ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 15. júla 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európske trhy s tepelnými stabilizátormi -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Porusenie, ktorého sa dopustila spolocná dcérska spolocnost -- Pokuty -- Solidárna zodpovednost dcérskej spolocnosti a materských spolocností -- Desatrocná premlcacia lehota vztahujúca sa na jednu z materských spolocností -- Rozhodnutie o opätovnom prijatí -- Znízenie pokuty pre jednu z materských spolocností -- Pripísanie povinnosti zaplatit znízenú pokutu dcérskej spolocnosti a inej materskej spolocnosti -- Právo na obhajobu" Vo veci T-485/11, Akzo Nobel NV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), Akcros Chemicals Ltd, so sídlom vo Warwickshire (Spojené královstvo), v zastúpení: C. Swaak a R. Wesseling, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Ronkes Agerbeek a J. Bourke, neskôr F. Ronkes Agerbeek a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Holmes, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 30. júna 2011, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúce sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory), v rozsahu, v akom je adresované spolocnostiam Akzo Nobel a Akcros Chemicals, alebo subsidiárne návrh na znízenie ulozených pokút, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory M. Prek, sudcovia I. Labucka (spravodajkyna) a V. Kreuschitz, tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. septembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Tento spor sa týka rozhodnutia Komisie z 30. júna 2011 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorým sa mení a doplna v rozsahu, v akom je spolocnostiam Akzo Nobel NV a Akcros Chemicals Ltd, zalobkyniam, adresované rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory) (dalej len "prvé rozhodnutie"). [omissis] Konanie a návrhy úcastníkov konania 35 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 12. septembra 2011 podali zalobkyne zalobu proti napadnutému rozhodnutiu. [omissis] 56 Zalobkyne v tejto veci navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne znízil pokuty, ktoré im boli ulozené, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 57 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 58 Zalobkyne uvádzajú na podporu svojej zaloby tri zalobné dôvody. 59 Tretím zalobným dôvodom zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu tým, ze im pred prijatím napadnutého rozhodnutia neadresovala nové oznámenie o výhradách, napriek tomu, ze mala túto povinnost. [omissis] 66 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze právo byt vypocutý, ktoré je podstatnou zlozkou práva na obhajobu, predstavuje vseobecnú zásadu práva Európskej únie, ktorú treba dodrziavat v kazdom konaní, aj ked ide o správne konanie, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, predovsetkým pokút, a ze táto zásada hlavne vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb., [3]EU:C:1979:36, bod 9; zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, [4]EU:C:1983:158, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [5]EU:C:2004:6, body 64 az 66). 67 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 túto zásadu odráza, kedze stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza, aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, ako aj dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb., [6]EU:C:2002:582, body 315 a 316, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, [7]EU:C:2004:6, body 66 a 67). 68 Navyse dodrzanie práva na obhajobu predovsetkým vyzaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vysetrovanie, mohol v priebehu správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutocností, ako aj k dokumentom pouzitým Komisiou na podporu jej tvrdenia, ze doslo k poruseniu Zmluvy (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, [8]EU:C:1983:158, bod 10; z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb., [9]EU:C:2007:53, bod 44, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb., [10]EU:C:2007:277, bod 71). 69 Za okolností tejto veci a nezávisle od otázky, ci Komisia bola povinná adresovat zalobkyniam pred prijatím napadnutého rozhodnutia nové oznámenie o výhradách, treba konstatovat, ze v listoch a e-maile Komisie, uvedených v bodoch 20 az 22 a 25 vyssie, Komisia zalobkyne vyzvala na vyjadrenie svojho stanoviska. 70 Nic to vsak nemení na tom, ze na tento úcel mali zalobkyne iba lehotu styroch pracovných dní, a to od stredy 1. júna 2011 do pondelka 6. júna 2011, po dorucení listov Komisie a troch pracovných dní, od stredy 15. júna 2011 do piatku 17. júna 2011, po prijatí e-mailu Komisie. 71 Také krátke lehoty nemôzu byt v súlade s respektovaním práva na obhajobu. 72 Napadnuté rozhodnutie treba teda zrusit, pretoze zalobkyne dostatocne preukázali nie to, ze by napadnuté rozhodnutie malo iný obsah pri neexistencii procesných vád, t. j. v prípade, ze by boli vypocuté a mali prístup k spisu, ale to, ze by svoju obhajobu mohli zaistit lepsie, ak by sa vady nevyskytli (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2013, Fluorsid a Minmet/Komisia, T-404/08, Zb., [11]EU:T:2013:321, bod 110 a citovanú judikatúru), pricom sa spresnuje, ze je na tento úcel potrebné vrátit vec do stádia správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, to znamená k dátumu predchádzajúcemu prijatiu napadnutého rozhodnutia, konkrétne k 30. júnu 2011 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb., [12]EU:T:2006:268, bod 377). 73 Po prvé treba v tejto súvislosti zdôraznit, ze v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, bolo mozné prejednat otázku, aké povinnosti má Komisia, pokial ide o vztah solidarity medzi spolocnostami, ktoré sú solidárnymi dlzníkmi, pretoze tvorili jediný podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 74 Vseobecný súd v rozsudku z 3. marca 2011, teda menej ako styri mesiace pred prijatím napadnutého rozhodnutia, rozhodol, ze prislúcha výlucne Komisii, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladat pokuty na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovila jednotlivé podiely rôznych spolocností v rámci súm, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, kedze boli súcastou toho istého podniku, pricom táto úloha nemôze byt ponechaná na vnútrostátne súdy (rozsudok z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia, T-122/07 az T-124/07, Zb., [13]EU:T:2011:70, bod 157). 75 Táto otázka mala byt prejednaná v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, o to viac, ze Súdny dvor zrusil rozsudok vo veci Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie ([14]EU:T:2011:70), ked rozhodol, ze rozdelenie pokuty medzi solidárnych dlzníkov patrí výlucne do právomoci vnútrostátneho súdu (rozsudok Siemens, uz citovaný v bode 42 vyssie, [15]EU:C:2014:256, bod 62). 76 Zalobkyne teda mohli v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, a pred vyhlásením rozsudku vo veci Siemens, uz citovaného v bode 42 vyssie ([16]EU:C:2014:256), tvrdit, ze mali právo na to, aby im bolo priznané znízenie pokuty ulozenej spolocnosti Elementis, s ktorou boli solidárne zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustilo partnerstvo Akcros, pretoze v case porusenia tvorili jediný podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 77 Zalobkyne by teda v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, mohli zaistit svoju obhajobu lepsie, keby mali k dispozícii dostatocnú lehotu na vyjadrenie svojho stanoviska. 78 Po druhé je nesporné, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí chcela vyvodit dôsledky z rozsudku vo veci ArcelorMittal, uz citovaného v bode 21 vyssie ([17]EU:C:2011:190). 79 Komisia sa teda v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze prerusenie premlcania nemalo vo vztahu k zalobkyniam úcinok erga omnes, ale iba inter partes, co za okolností prejednávanej veci znamenalo, ze uvedené prerusenie premlcania neplatilo pre spolocnost Elementis. 80 Na jednej strane treba pripomenút, ze Súdny dvor sa vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok ArcelorMittal, uz citovaný v bode 21 vyssie ([18]EU:C:2011:190), vyjadril k úcinkom prerusenia premlcania inter partes, ktoré sa týkalo rozlicných podnikov v zmysle clánku 101 ZFEÚ, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení (rozsudok ArcelorMittal, uz citovaný v bode 21 vyssie, [19]EU:C:2011:190, bod 148). 81 Na druhej strane v prejednávanej veci tvorili spolocnost Elementis a zalobkyne pocas druhého obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu, jeden a ten istý podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ, ako bolo rozhodnuté v bode 405 rozsudku vyhláseného v tento den vo veci T-47/10. 82 Nezávisle od otázky, ci Komisia mohla oprávnene rozsírit výsledok Súdneho dvora vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok ArcelorMittal, uz citovaný v bode 21 vyssie ([20]EU:C:2011:190), ktorá sa týkala rozlicných podnikov zúcastnujúcich sa na tom istom porusení, na takú situáciu, ako je situácia v prejednávanej veci, ktorá sa týkala rozlicných podnikov, ktoré pocas druhého obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu, tvorili jeden a ten istý podnik, sa treba domnievat, ze predovsetkým so zretelom na tieto otázky by zalobkyne mohli v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, zaistit svoju obhajobu lepsie, keby mali k dispozícii dostatocnú lehotu na vyjadrenie svojho stanoviska. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie z 30. júna 2011, ktorým sa mení a doplna rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúce sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory), sa zrusuje. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Prek Labucka Kreuschitz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [21]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [22]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4KkQLD/L90695-5297TMP.html#t-ECR_62011TJ0485_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX4KkQLD/L90695-5297TMP.html#t-ECR_62011TJ0485_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A321&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A268&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///tmp/lynxXXXX4KkQLD/L90695-5297TMP.html#c-ECR_62011TJ0485_SK_01-E0001 22. file:///tmp/lynxXXXX4KkQLD/L90695-5297TMP.html#c-ECR_62011TJ0485_SK_01-E0002