UZNESENIE VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 21. marca 2012 ( [1]*1 ) "Zaloba o neplatnost -- Státna pomoc -- Schéma pomoci umoznujúca odpísanie financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch -- Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom a nenariadujúce vymáhanie pomoci -- Neexistencia osobnej dotknutosti -- Neprípustnost" Vo veci T-174/11, Modelo Continente Hipermercados, SA, sucursal en Espańa, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: J. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro, M. Muńoz de Juan a R. Calvo Salinero, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: R. Lyal a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 1 ods. 1 rozhodnutia Komisie 2011/5/ES z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([2]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory L. Truchot (spravodajca), sudcovia M. E. Martins Ribeiro a A. Popescu, tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Niekolkými písomnými otázkami polozenými v rokoch 2005 a 2006 (E-4431/05, E-4772/05, E-5800/06 a P-5509/06) sa poslanci Európskeho parlamentu pýtali Komisie Európskych spolocenstiev na posúdenie opatrenia stanoveného clánkom 12 ods. 5 ako státnej pomoci, pricom tento clánok bol do spanielskeho zákona o dani z príjmov právnických osôb zavedený zákonom Ley 24/2001, de Medidas Fiscales, Administrativas y del Orden Social (zákon c. 24/2001, ktorým sa prijímajú danové a správne opatrenia a opatrenia sociálnej povahy) z 27. decembra 2001 (BOE c. 313 z 31. decembra 2001, s. 50493), a prevzatý Real Decreto Legislativo 4/2004, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades (královský legislatívny dekrét c. 4/2004, ktorým sa schvaluje revidované znenie zákona o dani z príjmu právnických osôb) z 5. marca 2004 (BOE c. 61 z 11. marca 2004, s. 10951) (dalej len "sporná schéma"). Komisia v podstate odpovedala, ze podla informácií, ktoré má k dispozícii, sporná schéma pravdepodobne nepatrí do pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci. 2 Listami z 15. januára a z 26. marca 2007 vyzvala Komisia spanielske orgány, aby jej poskytli informácie na úcely posúdenia dosahu a úcinkov spornej schémy. Listami zo 16. februára a 4. júna 2007 oznámilo Spanielske královstvo Komisii pozadované informácie. 3 Faxom z 28. augusta 2007 bola Komisii dorucená staznost súkromného subjektu, v ktorej tvrdil, ze sporná schéma predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 4 Rozhodnutím z 10. októbra 2007 (zhrnutie uverejnené v [3]Ú. v. EÚ C 311, s. 21) zacala Komisia konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa spornej schémy. 5 Listom z 5. decembra 2007 boli Komisii dorucené pripomienky Spanielskeho královstva k tomuto rozhodnutiu o zacatí formálneho zistovania. V období medzi 18. januárom a 16. júnom 2008 boli Komisii dorucené aj pripomienky 32 dotknutých tretích osôb. Listami z 30. júna 2008 a 22. apríla 2009 predlozilo Spanielske královstvo svoje stanoviská k pripomienkam dotknutých tretích osôb. 6 V dnoch 18. februára 2008, 12. mája a 8. júna 2009 sa uskutocnili technické stretnutia so spanielskymi orgánmi. Dalsie technické stretnutia sa uskutocnili aj s niektorými z 32 dotknutých tretích osôb. 7 Listom zo 14. júla 2008 a elektronickou postou zo 16. júna 2009 poskytlo Spanielske královstvo Komisii dodatocné informácie. 8 Komisia ukoncila konanie, pokial ide o nadobudnutie podielov, ktoré sa uskutocnilo v Európskej únii, rozhodnutím 2011/5/ES z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([4]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 9 Napadnuté rozhodnutie vyhlasuje spornú schému, ktorú tvorí danová výhoda umoznujúca spanielskym spolocnostiam odpísat goodwill, ktorý vznikol z nadobudnutia podielov v zahranicných podnikoch, ak sa uplatnuje na nadobudnutia podielov v spolocnostiach so sídlom v Únii, za nezlucitelnú so spolocným trhom. 10 Clánok 1 ods. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia vsak umoznuje, aby sa na základe uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery sporná schéma uplatnovala aj nadalej na nadobudnutia podielov uskutocnené pred uverejnením rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré sa uskutocnilo 21. decembra 2007, a tiez na nadobudnutia podielov, na ktorých uskutocnenie sa neodvolatelne zaviazali pred 21. decembrom 2007, ktoré podliehajú schváleniu regulacným orgánom, ktorému bola táto transakcia oznámená pred týmto dátumom. Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Zalobkyna, Modelo Continente Hipermercados, SA, sucursal en Espańa, návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 18. marca 2011 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 12 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 26. mája 2011 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 13 Dna 8. júla 2011 podala zalobkyna svoje pripomienky k námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou. 14 Zalobkyna v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil zalobu za prípustnú a nariadil pokracovanie v konaní, -- zrusil clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 15 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil zalobu za neprípustnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 16 Podla clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak niektorý úcastník konania o to poziada, Vseobecný súd môze rozhodnút o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. Podla odseku 3 toho istého clánku ak Vseobecný súd nerozhodne inak, ziadost sa dalej prejednáva v rámci ústnej casti konania. V prejednávanej veci Vseobecný súd zastáva názor, ze sa s vecou dostatocne oboznámil na základe spisového materiálu a rozhodol, ze nie je potrebné otvorit ústnu cast konania. 17 Komisia tvrdí, ze táto zaloba je neprípustná, pretoze zalobkyna nepreukázala, ze mala záujem na konaní, a ani to, ze bola napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá. 18 Najskôr treba preskúmat druhý dôvod neprípustnosti namietaný Komisiou. 19 V zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ "akákolvek fyzická alebo právnická osoba môze za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podat zalobu proti aktom, ktoré sú jej urcené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voci regulacným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyzadujú vykonávacie opatrenia". 20 Kedze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe konania vo veci formálneho zistovania a nebolo urcené zalobkyni, treba jej osobnú dotknutost posúdit na základe kritérií stanovených v rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([5]25/62, Zb. s. 197, 223). Zalobkyna teda musí preukázat, ze napadnuté rozhodnutie ju postihuje z dôvodu urcitých jej osobitných vlastností alebo z dôvodu skutkových okolností, ktoré ju charakterizujú vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a z tohto dôvodu ju individualizujú analogicky ako osobu, ktorej je toto rozhodnutie urcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, [6]C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 21 Kedze sa zalobkyna snazí preukázat, ze je napadnutým rozhodnutím, ktorým sa uvedená schéma, ak sa uplatnuje na nadobudnutia podielov v Únii, vyhlasuje za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, osobne dotknutá, odvoláva sa na svoje postavenie príjemcu spornej schémy. 22 Podla ustálenej judikatúry nie je podnik v zásade oprávnený podat zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie, ktorým zakazuje schému odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy pomoci. Takéto rozhodnutie sa totiz vzhladom na tento podnik javí ako vseobecne záväzné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie, a zahrna právne úcinky vzhladom na urcitú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom (pozri rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 37 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júna 2009, Acegas/Komisia, [7]T-309/02, Zb. s. II-1809, bod 47 a tam citovanú judikatúru). 23 Kedze vsak zalujúci podnik nie je týmto rozhodnutím dotknutý iba ako podnik dotknutého odvetvia, ktorý je potenciálnym príjemcom schémy pomoci, ale aj ako skutocný príjemca individuálnej pomoci, ktorá bola v rámci tejto schémy poskytnutá a ktorej vymáhanie nariadila Komisia, uvedeným rozhodnutím bol osobne dotknutý a jeho zaloba namierená proti tomuto rozhodnutiu je prípustná (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, [8]C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, body 34 a 35, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. septembra 2009, Banco Comercial dos Açores/Komisia, T-75/03, neuverejnený v Zbierke, bod 44). 24 Treba teda preskúmat, ci je zalobkyna skutocným príjemcom individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci stanovenej napadnutým rozhodnutím, ktorej vymáhanie nariadila Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, [9]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727, bod 53 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Vseobecného súdu z 8. marca 2012, Iberdrola/Komisia, [10]T-221/10, Zb. s. II-0000, bod 27). 25 Zalobkyna tvrdí, ze napadnutým rozhodnutím bola osobne dotknutá na základe nadobudnutia podielov uskutocneného v spolocnosti so sídlom v Portugalsku. Spresnuje, ze 26. júla 2007 jej materská spolocnost so sídlom v Portugalsku uzavrela s holandskou spolocnostou kúpnu zmluvu podmienenú získaním povolenia portugalského orgánu hospodárskej sútaze. Ten predmetnú transakciu schválil 27. decembra 2007 po tom, co bol informovaný o skutocnosti, ze "zmluvné postavenie" materskej spolocnosti zalobkyne bolo tejto postúpené na základe kúpnej zmluvy. Transakcia sa nakoniec uskutocnila 31. decembra 2007 a zalobkyna predlozila ako prílohu zaloby viaceré dokumenty preukazujúce, ze na túto transakciu uplatnila spornú schému. Zalobkyna teda preukázala svoje postavenie skutocného príjemcu spornej pomoci. Uvádza vsak, ze nemá povinnost jej vrátenia. 26 V tejto súvislosti zalobkyna s odvolaním sa na judikatúru tvrdí, ze uznanie osobnej dotknutosti príjemcu pomoci poskytnutej v rámci schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú by nemalo byt obmedzené len na prípady, ked mu bolo nariadené navrátenie tejto pomoci. Podla nej by povinnost vymáhania mala byt skutocne skúmaná len pre úplnost. 27 Toto tvrdenie musí byt zamietnuté. Rozsudky citované v bode 23 vyssie, ako aj rozhodnutia citované zalobkynou zhodne podmienujú osobnú dotknutost zalobcu rozhodnutím, ktoré vyhlasuje schému pomoci za nezlucitelnú, preukázaním jeho postavenia skutocného príjemcu individuálnej pomoci, ktorá bola v rámci tejto schémy poskytnutá a ktorej vymáhanie nariadila Komisia (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, [11]T-136/05, Zb. s. II-4063, bod 70; z 11. júna 2009, Confservizi/Komisia, [12]T-292/02, Zb. s. II-1659, bod 44, a AEM/Komisia, [13]T-301/02, Zb. s. II-1757, bod 45). Z tejto formulácie, ktorá stavia na rovnakú úroven povinnost vymáhania a zalobcove postavenie skutocného príjemcu, vsak nemozno vyvodit, ze by poziadavka takejto povinnosti mala druhoradý význam alebo bola dokonca nadbytocná. 28 Dalej treba uviest, ze rozsudok Súdu prvého stupna z 28. novembra 2008, Hôtel Cipriani a i./Komisia ([14]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Zb. s. II-3269, bod 84), ktorý zalobkyna taktiez cituje, len potvrdzuje dve vyssie uvedené podmienky, a dokonca priznáva osobitný význam nariadeniu vymáhania s tým, ze individualizácia vyplýva z osobitného zásahu nariadenia vymáhania do záujmov úplne identifikovatelných clenov tejto uzavretej skupiny. Súdny dvor rozhodujúc o odvolaní podanom proti tomuto rozsudku, uviedol, ze Súd prvého stupna sa správne domnieval, ze zalujúce podniky boli aktívne legitimované v rozsahu, v akom boli osobne dotknuté sporným rozhodnutím z dôvodu osobitného zásahu do ich právnej situácie prostredníctvom nariadenia vymáhania predmetnej pomoci (rozsudok Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, bod 51). 29 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vsak nemozno vyvodit z bodu 56 uz citovaného rozsudku Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, ze by Súdny dvor bez pochybnosti potvrdil, ze by vymáhanie zvýhodnenia bolo podmienkou sine qua non pre to, aby mohol byt zalobca povazovaný za osobne dotknutého. Súdny dvor v tomto bode skutocne potvrdzuje, ze príkaz na vymáhanie pomoci sa týka individuálne uz vsetkých príjemcov predmetnej schémy v rozsahu, v akom sú od prijatia sporného rozhodnutia vystavení riziku, ze zvýhodnenia, ktoré získali, budú od nich vymáhané, pricom ich právna situácia je tým dotknutá bez toho, aby bolo potrebné skúmat dalsie podmienky týkajúce sa prípadov, ked k rozhodnutiu Komisie nie je prilozený príkaz na vymáhanie. Taktiez v tom istom bode spresnuje, ze moznost, ze zvýhodnenia, ktoré boli vyhlásené za protiprávne, nebudú neskôr vymáhané od ich príjemcov, nevylucuje, ze títo príjemcovia sú povazovaní za osobne dotknuté subjekty. Súdny dvor sa teda obmedzuje na konstatovanie, ze príkaz na vymáhanie pomoci obsiahnutý v spornom rozhodnutí postacuje na individualizáciu dotknutých prijímatelov bez toho, aby bolo potrebné skúmat, ci tento príkaz bude mat úcinky na vnútrostátnej úrovni. 30 Z toho vyplýva, ze pokial napadnutý akt pozaduje vymáhanie pomoci poskytnutej v rámci schémy pomoci, sú týmto aktom osobne dotknutí iba tí zalobcovia, na ktorých sa vztahuje povinnost vymáhania. 31 Vzhladom na to, ze zalobkyna nemá povinnost jej vrátenia, nemôze byt povazovaná za osobne dotknutú napadnutým rozhodnutím. 32 Ak argument zalobkyne, podla ktorého ju zamietnutie prejednávanej zaloby ako neprípustnej zbavuje úcinnej súdnej ochrany, hoci bol uvedený v casti jej argumentácie venovanej právnemu záujmu na konaní, musí byt vykladaný aj ako argument na podporu tvrdenia o jej postavení ako osoby osobne dotknutej, treba pripomenút, ze Únia je právnou úniou, v ktorej jej institúcie podliehajú preskúmaniu súladu svojich aktov so Zmluvou a vseobecnými právnymi zásadami, ktorých súcastou sú základné práva. Jednotlivci preto musia mat moznost úcinnej súdnej ochrany práv, ktoré im vyplývajú z právneho poriadku Únie. V predmetnej veci vsak zalobkyna nebola vôbec zbavená úcinnej súdnej ochrany. Ak aj táto zaloba bude vyhlásená za neprípustnú, nic nebráni tomu, aby zalobkyna poziadala vnútrostátny súd, aby v rámci sporov pred vnútrostátnym súdom, ktorých existenciu tvrdí a v ktorých budú vyuzité prostriedky takej povahy, aby spochybnili neexistenciu povinnosti vymáhania, ktorá jej bola priznaná na základe napadnutého rozhodnutia, podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ s cielom spochybnit platnost napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje nezlucitelnost spornej schémy (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [15]T-443/08 a T-455/08, Zb. s. II-1311, bod 55 a tam citovanú judikatúru). Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, existencia dalsích zalôb podaných Vseobecnému súdu proti clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia nespochybnuje takúto súdnu ochranu. Vseobecný súd bud zrusí uvedené ustanovenie a toto zrusenie bude pre vnútrostátny súd záväzné, alebo odmietne zaloby a ostane zachovaná povinnost vnútrostátneho súdu predlozit Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku v prípade pochybností týkajúcich sa platnosti predmetného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 1987, Foto-Frost, [16]314/85, Zb. s. 4199, 4225, bod 15). 33 Zalobu teda treba zamietnut ako neprípustnú bez toho, aby bolo potrebné preskúmat prvý dôvod neprípustnosti namietaný Komisiou zalozený na neexistencii záujmu zalobkyne na konaní. O trovách 34 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na znásanie vlastných trov konania, ako aj na náhradu trov konania Komisie v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Modelo Continente Hipermercados, SA, sucursal en Espańa, je povinná nahradit trovy konania. V Luxemburgu 21. marca 2012 Tajomník E. Coulon Predseda komory L. Truchot __________________________________________________________________ ( [17]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX75jfPv/L94607-933TMP.html#t-ECR_62011TO0174_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:007:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:311:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:007:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0298&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0309&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0015&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010T?0221&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0292&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0301&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0254&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0443&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0314&locale=SK 17. file:///tmp/lynxXXXX75jfPv/L94607-933TMP.html#c-ECR_62011TO0174_SK_01-E0001