NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 7. februára 2013 ( [1]1 ) Vec C-6/12 P Oy [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Korkein hallinto-oikeus (Fínsko)] "Státna pomoc -- Danové výhody -- Existujúca alebo nová pomoc -- Relevantný monitorovací systém a procesné pravidlá" 1. Súdny dvor uz viackrát skúmal, ci vnútrostátne danové opatrenia spadajú do pôsobnosti zákazu státnej pomoci podla práva Únie. ( [2]2 ) V prejednávanej veci sa Korkein hallinto-oikeus (Najvyssí správny súd, Fínsko) pýta, ci sú vnútrostátne predpisy, ktoré upravujú právo spolocností preniest a odpocítat stratu vzniknutú v urcitom zdanovacom období od zisku vzniknutého v nasledujúcich rokoch, selektívne na úcely pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci. ( [3]3 ) Právne predpisy Únie Systémy na monitorovanie pomoci poskytovanej clenskými státmi Ustanovenia Zmluvy 2. Podla clánku 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ medzi cinnosti Únie patrí ustanovenie pravidiel hospodárskej sútaze potrebných na fungovanie vnútorného trhu. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, ze pomoc poskytovaná clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. ( [4]4 ) 3. S cielom zabezpecit úcinnost tohto zákazu clánok 108 ZFEÚ vyzaduje, aby Komisia monitorovala pomoc a aby clenské státy spolupracovali s Komisiou pri plnení jej úlohy. Ak sa Komisia domnieva, ze existujúca pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych prostriedkov môze byt nezlucitelná s vnútorným trhom, musí zacat konanie upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Ak clenské státy zamýslajú poskytnút novú pomoc alebo upravit existujúcu pomoc, sú povinné upovedomit o tom Komisiu podla clánku 108 ods. 3. Po takom upovedomení Komisia zacne konanie upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Posledná veta clánku 108 ods. 3 jednoznacne zakazuje clenským státom vykonat akékolvek navrhované opatrenie, kým sa neskoncí konanie podla clánku 108 ods. 2 a Komisia neprijme rozhodnutie. ( [5]5 ) Nariadenie c. 659/99 4. Nariadenie c. 659/99 ( [6]6 ) kodifikuje a objasnuje procesné pravidlá, ktoré sa vztahujú na státnu pomoc. Clánok 1 písm. a) tohto nariadenia vymedzuje "pomoc" ako "akékolvek opatrenie, ktoré splna vsetky kritéria stanovené v [clánku 107 ods. 1 ZFEÚ - predtým clánok 92 ods. 1 ES]". Clánok 1 písm. b) stanovuje viacero kategórií "existujúcej pomoci", vrátane: "i) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánkov 144... Aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Svédska[ ( [7]7 )], vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti zmluvy; ... v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu; ..." 5. "Nová pomoc" je vymedzená v clánku 1 písm. c) tak, ze znamená "vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci". 6. Postup týkajúci sa novej pomoci je stanovený v clánkoch 2 a 3 nariadenia c. 659/99. Clánok 2 vyzaduje, aby clenské státy oznámili Komisii akékolvek plány poskytnút novú pomoc. Clánok 3 stanovuje, ze taká pomoc nenadobudne úcinnost prv, ako Komisia prijme (alebo sa má za to, ze prijala) rozhodnutie, ktoré túto pomoc schvaluje (dalej len "povinnost pozastavit poskytovanie pomoci"). Takému rozhodnutiu (prijatému podla clánku 7 nariadenia c. 659/99) predchádza ziadost o informácie (clánok 5) a konanie vo veci formálneho zistovania (clánok 6). 7. Postup, ktorý sa vztahuje na existujúce schémy pomoci, je stanovený v clánkoch 17 az 19 nariadenia c. 659/99 a podstatne sa odlisuje od postupu uplatnitelného na novú pomoc. Nie je stanovená poziadavka predchádzajúceho oznámenia a nijaká povinnost pozastavit poskytovanie pomoci. Iniciatíva v oblasti dohladu nad takou pomocou naopak patrí výlucne Komisii, ktorá je povinná v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúmat existujúcu pomoc. ( [8]8 ) Ak sa Komisia domnieva, ze existujúca schéma pomoci nie je alebo uz nie je zlucitelná s vnútorným trhom, musí informovat dotknutý clenský stát a umoznit mu vyjadrit sa. ( [9]9 ) Ak Komisia na základe informácií predlozených týmto clenským státom dospeje k záveru, ze existujúca schéma pomoci je nezlucitelná s vnútorným trhom, musí vydat odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia. Medzi také opatrenia patrí okrem iného zrusenie predmetnej schémy pomoci. ( [10]10 ) Az vtedy, ked clenský stát neakceptuje navrhované opatrenia, musí Komisia zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pricom musí analogicky uplatnit podrobný postup stanovený v clánkoch 6 a 7 nariadenia c. 659/99. ( [11]11 ) Akt o pristúpení z roku 1994 8. Fínsko pristúpilo k Únii 1. januára 1995. ( [12]12 ) Schémy pomoci, ktoré nadobudli úcinnost pred pristúpením Fínska a ktoré dalej platia po vstupe, preto predstavujú existujúcu státnu pomoc. ( [13]13 ) 9. Clánok 144 Aktu o pristúpení je súcastou hlavy VI týkajúcej sa polnohospodárskych výrobkov. Tento clánok stanovuje, ze pokial ide o takéto výrobky, za existujúcu pomoc na úcely Zmluvy sa povazuje iba tá, ktorá bola oznámená Komisii do 30. apríla 1995. ( [14]14 ) Tento clánok sa týka výlucne polnohospodárskych schém pomoci. Vnútrostátny právny rámec 10. Podla § 117 fínskeho zákona o dani z príjmu (Tuloverolaki, dalej len "TVL") mozno stratu v urcitom zdanovacom období preniest do neskorsích zdanovacích období. § 119 ods. 1 TVL konkrétnejsie stanovuje, ze stratu z podnikania vzniknutú v priebehu zdanovacieho obdobia mozno preniest a odpocítat od zisku z podnikania vzniknutého pocas nasledujúcich desiatich rokov, ak sa dosiahne zisk. 11. Podla § 122 ods. 1 TVL stratu vzniknutú spolocnosti nemozno odpocítat, ak pocas roka, v ktorom táto strata vznikla, alebo neskôr doslo k zmene vlastníctva viac ako polovice jej základného imania. ( [15]15 ) 12. § 122 ods. 3 TVL stanovuje výnimku z pravidla uvedeného v odseku 1 tohto ustanovenia. Ak je to nevyhnutné na pokracovanie cinnosti spolocnosti, príslusný danový úrad môze za osobitných okolností na základe ziadosti povolit odpocet prenesenej straty napriek zmene vlastníctva. 13. Na objasnenie uplatnovania § 122 ods. 3 TVL fínske orgány vydali usmernenie ( [16]16 ) a obezník ( [17]17 ). Podla usmernenia je úcelom § 122 zabránit vyhýbaniu sa dani spocívajúcemu v kupovaní stratových spolocností výlucne s cielom odpocítat ich stratu od zdanitelného zisku nadobúdatela. 14. V usmernení a obezníku sa uvádza, ze viaceré situácie, ako je prevod spolocnosti v rámci rodiny z jednej generácie na druhú alebo predaj spolocnosti jej zamestnancom, môzu predstavovat "osobitné okolnosti" na úcely udelenia povolenia na odpocet prenesenej straty odchylne od pravidla stanoveného v § 122 ods. 1 TVL. ( [18]18 ) Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálne otázky 15. Spolocnost P Oy bola zalozená v roku 1998. Táto spolocnost vyvíja a vykonáva údrzbu systému na platenie parkovného pomocou mobilných telefónov. Jej podnikanie je zalozené na výrobkoch, ktoré vyvinula a ktoré si dala patentovat. Koncom roka 2004 jej prevádzková strata predstavovala viac ako 4 milióny eur. Je zrejmé, ze pociatocná zriadovacia strata sa v tomto odvetví nepovazuje za nezvycajnú, lebo vyplynula z pociatocnej investície vynalozenej na vývoj výrobkov a technológie nevyhnutnej na podnikanie spolocnosti P Oy. Pocas roka 2004 doslo k zmene vlastníctva spolocnosti P Oy. Spolocnost po zmene vlastníctva nadalej podnikala. Jej podnikanie sa rozvíjalo a jej obrat stúpol od roku 2005 do roku 2007 z 498 339 eur na 866 810 eur. 16. P Oy ziadostou z 3. septembra 2008 adresovanou fínskym danovým orgánom poziadala o povolenie na prenesenie a odpocet straty, ktorá vznikla v predchádzajúcich zdanovacích obdobiach. Danové orgány zamietli túto ziadost rozhodnutím z 24. októbra 2008. 17. P Oy podala proti tomuto rozhodnutiu zalobu na Helsingin hallinto-oikeus (Správny súd v Helsinkách), ktorý jej zalobu zamietol. P Oy preto podala odvolanie na Korkein hallinto-oikeus, vnútrostátny súd, ktorý sa pýta: "1. Má sa kritérium selektívnosti v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v súvislosti s povolovacím konaním, akým je konanie podla § 122 ods. 3 [TVL], vykladat v tom zmysle, ze je prekázkou práva na odpocet straty v prípade zmeny vlastníctva podielov, ak sa pritom nedodrzí postup podla clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ? 2. Má sa v rámci výkladu kritéria selektívnosti, predovsetkým pri urcení referencnej skupiny, vychádzat zo základného pravidla odpocítatelnosti zistených strát vyjadreného v § 117 a § 119 [TVL], alebo je pri výklade kritéria selektívnosti nutné vychádzat z predpisov, ktoré sa týkajú zmeny vlastníctva podielov? 3. Je mozné, pokial sa kritérium selektívnosti v clánku 107 ZFEÚ v zásade povazuje za splnené, povazovat za odôvodnenú takú úpravu, akou je § 122 ods. 3 [TVL], pretoze ide o mechanizmus spätý s danovým systémom, ktorý je nevyhnutný napríklad na úcely zabránenia danovým únikom? 4. Aký význam treba pripísat miere volnej úvahy orgánov pri posúdení existencie odôvodnenia a mechanizmu spätého s danovým systémom? Vyzaduje sa v prípade mechanizmu spätého s danovým systémom, aby orgán uplatnujúci zákon nemal nijakú diskrecnú právomoc a aby právne predpisy presne stanovili podmienky uplatnenia výnimky?" 18. Písomné pripomienky predlozili P Oy, Fínsko, Nemecko a Európska komisia, ktorí vsetci predniesli svoje ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 22. novembra 2012. Posúdenie Úvodné poznámky 19. Prejednávaný prípad je neobvyklý. Spory týkajúce sa státnej pomoci zvycajne vznikajú bud z dôvodu, ze príjemca príspevku nechce, aby bol tento príspevok zakázaný, alebo z dôvodu, ze dve spolocnosti si konkurujú a len jedna z nich dostala sporný príspevok. Ak budú v tomto prípade sporné opatrenia kvalifikované ako zakázaná státna pomoc, P Oy z toho nebude mat prospech. Naopak, tejto spolocnosti by bola odopretá práve tá danová výhoda, o ktorú ziada. Nemohla by získat povolenie na prenesenie a odpocet straty vzniknutej v roku 2004 od zisku vzniknutého v neskorsích rokoch. 20. Ako je teda mozné, ze na Súdny dvor bol podaný prejednávaný návrh na zacatie prejudiciálneho konania? 21. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania som zistila, ze vnútrostátny súd vychádzal z predpokladu, ze a) sporné opatrenia predstavujú "pomoc"; b) kedze nie vsetky spolocnosti môzu preniest stratu a odpocítat ju od budúceho zisku, uplatnovaný systém môze byt "selektívny", a teda nezákonný (lebo "zvýhodnuj[e] urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru"); c) sporné opatrenia neboli oznámené Komisii a d) Fínsko nedodrzalo povinnost pozastavit poskytovanie pomoci, kedze sporné opatrenia sú úcinné bez toho, aby ich Komisia predtým povolila. Vnútrostátny súd následne kladie viaceré podrobné otázky, ktoré majú za týchto okolností objasnit: -- ci je povolovacie konanie podla § 122 ods. 3 TVL zákonné napriek nedodrzaniu povinnosti pozastavit poskytovanie pomoci (prvá otázka), -- ako sa má urcit referencná skupina na posúdenie toho, ci je systém vytvorený spornými opatreniami protiprávne selektívny (druhá otázka), -- ak je systém selektívny, ci je napriek tomu odôvodnený ako mechanizmus spätý s danovým systémom, ktorý je nevyhnutný na zabránenie danovým únikom (tretia otázka), ale ak áno, -- ci má volná úvaha danových orgánov vplyv na otázku odôvodnenia skúmanú v tretej otázke (stvrtá otázka). 22. Ako vyplýva z ustanovení právnych predpisov, na ktoré som poukázala v úvode týchto návrhov, mechanizmy na monitorovanie existujúcej pomoci a novej pomoci sa podstatne odlisujú. ( [19]19 ) Este pred preskúmaním otázky, ci § 122 ods. 3 TVL v spojení s usmernením a obezníkom skutocne vytvárajú systém, ktorý protiprávne a selektívne zvýhodnuje urcité podniky (dalej len "otázka selektívnosti"), je potrebné posúdit, ci ide o (predpokladanú) existujúcu pomoc alebo (predpokladanú) novú pomoc. 23. Táto posledná uvedená otázka sa týka samotnej podstaty problematiky posudzovanej vnútrostátnym súdom a Súdnym dvorom. Právomoci a povinnosti zverené Komisii, clenským státom a vnútrostátnym súdom sú odlisné v závislosti od toho, ci ide o (predpokladanú) existujúcu pomoc alebo (predpokladanú) novú pomoc. ( [20]20 ) 24. Pokial ide o existujúcu pomoc, podla ustálenej judikatúry je úlohou Komisie podla clánku 108 ods. 1 ZFEÚ dospiet k záveru (ktorý podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom) o zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti existujúcej pomoci s vnútorným trhom po uplatnení príslusného konania, ktoré musí Komisia zacat. ( [21]21 ) Kým Komisia neprijme také opatrenie, neexistuje nijaký predpoklad, ze vnútrostátne opatrenia sú protiprávne podla pravidiel Únie týkajúcich sa státnej pomoci alebo ze vnútrostátny súd musí zasiahnut s cielom zabránit ich uplatnovaniu. 25. Na novú pomoc sa vztahuje odlisný postup. Clánok 108 ods. 3 stanovuje, ze Komisia má byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Komisia vtedy vykoná prvotné preskúmanie plánovanej novej pomoci. Ak Komisia na základe tohto preskúmania dospeje k záveru, ze navrhovaná pomoc je so zretelom na clánok 107 ods. 1 nezlucitelná s vnútorným trhom, musí zacat kontradiktórne prieskumné konanie stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Úcast vnútrostátnych súdov vyplýva z priameho úcinku poslednej vety clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorá zakazuje dotknutému clenskému státu v prípade zámerov v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci vykonat navrhované opatrenia, pokial Komisia na základe prieskumného konania nerozhodla vo veci s konecnou platnostou. Táto povinnost pozastavit poskytovanie pomoci sa vztahuje na novú pomoc, ale nie na existujúcu pomoc. 26. Tak Zmluva, ako aj podrobné ustanovenia nariadenia c. 659/99 upravujú dôkladné, podrobné a rozsiahle preskúmanie Komisie týkajúce sa akejkolvek existujúcej alebo navrhovanej schémy, ktorú mozno povazovat za státnu pomoc. Základný zákaz státnej pomoci uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nie je absolútny ani bezpodmienecný, ako to bezprostredne a jednoznacne vyplýva z clánku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Clánok 108 ods. 3 ZFEÚ teda priznáva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o vyhlásenie urcitých druhov pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom odchylne od vseobecného zákazu stanoveného v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Dotknutý clenský stát má rovnako siroké moznosti vysvetlit a obhájit svoje opatrenia. Len v prípade neoznámenej novej pomoci, ktorá jednoducho bola vykonaná (teda ak clenský stát nedodrzal povinnost pozastavit poskytovanie pomoci týkajúcu sa novej pomoci), musí vnútrostátny súd zasiahnut s cielom zabránit uplatnovaniu existujúcich vnútrostátnych predpisov. Predstavujú sporné opatrenia existujúcu alebo novú pomoc? 27. Samotný vnútrostátny súd výslovne neuviedol, ci povazuje sporné opatrenia za (predpokladanú) existujúcu pomoc alebo (predpokladanú) novú pomoc. Uvádza, ze tieto opatrenia boli úcinné pred pristúpením Fínska k Únii, ale ze v tom case neboli oznámené ako existujúca pomoc. Vnútrostátny súd konstatuje, ze mu nie je známe, ci fínske orgány urobili dodatocné oznámenie. 28. Fínsko tak vo svojich písomných pripomienkach, ako aj následne na pojednávaní uviedlo, ze pri svojom pristúpení neoznámilo sporné opatrenia ako pomoc, lebo ich nepovazovalo (a stále nepovazuje) za státnu pomoc. ( [22]22 ) 29. Otázka, ci sa má pomoc kvalifikovat ako nová pomoc alebo ako úprava existujúcej pomoci, sa musí posúdit na základe predpisov, ktoré ju upravujú. ( [23]23 ) Na pojednávaní z vyjadrení prednesených v reakcii na otázky polozené Súdnym dvorom podla clánku 54a rokovacieho poriadku vyplynulo, ze je nesporné, ze § 122 ods. 3 TVL bol úcinný skôr, nez Fínsko pristúpilo k (vtedajsím) Európskym spolocenstvám a stalo sa viazané Zmluvou o ES. Takisto tieto pripomienky prednesené Súdnemu dvoru boli v súlade s tým, ze toto ustanovenie sa má povazovat za (predpokladanú) existujúcu pomoc. 30. S touto analýzou môzem len súhlasit. Kedze § 122 ods. 3 TVL bol úcinný pred pristúpením Fínska, mozno ho (ak vôbec predstavuje pomoc) kvalifikovat len ako existujúcu pomoc. Jednoznacne to vyplýva z clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/99. ( [24]24 ) 31. Aj v prípade, ak vnútrostátne opatrenia nepredstavujú státnu pomoc v case svojho zavedenia, ale následne sa stanú státnou pomocou (v dôsledku vývoja spolocného trhu), clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/99 stanovuje, ze také opatrenia sa stále povazujú za existujúcu pomoc. ( [25]25 ) Ak teda sporné opatrenia neboli oznámené, lebo v case pristúpenia Fínska sa nepovazovali za státnu pomoc, akákolvek zmena (napríklad vývoj judikatúry Súdneho dvora v tejto oblasti), ktorá by mohla znamenat, ze tieto opatrenia v súcasnosti sú - alebo prípadne môzu byt - státnou pomocou, by nemala vplyv na ich právnu kvalifikáciu ako (predpokladanej) existujúcej pomoci. 32. Dospela som k záveru, ze sporné opatrenia sa majú kvalifikovat ako (predpokladaná) existujúca pomoc. Preto sa na ne vztahuje monitorovací systém a postupy týkajúce sa existujúcej pomoci. Dôsledky kvalifikácie pomoci ako existujúcej pomoci 33. Vnútrostátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, ci vzhladom na to, ze povinnost pozastavit poskytovanie pomoci uvedená v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ nebola dodrzaná, sporným opatreniam bráni zákaz selektívnosti stanovený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 34. Ako som uz uviedla, ( [26]26 ) povinnost pozastavit poskytovanie pomoci sa vztahuje na novú pomoc, ale nie na existujúcu pomoc. Pokial sporné opatrenia predstavujú státnu pomoc - k comu sa nevyjadrujem -, tieto opatrenia predstavujú existujúcu pomoc. 35. Na prvú otázku preto treba odpovedat tak, ze pokial sporné opatrenia predstavujú státnu pomoc, mali by sa na úcely clánku 108 ods. 1 ZFEÚ kvalifikovat ako predpokladaná existujúca pomoc. Takto ich vnútrostátny súd môze vykladat a uplatnovat, pokial Komisia neprijme rozhodnutie podla clánku 13 nariadenia c. 659/1999. 36. Ako by mal Súdny dvor odpovedat na druhú, tretiu a stvrtú otázku (ktoré sa týkajú správneho výkladu zákazu selektívnosti)? 37. Vsetci úcastníci konania sa vo svojich písomných pripomienkach v prevaznej miere zaoberali otázkou selektívnosti. 38. Komisia sa domnieva, ze sporné opatrenia sú selektívne. Fínska vláda a nemecká vláda nesúhlasia a tvrdia, ze nejde o státnu pomoc. P Oy tvrdí, ze vnútrostátny súd by mal vykladat sporné opatrenia spôsobom, ktorý zabezpecí, aby sa neuplatnovali selektívne. Tvrdí, ze ak sa uplatní taký prístup, nevznikne nijaký problém týkajúci sa protiprávnej pomoci (a vtedy bude môct preniest a odpocítat svoju stratu). 39. Ak by v prejednávanej veci islo o neoznámenú novú pomoc (comu tak nie je), vnútrostátny súd by skutocne musel uplatnit priamo úcinnú povinnost pozastavit poskytovanie pomoci stanovenú v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. ( [27]27 ) Len Komisia môze rozhodnút, ci je pomoc nezlucitelná s vnútorným trhom, ale vnútrostátne súdy môzu napriek tomu uplatnit pojem pomoc uvedený v clánku 107 ods. 1 s cielom urcit, ci sa na napadnuté vnútrostátne opatrenia mala vztahovat povinnost pozastavit poskytovanie pomoci. V tejto súvislosti môzu byt vnútrostátne súdy nútené rozhodnút, ci je konkrétne vnútrostátne opatrenie selektívne, ( [28]28 ) a môzu oprávnene polozit Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa správneho výkladu pojmu státna pomoc. ( [29]29 ) 40. Procesné pravidlá a systém na monitorovanie neoznámenej novej pomoci sa vsak nemôzu vztahovat na existujúcu pomoc. Vnútrostátne súdy konkrétnejsie nezohrávajú rovnakú úlohu, lebo existujúca pomoc podlieha výlucnej právomoci Komisie podla clánku 108 ods. 1 ZFEÚ. Pokial teda opatrenia, ktoré sú predmetom prejednávaného sporu, predstavujú (predpokladanú) existujúcu pomoc, podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ neexistuje nijaký základ na to, aby vnútrostátny súd vydal akékolvek rozhodnutie týkajúce sa otázky selektívnosti alebo ziadal Súdny dvor o usmernenie týkajúce sa výkladu ustanovení Zmluvy o selektívnej pomoci. 41. Fínsko, Nemecko a Komisia sa zhodujú v tom, ze z toho vyplýva, ze nie je potrebné, aby Súdny dvor odpovedal na druhú, tretiu a stvrtú otázku polozenú vnútrostátnym súdom. 42. S týmto názorom súhlasím, a to z nasledujúcich dôvodov. 43. Po prvé funkciou zverenou Súdnemu dvoru v kontexte prejudiciálneho konania (a samozrejme aj zabezpecovania jednotného výkladu a uplatnovania práva Únie) ( [30]30 ) je prispievat k výkonu spravodlivosti v clenských státoch a nie vyslovovat názory na vseobecné alebo hypotetické otázky. ( [31]31 ) 44. Z kvalifikácie sporných opatrení ako predpokladanej existujúcej pomoci vyplýva, ze takáto pomoc sa môze vykonávat, pokial Komisia nekonstatovala, ze je nezlucitelná s vnútorným trhom. ( [32]32 ) Vnútrostátny súd je preto oprávnený vykladat a uplatnovat vnútrostátne opatrenia a rozhodnút, ci by P Oy mala alebo nemala získat povolenie na uplatnenie danovej výhody. Akýkolvek názor na otázku selektívnosti vyjadrený Súdnym dvorom by vo vnútrostátnom konaní nebol záväzný a svojou povahou by bol hypotetický. 45. Po druhé prejednávanú vec mozno odlísit od prípadov, ako je Paint Graphos a i. ( [33]33 ), ktorý sa týkal predpokladanej novej pomoci. V uvedenom prípade malo rozhodnutie Súdneho dvora priame dôsledky pre spor posudzovaný vo vnútrostátnom konaní: napadnuté opatrenia by sa nemohli uplatnovat, ak by boli kvalifikované ako pomoc, a teda by sa na ne vztahovali priamo úcinné ustanovenia o pozastavení poskytovania pomoci. ( [34]34 ) Pokial vsak ide o existujúcu pomoc, ktorá je predmetom prejednávanej veci, situácia je dost odlisná. 46. Po tretie vnútrostátny súd poukázal na rozhodnutie Komisie ( [35]35 ) týkajúce sa niektorých nemeckých danových opatrení vyhlásených za nezlucitelné s pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci. ( [36]36 ) Na rozdiel od prejednávanej veci sa uvedená vec týka neoznámenej novej pomoci (predmetná právna úprava bola prijatá v júli 2009 so spätným úcinkom k 1. januáru 2008). 47. Po stvrté vzhladom na to, ze obdobie pozastavenia poskytovania pomoci podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ je pre toto konanie irelevantné, otázka, ci P Oy môze preniest a odpocítat predmetnú stratu, sa týka skôr výkladu a uplatnovania vnútrostátneho práva ako práva Únie. Tak P Oy, ako aj fínska vláda poukazujú na vnútrostátny rozsudok, v ktorom sa skúmal pojem "osobitné okolnosti" uvedený v § 122 ods. 3 TVL. ( [37]37 ) Uvádzajú, ze ak by sa toto rozhodnutie uplatnilo na prejednávanú vec, P Oy by mohla získat danovú výhodu. Ide výlucne o otázku vnútrostátneho práva, o ktorej musí rozhodnút vnútrostátny súd. 48. Napokon poznamenávam, ze Súdny dvor má k dispozícii pomerne málo podrobných informácií o sporných opatreniach, miere volnej úvahy priznanej danovým orgánom pri udelení alebo odopretí povolenia podla § 122 ods. 3 TVL, ako aj o súvisiacich politických úvahách. Je to v priamom protiklade s velmi podrobným preskúmaním, ktoré by Komisia vykonala, ak by postupovala podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánkov 17 az 19 nariadenia c. 659/1999, prípadne s analogickým uplatnením clánkov 6, 7 a 9 tohto nariadenia. Ak sa zacne takéto konanie, ide o konanie, ktoré v celom rozsahu respektuje právo clenského státu vysvetlit a obhájit svoje opatrenia. Za týchto okolností zastávam názor, ze by nebolo vhodné, aby Súdny dvor v prejednávanej veci analyzoval otázku selektívnosti. 49. Z týchto dôvodov sa domnievam, ze Súdny dvor by nemal odpovedat na druhú, tretiu a stvrtú otázku polozenú vnútrostátnym súdom. Návrh 50. Preto zastávam názor, ze Súdny dvor by mal odpovedat Korkein hallinto-oikeus v tomto zmysle: Pokial sporné opatrenia predstavujú státnu pomoc, mali by sa na úcely clánku 108 ods. 1 ZFEÚ kvalifikovat ako predpokladaná existujúca pomoc. Takto ich vnútrostátny súd môze vykladat a uplatnovat, pokial Komisia neprijme rozhodnutie a nezacne kontradiktórne konanie stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. __________________________________________________________________ ( [38]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [39]2 ) Pozri, napríklad rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien ([40]C-143/99, Zb. s. I-8365); zo 17. júna 1999, Piaggio ([41]C-295/97, Zb. s. I-3735), a z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i. ([42]C-78/08 az C-80/08, Zb. s. I-7611). ( [43]3 ) Pozri bod 3 a poznámku pod ciarou 4 týchto návrhov. ( [44]4 ) Podmienky uvedené v clánku 107 ods. 1 sú kumulatívne, a preto musia byt vsetky splnené na to, aby opatrenie predstavovalo státnu pomoc (pozri rozsudok z 22. júna 2006, Forum 187, [45]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 84 a tam citovanú judikatúru). Otázka, ci vnútrostátne opatrenie zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru (teda ci je selektívne), sa posudzuje vo vztahu k iným podnikatelom, ktorí sa vzhladom na ciel sledovaný predmetným systémom nachádzajú v porovnatelnej situácii, pokial ide o právne a skutkové okolnosti (pozri rozsudok Forum 187, uz citovaný, bod 119 a tam citovanú judikatúru). Ak sa uplatnujú dôvody stanovené v clánku 107 ods. 2 alebo 3, takéto opatrenia sa povazujú za zlucitelné s vnútorným trhom, a preto nepredstavujú zakázanú státnu pomoc (pozri rozsudok Adria-Wien, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 30). ( [46]5 ) Pozri rozsudok Adria-Wien (C-143/99, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 24). Pozri takisto bod 6 týchto návrhov. ( [47]6 ) Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([48]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) v znení úcinnom pred zmenou a doplnením z roku 2003 prijatým na zohladnenie pristúpení z roku 2004; pozri najmä odôvodnenie 2. ( [49]7 ) Pozri body 8 a 9 týchto návrhov. ( [50]8 ) Clánok 17 ods. 1 nariadenia c. 659/99 v spojení s clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ. ( [51]9 ) Clánok 17 ods. 2 nariadenia c. 659/99. ( [52]10 ) Clánok 18 nariadenia c. 659/99. ( [53]11 ) Clánok 19 ods. 2 nariadenia c. 659/99 v spojení s clánkom 4 ods. 4 tohto nariadenia. ( [54]12 ) Akt o podmienkach pristúpenia Nórskeho královstva, Rakúskej republiky, Fínskej republiky, Svédskeho královstva a úpravách zmlúv, na základe ktorých je zalozená Európska únia ([55]Ú. v. ES C 241, 1994, s. 21). Nórsko napokon v dôsledku referenda z roku 1994 nepristúpilo k Európskej únii. ( [56]13 ) Pozri Akt o pristúpení v spojení s clánkom 1 písm. b) bodom i) nariadenia c. 659/99. ( [57]14 ) Pozri bod 30 a poznámku pod ciarou 24 týchto návrhov. ( [58]15 ) Podla mojich informácií táto právna úprava platí od roku 1979. Bola zmenená a doplnená, ale jej podstata zostala zachovaná. ( [59]16 ) Usmernenie Danového riaditelstva c. 634/348/96 zo 14. februára 1996 (dalej len "usmernenie"). ( [60]17 ) Obezník Danového riaditelstva c. 2/1999 zo 17. februára 1999 (dalej len "obezník"). ( [61]18 ) V týchto návrhoch oznacujem § 122 ods. 3 TVL, usmernenie a obezník ako "sporné opatrenia". Tak P Oy, ako aj fínska vláda tiez poukázali na rozhodnutie vnútrostátnych súdov vo veci KHO 2010:21. V uvedenej veci Korkein hallinto-oikeus rozhodol, ze pokracovanie podnikania po zmene vlastníctva predstavuje na úcely sporných opatrení "osobitné okolnosti". ( [62]19 ) Pozri napríklad rozsudky z 30. júna 1992, Spanielsko/Komisia ([63]C-312/90, Zb. s. I-4117, bod 14); z 13. júla 1995, Namur-Les Assurances du Crédit SA ([64]C-44/93, Zb. s. I-3829, bod 10), a Piaggio (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 48 a 49). Pozri tiez body 3 az 7 týchto návrhov. ( [65]20 ) Systém na monitorovanie státnej pomoci vytvorený Zmluvou a príslusné úlohy Komisie a vnútrostátnych súdov pri uplatnovaní tohto systému sú podrobne vysvetlené v rozsudku Adria-Wien (uz citovanom v poznámke pod ciarou 2, body 21 az 32). Pozri takisto, pokial ide o novú pomoc, rozsudok z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, [66]C-354/90, Zb. s. I-5505, body 8 az 14. ( [67]21 ) Rozsudok Namur (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 15). ( [68]22 ) Pozri body 8 a 9 a poznámku pod ciarou 13 týchto návrhov. ( [69]23 ) Rozsudky Namur (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 13 a 28), a z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa ([70]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 19). ( [71]24 ) Clánok 1 písm. b) bod i) obsahuje krízový odkaz na clánky 144 a 172 Aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Svédska. Jednoducho povedané, existovala osobitná povinnost oznámit pomoc týkajúcu sa polnohospodárskych výrobkov podla clánku 144. Kedze P Oy nevyrába také výrobky, tieto ustanovenia sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci irelevantné. ( [72]25 ) Rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([73]C-89/08 P, Zb. s. I-11245, body 70 a 71). ( [74]26 ) Pozri body 6 a 25 týchto návrhov. ( [75]27 ) Rozsudok Adria-Wien (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 26 a 27). ( [76]28 ) Rozsudok z 18. júla 2007, Lucchini ([77]C-119/05, Zb. s. I-6199, body 50 az 52). ( [78]29 ) Rozsudok z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo ([79]C-140/09, Zb. s. I-5243, bod 24 a tam citovaná judikatúra). ( [80]30 ) Pozri rozsudok z 10. januára 2006, IATA a i. ([81]C-344/04, Zb. s. I-403, bod 27), týkajúci sa právomoci Súdneho dvora podla clánku 267 ZFEÚ v súvislosti s jednotným výkladom práva Únie, a rozsudok z 12. júna 2008, Gourmet Classic ([82]C-458/06, Zb. s. I-4207, bod 20 a tam citovanú judikatúru). ( [83]31 ) Rozsudok z 12. júna 2003, Schmidberger ([84]C-112/00, Zb. s. I-5659, bod 32 a tam citovaná judikatúra). ( [85]32 ) Rozsudok Banco Exterior de Espańa (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 20). ( [86]33 ) Pozri spomedzi mnohých príkladov rozsudky Piaggio a Paint Graphos (uz citované v poznámke pod ciarou 2). ( [87]34 ) Pozri napríklad rozsudok Piaggio (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 48 a 49). ( [88]35 ) Rozhodnutie Komisie z 26. januára 2011 o státnej pomoci Nemecka C 7/10 (ex CP 250/09 a NN 5/10) Zákon o dani z príjmu právnických osôb (KStG), schéma o prevode danových strát (Sanierungsklausel) ([89]Ú. v. EÚ L 235, s. 26). Toto rozhodnutie je v súcasnosti predmetom viacerých konaní pred Vseobecným súdom: pozri vec T-205/11. ( [90]36 ) Rovnako ako vnútrostátne opatrenia posudzované v prejednávanej veci, nemecké právne predpisy upravujú prenesenie straty, ktorú mozno odpocítat od zdanitelného príjmu. Tieto právne predpisy umoznujú spolocnostiam v tazkostiach vyuzívat tento systém napriek zmene vlastníctva predmetného podniku. ( [91]37 ) Pozri bod 14 a poznámku pod ciarou 18 týchto návrhov. References 1. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#t-ECR_62012CC0006_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0001 39. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0002 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0295&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0078&locale=SK 43. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0003 44. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0004 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 46. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0005 47. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0006 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 49. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0007 50. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0008 51. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0009 52. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0010 53. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0011 54. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0012 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:241:TOC 56. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0013 57. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0014 58. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0015 59. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0016 60. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0017 61. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0018 62. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0019 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0312&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0044&locale=SK 65. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0020 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0354&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0021 68. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0022 69. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0023 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 71. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0024 72. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0025 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0089&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0026 75. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0027 76. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0028 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0119&locale=SK 78. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0029 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0140&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0030 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0344&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0458&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0031 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0112&locale=SK 85. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0032 86. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0033 87. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0034 88. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0035 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:235:TOC 90. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0036 91. file:///tmp/lynxXXXXO8Q8T5/L92131-7840TMP.html#c-ECR_62012CC0006_SK_01-E0037