ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 12. decembra 2014 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Financný sektor -- Státna záruka na bankovú pôzicku -- Pomoc urcená na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu -- Clánok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom -- Usmernenia pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach -- Súlad s oznámeniami Komisie týkajúcimi sa pomoci vo financnom sektore v case financnej krízy -- Legitímna dôvera -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-487/11, Banco Privado Portuguęs, SA, so sídlom v Lisabone (Portugalsko), Massa Insolvente do Banco Privado Portuguęs, SA, so sídlom v Lisabone, v zastúpení: C. Fernández Vicién, F. Pereira Coutinho, M. Esperança Pina, T. Mafalda Santos, R. Leandro Vasconcelos a A. Kéri, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 20. júla 2010 o státnej pomoci C 33/09 (ex NN 57/09, ex CP 191/09) poskytnutej Portugalskom vo forme státnej záruky pre BPP ([2]Ú. v. EÚ L 159, 2011, s. 95), VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predseda komory M. Prek, sudcovia I. Labucka a V. Kreuschitz (spravodajca), tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. marca 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [3]1 ) Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Banco Privado Portuguęs, SA (dalej len "BPP"), je financná institúcia, ktorá sídli v Lisabone (Portugalsko) a poskytuje sluzby v oblasti súkromného bankovníctva, podnikového poradenstva a investovania súkromného kapitálu v Portugalsku, Spanielsku a v mensej miere v Brazílii a Juznej Afrike. Klientmi BPP sú súkromní a institucionálni vkladatelia vrátane piatich spolocných polnohospodárskych úverových bánk, jednej sporitelne, niekolkých dôchodkových fondov a poistovacích spolocností. Akcie BPP nie sú kótované na burze. Celkové aktíva vykázané v súvahe BPP tvorili k 30. júnu 2008 objem 2,9 mld. eur, co predstavuje menej ako 1 % celkových aktív bankového sektora v Portugalsku. Obchodné podiely BPP sú v 100 % vlastníctve holdingu Privado Holding SGPS (sociedade gestora de participaçőes sociais), SA (dalej len "holding"). 2 Od septembra 2008 zacala mat BPP v dôsledku zhorsenia svetovej hospodárskej situácie problémy s likviditou. Dna 24. novembra 2008 BPP formálne informovala Centrálnu banku Portugalska (dalej len "Portugalská banka") o riziku, ze nebude schopná plnit si svoje platobné záväzky. Od 1. decembra 2008 Portugalská banka rozhodla predovsetkým "oslobodit BPP na obdobie troch mesiacov od dôkladného dodrziavania skorsích zmluvných záväzkov najmä v rámci cinností súvisiacich so súkromným bankovníctvom, ak sa preukáze, ze je to potrebné na [jej] restrukturalizáciu a reorganizáciu". 3 Uznesením 31268-A/2008 z 1. decembra 2008, uverejneným v Diário da República, druhá séria, c. 235 zo 4. decembra 2008, portugalské orgány rozhodli poskytnút BPP státnu záruku na základe zákona c. 112/97 zo 16. septembra 1997, cize mimo rámca portugalského systému záruk vyplývajúceho zo zákona c. 60-A/2008 z 20. októbra 2008 schváleného Komisiou Európskych spolocenstiev rozhodnutím K(2008) 6527 z 29. októbra 2008 týkajúcim sa státnej pomoci NN 60/08 poskytnutej Portugalskom - Systém záruk v prospech úverových institúcií v Portugalsku ([4]Ú. v. EÚ C 9, 2009, s. 2). Táto státna záruka bola schválená 5. decembra 2008 a bola vystavená v súvislosti s pôzickou vo výske 450 miliónov eur, ktorá mala byt poskytnutá BPP spolocenstvom zlozeným zo siestich bánk, a to Banco Comercial Portuguęs, SA, Caixa Geral de Depósitos, SA, Banco Espírito Santo, SA, Banco BPI, SA, Banco Santander Totta, SA, a Caixa Central - Caixa Central de Crédito Agrícola Mútuo, CRL (dalej len "bankoví veritelia"). V súlade s príslusnými ustanoveniami dohody o pôzicke a dohody týkajúcej sa státnej záruky, pozicaná suma bola urcená výlucne na pokrytie pasív BPP vykázaných v jej súvahe k 24. novembru 2008 a mohla slúzit len na vyplatenie vkladatelov a iných veritelov a nie na pokrytie dlhov ostatných dcérskych spolocností holdingu. Splatnost pôzicky bola stanovená na obdobie siestich mesiacov, ktorú bolo mozné predlzit maximálne o 24 mesiacov. Stanovený úrok sa rovnal úrokovej sadzbe Euribor zvýsenej o 100 bázických bodov. Odmena za státnu záruku bola stanovená na 20 bázických bodov pri zohladnení záruk, ktoré predlozila BPP. 4 Na základe záloznej zmluvy uzavretej 5. decembra 2008 medzi BPP, Portugalskom a Portugalskou bankou, BPP vytvorila ako zábezpeku v prospech Portugalska prednostné právo záruky týkajúce sa viacerých jej aktív, vrátane cenných papierov a hnutelného majetku, ako aj primárneho hypotekárneho úveru na nehnutelný majetok patriacemu dcérskym spolocnostiam holdingu. V tomto stádiu bola hodnota záruky odhadnutá na 672 miliónov eur, zatial co k 7. máju 2010 Portugalská banka ju ohodnotila na 582 miliónov eur. 5 Dna 5. decembra 2008 portugalské orgány informovali Komisiu o poskytnutí státnej záruky BPP. 6 Rozhodnutím K(2009) 1892 v konecnom znení z 13. marca 2009 týkajúcim sa státnej pomoci NN 71/08 - Portugal, Auxílio estatal ao Banco Privado Portuguęs - BPP ([5]Ú. v EÚ C 174, s. 1, dalej len "rozhodnutie z 13. marca 2009"), Komisia ako naliehavé opatrenie rozhodla nevzniest námietky voci poskytnutiu státnej záruky BPP z dôvodu, ze bola zlucitelná so spolocným trhom v súlade s clánkom 87 ods. 3 písm. b) ES. 7 Uznesením 13364-A/2009 uverejneným v Diário da República, druhá séria, c. 109 z 5. júna 2009, portugalské orgány predlzili dotknutú státnu záruku o sest mesiacov. Komisiu o tom informovali elektronickou postou z 23. júna 2009, pricom ju formálne o tomto predlzení neinformovali podla clánku 88 ods. 3 ES. 8 V dnoch 23. decembra 2008, 12. januára 2009, 19. februára 2009, 24. apríla 2009 a 10. júla 2009 BPP predstavila Portugalskej banke plány ozdravenia, pricom ani jeden z nich portugalské orgány nezaslali Komisii. [omissis] 10 V liste z 23. júna 2009 zaslanom Komisii portugalské orgány uviedli, ze predlzenie státnej záruky o sest mesiacov má za ciel umoznit BPP dokoncit plán restrukturalizácie a reorganizácie, ako aj konkretizovat v krátkom casovom období riesenie na záchranu záujmov svojich klientov, najmä tých, ktorí investovali do produktu s garantovaným výnosom. 11 Dna 15. júla 2009 Komisia vyzvala portugalské orgány, aby bezodkladne predlozili plán restrukturalizácie BPP, hoci aj v docasnej forme, pricom pripomenula, ze od 6. júna 2009 sa pomoc na záchranu povazuje za neoprávnenú. Kedze portugalské orgány neodpovedali, Komisia im 6. októbra 2009 zaslala upomienku podla clánku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([6]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 12 Rozhodnutím z 10. novembra 2009 a listom z toho istého dna zaslanými Portugalskej republike Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s poskytnutím státnej záruky BPP a vyzvala dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky ([7]Ú. v. EÚ C 56, 2010, s. 10, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Rozhodnutím o zacatí konania Komisia podla clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 tiez poziadala Portugalskú republiku, aby jej v lehote do 30 dní od dorucenia jej listu, cize do 22. decembra 2009, predlozila plán restrukturalizácie BPP. [omissis] 14 Dna 3. decembra 2009 portugalské orgány informovali Komisiu o predlzení státnej záruky o sest mesiacov, cize do 5. júna 2010, najmä z dôvodu, ze "okamzité narusenie cinnosti BPP by jasne ohrozilo v súcasnosti posudzované riesenie" a ze "[bankoví veritelia]... súhlasili s predlzením splatnosti pôzicky o dalsích sest mesiacov bez zmeny súcasných podmienok a bez dalsieho financovania pod podmienkou, ze sa predlzi aj príslusná státna záruka". Toto predlzenie státnej záruky bolo schválené uznesením 26556-B/2009 uverejneným v Diário da República, druhá séria, c. 236 zo 7. decembra 2009, pricom portugalské orgány Komisiu o tom formálne neinformovali podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 15 V dokumente zaslanom Komisii 25. februára 2010 portugalské orgány uviedli skutocnosti, ktoré podla nich mali slúzit ako základ na vyriesenie problémov, ktoré BPP spôsobila znacnej casti svojich klientov, t. j. tým, ktorí investovali do produktu "s absolútnym výnosom", co v rámci dalsích opatrení viedlo k vytvoreniu Fundo Especial de Investimento (FEI) (osobitný investicný fond) 30. marca 2010. 16 V tom istom dokumente okrem plánovaných opatrní na dosiahnutie riesenia v prospech klientov BPP portugalské orgány potvrdili potrebu poskytnutia a predlzenia státnej záruky, pretoze financovanie BPP bolo krátkodobým nástrojom na zachovanie jej fungovania a umoznenie jej neskorsej realizácie zivotaschopnosti, tak isto ako aj na stabilizáciu národného financného systému. Okrem toho portugalské orgány v tomto dokumente zdôraznili výhradný ciel státnej záruky, spocívajúci v umoznení BPP predlozit plán restrukturalizácie, a napokon v uplatnení riesenia na zachovanie ochrany jej investorov. V dotknutom dokumente portugalské orgány nakoniec spresnili plány restrukturalizácie a reorganizácie BPP z 12. januára 2009, "27. apríla 2009" a 10. júna 2009, ako aj zamietnutie týchto plánov zo strany Portugalskej banky a portugalskej vlády. 17 Rozhodnutím z 15. apríla 2010, ktoré nadobudlo úcinnost 16. apríla 2010 o 12.00 hodine, Portugalská banka odobrala BPP jej bankovú licenciu vzhladom na nemoznost jej restrukturalizácie alebo obnovenie z hladiska kapitálu. 18 Dna 21. apríla 2010 bankoví veritelia poziadali o realizáciu státnej záruky a 7. mája 2010 im Portugalsko vrátilo celú výsku pôzicky, ktorá bola predmetom tejto záruky. 19 Dna 22. apríla 2010 Portugalská banka podala na Obchodný súd v Lisabone návrh na likvidáciu BPP (vec 519/10.5TYLSB) podla clánku 8 ods. 2 zákonného dekrétu c. 199/2006 z 25. októbra 2006 a navrhla ustanovenie rady poverenej likvidáciou. Uznesením z 23. apríla 2010 Obchodný súd v Lisabone rozhodol o vykonaní jej likvidácie a ustanovil komisiu poverenú likvidáciou, pricom stanovil 30 dnovú lehotu na prihlásenie pohladávok. 20 Dna 20. júla 2010 Komisia prijala rozhodnutie 2011/346/EÚ z 20. júla 2010 o státnej pomoci C 33/09 (ex NN 57/09, ex CP 191/09) poskytnutej Portugalskom vo forme státnej záruky pre BPP ([8]Ú. v. EÚ L 159, s. 95, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorým túto pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom (clánok 1) a nariadila Portugalskej republike, aby zabezpecila okamzité a úcinne vrátenie pomoci (clánky 2 a 3). [omissis] 22 Listom z 23. februára 2011 v nadväznosti na ziadost portugalských orgánov komisia poverená likvidáciou uznala pohladávku Portugalska vo výske pôzicky, v súvislosti s ktorou mu bolo priznané postúpenie práv. Konanie a návrhy úcastníkov konania 23 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 9. septembra 2011 BPP a Massa Insolvente do Banco Privado Portuguęs, SA (spolocne dalej len "zalobkyna"), podali túto zalobu. 24 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom vyhlasuje dotknutú pomoc za neoprávnenú a nezlucitelnú so spolocným trhom v období od 5. decembra 2008 do 5. júna 2009, -- subsidiárnejsie zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie dotknutej pomoci, -- este subsidiárnejsie zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie dotknutej pomoci za obdobie od 5. decembra 2008 do 5. júna 2009, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. [omissis] 29 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol hlavné a subsidiárne návrhy, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. [omissis] 32 Kedze doslo k zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený k stvrtej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená. 33 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecného súdu (stvrtá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 34 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne polozené otázky Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 14. marca 2014. Na pojednávaní v odpovedi na ústne polozenú otázku Vseobecným súdom zalobkyna uviedla, ze súhlasí s rozhodnutím Vseobecného súdu dolozit do spisu vyjadrenie k zalobe, hoci bolo podané oneskorene, o com bol urobený záznam v zápisnici z pojednávania. Právny stav Zhrnutie zalobných návrhov zalozených na zrusení 35 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza sedem zalobných dôvodov. [omissis] 43 V súlade so struktúrou ustanovení clánku 107 ZFEÚ Vseobecný súd povazuje za potrebné preskúmat najprv tretí zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností a porusení pojmu státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Potom preskúma druhý zalobný dôvod zalozený na porusení výnimky stanovenej v clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako aj stvrtý az siedmy zalobný dôvod a len na záver prvý zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností a porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ Úvodné pripomienky 44 Podla zalobkyne Komisia, hoci disponuje podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sirokou mierou "diskrecnej" právomoci, má povinnost dôkladne a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti veci. Je teda povinná vykonat správnu analýzu situácie trhu, postavenia príjemcu pomoci a jeho konkurentov na tomto trhu, obchodných podmienok medzi clenskými státmi a "zistit zvýhodnenie, ktoré priznáva [podporné] opatrene týmto [obchodom]" s prihliadnutím na skutkové a právne okolnosti existujúce v case prijatia rozhodnutia. V prejednávanej veci Komisia údajne z právneho hladiska vykonala nesprávnu kvalifikáciu skutkových okolností a nezohladnila skutocnost, ze BPP uz od 24. novembra 2008 nevykonávala cinnost zodpovedajúcu jej beznému obchodnému cielu, ani skutocnost, ze státna záruka slúzila výlucne na zabezpecenie niektorých pasív existujúcich pred poskytnutím uvedenej záruky. Komisia teda údajne nerespektovala skutocnost, ze BPP od uvedeného dátumu nekonkurovala ostatným úverovým institúciám, hoci tým, ze konstatovala, ze BPP "by mohla opät vstúpit alebo sa vrátit za krátku dobu na trh", Komisia zároven pripustila, ze BPP uz na trhu nevykonávala svoju cinnost. Navyse Komisia nezohladnila skutocnost, ze státna pomoc mala za ciel výlucne zabezpecit niektoré pasíva vykázané v súvahe BPP ku 24. novembru 2008 a ze mohla byt pouzitá len na vyplatenie vkladatelov a iných veritelov, a nie na úcely vykonávania cinnosti na trhu alebo na pokrytie bud dlhov ostatných dcérskych spolocností holdingu, alebo iných ako financnej zodpovednosti alebo inej zodpovednosti vyplývajúcej z iných financných cinností alebo sluzieb, ktoré priamo alebo nepriamo poskytovala BPP. Poskytnutie uvedenej záruky nemalo slúzit ani na to, aby bolo BPP umoznené vykonávat beznú cinnost úverovej institúcie na trhu v postavení aktuálneho alebo prípadného konkurenta, ani ju nemalo zvýhodnovat narusením hospodárskej sútaze vo vztahu k ostatným úverovým institúciám alebo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia údajne potvrdzuje tento záver, kedze Komisia v nom konstatovala, ze BPP preukázala, ze nedoslo k naruseniu hospodárskej sútaze. [omissis] 46 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ktorým podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ "Komisia disponuje sirokou mierou diskrecnej právomoci", stací pripomenút, ze toto tvrdenie je v zjavnom rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá uznala, ze pojem pomoc má právny charakter a treba ho vykladat na základe objektívnych skutocností, takze súd Európskej únie musí v zásade v plnom rozsahu preskúmat, ci urcité opatrenie spadá do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a navyse okrem výnimocných prípadov Komisia v tejto súvislosti nedisponuje volnou úvahou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [9]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, body 111 az 113). Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 47 Je potrebné vsak preskúmat, ci posúdenia Komisie týkajúce sa existencie státnej pomoci, ako sú uvedené v odôvodneniach 56 az 60 napadnutého rozhodnutia, vykazujú alebo nevykazujú pochybenia zo skutkového alebo právneho hladiska, pricom odôvodnenie zalobkyne, ked poukazuje na "nesprávnu kvalifikáciu skutkových okolností z právneho hladiska", treba chápat tak, ze odkazuje na kritérium zvýhodnenia, ako aj na kritériá ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a narusenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 48 Treba preto najprv posúdit, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí správne kvalifikovala státnu záruku ako podporné opatrenie poskytujúce BPP hospodárske zvýhodnenie. O existencii hospodárskeho zvýhodnenia BPP 49 Podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak nie je Zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 50 Preto len výhody poskytované priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov alebo predstavujúce pre stát dodatocnú zátaz mozno povazovat za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Zo samotného znenia tohto ustanovenia a z procesných pravidiel stanovených v clánku 108 ZFEÚ totiz vyplýva, ze výhody poskytované iným spôsobom ako zo státnych prostriedkov nespadajú do pôsobnosti predmetných ustanovení (rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i., C-399/10 P a C-401/10 P, bod 99 a tam citovaná judikatúra). 51 Za pomoc sa tak predovsetkým povazujú zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky, pricom clánok 107 ods. 1 ZFEÚ definuje státne zásahy na základe ich úcinkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i., uz citovaný v bode 50 vyssie, body 101 a 102 a tam citovanú judikatúru). 52 Navyse zásah státu, ktorý môze podniky, na ktoré sa uplatnuje, postavit v porovnaní s inými podnikmi do výhodnejsej situácie a zároven vyvolat konkrétne riziko vzniku dodatocnej zátaze pre stát v budúcnosti, môze zatazit státne prostriedky. Konkrétne výhody poskytované vo forme státnej záruky môzu zahrnovat dodatocnú zátaz pre stát (pozri v tomto zmysle rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i., uz citovaný v bode 50 vyssie, body 106 a 107 a tam citovanú judikatúru). 53 V prejednávanej veci, co sa týka kvalifikácie státnej záruky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ treba pripomenút, ze v odôvodnení 24 rozhodnutia z 13. marca 2009 Komisia predovsetkým konstatovala, ze vdaka státnej záruke BPP získala financovanie, ktoré by inak nebola schopná získat na trhu a ze za týchto okolností bola hospodársky zvýhodnená, co posilnilo jej postavenie v porovnaní s jej konkurentmi a viedlo k naruseniu hospodárskej sútaze a ovplyvneniu obchodu medzi clenskými státmi. V odôvodnení 38 uvedeného rozhodnutia Komisia v podstate spresnila, ze odmena vo výske 20 bázických bodov bola nizsia ako odmena, ktorá sa mala uplatnit na základe odporúcania CEB z 20. októbra 2008, ktoré uvádza fixnú odmenu vo výske 50 bázických bodov pre záruky poskytnuté platobne schopným bankám na obdobie kratsie ako jeden rok. V odôvodnení 39 tohto istého rozhodnutia Komisia najmä dodala, ze "napriek zvýsenej hodnote poskytnutých zábezpek, hodnota státnej záruky je nadalej podstatne nizsia v porovnaní s tým, co by sa povazovalo za primerané v prípade bánk v tazkostiach". [omissis] 55 Z predchádzajúcich úvah jasne vyplýva, ze Komisia jednak uz rozhodnutím z 13. marca 2009 urobila konstantné a koherentné posúdenie státnej záruky ako podporného opatrenia v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a jednak v odôvodnení 59 napadnutého rozhodnutia odpovedala na tvrdenie portugalských orgánov, ktoré v podstate potvrdila zalobkyna v rámci tohto konania, podla ktorého BPP prestala vykonávat svoju cinnost na trhu od 1. decembra 2008. 56 Pokial ide o existenciu zvýhodnenia, treba zdôraznit, ze zalobkyna ani v rámci tohto zalobného dôvodu, ani v rámci ostatných zalobných dôvodov uvedených na podporu tejto zaloby, nespochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého na jednej strane by BPP bez státnej záruky, t. j. za "normálnych" trhových okolností, nemala moznost získat pôzicku za výhodných financných podmienok poskytnutých bankovými veritelmi a na druhej strane hodnota státnej záruky ako taká bola podstatne nizsia, ako by sa obvykle povazovalo za primerané v prípade bánk nachádzajúcich sa v tazkostiach (pozri odôvodnenie 57 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna nespochybnuje ani skutocnost, ze toto hospodárske zvýhodnenie bolo financované zo státnych zdrojov, pricom toto posledné uvedené kritérium bolo splnené najneskôr po vyplatení pôzicky portugalským bankovým veritelom pri realizácii státnej záruky (pozri odôvodnenie 56 in fine napadnutého rozhodnutia). 57 Zalobkyna spochybnuje len skutocnost, ze poskytnutie tohto zvýhodnenia malo súvisiet s konkurencnou cinnostou BPP na trhu vo vztahu k ostatným financným institúciám. Hoci aj za predpokladu, ze by toto tvrdenie bolo mozné prijat, nemohlo by mat vplyv na kvalifikáciu zvýhodnenia státnej záruky. 58 Komisia preto správne v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze BPP bola zvýhodnená poskytnutím státnych zdrojov. O kritériách ekonomickej cinnosti, ovplyvnenia obchodu a narusenia hospodárskej sútaze 59 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého BPP od 24. novembra 2008 uz nevykonávala svoju cinnost na trhu v postavení aktuálneho alebo prípadného konkurenta vo vztahu k ostatným financným institúciám, treba po prvé uviest, ze zalobkyna nespochybnuje, ze v tomto stádiu si BPP zachovala svoje postavenie podniku v zmysle clánku 107 ZFEÚ, kedze pokracovala vo výkone svojej cinnosti, hoci v znízenej forme (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2011, AG2R Prévoyance, [10]C-437/09, Zb. s. I-973, body 41 a 42 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Vseobecného súdu z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia, T-347/09, body 25 a 26 a tam citovanú judikatúru). 60 Po druhé, pokial ide o kritérium ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, bolo rozhodnuté, ze ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilnuje v rámci obchodu v Spolocenstve postavenie jedného podniku voci iným konkurujúcim podnikom, treba na tieto podniky hladiet ako na ovplyvnené pomocou. V tejto súvislosti skutocnost, ze hospodárske odvetvie, akým sú financné sluzby, bolo predmetom významného liberalizacného procesu na úrovni Spolocenstva, ktorý podnietil rozvoj hospodárskej sútaze, ktorá mohla byt dôsledkom uz volného pohybu kapitálu stanoveného v Zmluve, môze charakterizovat skutocný alebo mozný vplyv pomoci na hospodársku sútaz, ako aj jej vplyv na obchod medzi clenskými státmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., [11]C-222/04, Zb. s. I-289, body 141, 142 a 145 prvú zarázku a tam citovanú judikatúru). 61 Po tretie, co sa týka podmienky narusenia hospodárskej sútaze, treba pripomenút, ze pomoci, ktorých cielom je odbremenit podnik od nákladov, ktoré by musel za normálnych okolností znásat v rámci svojej beznej prevádzky alebo bezných cinností, v zásade narúsajú podmienky hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, [12]C-494/06 P, Zb. s. I-3639, bod 54; pozri v tejto súvislosti rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [13]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 30). 62 Po stvrté z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na úcely kvalifikácie státneho opatrenia Komisia nie je povinná zistit skutocný vplyv pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze uvedený obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, [14]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727, bod 134). 63 V prejednávanej veci bola BPP odobratá licencia az 16. apríla 2010 a do likvidácie isla az 22. a 23. apríla 2010. Z toho dôvodu v období od 24. novembra 2008 az do uvedených dátumov bola nadalej aktívnym hospodárskym subjektom na trhu. Ked jej bola poskytnutá státna záruka, BPP mala postavenie nielen "podniku" príjemcu pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ale v tomto období vykonávala prinajmensom aj znízenú obchodnú cinnost, ktorá spocívala v ponuke alebo v správe niektorých financných produktov alebo sluzieb, pricom pokracovanie v správcovskej cinnosti jej bolo umoznené poskytnutím úveru a státnej záruky. 64 V tejto súvislosti zalobkyna nepreukázala, ze BPP takúto obchodnú cinnost nevykonávala. 65 Po prvé Portugalská banka 1. decembra 2008 rozhodla "oslobodit BPP na obdobie troch mesiacov od dôkladného dodrziavania skorsích zmluvných záväzkov najmä v rámci cinností súvisiacich so súkromným bankovníctvom, ak sa preukáze, ze je to potrebné na [jej] restrukturalizáciu a reorganizáciu", co nevyhnutne dokazuje jej neustálu prítomnost na trhu pocas dotknutého obdobia. 66 Po druhé dohoda o pôzicke, ako aj dohoda o státnej záruke schválená uznesením 31268-A/2008 z 1. decembra 2008, majú za ciel pokryt pasíva BPP vykázané v jej súvahe k 24. novembru 2008, ako aj vyplatenie jej vkladatelov a ostatných veritelov, ktorí sa k tomuto dnu prihlásili. Samotná skutocnost, ze problém financovania týchto dlhov sa tak docasne vyriesil, preukazuje, ze BPP mohla pokracovat v urcitej miere vo svojej obchodnej cinnosti. 67 Po tretie je nepopieratelné, ze BPP v období od 23. decembra 2008 do 10. júla 2009 predlozila Portugalskej banke niekolko plánov na restrukturalizáciu, ktoré táto institúcia neprijala, co je dôvodom, preco ani o jednom z nich portugalské orgány neinformovali Komisiu (pozri bod 8 vyssie). Tieto plány na restrukturalizáciu mohli mat pritom za hlavný ciel len reorganizáciu a ozivenie BPP, aby mohla v plnom rozsahu pokracovat vo svojej obvyklej obchodnej cinnosti. V tejto súvislosti treba tiez odkázat najprv na odseky 2, 30 a 31 oznámenia Komisie, nazvaného "Uplatnenie pravidiel státnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech financných institúcií v súvislosti so súcasnou globálnou financnou krízou" ([15]Ú. v. EÚ C 270, 2008, s. 8, dalej len "oznámenie týkajúce sa financných institúcií"), ktoré stanovuje spojitost medzi restrukturalizáciou a návratom k zivotaschopnosti dotknutých financných institúcií, dalej na bod 4 oznámenia Komisie o návrate k zivotaschopnosti a hodnotenie restrukturalizacných opatrení vo financnom sektore v podmienkach súcasnej krízy podla pravidiel státnej pomoci ([16]Ú. v. EÚ C 195, 2009, s. 9), a napokon na odsek 17 oznámenia Komisie, nazvaného "Usmernenia spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach" ([17]Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, dalej len "usmernenia na záchranu a restrukturalizáciu"). V tomto istom zmysle Komisia správne uviedla, ze list portugalských orgánov z 23. júna 2009, ako aj dokument, ktorý tieto orgány zaslali Komisii 25. februára 2010, potvrdzujú, ze uvedené orgány spájali poskytnutie, ako aj predlzenie státnej záruky s potrebou umoznit BPP najmä vypracovat plán restrukturalizácie, a tým docasne udrzat jej úcast na trhu. 68 Po stvrté, ako vyplýva z odseku 15 usmernení na záchranu a restrukturalizáciu, ktorého vseobecné zásady sa vyhlasujú za uplatnitelné podla odseku 10 oznámenia o financných institúciách, záchranné pomoci, akými sú státne záruky, majú byt uz len svojím charakterom urcené iba na docasnú a návratnú pomoc na obdobie maximálne siestich mesiacov, ktorej "hlavným cielom" je "umoznit udrzat chorú firmu nad hladinou na obdobie, ktoré je potrebné na vypracovanie plánu restrukturalizácie alebo likvidácie". Takisto odsek 30 oznámenia o financných institúciách uvádza, ze "pokial je potrebné uplatnit zárucnú schému v prospech jednotlivých financných institúcií, je nevyhnutné, aby za týmto mimoriadnym záchranným opatrením na zachovanie insolventnej institúcie, ... nasledovali primerané kroky, ktoré budú viest k restrukturalizácii alebo likvidácii príjemcu pomoci", co "si vyzaduje notifikáciu restrukturalizacného alebo likvidacného plánu pre príjemcov platieb v rámci záruky". V prejednávanej veci státna záruka, schválená v rozhodnutí z 13. marca 2009 na obdobie siestich mesiacov, tak v súlade s týmito zásadami má za ciel najmä, ak nie výlucne, docasne udrzat obchodnú cinnost BPP az do okamihu, kým portugalské orgány predlozia pripravovaný plán restrukturalizácie. 69 Ani jedno z tvrdení zalobkyne svojou povahou nepreukazuje, ze BPP nepokracovala v obchodnej cinnosti do 16. apríla 2010, cize do dna, ked je bola skutocne odobratá banková licencia. [omissis] 72 Vzhladom na predchádzajúce úvahy, treba tvrdenie zalobkyne, podla ktorého od 24. novembra 2008 BPP uz nevykonávala svoju obchodnú cinnost, ktorá by jej umoznila vyhnút sa uplatneniu clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, zamietnut, pretoze Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala, ze v tomto stádiu mala BPP postavenie podniku nadalej vykonávajúceho takúto obchodnú cinnost, hoci v znízenej forme, a bola hospodársky zvýhodnená. 73 Z predchádzajúcich úvah navyse vyplýva, ze s prihliadnutím na judikatúru citovanú v bodoch 60 az 62 vyssie, zalobkyna nemôze tvrdit, ze poskytnutie dotknutého zvýhodnenia nemohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit podmienky hospodárskej sútaze. Vzhladom totiz na skutocnost, ze BPP bolo umoznené nadalej vykonávat svoju obchodnú cinnost v urcitom období a za urcitých podmienok, dotknutá pomoc jednak posilnila jej postavenie vo vztahu k ostatným konkurujúcim podnikom v rámci obchodu vo vnútri Spolocenstva, a jednak ju docasne zbavila nákladov, t. j. vyssích financných nákladov, aby si mohla plnit svoje platobné záväzky, ktoré by inak za normálnych okolnosti musela znásat v rámci obvyklej správy svojho majetku alebo svojich kazdodenných obchodných cinností. 74 Napokon v rozsahu, v akom zalobkyna uvádza, ze odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia rozporne konstatuje, ze nedoslo k naruseniu hospodárskej sútaze, stací uviest, ze toto odôvodnenie odkazuje len na situáciu BPP v budúcnosti po odobratí jej bankovej licencie a jej likvidácii, co viedlo Komisiu k záveru v súlade s jej predchádzajúcim posúdením týkajúcim sa situácie existujúcej pred uvedeným odobratím, ze v budúcnosti, "pokial ide o BPP, ... nehrozí riziko narusenia hospodárskej sútaze". 75 V dôsledku toho treba tretí zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný v celom jeho rozsahu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ Pripomenutie tvrdení úcastníkov konania 76 Podla zalobkyne napadnuté rozhodnutie nezohladnuje ani skutocnost, ze státna pomoc splna podmienky týkajúce sa výnimiek stanovené v clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, kedze uvedená záruka bola urcená na "nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu", najmä v období od 5. júna 2009 do 15. apríla 2010, ani podmienky súladu spresnené v oznámení o financných institúciách pod názvom "3. Záruky pokrývajúce záväzky financných institúcií". V tejto súvislosti zalobkyna v podstate spresnuje, ze okolnosti, za ktorých Komisia rozhodnutím z 13. marca 2009 schválila státnu pomoc, sa nezmenili a trvali do 15. apríla 2010. Toto opatrenie tak bolo nadalej odôvodnené a jeho predlzenie bolo aj nevyhnutné na predchádzanie systematickému nebezpecenstvu súvisiacemu s neplnením si záväzkov BPP. Komisia tým, ze nezohladnila túto skutocnost a nevyjadrila sa k súladu údajnej dotknutej pomoci s vnútorným trhom, v napadnutom rozhodnutí údajne porusila clánok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. [omissis] Pripomenutie obsahu rozhodnutia z 13. marca 2009 [omissis] Pripomenutie obsahu napadnutého rozhodnutia [omissis] Posúdenie 82 Týmto zalobným dôvodom zalobkyna Komisii v podstate vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí nezotrvala na svojom pôvodnom posúdení, ako bolo uvedené v rozhodnutí z 13. marca 2009, pokial ide o zlucitelnost dotknutej pomoci s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a kritérií uvedených v oznámení o financných institúciách, hoci predlzenie státnej záruky, ktorej znenie a podmienky neboli zmenené, bolo údajne potrebné na "nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve" Portugalska. Treba preto posúdit, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo právneho posúdenia pri uplatnení clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. 83 Na úvod treba po prvé pripomenút, ze výnimku stanovenú v clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a teda pojem "vázna porucha fungovania v hospodárstve clenského státu", treba vykladat doslovne (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [18]C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, bod 98). Po druhé Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri uplatnení tohto ustanovenia, ktorej výkon si vyzaduje posúdenia z hospodárskeho a zo sociálneho hladiska, ktoré treba uskutocnit v kontexte Spolocenstva. Súd Únie nemôze pri skúmaní zákonnosti výkonu tejto slobody nahradit posúdenie príslusného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale musí sa obmedzit na skúmanie toho, ci posúdenie príslusného orgánu nevykazuje zjavnú chybu alebo zneuzitie právomoci (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [19]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 71, a Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 176). 84 Napokon treba uviest, ze medzi úcastníkmi konania platí, ze rozhodnutie z 13. marca 2009 neobsahuje nijaké predbezné a naliehavé posúdenie zlucitelnosti dotknutej pomoci a ze schválenie Komisie bolo jasne casovo vymedzené a podmienené tým, ze portugalské orgány budú respektovat svoj záväzok spocívajúci v predlození plánu restrukturalizácie BPP v lehote siestich mesiacov, cize do 5. júna 2009. Okrem toho uvedené rozhodnutie výslovne zahrna záväzok týchto orgánov, ze budú Komisiu informovat o kazdom prípadnom predlzení státnej záruky nad rámec pôvodnej lehoty siestich mesiacov, na ktorú sa vztahuje predbezné schválenie (pozri odôvodnenia 39, 41 a 44 rozhodnutia z 13. marca 2009). Za týchto okolností nie je dôlezité, ze tieto podstatné skutocnosti sú výslovne uvedené len v dôvodoch uvedeného rozhodnutia a nie vo výrokovej casti, ktorá sa obmedzuje len na uvedenie rozhodnutia nevzniest námietky, pricom výrokovú cast treba chápat s prihliadnutím na uvedené dôvody (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 30. apríla 2007, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia, [20]T-387/04, Zb. s. II-1195, bod 127 a tam citovanú judikatúru). 85 Treba spresnit, ze v odôvodneniach 31 a 32 rozhodnutia z 13. marca 2009 sa Komisia opierala o oznámenie o financných institúciách, ktoré v odseku 10 odkazuje na vseobecné zásady uvedené v usmerneniach na záchranu a restrukturalizáciu. V odseku 30 uvedeného oznámenia figuruje teda v podstate poziadavka, pokial ide o uplatnenie zárucnej schémy na jednotlivé prípady, aby za týmto mimoriadnym záchranným opatrením na zachovanie insolventnej institúcie nasledovali primerané kroky, ktoré budú viest k restrukturalizácii alebo likvidácii príjemcu pomoci, co si vyzaduje notifikáciu restrukturalizacného plánu na zabezpecenie obnovenia jeho dlhodobej zivotaschopnosti alebo likvidacného plánu. Okrem toho z odseku 10 toho istého oznámenia, v spojení s odsekom 15 usmernení na záchranu a restrukturalizáciu, vyplýva, ze mimoriadne opatrenia na záchranu, aké sú predmetom státnej záruky, nemôzu v zásade prekrocit dlzku sest mesiacov. Takisto z odseku 25 písm. a) a c) uvedených usmernení vyplýva, ze pomoc urcená na záchranu vo forme záruky sa musí "skoncit v rámci obdobia, ktoré nepresahuje sest mesiacov" a musí "byt dolozená hlásením podniku zo strany dotknutého clenského státu Komisii [byt dolozená v rámci notifikácie záväzkom dotknutého clenského státu, ze - neoficiálny preklad] najneskôr sest mesiacov po schválení opatrenia na pomoc na záchranu... oznámi [Komisii] plán restrukturalizácie alebo plán likvidácie, alebo dôkaz o tom, ... ze rucenie bolo ukoncené". Napokon v odsekoch 28 a 29 tých istých usmernení je spresnené jednak, ze "Komisia môze... rozhodnút o zacatí takýchto postupov..., ak sa domnieva, ze ... rucenie [bolo] zneuzité alebo ze po uplynutí sestmesacnej hranicnej lehoty uz nie je neschopnost vrátit pomoc dalej odôvodnitelná, a jednak ze "schválenie pomoci na záchranu neznamená nevyhnutne, ze pomoc na základe plánu na restrukturalizáciu bude následne schválená; takúto pomoc bude treba zhodnotit na základe podstaty veci". 86 Navyse zalobkyna nespochybnila otázku právomoci Komisie obmedzit podla clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ svoje schválenie z casového hladiska a podmienit ho dodrzaním záväzkov prijatých clenským státom podla oznámenia o financných institúciách a usmernení na záchranu a restrukturalizáciu, ani nespochybnila skutocnost, ze v prejednávanej veci portugalské orgány skutocne prijali záväzok tak, ako je opísaný v rozhodnutí z 13. marca 2009. 87 Po prvé z predchádzajúcich úvah tak vyplýva, ze v odôvodnení 31 a 32 rozhodnutia z 13. marca 2009 Komisia dôkladne postupovala podla príslusných kritérií uvedených v jej oznámení o financných institúciách, v spojení s usmerneniami na záchranu a restrukturalizáciu, casového obmedzenia a podmienok, ktorým podlieha predbezné schválenie Komisie, ktoré spocívajú na uplatnení uvedeného oznámenia. 88 Po druhé je potrebné konstatovat, Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze od 5. júna 2009 príslusné kritériá na predbezné schválenie dotknutej pomoci, ktorá bola schválená v rozhodnutí z 13. marca 2009, neboli alebo uz neboli splnené, pretoze portugalské orgány na rozdiel od svojich záväzkov jednak este ani po uplynutí lehoty stanovenej na tieto úcely nepredlozili plán restrukturalizácie BPP, a jednak uvedené orgány dvakrát predlzili státnu záruku po uplynutí maximálnej sestmesacnej lehoty, ktorá bola schválená týmto rozhodnutím a oznámením o financných institúciách, v spojení s usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii, pricom o týchto predlzeniach oficiálne Komisiu neinformovali. 89 Po tretie, pokial ide o posúdenie zlucitelnosti dotknutej pomoci so zretelom na clánok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, treba pripomenút, ze Komisia uz v odôvodnení 39 svojho rozhodnutia z 13. marca 2009 v podstate rozhodla, ze na jednej strane napriek zvýsenej hodnote poskytnutých záruk výska státnej záruky bola podstatne nizsia ako suma, ktorá by bola za obvyklých okolností vhodná v prípade bánk v tazkostiach, a ze na druhej strane len výnimocne by mohla takúto výsku schválit ako hodnú v rozsahu, v akom zabezpecuje prezitie BPP na krátke obdobie záchrany, a to len pod podmienkou, ze v lehote siestich mesiacov bude predlozený plán restrukturalizácie. Toto posúdenie zodpovedá poziadavkám stanoveným v odseku 30 oznámenia o financných institúciách, v spojení s odsekmi 15 a 25 usmernení na záchranu a restrukturalizáciu, podla ktorých pomoc na záchranu môze byt len docasná a návratná pomoc obmedzená na obdobie siestich mesiacov, a musí byt dolozená bud plánom na restrukturalizáciu alebo likvidáciu, alebo dôkazom o tom, ze pôzicka bola v celom rozsahu splatená, a ze v prípade státnej záruky bolo rucenie ukoncené. Okrem toho Komisia vzhladom na tieto úvahy koherentne v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze odmena za záruku bola nizsia, nez sa obvykle vyzaduje na základe oznámenia o financných institúciách, aby sa mohla povazovat za zlucitelnú pomoc, a ze schválenie tejto výsky odmeny v jej rozhodnutí z 13. marca 2009 bolo podmienené predlozením plánu restrukturalizácie alebo likvidácie. 90 Z predchádzajúcich úvah tiez vyplýva, ze zalobkyna nemôze tvrdit, ze okolnosti, za ktorých Komisia docasne svojím rozhodnutím z 13. marca 2009 schválila státnu záruku, sa nezmenili a údajne platili do 15. apríla 2010. 91 Napokon zalobkyna nemôze Komisii vytýkat, ze sa dopustila nesprávneho posúdenia alebo ze isla nad rámec svojej sirokej miery volnej úvahy podla clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako ju vymedzuje oznámenie o financných institúciách, dokonca ze neoprávnene upustila od pravidiel, ktoré si v tejto súvislosti sama stanovila (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, [21]C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619, bod 60 a tam citovanú judikatúru), pretoze Komisia v prejednávanej veci na úcely vyhlásenia pomoci za nezlucitelnú s vnútorným trhom postupovala presne podla pravidiel uvedeného oznámenia. 92 Komisia teda dospela k záveru, ze vzhladom na skutocnost, ze k 5. júnu 2009 nebol predlozený plán restrukturalizácie alebo likvidácie, státnu záruku, ako aj jej predlzenie po 5. júni 2009, treba vyhlásit za nezlucitelné s vnútorným trhom, pricom sa pri uplatnení clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ nedopustila nesprávneho posúdenia ci nesprávneho právneho posúdenia. 93 Preto treba tento zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ 94 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna Komisii v podstate po prvé vytýka, ze nezohladnila skutocnost, ze BPP státnou zárukou nezískala nijaké hospodárske zvýhodnenie, ktoré by odôvodnovalo nariadenie vrátenia. Poskytnutie tejto záruky totiz údajne neviedlo ani k znízeniu strát BPP, ani k zmenám situácie financnej nerovnováhy, v ktorej sa nachádzala. Nariadenie vrátenia nezodpovedá teda hlavnému cielu, ktorý má sledovat, a to odstráneniu narusenia hospodárskej sútaze spôsobenej získaným hospodárskym zvýhodnením. Napadnuté rozhodnutie je preto v rozpore s clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ. 95 Stací odkázat na úvahy vyjadrené v bodoch 56 az 58 vyssie, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze túto prvú cast stvrtého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. V rozsahu, v akom zalobkyna dodáva, ze poskytnutie státnej záruky neviedlo ani k znízeniu strát BPP, ani k zmenám situácie nerovnováhy, v ktorej sa nachádza, je toto tvrdenie neúcinné. V prvom rade len vdaka uvedenej záruke totiz BPP mohla získat pôzicku za výhodných financných podmienok, ktoré jej poskytli bankoví veritelia, a v druhom rade odmena za túto záruku bola jasne nizsia, nez sa obvykle vyzaduje pre banky v tazkostiach (pozri odôvodnenie 57 napadnutého rozhodnutia a bod 89 vyssie), pricom zalobkyna proti tomuto konstatovaniu skutocne nenamietala. 96 Po druhé zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze Komisia porusila clánok 108 ods. 2 ZFEÚ, ked nariadila vrátenie dotknutej pomoci výlucne z procesných dôvodov, cize z dôvodu nepredlozenia plánu restrukturalizácie a neinformovaní o predlzeniach státnej záruky. Napadnuté rozhodnutie je tak údajne v rozpore so "zásadami rozhodnutia o merite veci, proporcionality a primeranosti". Subsidiárne zalobkyna Komisii vytýka, ze neoprávnene nariadila vrátenie pomoci za obdobie od 5. decembra 2008 do 5. júna 2009, hoci v tomto období bola uvedená pomoc pre BPP schválená a povolená v rozhodnutí z 13. marca 2009. 97 Pokial ide o hlavnú výhradu tohto bodu, treba pripomenút, ze podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorého cielom je vykonanie clánku 108 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ, v prípade záporného rozhodnutia týkajúceho sa neoprávnenej pomoci Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu, okrem prípadu, ze by vymáhanie pomoci bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie. Okrem toho v súlade s ustálenou judikatúrou zrusenie neoprávnene poskytnutej pomoci jej vrátením je logickým dôsledkom zistenia, ze táto pomoc je neoprávnená. Clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie o nariadení vymáhania neoprávnenej pomoci, musí prijat vsetky potrebné opatrenia na zabezpecenie vykonania uvedeného rozhodnutia. V tejto súvislosti daný clenský stát musí pristúpit ku skutocnému vymáhaniu dlzných súm (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. marca 2012, Komisia/Taliansko, C-243/10, bod 35 a tam citovanú judikatúru). 98 Navyse táto povinnost vrátenia pomoci má za ciel znovu nastolit situáciu, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci. Presnejsie, vrátenie pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú s vnútorným trhom má za ciel odstránit narusenie hospodárskej sútaze, ktoré spôsobilo konkurencné zvýhodnenie, z ktorého mal príjemca tejto pomoci prospech na trhu v porovnaní s jeho konkurentmi, cím sa tak znovu nastolí situácia existujúca pred vyplatením uvedenej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, [22]C-348/93, Zb. s. I-673, bod 27, a zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko, [23]C-496/09, Zb. s. I-11483, bod 61). Tieto zásady sú tiez uvedené v odsekoch 13 a 14 oznámenia Komisie, nazvaného "K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich clenským státom vymáhat neoprávnene poskytnutú a nezlucitelnú státnu pomoc" ([24]Ú. v. EÚ C 272, 2007, s. 4). 99 Vzhladom na tieto zásady a skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí správne dospela k záveru o existencii státnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom, a v dôsledku toho o jej neoprávnenosti, treba konstatovat, ze z právneho hladiska správne nariadila Portugalsku vymáhanie dotknutej pomoci, vrátane zvýhodnenia, ktoré súviselo s poskytnutím státnej záruky. Ako bolo uvedené v bodoch 56, 73 a 95 vyssie, BPP totiz vdaka uvedenej záruke mala prospech z hospodárskeho zvýhodnenia, ktoré môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz, co odôvodnuje nariadenie odobrat jej toto konkurencné zvýhodnenie, aby sa na príslusnom trhu znovu nastolila situácia existujúca pred vyplatením dotknutej pomoci. Hlavná výhrada zalobkyne, podla ktorej Komisia nariadila vrátenie dotknutej pomoci výlucne z procesných dôvodov, je preto neopodstatnená a treba ju zamietnut. 100 Pokial ide o subsidiárne polozenú otázku, ci Komisia bola oprávnená nariadit vrátenie hospodárskeho zvýhodnenia poskytnutého vo forme státnej záruky v období od 5. decembra do 5. júna 2009 (pozri odôvodnenia 71 a 85 napadnutého rozhodnutia), o aké ide v docasne danom schválení v rozhodnutí z 13. marca 2009, treba najprv odkázat na úvahy vyjadrené v bodoch 88 a 89 vyssie. 101 V tejto súvislosti treba spresnit, ze odsek 15 a odsek 25 písm. a) a c) usmernení na záchranu a restrukturalizáciu, ktorých vseobecné zásady sú uplatnitelné na základe odseku 10 oznámenia o financných institúciách, nehovoria ani o predmete, ani o podstatnej alebo casovej pôsobnosti ci spôsoboch príkazu na vrátenie. Odsek 25 písm. a) a c) uvedených usmernení len opisuje podmienky prípadného schválenia záchrannej pomoci. Podla ustanovení odseku 25 písm. a) týchto usmernení sa vyzaduje, ze po uplynutí maximálnej sestmesacnej lehoty "kazdá pôzicka sa musí splatit a kazdé rucenie sa musí skoncit", a podla ustanovení v odseku 25 písm. c) týchto istých usmernení sa takisto vyzaduje, aby bol predlozený "dôkaz o tom, ze pôzicka bola splatená v plnej výske a/alebo ze rucenie bolo ukoncené". Uvedený odsek 25 teda nedefinuje ani zvýhodnenie súvisiace s poskytnutím takejto pôzicky alebo záruky, ktorá by mohla byt predmetom príkazu na vrátenie, ani spôsob, akým by mala byt vypocítaná jej výska, co je v prípade záruk predmetom bodu 4.2 oznámenia [Komisie o uplatnovaní clánkov 87 a 88... ES na státnu pomoc vo forme záruk ([25]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, dalej len "oznámenie o zárukách")], ako aj oznámenia Komisie z 19. januára 2008 o revízii spôsobu stanovenia referencných a diskontných sadzieb ([26]Ú. v. EÚ C 14, s. 6, dalej len "oznámenie o stanovení referencných sadzieb"). 102 Obmedzením moznosti schválit záchrannú pomoc vo forme "záruk za pôzicky alebo pôziciek" len na také, ktoré "sú docasné a návratné", vsak odseky 15 a 25 usmernení na záchranu a restrukturalizáciu spocívajú na vseobecnom predpoklade, podla ktorého sa akékolvek zvýhodnenie poskytnuté docasne na základe záchrannej pomoci v akejkolvek forme musí vrátit, ak podmienky na schválenie, ktorým docasné poskytnutie podlieha, nie sú splnené alebo uz nie sú splnené. Tento výklad zodpovedá návratnému charakteru a s prihliadnutím na záchrannú pomoc, ktorej cielom je len pomôct podniku v tazkostiach prekonat krátke obdobie krízy, po ktorého skoncení tento podnik bud dosiahne zivotaschopnost sám, co mu ukladá povinnost vrátit pomoc, alebo predstaví plán restrukturalizácie ci likvidácie. V prípade státnej záruky táto zásada nevyhnutne vyzaduje vrátenie hospodárskeho zvýhodnenia, ktoré uvedená záruka prinása príjemcovi pocas jej poskytnutia, pricom samotné zrusenie s úcinkom ex nunc na tento úcel nepostacuje a navyse je v rozpore s pojmom vrátenie pripomenutým v bodoch 97 a 98 vyssie. 103 Vzhladom vsak na skutocnost, ze v prejednávanej veci portugalské orgány nedodrzali svoje záväzky na základe rozhodnutia z 13. marca 2009, ktoré spocíva na doslovnom a koherentnom uplatnení odseku 30 oznámenia o financných institúciách, v spojení s odsekmi 15 a 25 usmernení na záchranu a restrukturalizáciu, Komisia bola oprávnená zahrnút toto obdobie do príkazu na vrátenie, aby doslo k úplnému vráteniu poskytnutého zvýhodnenia. 104 Zalobkyna preto nemôze vytýkat Komisii, ze porusila clánok 108 ods. 2 ZFEÚ, ked nariadila vrátenie zvýhodnenia súvisiaceho s poskytnutím státnej záruky v rozsahu, v akom sa vztahovalo na obdobie od 5. decembra 2008 do 5. júna 2009. 105 V dôsledku toho treba subsidiárne uvedenú výhradu tejto druhej casti tiez zamietnut. 106 Po tretie, pokial ide o výpocet sumy, ktorá sa má vrátit, zalobkyna vytýka Komisii, ze najmä v odôvodnení 82 napadnutého rozhodnutia porusila po prvé bod 4.2 oznámenia o zárukách, po druhé podmienky odmien stanovené osobitným rezimom záruk v prospech úverových institúcií so sídlom v Portugalsku, podla portugalského zákona 60-A/2008 z 20. októbra 2008, ktorý sa vykonáva nariadením 1219-A/2008 z 23. októbra 2008, schválených rozhodnutím K (2008) 6527, a po tretie "spreads" (sadzby) uplatnované v Portugalsku v období od decembra 2008 do apríla 2010 pre nové pôzicky poskytnuté národnými financnými institúciami. 107 Co sa týka prvej výhrady zalobkyna spresnuje, ze kritériá uvedené v bode 4.2 oznámenia o zárukách zodpovedajú "hlavnému cielu" a "vedlajsiemu cielu". Komisia nemala teda vypocítat výsku napadnutej pomoci na základe "rozdielu medzi teoretickou úrokovou sadzbou trhu a úrokovou sadzbou dosiahnutou vdaka státnej záruke po odpocítaní prípadne vyplatených odmien", pretoze na trhu údajne existovali porovnatelné skutocnosti, ktoré neboli analyzované. 108 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze bod 4.2 oznámenia o zárukách stanovuje, ze "pri individuálnej záruke by sa hotovostný grantový ekvivalent záruky mal vypocítat ako rozdiel medzi trhovou cenou záruky a cenou skutocne zaplatenou". Tento bod okrem toho spresnuje: "Ked trh neposkytuje záruky na daný typ transakcie, trhová cena za záruku nie je známa. V takomto prípade by sa mal prvok pomoci vypocítat takým istým spôsobom ako grantový ekvivalent zvýhodnenej pôzicky, a síce ako rozdiel medzi specifickou trhovou úrokovou mierou, ktorú by táto spolocnost znásala bez záruky, a úrokovou mierou, ktorú získala prostredníctvom státnej záruky po zohladnení vsetkých zaplatených poplatkov. Ak neexistuje ziadna trhová úroková miera a ak clenský stát chce pouzit ako náhradu referencnú sadzbu... pre výpocet intenzity pomoci v individuálnej záruke platia podmienky stanovené v oznámení o referencných sadzbách. To znamená, ze riadna pozornost sa musí venovat zvýseniu, ktoré sa má pripocítat k základnej sadzbe za úcelom zohladnenia príslusného rizikového profilu spojeného so zarucenou operáciou, so zaruceným podnikom a s poskytnutými kolaterálmi [To znamená, ze treba venovat nálezitú pozornost dorovnaniu, ktoré sa má pridat k základnej sadzbe s cielom zohladnit príslusný rizikový profil súvisiaci s pokrytou operáciou, zaruceným podnikom a poskytnutými zárukami - neoficiálny preklad]." 109 Z týchto ustanovení vyplýva, ze ak Komisia dospeje k záveru o neexistencii trhovej ceny dotknutej záruky, je povinná vypocítat prvok pomoci "takým istým spôsobom ako grantový ekvivalent zvýhodnenej pôzicky", bez toho, aby sa mohla vzhladom na vlastné obmedzenie vo výkone svojej volnej miery úvahy (pozri judikatúru uz citovanú v bode 91 vyssie) vyhnút tejto povinnosti alebo spôsobu výpoctu. 110 Zo znenia odôvodnení 81 a 82 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze aj napriek správnemu odkazu na oznámenie o zárukách, aké sa nachádza v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sa uplatnuje na prejednávanú vec, Komisia omylom uviedla ustanovenia svojho skorsieho oznámenia "o uplatnovaní clánkov 87 [ES] a 88 [ES] o státnej pomoci vo forme záruk (Ú. v. ES, 2000, C 71, s. 14; Mim. vyd. 08/001, s. 369), a konkrétne jeho bod 3.2 prvú zarázku, podla ktorého "hotovostný grantový ekvivalent záruky na pôzicku mozno v danom roku... vypocítat tým istým spôsobom ako priznanie ekvivalentu bezúrocnej pôzicky, pricom subvencia na úroky predstavuje rozdiel medzi trhovou sadzbou a sadzbou získanou vdaka státnej záruke po odrátaní vsetkých zaplatených poplatkov". Komisia totiz v odôvodnení 82 napadnutého rozhodnutia v podstate pripomenula, ze nie je mozné stanovit primeranú trhovú cenu odmeny za státnu záruku, takze sa musí stanovit primeraná referencná hodnota. Komisia pritom bez toho, aby sa odvolávala na svoju absolútnu a nepodmienenú povinnost uvedenú v bode 108 vyssie, spresnila: "Ako je stanovené v prvej zarázke bodu 3.2 oznámenia... o zárukách, 'hotovostný grantový ekvivalent` záruky na pôzicku v danom roku sa môze vypocítat rovnakým spôsobom ako grantový ekvivalent zvýhodnenej pôzicky. Výska pomoci sa teda môze vypocítat ako rozdiel medzi teoretickým trhovým úrokom a úrokovou sadzbou získanou prostredníctvom státnej záruky po odpocítaní akýchkolvek zaplatených prémií." 111 Treba vsak konstatovat, ze v prejednávanej veci Komisia zvolila spôsob výpoctu výsky hospodárskeho zvýhodnenia vyplývajúceho z dotknutej záruky, ktorý mala v kazdom prípade zvolit podla bodu 4.2 oznámenia o zárukách, teda spôsob výpoctu grantového ekvivalentu zvýhodnenej pôzicky. Za týchto okolností samotná skutocnost, ze omylom citovala ustanovenia vyplývajúce zo skorsieho oznámenia a uplatnila výraz "mozno" namiesto výrazu "by sa mal", nemôze spochybnit stanovisko v napadnutom rozhodnutí. 112 Prvú výhradu treba preto zamietnut v rozsahu, v akom poukazuje na porusenie bodu 4.2 oznámenia o zárukách, pricom prípadnú existenciu porovnatelných skutocností na trhu na urcenie trhovej ceny státnej záruky treba posúdit v rámci druhej a tretej výhrady. 113 Druhou a tretou výhradou zalobkyna vytýka Komisii, ze nezohladnila ani odmenu stanovenú osobitným rezimom záruk v prospech úverových institúcií so sídlom v Portugalsku, ako ho schvaluje rozhodnutie Komisie K (2008) 6527, ani "spreads" uplatnované v Portugalsku v období od decembra 2008 do apríla 2010 v rámci nových pôziciek poskytnutých národnými financnými institúciami, ktoré boli údajne znacne nizsie nez sadzba uvedená v napadnutom rozhodnutí so zretelom najmä na vyssiu hodnotu poskytnutých záruk. 114 Pokial ide o druhú výhradu, stací konstatovat, ako to tvrdí aj Komisia, ze tento osobitný rezim sa vztahuje len na portugalské financné institúcie, ktoré splnajú podmienky platovej schopnosti dotknutého zákona, co Komisia v bode 39 uz citovaného rozhodnutia zohladnila. Komisia teda správne konstatovala, ze institúcia v tazkostiach a na pokraji likvidácie, ako bola BPP v case poskytnutia státnej záruky, nemohla vyuzívat uvedený osobitný rezim, a tým teda úrokové sadzby, ktoré na tento úcel stanovuje. Komisia mohla tiez uviest, ze v kazdom prípade sadzby za odmenu na základe uvedeného osobitného rezimu v zásade nezodpovedajú trhovým podmienkam. 115 Pokial ide o tretiu výhradu, ktorá sa zakladá na tom, ze Komisia mala zohladnit "spreads" uplatnované v Portugalsku v období od decembra 2008 do apríla 2010, t. j. trhové sadzby, treba uviest, ze vzhladom na financnú situáciu BPP v case poskytnutia dotknutej pomoci Komisia bola oprávnená konstatovat, ze bolo velmi nepravdepodobné, ze by BPP dokázala získat bankovú pôzicku na trhu bez zásahu Portugalska, a ze bolo nemozné urcit primeranú trhovú cenu odmeny za státnu záruku (odôvodnenia 81 a 82 napadnutého rozhodnutia). Okolnosti, v dôsledku ktorých doslo k poskytnutiu uvedenej záruky, konkrétne po prvé financné tazkosti BPP, ktoré si vyzadovali docasné pozastavenie platieb zo strany Portugalskej banky, po druhé prílis vysoká suma fondov potrebných na udrzanie BPP na trhu, konkrétne 450 miliónov eur, a po tretie národná kríza financných trhov na európskej a medzinárodnej úrovni, boli také, ze Komisia mohla bezpochyby dospiet k záveru, ze aj napriek objemu poskytnutých záruk by BPP nedokázala získat na trhu porovnatelnú záruku na financnú podporu v takejto výske. Komisia sa preto mohla v súlade s bodom 4.2 oznámenia o zárukách opierat o spôsob výpoctu grantového ekvivalentu zvýhodnenej pôzicky. 116 Za týchto podmienok treba tento zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný v celom svojom rozsahu. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na práve na "riadnu správu veci verejných " [omissis] O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery 122 Týmto zalobným dôvodom zalobkyna v podstate tvrdí, ze zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery bránia príkazu o vrátení dotknutej pomoci, prinajmensom pokial ide o vrátenie nariadené za obdobie od 5. decembra 2008 do 5. júna 2009, na ktoré sa vztahuje schválenie vyjadrené v rozhodnutí z 13. marca 2009. Podla zalobkyne sa BPP mohla zákonne domnievat, ze jednak konanie "zohladnovalo jej zákonný kurz", a jednak a subsidiárne, ze státna záruka bola v tomto období zlucitelná s vnútorným trhom. [omissis] 124 V prvom rade treba spresnit, ze odôvodnenie zalobkyne vyjadrené v rámci tohto zalobného dôvodu sa zakladá len na tvrdeniach preukazujúcich frustráciu z jej ocakávaní alebo legitímnych nádejí, a nie porusenie zásady právnej istoty, ako ju vykladá judikatúra (rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Sudholz, [27]C-17/01, Zb. s. I-4243, bod 34, a zo 7. júna 2005, VEMW a i., [28]C-17/03, Zb. s. I-4983, bod 80). Z tohto dôvodu je potrebné obmedzit analýzu na údajné porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery. 125 Táto zásada ochranuje kazdú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, proti ktorej institúcia alebo orgán Únie tým, ze jej poskytla presné uistenia, vyvolala v nej dôvodné ocakávania. Takýmito uisteniami sú bez ohladu na formu, v akej sú predlozené, presné, neviazuce sa na splnenie ziadnej podmienky a zhodujúce sa informácie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 2010, Kahla Thüringen Porzellan/Komisia, [29]C-537/08 P, Zb. s. I-12917, bod 63, a z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, C-630/11 P az C-633/11 P, bod 132). Vzhladom na kogentnú povahu kontroly státnej pomoci vykonávanej Komisiou môzu mat podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, v zásade legitímnu dôveru v legálnost pomoci len vtedy, ak im bola pomoc poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 108 ES, a obozretný podnikatel musí byt za normálnych okolností schopný ubezpecit sa, ci bol tento postup dodrzaný. Navyse vzhladom na povinný charakter kontroly státnej pomoci, ktorú vykonáva Komisia, podniky ako príjemcovia pomoci môzu mat legitímnu dôveru v legálnost pomoci v zásade len vtedy, ak táto pomoc bola poskytnutá v súlade s postupom uvedeným v clánku 108 ZFEÚ, pricom obozretný hospodársky subjekt sa musí za normálnych okolností vediet ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný. Konkrétne, ak sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takze podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ je protiprávna, príjemca danej pomoci v takom prípade nemôze mat legitímnu dôveru v legálnost jej poskytnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, [30]C-81/10 P, Zb. s. I-12899, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 126 S prihliadnutím na tieto zásady judikatúry treba preskúmat dôvodnost jednotlivých výhrad a tvrdení zalobkyne, ktoré uviedla na podporu tohto zalobného dôvodu. 127 Po prvé zalobkyna netvrdila, ze Komisia jej v ktoromkolvek stádiu administratívneho konania poskytla konkrétne uistenia, ktoré by mohli u nej vyvolat dôvodné nádeje. Ako uz bolo uvedené v bode 119 vyssie, rozhodnutie z 13. marca 2009 obsahuje len jedno docasné a naliehavé rozhodnutie v súvislosti so zlucitelnostou dotknutej pomoci, ktoré je podmienené podmienkou, ze portugalské orgány dodrzia svoje záväzky, ze predlozia v lehote siestich mesiacov, cize do 5. júna 2009, plán restrukturalizácie BPP, ako aj ze oznámia Komisii kazdé prípadné predlzenie státnej záruky presahujúcej pôvodné obdobie siestich mesiacov. Navyse uz zo znenia odôvodnení 39, 41 a 44 rozhodnutia z 13. marca 2009, v súvislosti s ktorým zalobkyna nespochybnuje, ze BPP uz pocas administratívneho konania o nom vedela, ako aj bodov 8 az 10 rozhodnutia o zacatí konania (pozri bod 13 vyssie), vyplýva, ze BPP sa nemohla domáhat legitímnej dôvery s cielom, aby v rámci tohto konania bola dotknutá pomoc nakoniec vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom. 128 Po druhé, pokial ide o lehotu, ktorá uplynula od prijatia rozhodnutia z 13. marca 2009 a napadnutého rozhodnutia, zalobkyna neuvádza nijaké tvrdenie, ktorým by preukázala, ze uvedená lehota bola neprimeraná alebo ze by u BPP mohla vyvolat legitímne ocakávania. Naopak v prejednávanej veci Komisia 15. júla 2009 a 6. októbra 2009, teda krátko po 5. júni 2009, v krátkosti pripomenula portugalským orgánom nevyhnutnost predlozit plán restrukturalizácie (pozri bod 11 vyssie). Navyse priblizne len o mesiac neskôr, cize 10. novembra 2009, Komisia prijala rozhodnutie o zacatí konania, ktoré bolo nepopieratelne uverejnené v Úradnom vestníku len 6. marca 2010 s uvedením dôvodov, na ktorých zakladala svoje pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou státnej záruky s vnútorným trhom (body 8 az 10 rozhodnutia o zacatí konania). Okrem toho v bode 9 uvedeného rozhodnutia Komisia jasne uviedla, ze vzhladom na to, ze jej nebol predlozený restrukturalizacný plán, nemohla "posúdit, ci státna pomoc poskytnutá dna 5. decembra 2008 a jej predlzenie dna 5. júna 2009 sú zlucitelné so spolocným trhom, pokial ide aj o dlzku trvania, aj o výsku záruky". Napokon toto rozhodnutie bolo dolozené ulozením povinnosti portugalským orgánom predlozit restrukturalizacný plán BPP do 22. decembra 2009 (pozri bod 12 vyssie), pricom zalobkyna ani netvrdí, ze BPP o tom v tomto stádiu nevedela. 129 Z toho vyplýva, ze Komisia v rozhodnutí o zacatí konania spochybnila zlucitelnost státnej záruky s vnútorným trhom, pokial ide o celé dotknuté obdobie, vrátane obdobia od 5. decembra 2008 do 5. júna 2009, a to na základe dôvodov uvedených v bode 127 vyssie. Za týchto okolností zalobkyna nemôze poukazovat na skutocnost, ze od prijatia rozhodnutia z 13. marca 2009 a napadnutého rozhodnutia uplynulo pätnást mesiacov, ktorá svojou povahou vyvoláva legitímne ocakávania, ze Komisia vyhlási dotknutú pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom. V tejto súvislosti samotná skutocnost, ze rozhodnutie z 13. marca 2009 výslovne neuvádzalo moznost neskorsieho vyhlásenia nezlucitelnosti, ktoré by mohlo viest k vráteniu poskytnutého zvýhodnenia ex tunc, nepostacuje na odôvodnenie takýchto legitímnych ocakávaní, kedze následné stanovisko Komisie bolo v súlade s príslusnými pravidlami pripomenutými v bodoch 85, 101 a 102 vyssie a rozhodnutie o zacatí konania jednoznacne uvádzalo, ze vzhladom na skutocnost, ze nebol predlozený restrukturalizacný plán BPP, predbezné schválenie dotknutej pomoci, o aké islo v rozhodnutí z 13. marca 2009, nemozno potvrdit ani upravit rozhodnutím, ktoré treba prijat v rámci administratívneho konania. 130 Po tretie tvrdenie zalobkyne, podla ktorého nepredlozenie restrukturalizacného plánu BPP treba v plnom rozsahu pripísat portugalským orgánom, sa musí zamietnut ako nedôvodné a v kazdom prípade ako neúcinné. Aj za predpokladu, ze by to tak bolo, a nezávisle od dôvodov, pre ktoré takýto plán nebol Komisii oznámený, totiz Komisia nemôze zodpovedat za toto nepredlozenie alebo za vyvolanie akéhokolvek legitímneho ocakávania BPP v tomto kontexte. Naopak, ako bolo pripomenuté v bode 128 vyssie, Komisia po uplynutí 5. júna 2009 prijala vsetky potrebné opatrenia na vyzvanie portugalských orgánov, aby jej co najskôr predlozili restrukturalizacný plán BPP. 131 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia svojou skorsou rozhodovacou praxou vo vztahu k ostatným financným situáciám dotknutým financnou krízou vyvolala u BPP legitímne ocakávania, ze dotknutá pomoc bude vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom, stací konstatovat, ze zalobkyna netvrdila ani nepreukázala, ze v týchto ostatných veciach Komisia riesila situáciu porovnatelnú s tou, na ktorej sa zakladá prejednávaná vec. Okrem toho zalobkyna nevyvrátila tvrdenie Komisie, podla ktorého v týchto ostatných veciach clenské státy predlozili plány restrukturalizácie alebo likvidácie dotknutých financných institúcií. V kazdom prípade v rozsahu, v akom zalobkyna v tomto kontexte poukazuje na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania v jej neprospech, táto skutocnost je predmetom skúmania v rámci siedmeho zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva na "spravodlivé zaobchádzanie" (pozri body 136 az 143 nizsie). 132 Po piate tvrdenie zalobkyne, podla ktorého príkaz na vrátenie je "sankciou" ulozenou BPP a vázne poskodzuje záujmy jej investorov a veritelov, je neúcinné a v kazdom prípade nedôvodné. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze príkaz na vrátenie nepredstavuje sankciu v pravom zmysle slova, ale má za ciel len opät nastolit situáciu, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [31]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, body 178 az 182; rozsudok Súdu prvého stupna z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i., T-230/01 az T-232/01 a T-267/01 az T-269/01, neuverejnený v Zbierke, bod 377). Navyse zalobkyna nevysvetluje, ci a do akej miery kvalifikácia príkazu na vrátenie ako "sankcie" môze mat vplyv na rozsah ochrany, ktorú by BPP mohla pozívat na základe zásady ochrany legitímnej dôvery, pretoze v prejednávanej veci príslusné kritériá na uplatnenie tejto zásady neboli splnené. 133 Po sieste vzhladom na úvahy vyjadrené v bodoch 89 a 99 vyssie zalobkyna nesprávne tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nariaduje vrátenie len z procesných dôvodov. Navyse príjemcovia pomoci v zásade nemôzu mat legitímnu dôveru v legálnost pomoci, ak bola poskytnutá, ako v prípade viacnásobného predlzenia státnej záruky v prejednávanej veci, v rozpore s povinnostou predchádzajúceho oznámenia Komisii a so zákazom vykonania uvedenej pomoci na základe clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a z toho dôvodu bola neoprávnená (pozri v tomto zmysle rozsudok France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 134 Napokon Komisia správne tvrdí, ze povinnost clenských státov vymáhat neoprávnenú pomoc a pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom nie je obmedzená alebo spochybnená na základe skutocnosti, ze príjemca je v platobnej neschopnosti (rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [32]C-42/93, Zb. s. I-4175, bod 33). 135 Za týchto podmienok treba tento zalobný dôvod zamietnut v celom jeho rozsahu scasti ako nedôvodný a scasti ako neúcinný. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na "spravodlivé zaobchádzanie " 136 Na podporu tohto zalobného dôvodu zalobkyna uvádza viacero rozhodnutí z oblastí pomoci poskytnutej financným institúciám, ktoré prijala Komisia v kontexte financnej krízy. V podstate z nich vyvodzuje, ze s BPP sa zaobchádzalo nerovným alebo nespravodlivým spôsobom. Podla zalobkyne Komisia najmä vo svojom rozhodnutí 2012/660/EÚ z 27. marca 2012 o opatreniach státnej pomoci SA.26909 (2011/C) vykonaných Portugalskom na restrukturalizáciu Banco Portuguęs de Negócios (BPN) ([33]Ú. v. EÚ L 301, s. 1) preukázala väcsiu "toleranciu" voci portugalským orgánom nez v tejto veci, hoci po prvé dve dotknuté opatrenia boli oznámené takmer v tom istom case, po druhé v prípade BPN portugalské orgány tiez meskali s predlozením restrukturalizacného plánu a po tretie podporné opatrenia v prospech BPN, vrátane státnej záruky, boli "z financného hladiska neporovnatelné viac výraznejsie". [omissis] 138 Vzhladom na argumentáciu zalobkyne zhrnutú v bode 136 vyssie, treba tento zalobný dôvod chápat tak, ze sa zakladá na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 139 Zásada rovnosti zaobchádzania ako vseobecná zásada práva Únie vyzaduje, ze s porovnatelnými situáciami sa nesmie zaobchádzat rozdielne a ze s rozdielnymi situáciami sa nemá zaobchádzat rovnako, pokial nie je takéto zaobchádzanie objektívne odôvodnené. Porovnatelná povaha rozdielnych situácií sa posudzuje s ohladom na vsetky prvky, ktoré tieto situácie charakterizujú. Tieto prvky treba urcit a posúdit najmä s ohladom na predmet a ciel aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Treba okrem toho zohladnit zásady a ciele oblasti, do ktorej spadá dotknutý akt (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., [34]C-127/07, Zb. s. I-9895, body 23, 25 a 26 a tam citovaná judikatúra, a z 12. mája 2011, Luxembursko/Parlament a Rada, [35]C-176/09, Zb. s. I-3727, body 31 a 32). 140 Z toho dôvodu treba preskúmat, ci zalobkyna dostatocne preukázala, ze situácie, ktoré sú základom iných rozhodnutí prijatých Komisiou v kontexte financnej krízy, boli v kazdom prípade porovnatelné so situáciou, na ktorej sa zakladá napadnuté rozhodnutie. 141 Co sa týka najmä porovnatelnosti situácie, na ktorej sa zakladá rozhodnutie týkajúce sa BPN, so situáciou, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, skutocnosti, ktoré uvádza zalobkyna, nepostacujú na potvrdenie toho, ze BPN a BPP sa nachádzajú v porovnatelnej situácii na úcely uplatnenia zásady rovnosti zaobchádzania, pretoze jediné viac-menej súbezné oznámenie o podporných opatreniach plánovaných portugalskými orgánmi v prospech týchto dvoch bánk, nie je v tejto súvislosti rozhodujúce. Po prvé z odôvodnení 9 az 14 rozhodnutia týkajúceho sa BPN vyplýva, ze na rozdiel od tejto veci, portugalské orgány skutocne predlozili Komisii restrukturalizacný plán BPP, hoci oneskorene a ktorý neskôr na ziadost Komisie doplnili o dalsie informácie. Po druhé v prípade BPN Komisia rozhodnutím o zacatí konania z 24. októbra 2011 ([36]Ú. v. EÚ C 371, s. 14 a 15) zacala konanie formálneho zistovania veci na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ nie z dôvodu, ze restrukturalizacný plán jej nebol vôbec predlozený, ale z dôvodu, ze restrukturalizacný plán, ktorý jej bol pôvodne predlozený, bol uz neplatný z dôvodu predaja BPN, a ze predlozenie opravného plánu malo byt neskôr posúdené Komisiou. Vzhladom vsak na rozhodujúci charakter nepredlozenia restrukturalizacného plánu BPP portugalskými orgánmi na vyhlásenie nezlucitelnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom (pozri najmä odôvodnenie 71 napadnutého rozhodnutia), tieto podstatné rozdiely v situáciách jednak v prípade BPN, a jednak v prípade BPP, samo osebe odôvodnujú záver, ze uvedené situácie nie sú porovnatelné a ze v dôsledku toho nemozno v prejednávanej veci uplatnit zásadu rovnosti zaobchádzania, ako ju uvádza zalobkyna. 142 Pokial ide o dalsie rozhodnutia uvedené zalobkynou, stací konstatovat, ze nespresnila skutocnosti, ktoré by umoznili posúdit prípadnú porovnatelnost dotknutých situácií, takze túto argumentáciu nemozno prijat z dôvodov uvedených v bode 131 vyssie. 143 Tento zalobný dôvod treba preto zamietnut v celom jeho rozsahu ako nedôvodný. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia [omissis] 162 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobu treba zamietnut v celom jej rozsahu, pricom nie je potrebné posudzovat návrh zalobkyne, aby bolo Komisii nariadené doplnit ako dôkazný prostriedok na základe clánku 65 rokovacieho poriadku úplné znenie dokumentu predlozeného ako príloha B.2 vyjadrenia k zalobe, vrátane niektorých písomností dolozených k uvedenému dokumentu. O trovách 163 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 164 Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech vo vsetkých svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu svojich vlastných trov konania, ako aj trov konania, ktoré vznikli Komisii v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podala Komisia. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Banco Privado Portuguęs, SA, a Massa Insolvente do Banco Privado Portuguęs, SA, znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. Prek Labucka Kreuschitz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav Zhrnutie zalobných návrhov zalozených na zrusení O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností a porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ Úvodné pripomienky O existencii hospodárskeho zvýhodnenia BPP O kritériách ekonomickej cinnosti, ovplyvnenia obchodu a narusenia hospodárskej sútaze O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ Pripomenutie tvrdení úcastníkov konania Pripomenutie obsahu rozhodnutia z 13. marca 2009 Pripomenutie obsahu napadnutého rozhodnutia Posúdenie O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ O piatom zalobnom dôvode zalozenom na práve na "riadnu správu veci verejných" O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na "spravodlivé zaobchádzanie" O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia O trovách __________________________________________________________________ ( [37]*1 ) Jazyk konania: portugalcina. ( [38]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXv3sZzG/L91320-4155TMP.html#t-ECR_62011TJ0487_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:159:TOC 3. file:///tmp/lynxXXXXv3sZzG/L91320-4155TMP.html#t-ECR_62011TJ0487_SK_01-E0002 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:009:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:174:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:056:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:159:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0437&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0494&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:270:TOC 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:195:TOC 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0057&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0387&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0075&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0348&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0496&locale=SK 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:272:TOC 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:014:TOC 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0017&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0017&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0537&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0081&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0042&locale=SK 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:301:TOC 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0127&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0176&locale=SK 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:371:TOC 37. file:///tmp/lynxXXXXv3sZzG/L91320-4155TMP.html#c-ECR_62011TJ0487_SK_01-E0001 38. file:///tmp/lynxXXXXv3sZzG/L91320-4155TMP.html#c-ECR_62011TJ0487_SK_01-E0002