ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) zo 16. júna 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s banánmi v Taliansku, Grécku a Portugalsku -- Koordinácia pri urcovaní cien -- Prípustnost dôkazov -- Právo na obhajobu -- Zneuzitie právomoci -- Dôkaz o porusení -- Výpocet výsky pokuty" Vo veci T-655/11, FSL Holdings, so sídlom v Antverpách (Belgicko), Firma Léon Van Parys, so sídlom v Antverpách, Pacific Fruit Company Italy SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: P. Vlaemminck, C. Verdonck, B. Van Vooren a B. Gielen, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: M. Kellerbauer a A. Biolan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2011) 7273 v konecnom znení z 12. októbra 2011 týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] [vec COMP/39482 - Exotické ovocie (banány)] a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyna), sudcovia S. Gervasoni a L. Madise, tajomník: L. Grzegorczyk, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. novembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Touto zalobou sa spolocnosti FSL Holdings (dalej len "FSL"), Firma Léon Van Parys (dalej len "LVP") a Pacific Fruit Company Italy SpA (dalej len "PFCI") (dalej spolocne len "zalobkyne" alebo "Pacific") domáhajú zrusenia rozhodnutia Komisie K(2011) 7273 v konecnom znení z 12. októbra 2011 týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] [vec COMP/39482 - Exotické ovocie (banány)] a subsidiárne návrh na znízenie pokuty (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 Zalobkyne dovázajú, uvádzajú na trh a predávajú banány znacky Bonita v Európe (odôvodnenie 14 napadnutého rozhodnutia). Spolocnosti LVP, PFCI a subjekty, ktoré sú súcastou tej istej skupiny a spojili sa pri produkcii banánov v Európe, mozno v závislosti od zdroja informácií oznacit ako "Pacific", "Pacific Fruit", "Bonita" alebo tiez "Noboa" z dôvodu, ze znacka Bonita patrí skupine Noboa (odôvodnenia 15 a 16 napadnutého rozhodnutia). 3 Dna 8. apríla 2005 spolocnost Chiquita Brands International Inc. (dalej len "Chiquita") podala ziadost o oslobodenie na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"), pokial ide o distribúciu a obchodovanie s banánmi, ako aj s ananásmi a dalsím cerstvým ovocím dovázaným do Európy. Táto ziadost bola zaregistrovaná pod císlom COMP/39188 - Banány (odôvodnenie 79 napadnutého rozhodnutia). 4 Dna 3. mája 2005 Komisia Európskych spolocenstiev udelila spolocnosti Chiquita podmienecné oslobodenie od pokút na základe bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 pre údajný tajný kartel, ktorý sa týkal predaja banánov a ananásov v Európskom hospodárskom priestore (EHP) (odôvodnenia 79 a 345 napadnutého rozhodnutia). 5 Dna 15. októbra 2008 prijala Komisia rozhodnutie K(2008) 5955 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] (vec COMP/39188 - Banány) (zhrnuté v [3]Ú. v. EÚ C 189, 2009, s. 12, dalej len "rozhodnutie vo veci COMP/39188 - Banány"), v ktorom sa konstatuje, ze spolocnost Chiquita, skupina Dole a spolocnost Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert & Co. KG (dalej len "Weichert") v case, ked mala na ne rozhodujúci vplyv skupina Del Monte, porusili clánok 81 ES tým, ze uplatnovali zosúladený postup, na základe ktorého koordinovali referencné ceny banánov, ktoré urcovali kazdý týzden pre Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Svédsko v rokoch 2000 az 2002 (odôvodnenie 80 napadnutého rozhodnutia). 6 V rámci vysetrovania vo veci COMP/39188 - Banány vykonala Komisia inspekcie v priestoroch viacerých významných dovozcov banánov, najmä v priestoroch spolocnosti LV v Antverpách (Belgicko) a 20. júla 2007 zaslala oznámenie o výhradách viacerým dovozcom banánov, vrátane spolocností FSL a LVP, avsak týmto posledným uvedeným spolocnostiam nebolo napokon urcené rozhodnutie vo veci COMP/39188 - Banány. 7 Dna 26. júla 2007 boli Komisii dorucené kópie dokumentov od talianskej danovej polície, ktoré boli získané pri inspekcii vykonanej v bydlisku a v kancelárii zamestnanca spolocnosti Pacific v rámci vnútrostátneho vysetrovania (odôvodnenie 81 napadnutého rozhodnutia). 8 Dna 26. novembra 2007 generálne riaditelstvo (GR) Komisie pre hospodársku sútaz ústne informovalo spolocnost Chiquita, ze zamestnanci Komisie vykonajú 28. novembra 2007 inspekciu v priestoroch spolocnosti Chiquita Italia SpA. Spolocnost Chiquita bola pri tejto prílezitosti informovaná, ze vysetrovanie týkajúce sa juznej Európy bude vedené pod císlom veci COMP/39482 - Exotické ovocie (banány) a Komisia jej pripomenula, ze jej bolo udelené podmienecné oslobodenie od pokút pre celé Európske spolocenstvo a ze je povinná spolupracovat (odôvodnenie 82 napadnutého rozhodnutia). 9 Od 28. do 30. novembra 2007 Komisia viedla inspekcie v kanceláriách dovozcov banánov v Taliansku a Spanielsku na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 101 [ZFEÚ] a 102 [ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie 83 napadnutého rozhodnutia). 10 Komisia v priebehu vysetrovania zaslala niekolko ziadostí o informácie úcastníkom konania a zákazníkom, ako aj dalsím úcastníkom na trhu, najmä prístavom a prístavným orgánom, úcastníci konania boli vyzvaní, aby opätovne predlozili urcité informácie a dôkazy, ktoré sa nachádzali vo vysetrovacom spise vo veci COMP/39188 - Banány, a spolocnost Chiquita bola vyzvaná, aby oznacila tie casti svojich ústnych vyhlásení v uvedenej veci, ktoré podla nej súvisia aj s prejednávanou vecou (odôvodnenie 84 napadnutého rozhodnutia). Dna 9. februára 2009 GR "pre hospodársku sútaz" zaslalo spolocnosti Chiquita list, v ktorom bol zhodnotený stav jej spolupráce na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). 11 Dna 10. decembra 2009 prijala Komisia oznámenie o výhradách vo veci COMP/39482 - Exotické ovocie (banány) vo vztahu k spolocnostiam Chiquita, Fruit Shippers Ltd a zalobkyniam. Po tom, ako im bol sprístupnený spis, vsetky spolocnosti, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, oznámili Komisii svoje pripomienky a zúcastnili sa na vypocutí, ktoré sa konalo 18. júna 2010 (odôvodnenia 87 a 88 napadnutého rozhodnutia). 12 Dna 12. októbra 2011 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie 13 Komisia uvádza, ze napadnuté rozhodnutie sa týka kartelu spolocností Chiquita a Pacific v oblasti dovozu, uvádzania na trh a predaja banánov v Grécku, Taliansku a Portugalsku ("oblast juznej Európy") pocas obdobia od 28. júla 2004 do 8. apríla 2005 (odôvodnenia 1, 73, 93 az 95, 306 a 330 napadnutého rozhodnutia). 14 Výrobkom, ktorý bol predmetom konania vedeného Komisiou, je banán (cerstvé ovocie), pricom napadnuté rozhodnutie zahrna nedozreté (zelené) banány, ako aj dozreté (zlté) banány. Banány sa povazujú za výrobok dostupný pocas celého roka, ktorý je uvádzaný na trh týzdenne a dopyt po ktorom sa mierne mení v závislosti od sezóny, kedze je silnejsí pocas prvých siestich mesiacov v roku a slabsí pocas teplých letných mesiacov. Banány sa predávajú pod znackovým názvom alebo bez znacky a pochádzajú bud z Európskej únie, alebo z krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT), alebo tiez z krajín mimo AKT. Banány z krajín mimo AKT sa vo vseobecnosti dovázajú do Únie z Karibiku, strednej Ameriky a Juznej Ameriky, ako aj z niektorých afrických krajín, a prepravujú sa v chladiarenských lodiach do európskych prístavov (odôvodnenia 2 a 3 napadnutého rozhodnutia). 15 Pocas obdobia, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, bol dovoz banánov do Európskeho spolocenstva upravený nariadením Rady (EHS) c. 404/93 z 13. februára 1993 o spolocnej organizácii trhu s banánmi ([5]Ú. v. ES L 47, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 388), ktoré stanovilo rezim zalozený na dovozných kvótach a clách. Dovozné kvóty banánov boli stanovené rocne a pridelené na stvrtrocnom základe s urcitou obmedzenou flexibilitou medzi stvrtrokmi kalendárneho roka (odôvodnenie 53 napadnutého rozhodnutia). 16 V banánovom odvetví sa zaviedlo rozlisovanie troch kategórii banánov: banány prvej triedy znacky Chiquita, banány druhej triedy znacky Dole a Del Monte a banány tretej triedy nazvané "tretotriedne", ktoré zahrnali viaceré dalsie znacky, najmä znacku Bonita od spolocnosti Pacific alebo tiez znacku Consul od spolocnosti Chiquita. Toto rozdelenie podla znaciek sa odrázalo v stanovení cien banánov (odôvodnenie 27 napadnutého rozhodnutia). 17 Pokial ide o ceny, v banánovom odvetví sa rozlisovalo medzi cenami "T1" a "T2", pricom "T1" znamená ceny "s nezaplatenými poplatkami", t. j. ceny, ktoré nezahrnajú clá a licencie, kým "T2" znamená ceny "so zaplatenými poplatkami" (odôvodnenie 29 napadnutého rozhodnutia). 18 Banánové odvetvie v Taliansku, Grécku a Portugalsku fungovalo na dvoch úrovniach, a to na "zelenej" úrovni, na ktorej dovozcovia predávali nedozreté banány subjektom zaoberajúcim sa dozrievaním a velkoodberatelom, a na "zltej úrovni", na ktorej subjekty zaoberajúce sa dozrievaním, dovozcovia predávajúci zlté banány a velkoodberatelia predávali dozreté banány dalsím velkoodberatelom, supermarketom alebo maloobchodníkom. Spolocnosti Chiquita a Pacific predávali pocas dotknutého obdobia v oblasti juznej Európy takmer výlucne zelené banány, avsak bez toho, aby uzatvorili dlhodobú alebo rámcovú zmluvnú dohodu s velkoodberatelmi alebo subjektmi zaoberajúcimi sa dozrievaním (odôvodnenia 31, 32 a 39 napadnutého rozhodnutia). 19 Komisia uvádza, ze cena za "zltý" banán sa skladala z ceny za "zelený" banán, ktorá bola stanovená o jeden alebo dokonca dva týzdne skôr a navýsená o poplatok fakturovaný za dozretie a o dalsie náklady, pricom tento poplatok nebol v oblasti juznej Európy jednotný, kedze súvislost medzi zelenými a zltými cenami tu bola mensia ako v ostatných castiach Únie (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 20 Pojem "cena" pouzitý bez dalsej specifikácie v napadnutom rozhodnutí odkazuje na zelenú cenu T2 (pred rabatmi a zlavami) v prípade prvej znacky kazdého úcastníka, teda spolocnosti Chiquita alebo Bonita (odôvodnenie 42 napadnutého rozhodnutia). 21 Hlavnými úcastníkmi, ktorí sa podielali na urcovaní cien v spolocnosti Chiquita v juznej Európe, boli pán C1, ktorý v case skutkových okolností zastával najmä funkciu [dôverné] ( [6]1 ), a pán C2 [dôverné]. V spolocnosti Pacific boli hlavnými úcastníkmi páni P1 [dôverné] a P2 [dôverné]. Okrem toho v priebehu dotknutého obdobia [dôverné] boli páni P3 [dôverné] a P4 [dôverné] (odôvodnenia 12 a 18 napadnutého rozhodnutia). 22 Komisia vysvetluje, ze pocas obdobia od 28. júla 2004 prinajmensom do "15. obchodného týzdna" roku 2005 spolocnosti Chiquita a Pacific koordinovali svoju cenovú stratégiu v Grécku, Taliansku a Portugalsku, pokial ide o budúce ceny, cenové úrovne a cenové pohyby a/alebo trendy, a vymienali si informácie o budúcom správaní trhu, pokial ide o ceny (odôvodnenia 94 a 187 napadnutého rozhodnutia). 23 Predmetné skutocnosti predstavujú podla Komisie dohodu v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ v tom zmysle, ze dotknuté podniky sa výslovne dohodli na urcitom správaní na trhu s cielom vedome nahradit riziká hospodárskej sútaze vzájomnou praktickou spoluprácou. Komisia sa okrem toho domnieva, ze aj keby sa nepreukázalo, ze úcastníci výslovne súhlasili so spolocným plánom, ktorý predstavoval dohodu, predmetné správanie alebo jeho casti predstavovali prinajmensom zosúladený postup v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, a ze komunikácia medzi úcastníkmi ovplyvnila, ako sa títo úcastníci správali pri urcovaní cien banánov pre juznú Európu (odôvodnenia 188 az 195 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia sa domnieva, ze správanie úcastníkov predstavuje jediné a pokracujúce porusenie clánku 101 ZFEÚ, kedze dohody a/alebo dodrziavané zosúladené postupy boli súcastou celkového systému, ktorého cielom bolo stanovit smerovanie ich pôsobenia na trhu a obmedzit ich individuálne obchodné správanie s cielom sledovat rovnaký protisútazný ciel a jediný hospodársky ciel, a to obmedzenie alebo skreslenie bezného pohybu cien v banánovom odvetví v Taliansku, Grécku a Portugalsku a výmenu s tým súvisiacich informácii (odôvodnenia 209 az 213 napadnutého rozhodnutia). 25 Komisia konkrétne uvádza, ze nariadenie Rady c. 26 [zo 4. apríla 1962] uplatnujúce urcité pravidlá hospodárskej sútaze vo výrobe a obchode s polnohospodárskymi produktmi ([7]Ú. v. ES 30, s. 993; Mim. vyd. 03/001, s. 6) úcinné v case skutkových okolností, ktoré stanovovalo, ze clánok 101 ZFEÚ sa uplatnuje na vsetky dohody, rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú výroby alebo obchodu s rôznymi výrobkami zahrnajúcimi banány, uvádzalo v clánku 2 výnimky z uplatnenia clánku 101 ZFEÚ. Kedze podmienky uplatnenia týchto výnimiek neboli v prejednávanej veci splnené, Komisia na základe toho dospela k záveru, ze predmetné postupy nemohli byt vynaté podla clánku 2 nariadenia c. 26 (odôvodnenia 172 az 174 napadnutého rozhodnutia). 26 Pokial ide o výpocet sumy pokút, Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila ustanovenia usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([8]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") a oznámenia o spolupráci z roku 2002. 27 Komisia stanovila základnú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit a ktorá zodpovedá sume, ktorá sa môze pohybovat az do 30 % dotknutého predaja podniku v závislosti od stupna závaznosti porusenia, vynásobenej poctom rokov úcasti podniku na porusení, a dodatocnej sume od 15 do 25 % hodnoty predaja nezávislej na dlzke trvania úcasti na porusení (odôvodnenie 319 napadnutého rozhodnutia). 28 Výsledkom týchto výpoctov boli základné sumy pokuty, ktoré sa mali ulozit, vo výske: -- 47922000 eur pre spolocnost Chiquita, -- 11149000 eur pre spolocnost Pacific (odôvodnenie 334 napadnutého rozhodnutia). 29 Vzhladom na tieto osobitné okolnosti veci COMP/39188 - Banány (pozri bod 5 vyssie) bola základná suma pokuty v uvedenej veci znízená o 60 %, aby sa zohladnil osobitný rezim právnej úpravy odvetvia banánov a z dôvodu, ze koordinácia sa týkala referencných cien. Kedze vsetky tieto skutocnosti v prejednávanej veci neexistujú, Komisia rozhodla, ze v prípade vsetkých dotknutých podnikov treba uplatnit znízenie základnej sumy pokuty iba o 20 %. Komisia teda uviedla, ze napriek velkej zhode rezimov právnych úprav uplatnitelných v case porusenia vo veci COMP/39188 - Banány a v prejednávanej veci, sa v prejednávanej veci stanovenie cien netýkalo referencných cien, ktoré v juznej Európe neexistovali, a ze existovali tiez dôkazy, ze zosúladené konania zahrnali aj ceny, ktoré boli na úrovni skutocných cien (odôvodnenia 336 az 340 napadnutého rozhodnutia). 30 Základné sumy pokút, ktoré sa mali ulozit, boli po tejto úprave stanovené takto: -- 38337600 eur pre spolocnost Chiquita, -- 8919200 eur pre spolocnost Pacific (odôvodnenie 341 napadnutého rozhodnutia). 31 Spolocnost Chiquita získala oslobodenie od pokút na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenia 345 az 352 napadnutého rozhodnutia). Kedze v prípade spolocnosti Pacific nedoslo k ziadnej dalsej úprave, konecná zaokrúhlená suma pokuty, ktorá sa jej týka, je 8919000 eur. 32 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili clánok 101 zmluvy tým, ze sa od 28. júla 2004 do 8. apríla 2005 zúcastnovali na jedinej a pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe, ktorý sa týkal urcovania predajných cien banánov v troch krajinách juznej Európy, a to v Taliansku, Grécku a Portugalsku: a) Chiquita Brands International, Inc., Chiquita Banana Company BV, Chiquita Italia SpA, b) FSL Holdings NV, Firma Leon Van Parys NV, Pacific Fruit Company Italy SpA. Clánok 2 Za porusenie alebo porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) spolocnostiam Chiquita Brands International, Inc., Chiquita Banana Company BV, Chiquita Italia SpA, zodpovedným spolocne a nerozdielne: 0 eur, b) spolocnostiam FSL Holdings NV, Firma Leon Van Parys NV, Pacific Fruit Company Italy SpA, zodpovedným spolocne a nerozdielne: 8919000 eur. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 33 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 22. decembra 2011 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 34 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (druhá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku písomne polozil Komisii otázku a vyzval úcastníkov konania, aby predlozili dokumenty. Úcastníci konania vyhoveli týmto výzvam v stanovenej lehote. Komisia vsak odmietla predlozit urcité pozadované dokumenty, ktoré oznacila za dôverné. 35 Uznesením z 24. októbra 2014 Vseobecný súd v súlade s clánkom 65 písm. b), clánkom 66 ods. 1 a clánkom 67 ods. 3 druhý pododsek rokovacieho poriadku nariadil Komisii, aby predlozila dokumenty, ktoré oznacila za dôverné. Komisia tomuto uzneseniu vyhovela v stanovenej lehote. Vzhladom na to, ze Vseobecný súd konstatoval, ze uvedené dokumenty nie sú nevyhnutné na rozhodnutie sporu, tieto dokumenty boli vynaté zo spisu a neboli oznámené zalobkyniam. 36 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 4. novembra 2014. 37 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom tvrdí, ze porusili clánok 101 ZFEÚ (zrusenie clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týkajú), -- subsidiárne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom zalobkyniam ukladá pokuta vo výske 8919000 eur, a znízil pokutu v súlade s tvrdeniami uvedenými v zalobe, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 38 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 39 Na podporu svojej zaloby uvádzajú navrhovatelky styri zalobné dôvody. Prvý dôvod je zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu. Druhý dôvod je zalozený na zneuzití právomoci. Tretí dôvod je zalozený na nesprávnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nie je v tomto rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázané, ze zalobkyne sa dopustili porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, na nesprávnom posúdení dôkazov, ako aj na tom, ze predlozené dôkazy nie sú spôsobilé potvrdit konstatovanie porusenia. Napokon stvrtý dôvod je zalozený na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení z roku 2006 z dôvodu nesprávneho posúdenia závaznosti a dlzky trvania porusenia, ako aj polahcujúcich okolností, a na porusení zásady nediskriminácie pri výpocte pokuty. 40 V úvodnej casti nazvanej "Opis dotknutého odvetvia" uvádzajú zalobkyne pripomienky týkajúce sa európskeho trhu s banánmi vo vseobecnosti a osobitne juhoeurópskeho trhu. Zalobkyne na pojednávaní uviedli, ze casti ich písomných vyjadrení, ktoré sú venované týmto úvahám, majú Vseobecnému súdu objasnit kontext veci a neobsahujú konkrétne výhrady vo vztahu k napadnutému rozhodnutiu, co bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. I - O návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia A - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu 41 V rámci svojho prvého zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú porusenie podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu z dôvodu, ze Komisia pouzila dokumenty získané iba na úcely vnútrostátneho danového vysetrovania, ako aj dokumenty pochádzajúce z iných spisov, a z dôvodu nezákonného ovplyvnovania spolocnosti, ktorá poziadala o oslobodenie. Skutkové okolnosti uvádzané na podporu tejto poslednej uvedenej výhrady sú vsak rovnaké ako okolnosti urcené na podporu zalobného dôvodu zalozeného na zneuzití právomoci, co zalobkyne potvrdili na pojednávaní, takze týmito okolnostami sa treba zaoberat v rámci preskúmania uvedeného zalobného dôvodu. 1. Úvodné pripomienky 42 Po prvé je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v práve Únie prevazuje zásada volného hodnotenia dôkazov a jediným rozhodujúcim kritériom pri hodnotení predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [9]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. II-2501, bod 273; Dalmine/Komisia, [10]T-50/00, Zb. II-2395, bod 72, a z 12. decembra 2012, Almamet/Komisia, T-410/09, bod 38). 43 Ako vsak vyplýva tiez z ustálenej judikatúry, dodrziavanie základných práv je podmienkou zákonnosti aktov Únie a v Únii nemozno prijat opatrenia nezlucitelné s dodrziavaním týchto práv (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, [11]C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. I-6351, bod 284 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, [12]T-390/08, Zb. II-3967, bod 70, a Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 39). 44 Podla práva Únie nemozno teda pripustit získané dôkazy, ked nebol vôbec dodrzaný postup stanovený pre ich zaobstaranie, ktorého cielom je chránit základne práva dotknutých subjektov. Pouzitie tohto postupu treba preto povazovat za podstatnú formálnu nálezitost v zmysle clánku 263 ods. 2 ZFEÚ. Podla judikatúry pritom porusenie podstatných formálnych nálezitostí vyvoláva následky bez ohladu na to, ci toto porusenie spôsobilo ujmu tomu, kto sa ho dovoláva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, [13]C-286/95 P, Zb. I-2341, body 42 a 52, a rozsudok Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 39). 45 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze zákonnost odovzdania informácií získaných na základe vnútrostátneho trestného práva vnútrostátnym prokurátorom alebo príslusnými orgánmi v oblasti hospodárskej sútaze Komisii je otázkou, ktorá je upravená vnútrostátnym právom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [14]C-407/04 P, Zb. I-829, bod 62, a rozsudok z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 86 a tam citovanú judikatúru). 46 Teda vzhladom na to, ze vnútrostátny súd nevyhlásil odovzdanie predmetných dokumentov za nezákonné, nemozno tieto dokumenty povazovat za neprípustné dôkazy, ktoré je potrebné vynat zo spisu (rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 63). 47 Po druhé je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, akým je konanie upravené v nariadení c. 1/2003, je právo na obhajobu základným právom, ktoré je neoddelitelnou súcastou vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecuje súd Únie (pozri rozsudok Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 21 a tam citovanú judikatúru). 48 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze správne konanie upravené nariadením c. 1/2003, ktoré predbieha pred Komisiou, sa delí na dve odlisné po sebe nasledujúce fázy, z ktorej kazdá má vlastnú vnútornú logiku, a síce na fázu predbezného vysetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbezného vysetrovania, pocas ktorej Komisia vyuzíva vysetrovacie právomoci vymedzené v tomto nariadení a ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, je urcená na to, aby Komisia mohla zistit vsetky relevantné skutocnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porusenia sútazných pravidiel a zaujat prvý postoj k smerovaniu, ako aj dalsiemu pokracovaniu konania. Naproti tomu kontradiktórna fáza, ktorá trvá od oznámenia o výhradách az do prijatia konecného rozhodnutia, má Komisii umoznit, aby s konecnou platnostou rozhodla o vytýkanom porusení (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [15]C-534/07 P, Zb. I-7415, bod 27, a rozsudok Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 24 a tam citovanú judikatúru). 49 Pokial ide o fázu predbezného vysetrovania, táto fáza sa zacína dnom, ked Komisia pri výkone svojich právomocí, ktoré sú jej zverené v clánkoch 18 a 20 nariadenia c. 1/2003, prijme opatrenia, ktoré zahrnajú výhradu, ze doslo k poruseniu, a ktoré majú vázny dosah na situáciu podozrivých podnikov (rozsudky Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [16]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. I-8375, bod 182, a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [17]C-105/04 P, Zb. I-8725, bod 38; rozsudok Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 25). 50 Z judikatúry dalej vyplýva, ze dotknutý podnik je prostredníctvom oznámenia o výhradách informovaný o vsetkých podstatných skutocnostiach, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza, az pri zacatí kontradiktórnej fázy správneho konania, a ze tento podnik má právo prístupu k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. V dôsledku toho sa dotknutý podnik môze domáhat svojho práva na obhajobu v celom rozsahu az po zaslaní oznámenia o výhradách. Ak by sa totiz toto právo vztahovalo aj na fázu pred zaslaním oznámenia o výhradách, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, kedze dotknutý podnik by bol uz vo fáze predbezného vysetrovania schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej este známe nie sú (rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 60, a rozsudok Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 25). 51 Nic to nemení na tom, ze z povahy vysetrovacích opatrení, ktoré prijme Komisia v stádiu predbezného vysetrovania, najmä zo ziadostí o informácie a inspekcií podla clánkov 18 a 20 nariadenia c. 1/2003, vyplýva výhrada týkajúca sa porusenia, a tieto opatrenia môzu mat vázny dosah na situáciu podozrivých podnikov. Preto je potrebné zabránit tomu, aby mohlo byt právo na obhajobu v tomto stádiu správneho konania nenapravitelne ohrozené, kedze opatrenia prijaté na vykonanie vysetrovania môzu mat rozhodujúci význam na zaistenie dôkazov o protiprávnej povahe správania podnikov, ktoré môzu zakladat ich zodpovednost (pozri rozsudok Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 26 a tam citovanú judikatúru). 52 Clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 teda ukladá Komisii povinnost odôvodnit rozhodnutie o nariadení inspekcie uvedením predmetu a úcelu tejto inspekcie, co je základnou poziadavkou na to, aby sa preukázala dôvodnost zamýslaného zásahu v dotknutých podnikoch, ale aj na to, aby tieto podniky mohli pochopit rozsah svojej povinnosti spolupracovat, pricom sa zároven v plnej miere zachová ich právo na obhajobu (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [18]46/87 a 227/88, Zb. 2859, bod 29, a z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [19]C-94/00, Zb. I-9011, bod 47; rozsudky Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Minoan Lines/Komisia, [20]T-66/99, Zb. II-5515, bod 54; z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [21]T-339/04, Zb. II-521, bod 57, a Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 28). 53 Komisia je teda povinná uviest co najpresnejsie, co sa inspekciou hladá, a skutocnosti, ktorých sa inspekcia má týkat. Taká poziadavka má chránit právo dotknutých podnikov na obhajobu, kedze také právo by bolo vázne ohrozené, ak by sa Komisia mohla vo vztahu k podnikom odvolávat na dôkazy, ktoré síce boli získané pocas inspekcie, ale nesúvisia s predmetom alebo úcelom tejto inspekcie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, [22]85/87, Zb. 3137, bod 18, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 48; rozsudky Minoan Lines/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 55, a Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 29). 54 Aj ked teda z judikatúry vyplýva, ze informácie, ktoré Komisia získa pocas kontrol, nesmú byt pouzité na iné úcely nez na tie, ktoré sú uvedené v poverení na kontrolu alebo v rozhodnutí o kontrole, nemozno vsak z toho vyvodit, ze by Komisia nemohla zacat vysetrovanie na úcely overenia správnosti alebo doplnenia informácií, o ktorých sa náhodou dozvedela pocas predchádzajúcej inspekcie, v prípade, ze tieto informácie poukazujú na existenciu správaní, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uvedenými v Zmluve, kedze taký zákaz by isiel nad rámec toho, co je potrebné na zachovanie profesijného tajomstva a práva na obhajobu, a predstavoval by pre Komisiu neopodstatnenú prekázku pri plnení jej úlohy dohliadat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na vnútornom trhu a odhalovat porusenia clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ (rozsudky Dow Benelux/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 17 az 19, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, body 298 az 301; rozsudok Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 30). 55 V rámci takého nového vysetrovania je Komisia oprávnená pozadovat nové kópie dokumentov získaných pocas prvého vysetrovania a pouzit ich tak ako dôkazy vo veci, ktorej sa týka druhé vysetrovanie, bez toho, aby tým bolo dotknuté právo predmetných podnikov na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, body 303 az 305, a rozsudok Almamet/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 30). 56 Po tretie je potrebné poznamenat, ze rozhodnutie rozdelit konanie, ktoré znamená to isté, ako zacat jedno alebo viacero nových vysetrovacích konaní, patrí do diskrecnej právomoci Komisie pri vykonávaní jej výhradných právomocí, ktoré jej priznáva zmluva v oblasti práva hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Dow Benelux/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 17 az 19; Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, body 446 az 449, a rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, Wieland-Werke a i./Komisia, T-11/05, bod 101). 57 Komisia je teda z objektívnych dôvodov oprávnená konania rozdelit, ako aj spojit (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 64, a z 13. júla 2011, Polimeri Europa/Komisia, [23]T-59/07, Zb. II-4687, bod 100). 58 Práve vo svetle týchto zásad je potrebné preskúmat zalobný dôvod, ktorý uviedli zalobkyne. 2. O výhrade zalozenej na pouzití dokumentov odovzdaných talianskym danovým orgánom ako dôkazov 59 Zalobkyne pripomínajú, ze tvrdenia Komisie sa z velkej casti zakladajú na dokumentoch odovzdaných talianskym danovým orgánom Guardia di Finanza (financný dozor), ktoré tento orgán zabavil pocas vnútrostátneho danového vysetrovania, a to rucne písané poznámky pána P1. 60 Zalobkyne tvrdia, ze neboli informované o postúpení týchto dokumentov, ktoré boli ponechané v spise Komisie pocas priblizne dvoch rokov pred tým, ako im boli oznámené, takze sa nemohli dovolávat talianskych procesných záruk, aby zabránili oznámeniu uvedených dokumentov Komisii a ich pouzitiu v priebehu vysetrovania, ani vykonávat svoje právo na obhajobu. 61 Podla zalobkýn minimálne procesné záruky ustanovené v clánku 12 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktoré treba uplatnit analogicky v prejednávanej veci, bránia tomu, aby boli predmetné dokumenty pouzité v rámci tohto konania. Okrem toho povolenie pouzit uvedené dokumenty na úcely správneho konania, ktoré získal Guardia di Finanza pri Procuratore della Repubblica (prokurátor Republiky) v Ríme (Taliansko), nemôze zahrnat toto konanie, kedze pokuty, ktoré Komisia ukladá v oblasti hospodárskej sútaze, majú trestnoprávny charakter v zmysle clánku 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). 62 Zalobkyne teda ziadajú, aby predmetné dokumenty boli odstránené zo spisu a neboli zohladnené ako dôkazy v rámci prejednávanej veci. 63 Komisia tvrdí, ze zákonnost odovzdania dokumentov vnútrostátnymi orgánmi na základe vnútrostátneho trestného práva závisí od vnútrostátnej právnej úpravy, pricom dokument mozno povazovat za neprípustný iba vtedy, ak vnútrostátny súdny orgán vyhlásil jeho odovzdanie za protiprávne. V prejednávanej veci vsak Procuratore della Repubblica v Ríme naopak povolil, aby boli predmetné dokumenty pouzité na úcely správneho konania. Komisia v tejto súvislosti spochybnuje tvrdenie, ze konania podla práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze majú trestnoprávny charakter. 64 Komisia okrem toho tvrdí, ze clánok 12 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 sa týka iba výmeny informácií v rámci Európskej siete pre hospodársku sútaz (ESHS) a nezakazuje Komisii prijat dokumenty pochádzajúce z iných zdrojov. 65 Je potrebné odlisovat otázku prípustnosti dokumentov odovzdaných talianskymi orgánmi ako dôkazov v prejednávanej veci od otázky záruky práva zalobkýn na obhajobu. Z argumentácie zalobkýn totiz vyplýva, ze spochybnujú prípustnost uvedených dokumentov ako dôkazov, a dalej ze namietajú porusenie práva na obhajobu. a) O dokumentoch, ktoré boli spochybnené ako neprípustné dôkazy 66 Na úvod je potrebné poznamenat, ze spomedzi dokumentov, ktoré Guardia di Finanza odovzdal Komisii, pouzila Komisia ako dôkazy v prejednávanej veci styri strany poznámok pána P1, a to dve strany poznámok týkajúcich sa obeda z 28. júla 2004 a dve strany poznámok z augusta 2004. Okrem týchto styroch strán Komisia odkázala na niekolko dalsích strán poznámok pána P1, ktoré jej odovzdal Guardia di Finanza, aby podporila dôveryhodnost dôkazov o porusení, teda dôveryhodnost poznámok pána P1 (pozri bod 210 nizsie) a jeho priamu úcast na riadení spolocnosti Pacific (pozri bod 296 nizsie), ale bez toho, aby z týchto strán vychádzala ako z dôkazov o porusení. 67 Vzhladom na styri strany poznámok pouzitých ako dôkazov o porusení treba poukázat na to, ze zo spisu vyplýva, ze dve strany poznámok týkajúcich sa obeda z 28. júla 2004 Komisia nasla aj pocas inspekcií, ktoré vykonala v spolocnosti Pacific v Ríme. 68 Treba teda konstatovat, ze dve strany poznámok týkajúcich sa obeda z 28. júla 2004 sa nachádzajú v spise v prejednávanej veci bez ohladu na to, ci sú dokumenty, ktoré odovzdal Guardia di Finanza, prípustné. Zalobkyne pritom na pojednávaní tvrdili, ze nespochybnujú zákonnost inspekcií, ktoré Komisia vykonala v rámci prejednávanej veci, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania, a teda ani prípustnost dokumentov získaných ako dôkazov pocas týchto inspekcií. 69 V kazdom prípade z judikatúry citovanej v bodoch 54 a 55 vyssie vyplýva, ze aj ked informácie, ktoré Komisia získa pocas kontrol, nesmú byt pouzité na iné úcely nez na tie, ktoré sú uvedené v poverení na kontrolu alebo v rozhodnutí o kontrole, nemozno vsak z toho vyvodit, ze by Komisia nemohla zacat vysetrovanie na úcely overenia správnosti alebo doplnenia informácií, o ktorých sa náhodou dozvedela pocas predchádzajúcej inspekcie, v prípade, ze tieto informácie poukazujú na existenciu správaní, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uvedenými v zmluve, a ze v rámci takého nového vysetrovania je Komisia oprávnená pozadovat nové kópie dokumentov získaných pocas prvého vysetrovania a pouzit ich tak ako dôkazy vo veci, ktorej sa týka druhé vysetrovanie, bez toho, aby tým bolo dotknuté právo predmetných podnikov na obhajobu. 70 Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze dokumentmi, ktoré odovzdal Guardia di Finanza, z ktorých Komisia vychádzala ako z dôkazov o porusení v rámci prejednávanej veci a ktorých prípustnost je spochybnená, sú iba dve strany poznámok z augusta 2004. b) O prípustnosti dokumentov, ktoré odovzdal taliansky danový orgán, ako dôkazov 71 Zalobkyne tvrdia, ze záruky chránené v clánku 12 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý stanovuje, ze informácie, ktoré si vymenia Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov, sa môzu pouzit ako dôkaz iba "vo vztahu k predmetnej zálezitosti, na ktorú boli získané od oznamujúceho orgánu", bránia tomu, aby boli dokumenty odovzdané talianskymi danovými orgánmi uplatnené ako dôkazy v prejednávanej veci. 72 Hoci je podla zalobkýn nariadenie c. 1/2003 v zásade uplatnitelné iba v rámci ESHS, zavádza súbor noriem a minimálnych procesných záruk, ktorých oblast pôsobnosti treba rozsírit na vsetky informácie, ktoré Komisia pouzije ako dôkaz vo vysetrovaní v oblasti hospodárskej sútaze. Akýkolvek iný výklad by viedol k neodôvodnitelnému rozdielu a oprávnoval by Komisiu spolupracovat s vnútrostátnymi orgánmi, ktoré nie sú súcastou ESHS, na úcely získania dôkazov menej obmedzujúcim a regulovaným spôsobom, pricom by jej umoznil obíst procesné záruky a obmedzenia stanovené v nariadení c. 1/2003. 73 Zalobkyne tvrdia, ze v dôsledku toho mozno predmetné dokumenty v prejednávanej veci pouzit ako dôkazy iba vo vnútrostátnom danovom vysetrovaní, na úcely ktorého boli získané, a nie vo vysetrovaní v oblasti hospodárskej sútaze na úcely preukázania porusenia clánku 101 ZFEÚ. Akýkolvek iný výklad by znamenal zásadné porusenie ich práva na obhajobu, ako aj interných procesných pravidiel uplatnitelných osobitne na vysetrovania v oblasti hospodárskej sútaze. 74 Túto argumentáciu treba zamietnut. Nemozno tvrdit, ze skutocnost, ze Komisia pouzije ako dôkazy v konaní upravenom nariadením c. 1/2003 dokumenty, ktoré získali ktorékolvek vnútrostátne orgány na iné úcely, nez je uplatnenie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ a nez sú úcely, ktoré sleduje vysetrovanie vedené Komisiou, predstavuje porusenie záruk ustanovených v clánku 12 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 75 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze nariadenie c. 1/2003 zrusuje predchádzajúci centralizovaný systém a v súlade so zásadou subsidiarity organizuje sirsie zdruzenie vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, pricom ich na tento úcel oprávnuje vykonávat právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Systematika nariadenia spocíva na vyzývanej úzkej spolupráci, ktorá sa má rozvinút medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov organizovanými v sieti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [24]T-339/04, Zb. II-521, bod 79). 76 Cielom clánku 12 nariadenia c. 1/2003, ktorý patrí do kapitoly IV nazvanej "Spolupráca", je teda regulovat výmenu informácií v rámci siete, ktorú tvorí Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov, aby sa umoznil obeh informácií vo vnútri tejto siete, pricom sa podnikom zároven zabezpecí dodrzanie primeraných procesných záruk. 77 V dôvodovej správe pripojenej k návrhu nariadenia c. 1/2003 Komisia vysvetlila, ze: "Odsek 1 [clánku 12] vytvára právny základ pre akúkolvek výmenu informácií medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov a ich pouzívanie ako dôkazov v konaniach podla práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze... Cielom je umoznit postúpenie veci z jedného orgánu ochrany hospodárskej sútaze na druhý orgán v záujme úcinného rozdelovania vecí. Odsek 2 zavádza obmedzenia pouzívania informácií odovzdaných na základe odseku 1, aby sa zabezpecilo, ze dotknuté podniky budú mat primerané procesné záruky." 78 Zákaz pouzívat informácie, ktoré získa Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov na základe ich vysetrovacích právomocí, ako dôkazy na iné úcely nez sú tie, na ktoré boli získané, stanovený v clánku 12 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, zodpovedá konkrétnej potrebe, a to potrebe zabezpecit dodrziavanie procesných záruk pri zbieraní informácií Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov v rámci ich úloh, pricom sa medzi týmito orgánmi zároven umozní výmena informácií. Z tohto zákazu vsak nemozno automaticky vyvodit, ze Komisia vo vseobecnosti nesmie pouzit ako dôkaz informácie, ktoré získal vnútrostátny orgán v rámci výkonu svojich funkcií. 79 Okrem toho je zrejmé, ze existencia takého vseobecného zákazu by spôsobila, ze dôkazné bremeno preukázania správaní, ktoré sú v rozpore s clánkami 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktoré znása Komisia, by bolo neudrzatelné, a bola by teda nezlucitelná s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zverujú zmluvy. 80 Z judikatúry citovanej v bodoch 45 a 46 vyssie vyplýva, ze zákonnost odovzdania informácií získaných na základe vnútrostátneho trestného práva vnútrostátnym prokurátorom alebo príslusnými orgánmi v oblasti hospodárskej sútaze Komisii je otázkou, ktorá je upravená vnútrostátnym právom. Okrem toho súd Únie nemá právomoc preskúmavat vo vztahu k vnútrostátnemu právu zákonnost aktu prijatého vnútrostátnym orgánom. Teda vzhladom na to, ze vnútrostátny súd nevyhlásil odovzdanie predmetných dokumentov za nezákonné, nemozno tieto dokumenty povazovat za neprípustné dôkazy, ktoré je potrebné vynat zo spisu. 81 V tomto ohlade stací poznamenat, ze v prejednávanej veci zalobkyne neuvádzajú skutocnosti, ktoré by mohli preukázat, ze odovzdanie predmetných dokumentov vyhlásil vnútrostátny súd za nezákonné. Z ich argumentácie okrem iného nevyplýva ani skutocnost, ze by bol príslusnému talianskemu súdu predlozený návrh na posúdenie zákonnosti odovzdania a pouzitia predmetných dokumentov z hladiska práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 63, a z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 87). 82 Pre úplnost je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, ze povolenie od Procuratore della Repubblica v Ríme bolo získané iba na úcely správneho konania. Konanie týkajúce sa kartelu nemozno podla zalobkýn kvalifikovat ako "správne konanie", kedze pokuty ukladané Komisiou majú v zmysle clánku 6 EDLP trestnoprávny charakter. Povolenie, ktoré la Guardia di Finanza získal od Procuratore della Repubblica, nemôze teda zahrnat konanie, ktoré Komisia viedla v prejednávanej veci. 83 Po prvé je potrebné poznamenat, ze je pravda, ze Európsky súd pre ludské práva v bode 44 svojho rozsudku z 27. septembra 2011 A. Menarini Diagnostics S.R.L. v. Taliansko (staznost c. 43509/08), ktorý uvádzajú zalobkyne, rozhodol, ze "vzhladom na rôzne aspekty veci... sa domnieva, ze pokuta ulozená stazujúcej sa spolocnosti má trestnoprávny charakter, takze v tomto prípade sa uplatní trestnoprávna cast clánku 6 ods. 1". 84 Táto skutocnost vsak nemôze znamenat, ze povolenie od Procuratore della Repubblica v Ríme, v ktorom tento povolil pouzitie predmetných dokumentov na "úcely správneho konania", treba vykladat v tom zmysle, ze Procuratore della Repubblica chcel vylúcit pouzitie dokumentov v konaní, na ktoré sa vztahuje právo hospodárskej sútaze, pokial sa právo hospodárskej sútaze v talianskom práve povazuje za súcast správneho práva. Ide pritom o taký prípad, ako vyplýva najmä zo samotného znenia rozsudku Európskeho súdu pre ludské práva A. Menarini Diagnostics S.R.L. v. Taliansko, uz citovaného v bode 83 vyssie (body 11 a nasl. a 60). 85 V tejto súvislosti treba totiz poukázat na to, ze podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva dodrziavanie clánku 6 EDLP nevylucuje, aby v správnom konaní bol "trest" najprv ulozený správnym orgánom. Predpokladá vsak, ze rozhodnutie správneho orgánu, ktoré samo osebe nesplna podmienky stanovené v clánku 6 ods. 1 EDLP, podlieha neskorsiemu preskúmaniu orgánom s neobmedzenou súdnou právomocou (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, C-295/12 P, bod 51). 86 Okrem iného je potrebné poznamenat, ze je nesporné, ze Guardia di Finanza odovzdal predmetné dokumenty Komisii 25. júla 2007 po tom, co získala od Procuratore della Repubblica v Ríme povolenie pouzit uvedené dokumenty na úcely správneho konania (odôvodnenie 81 napadnutého rozhodnutia), kým rozsudok Európskeho súdu pre ludské práva A. Menarini Diagnostics S.R.L. v. Taliansko, uz citovaný v bode 83 vyssie, ktorý uvádzajú zalobkyne, bol vydaný 27. septembra 2011. Rozhodnutie Procuratore nemozno teda vykladat vzhladom na prípadnú kvalifikáciu sankcií v práve hospodárskej sútaze uvedenú v tomto rozsudku. 87 Po druhé treba poukázat na to, ze zo spisu vyplýva, ze nemozno tvrdit, ze ked Procuratore della Repubblica vydával predmetné povolenia v prejednávanej veci, nevedel, ze dotknuté dokumenty sa majú pouzit vo vysetrovaní v oblasti práva hospodárskej sútaze. 88 Zalobkyne v bode 466 svojej odpovede na oznámenie o výhradách v tejto súvislosti tvrdia, ze rozhodnutím z 13. júla 2007 Procuratore della Repubblica v Ríme povolil, aby boli dokumenty zaistené v bydlisku pána P1 interne postúpené v rámci Guardia di Finanza z Nucleo Polizia Tributaria di Roma (jednotka financnej polície v Ríme), ktorá ich zaistila, na Nucleo Speciale Tutela Mercati (speciálna jednotka pre ochranu trhov). Z poznámky pod ciarou c. 2 v liste pripojenom k zásielke dokumentov, ktoré Guardia di Finanza poslal Komisii vsak vyplýva, ze Nucleo Speciale Tutela Mercati, ktorá je hierarchicky zaclenená pod "Comando tutela dell'Economia" (velitelstvo pre hospodársku ochranu), je odborom Guardia di Finanza specializovaným na oblast ochrany hospodárskej sútaze na celom vnútrostátnom území. Nucleo Speciale Tutela Mercati je oprávnená prijímat oznámenia od iných oddelení institúcie a po posúdení ich postúpit príslusnému orgánu. Procuratore della Repubblica musel teda vediet, ze povolením postúpenia dokumentov, ktoré zaistila Nucleo Polizia Tributaria di Roma z financného orgánu Guardia di Finanza v rámci danového vysetrovania na Nucleo Speciale Tutela Mercati z toho istého orgánu, povoluje pouzívanie dokumentov na úcely vysetrovania v oblasti hospodárskej sútaze. 89 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze z bodu 467 odpovede zalobkýn na oznámenie o výhradách, ako aj z odôvodnenia 81 napadnutého rozhodnutia a bodu 21 vyjadrenia k zalobe vyplýva, ze po tom, ako Komisia 21. decembra 2007 zaslala ziadost Guardia di Finanza a ako Guardia di Finanza 3. januára 2008 zaslal list Komisii, Procuratore della Repubblica vyhlásil, ze oznámením predmetných dokumentov Komisiou úcastníkom konania nedochádza k mareniu vnútrostátneho vysetrovania vedeného v Taliansku. V dôsledku toho treba konstatovat, ze najneskôr v tomto case Procuratore della Repubblica musel vediet, ze Komisia disponovala dokumentmi na úcely vysetrovania v oblasti práva hospodárskej sútaze. 90 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze výhradu zalozenú na tom, ze Komisia pouzila ako dôkazy dokumenty, ktoré jej odovzdal taliansky Guardia di Finanza, treba zamietnut. c) O zarucení práva zalobkýn na obhajobu Komisiou 91 Pokial ide o otázku, ci mala Komisia sprístupnit dokumenty zalobkyniam skôr, v bode 47 vyssie bolo uz pripomenuté, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, akým je konanie upravené v nariadení c. 1/2003, je právo na obhajobu základným právom, ktoré je neoddelitelnou súcastou vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecuje súd Únie. 92 Respektovanie práva na obhajobu vyzaduje, aby mal dotknutý podnik v rámci správneho konania moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti uvádzaných skutocností a okolností, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia (pozri rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 44 a tam citovanú judikatúru). 93 V tejto súvislosti predstavuje oznámenie o výhradách procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní. Ako totiz bolo pripomenuté v bode 48 vyssie, pokial ide o konanie podla clánku 101 ZFEÚ, je potrebné rozlisovat dve fázy správneho konania, a to fázu predbezného vysetrovania pred oznámením o výhradách a fázu zodpovedajúcu zvysnej casti správneho konania. Kazdý z týchto po sebe nasledujúcich casových úsekov má vlastnú vnútornú logiku, pricom prvý casový úsek umoznuje Komisii, aby zaujala postoj k smerovaniu konania, a druhý úsek, aby s konecnou platnostou rozhodla o vytýkanom porusení (pozri rozsudok z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 27 a tam citovanú judikatúru). 94 Pokial ide o otázku, ci mala Komisia informovat zalobkyne skôr, teda este pred zaslaním oznámenia o výhradách, ze má k dispozícii dokumenty, ktoré jej odovzdali talianske orgány, je potrebné pripomenút, ze práve zaslanie oznámenia o výhradách, ako aj prístup k spisu umoznujúci adresátovi tohto oznámenia oboznámit sa s dôkazmi obsiahnutými v spise Komisie, zarucujú právo na obhajobu, na ktoré sa zalobkyne odvolávajú v rámci tohto zalobného dôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 58). 95 Práve prostredníctvom oznámenia o výhradách je totiz dotknutý podnik informovaný o vsetkých dôlezitých skutocnostiach, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. V dôsledku toho sa dotknutý podnik môze domáhat svojho práva na obhajobu v celom rozsahu az po zaslaní uvedeného oznámenia (pozri rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 96 Ak by sa vsak vyssie uvedené právo vztahovalo aj na obdobie pred zaslaním oznámenia o výhradách, ako navrhujú zalobkyne, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, kedze podnik by bol uz v prvej fáze vysetrovania Komisie schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej este známe nie sú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 60). 97 Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci nebola Komisia pred zaslaním oznámenia o výhradách povinná informovat zalobkyne, ze Guardia di Finanza jej odovzdal dokumenty. 98 Stací teda konstatovat, ze Komisia v bode 86 oznámenia o výhradách výslovne uviedla, ze vychádzala z uvedených dokumentov ako z dôkazov. Okrem toho z listu, ktorý zalobkyne zaslali Komisii 13. júla 2009, vyplýva, ze Komisia odovzdala zalobkyniam dokumenty, ktoré dostala od Guardia di Finanza, 6. júla 2009, teda este pred zaslaním oznámenia o výhradách 10. decembra 2009. Túto skutocnost zalobkyne potvrdili na pojednávaní a bolo to zaznamenané do zápisnice z tohto pojednávania. 99 Okrem iného treba poukázat na to, ze zalobkyne netvrdia, ze skutocnost, ze ich Komisia pocas fázy vysetrovania neinformovala, ze mala k dispozícii dokumenty, ktoré jej odovzdali talianske orgány, mohla mat vplyv na ich neskorsie moznosti obhajoby vo fáze správneho konania, ktorá sa zacala zaslaním oznámenia o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 61). 100 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze výhradu zalozenú na tom, ze dokumenty, ktoré odovzdal taliansky danový orgán, boli pouzité ako dôkazy, treba zamietnut. 3. O výhrade zalozenej na pouzití dokumentov pochádzajúcich z iných spisov 101 Zalobkyne kritizujú, ze Komisia pouzila dokument pochádzajúci zo spisu vo veci COMP/39188 - Banány, získaný od spolocnosti LVP pocas neoznámených inspekcií vykonaných v rámci uvedenej veci, a to interný e-mail, ktorý zaslal pán P1 pánovi P2 11. apríla 2005 o 9.57 hod. (dalej len "e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod."). 102 Zalobkyne vytýkajú Komisii jednak, ze pouzila dokument v súvislosti so ziadostou spolocnosti Chiquita o oslobodenie, a dalej ze ho pouzila ako dôkaz v prejednávanej veci. Kedze prvá skutocnost sa týka výhrady zalozenej na nezákonnom ovplyvnovaní ziadatela o oslobodenie, bude preskúmaná v tomto rámci (pozri body 162 a nasl. nizsie). 103 Pokial ide o pouzitie uvedeného dokumentu ako dôkazu v prejednávanej veci, je potrebné konstatovat, ze zo spisu vyplýva, ze Komisia poziadala zalobkyne, aby tento dokument predlozili v prejednávanej veci. Zalobkyne teda predlozili dokument 14. augusta 2008 ako prílohu odpovede na ziadost Komisie o informácie a v septembri 2008 ako prílohu dalsej ziadosti Komisie o informácie. 104 Z judikatúry citovanej v bodoch 54 a 55 vyssie pritom vyplýva, ze hoci informácie, ktoré Komisia získa pocas kontrol, nesmú byt pouzité na iné úcely nez na tie, ktoré sú uvedené v poverení na kontrolu alebo v rozhodnutí o kontrole, nemozno vsak z toho vyvodit, ze by Komisia nemohla zacat vysetrovanie na úcely overenia správnosti alebo doplnenia informácií, o ktorých sa náhodou dozvedela pocas predchádzajúcej inspekcie, v prípade, ze tieto informácie poukazujú na existenciu správaní, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uvedenými v zmluve, a ze v rámci takého nového vysetrovania je Komisia oprávnená pozadovat nové kópie dokumentov získaných pocas prvého vysetrovania a pouzit ich tak ako dôkazy vo veci, ktorej sa týka druhé vysetrovanie, bez toho, aby tým bolo dotknuté právo predmetných podnikov na obhajobu. 105 Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze výhradu zalozenú na tom, ze dokument pochádzajúceho z iného spisu bol pouzitý ako dôkaz v prejednávanej veci, treba zamietnut, a teda zamietnut aj prvý zalobný dôvod v celom rozsahu. B - O zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnom ovplyvnovaní ziadatela o oslobodenie a na zneuzití právomoci 106 Zalobkyne rozlisujú, prinajmensom z formálneho hladiska, výhradu zalozenú na nezákonnom ovplyvnovaní ziadatela o oslobodenie, ktorú uvádzajú na podporu prvého zalobného dôvodu zalozeného na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu (pozri bod 41 vyssie), a zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci. 107 Zalobkyne na pojednávaní vysvetlili, ze skutocnosti, ktoré majú podporit výhradu zalozenú na nezákonnom ovplyvnovaní ziadatela o oslobodenie uvedenú v rámci prvého zalobného dôvodu (pozri bod 41 vyssie), majú tiez podporit zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci, ktorý inak nie je nijako podporený. Je teda potrebné konstatovat, ze zalobkyne v podstate tvrdia, ze predmetné skutocnosti dokazujú, ze Komisia nezákonne ovplyvnovala ziadatela o oslobodenie, co tiez zakladá zneuzitie právomoci, a preskúmat vsetky uvedené skutocnosti dalej v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu. 108 Na úvod treba poznamenat, ze zalobkyne vo svojej argumentácii uvedenej na podporu tohto zalobného dôvodu uvádzajú viaceré tvrdenia, ktoré sa prelínajú s tvrdeniami uvedenými v rámci tretieho zalobného dôvodu na úcely spochybnenia pravdivosti a dôveryhodnosti vyhlásení spolocnosti Chiquita alebo záverov, ktoré z toho vyvodila Komisia. Vzhladom na to, ze tieto tvrdenia sa netýkajú zákonnosti konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ale otázky, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu porusenia, je potrebné ich preskúmat v rámci tretieho zalobného dôvodu zalozeného na tom, ze Komisia dostatocne nepreukázala, ze doslo k poruseniu clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, a ze teda neuniesla dôkazné bremeno, ktoré jej ukladá clánok 2 nariadenia c. 1/2003 (body 173 a nasl. nizsie). 1. Úvodné pripomienky a) O programe zhovievavosti 109 Komisia v rámci svojej cinnosti vysetrovania porusení clánku 101 ZFEÚ zaviedla program zhovievavosti, ktorým sa má poskytnút zvýhodnené zaobchádzanie so spolocnostami, ktoré s nou spolupracujú pri vysetrovaní tajných kartelových dohôd týkajúcich sa Únie (rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, [25]T-12/06, Zb. II-5639, bod 103, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 12. júna 2014, Deltafina/Komisia, C-578/11 P). 110 Tento program zhovievavosti, ktorý bol pôvodne stanovený v oznámení Komisie o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov ([26]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"), bol následne rozsírený v oznámení o spolupráci z roku 2002, ktoré sa uplatnuje na prejednávanú vec, a neskôr v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([27]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2006") (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 104). 111 Podniky zúcastnené na tomto programe ponúkajú aktívnu a dobrovolnú spoluprácu pri vysetrovaní, co Komisii ulahcuje jej úlohu spocívajúcu v zistovaní a potlácaní porusení pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [28]T-38/02, Zb. II-4407, bod 505, a z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [29]T-101/05 a T-111/05, Zb. II-4949, bod 90). Za túto spoluprácu im môze byt poskytnuté zvýhodnené zaobchádzanie s ohladom na pokuty, ktoré by im boli v opacnom prípade ulozené, pod podmienkou, ze splnia podmienky stanovené v príslusnom oznámení o spolupráci (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 108). 112 Program zhovievavosti upravený v oznámení o spolupráci z roku 2002 stanovuje moznost, aby Komisia priznala úplné oslobodenie od pokút podniku, ktorý ako prvý zacne spolupracovat pri vysetrovaní, ako aj znízenie pokuty podnikom, ktoré zacnú spolupracovat neskôr. V prvom prípade sa dotknutému podniku poskytne úplná výnimka zo zásady osobnej zodpovednosti, ktorá stanovuje, ze ak podnik porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, zodpovedá za toto porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [30]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. I-8681, bod 77). V ostatných prípadoch sa miera uplatnenia tejto výnimky lísi v závislosti od chronologického poradia, v akom boli ziadosti o spoluprácu podané, a od kvality poskytnutej spolupráce (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 109). 113 Z oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyplýva, ze v rámci programu zhovievavosti upraveného v tomto oznámení, ktorý bol v podstate prebratý do oznámenia o spolupráci z roku 2006, sa postup poskytovania úplného oslobodenia od pokút urcitému podniku skladá z troch rôznych fáz (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 111). 114 V rámci prvej fázy musí podnik, ktorý chce spolupracovat s Komisiou, kontaktovat Komisiu a predlozit jej dôkazy o údajnom karteli, ktorý má vplyv na hospodársku sútaz v Únii. Na základe týchto dôkazov musí byt Komisia schopná bud prijat rozhodnutie o vykonaní vysetrovania v prípade stanovenom v bode 8 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002, alebo zistit porusenie clánku [101 ZFEÚ] v prípade stanovenom v bode 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 112). 115 V druhej fáze, t. j. po prijatí ziadosti o oslobodenie od pokút, Komisia preskúma dôkazy predlozené na podporu uvedenej ziadosti, aby overila, ci príslusný podnik splna podmienky stanovené v bode 8 písm. a) alebo v bode 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Ak je tento podnik prvým podnikom, ktorý tieto podmienky splna, Komisia mu písomne udelí podmienecné oslobodenie od pokút, ako je stanovené v bodoch 15 a 16 oznámenia o spolupráci z roku 2002 (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 113). 116 Udelením podmienecného oslobodenia od pokút sa teda vytvára osobitné procesné postavenie v priebehu správneho konania v prospech podniku splnajúceho podmienky stanovené v bode 8 oznámenia o spolupráci z roku 2002, co vyvoláva urcité právne úcinky. Toto podmienecné oslobodenie vsak nie je nijako porovnatelné s konecným oslobodením od pokút, ktoré sa udelí az na konci správneho konania (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 114). 117 Presnejsie, udelenie podmienecného oslobodenia od pokút svedcí jednak o tom, ze dotknutý podnik ako prvý splnil podmienky uvedené v bode 8 písm. a) alebo b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, takze Komisia nezaujme stanovisko k iným ziadostiam, kým nerozhodne o jeho ziadosti (bod 18 oznámenia o spolupráci z roku 2002), a jednak dáva uvedenému podniku záruku, ze mu Komisia udelí oslobodenie od pokút, ak na konci správneho konania dospeje k záveru, ze tento podnik splnil podmienky uvedené v bode 11 písm. a) az c) oznámenia o spolupráci z roku 2002 (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 115). 118 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze bod 11 písm. a) az c) oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje: "Okrem podmienok stanovených v bode 8 písm. a) a v bode 9 alebo prípadne v bode 8 písm. b) a bode 10 musia byt v kazdom prípade splnené tieto kumulatívne podmienky s cielom oprávnenia na oslobodenie od pokuty: a) podnik spolupracuje plne, trvalo a úcinne pocas celého správneho postupu Komisie a poskytne Komisii vsetky dôkazy, ktoré vlastní, alebo ktoré má k dispozícii, pokial ide o porusenie, pre ktoré existuje podozrenie. Je najmä k dispozícii Komisii s cielom rýchleho zodpovedania akejkolvek poziadavky, ktorá môze prispiet k stanoveniu daných skutocností; b) podnik skoncuje so svojim zapojením sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr v case, ked predkladá dôkaz podla bodu 8 písm. a) alebo prípadne bodu 8 písm. b); c) podnik neprijal ziadne opatrenia na prinútenie iných podnikov, aby sa podielali na tomto porusovaní." 119 Napokon az v tretej fáze, t. j. na konci správneho konania pri prijímaní konecného rozhodnutia Komisia v tomto rozhodnutí oslobodí alebo neoslobodí od pokút v pravom zmysle slova podnik, ktorému bolo udelené podmienecné oslobodenie. Práve v tomto momente sa skoncia aj úcinky procesného postavenia vyplývajúceho z podmienecného oslobodenia od pokút. V bode 19 oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa vsak uvádza, ze konecné oslobodenie od pokút sa udelí len vtedy, ak uvedený podnik splnal pocas celého správneho konania az do prijatia konecného rozhodnutia tri kumulatívne podmienky stanovené v bode 11 písm. a) az c) tohto oznámenia (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 117). 120 Zo systému stanoveného v oznámení o spolupráci z roku 2002 teda vyplýva, ze podniku, ktorý ziada o oslobodenie od pokút, sa do prijatia konecného rozhodnutia neudelí oslobodenie od pokút v pravom zmysle slova, ale sa mu len prizná procesné postavenie, ktoré môze na konci správneho konania viest k oslobodeniu od pokút, ak sú splnené pozadované podmienky (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 118, a rozsudok Vseobecného súdu z 18. júna 2013, Fluorsid a Minmet/Komisia, T-404/08, bod 134). b) O rozsahu povinnosti spolupráce 121 Zo samotného znenia bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 (pozri bod 118 vyssie), a najmä z oznacenia pozadovanej spolupráce za "plnú, trvalú a úcinnú", vyplýva, ze povinnost spolupráce zo strany podniku, ktorý ziada o oslobodenie od pokút, predstavuje velmi vseobecnú povinnost, ktorej hranice nie sú presne vymedzené a ktorej presný rozsah mozno chápat iba vzhladom na súvislosti, za akých sa vykonáva, teda v rámci programu zhovievavosti (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 124). 122 Udelenie úplného oslobodenia od pokút predstavuje výnimku zo zásady osobnej zodpovednosti podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorá je odôvodnená cielom odhalovania, vysetrovania, sankcionovania a odrádzania od praktík, ktoré predstavujú najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. Za týchto okolností je teda logické pozadovat, aby podnik, ktorý ziada o oslobodenie od pokút, výmenou za udelenie úplného oslobodenia za protiprávne správanie, ktorého sa dopustil, spolupracoval s Komisiou, pricom táto spolupráca musí byt podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 "plná, trvalá a úcinná" (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 125). 123 Z oznacenia spolupráce za "plnú" vyplýva, ze na to, aby mu oslobodenie bolo udelené, spolupráca ziadatela o oslobodenie od pokút s Komisiou musí byt úplná, absolútna a bezvýhradná. Oznacenie tejto spolupráce za "trvalú" a "úcinnú" znamená, ze táto spolupráca musí trvat pocas celého správneho konania a musí byt v zásade okamzitá (rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 126). 124 Navyse z ustálenej judikatúry vyplýva, ze znízenie pokuty na základe príslusného oznámenia o spolupráci môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vo vseobecnosti správanie predmetného podniku môzu byt v danej súvislosti povazované za preukazujúce skutocnú spoluprácu z jeho strany (k oznámeniu o spolupráci z roku 1996 pozri rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [31]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. I-5425, bod 395; z 29. júna 2006, Komisia/SGL Carbon, [32]C-301/04 P, Zb. I-5915, bod 68, a Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 281; k oznámeniu o spolupráci z roku 2002 pozri rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 127). 125 Ako totiz vyplýva zo samotného pojmu spolupráca pouzitého v texte oznámenia o spolupráci z roku 2002, znízenie pokuty na základe príslusného oznámenia o spolupráci môze byt priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedcí o takom duchu spolupráce (k oznámeniu o spolupráci z roku 1996 pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 396, a Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 282; k oznámeniu o spolupráci z roku 2002 pozri rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 128). 126 To platí o to viac v prípade spolupráce, ktorá je nevyhnutná na odôvodnenie udelenia úplného oslobodenia od pokút, pretoze oslobodenie od pokút predstavuje este priaznivejsie zaobchádzanie nez obycajné znízenie pokuty. Pojem "plná, trvalá a úcinná" spolupráca, ktorý odôvodnuje udelenie úplného oslobodenia od pokút, teda znamená, ze spolupráca musí byt skutocná a úplná a musí sa vyznacovat skutocným duchom spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, body 129 a 130). 2. Napadnuté rozhodnutie 127 Je potrebné pripomenút, ako uz bolo uvedené nizsie v bodoch 3 a nasl., ze 8. apríla 2005 spolocnost Chiquita poziadala o udelenie oslobodenia od pokút a alternatívne o znízenie pokuty v súlade s oznámením o spolupráci z roku 2002 za distribúciu a obchodovanie s banánmi, ako aj ananásmi a iným cerstvým ovocím dovázaným do Európy. Táto ziadost bola zaregistrovaná pod císlom COMP/39188 - Banány a spolocnosti Chiquita bolo 3. mája 2005 udelené podmienecné oslobodenie od pokút za údajný tajný kartel, aký bol opísaný v informáciách, ktoré predlozila spolocnost Chiquita v dnoch 8., 14., 21. a 28. apríla 2005, a ktorý mal vplyv na predaj banánov a ananásov v EHP. Vysetrovanie vo veci COMP/39188 - Banány viedlo k prijatiu rozhodnutia Komisie K(2008) 5955 v koncenom znení z 15. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku [101 ZFEÚ] (vec COMP/39188 - Banány), v ktorom sa konstatuje, ze spolocnost Chiquita, skupina Dole a spolocnost Weichert, v case, ked mala na ne rozhodujúci vplyv skupina Del Monte, porusili clánok 81 ES tým, ze uplatnovali zosúladený postup, na základe ktorého koordinovali referencné ceny banánov, ktoré urcovali kazdý týzden pre Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Svédsko v rokoch 2000 az 2002 (odôvodnenia 79 a 80 napadnutého rozhodnutia). 128 V bodoch 7 a 8 vyssie bolo tiez uvedené, ze Komisia zacala vysetrovania v juznej Európe v rámci veci COMP/39482 - Exotické ovocie (banány) po tom, ako jej 26. júla 2007 boli dorucené kópie dokumentov od talianskej danovej polície, ktoré boli získané pri inspekcii vykonanej v bydlisku a v kancelárii zamestnanca spolocnosti Pacific v rámci vnútrostátneho vysetrovania (odôvodnenie 81 napadnutého rozhodnutia). 129 V odôvodneniach 82 a 83 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze GR "pre hospodársku sútaz"26. novembra 2007 ústne informovalo spolocnost Chiquita, ze 28. novembra 2007 zamestnanci Komisie vykonajú inspekciu v priestoroch spolocnosti Chiquita Italia v Ríme a ze pocítajú s prítomnostou pána C1, aby ho v ten den vypoculi. Spolocnost Chiquita bola pri uvedenej prílezitosti upozornená, ze jej bolo udelené podmienecné oslobodenie od pokút pre celé Spolocenstvo, ze na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 je povinná spolupracovat a ze vysetrovanie v juznej Európe bolo vedené pod císlom COMP/39482 - Exotické ovocie. Napokon zamestnanci Komisie vykonali v spolocnosti Chiquita Italia inspekciu v súlade s clánkom 20 ods. 2 naradenia c. 1/2003 a vypoculi pána C1. 130 Ako uz bolo uvedené v bode 10 vyssie, Komisia v odôvodneniach 84 a 85 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze v priebehu vysetrovania zaslala úcastníkom konania niekolko ziadostí o informácie, ze úcastníci konania boli vyzvaní, aby opätovne predlozili urcité informácie a dôkazy, ktoré pochádzali od nich a nachádzali sa vo vysetrovacom spise vo veci COMP/39188 - Banány, a ze spolocnost Chiquita bola vyzvaná, aby oznacila tie casti svojich ústnych vyhlásení v uvedenej veci, ktoré podla nej súvisia aj s prejednávanou vecou. Dna 9. februára 2009 GR "pre hospodársku sútaz" zaslalo spolocnosti Chiquita list, v ktorom bol zhodnotený stav jej spolupráce na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. 131 Predmetné porusenie v prejednávanej veci bolo povazované za zjavne odlisné od porusenia konstatovaného vo veci COMP/39188 - Banány. Komisia v tomto ohlade uviedla, ze prejednávaná vec sa týka odlisného (jediného a pokracujúceho) porusenia najmä z dôvodu, ze územná pôsobnost zmlúv, zúcastnení zamestnanci, obdobie, ktorého sa údajné porusenie týka, fungovanie odvetvia a povaha postupov, ktoré boli predmetom vysetrovania v prejednávanej veci, sa zjavne odlisovali od toho, co bolo konstatované vo veci COMP/39188 - Banány (odôvodnenia 80, 316 a 345 napadnutého rozhodnutia). 132 Pokial ide o ziadost spolocnosti Chiquita o zhovievavost, Komisia konkrétne uviedla, ze pred touto ziadostou nevykonala ziadnu inspekciu v súvislosti s údajným kartelom a nemala na to k dispozícii ziadny dôkaz, ze 3. mája 2005 bolo spolocnosti Chiquita udelené podmienecné oslobodenie od pokút za údajný tajný kartel, aký bol opísaný v informáciách, ktoré tento podnik predlozil 8., 14., 21. a 28. apríla 2005, a ktorý mal vplyv na predaj banánov a ananásov v EHP, a ze z dôvodu, ze postupy, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, sa odlisovali od postupov, ktorých sa týkala vec COMP/39188 - Banány, bolo pôvodné vysetrovanie rozdelené na dve veci, a to vec COMP/39482 - Exotické ovocie a vec COMP/39188 - Banány. Komisia spresnila, ze v takom prípade musel kazdý ziadatel o oslobodenie spolupracovat na oboch odlisných vysetrovaniach, ktoré mohli vyplývat z tej istej ziadosti o oslobodenie, a pokracovat v spolupráci aj po udelení konecného oslobodenia za porusenie alebo porusenia, ktorých sa týka jedno z vysetrovaní (odôvodnenie 345 napadnutého rozhodnutia). 133 Komisia okrem toho vysvetlila, ze na základe urcitých vyhlásení, ktoré urobila spolocnost Chiquita v priebehu konania, dospela v oznámení o výhradách z 10. decembra 2009, ktoré jej zaslala v prejednávanej veci, k predbeznému záveru, ze ziadost o oslobodenie, ktorú podnik podal 8. apríla 2005, sa netýka porusenia, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, a ze v takom prípade si podnik nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z bodu 11 písm. a) (povinnost spolupráce) a písm. b) (skoncenie porusovania v case podania ziadosti) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Ako uz bolo uvedené v bode 130 vyssie, pred oznámením o výhradách zaslala Komisia spolocnosti Chiquita list, v ktorom bol zhodnotený stav jej spolupráce na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). 134 Komisia dalej vo svojom vyjadrení uviedla, ze vzhladom na vsetky tvrdenia, ktoré spolocnost Chiquita uviedla najmä po oznámení výhrad, dospela k záveru, ze ziadost o oslobodenie, ktorú podnik podal, sa týkala porusenia konstatovaného v napadnutom rozhodnutí. Komisia vsak pripomenula, ze ziadatelia o oslobodenie sa majú usilovat, aby jasne uviedli informácie, na ktorých zakladajú svoje tvrdenia, ked ziadajú o oslobodenie (odôvodnenie 349 napadnutého rozhodnutia). 135 Komisia napokon na záver pripomenula, ze spolocnost Chiquita jej poskytla niekolko vyhlásení, v ktorých vysvetlila svoju úlohu, ktorú zohrávala v odvetví banánov v juznej Európe, vrátane tajných kontaktov, ktoré udrziavala so spolocnostou Pacific, a ze spolocnost Chiquita na zaciatku prispela k spusteniu vysetrovania Komisie, takze je potrebné konstatovat, ze tento podnik si splnil povinnost trvalo spolupracovat a ze vzhladom na osobitné okolnosti prejednávanej veci nie je dôvodné, aby mu bolo oslobodenie odnaté (odôvodnenia 351 a 352 napadnutého rozhodnutia). 3. O skutocnostiach, ktoré uvádzajú zalobkyne 136 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia s cielom ovplyvnit spolocnost Chiquita uplatnila nezákonné postupy, aby podporila svoje vlastné podozrenia a domnienky v rozpore s duchom oznámenia o spolupráci z roku 2002. Dôkazom toho je skutocnost, ze spolocnost Chiquita neuviedla vo svojej ziadosti o oslobodenie ziadnu skutocnost týkajúcu sa prejednávanej veci a ze Komisia okrem toho nevychádzala z tejto ziadosti, aby potvrdila porusenie, ku ktorému doslo v prejednávanej veci. Komisia mala od zaciatku predpojatý názor na spornú vec, ked najprv zalozila spis o protisútaznom karteli pred tým, ako vyuzila ziadatela o oslobodenie v inej veci, aby podporila svoje tvrdenia. 137 Komisia teda podla zalobkýn tým, ze zneuzívajúcim spôsobom ovplyvnila spolocnost, ktorá poziadala o oslobodenie, nielenze zjavne prekrocila právomoc, ktorú jej zveruje oznámenie o spolupráci z roku 2002 a vysetrovacie a sankcné právomoci, ktoré jej priznáva nariadenie c. 1/2003, ale tiez pouzila svoje právomoci na odlisné ciele, nez sú tie, na ktoré jej boli zverené. 138 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn a tvrdí, ze ziadne z jej konaní v priebehu správneho konania nemozno vykladat ako vykonávanie neoprávneného nátlaku na spolocnost Chiquita alebo ako konanie, ktorého cielom by bolo usmernovanie ziadatela o oslobodenie. 139 Po prvé je potrebné pripomenút, ze zneuzitie právomoci predstavuje prijatie aktu institúciou Únie výlucne alebo prinajmensom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnut iné ako uvádzané ciele alebo vyhnút sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou na riesenie okolností daného prípadu. Súd Únie sa teda domnieva, ze akt obsahuje vady vyplývajúce zo zneuzitia právomoci iba v prípade, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov javí, ze bol prijatý výlucne alebo prinajmensom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnut iné ako uvádzané ciele (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa, [33]C-331/88, Zb. I-4023, bod 24; z 11. novembra 2004, Ramondín a i./Komisia, [34]C-186/02P a C-188/02 P, Zb. I-10653, bod 44, a zo 16. apríla 2013, Spanielsko a Taliansko/Rada, C-274/11 a C-295/11, bod 33; rozsudky Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, T-357/06, bod 246, a zo 16. januára 2014, BP Products North America/Rada, T-385/11, bod 120). 140 Dalej je potrebné pripomenút, ze nariadenie c. 1/2003 zveruje Komisii právomoci s cielom umoznit jej plnit úlohu dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na vnútornom trhu, ktorú jej zveruje zmluva (k nariadeniu c. 17 pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, [35]136/79, Zb. 2033, bod 20, a uznesenie Súdneho dvora zo 17. novembra 2005, Minoan Lines/Komisia, C-121/04 P, neuverejnené v Zbierke, bod 34). 141 Napokon oznámenie o spolupráci z roku 2002, ktorého logika bola uvedená v bodoch 111 az 126 vyssie, stanovuje vseobecným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat na úcely uplatnenia jej programu zhovievavosti, a v dôsledku toho zaistuje právnu istotu podnikov (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, body 211 a 213). 142 Hoci uvedené oznámenie o spolupráci nemôze byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola Komisia povinná dodrziavat v kazdom prípade, vyjadrujú vsak konvencné pravidlá postupu, ktorých sa Komisia musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 209 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [36]T-73/04, Zb. II-2661, bod 70). 143 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 211 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 71). 144 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze hoci na základe vyssie uvedenej judikatúry môze Komisia vychádzat z nepriamych dôkazov iných vysetrovaní, aby zacala nové vysetrovanie (pozri body 54 a 55 vyssie) a spojila alebo rozdelila konanie (pozri body 56 a 57 vyssie), a hoci v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 121 az 126 vyssie musí byt spolupráca ziadatela o oslobodenie "plná", Komisia musí "ostat nestranná a zdrzat sa vplyvu na ziadatela o oslobodenie", ako sama tvrdí v bode 351 napadnutého rozhodnutia. 145 Na rozdiel od tvrdení zalobkýn vsak skutocnosti, ktoré zalobkyne uvádzajú na podporu výhrady zalozenej na nezákonnom ovplyvnovaní ziadatela o oslobodenie a na podporu zalobného dôvodu zalozeného na zneuzití právomoci, nemôzu preukázat, ze Komisia v prejednávanej veci porusila tieto zásady. Zalobkynami uvádzané skutocnosti teda neumoznujú potvrdit tvrdenia, ze "Komisia s cielom ovplyvnit spolocnost Chiquita, ktorá poziadala o oslobodenie, uplatnila nezákonné postupy, aby podporila svoje vlastné podozrenia a domnienky v rozpore s duchom oznámenia o [spolupráci]", tým, ze "najprv... zalozila spis o protisútaznom karteli na základe spekulatívneho výkladu osobných a vlastnorucných poznámok a neskôr [vyuzila]... ziadatela o oslobodenie v inej veci, aby sa pokúsila podporit uvedený spis". 146 V prvom rade zalobkyne nemôzu vo vseobecnosti zakladat tvrdenie na tom, ze Komisia sa najprv domnievala, ze ziadost spolocnosti Chiquita o zhovievavost sa netýkala prejednávanej veci, aby neskôr v napadnutom rozhodnutí "zmenila názor". Ako bolo totiz konkrétne uvedené v judikatúre citovanej v bodoch 113 az 120 vyssie, postup spolupráce, aký upravuje oznámenie o spolupráci z roku 2002, je procesom, na konci ktorého iba Komisia s konecnou platnostou udelí alebo neudelí ziadatelovi oslobodenie od pokút v závislosti od spolupráce, ktorú jej tento ziadatel o oslobodenie poskytoval v priebehu celého konania. Komisia teda nie je povinná zaujat konecné stanovisko k ziadosti o oslobodenie uz od stádia oznámenia o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudok Fluorsid a Minmet/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, body 134 az 136). 147 Ani skutocnost, ze Komisia nevychádza z pôvodnej ziadosti spolocnosti Chiquita o zhovievavost, ktorá sa týkala EHP v celom rozsahu (pozri body 3, 4 a 127 vyssie), ako z dôkazu o porusení v prejednávanej veci, nemôze preukázat, ze Komisia v priebehu dalsieho konania zneuzila svoje právomoci s cielom prinútit spolocnost Chiquita, aby potvrdila skutocnosti týkajúce sa prejednávanej veci. Z judikatúry citovanej v bodoch 121 az 126 vyssie totiz vyplýva, ze povinnost spolupráce podniku, ktorý ziada o úplné oslobodenie od pokút, zahrna povinnost plne, trvalo a úcinne spolupracovat pocas celého konania, co môze zahrnat tiez reserse a vyhlásenia v súvislosti so skutocnostami, ktoré nie sú obsiahnuté v pôvodnom vyhlásení, v nadväznosti na otázky polozené Komisiou, kedze ako Komisia správne tvrdí v bode 31 svojho vyjadrenia k zalobe, odpovedanie na tieto otázky je dôlezitou súcastou povinnosti spolupráce ziadatelov o oslobodenie. 148 Okrem toho z judikatúry citovanej v bodoch 56 a 57 vyssie vyplýva, ze Komisia je z objektívnych dôvodov oprávnená konania rozdelit, ako aj spojit. Zalobkyne v prejednávanej veci neuvádzajú skutocnosti, ktoré by mali spochybnit Komisiou uvádzané dôvody rozhodnutia, ze v prejednávanej veci bolo potrebné zohladnit, ze skutocnosti týkajúce sa veci COMP/39482 - Exotické ovocie a skutocnosti týkajúce sa veci COMP/39188 - Banány treba povazovat za dve zjavne odlisné porusenia (pozri bod 131 vyssie). 149 Za týchto okolností sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze v takom prípade musel kazdý ziadatel o oslobodenie spolupracovat na oboch odlisných vysetrovaniach, ktoré mohli vyplývat z tej istej ziadosti o oslobodenie, ktorá sa týkala EHP v celom rozsahu (pozri body 3, 4 a 127 vyssie), a pokracovat v spolupráci aj po udelení konecného oslobodenia za porusenie alebo porusenia, ktorých sa týka jedno z vysetrovaní (pozri bod 132 vyssie). 150 Z toho vyplýva, ze argumentáciu zalobkýn zalozenú na vseobecnom názore, ze spolocnost Chiquita "prispôsobila" svoju argumentáciu skutocnostiam, aké uviedla Komisia, nemozno prijat. 151 V tejto súvislosti je potrebné okrem toho pripomenút, ze vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, treba v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy (rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [37]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. II-947, bod 166). 152 Aj ked je vsak pravda, ze podnik, ktorý poziadal o udelenie oslobodenia od pokút, môze v dôsledku toho predlozit co najviac usvedcujúcich dôkazov, nemení to nic na tom, ze taký podnik si je vedomý aj prípadných nepriaznivých dôsledkov predlozenia nepresných dôkazov, ktoré môzu viest najmä k odnatiu oslobodenia, ak bolo udelené. Okrem toho riziko, ze nepresné vyhlásenia budú identifikované a budú viest k uvedeným následkom, zvysuje skutocnost, ze také vyhlásenia musia byt potvrdené dalsími dôkazmi (rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, bod 138). 153 Okrem toho Súdny dvor uz mal prílezitost zdôraznit, ze vyhlásenie, v ktorom spolocnost uznáva, ze sa dopustila porusenia, nesie so sebou významné právne a hospodárske riziká, medzi ktoré patrí najmä riziko zalôb o náhradu skody na vnútrostátnych súdnych orgánoch, v rámci ktorých sa mozno odvolávat na skutocnost, ze Komisia zistila porusenie, ktorého sa spolocnost dopustila (pozri rozsudok Siemens a i./Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, body 140 a 141 a tam citovanú judikatúru). 154 V druhom rade vzhladom na povinnosti, ktoré spolocnosti Chiquita vyplývajú z procesného postavenia ziadatela o oslobodenie (pozri body 120 az 126 vyssie), nemozno konstatovat, ze samotná skutocnost, ze bola upozornená na toto postavenie, predstavuje nezákonný nátlak, ako tvrdia zalobkyne. Rovnako tvrdenie zalobkýn, ze Komisia "pohrozila spolocnosti Chiquita, ze jej neudelí oslobodenie vo veci týkajúcej sa severnej Európy [(vec COMP/39188 - Banány)], aby sa ubezpecila o spolupráci tohto podniku pri hladaní presvedcivých dôkazov a ovplyvnila povahu vyhlásení spolocnosti Chiquita o skutkových okolnostiach v prejednávanej veci", sa nijako nepotvrdilo. 155 Napokon vyhlásenie pána A1, advokáta spolocnosti Chiquita, na pojednávaní, na ktoré zalobkyne odkazujú v replike v poznámke pod ciarou c. 43 a z ktorého vyplýva, ze Komisia na pojednávaní poziadala advokátov spolocnosti Chiquita, aby vysvetlili pánovi C1, ze je potrebné byt viac komunikatívny, nepreukazuje, ze Komisia ziadala od spolocnosti Chiquita viac, ako sa vyzaduje od ocakávanej spolupráce ziadatela o oslobodenie (pozri body 120 az 126 vyssie). Cast citovanú zalobkynami je okrem toho potrebné zaradit do kontextu celého vyhlásenia, v rámci ktorého sa páni A1 a A2 bránili postoju Komisie, ktorý spocíval v spochybnení vôle spolocnosti Chiquita spolupracovat, a vysvetlili, ze Komisia nemohla ocakávat, ze pán C1 bude pocas inspekcií prílis prívetivý, zatial co Komisia výslovne poziadala, aby nebol upozornený vopred, aby sa zachoval urcitý efekt prekvapenia. Vyhlásenia advokátov spolocnosti Chiquita, ako aj najmä samotného pána C1, týkajúce sa tejto situácie, svedcia teda o tom, ze pán C1 sa ako osoba cítil napadnutý a vnímal inspekciu ako "nepriatelskú", az kým mu advokáti nevysvetlili, ze spolocnost Chiquita sa rozhodla spolupracovat s Komisiou a ze teda môze byt vo svojich vyjadreniach prívetivý. 156 Zalobkyne v tretom rade tvrdia, ze Komisia pouzila nátlakové mechanizmy viackrát, kedze v niekolkých listoch naznacila spolocnosti Chiquita, ze vykoná inspekcie v jej priestoroch a bude vypocúvat jej zamestnancov, poziadala ju, aby v prejednávanej veci predlozila dokumenty, ktoré uz predlozila vo veci týkajúcej sa severnej Európy (vec COMP/39188 - Banány), a potvrdila, ze dokumenty z uvedenej veci pripojila k spisu v prejednávanej veci. 157 Po prvé je potrebné konstatovat, ze bez toho, aby to zalobkyne v tomto ohlade v replike spochybnili, Komisia v bode 34 vyjadrenia k zalobe tvrdila, ze tvrdenie zalobkýn, ze Komisia poslala niekolko listov spolocnosti Chiquita, aby ju informovala o nadchádzajúcich inspekciách, je skutkovo nepresné. Komisia v tomto ohlade opätovne tvrdí, ako uz uviedla v odôvodnení 82 napadnutého rozhodnutia, ze 26. novembra 2007 iba ústne informovala spolocnost Chiquita, ze navstívi priestory tejto spolocnosti o dva dni neskôr a ze chce vypocut pána C1. Taký postup sa javí ako odôvodnený, aby mohla spolocnost Chiquita zabezpecit v ten den prítomnost pána C1, a nemôze sám osebe predstavovat zneuzívajúci nátlakový mechanizmus na ziadatela o oslobodenie. Dalej poziadanie spolocnosti Chiquita, aby opätovne predlozila dokumenty, ktoré uz predlozila vo veci COMP/39188 - Banány, nie je neoprávnené, ale je nevyhnutnou podmienkou pouzitia uvedených dokumentov v rámci prejednávanej veci, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 54 a 55 vyssie. Napokon tvrdenie zalobkýn, ze Komisia informovala spolocnost Chiquita, ze dokumenty z veci COMP/39188 - Banány pripojila k spisu v prejednávanej veci, sa nijako nepotvrdila, takze ani toto tvrdenie nemôze preukázat zneuzitie právomoci, ktorého by sa Komisia dopustila. 158 V stvrtom rade ani skutocnosti zo spisu, ktoré zalobkyne citujú bez ich kontextu, nie sú spôsobilé preukázat, ze Komisia vykonávala zneuzívajúci nátlak na ziadatela o oslobodenie. 159 Po prvé závery, ktoré predlozila spolocnost Chiquita vo veci COMP/39188 - Banány a ktoré uvádzajú zalobkyne, ze "ceny pre SK/Írsko, juznú Európu a Francúzsko neboli oznámené konkurentom", opisujú spôsob, akým spolocnost Chiquita vo stvrtok ráno oznamovala svoje referencné ceny svojim konkurentom. Vec COMP/39482 - Exotické ovocie sa vsak netýkala referencných cien, takze vyhlásenia spolocnosti Chiquita v prejednávanej veci nie sú v rozpore s jej závermi, ktoré predlozila vo veci COMP/39188 - Banány. 160 Po druhé vyhlásenia pána A2, advokáta spolocnosti Chiquita, na pojednávaní, z ktorých vychádzajú aj zalobkyne, v rámci ktorých tento pán tvrdil, ze pripomienky k obdobiu pred 8. aprílom 2005 "nepodporujú nevyhnutne argumentáciu Komisie", sa týkajú moznosti, aby Komisia znova vypocula pána C1 v nadväznosti na odpoved spolocnosti Chiquita na oznámenie o výhradách, skutocností, ktoré mohol pán C1 pocas takého vypocúvania vysvetlit, a vseobecne potreby spolocnosti Chiquita vysvetlit skutocnosti týkajúce sa obdobia do 8. apríla 2005, ked podala ziadost o oslobodenie. Pán A2 teda vyhlásil, ze spolocnost Chiquita sa domnievala, ze skutocnost, ze dvakrát navrhla Komisii, aby vypocula pána C1, bola vzhladom na povinnosti spolocnosti Chiquita ako ziadatela o oslobodenie dostacujúca, navyse kedze spolocnost Chiquita sa rozhodla vysvetlit iba skutocnosti po 8. apríli 2005 uvedené v oznámení o výhradách. Skutocnost, ze sa v takom kontexte uvádza, ze pripomienky k predchádzajúcemu obdobiu "nepodporujú nevyhnutne argumentáciu Komisie", nemozno vykladat ako vyhlásenie, ze pred 8. aprílom 2005 nedoslo k poruseniu. Pán A2 na pojednávaní naopak jasne uviedol, ze spolocnost Chiquita nespochybnuje skutocnost, ze k poruseniu doslo pred 8. aprílom 2005, ale ze spochybnuje skutocnost, ze porusovanie trvalo aj po tomto dátume. 161 Po tretie vyhlásenie pána A2 na pojednávaní, uvedené v replike v poznámke pod ciarou c. 25, ze "podla spolocnosti Chiquita sa zdalo, ze GR pre hospodársku sútaz malo najprv predpojatý názor", "aby GR pre hospodársku sútaz podporilo svoju teóriu v súvislosti s touto vecou, vyzadovalo od spolocnosti Chiquita [spoluprácu], aby nasla presvedcivé informácie a dôkazy", "bolo vsak úlohou Komisie, aby potvrdila svoje závery prostredníctvom dôkazov, ktoré jej boli poskytnuté, a nie aby vytvorila závery a pouzila ziadatela o oslobodenie, aby sa pokúsila tieto závery potvrdit", a "aj ked informácie, ktoré získala a poskytla spolocnost Chiquita, nezodpovedajú predpojatému názoru, ktorý má na túto vec GR pre hospodársku sútaz, spolocnost Chiquita nemôze byt za to zodpovedná", je potrebné zaradit do jeho kontextu, a to obhajoby spolocnosti Chiquita v nadväznosti na oznámenie o výhradách v spornej veci proti prípadnému neudeleniu oslobodenia v uvedenej veci. Posledná veta, ktorú zalobkyne citujú, sa totiz koncí takto: "aj ked informácie, ktoré získala a poskytla spolocnost Chiquita, nezodpovedajú predpojatému názoru, ktorý má na túto vec GR pre hospodársku sútaz, spolocnost Chiquita nemôze byt za to zodpovedná a GR pre hospodársku sútaz to nepochybne nemôze vyuzit na to, aby jej neudelilo oslobodenie." To isté platí o vyhláseniach pána A2 citovaných v replike v poznámkach pod ciarou c. 45 a 46, ktoré sú súcastou argumentácie smerujúcej k spochybneniu rozdelenia vecí na dve konania, kedze výsledkom tohto rozdelenia malo byt odnatie oslobodenia spolocnosti Chiquita pre cast vnútorného trhu, zatial co táto spolocnost dosiahla podmienecné oslobodenie pre celý vnútorný trh. 162 Zalobkyne v piatom rade kritizujú, ze Komisia pouzila dokument pochádzajúci zo spisu vo veci COMP/39188 - Banány, získaný od spolocnosti LVP pocas neoznámených inspekcií vykonaných v rámci uvedenej veci, a to e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod. v rámci riadenia spolupráce spolocnosti Chiquita Komisiou. 163 Po prvé pocas inspekcií vykonaných v spolocnosti Chiquita Italia v novembri 2007 zástupcovia Komisie informovali zamestnancov tohto podniku o existencii dokumentu - e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod. -, ktorý dokazuje protiprávne správanie spolocnosti Chiquita a zalobkýn, zatial co tento dokument nebol zaradený do vysetrovacieho spisu v prejednávanej veci. 164 Komisia tvrdí, ze pocas inspekcií v novembri 2007 nebola spolocnosti Chiquita odovzdaná ziadna kópia e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod., pricom jej zamestnanci iba uviedli skutocnost, ze spolocnost Chiquita môze nájst dokument, v ktorom sú uvedené tajné kontakty okolo 11. apríla 2005 v spise vo veci COMP/39188 - Banány (odôvodnenie 248 napadnutého rozhodnutia). Spolocnost Chiquita bola vsak ako adresát oznámenia o výhradách v uvedenej veci oprávnená oboznámit sa s predmetným dokumentom, pricom jeho sprístupnenie spolocnosti Chiquita bolo zákonné a tiez povinné na základe clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Komisia dalej tvrdí, ze uvedený dokument mohla pouzit na úcely pokracovania v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, kedze na základe judikatúry mohla zhromazdovat nepriame dôkazy z iných vysetrovaní, pricom clánok 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 nezakazuje, aby sa zacalo konanie na úcely overenia alebo doplnenia informácií, o ktorých sa náhodou dozvedela pocas predchádzajúcej kontroly. 165 Je potrebné poznamenat, ze tvrdenie Komisie, ze pocas inspekcií v novembri 2007 nebola spolocnosti Chiquita odovzdaná ziadna kópia predmetného dokumentu, pricom jej zamestnanci poverení vypocúvaním iba uviedli skutocnost, ze spolocnost Chiquita môze nájst dokument, v ktorom sú uvedené tajné kontakty okolo 11. apríla 2005 v spise vo veci týkajúcej sa severnej Európy, potvrdila na pojednávaní spolocnost Chiquita a pán C1 a zalobkyne ho nespochybnili. Vzhladom na vyssie citovanú judikatúru, podla ktorej Komisia môze z nepriamych dôkazov v jednej veci vychádzat ako z východiskového bodu vo vysetrovaniach v inej veci (pozri body 54 a 55 vyssie), ako aj vzhladom na judikatúru, podla ktorej povinnost spolupráce ziadatela o oslobodenie trvá pocas celého konania a zahrna povinnost reagovat na nové okolnosti (pozri body 121 az 126 vyssie), sa skutocnost, ze Komisia vychádzala z dokumentu uvedeného v spise v inej veci, aby polozila otázku ziadatelovi o oslobodenie, nejaví ako nezákonná. 166 Zalobkyne po druhé kritizujú skutocnost, ze Komisia neskôr ukázala zamestnancom spolocnosti Chiquita dve verzie e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod., pricom tvrdila, ze tieto listy predstavovali dôkaz o protiprávnych kontaktoch medzi pánmi P1 a C1. 167 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Komisia v odôvodnení 248 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze kópia predmetného e-mailu bola odovzdaná spolocnosti Chiquita po zaslaní listu, v ktorom bol zhodnotený stav, aby sa spolocnost Chiquita mohla vyjadrit k tomuto dokumentu, ktorý mohol preukázat, ze pokracovala v porusovaní aj po podaní ziadosti o zhovievavost. 168 Z vyhlásenia spolocnosti Chiquita z 5. marca 2009, ako aj z jej vyhlásenia na pojednávaní vsak vyplýva, ze spolocnost Chiquita pred zaslaním listu, v ktorom bol zhodnotený stav, dostala nedôvernú verziu e-mailu, v ktorom bolo uvedené, ze vsetky cenzurované mená patrili zamestnancom spolocnosti Pacific, a ze az po zaslaní tohto listu, dostala verziu, z ktorej vyplývalo, ze jedno z cenzurovaných mien odkazovalo na pána C1, takze az vtedy pochopila, ze dokument mohol byt dôkazom o tom, ze spolocnost Chiquita pokracovala v porusovaní po podaní ziadosti o zhovievavost. 169 Zo spojeného výkladu listov, ktoré si vymenili zalobkyne s Komisiou 17. októbra a 6 a 14. novembra 2008, a odpovedí zalobkýn zo 14. augusta 2008 a septembra 2008 na ziadosti Komisie o informácie, vyplýva, ze Komisia poziadala spolocnost Pacific, aby predlozila nedôvernú verziu predmetného e-mailu. 170 Z toho, co bolo preskúmané vyssie v bodoch 103 a nasl., ako aj z vyssie uvedených písomností zo spisu, vyplýva, ze v case, ked Komisia predlozila predmetný e-mail spolocnosti Chiquita, zalobkyne predlozili dokument v rámci prejednávanej veci, takze Komisia bola oprávnená pouzit ho voci spolocnosti Chiquita. Komisii nemozno v tomto smere vytýkat, ze dokument predlozila spolocnosti Chiquita v nedôvernej verzii, v ktorej boli mená zamestnancov spolocnosti Pacific cenzurované, aby bolo chránené ich utajenie. 171 Tiez sa vsak zdá byt odôvodnené, ze po tom, ako Komisia ukázala spolocnosti Chiquita verziu dokumentu, v ktorej boli vsetky mená cenzurované a v ktorej bolo omylom uvedené, ze vsetky tieto mená patrili zamestnancom spolocnosti Pacific, predlozila spolocnosti Chiquita verziu, z ktorej vyplývalo, ze jedno z týchto mien odkazovalo na pána C1, kedze iba tak mohla spolocnost Chiquita jednak pochopit, ze dokument mohol prípadne potvrdit protisútazné kontakty medzi spolocnostami Pacific a Chiquita po tom, ako spolocnost Chiquita podala ziadost o oslobodenie, ako aj vyjadrit sa ku skutocnosti, ktorá mohla odôvodnit neudelenie oslobodenia v prejednávanej veci. Zdá sa byt odôvodnené, ze Komisia dala túto moznost spolocnosti Chiquita v rámci správy jej ziadosti oslobodenie, a zalobkyne jej teda nemôzu vytýkat, ze v tomto smere nezákonne ovplyvnovala ziadatela o oslobodenie. 172 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut. C - O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii dostatocných dôkazov o porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ 173 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia dostatocne nepreukázala, ze ich správanie predstavovalo porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, a teda ze neuniesla dôkazné bremeno, ktoré jej ukladá clánok 2 nariadenia c. 1/2003. 174 Tento zalobný dôvod je rozdelený na dve casti. V rámci prvej casti zalobkyne tvrdia, ze dôkazy, ktoré uvádza Komisia, nepotvrdzujú skutocnosti, aké táto institúcia opísala. V rámci druhej casti zalobkyne tvrdia, ze skutkové okolnosti v prejednávanej veci nezakladajú porusenie clánku 101 ZFEÚ. Po prvé Komisii sa nepodarilo preukázat, ze sa zalobkyne zúcastnili na dohode a/alebo zosúladenom postupe, po druhé Komisia nepreukázala, ze správanie, na ktorom sa zúcastnili, malo protisútazný ciel alebo následok, a po tretie Komisia nepreukázala, ze toto správanie predstavovalo jediné a pokracujúce porusenie. 1. O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení dôkazov a) Úvodné pripomienky O zásadách týkajúcich sa dôkazného bremena 175 Z clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v oblasti hospodárskej sútaze v prípade sporu o existencii porusenia je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [38]C-185/95 P, Zb. I-8417, bod 58; zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, [39]C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. I-23, bod 62, a z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C-89/11 P, bod 71; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [40]T-201/04, Zb. II-3601, bod 688). 176 V tejto súvislosti musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k uvádzanému poruseniu, zhromazdit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, [41]29/83 a 30/83, Zb. 1679, bod 20, a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [42]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. I-1307, bod 127; Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, [43]T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. II-93, bod 47; z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. II-3567, bod 62, a z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, [44]T-141/08, Zb. II-5761, bod 48). 177 Treba vsak zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému bodu porusenia. Postacuje, ak súbor dôkazov, na ktoré sa táto institúcia odvoláva, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (pozri rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, body 513 az 523, a rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 178 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze Komisia môze zohladnit preukázané skutocnosti mimo obdobia porusovania, ak tieto skutocnosti tvoria súcast súboru nepriamych dôkazov, na ktoré sa Komisia odvoláva, aby preukázala uvedené porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T-83/08, bod 193) a ze môze pouzit skutkové okolnosti, ktoré nastali az po protisútaznom správaní, na úcely potvrdenia objektívneho dôkazu (rozsudok Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, T-82/08, bod 55). 179 Vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila dokumenty, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze Komisia disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi, ktoré umoznujú rekonstrukciu relevantných okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo dohody je teda mozné vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [45]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. I-123, body 55 az 57, a rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, body 64 a 65). 180 Pokial sa Komisia opiera výlucne o správanie predmetných podnikov na trhu, aby dospela k záveru o existencii porusenia, stací, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a umoznujú tak nahradit vysvetlenie Komisiou zisteného skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, ze doslo k poruseniu pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 186 a tam citovanú judikatúru). Ak teda Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, pricom sa opiera o domnienku, ze preukázané skutocnosti nemozno objasnit inak nez z hladiska existencie protisútazného správania, súd Únie musí zrusit predmetné rozhodnutie, pokial dotknuté podniky predlozia argumentáciu, ktorá stavia skutocnosti preukázané Komisiou do iného svetla a ktorá tak umoznuje nahradit objasnenie týchto skutocností iným prijatelným vysvetlením, nez je to, ktoré si zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porusenia. V takom prípade sa totiz nedá dospiet k záveru, ze Komisia predlozila dôkaz o existencii porusenia práva hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 16; Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, body 126 a 127, a z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 175 vyssie, bod 74). 181 Pokial vsak Komisia vychádza v rámci preukazovania porusenia práva hospodárskej sútaze z listinných dôkazov, nestací, ak dotknuté podniky predlozia iba prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale musia preukázat, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia sú nepostacujúce (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [46]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. II-931, body 725 az 728; JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 187, a z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 55). 182 Pokial ide o dôkazy, na ktoré sa mozno odvolávat na úcely preukázania porusenia clánku 101 ZFEÚ, treba opätovne poznamenat, ze v práve Únie prevazuje zásada volného hodnotenia dôkazov (pozri bod 42 vyssie a tam citovanú judikatúru). Predovsetkým ziadne ustanovenia, ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by neslo o tento prípad, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zverujú zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 192). 183 Pokial ide totiz o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat rôznym dôkazom, treba zdôraznit, ze jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je ich vierohodnost (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [47]T-44/00, Zb. II-2223, bod 84 a tam citovanú judikatúru; rozsudky z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 72, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 273). Podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania vierohodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, jeho adresáta a rozumnej a vierohodnej povahy jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [48]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. II-491, bod 1053). Osobitne treba priznat velký význam okolnosti, ze dokument bol vyhotovený v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnostami (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, [49]T-157/94, Zb. II-707, bod 312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [50]T-5/00 a T-6/00, Zb. II-5761, bod 181) alebo priamo svedcí o týchto okolnostiach. Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, treba v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, body 207, 211 a 212). 184 Pochybnosti súdu pri hodnotení dôkazov zhromazdených Komisiou musia svedcit v prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, najmä v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu rozhodnutia ukladajúceho pokutu (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 177; Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 60, a z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 51). 185 V tejto poslednej uvedenej situácii treba totiz zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ktorá je v súcasnosti uvedená v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a vztahuje sa na konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [51]C-199/92 P, Zb. I-4287, body 149 a 150; Montecatini/Komisia, [52]C-235/92 P, Zb. I-4539, body 175 a 176, a z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 175 vyssie, body 72 a 73; rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 178). 186 Výhrady, ktoré uvádzajú zalobkyne, je potrebné preskúmat práve s ohladom na tieto pripomienky. Pripomenutie dôkazov predlozených Komisiou v prejednávanej veci 187 Treba pripomenút, ze v odôvodneniach 94 a 95 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze pocas obdobia od 28. júla 2004 prinajmensom do "15. obchodného týzdna" roku 2005 spolocnosti Chiquita a Pacific koordinovali svoju obchodnú stratégiu v Grécku, Taliansku a Portugalsku tým, ze koordinovali svoju cenovú stratégiu, pokial ide o budúce ceny, cenové úrovne a cenové pohyby a/alebo trendy, a vymienali si informácie o budúcom správaní trhu, pokial ide o ceny. Komisia tvrdí, ze zosúladené konanie sa zacalo na stretnutí spolocností Chiquita a Pacific 28. júla 2004 a ze po tomto stretnutí úcastníci konania okamzite zacali udrziavat dalsie tajné kontakty. Dôkazy teda poukazujú na to, ze v období od februára do zaciatku apríla 2005 udrziavali spolocnosti Chiquita a Pacific také kontakty takmer na týzdennom základe. 188 V odôvodnení 96 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze hlavné dôkazy zosúladeného postupu sa skladajú z týchto podkladov: -- dokumenty získané pocas inspekcií vykonaných talianskym Guardia di Finanza v rámci vnútrostátneho vysetrovania (poznámky pána P1), -- dokumenty získané pocas inspekcií vykonaných Komisiou od 28 do 30. novembra 2007 a vyhlásenia uskutocnené pocas týchto inspekcií, -- podnikové vyhlásenia predlozené ziadatelom o oslobodenie spolocnostou Chiquita, -- odpovede na ziadosti o informácie a následné tvrdenia spolocnosti Chiquita. 189 Komisia dalej rozlisuje medzi dôkazmi týkajúcimi sa porusenia ako celku, ktoré sú tvorené vyhláseniami spolocnosti Chiquita (odôvodnenia 97 az 101 napadnutého rozhodnutia), dôkazmi týkajúcimi sa stretnutia z 28. júla 2004, ktoré sú tvorené vyhláseniami spolocnosti Chiquita a poznámkami pána P1 (odôvodnenia 102 az 120 napadnutého rozhodnutia), dôkazmi týkajúcimi sa následných kontaktov z augusta 2004, ktoré pozostávajú z vyhlásení spolocnosti Chiquita a poznámok pána P1 (odôvodnenia 121 az 125 napadnutého rozhodnutia), a napokon dôkazmi týkajúcimi sa dalsích kontaktov, ku ktorým doslo vo februári az apríli 2005, ktoré tvorí interný e-mail, ktorý zaslal pán P1 pánovi P2 v pondelok 11. apríla 2005 o 9.57 hod. a obsahuje tabulku s názvom "Ceny spolocnosti Chiquita - 2005", v ktorej sú uvedené informácie o cenách spolocnosti Chiquita na 9. az 15. týzden roku 2005, ako aj podobná tabulka bez uvedenia dátumu nájdená v kancelárii pána P2 obsahujúca informácie o 6. az 13. týzdni roku 2005 (odôvodnenia 126 az 139). b) O posúdení dôkazov v prejednávanej veci 190 Zalobkyne tvrdia, ze napriek znacnému úsiliu, ktoré vynalozila Komisia a spolocnost Chiquita s cielom nájst dôkazy o údajom porusení, ktoré je predmetom prejednávanej veci, listinné "dôkazy" o tajných kontaktoch medzi konkurentmi, o ktoré sa opierajú tvrdenia Komisie, pozostávajú len zo skromného súboru troch rukou písaných poznámok a jedného interného e-mailu, ktoré napísal pán P1, bývalý zamestnanec spolocnosti PFCI zosnulý viac ako rok pred zaciatkom vysetrovania zo strany Komisie. Zalobkyne sa tak odvolávajú na poznámky pána P1 týkajúce sa obeda z 28. júla 2004 a na dve strany jeho poznámok z augusta 2004, ako aj na interný e-mail, ktorý zaslal pán P1 pánovi P2 11. apríla 2005 o 9.57 hod. 191 Vzhladom na to, ze neexistujú nijaké dalsie priame listinné dôkazy ani odôvodnené a riadne podlozené priznania ziadatela o oslobodenie, tvrdenia Komisie sa zakladajú len na jej výklade vyssie uvedených rukou písaných poznámok a e-mailu. Komisia si vsak tieto dokumenty vylozila úplne nesprávnym spôsobom, vytrhla ich z kontextu a zovseobecnila ich nezrozumitelnú, nepresnú a kusú formuláciu, v dôsledku coho nevzala do úvahy mnohé dokumenty a výpovede, ktoré by mohli zalobkyne zbavit viny a ktoré Komisii predlozili spolocnosti Chiquita a PFCI. 192 Zalobkyne na základe toho tvrdia, ze rukou písané poznámky, ani e-mail nepredstavujú dostatocný dôkaz údajného sútazného správania a ze je mozné poskytnút alternatívny a úplne prijatelný výklad kazdého z týchto dokumentov. 193 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze výklad týchto dokumentov navrhovaný Komisiou je vo výslovnom rozpore s vyhláseniami spolocnosti Chiquita, najmä pána C1, ako aj s dokumentmi zalozenými do spisu. O poznámkach pána P1 a pracovnom obede z 28. júla 2004 - O vierohodnosti poznámok pána P1 194 Zalobkyne tvrdia, ze vierohodnost poznámok pána P1 je obmedzená z dôvodu samotnej ich povahy, ako aj z dôvodu osoby ich autora, ze v case obeda z 28. júla 2004 mali pán C1 a pán P1 viacero legitímnych dôvodov kontaktovat sa a ze poznámky napísané po predmetnom stretnutí nemôzu predstavovat jeho "súcasné" dôkazy. 195 V prvom rade zalobkyne pripomínajú, ze poznámky pána P1 boli nájdené v osobných poznámkových blokoch zaistených unho doma pocas vnútrostátneho danového vysetrovania, ze tieto poznámky neboli nikdy nikomu poskytnuté ani s nikým diskutované a ze na to ani neboli urcené. V rámci spolocnosti PFCI bolo vseobecne známe, ze pán P1 "mal vo zvyku po odchode z kancelárie dat si v bare zopár pohárikov, premýslat nad udalostami dna a dat na papier svoje nápady, myslienky, a osobné úvahy týkajúce sa jeho pracovného i súkromného zivota". Zalobkyne zdôraznujú, ze pán P1 zomrel v júli 2006 vo veku 32 rokov, a ze je teda potrebná mimoriadna opatrnost pri vyvodzovaní záverov z jeho osobných poznámok, ktoré sa dajú vykladat najrôznejsími spôsobmi, a to tým viac, ze sú velmi nezrozumitelné, nekonzistentné a kusé a je v nich mnoho pravopisných a gramatických chýb, ktoré dokazujú, ze materinským jazykom ich autora nebola anglictina. 196 Zalobkyne dalej poukazujú na to, ze pán P1 mal len 26 rokov, ked ho prijali do spolocnosti Pacific, a ze bol nový v odvetví banánov, ktorému vládnu skúsení podnikatelia, ktorí z neho mali pocit, ze je "stratený" a má "trocha strach". Bol "pracovitý, presný" a "dobre zorganizovaný" vo financných otázkach, no zároven aj "citlivý, puntickársky a domýslavý". V case, ked sa uskutocnil pracovný obed z 28. júla 2004, pán P1 pracoval v spolocnosti PFCI len sedem mesiacov a predtým bol prelozený z kancelárií spolocnosti LVP v Antverpách do Ríma; toto prelozenie neprebehlo hladko a pán P1 nemal dobré vztahy s omnoho skúsenejsími kolegami z obchodného tímu, takze bol v práci pomerne izolovaný. Bol "velmi ambiciózny", no napriek tomu sa usiloval získat si dôveru pána P2 [dôverné] v nádeji, ze získa v rámci spolocnosti PFCI alebo LVP významnejsie miesto, "o ktorom ho casto poculi fantazírovat". Tieto skutocnosti mohli podla názoru zalobkýn spôsobit, ze pán P1 vo svojom písomnom prejave velmi zvelicoval. 197 V bode 183 vyssie je uvedené, ze jediným relevantným kritériom na posúdenie volne predlozených dôkazov je ich vierohodnost, ktorá závisí od ich pôvodu, okolností ich vypracovania, ich adresáta a zmysluplnosti a spolahlivosti ich obsahu. Dalej bolo uvedené, ze treba pripisovat velký význam skutocnosti, ze urcitý dokument bol vypracovaný v bezprostrednej súvislosti s udalostami alebo priamym svedkom týchto udalostí. 198 Vzhladom na tieto zásady argumentácia zalobkýn nemôze vo vseobecnosti spochybnit vierohodnost poznámok pána P1. 199 Po prvé skutocnost, ze islo o osobné poznámkové bloky obsahujúce informácie týkajúce sa nielen pracovného zivota ich autora, ale aj jeho súkromného zivota, ani skutocnost, ze tieto bloky boli nájdené unho doma, nemôze spochybnit vierohodnost uvedených dokumentov. 200 Osobná povaha poznámok pána P1, ktoré neboli urcené na zverejnenie, nesvedcí proti ich vierohodnosti, ale, naopak, v jej prospech. Súd prvého stupna síce okrem iného zohladnil skutocnost, ze autor mohol mat osobný záujem na prikráslení skutocností s cielom predlozit svojim nadriadeným výsledok zodpovedajúci ich ocakávaniam, a na základe toho konstatoval, ze je potrebné znízit dôkaznú hodnotu urcitého dokumentu (pozri v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 132), no taký spôsob uvazovania nemozno pouzit v prejednávanej veci, v ktorej skutocnost, ze poznámky pána P1 neboli urcené na to, aby ich niekto cítal, predstavuje prvok podporujúci názor, ze pravdivým spôsobom odrázajú realitu vnímanú ich autorom. 201 Argumentácia zalobkýn, podla ktorej pán P1 usilujúci sa "získat respekt svojich nadriadených" mohol mat z dôvodu svojej osobnosti a svojho postavenia v rámci spolocnosti PFCI a vo svete obchodovania s banánmi sklon velmi zvelicovat vo svojom písomnom prejave, teda nemôze presvedcit Vseobecný súd. 202 Po druhé je síce pravda, ze zo strucnosti predmetných poznámok, ktoré sa skladajú z klúcových slov, ako aj zo skutocnosti, ze ich autor zomrel v júli 2006 (odôvodnenie 18 napadnutého rozhodnutia), t. j. krátko po inspekcii, ktorú Guardia di Finanza uskutocnil unho doma 30. mája 2006 a pocas ktorej boli nájdené predmetné dokumenty, a pred predlozením uvedených dokumentov Komisii v júli 2007, a teda nemohol vysvetlit ich obsah, vyplýva potreba urcitej opatrnosti pri výklade týchto poznámok, no tieto skutocnosti nemôzu vo vseobecnosti spochybnit ich vierohodnost. 203 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze predmetné dôkazy sa týkajú utajeného správania, ktoré zahrna tajne organizované stretnutia a minimálnu dokumentáciu. Kedze je tazké získat priame dôkazy takého správania, akými sú poznámky alebo zápisnice zo stretnutí, ktoré sa uskutocnili v case porusenia, ich dôkazná hodnota nemôze byt spochybnená len tým, ze sú písané rukou alebo kusé, ze obsahujú skratky a symboly, v dôsledku coho si môzu vyzadovat dodatocné spresnenia alebo ich je potrebné posúdit v kontexte dalsích informácií, ktoré má Komisia k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Solvay/Komisia, [53]T-186/06, Zb. II-2839, body 405 a 406). 204 V prejednávanej veci treba dalej poukázat na to, ze na rozdiel od tvrdení zalobkýn poznámky pána P1 nie sú nejasné, protirecivé alebo nekonzistentné. Skutocnost, ze materinským jazykom pána P1 nie je anglictina, okrem toho nemôze vo vseobecnosti spochybnit vierohodnost jeho poznámok. Súd prvého stupna síce zobral do úvahy, do akej miery autor zápisnice ovládal jazyk pouzívaný pocas konverzácií, ktoré boli predmetom uvedenej zápisnice, pri posudzovaní jej vierohodnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 132), no v prejednávanej veci poznámky pána P1 nielenze svedcia o tom, ze vedel dobre po anglicky, ale Komisia navyse bez protirecenia zalobkýn uviedla, ze pán P1 mal titul z Kalifornskej univerzity (Spojené státy), kde získal diplom z obchodu (odôvodnenie 169 napadnutého rozhodnutia), co pocas vypocutia potvrdil aj pán P2 zo spolocnosti Pacific. V kazdom prípade treba pripomenút, ze Vseobecný súd uz rozhodol, ze absencia dátumu alebo podpisu na dokumente alebo skutocnost, ze je zle citatelný, tomuto dokumentu neodoberá nijakú dôkaznú silu, najmä ak mozno s dostatocnou presnostou urcit jeho pôvod, priblizný dátum jeho vzniku a jeho obsah (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 11. júla 2014, Sasol a i./Komisia, T-541/08, bod 232 a tam citovanú judikatúru). 205 Po tretie ani mladý vek pána P1, ani jeho postavenie v rámci spolocnosti PFCI a vseobecnejsie v odvetví banánov nepredstavujú tvrdenia, ktoré by mohli spochybnit vierohodnost jeho poznámok. Vyhlásenia pána C1, ktoré zalobkyne v tomto smere citujú, nemôzu toto konstatovanie vyvrátit. Ako bez protirecenia zalobkýn uviedla Komisia, vyhlásenie pána C1, ktorý bol najmenej o pätnást rokov starsí nez pán P1 a ktorého prvý dojem z pána P1 bol taký, ze je to "trocha stratený mladý clovek", ktorý má "trocha strach", sa vztahuje na prvé stretnutie týchto dvoch muzov na zasadnutí profesijného zdruzenia Associazione Nazionale Importatori Prodotti Ortofrutticoli (Národné zdruzenie dovozcov ovocia a zeleniny, dalej len "ANIPO"), na ktorom sa zúcastnili skúsení podnikatelia, ktorých pán C1 oznacil za "bandu starých lisiakov". Komisia správne tvrdí, ze v takom kontexte nie je prekvapivé, ak mladý a menej skúsený clovek nie je pri svojej prvej úcasti vo svojej kozi. 206 Zalobkyne okrem toho skreslujú slová pána C1, ked tvrdia, ze "pripustil, ze [pána P1] nepovazuje za skutocne logického cloveka a ze si nevie predstavit, ze by s ním uzatváral obchodné transakcie". Také negatívne hodnotenie osoby pána P1, ktoré sa vôbec nenachádza v pasázi vypocutia, na ktorú zalobkyne odkazujú, v skutocnosti nemozno a contrario vyvodit z jediného pozitívneho hodnotenia osoby pána P2 uvedeného pánom C1. 207 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého "mnohé osoby potvrdili, ze okrem toho, ze bol [(pán P1)] pracovitý, presný vo financných otázkach a dobre zorganizovaný, bol zároven aj citlivý, puntickársky a domýslavý", treba poukázat na to, ze zalobkyne tu odkazujú na jediné vyhlásenie pána P2 pocas vypocutia, ktoré bolo uvedené v súlade so spôsobom obrany spolocnosti Pacific pripraveným jej právnymi poradcami, ktorý spocíval v spochybnení vierohodnosti osoby pána P1 zdôraznením skutocnosti, ze mal sklon zvelicovat vo svojich poznámkach vlastnú úlohu. Okrem toho aj keby bol pán P1 "domýslavý", v bodoch 199 az 201 vyssie uz bolo uvedené, ze v dôsledku toho, ze jeho poznámky boli osobné a neboli urcené na to, aby ich niekto cítal, je nepravdepodobný predpoklad, podla ktorého vo svojich poznámkach zvelicoval vlastný význam, aby si získal respekt nadriadených. Napokon samotnými zalobkynami zdôraznená skutocnost, ze pán P1 bol "presný vo financných otázkach", hovorí skôr v prospech spolahlivosti jeho poznámok. 208 Po stvrté ako správne zdôraznuje Komisia v tom istom duchu, údajná izolovanost pána P1 v práci a jeho údajné problémy vo vztahoch s kolegami ani jeho údajné pracovné ambície, ktoré sa, napokon, zdajú byt úplne normálne u zamestnanca v takom veku, nemôzu oslabit vierohodnost jeho poznámok. Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze zalobkyne chcú tieto tvrdenia podlozit odkazom na dokument s obmedzenou dôkaznou hodnotou, a to list, ktorý ich právny poradca pán A3 napísal na úcely ich odpovede na oznámenie o výhradách. 209 Napokon po piate treba konstatovat, ze z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyne nepredlozili konkrétny dôkaz, ktorý by mohol spochybnit vierohodnost poznámok pána P1, na druhej strane vsak treba poukázat na to, ze Komisia uvádza niekolko dôkazov v prospech vierohodnosti uvedených poznámok (odôvodnenia 115 az 119 napadnutého rozhodnutia), ktoré sa zalobkyniam nepodarilo vyvrátit. Komisia tak tvrdí, ze spolahlivost poznámok pána P1 a to, ze si písal poznámky usilovne a rozumne, je potvrdené skutocnostou, ze informácie, ktoré v nich uviedol, sú potvrdené z dalsích zdrojov. 210 Po prvé porovnanie poznámok týkajúcich sa jedného stretnutia zo 14. januára 2004, ktoré si urobil pán P1 na jednej strane a pán P2 na druhej strane, ukazuje, ze sa zhodujú vo viacerých bodoch (odôvodnenie 167 napadnutého rozhodnutia). 211 Po druhé poznámky pána P1 týkajúce sa Portugalska správne odkazujú na to, ze v case, ked sa uskutocnil obed z 28. júla 2004, mala spolocnost Chiquita v Portugalsku obchodného zástupcu, a na to, ze spolocnost Chiquita mala v pláne zmenit túto struktúru, co potvrdzujú viaceré odpovede spolocnosti Chiquita, ako aj schéma organizacnej struktúry a dokument o strategických prioritách tejto spolocnosti na rok 2005; okrem toho portugalský trh je v poznámkach pána P1 opísaný ako "menej stabilný" trh s "najnizsími" cenami v porovnaní s dvoma dalsími dotknutými trhmi, t. j. Gréckom a Talianskom, na ktorom banány spolocnosti Chiquita nemajú postavenie "prvej triedy", pricom tieto informácie potvrdzuje aj odpoved a cenová tabulka predlozené spolocnostou Chiquita a odpoved na ziadosti o informácie poskytnutá spolocnostou Pacific. Toto pretínanie sa poznámok pána P1 a dalsích listín v spise mozno konstatovat bez toho, aby bolo dotknuté dalsie preskúmanie argumentácie zalobkýn spocívajúce v spochybnovaní vierohodnosti vyhlásení spolocnosti Chiquita. 212 Po tretie v poznámkach pána P1 týkajúcich sa Grécka je správne opísaná hierarchická struktúra spolocnosti Chiquita na tomto trhu (pozri odôvodnenie 10 napadnutého rozhodnutia) a spomínajú sa v nich diskusie o spolupráci v oblasti odosielania medzi spolocnostami Chiquita a Pacific, pokial ide o prístavy Salerno (Taliansko) a Aigion (Grécko). Spolocnost Pacific vsak pripústa, ze spolocnosti Pacific a Chiquita diskutovali o spolupráci pri odosielaní do týchto prístavov. Interný e-mail z 23. februára 2005 predlozený spolocnostou Chiquita svedcí aj o diskusiách v oblasti spolocného nakladania, ktoré podla vyhlásení spolocnosti Chiquita prebiehali do júna 2006. Pokial ide o interný e-mail z 23. februára 2005, treba poukázat na to, ze napriek tomu, ze úcastníci konania ho vykladajú rozdielne, a bez ohladu na to, aký druh dohody a ktorý trh boli predmetom diskusií v tejto súvislosti, z uvedeného e-mailu jasne vyplýva, ze sa týkal (moznej) spolupráce v oblasti spolocného nakladania medzi spolocnostami Chiquita a Pacific, co svedcí o tom, ze obaja konkurenti diskutovali o tejto téme, a z predmetného e-mailu sa tak stáva dôkaz, ktorý môze potvrdit vierohodnost poznámok pána P1. 213 Pán P1 okrem toho odkazuje na to, ze spolocnost Chiquita (mozno) znízi zásobovanie Grécka banánmi znacky Consul, a z jednej tabulky spolocnosti Chiquita vyplýva, ze uvedená spolocnost skutocne znízila predaj banánov tejto znacky od 18. týzdna roku 2005. 214 Po stvrté pokial ide o poznámky pána P1 týkajúce sa strategických rozhovorov medzi spolocnostami Pacific a Chiquita v súvislosti s talianskym trhom (v ktorých je najmä spomenuté "znízenie Consul: 15 000/týzden", zameranie sa na zvýsenia objemu Chiquita, ako aj to, ze "Bonita dostane priestor" a "Bonita tlací na ceny"), z cenových tabuliek spolocnosti Chiquita vyplýva, ze táto spolocnost skutocne zacala zvysovat objemy predaja banánov svojej lepsej znacky Chiquita od druhého polroka 2004 a chystala sa výrazne znízit predaj banánov svojej horsej znacky Consul v Taliansku v priebehu roku 2005. 215 Poznámky pána P1 o stratégii spolocnosti Chiquita v Taliansku navyse potvrdzuje aj interná správa spolocnosti Chiquita, ktorú vypracoval pán C2 pre pána C1 po ukoncení systému licencií, ku ktorému doslo na konci roku 2005 (pozri odôvodnenie 35 a poznámku pod ciarou 60 napadnutého rozhodnutia), a ktorá obsahuje analýzu talianskeho trhu na zaciatku obdobia nasledujúceho po uvedenom systéme, v ktorej je uvedené toto: "Na zaciatku nového systému by bolo vhodné ocakávat 'tesný` trh znaciek Chiquita a Bonita. Je to jeden z dôvodov, pre ktoré spolocnost Chiquita upustila od vývozu znacky Consul. Zial, hoci boli konstatované opatrenia znacky Chiquita v segmente najvyssej triedy, k vedeniu trhu znackou Bonita v segmente 'najnizsej triedy` vôbec nedoslo." 216 Je mozné uznat, ze tento dokument potvrdzuje pravdivost jednej z informácií uvedených v poznámkach pána P1, a to úmyslu spolocnosti Chiquita znízit predaj znacky Consul v prospech znacky Chiquita, pricom nie je potrebné vyjadrit sa k otázke - ktorá je pre úcastníkov konania sporná (odôvodnenia 118 a 119 napadnutého rozhodnutia)- ci je tento dokument dôkazom protisútazného správania spolocností Chiquita a Pacific. Z odôvodnení 118 az 120 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia sa na predmetný dokument odvoláva len ako na dôkaz potvrdzujúci vierohodnost poznámok pána P1, a nie ako na dôkaz potvrdzujúci uzatvorenie dohody pocas obeda z 28. júla 2004 alebo vykonávanie takej dohody (pozri v tomto smere aj body 257 az 260 nizsie). 217 Okrem toho na rozdiel od tvrdenia zalobkýn skutocnost, ze táto správa bola vypracovaná po dátume poznámok pána P1, neuberá nic z jej dôkaznej hodnoty. Z judikatúry citovanej v bode 178 vyssie totiz vyplýva, ze Komisia môze zobrat do úvahy skutocnosti preukázané mimo obdobia porusenia, pokial sú tieto skutocnosti súcastou súboru dôkazov predlozených Komisiou s cielom preukázat uvedené porusenie, a správa odkazuje aj na minulost, teda na obdobie systému licencií. 218 Zalobkyne v replike nevyvracajú vyssie uvedené informácie a tvrdia len to, ze "iba vdaka tomu, ze poznámky [pána P1] obsahujú urcité riadky odkazujúce na témy, ktoré boli naozaj predmetom diskusií, alebo ze istý pocet vecných tvrdení týkajúcich sa odvetvia banánov sa dá overit pomocou verejne dostupných informácií, nemozno povazovat vsetky poznámky za vierohodný dôkaz". Za týchto okolností treba konstatovat, ze zalobkyne nevyvrátili dôkazy navrhnuté Komisiou a uvedené v bodoch 210 az 217 vyssie. 219 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze v case, ked sa uskutocnil pracovný obed z 28. júla 2004, mali páni C1 a P1 viacero legitímnych dôvodov na to, aby sa kontaktovali, najmä v súvislosti s budúcnostou zdruzenia ANIPO a s moznostou dojednaní v oblasti vyuzívania spolocných zdrojov a skupinového odosielania, co potvrdzujú vyhlásenia pána C1. Kedze spolocnosti Chiquita chýbali licencie a hladala dalsie zdroje zásobovania prostredníctvom viacerých svojich konkurentov, prijala také dojednania s inými konkurentmi a obrátila sa na pána P2 zo spolocnosti PFCI s cielom prijat také dojednanie so spolocnostou PFCI. Kedze pán P2 nevyhovel uvedenému návrhu, ktorý povazoval za nevýhodný z obchodného hladiska, zalobkyne tvrdia, ze by nebolo prekvapivé, keby sa o to pán C1 pokúsil znova, tentoraz návrhom podobného dojednania priamo novácikovi bez skúseností pánovi P1. 220 Túto argumentáciu treba zamietnut a nie je potrebné skúmat, ci mali páni C1 a P1 legitímne dôvody stretnút sa. Stací totiz poukázat na to, ze také legitímne dôvody by síce mohli poskytnút alternatívne vysvetlenie príciny ich stretnutia, no nic by napokon nezmenili na tajnej povahe ich kontaktov - pokial by sa dokázala. Ako Komisia uviedla v odôvodnení 147 napadnutého rozhodnutia, tvrdenie, podla ktorého doslo medzi konkurentmi k údajne legitímnym kontaktom, v nijakom prípade nevylucuje, ze mali aj tajné kontakty. Súdny dvor uz poukázal na to, ze dohodu mozno povazovat za obmedzujúcu aj vtedy, ak jej jediným cielom nebolo obmedzit hospodársku sútaz, ale sledovala aj iné, legitímne ciele (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [54]C-551/03 P, Zb. I-3173, bod 64 a tam citovanú judikatúru). Ako Komisia správne tvrdí, ak chcú zalobkyne spochybnit zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, nestací preukázat, ze kontakty sledovali aj legitímny ciel, ale musia preukázat, ze sledovali len legitímny ciel. 221 V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze poznámky pána P1 nemôzu predstavovat vierohodný prepis konverzácie pocas obeda z 28. júla 2004, ktorý napokon trval len 40 az 45 minút a uskutocnil sa pri hlucnom hotelovom bazéne, lebo ako potvrdil pán C1, pán P1 si nerobil pocas tohto obeda nijaké poznámky, ktoré by sa dali povazovat za jeho "súcasný" dôkaz. Tieto poznámky boli pravdepodobne napísané nejaký cas po stretnutí, a teda predstavujú osobné úvahy o diskutovaných témach a odrázajú nápady pána P1 týkajúce sa spôsobu fungovania vyuzívania spolocných zdrojov a skupinového odosielania so spolocnostou Chiquita, ako uviedol aj pán C1. 222 Ako uz bolo uvedené v bodoch 183 a 197 vyssie, pri posudzovaní dôkaznej hodnoty urcitého dokumentu je potrebné a pripísat velký význam skutocnosti, ze bol vypracovaný v bezprostrednej súvislosti s udalostami alebo priamym svedkom týchto udalostí. V prejednávanej veci je nesporné, ze pán P1 sa zúcastnil obeda z 28. júla 2004, a teda ho mozno povazovat za jeho priameho svedka. Okrem toho vzhladom na nízky pocet úcastníkov tohto obeda - ktorými boli páni P1, C1 a C2 -, ako aj vzhladom na to, ze pán P1 bol jediným zástupcom spolocnosti Pacific, bol nielen nemým svedkom, ale aj aktívnym úcastníkom konverzácií, co dáva jeho svedectvu vysokú dôkaznú hodnotu. Zo skutocnosti, ze teda islo o priamu konverzáciu medzi troma protagonistami, vyplýva nepravdepodobnost predpokladu naznacovaného zalobkynami, podla ktorého môze byt dôkazná hodnota svedectva pána P1 znízená tým, ze obed sa uskutocnil v hlucnom prostredí, v dôsledku coho mohol pán P1 tazsie rozumiet konverzácii. 223 V dôsledku toho mozno poznámky pána P1 povazovat za súcasné dôkazy obeda z 28. júla 2004 napriek tomu, ze neboli napísané pocas obeda, ale krátko po nom. Stací totiz konstatovat, ako správne uviedla Komisia v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia, ze nie je v rozpore s povahou súcasného dokumentu, ak zachytáva vyhlásenia uskutocnené krátko pred skutkovými okolnostami, a v poznámkach pána P1 nic nenaznacuje, ze aj keby boli napísané po uskutocnení udalosti, nezodpovedajú obsahu diskusií, ku ktorým doslo pocas tejto udalosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, bod 39). Skutocnost, ze poznámky sledujú chronologické a riadne poradie udalostí a dátumov, napokon svedcí v prospech názoru, podla ktorého boli napísané pocas jednotlivých udalostí alebo nanajvýs krátko po nich. Okrem toho treba pripomenút, ze v bode 210 vyssie je uvedené, ze prinajmensom v prípade jednej udalosti, a to stretnutia zo 14. januára 2004, spis obsahuje na jednej strane poznámky pána P1 a na druhej strane poznámky pána P2, ktoré sa zhodujú vo viacerých bodoch (odôvodnenie 167 napadnutého rozhodnutia). 224 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn smerujúce k vseobecnému spochybneniu vierohodnosti poznámok pána P1 treba zamietnut. - O výklade poznámok o pracovnom obede z 28. júla 2004 navrhovanom zalobkynami 225 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa usiluje preukázat uzatvorenie protisútaznej dohody medzi spolocnostami Chiquita a PFCI na základe vlastného výkladu niekolkých riadkov rukou písaných poznámok pána P1 (odôvodnenie 105 napadnutého rozhodnutia), ktoré prezentuje ako "súcasné listinné dôkazy" pracovného obeda pánov C1 a C2 zo spolocnosti Chiquita a pána P1 zo spolocnosti PFCI z 28. júla 2004 v restaurácii Shangri la Corsetti v Ríme, ktorý bol "východiskom tajného dojednania medzi spolocnostami Chiquita a Pacific", hoci dôkazná hodnota týchto poznámok je nielen mimoriadne obmedzená, ale Komisia si ich navyse vylozila úplne nesprávne vzhladom na kontext a na okolnosti, za akých ich pán P1 napísal. 226 V napadnutom rozhodnutí Komisia vysvetluje, ze obed pánov C1 a C2 zo spolocnosti Chiquita a pána P1 zo spolocnosti PFCI z 28. júla 2004 v restaurácii Shangri la Corsetti v Ríme bol východiskom tajnej dohody medzi spolocnostami Chiquita a Pacific a ze po tomto stretnutí si páni C1 a P1 zacali pravidelne telefonovat. Komisia sa domnieva, ze súcasné listinné dôkazy spojené s týmto stretnutím - konkrétne poznámky pána P1 (odôvodnenie 105 napadnutého rozhodnutia) - ukazujú, ako spolocnosti Chiquita a Pacific vyuzili toto stretnutie na vytvorenie systému koordinácie cien, ktorý sa neskôr dalej rozvíjal (odôvodnenia 102 az 104 napadnutého rozhodnutia). 227 Komisia tvrdí, ze z týchto poznámok vyplýva, ze spolocnost Chiquita a spolocnost Pacific - oznacovaná ako "Bonita" - diskutovali o svojich aktivitách v Portugalsku, Grécku a Taliansku a pripravili trojfázový "akcný plán" vzájomnej pokracujúcej spolupráce. Podla tohto plánu sa malo v prvej fáze nasledujúci týzden uskutocnit stretnutie oboch strán, pocas ktorého sa mali dohodnút na cenách v Portugalsku a rozhodnút, ci treba "zostat" na tej istej úrovni, "zvýsit" alebo "znízit". Tento bod je v súlade s vyhlásením spolocnosti Chiquita, podla ktorého páni C1 a P1 po stretnutí z 28. júla 2004 z casu na cas diskutovali o konkrétnejsích cenových trendoch na nasledujúci týzden, pricom pouzívali výrazy, ktoré obom stranám umoznovali chápat, ci sa majú ceny zvýsit, znízit alebo zostat na rovnakej úrovni. V druhej fáze akcný plán ukazoval, ze obe strany pripisujú urcitú prioritu svojej stratégii týkajúcej sa Talianska (pouzitím výrazu "pozerat sa v prvom rade na Taliansko"), a napokon v tretej fáze bola zdôraznená ich spolocná stratégia pre Grécko (pouzitím výrazu "potom Grécko") (odôvodnenie 106 napadnutého rozhodnutia). 228 Zalobkyne, naopak, tvrdia, ze tieto poznámky pána P1 týkajúce sa obeda z 28. júla 2004 sú jeho vlastnými úvahami na tému, ktorá bola predmetom konverzácie pocas tohto obeda a ktorú potvrdil pán C1, t. j. "moznost spolocnosti Chiquita zaobstarat si banány u skupiny Noboa v Ekvádore". Poznámky teda treba vykladat ako osobné úvahy pána P1 týkajúce sa spôsobu praktického fungovania dojednania o vyuzívaní spolocných zdrojov. 229 Treba pripomenút, ze z úvah uvedených v bodoch 194 az 224 vyssie vyplýva, ze tvrdenia, ktorými zalobkyne vo vseobecnosti spochybnujú vierohodnost poznámok pána P1, nemozno prijat a ze uvedeným poznámkam treba, naopak, pripísat vysokú dôkaznú hodnotu vzhladom na to, ze ich napísal priamy svedok udalostí a ich vierohodnost je potvrdená dalsími dôkazmi. Za týchto okolností nemozno prijat predpoklad zalobkýn, podla ktorého tieto poznámky treba vykladat ako odraz osobných myslienok pána P1, a nie ako konverzáciu, ktorá sa naozaj uskutocnila pocas obeda z 28. júla 2004. 230 Po prvé treba poukázat na to, ze tvrdenie pána C1 citované zalobkynami, podla ktorého bola predmetom konverzácie pocas obeda "moznost spolocnosti Chiquita zaobstarat si banány u skupiny Noboa v Ekvádore", nevyvracia výklad Komisie vzhladom na to, ze Komisia nepopiera, ze pocas predmetného obeda sa diskutovalo aj o moznostiach spolocného zásobovania (odôvodnenie 151 napadnutého rozhodnutia). Z citácie uvedenej zalobkynami vsak nevyplýva, ze to bola jediná téma, o ktorej sa na stretnutí diskutovalo, a v bode 220 vyssie uz bolo uvedené, ze ak chcú zalobkyne spochybnit zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, nestací preukázat, ze kontakty sledovali aj legitímny ciel, ale musia preukázat, ze sledovali len legitímny ciel. 231 Tento výklad rovnako ako výklad spocívajúci v tvrdení, ze poznámky sú len odrazom osobných myslienok pána P1, vsak treba zamietnut vzhladom na to, ze poznámky sú jasné, pokial ide o úmysel spolocností Pacific a Chiquita koordinovat ceny. 232 Komisia tak správne uvádza, ze výklad, podla ktorého sú poznámky týkajúce sa obeda z 28. júla 2004 osobnými úvahami pána P1 o moznosti spolocnosti Chiquita zásobovat sa banánmi u skupiny Noboa v Ekvádore, nie je v súlade s tým, ze z týchto poznámok jasne vyplýva, ze spolocnosti Chiquita a Pacific diskutovali o svojich aktivitách v Portugalsku, Grécku a Taliansku, naplánovali "kazdotýzdennú spoluprácu na udrzanie cien" a vytvorili trojfázový "akcný plán", podla ktorého "[pán P1]" a "[pán C1]""budú hovorit o Portugalsku [nasledujúci] týzden", aby prijali "rozhodnutie o cene", t. j. ci treba zostat na rovnakej úrovni, "zvýsit" alebo "znízit". Toto ponatie je v súlade s vyhlásením spolocnosti Chiquita z 22. mája 2008, podla ktorého páni C1 a P1 po stretnutí z 28. júla 2004 z casu na cas diskutovali o konkrétnejsích cenových trendoch na nasledujúci týzden, pricom pouzívali výrazy, ktoré obom stranám umoznovali chápat, ci sa majú ceny zvýsit, znízit alebo zostat na rovnakej úrovni (odôvodnenie 100 napadnutého rozhodnutia), co mozno konstatovat s výhradou neskorsieho preskúmania argumentácie zalobkýn z hladiska vyhlásení spolocnosti Chiquita (pozri bod 336 a nasl. nizsie). 233 Po druhé výklad navrhovaný zalobkynami, podla ktorého poznámky ukazujú, ze pán C1 predstavil pánovi P1 strucný celkový pohlad na portugalský trh, aby tohto novácika informoval o obchodnej struktúre, ktorej súcastou bude spolocnost PFCI, pokial bude dodávat banány spolocnosti Chiquita, nemozno prijat, lebo neberie do úvahy skutocnost, ze po zmienke, ze portugalský trh je "najmenej stabilný z 3 trhov T2", nasleduje výraz "kazdotýzdenná spolupráca na udrzanie cien", ktorý, ako uvádza Komisia, nemozno vysvetlit úmyslom informovat novácika o struktúre predaja spolocnosti Chiquita v Portugalsku. 234 Zalobkyne vsak tvrdia, ze výklad, podla ktorého výraz "kazdotýzdenná spolupráca na udrzanie cien" svedcí o tom, ze spolocnosti Chiquita a Pacific sa dohodli na spolupráci v oblasti cien, je spochybnený vysvetleniami spolocnosti Chiquita a cenou, ktorú chcela spolocnost PFCI dosiahnut v Portugalsku. Vierohodnejsí výklad v dôsledku toho spocíva v tom, ze pán C1 vysvetlil pánovi P1, ze práca s obchodným zástupcom znamená, ze spolocnost Chiquita s týmto obchodným zástupcom spolupracuje na kazdotýzdennom základe s cielom rozhodnút, aká cena sa stanoví pre portugalský trh. Okrem toho mohol mat pán P1 na mysli aj to, ze dojednanie o skupinovom odosielaní so spolocnostou Chiquita by pre spolocnost PFCI znamenalo moznost udrzat si ceny, pokial by v Portugalsku vyuzila kazdotýzdennú sluzbu. 235 Tento výklad v prvom rade nie je presvedcivý, lebo vzhladom na fázu akcného plánu vyjadrenú pouzitím výrazu "hovorit o Portugalsku budúci týzden: rozhodnutie o cene: status quo, zvýsit, znízit. [Pán P1]/[pán C1]" sa zdá, ze slovné spojenie "kazdotýzdenná spolupráca na udrzanie cien" týkajúce sa Portugalska odkazuje na dvojstrannú spoluprácu medzi pánmi C1 a P1. 236 Vyhlásenia spolocnosti Chiquita a pána C1, na ktoré odkazujú zalobkyne a ktoré potvrdzujú, ze pocas obeda sa diskutovalo o vyuzívaní spolocných zdrojov a o spolocnom odosielaní, dalej nie sú v rozpore so závermi, ktoré Komisia vyvodila z poznámok pána P1 (pozri v tomto smere uz bod 230 vyssie). 237 Zalobkyne napokon tvrdia, ze výraz "kazdotýzdenná spolupráca na udrzanie cien" nemozno vykladat v tom zmysle, ze odkazuje na spoluprácu medzi konkurentmi. V opacnom prípade by páni P1 a C1 museli byt vzhladom na "akcný plán" pre Portugalsko vyjadrený pouzitím výrazu "hovorit o Portugalsku budúci týzden: rozhodnutie o cene: status quo, zvýsit, znízit" v kazdotýzdennom kontakte na "udrzanie cien" od 32. týzdna, co Komisia nepreukázala. Dôkazy vlozené do spisu, a to poznámky pána P1 z 2. augusta 2004 a týzdenná správa o cenách za 32. týzden roku 2004, okrem toho výslovne preukazujú, ze spolocnost PFCI ocakávala, ze bude musiet znízit svoje ceny v Portugalsku pocas 32. týzdna. Komisia navyse ignoruje skutocnost, ze slovo "zvýsit" je v poznámkach pána P1 preskrtnuté, lebo sa jej to hodí. 238 Túto argumentáciu treba zamietnut. 239 Na jednej strane slovné spojenie "kazdotýzdenná spolupráca na udrzanie cien" nemozno vykladat v tom zmysle, ze znamená, ze ceny musia v nasledujúcom týzdni nevyhnutne zostat na rovnakej úrovni, ale odkazuje na spoluprácu zameranú na vseobecné udrzanie urcitej cenovej stability prostredníctvom kazdotýzdenných diskusií, pocas ktorých sa malo rozhodovat o tom, ci má cena v príslusnom týzdni zostat na rovnakej úrovni, zvýsit sa alebo znízit (prostredníctvom výrazu "akcný plán: hovorit o Portugalsku budúci týzden: rozhodnutie o cene: status quo, zvýsit, znízit"). Skutocnost, ze spolocnost Pacific mala v úmysle znízit svoje ceny v Portugalsku v týzdni nasledujúcom po obede z 28. júla 2004, v dôsledku toho nepreukazuje, ze úcastníci konania sa pocas tohto obeda nedohodli na spolupráci v oblasti cien. Rovnako skutocnost, ze slovo "zvýsit" bolo v poznámkach pána P1 preskrtnuté, nemôze spochybnit výklad Komisie a dokonca treba poukázat na to, ze to, ze pán P1 preskrtol toto slovo vo svojich poznámkach týkajúcich sa "akcného plánu" pre Portugalsko na nasledujúci týzden, je v súlade so skutocnostou uvádzanou zalobkynami, ze spolocnost Pacific mala naozaj v úmysle znízit pocas predmetného týzdna svoje ceny pre Portugalsko. 240 Na druhej strane bez ohladu na to, ci mala Komisia povinnost preukázat uskutocnovanie spolupráce, o ktorej sa hovorí v poznámkach týkajúcich sa obeda z 28. júla 2004, a bez ohladu na preskúmanie dôkazov o neskorsích kontaktoch medzi stranami stací konstatovat, ze to, ze Komisia nepredlozila dôkaz, ktorý by konkrétne preukazoval, ze páni P1 a C1 boli v kontakte od týzdna nasledujúceho po obede z 28. júla 2004, nepredstavuje dôkaz skutocnosti, ze títo dvaja muzi pocas predmetného obeda nezosúladovali svoje postupy. 241 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze z poznámok týkajúcich sa Grécka vyplýva, ze pán C1 poskytol pánovi P1 strucný prehlad o cinnosti spolocnosti Chiquita v Grécku, aby ho presvedcil o výhodách dojednania o vyuzívaní spolocných zdrojov. Výraz "pomôze podporit kombináciu Chiquita/Bonita" tak mozno chápat v tom zmysle, ze pán C1 oboznámil pána P1 s myslienkou poskytovania ovocia a licencií konkurencnej spolocnosti v rámci dojednania o vyuzívaní spolocných zdrojov. Kedze spolocnosti Chiquita chýbali licencie, rozhodla sa znízit predaj banánov svojej znacky Consul v prospech banánov svojej znacky Chiquita, za ktoré mohla získat vyssiu cenu, co vysvetluje toto slovné spojenie: "znízit aj Consul. Myslienka Chiquita: vsetko Chiquita, len znacka prvej triedy". V tomto kontexte výraz "pomôze podporit kombináciu Chiquita/Bonita" odkazuje na znízenie konkurencie znacky Bonita spolocnosti Pacific v dôsledku jednostranného rozhodnutia spolocnosti Chiquita o zvýsení objemu jej lepsej znacky Chiquita a znízení objemu jej horsej znacky Consul. Okrem toho mozno tento výraz chápat aj v tom zmysle, ze zodpovedá pokynom pána C1 týkajúcim sa podmienok kvality banánov získaných od spolocnosti PFCI. 242 Slovné spojenia "cena Chiquita v Grécku = v Taliansku" a "myslia si, ze by to malo byt = pre znacku Bonita v Taliansku a Grécku", nemajú zmysel, lebo ani ceny spolocnosti Chiquita, ani ceny spolocnosti PFCI neboli rovnaké v Taliansku a Grécku. Príslusné riadky teda treba analyzovat z hladiska diskusií o vyuzívaní spolocných zdrojov, takze znamenajú, ze pán C1 sa pokúsil presvedcit pána P1 o uzavretí dojednania o vyuzívaní spolocných zdrojov tým, ze mu vysvetlil, ze keby spolocnost PFCI dovázala pod svojimi licenciami banány znacky Chiquita, ktoré by sa následne predali za vysokú cenu, spolocnost Chiquita by cast tejto ceny poukázala spolocnosti Pacific, aby jej nahradila zisk uslý v dôsledku poklesu objemu dovozu banánov jej znacky Bonita. Tieto výrazy teda nepreukazujú, ze dve konkurencné spolocnosti diskutovali o svojich cenových stratégiách, a tým menej o skutocnej trhovej cene. 243 V dôsledku toho v poznámkach nic nenaznacuje, ze spolocnosti Chiquita a PFCI uzavreli protisútaznú dohodu, pokial ide o cenové stratégie v Grécku, a Komisia nepreukázala ani uplatnovanie takej dohody. V tomto smere skutkové okolnosti jednoznacne preukazujú, ze rozdiely medzi cenami spolocnosti PFCI v Grécku a v Taliansku sa nijako neznízili, k comu by v prípade uzatvorenia a vykonávania tvrdenej dohody doslo. 244 Komisia tvrdí, ze pokial ide o stanovovanie cien v Grécku, poznámky pána P1 ukazujú, ze spolocnost Chiquita uviedla ciel dostat svoje ceny v Grécku na úroven svojich cien v Taliansku, ktorá bola vyssia (ako vyplýva z pouzitia výrazu "cena Chiquita v Grécku = v Taliansku"), a vysvetlila, ze podla jej názoru by sa mal rovnaký prístup uplatnit v prípade banánov znacky Bonita spolocnosti Pacific v Grécku a v Taliansku (ako vyplýva z pouzitia slovného spojenia "[Chiquita] si myslí, ze by to malo byt = pre znacku Bonita v Taliansku a Grécku"). Komisia sa okrem toho domnieva, ze otázka prepojenia cien spolocností Chiquita a Pacific v Grécku a Taliansku predstavuje velmi citlivú problematiku týkajúcu sa stratégie oboch konkurentov v oblasti stanovovania cien (odôvodnenia 109 a 110 napadnutého rozhodnutia). 245 Komisia dalej spresnuje, ze v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, ze znízenie predaja znacky Consul alebo "podporit kombináciu Chiquita/Pacific" bolo súcastou dohody o stanovovaní cien. Nie je teda potrebné preskúmat argumentáciu, ktorou sa zalobkyne usilujú preukázat, ze rozhodnutie znízit predaj znacky Consul v prospech znacky Chiquita bolo jednostranným rozhodnutím spolocnosti Chiquita. 246 Bez ohladu na to, ci poznámky týkajúce sa Grécka svedcia o dohode alebo o zosúladenom postupe a ci mala Komisia nevyhnutne rozlisovat medzi týmito dvoma podobami protizákonného správania (pozri v tomto smere bod 437 a nasl. nizsie), treba konstatovat, ze tieto poznámky neobsahujú náznaky podporujúce výklad uvedený zalobkynami, podla ktorého sú odrazom diskusií o rozdelení vyssej ceny získanej za banány znacky Chiquita dovezené vdaka licenciám spolocnosti Pacific. Z týchto poznámok, naopak, vyplýva, ze páni C1 a P1 diskutovali o zámeroch a stratégiách v oblasti stanovovania cien a ze pán C1 oboznámil pána P1 so svojím stanoviskom, podla ktorého sa mala spolocnost Pacific usilovat dostat úroven svojich cien v Grécku na úroven Talianska (ako vyplýva z pouzitia výrazu "myslia si, ze by to malo byt = pre znacku Bonita v Taliansku a Grécku"). To, ci potom skutocné ceny presne zodpovedali uvedeným zámerom, je v tomto smere nepodstatné a skutocnost, ze ceny neboli v súlade s plánmi, v kazdom prípade nemôze vyvrátit záver, podla ktorého poznámky svedcia o diskusiách spolocností Chiquita a Pacific o cenových zámeroch v Grécku. 247 Po stvrté zalobkyne v prvom rade tvrdia, ze výraz "vytlacit Dole a Del Monte von" v poznámkach týkajúcich sa Talianska nemôze odrázat diskusiu medzi pánmi C1 a P1, kedze vzhladom na to, ze kumulovaný trhový podiel spolocností Dole a Del Monte v Taliansku dosahoval priblizne 40 %, je úplne zjavné, ze nie je vierohodné, aby spolocnosti Chiquita a PFCI, ktorých podiel na talianskom trhu bol len okolo 10 %, diskutovali o takej stratégii, a tým menej sa na nej mohli dohodnút, co napokon potvrdil pán C1, ktorý na pojednávaní z 18. júna 2010 na margo poznámok pána P1, v ktorých je vyjadrená myslienka "vytlacit Dole a Del Monte von", vyhlásil, ze "je to len týpek, ktorý nevie, o com hovorí", a ze "je to úplne nerozumné". 248 Zalobkyne dalej pokracujú tvrdením, ze výrazy pouzité v nasledujúcich riadkoch týkajúcich sa poklesu objemu banánov znacky Consul a nárastu objemu znacky Chiquita treba opät chápat ako vysvetlenia poskytnuté pánom C1 v súvislosti s jednostranným zámerom spolocnosti Chiquita sústredit sa z dôvodu nedostatku licencií na ziskovejsí predaj banánov znacky Chiquita, z ktorých pán P1 vyvodil záver, ze táto stratégia spolocnosti Chiquita dá priestor znacke Bonita. Rovnako výrazy "regulovat ponuku (Ekvádor)" a "Bonita tlací na ceny" sú odrazom myslienky pána P1, podla ktorej ak spolocnost Pacific zaobstará v Ekvádore banány aj pre spolocnost Chiquita, umozní jej to stlacit ceny ponuky v tejto krajine smerom nadol. Spolocnost Chiquita vsak v Taliansku znízila objem banánov znacky Consul az takmer rok po obede z 28. júla 2004, takze toto znízenie v nijakom prípade nemôze súvisiet s témou, o ktorej sa diskutovalo pocas uvedeného obeda, ani nemôze íst o úcinok protisútazného postupu a v kazdom prípade platí, ze osobné závery vyvodené pánom P1 z vysvetlení pána C1 v nijakom prípade neznamenajú ani nepreukazujú, ze doslo k uzatvoreniu protisútaznej dohody zameranej na rozdelenie trhov alebo na koordináciu cien. 249 Zalobkyne napokon tvrdia, ze informácie uvedené vo výrazoch "lokálna dohoda (Taliansko/Portugalsko/Grécko)" a "prílis velké (sídlo). Nemozné" treba tiez vykladat v rámci vyuzívania spolocných zdrojov v tom zmysle, ze pán P1 sa domnieval, ze by bolo prílis zlozité uzatvorit dohodu o vyuzívaní spolocných zdrojov, pokial by boli zapojené sídla spolocností Chiquita a PFCI, o com svedcí skutocnost, ze predchádzajúce diskusie medzi sídlami spolocností Chiquita a LVP sa skoncili neúspechom, takze by bolo lepsie uzatvorit dohodu na lokálnej úrovni. 250 V prvom rade treba poukázat na to, ze z odôvodnenia 112 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia netvrdí, ze úcastníci konania uzatvorili dohodu s cielom "vytlacit Dole a Del Monte von z [talianskeho] trhu", ani ze taký úmysel bol zalozený na "dohode uzatvorenej s cielom ohrozit postavenie dvoch silných konkurentov na trhu znízením objemu banánov znacky ,Consul`, ich nahradením banánmi znacky 'Bonita` a zvýsením cien". Nie je teda potrebné preskúmat otázku, ci poznámky preukazujú tento bod, ani sa vyjadrovat k prijatelnosti mozných vysvetlení predmetných riadkov uvádzaných v písomných vyjadreniach Komisie, ktoré sú podla názoru zalobkýn "zalozené na cistých spekuláciách". 251 V rozsahu, v akom mozno argumentáciu zalobkýn chápat v tom zmysle, ze opätovne súvisí s úsilím oslabit vierohodnost poznámok pána P1 odkazom na tvrdenie pána C1 uvedené pocas vypocutia z 18. júna 2010, podla ktorého je myslienka "vytlacit Dole a Del Monte von""úplne nerozumn[á]" a svedcí o tom, ze jej autor "[je] len typ, ktorý nevie, o com hovorí", stací poukázat na jednej strane na to, ze argumentácia zalozená na údajnej nevierohodnosti poznámok pána P1 uz bola zamietnutá v bode 194 a nasl. vyssie, a na druhej strane na to, ze s výhradou neskorsieho preskúmania argumentácie zalobkýn týkajúcej sa vyhlásení pána C1 ako celku (pozri bod 336 a nasl. nizsie) samotné vyhlásenie pána C1, podla ktorého je myslienka "vytlacit Dole a Del Monte von z trhu" nerozumná a ktoré je napokon nejednoznacné, ked sa vykladá vzhladom na svoj kontext a ako celok, nemôze preukázat, ze úcastníci konania sa nezaoberali touto témou, ani to, ze poznámky ako celok nie sú odrazom diskusie pocas obeda z 28. júla 2004. 252 Nezhody úcastníkov konania, pokial ide o výklad slovných spojení "znízenie znacky Consul 15 000/týzden... Sústredit sa na zvýsenie objemu znacky Chiquita... Dat priestor znacke Bonita... Reguluje ponuku (Ekvádor)", sa dalej týkajú otázky, ci treba konstatovat, ze tieto slovné spojenia odrázajú vlastné úvahy pána P1 zalozené na vysvetleniach pána C1 o jednostrannej stratégii spolocnosti Chiquita týkajúcej sa zvýsenia objemu banánov jej znacky Chiquita alebo spolocnú stratégiu konkurencných spolocností zameranú na podporu nárastu cien, ako aj na regulovanie zásobovania v Ekvádore zmenami v dovozných stratégiách jednotlivých ich znaciek. V tomto smere treba bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k argumentácii úcastníkov konania týkajúcej sa otázky, ci regulácia trhu marketingovým riaditelom umoznovala alebo neumoznovala flexibilitu v oblasti dovezených objemov, konstatovat, ze výklad zalobkýn, podla ktorého sú poznámky odrazom jednostranných vysvetlení a úvah, nemozno prijat, lebo je spochybnený výrazom "lokálna dohoda", ktorý nasleduje bezprostredne po predmetných pasázach, ako aj vsetkými pasázami poznámok, ktoré svedcia o tom, ze sú odrazom dvojstranných rozhodnutí (pozri body 231, 232 a 235 vyssie). 253 Skutocnost, ze zalobkyne pripomínajú, ze spolocnost Chiquita zacala uplatnovat stratégiu spocívajúcu v znizovaní objemov znacky Consul a zvysovaní objemov znacky Chiquita az rok po obede z 28. júla 2004, a odvolávajú sa na vyhlásenia pána C1 potvrdzujúce, ze táto stratégia vychádzala len z interných obchodných úvah, sa az tak netýkajú otázky, co bolo predmetom diskusie pocas obeda z 28. júla 2004, ale skôr prípadných následkov tohto obeda, a teda súvisia s úcinkami koncentrácie, ako správne zdôraznuje Komisia. 254 Nakoniec vzhladom na vsetky poznámky a na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze tvrdenie zalobkýn, podla ktorého je aj výrazy "lokálna dohoda (Taliansko/Portugalsko/Grécko)" a "prílis velké (sídlo). Nemozné" potrebné vykladat v rámci vyuzívania spolocných zdrojov v tom zmysle, ze pán P1 sa domnieval, ze by bolo prílis zlozité uzatvorit dohodu o vyuzívaní spolocných zdrojov, pokial by boli zapojené sídla spolocností Chiquita a PFCI, o com svedcí skutocnost, ze predchádzajúce diskusie medzi sídlami spolocností Chiquita a LVP sa skoncili neúspechom, takze by bolo lepsie uzatvorit dohodu na lokálnej úrovni, mozno len zamietnut. 255 Po piate argumentáciu zalobkýn, podla ktorej ani jedna z viet uvedených v poznámkach pod nadpisom "Akcný plán" nie je dostatocne jasná na to, aby sa dalo konstatovat, ze spolocnosti Chiquita a PFCI skutocne uzatvorili dohodu a vypracovali trojfázový akcný plán dalsej spolupráce, rovnako nemozno prijat. Naopak, prvky, z ktorých sa skladá "akcný plán" na konci poznámok pána P1 týkajúcich sa obeda z 28. júla 2004, predstavujú zhrnutie konverzácie, ktorá sa uskutocnila pocas uvedeného obeda, a stratégiu, na ktorej sa strany pri tejto prílezitosti dohodli. 256 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze alternatívne vysvetlenia uvedené zalobkynami nemôzu spochybnit závery, ktoré Komisia vyvodila z poznámok pána P1 týkajúcich sa obeda z 28. júla 2004. - O existencii usvedcujúcich dôkazov, ktoré môzu potvrdit existenciu protisútaznej dohody 257 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepredlozila nijaký dôkaz preukazujúci, ze spolocnosti Chiquita a Pacific uzatvorili pocas pracovného obeda protisútaznú dohodu. Vsetky skutocnosti, ktorými sa Komisia usiluje preukázat, ze "poznámky [pána P1] sú dobre zakotvené v realite", sú zlucitelné s alternatívnymi výkladmi uvedenými zalobkynami. Jediný dodatocný dokument, ktorý podla názoru Komisie potvrdzuje"poznámky [pána P1] týkajúce sa stratégie", je interný dokument spolocnosti Chiquita vypracovaný pánom C2 po ukoncení systému licencií, ktorý obsahuje analýzu trhu s banánmi po ukoncení uvedeného systému. 258 Podla názoru zalobkýn výklad uvedený Komisiou v odôvodneniach 118 a 119 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého slovné spojenie "k vplyvu na trh 'zdola` znackou Bonita vôbec nedoslo" potvrdzuje, ze spolocnost Chiquita ocakávala, ze trh bude viest znacka Bonita, a ze bola sklamaná výsledkami, je potrebné zamietnut vzhladom na to, ze dokument sa nevztahuje na skúmané obdobie. Nemozno konstatovat, ze spolocnost Chiquita ocakávala, ze spolocnost PFCI sa bude na trhu správat urcitým spôsobom na základe dohody uzatvorenej pocas obeda z 28. júla 2004, a prijatelnejsie vysvetlenie spocíva v tom, ze spolocnost PFCI jednoducho konala inak, nez spolocnost Chiquita jednostranne ocakávala. Okrem toho samotná skutocnost, ze v dokumente je uvedené, ze k vplyvu spolocnosti PFCI "vôbec nedoslo", rozhodne spochybnuje vyhlásenia Komisie týkajúce sa vykonávania dohody, ktorou spolocnosti Chiquita a PFCI koordinovali svoje správanie na trhu. 259 Argumentáciu zalobkýn treba zamietnut. 260 Na jednej strane uz bolo uvedené vyssie, ze Komisia sa na predmetný dokument odvoláva len ako na dôkaz potvrdzujúci vierohodnost poznámok pána P1, a nie ako na dôkaz potvrdzujúci uzatvorenie dohody pocas obeda z 28. júla 2004 alebo vykonávanie takej dohody (pozri bod 216 vyssie). 261 Na druhej strane bez ohladu na to, ze Komisia uviedla, ze zo súboru dôkazov, o ktoré sa v prejednávanej veci opiera, vyplýva, ze strany pokracovali v zosúladovaní postupov z 28. júla 2004 pocas svojich následných kontaktov az do 8. apríla 2005 (odôvodnenia 187 az 195 napadnutého rozhodnutia), treba len vzhladom na poznámky týkajúce sa obeda z 28. júla 2004 pripomenút, ze ak existuje listinný dôkaz preukazujúci protisútaznú dohodu, Komisia nie je povinná predlozit dôkazy potvrdzujúce uvedenú dohodu alebo jej vykonávanie a zalobkyniam, naopak, prinálezí preukázat, ze dôkazy predlozené Komisiou sú nepostacujúce. 262 V tomto smere totiz z judikatúry citovanej v bode 181 vyssie vyplýva, ze pokial sa Komisia v rámci preukazovania porusenia práva hospodárskej sútaze opiera o listinné dôkazy, dotknutým podnikom prinálezí nielen predlozit prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale aj preukázat, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia sú nepostacujúce. 263 Tvrdenie zalobkýn, podla ktorého samotná skutocnost, ze v dokumente je uvedené, ze k vplyvu spolocnosti PFCI "vôbec nedoslo", rozhodne spochybnuje vyhlásenia Komisie týkajúce sa uplatnovania dohody o koordinácii správania spolocností Chiquita a PFCI na trhu, teda nemôze spochybnit vierohodnost poznámok týkajúcich sa obeda z 28. júla 2004. 264 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze je potrebné zamietnut argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa neexistencie dôkazov, ktoré môzu potvrdit existenciu protisútaznej dohody, a teda aj argumentáciu týkajúcu sa poznámok pána P1 a obeda z 28. júla 2004 v celom rozsahu. O následných kontaktoch medzi spolocnostami Chiquita a PFCI po 28. júli 2004 265 Zalobkyne spochybnujú tvrdenie Komisie, podla ktorého kontakty súvisiace s cenami boli castejsie, nez uviedla spolocnost Chiquita, a zacali sa takmer bezprostredne po stretnutí z 28. júla 2004 (odôvodnenie 121 napadnutého rozhodnutia). Nemôzu to preukázat zoznamy telefonických hovorov predlozené spolocnostou PFCI ani dve poznámky pána P1, na ktoré sa odvoláva Komisia. - O výpisoch telefonátov pána P1 266 Treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze po stretnutí z 28. júla 2004 si páni C1 a P1 zacali pravidelne telefonovat, spolu priblizne 15- az 20-krát od septembra 2004 do júna 2006, a v tomto smere sa odvolala na výpisy hovorov, ktoré pán P1 uskutocnil zo svojho mobilného telefónu, a na vyhlásenia pána C1 a spolocnosti Chiquita pocas inspekcií v novembri 2007, ako aj 15. februára a 22. mája 2008 (odôvodnenie 101, poznámka pod ciarou 160 napadnutého rozhodnutia). 267 Komisia uviedla, ze z výpisov hovorov, ktoré pán P1 uskutocnil zo svojho mobilného telefónu pocas období od februára do júla 2004, od októbra do decembra 2004 a od januára do novembra 2005, vyplýva, ze pánovi C1 volal 14-krát a zacal dva telefonáty so spolocnostou Chiquita Italia. Komisia dalej uviedla, ze spolocnost Pacific tvrdila, ze nemá výpisy hovorov uskutocnených z pevnej linky, a ze pokial ide o mobilný telefón, môze predlozit len výpisy za rok 2005, takze výpisy, ktoré sa v kazdom prípade týkajú len odchádzajúcich telefonátov pána P1 pánovi C1 alebo do spolocnosti Chiquita, sú ciastkové a neposkytujú úplný obraz (odôvodnenie 101 a poznámka pod ciarou 159 napadnutého rozhodnutia). 268 Zalobkyne tvrdia, ze hoci Komisia mala k dispozícii výpisy hovorov pána P1 uskutocnených z mobilného telefónu za obdobia od februára do júla 2004, od októbra do decembra 2004 a od januára do novembra 2005, zistila len strnást telefonátov pána P1 pánovi C1, ktoré sa uskutocnili po 20. januári 2005 (poznámka pod ciarou 159 napadnutého rozhodnutia), ako aj to, ze sa uskutocnili len dva hovory s trvaním 20 sekúnd a jedna minúta a pät sekúnd medzi 20. januárom a 8. aprílom 2005. Komisia v dôsledku toho nemôze o tieto zoznamy hovorov opriet svoj záver, podla ktorého páni P1 a C1 vykonávali od 28. júla 2004 do 8. apríla 2005 protisútaznú dohodu. 269 V prvom rade treba poukázat na to, ze ako Komisia správne tvrdí, vzhladom na neúplnost výpisov telefonátov (pozri bod 267 vyssie) nemozno neexistenciu dalsích výpisov preukazujúcich kontakty medzi stranami vykladat v tom zmysle, ze k takým kontaktom nedoslo. Tvrdenie zalobkýn, ze Komisia vyuzíva neúplnost výpisov na odôvodnenie hypotézy, podla ktorej sa také hovory uskutocnili, a tým prevracia dôkazné bremeno, treba v tomto smere zamietnut vzhladom na to, ze Komisia svoj záver, podla ktorého mali strany súdrzný systém komunikácie, neodôvodnuje neúplnostou výpisov, ale súborom dôkazov (pozri body 187 az 189 vyssie), medzi ktoré patria výpisy svedciace o dvoch telefonických kontaktoch medzi pánmi P1 a C1 od januára do apríla 2005. 270 Krátke trvanie týchto dvoch telefonátov dalej nemôze byt dôkazom toho, ze konverzácia nemala protisútazný obsah, lebo v rámci zauzívaného systému komunikácie je mozné poskytnút informáciu o budúcom cenovom zámere za krátky cas. 271 Nakoniec argumentáciou zalobkýn, podla ktorej ani jeden z dôkazov predlozených Komisiou nepodporuje hypotézu, podla ktorej strany od 28. júla 2004 pravidelne komunikovali, sa treba zaoberat po preskúmaní následných tvrdení zalobkýn, najmä tvrdenia o tom, ze vyhlásenia pána C1 výslovne spochybnujú jeho pravidelnú komunikáciu s pánom P1, v súvislosti s otázkou, ci Komisia správne kvalifikovala porusenie, ktoré je predmetom prejednávanej veci, za "jediné a pokracujúce" (pozri bod 475 a nasl. nizsie). 272 Z predchádzajúcich úvah s výhradou preskúmania dalsej argumentácie zalobkýn vyplýva, ze tvrdenia zalozené len na výpisoch telefonátov pána P1 je potrebné zamietnut. - O poznámkach pána P1 z augusta 2004 273 Treba poukázat na to, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze z poznámok pána P1 vyplýva, ze v dvoch samostatných prípadoch v auguste 2004, a to priblizne jeden týzden a dva týzdne po stretnutí z 28. júla 2004, bol v kontakte s pánmi C1 a C2 zo spolocnosti Chiquita, aby s nimi diskutoval o budúcich cenách v Grécku a Taliansku a o vývoji na portugalskom trhu. Podla názoru Komisie sú tieto poznámky dôkazom prvých následných kontaktov medzi spolocnostami Chiquita a Pacific po stretnutí z 28. júla 2004 a potvrdzujú, ze neslo o ojedinelú udalost, ale ze v súlade s tajným systémom vytvoreným pri tejto prílezitosti vykonávali strany následné cinnosti s cielom realizovat uvedený systém (odôvodnenia 122 a 124 napadnutého rozhodnutia). 274 Komisia na jednej strane uvádza, ze z prvej z dvoch poznámok vyplýva (odôvodnenie 123 napadnutého rozhodnutia), ze v piatok 6. augusta 2004 (32. týzden) doslo medzi pánmi P1 a C1 ku kontaktu, pocas ktorého si vymenili informácie o stanovovaní cien, a ze hoci vzhladom na cas, ktorý ubehol, nie je mozné interpretovat vsetky podrobnosti, táto poznámka preukazuje, ze spolocnosti Pacific a Chiquita najprv diskutovali o svojich casových harmonogramoch príchodu lodí a potom diskutovali a vymienali si informácie o cenách, ako potvrdzuje skutocnost, ze ceny uvedené pánom P1 (ako vyplýva z pouzitia výrazu "Bonita: 10,75 EUR... Chiquita 10,75 EUR [aktuálne] nie pod \/... Grécko 15,50 EUR - 16,25 EUR - rovnak[é] úrovn[e]") presne zodpovedajú cene T2, ktorú spolocnosti Chiquita a Pacific naozaj dosiahli u svojich hlavných zákazníkov v case, ked doslo k tomuto kontaktu (odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia). 275 Komisia na druhej strane tvrdí, ze druhá poznámka pána P1 svedcí o dalsom kontakte medzi spolocnostami Pacific a Chiquita krátko po 11. auguste 2004, pocas ktorého páni P1 a C2 diskutovali prinajmensom o trhových podmienkach [stabilné] na portugalskom trhu, lebo v poznámke je uvedené "Chiquita [pán C2] [sic]... Portugalsko stabilné", a ze stabilitu portugalského trhu potvrdzujú skutocné ceny, ktoré spolocnost Chiquita získala za zelené banány v Portugalsku pocas obdobia od 6. do 20. augusta 2004 (odôvodnenie 125 napadnutého rozhodnutia). 276 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia ignoruje skutocný obsah poznámok pána P1 zo 6. augusta 2004 (bod 274 vyssie) a vykladá ich tak, aby zodpovedali jej tvrdeniam. Komisia tak z troch jednoduchých riadkov v týchto poznámkach vyvodila záver, ze strany diskutovali o cenových informáciách, lebo sa zdá, ze ceny, ktoré sú v nich uvedené, zodpovedajú cene T2, ktorú spolocnosti Chiquita a PFCI skutocne dosiahli v Grécku a Taliansku, ale vôbec nezohladnuje dalsie ceny a informácie uvedené v týchto poznámkach. 277 Na podporu svojej argumentácie zalobkyne na jednej strane spochybnujú tvrdenie Komisie, podla ktorého ceny uvedené v poznámkach zodpovedajú cenám, ktoré spolocnosti Chiquita a Pacific skutocne dosiahli pocas predmetného obdobia, a na druhej strane tvrdia, ze dalsie informácie uvedené v poznámkach nie sú správne, nezodpovedajú skutocným udalostiam, boli verejne dostupné a nezodpovedajú "akcnému plánu", ktorý páni C1 a P1 údajne vytvorili 28. júla 2004. 278 Po prvé treba poukázat na to, ze vzhladom na cenníky predlozené úcastníkmi konania (príloha A.26.1, s. 2840; prílohy B.41; B.42, s. 314 az 318; B.43, a B.44, s. 365 az 368) argumentáciu zalobkýn, podla ktorej ceny uvedené v poznámkach nezodpovedajú cene skutocne fakturovanej spolocnostami Chiquita a Pacific, nemozno prijat. V poznámkach je tak uvedené "Bonita: 10,75 EUR... Chiquita 10,75 EUR [aktuálne] nie pod \/... Grécko 15,50 EUR - 16,25 EUR - rovnak[é] úrovn[e]" a cenníky potvrdzujú, ze: -- pokial ide o spolocnost Chiquita, skutocná zelená cena T2 za kartón fakturovaná jej hlavným gréckym zákazníkom pocas týzdna 33/2004 bola 15,00 - 15,50 eura a skutocná zelená cena T2 za kartón fakturovaná väcsine jej talianskych zákazníkov pocas týzdna 33/2004 bola 16,00 - 16,25 eura; -- pokial ide o spolocnost Pacific, skutocná cena T2 za kartón fakturovaná jej hlavným gréckym zákazníkom pocas týzdna 31/2004 (ked lod spolocnosti Pacific priplávala do Grécka) bola 10,50 - 10,75 eura a skutocná cena T2 za kartón fakturovaná jej hlavným gréckym zákazníkom pocas týzdna 34/2004 (ked do Grécka priplávala dalsia lod spolocnosti Pacific) bola 10,25 eura (odôvodnenie 124, poznámka pod ciarou 192 napadnutého rozhodnutia). 279 V prvom rade argumentácia zalobkýn, podla ktorej ceny uvedené v poznámkach nezodpovedajú skutocným cenám spolocnosti Chiquita, vychádza zo zohladnenia vsetkých císelných odkazov uvedených za slovom "Chiquita" (11,50 - 11,75 eura, 10,50 - 10,75 eura, 10,75 eura a nakoniec 15,50 - 16,25 eura); vsetky tieto císla vsak nevyhnutne nezodpovedajú cenám spolocnosti Chiquita. Kedze sumy od 10 do 11 eur zodpovedajú cenám fakturovaným spolocnostou Pacific, uvedenie týchto císel po slove "Chiquita" môze znamenat, ze zodpovedajú cenám, ktorých fakturovanie odporucila spolocnost Chiquita spolocnosti Pacific, co podla vsetkého potvrdzuje zmienka "nie pod". V tomto smere tvrdenie, podla ktorého kedze spolocnost PFCI v 33. týzdni neuskutocnila v Grécku nijaký predaj, nemohla pocas uvedeného týzdna koordinovat svoje ceny so spolocnostou Chiquita, treba zamietnut, lebo poznámky sa môzu celkom dobre týkat 31. alebo 34. týzdna, pocas ktorých napokon ceny spolocnosti Pacific zodpovedali cenám uvedeným v poznámkach. Zalobkyniam sa dalej nepodarilo vyvrátit konstatovanie, ze císla 15,50 a 16,25 zodpovedajú cenám, ktoré spolocnost Chiquita fakturovala svojim gréckym a talianskym zákazníkom pocas predmetného obdobia. Nakoniec tvrdenie zalobkýn, podla ktorého poznámky neodkazujú na Taliansko, treba zamietnut, lebo hoci sa v nich táto krajina menovite nespomína, výraz "Grécko 15,50 EUR - 16,25 EUR - rovnak[é] úrovn[e]" a skutocné cenové úrovne uvedené v bode 278 vyssie preukazujú, ako Komisia správne tvrdí, ze v poznámkach sú porovnané predajné ceny spolocnosti Chiquita pre Grécko a Taliansko. 280 Po druhé zalobkyne ako podporné dôkazy uvádzajú, ze výrazy "ideme na to budúci týzden. 93000 kartónov za 2 týzdne" pod nadpisom "Grécko" a "Bonita: 10,75 EUR 0,25 (doprava)" nemôzu zodpovedat skutocnosti vzhladom na urcité údaje o mnozstvách banánov, ktoré dodala do Grécka spolocnost PFCI v rokoch 2004 a 2005, a na náklady na dopravu banánov do Grécka a odmietajú vysvetlenia navrhnuté v tomto smere Komisiou ako spekulácie, ktoré nie sú vierohodné ani mozné, zatial co Komisia rovnako ako podporný dôkaz tvrdí to isté o výklade navrhnutom zalobkynami. 281 Treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí len uviedla, ze z dotknutých poznámok vyplýva, ze páni P1 a C1 sa kontaktovali v piatok 6. augusta 2004, ze je na základe mnohých odkazov na budúce ceny zjavné, ze doslo k výmene informácií o budúcom správaní oboch podnikov v oblasti stanovovania cien, ze diskutované údaje o cenách sa týkali cien v Grécku a Taliansku, co potvrdzuje skutocnost, ze ceny uvedené v poznámkach zodpovedajú skutocne dosiahnutým cenám, a ze vzhladom na cas, ktorý uplynul, nedokáze interpretovat vsetky ostatné informácie (pozri bod 274 vyssie). Vzhladom na to, ze nie je preukázané a dokonca ani tvrdené, ze tieto dalsie informácie umoznujú zamietnut tento výklad uvedený Komisiou, a zalobkyne len tvrdia a pokúsajú sa preukázat, ze tieto informácie "nie sú správne a nezodpovedajú skutocným udalostiam", teda nie je nevyhnutné, aby sa Vseobecný súd vyjadril k argumentácii a k dôkazom, ktoré v súvislosti s týmito informáciami uvádzajú úcastníci konania. 282 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze poznámky okrem nepresných informácií obsahujú aj informácie, ktoré boli v 32. týzdni verejne dostupné. Treba vsak rovnako ako Komisia konstatovat, ze to môze znamenat len to, ze strany si pri prílezitosti protisútazných kontaktov vymienali aj informácie, ktoré mohli získat z iných zdrojov. V tomto smere treba okrem toho poukázat na to, ze názor konkurenta na takú ci onakú informáciu významnú pre podmienky ponuky a dopytu, ktorá mohla byt získaná inak ako prostredníctvom rokovaní s dotknutými podnikmi, a na jej vplyv na vývoj trhu nepredstavuje vzhladom na svoju povahu verejne dostupnú informáciu (rozsudok Vseobecného súdu zo 14. marca 2013, Dole Food a Dole Germany/Komisia, T-588/08, bod 279). 283 Po stvrté zalobkyne v súvislosti s druhou poznámkou z augusta 2004 tvrdia (odôvodnenie 125 napadnutého rozhodnutia) (pozri bod 275 vyssie), ze Komisia neobjasnila, akým spôsobom táto poznámka preukazuje akýkolvek kontakt medzi pánmi P1 a C2 alebo uplatnovanie akejkolvek dohody, a ze tvrdenie, podla ktorého pán C2 oznámil, ze v Portugalsku sa cena nezmení, môze byt chýr, ktorý pán P1 pocul v kanceláriách spolocnosti PFCI. 284 Túto argumentáciu vsak treba zamietnut, lebo vzhladom na vsetky uz preskúmané dôkazy sa javí dôvodné vyvodit z výrazu "Chiquita [pán C2] [sic]... Portugalsko stabilné" uvedeného v druhej poznámke z augusta 2004 záver, ze doslo ku kontaktu medzi pánmi P1 a C2, pocas ktorého pán C2 oznámil pánovi P1, ze ceny v Portugalsku sa nezmenia, a to tým viac, ze zalobkyne nepredlozili nijaký dôkaz podporujúci ich tvrdenie, podla ktorého to, ze pán C2 oznámil, ze ceny sa nezmenia, je "chýr", ktorý si pán P1 vypocul, a ze stabilitu skutocných cien získaných spolocnostou Chiquita za zelené banány v Portugalsku v období od 6. do 20. augusta 2004 potvrdzuje cenník obchodného zástupcu spolocnosti Chiquita v Portugalsku. 285 Nakoniec po piate zalobkyne tvrdia, ze také kontakty zamerané na zabezpecenie pokracovania spolupráce, aké Komisia vyvodila z poznámok zo 6. augusta 2004, by nezodpovedali "akcnému plánu" údajne vytvorenému 28. júla 2004 pánmi C1 a P1, lebo podla výkladu Komisie týkajúceho sa tohto "akcného plánu" sa spolocnosti Chiquita a PFCI len dohodli na spolocnej stratégii pre Grécko po tom, co naplánovali spolocné stratégie pre Portugalsko a Taliansko. Komisia vsak nepredlozila nijaký dôkaz mozných následných kontaktov týkajúcich sa týchto dvoch krajín. 286 Túto argumentáciu treba zamietnut. Obe poznámky z augusta 2004 totiz nielenze preukazujú, ze strany diskutovali ako o Portugalsku (pozri body 283 a 284 vyssie) a výslovne o Taliansku (pozri body 278 a 279 vyssie), tak aj o Grécku, no Komisia navyse správne tvrdí ze vierohodnost týchto dôkazov nemôze byt spochybnená len tým, ze zosúladený postup úcastníkov sa striktne nedrzal poradia stanoveného v "akcnom pláne" z 28. júla 2004. 287 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze argumentáciu, ktorou sa zalobkyne usilujú spochybnit dôkazy súvisiace s následnými kontaktmi medzi spolocnostami Chiquita a PFCI po 28. júli 2004, treba zamietnut. O dodatocných kontaktoch od februára 2005 do apríla 2005 288 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa na základe jediného interného e-mailu, ktorý poslal pán P1 pánovi P2 11. apríla 2005 o 9.57 hod. (odôvodnenie 127 napadnutého rozhodnutia), a tabulky bez uvedenia dátumu nazvanej "Ceny spolocnosti Chiquita - 2005" (odôvodnenie 130 napadnutého rozhodnutia) usiluje preukázat "takmer kazdotýzdenné tajné dohody o cenách od 6. týzdna do 15. týzdna roku 2005", zatial co tieto dokumenty treba chápat ako zmes poznámok, ktoré si urobil pán P1, na jednej strane, jeho úloh financného kontrolóra v rámci spolocnosti PFCI na druhej strane a napokon jeho sklonu zvelicovat, aby získal respekt nadriadených. 289 Zalobkyne po prvé poukazujú na dôkazy, ktoré majú preukázat, ze pán P1 nemal v rámci spolocnosti PFCI nijakú zodpovednost v oblasti cien a ze uskutocnoval porovnávanie na základe verejne dostupných informácií, po druhé uvádzajú vlastný výklad e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod., v rámci ktorého najmä tvrdia, ze nic nenaznacuje, ze v nom uvedené informácie pochádzajú od spolocnosti Chiquita, a nakoniec po tretie tvrdia, ze tento výklad potvrdzujú vyhlásenia spolocnosti Chiquita a pána C1. - Napadnuté rozhodnutie 290 Treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze pokracovanie a uplatnovanie systému koordinácie cien, ktorý vytvorili spolocnosti Pacific a Chiquita na stretnutí z 28. júla 2004, sú preukázané interným e-mailom spolocnosti Pacific, ktorý pán P1 zaslal svojmu nadriadenému pánovi P2 ([dôverné]) v pondelok 11. apríla 2005 (15. týzden roku 2005) o 9.57 hod., a tabulkou bez uvedenia dátumu nazvanou "Ceny spolocnosti Chiquita - 2005", ktorá obsahovala informácie o cenách spolocnosti Chiquita v 6. az 13. týzdni roku 2005. Podla názoru Komisie tieto dokumenty spolocne preukazujú, ze k zosúladenému postupu v oblasti cien medzi pánom P1 zo spolocnosti Pacific a pánom C1 zo spolocnosti Chiquita dochádzalo takmer kazdý týzden od februára 2005 do zaciatku apríla 2005 (týzden 6/2005 az 15/2005) (odôvodnenie 126 napadnutého rozhodnutia). 291 Komisia objasnuje, ze v e-maile zaslanom 11. apríla 2005 o 9.57 hod. pán P1 oboznamuje pána P2 s obsahom svojich nedávnych kontaktov s pánom C1 týkajúcich sa dohody o cenách (ako vyplýva z pouzitia vety "Nizsie sú uvedené najnovsie informácie o cenách diskutovaných s [pánom C1]") vrátane citlivých informácií o stanovovaní cien týkajúcich sa spolocnosti Chiquita (odôvodnenie 127 napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej tvrdí, ze tabulka uvedená v e-maile obsahuje ceny banánov spolocnosti Chiquita (ako vyplýva z pouzitia výrazu "ceny spolocnosti Chiquita - 2005... cena brutto v eurách") za 9. az 15. týzden roku 2005 vykázané samostatne podla znacky (Chiquita a Consul) a krajiny (Taliansko, Grécko a Portugalsko). Pokial ide o týzden, ktorý sa zacal 11. apríla 2005, t. j. 15. týzden, ceny sú oznacené písmenom "(f)" ako "forecast" (predpoved), co svedcí o zosúladenom postupe týkajúcom sa budúcich cien. Ocakávané ceny znacky Chiquita v Taliansku, Grécku a Portugalsku okrem toho zodpovedajú cenám T2, ktoré spolocnost Chiquita skutocne získala od svojich hlavných zákazníkov pocas uvedeného týzdna (odôvodnenie 128 napadnutého rozhodnutia). 292 Komisia dalej s odvolaním sa na ceny spolocnosti Chiquita uvedené v tabulke za jednotlivé týzdne uvádza, ze séria vysvetliviek pod tabulkou ukazuje obsah takmer kazdotýzdenných tajných kontaktov pánov P1 a C1 v súvislosti s budúcimi cenami. Vo vysvetlivkách je uvedené: "10. týzden: zvýsi P & S [Portugalsko a Spanielsko] na nasu úroven"; "13. týzden: Chiquita pocituje tlak zameraný na znízenie cien len v Taliansku (po Velkej noci). Obaja sme sa zhodli na tom, ze ceny musíme udrzat nezmenené"; "14. týzden: Chiquita pocituje tlak na znízenie cien v Taliansku, najmä na severe. Volá s poziadavkou, aby sme sa dohodli na stratégii na nasledujúci týzden a aby sme sa pokúsili nezmenit"; "15. týzden -... hovoril som s [pánom C1] a vydá pokyny, aby vsetky ceny zostali nezmenené" (odôvodnenie 129 napadnutého rozhodnutia). 293 Komisia sa domnieva, ze takmer týzdennú frekvenciu týchto tajných kontaktov v období od februára do apríla 2005 okrem toho preukazuje aj tabulka bez uvedenia dátumu nazvaná "Ceny spolocnosti Chiquita - 2005", ktorá bola nájdená v papierovej podobe v kancelárii pána P2 zo spolocnosti Pacific v tom istom zakladaci ako e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod. a ktorá je skorsou verziou tabulky uvedenej v tomto e-maile (odôvodnenie 130 napadnutého rozhodnutia). Komisia poukazuje na to, ze zatial co tabulka uvedená v e-maile zaslanom 11. apríla 2005 o 9.57 hod. sa týkala 9. az 15. týzdna roku 2005, tabulka bez uvedenia dátumu nazvaná "Ceny spolocnosti Chiquita - 2005" sa týka 6. az 13. týzdna roku 2005 a obsahuje rovnaké vysvetlivky v súvislosti s 10. a 13. týzdnom ako tabulka z e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod. [ako vyplýva z pouzitia týchto výrazov: "10. týzden: zvýsi P & S [Portugalsko a Spanielsko] na nasu úroven"; "13. týzden: Chiquita pocituje tlak zameraný na znízenie cien len v Taliansku (po Velkej noci). Obaja sme sa zhodli na tom, ze ceny musíme udrzat nezmenené"]. Táto skutocnost potvrdzuje, ako uviedol pán P1 v e-maile zaslanom 11. apríla 2005 o 9.57 hod. (v ktorom figuruje veta "Nizsie sú uvedené najnovsie informácie o cenách diskutovaných s [pánom C1]"), ze pán P1 pravidelne takmer kazdý týzden aktualizoval tabulku a vysvetlivky v rámci zosúladeného postupu s pánom C1 v súvislosti s týzdennými cenami zelených banánov v Portugalsku, Grécku a Taliansku (odôvodnenie 131 napadnutého rozhodnutia). - O súvislostiach a okolnostiach e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod. 294 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze pán P1 nemal v spolocnosti Pacific nikdy ani najmensiu zodpovednost v oblasti predaja alebo stanovovania objemov ci cien. 295 Túto argumentáciu treba zamietnut. Treba totiz poukázat na to, ze Komisia uviedla a zalobkyne to právoplatne nespochybnili, ze pán P1 sa bez ohladu na svoju funkciu v spolocnosti Pacific zúcastnoval a aktívne podielal na interných stretnutiach, na ktorých sa rokovalo o cenách, informoval pána P2 o svojich tajných kontaktoch so spolocnostou Chiquita a diskutoval o cenách s clenmi obchodného tímu spolocnosti Pacific, napríklad s pánom P3, ako preukazuje e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod., ktorý obsahuje najmä tieto vety: "Informoval som [pána P3] a [pána P4], ze Aldi sa v 15. týzdni nezmenilo"; "[pán P3] mi neustále tvrdí, ze v Taliansku ceny klesajú". 296 Rovnako Komisia predlozila sériu dôkazov, ktoré majú preukázat priamu úcast pána P1 na vedení spolocnosti PFCI, konkrétne: -- rozlicné úryvky jeho poznámok, ktoré preukazujú vysoký stupen jeho zapojenia do vsetkých oblastí obchodu s banánmi, najmä pokial ide o otázky cenotvorby, objemov, licencií a dodávok, ako aj do kontaktov so zákazníkmi a dalsími úcastníkmi trhu (akými sú prevádzkovatelia prístavov), a svedcia o jeho diskusiách so zamestnancami spolocnosti PFCI a s pánom P2, ako aj o jeho sluzobných cestách, -- e-mail z 23. februára 2005, ktorý pán C1 zaslal pánom C3 a C4 zo spolocnosti Chiquita v súvislosti s dovozom, v ktorom je pán P1 uvedený ako kontaktná osoba a sprostredkovatel medzi zamestnancami spolocnosti Chiquita a pánom P2, ako aj e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod. (pozri body 290 az 292 vyssie), -- sériu dokumentov z inspekcie spolocnosti Pacific (prílohy B.14, B.15, B.4, B.16, B.17, B.18, B.19 a A.14.1). 297 Okrem toho treba rovnako ako Komisia poukázat na to (odôvodnenie 324 napadnutého rozhodnutia), ze skutocnost, ze v kancelárii pána P2 sa vo vytlacenej podobe zalozený v zakladaci nasiel ako e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod., tak aj tabulka bez uvedenia dátumu obsahujúca informácie o cenách spolocnosti Chiquita pocas 6. az 13. týzdna roku 2005, naznacuje, ze spolocnost Pacific pouzívala informácie "pozbierané" pánom P1. 298 Kedze zalobkyne len tvrdia, ze "[pán P1] nemal nijakú rozhodovaciu právomoc, pokial ide o predaj, urcovanie objemov alebo cien, a ani sa nezúcastnil na nijakom rokovaní, pocas ktorého sa stanovovali cenové úrovne", a ze "nijaká informácia uvedená v spise nepreukazuje, ze [pán P1] skutocne poskytoval informácie týkajúce sa spolocnosti Chiquita tímu obchodných zástupcov", treba konstatovat, ze nevyvrátili dôkazy predlozené Komisiou. 299 E-mail, ktorý pán P1 zaslal 11. apríla 2005 o 11.24 hod. pánovi P2 a dalsím vedúcim pracovníkom spolocnosti Pacific, na ktorý sa zalobkyne odvolávajú, nemôze toto konstatovanie vyvrátit. Uvedený dokument totiz nemôze predstavovat dôkaz preukazujúci, ze pán P1 nebol zapojený do urcovania cien. 300 Zalobkyne v tomto smere tvrdia, ze pán P1 v e-maile zaslanom 11. apríla 2005 o 9.57 hod. poukázal na to, ze hoci "[pán P3] mu neustále tvrdí, ze v Taliansku ceny klesajú o 0,75 az 1,00 eura", domnieva sa, ze "[PFCI] môze v Taliansku zostat na úrovni 17,00 eur". Z e-mailu zaslaného v ten istý den o 11.24 h, ktorý obsahoval týzdennú správu o cenách pocas 15. týzdna, vsak vyplýva, ze ceny spolocnosti PFCI v Taliansku skutocne klesli o 0,45 eura z dôvodu nadzásob, co jasne svedcí o tom, ze pán P1 na rozdiel od pána P3 nebol vôbec zapojený do stanovovania cien spolocnosti PFCI a ze ceny spolocnosti Chiquita, ktoré sa v 15. týzdni nezmenili, nemali nijaký rozhodujúci vplyv na urcovanie cien spolocnosti PFCI. 301 Komisia uz túto argumentáciu zamietla v odôvodneniach 137 a 138 napadnutého rozhodnutia a zalobkyniam sa v písomných vyjadreniach pred Vseobecným súdom nepodarilo spochybnit vysvetlenia uvedené v týchto odôvodneniach. Komisia tak uviedla, ze predmet oboch e-mailov je zjavne odlisný, pricom v prvom je uvedené, ze ceny v Taliansku vo vseobecnosti klesajú, ale existujú dôvody pokúsit sa udrzat cenu na nezmenenej úrovni, zatial co druhý e-mail, ktorý je odrazom interných diskusií o stanovovaní cien spolocnosti Pacific, obsahuje informácie o cenách, ktoré mali byt uvedené v týzdennej správe spolocnosti Pacific, v dôsledku coho oba e-maily preukazujú, ze spolocnost Pacific mala jasnú predstavu o cenových úrovniach, ktoré mali uplatnovat jej obchodní zástupcovia pred rokovaniami so zákazníkmi (odôvodnenia 137 a 138 napadnutého rozhodnutia). Komisia teda správne konstatuje, ze prvý e-mail obsahoval ex ante informácie o cenových zámeroch spolocnosti Chiquita, zatial co druhý sa týkal ex post týzdennej správy o rokovaniach so zákazníkmi v Taliansku, takze je dôvodné domnievat sa, ze druhý e-mail vychádza z aktualizovaných informácií, v dôsledku ktorých sa zmenilo pociatocné hodnotenie pána P1. Pán P1 okrem toho v druhom e-maile uviedol dôvody, pre ktoré nakoniec zohladnil pokles cien, t. j. znízenie cien na severe Talianska, mnozstvá novodovezených banánov a nepredané zásoby spolocnosti Pacific. Skutocnost, ze pán P1 poslal tieto dva e-maily, na rozdiel od tvrdení zalobkýn preukazuje, ze sa zúcastnoval na stanovovaní cien v spolocnosti Pacific. 302 Nakoniec nemozno prijat ani tvrdenie zalobkýn, podla ktorého skutocnost, ze ceny spolocnosti Pacific v Taliansku klesli v 15. týzdni roku 2005, zatial co ceny spolocnosti Chiquita mali zostat nezmenené, preukazuje, ze ceny spolocnosti Chiquita nemali nijaký vplyv na ceny spolocnosti Pacific. Totiz nielenze samotná skutocnost, ze podnik nepostupuje podla dohody o cenách, nemôze preukázat, ze nedoslo k poruseniu práva hospodárskej sútaze Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, CD-Contact Data/Komisia, [55]T-18/03, Zb. II-1021, bod 67 a tam citovanú judikatúru), ale navyse z vysvetlení uvedených v predchádzajúcom bode práve vyplýva, ze e-mail zaslaný o 9.57 hod., ktorý obsahoval tabulku cien spolocnosti Chiquita, sa týkal cenových zámerov spolocnosti Pacific, a e-mail zaslaný o 11.24 hod. konkrétne vysvetluje, preco sa skutocné ceny odchýlili od týchto zámerov. Nemôze to byt dôkaz toho, ze zosúladený postup v oblasti cenových zámerov nemal vplyv na skutocné ceny. 303 Na záver treba v súvislosti s argumentáciou zalobkýn týkajúcou sa úlohy pána P1 pripomenút, ze z judikatúry v kazdom prípade vyplýva, ze pripísanie porusenia clánku 101 ZFEÚ podniku nepredpokladá konanie ani vedomost spolocníkov alebo hlavných riadiacich pracovníkov podniku, ktorého sa toto porusenie týka, ale konanie osoby, ktorá je oprávnená konat v mene podniku (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [56]100/80 az 103/80, Zb. 1825, bod 97; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Brugg Rohrsysteme/Komisia, [57]T-15/99, Zb. II-1613, bod 58, a Dole Food a Dole Germany/Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 581). Zalobkyne vsak nevyvrátili dôkazy tvorené najmä stanovami spolocnosti Pacific, ktoré Komisia predlozila s cielom preukázat, ze to bol prípad pána P1. 304 Za týchto okolností je tvrdenie zalobkýn, podla ktorého pán P1 neniesol konecnú zodpovednost za stanovovanie cien, v kazdom prípade irelevantné a treba ho zamietnut (pozri v tomto zmysle rozsudok Dole Food a Dole Germany/Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 582). 305 Po druhé treba konstatovat, ze argumentácia, ktorou sa zalobkyne usilujú preukázat, ze pán P1 uskutocnoval porovnávanie na základe verejne dostupných informácií, nemôze spochybnit skutocnost, ze získaval aj protisútazné informácie od pána C1. Skutocnost, ze pán P2 ziadal od pána P1, aby sa zaoberal verejne dostupnými císlami, ako preukazuje e-mail z 8. decembra 2004, tak nemôze byt dôkazom toho, ze spolocnost Pacific nemala k dispozícii dôverné informácie o cenách spolocnosti Chiquita. Na základe vyhlásenia uvedeného v tomto e-maile, podla ktorého spolocnost Pacific nemala iný nezávislý zdroj na overenie nez spolocnost Sopisco, nemozno konstatovat, ze spolocnost Pacific nemala priame zdroje informácií o cenách konkurencie. 306 Nakoniec po tretie uz bolo v bode 220 vyssie konstatované, ze skutocnost, ze konkurencné spolocnosti v case skutkových okolností rokovali aj o legitímnych vztahoch, o com svedcí interný e-mail zaslaný pánom C1 23. februára 2005, na ktorý sa zalobkyne odvolávajú, nemôze byt dôkazom neexistencie protisútazných kontaktov. Komisia uznala, ze páni P1 a C1 viedli pocas trvania porusenia rokovania o spolocnom nakladaní a spolocnom odosielaní (odôvodnenie 152 napadnutého rozhodnutia). Ako vsak uz bolo uvedené v bode 220 vyssie, Súdny dvor zdôraznil, ze dohodu mozno povazovat za dohodu s obmedzujúcim cielom aj vtedy, ak jej cielom nie je len obmedzit hospodársku sútaz, ale sleduje aj iné, legitímne ciele (pozri rozsudok General Motors/Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 64 a tam citovanú judikatúru). - O výklade e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod. navrhovanom zalobkynami 307 Zalobkyne tvrdia, ze v e-maile zaslanom 11. apríla 2005 o 9.57 hod. nic nenaznacuje, ze informácie, ktoré obsahuje, boli získané od konkurencných spolocností alebo ze este neboli verejne dostupné v case, ked bol e-mail zaslaný. Tieto informácie sú okrem toho nepresné. 308 Po prvé viaceré tvrdenia uvedené v e-maile odkazujú na skutocnosti, ktoré boli na trhu verejne známe. V poznámkach týkajúcich sa 13. týzdna je tak uvedené, ze "Chiquita pocit[ovala] tlak zameraný na znízenie cien len v Taliansku (po Velkej noci)". Ceny na trhu vsak po Velkej noci zacali klesat kazdý rok, co mozno pán P1 nevedel. Rovnako skutocnost, ze lod spolocnosti Wong mala dodat spolocnosti Di Leonardo významné objemy, musela byt na trhu verejne známa. Totiz vzhladom na to, ze lod spolocnosti Wong bola 4. apríla 2005 uz v prístave, objem vylozený v prístave Ravena (Taliansko) bol známy najmenej niekolko dní pred týmto dátumom, takze spolocnost Di Leonardo informovala spolocnosti Chiquita a PFCI ako svojich dodávatelov, ze od nich nebude potrebovat významné objemy. 309 Túto argumentáciu nemozno prijat vzhladom na to, ze je zalozená najmä na ciastocnom citovaní informácií uvedených v e-maile zaslanom 11. apríla 2005 o 9.57 hod. Zalobkyne tak neuvádzajú, ze po vete "Chiquita pocituje tlak zameraný na znízenie cien len v Taliansku (po Velkej noci)" nasleduje prvok preukazujúci uzatvorenie dohody o budúcom stanovení cien, a to táto veta: "Obaja sme sa zhodli na tom, ze ceny musíme udrzat nezmenené". Zalobkyne rovnako zdôraznujú, ze príchod lode spolocnosti Wong pocas 14. týzdna bol na trhu verejne známy, ignorujú vsak skutocnost, ze pán P1 jasne uviedol zdroj tejto informácie, ked poznamenal: "Nizsie sú uvedené najnovsie informácie o cenách diskutovaných s [pánom C1]. To on mi hovoril o Di Leonardo/Wong." 310 Zalobkyne rovnako zamlcujú dalsie prvky e-mailu, ktoré nemozno povazovat len za informácie týkajúce sa vseobecných trhových podmienok, verejné informácie alebo informácie pochádzajúce od zákazníkov, ale, naopak, svedcia o tom, ze spolocnost Pacific rokovala o budúcich cenách a cenových zámeroch so spolocnostou Chiquita. E-mail tak obsahuje najmä tieto vety: "Zavolal s poziadavkou, aby sme sa dohodli na stratégii na nasledujúci týzden, a usiluje sa udrzat ceny"; "Nizsie sú uvedené najnovsie informácie o cenách diskutovaných s [pánom C1]" alebo "15. týzden -... hovoril som s [pánom C1] a vydá pokyny, aby vsetky ceny zostali nezmenené". Tieto vety svedcia o protisútazných kontaktoch medzi pánmi P1 a C1 bez ohladu na skutocnost, na ktorú upozornili zalobkyne, ze pán P1 nenapísal správne meno pána C1, a nemozno ich vykladat ako "prikráslené verzie vseobecných vyhlásení uskutocnených [pánom C1] pocas legitímnych kontaktov na zaciatku roku 2005, ktoré [pánovi P1] umoznili zdôraznit jeho údajné vedomosti a úlohu v odvetví banánov", ako tvrdia zalobkyne. 311 V tomto smere treba zamietnut aj argumentáciu, ktorou zalobkyne tvrdia, ze vzhladom na to, ze v poznámkach týkajúcich sa 13. a 14. týzdna nie je pán C1 menovite spomenutý, nie je jasné, na koho sa vztahuje zámeno "on", a nemozno konstatovat, ze výrazy "obaja sme sa zhodli" alebo "zavolal s poziadavkou, aby sme sa dohodli na stratégii", sa vztahujú na pána C1 alebo na ktoréhokolvek iného zamestnanca spolocnosti Chiquita, lebo môzu jednoducho odkazovat na interné rokovania v rámci spolocnosti PFCI. Vzhladom na informácie obsiahnuté vo vetách "Nizsie sú uvedené najnovsie informácie o cenách diskutovaných s [pánom C1]" a "Hovoril som s [pánom C1] a vydá pokyny, aby vsetky ceny zostali nezmenené", kedze predmetné zmienky sú anotáciami tabulky cien spolocnosti Chiquita, a vzhladom na vsetky dôkazy zhromazdené Komisiou (pozri body 188 a 189 vyssie) totiz bola Komisia oprávnená konstatovat, ze výrazy "obaja sme sa zhodli" alebo "zavolal s poziadavkou, aby sme sa dohodli na stratégii", odkazujú na pána C1. 312 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze v e-maile nic nenaznacuje, ze informácia bola získaná pred jej zverejnením na trhu ani ze pochádzala od spolocnosti Chiquita, a ze Komisia v tomto smere nepredlozila nijaký dôkaz. V case zaslania e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod, v pondelok 15. týzdna roku 2005, tak uz informácie o cenách za 9. az 14. týzden neboli aktuálne a boli uz na trhu známe, takze pán P1 mohol tieto informácie lahko získat od obchodného tímu spolocnosti PFCI, keby sledoval jeho rokovania so zákazníkmi, alebo prostredníctvom verejne dostupných informácií. 313 Zalobkyne rovnako tvrdia, ze pokial ide o informácie týkajúce sa 15. týzdna, osobitnú pozornost treba venovat hodine odoslania e-mailu, t. j. 9.57 hod. Síce totiz nie je mozné urcit, v ktorom okamihu pán P1 napísal niektoré dalsie casti e-mailu, je vsak pravdepodobné, ze informácie týkajúce sa 15. týzdna boli pridané v to ráno po tom, co sa s jedným clenom obchodného tímu rozprával o cene spolocnosti Chiquita na tento týzden, o ktorej ho informovali jeho zákazníci. Toto vysvetlenie je v dokonalom súlade s urcovaním ceny a jej zverejnovaním na trhu spolocnostou Chiquita, ku ktorému vo vseobecnosti dochádzalo v pondelok ráno po deviatej hodine, pricom uvedená spolocnost v tejto súvislosti potvrdila, ze "je dôvodné predpokladat, ze v pondelok ráno o 9.57 hod. uz zákazníci poznajú cenu spolocnosti Chiquita na daný týzden". Navyse aj keby pán P1 nezískal informácie o cene spolocnosti Chiquita od zákazníkov, spolocnost Chiquita uviedla, ze "pokial vseobecné trhové podmienky zostali viac alebo menej rovnaké, ako nám [pán C1] viackrát uviedol pocas vypocutí, bolo logické a [pán P1] mohol s istotou konstatovat dokonca skôr nez v pondelok ráno, ze cena spolocnosti Chiquita sa nasledujúci týzden nezmení". 314 Treba poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze spolocnost Pacific tvrdila, ze kazdotýzdenné rokovania s jej talianskymi zákazníkmi sa zacínali v pondelok ráno okolo desiatej hodiny, ale v tom case neboli nevyhnutne uzavreté, a ze v priebehu týzdna sa casto uskutocnilo viac rokovaní a viac predajov jednému zákazníkovi (odôvodnenie 135 napadnutého rozhodnutia), co napokon zalobkyne potvrdili vo svojich písomných vyjadreniach, zároven vsak tvrdia, ze spolocnost PFCI v case stanovovania svojich cien v Taliansku v pondelok ráno uz poznala ceny spolocnosti Chiquita od svojich zákazníkov. Pokial ide o Grécko a Portugalsko, zalobkyne uviedli, ze predaj sa tiez uskutocnoval na individuálnom základe. Kedze spolocnost PFCI nedostávala pre tieto dve krajiny týzdenné dodávky, ale dvojmesacné dodávky, obchodní zástupcovia zacínali kontaktovat zákazníkov priblizne desat dní pred predpokladaným dátumom príchodu lode a rokovania pokracovali az do uzatvorenia dohody o cenách a objemoch. Zo skutocnosti, ze spolocnost Chiquita stanovovala v Portugalsku a v Grécku vo stvrtok a v piatok ceny pre dodávky na nasledujúci týzden, vyplynulo, ze spolocnost PFCI, ktorá v týchto krajinách prijímala dodávky a uskutocnovala predaje len na dvojmesacnom základe, sa o cenách spolocnosti Chiquita vopred dozvedela od svojich zákazníkov a spolu s dalsími informáciami zistenými na trhu ich zohladnila pri stanovovaní vlastných cien. 315 Vzhladom na to sa, prinajmensom pokial ide o ceny pre Taliansko, nezdá byt pravdepodobné, ze pán P1 pridal informácie týkajúce sa 15. týzdna v to ráno pred odoslaním e-mailu po tom, co mu jeden clen obchodného tímu oznámil cenu spolocnosti Chiquita, ktorú sa dozvedel od svojich zákazníkov. Vyhlásenia spolocnosti Chiquita v tejto súvislosti treba okrem toho chápat z hladiska kontextu, v ktorom boli poskytnuté, t. j. v rámci obhajoby spolocnosti Chiquita po liste Komisie, v ktorom bol zhodnotený stav jej spolupráce a v ktorom Komisia uviedla, ze vzhladom na e-mail odoslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod. má dôvod pochybovat o tom, ze spolocnost Chiquita skoncovala so svojím protiprávnym správaním ku dnu podania ziadosti o oslobodenie, t. j. 8. aprílu 2005, co by mohlo byt dôvodom odopriet jej oslobodenie v prejednávanej veci. Spolocnost Chiquita mala teda konkrétny dôvod tvrdit, ze pán P1 sa mohol dozvediet ceny spolocnosti Chiquita na 15. týzden v pondelok ráno pred odoslaním e-mail z iného zdroja, nez je pán C1, t. j. preukázat, ze po 8. apríli 2005 uz nedochádzalo ku kontaktom medzi pánmi C1 a P1. 316 Pokial ide o vyhlásenie, ktorým spolocnost Chiquita odpovedala na list, v ktorom bol zhodnotený stav jej spolupráce, uviedla v nom, ze najprv si myslela, ze e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod. odráza internú diskusiu v rámci spolocnosti Pacific, lebo dostala nedôvernú verziu uvedeného dokumentu, z ktorej boli odstránené vsetky mená, a nesprávne ju informovali o tom, ze tieto mená odkazovali na zamestnancov spolocnosti Pacific. Naopak, spolocnost Chiquita v nom neuviedla, ako tvrdia zalobkyne, ze pôvodne sa domnievala, ze spolocnost Pacific sa dozvedela informácie uvedené v e-maile na trhu. 317 Okrem toho z formulácie pouzitej v e-maile, t. j. z výrazu "15. týzden -... hovoril som s [pánom C1] a vydá pokyny, aby vsetky ceny zostali nezmenené", vyplýva, ze informácie o ocakávaných cenách spolocnosti Chiquita pochádzali od samotnej spolocnosti Chiquita, a nie od urcitých zákazníkov. Spochybnuje to navyse aj predpoklad, podla ktorého samotný pán P1 dospel k záveru, ze ceny sa nezmenia vzhladom na to, ze vseobecné trhové podmienky zostali viac alebo menej rovnaké. 318 Pokial ide o dôvernú povahu informácií týkajúcich sa 9. az 14. týzdna, Komisia správne konstatovala, ze je pravdepodobné, ze k výmene uvedených informácií nedoslo po prvý raz 11. apríla 2005, ale skôr v case, ked boli citlivé, a ze zalobkyne si teda nesprávne zvolili okamih na posúdenie dôvernosti týchto informácií (odôvodnenia 126 az 131 napadnutého rozhodnutia, pozri body 290 az 293 vyssie). V tomto smere treba pripomenút, ze Komisia uviedla, ze skutocnost, ze e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod. obsahoval informácie vymienané v predchádzajúcich týzdnoch, mozno vysvetlit pravidelnou aktualizáciou tabulky na základe diskusií so spolocnostou Chiquita, co preukazuje tabulka bez uvedenia dátumu nazvaná "Chiquita - Ceny 2005", ktorá sa týka 6. az 13. týzdna a obsahuje rovnaké pojmy ako e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod., pokial ide o kontakty so spolocnostou Chiquita (odôvodnenia 130 a 131 napadnutého rozhodnutia, pozri bod 293 vyssie). Tvrdenie zalobkýn, podla ktorého ani na základe tabulky bez uvedenia dátumu nemozno urcit osobu, ktorá poskytla v nej obsiahnuté informácie, okamih, v ktorom boli tieto informácie poskytnuté, a to, ci boli v tom case citlivé z hladiska hospodárskej sútaze, teda nemozno prijat. 319 V kazdom prípade hoci si úcastníci konania vymienali aj informácie, ktoré mohli získat z iných zdrojov, treba rovnako ako Komisia poukázat na to (odôvodnenie 155 napadnutého rozhodnutia), ze kontakty medzi konkurentmi sa nestávajú legitímnymi v dôsledku toho, ze ceny banánov boli v danom prostredí vseobecne známe. 320 Výmena informácií medzi konkurentmi sa totiz nestáva legitímnou v dôsledku toho, ze tieto informácie alebo niektoré z nich sú verejne známe, lebo kazdý hospodársky subjekt musí autonómne urcit politiku, ktorú bude uplatnovat na vnútornom trhu. Táto poziadavka autonómie síce nevylucuje právo hospodárskych subjektov triezvo sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov, je vsak jasne v rozpore s nadviazaním priamych alebo nepriamych kontaktov medzi takýmito hospodárskymi subjektmi, ktorých predmetom alebo následkom je bud ovplyvnenie správania skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takého konkurenta so správaním na trhu, o ktorom hospodársky subjekt sám rozhodol alebo ktoré zamýsla (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, [58]T-1/89, Zb. II-867, bod 121 a tam citovanú judikatúru). 321 V tomto smere treba okrem toho opät poukázat na to, ako uz bolo uvedené v bode 282 vyssie, ze názor konkurenta na takú ci onakú informáciu významnú pre podmienky ponuky a dopytu, ktorá mohla byt získaná inak ako prostredníctvom rokovaní s dotknutými podnikmi, a na jej vplyv na vývoj trhu nepredstavuje vzhladom na svoju povahu verejne dostupnú informáciu (rozsudok Dole Food a Dole Germany/Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 279). 322 Dalej treba poukázat na to, ze pravidelné sprístupnenie informácií týkajúcich sa cien môze mat za následok umelé zvýsenie transparentnosti na trhu, na ktorom je uz hospodárska sútaz oslabená vzhladom na osobitný regulacný kontext a výmenu informácií medzi konkurentmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 179 vyssie, bod 281, a Dole Food a Dole Germany/Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 405). 323 Rovnako tvrdenie zalobkýn, ze informácie o cenách boli zákazníkom známe pred ich oznámením konkurentom a ze z tohto dôvodu mohli byt pozbierané na trhu, treba zamietnut. Aj keby táto skutocnost bola dokázaná, neznamená, ze v case zaslania cenníkov konkurentom tieto ceny uz predstavovali objektívny údaj z trhu, ktorý by mohol byt okamzite známy. Priame zasielanie umoznilo konkurentom poznat tieto informácie jednoduchsie, rýchlejsie a priamejsie ako prostredníctvom trhu. Toto predchádzajúce zasielanie im okrem toho umoznovalo vytvorit atmosféru vzájomnej istoty, pokial ide o ich budúcu cenovú politiku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 463). 324 Nakoniec co sa týka opät tvrdenia zalobkýn, ze vymienané informácie o cenách boli známe zákazníkom dotknutého podniku pred ich oznámením konkurentom a ze z tohto dôvodu mohli byt odhalené informácie pozbierané na trhu konkurentmi, treba pripomenút, ze samotné prijatie informácií o konkurentoch, pricom ide o informácie, ktoré kazdý nezávislý subjekt chráni ako obchodné tajomstvo, stací na preukázanie existencie protisútaznej pohnútky (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Atochem/Komisia, [59]T-3/89, Zb. II-1177, bod 54; z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, [60]T-12/89, Zb. II-907, bod 100; z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, [61]T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. II-2035, bod 66; z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [62]T-53/03, Zb. II-1333, bod 154, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 323 vyssie, bod 462). 325 Po tretie e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 11.24 hod. nemôze preukázat, ako tvrdia zalobkyne, ze informácie uvedené v e-maile zaslanom 11. apríla 2005 o 9.57 hod. sú nepresné, takze tento e-mail stráca celú vierohodnost, lebo v bodoch 299 az 301 vyssie uz bolo uvedené, ze predmet oboch e-mailov bol zjavne odlisný, pricom prvý e-mail obsahoval ex ante informácie o cenových zámeroch spolocnosti Chiquita, zatial co druhý sa týkal ex post týzdennej správy o rokovaniach so zákazníkmi v Taliansku aktualizovanej na základe poklesu cien na severe Talianska, mnozstiev novodovezených banánov a nepredaných zásob spolocnosti Pacific. 326 Nakoniec po stvrté zalobkyne tvrdia, ze pohyby cien spolocnosti Chiquita uvedené v e-maile zaslanom 11. apríla 2005 o 9.57 hod., ktoré sa týkajú 9. az 10. týzdna a 10. az 11. týzdna roku 2005, sú nepresné. Keby vsak páni P1 a C1 naozaj pravidelne diskutovali o cenách, dalo by sa prinajmensom ocakávat, ze ceny spolocnosti Chiquita uvedené pánom P1 budú správne. Komisia sa teda usiluje zakryt skutocnost, ze ceny uvedené v predlozených dokumentoch nezodpovedajú skutocným cenám. 327 Komisia toto tvrdenie odmieta a na jednej strane tvrdí, ze ceny uvedené v e-maile zodpovedajú skutocným cenám, a na druhej strane, ze také diskusie o cenách, aké odráza e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod., sú protisútazné aj v prípade, ze sa nezhodujú s následne dosiahnutými skutocnými cenami. 328 Stací konstatovat, ze v kazdom prípade aj keby následne fakturované skutocné ceny nezodpovedali cenovým zámerom, o ktorých si strany vymienali informácie, uvedené výmeny informácií tým nestrácajú protisútaznú povahu vzhladom na to, ze výmena informácií medzi konkurentmi môze byt v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, pokial zmiernuje alebo odstranuje stupen neistoty vo fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi. Okrem toho clánok 101 ZFEÚ smeruje podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve nielen k ochrane priamych záujmov konkurentov alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu, a tým hospodárskej sútaze ako takej (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [63]C-8/08, Zb. I-4529, body 31, 35 a 38, a rozsudok Dole Food a Dole Germany/Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 545). 329 Osobitne skutocnost, ze zosúladený postup nemá priamy vplyv na úroven cien, nebráni konstatovaniu, ze tento postup obmedzil hospodársku sútaz medzi dotknutými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, [64]T-21/99, Zb. II-1681, bod 140, a Dole Food a Dole Germany/Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 546). 330 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze skutocne uplatnované ceny na trhu môzu byt ovplyvnené vonkajsími faktormi, nad ktorými nemajú clenovia kartelu kontrolu, akými sú vseobecný hospodársky vývoj, vývoj dopytu v tomto konkrétnom odvetví alebo vyjednávacia pozícia zákazníkov (rozsudok Dole Food a Dole Germany/Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 547). 331 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyniam sa nepodarilo vyvrátit zistenia Komisie týkajúce sa kontaktov medzi spolocnostami Chiquita a Pacific od februára do apríla 2005. Ich záver, podla ktorého aj za predpokladu, ze e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod. odráza diskusie o cenách medzi pánmi C1 a P1, tento e-mail obsahuje len nepriame dôkazy nanajvýs styroch kontaktov medzi týmito dvoma muzmi v 10., 13., 14. a 15. týzdni roku 2005, teda treba tiez zamietnut. - O vyhláseniach spolocnosti Chiquita a pána C1 týkajúcich sa e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod. 332 Zalobkyne tvrdia, ze ich výklad e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod. je v dokonalom súlade s výkladom poskytnutým spolocnostou Chiquita a pánom C1, a citujú jednotlivé vyhlásenia pána C1 v tomto smere. 333 Bez toho, aby bolo potrebné uvádzat vsetky pasáze citované zalobkynami, a s výhradou neskorsieho preskúmania argumentácie zalobkýn zalozenej na vyhláseniach spolocnosti Chiquita a pána C1 (pozri bod 336 a nasl. nizsie) stací poukázat na to, ako uz bolo uvedené vyssie (pozri bod 315 vyssie), ze cielom dotknutých vyhlásení bolo odmietnut obvinenie Komisie, podla ktorého Chiquita pokracovala v porusení po 8. apríli 2005, ked podala ziadost o oslobodenie, co preukazuje e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod. Nie je teda prekvapivé, ze spolocnost Chiquita a pán C1 sa vo svojich vyhláseniach v tomto smere usilujú tvrdit, ze e-mail nepreukazuje protisútaznú výmenu informácií po 8. apríli 2005. 334 Spolocnost Chiquita a pán C1 vsak vo svojich vyhláseniach netvrdia, ze v tomto e-maile sa neodrázajú protisútazné rokovania, ktoré prebehli skôr, ako vyplýva najmä zo svedeckej výpovede pána C1 uvedenej vo vyhlásení spolocnosti Chiquita z 13. októbra 2009. 335 Z toho vyplýva, ze argumentáciu, ktorou zalobkyne tvrdia, ze vyhlásenia spolocnosti Chiquita potvrdzujú ich výklad e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod., treba zamietnut. O vyhláseniach spolocnosti Chiquita a pána C1 336 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia úplne nesprávne vykladá vyhlásenia spolocnosti Chiquita a osobitne vyhlásenia pána C1. Podla názoru zalobkýn tieto vyhlásenia výslovne spochybnujú závery Komisie a zdá sa, ze sú, naopak, v súlade s alternatívnymi vysvetleniami poskytnutými spolocnostou Pacific v súvislosti s listinnými dôkazmi predlozenými Komisiou. 337 Komisia tvrdí, ze vyhlásenia spolocnosti Chiquita sa celkovo zhodujú s konstatovaním porusenia a sú v súlade s listinnými dôkazmi, hoci obsahujú urcité obranné pasáze. - Úvodné pripomienky 338 Ako uz bolo uvedené v bode 182 vyssie, treba pripomenút, ze v práve Únie prevazuje zásada volného hodnotenia dôkazov a nijaké ustanovenie ani nijaká vseobecná zásada práva Únie Komisii nezakazuje pouzit voci jednému podniku vyhlásenia dalsích obvinených podnikov. 339 Pokial ide o stupen vierohodnosti, ktorý je potrebné prisúdit vyhláseniam spolocnosti Chiquita, je potrebné uviest, ze spolocnost Chiquita ako prvý oznamovatel kartelu mohla v tomto prípade dôvodne dúfat, ze získa úplné oslobodenie od pokút stanovené v bode 8 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Preto nemozno vylúcit, ze to mohlo byt pre nu podnetom na prisúdenie väcsieho významu oznámenému poruseniu s cielom poskodit svojich konkurentov na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens/Komisia, [65]T-110/07, Zb. II-477, bod 64). 340 To vsak neznamená, ze vyhlásenia spolocnosti Chiquita je potrebné povazovat za úplne nevierohodné. Z judikatúry tak vyplýva, ze hoci urcitá nedôvera voci dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov nezákonného kartelu je pochopitelná, ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci s cielom znízit pokutu netvorí nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o dalsích úcastníkov predmetného kartelu. Vzhladom na logiku vlastnú postupu stanovenému oznámením o spolupráci totiz kazdý pokus uviest Komisiu do omylu môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce ziadatela, a tým ohrozit jeho moznost mat plný prospech z tohto postupu (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 339 vyssie, bod 65, a z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia, [66]T-208/06, Zb. II-7953, bod 53). 341 Okrem toho ako bolo uvedené v bodoch 151 az 153 vyssie, vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, treba v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy, a hoci je pravda, ze podnik, ktorý poziadal o udelenie oslobodenia od pokút, môze v dôsledku toho predlozit co najviac usvedcujúcich dôkazov, nemení to nic na tom, ze taký podnik si je vedomý aj prípadných nepriaznivých dôsledkov predlozenia nepresných dôkazov, ktoré môzu viest najmä k odnatiu oslobodenia, ak bolo udelené, pricom riziko, ze nepresné vyhlásenia budú identifikované a budú viest k uvedeným následkom, zvysuje skutocnost, ze také vyhlásenia musia byt potvrdené dalsími dôkazmi. Rovnako vyhlásenie, v ktorom spolocnost uznáva, ze sa dopustila porusenia, nesie so sebou významné právne a hospodárske riziká, medzi ktoré patrí najmä riziko zalôb o náhradu skody na vnútrostátnych súdnych orgánoch, v rámci ktorých sa mozno odvolávat na skutocnost, ze Komisia zistila porusenie, ktorého sa spolocnost dopustila. 342 Kedze sú vsak vyhlásenia spolocnosti Chiquita spochybnované zo strany ostatných podnikov, ktorým sa rovnako vytýka, ze uzatvorili spolocnú dohodu, musia byt podlozené dalsími dôkazmi na to, aby sa mohli povazovat za dostatocné dôkazy o existencii a rozsahu spolocnej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 339 vyssie, bod 66; zo 16. júna 2011, Bavaria/Komisia, [67]T-235/07, Zb. II-3229, bod 79, a Polimeri Europa/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 54). 343 Pokial ide o povahu vyhlásení pána C1, je potrebné na jednej strane zdôraznit, ze jeho svedectvo nemozno povazovat za rozdielne a nezávislé od svedectva spolocnosti Chiquita, lebo nielenze bol zamestnancom tejto spolocnosti od roku 1989, teda pocas velkej casti svojej kariéry a este aj pocas fázy vysetrovania Komisie, ale aj vzhladom na to, ze vystupoval pred Komisiou v mene spolocnosti Chiquita v rámci jej záväzku spolupracovat s cielom získat oslobodenie od pokút (odôvodnenie 97 napadnutého rozhodnutia). Vyhlásenia spolocnosti Chiquita sú okrem toho zhrnutím vyhlásení pána C1 pocas vypocutí a Komisia ciastocne stotoznila priame vyhlásenia pána C1 s vyhláseniami spolocnosti Chiquita (odôvodnenie 97 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Z toho vyplýva, ze vyhlásenia pána C1 nemozno povazovat za dalsí dôkaz podporujúci vyhlásenia spolocnosti Chiquita v zmysle judikatúry citovanej v bode 342 vyssie, ale musia byt posúdené ako súcast vyhlásení spolocnosti Chiquita (pozri v tomto zmysle rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 339 vyssie, body 69 a 70). 344 Na druhej strane treba pripomenút, ze svedeckú výpoved priameho svedka skutocností, ktoré uviedol, treba v zásade povazovat za dôkaz s vysokou dôkaznou hodnotou (rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 339 vyssie, bod 75). - Napadnuté rozhodnutie 345 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze spolocnost Chiquita uskutocnila pocas celého konania niekolko vyhlásení týkajúcich sa obchodu s banánmi v juznej Európe, a to viacero ústnych vyhlásení predlozených spolocnostou Chiquita, odpoved spolocnosti Chiquita na list, v ktorom bol zhodnotený stav jej spolupráce na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, a vyhlásenia urobené pocas vypocúvania. Okrem toho pocas vypocutia vedeného zástupcami Komisie pocas inspekcií v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003 urobil pán C1 vyhlásenie v mene spolocnosti Chiquita v rámci spolupráce na základe ziadosti o zhovievavost (odôvodnenie 97 napadnutého rozhodnutia). 346 Komisia poukazuje na to, ze spolocnost Chiquita uviedla, ze v období od 28. júla 2004 do 8. apríla 2005 (dátum podania jej ziadosti v rámci oznámenia o zhovievavosti) sa zúcastnovala na porusení spocívajúcom v prílezitostných protizákonných kontaktoch so spolocnostou Pacific, ktoré sa týkali výmeny informácií o cenových trendoch na nasledujúci týzden (odôvodnenie 98 napadnutého rozhodnutia). 347 Podla názoru Komisie spolocnost Chiquita uvádza, ze v rámci viacerých rokovaní medzi pánom C1 zo spolocnosti Chiquita a pánom P1 zo spolocnosti Pacific (ktoré boli v tom case [dôverné]), ktoré sa týkali najmä zásobovania banánmi v Ekvádore, opatrení v oblasti spolocného nakladania, stazností v súvislosti s prístavnými sluzbami v Salerne, zrusenia obchodného zdruzenia ANIPO a predaja banánov v Portugalsku, Taliansku, Grécku a dalsích krajinách, zástupcovia spolocností Chiquita a Pacific diskutovali a vymienali si názory aj o budúcom vývoji trhu a o cenových zámeroch, ktoré boli vyjadrené pohybmi cien (odôvodnenie 99 napadnutého rozhodnutia). 348 Komisia uvádza, ze spolocnost Chiquita dalej vysvetluje, ze strany si z casu na cas vymienali názory na vseobecné trendy na trhu a z niekolkých týchto rokovaní vyplynuli konkrétnejsie diskusie o cenových trendoch na nasledujúci týzden. Spolocnost Chiquita tvrdí, ze pán C1 zo spolocnosti Chiquita síce výslovne alebo otvorene neposkytoval pánovi P1 zo spolocnosti Pacific údaje o cenách, ale uvádzal mu svoj názor na vseobecné trendy na trhu takými výrazmi, akými sú "trh je mäkký", "v tomto období nie je vela ovocia", "nemyslím si, ze trh sa prepadne", alebo "nemám nijaký dôvod menit". Podla spisu predlozeného spolocnostou Chiquita vsak mohol ktokolvek, kto pozná odvetvie banánov, lahko interpretovat tieto výrazy ako opisy obsahujúce konkrétnu informáciu o cene. Spolocnost Chiquita uvádza, ze kedze ceny sa zvycajne menili o 0,50 eura, informácia obsiahnutá vo výraze "trh je mäkký" znamenala, ze ceny sa znízia o 0,50 eura; informácia obsiahnutá vo výraze "v tomto období nie je vela ovocia" znamenala, ze ceny sa zvýsia o 0,50 eura, a informácia obsiahnutá vo výraze "nemám nijaký dôvod menit" znamenala, ze ceny spolocnosti Chiquita sa nezmenia. Vyhlásenia spolocnosti Chiquita teda svedcia o tom, ze informácie o cenových zámeroch boli vymienané takým spôsobom, aby obe strany pochopili, ci sa ceny v nasledujúcom týzdni zvýsia o 0,50 eura, znízia o 0,50 eura alebo zostanú na rovnakej úrovni (odôvodnenie 100 napadnutého rozhodnutia). 349 Nakoniec Komisia poukazuje na to, ze podla spolocnosti Chiquita osobami, ktoré sa priamo zúcastnovali na kontaktoch týkajúcich sa cien, boli pán C1 zo spolocnosti Chiquita a pán P1 zo spolocnosti Pacific, pricom pán C2 zo spolocnosti Chiquita ([dôverné]) sa na týchto kontaktoch tiez zúcastnoval. Spolocnost Chiquita vysvetluje, ze po prvom stretnutí z 24. júna 2004 pri prílezitosti zasadnutia obchodného zdruzenia ANIPO sa jej pracovník pán C1 stretol s pánom P1 zo spolocnosti Pacific pri stole pocas obeda zorganizovaného 28. júla 2004, na ktorom sa zúcastnil aj jej pracovník pán C2. Po stretnutí z 28. júla 2004 si pán C1 zo spolocnosti Chiquita a pán P1 zo spolocnosti Pacific zacali pravidelne telefonovat, spolu priblizne 15- az 20-krát od septembra 2004 do júna 2006. Spolocnost Chiquita vysvetluje, ze kedze frekvencia telefonátov závisela od otázok, o ktorých sa malo diskutovat, boli castejsie na konci roku 2004 a na zaciatku roku 2005, ked clenovia obchodného zdruzenia ANIPO viedli rozsiahle diskusie o jej budúcnosti a ked sa pán P1, ktorý bol na trhu novácikom, obracal na pána C1, aby zistil jeho názory a získal informácie o trendoch na trhu a súvisiacich otázkach. Dalej uviedla, ze najmenej pocas polovice z týchto 15 az 20 telefonátov sa viedli vseobecné diskusie alebo diskusie o konkrétnejsích cenových trendoch, pricom priblizne pät telefonátov sa týkalo budúcich trendov na trhu a boli vseobecnejsie a pät dalsích telefonátov obsahovalo "konkrétnejsie cenové ocakávania" pána C1 "prostredníctvom informácií o trende na trhu" na nasledujúci týzden. Spolocnost Chiquita dalej uviedla, ze tieto kontakty sa uskutocnovali pred pravidelným oznamovaním cien v Taliansku zákazníkom obchodnými zástupcami spolocnosti Chiquita v pondelok ráno. Podla spolocnosti Chiquita sa telefonáty, pocas ktorých si spolocnosti Chiquita a Pacific vymienali informácie o cenovom trende, skoncili najneskôr 8. apríla 2005, ked spolocnost Chiquita poziadala o oslobodenie (odôvodnenie 101 napadnutého rozhodnutia). - O argumentácii, ktorou zalobkyne spochybnujú dôkaznú hodnotu vyhlásení spolocnosti Chiquita a pána C1 350 Zalobkyne tvrdia, ze vyhlásenia spolocnosti Chiquita výslovne spochybnujú závery Komisie a ze Komisia ich nesprávne vykladá, aby zodpovedali jej tvrdeniam, a úplne ignoruje, ze sú v ich prospech, hoci sú tieto vyhlásenia v súlade s alternatívnymi vysvetleniami uvedenými spolocnostou PFCI v súvislosti s poznámkami pána P1 z 28. júla 2004 a s e-mailom zaslaným 11. apríla 2005 o 9.57 hod. 351 Zalobkyne sa domnievajú, ze tvrdenie, podla ktorého spolocnosti Chiquita a PFCI uzatvorili a následne vykonávali protisútaznú dohodu, bolo výslovne, explicitne a nemenne popreté vyhláseniami spolocnosti Chiquita a najmä pána C1, ktorý je klúcovým svedkom v tejto veci. Kedze pán C1 je jedinou este zijúcou osobou, ktorá sa zúcastnila na údajných protisútazných kontaktoch s pánom P1, jeho názor a jeho spomienky sú zjavne zásadné pre vyriesenie prejednávanej veci a nepopieratelne je najlepsou osobou na výklad poznámok z obeda z 28. júla 2004 a e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod. Osobitný význam by sa teda mal pripísat skutocnosti, ze poprel výklad poskytnutý Komisiou, pokial ide o tieto dokumenty, a ze neustále popieral, ze by rokoval so spolocnostou PFCI s cielom koordinovat správanie na trhu, a tým viac, ze by uzatvoril dohodu v tomto zmysle. 352 Komisia vsak úplne ignorovala a nezohladnila jednoznacné vyhlásenia spolocnosti Chiquita a pána C1, ktoré sú v prospech zalobkýn, co predstavuje zásadný problém spravodlivosti konania. Zalobkyne tvrdia, ze Komisii prinálezí uskutocnit objektívne vysetrovanie a ze nemôze ignorovat dôkazy v ich prospech, najmä pokial uvedené dôkazy výslovne spochybnujú jej tvrdenia. Komisia navyse neoboznámila spolocnost Pacific s odpovedami zákazníkov na ziadosti o informácie a nezorganizovala dodatocné vypocutie pána C1. 353 Zalobkyne trocha zmiernujú kategorickú povahu svojej argumentácie a predsa pripústajú aj to, ze je pravda, ze spolocnost Chiquita mozno oficiálne nenapadla konstatovanie porusenia za obdobie pred 8. aprílom 2005. Podla názoru zalobkýn je vsak zjavné, ze spolocnost Chiquita a pán C1 v zásade explicitne spochybnili tvrdenia Komisie, podla ktorých spolocnosti Chiquita a PFCI uzatvorili institucionalizovanú dohodu o koordinovaní cien. 354 V prvom rade treba poukázat na to, ze relevantné pasáze vyhlásení spolocnosti Chiquita (vyhlásenia spolocnosti Chiquita z 15. februára 2008, z 22. mája 2008, z 5. marca 2009 a z 13. októbra 2009) sú v podstate reprodukciou vyhlásení pána C1 uskutocnených pocas vypocutí vedených zodpovednými pracovníkmi spolocnosti Chiquita alebo jej právnymi zástupcami (pozri tiez odôvodnenie 250 napadnutého rozhodnutia). Preskúmanie tejto casti tretieho zalobného dôvodu teda spocíva predovsetkým v analýze obsahu a vierohodnosti vyhlásení pána C1. 355 Dalej treba zobrat do úvahy, ze skutocnosti zakladajúce údajné porusenie, ktoré Komisia vyvodila z dostupných dôkazov (pozri body 187 az 189 vyssie), predstavuje stretnutie medzi pánmi C1 a C2 zo spolocnosti Chiquita a pánom P1 zo spolocnosti PFCI pocas obeda 28. júla 2004, na ktorom sa strany rozhodli zacat koordinovat svoju cenovú stratégiu a ktorý bol teda zaciatkom porusenia, a následne telefonické hovory medzi pánmi C1 a P1 od júla 2004 do 8. apríla 2005, pocas ktorých títo dvaja muzi zosúladovali postupy v oblastí cenových trendov spolocností Chiquita a Pacific, cím vykonávali dohodu uzatvorenú pocas obeda z 28. júla 2004 (odôvodnenia 102, 103, 121 a 126 napadnutého rozhodnutia). Pán C1 je teda jeden z dvoch protagonistov údajného kartelu, takze jeho vyhlásenia sú významnými dôkazmi. 356 Nakoniec z judikatúry vyplýva (pozri body 342 a 343 vyssie), ze kedze sú vyhlásenia spolocnosti Chiquita a pána C1 spochybnované spolocnostou Pacific, musia byt podlozené dalsími dôkazmi na to, aby sa mohli povazovat za dostatocný dôkaz o existencii a rozsahu porusenia. Komisia tvrdí, ze to tak je, lebo aby podlozila svoje konstatovanie porusenia, nevychádza len z vyhlásení spolocnosti Chiquita a pána C1, ale aj z dokumentov získaných pocas inspekcií uskutocnených talianskym Guardia di Finanza v rámci vnútrostátneho vysetrovania, a to z poznámok pána P1, ako aj z dokumentov získaných pocas inspekcií Komisie od 28. do 30. novembra 2007, a to najmä z interného e-mailu zaslaného pánom P1 pánovi P2 v pondelok 11. apríla 2005 o 9.57 hod. a z tabulky bez uvedenia dátumu nájdenej v kancelárii pána P2 (pozri body 187 az 189 vyssie). 357 Z argumentácie zalobkýn uvedenej v ich písomných vyjadreniach, ktorá je zhrnutá v bodoch 350 az 353 vyssie a bola potvrdená na pojednávaní, vsak vyplýva, ze nevytýkajú samotnú neexistenciu dalsích dôkazov potvrdzujúcich vyhlásenia spolocnosti Chiquita a pána C1, ale tvrdia, ze tieto vyhlásenia výslovne spochybnujú závery, ktoré Komisia vyvodila z dalsích dôkazov. Na podporu svojej argumentácie sa zalobkyne odvolávajú na istý pocet úryvkov z vyhlásení spolocnosti Chiquita a pána C1. 358 Na pojednávaní vsak zalobkyne spresnili, ze rovnako tvrdia, ze vyhlásenia pána C1 týkajúce sa skutocnosti, ze jeho kontakty s pánom P1 spocívali v diskusiách o vseobecných trendoch v oblasti vývoja na trhu, nie sú podlozené dalsími dôkazmi. Táto argumentácia súvisí s tým, ze zalobkyne spochybnujú skutocnost, ze Komisia v prejednávanej veci riadne preukázala, ze porusenie mozno oznacit za jediné a pokracujúce, a teda ju treba preskúmat v tomto rámci (pozri body 493 az 497 nizsie). 359 Teraz teda treba v prvom rade preskúmat, ci vyhlásenia spolocnosti Chiquita a pána C1 výslovne spochybnujú závery Komisie, a následne v druhom rade preskúmat úryvky citované zalobkynami a v tretom rade sa zaoberat výhradami, podla ktorých Komisia neoboznámila spolocnost Pacific s urcitými dokumentmi a nezorganizovala dodatocné vypocutie pána C1. 360 V prvom rade treba konstatovat, ze zo znenia vyhlásení spolocnosti Chiquita a pána C1 (vyhlásenia spolocnosti Chiquita z 15. februára 2008, z 22. mája 2008, z 5. marca 2009 a z 13. októbra 2009) vyplýva, ze tieto vyhlásenia síce majú v istých ohladoch obrannú povahu vo vztahu k obvineniam vyvodeným Komisiou zo vsetkých dôkazov, no nijakým spôsobom "výslovne, explicitne a nemenne" nespochybnujú závery Komisie a v nijakom prípade nemôzu predstavovat "dôkazy v prospech zalobkýn". Rovnako pán C1 "nepoprel" závery Komisie vzhladom na listinné dôkazy, ktoré zhromazdila. 361 Konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 98 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobkyne spochybnujú a podla ktorého spolocnost Chiquita vo svojich vyhláseniach "uviedla, ze v období od 28. júla 2004 do 8. apríla 2005... sa zúcastnovala na porusení spocívajúcom v prílezitostných protizákonných kontaktoch so spolocnostou Pacific, ktoré sa týkali výmeny informácií o cenových trendoch na nasledujúci týzden", tak správne zhrnuje vyhlásenie pána C1 pocas inspekcií vykonaných v priestoroch spolocnosti Chiquita 28. a 29. novembra 2007 a vyhlásenia spolocnosti Chiquita pocas vysetrovania Komisie, na ktoré sa úcastníci konania odvolávajú. 362 Tieto vyhlásenia síce nepopierajú závery vyvodené Komisiou z dalsích dôkazov, ale sú menej explicitné, co Komisia uznala najmä v odôvodneniach 104 a 121 napadnutého rozhodnutia. 363 V tomto smere treba poukázat na to, ze Komisia preskúmala argumentáciu, ktorou zalobkyne tvrdia, ze vyhlásenia spolocnosti Chiquita spochybnujú jej výhrady, v odôvodnení 158 a nasl. napadnutého rozhodnutia. Komisia tak uviedla, ze hoci vyhlásenia spolocnosti Chiquita obsahujú urcité obranné pasáze, tieto vyhlásenia sa vo vseobecnosti zhodujú s konstatovaním porusenia a sú v súlade s listinnými dôkazmi (odôvodnenie 159 napadnutého rozhodnutia). 364 Komisia tvrdí, ze vypocutie pána C1 pocas inspekcií v novembri 2007 sa uskutocnilo v case, ked pán C1 este len mal pripravit urcitý spôsob obrany, a ze vyhlásenia urobené v tomto kontexte sú preto zvlást vierohodné. Komisia tvrdí, ze pán C1 bol síce obcas neochotný priznat, ze mal úplné vedomosti o kartelovom správaní, uznal vsak, ze obe strany sa pustili do tajného konania, ktoré islo jednoznacne nad rámec cisto náhodných konverzácií o spolocnom nakladaní a spolocnom odosielaní (odôvodnenie 159 napadnutého rozhodnutia). 365 Komisia navyse uvádza, ze prezident spolocnosti Chiquita pre Európu e-mailom zo 17. apríla 2005 (odoslaným desat dní po ziadosti o oslobodenie) informoval svojich zamestnancov vrátane pána C1, ze podnik má v úmysle zacat disciplinárne konanie voci tým, ktorí do 48 hodín nenahlásia, ze vedia o existencii protisútazných kontaktov s konkurentmi. Podla spolocnosti Chiquita sa prvé vypocutie pána C1 uskutocnilo na druhý den po uplynutí tejto lehoty. Komisia tvrdí, ze mozno pripustit, ze skutocnost, ze pán C1 nenahlásil tajné kontakty so spolocnostou Pacific v urcenej lehote 48 hodín, negatívne ovplyvnila jeho ochotu oznámit, ze vedel o zosúladenom konaní, ked sa v roku 2007 zacalo aktuálne konanie, lebo sa obával disciplinárneho konania (kedze v roku 2005 nenahlásil v urcenej lehote kontakty so spolocnostou Pacific týkajúce sa cien) (odôvodnenia 159 a 251 napadnutého rozhodnutia). 366 Komisia dalej objasnuje, ze v odpovedi na list Komisie, v ktorom bol zhodnotený stav spolupráce, spolocnost Chiquita opísala disciplinárne opatrenia, ktoré hrozili jej zamestnancom v prípade porusenia opatrení, ktorých dodrziavanie predpísala (ci uz ide o pokracovanie v prípadnom protiprávnom správaní, o neprimeranú komunikáciu s konkurentmi alebo o poskytnutie neúplných, klamlivých alebo nesprávnych odpovedí), ktoré mohli íst az po vypovedanie pracovnej zmluvy, a vysvetlila, ze pán C1 bol od roku 2005 neustále informovaný o týchto následkoch. Komisia tvrdí, ze z tohto hladiska obranná povaha urcitých vyhlásení, ktoré spolocnost Chiquita urobila niekolko rokov po predmetných udalostiach, nemôze spochybnit dôkaznú hodnotu presných a podrobných informácií uvedených v listinných dôkazoch vytvorených spolocnostou Pacific v case porusenia, ktoré boli podporené aj vyhláseniami spolocnosti Chiquita (odôvodnenie 159 napadnutého rozhodnutia). 367 Zalobkyne uvádzajú, ze tvrdenia Komisie týkajúce sa hodnoty vyhlásení pána C1 sú nekonzistentné a rozporuplné. Na jednej strane Komisia poukazuje na to, ze vyhlásenia pána C1 sú zvlást vierohodné, no na druhej strane sa usiluje znízit význam týchto vyhlásení, ked ide o ich povahu dôkazov v prospech zalobkýn. Tvrdenie Komisie, podla ktorého treba vyhlásenia pána C1 posudzovat v súvislosti s jeho vlastnou úcastou na porusení, takze mohol mat záujem minimalizovat protisútazný obsah svojich kontaktov s pánom P1, je spekulatívne a nemá nijakú oporu v realite. Naopak, pánovi C1 hrozilo, ze dostane výpoved a bude niest zodpovednost, pokial pocas vypocutí neoznámi vsetky skutkové okolnosti. Okrem toho vzhladom na to, ze tieto vyhlásenia boli uskutocnené v case, ked sa spolocnost Chiquita domnievala, ze ak nebude spolupracovat, mohla by príst o oslobodenie od pokút vo veci severnej Európy, ako aj v prejednávanej veci, v záujme spolocnosti Chiquita a jej zamestnancov nebolo zatajit co i najmensí protiprávny akt, ale, naopak, poskytnút nadmerné mnozstvo informácií. 368 Túto argumentáciu treba zamietnut. 369 Na jednej strane treba poukázat na to, ze je síce pravda, ze vyhlásenia pána C1 treba pripodobnit k vyhláseniam spolocnosti Chiquita v tom zmysle, ze tieto vyhlásenia sa nemôzu navzájom podporit ako dôkazy (pozri bod 343 vyssie), je vsak potrebné zohladnit urcité rozdiely pri posudzovaní dôvodov, ktoré môzu viest jednotlivca k vyhláseniam pripústajúcim jeho vlastnú úcast na porusení a podnik k vyhláseniam v postavení ziadatela o oslobodenie. 370 Ako uz uznala judikatúra, jednotlivec nemôze mat na rozdiel od podniku osobný záujem na prisúdení väcsieho významu protiprávnemu správaniu konkurentov uvedeného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 339 vyssie, bod 70), treba teda pripustit, ze je síce pravda, ze spolocnost Chiquita ako ziadatel o oslobodenie nemala záujem zatajit skutocnosti zakladajúce porusenie, je vsak celkom mozné, ze pán C1 ako jednotlivec nebol velmi nadsený tým, ze musí pripustit svoju osobnú úcast na porusení, najmä preto, ze nenahlásil porusenie v urcenej lehote (pozri bod 365 vyssie), a to napriek opatreniam spolocnosti Chiquita, ktoré ho mali podnietit k tomu, aby odhalil vsetky aspekty svojich kontaktov s pánom P1. Jednotlivec totiz môze pocitovat urcitú neochotu priznat správanie, ktoré by sa mohlo povazovat za negatívne z profesijného ci dokonca osobného hladiska, a to tým viac v takej situácii, aká je predmetom prejednávanej veci, ked je len jedna osoba v rámci podniku obvinená z úcasti na porusení (pozri v tomto smere vyhlásenie pána C1 pocas vypocutia, v ktorom pripustil, ze "lutuje", co sa stalo, a ze by tak nikdy nekonal, keby si bol vedomý skutocnosti, ze sa tým dopústa porusenia európskeho práva). 371 Okrem toho ako správne zdôraznuje Komisia, vzhladom na svoju prípadnú osobnú zodpovednost napríklad v zmysle vnútrostátneho obcianskeho ci dokonca trestného práva mal pán C1 zjavný záujem na minimalizovaní protisútazného obsahu svojich kontaktov s pánom P1. 372 Je teda úplne mozné, ze pán C1 nebol ochotný odhalit vsetky aspekty svojich kontaktov s pánom P1 a najmä pripustit tajnú povahu týchto kontaktov napriek urcitému tlaku, ktorý spolocnost Chiquita vyvinula, aby dosiahla, ze nebude zatajovat informácie. 373 Na druhej strane Komisia správne tvrdí, ze vyhlásenia pána C1 uskutocnené pocas inspekcií Komisie v novembri 2007, ked si pán C1 este nepripravil urcitý spôsob obrany, sú zvlást vierohodné. Z vyhlásení spolocnosti Chiquita a pána C1 napokon vyplýva, ze aby sa zabezpecil urcitý moment prekvapenia, pán C1 nebol o inspekciách Komisie upovedomený (pozri bod 155 vyssie). Napriek vysvetleniam právnych zástupcov spolocnosti Chiquita, ktorí sa na inspekciách zúcastnili (pozri tiez bod 155 vyssie), je teda vierohodné, ze pán C1 este nemal cas pripravit si urcitý spôsob obrany. Skutocnost, ze pán C1 napriek spresneniam, ktoré urobil vo svojich neskorsích vyhláseniach, stále v podstate tvrdil to, co uviedol vo svojich prvých vyhláseniach (pozri vyhlásenie spolocnosti Chiquita z 5. marca 2009), vsak hovorí v prospech vierohodnosti vsetkých jeho vyhlásení. 374 Z predchádzajúcich úvah s výhradou neskorsieho preskúmania úryvkov, na ktoré sa zalobkyne odvolávajú (pozri bod 376 a nasl. nizsie), vyplýva, ze vseobecný obsah vyhlásení pána C1 posudzovaných ako celok nespochybnuje závery Komisie, ze Komisia poskytla konzistentné vysvetlenie obrannej povahy týchto vyhlásení a pri konstatovaní porusenia nevychádzala len z týchto vyhlásení, ale zo súboru dôkazov obsahujúceho najmä listinné dôkazy (pozri body 187 az 189 vyssie), takze mohla pouzit tieto vyhlásenia na podlozenie dalsích dôkazov (pozri bod 342 vyssie), nie je tým vsak dotknuté neskorsie preskúmanie argumentácie zalobkýn týkajúcej sa pokracujúcej povahy porusenia (pozri bod 358 vyssie a bod 475 a nasl. nizsie). 375 V tomto smere je uzitocné pripomenút, ze uz bolo rozhodnuté, ze aj ked nedostatocné objasnenie dôkazu nesporne znizuje jeho dôkaznú hodnotu, nepredstavuje to dôvod na úplné vylúcenie jeho uplatnenia. Je potrebné pripomenút, ze pokial dokument odkazuje len na urcité skutocnosti spomenuté v iných dôkazoch, neznamená to, ze sa on Komisia nemôze opierat pri podpore ostatných dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 263). 376 V druhom rade zalobkyne citujú rôzne pasáze z vyhlásení spolocnosti Chiquita a pána C1, aby podlozili svoje tvrdenie, podla ktorého tieto vyhlásenia spochybnujú závery Komisie a, naopak, sú v súlade s alternatívnymi vysvetleniami poskytnutými spolocnostou Pacific. 377 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze vo vyhláseniach je viackrát uvedené, ze páni P1 a C1 sa po prvý raz stretli na zasadnutí zdruzenia ANIPO v júni 2004, ze pracovný obed z 28. júla 2004 bol len ich druhým stretnutím a ze, ako uvádza spolocnost Chiquita, pocas tohto obeda diskutovali o "moznosti spolocnosti Chiquita zaobstarat si banány u skupiny Noboa v Ekvádore". V týchto vyhláseniach sa nikde nespomína, ze by sa pocas tohto stretnutia diskutovalo o akejkolvek cene, a tým menej, ze strany by sa dohodli na koordinácii svojho správania v oblasti cien. 378 Na jednej strane treba poukázat na to, ze aby Komisia podporila svoje závery týkajúce sa obeda z 28. júla 2004, neopierala sa o vyhlásenia spolocnosti Chiquita, ale o poznámky pána P1 (odôvodnenia 102 az 120 napadnutého rozhodnutia), pricom uznala, ze tieto listinné dôkazy preukazujú, ze pocas obeda sa diskutovalo aj o iných témach, nez sú tie, ktoré uvádzajú úcastníci konania (odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane skutocnost, ze pán C1 vyhlásil, ze témou konverzácie na tomto stretnutí bola moznost spolocnosti Chiquita zaobstarat si banány u skupiny Noboa v Ekvádore, a ze neuviedol, ze by sa diskutovalo o cenách alebo ze by sa s pánom P1 dohodol na koordinovaní správania v oblasti cien, nemozno vykladat ako popretie záverov Komisie. Pán C1 tak nepoprel diskusie o správaní úcastníkov konania v oblasti cien ani nevyhlásil, ze moznost spolocnosti Chiquita zaobstarat si banány u skupiny Noboa v Ekvádore bola jedinou témou diskusií pocas obeda. 379 V tomto smere treba navyse poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze záver vyvodený z poznámok pána P1, podla ktorého úcastníci konania pocas obeda z 28. júla 2004 vytvorili akcný plán, v súlade s ktorým sa kontaktovali nasledujúci týzden, aby zosúladili svoj postup v oblasti cien v Portugalsku a dohodli sa, ci treba "zostat" na rovnakej úrovni, "zvýsit" alebo "znízit", je v súlade s vyhláseniami spolocnosti Chiquita z 15. februára 2008 a z 22. mája 2008, podla ktorých si páni C1 a P1 po stretnutí z 28. júla 2004 z casu na cas vymienali informácie o konkrétnejsích cenových trendoch na nasledujúci týzden, pricom pouzívali také výrazy, aby obe strany chápali, ci sa majú ceny zvýsit, znízit alebo zostat na rovnakej úrovni. Komisia vsak poukazuje na to (poznámka pod ciarou 171 napadnutého rozhodnutia), ze v case, ked spolocnost Chiquita poskytla uvedené vyhlásenia, nevidela este rukou písané poznámky, lebo prístup k nim získala az spolu s prístupom k spisu po zaslaní oznámenia o výhradách Komisie 10. decembra 2009 (pozri bod 11 vyssie). 380 V tejto súvislosti je uzitocné pripomenút, ze vyhlásenia, ktoré urobí podnik predkladajúci ziadost o oslobodenie, skôr nez sa oboznámi s dôkazmi zhromazdenými Komisiou v rámci vysetrovania, majú zvlást vysokú dôkaznú hodnotu. 381 V tomto smere treba poukázat na to, ze skutocnost, ze urcité vyhlásenie bolo predlozené v pokrocilom stádiu konania, a to v odpovedi na oznámenie o výhradách, sama osebe neumoznuje popriet celú dôkaznú hodnotu takého vyhlásenia, ktoré má vsak mensiu dôkaznú hodnotu, nez keby bolo uskutocnené bezprostredne. Predovsetkým ak bol podnik, ktorý podal ziadost o oslobodenie, oboznámený s dôkazmi, ktoré Komisia v rámci vysetrovania zhromazdila, logika vlastná postupu na základe oznámenia o spolupráci, podla ktorej by akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu mohol viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce podniku (pozri bod 340 vyssie), sa uplatní v rovnakej miere len v prípade spontánneho vyhlásenia bez znalosti výhrad, ktoré Komisia prijala. Ani úvahy, ze vyhlásenia na základe oznámenia o spolupráci sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, a v zásade sa musia povazovat za zvlást spolahlivé dôkazné prostriedky (pozri bod 341 vyssie), sa nemusia uplatnit v plnom rozsahu v prípade odpovede na oznámenie o výhradách podniku, ktorý podal ziadost o oslobodenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Quinn Barlo a i./Komisia, uz citovaný v bode 340 vyssie, body 108 a 109). 382 Po druhé zalobkyne pripomínajú, ze vo vyhláseniach je uvedené, ze páni C1 a P1 si po pracovnom obede z 28. júla 2004 zacali sporadicky telefonovat od septembra 2004 do septembra 2006 a ze hlavnými témami týchto telefonátov bola moznost zaobstarat si banány v Ekvádore, dojednania týkajúce sa skupinového nakladania, staznosti týkajúce sa prístavu v Salerne, budúcnost zdruzenia ANIPO a obcas predaj v severnom Taliansku. To vsak nie je spochybnované a nie je to v rozpore so závermi Komisie, kedze vo vyhláseniach je tiez uvedené, ze sa diskutovalo aj o trendoch vývoja na trhu a o cenových zámeroch. 383 V tomto smere vsak zalobkyne tvrdia, ze tieto diskusie mozno vysvetlit skutocnostou, ktorú potvrdila spolocnost Chiquita, ze pán P1 bol úplný novácik na trhu s banánmi a zaujímali ho skúsenosti pána C1 a ze vseobecné diskusie tohto druhu zodpovedali aj typu diskusií, ktoré viedli jednotliví aktéri v rámci zdruzenia ANIPO, takze z týchto vyhlásení nemozno v nijakom prípade vyvodit záver, ze páni C1 a P1 vykonávali nejakú dohodu o koordinovaní cien. 384 Po prvé treba poukázat na to, ze Komisia nevychádzala len z dotknutých vyhlásení, ked konstatovala, ze páni C1 a P1 vykonávali dohodu o koordinovaní cien, ale zo vsetkých dôkazov uvedených v bode 4 napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenia 190 a 191 napadnutého rozhodnutia). Po druhé skutocnost, ze pána P1 zaujímali skúsenosti pána C1, nevyvracia ani nespochybnuje záver, podla ktorého si obaja muzi pocas telefonických rozhovorov vymienali informácie o cenách. Po tretie zalobkyne nielenze nijako nepodlozili svoje tvrdenie, podla ktorého také diskusie, aké viedli páni P1 a C1, zodpovedali beznému typu diskusií vedených v rámci zdruzenia ANIPO, ale aj keby to tak bolo, nezmenilo by to protizákonnú povahu výmeny informácií o cenách medzi pánmi P1 a C1. Nakoniec po stvrté zalobkyne neuvádzajú, ze pán C1 nielenze vyhlásil, ze s pánom P1 diskutoval o vseobecných trendoch na trhu, ale tiez vysvetlil, ze z casu na cas s pánom P1 diskutoval o konkrétnejsích cenových trendoch na nasledujúci týzden, pricom pouzívali také výrazy, aby obe strany chápali, ci sa majú ceny zvýsit, znízit alebo zostat na rovnakej úrovni. 385 Po tretie zalobkyne v tomto smere tvrdia, ze pán C1 síce uviedol, ze niektoré telefonáty, ktoré mal s pánom P1, vyústili do konkrétnejsích diskusií o cenových trendoch na nasledujúci týzden, no zároven spresnil, ze nikdy neposkytol výslovné a otvorené údaje o cenách. Spolocnost Chiquita az pod nátlakom Komisie neskôr uviedla, ze kazdý, kto pozná odvetvie banánov, vo vseobecnosti chápal, ze tieto vseobecné opisy majú presný význam z hladiska ceny, lebo na trhu, na ktorom bolo verejne známe, ze ceny sa menia o 0,5 eura, tieto vseobecné opisy znamenali, ze ceny sa znízia o 0,5 eura, zvýsia o 0,5 eura alebo zostanú na rovnakej úrovni. 386 V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázat na to, ze argumentácia, podla ktorej Komisia vyvinula na spolocnost Chiquita pocas správneho konania neprimeraný nátlak, uz bola zamietnutá v bodoch 106 az 172 vyssie. Okrem toho je síce pravda, ze vyhlásenie o tom, ze kazdý, kto pozná odvetvie banánov, mohol chápat vseobecné informácie pána C1 (vyhlásenie spolocnosti Chiquita z 22. mája 2008), je neskorsie nez vyhlásenie pripústajúce, ze pán C1 poskytoval také vseobecné informácie (vyhlásenie spolocnosti Chiquita z 15. februára 2008), obe vyhlásenia vsak boli urobené, skôr nez získala spolocnost Chiquita moznost prístupu k spisu Komisie po zaslaní oznámenia o výhradách 10. decembra 2009 (pozri bod 11 vyssie), a teda sú zvlást vierohodné (pozri body 380 a 381 vyssie). 387 Okrem toho uz prvé z oboch predmetných vyhlásení (vyhlásenie spolocnosti Chiquita z 15. februára 2008) pripústalo, ze pán C1 mohol opísat vseobecné trendy na trhu takými výrazmi, akými sú "trh je mäkký", "nie je vela ovocia", "nemyslím si, ze trh sa prepadne", alebo "nemám nijaký dôvod menit". Také poznámky sa vsak dajú pochopit ako informácie o budúcich pohyboch cien, kedze výraz "trh je mäkký" môze znamenat pokles cien, výraz "nie je vela ovocia" nárast cien a výraz "nemám nijaký dôvod menit" to, ze ceny zostanú na rovnakej úrovni. Nemozno teda prijat ani tvrdenie zalobkýn, podla ktorého pán P1 nebol skúseným hrácom na trhu s banánmi, takze nemozno predpokladat, ze pochopil, ze vseobecné opisy odkazujú na pohyby cien. 388 V tomto smere treba poukázat na to, ze Vseobecný súd uz rozhodol, ze poveternostné podmienky v produkujúcich krajinách, ako aj v cielových krajinách konzumácie ovocia, rozsah zásob v prístavoch a u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, stav maloobchodného predaja a predaja u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním a existencia podporných kampaní sú zjavne velmi významnými faktormi na stanovenie úrovne ponuky vo vztahu k dopytu a skutocnost, ze boli spomínané v priebehu dvojstranných rokovaní medzi informovanými subjektmi, viedla nevyhnutne k sprístupneniu vnímania trhu a jeho vývoja, pokial ide o ceny (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 14. marca 2013, Fresh Del Monte Produce/Komisia, T-587/08, bod 360). 389 Nakoniec pokial ide o presný rozsah týchto cenových pohybov, zalobkyne tvrdia, ze vyhlásenie spolocnosti Chiquita, podla ktorého bolo na trhu s banánmi verejne známe, ze ceny sa menia o 0,5 eura, takze informácie pána C1 sa dali chápat v tom zmysle, ze ceny sa znízia alebo zvýsia o 0,5 eura alebo zostanú na rovnakej úrovni, sa nezakladá na skutocnosti vzhladom na to, ze analýza skutocných týzdenných pohybov cien ukazuje, ze ceny nerástli ani neklesali len o 0,5 eura a urcite neexistoval nijaký trend vývoja cien po úsekoch o 0,5 eura. Zalobkyne tak tvrdia, ze z údajov o skutocných cenách uplatnovaných spolocnostami PFCI a Chiquita, naopak, vyplýva, ze ceny sa mohli týzdenne menit o 1 alebo 2 eurá alebo sa hýbat o 0,25 eura ci menej, a na podporu tohto tvrdenia predkladajú tabulky cien spolocností Chiquita a Pacific. 390 Túto argumentáciu treba zamietnut. Ako správne zdôraznuje Komisia, otázka, ci sa ceny menili presne o 0,5 eura, nie je podstatná, pokial si strany vymienali informácie o cenových zámeroch na nasledujúci týzden takým spôsobom, ze obe vedeli, ci sa ceny zvýsia, znízia alebo zostanú na rovnakej úrovni, kedze také diskusie o cenových trendoch znizujú neistotu, pokial ide o správanie oboch strán na trhu. 391 Stanovenie ceny, aj ked len orientacné, tak ovplyvnuje hospodársku sútaz tým, ze umoznuje vsetkým úcastníkom kartelu s primeranou mierou istoty predvídat, akú cenovú politiku budú uskutocnovat ich konkurenti. Vseobecnejsie také kartely so sebou prinásajú priamy zásah do základných parametrov hospodárskej sútaze na predmetnom trhu. Dotknutí výrobcovia totiz tým, ze vyjadrili spolocnú vôlu uplatnovat urcitú cenovú úroven na svoje výrobky, uz neurcujú autonómnym spôsobom svoju politiku na trhu, cím ohrozujú vnútornú koncepciu ustanovení Zmluvy, ktoré sa týkajú hospodárskej sútaze (pozri rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 324 vyssie, bod 310 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho treba bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie pokracovania argumentácie zalobkýn, pripomenút, ze clánok 101 ZFEÚ bez ohladu na ich úcinky zakazuje dohody a zosúladené postupy, pokial je ich predmetom protisútazné konanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [68]C-49/92 P, Zb. I-4125, body 122 a 123). 392 Po stvrté zalobkyne bez dalsích komentárov pripomínajú úryvky vyhlásenia spolocnosti Chiquita z 22. mája 2008, v ktorom sú zhrnuté informácie pána C1 týkajúce sa úcelu a poctu telefonátov medzi ním a pánom P1. 393 Vzhladom na to, ze pripomenutie tohto vyhlásenia zalobkynami v rámci ich argumentácie, ktorou sa usilujú preukázat, ze z vyhlásení spolocnosti Chiquita nemozno vyvodit nijaké protisútazné správanie, mozno chápat v tom zmysle, ze zalobkyne tvrdia, ze podla uvedeného vyhlásenia len malý pocet telefonátov obsahoval diskusie o cenách vo vztahu k sledovanému obdobiu, stací konstatovat, ako uz bolo uvedené v bodoch 362 az 374 vyssie, ze Komisia uznala, ze vyhlásenia spolocnosti Chiquita a pána C1 sú menej explicitné nez jej závery vyvodené zo vsetkých dôkazov, a poskytla vierohodné vysvetlenie neochoty pána C1 pripustit, ze sa zúcastnoval na údajnom porusení, a zalobkyniam sa toto vysvetlenie nepodarilo spochybnit. 394 Po piate pokial ide o úryvok vyhlásenia pána C1, na ktorý sa zalobkyne odvolávajú s cielom tvrdit, ze poznámky pána P1 o obede z 28. júla 2004 treba chápat v tom zmysle, ze odrázajú spôsob, akým pán P1 informoval o stretnutí svojich kolegov zo spolocnosti PFCI, stací konstatovat, ze z uvedeného vyhlásenia vyplýva, ze pán C1 nespochybnil závery Komisie týkajúce sa týchto poznámok a uviedol, ze diskusia pocas obeda sa týkala urcitých prvkov, na ktoré Komisia odkazuje, a v zostávajúcej casti odkázat na vyssie uvedené úvahy týkajúce sa neochoty pána C1 plne odhalit jeho protisútazné správanie (pozri body 362 az 374 vyssie). 395 Po sieste zalobkyne ciastocne a mimo kontextu citujú urcité pasáze vyhlásenia spolocnosti Chiquita z 13. októbra 2009 s cielom tvrdit, ze spolocnost Chiquita vyhlásila, ze nemá vedomost o nijakom dôkaze protiprávneho správania pocas telefonických rozhovorov medzi pánmi P1 a C1 a ze pán C1 potvrdil, ze mal legitímne dôvody na rozhovory s pánom P1 a nespomína si na nijakú diskusiu, ktorá by sa týkala cenových trendov, okolo dátumu e-mailu, ktorý pán P1 poslal pánovi P2 11. apríla 2005 o 9.57 hod. Zalobkyne vsak neuvádzajú, ze toto vyhlásenie spolocnosti Chiquita je odpovedou na list, v ktorom bol zhodnotený stav jej spolupráce na základe ziadosti o oslobodenie a Komisia v nom uviedla, ze v dôsledku e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod. má dôvod domnievat sa, ze spolocnost Chiquita neskoncovala s protiprávnym správaním ku dnu podania ziadosti o oslobodenie, t. j. 8. aprílu 2005. Z celého znenia úryvkov citovaných zalobkynami teda vyplýva len to, ze pán C1 nemal s pánom P1 nijakú tajnú diskusiu po 8. apríli 2005, co napokon potvrdzuje aj vyhlásenie spolocnosti Chiquita z 5. marca 2009. 396 Zalobkyne rovnako skreslujú úryvky z posledného uvedeného vyhlásenia, podla ktorých pán C1 vzdy trval na svojej verzii skutkového stavu a tvrdil, ze informácie pána P1 mohli pochádzat z iných zdrojov, a podla ktorých pocas vypocúvania vsetkých zamestnancov, ktorí pracovali s pánom C1, kazdá osoba poskytla prijatelnú výpoved potvrdzujúcu, ze medzi konkurencnými spolocnostami nedochádzalo k nijakej protiprávnej komunikácii alebo spolupráci. Ide totiz o úryvky tvrdení spolocnosti Chiquita, podla ktorých bolo porusenie ukoncené 8. apríla 2005, spolocnost uz vypocula pána C1 a jeho spolupracovníkov velmi krátko po 8. apríli 2005 a v tom case nikto nepripustil, ze v juznej Európe dochádzalo k nezákonným kontaktom medzi konkurentmi. Je vsak nesporné, ze pán C1 pocas inspekcií Komisie v novembri 2007 po prvý raz pripustil, ze s pánom P1 diskutoval o cenových trendoch, ked si uvedomil, ze sa uskutocní vysetrovanie týkajúce sa juznej Európy, a kedze nenahlásil svoje protisútazné správanie v lehote, ktorú na tento úcel zamestnancom spolocnosti Chiquita urcil jej prezident po podaní ziadosti o oslobodenie podniku 8. apríla 2005 (pozri najmä bod 365 vyssie). Skorsie vyhlásenia uskutocnené pred zacatím konania týkajúceho sa juznej Európy teda nemozno prezentovat ako popretie záverov Komisie v uvedenom konaní. 397 Nakoniec zalobkyne na základe rovnakej logiky tvrdia, ze pán C1 nielenze spochybnil výklad dôkazov predlozených Komisiou, len co k nim získal prístup, ale jeho vysvetlenia sa zhodujú aj so skorsími vyhláseniami urobenými este pred zaciatkom vysetrovania v tomto spore. Zalobkyne v poslednom uvedenom ohlade citujú návrhy spolocnosti Chiquita vo veci COMP/39188 - Banány, v ktorých spolocnost Chiquita uviedla, ze "ceny pre Spojené královstvo/Írsko, juznú Európu a Francúzsko neboli oznámené konkurentom". 398 V tomto smere stací konstatovat, ako uz bolo uvedené v bode 159 vyssie, ze vyhlásenia spolocnosti Chiquita, podla ktorých "ceny pre SK/Írsko, juznú Európu a Francúzsko neboli oznámené konkurentom", opisujú spôsob, akým spolocnost Chiquita oznamovala vo stvrtok ráno konkurentom svoje referencné ceny, a ze vec týkajúca sa juznej Európy nesúvisela s referencnými cenami, takze vyhlásenia spolocnosti Chiquita týkajúce sa severnej Európy nemôzu spochybnit závery Komisie v prejednávanej veci. 399 V tretom rade zalobkyne v rámci tvrdenia, podla ktorého Komisia musí viest objektívne vysetrovanie a nemôze ignorovat dôkazy v ich prospech, uvádzajú, ze napriek ziadosti o sprístupnenie pôvodnej a nedôvernej verzie odpovedí zákazníkov na ziadosti Komisie o informácie získala spolocnost Pacific prístup len k zhrnutiam týchto odpovedí, co jej zabránilo dostat sa k podrobnostiam týkajúcim sa potenciálnych informácií v jej prospech, ktoré poskytli zákazníci. 400 Podla judikatúry je cielom prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze najmä umoznit adresátom oznámenia o výhradách oboznámit sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa na základe nich mohli vecne vyjadrit k záverom, ku ktorým dospela Komisia vo svojom oznámení o výhradách. Prístup k spisu tak vyplýva z procesných záruk urcených na ochranu práva na obhajobu a osobitne na zabezpecenie skutocného výkonu práva byt vypocutý (pozri v tomto zmysle rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 179 vyssie, bod 68, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 33 a tam citovanú judikatúru). 401 Komisia má teda povinnost sprístupnit podnikom, ktoré sú úcastníkmi konania podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, vsetky dokumenty v ich neprospech a v ich prospech, ktoré získala v rámci vysetrovania, s výnimkou obchodného tajomstva iných podnikov, interných dokumentov institúcie a iných dôverných informácií (pozri v tomto zmysle rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 179 vyssie, bod 68, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 34). 402 Z judikatúry dalej vyplýva, ze pokial ide o odpovede tretích strán na ziadosti Komisie o informácie, Komisia musí vziat do úvahy riziko, ze podnik s dominantným postavením na trhu prijme odvetné opatrenia voci svojim konkurentom, dodávatelom alebo zákazníkom, ktorí spolupracovali na vysetrovaní vedenom Komisiou. Vzhladom na také riziko majú tretie strany, ktoré Komisii pocas jej vysetrovania predlozia dokumenty, ktorých poskytnutie by podla ich názoru mohlo voci nim viest k odvetným opatreniam, právo ocakávat, ze ich ziadosti o zachovanie dôvernosti bude vyhovené (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia, [69]T-5/02, Zb. II-4381, bod 98 a tam citovanú judikatúru). 403 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 253 napadnutého rozhodnutia odpovedala na výhradu, ktorú spolocnost Pacific uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a podla ktorej mala získat prístup nielen k zhrnutiam odpovedí zákazníkov jednotlivých dovozcov banánov na ziadosti o informácie zaslané Komisiou, ked uviedla, ze je legitímne odopriet prístup k listom ich zákazníkov a zákazníkov dalsích dodávatelov podnikom, ktoré majú potenciál vyvinút znacný ekonomický a obchodný nátlak na svojich konkurentov alebo obchodných partnerov, zákazníkov alebo dodávatelov. Kedze zalobkyne sa nepokúsajú spochybnit toto vysvetlenie poskytnuté Komisiou, treba vychádzat z toho, ze nepreukázali, ze odopretie sprístupnenia urcitých castí spisu nebolo v prejednávanej veci legitímne. 404 Zalobkyne nakoniec tvrdia, ze Komisia nikdy nevyuzila navrhnutú ponuku zorganizovat dodatocné vypocutie pána C1, co vázne narusilo jej schopnost uskutocnit presnú a úplnú analýzu skutkových okolností prejednávanej veci. Dodatocné vypocutie by tak Komisii umoznilo pochopit, ci vyhlásenia svedcia o "klesajúcom trende" alebo ci len prijala nesprávne ponatie a výklad jedinej vety, z ktorej vychádzala. 405 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze medzi záruky priznané právnym poriadkom Únie v správnych konaniach patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [70]C-269/90, Zb. I-5469, bod 14, a rozsudok Bavaria/Komisia, uz citovaný v bode 342 vyssie, bod 222). 406 Dalej treba poukázat na to, ze clánok 10 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([71]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), stanovuje, ze podniky a zdruzenia podnikov, voci ktorým sa vedie konanie podla nariadenia c. 1/2003 "môzu navrhnút, aby Komisia vypocula osoby, ktoré môzu dosvedcit skutocnosti uvedené v ich podaní". V takom prípade z clánku 13 nariadenia c. 773/2004 vyplýva, ze Komisia má primeranú právomoc volnej úvahy pri rozhodovaní o tom, aký význam by malo vypocutie osôb, ktorých svedecká výpoved by mohla byt dôlezitá na presetrenie veci. Zarucenie práva na obhajobu si totiz nevyzaduje, aby Komisia vypocula svedkov navrhnutých dotknutými osobami, pokial sa domnieva, ze vec bola dostatocne presetrená (v súvislosti s nariadením c. 17 pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [72]T-9/99, Zb. II-1487, bod 383 a tam citovanú judikatúru). 407 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 250 a 251 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze nic nehovorí v prospech tvrdenia, podla ktorého je nutné dalsie vypocutie pána C1. Zalobkyne nielenze konkrétne nevyvrátili dôkazy, ktoré Komisia v tomto smere predlozila, ale navyse ani prijatelne nevysvetlili, preco spolocnost Pacific nevyuzila moznost, aby sama polozila pánovi C1 otázky pocas vypocutia. V tomto smere nie je presvedcivá skutocnost, ze zalobkyne pocas pojednávania odkázali na rozhodnutie spolocnosti Chiquita komentovat na pojednávaní 18. júna 2010 len obdobie po 8. apríli 2005, ked podala ziadost o oslobodenie. Z vyhlásení spolocnosti Chiquita uskutocnených pocas uvedeného vypocutia tak síce naozaj vyplýva, ze chcela vyuzit svoj cas na obranu pred moznostou, ze Komisia zrusí jej oslobodenie v prejednávanej veci, cize nechcela tento cas pouzit na komentovanie obdobia pred podaním ziadosti o oslobodenie, v súvislosti s ktorým nespochybnovala závery Komisie, no nevyplýva z nich, ze spolocnost Chiquita bola proti tomu, aby spolocnost Pacific polozila pánovi C1 otázky o skorsom období. Naopak, spolocnost Chiquita dokonca výslovne uviedla, ze jej ponuka na kladenie otázok pánovi C1 stále platí. 408 Za týchto okolností treba konstatovat, ze argumentáciu, ktorou sa zalobkyne usilujú vytknút Komisii, ze nezorganizovala dodatocné vypocutie pána C1, treba zamietnut. 409 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze je potrebné zamietnut argumentáciu, ktorou zalobkyne spochybnujú dôkaznú hodnotu vyhlásení spolocnosti Chiquita a pána C1, a teda prvú cast tretieho zalobného dôvodu v celom rozsahu. 2. O druhej casti zalozenej na tom, ze predlozené dôkazy neumoznujú podlozit konstatovanie porusenia 410 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreukázala existenciu dohody medzi úcastníkmi konania ani existenciu zosúladeného postupu. Po prvé sa Komisii nepodarilo preukázat, ze sa zúcastnili na dohode a/alebo zosúladenom postupe, po druhé nepreukázala, ze konanie, na ktorom sa zúcastnovali, malo protisútazný ciel alebo následok, a po tretie nepreukázala, ze toto správanie predstavovalo jediné a pokracujúce porusenie. a) Úvodné pripomienky 411 Treba pripomenút, ze clánok 101 ZFEÚ zakazuje vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky, obmedzujú alebo kontrolujú výrobu a odbyt a rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania. 412 Pojem dohoda v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplýva z vyjadrenia spolocnej vôle zúcastnených podnikov správat sa na trhu urcitým spôsobom (pokial ide o clánok 81 ods. 1 ES, pozri analogicky rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 391 vyssie, bod 130; pokial ide o clánok 65 ods. 1 ESUO, pozri tiez analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, [73]T-141/94, Zb. II-347, bod 262). 413 Pojem dohoda v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je podla výkladu poskytnutého v judikatúre zameraný na existenciu zhody vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma prejavu nie je podstatná, pokial je verným vyjadrením tejto vôle (rozsudky Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, [74]T-41/96, Zb. II-3383, bod 69, a z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, [75]T-18/05, Zb. II-1769, bod 88). 414 Pojem zosúladený postup v zmysle toho istého ustanovenia sa týka takej formy koordinácie medzi podnikmi, ktorá síce nedospela az do realizácie dohovoru v pravom zmysle slova, ale spôsobila, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [76]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. 1663, bod 26; Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 63; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 391 vyssie, bod 115, a Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 158). 415 Súdny dvor dalej uviedol, ze kritériá koordinácie a spolupráce treba chápat z hladiska koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorej kazdý hospodársky subjekt autonómne urcuje politiku, ktorú chce uplatnovat na vnútornom trhu (rozsudky Súdneho dvora Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 414 vyssie, bod 173; Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 63; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 391 vyssie, bod 116, a z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [77]C-199/99 P, Zb. I-11177, bod 106). 416 Táto poziadavka autonómie síce nevylucuje právo hospodárskych subjektov triezvo sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov, je vsak jasne v rozpore s nadviazaním priamych alebo nepriamych kontaktov medzi takýmito hospodárskymi subjektmi, ktoré môzu bud ovplyvnit správanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámit takého konkurenta so správaním na trhu, o ktorom hospodársky subjekt sám rozhodol alebo ktoré zamýsla, pokial je cielom alebo následkom takých kontaktov vytvorenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré by nezodpovedali bezným podmienkam na dotknutom trhu vzhladom na povahu výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, význam a pocet podnikov a objem uvedeného trhu (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 414 vyssie, bod 174; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 391 vyssie, bod 117; Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 160, a Corus UK/Komisia, uz citovaný v bode 415 vyssie, bod 107). 417 Pojem zosúladený postup zahrna okrem zosúladovania postupu medzi dotknutými podnikmi správanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúladovania a vztah príciny a následku medzi týmito dvoma skutocnostami. V tomto smere treba vychádzat z toho, ze ak neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, podniky zúcastnujúce sa zosúladenom konaní, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. Tým viac to platí v prípade, k zosúladenému konaniu dochádza pravidelne v priebehu dlhého obdobia (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 391 vyssie, bod 121; Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 185 vyssie, body 161 az 163, a T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 328 vyssie, bod 51). 418 Na záver treba pripomenút, ze z porovnania pojmov dohoda a zosúladený postup vyplýva, ze zo subjektívneho hladiska ide o podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 391 vyssie, bod 131). 419 V dôsledku toho síce pojmy dohoda a zosúladený postup zahrnajú ciastocne odlisné znaky skutkových podstát, nie sú vsak vzájomne nezlucitelné. Komisia teda nemá povinnost oznacit kazdé zistené správanie za dohodu alebo za zosúladený postup, ale je oprávnená oznacit niektoré z týchto správaní za "dohody" a iné za "zosúladené postupy" (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 391 vyssie, bod 132, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [78]T-7/89, Zb. II-1711, bod 264). 420 Na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je zbytocné zohladnovat konkrétne úcinky predmetnej dohody, pokial sa zdá, ze jej cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 179 vyssie, bod 261). 421 Pokial ide o moznost povazovat zosúladený postup za postup s protisútazným cielom, hoci daný postup nemá priamu súvislost so spotrebitelskými cenami, je potrebné uviest, ze zo znenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nevyplýva, ze zakázané sú len zosúladené postupy, ktoré majú priamy vplyv na ceny zaplatené konecnými spotrebitelmi. Naopak, z uvedeného clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ vyplýva, ze zosúladený postup môze mat protisútazný ciel, pokial "priamo alebo nepriamo urcuj[e] nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky" (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 328 vyssie, body 36 a 37). 422 V kazdom prípade clánok 101 ZFE smeruje podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve nielen k ochrane priamych záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu, a tým hospodárskej sútaze ako takej. Preto konstatovanie existencie protisútazného ciela zosúladeného postupu nemozno podmienovat existenciou priamej súvislosti tohto postupu so spotrebitelskými cenami (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 328 vyssie, body 38 a 39). 423 Pokial ide o rozlisovanie medzi zosúladenými postupmi, ktoré majú protisútazný ciel, a tými, ktoré majú protisútazný následok, je potrebné pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný následok nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na zosúladený postup vztahuje zákaz uvedený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Podla ustálenej judikatúry od vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora z 30. júna 1966, LTM ([79]56/65, Zb. s. 337, 359), alternatívna povaha tejto podmienky vyjadrená pouzitím spojky "alebo" vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel tohto zosúladeného postupu vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. V prípade, ze analýza obsahu tohto zosúladeného postupu vsak neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, je potrebné preskúmat jeho následky, a aby sa mohol zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, [80]C-209/07, Zb. I-8637, bod 15, a T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 328 vyssie, bod 28). 424 Na úcely posúdenia, ci je urcitý zosúladený postup zakázaný clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, je teda zbytocné zohladnovat jeho konkrétne úcinky, pokial sa zdá, ze jeho cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, [81]56/64 a 58/64, Zb. 429, 496; Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 125, a Beef Industry Development Society a Barry Brothers, uz citovaný v bode 423 vyssie, bod 16). Rozlisovanie medzi "poruseniami z hladiska ciela" a "poruseniami z hladiska následku" spocíva v tom, ze urcité formy zosúladeného postupu medzi podnikmi mozno z dôvodu ich samotnej povahy povazovat za skodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej sútaze (rozsudky Beef Industry Development Society a Barry Brothers, uz citovaný v bode 423 vyssie, bod 17, a T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 328 vyssie, bod 29). 425 Na to, aby mal zosúladený postup protisútazný ciel, stací, ze je spôsobilý vyvolat negatívne následky pre hospodársku sútaz. Inak povedané, uvedený postup musí byt konkrétne spôsobilý vzhladom na právny a hospodársky kontext, v ktorom sa nachádza, vylucovat, obmedzovat alebo skreslovat hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu. Skutocnost, ci a v akom rozsahu tento následok skutocne vznikne, môze byt významná len pre výpocet výsky pokút a posúdenie práva na náhradu skody (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 328 vyssie, bod 31). 426 V tomto smere treba opät pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze niektoré typy koordinácie medzi podnikmi majú dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze preskúmanie ich úcinkov nie je nevyhnutné (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2014, CB/Komisia, C-67/13 P, bod 49 a tam citovanú judikatúru). 427 Táto judikatúra je postavená na tom, ze urcité formy koordinácie medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich samotnej povahy (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 426 vyssie, bod 50 a tam citovanú judikatúru). 428 Preto je nesporné, ze urcité zosúladené správania, akými sú tie, ktoré vedú k horizontálnemu urceniu cien prostredníctvom kartelov, mozno povazovat za do tej miery schopné mat negatívne úcinky predovsetkým na cenu, mnozstvo a kvalitu výrobkov a sluzieb, ze sa môze povazovat preukázanie ich konkrétnych úcinkov na trhu za nepotrebné na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Skúsenost totiz ukazuje, ze takéto správania vedú k znízeniu výroby a zvýseniu cien, co vedie k zlému rozdeleniu zdrojov predovsetkým na úkor spotrebitelov (rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 426 vyssie, bod 51). 429 V prípade, ze analýza urcitého typu koordinácie medzi podnikmi neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, vsak bude potrebné skúmat jeho následky, a aby bolo mozné ho zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 426 vyssie, bod 52 a tam citovanú judikatúru). 430 Podla judikatúry Súdneho dvora na úcely posúdenia, ci urcitá dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby mohli byt povazované za obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sústredit sa na obsah týchto ustanovení, na ciele, ktoré chcú dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patria. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohladnit povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 426 vyssie, bod 53 a tam citovanú judikatúru). 431 Navyse hoci úmysel dotknutých osôb nie je prvkom nevyhnutným na urcenie obmedzujúcej povahy dohody medzi podnikmi, orgánom pre hospodársku sútaz alebo vnútrostátnym súdom a súdom Únie nic nebráni v tom, aby tento úmysel zohladnili (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 426 vyssie, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 432 Práve z hladiska týchto zásad treba preskúmat argumentáciu zalobkýn. b) Napadnuté rozhodnutie 433 V odôvodnení 187 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze skutocnosti opísané v casti 4 uvedeného rozhodnutia preukazujú, ze podniky, ktorým je urcené, boli zapojené do zosúladených cinností týkajúcich sa odvetvia banánov v regióne juznej Európy, pricom islo najmä o: -- koordináciu ich cenových stratégií, pokial ide o budúce ceny, cenovú úroven, pohyby cien a/alebo cenové trendy, -- výmenu informácií o budúcom správaní trhu z hladiska cien. 434 Komisia dalej uviedla, ze tieto skutocnosti a toto správanie jednoznacne predstavujú dohodu v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ v tom zmysle, ze dotknuté podniky sa výslovne dohodli na urcitom správaní na trhu, pricom tieto cinnosti majú podobu koordinácie a spolupráce, pomocou ktorej úcastníci konania vedome nahradili riziká hospodárskej sútaze vzájomnou praktickou spoluprácou. Komisia uviedla, ze aj keby sa nakoniec nepreukázalo, ze úcastníci konania výslovne súhlasili so spolocným plánom, ktorý predstavoval dohodu, dotknuté správanie alebo jeho casti boli prinajmensom zosúladeným postupom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (odôvodnenie 188 napadnutého rozhodnutia). 435 Podla názoru Komisie skutocnosti opísané v casti 4 napadnutého rozhodnutia dalej preukazujú, ze pocas istého obdobia dochádzalo k dvojstrannému zosúladenému konaniu na systematickom (alebo prinajmensom pravidelnom) základe a opakovane, pricom dvojstranné dojednania zodpovedali stanovenému modelu, ktorý bol pocas sledovaného obdobia súdrzný, hoci casom sa menili urcité specifické prvky a intenzita komunikácie (odôvodnenie 191 napadnutého rozhodnutia). 436 Komisia dalej uviedla, ze nielenze nic nenaznacuje, ze dotknuté podniky nebrali pri urcovaní svojho správania na trhu do úvahy vymienané informácie, ale navyse skutocnosti opísané v casti 4 napadnutého rozhodnutia svedcia o tom, ze úcastníci konania prinajmensom ciastocne zohladnovali vymienané informácie o cenách a na základe toho konali. Komisia teda usúdila, ze dvojstranné dohody uzatvorené úcastníkmi konania mali za následok, ze táto komunikácia ovplyvnila ich správanie pri urcovaní cien banánov pre Taliansko, Grécko a Portugalsko (odôvodnenia 192 az 194 napadnutého rozhodnutia). c) O existencii dohody alebo zosúladeného postupu 437 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze sa zúcastnili na dohode alebo zosúladenom postupe, a ze porusila zásadu nediskriminácie. 438 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze ak chce Komisia preukázat existenciu dohody medzi spolocnostami Chiquita a PFCI, musí dokázat, ze úcastníci konania vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urceným spôsobom, a ze v prejednávanej veci ani jeden z listinných dôkazov predlozených Komisiou nemôze podporit pevné presvedcenie, ze to tak bolo. Z poznámok týkajúcich sa obeda z 28. júla 2004 mozno vyvodit len to, ze páni C1 a P1 viedli legitímne diskusie najmä o budúcnosti profesijného zdruzenia ANIPO a o mozných dojednaniach v oblasti vyuzívania spolocných zdrojov a skupinového odosielania, a poznámky pána P1 sú jednoducho len jeho osobnými úvahami o obsahu tejto diskusie, a nie vyjadrením spolocnej vôle spolocnosti Chiquita a zalobkýn správat sa urcitým protisútazným spôsobom. 439 Zalobkyne tvrdia, ze jedine veta "obaja sme sa zhodli na tom, ze ceny musíme udrzat nezmenené", uvedená v e-maile zaslanom 11. apríla 2005 o 9.57 hod. by sa eventuálne dala vykladat ako vyjadrenie spolocnej vôle. Tento e-mail vsak z právneho hladiska dostatocne nepreukazuje uzavretie dohody, a aj keby to tak bolo, týka sa jediného dna alebo nanajvýs jediného týzdna, v nijakom prípade vsak nemôze podlozit tvrdenie o dohode v oblasti koordinácie stanovovania cien pocas obdobia ôsmich mesiacov a dvanástich dní. Komisia teda z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze spolocnost Chiquita a zalobkyne uzatvorili dohodu zameranú na obmedzenie hospodárskej sútaze, ani nepredlozili dostatocné dôkazy preukazujúce vykonávanie takej dohody úcastníkmi konania. 440 V prvom rade treba poukázat na to, ze zalobkyne opakujú niektoré tvrdenia, ktoré uz boli zamietnuté pri skúmaní dôkazov predlozených Komisiou v rámci celej prvej casti tohto zalobného dôvodu. 441 Dalej ako Komisia správne pripomenula v odôvodnení 177 napadnutého rozhodnutia, dohoda medzi konkurencnými podnikmi sa povazuje za existujúcu, ak strany súhlasia so spolocným projektom, ktorý obmedzuje alebo by mohol obmedzit ich obchodnú autonómiu pri urcovaní smerovania ich cinnosti alebo vzájomnej necinnosti na trhu. Nie je potrebné, aby bola táto dohoda vypracovaná písomne, nepozadujú sa nijaké formálne nálezitosti a nie je nutné, aby boli stanovené zmluvné sankcie alebo vykonávacie opatrenia. Dohoda môze byt okrem toho výslovná alebo implicitne vyplývat zo správanie strán. 442 Nakoniec veta "obaja sme sa zhodli na tom, ze ceny musíme udrzat nezmenené", uvedená v e-maile zaslanom 11. apríla 2005 o 9.57 hod. na rozdiel od tvrdení zalobkýn nie je jediným dôkazom vyjadrenia spolocnej vôle strán. Viaceré dalsie informácie uvedené v poznámkach pána P1 z 28. júla 2004 (najmä výrazy "Kazdotýzdenná spolupráca na udrzanie cien", "Lokálna dohoda" alebo "Akcný plán 1.- Hovorit o Portugalsku budúci týzden: Rozhodnutie o cene: status quo, zvýsit, znízit. [pán P1]/[pán C1]", pozri odôvodnenie 105 napadnutého rozhodnutia), ako aj v e-maile zaslanom 11. apríla 2005 o 9.57 hod. (kde sa nachádzajú vety "obaja sme sa zhodli na tom, ze ceny musíme udrzat nezmenené", alebo "volá s poziadavkou, aby sme sa dohodli na stratégii na nasledujúci týzden a aby sme sa pokúsili nezmenit", pozri bod 292 vyssie) totiz preukazujú, ze úcastníci konania vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. 443 V tomto smere treba pripomenút, ze argumentácia, ktorou zalobkyne tvrdia, ze poznámky pána P1 a e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod. odrázajú len osobné úvahy pána P1 sformulované na základe jednostranných vyhlásení pána C1, bola zamietnutá v rámci skúmania tretieho zalobného dôvodu a bolo konstatované, ze uvedené dokumenty sú, naopak, odrazom prijímania dvojstranných rozhodnutí medzi úcastníkmi konania (pozri najmä body 221 az 223, 232 az 235, 252, 255, 309 az 311 a 317 vyssie). 444 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze sa zúcastnili na zosúladenom postupe. 445 Po prvé zalobkyne pripomínajú, ze ak chce Komisia preukázat, ze spolocnosti Chiquita a Pacific sa zúcastnili na zosúladenom postupe, musí dokázat, ze strany zosúladovali svoje konanie, ze zo zosúladenej cinnosti vyplynulo neskorsie správanie na trhu a ze medzi nimi existovala prícinná súvislost. Komisia sa v tomto smere opiera o rozsudok T-Mobile (uz citovaný v bode 328 vyssie, body 60 az 62), ktorý je vsak neúcinný v prejednávanej veci, v ktorej mala Komisia preukázat, ze zalobkyne a spolocnost Chiquita udrziavali pocetné a casté kontakty a ze tieto stretnutia isli nad rámec dokonale legitímnych profesijných kontaktov, co sa jej nepodarilo najmä vzhladom na to, ze neexistuje nijaký dôkaz akýchkolvek kontaktov medzi spolocnostami Chiquita a PFCI od 28. júla 2004 do 8. apríla 2005 okrem dvoch velmi krátkych telefonátov. 446 Treba poukázat na to, ze bez ohladu na to, ci sú odkazy na urcité súdne rozhodnutia v napadnutom rozhodnutí relevantné, Vseobecnému súdu prinálezí posúdit, ci bola Komisia vzhladom na okolnosti prejednávanej veci oprávnená konstatovat, ze správanie úcastníkov konania predstavovalo zosúladený postup, ktorého cielom alebo následkom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. 447 Navyse treba pripomenút, ze v rozsudku T-Mobile Netherlands a i. (uz citovaný v bode 328 vyssie) Súdny dvor konstatoval, ze tak predmet zosúladovania, ako aj okolnosti vlastné trhu urcujú, s akou frekvenciou, v akých intervaloch a akým spôsobom musia konkurenti nadviazat vzájomný kontakt na to, aby dospeli k zosúladeniu svojho správania na trhu. Ak totiz dotknuté podniky vytvárajú kartel so zlozitým systémom zosúladovania postupov vo velkom mnozstve aspektov ich správania na trhu, môzu mat potrebu pravidelných kontaktov v priebehu dlhého obdobia. Naopak, ak je zosúladenie jednorazové a jeho cielom je jediné zosúladenie správania na trhu, ktoré sa týka jednotlivého parametra hospodárskej sútaze, môze stacit jediný kontakt na to, aby sa uskutocnil protisútazný ciel zamýslaný dotknutými podnikmi (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 328 vyssie, bod 60). 448 Súdny dvor dalej uviedol, ze za týchto podmienok je potrebné vychádzat z toho, ze dôlezitý nie je ani tak pocet stretnutí medzi dotknutými podnikmi, ako skôr skutocnost, ci jeden alebo viac kontaktov, ktoré sa uskutocnili, umoznili podnikom zohladnit informácie vymenené s konkurentmi na úcely urcenia ich správania na danom trhu a vedome nahradit riziká hospodárskej sútaze vzájomnou praktickou spoluprácou. Pokial mozno preukázat, ze tieto podniky dospeli k zosúladeniu a stále pôsobia na tomto trhu, je odôvodnené vyzadovat, aby poskytli dôkaz o tom, ze toto zosúladenie nemalo vplyv na ich správanie na uvedenom trhu (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 328 vyssie, bod 60). 449 Na rozdiel od tvrdenia zalobkýn je tento rozsudok v prejednávanej veci úcinný vzhladom na to, ze Komisia preukázala, ze diskusie o budúcich cenách, ktoré úcastníci konania viedli, im umoznili zohladnit vymienané informácie pri urcovaní ich správania na trhu, o com svedcí najmä existencia pravidelne aktualizovanej tabulky cien spolocnosti Chiquita nájdenej v zakladaci v kancelárii pána P2 zo spolocnosti Pacific (pozri body 290 az 293 vyssie). 450 Argumentáciu zalobkýn, podla ktorej neexistuje nijaký dôkaz akéhokolvek kontaktu medzi spolocnostami Chiquita a PFCI medzi 28. júlom 2004 a 8. aprílom 2005, treba zamietnut vzhladom na to, ze nevyvrátili dôkazy, ktorými Komisia podlozila kontakty medzi úcastníkmi konania od 28. júla 2004 do 8. apríla 2005, a to dve poznámky z augusta 2004, dva telefonické kontakty z januára a apríla 2005, tabulku s cenami spolocnosti Chiquita od 6. týzdna roku 2005 a e-mail s cenami spolocnosti Chiquita od 9. týzdna roku 2005, ktoré boli nájdené v zakladaci pána P2 zo spolocnosti Pacific, ako aj vyhlásenia spolocnosti Chiquita a pána C1 (pozri body 265 az 287, 288 az 335 a 336 az 409 vyssie). 451 Argumentácia zalobkýn síce môze byt do istej miery relevantná v rámci skúmania existencie jediného a pokracujúceho porusenia v prejednávanej veci, treba ju vsak zamietnut v rámci skúmania existencie zosúladeného postupu, kedze pri posudzovaní tretieho zalobného dôvodu bolo konstatované, ze zalobkyne nevyvrátili súbor zhodujúcich sa dôkazov - konkrétne poznámky o obede z 28. júla 2004, poznámky z augusta 2004, výpisy telefonátov, e-mail zaslaný 11. apríla 2005 o 9.57 hod., tabulku bez uvedenia dátumu a vyhlásenia spolocnosti Chiquita -, na základe ktorého Komisia konstatovala existenciu dohody a/alebo zosúladeného postupu medzi úcastníkmi. Bez ohladu na to, ci toto porusenie mozno povazovat za jediné a pokracujúce z dôvodu pravidelnosti kontaktov (pozri v tomto smere bod 475 a nasl. nizsie), treba konstatovat, ze dôkazy predlozené Komisiou preukazujú kontakty medzi úcastníkmi konania, na základe ktorých mohli zohladnit informácie vymienané s konkurencnými podnikmi pri urcovaní svojho správania na dotknutom trhu a vedome nahradit riziká hospodárskej sútaze vzájomnou praktickou spoluprácou. Tým viac to platí v prejednávanej veci, v ktorej sa zosúladený postup týkal jediného aspektu správania úcastníkov, a to ceny, takze v rámci systému výmeny informácií vytvoreného pocas obeda z 28. júla 2004 bolo jednorazové zosúladovanie cenových trendov úcastníkov postacujúce na dosiahnutie sledovaného protisútazného ciela. 452 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia rozporuplným spôsobom vychádza z judikatúry týkajúcej sa komplexných porusení, aby nemusela oznacit predmetné správanie za dohodu alebo zosúladený postup. Kedze sa vsak prejednávaná vec týka len dvoch podnikov, z toho jedného malého, a údajné porusenie trvalo len osem mesiacov a dvanást dní, Komisia nemôze vychádzat z tejto judikatúry, ale musí preukázat presný spôsob a presný okamih, v ktorom spolocnosti PFCI a Chiquita údajne uzatvorili dohodu alebo sa zúcastnili na zosúladených postupoch. 453 Túto argumentáciu treba zamietnut, lebo zalobkyne nemôzu Komisii vytýkat, ze v prejednávanej veci nesprávne vychádzala z judikatúry týkajúcej sa komplexných porusení (pozri body 418 a 419 vyssie). Skutocnost, ze predmetné porusenie sa týka len dvoch podnikov, z toho jedného malého, a trvalo len osem mesiacov a dvanást dní, nemení nic na tom, ze Komisia nemá povinnost oznacit kazdé zistené správanie za dohodu alebo za zosúladený postup, ale je oprávnená oznacit niektoré z týchto správaní za "dohody" a iné za "zosúladené postupy". V tomto smere a vzhladom na to, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu kontaktov medzi úcastníkmi konania, nemozno pozadovat, ako navrhujú zalobkyne, aby Komisia presne urcila kazdý jednotlivý okamih, v ktorom úcastníci konania zosúladovali svoje konanie. 454 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze sa zúcastnili na zosúladenom postupe, lebo nedokázala, ze dochádzalo k zosúladovaniu, ani to, ze také zosúladovanie vyústilo do neskorsieho správania na trhu. Domnienku, ze podnik, ktorý je úcastníkom zosúladeného postupu, zohladnuje pri svojom neskorsom správaní na trhu vymienané informácie, by bolo mozné odmietnut, pokial by sa preukázalo, ze zosúladovanie nemalo vôbec nijaký vplyv na individuálne správanie podniku na trhu. Ceny pocas 13. a 15. týzdna v Taliansku, o ktorých páni C1 a P1 údajne tajne rokovali, vsak nezostali nezmenené, a teda neboli v súlade s analýzou pána P1. Komisii sa nepodarilo preukázat ani to, ze spolocnosti Chiquita a PFCI koordinovaným spôsobom stanovovali svoje ceny na dalsie týzdne pocas doby trvania údajného porusenia. 455 Treba poukázat na to, ze z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia preukázala, ze medzi úcastníkmi dochádzalo k zosúladovaniu, a ze argumentácia zalobkýn nemôze vyvrátit domnienku, podla ktorej pri svojom neskorsom správaní na trhu zohladnovali vymienané informácie. 456 Treba pripomenút, ze ako uz bolo uvedené v bodoch 328, 329 a 330 vyssie, aj keby následne fakturované skutocné ceny nezodpovedali cenovým zámerom, o ktorých si úcastníci vymienali informácie, skutocnost, ze zosúladený postup nemá priamy vplyv na úroven cien, nebráni konstatovaniu, ze tento postup obmedzil hospodársku sútaz medzi dotknutými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 329 vyssie, bod 140, a Dole Food a Dole Germany/Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 546). 457 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze skutocne uplatnované ceny na trhu môzu byt ovplyvnené vonkajsími faktormi, nad ktorými nemajú clenovia kartelu kontrolu, akými sú vseobecný hospodársky vývoj, vývoj dopytu v tomto konkrétnom odvetví alebo vyjednávacia pozícia zákazníkov (rozsudok Dole Food a Dole Germany/Komisia, uz citovaný v bode 282 vyssie, bod 547). 458 Stanovenie ceny, aj ked len orientacné, tak ovplyvnuje hospodársku sútaz tým, ze umoznuje vsetkým úcastníkom kartelu s primeranou mierou istoty predvídat, akú cenovú politiku budú uskutocnovat ich konkurenti. Vseobecnejsie také kartely so sebou prinásajú priamy zásah do základných parametrov hospodárskej sútaze na predmetnom trhu. Dotknutí výrobcovia totiz tým, ze vyjadrili spolocnú vôlu uplatnovat urcitú cenovú úroven na svoje výrobky, uz neurcujú autonómnym spôsobom svoju politiku na trhu, cím ohrozujú vnútornú koncepciu ustanovení Zmluvy, ktoré sa týkajú hospodárskej sútaze (pozri rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 324 vyssie, bod 310 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho treba bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie pokracovania argumentácie zalobkýn, pripomenút, ze clánok 101 ZFEÚ zakazuje dohody a zosúladené postupy bez ohladu na ich následky, pokial majú protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 391 vyssie, body 122 a 123). 459 Nakoniec po stvrté treba konstatovat, ze zalobkyne v rámci argumentácie, ktorou tvrdia, ze spolocnost Chiquita a pán C1 neustále popierali obvinenia Komisie týkajúce sa zosúladeného postupu, len opakujú tvrdenia, ktoré uz boli zamietnuté v rámci skúmania tretieho zalobného dôvodu (pozri body 332 az 409 vyssie). 460 V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze spis Komisie obsahuje jasné listinné dôkazy specifických diskusií o cenách medzi konkurencnými spolocnostami bez úcasti spolocnosti PFCI, ktoré vsak Komisia neobvinila z protisútazného správania, co predstavuje porusenie zásady nediskriminácie zarucenej clánkom 20 Charty základných práv. 461 Túto výhradu treba zamietnut. Zalobkyne nemôzu svoje tvrdenia zakladat na skutocnosti, ze iné podniky neboli stíhané. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia zhromazdila dostatok dôkazov odôvodnujúcich stíhanie zalobkýn. Aj keby sa dalsie subjekty nachádzali v podobnej situácii ako zalobkyne a neboli by stíhané, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze vo vztahu k subjektu, ktorý bol v podobnej situácii ako zalobca, Komisia nekonstatovala nijaké porusenie, neumoznuje vylúcit porusenie konstatované vo vztahu k uvedenému zalobcovi, pokial bolo riadne preukázané (rozsudok Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 146; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, KE KELIT/Komisia, [82]T-17/99, Zb. II-1647, bod 101, a z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, bod 397) a pokial súd neprejednáva situáciu tohto druhého subjektu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [83]T-304/02, Zb. II-1887, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 462 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze argumentáciu, ktorou zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze sa zúcastnovali na dohode a/alebo zosúladenom postupe, treba zamietnut. d) O existencii protisútazného ciela alebo následku 463 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze ich správanie malo protisútazný ciel alebo následok. 464 V prvom rade zalobkyne pripomínajú, ze Komisia musí z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze cielom alebo následkom dohody alebo zosúladeného postupu bolo vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze. Zo skutkových okolností údajného porusenia vsak nemozno vyvodit, ze úcastníci konania uzatvorili horizontálnu dohodu o stanovení cien, ktorej cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz, takze tvrdené porusenie nemozno povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 465 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia vychádza zo skutocnosti, ze cielom správania úcastníkov bolo stanovit ceny, aby konstatovala, ze porusenie malo v prejednávanej veci za ciel obmedzit hospodársku sútaz. Zo skutkových okolností uvedeného porusenia vsak nemozno vyvodit, ze úcastníci konania uzatvorili horizontálnu dohodu o stanovení cien, a ich správanie mozno nanajvýs povazovat za nezávislú výmenu vágnych a sporadických informácií, ktoré sa týkali len vseobecných trendov na trhu, v dôsledku coho ho nemozno povazovat za porusenie z hladiska ciela. 466 Túto výhradu treba zamietnut. Z judikatúry uvedenej v bodoch 411 az 431 vyssie a zo skutocností preskúmaných v rámci tretieho zalobného dôvodu vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci správne konstatovala, ze správanie strán malo za ciel vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. 467 Na rozdiel od tvrdení zalobkýn, ktoré v súvislosti s právnou kvalifikáciou porusenia opät uvádzajú niektoré tvrdenia, ktoré uz boli zamietnuté v rámci preskúmania skutkových okolností sporu a dôkazov predlozených Komisiou, tak porusenie, ktoré je predmetom prejednávanej veci, treba povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, lebo ako Komisia uviedla v odôvodnení 226 napadnutého rozhodnutia, toto správanie vykazuje vseobecné znaky horizontálnej dohody v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vzhladom na to, ze cena je hlavným nástrojom hospodárskej sútaze a v prejednávanej veci strany výslovne koordinovali pohyby cien, pricom ich konecným cielom bolo nafúknut ceny vo svoj prospech. 468 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze prvým príkladom kartelu uvedeným v clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, ktorý je výslovne vyhlásený za nezlucitelný so spolocným trhom, je práve kartel, ktorý "priamo alebo nepriamo urcuj[e] nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky". Postup, ktorý bol predmetom kartelu, je tak výslovne zakázaný clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo zahrna imanentné obmedzenia hospodárskej sútaze na vnútornom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Fresh Del Monte Produce/Komisia, uz citovaný v bode 388 vyssie, bod 768). 469 Z judikatúry citovanej v bodoch 426 az 428 vyssie teda vyplýva, ze taký typ koordinácie, aký je predmetom prejednávanej veci, t. j. koordinácia cien spocívajúca v kontaktoch medzi subjektmi, ktorých cielom je nasmerovanie, a teda v konecnom dôsledku nafúknutie cien, má dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze preskúmanie jeho úcinkov nie je nevyhnutné, lebo cenový kartel mozno povazovat za skodlivý pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu samotnej jeho povahy. 470 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze kedze ich správanie nemozno povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, Komisia mala preukázat, ze malo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu, co sa jej rovnako nepodarilo. 471 Kedze táto argumentácia vychádza z nesprávneho predpokladu, ze predmetné správanie nemozno povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, dá sa len zamietnut. Zo samotného znenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú zakázané bez ohladu na ich následok, pokial majú protisútazný ciel. V dôsledku toho sa preukazovanie skutocných protisútazných následkov nevyzaduje, pokial je dokázaný protisútazný ciel vytýkaného správania (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens Österreich a i./Komisia, T-122/07 az T-124/07, Zb.II-793, bod 75 a tam citovanú judikatúru). 472 Na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je totiz zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial sa zistí, ze jej cielom bolo vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze. To platí najmä v prípade dohôd obsahujúcich zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze, akými sú stanovenie cien a rozdelenie trhu (rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [84]C-389/10 P, Zb. I-13125, bod 75). 473 Zdá sa teda, ze Komisia v bodoch 222 az 234 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze porusenie, ktoré je predmetom prejednávanej veci, mozno povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela a ze nie je potrebné skúmat jeho následky. 474 Z toho vyplýva, ze argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa neexistencie protisútazného ciela a následku ich správania treba zamietnut. e) O existencii jediného a pokracujúceho porusenia 475 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala dlzku trvania porusenia, lebo nedokázala jeho pokracujúcu povahu. 476 V tomto smere zalobkyne pripomínajú, ze z judikatúry vyplýva, ze pokial neexistujú dôkazy, ktoré môzu priamo preukázat trvanie porusenia, Komisia musí predlozit prinajmensom dôkazy súvisiace so skutocnostami, ktoré sú casovo dostatocne blízke, aby sa dalo dôvodne pripustit, ze porusenie neprerusene trvalo medzi dvoma konkrétnymi dátumami, pricom to, ci je obdobie medzi dvoma udalostami dostatocne dlhé na to, aby predstavovalo prerusenie, sa musí posúdit v kontexte fungovania predmetného kartelu. 477 V prejednávanej veci Komisia nepredlozila nijaký dôkaz akýchkolvek kontaktov medzi pánmi P1 a C1 pocas celej dlzky trvania vytýkaného porusenia okrem dvoch velmi krátkych telefonátov, ktoré sa oba uskutocnili po 20. januári 2005. Kedze rokovania o cenách prebiehali v odvetví banánov kazdý týzden, z tejto neexistencie vyplýva, ze nejestvuje nijaký dôkaz akejkolvek cinnosti pocas viac ako tridsiatich cyklov rokovaní. V dôsledku toho kedze Komisia zjavne nepreukázala ani najmensiu väzbu medzi poznámkami z 28. júla 2004 a e-mailom zaslaným 11. apríla 2005 o 9.57 hod., nedokázala, ze vytýkané postupy predstavovali jediné a pokracujúce porusenie. Na podporu tohto tvrdenia zalobkyne opät odkazujú na vyhlásenia pána C1, ktoré popierajú celkový plán sledujúci spolocný ciel. 478 Treba poukázat na to, ze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z nepretrzitého správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto nepretrzitého správania by samy osebe, brané jednotlivo, tiez mohli predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti patria do "celkového plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 391 vyssie, bod 81, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 179 vyssie, bod 258; rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [85]T-446/05, Zb. II-1255, bod 90). 479 Dalej je potrebné pripomenút, ze pojem jediné porusenie sa týka takej situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z nepretrzitého správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo tiez z jednotlivých porusení vzájomne spojených rovnakým cielom (rovnaký úcel vsetkých súcastí) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, ze sa podielajú na spolocnom cieli) (rozsudky BPB/Komisia, uz citovaný v bode 324 vyssie, bod 257, a Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 478 vyssie, bod 89). 480 Z ustálenej judikatúry okrem toho vyplýva, ze pojem jediné porusenie sa môze týkat právnej kvalifikácie protisútazného správania tvoreného dohodami, zosúladenými postupmi a rozhodnutiami zdruzení podnikatelov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, body 696 az 698; HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 406 vyssie, bod 186, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 159). 481 Co sa týka pokracujúceho porusenia, treba poukázat na to, ze pojem celkový plán umoznuje Komisii predpokladat, ze k preruseniu porusenia nedoslo, hoci s ohladom na urcité obdobie nemá dôkaz o zapojení sa dotknutého podniku do tohto porusenia, ak sa tento podnik zapojil do porusenia pred týmto obdobím a po nom a ak neexistujú priame ci nepriame dôkazy, na základe ktorých by sa dalo predpokladat, ze porusenie sa v rozsahu týkajúcom sa tohto podniku prerusilo. V takom prípade môze Komisia ulozit pokutu za celé obdobie porusenia, teda aj za obdobie, v súvislosti s ktorým nemá dôkazy o úcasti dotknutého podniku (rozsudok Vseobecného súdu zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, T-147/09 a T-148/09, bod 87). 482 Zásada právnej istoty si vsak vyzaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z casového hladiska tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, [86]T-43/92, Zb. II-441, bod 79; zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [87]T-62/98, Zb. II-2707, bod 188; z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [88]T-279/02, Zb. II-897, body 114 a 153, a IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 413 vyssie, bod 88). 483 Ak aj obdobie medzi dvoma prejavmi urcitého protiprávneho správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie pokracujúcej povahy porusenia, nic to nemení na tom, ze otázku, ci uvedené obdobie je alebo nie je dostatocne dlhé na to, aby mohlo predstavovat prerusenie porusenia, nemozno preskúmat abstraktne. Práve naopak, treba ju preskúmat v kontexte fungovania daného kartelu (rozsudok IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 413 vyssie, bod 89). 484 Nakoniec ak sa mozno domnievat, ze úcast podniku na porusení sa prerusila a ze sa podnik zapojil do porusenia pred týmto porusením a po nom, také porusenie mozno kvalifikovat ako opakované, pokial - rovnako ako v prípade pokracujúceho porusenia (pozri bod 479 vyssie) - existuje jediný ciel, ktorý sleduje pred prerusením a po nom, co mozno vyvodit zo zhodnosti cielov dohodnutých postupov, dotknutých výrobkov, ako aj podnikov zapojených do tajnej dohody, základných spôsobov jej vykonávania, fyzických osôb zastupujúcich jednotlivé podniky a napokon geografickej oblasti pôsobnosti uvedených postupov. V takom prípade je porusenie jediné a opakované, a hoci Komisia môze ulozit pokutu za celé obdobie porusenia, nemôze ju ulozit za obdobie, pocas ktorého sa porusenie prerusilo (rozsudok Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, uz citovaný v bode 481 vyssie, bod 88). 485 V prejednávanej veci sa Komisia domnieva, ze správanie úcastníkov predstavuje jediné a pokracujúce porusenie clánku 101 ZFEÚ, pricom zistené dohody a/alebo zosúladené postupy boli súcastou celkového systému, ktorého cielom bolo urcit smerovanie ich pôsobenia na trhu a obmedzit ich individuálne obchodné správanie na úcel/na úcely/s cielom dosiahnutia rovnakého protisútazného ciela a jediného ekonomického ciela, a to obmedzenia alebo skreslenia normálneho pohybu cien v odvetví banánov v Taliansku, Grécku a Portugalsku a výmeny informácií v tejto súvislosti (odôvodnenia 209 az 213 napadnutého rozhodnutia). 486 Komisia dalej v odôvodneniach 214 az 221 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze tvrdenia zalobkýn spochybnujúce pokracujúcu povahu porusenia nemozno prijat vzhladom na to, ze konstatovanie, podla ktorého spolocnosti Pacific a Chiquita uskutocnovali koordináciu cien a výmenu informácií o budúcom správaní na trhu v oblasti cien, vychádzalo zo súcasných dokumentov a podnikových vyhlásení spolocnosti Chiquita preskúmaných v casti 4 napadnutého rozhodnutia. 487 V odôvodnení 216 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze zaciatkom porusenia bolo stretnutie medzi spolocnostami Pacific a Chiquita 28. júla 2004, ktorého protisútaznú povahu dokazujú poznámky pána P1, a ze povaha tajného systému vytvoreného pocas tohto stretnutia (konkrétne islo o struktúrovaný a pravidelný systém stanovovania cien pokrývajúci Grécko, Taliansko a Portugalsko), ktorý vyplýval z poznámok pána P1, sa zhodovala so správaním opísaným spolocnostou Chiquita v jej podnikových vyhláseniach. 488 Komisia v odôvodnení 217 napadnutého rozhodnutia dalej poukázala na to, ze súcasné dôkazy vlozené do spisu preukazujú, ze spolocnosti Chiquita a Pacific po stretnutí z 28. júla 2004 pokracovali v tajných kontaktoch, pricom k prvému kontaktu doslo 6. augusta 2004 a k druhému 11. augusta 2004, a ze strany pocas týchto kontaktov diskutovali o cenách v Grécku a o vývoji trhu v Portugalsku. Komisia dalej uviedla, ze povaha a podstata týchto kontaktov sa zhoduje s podnikovými vyhláseniami spolocnosti Chiquita a s jej tvrdeniami uvedenými pocas vypocutia, najmä pokial ide o obdobie po stretnutí z 28. júla 2004, podla ktorých si páni C1 a P1 zacali navzájom telefonovat a okrem iného diskutovali o vseobecných trendoch na trhu, ako aj o specifických cenových trendoch a cenových zámeroch na nasledujúci týzden, a ze telefonáty týchto dvoch muzov boli podla názoru spolocnosti Chiquita coraz castejsie koncom roku 2004 a zaciatkom roku 2005. 489 Komisia následne v odôvodnení 218 napadnutého rozhodnutia poukázala na to, ze pokracovanie pravidelných dvojstranných kontaktov, pocas ktorých spolocnosti Pacific a Chiquita koordinovali svoje ceny, je navyse potvrdené interným e-mailom spolocnosti Pacific z 11. apríla 2005 a tabulkou bez uvedenia dátumu nazvanou "Ceny spolocnosti Chiquita - 2005", pricom oba tieto dôkazy preukazujú, ze k týmto kontaktom dochádzalo takmer kazdý týzden od februára do apríla 2005 (týzdne 6/2005 az 15/2005), a ze z tabulky bez uvedenia dátumu nazvanej "Ceny spolocnosti Chiquita - 2005" najmä vyplýva, ze pán P1 zo spolocnosti Pacific kazdý týzden aktualizoval tabulku obsahujúcu ceny spolocnosti Chiquita a doplnal ju poznámkami o obsahu svojich diskusií s pánom C1 zo spolocnosti Chiquita. 490 Nakoniec Komisia v odôvodneniach 219 az 221 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze na rozdiel od tvrdení spolocnosti Pacific zo súboru dôkazov, z ktorých vychádza, nemozno vyvodit záver, ze v dôkazoch je sedemmesacná diera, ale skôr to, ze pri posudzovaní dôkazov ako celku mozno konstatovat, ze zosúladené správanie preukázané e-mailom z 11. apríla 2005 a tabulkou bez uvedenia dátumu nazvanou "Ceny spolocnosti Chiquita - 2005" bolo pokracovaním systému koordinácie cien vytvoreného pocas stretnutia z 28. júla 2004, co potvrdila aj spolocnost Chiquita, ktorá uviedla, ze pocas obdobia od 28. júla 2004 do 8. apríla 2005 sa dopustila porusenia spocívajúceho v prílezitostných protizákonných kontaktoch so spolocnostou Pacific, ktoré sa týkali výmeny "informácií o" jednotlivých "cenových trendoch" oboch strán na nasledujúci týzden. Komisia v odôvodnení 221 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze z jej predchádzajúcich konstatovaní vyplýva, ze dvojstranné zosúladené konanie spolocností Chiquita a Pacific bolo pravidelné a opakované pocas urcitého obdobia a ze dvojstranné dojednania zodpovedali modelu, ktorý bol pocas celého sledovaného obdobia súdrzný, hoci casom sa menili urcité specifické prvky a intenzita komunikácie. Rozlicné dvojstranné kontakty medzi úcastníkmi, ku ktorým doslo pocas stretnutia z 28. júla 2004 a po nom, slúzili na koordinovanie ich správania na trhu a na výmenu citlivých obchodných informácií, pricom vsetky opatrenia boli súcastou celkového plánu vzhladom na to, ze boli vykonávané v rámci sledovania jediného a spolocného protisútazného ciela, ktorým bolo obmedzenie alebo skreslenie normálneho pohybu cien v odvetví banánov v Taliansku, Grécku a Portugalsku a výmena informácií o tomto parametri. 491 V prvom rade v rozsahu, v akom mozno vyjadrenia zalobkýn uvedené v bode 65 repliky chápat v zmysle spochybnenia povahy jediného porusenia, ktoré je predmetom prejednávanej veci, takú argumentáciu nemozno prijat. Vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 479, 480 a 484 vyssie, ako aj na skutocnosti preskúmané v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu je totiz jasné, ze správanie, ktoré je predmetom prejednávanej veci, treba povazovat za jediné porusenie, kedze jednotlivé prejavy porusenia spája rovnaký ciel a rovnaké subjekty. Navyse vyhlásenie pána C1 citované zalobkynami, podla ktorého si nebol vedomý toho, ze kontaktmi s pánom P1 porusuje právo Únie, nemôzu preukázat, ze strany neprijali spolocný plán zameraný na obmedzenie hospodárskej sútaze, kedze ako správne zdôraznila Komisia, uvedomenie si porusenia práva Únie nie je nevyhnutnou podmienkou uznania existencie plánu sledujúceho spolocný protisútazný ciel. 492 V druhom rade pokial ide o pokracujúcu povahu porusenia, treba poukázat na to, ze z preskúmania dôkazov v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu vyplýva, ze zalobkyne nemôzu dôvodne tvrdit, ze neexistuje nijaký dôkaz akéhokolvek kontaktu medzi stranami od augusta 2004 do apríla 2005, teda pocas viac ako sedemmesacného obdobia, s výnimkou dvoch velmi krátkych telefonátov. Tieto dôkazy tak preukazujú, ze úcastníci vytvorili tajný systém pocas obeda z 28. júla 2004 (pozri poznámky pána P1 o obede z 28. júla 2004,), ze sa kontaktovali 6. a 11. augusta 2004 (pozri obe poznámky pána P1 z augusta 2004,) a ze pán P1 telefonoval pánovi C1 20. januára a 7. apríla 2005 (pozri dva telefonáty pána P1 pánovi C1 z 20. januára a zo 7. apríla 2005). Okrem toho e-mail z 11. apríla 2005 s tabulkou cien spolocnosti Chiquita za 9. az 15. týzden roku 2005 a tabulka bez uvedenia dátumu nájdená v zakladaci v kancelárii pána P2, ktorá obsahuje ceny spolocnosti Chiquita za 6. az 13. týzden roku 2005, svedcia o kontaktoch medzi stranami od 7. februára 2005 (týzden 6/2005) do 8. apríla 2005 (koniec týzdna 14/2005). Nakoniec z vyhlásení spolocnosti Chiquita vyplýva, ze v období od 28. júla 2004 do 8. apríla 2005 sa zúcastnovala na porusení spocívajúcom v prílezitostných protizákonných kontaktoch so spolocnostou Pacific, ktoré sa týkali výmeny informácií o cenových trendoch na nasledujúci týzden (vyhlásenia spolocnosti Chiquita pocas vypocutia,), ze pán C1 zo spolocnosti Chiquita a pán P1 zo spolocnosti Pacific si po stretnutí z 28. júla 2004 zacali pravidelne telefonovat, spolu priblizne 15- az 20-krát od septembra 2004 do júna 2006 (vyhlásenie spolocnosti Chiquita z 22. mája 2008,), a ze tieto telefonáty sa stali castejsími na konci roku 2004 a na zaciatku roku 2005 (vyhlásenie spolocnosti Chiquita z 15. februára 2008). 493 V tretom rade treba konstatovat, ze zo vsetkých uvedených dôkazov vyplýva, ze Komisia nepredlozila listinné dôkazy kontaktov medzi stranami v období od 12. augusta 2004 do 19. januára 2005. Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnutých v bodoch 485 az 490 vyssie, ako aj z argumentácie Komisie uvedenej vo vyjadrení k zalobe totiz vyplýva, ze Komisia pri konstatovaní, ze porusenie trvalo nepretrzite pocas tohto obdobia, vychádzala na jednej strane zo súboru dôkazov posudzovaných ako celok a na druhej strane z vyhlásení spolocnosti Chiquita týkajúcich sa celého obdobia porusenia stanoveného Komisiou. 494 V tomto smere vsak treba zdôraznit, ze dôkazy je síce potrebné posudzovat ako celok pri skúmaní otázky, ci Komisia uniesla dôkazné bremeno v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 175 az 185 vyssie a z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu porusenia, no cielom posudzovania zameraného na konstatovanie pokracujúcej povahy porusenia nie je preskúmat to, ci súbor dôkazov ako celok umoznuje dôvodne pripustit, ze porusenie trvalo bez prerusenia pocas celého obdobia, na ktoré sa vztahujú uvedené dôkazy, ale to, ci Komisia predlozila dôkazy týkajúce sa skutocností, ktoré sú z casového hladiska dostatocne blízke, aby bolo mozné dôvodne pripustit, ze porusenie trvalo bez prerusenia medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudok IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 413 vyssie, body 88 az 97). 495 Okrem toho síce vyhlásenia spolocnosti Chiquita naozaj mozno povazovat za dôkazy týkajúce sa obdobia, na ktoré sa nevztahujú listinné dôkazy preukazujúce kontakty medzi konkurentmi, a z judikatúry síce vyplýva, ze vyhlásenia ziadatela o oslobodenie majú v zásade vysokú dôkaznú hodnotu (pozri judikatúru citovanú v bodoch 151 az 153, 339 az 341, 380 a 381 vyssie), no z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, ze vyhlásenia podnikov musia byt podlozené dalsími dôkazmi, pokial ich spochybnujú ostatné podniky, ktorým sa rovnako vytýka uzatvorenie spolocnej dohody (pozri judikatúru citovanú v bode 342 vyssie). 496 Nakoniec nemozno prijat argumentáciu Komisie, podla ktorej "pri posudzovaní dôkazov ako celku je jasné, ze zosúladené správanie preukázané e-mailom z 11. apríla 2005 a tabulkou bez uvedenia dátumu je pokracovaním systému koordinácie cien vytvoreného pocas stretnutia z 28. júla 2004". Na jednej strane konstatovanie, ze neexistujú priame ani nepriame dôkazy, na základe ktorých by sa dalo domnievat, ze pokial ide o zalobkyne, doslo k preruseniu porusenia, môze byt relevantné az po tom, co Komisia unesie dôkazné bremeno, ktoré jej prinálezí, t. j. ked predlozí dôkazy týkajúce sa skutocností, ktoré sú casovo dostatocne blízke, aby sa dalo dôvodne pripustit, ze porusenie trvalo bez prerusenia medzi dvoma konkrétnymi dátumami (pozri rozsudok IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 413 vyssie, bod 86 a tam citovanú judikatúru). Na druhej strane v kazdom prípade úcast podniku na karteli nemozno vyvodit zo spekulácie vykonanej na základe nepresných dôkazov (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 10. októbra 2014, Soliver/Komisia, T-68/09, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 497 Za týchto okolností je potrebné vychádzat z toho, ze neexistencia dôkazov podporujúcich vyhlásenia spolocnosti Chiquita a svedciacich o kontakte medzi spolocnostami Chiquita a Pacific pocas priblizne pätmesacného obdobia (od 12. augusta 2004 do 19. januára 2005) z celkového trvania porusenia v dlzke o nieco viac ako osem mesiacov zakladá prerusenie porusenia, a to tým viac, ze ako tvrdia zalobkyne bez spochybnenia zo strany Komisie, rokovania o cenách na trhu s banánmi prebiehajú kazdý týzden, co napokon potvrdzujú tabulky cien spolocnosti Chiquita za 6. az 13. a 9. az 15. týzden roku 2005 vypracované pánom P1, a ze teda neexistuje explicitný dôkaz kontaktu medzi spolocnostami Chiquita a Pacific pocas priblizne dvadsiatich cyklov rokovaní. 498 Vzhladom na to, ze zalobkyne po uvedenom období priblizne piatich mesiacov znova spáchali a zopakovali porusenie, v súvislosti s ktorým nepreukázali, ze je odlisné od kartelu, na ktorom sa s prerusením podielali, porusenie treba povazovat za jediné a opakované, a teda treba vychádzat z toho, ze trvalo od 28. júla 2004 do 11. augusta 2004 a od 20. januára 2005 do 8. apríla 2005 (pozri v tomto zmysle rozsudky IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 413 vyssie, bod 97, a Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, uz citovaný v bode 481 vyssie, bod 95). 499 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze je potrebné ciastocne vyhoviet tretiemu zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom Komisia nesprávne konstatovala, ze porusenie trvalo nepretrzite od 12. augusta 2004 do 19. januára 2005, a v zostávajúcej casti tretí zalobný dôvod zamietnut. 500 Na záver treba ciastocne vyhoviet návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia na jednej strane v clánku 1 uvedeného rozhodnutia konstatovala úcast zalobkýn na porusení od 12. augusta 2004 do 19. januára 2005, a na druhej strane v rozsahu, v akom Komisia urcila v clánku 2 výsku pokuty ulozenej zalobkyniam na základe pôvodne stanovenej dlzky trvania porusenia. Následky tohto ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia budú preskúmané v bodoch 560 az 564 nizsie. II - O subsidiárne uvádzaných návrhoch na zrusenie alebo znízenie pokuty 501 Na podporu svojich subsidiárne uvádzaných návrhov zalobkyne uvádzajú zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení z roku 2006 z dôvodu nesprávneho posúdenia závaznosti a dlzky trvania uvádzaného porusenia, ako aj polahcujúcich okolností, a na porusení zásady nediskriminácie. A - Úvodné pripomienky 502 Je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovenia sumy pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach z roku 2006, obsahuje rôzne premenné umoznujúce Komisii vykonávat jej volnú úvahu v súlade s ustanoveniami clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [89]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. I-7191, bod 112 a tam citovanú judikatúru). 503 Závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt urcená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci úcinok pokút, pricom neexistuje záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne zohladnené (rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [90]C-510/06 P, Zb. I-1843, bod 72, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 54). 504 Ako bolo uvedené v bode 26 vyssie, Komisia v prejednávanej veci stanovila sumu pokút tak, ze uplatnila metódu definovanú v usmerneniach z roku 2006. 505 Aj ked usmernenia z roku 2006 nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný dodrziavat v kazdom prípade, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa správny orgán musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 209 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 70). 506 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 211 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 71). 507 Okrem toho usmernenia z roku 2006 stanovujú vseobecným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala pouzívat na úcely stanovenia výsky pokút, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, body 211 a 213). 508 Usmernenia z roku 2006 definujú dvojstupnovú metodiku výpoctu (bod 9 usmernení z roku 2006) a v rámci prvej fázy výpoctu stanovujú, ze Komisia urcí základnú sumu pre kazdý dotknutý podnik alebo zdruzenie podnikov. V tejto súvislosti obsahujú nasledujúce ustanovenia: "12. Základná výska sa stanoví podla hodnoty predaja s pouzitím nasledujúcej metodiky. ... 13. Pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení... ... 19. Základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. 20. Vyhodnotenie závaznosti sa vykoná osobitne na kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu. 21. Vo väcsine prípadov sa zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 22. Pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad, by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia. 23. Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predaja - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice. 24. Aby sa plne zohladnilo trvanie úcasti kazdého podniku na porusení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja (pozri body 20 az 23) poctom rokov úcasti na porusení. Obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok. Obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok, sa budú pocítat ako celý rok. 25. Okrem toho, Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja podla definície v casti A, aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Komisia môze takisto uplatnit takúto dodatocnú sumu aj v prípade iných porusení. Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý sa má brat do úvahy v konkrétnom prípade, zohladní urcitý pocet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22." 509 Usmernenia z roku 2006 v rámci druhej fázy výpoctu stanovujú, ze Komisia môze zvýsit alebo znízit základnú sumu po celkovej úvahe a s prihliadnutím na vsetky významné okolnosti (body 11 a 27 usmernení z roku 2006). 510 V súvislosti s týmito okolnostami bod 29 usmernení z roku 2006 stanovuje: "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty, ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: -- ak podnik dokáze, ze ukoncil porusenie hned po prvom zásahu Komisie. Táto okolnost sa nepouzije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov); -- ak podnik dokáze, ze porusenie bolo spáchané z nedbalosti; -- ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená a v dôsledku toho preukáze, ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom. Samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky, sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty [v základnej sume - neoficiálny preklad]; -- ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce; -- ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi." 511 Ako totiz Súdny dvor pripomenul v rozsudkoch z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia (C-389/10 P, uz citovaný v bode 472 vyssie, bod 129) a KME a i./Komisia ([91]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 102), prinálezí súdu Únie, aby uskutocnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Pocas tohto preskúmavania sa súd v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie, a to ani pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií uvedených v usmerneniach, ani pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov. B - Napadnuté rozhodnutie 512 Komisia v napadnutom rozhodnutí pripomenula, ze v súlade s usmerneniami z roku 2006 sa základná suma pokuty skladá zo sumy, ktorá môze v závislosti od závaznosti porusenia dosiahnut az 30 % z predaja tovarov alebo sluzieb, ktorých sa porusenie v danom roku týka, a ktorá sa vynásobí poctom rokov úcasti podniku na porusení, ako aj z dodatocnej sumy od 15 % do 25 % hodnoty predaja podniku bez ohladu na dlzku trvania jeho úcasti na porusení. Táto základná suma sa dalej môze v prípade kazdého podniku zvýsit alebo znízit, ak existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (odôvodnenia 313 a 319 napadnutého rozhodnutia). 513 Komisia dalej uviedla, ze základná suma pokuty sa obvykle stanoví s odkazom na hodnotu predaja tovarov alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo súvisí, v príslusnej geografickej oblasti pocas posledného celého roka, v ktorom sa podnik podielal na porusení. Komisia vsak v prejednávanej veci poznamenala, ze z dôvodu krátkeho trvania porusovania presahujúceho do oboch kalendárnych rokov, je potrebné upustit od tejto zásady a vychádzat z odhadu rocnej hodnoty predaja zalozenej na skutocnej hodnote predaja podnikov za osem mesiacov, ked sa zúcastnovali na porusení (odôvodnenie 314 napadnutého rozhodnutia). 514 Komisia tiez pripomenula, ze v prejednávanej veci sa porusenie týka banánov (cerstvého ovocia), a to nedozretých (zelených), ako aj dozretých (zltých), a ze dotknutá geografická oblast zodpovedá trom krajinám juznej Európy, a to Grécku, Taliansku a Portugalsku (odôvodnenia 315 a 316 napadnutého rozhodnutia). 515 Komisia dalej uviedla, ze stupen závaznosti porusenia urcuje pomer hodnoty predaja zohladneného na úcely výpoctu pokuty a ze na úcely stanovenia casti, ktorá sa má zohladnit, berie do úvahy urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, celkový podiel vsetkých dotknutých podnikov na trhu, geografický rozsah a uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia (odôvodnenie 320 napadnutého rozhodnutia). 516 Podla Komisie subjekty, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, sa v prejednávanej veci podielali na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 101 ZFEÚ s jediným a spolocným protisútazným cielom, a to obmedzit alebo skreslit bezný pohyb cien v odvetví banánov v Taliansku, Grécku a Portugalsku a vymienat si informácie o tomto parametri, a porusenie spocívalo v koordinovaní stratégie urcovania cien, pokial ide o budúce ceny, ako aj úrovne, pohyby a/alebo vývoj cien, a vo výmene informácií o tom, ako sa majú správat na trhu v oblasti cien, a teda vzhladom na svoju povahu patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze (odôvodnenia 321 a 325 napadnutého rozhodnutia). 517 Komisia v odôvodneniach 326 az 328 napadnutého rozhodnutia dalej uviedla, ze v roku 2004 mali spolocnosti Chiquita a Pacific celkový podiel na trhu priblizne 50 % v Taliansku, 30 % v Portugalsku a 65 - 70 % v Grécku, kým v roku 2005 bol tento podiel na trhu priblizne 50 % v prípade Talianska, 40 % v prípade Portugalska a 60 % v prípade Grécka. Komisia okrem toho uviedla, ze kartel sa týkal troch clenských státov, a to Grécka, Talianska a Portugalska, a ze stanovené dohody sa vykonávali. 518 Komisia v prejednávanej veci dospela k záveru, ze vzhladom na kritériá preskúmané v odôvodneniach 321 az 325 napadnutého rozhodnutia bolo potrebné stanovit cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit, na 15 % v prípade vsetkých dotknutých podnikov (odôvodnenie 329 napadnutého rozhodnutia). 519 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia uviedla, ze zobrala do úvahy skutocnú dlzku úcasti podnikov na porusení, teda osem mesiacov a dvanást dní, zaokrúhlenú nadol, takze výpocet sa týkal ôsmich mesiacov, z coho vyplýva koeficient dlzky trvania 0,66 (2/3 celého roka) v prípade kazdého dotknutého podniku (odôvodnenia 330 a 331 napadnutého rozhodnutia). 520 Pokial ide o dodatocnú sumu 15 az 25 % hodnoty predaja zahrnutého do základnej sumy ako odradzujúci úcinok, Komisia dospela k záveru, ze v prípade vsetkých dotknutých podnikov treba uplatnit dodatocnú sumu zodpovedajúcu 15 % rocnej hodnoty predaja (odôvodnenia 332 a 333 napadnutého rozhodnutia). 521 Pokial ide napokon o úpravu základnej sumy, Komisia uviedla, ze nebola zistená ziadna pritazujúca okolnost. V súvislosti s polahcujúcimi okolnostami Komisia pripomenula, ze vo veci týkajúcej sa severnej Európy sa uplatnilo znízenie základnej sumy o 60 % z dôvodu, ze odvetvie banánov podliehalo osobitnému rezimu právnej úpravy a ze druh koordinácie preukázaný v tejto veci sa týkal referencných cien. Kedze v prejednávanej veci vsetky tieto skutocnosti neexistujú, Komisia usúdila, ze v prípade vsetkých dotknutých podnikov treba uplatnit znízenie základnej sumy iba o 20 %. Komisia teda uviedla, ze napriek velkej zhode rezimov právnych úprav uplatnitelných v case porusenia vo veci COMP/39188 - Banány a v prejednávanej veci, sa v prejednávanej veci stanovenie cien netýka referencných cien, ktoré v juznej Európe neexistovali, a ze taktiez existujú dôkazy, ze zosúladené konania zahrnali aj ceny, ktoré boli na úrovni skutocných cien (odôvodnenia 336 az 340 napadnutého rozhodnutia). C - O závaznosti porusenia 522 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia zjavne neposúdila správne závaznost uvádzaného porusenia. 523 Zalobkyne po prvé kritizujú skutocnost, ze Komisia tvrdila, ze spolocnosti Pacific a Chiquita sa podielali na "institucionalizovanom a systematickom karteli, ktorý sa týkal urcovania cien", zatial co uvádzané porusenie sa velmi odlisuje od zisteného kartelu týkajúceho sa urcovania cien, pricom správanie úcastníkov mozno povazovat nanajvýs za nezávislú výmenu nepresných a neurcitých informácií týkajúcich sa iba vseobecných trendov na trhu, ku ktorej dochádzalo sporadicky pocas kontaktov s legitímnym dôvodom. Komisia v dôsledku toho zjavne neposúdila správne závaznost uvádzaného porusenia, kedze vzhladom na jeho povahu nemozno toto porusenie v ziadnom prípade povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela. 524 Táto argumentácia nemôze uspiet vzhladom na to, ze zalobkyne iba opakujú výhrady uvedené v rámci konstatovania porusenia. V rámci preskúmania tretieho zalobného dôvodu bolo uz vsak preukázané, ze zalobkyniam sa nepodarilo preukázat, ze Komisia nie je oprávnená tvrdit, ze sa podielali na institucionalizovanom a systematickom karteli týkajúcom sa urcovania cien a ze predmetné porusenie v prejednávanej veci predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela. 525 Vzhladom na to, ze v bode 23 usmernení z roku 2006 sa jasne uvádza, ze cast, ktorá sa má zohladnit v prípade horizontálnych dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa stanovenia cien, sa obvykle bude nachádzat "v hornej casti stupnice", a ze z tohto bodu vyplýva, ze v prípade najzávaznejsích obmedzení by sadzba mala byt prinajmensom vyssia nez 15 %, Komisia bola teda v prejednávanej veci oprávnená stanovit sadzbu vo výske 15 %, co je minimum "hornej casti stupnice" (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Team Relocations a i./Komisia, [92]T-204/08 a T-212/08, Zb. II-3569, bod 94; Ziegler/Komisia, [93]T-199/08, Zb. II-3507, bod 141, a Gosselin Group a Stichting Administratiekantoor Portielje/Komisia, [94]T-208/08 a T-209/08, Zb. 3639, bod 131). Treba totiz zdôraznit, ze Komisia stanovila sumu vo výske 15 % hodnoty predaja úcastníkov, a teda uplatnila pomer nizsí ako polovica pomeru, ktorý mozno vo vseobecnosti uplatnit v prípade horizontálnych dohôd alebo zosúladených postupov týkajúcich sa stanovenia cien, teda 30 % (pozri v tomto zmysle rozsudok Fresh Del Monte Produce/Komisia, uz citovaný v bode 388 vyssie, bod 776). 526 Zalobkyne po druhé tvrdia, ze obmedzený celkový podiel na trhu a velmi obmedzený geografický rozsah porusenia, ktorý zahrnal iba tri clenské státy a predstavoval iba 15 % celého európskeho trhu s banánmi pocas predmetného obdobia, treba tiez zohladnit pri stanovení základnej sumy pokuty. 527 Túto argumentáciu treba zamietnut. 528 Pokial ide totiz o zohladnenú cast hodnoty predaja na úcely stanovenia pohyblivej casti základnej sumy v súlade s bodmi 19 az 24 usmernení z roku 2006, teda v prejednávanej veci 15 % (pozri bod 518 vyssie), je potrebné pripomenút, ze usmernenia z roku 2006 v bode 20 výslovne stanovujú, ze "vyhodnotenie závaznosti sa vykoná osobitne na kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu". Navyse usmernenia z roku 2006 viedli k zásadnej zmene metodiky výpoctu pokút. Konkrétne bolo zrusené clenenie porusení na tri kategórie ("málo závazné", "závazné" a "velmi závazné") a bola zavedená stupnica od 0 do 30 %, aby sa umoznila presnejsia diferenciácia. Podla bodu 19 usmernení z roku 2006 musí základná suma pokuty "súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia". Vo väcsine prípadov sa "zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %" v súlade s bodom 21 usmernení z roku 2006 (rozsudky Ziegler/Komisia, uz citovaný v bode 525 vyssie, bod 139, a Gosselin Group a Stichting Administratiekantoor Portielje/Komisia, uz citovaný v bode 525 vyssie, bod 129). 529 Komisia preto nemôze vykonat diskrecnú právomoc, ktorou disponuje v oblasti ukladania pokút, a urcit tak presnú sadzbu od 0 do 30 % bez zohladnenia osobitných okolností veci. Bod 22 usmernení z roku 2006 teda stanovuje, ze "pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad, by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia" (rozsudky Ziegler/Komisia, uz citovaný v bode 525 vyssie, bod 140, a Gosselin Group a Stichting Administratiekantoor Portielje/Komisia, uz citovaný v bode 525 vyssie, bod 130). 530 Tento problém spojený s urcením presnej percentuálnej sadzby je do istej miery zmiernený v prípade tajných horizontálnych dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa urcovania cien a rozdelenia trhu, v prípade ktorých sa podla bodu 23 usmernení z roku 2006 zohladnovaná cast predaja obvykle stanoví na úrovni nachádzajúcej sa "v hornej casti stupnice". Z tohto bodu vyplýva, ze v prípade najzávaznejsích obmedzení by sadzba mala byt prinajmensom vyssia nez 15 % (rozsudok Ziegler/Komisia, uz citovaný v bode 525 vyssie, bod 141, a Gosselin Group a Stichting Administratiekantoor Portielje/Komisia, uz citovaný v bode 525 vyssie, bod 131). 531 V prejednávanej veci z odôvodnenia 329 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sadzba vo výske 15 % bola stanovená iba na základe povahy porusenia, kým dalsie ukazovatele uvedené v odôvodneniach 326 az 328 napadnutého rozhodnutia - a to celkový podiel úcastníkov na trhu, geografický rozsah a uskutocnenie porusenia - nemali ziadny vplyv na percentuálny podiel závaznosti, ktorá bola zohladnená pri stanovení základnej sumy. 532 Pokial vsak Komisia uplatní iba sadzbu, ktorá sa úplne alebo takmer rovná minimálnej sadzbe pre najzávaznejsie obmedzenia, nie je potrebné vziat do úvahy doplnujúce skutocnosti alebo okolnosti. Bolo by to potrebné iba v prípade stanovenia vyssej sadzby (rozsudok Ziegler/Komisia, uz citovaný v bode 525 vyssie, bod 142, a Gosselin Group a Stichting Administratiekantoor Portielje/Komisia, uz citovaný v bode 525 vyssie, bod 132). 533 Okrem toho je potrebné poznamenat, ako uvádza Komisia, ze hodnota predaja zohladnená pri stanovení základnej sumy pokuty, a to predaj v Portugalsku, Taliansku a Grécku, uz vyjadruje obmedzený geografický rozsah kartelu. 534 Zalobkyne po tretie tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze uvádzané porusenie by malo nejaký úcinok na trh, ani nevykonala ziadnu analýzu o prípadnom konkrétnom dosahu, zatial co v prejednávanej veci nemozno s urcitostou predpokladat, ze výmena informácií týkajúcich sa vseobecných trendov na trhu medzi dvomi dodávatelmi, z ktorých jeden bol malým dodávatelom na mimoriadne regulovanom a transparentnom trhu, mohla mat nejaký úcinok na trh, a skutocné ceny a cenové pohyby pocas dotknutého obdobia sa okrem toho nezhodovali s cenami a pohybmi, ktoré bolo mozné ocakávat, ak by doslo k uskutocnovaniu kartelu týkajúceho sa urcovania cien. 535 Ani túto argumentáciu nemozno prijat. 536 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze prvým príkladom kartelu uvedeným v clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, ktorý je výslovne vyhlásený za nezlucitelný s vnútorným trhom, je práve kartel, ktorý "priamo alebo nepriamo urcuj[e] nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky". Postup, ktorý bol predmetom kartelu, je výslovne zakázaný clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo zahrna imanentné obmedzenia hospodárskej sútaze na vnútornom trhu (rozsudok Fresh Del Monte Produce/Komisia, uz citovaný v bode 388 vyssie, bod 768). 537 Clánok 101 ZFEÚ smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej. Preto konstatovanie existencie protisútazného ciela zosúladeného postupu nemozno podmienovat existenciou priamej súvislosti tohto postupu so spotrebitelskými cenami (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 328 vyssie, body 38 a 39). 538 Zo systému sankcií za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ako bol zavedený nariadeniami c. 17 a c. 1/2003 a ako ho vykladá judikatúra, vyplýva, ze nedovolené dohody, akými sú kartely, si uz z dôvodu svojej podstaty zasluhujú najprísnejsie pokuty. Úcinok protisútaznej praktiky nie je sám osebe rozhodujúcim kritériom na urcenie výsky pokút (rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, C-554/08 P, bod 44; rozsudok Fresh Del Monte Produce/Komisia, uz citovaný v bode 388 vyssie, bod 770). 539 Okrem toho treba poznamenat, ze na rozdiel od usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([95]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) v usmerneniach o pokutách z roku 2006 uz nie je uvedené, ze na posúdenie závaznosti je potrebné vziat do úvahy "efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom," ani "skutocný dosah [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat" (rozsudky Gosselin Group a Stichting Administratiekantoor Portielje/Komisia, uz citovaný v bode 525 vyssie, bod 128, a Fresh Del Monte Produce/Komisia, uz citovaný v bode 338 vyssie, bod 772). Komisia teda nebola povinná zohladnit úcinok porusenia, aby stanovila cast hodnoty predaja zohladnenú z dôvodu závaznosti v súlade s bodmi 19 az 24 usmernení z roku 2006. 540 Z argumentácie zalobkýn pritom nevyplýva, ze by spochybnovali zákonnost usmernení z roku 2006. 541 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa nesprávneho posúdenia závaznosti porusenia treba zamietnut. D - O dlzke trvania porusenia 542 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia neanalyzovala správne dlzku trvania porusenia. Komisia totiz z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze porusovanie zacalo 28. júla 2004 a trvalo do 8. apríla 2005, takze údajná dlzka trvania porusenia by mala byt skrátená nanajvýs na jeden týzden. 543 Treba konstatovat, ze zalobkyne opakujú výhrady uvedené v rámci spochybnenia dôkazov predlozených Komisiou, ktoré uz boli preskúmané a zamietnuté v rámci tretieho zalobného dôvodu. Naproti tomu je potrebné pripomenút, ze v uvedenom preskúmaní bolo poukázané na to, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked dospela k záveru, ze porusenie trvalo nepretrzite od 28. júla 2004 do 8. apríla 2005 (pozri body 497 a 499 vyssie). Treba teda poznamenat, ze Komisia v odôvodnení 306 napadnutého rozhodnutia neoprávnene tvrdila, ze dlzka trvania porusenia, ktorého sa zalobkyne dopustili, bola osem mesiacov a dvanást dní. Vzhladom na to, ze v rámci preskúmania tretieho zalobného dôvodu bolo konstatované (pozri bod 498 vyssie), ze porusovanie trvalo od 28. júla 2004 do 11. augusta 2004 a od 20. januára 2005 do 8. apríla 2005, treba konstatovat, ze dlzka trvania porusenia bola tri mesiace a jedenást dní. E - O polahcujúcich okolnostiach 544 Zalobkyne pripomínajú, ze v rozhodnutí, ktoré bolo prijaté vo veci COMP/39188 - Banány, Komisia znízila základnú sumu pokuty o 60 % v prípade vsetkých úcastníkov z dôvodu, ze odvetvie banánov podliehalo velmi specifickému rezimu právnej úpravy a ze druh koordinácie stanovený v tomto rozhodnutí sa týkal ponukovej ceny (odôvodnenie 336 napadnutého rozhodnutia). 545 Komisia výslovne uznala, ze rezim právnej úpravy, ktorá sa uplatnovala v case porusenia, ktorého sa týkalo rozhodnutie vo veci COMP/39188 - Banány, a rezim právnej úpravy v prejednávanej veci fungovali podla pravidiel, ktoré boli do velkej miery totozné, pricom vsak v prejednávanej veci odmietla priznat rovnaké znízenie ako vo veci COMP/39188 - Banány z dôvodu, ze druh ponukovej ceny stanovený vo veci COMP/39188 - Banány neexistoval v juznej Európe a ze uvádzané porusenie v juznej Európe zahrnalo koordináciu cien, ktoré boli na úrovni skutocných cien, takze základná suma pokuty bola znízená iba o 20 % (odôvodnenia 338 a 339 napadnutého rozhodnutia). 546 Podla zalobkýn vsak spolocnosti PFCI a Chiquita neuzatvorili nijakú formu dohody o stanovení cien alebo koordinácii stanovovania cien, a nie to este koordinovali úroven skutocných cien, a mimoriadne sporadická výmena neurcitých informácií o vývoji na trhu pocas kontaktov s legitímnym cielom bola potenciálne ovela menej skodlivá ako týzdenne organizované rokovania o ponukovej cene, ktoré boli predmetom veci COMP/39188 - Banány. V dôsledku toho treba uplatnit znízenie akejkolvek pokuty ulozenej spolocnosti Pacific v prejednávanej veci aspon o 60 %. 547 Túto argumentáciu treba zamietnut. 548 Na úvod je potrebné pripomenút, ako uz bolo uvedené v bode 510 vyssie, ze bod 29 usmernení z roku 2006 stanovuje prispôsobenie základnej sumy pokuty podla urcitých polahcujúcich okolností a uvádza v tomto smere exemplifikatívny zoznam okolností, ktoré za urcitých podmienok môzu viest k znízeniu tejto sumy pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, [96]T-348/08, Zb. II-7583, body 279 a 280). 549 V prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach z roku 2006, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré mozno zohladnit, treba predpokladat, ze Komisia si ponechala urcitú mieru volnej úvahy na celkové posúdenie významu prípadného znízenia pokút z dôvodu polahcujúcich okolností (rozsudok Vseobecného súdu z 15. septembra 2011, Lucite International a Lucite International UK/Komisia, T-216/06, bod 92). 550 Po prvé treba este raz zamietnut tvrdenie zalobkýn, ze spolocnosti PFCI a Chiquita nijakú formu dohody o stanovení cien alebo koordinácii stanovovania cien, ani nekoordinovali úroven skutocných cien, kedze v rámci preskúmania tretieho zalobného dôvodu bolo preukázané, ze Komisia oprávnene konstatovala, ze úcastníci sa podielali na vseobecnom a institucionalizovanom karteli, ktorého cielom bolo urcovanie cien a ktorý zahrnal tiez koordináciu cien, ktoré boli na úrovni skutocných cien. 551 Dalej treba poznamenat, ako uvádza Komisia (odôvodnenie 339 napadnutého rozhodnutia), ze priznané znízenie vo veci týkajúcej sa severnej Európy bolo odôvodnené faktormi, ktoré sa vzájomne posilnovali, a to existujúcim osobitným rezimom právnej úpravy a koordináciou iba referencných cien, zatial co druhý z týchto dvoch faktorov nebol preukázaný v konstatovanom porusení v prejednávanej veci, takze táto cast súboru zloziek, ktoré sa vzájomne sa posilnovali a odôvodnovali znízenie o 60 % vo veci týkajúcej sa severnej Európy, v prejednávanej veci neexistovala. 552 Napokon je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú orientacný charakter, pokial ide o existenciu diskriminácie (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [97]C-167/04 P, Zb. I-8935, bod 205). Komisia disponuje v oblasti stanovenia súm pokút sirokou mierou volnej úvahy a nie je viazaná predchádzajúcimi posúdeniami. Z toho vyplýva, ze zalobkyne sa nemôzu odvolávat na rozhodovaciu prax Komisie pred súdmi Únie (rozsudky Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 503 vyssie, bod 82, a Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 123). 553 Tento záver platí aj pre nárok na znízenie pokuty zalozený na tom, ze Komisia v iných rozhodnutiach priznala znízenie pokuty na základe "výnimocných okolností". Samotná skutocnost, ze Komisia priznala v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe urcité znízenie pokuty za stanovené konanie, neznamená, ze je povinná priznat rovnaké pomerné znízenie pri posúdení podobného konania v rámci neskorsieho správneho konania. Komisia má v oblasti stanovovania výsky pokút priestor na volnú úvahu, ktorý jej umoznuje kedykolvek zvýsit vseobecnú výsku pokút v rozsahu uvedenom v nariadení c. 1/2003, ak je to potrebné na zabezpecenie realizácie politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, body 190 a 191). 554 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze kritiku zalobkýn týkajúcu sa nedostatocného znízenia priznaného z dôvodu polahcujúcich okolností treba zamietnut. F - O dodrzaní zásady nediskriminácie pri výpocte pokuty 555 Zalobkyne tvrdia, ze spis Komisie obsahuje jasné listinné dôkazy o specifických rokovaniach konkurentov o cenách, ktoré nezahrnali spolocnost PFCI, a citujú v tomto smere interný e-mail [dôverné] z 2. marca 2005, ktorý znie takto: "Rozprával som sa s [dôverné], ktorý potvrdil, ze sa pokúsia zvýsit o 0,5 eura, aby bol stav 17,00 vsade." Kedze Komisia sa rozhodla, ze neulozí pokutu [dôverné] a [dôverné] napriek dôkazom uvedeným v spise, ulozenie pokuty spolocnosti PFCI je zjavným porusením zásady nediskriminácie zarucenej v clánku 20 Charty základných práv. 556 Túto argumentáciu nemozno prijat vzhladom na to, ze zalobkyne nie sú oprávnené zalozit tvrdenie na tom, ze dalsie podniky neboli sankcionované, aby sa samy vyhli sankcii, ktorá im bola ulozená za porusenie clánku 101 ZFEÚ, kedze situácia týchto dalsích podnikov nie je predmetom konania pred súdom (pozri rozsudok Hoek Loos/Komisia, uz citovaný v bode 461 vyssie, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 557 Teda aj za predpokladu, ze by existovali subjekty, ktoré by sa nachádzali v podobnej situácii ako zalobkyne, a neboli by sankcionované, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze taká okolnost nemôze vylúcit porusenie konstatované vo vztahu k uvedeným zalobkyniam, ak bolo toto porusenie správne preukázané (rozsudok Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 146; rozsudky KE KELIT/Komisia, uz citovaný v bode 461 vyssie, bod 101, a Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 461 vyssie, bod 397). 558 Napokon aj za predpokladu, ze by Komisia neoprávnene opomenula sankcionovat [dôverné] a [dôverné], je potrebné pripomenút, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1985, Williams/Dvor audítorov, [98]134/84, Zb. 2225, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, [99]T-327/94, Zb. II-1373, bod 160, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [100]C-297/98 P, Zb. I-10101, a z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [101]T-23/99, Zb. II-1705, bod 367). 559 Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze výhradu zalozenú na porusení zásady nediskriminácie pri výpocte pokuty, ako aj zalobný dôvod, treba zamietnut v celom rozsahu. III - O stanovení konecnej sumy pokuty 560 Po prvé je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 314 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze základná suma pokuty, ktorá sa má ulozit dotknutým podnikom, je stanovená so zretelom na hodnotu predaja tovarov alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci územia EHP. Komisia dalej uviedla, ze aj ked obycajne pouzíva predaj podniku pocas posledného celého roka porusovania, v prejednávanej veci bolo potrebné upustit od tejto zásady vzhladom na krátke trvanie porusovania presahujúce do oboch kalendárnych rokov. Komisia pri výpocte základnej sumy pokuty pouzila odhad rocnej hodnoty predaja zalozenej na skutocnej hodnote predaja podnikov za osem mesiacov, ktoré boli konstatované ako dlzka trvania ich úcasti na porusení, teda od augusta 2004 do marca 2005. Pokial ide o spolocnost Pacific, tento odhad rocnej hodnoty predaja zodpovedal sume 44599308 eur (odôvodnenie 318 napadnutého rozhodnutia). 561 Je potrebné konstatovat, ze jediné a opakované porusovanie pripísané v prejednávanej veci zalobkyniam sa zacalo 28. júla 2004 a skoncilo 8. apríla 2005. Tiez treba konstatovat, ze zalobkyne nespochybnujú výpocet Komisie uvedený v bode 560 vyssie a metódu pouzitú na úcely stanovenia odhadu rocnej hodnoty predaja zalozenej na skutocnej hodnote predaja pocas priblizne ôsmich mesiacov od zaciatku jediného a opakovaného porusovania do jeho skoncenia, ktorá bola pouzitá pri výpocte základnej sumy pokuty. 562 Po druhé je potrebné pripomenút, ako uvádza Komisia (odôvodnenie 313 napadnutého rozhodnutia) v súlade s tým, co bolo uvedené v bode 508 vyssie, ze na základe usmernení z roku 2006 zahrna základná suma pokuty v prípade kazdého úcastníka vstupný poplatok a pohyblivú ciastku. Vstupný poplatok zodpovedá zohladnenej casti hodnoty predaja, kým pohyblivá ciastka zodpovedá casti uvedenej hodnoty predaja vynásobenej poctom rokov úcasti podniku na porusení. 563 Komisia v prejednávanej veci stanovila vstupný poplatok na 15 % zohladnenej hodnoty predaja (odôvodnenie 333 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o pohyblivú ciastku, Komisia stanovila cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit v prípade pohyblivej ciastky, na 15 % (odôvodnenie 329 napadnutého rozhodnutia), a dalej uviedla, ze skôr ako zaokrúhlit obdobia, ako je uvedené v bode 24 usmernení z roku 2006, sa rozhodla zohladnit skutocnú dlzku úcasti dotknutých podnikov na porusení stanovenú pomerne na mesacnom základe a zaokrúhlenú nadol, aby zohladnila v celom rozsahu úcast kazdého podniku na porusení (odôvodnenie 331 napadnutého rozhodnutia). Kedze Komisiou zohladnená dlzka trvania porusenia v prejednávanej veci bola osem mesiacov a dvanást dní, výpocet sa týkal ôsmich mesiacov, z coho vyplýva koeficient dlzky trvania 0,66 (dve tretiny celého roka). 564 Vzhladom na to, ze v bodoch 498 a 543 vyssie bolo konstatované, ze dlzka trvania predmetného jediného a opakovaného porusovania v prejednávanej veci nebola osem mesiacov a dvanást dní, ale tri mesiace a jedenást dní, koeficient, ktorý sa má uplatnit z dôvodu dlzky trvania porusenia nezodpovedá hodnote 0,66 (dvom tretinám celého roka), ale hodnote 0,25 (jednej stvrtine celého roka). Naproti tomu percentuálna hodnota predaja, ktorú Komisia zohladnila pri výpocte oboch zloziek základnej sumy pokuty, zostáva rovnaká, teda 15 %. Základná suma pokuty sa teda vypocíta takto: pohyblivá cast základnej sumy sa vypocíta vynásobením 15 % hodnoty predaja (6689896,20 eura) koeficientom 0,25 (1672474,05 eura), kým pevná cast základnej sumy (vstupný poplatok) zostáva rovnaká, akú vypocítala Komisia, teda 15 % hodnoty predaja (6689896,20 eura), takze konecná zaokrúhlená základná suma je 8362000 eur. V súlade s tým, co sa uvádza v odôvodnení 340 napadnutého rozhodnutia, treba túto základnú sumu znízit o 20 % z dôvodu polahcujúcich okolností, co je teda 6689600 eur. Napokon treba túto poslednú uvedenú sumu zaokrúhlit na 6689000 eur. O trovách 565 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 566 Kedze zalobkyne v tomto prípade dosiahli ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia, je potrebné rozhodnút, ze Komisia znása dve tretiny trov konania zalobkýn a polovicu vlastných trov konania. Zalobkyne znásajú jednu tretinu vlastných trov konania a polovicu trov konania Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2011) 7273 v konecnom znení z 12. októbra 2011 týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] [vec COMP/39482 - Exotické ovocie (banány)] sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka obdobia od 11. augusta 2004 do 19. januára 2005, pokial ide o spolocnosti FSL Holdings, Firma Léon Van Parys a Pacific Fruit Company Italy SpA. 2. Clánok 2 rozhodnutia Komisie K(2011) 7273 v konecnom znení sa zrusuje v rozsahu, v akom je v nom stanovená suma pokuty ulozenej spolocnostiam FSL Holdings, Firma Léon Van Parys a Pacific Fruit Company Italy vo výske 8919000 eur. 3. Suma pokuty ulozenej spolocnostiam FSL Holdings, Firma Léon Van Parys a Pacific Fruit Company Italy v clánku 2 rozhodnutia Komisie K(2011) 7273 v konecnom znení sa stanovuje vo výske 6689000 eur. 4. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 5. FSL Holdings, Firma Léon Van Parys a Pacific Fruit Company Italy znásajú jednu tretinu vlastných trov konania a sú povinné nahradit polovicu trov konania Komisie. 6. Komisia znása polovicu vlastných trov konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania FSL Holdings, Firma Léon Van Parys a Pacific Fruit Company Italy. Martins Ribeiro Gervasoni Madise Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2015. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia A - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu 1. Úvodné pripomienky 2. O výhrade zalozenej na pouzití dokumentov odovzdaných talianskym danovým orgánom ako dôkazov a) O dokumentoch, ktoré boli spochybnené ako neprípustné dôkazy b) O prípustnosti dokumentov, ktoré odovzdal taliansky danový orgán, ako dôkazov c) O zarucení práva zalobkýn na obhajobu Komisiou 3. O výhrade zalozenej na pouzití dokumentov pochádzajúcich z iných spisov B - O zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnom ovplyvnovaní ziadatela o oslobodenie a na zneuzití právomoci 1. Úvodné pripomienky a) O programe zhovievavosti b) O rozsahu povinnosti spolupráce 2. Napadnuté rozhodnutie 3. O skutocnostiach, ktoré uvádzajú zalobkyne C - O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii dostatocných dôkazov o porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ 1. O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení dôkazov a) Úvodné pripomienky O zásadách týkajúcich sa dôkazného bremena Pripomenutie dôkazov predlozených Komisiou v prejednávanej veci b) O posúdení dôkazov v prejednávanej veci O poznámkach pána P1 a pracovnom obede z 28. júla 2004 - O vierohodnosti poznámok pána P1 - O výklade poznámok o pracovnom obede z 28. júla 2004 navrhovanom zalobkynami - O existencii usvedcujúcich dôkazov, ktoré môzu potvrdit existenciu protisútaznej dohody O následných kontaktoch medzi spolocnostami Chiquita a PFCI po 28. júli 2004 - O výpisoch telefonátov pána P1 - O poznámkach pána P1 z augusta 2004 O dodatocných kontaktoch od februára 2005 do apríla 2005 - Napadnuté rozhodnutie - O súvislostiach a okolnostiach e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod. - O výklade e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod. navrhovanom zalobkynami - O vyhláseniach spolocnosti Chiquita a pána C1 týkajúcich sa e-mailu zaslaného 11. apríla 2005 o 9.57 hod. O vyhláseniach spolocnosti Chiquita a pána C1 - Úvodné pripomienky - Napadnuté rozhodnutie - O argumentácii, ktorou zalobkyne spochybnujú dôkaznú hodnotu vyhlásení spolocnosti Chiquita a pána C1 2. O druhej casti zalozenej na tom, ze predlozené dôkazy neumoznujú podlozit konstatovanie porusenia a) Úvodné pripomienky b) Napadnuté rozhodnutie c) O existencii dohody alebo zosúladeného postupu d) O existencii protisútazného ciela alebo následku e) O existencii jediného a pokracujúceho porusenia II - O subsidiárne uvádzaných návrhoch na zrusenie alebo znízenie pokuty A - Úvodné pripomienky B - Napadnuté rozhodnutie C - O závaznosti porusenia D - O dlzke trvania porusenia E - O polahcujúcich okolnostiach F - O dodrzaní zásady nediskriminácie pri výpocte pokuty III - O stanovení konecnej sumy pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [102]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [103]1 ) Skryté dôverné údaje. Na úcely ochrany ich anonymity boli mená osôb nahradené pociatocným písmenom názvu podniku, pre ktorý pracovali ("C" v prípade spolocnosti Chiquita a "P" v prípade spolocnosti Pacific), a dalej císlom. Okrem toho mená dvoch advokátov, ktorí zastupovali spolocnost Chiquita pocas správneho konania, boli nahradené oznaceniami A1 a A2, a meno právneho poradcu spolocnosti Pacific bolo nahradené oznacením A3. References 1. file:///tmp/lynxXXXXt5wFUB/L90799-2546TMP.html#t-ECR_62011TJ0655_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:189:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:047:TOC 6. file:///tmp/lynxXXXXt5wFUB/L90799-2546TMP.html#t-ECR_62011TJ0655_SK_01-E0002 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:030:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0402&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0390&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0286&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0046&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0066&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0339&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0085&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0059&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0339&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0012&locale=SK 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:207:TOC 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0301&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0331&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0186&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0136&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0002&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0185&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0141&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0157&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0005&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0186&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0018&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0015&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0003&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0012&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0202&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0021&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0110&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0208&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0235&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0005&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0141&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0041&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0018&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0056&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0017&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0043&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0510&locale=SK 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0204&locale=SK 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0199&locale=SK 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0208&locale=SK 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0348&locale=SK 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0134&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0327&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 102. file:///tmp/lynxXXXXt5wFUB/L90799-2546TMP.html#c-ECR_62011TJ0655_SK_01-E0001 103. file:///tmp/lynxXXXXt5wFUB/L90799-2546TMP.html#c-ECR_62011TJ0655_SK_01-E0002