UZNESENIE VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 9. septembra 2013 ( [1]*1 ) "Zaloba o neplatnost -- Státna pomoc -- Schéma pomoci umoznujúca odpisovanie financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch -- Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nenariadujúce vymáhanie pomoci -- Akt zahrnajúci vykonávajúce opatrenia -- Neexistencia osobnej dotknutosti -- Neexistencia povinnosti vrátenia -- Neprípustnost" Vo veci T-400/11, Altadis, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: J. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro, M. Muńoz de Juan a R. Calvo Salinero, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: R. Lyal, C. Urraca Caviedes a P. Nemecková, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/282/EÚ z 12. januára 2011 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([2]Ú. v. EÚ L 135, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory L. Truchot (spravodajca), sudcovia M. E. Martins Ribeiro a A. Popescu, tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Niekolkými písomnými otázkami polozenými v rokoch 2005 a 2006 sa poslanci Európskeho parlamentu pýtali Komisie Európskych spolocenstiev na posúdenie opatrenia stanoveného clánkom 12 ods. 5 Ley del Impuesto sobre Sociedades (zákon o dani z príjmu právnických osôb), ktorý bol zavedený Ley 24/2001, de Medidas Fiscales, Administrativas y del Orden Social (zákon c. 24/2001, ktorým sa prijímajú danové a správne opatrenia a opatrenia sociálnej povahy) z 27. decembra 2001 (BOE c. 313 z 31. decembra 2001, s. 50493), a prevzatý Real Decreto Legislativo 4/2004, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades (královský legislatívny dekrét c. 4/2004, ktorým sa schvaluje revidované znenie zákona o dani z príjmu právnických osôb) z 5. marca 2004 (BOE c. 61 z 11. marca 2004, s. 10951) (dalej len "sporná schéma"), ako státnej pomoci. Komisia v podstate odpovedala, ze podla informácií, ktoré má k dispozícii, sporná schéma pravdepodobne nepatrí do pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci. 2 Listami z 15. januára a z 26. marca 2007 vyzvala Komisia spanielske orgány, aby jej poskytli informácie na úcely posúdenia dosahu a úcinkov spornej schémy. Listami zo 16. februára a zo 4. júna 2007 oznámilo Spanielske královstvo Komisii pozadované informácie. 3 Faxom z 28. augusta 2007 bola Komisii dorucená staznost súkromného subjektu, v ktorej tvrdil, ze sporná schéma predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 4 Rozhodnutím z 10. októbra 2007 (zhrnutie uverejnené v [3]Ú. v. EÚ C 311, s. 21) zacala Komisia konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa spornej schémy. 5 Listom z 5. decembra 2007 boli Komisii dorucené pripomienky Spanielskeho královstva k tomuto rozhodnutiu o zacatí formálneho zistovania. V období medzi 18. januárom a 16. júnom 2008 boli Komisii dorucené aj pripomienky 32 dotknutých tretích osôb, medzi nimi aj pripomienky zalobkyne Altadis, SA. Listami z 30. júna 2008 a z 22. apríla 2009 predlozilo Spanielske královstvo svoje stanovisko k pripomienkam dotknutých tretích osôb. 6 V dnoch 18. februára 2008, 12. mája a 8. júna 2009 sa uskutocnili technické stretnutia so spanielskymi orgánmi. Dalsie technické stretnutia sa uskutocnili aj s niektorými z 32 dotknutých tretích osôb, vrátane zalobkyne. 7 Listom zo 14. júla 2008 a elektronickou postou zo 16. júna 2009 poskytlo Spanielske královstvo Komisii dodatocné informácie. 8 Komisia ukoncila konanie, pokial ide o nadobudnutie podielov, ktoré sa uskutocnilo v Európskej únii, rozhodnutím 2011/5/ES z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([4]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48). Toto rozhodnutie vyhlasuje spornú schému, ktorú tvorí danová výhoda umoznujúca spanielskym spolocnostiam odpísat goodwill, ktorý vznikol z nadobudnutia podielov v zahranicných podnikoch, ak sa uplatnuje na nadobudnutia podielov v spolocnostiach so sídlom v Únii, za nezlucitelnú so spolocným trhom. Komisia ponechala otvorené konanie, pokial ide o nadobudnutie podielov uskutocnené mimo Únie, pricom spanielske orgány sa zaviazali predlozit nové dôkazy o prekázkach týkajúcich sa cezhranicných fúzií mimo Únie. 9 Spanielske královstvo oznámilo Komisii informácie týkajúce sa priamych investícií uskutocnených spanielskymi spolocnostami mimo Únie 12., 16. a 20.novembra 2009 a 3. januára 2010. Komisia tiez dostala pripomienky od niekolkých dotknutých tretích osôb. 10 Technické stretnutia medzi Komisiou a spanielskymi orgánmi sa uskutocnili 27. novembra 2009, 16. júna 2010 a 29. júna 2010. 11 Komisia 12. januára 2011 prijala rozhodnutie 2011/282/EÚ o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) uplatnované Spanielskom ([5]Ú. v. EÚ L 135, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 12 Napadnuté rozhodnutie vyhlasuje spornú schému za nezlucitelnú s vnútorným trhom, pokial sa uplatnuje na nadobudnutie podielov v podnikoch ustanovených mimo Únie (clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia). Clánok 1 ods. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia vsak umoznuje, aby sa sporná schéma aj nadalej uplatnovala na základe zásady ochrany legitímnej dôvery na nadobudnutia podielov uskutocnené pred uverejnením rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré sa uskutocnilo 21. decembra 2007, a tiez na nadobudnutia podielov, na ktorých uskutocnenie sa neodvolatelne zaviazali pred 21. decembrom 2007, ktoré podliehajú schváleniu regulacným orgánom, ktorému bola táto transakcia oznámená pred týmto dátumom. Clánok 1 ods. 4 a 5 napadnutého rozhodnutia okrem toho umoznuje, aby sa sporná schéma nadalej uplatnovala na nadobudnutia podielov v podnikoch usadených v Cíne, v Indii a v iných krajinách, v ktorých sa preukázala existencia výslovných právnych prekázok obmedzujúcich cezhranicné zoskupenia podnikov, uskutocnené do uverejnenia uvedeného rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré sa uskutocnilo 21. mája 2011, ako aj na také nadobudnutia podielov, na ktorých uskutocnenie sa neodvolatelne zaviazali pred 21. májom 2011, ktoré podliehajú schváleniu regulacným orgánom, ktorému bola táto transakcia oznámená pred týmto dátumom. Konanie a návrhy úcastníkov konania 13 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 29. júla 2011 podala zalobkyna túto zalobu. 14 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 10. novembra 2011 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti v súlade s clánkom 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 15 Dna 6. januára 2012 podala zalobkyna svoje pripomienky k námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou. 16 Dna 5. októbra a 13. decembra 2012 Vseobecný súd na základe opatrení na zabezpecenie priebehu konania poziadal zalobkynu, aby uviedla dôsledky, ktoré zamýsla na úcely tejto zaloby vyvodit z rozsudku Vseobecného súdu z 8. marca 2012, Iberdrola/Komisia (T-221/10), a z uznesenia Vseobecného súdu z 21. marca 2012 Modelo Continente Hipermercados/Komisia (T-174/11), a Komisiu, aby predniesla svoje pripomienky k odpovedi zalobkyne na túto otázku. Zalobkyna a Komisia odpovedali na tieto otázky v stanovených lehotách. 17 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil zalobu za prípustnú a nariadil pokracovanie v konaní, -- zrusil clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, -- subsidiárne zrusil clánok 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu; v akom stanovuje povinnost vymáhania pomoci poskytnutej na transakcie uskutocnené pred 21. májom 2011, -- a subsidiárne k tomuto návrhu zrusil clánok 1 ods. 1 a subsidiárne clánok 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia vztahujú na transakcie uskutocnené v Maroku, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 18 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil zalobu za neprípustnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 19 Podla clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd, ak o to niektorý úcastník konania poziada, rozhodnút o neprípustnosti bez prejednania veci samej. Podla odseku 3 toho istého clánku sa námietka neprípustnosti dalej prejednáva v rámci ústnej casti konania, ak Vseobecný súd nerozhodne inak. V prejednávanej veci sa Vseobecný súd po preskúmaní spisového materiálu povazuje za dostatocne oboznámený s vecou a rozhoduje, ze nie je potrebné otvorit ústnu cast konania. 20 Komisia tvrdí, ze táto zaloba je neprípustná, pretoze zalobkyna nepredlozila dôkaz o tom, ze má záujem na konaní, ani o tom, ze je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá. 21 Najskôr treba preskúmat druhý dôvod neprípustnosti namietaný Komisiou. 22 V zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ "akákolvek fyzická alebo právnická osoba môze za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podat zalobu proti aktom, ktoré sú jej urcené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voci regulacným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyzadujú vykonávacie opatrenia". 23 Kedze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe konania vo veci formálneho zistovania a nebolo urcené zalobkyni, treba jej osobnú dotknutost posúdit na základe kritérií stanovených v rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([6]25/62, Zb. s. 197, 223). Zalobkyna teda musí preukázat, ze napadnuté rozhodnutie ju postihuje z dôvodu urcitých jej osobitných vlastností alebo z dôvodu skutkových okolností, ktoré ju charakterizujú vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a z tohto dôvodu ju individualizujú analogicky ako osobu, ktorej je toto rozhodnutie urcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, [7]C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 24 Zalobkyna sa dovoláva svojho postavenia príjemcu spornej schémy, aby mohla preukázat, ze je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím, ktoré vyhlasuje uvedenú schému za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom. 25 Podla ustálenej judikatúry nie je podnik v zásade oprávnený podat zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie, ktorým zakazuje schému odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy pomoci. Takéto rozhodnutie sa totiz vo vztahu k tomuto podniku javí ako vseobecne záväzné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie, a zahrna právne úcinky voci urcitej skupine osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom (pozri rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 37 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júna 2009, Acegas/Komisia, [8]T-309/02, Zb. s. II-1809, bod 47 a tam citovanú judikatúru). 26 Pokial vsak zalujúci podnik nie je týmto rozhodnutím dotknutý iba ako podnik dotknutého odvetvia, ktorý je potenciálnym príjemcom schémy pomoci, ale aj ako skutocný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy a ktorej vymáhanie nariadila Komisia, tento podnik je uvedeným rozhodnutím osobne dotknutý a jeho zaloba proti tomuto rozhodnutiu je prípustná (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, [9]C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, body 34 a 35, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. septembra 2009, Banco Comercial dos Açores/Komisia, T-75/03, neuverejnený v Zbierke, bod 44). 27 Treba teda preskúmat, ci je zalobkyna skutocným príjemcom individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci uvedenej v napadnutom rozhodnutí a ktorej vymáhanie nariadila Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, [10]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727, bod 53 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Iberdrola/Komisia, uz citovaný bod 27). 28 V prejednávanej veci zalobkyna preukázala, ze je skutocným príjemcom spornej schémy. V prílohe k zalobe totiz pripojila dokument potvrdzujúci, ze spornú schému pouzila na nadobudnutia podielov v rokoch 2003 a 2006 v spolocnosti usadenej v Maroku. Podla clánku 1 ods. 2 a clánku 4 ods. 1 napadnutého rozhodnutia sa vsak na nu nevztahuje povinnost vrátenia stanovená týmto rozhodnutím. 29 V tejto súvislosti zalobkyna v prvom rade s odkazom na judikatúru tvrdí, ze jej postavenie príjemcu dostatocne preukazuje, ze je osobne dotknutá, kedze povinnost vrátenia pomoci prijatej na základe uvedenej schémy nie je nevyhnutnou podmienkou pre priznanie tohto postavenia. Zalobkyna najmä z rozsudku Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, vyvodzuje, ze podnik sa môze povazovat za osobne dotknutý, ak je príjemcom pomoci poskytnutej v rámci schémy pomoci, pre ktorú bolo nariadené vymáhanie vseobecným spôsobom, a nemusí sa nan vztahovat táto povinnost vrátenia. 30 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút bod 53 rozsudku Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, na ktorom zalobkyna zakladá svoju argumentáciu: "... skutocní príjemcovia individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, sú z tohto dôvodu osobne dotknutí..." 31 Tento odsek bol vsak predmetom výkladu v rozhodnutiach Súdneho dvora a Vseobecného súdu, ktoré v tomto zmysle spomínali, ze skutocný príjemca spornej pomoci sa povazuje za osobne dotknutého rozhodnutím Komisie o tejto schéme iba vtedy, ak prijal pomoc patriacu do pôsobnosti povinnosti vymáhania stanovenej uvedeným rozhodnutím (v tomto zmysle pozri rozsudok Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný, body 31 a 34; rozsudok Súdu prvého stupna z 11 júna 2009, AEM/Komisia, [11]T-301/02, Zb. s. II-1757, body 46 az 48, a uznesenie Modelo Continente Hipermercados/Komisia, uz citované, bod 30). Vrátenie, na ktoré odkazuje bod 53 rozsudku Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, sa teda konkrétne vztahuje na pomoc, ktorú prijala zalujúca strana dotknutá v prejednávanej veci, a nie vseobecným spôsobom na pomoc poskytovanú na základe dotknutej schémy pomoci. 32 Tento výklad okrem toho potvrdzuje bod 56 rozsudku Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, ktorého znenie je nasledujúce: "... príkaz na vymáhanie pomoci sa týka individuálne uz vsetkých príjemcov predmetnej schémy v rozsahu, v akom sú od prijatia sporného rozhodnutia vystavení riziku, ze zvýhodnenia, ktoré získali, búdu od nich vymáhané, pricom ich právna situácia je tým dotknutá. Títo príjemcovia sú preto súcastou úzkeho okruhu bez toho, aby bolo potrebné skúmat dalsie podmienky týkajúce sa prípadov, ked k rozhodnutiu Komisie nie je prilozený príkaz na vymáhanie. Okrem toho moznost, ze zvýhodnenia, ktoré boli vyhlásené za protiprávne, nebudú neskôr vymáhané od ich príjemcov, nevylucuje, ze títo príjemcovia sú povazovaní za osobne dotknuté subjekty." 33 Z prvej a druhej vety tohto bodu rozsudku Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, v spojení s predchádzajúcim bodom 55 vyplýva, ze Súdny dvor sa obmedzil na skúmanie prípadu, ktorý bol dotknutý len v tomto rozsudku, v ktorom bola napadnutým aktom stanovená povinnost vrátenia týkajúca sa zalujúcej strany. Súdny dvor totiz v prvej vete konstatuje, ze príkaz na vymáhanie sa osobne dotýka vsetkých príjemcov dotknutej schémy pomoci, ktorí sú vystavení riziku, ze budú musiet vrátit prijatú pomoc, a v druhej vete upústa od preskúmania situácie, v ktorej nie je k rozhodnutiu Komisie pripojený príkaz na vymáhanie. Z tretej vety bodu 56 rozsudku Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, vykladanej v súvislosti s bodom 55 toho istého rozsudku tiez vyplýva, ze takáto povinnost vrátenia týkajúca sa zalujúcej strany túto stranu dostatocne odlisuje, takze nie je potrebné preskúmat, ci bude táto povinnost úcinná aj na vnútrostátnej úrovni (uznesenie Modelo Continente Hipermercados/Komisia, uz citované, bod 29). 34 Súdny dvor v rozsudku Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, ktorého sa dovolávala zalobkyna, vyvodil osobnú dotknutost zalobcu v prejednávanej veci z dôvodu, ze napadnutým aktom bola stanovená povinnost vymáhania pomoci, ktorú prijal zalobca bez ohladu na to, ci doslo k vykonaniu tejto povinnosti. Preto na základe toho nie je mozné dospiet k záveru, ze postavenie skutocného príjemcu schémy pomoci tohto príjemcu dostatocne odlisuje, ak sa na neho nevztahuje povinnost vrátenia pomoci poskytnutej na základe uvedenej schémy ulozená napadnutým aktom. 35 V tejto súvislosti sa nebude uplatnovat ani rozsudok Vseobecného súdu z 21. mája 2012 Francúzsko a i./Komisia ([12]T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, Zb. s. II-2099). Ako uvádza zalobkyna, Vseobecný súd istotne v bode 123 tohto rozsudku rozhodol, ze zrusenie ustanovenia sporného rozhodnutia, ktorým sa vyslovuje nezlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom, by malo za následok, ze vyslovenie nezákonnosti tohto opatrenia pomoci, ktoré je individuálnym opatrením v prospech zalobcu, by bolo neplatné, a tento právny následok by zmenil jeho právnu situáciu a poskytol by mu výhodu. Komisia vsak v tomto bode správne zdôraznuje, ze Vseobecný súd zaujal stanovisko k podmienke prípustnosti záujmu na konaní, ktorá sa odlisuje od podmienky osobnej dotknutosti, skutocnostou, ze táto podmienka sa vztahuje na výhodu, ktorú zalobca získava na základe výsledku svojej zaloby, a nevztahuje sa na osobitnú súvislost medzi zalobcom a rozhodnutím, ktoré je predmetom zaloby (pozri bod 23 vyssie a pozri tiez bod 38 dalej). 36 Nakoniec je potrebné zamietnut tvrdenie, podla ktorého skutocný príjemca pomoci poskytovanej podla schémy vyhlásenej za nezlucitelnú celí majetkovému riziku, vyplývajúcemu z mozných úcinkov takéhoto vyhlásenia nezlucitelnosti na základe uplatnenia pravidiel kumulácie pomoci a minimálnej pomoci, kedze zalobkyna sa v tomto prípade obmedzila na jednoduché konstatovanie a nepredlozila ziadne vysvetlenie vyssie spomínaných mozných úcinkov, ani údajného majetkového rizika. 37 Zalobkyna v druhom rade tvrdí, ze pokial sa vyzaduje ulozenie povinnosti vrátenia pomoci, ktorú prijala, aby sa mohla povazovat za osobne dotknutú napadnutým rozhodnutím, v prejednávanej veci takejto povinnosti podlieha. Vylúcenie transakcií realizovaných pred 21. decembrom 2007 z pôsobnosti povinnosti vrátenia podla zásady ochrany legitímnej dôvery totiz nie je konecné, kedze spolocnost Deutsche Telekom AG podala zalobu vo veci T-207/10 proti tejto casti výroku napadnutého rozhodnutia. 38 Touto argumentáciu si zalobkyna zamiena podmienku prípustnosti, podla ktorej musí byt osobne dotknutá, s podmienkou, podla ktorej má mat záujem na konaní. Aj ked je záujem na konaní mozné preukázat alebo naopak zamietnut najmä z dôvodu udalostí, ktoré nesúvisia so zalujúcou stranou a s napadnutým rozhodnutím, ku ktorým doslo po podaní zaloby na súde Únie, osobná dotknutost fyzickej osoby alebo právnickej osoby sa posudzuje v den podania zaloby a závisí len od napadnutého rozhodnutia. Osoba osobne dotknutá rozhodnutím, ktorým sa vyhlasuje pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom a ukladá povinnost ju vymáhat, vsak takouto osobou ostáva aj vtedy, ak sa následne od nej vrátenie pomoci nebude ziadat (pozri v tomto zmysle rozsudok Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, bod 56, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak k tomuto rozsudku, Zb. s. I-4732, body 81 a 82, pozri tiez bod 33 týchto návrhov). 39 Okrem toho treba poznamenat, ze na to, aby bol zalobca napadnutým aktom osobne dotknutý, musí preukázat svoju príslusnost k uzavretému okruhu, teda k skupine, ktorú po prijatí napadnutého aktu nemozno rozsírit (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia, [13]C-152/88, Zb. s. I-2477, bod 11, a z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [14]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 63). 40 Aj keby v prejednávanej veci doslo len cisto hypoteticky k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia Vseobecným súdom vo veci T-207/10 a k následnému nariadeniu vymáhania spornej pomoci od zalobkyne, nebolo by mozné dospiet k záveru, ze zalobkyna je osobne dotknutá (pozri v tomto zmysle rozsudok Iberdrola/Komisia, uz citovaný, bod 42). 41 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nie je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá. 42 Zalobkyna vsak tvrdí, ze v prejednávanej veci nie je povinná preukázat, ze je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá, kedze toto rozhodnutie by mohlo byt oznacené za regulacný akt, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 43 Komisia odpovedá, ze napadnuté rozhodnutie nepredstavuje regulacný akt, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia, s odvolaním sa na viaceré vnútrostátne vykonávacie opatrenia k napadnutému rozhodnutiu, a konkrétne, zrusenie spornej schémy spanielskym zákonodarcom, vymáhanie protiprávnej pomoci poskytnutej na základe spornej schémy danovými orgánmi od jej príjemcov, ako aj priznanie alebo odmietnutie priznat dotknutú danovú výhodu týmito orgánmi. 44 Zalobkyna sa naopak domnieva, ze opatrenia uvedené Komisiou nie sú vykonávacími opatreniami v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Údajné vykonávacie opatrenia sa totiz nemôzu za také povazovat, kedze príkaz na vymáhanie obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí je v plnom rozsahu záväzný voci Spanielskemu královstvu, ktoré nemá ziadny priestor pre volnú úvahu. Takisto zrusenie spornej schémy vyhlásenej za nezlucitelnú, ako aj priznanie alebo odmietnutie priznat dotknutú danovú výhodu, boli uz urcené v napadnutom rozhodnutí a sú len jeho právnym následkom. 45 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla clánku 288 stvrtého pododseku ZFEÚ je také rozhodnutie, ako je rozhodnutie dotknuté v prejednávanej veci, záväzné vo svojej celistvosti iba pre tých, ktorým je urcené. Preto sú povinnost odmietnut poskytnutie výhody podla spornej schémy, zrusit poskytnuté danové výhody a vymáhat pomoc vyplatenú podla tejto schémy, záväznými právnymi úcinkami napadnutého rozhodnutia voci Spanielskemu královstvu, ktorému je toto rozhodnutie urcené. 46 Naopak, napadnuté rozhodnutie nemá voci príjemcom spornej schémy takéto právne úcinky. Clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia nevymedzuje následky nezlucitelnosti spornej schémy s vnútorným trhom vo vztahu k príjemcom tejto schémy, pretoze toto vyhlásenie nezlucitelnosti samé osebe neukladá voci uvedeným príjemcom ziadny zákaz ani príkaz. Navyse, nezlucitelnost nemusí mat na kazdého k príjemcov spornej schémy rovnaký dopad. Následky nezlucitelnosti musia byt teda odlísené právnym aktom vydaným príslusnými vnútrostátnymi orgánmi, ako je danový výmer, ktorý je vykonávacím opatrením podla clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 47 V tejto súvislosti nie je podstatné, ze, ako to uvádza zalobkyna, Spanielske královstvo nemá ziadny priestor pre volnú úvahu pri vykonaní napadnutého rozhodnutia. Neexistencia diskrecnej právomoci je kritériom, ktoré musí byt istotne preskúmané, aby sa zistilo, ci je splnená podmienka priamej dotknutosti zalobcu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. septembra 2000, Starway/Rada, [15]T-80/97, Zb. s. II-3099. bod 61 a tam citovanú judikatúru). Poziadavka, aby akt neobsahoval vykonávacie opatrenia uvedená v clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, sa vsak odlisuje od podmienky súvisiacej s priamou dotknutostou (uznesenia Vseobecného súdu zo 4. júna 2012, Eurofer/Komisia, T-381/11, bod 59, a z 5. februára 2013, BSI/Rada, T-551/11, bod 56). 48 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje vykonávacie opatrenia, a ze ho nemozno povazovat za regulacný akt, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Tvrdenie zalobkyne zalozené na poslednej casti vety tohto ustanovenia teda musí byt zamietnuté. 49 Tento záver nemôze vyvrátit tvrdenie zalobkyne zalozené na porusení práva na úcinnú súdnu ochranu, kedze proti vyhláseniu nezlucitelnosti spornej schémy uvedenej v clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia nemôze podat ziadnu zalobu. 50 Je totiz potrebné pripomenút, ze Európska únia je právnym spolocenstvom, v ktorom jeho institúcie podliehajú kontrole súladu ich aktov so zmluvou a so vseobecnými právnymi zásadami, ktorých súcastou sú základné práva. Preto majú jednotlivci nárok na úcinnú súdnu ochranu práv vyplývajúcich z právneho poriadku Únie (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [16]T-443/08 a T-455/08, Zb. s. II-1311, bod 55 a tam citovanú judikatúru). V prejednávanej veci vsak zalobkyna nebola vôbec zbavená úcinnej súdnej ochrany. Totiz aj v prípade vyslovenia neprípustnosti tejto zaloby nic nebráni zalobkyni, aby na vnútrostátnom súde podala zalobu proti vykonávacím opatreniam napadnutého rozhodnutia, a najmä danovému výmeru, ktorým jej bola odmietnutá výhoda zo spornej schémy. Vnútrostátny súd by potom mohol incidencne preskúmat platnost clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia a v prípade potreby predlozit Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku o posúdení platnosti podla clánku 267 ZFEÚ(pozri v tomto zmysle analogicky uznesenie Eurofer/Komisia, uz citované, bod 60). 51 Vzhladom na uvedené treba teda zalobu zamietnut ako neprípustnú bez toho, aby bolo potrebné preskúmat prvý dôvod neprípustnosti namietaný Komisiou, zalozený na neexistencii záujmu zalobkyne na konaní. O trovách 52 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na znásanie vlastných trov konania, ako aj na náhradu trov konania Komisie v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Spolocnost Altadis, SA, je povinná nahradit trovy konania. V Luxemburgu 9. septembra 2013 Tajomník E. Coulon Predseda komory L. Truchot __________________________________________________________________ ( [17]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDtrndx/L92985-6997TMP.html#t-ECR_62011TO0400_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:135:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:311:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:007:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:135:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0298&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0309&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0015&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0301&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0425&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0152&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0080&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0443&locale=SK 17. file:///tmp/lynxXXXXDtrndx/L92985-6997TMP.html#c-ECR_62011TO0400_SK_01-E0001