu informácií ( [47]47 ), rozdelovanie trhu ( [48]48 ) a urcovanie cien ( [49]49 ), je uz svojou podstatou závazným porusením pravidiel hospodárskej sútaze. 108. Je pravda, ze Vseobecný súd výslovne neuviedol, ze uplatnenie protisútaznej praktiky samo osebe nie je rozhodujúcim kritériom na posúdenie základnej sumy pokuty. Z jeho celkového posúdenia závaznosti porusenia vsak vyplýva, ze jeho konstatovania neboli zalozené len na vseobecnom vplyve protisútazného správania na trh. Vseobecný súd zamietol tvrdenia spolocnosti GSD, ktorými sa domáhala znízenia základnej sumy pokuty. Okrem toho konstatoval, ze správanie spolocnosti GSD bolo relevantným faktorom pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 109. Preto vzhladom na to, ze Vseobecný súd posúdil rozhodnutie z hladiska zásad stanovených v judikatúre Súdneho dvora ( [50]50 ), dostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok. 110. Z toho vyplýva, ze prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu je nedôvodná. Nesprávne právne posúdenie týkajúce sa "skutocného vplyvu porusenia na trh " 111. GSD druhou castou tretieho odvolacieho dôvodu, ktorú uvádza subsidiárne, napáda metodiku uplatnenú Komisiou pri urcovaní základnej sumy pokuty. Zhrnutie tvrdení - Odvolanie spolocnosti GSD 112. GSD tvrdí, ze ak sa Komisia rozhodne zohladnit skutocný vplyv porusenia na trh, musí uviest konkrétne, hodnoverné a primerané kritériá, na základe ktorých sa má posúdit, aký mohol byt skutocný vplyv porusenia na hospodársku sútaz na tomto trhu. V tomto prípade Komisia vôbec neuviedla takéto kritériá. Len vyvodila zo skutocnosti, ze kartel sa uplatnoval, záver, ze kartel mal skutocný vplyv na trh. GSD tvrdí, ze takýto postoj nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a ze odôvodnenie Vseobecného súdu týkajúce sa tejto otázky bolo nedostatocné. - Reakcia Komisie 113. Komisia sa domnieva, ze druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu je neprípustná a neúcinná, a to z viacerých dôvodov. Po prvé GSD nespochybnila skutocnost, ze porusenie malo vplyv na trh. Po druhé GSD neoznacila nijaký konkrétny bod napadnutého rozsudku, v ktorom sa Vseobecný súd podla jej názoru dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Po tretie táto cast tretieho odvolacieho dôvodu je neúcinná, lebo z odôvodnenia 765 rozhodnutia vyplýva, ze úroven pokuty nebola urcená na základe skutocného vplyvu porusenia na trh. Po stvrté základná suma pokuty bola stanovená podla iných faktorov, nez je vplyv kartelu na trh - bola zalozená na protisútazných praktikách kartelu, uplatnovaní týchto praktík a velkosti dotknutej geografickej oblasti. Posúdenie 114. Uviedol Vseobecný súd pri skúmaní rozhodnutia Komisie o stanovení základnej sumy pokuty dostatocné dôvody na to, aby rozhodol, ze túto sumu neznízi, vzhladom na to, ze Komisia nezmerala vplyv kartelu na trh, lebo sa domnievala, ze ho nemozno zmerat? 115. Zastávam názor, ze Vseobecný súd odôvodnil napadnutý rozsudok dostatocne jasne na to, aby umoznil dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, na ktorých je zalozený napadnutý rozsudok, a Súdnemu dvoru poskytol dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania. ( [51]51 ) 116. Vseobecný súd vzal do úvahy skutocnost, ze Komisia nevychádzala z preukázania skutocného vplyvu kartelu na trh. ( [52]52 ) Vseobecný súd tiez zohladnil iné faktory, ako napríklad povahu úcasti spolocnosti GSD na porusení, povahu protisútazných praktík a velkost dotknutej geografickej oblasti. ( [53]53 ) 117. Vseobecný súd v bode 117 svojho rozsudku odkázal na usmernenia Komisie z roku 1998, pricom sa tým nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Vseobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku konstatoval, ze uplatnenie kritéria "skutocného vplyvu na trh" je nepovinné. ( [54]54 ) V súvislosti so stanovením základnej sumy pokuty konstatoval, ze toto kritérium nemozno zmerat. Rozhodol, ze Komisia za týchto okolností nebola povinná uviest doplnujúce dôkazy na preukázanie skutocného vplyvu. 118. Závaznost porusenia teda bola v prejednávanej veci posúdená na základe faktorov, medzi ktoré patrilo správanie spolocnosti GSD a velkost dotknutého geografického trhu. To je v úplnom súlade s bodom 1 A usmernení Komisie z roku 1998 a s judikatúrou Súdneho dvora. ( [55]55 ) 119. Druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu je teda neúcinná. 120. Z toho vyplýva, ze tretí odvolací dôvod treba zamietnut v celom rozsahu. Neschopnost zaplatit ulozenú pokutu 121. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom GSD uviedla tvrdenia týkajúce sa jej súcasnej financnej situácie, pricom tvrdila, ze nie je schopná zaplatit pokutu ulozenú sporným rozhodnutím. Takéto tvrdenia neboli uvedené v prvom stupni. 122. Právny základ týchto tvrdení nie je jasný, kedze GSD na ich podporu necitovala nijaké ustanovenia Zmluvy, Statútu Súdneho dvora alebo jeho rokovacieho poriadku. 123. Domnievam sa, ze tvrdenia spolocnosti GSD týkajúce sa jej platobnej neschopnosti sú neprípustné, a to z troch dôvodov. 124. Po prvé odvolanie proti rozhodnutiu Vseobecného súdu sa obmedzuje len na právne otázky. Akékolvek posúdenie prípadnej platobnej neschopnosti spolocnosti GSD sa týka skutkových otázok, ktorými sa Súdny dvor v odvolacom konaní nemôze zaoberat. Po druhé Súdny dvor pri rozhodovaní o odvolaní nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci, ktoré sa týka výsky pokút ulozených podnikom z dôvodu, ze porusili právo Únie. ( [56]56 ) Po tretie z ustálenej judikatúry ( [57]57 ) vyplýva, ze Komisia nie je povinná zohladnit pri urcení výsky pokuty financnú situáciu dotknutého podniku, kedze uznanie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnených sútazných výhod pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu. ( [58]58 ) Nevydanie rozhodnutia v primeranej lehote Zhrnutie tvrdení Odvolanie spolocnosti GSD 125. GSD uvádza, ze ked podala na Vseobecný súd zalobu proti spornému rozhodnutiu a pokute ulozenej týmto rozhodnutím, obstarala si bankovú záruku na pokrytie zaplatenia tejto pokuty a prípadných úrokov z nej az do skoncenia konania v prvom stupni. GSD tvrdí, ze dlzka tohto konania (pät rokov a desat mesiacov) bola neprimeraná. ( [59]59 ) 126. GSD tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 47 Charty tým, ze nerozhodol v primeranej lehote. GSD preto navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok alebo subsidiárne znízil ulozenú pokutu s prihliadnutím na financnú zátaz, ktorá jej vznikla v dôsledku porusenia jej základného práva. Reakcia Komisie 127. Komisia po prvé tvrdí, ze výhrada spolocnosti GSD je neprípustná, kedze táto spolocnost nevzniesla otázku nevydania rozhodnutia v primeranej lehote na pojednávaní pred Vseobecným súdom. Po druhé napadnutý rozsudok sa nemá zrusit v celom rozsahu, kedze GSD nenamietala, ze jej právo na obhajobu bolo porusené, lebo Vseobecný súd nerozhodol o veci spolocnosti GSD v primeranej lehote. Po tretie, aj keby Súdny dvor konstatoval, ze konanie pred Vseobecným súdom bolo neprimerane zdlhavé, spolocnosti GSD nevznikla v dôsledku neprimeranej dlzky tohto konania nijaká majetková ujma. Po stvrté primeraným prostriedkom nápravy za týchto okolností je, aby GSD podala samostatnú zalobu o náhradu skody. Po piate subsidiárne, ak Súdny dvor prizná v odvolacom konaní náhradu, táto náhrada by mala byt symbolická. Posúdenie 128. Ako uvádza Komisia, GSD nevzniesla pocas konania v prvom stupni otázku týkajúcu sa neprejednania jej veci Vseobecným súdom v primeranej lehote. Nie je to prekvapujúce. Hoci zalobca sa môze (ako to urobila Kendrion) rozhodnút, ze vznesie túto otázku uz na pojednávaní pred Vseobecným súdom, celková dlzka konania v prvom stupni nemôze byt známa, kým Vseobecný súd nevyhlási rozsudok. Zalobca môze (napríklad) tvrdit, ze obdobie medzi pojednávaním a vyhlásením rozsudku Vseobecného súdu trvalo prílis dlho a v dôsledku toho toto obdobie predstavuje doplnujúcu okolnost, ktorú treba zohladnit. ( [60]60 ) 129. Zalobca sa preto môze rozhodnút zhodnotit svoje postavenie az po skoncení konania v prvom stupni. Domnievam sa, ze GSD v tomto prípade zaujala tento prístup. Ak by to zalobcovia nemohli urobit, lebo boli povinní vzniest túto otázku v prvom stupni (s cielom zabránit tomu, aby ju nemohli vzniest v odvolacom konaní), nemuseli by mat k dispozícii vsetky relevantné informácie na to, aby mohli prijat takéto rozhodnutie. Tým by mohlo byt obmedzené ich právo na obhajobu. Zalobca by teda mal mat právo rozhodnút sa, ci chce uplatnit taký nárok v prvom stupni alebo ho uviest po prvý raz az v odvolacom konaní. 130. Preto sa domnievam, ze GSD môze vzniest po prvý raz v odvolacom konaní pred Súdnym dvorom otázku, ci Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote. ( [61]61 ) 131. V rozsudku Baustahlgewebe ( [62]62 ) Súdny dvor uviedol, ze primeraná lehota sa má posudzovat individuálne. Uplatnil tieto kritériá odvodené z judikatúry ESLP: a) význam veci pre dotknutú osobu, b) zlozitost veci, c) správanie dotknutej osoby a d) správanie príslusných orgánov (dalej len "kritériá Baustahlgewebe"). ( [63]63 ) 132. Vo svojich návrhoch vo veci Groupe Gascogne, v ktorých sa touto otázkou zaoberám podrobne, som navrhla spresnit kritériá Baustahlgewebe. Osobitne som uviedla, ze pri rozhodovaní, ci vec bola prejednaná v primeranej lehote, je vhodnejsie skúmat, ci sa vyskytli neodôvodnené obdobia necinnosti Vseobecného súdu ( [64]64 ), nez sa zameriavat na celkovú dlzku konania odo dna podania zaloby do vyhlásenia rozsudku. 133. GSD podala zalobu o neplatnost 23. februára 2006. Písomná cast konania sa skoncila 23. februára 2007. Dna 23. septembra 2010 po období zjavnej necinnosti, ktoré trvalo priblizne tri roky a sedem mesiacov, kancelária Vseobecného súdu informovala úcastníkov konania, ze vec bola pridelená stvrtej komore. Dna 20. októbra 2010 GSD poziadala Vseobecný súd o opätovné otvorenie písomnej casti konania. ( [65]65 ) Dna 14. decembra 2010 bola GSD informovaná, ze vo veci bolo nariadené pojednávanie. Vseobecný súd prejednal vec 2. februára 2011 a rozsudok bol vyhlásený 16. novembra 2011. Celková dlzka konania v prvom stupni predstavovala 5 rokov a 10 mesiacov a od skoncenia písomnej casti konania do pojednávania uplynuli priblizne 4 roky. 134. Z uplatnenia styroch kritérií Baustahlgewebe je zrejmé, ze vzhladom na to, ze spolocnosti GSD bola rozhodnutím ulozená znacná pokuta, vec je pre nu dôlezitá. Tiez je zrejmé, ze konanie v prvom stupni vyvolalo zlozité otázky. Nemyslím si, ze neprimeranú dlzku konania mozno pripísat správaniu spolocnosti GSD. Je pravda, ze GSD 20. októbra 2010 poziadala Vseobecný súd, aby opätovne otvoril písomnú cast konania, s cielom uviest tvrdenia týkajúce sa nového postavenia Charty po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (pozri body 46 az 53 vyssie). Zo skutocnosti, ze GSD bola 14. decembra 2010 informovaná o nariadení pojednávania v jej veci, vsak vyplýva, ze tento procesný úkon nemal nijaký alebo mal len malý vplyv na celkovú dlzku konania. Súdnemu dvoru neboli poskytnuté nijaké informácie, ktoré by vysvetlovali alebo odôvodnovali obdobie necinnosti trvajúce tri roky a osem mesiacov od skoncenia písomnej casti konania do podania ziadosti spolocnosti GSD o opätovné otvorenie písomnej casti konania (20. októbra 2010). Vzhladom na neexistenciu takých dôkazov je podla môjho názoru jasné, ze v tejto veci sa nerozhodlo v primeranej lehote. Ako som uviedla v mojich návrhoch vo veci Groupe Gascogne ( [66]66 ), domnievam sa, ze vo vseobecnosti mohlo toto stádium konania trvat az dva roky bez toho, aby sa konstatovalo, ze v prejednávanej veci doslo k neprimeraným prietahom. Z toho vyplýva, ze toto konanie trvalo - po zaokrúhlení - v prvom stupni na Vseobecnom súde asi o rok a osem mesiacov dlhsie, ako malo trvat. 135. Preto sa domnievam, ze bolo porusené základné právo spolocnosti GSD na prejednanie jej veci Vseobecným súdom v primeranej lehote. 136. Z mojich návrhov vo veci Groupe Gascogne ( [67]67 ) vyplýva, ze ak sa preukáze porusenie clánku 47 Charty, takéto konstatovanie by samo osebe nemalo viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 137. Okrem toho, ako uvádza Komisia, GSD netvrdila, ze v dôsledku tejto procesnej vady bolo porusené jej právo na obhajobu. 138. Preto si nemyslím, ze napadnutý rozsudok treba zrusit. 139. Alternatívna výhrada spolocnosti GSD, ktorou sa táto spolocnost domáha znízenia pokuty, je podla môjho názoru zalozená na prístupe Súdneho dvora vo veci Baustahlgewebe ( [68]68 ) a nebola predlozená ako samostatný nárok na náhradu majetkovej ujmy a/alebo nemajetkovej ujmy. 140. Vzhladom na túto výhradu sa domnievam, ze pokial nebol uplatnený nárok na náhradu majetkovej ujmy a/alebo nemajetkovej ujmy, konstatovanie, ze Vseobecný súd porusil clánok 47 Charty, uvedené v samotnom rozsudku predstavuje spravodlivé zadostucinenie. ( [69]69 ) 141. Dospela som teda k záveru, ze pokial sa GSD domnieva, ze jej vznikla skoda v dôsledku toho, ze Vseobecný súd nerozhodol o jej veci v primeranej lehote, zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd predstavuje vhodnejsí a úcinnejsí prostriedok nápravy na úcely clánku 47 Charty, vykladaného z hladiska clánku 6 ods. 1 a clánku 13 EDLP, ako urcité znízenie úrovne pokuty. ( [70]70 ) Preto navrhujem, aby Súdny dvor urcil, ze pri rozhodovaní o zalobe spolocnosti GSD v konaní pred Vseobecným súdom doslo k neprimeraným prietahom, a aby jasne uviedol, ze GSD môze podat samostatnú zalobu o náhradu skody, pokial sa tak rozhodne. O trovách 142. Ak sa Súdny dvor stotozní s mojím posúdením odvolania, v súlade s clánkami 137, 138, 140 a 184 rokovacieho poriadku v ich vzájomnej súvislosti bude potrebné rozhodnút, ze GSD ako úcastník konania, ktorý nemal úspech ani v jednom odvolacom dôvode okrem druhej casti druhého odvolacieho dôvodu ( [71]71 ), znása vlastné trovy konania, a ulozit spolocnosti GSD povinnost nahradit dve tretiny trov konania Komisie. Návrh 143. Preto navrhujem, aby Súdny dvor: -- zamietol prvý a tretí odvolací dôvod a prvú cast druhého odvolacieho dôvodu ako nedôvodné, -- zrusil rozsudok Vseobecného súdu zo 16. novembra 2011, Sachsa Verpackung/Komisia (T-79/06), v rozsahu, v akom ním bolo zamietnuté tvrdenie, ze pokuta za obdobie predchádzajúce nadobudnutiu spolocnosti Gascogne Sack Deutschland spolocnostou Groupe Gascogne sa nemala stanovit na 3,3 milióna eur, a nahradil túto sumu sumou 2 078 400 eur, -- urcil, ze Vseobecný súd vo veci T-79/06 nerozhodol v primeranej lehote, a -- rozhodol, ze Gascogne Sack Deutschland znása vlastné trovy konania, a ulozil jej povinnost nahradit dve tretiny trov konania Komisie. __________________________________________________________________ ( [72]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [73]2 ) Rozsudky zo 16. novembra 2011 vo veci Kendrion/Komisia (T-54/06), Groupe Gascogne/Komisia (T-72/06) a Sachsa Verpackung GmbH/Komisia (T-79/06). V anglictine je uverejnené zhrnutie troch napadnutých rozsudkov. Úplné znenia vsetkých troch rozsudkov vo francúzstine sú dostupné na internetovej stránke Súdneho dvora. Rozsudok týkajúci sa spolocnosti Kendrion je dostupný v úplnom znení aj v holandcine. ( [74]3 ) Rozhodnutie Komisie K(2005) 4634 v konecnom znení z 30. novembra 2005 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES (Vec COMP/38354 - Priemyselné vrecia) (dalej len "rozhodnutie"). Jeho zhrnutie je uverejnené v [75]Ú. v. EÚ L 282, 2007, s. 41. ( [76]4 ) Veci Gascogne Sack Deutschland/Komisia (C-40/12 prejednávaná vec), Kendrion/Komisia (C-50/12 P) a Groupe Gascogne/Komisia (C-58/12 P). Pre úplný prehlad zalôb, ktorými bolo rozhodnutie napadnuté pred Vseobecným súdom a o nasledujúcich odvolaniach pozri bod 102 nizsie. ( [77]5 ) Uz citovanej v poznámke pod ciarou 4. ( [78]6 ) Návrhy vo vsetkých troch odvolacích konaniach budú prednesené 30. mája 2013. ( [79]7 ) [80]Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 2. ( [81]8 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([82]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Konstatovania zodpovedajúce konstatovaniam uvedeným v odôvodneniach 29 a 33 nariadenia c. 1/2003 sa nachádzali v 10 a 12 odôvodnení nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962: Prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy ([83]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3, dalej len "nariadenie c. 17"). ( [84]9 ) Nariadenie c. 17 bolo zrusené na základe clánku 43 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Komisia citovala obidve nariadenia v casti 6 rozhodnutia ako právny základ ulozených pokút. Relevantnými ustanoveniami nariadenia c. 17 sú clánok 15 ods. 2 a clánok 17. Sú premietnuté v clánku 23 ods. 2 a 3 a clánku 31 nariadenia c. 1/2003. V týchto návrhoch budem odkazovat na ustanovenia nariadenia c. 1/2003, ktoré treba vykladat tak, ze zahrnajú aj clánok 15 ods. 2 a clánok 17 nariadenia c. 17, kedze neboli podstatne zmenené, pokial ide o otázky, ktoré sú predmetom tohto odvolania. ( [85]10 ) Rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia ([86]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 102). V usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([87]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia Komisie z roku 1998") sa v súvislosti s 10 % limitom uvedeným v clánku 23 ods. 2 tiez spomína celosvetový obrat. Preto budem v týchto návrhoch pri oznacovaní obratu celej skupiny spolocností pouzívat výraz "celosvetový obrat". ( [88]11 ) Rozsudok zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia ([89]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, dalej len rozsudok "Sarrió", bod 85). ( [90]12 ) Uz citované v poznámke pod ciarou 10. ( [91]13 ) Pokial ide o tieto podniky, zaloby podané proti tomuto rozhodnutiu na Súd prvého stupna a ich následné odvolania podané na Súdny dvor, pozri poznámky pod ciarou 2 a 4. ( [92]14 ) [93]Ú. v. ES C 207, s. 4. ( [94]15 ) Pozri clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. ( [95]16 ) Odôvodnenia 755 az 757 rozhodnutia. ( [96]17 ) Pozri odôvodnenie 783 rozhodnutia. ( [97]18 ) Rozsudok Sachsa Verpackung (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [98]19 ) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([99]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (dalej len "oznámenie o zhovievavosti") sa uplatnovalo od 14. februára 2002. Týmto oznámením bolo nahradené oznámenie Komisie o neulození pokút alebo ich znízení v prípade kartelov [neoficiálny preklad] ([100]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4). ( [101]20 ) Clánok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. ( [102]21 ) Pozri napríklad rozsudok z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia ([103]C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, bod 335). ( [104]22 ) Rozsudok z 3. mája 2012, Legris Industries/Komisia (C-289/11 P, bod 36). ( [105]23 ) Rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia (C-628/10 a C-14/11 P, dalej len "rozsudok Alliance One", body 46, 47, 108 a 113). ( [106]24 ) Táto poznámka pod ciarou sa netýka slovenského znenia návrhov. ( [107]25 ) Rozsudok Alliance One (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 64 a tam citovaná judikatúra). ( [108]26 ) K(2003) 4570, konecné znenie, a korigendum K(2004) 4 (Prípad COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy. Jeho zhrnutie je uverejnené v [109]Ú. v. EÚ L 110, 2005, s. 44. ( [110]27 ) Rozsudok z 29. septembra 2011 ([111]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, dalej len "rozsudok Elf Aquitaine"). ( [112]28 ) Pozri poznámku pod ciarou 27. ( [113]29 ) Táto poznámka pod ciarou sa netýka slovenského znenia návrhov. ( [114]30 ) Rozsudok z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia ([115]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, dalej len "rozsudok Prym", bod 98). ( [116]31 ) Rozsudok z 15. júna 2005 (T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, dalej len "rozsudok Tokai"). Je uverejnené zhrnutie rozsudku. Úplné znenie v nemcine, anglictine a francúzstine je dostupné na internetovej stránke Súdneho dvora. ( [117]32 ) Rozsudok z 27. júna 2012 (T-448/07, dalej len "rozsudok YKK"). ( [118]33 ) Pozri bod 18 vyssie. ( [119]34 ) Rozsudok Tokai (uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, body 389 az 391). ( [120]35 ) Vec YKK je v súcasnosti v odvolacom konaní (vec C-408/12 P) a táto otázka je jedným z odvolacích dôvodov v konaní pred Súdnym dvorom. ( [121]36 ) Rozsudok Sarrió (uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 85). ( [122]37 ) Pozri úvod bodu 108 napadnutého rozsudku citovaného v bode 70. ( [123]38 ) Rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([124]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 280 a 281). ( [125]39 ) Pokial ide o vysvetlenie osobnej zodpovednosti v prípade pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti, pozri rozsudok Alliance One (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 42). Pozri tiez body 36 az 40 mojich návrhov vo veci Kendrion (uz citovanej v poznámke pod ciarou 4). ( [126]40 ) Rozsudok Prym (uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 96). ( [127]41 ) Rozsudok z 12. novembra 2011, Carbone-Lorraine/Komisia ([128]C-554/08 P, Zb. s. I-189, dalej len rozsudok "Carbone-Lorraine", bod 43 a tam citovaná judikatúra). ( [129]42 ) Tamze, bod 44 a tam citovaná judikatúra. ( [130]43 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006 ([131]T-279/02, Zb. s. II-897, dalej len "rozsudok Degussa"). ( [132]44 ) Body 117 az 120 napadnutého rozsudku. Zvysok tejto poznámky pod ciarou sa netýka slovenského znenia návrhov. ( [133]45 ) Bod 118 napadnutého rozsudku. ( [134]46 ) Bod 119 napadnutého rozsudku. ( [135]47 ) Pozri bod 144 napadnutého rozsudku. ( [136]48 ) Pozri bod 154 napadnutého rozsudku. ( [137]49 ) Pozri bod 162 napadnutého rozsudku. ( [138]50 ) Pozri body 98 a 99 vyssie. ( [139]51 ) Rozsudok Alliance One (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 64). ( [140]52 ) Pozri odôvodnenie 757 rozhodnutia. ( [141]53 ) Pozri bod 107 vyssie. ( [142]54 ) Rozsudok Carbone-Lorraine (uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, bod 44). ( [143]55 ) Tamze, body 44 a 45. ( [144]56 ) Rozsudok SGL Carbon/Komisia ([145]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, dalej len "rozsudok SGL Carbon", bod 98 a tam citovaná judikatúra). ( [146]57 ) Samozrejme, okrem uplatnenia 10 % limitu zalozeného na obrate v predchádzajúcom obchodnom roku. ( [147]58 ) Rozsudok SGL Carbon (uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 100). ( [148]59 ) Zaloba o neplatnost bola podaná 23. februára 2006 a rozsudok bol vyhlásený 16. novembra 2011. ( [149]60 ) Pozri rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia ([150]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, dalej len "rozsudok Baustahlgewebe", bod 45), v ktorom Súdny dvor zohladnil skutocnost, ze od pojednávania do vyhlásenia rozsudku v prvom stupni uplynulo 22 mesiacov. ( [151]61 ) Pozri rozsudok Kendrion (C-50/12 P, body 108 az 133). V uvedenej veci bola otázka nevydania rozhodnutia v primeranej lehote vznesená na pojednávaní pred Vseobecným súdom. ( [152]62 ) Uz citovanom v poznámke pod ciarou 60, bod 29. ( [153]63 ) Úplná analýza nevydania rozhodnutia v primeranej lehote a prostriedku nápravy, ktorý treba uplatnit, je uvedená v bodoch 70 az 150 mojich návrhov vo veci Groupe Gascogne (C-58/12 P). ( [154]64 ) Pozri body 98 az 112 mojich návrhov vo veci Groupe Gascogne. ( [155]65 ) Pozri body 44 az 54 vyssie. ( [156]66 ) Pozri body 91 az 94 vyssie. ( [157]67 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 4. ( [158]68 ) V rozsudku Baustahlgewebe (uz citovanom v poznámke pod ciarou 60) Súdny dvor z dôvodov hospodárnosti konania a s cielom zabezpecit dostupnost okamzitého a úcinného prostriedku nápravy zrusil napadnutý rozsudok v casti týkajúcej sa stanovenej výsky pokuty, pricom v zostávajúcej casti tento rozsudok potvrdil. ( [159]69 ) Pozri bod 148 mojich návrhov vo veci Groupe Gascogne. ( [160]70 ) Domnievam sa, ze táto výhrada spolocnosti GSD smerujúca k znízeniu pokuty je priamo zalozená na rozsudku Baustahlgewebe: nebola uplatnená ako samostatný nárok na náhradu majetkovej ujmy a/alebo nemajetkovej ujmy, pricom Súdny dvor by ani nemal právomoc posúdit taký nárok. ( [161]71 ) Pozri body 66 az 90 vyssie. References 1. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#t-ECR_62012CC0040_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0001 73. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0002 74. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0003 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:282:TOC 76. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0004 77. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0005 78. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0006 79. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0007 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:083:TOC 81. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0008 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 84. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0009 85. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0010 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 88. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0011 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 90. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0012 91. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0013 92. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0014 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 94. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0015 95. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0016 96. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0017 97. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0018 98. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0019 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:207:TOC 101. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0020 102. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0021 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0402&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0022 105. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0023 106. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0024 107. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0025 108. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0026 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:110:TOC 110. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0027 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 112. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0028 113. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0029 114. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0030 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0031 117. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0032 118. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0033 119. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0034 120. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0035 121. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0036 122. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0037 123. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0038 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 125. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0039 126. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0040 127. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0041 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0554&locale=SK 129. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0042 130. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0043 131. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 132. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0044 133. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0045 134. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0046 135. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0047 136. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0048 137. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0049 138. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0050 139. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0051 140. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0052 141. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0053 142. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0054 143. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0055 144. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0056 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 146. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0057 147. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0058 148. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0059 149. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0060 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 151. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0061 152. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0062 153. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0063 154. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0064 155. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0065 156. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0066 157. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0067 158. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0068 159. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0069 160. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0070 161. file:///tmp/lynxXXXXEDulxa/L92680-817TMP.html#c-ECR_62012CC0040_SK_01-E0071