ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 26. mája 2016 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Petrolejársky výskum -- Implicitná a neobmedzená státna záruka poskytnutá Institut français du pétrole (IFP) priznaním právneho postavenia verejnej institúcie priemyselnej a obchodnej povahy (EPIC) -- Výhoda -- Domnienka výhody" V spojených veciach T-479/11 a T-157/12, Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne E. Belliard, G. de Bergues, B. Beaupčre-Manokha a J. Gstalter, neskôr E. Belliard, G. de Bergues, J. Gstalter a S. Menez, neskôr G. de Bergues, S. Menez, D. Colas a J. Bousin, a napokon G. de Bergues, D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna vo veci T-479/11, IFP Énergies nouvelles, so sídlom v Rueil-Malmaison (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne: É. Morgan de Rivery a A. Noël-Baron, neskôr É. Morgan de Rivery a E. Lagathu, advokáti, zalobkyna vo veci T-157/12, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Stromsky, D. Grespan a K. Talabér-Ritz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie 2012/26/EÚ z 29. júna 2011 o státnej pomoci C 35/08 (ex NN 11/2008), ktorú Francúzsko poskytlo verejnej institúcii Institut français du pétrole ([2]Ú. v. EÚ L 14, 2012, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kanceva a C. Wetter (spravodajca), tajomník: L. Grzegorczyk, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. októbra 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne, Francúzska republika a IFP Énergies nouvelles (dalej len "IFPEN"), oznacovaný pred 13. júlom 2010 pod názvom Institut français du pétrole, svojimi zalobami navrhujú zrusit v celom rozsahu rozhodnutie Komisie 2012/26/EÚ z 29. júna 2011 o státnej pomoci C 35/08 (ex NN 11/2008), ktorú Francúzsko poskytlo verejnej institúcii Institut français du pétrole ([3]Ú. v. EÚ L 14, 2012, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 IFPEN je verejná výskumná institúcia poverená tromi úlohami vseobecného záujmu, a to úlohou výskumu a vývoja v oblasti prieskumu nálezísk ropy a zemného plynu a v oblasti rafinérskych a petrochemických technológií, úlohou vzdelávania inzinierov a technických pracovníkov a úlohou informacných a dokumentacných cinností súvisiacich s týmito odvetviami (odôvodnenie 14 napadnutého rozhodnutia). 3 IFPEN má okrem toho priamo alebo nepriamo kontrolu nad tromi obchodnými spolocnostami, a to Axens, Beicip-Franlab a Prosernat, s ktorými uzatvorila exkluzívne dohody o výskume a licencné dohody. 4 IFPEN bola do roku 2006 zalozená vo forme právnickej osoby súkromného práva, ktorá podla ustanovení francúzskeho vnútrostátneho práva podliehala hospodárskej a financnej kontrole zo strany francúzskej vlády. Podla zákona c. 2005-781 z 13. júla 2005, ktorým sa ustanovujú smery energetickej politiky (JORF zo 14. júla 2005, s. 11570), sa IFPEN s úcinnostou od 6. júla 2006 pretransformovala na právnickú osobu verejného práva, konkrétne na verejnú institúciu priemyselnej a obchodnej povahy (dalej len "EPIC") (odôvodnenia 21 az 23 napadnutého rozhodnutia). 5 Zo spisu jednak vyplýva, ze táto transformácia bola odôvodnená snahou francúzskych orgánov zosúladit povahu a spôsob fungovania IFPEN so spôsobom jej financovania. Kedze IFPEN bola financovaná predovsetkým dotáciou zo státneho rozpoctu, cielom transformácie bolo minimalizovat rozpor medzi súkromným statusom tejto institúcie a verejným pôvodom významnej casti jej zdrojov. Táto transformácia bola tiez súcastou procesu zjednocovania statusov francúzskych výskumných institúcií. 6 Pokial ide o právne postavenie EPIC vo francúzskom práve, je potrebné spresnit, ze tieto institúcie tvoria kategóriu právnických osôb verejného práva vykonávajúcich cinnost hospodárskej povahy. Majú právnu subjektivitu odlisnú od státu, sú financne nezávislé a majú aj osobitné právomoci, ktoré vseobecne zahrnajú aj výkon jednej alebo viacerých úloh verejne sluzby. Podla francúzskeho práva sa na právnické osoby verejného práva nevztahuje vseobecné právo v oblasti konaní vo veciach platobnej neschopnosti v zmysle vseobecnej zásady zákazu exekúcií na verejný majetok. Neuplatnitelnost konaní vo veciach platobnej neschopnosti na EPIC potvrdila judikatúra francúzskeho kasacného súdu sformulovaná na základe zákona c. 85-98 z 25. januára 1985 o vyrovnaní a súdnej likvidácii podnikov (JORF z 26. januára 1985, s. 1097). 7 Specifiká právneho postavenia EPIC zaujali pozornost Európskej komisie, ktorá v rozhodnutí 2010/605/EÚ z 26. januára 2010 o státnej pomoci C 56/07 (ex E 15/05), ktorú Francúzsko poskytlo podniku La Poste ([4]Ú. v. EÚ L 274, 2010, s. 1, dalej len "rozhodnutie La Poste"), po prvýkrát preskúmala toto postavenie z hladiska predpisov upravujúcich státnu pomoc v Európskej únii. Komisia v tomto rozhodnutí dospela k záveru, ze EPIC získali z dôvodu ich právneho postavenia implicitnú a neobmedzenú státnu záruku na hospodárske cinnosti, na ktoré vyuzívajú verejné zdroje. Tento záver bol zalozený na týchto skutocnostiach (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia a odôvodnenia 20 az 37 rozhodnutia La Poste): -- konania vo veciach platobnej neschopnosti podla vseobecného práva sa nevztahujú na EPIC, -- EPIC naopak podliehajú ustanoveniam zákona c. 80-539 zo 16. júla 1980 o pravidelnom penále ukladanom v správnych veciach a o výkone súdnych rozhodnutí právnickými osobami verejného práva (JORF zo 17. júla 1980, s. 1799) a ustanoveniam jeho vykonávacích predpisov. V týchto predpisoch je vsak stát výslovne oznacený za orgán príslusný na vymáhanie dlhov od verejných institúcií, udelujú sa mu dôlezité právomoci, akými sú napríklad príkaz na úhradu z úradnej moci a vytvorenie dostatocných prostriedkov, a upravuje sa zásada konecnej zodpovednosti státu za dlhy právnických osôb verejného práva, -- za predpokladu zrusenia EPIC je vseobecne uplatnitelná zásada prenosu dlhov na stát alebo iný verejný subjekt, takze kazdý veritel EPIC má istotu, ze nikdy nepríde o pohladávku, ktorú má voci verejnej institúcii, -- institúcie so statusom EPIC by mohli mat prednostný prístup k preddavkovým úctom státnej pokladnice". 8 V rozhodnutí La Poste sa Komisia domnievala, ze implicitná a neobmedzená záruka spojená s právnym postavením spolocnosti La Poste ako institúcie EPIC predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom umoznila podniku La Poste získat výhodnejsie úverové podmienky, nez aké by získala, keby bola hodnotená iba na základe svojich výsledkov (odôvodnenia 256 az 300 rozhodnutia La Poste). 9 V priebehu roka 2006 francúzske orgány informovali Komisiu o transformácii IFPEN na EPIC v kontexte konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia La Poste. Táto informácia bola zaslaná Komisii v rámci konania zacatého v roku 2005, ktoré sa týkalo preskúmania verejného financovania, ktoré IFPEN poskytli francúzske orgány, z hladiska predpisov upravujúcich státnu pomoc (odôvodnenia 1 az 3 napadnutého rozhodnutia). 10 Komisia sa teda rozhodla oddelit preskúmanie otázky, ci transformácia IFPEN na EPIC môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, od preskúmania verejného financovania IFPEN. Dna 16. júla 2008 tak ukoncila preskúmanie verejného financovania poskytnutého IFPEN prijatím rozhodnutia 2009/157/ES o opatrení pomoci, ktoré zaviedlo Francúzsko v prospech skupiny IFP [C 51/05 (ex NN 84/05)] ([5]Ú. v. EÚ L 53, 2009, s. 13). V ten istý den rozhodnutím uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie ([6]Ú. v. EÚ C 259, 2008, s. 12, dalej len "rozhodnutie o zacatí formálneho zistovania") rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa neobmedzenej státnej záruky v prospech IFPEN a vyzvala dotknuté osoby na predlozenie pripomienok. 11 V rozhodnutí o zacatí formálneho zistovania Komisia predovsetkým uviedla, ze IFPEN má zo svojej transformácie na EPIC výhodu najmä vdaka podmienkam financovania, ktoré má na financných trhoch, povazovaným za výhodnejsie. Podla Komisie táto výhoda financovaná zo státnych prostriedkov predstavuje státnu pomoc v zmysle jej oznámenia o uplatnovaní clánkov [107] a [108 ZFEÚ] na státnu pomoc vo forme záruk ([7]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, dalej len "oznámenie o zárukách"). 12 Francúzske orgány predlozili svoje pripomienky k tomuto rozhodnutiu listom zo 14. októbra 2008. Následne este odpovedali na doplnujúce otázky Komisie a poskytli informácie týkajúce sa vztahov medzi IFPEN a rôznymi skupinami veritelov. Dna 20. mája 2010 bolo taktiez zorganizované stretnutie medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi. 13 Okrem toho jeden konkurent spolocnosti Axens, anglická spolocnost UOP Limited so sídlom v Guilforde (Spojené královstvo), predlozil svoje vyjadrenia v reakcii na rozhodnutie o zacatí formálneho zistovania. Francúzske orgány mohli predlozit svoje pripomienky k týmto vyjadreniam. 14 Dna 29. júna 2011 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 15 Po prvé Komisia sa v napadnutom rozhodnutí na základe uplatnenia rovnakého odôvodnenia ako v rozhodnutí La Poste a taktiez s uvedením mnohých odkazov na toto rozhodnutie (pozri najmä odôvodnenie 98 a nasl. napadnutého rozhodnutia) domnievala, ze transformáciou IFPEN na EPIC v júli 2006 sa jej poskytla výhoda neobmedzenej a implicitnej státnej záruky. Komisia sa okrem toho domnievala, ze uvedená záruka mala za následok prevod státnych zdrojov v zmysle bodu 2.1 oznámenia o zárukách, kedze IFPEN neplatí nijaký poplatok za túto záruku. Podla Komisie takýmto spôsobom dochádzalo k vzniku výhody pre podnik a k uvolneniu státnych zdrojov, lebo stát sa zriekal odmeny, ktorá je s poskytnutím záruk obvykle spojená. Na druhej strane záruka podla Komisie vytvárala riziko mozného a budúceho cerpania zo státnych zdrojov, pricom stát by mohol byt nútený zaplatit dlhy IFPEN (odôvodnenia 134 a 135 napadnutého rozhodnutia). 16 Naopak, pokial ide o dcérske spolocnosti IFPEN, Komisia poznamenala, ze ako obchodné spolocnosti podliehajú konaniam vo veciach platobnej neschopnosti podla vseobecného práva a okrem toho ich veritelia nemôzu automaticky uplatnit zodpovednost ich hlavného akcionára. Na základe toho dospela k záveru, ze na tieto dcérske spolocnosti sa nevztahuje neobmedzená státna záruka, na ktorú má IFPEN nárok z dôvodu svojho právneho postavenia EPIC (odôvodnenia 176 a 177 napadnutého rozhodnutia). 17 Po druhé Komisia spresnila, ze neobmedzená státna záruka vyplývajúca z právneho postavenia IFPEN ako verejnej institúcie EPIC môze predstavovat státnu pomoc, pokial pokrýva jej hospodárske cinnosti. Rozhodla sa teda obmedzit rozsah svojho preskúmania existencie státnej pomoci len na cinnosti hospodárskej povahy vykonávané IFPEN v protiklade jednak k cinnostiam jej dcérskych spolocností, na ktoré sa uvedená záruka nevztahuje, a jednak k cinnostiam nehospodárskej povahy IFPEN. Komisia uviedla, ze hospodárske cinnosti IFPEN sa obmedzujú na cinnosti zmluvného výskumu, ktoré vykonáva pre svoje dcérske spolocnosti a pre tretie osoby, na cinnosti v oblasti prevodu technológií na dcérske spolocnosti Axens, Prosernat a Beicip-Franlab vo výhradných oblastiach ich cinnosti, ako aj na cinnosti prenájmu infrastruktúr, docasného pridelenia zamestnancov a poskytovania právnych sluzieb v prospech svojich dcérskych spolocností (odôvodnenia 187 a 189 az 191 napadnutého rozhodnutia). 18 Po tretie Komisia preskúmala najmä otázku, ci dotknutá implicitná a neobmedzená záruka poskytla selektívnu výhodu "skupine IFPEN". 19 Komisia sa v tejto súvislosti rozhodla v prvom rade preskúmat otázku, ci mohla samotná IFPEN získat výhodu z implicitnej a neobmedzenej státnej záruky, a v druhom rade overit, ci mohla preniest túto výhodu na svoje dcérske spolocnosti (odôvodnenie 192 napadnutého rozhodnutia). 20 Pokial ide o výhodu, ktorú mala získat IFPEN, Komisia sa rozhodla preskúmat vztahy tejto EPIC s bankovými a financnými institúciami, dodávatelmi a zákazníkmi (odôvodnenia 193 a 194 napadnutého rozhodnutia). 21 Komisia po skoncení svojho preskúmania na jednej strane dospela k záveru, ze IFPEN nezískala skutocnú hospodársku výhodu z implicitnej a neobmedzenej státnej záruky spojenej s jej právnym postavením EPIC, pokial ide o jej vztahy s bankovými a financnými institúciami pocas obdobia od jej transformácie na EPIC v júli 2006 do konca roka 2010 (odôvodnenie 199 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane konstatovala, ze IFPEN získala skutocnú hospodársku výhodu na základe uvedenej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi (odôvodnenia 203 az 238 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa napokon domnievala, ze táto hospodárska výhoda je selektívna, kedze konkurentom IFPEN, ktorí podliehajú konaniam vo veciach platobnej neschopnosti podla vseobecného práva, nebola poskytnutá porovnatelná státna záruka. 22 Pokial ide o prípadný prenos výhody vytvorenej v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti súkromného práva, Komisia s odkazom na analýzu vztahov medzi IFPEN a jej dcérskymi spolocnostami, ktorú vykonala v rozhodnutí 2009/157, dospela k záveru, ze dcérske spolocnosti Axens a Prosernat mohli vo svojich vztahoch so zákazníkmi v urcitom rozsahu tazit z hospodárskej výhody zriadenej pre IFPEN. Túto výhodu kvalifikovala ako selektívnu z dôvodu, ze konkurenti spolocností Axens a Prosernat nemajú prístup k technológiám a ludským a materiálnym prostriedkom IFPEN za rovnako výhodných podmienok (odôvodnenia 226 a 243 az 250 napadnutého rozhodnutia). 23 Po stvrté Komisia preskúmala zlucitelnost tejto státnej pomoci so zretelom na pravidlá stanovené Rámcom Spolocenstva pre státnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie ([8]Ú. v. EÚ C 323, 2006, s. 1). Dospela k záveru, ze státna pomoc poskytnutá "skupine IFPEN" je zlucitelná s vnútorným trhom, s výhradou urcitých podmienok konkretizovaných v napadnutom rozhodnutí. 24 Výrok napadnutého rozhodnutia je komplexný. Nasleduje uvedenie iba tých bodov, ktoré sú podstatné pre tento spor: "Clánok 1 1. Tým, ze Francúzsko udelilo institúcii [IFPEN] od 7. júla 2006 status verejnej institúcie priemyselnej a obchodnej povahy, poskytlo jej neobmedzenú státnu záruku (dalej len 'státna záruka`) na vsetky jej cinnosti. 2. Krytie státnou zárukou nehospodárskych cinností [IFPEN], osobitne jej vzdelávacích cinností zameraných na zvýsenie poctu a kvalifikácie ludských zdrojov, cinností nezávislého výskumu a vývoja zameraných na získanie dalsích poznatkov a lepsie pochopenie know-how a cinností v oblasti sírenia výsledkov výskumu, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 3. Pokrytie státnou zárukou cinností v oblasti prevodu technológií, ktoré vykonáva [IFPEN] v oblastiach stanovených vo výlucnej zmluve o vývoji, uvádzaní na trh a pouzívaní, ktorú uzatvorila so svojou dcérskou spolocnostou Beicip-Franlab, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 4. Pokrytie státnou zárukou cinností v oblasti prevodu technológií, ktoré vykonáva [IFPEN] v oblastiach stanovených vo výlucných zmluvách o vývoji, uvádzaní na trh a pouzívaní, ktoré uzatvorila so svojimi dcérskymi spolocnostami, uvedených v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia [2009/157], predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 5. Pokrytie státnou zárukou sluzieb v oblasti zmluvného výskumu a sluzieb vykonávaných [IFPEN] tak v mene tretích osôb, ako aj v mene dcérskych spolocností predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ... Clánok 3 Pokrytie hospodárskych cinností uvedených v clánku 1 ods. 4 a 5 tohto rozhodnutia státnou zárukou v období od 7. júla 2006 do 31. decembra 2009 predstavovalo pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom. Clánok 4 Pokrytie hospodárskych cinností uvedených v clánku 1 ods. 4 tohto rozhodnutia státnou zárukou od 1. januára 2010 az do skoncenia exkluzívnych zmlúv medzi [IFPEN] a jej dcérskymi spolocnostami Axens a Prosernat uvedených v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia [2009/157] predstavuje pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom, s výhradou dodrzania podmienok ustanovených v clánkoch 5 a 6 tohto rozhodnutia. Clánok 5 1. Výrocná financná správa uvedená v clánku 4 ods. 2 rozhodnutia [2009/157] obsahuje okrem údajov, ktoré sa uz uviedli v clánku 5 ods. 1 uvedeného rozhodnutia, údaje vymenované v odsekoch 2, 3 a 4 tohto clánku. 2. Výrocná financná správa obsahuje údaje o výske, úrokovej sadzbe a zmluvných podmienkach pôziciek, ktoré si zobrala [IFPEN] v priebehu príslusného rocného obdobia, ako aj odhad hrubého grantového ekvivalentu prípadnej bonifikácie úrokov spojenej so státnou zárukou, pokial sa nepredlozí dôkaz o tom, ze tieto pôzicky sú v súlade s beznými trhovými podmienkami, bud prostredníctvom porovnania ich podmienok s podmienkami, ktoré získala [IFPEN] pred zmenou svojho právneho postavenia, alebo na základe konkrétnejsej metodiky, ktorú vopred schválila Komisia. 3. Výrocná financná správa obsahuje údaj o hodnote tovarov a sluzieb, ktoré [IFPEN] získala od dodávatelov na úcely vykonávania hospodárskych sluzieb uvedených v clánku 1 ods. 4 a 5 tohto rozhodnutia v priebehu príslusného rocného obdobia, ako aj maximálny odhad hrubého grantového ekvivalentu pomoci vyplývajúceho z priaznivejsieho posúdenia dodávatelmi rizika neplnenia záväzkov zo strany podniku. Tento odhad sa uskutocní bud tak, ze sa na hodnotu uskutocnených nákupov uplatní pausálna sadzba 2,5 %, alebo na základe konkrétnejsej metodiky, ktorú vopred schválila Komisia. 4. Výrocná financná správa obsahuje údaj o hodnote hospodárskych cinností uvedených v clánku 1 ods. 4 a 5 tohto rozhodnutia vykonaných [IFPEN] v priebehu príslusného rocného obdobia, ako aj maximálny odhad hrubého grantového ekvivalentu pomoci vyplývajúceho z nezaplatenia poplatku za záruku za plnenie, alebo aspon najlepsej snahy, poskytnutej príjemcom uvedených hospodárskych sluzieb. Tento odhad sa uskutocnuje bud na základe uplatnenia pausálnej sadzby 5 % na hodnotu poskytnutých sluzieb, alebo na základe konkrétnejsej metodiky, ktorú vopred schválila Komisia. Clánok 6 1. Celková výska verejných prostriedkov poskytnutých na cinnosti [IFPEN] vo výhradných oblastiach cinnosti spolocností Axens a Prosernat vrátane maximálneho vplyvu státnej záruky, ako je odhadnutý v clánku 5 ods. 2, 3 a 4 tohto rozhodnutia, musí byt nizsia ako maximálna intenzita povolená Rámcom Spolocenstva pre státnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie. 2. V prípade prekrocenia prahovej hodnoty uvedenej v odseku 1 tohto clánku dotknutá dcérska spolocnost Axens alebo Prosernat prípadne vráti prebytok pomoci [IFPEN]. Clánok 7 Od 1. januára 2010 pokrytie hospodárskych cinností uvedených v clánku 1 ods. 5 státnou zárukou predstavuje státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom, s výhradou dodrzania podmienok stanovených v clánku 8 tohto rozhodnutia. Clánok 8 1. Cinnosti v oblasti zmluvného výskumu a poskytovania sluzieb vykonávané [IFPEN] uvedené v clánku 1 ods. 5 tohto rozhodnutia musia byt vedlajsími cinnostami k jej hlavnej cinnosti v oblasti nezávislého verejného výskumu. ... 3. Francúzsko kazdorocne odovzdáva Komisii správu o cinnostiach zmluvného výskumu vykonávaného [IFPEN], v ktorej sa upresnuje ukazovatel hodnoty týchto cinností v rozpocte vyclenenom [IFPEN] na nezávislý verejný výskum. Clánok 9 1. Francúzske orgány a [IFPEN] uvedú v zmluve o financovaní pri kazdej transakcii (pre kazdý nástroj, na ktorý sa vztahuje zmluva) túto písomnú poznámku: 'Emisia/program/pôzicka nie sú kryté ziadnou priamou alebo nepriamou státnou zárukou. V prípade platobnej neschopnosti nie je stát povinný prevziat financné záväzky [IFPEN] pri splácaní pohladávok.` 2. Francúzske orgány zabezpecia vlozenie obdobnej dolozky, ktorou sa vylúci zodpovednost státu, do kazdej zmluvy týkajúcej sa sluzieb v oblasti zmluvného výskumu alebo sluzieb uvedených v clánku 1 ods. 5 tohto rozhodnutia. 3. Francúzske orgány zabezpecia vlozenie obdobnej dolozky, ktorou sa vylúci zodpovednost [IFPEN] a státu, do kazdej zmluvy zahrnajúcej pohladávku, ktorú uzatvoria akciové spolocnosti Axens, Beicip-Franlab a Prosernat. 4. [IFPEN] sa zrieka vydania akejkolvek formy rucenia, avalu, záruky, vyhlásenia o splnení záväzkov alebo odporúcajúceho listu v prospech akciových spolocností Axens, Beicip-Franlab a Prosernat, ktorá by nebola v súlade s obvyklými trhovými podmienkami. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 25 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 9. septembra 2011 Francúzska republika podala zalobu proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom T-479/11. 26 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 29. decembra 2011 UOP podala v lehote stanovenej v clánku 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 27 Francúzska republika predlozila svoje písomné pripomienky k tomuto návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 10. januára 2012. Komisia pripomienky nepredlozila. 28 Uznesením z 25. januára 2012 Vseobecný súd (siesta komora) zamietol návrh UOP na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 29 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 5. apríla 2012 IFPEN podala zalobu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom T-157/12. 30 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 31. júla 2012 UOP podala v lehote stanovenej v clánku 115 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. 31 IFPEN a Komisia predlozili svoje písomné pripomienky k tomuto návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 21. septembra 2012. 32 Uznesením z 23. novembra 2012 Vseobecný súd (siesta komora) zamietol návrh UOP na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 33 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej boli z tohto dôvodu veci T-479/11 a T-157/12 pridelené. 34 Uznesením predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 2. decembra 2013 po vypocutí úcastníkov konania bolo konanie vo veciach T-479/11 a T-157/12 prerusené do rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa rozhodne vo veci C-559/12 P, Francúzsko/Komisia. 35 Po vydaní rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia (C-559/12 P, dalej len rozsudok "La Poste", [9]EU:C:2014:217), Vseobecný súd poziadal jednak Francúzsku republiku a Komisiu, aby predlozili svoje pripomienky k dôsledkom, ktoré je potrebné vyvodit z tohto rozsudku pre zalobu vo veci T-479/11, a jednak IFPEN a Komisiu, aby predlozili svoje pripomienky k dôsledkom, ktoré je potrebné vyvodit z tohto rozsudku pre zalobu vo veci T-157/12. 36 Francúzska republika, IFPEN a Komisia predlozili svoje pripomienky listami z 5. mája 2014. 37 Dna 8. septembra 2015 na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania vo veciach T-479/11 a T-157/12. 38 Rozhodnutím predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 8. septembra 2015 boli po vypocutí úcastníkov konania veci T-479/11 a T-157/12 spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie ukoncí. 39 Prednesy úcastníkov konania v spojených veciach a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. októbra 2015. 40 Francúzska republika a IFPEN navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 41 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 42 Vo veci T-479/11 Francúzska republika uvádza na podporu zaloby tri zalobné dôvody. 43 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu státnej pomoci. V rámci tohto zalobného dôvodu sa Francúzska republika zameriava na otázky dôkazného bremena a úrovne dokazovania pozadovanej v oblasti státnej pomoci a uvádza tvrdenia rozdelené do troch castí, ktorými najskôr tvrdí, ze Komisia pozitívne nepreukázala existenciu implicitnej a neobmedzenej záruky, ktorá by vyplývala z právneho postavenia EPIC, dalej ze Komisia nepredlozila dostatocné dôkazy na preukázanie existencie výhody v prospech IFPEN a napokon, ze Komisia nepreukázala prevod státnych prostriedkov spojených s uvedenou výhodou. 44 Druhým zalobným dôvodom Francúzska republika tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkových okolností, ked sa domnievala, ze IFPEN sa na základe jej právneho postavenia EPIC poskytuje implicitná a neobmedzená státna záruka. 45 Nakoniec tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia nerespektovala pojem selektívna výhoda. Francúzska republika týmto dôvodom, rozdeleným na dve casti, jednak tvrdí, ze Komisia nesprávne rozhodla, ze existencia záruky, za predpokladu jej preukázania, vytvorila zvýhodnenie v prospech IFPEN tak v jej vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi, ako aj v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami. Subsidiárne tiez spochybnuje závery Komisie týkajúce sa prenosu uvedenej výhody na spolocnosti Axens a Prosernat, súkromnoprávne dcérske spolocnosti IFPEN. 46 Vo veci T-157/12 IFPEN uvádza na podporu svojej zaloby pät zalobných dôvodov. 47 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad subsidiarity a obmedzenej právomoci stanovených v clánku 5 ZEÚ a clánku 2 ZFEÚ. IFPEN týmto zalobným dôvodom v podstate spochybnuje záver Komisie, podla ktorého vo francúzskom práve existuje implicitná a neobmedzená státna záruka vyplývajúca z pojmu EPIC. 48 Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia nepreukázala existenciu skutocnej hospodárskej výhody pre IFPEN a jej dcérske spolocnosti. Týmto zalobným dôvodom, rozdeleným na tri casti, IFPEN predovsetkým tvrdí, ze Komisii sa v súlade s dôkazným standardom stanoveným judikatúrou nepodarilo preukázat existenciu skutocnej hospodárskej výhody pre IFPEN vyplývajúcej z dotknutej záruky, najmä pokial ide o jej vztahy s dodávatelmi a jej vztahy so zákazníkmi. Dalej tvrdí, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala prenos uvedenej hospodárskej výhody na jej súkromnoprávne dcérske spolocnosti Axens a Prosernat. Napokon sa domnieva, ze medzi uvedenou hospodárskou výhodou a prevodom státnych zdrojov pochádzajúcich z dotknutej záruky neexistuje dostatocná súvislost. 49 Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení oznámenia o zárukách alebo subsidiárne clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. IFPEN týmto zalobným dôvodom v podstate tvrdí, ze bod 1.2 oznámenia o zárukách nemozno vykladat ako potvrdenie existencie automatickej súvislosti medzi skutocnostou, ze zo zákona a statutárne nie je mozné byt predmetom konania vo veci platobnej neschopnosti, na jednej strane a poskytnutím výhodnejsích podmienok financovania na trhoch, ktoré zakladajú selektívnu výhodu na druhej strane. 50 Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení, pokial ide o urcenie sumy výhody poskytnutej IFPEN. Týmto zalobným dôvodom, rozdeleným na dve casti, IFPEN jednak spochybnuje relevantnost vyuzitia faktoringu a záruk za riadne plnenie zmluvy alebo záruk najlepsej snahy na úcely odhadu sumy výhody, ktorú mala získat z dotknutej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi. Tvrdí tiez, ze Komisia nesprávne urcila intenzitu státnej pomoci identifikovanej tak v prípade IFPEN, ako aj v prípade jej dcérskych spolocností. 51 Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady proporcionality. Týmto zalobným dôvodom IFPEN v podstate tvrdí, ze dôsledky vyplývajúce z uznania existencie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky v prospech EPIC, ktorá predstavuje státnu pomoc, najmä povinnost predchádzajúceho oznámenia a dalsie povinnosti ulozené jej aj Francúzskej republike, sú neprimerané. 52 Preskúmanie zalobných dôvodov predlozených Francúzskou republikou a institúciou IFPEN, ako aj odpovede, ktorú na ne poskytla Komisia, umoznuje urcit dve otázky, na ktoré sa tieto zaloby zameriavajú. 53 V prvom rade vzniká otázka, ci vo francúzskom vnútrostátnom práve existuje implicitná a neobmedzená státna záruka v prospech EPIC, ktorá je spojená s právnym postavením týchto institúcií a vyplýva najmä zo skutocnosti, ze tieto institúcie nepodliehajú konaniam vo veciach platobnej neschopnosti podla vseobecného práva. 54 V reakcii na otázku Vseobecného súdu týkajúcu sa dôsledkov, ktoré je potrebné vyvodit z rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([10]C-559/12 P, [11]EU:C:2014:217), pre ich zaloby, vsak zalobkyne listami z 5. mája 2014 vzali spät svoje zalobné dôvody týkajúce sa existencie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky vyplývajúcej z pojmu EPIC. 55 V druhom rade kedze existencia implicitnej a neobmedzenej státnej záruky vyplývajúcej z právneho postavenia EPIC nie je v rámci tohto sporu spochybnená, je potrebné, aby Vseobecný súd preskúmal otázku, ci Komisia správne dospela k záveru, ze táto záruka predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti bude potrebné preskúmat hlavne otázku, ci na základe tejto záruky vzniká v prospech IFPEN selektívna výhoda, ktorá je jedným zo základných prvkov státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Pri preskúmaní tejto otázky bude Vseobecný súd musiet zohladnit moznost preukázania existencie takejto výhody pomocou domnienky, ktorá vyplýva z rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([12]C-559/12 P, [13]EU:C:2014:217). 56 Vsetky ostatné otázky, ktorými sa zalobkyne zaoberajú v zalobách, a to predovsetkým prenos výhody, ktorá vznikla pre IFPEN, na jej súkromnoprávne dcérske spolocnosti, dalej súvislost medzi uvedenou výhodou a prevodom státnych prostriedkov pochádzajúcich z dotknutej záruky, a napokon primeranost povinností, ktoré Komisia ulozila Francúzskej republike, vychádzajú z predpokladu existencie výhody, ktorú získala samotná IFPEN zo státnej záruky vyplývajúcej z jej právneho postavenia EPIC. Treba sa tak domnievat, ze zalobné dôvody týkajúce sa uvedených otázok sú subsidiárne vo vztahu k otázkam týkajúcim sa existencie výhody pre IFPEN. O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa týkajú existencie a výpoctu výhody pre IFPEN 57 Prvá cast druhého zalobného dôvodu a stvrtý zalobný dôvod vo veci T-157/12, ako aj druhá cast prvého zalobného dôvodu a prvá cast tretieho zalobného dôvodu vo veci T-479/11 sa týkajú najmä existencie výhody, ktorú mala IFPEN získat zo státnej záruky vyplývajúcej z jej právneho postavenia EPIC, a v mensom rozsahu odhadu sumy tejto výhody. 58 Tvrdenia, ktoré zalobkyne predkladajú v rámci uvedených zalobných dôvodov, sa takmer v celom rozsahu týkajú selektívnej výhody, ktorú mala IFPEN získat z dotknutej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi, konkrétnejsie metódy, ktorú Komisia zvolila na úcely preukázania tejto výhody, ako aj dôkazov predlozených na úcely preukázania jej existencie. Francúzska republika vsak tiez spochybnuje, hoci len okrajovo, niektoré pripomienky Komisie týkajúce sa výhody, ktorá sa mohla uplatnit vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami. 59 Vseobecný súd tak v dalsej casti odôvodnenia preskúma najskôr tvrdenia týkajúce sa výhody, ktorá vznikla vo vztahoch medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi, a potom výhody, ktorá mohla vzniknút vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami. O výhode v súvislosti so vztahmi medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi 60 Po prvé IFPEN a Francúzska republika v podstate tvrdia, ze Komisii sa nepodarilo preukázat v súlade s dôkazným standardom stanoveným judikatúrou existenciu hospodárskej výhody, ktorú IFPEN údajne získala z dotknutej záruky. 61 Zalobkyne zdôraznujú, ze pokial ide o preukázanie existencie výhody predstavujúcej jeden z prvkov státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia musí prinajmensom preukázat, ze skúmané opatrenie má alebo môze mat úcinky na hospodársku sútaz. Tvrdia, ze hoci analýza Komisie nemôze byt analýzou budúceho vývoja, nemôze byt úplne hypotetická, ale musí naopak umoznit definovat výhodu a overit jej negatívne úcinky na hospodársku sútaz. 62 Preukázanie existencie výhody vo vztahoch IFPEN s dodávatelmi a zákazníkmi je vsak zalozené na hypotézach, ktoré nie sú podlozené nijakými dôkazmi. Komisia konkrétne nepredlozila nijakú výpoved dodávatela alebo zákazníka a a fortiori nepreukázala, ze dodávatelia a zákazníci obvykle a systematicky vopred pocítajú s nemoznostou zacat voci EPIC konanie vo veci platobnej neschopnosti. Okrem toho pokial ide o vztahy medzi IFPEN a zákazníkmi, zalobkyne poukazujú na zmätocnost, ba dokonca nepochopitelnost urcitých pasází odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 63 Zalobkyne na základe toho dospeli k záveru, ze Komisia nedodrzala svoje povinnosti v oblasti presetrovania, ked svoje odôvodnenie zalozila na predpoklade namiesto toho, aby u dodávatelov a zákazníkov IFPEN hladala prípadné hmatatelné dôkazy o správaní, ktoré sa im pripisuje. 64 Komisia v reakcii na tieto tvrdenia v prvom rade uvádza, ze podla judikatúry, najmä rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([14]C-559/12 P, [15]EU:C:2014:217), nemusí na úcely preukázania existencie pomoci preukázat konkrétne alebo skutocné úcinky opatrenia. Dalej tvrdí, ze v súlade s judikatúrou sa môze v prípade schém pomoci obmedzit na preskúmanie vseobecných znakov schémy pomoci s cielom overit, ci obsahuje prvky pomoci, pricom nemusí charakterizovat výhodu v kazdom jednotlivom prípade. Napokon tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí vykonala výpocet a nie preukázanie výhody. 65 Po druhé zalobkyne namietajú metódu, ktorú Komisia zvolila na úcely odhadu sumy výhody, ktorú dotknutá záruka poskytla IFPEN v jej vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi. Konkrétne tvrdia, ze faktoring a záruky za riadne plnenie zmluvy alebo záruky najlepsej snahy, ktoré Komisia zvolila ako porovnávacie ukazovatele, nie sú pre vykonanie takéhoto odhadu relevantné. 66 Na jednej strane pokial ide o vztahy medzi IFPEN a dodávatelmi, zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia pouzitím faktoringu na urcenie toho, ci dodávatelia posudzujú riziko neplatenia záväzkov zo strany EPIC a konkrétne samotnej IFPEN priaznivejsie, nerespektovala povahu a fungovanie faktoringových sluzieb, ako ani dôvody, z ktorých ich podniky môzu vyuzívat. Závery uvedené v napadnutom rozhodnutí sú podla zalobkýn rozporné a navyse ich vyvracajú objektívne údaje, ktoré francúzske orgány predlozili Komisii pocas formálneho zistovania. Napokon v rozpore s konstatovaním Komisie uvedeným v napadnutom rozhodnutí ceny uplatnované dodávatelmi IFPEN sa pocas dotknutého obdobia zvýsili. 67 Na druhej strane pokial ide o vztahy medzi IFPEN a zákazníkmi, zalobkyne v podstate uvádzajú, ze záruka za riadne plnenie zmluvy sa v oblasti výskumu nepouzíva a navyse zahrna záväzok dosiahnut výsledok, v dôsledku coho ju nemozno porovnávat so zárukou najlepsej snahy, ktorá zahrna záväzok vynalozenia maximálneho úsilia. Okrem toho IFPEN uz je v prípade svojich zmluvných vztahov viazaná takouto povinnostou vynalozenia maximálneho úsilia, ktorá je zmluvne vymedzená, a preto nemusí do nákladov, ktoré slúzia ako základ výpoctu ceny jej sluzieb vo vztahu k zákazníkom, zahrnút dodatocný poplatok zodpovedajúci státnej záruke. Odôvodnenie, ktoré Komisia zvolila, ju podla zalobkýn nevyhnutne vedie k zjavne nesprávnemu záveru, podla ktorého by v prípade neplnenia zmluvy uzavretej medzi IFPEN a jedným z jej zákazníkov stát odskodnil zákazníka za toto neplnenie, aj keby nebolo spôsobené platobnou neschopnostou IFPEN. 68 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn uvedením tvrdení, ktoré sú v podstate prevzatím pripomienok uvedených v napadnutom rozhodnutí. Na pojednávaní Komisia trvala na tom, ze pouzitie "odôvodnenia z hladiska nákladov na pokrytie ekvivalentného rizika" na úcely odhadu hodnoty výhody, ktorú IFPEN mohla získat z dotknutej záruky, bolo odôvodnené tazkostami, ktoré musela prekonat pri vykonávaní tohto odhadu, vyplývajúcimi najmä zo skutocnosti, ze na trhu neexistuje sluzba porovnatelná so zárukou proti riziku platobnej neschopnosti, ktorá by sa ako taká uvádzala na trh. 69 Pred preskúmaním týchto tvrdení je potrebné predovsetkým pripomenút, ze ak sa má opatrenie prijaté vo vztahu k urcitému podniku kvalifikovat ako státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené styri podmienky. Po prvé musí íst o zásah státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytovat výhodu výlucne v prospech urcitých podnikov alebo urcitých odvetví cinnosti. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (pozri rozsudok z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, [16]T-55/99, [17]EU:T:2000:223, bod [18]39 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2006, Enirisorse, [19]C-237/04, [20]EU:C:2006:197, body [21]38 a [22]39 a citovanú judikatúru). 70 Pojem pomoc nezahrna len pozitívne plnenia, ale aj zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a ktoré tak, hoci nie sú dotáciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky. Za pomoc sa povazujú aj vsetky zásahy státu, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (pozri rozsudok z 3. apríla 2014, La Poste, [23]C-559/12 P, [24]EU:C:2014:217, bod [25]94 a citovanú judikatúru). 71 Dalej treba pripomenút, ze je povinnostou Komisie predlozit dôkaz o existencii státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, [26]T-68/03, [27]EU:T:2007:253, bod [28]34). V tejto súvislosti je podla judikatúry Komisia povinná vykonat úplnú analýzu vsetkých relevantných zloziek spornej transakcie a jej kontextu, vrátane situácie prijímajúceho podniku a relevantného trhu, aby overila, ci prijímajúci podnik dostáva ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za obvyklých trhových podmienok (rozsudky zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [29]T-228/99 a T-233/99, [30]EU:T:2003:57, bod [31]251, a z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher Banken/Komisia, [32]T-163/05, [33]EU:T:2010:59, bod [34]37). 72 Pokial ide o vykonávanie dôkazov v odvetví státnej pomoci, ustálená judikatúra ukladá Komisii povinnost uskutocnit konanie o preskúmaní inkriminovaných opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia, ktorým sa potvrdzuje existencia a prípadne nezlucitelnost alebo protiprávnost pomoci, mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (pozri rozsudok z 3. apríla 2014, La Poste, [35]C-559/12 P, [36]EU:C:2014:217, bod [37]63 a citovanú judikatúru). 73 Napokon pokial ide o rozsah súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia s ohladom na clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, z judikatúry vyplýva, ze pojem státna pomoc, ako je definovaný v tomto ustanovení, má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a so zretelom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, [38]T-29/10 a T-33/10, [39]EU:T:2012:98, bod [40]100 a citovanú judikatúru). 74 Je pravda, ze Súdny dvor tiez rozhodol, ze súdne preskúmanie je obmedzené, pokial ide o otázku, ci urcité opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ked posúdenia uskutocnené Komisiou sú technickej povahy alebo sa vyznacujú zlozitostou. Prinálezí vsak Vseobecnému súdu, aby urcil, ci ide o takýto prípad (pozri rozsudok z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, [41]T-29/10 a T-33/10, [42]EU:T:2012:98, bod [43]101 a citovanú judikatúru). 75 V tejto súvislosti hoci Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna posúdenia ekonomickej povahy, ktoré sa musia vykonat v kontexte Únie, neznamená to, ze súd Únie nesmie preskúmat výklad Komisie týkajúci sa údajov ekonomickej povahy. Podla judikatúry Súdneho dvora totiz súd Únie musí nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súlad, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, [44]T-29/10 a T-33/10, [45]EU:T:2012:98, bod [46]102 a citovanú judikatúru). 76 Napadnuté rozhodnutie je potrebné preskúmat práve s ohladom na tieto zásady. 77 Tvrdenia zalobkýn sa týkajú analýzy, ktorú Komisia uviedla v kapitole 7.1.4 napadnutého rozhodnutia, nazvanej "Existencia selektívnej výhody pre skupinu [IFPEN]", v ktorej Komisia preskúmala jednak otázku prípadných výhod plynúcich z dotknutej záruky samotnej IFPEN a jednak otázku mozného prenosu týchto prípadných výhod na jej dcérske spolocnosti (odôvodnenie 192 napadnutého rozhodnutia). 78 Pokial ide o selektívnu výhodu, ktorú pre seba IFPEN získala z dotknutej záruky, Komisia v odôvodneniach 193 a 194 napadnutého rozhodnutia uviedla hned na úvod prístup, ktorým sa bude riadit na úcely preukázania jej existencie. Komisia predovsetkým poukázala na to, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania uviedla, ze IFPEN mohla mat výhodu zo svojho statusu EPIC, a to najmä pre výhodnejsie podmienky financovania na kapitálových trhoch. Kedze vsak "pokial ide o neplnenie záväzkov zo strany IFPEN, implicitná a neobmedzená státna záruka vyplývajúca z jej statusu EPIC sa vztahuje na vsetky jej pohladávky, to jest nielen financné pohladávky ktoré môze mat voci institucionálnym veritelom, ale aj... pohladávky obchodné alebo este iného druhu, najmä pohladávky dodávatelov (ktorých faktúry neboli uhradené) alebo zákazníkov (ktorým neboli dodané sluzby)", existenciu výhody poskytnutej IFPEN na základe jej statusu EPIC treba analyzovat tak pokial ide o jej vztahy s bankovými a financnými institúciami, ako aj pokial ide o jej vztahy s dodávatelmi a zákazníkmi (odôvodnenia 193 a 194 napadnutého rozhodnutia). 79 V dalsej casti napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula po prvé, ze pokial ide o vztahy medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami, hoci IFPEN nie je predmetom financného ratingu udeleného externou ratingovou agentúrou, financie, ktoré jej boli poskytnuté, sú nevyhnutne predmetom posúdenia rizika neplatenia záväzkov uskutocneného zo strany jej veritelov. Kedze podla Komisie IFPEN vyuzíva úverový trh na financovanie svojho dlhu, nemozno vylúcit, ze jej je poskytnutá hospodárska výhoda súvisiaca s tým, ze pri posudzovaní financnými trhmi sa zohladnuje skutocnost, ze stát plní úlohu konecného rucitela za tieto dlhy. Komisia vsak po preskúmaní podmienok pôziciek IFPEN, ako aj ponúk úverových liniek, ktoré jej boli navrhnuté v období od jej transformácie na EPIC do konca roka 2010, konstatovala, ze tieto podmienky zodpovedajú trhovým podmienkam. Komisia na základe toho dospela k záveru, ze v období od roku 2006 do roku 2010 IFPEN nezískala na základe svojho statusu EPIC ziadnu skutocnú hospodársku výhodu vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami. Nevylúcila vsak moznost, ze v budúcnosti sa môze takáto výhoda prejavit (odôvodnenia 195 az 200 napadnutého rozhodnutia). 80 Po druhé pokial ide o vztahy medzi IFPEN a dodávatelmi, Komisia sa predovsetkým domnievala, ze existuje jav uplatnovania nizsích cien zo strany dodávatelov EPIC, ktorý vyplýva z priaznivejsieho posúdenia rizika neplatenia zo strany tejto institúcie uvedenými dodávatelmi, kedze vedia, ze je chránená pred rizikom súdnej likvidácie. Dalej sa Komisia pokúsila odhadnút sumu takýchto nizsích cien pre IFPEN prostredníctvom porovnávacieho ukazovatela, a to vyuzívania faktoringu. Výber faktoringu bol odôvodnený skutocnostou, ze podla Komisie by pri neexistencii státnej záruky dodávatel IFPEN, ktorý by chcel získat porovnatelnú záruku (cize získat úplné krytie rizika neplatenia zo strany zmluvného partnera), mohol vyuzit sluzby úverovej institúcie alebo specializovanej poistovne, alebo tiez vyuzit sluzby jednej z faktoringových spolocností, ktoré v rámci svojich sluzieb navrhujú prevzatie rizika neplatenia. Komisia overila, aký je obvyklý poplatok za faktoringovú sluzbu, a na úcely odhadu sumy výhody pre IFPEN pouzila maximálny celkový poplatok, ktorý faktoringové spolocnosti obvykle pozadujú. Na základe takto vykonaného odhadu hodnoty nizsej ceny ponúkanej IFPEN jej dodávatelmi Komisia v odôvodnení 214 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze v období od jej transformácie na EPIC do roku 2009 nemohli tieto nizsie ceny presiahnut sumu priblizne [skryté dôverné údaje] eur rocne. Komisia kvalifikovala tieto nizsie ceny ako skutocnú hospodársku výhodu, ktorú IFPEN získala z dôvodu dotknutej státnej záruky (odôvodnenia 203 az 215 napadnutého rozhodnutia). 81 Po tretie pokial ide o vztahy medzi IFPEN a zákazníkmi, Komisia v prvom rade uviedla, ze vdaka záruke, ktorú stát poskytol IFPEN, majú jej zákazníci istotu, ze sa institúcia nikdy nedostane do situácie súdnej likvidácie, a teda bude vzdy schopná plnit si svoje zmluvné záväzky, alebo pokial tak neurobí, budú odskodnení. Podla Komisie pri neexistencii záruky poskytnutej IFPEN zo strany státu je zákazník, ktorý chce získat rovnakú úroven ochrany, nútený uzatvorit u financného sprostredkovatela záruku splnenia zmluvy, aby získal istotu o riadnom splnení zmluvy, ktorá ho viaze s IFPEN (odôvodnenia 220 a 221 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa dalej domnievala, ze náklady na takúto záruku predstavujú maximálne 5 % obratu dosiahnutého v rámci sluzby krytej poistením a snazila sa identifikovat v rámci cinností IFPEN plnenia, ktoré sú kryté uvedenou zárukou (odôvodnenia 223 az 225 napadnutého rozhodnutia). Napokon dospela k záveru, ze IFPEN bola v období od jej transformácie na EPIC do roku 2009 poskytnutá skutocná hospodárska výhoda, ktorá spocívala v neplatení poistného za záruku splnenia zmluvy, alebo prinajmensom za najlepsiu snahu, ktorú mohla poskytnút svojim zákazníkom, vrátane dcérskych spolocností Axens a Prosernat, na výskumné cinnosti vo výhradnej oblasti ich cinnosti. Komisia predlozila výpocet odhadovanej sumy tejto výhody v tabulke c. 5 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 216 az 237 napadnutého rozhodnutia). 82 So zretelom na citované pasáze napadnutého rozhodnutia je potrebné konstatovat, ze metóda, ktorú Komisia zvolila na urcenie existencie hospodárskej výhody pre IFPEN, ktorú získala z dôvodu svojho statusu EPIC, spocívala v preskúmaní výhody vzniknutej vo vztahoch medzi IFPEN a jej veritelmi, v danom prípade bankovými a financnými institúciami, dodávatelmi a zákazníkmi. Takáto metóda predpokladá preskúmanie vplyvu uvedenej výhody na tieto vztahy a urcenie správania, ktoré môzu títo veritelia, oprávnení dovolávat sa záruky v prípade nezaplatenia penaznej sumy alebo nevykonania iného plnenia, prijat s vedomím tejto záruky. 83 Táto metóda nie je z právneho hladiska nesprávna. 84 Na jednej strane totiz záruka je vedlajsím záväzkom, ktorý nemozno skúmat bez zohladnenia povinnosti, s ktorou sa spája. Z dôvodu takejto povahy nemozno za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ povazovat záväzok státu vo forme záruky sám osebe, ale len v spojení s povinnostou, s ktorou súvisí. Z toho vyplýva, ako na pojednávaní uznala samotná Komisia, ze implicitnú a neobmedzenú státnu záruku vyplývajúcu z právneho postavenia EPIC nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc len z dôvodu jej bezplatnosti. 85 Na druhej strane osobitostou záruky, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, je, ze vyplýva z právneho postavenia podniku, ktorý je jej príjemcom. Neviaze sa teda na konkrétnu povinnost, ale vztahuje sa na vsetky povinnosti tohto podniku. 86 Záruka, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, môze z dôvodu tejto osobitosti ovplyvnovat spôsob, akým veritelia vnímajú podnik, ktorý je jej príjemcom. Hoci totiz veritelia tohto podniku nemajú moznost dojednat podmienky záruky, môzu pri dojednávaní svojich zmlúv s týmto podnikom zohladnit jej existenciu. 87 Výhoda v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 69 az 71 vyssie, ktorá vyplýva zo státnej záruky spojenej s právnym postavením podniku, ktorý je jej príjemcom, sa tak uplatnuje vo vztahu, ktorým je tento podnik viazaný so svojimi veritelmi, v danom prípade s bankovými a financnými institúciami, dodávatelmi a zákazníkmi. Spocíva v priaznivejsom zaobchádzaní dodávatelov, ktorí sa môzu dovolávat záruky v prípade nezaplatenia penaznej sumy alebo nevykonania iného plnenia, s podnikom príjemcom, cím sa znízia náklady obvykle zatazujúce jeho úcty alebo maximalizujú jeho príjmy. 88 Z judikatúry citovanej v bode 71 vyssie vyplýva, ze aby bolo mozné dospiet k záveru o existencii výhody v konkrétnom prípade, je este potrebné identifikovat priaznivejsie zaobchádzanie veritelov s podnikom, ktorý je príjemcom záruky, ako aj náklady a príjmy tohto podniku, ktoré sa v dôsledku tohto zaobchádzania znizujú alebo zvysujú, so zohladnením vsetkých relevantných zloziek spornej transakcie a jej kontextu, vrátane situácie prijímajúceho podniku a relevantného trhu. 89 Predchádzajúce úvahy potvrdzujú, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa v bodoch 193 a 194 napadnutého rozhodnutia rozhodla urcit existenciu výhody poskytnutej IFPEN dotknutou zárukou z hladiska jej vztahov s tromi skupinami jej veritelov: bankovými a financnými institúciami, dodávatelmi a zákazníkmi. 90 Naopak spôsob, akým Komisia uplatnila túto metódu v prejednávanej veci, vykazuje závazné nedostatky, osobitne pokial ide o definovanie výhody, ktorú IFPEN údajne získala vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi. 91 Pokial ide o vztahy medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami, Komisia totiz definovala výhodu, ktorú IFPEN mohla získat z dôvodu dotknutej záruky, ako výhodu spocívajúcu vo výhodnejsích podmienkach financovania, ktoré IFPEN mohla mat na financných trhoch. 92 Táto definícia výhody nevyvoláva nijakú kritiku, kedze tak judikatúra Súdneho dvora, ako aj oznámenie o zárukách uznávajú, ze v prípade státnej záruky, vrátane záruky vyplývajúcej z právneho postavenia podniku vynatého z konaní vo veciach platobnej neschopnosti podla vseobecného práva, môzu veritelia, akými sú bankové a financné institúcie, poskytovat podniku, ktorý je príjemcom tejto záruky, priaznivejsie zaobchádzanie formou výhodnejsích podmienok financovania. Práve v tomto zmysle môze existencia státnej záruky viest k znízeniu nákladov, ktoré obvykle zatazujú úcty podniku, ktorý je príjemcom záruky. 93 Treba vsak pripomenút, ze v prejednávanej veci Komisia výslovne vylúcila existenciu takejto výhody, ked po preskúmaní podmienok pôziciek poskytnutých IFPEN alebo návrhov pôziciek predlozených IFPEN pred a po jej transformácii na EPIC konstatovala, ze v období od tejto transformácie do konca roka 2010 tieto podmienky zodpovedali trhovým podmienkam (odôvodnenie 199 napadnutého rozhodnutia). 94 V protiklade ku konstatovaniu týkajúcemu sa vztahov medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami Komisia v súvislosti so vztahmi medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi dospela k záveru, ze dotknutá záruka viedla k vzniku "skutocnej hospodárskej výhody" v prospech IFPEN. Tento záver v preskúmaní neobstojí. Ako bude preukázané dalej, je totiz zalozený na cisto hypotetickom odôvodnení, ktoré je navyse zmätocné a rozporuplné, v dôsledku coho je napadnuté rozhodnutie ciastocne poznacené nedostatkom odôvodnenia. 95 Po prvé pokial ide o vztahy medzi IFPEN a dodávatelmi, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia definovala výhodu, ktorú IFPEN mohla získat zo státnej záruky vyplývajúcej z jej statusu EPIC, ako znízenie cien, ktoré jej dodávatelia poskytli s vedomím, ze tento status zakladá neobmedzenú státnu záruku proti riziku neplatenia záväzkov v dôsledku platobnej neschopnosti. 96 Jednak totiz z odôvodnenia 203 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie existuje jav "nizs[ej] cen[y], ktorá vyplýva z priaznivejsieho posúdenia zmluvnými partnermi rizika neplatenia zo strany subjektu, o ktorom vedia, ze je chránený pred rizikom súdnej likvidácie svojím právnym postavením verejnej institúcie". 97 Komisia sa tiez v odôvodnení 214 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze "[IFPEN] získala na vykonávanie svojich hospodárskych cinností skutocnú hospodársku výhodu, ktorá spocíva v nizsích cenách uplatnovaných dodávatelmi v jej prípade a je dôsledkom priaznivejsieho posúdenia dodávatelmi rizika neplatenia záväzkov zo strany podniku". 98 Ako IFPEN správne uvádza, z pripomienok uvedených v bode 203 napadnutého rozhodnutia, ako aj z definície výhody uvedenej v bode 214 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie vo vseobecnosti v prípade neobmedzenej státnej záruky vyplývajúcej zo zákonnej nemoznosti zacat konanie vo veci platobnej neschopnosti podla vseobecného práva dodávatelia priaznivejsie posudzujú riziko neplatenia záväzkov zo strany institúcie, ktorá je príjemcom tejto záruky, toto priaznivejsie posúdenie premietajú do cien poskytnutých tejto institúcii a takto pozorované nizsie ceny sú nutne pripísatelné tomuto priaznivejsiemu posúdeniu. 99 Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí neuvádza nijaké informácie, ktoré by mohli preukázat odôvodnenost troch hypotéz tvoriacich jej odôvodnenie. Napadnuté rozhodnutie konkrétne neuvádza nijaký dôkaz o tom, ze by na dotknutom trhu alebo v obchodnom styku vo vseobecnosti existoval jav znízených cien, ktoré dodávatelia poskytujú institúciám krytým státnou zárukou proti riziku neplatenia záväzkov. 100 Skutkové okolnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí sú navyse v rozpore s hypotézami Komisie. Z odôvodnenia 70 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze podnik, ktorý sa zúcastnil správneho konania ako dotknutá tretia osoba, a to spolocnost UOP, ktorá je konkurentom spolocnosti Axens, vyhlásil, ze "subjektu [IFPEN]/Axens mohli byt poskytnuté zvýhodnené podmienky v porovnaní s jeho konkurentmi". Komisia dodáva, ze "v tomto smere [uvedený podnik] odkazuje na zmluvy spolocne podpísané institúciou [IFPEN] a spolocnostou Axens uvedené v rozhodnutí o zacatí konania", ktorých existenciu potvrdili francúzske orgány. 101 V odôvodnení 248 napadnutého rozhodnutia, ktoré spadá do casti venovanej analýze výhod prenesených na súkromnoprávne dcérske spolocnosti IFPEN, vsak Komisia s odkazom na zmluvy spolocne podpísané institúciou IFPEN a jej dcérskymi spolocnostami, spomenuté v bode 70 napadnutého rozhodnutia, a so spresnením, ze ide o zmluvy o poskytovaní prepravných sluzieb na úcely pracovných ciest zamestnancov rôznych subjektov "skupiny IFPEN", uviedla, ze znízené ceny, ktoré "skupina IFPEN" mohla získat v rámci týchto zmlúv, boli poskytnuté z dôvodu zdruzených nákupov. Za predpokladu, ze dodávatelia mohli znízit ceny svojich sluzieb predávaných institúcii IFPEN a jej dcérskym spolocnostiam, tak informácie, ktoré Komisia získala v priebehu konania vo veci formálneho zistovania, ukázali, ze toto znízenie cien sa dalo vysvetlit inak, nez existenciou neobmedzenej státnej záruky v prospech IFPEN. 102 Pokial ide konkrétnejsie o situáciu IFPEN, nic v napadnutom rozhodnutí nenaznacuje, ze Komisia preskúmala, ba dokonca ze si polozila otázku, ci mohlo byt vnímanie IFPEN zo strany jej dodávatelov akýmkolvek spôsobom ovplyvnené transformáciou tejto institúcie na EPIC, alebo ci jej dodávatelia zaobchádzali s IFPEN priaznivejsie po jej transformácii na EPIC. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani úvahy, ktoré by umoznili konstatovat, ze Komisia sa snazila zistit, ci dodávatelia IFPEN vedeli o tom, ze jej status EPIC mozno vykladat ako státnu záruku proti riziku platobnej neschopnosti. 103 V tejto súvislosti treba este uviest, ze francúzske orgány pocas správneho konania spochybnovali, najmä v listoch z 13. októbra 2008 a 25. novembra 2010, ako teoretickú a spekulatívnu povahu odôvodnenia Komisie, ktoré sa týkalo údajných nizsích cien súvisiacich s priaznivejsím posúdením rizika neplatenia záväzkov zo strany IFPEN dodávatelmi. Francúzske orgány tiez informovali Komisiu, ze vseobecné nákupné podmienky IFPEN neboli jej transformáciou na EPIC ovplyvnené a priemerná doba úhrady súm dlzných dodávatelom zo strany IFPEN stále zostávala v rámci poziadaviek relevantných ustanovení francúzskeho obchodného zákonníka. Nakoniec francúzske orgány potvrdili, ze existencia výhody vo vztahoch IFPEN a jej dodávatelov je vylúcená z dôvodu povinnosti vyhlásit verejné obstarávanie, ktorej IFPEN podlieha. 104 Práve v reakcii na tieto tvrdenia Komisia v odôvodnení 203 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze treba rozlisovat medzi nizsou cenou, ktorá môze vyplývat z konkurencie dodávatelov IFPEN, a nizsou cenou, ktorá vyplýva z priaznivejsieho posúdenia rizika neplatenia zo strany tohto podniku dodávatelmi. Komisia sa hned v nasledujúcom odôvodnení zaoberala posúdením týchto nizsích cien, pricom uviedla: "Na úcely posúdenia nizsích cien následkom priaznivejsieho posúdenia rizika neplatenia zo strany institúcie so statusom EPIC jej dodávatelmi má Komisia v úmysle vychádzat pri úvahách z nákladov na krytie prípadného rizika. Pri neexistencii státnej záruky by totiz dodávatel IFPEN, ktorý by chcel získat porovnatelnú záruku (cize získat úplné krytie rizika neplatenia zo strany zmluvného partnera), mohol vyuzit sluzby penazného ústavu alebo specializovanej poistovne. Takéto prevzatie rizika neplatenia predovsetkým bezne navrhujú spolocnosti, ktoré sa specializujú na faktoring." 105 Pripomienky uvedené v odôvodneniach 203 a 204 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodnením 214 napadnutého rozhodnutia poukazujú na logický omyl, ktorým sa vyznacuje odôvodnenie Komisie. 106 Z týchto odôvodnení totiz vyplýva, ze Komisia v skutocnosti len uvádza tvrdenie, ze existujú nizsie ceny, ktoré sú dôsledkom priaznivejsieho posúdenia rizika neplatenia zo strany IFPEN dodávatelmi, bez toho, aby overila odôvodnenost tohto tvrdenia. Dalej sa snazila odhadnút rozsah tohto znízenia cien prostredníctvom ukazovatela, ktorý nemeria samotné znízenie cien, ale len hodnotu záruky, ktorú povazovala za porovnatelnú so zárukou poskytnutou IFPEN. Práve túto hodnotu uviedla Komisia v odôvodnení 214 napadnutého rozhodnutia ako skutocnú výhodu, ktorú IFPEN získala z dôvodu dotknutej záruky. Komisia tak namiesto toho, aby preukázala existenciu výhody a následne vypocítala jej sumu, prijala obrátené odôvodnenie, ked vyvodila existenciu výhody len zo samotnej skutocnosti, ze mohla s vyuzitím porovnania vykonat jej odhad. 107 Navyse treba konstatovat, ze prístup, ktorý Komisia zvolila na úcely urcenia výhody, ktorú IFPEN získala z dotknutej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi, sa nápadne lísi od prístupu, ktorý zaujala na úcely urcenia výhody vo vztahoch tejto institúcie s bankovými a financnými institúciami. V prípade týchto vztahov sa totiz Komisia zaoberala hladaním skutocných úcinkov záruky tak, ze jednotlivo preskúmala vsetky pôzicky IFPEN, ako aj ponuky úverových liniek, ktoré jej boli navrhnuté po jej transformácii na EPIC, a porovnala ich podmienky s podmienkami pôziciek, ktoré vznikli pred touto transformáciou. Naopak, pokial ide o vztahy s dodávatelmi, Komisia sa obmedzila len na uplatnenie cisto hypotetického odôvodnenia, bez akéhokolvek overenia svojich hypotéz preskúmaním dotknutého trhu. 108 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze pokial ide o existenciu výhody, ktorú mohla IFPEN získat z dotknutej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi, Komisia neuniesla dôkazné bremeno, ako je definované judikatúrou citovanou v bode 71 vyssie. Komisia osobitne nepreukázala, ze v prípade záruky, akou je dotknutá záruka, môzu dodávatelia podniku, ktorý je príjemcom tejto záruky, zaobchádzat s týmto podnikom priaznivejsie, najmä znízením cien svojich výrobkov alebo sluzieb, a tak vyjadrit svoje priaznivejsie posúdenie rizika neplatenia záväzkov zo strany uvedeného podniku. Komisia tak v odôvodnení 214 napadnutého rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, ze IFPEN získala skutocnú hospodársku výhodu, ktorá spocíva v nizsích cenách uplatnovaných dodávatelmi v jej prípade a ktorá je dôsledkom ich priaznivejsieho posúdenia rizika neplatenia záväzkov z jej strany. 109 Okrem toho vzhladom na samotnú definíciu výhody, ktorú mohla IFPEN získat z dotknutej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi (pozri body 95 az 97 vyssie), sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa s cielom poskytnút odhad tejto výhody rozhodla vyuzit faktoring na úcely "odôvodnenia z hladiska nákladov na pokrytie ekvivalentného rizika" namiesto toho, aby preskúmala úrovne cien, ktoré dodávatelia uplatnujú voci IFPEN. 110 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze nie je potrebné preskúmat tvrdenia, ktorými zalobkyne namietajú relevantnost vyuzitia faktoringu na úcely odhadu sumy výhody poskytnutej IFPEN prostredníctvom dotknutej záruky v jej vztahoch s dodávatelmi. Komisia totiz nemohla vykonat odhad výhody, ktorej existencia nebola nijako preukázaná. 111 Po druhé pokial ide o vztahy medzi IFPEN a zákazníkmi, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia definovala výhodu, ktorú IFPEN mohla získat zo státnej záruky vyplývajúcej z jej statusu EPIC, ako neplatenie poistného za záruku splnenia zmluvy, alebo prinajmensom za najlepsiu snahu, ktorú mohla poskytnút svojim zákazníkom. 112 Táto definícia je zalozená na konstatovaní, ktoré je podporené len výpovedou spolocnosti UOP, podla ktorej v oblasti prevodu technológií sú nadobúdatelia technológií osobitne citliví na záruky, ktoré sú im schopní poskytnút ich poskytovatelia z hladiska krytia zmluvnej, ako aj mimozmluvnej zodpovednosti (odôvodnenie 216 napadnutého rozhodnutia). Vychádzajúc z tohto konstatovania a s vylúcením otázky krytia mimozmluvnej zodpovednosti IFPEN dotknutou zárukou ako irelevantnej Komisia v odôvodneniach 220 a 221 napadnutého rozhodnutia uviedla: "(220) ... so zretelom na záruku, ktorú poskytol stát [IFPEN], majú jej zákazníci istotu, ze sa institúcia nikdy nedostane do situácie súdnej likvidácie, a teda bude vzdy schopná plnit si svoje zmluvné záväzky, alebo pokial tak neurobí, budú odskodnení za nesplnenie záväzkov z jej strany... (221) Podobne ako pri úvahách... v odôvodnení 204 a v nasledujúcich odôvodneniach, sa Komisia domnieva, ze pokial ide o vztahy so zákazníkmi, pri neexistencii státnej záruky je zákazník, ktorý chce získat rovnakú úroven ochrany, nútený uzatvorit u financného sprostredkovatela (napríklad banky alebo poistovne) záruku splnenia zmluvy (anglicky 'performance bond'), aby získal istotu o riadnom splnení zmluvy, ktorá ho viaze s [IFPEN]. Cielom takejto ochrany je zaistit tomuto zákazníkovi financnú náhradu v prípade skody, ktorá vznikla následkom (úplného alebo ciastocného) nesplnenia zmluvy." 113 V nasledujúcich odôvodneniach Komisia vykonala odhad nákladov na záruku za riadne plnenie zmluvy alebo záruku najlepsej snahy a domnievala sa, ze takáto záruka zahrna maximálnu sadzbu 5 % obratu dosiahnutého v rámci sluzby krytej poistením (odôvodnenia 223 az 225 napadnutého rozhodnutia). Taktiez sa snazila vymedzit v rámci hospodárskych cinností IFPEN plnenia, ktoré sú kryté "takouto zárukou" (odôvodnenia 226 az 235). V odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "... [IFPEN] bola na úcely vykonávania jej hospodárskych cinností poskytnutá skutocná hospodárska výhoda, ktorá spocívala v neplatení poistného za záruku splnenia zmluvy, [alebo] prinajmensom za najlepsiu snahu, ktorú mohla poskytnút svojim zákazníkom vrátane dcérskych spolocností Axens a Prosernat na výskumné cinnosti vo výhradnej oblasti ich cinnosti. So zretelom na osobitost krytého rizika sa Komisia domnieva bez toho, aby bola schopná císelne vyjadrit presnú sumu tejto výhody, ze táto suma v kazdom prípade nemôze presiahnut pri jednotlivých sluzbách a v jednotlivých rokoch sumy uvedené v Tabulke 5, ktoré sa nachádzajú v tomto odôvodnení..." 114 Ako v tejto súvislosti uvádzajú zalobkyne, odôvodnenie uplatnené Komisiou na úcely definovania výhody, ktorú IFPEN získala vo svojich vztahoch so zákazníkmi, predpokladá, ze za obvyklých trhových podmienok zákazníci výskumnej institúcie, akou je IFPEN, vyuzívajú záruky za riadne plnenie zmluvy alebo záruky najlepsej snahy, aby sa chránili proti riziku platobnej neschopnosti svojho zmluvného partnera, a v prípade záruky, akou je záruka poskytnutá IFPEN, si uz jej zákazníci nemusia zabezpecit takúto záruku, alebo pozadovat, aby im poskytla takúto záruku. Odôvodnenie Komisie tiez znamená, ze upustenie zákazníkov IFPEN od záruky za riadne plnenie zmluvy alebo prinajmensom za najlepsiu snahu je nutne pripísatelné existencii státnej záruky spojenej s jej statusom EPIC. 115 Komisia vsak podobne ako v prípade jej pripomienok týkajúcich sa výhody vo vztahoch s dodávatelmi (pozri bod 99 vyssie) neuvádza nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázat odôvodnenost alebo aspon pravdepodobnost hypotéz tvoriacich jej odôvodnenie. Napadnuté rozhodnutie konkrétne neuvádza nijaký dôkaz, ktorý by mohol potvrdit, ze zákazníci výskumných institúcií vopred pocítajú s rizikom platobnej neschopnosti svojich zmluvných partnerov vyuzitím záruky za riadne plnenie zmluvy alebo záruky najlepsej snahy. Komisia neuvádza ani nijaké objektívne informácie, ktoré by mohli potvrdit, ze v prípade záruky, akou je záruka spojená so statusom EPIC, majú zákazníci takejto institúcie tendenciu nepozadovat od nej záruku za riadne plnenie zmluvy alebo za najlepsiu snahu, alebo si zabezpecit poskytnutie takejto záruky od poistovne. Napokon nic v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenaznacuje, ze sa Komisia snazila zistit, ci mohlo byt vnímanie IFPEN zo strany jej zákazníkov ovplyvnené jej transformáciou na EPIC, alebo ci si títo zákazníci vykladali jej nový status EPIC ako státnu záruku proti riziku platobnej neschopnosti. 116 Pripomienky Komisie týkajúce sa výhody, ktorú IFPEN údajne získala zo záruky vyplývajúcej z jej statusu EPIC v jej vztahoch so zákazníkmi, ako aj definícia tejto výhody uvedená v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia vykazujú este závaznejsie nedostatky. Jednak neumoznujú pochopit, aké priaznivejsie zaobchádzanie by mohli zákazníci IFPEN ako jej veritelia prijat vo vztahu k nej pri existencii uvedenej záruky. Svojou zmätocnostou a nesúladom tiez vyvolávajú pochybnosti v súvislosti s urcením príjemcu tejto záruky. 117 Po prvé, ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 86 az 89 vyssie, v prípade záruk, akou je dotknutá záruka, sa totiz hospodárska výhoda pre prijímajúci podnik prejaví najmä vo vztahu, ktorý má tento podnik so svojimi veritelmi, v danom prípade zákazníkmi, a spocíva v priaznivejsom zaobchádzaní týchto veritelov, ktorí sa môzu dovolávat tejto záruky v prípade neposkytnutia plnenia, s uvedeným podnikom, cím sa znízia jeho náklady alebo maximalizujú jeho príjmy. 118 Okrem toho ako bolo uvedené v bodoch 82 a 89 vyssie, metodika, ktorú Komisia zvolila v napadnutom rozhodnutí na preukázanie výhody, ktorú IFPEN získala z dotknutej záruky, sa opiera práve o urcenie tohto priaznivejsieho zaobchádzania. 119 V odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia sa vsak len uvádza, ze IFPEN mohla vdaka dotknutej záruke ponúknut svojim zákazníkom "neplaten[ie] poistného za záruku splnenia zmluvy [alebo] prinajmensom za najlepsiu snahu", bez spresnenia, ako mohlo toto neplatenie poistného ovplyvnit vztah medzi IFPEN a jej zákazníkmi. Komisia konkrétne nespresnuje, ci sú zákazníci pri existencii tejto záruky pritahovaní touto institúciou viac nez inými výskumnými institúciami, alebo ci sú ochotní platit vyssie ceny za sluzby IFPEN, aby tak vyjadrili svoje priaznivejsie posúdenie jej rizika neplatenia záväzkov. Komisia tak nedefinuje výhodu, ktorú mohla IFPEN získat z dotknutej záruky vo svojich vztahoch so zákazníkmi. 120 Po druhé Vseobecný súd sa môze len stotoznit s rozpakmi IFPEN, ktorá vo svojej zalobe poukazuje na mimoriadne zmätocnú povahu odôvodnenia týkajúceho sa definície výhody, ktorú údajne získala z dôvodu dotknutej záruky v rámci svojich vztahov so zákazníkmi. Je totiz tazké pochopit, kto podla Komisie - zákazníci IFPEN alebo samotná IFPEN - uzatvára záruku za riadne plnenie zmluvy a kto má v konecnom dôsledku prospech zo znízenia nákladov v dôsledku neplatenia poistného na uvedenú záruku. 121 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze v odôvodnení 221 napadnutého rozhodnutia, uvedenom v bode 112 vyssie, Komisia tvrdí, ze "je zákazník, ktorý chce získat rovnakú úroven ochrany, nútený uzatvorit u financného sprostredkovatela... záruku splnenia zmluvy...", z coho vyplýva, ze sú to práve zákazníci IFPEN alebo jej konkurentov, ktorí sa musia poistit na úcely riadneho plnenia zmluvy a zaplatit zodpovedajúce poistné. 122 Z iných pasází napadnutého rozhodnutia zas naopak vyplýva, ze IFPEN musí platit poistné za záruku riadneho plnenia zmluvy. Napríklad v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia, uvedenom v bode 113 vyssie, Komisia uviedla, ze "[IFPEN] bola poskytnutá skutocná hospodárska výhoda, ktorá spocívala v neplatení poistného za záruku splnenia zmluvy, [alebo] prinajmensom za najlepsiu snahu, ktorú mohla poskytnút svojim zákazníkom". Rovnako tak v odôvodnení 246, nachádzajúcom sa v casti týkajúcej sa prenosu výhod poskytnutých IFPEN na jej súkromnoprávne dcérske spolocnosti, Komisia uviedla, ze "pri kontrole úctov [IFPEN] sa ukázalo, ze kedze státu nebol vyplatený poplatok za záruku za plnenie, alebo aspon najlepsej snahy, nemohol sa ani premietnut do sadzieb za sluzby poskytnuté dcérskym spolocnostiam". 123 Tieto pasáze treba vykladat v tom zmysle, ze podla Komisie za obvyklých trhových podmienok zákazníci výskumných institúcií uzatvárajú poistenie na záruku za riadne plnenie zmluvy alebo za najlepsiu snahu, aby sa chránili proti riziku neplnenia zmluvy, vrátane dôvodov súvisiacich s platobnou neschopnostou ich zmluvného partnera. Ak sa vsak rozhodnú stat zákazníkmi IFPEN, nemusia uz uzatvárat takéto poistenie, kedze IFPEN im môze ponúknut státnu záruku, ktorá sa uplatní v prípade neplnenia zmluvy z dôvodu platobnej neschopnosti. Kedze IFPEN získava túto záruku bezplatne, môze ju bezplatne ponúkat aj svojim zákazníkom. 124 Hoci výklad napadnutého rozhodnutia navrhnutý v bode 123 vyssie umoznuje zosúladit jeho odôvodnenia 221 a 236, vyznacuje sa obmedzeniami. Jednak totiz hoci treba pripustit, ze bremeno poistného na záruku za riadne plnenie zmluvy znásajú obvykle zákazníci IFPEN, státnu záruku poskytnutú IFPEN treba vykladat skôr ako poskytnutie výhody týmto zákazníkom. Ako zalobkyne správne uviedli na pojednávaní, v takom prípade totiz záruka poskytnutá IFPEN odbremenuje jej zákazníkov od poplatku poistného za záruku za riadne plnenie zmluvy, ktoré by pri neexistencii záruky IFPEN museli normálne platit. Tento výklad tiez neumoznuje objasnit význam odôvodnenia 246 napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ze IFPEN musí platit státu poplatok za záruku za plnenie. 125 V reakcii na pochybnosti, ktoré vyjadrila IFPEN, Komisia vo vyjadrení k zalobe tvrdila, ze záruku za riadne plnenie zmluvy vyuzila v rámci nepriameho merania ceny implicitnej a neobmedzenej záruky, ktorá bola poskytnutá IFPEN. V rámci tohto merania nebolo dôlezité, ci záruku za riadne plnenie zmluvy uzatvára predávajúci alebo jeho zákazník, relevantným prvkom bola cena záruky za riadne plnenie. Vo vseobecnosti túto záruku uzatvára zákazník a práve tento príklad je pouzitý v napadnutom rozhodnutí. 126 Tieto vysvetlenia, ktoré mozno preskúmat len s výhradou ustálenej judikatúry, podla ktorej rozhodnutie musí byt sebestacné a jeho odôvodnenie nemôze vyplývat z neskorsích písomných alebo ústnych vysvetlení poskytnutých, ked je dotknuté rozhodnutie predmetom zaloby pred súdom Únie (pozri rozsudok z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [47]T-349/03, [48]EU:T:2005:221, bod [49]287 a citovanú judikatúru), nepostacujú na objasnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktorého zmätocnost IFPEN poukázala. 127 Hoci totiz, ako tvrdí Komisia, nebolo relevantné urcit, kto znása bremeno poistného za záruku za riadne plnenie, kedze dôlezitým prvkom pre preukázanie je cena tejto záruky za riadne plnenie, je potrebné domnievat sa, ze Komisia sa v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa vztahov medzi IFPEN a jej zákazníkmi snazila stanovit sumu poistného, ktoré by bolo mozné pozadovat od IFPEN na trhu za záruku podobnú záruke spojenej s jej právnym postavením EPIC. Výhodou poskytnutou IFPEN v jej vztahoch so zákazníkmi je práve neplatenie tohto poistného. 128 Odôvodnenie týkajúce sa výhody vo vztahoch so zákazníkmi vykladané v tomto zmysle je nezlucitelné s metodikou, ktorú Komisia zvolila na úcely preukázania existencie výhody pre IFPEN, opísanou v bode 82 vyssie. Prístup, ktorý Komisia uvádza vo svojom vyjadrení k zalobe, totiz nezahrna urcenie priaznivejsieho správania, ktoré mohli zákazníci IFPEN ako jej veritelia voci nej zaujat pri existencii dotknutej záruky. Tento prístup je tak v úplnom protiklade k prístupom prijatým na úcely urcenia výhody, ktorá vyplýva pre IFPEN z dotknutej záruky v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami a s dodávatelmi. Len pre pripomenutie, pokial ide o bankové a financné institúcie, Komisia preskúmala podmienky pôziciek, ktoré poskytli alebo navrhli institúcii IFPEN. Komisia tým overila, ci mala dotknutá záruka skutocný vplyv na správanie týchto institúcií voci IFPEN. Pokial ide o dodávatelov, Komisia v prvom rade urcila priaznivejsie správanie, ktoré mohli zaujat voci IFPEN pri existencii dotknutej záruky. Nesprávne sa domnievala (pozri bod 106 vyssie), ze toto správanie spocívalo v znízení cien výrobkov a sluzieb poskytovaných IFPEN. V druhom rade sa Komisia snazila vypocítat hodnotu tohto znízenia cien, a to vyuzitím faktoringu. 129 Odôvodnenie týkajúce sa výhody vo vztahoch so zákazníkmi vykladané v zmysle uvedenom v bode 127 vyssie je taktiez z právneho hladiska nesprávne. Výklad, ktorý Komisia uvádza vo vyjadrení k zalobe, totiz mozno zhrnút ako apriórne konstatovanie, podla ktorého dotknutá záruka nevyhnutne predstavuje státnu pomoc uz len zo samotného dôvodu svojej bezplatnosti, cize nie je potrebné preskúmat vplyv tejto záruky na vztah, s ktorým súvisí, v danom prípade vztah medzi IFPEN a skupinou jej veritelov pozostávajúcou z jej zákazníkov. Ako vsak uz bolo uvedené v bode 84 vyssie, takéto konstatovanie nie je v súlade so samotnou povahou záruky, ktorú ako vedlajsí záväzok nemozno skúmat bez zohladnenia povinnosti, s ktorou sa spája. Okrem toho treba pripomenút, ze podla judikatúry clánok 107 ods. 1 ZFEÚ definuje státne zásahy na základe ich úcinkov. Cize nie forma státneho opatrenia, jeho príciny alebo ciele, ale úcinok, ktorý vyvoláva, urcuje jeho kvalifikáciu za státnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia (pozri rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i., [50]C-399/10 P a C-401/10 P, [51]EU:C:2013:175, bod [52]102 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze aby mohla Komisia kvalifikovat státne opatrenie ako státnu pomoc v zmysle toho ustanovenia, musí preskúmat úcinky, ktoré toto opatrenie môze vyvolávat, v danom prípade jeho vplyv na vztahy medzi IFPEN a jej zákazníkmi. Komisia sa vsak argumentáciou rozvinutou vo vyjadrení k zalobe snazí úplne oslobodit od preskúmania hoci len potenciálnych úcinkov dotknutej záruky. 130 Z predchádzajúceho vyplýva, ze odhliadnuc od nedostatku uvedeného v bode 115 vyssie, odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s existenciou výhody, ktorú mohla IFPEN získat zo státnej záruky vyplývajúcej z jej statusu EPIC v rámci svojich vztahov so zákazníkmi, je nejasné a rozporuplné. Také odôvodnenie nesplna standard pozadovaný clánkom 296 ZFEÚ. Totiz na to, aby bolo v súlade s týmto ustanovením, z odôvodnenia musia jednak jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, takým spôsobom, aby to dotknutým osobám umoznilo oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat jeho preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia, [53]T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, [54]EU:T:2008:457, bod [55]178 a citovanú judikatúru), a jednak musí byt logické a najmä bez vnútorných rozporov, ktoré bránia porozumiet dôvodom, na ktorých sa dotknutý akt zakladá (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [56]C-413/06 P, [57]EU:C:2008:392, bod [58]169, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [59]C-521/09 P, [60]EU:C:2011:620, bod [61]151). 131 Preto je potrebné konstatovat, ze pokial ide o preukázanie existencie hospodárskej výhody vyplývajúcej z dotknutej záruky pre IFPEN v jej vztahoch so zákazníkmi, Komisia neuniesla dôkazné bremeno, ako je definované judikatúrou citovanou v bode 71 vyssie, ani nesplnila svoju povinnost odôvodnenia, ako ju vykladá judikatúra citovaná v bode 130 vyssie. Komisia teda v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, ze IFPEN bola vdaka dotknutej záruke poskytnutá skutocná hospodárska výhoda, ktorá spocívala v neplatení poistného za záruku splnenia zmluvy, alebo prinajmensom za najlepsiu snahu, ktorú mohla poskytnút svojim zákazníkom, vrátane dcérskych spolocností Axens a Prosernat, na výskumné cinnosti vo výhradnej oblasti ich cinnosti. 132 Z toho vyplýva, ze nie je potrebné preskúmat tvrdenia, ktorými zalobkyne spochybnujú relevantnost vyuzitia záruk splnenia zmluvy alebo záruk najlepsej snahy na úcely odhadu sumy výhody poskytnutej IFPEN prostredníctvom dotknutej záruky v jej vztahoch so zákazníkmi. 133 Tvrdenia, ktoré Komisia uviedla vo svojich vyjadreniach pred Vseobecným súdom a rozvinula na pojednávaní, nemôzu vyvrátit závery uvedené v bodoch 108 a 131 vyssie. 134 Po prvé Komisia tvrdí, ze v súlade s bodom 99 rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([62]C-559/12 P, [63]EU:C:2014:217), na preukázanie existencie výhody vyplývajúcej zo státnej záruky, ktorá sa spája s právnym postavením EPIC, nemusí dokazovat skutocné úcinky, ktoré táto záruka spôsobila. Kedze podla citovaného rozsudku sa existencia tejto výhody dá predpokladat, na preukázanie existencie výhody stací, aby preukázala existenciu státnej záruky. 135 Okrem toho Komisia predovsetkým na základe rozsudkov zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia ([64]C-301/87, [65]EU:C:1990:67), a z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia ([66]C-81/10 P, [67]EU:C:2011:811), tvrdí, ze na preukázanie existencie státnej pomoci stací, ze opatrenie môze priznat príjemcovi výhodu, pricom nie je potrebné overit pravdivost alebo rozsah výhody. Dodáva, ze keby to tak nebolo, clenské státy, ktoré neoznamujú pomoc, by boli zvýhodnené v porovnaní s clenskými státmi, ktoré ju oznamujú. 136 Tieto tvrdenia nemozno prijat. Treba totiz uviest, ze moznost vyuzit domnienku ako spôsob dokazovania závisí od pravdepodobnosti hypotéz, na ktorých je zalozená. V rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([68]C-559/12 P, [69]EU:C:2014:217), tak Súdny dvor rozhodol, ze ak je úver, ktorý úverová institúcia poskytuje dlzníkovi, zabezpecený zárukou orgánov verejnej moci clenského státu, tento dlzník zvycajne získava výhodu, pokial financné náklady, ktoré znása, sú nizsie ako náklady, ktoré by bol znásal, ak by musel získat rovnaké financovanie a rovnakú záruku za trhovú cenu (rozsudok z 3. apríla 2014, La Poste, [70]C-559/12 P, [71]EU:C:2014:217, bod [72]96). Súdny dvor tiez pripomenul, ze z oznámenia o zárukách výslovne vyplýva, a to z jeho bodov 1.2, 2.1 a 2.2, ze neobmedzená státna záruka pre podnik, ktorého právna forma vylucuje konkurzné konanie alebo iné postupy v prípade platobnej neschopnosti, poskytuje tomuto podniku okamzitú výhodu a predstavuje státnu pomoc, pretoze je poskytnutá bez toho, aby jej príjemca kompenzoval primeraným poplatkom riziko, ktoré na seba prevzal stát, a umoznuje tiez "získat pre pôzicku lepsie financné podmienky, aké sú normálne k dispozícii na financných trhoch" (rozsudok z 3. apríla 2014, La Poste, [73]C-559/12 P, [74]EU:C:2014:217, bod [75]97). So zretelom na tieto úvahy Súdny dvor rozhodol, ze existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej poskytnutie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky v prospech podniku, ktorý nepodlieha bezným konaniam súdneho vyrovnania a súdnej likvidácie, spôsobí zlepsenie jeho financného postavenia znízením nákladov, ktoré obvykle zatazujú jeho rozpocet (rozsudok z 3. apríla 2014, La Poste, [76]C-559/12 P, [77]EU:C:2014:217, bod [78]98). 137 Z toho vyplýva, ze domnienka uvedená v rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([79]C-559/12 P, [80]EU:C:2014:217), sa zakladá na dvojitom predpoklade, ktorého pravdepodobnost Súdny dvor pripústa, podla ktorého jednak existencia záruky verejných orgánov clenského státu má priaznivý vplyv na posúdenie rizika neplatenia zo strany príjemcu tejto záruky veritelmi a jednak tento priaznivý vplyv sa prejavuje znízením nákladov na úver. 138 V prejednávanej veci Komisia v súvislosti so vztahom medzi IFPEN a jej dodávatelmi tvrdí, ze priaznivý vplyv existencie záruky verejných orgánov clenského státu na posúdenie rizika neplatenia zo strany príjemcu tejto záruky veritelmi sa prejavuje znízenými cenami, ktoré dodávatelia poskytujú uvedenému príjemcovi. 139 Pravdepodobnost takejto hypotézy vsak nie je jednoznacná. Ak totiz v obchodnom styku znízenie cien vyplýva zo vztahu medzi dodávatelom a zákazníkom, súvisí s viacerými faktormi, najmä s objemom objednávok zákazníka (pozri body 100 a 101 vyssie), lehotami splatnosti poskytnutými dodávatelom alebo dobou trvania zmluvných vztahov. 140 Kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí neposkytla v tejto súvislosti nijaké doplnujúce vysvetlenie, Vseobecný súd môze len konstatovat, ze nedostatok pravdepodobnosti tejto hypotézy bráni moznosti domnievat sa, ze dotknutá záruka môze poskytovat IFPN hospodársku výhodu vo forme znízených cien, ktoré dodávatelia poskytujú IFPN, alebo ze preukázanie existencie tejto záruky postacuje Komisii na preukázanie existencie takejto výhody. 141 Okrem toho pokial ide o vztah medzi IFPEN a zákazníkmi, je potrebné uviest, ze vzhladom na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí ani len nedefinovala výhodu, ktorá vyplýva pre IFPEN z existencie záruky, domnienka, ktorej má v úmysle sa dovolávat, je v tomto ohlade bezpredmetná. 142 V kazdom prípade Komisia sa nemôze dovolávat vyvrátitelnej domnienky, ktorú Súdny dvor stanovil v bodoch 98 a 99 svojho rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([81]C-559/12 P, [82]EU:C:2014:217), aby preukázala existenciu výhody vo vztahoch medzi IFPEN na jednej strane a dodávatelmi a zákazníkmi na druhej strane, kedze táto domnienka umoznuje len preukázat existenciu výhody vo forme výhodnejsích úverových podmienok. 143 Domnienku stanovenú v bodoch 98 a 99 rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([83]C-559/12 P, [84]EU:C:2014:217), treba totiz posudzovat v prvom rade v kontexte skutkových okolností a odôvodnenia rozhodnutia La Poste. Dalej ju nemozno chápat bez zohladnenia úvah, ktoré Súdny dvor uviedol v bodoch predchádzajúcich bodom 98 a 99, najmä úvah uvedených v bodoch 96 a 97 uvedeného rozsudku. Napokon aj úvahy uvedené v bodoch 102 az 108 rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([85]C-559/12 P, [86]EU:C:2014:217), v ktorých Súdny dvor reaguje na tvrdenia Francúzskej republiky, potvrdzujú obmedzenost rozsahu uvedenej domnienky. 144 Po prvé pokial ide o skutkový kontext a odôvodnenie rozhodnutia La Poste, treba predovsetkým pripomenút, ze podla Komisie selektívna výhoda, ktorú La Poste získala vdaka implicitnej a neobmedzenej státnej záruke vyplývajúcej z jej postavenia EPIC, spocívala vo výhodnejsích úverových podmienkach, ktoré získala na trhu. Tento záver Komisie sa zakladal na konstatovaní, podla ktorého sa úverové podmienky stanovujú najmä na základe financného ratingu. Z viacerých analýz a metodík ratingových agentúr vsak vyplynulo, ze dotknutá záruka ako základný prvok státnej podpory v prospech La Poste pozitívne ovplyvnila jej financný rating, a tak aj úverové podmienky, ktoré mohla získat [odôvodnenia 256 az 300 rozhodnutia La Poste a rozsudok z 3. apríla 2014, La Poste ([87]C-559/12 P, [88]EU:C:2014:217, bod [89]18)]. 145 Je teda potrebné konstatovat, ze na rozdiel od napadnutého rozhodnutia Komisia v rozhodnutí La Poste preskúmala existenciu selektívnej výhody, len pokial ide o vztahy príjemcu s bankovými a financnými institúciami, a nesnazila sa overit, ci takáto výhoda existuje aj vo vztahoch s inými veritelmi, najmä dodávatelmi a zákazníkmi. 146 Okrem toho treba poukázat na empirickú povahu preskúmania existencie selektívnej výhody pre La Poste. Závery Komisie týkajúce sa existencie tejto výhody sa totiz zakladajú na pozorovaní správania subjektov na trhu úverov, ktoré viedlo Komisiu ku konstatovaniu existencie prícinnej súvislosti medzi státnou zárukou vyplývajúcou z postavenia La Poste ako institúcie EPIC na jednej strane a reakciou bankových a financných institúcií na ratingy poskytnuté ratingovými agentúrami na druhej strane, co sa prejavilo v poskytnutí výhodnejsích úverových podmienok podniku La Poste. Ako vyplýva z bodov 99 az 107 a 115 az 129 vyssie, pokial ide o vztahy s dodávatelmi a zákazníkmi, takéto empirické preskúmanie v napadnutom rozhodnutí zjavne chýba. 147 Je pravda, ze Súdny dvor sa v bodoch 106 a 107 rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([90]C-559/12 P, [91]EU:C:2014:217), domnieval, ze preskúmanie metodík ratingových agentúr má len potvrdzujúcu hodnotu. Treba vsak zdôraznit, ze preskúmanie týchto metodík je nadbytocné vo vztahu k preukázaniu existencie výhody, predtým správne definovanej, prostredníctvom domnienky. V prejednávanej veci je vsak problematické samotné definovanie výhody, ktorú IFPEN údajne získala vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi, kedze za predpokladu, ze existuje, zakladá sa na rozporuplnom a cisto hypotetickom odôvodnení. Naopak ako vyplýva z bodov 91 a 92 vyssie, definícia výhody, ktorú IFPEN získala vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami, nevyvoláva nijakú kritiku. 148 Po druhé pokial ide o body 96 a 97 rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([92]C-559/12 P, [93]EU:C:2014:217), ktoré priamo predchádzajú bodom, v ktorých Súdny dvor sformuloval domnienku existencie selektívnej výhody, je potrebné uviest, ze obsahujú odkaz jednak na rozsudok z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([94]C-275/10, [95]EU:C:2011:814), a jednak na body 1.2, 2.1 a 2.2 oznámenia o zárukách. 149 V rozsudku z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([96]C-275/10, [97]EU:C:2011:814), vydanom v prejudiciálnom konaní na návrh Hoge Raad der Nederlanden (Najvyssí súd Holandska), sa Súdny dvor v podstate domnieval, ze v situácii, v ktorej bola protiprávna pomoc vykonaná prostredníctvom záruky poskytnutej orgánom verejnej moci na zabezpecenie úveru, ktorý financná institúcia poskytla podniku, ktorý by za obvyklých trhových podmienok takéto financovanie nemohol získat, sú vnútrostátne súdy oprávnené zrusit na základe clánku 108 ods. 3 ZFEÚ verejnú záruku. 150 Je dôlezité uviest, ze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([98]C-275/10, [99]EU:C:2011:814), kvalifikácia záruky poskytnutej dotknutým verejným orgánom ako státnej pomoci v prospech dlzníka nevyvolávala pochybnosti, kedze bolo nesporné, ze dlzník mal uz v case jej poskytnutia tazkosti, takze bez tejto záruky by nebol schopný získat financovanie na kapitálových trhoch (rozsudok z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, [100]C-275/10, [101]EU:C:2011:814, body [102]39 az [103]42). 151 Práve do tohto kontextu treba zasadit konstatovanie Súdneho dvora uvedené v bode 39 rozsudku z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([104]C-275/10, [105]EU:C:2011:814), podla ktorého "ak je úver, ktorý úverová institúcia poskytuje dlzníkovi, zabezpecený zárukou orgánov verejnej moci clenského státu, tento dlzník zvycajne získava financnú výhodu, a je tak príjemcom pomoci v zmysle clánku [107] ods. 1 [ZFEÚ], pokial financné náklady, ktoré znása, sú nizsie ako náklady, ktoré by bol znásal, ak by musel získat rovnaké financovanie a rovnakú záruku za trhovú cenu", na ktoré Súdny dvor odkazuje v bode 96 svojho rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([106]C-559/12 P, [107]EU:C:2014:217). 152 Odkaz na rozsudok z 8. decembra 2011, Residex Capital IV ([108]C-275/10, [109]EU:C:2011:814), uvedený v bode 96 rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([110]C-559/12 P, [111]EU:C:2014:217), preto obmedzuje uplatnenie domnienky stanovenej v rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([112]C-559/12 P, [113]EU:C:2014:217), na vztahy medzi podnikom príjemcom státnej záruky, akým je EPIC, a veritelmi, ktorí mu poskytujú pôzicky, najmä bankovými a financnými institúciami, a na výhodu vo forme výhodnejsích podmienok financovania. 153 Rovnaký záver je mozné vyvodit aj v súvislosti s odkazom Súdneho dvora na oznámenie o zárukách. 154 Bod 1.2 oznámenia o zárukách stanovuje: "Vo svojej najbeznejsej forme sa záruky spájajú s pôzickou alebo s iným financným záväzkom, ktorý sa stanoví Zmluvou medzi dlzníkom a veritelom. Môzu poskytovat ako individuálne záruky alebo v rámci zárucných schém. Rôzne formy záruky vsak môzu existovat v závislosti od ich právneho základu, typu transakcie, na ktorú sa poskytujú, ich trvania atd. Patria sem okrem iného nasledovné formy záruky: ... -- neobmedzené záruky a záruky s obmedzením výsky a/alebo trvania. Komisia povazuje za pomoc vo forme záruky aj výhodnejsie podmienky financovania pre podniky, ktorých právna forma vylucuje konkurzné konanie alebo iné postupy pre prípad platobnej neschopnosti, alebo ked sa poskytuje jednoznacná státna záruka alebo krytie strát státom. To isté platí, ked stát získa nejaký majetok v podniku a neobmedzené rucenie sa prijme namiesto zvycajného obmedzeného rucenia ..." 155 Bod 2.2 oznámenia o zárukách, ktorý sa týka podpory pre dlzníka, stanovuje: "Príjemcom pomoci je zvycajne dlzník. Ako sa uvádza v bode 2.1, znásanie rizika by sa za normálnych okolností malo kompenzovat primeraným poplatkom. Ak dlzník nemusí platit poplatky, alebo je poplatok nízky, získava výhodu. V porovnaní so situáciou bez záruky, státna záruka umoznuje dlzníkovi získat pre pôzicku lepsie financné podmienky, aké sú normálne k dispozícii na financných trhoch. Obycajne so státnou zárukou môze dlzník dostat nizsie úroky a/alebo môze ponúknut nizsiu úroven zabezpecenia. V niektorých prípadoch by dlzník bez státnej záruky nenasiel financnú institúciu, ktorá by mu bola ochotná pozicat za akýchkolvek podmienok..." 156 Je potrebné konstatovat, ze oba body oznámenia o zárukách, ktoré Súdny dvor zvolil ako základ domnienky o existencii selektívnej výhody stanovenej v bodoch 98 a 99 rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([114]C-559/12 P, [115]EU:C:2014:217), odkazujú na výhodu vo forme výhodnejsích úverových podmienok, ako sú nizsie úrokové sadzby úveru, alebo menej prísne podmienky rucenia, ktoré na trhu získa podnik príjemca státnej pomoci. 157 Odkaz na tieto dva body oznámenia o zárukách, ktorý Súdny dvor uviedol v bode 97 svojho rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([116]C-559/12 P, [117]EU:C:2014:217), tak obmedzuje aj uplatnenie domnienky stanovenej v uvedenom rozsudku na vztahy medzi podnikom príjemcom státnej záruky a veritelmi, ktorí mu poskytujú pôzicky, najmä bankovými a financnými institúciami. 158 Okrem toho treba uviest, ze Súdny dvor odkazuje aj na bod 2.1 oznámenia o zárukách. V rozsahu, v akom sa tento bod týka prevodu státnych prostriedkov, nemá vplyv na vyssie uvedené úvahy. V kazdom prípade vzhladom na úvahy uvedené v bode 84 vyssie nemozno z tohto bodu vyvodit moznost domnievat sa, ze neobmedzená státna záruka vyplývajúca z postavenia EPIC poskytuje takejto institúcii výhodu len na základe jej bezplatnosti. 159 Po tretie pripomienky Súdneho dvora uvedené v reakcii na tvrdenia predlozené Francúzskou republikou, osobitne v bode 104 rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([118]C-559/12 P, [119]EU:C:2014:217), potvrdzujú, ze spôsob zjednoduseného dokazovania, ktorý súd Únie akceptoval na úcely preukázania toho, ci implicitná a neobmedzená státna záruka vyplývajúca z postavenia EPIC predstavuje hospodársku výhodu, je uplatnitelný na prípad dlzníka, ktorému je vdaka uvedenej záruke poskytnutá nizsia úroková sadzba alebo ktorý môze poskytnút nizsie rucenie. 160 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze uplatnenie domnienky stanovenej v rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([120]C-559/12 P, [121]EU:C:2014:217), je obmedzené na vztahy zahrnajúce financnú transakciu, pôzicku, alebo v sirsom slova zmysle úver zo strany veritela EPIC, najmä na vztahy medzi touto institúciou EPIC a bankovými a financnými institúciami. 161 V tejto súvislosti je este dôlezité uviest, ze Komisia na pojednávaní pripustila, ze výhodu vo vztahoch medzi EPIC a jej dodávatelmi by bolo mozné vylúcit, keby sa preukázalo, ze takáto institúcia platí svojim dodávatelom v hotovosti, co sa v prípade IFPEN nepreukázalo. Okrem toho zo spisu vyplýva, ze Komisia sa pocas konania vo veci formálneho zistovania snazila zistit, aké sú v prípade IFPEN podmienky úhrady jej dlhu voci dodávatelom (pozri bod 103 vyssie). Treba vsak konstatovat, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje nijaký odkaz na odôvodnenie z hladiska úverov, ktoré by prípadne mohlo umoznit zvázit uplatnenie domnienky stanovenej v rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([122]C-559/12 P, [123]EU:C:2014:217), na vztahy medzi IFPEN a jej dodávatelmi. 162 Po druhé Komisia predovsetkým na základe rozsudkov z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia ([124]C-66/02, [125]EU:C:2005:768, body [126]91 a [127]92); zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([128]C-88/03, [129]EU:C:2006:511, bod [130]91); z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia ([131]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [132]EU:C:2011:368, bod [133]114), a z 12. septembra 2007, Taliansko/Komisia ([134]T-239/04 a T-323/04, [135]EU:T:2007:260, body [136]142 az [137]144), tvrdí, ze ked posudzuje schému pomoci, tak ako v prejednávanej veci, nemusí preukázat existenciu alebo rozsah výhody, ale môze sa obmedzit len na preskúmanie vseobecných znakov schémy pomoci s cielom overit, ci táto schéma obsahuje prvky pomoci. 163 IFPEN a Francúzska republika poukazujú na neprípustnost tohto tvrdenia, pricom uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie nekvalifikuje spornú záruku ako schému pomoci. 164 Je potrebné konstatovat, ze Komisia výslovne nespecifikovala, ci sa jej rozhodnutie týka individuálnej pomoci alebo schémy pomoci. Bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k prípustnosti tvrdenia Komisie, ho vsak treba zamietnut ako nedôvodné. 165 V tejto súvislosti je vhodné predovsetkým pripomenút, ze podla clánku 1 písm. d) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([138]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré s úcinnostou od 14. októbra 2015 nahradilo nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([139]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), schéma pomoci je definovaná jednak ako akýkolvek akt, na základe ktorého bez potreby dalsích vykonávacích opatrení mozno udelit individuálnu pomoc podnikatelom, definovaným v rámci aktu vseobecným a abstraktným spôsobom, a jednak ako akýkolvek akt, na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so specifickým projektom, sa môze poskytnút jednému alebo viacerým podnikatelom na neurcité casové obdobie alebo v neurcitej sume. Toto nariadenie vo svojom clánku 1 písm. e) definuje individuálnu pomoc ako pomoc, ktorá sa neposkytla na základe schémy pomoci, a pomoc, ktorá sa poskytla na základe schémy pomoci, ale musela byt oznámená. 166 Dalej je potrebné pripomenút, ze nariadenie c. 659/1999 rozdeluje individuálnu pomoc a schémy pomoci na existujúcu pomoc a novú pomoc. Podla clánku 1 písm. b) existujúcou pomocou je v podstate pomoc, ktorá uz bola preskúmaná Komisiou, alebo pomoc, ktorá sa povazuje za preskúmanú, alebo pomoc, ktorá bola zavedená v clenských státoch Únie pred ich pristúpením k Únii a je nadalej uplatnitelná aj po tomto pristúpení. Nová pomoc je definovaná ako vsetka ostatná pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou, vrátane úprav existujúcej pomoci. 167 Napokon je potrebné pripomenút, ze nariadenie c. 659/1999 vo svojom clánku 2 ods. 1 stanovuje základnú povinnost oznamovat Komisii kazdú plánovanú novú pomoc. Za pomoc, "ktorá musí byt oznámená" v zmysle clánku 1 písm. e) nariadenia c. 659/1999 (pozri bod 165 vyssie), tak treba povazovat kazdú novú pomoc. Okrem toho pomoc realizovaná v rozpore s oznamovacou povinnostou sa povazuje za protiprávnu pomoc definovanú v clánku 1 písm. f) nariadenia c. 659/1999. 168 So zretelom na tieto ustanovenia kedze záruku spojenú so statusom EPIC mozno povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, treba ju kvalifikovat ako schému pomoci v zmysle druhej casti clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999. 169 Na jednej strane vsak opatrením skúmaným v napadnutom rozhodnutí nie je záruka spojená so statusom EPIC vo vseobecnosti, ale transformácia IFPEN na EPIC, v dôsledku ktorej je tomuto podniku poskytnutá státna záruka spojená s týmto statusom. 170 Na druhej strane táto transformácia vedie k vzniku nového skutkového stavu, v ktorom sa IFPEN stáva príjemcom státnej záruky spojenej s jej novým statusom, ktorá môze viest k poskytnutiu výhody pre IFPEN, ktorú je mozné kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na tento nový stav sa vztahuje oznamovacia povinnost upravená v clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 171 Analýza predlozená v bodoch 169 a 170 vyssie zodpovedá napadnutému rozhodnutiu, najmä jeho odôvodneniam 256 az 259, v ktorých Komisia uviedla, ze transformácia IFPEN na EPIC predstavuje novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti. Komisia sa tiez domnievala, ze v rozsahu, v akom jej zmena právneho postavenia IFPEN nebola oznámená formálne, ale len pri prílezitosti iného konania, francúzske orgány nesplnili túto povinnost a transformácia IFPEN na EPIC predstavuje protiprávnu pomoc. 172 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné domnievat sa, ze v rozsahu, v akom transformáciu IFPEN na EPIC mozno kvalifikovat ako státnu pomoc, predstavuje pomoc poskytnutú na základe schémy pomoci, ktorá musí byt oznámená, t. j. individuálnu pomoc v zmysle clánku 1 písm. e) nariadenia c. 659/1999. 173 Komisia teda vo vyjadrení k zalobe nesprávne kvalifikuje toto opatrenie ako schému pomoci. Komisia podobne na základe judikatúry uvedenej v bode 162 vyssie, ktorá sa týka vseobecných schém pomoci uvedených v prvej casti clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999, neodôvodnene tvrdí, ze vzhladom na to, ze transformácia IFPEN na EPIC predstavuje schému, nemusí na úcely jej kvalifikovania ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ preukázat existenciu alebo rozsah výhody, ktorú IFPEN získava zo záruky spojenej s postavením EPIC, ale môze sa obmedzit len na preskúmanie vseobecných znakov tejto záruky. 174 Po tretie Komisia trvá na potrebe rozlisovania medzi preukázaním existencie výhody a výpoctom tejto výhody, pricom tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí vykonala odhad "trhovej hodnoty" záruky poskytnutej IFPEN nie preto, aby preukázala existenciu výhody, ktorá uz bola dokázaná, ale preto, ze sa snazila kvantifikovat túto výhodu s cielom posúdit jej zlucitelnost s vnútorným trhom. Prístup, ktorý zaujala v napadnutom rozhodnutí, tak spocíval v co mozno najpresnejsom zistení úcinkov, ktoré uz dotknutá státna záruka mala na kapitálové trhy a zároven na vztahy s inými veritelmi IFPEN, vykonaním odhadu "nákladov na krytie rizika ekvivalentného" riziku neplatenia zo strany dlzníka. 175 Na pojednávaní Komisia tvrdila, ze tento odhad vykonala na základe dostupných nástrojov porovnania, ako sú faktoringové zmluvy v prípade vztahov IFPEN s dodávatelmi a záruka za riadne plnenie zmluvy v prípade vztahov so zákazníkmi, aby mohla konstatovat zlucitelnost dotknutej záruky. Podla Komisie v prípade neobmedzenej záruky, ktorej hodnotu nemozno zmerat, nemá inú moznost nez kvalifikovat túto záruku ako nezlucitelnú pomoc. 176 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia nespresnuje, co rozumie pod výrazmi "výhoda, ktorá uz bola dokázaná" a "úcinky, ktoré uz dotknutá státna záruka mala". Zdá sa vsak, ze ide o inú výhodu ako tú, ktorej existencia bola konstatovaná v odôvodneniach 214 a 236 napadnutého rozhodnutia. Komisia tak svojím tvrdením podla vsetkého hovorí, ze výhoda, ktorú IFPEN získala na základe záruky vyplývajúcej z jej statusu EPIC, vyplývala zo samotnej bezplatnosti tejto záruky a odhadom "trhovej hodnoty" tejto záruky sa snazila stanovit práve výsku poplatku, ktorý by IFPEN mala zaplatit státu. 177 Toto tvrdenie nemozno prijat jednak v rozsahu, v akom je v rozpore so samotným znením napadnutého rozhodnutia, najmä jeho odôvodneniami 214 a 236, v ktorých Komisia definuje skutocnú hospodársku výhodu, ktorú IFPEN údajne získala vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi. 178 Navyse z odôvodnení 192, 193 a 194 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa v rozpore so svojimi tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení k zalobe v napadnutom rozhodnutí, osobitne v jeho kapitole 7.1.4, nazvanej "Existencia selektívnej výhody pre skupinu [IFPEN]", skutocne zaoberala preukázaním a výpoctom výhody, ktorá vznikla pre IFPEN v jej vztahoch s jej veritelmi, v danom prípade bankovými a financnými institúciami, dodávatelmi a zákazníkmi, ktorí sa môzu dovolávat státnej záruky v prípade neplatenia, a nie odhadom trhovej hodnoty záruky bezplatne poskytnutej IFPEN alebo výsky poplatku, ktorý by IFPEN mala zaplatit státu za túto záruku. Tvrdenie Komisie rozvinuté v jej vyjadreniach pred Vseobecným súdom, ktoré nie je v súlade s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, teda len prehlbuje zmätok v súvislosti s metodikou, ktorú Komisia zvolila na preukázanie existencie hospodárskej výhody, ktorú mohla IFPEN získat z dotknutej záruky. 179 Ako taktiez vyplýva z bodu 129 vyssie, toto tvrdenie je nesprávne aj z právneho hladiska v rozsahu, v akom sa zakladá na konstatovaní, podla ktorého dotknutá záruka nutne predstavuje státnu pomoc len na základe samotnej jej bezplatnosti, cize nie je potrebné preskúmat vplyv tejto záruky na vztahy, s ktorými súvisí. 180 Vseobecný súd nepresvedcilo ani tvrdenie, ktoré Komisia uviedla na pojednávaní, kedze sa obmedzuje na zjavne nesprávne konstatovanie, podla ktorého sa Komisia môze vyjadrit k zlucitelnosti opatrenia dokonca este pred tým, nez preukáze, ze predstavuje pomoc. 181 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze pokial ide o existenciu výhody, ktorú mohla IFPEN získat z dotknutej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi, Komisia neuniesla dôkazné bremeno, ako je definované judikatúrou citovanou v bode 71 vyssie. Pokial ide o existenciu takejto výhody vo vztahoch medzi IFPEN a jej zákazníkmi, Komisia neuniesla dôkazné bremeno ani nesplnila svoju povinnost odôvodnenia, ako ju vykladá judikatúra citovaná v bode 130 vyssie. O výhode v súvislosti so vztahmi medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami 182 V bode 79 vyssie uz bolo uvedené, ze pokial ide o vztahy s bankovými a financnými institúciami, Komisia dospela k záveru, ze v období rokov 2006 az 2010 IFPEN nezískala skutocnú hospodársku výhodu z dôvodu svojho statusu EPIC. Inými slovami podla Komisie mozná výhoda, ktorá podniku mohla plynút z neobmedzenej záruky vo forme úrokových sadzieb pôziciek výhodnejsích, ako boli trhové sadzby, sa v danom období neuplatnila (odôvodnenie 199 napadnutého rozhodnutia). 183 Tento záver sa vsak podla Komisie týka len minulosti, kedze nemôze predvídat budúce správanie trhových subjektov, ani vývoj, pokial ide o ich vnímanie vplyvu státnej záruky na riziko neplatenia záväzkov zo strany IFPEN. Práve z toho dôvodu ulozila Francúzskej republike povinnost, aby jej v rámci výrocných správ poskytovala informácie týkajúce sa úrovne a podmienok zadlzenia IFPEN a predlozila dôkaz o tom, ze uvedené podmienky sú v súlade s trhovými podmienkami (odôvodnenie 200 napadnutého rozhodnutia). 184 Komisia na pojednávaní tvrdila, ze moznost, ze dotknutá záruka bude viest k vzniku výhody vo vztahoch medzi IFPEN a institucionálnymi veritelmi, vyplýva z clánku stanov IFPEN, ktorý ju oprávnuje získavat pôzicky. Kedze tento clánok bol zakotvený v stanovách IFPEN uz v case prijatia napadnutého rozhodnutia, vznik výhody v budúcnosti nie je mozné vylúcit. 185 V prvej casti tretieho zalobného dôvodu vo veci T-479/11 Francúzska republika spochybnuje, ze by pre IFPEN mohla v budúcnosti vzniknút výhoda vyplývajúca zo státnej záruky. Preto sa domnieva, ze povinnost poskytovat Komisii informácie týkajúce sa úrovne a podmienok zadlzenia IFPEN je neodôvodnená. 186 Zalobkyne na pojednávaní takisto tvrdili, ze podla príslusnej právnej úpravy, a to clánku 12 zákona c. 2010/1645 z 28. decembra 2010 o plánovaní verejných financií na roky 2011 az 2014 (JORF z 29. decembra 2010, s. 22868), IFPEN nemôze získat od úverovej institúcie pôzicku so splatnostou dlhsou ako dvanást mesiacov. Komisia sa odvolávala na neprípustnost tohto tvrdenia, pricom uviedla, ze francúzske orgány nepoukázali na znenie tohto zákona v priebehu konania vo veci formálneho zistovania. 187 Medzi úcastníkmi konania je v tejto súvislosti nesporné jednak to, ze v prejednávanej veci sa Komisia môze v súvislosti so vztahmi medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami, ktoré jej poskytujú pôzicky, odvolávat na vyvrátitelnú domnienku stanovenú v rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([140]C-559/12 P, [141]EU:C:2014:217, body [142]98 a [143]99), podla ktorej implicitná a neobmedzená státna záruka vyplývajúca zo statusu EPIC spôsobí zlepsenie financného postavenia podniku príjemcu znízením nákladov, ktoré obvykle zatazujú jeho rozpocet. 188 Takisto je preukázané, ze v prípade IFPEN bola vyvrátitelná domnienka v zmysle rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([144]C-559/12 P, [145]EU:C:2014:217), vyvrátená. 189 Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze od transformácie IFPEN na EPIC v júli 2006 do konca obdobia skúmaného v napadnutom rozhodnutí, t. j. do konca roka 2010, IFPEN nemala zo svojho právneho postavenia EPIC nijakú skutocnú hospodársku výhodu vo forme výhodnejsích úverových podmienok, ktoré by jej poskytli bankové a financné institúcie. V tejto súvislosti Komisia preukázala, ze pokial ide o dobu splatnosti pôziciek dlhsiu ako jeden rok, IFPEN v období od zmeny svojho právneho postavenia do konca roka 2009 nevyuzila pôzicku od úverovej institúcie. Komisia poukázala len na jednu pôzicku so splatnostou kratsou ako jeden rok v roku 2009, v zanedbatelnej výske a so sadzbou vyssou ako bola sadzba porovnatelnej pôzicky, ktorú IFPEN získala v roku 2005, cize v období, ked sa na nu este nevztahovala státna záruka. Pokial ide o rok 2010, Komisia konstatovala, ze IFPEN prijala styri návrhy úverových liniek, ktorých podmienky boli rovnaké ako podmienky, ktoré IFPEN dojednávala pred zmenou svojho právneho postavenia v roku 2006 (odôvodnenia 196 az 198). 190 Z preskúmania Komisie tak vyplýva, ze transformácia IFPEN na EPIC nemala v skúmanom období nijaký vplyv na jej vztahy s bankovými a financnými institúciami. 191 V rámci vztahov medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami v období rokov 2006 az 2010 preto nie je mozné kvalifikovat implicitnú a neobmedzenú státnu záruku vyplývajúcu z právneho postavenia IFPEN ako institúcie EPIC, ktorá neposkytla nijakú výhodu výlucne v prospech tohto podniku, ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 192 Pri neexistencii konstatovania existencie státnej pomoci nie je povinnost ulozená Francúzskej republike poskytovat Komisii informácie týkajúce sa úrovne a podmienok zadlzenia IFPEN alebo predlozit dôkaz o tom, ze uvedené podmienky sú v súlade s trhovými podmienkami, nicím odôvodnená. 193 Pokial ide o moznost Komisie odvolávat sa na vyvrátitelnú domnienku v zmysle rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([146]C-559/12 P, [147]EU:C:2014:217), aby mohla povazovat dotknutú záruku za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v prospech IFPEN, kedze jej môze poskytnút výhodu v budúcnosti, v dôsledku coho by bola odôvodnená povinnost ulozená Francúzskej republike poskytovat Komisii informácie týkajúce sa úrovne a podmienok zadlzenia IFPEN alebo predlozit dôkaz o tom, ze uvedené podmienky sú v súlade s trhovými podmienkami, je potrebné domnievat sa, ze ak uz bola vyvrátitelná domnienka, akou je domnienka stanovená v rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([148]C-559/12 P, [149]EU:C:2014:217), vyvrátená, nemozno sa jej znova dovolávat, ak nedoslo k podstatnej zmene okolností, za akých bola vyvrátená. 194 V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ze podla Komisie moznost, ze dotknutá záruka bude viest k vzniku výhody pre IFPEN, vyplýva zo skutocnosti, ze táto institúcia môze vyuzit úverový trh a získat pôzicky na svoje financovanie. Práve táto moznost zadlzit sa odôvodnuje uplatnenie domnienky o existencii výhody. 195 Úplným preskúmaním podmienok úverov, ktoré IFPEN získala alebo jej boli ponúknuté, sa vsak jednak preukázalo, ze v období, na ktoré sa preskúmanie vztahovalo, bolo zadlzenie tejto institúcie takmer nulové, kedze uzavrela zmluvu len na jednu pôzicku v zanedbatelnej výske s krátkodobou splatnostou. Taktiez ako vyplýva z odôvodnení 197 a 198 napadnutého rozhodnutia, tak podmienky tejto pôzicky, ako aj podmienky úverových liniek ponúknutých IFPEN zodpovedali trhovým podmienkam, co dokazuje, ze jej transformácia na EPIC nemala nijaký vplyv na jej vztahy s bankovými a financnými institúciami. Za týchto okolností sa Komisia nemôze dovolávat len stanovami uvedenej moznosti zadlzit sa, aby sa mohla domnievat, ze budúcu výhodu IFPEN je mozné preukázat prostredníctvom domnienky. 196 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia tým, ze ulozila Francúzskej republike povinnost poskytovat jej informácie týkajúce sa úrovne a podmienok zadlzenia IFPEN alebo predlozit dôkaz o tom, ze uvedené podmienky sú v súlade s trhovými podmienkami, porusila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, pricom nie je potrebné vyjadrit sa k prípustnosti tvrdenia, ktoré zalobkyne uviedli na pojednávaní, zalozeného na zákonnom zákaze IFPEN zadlzovat sa. 197 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisii sa v napadnutom rozhodnutí nepodarilo preukázat existenciu výhody, ktorú IFPEN mohla získat zo státnej záruky spojenej s jej právnym postavením EPIC. Jednak pokial ide o vztahy IFPEN s bankovými a financnými institúciami, Komisia výslovne vylúcila existenciu skutocnej výhody v období od transformácie tohto podniku na EPIC do roku 2010 a za okolností prejednávanej veci sa na úcely preukázania existencie tejto výhody v budúcnosti nemôze dovolávat domnienky, ktorú Súdny dvor stanovil vo svojom rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([150]C-559/12 P, [151]EU:C:2014:217). Jednak pokial ide o vztahy medzi IFPEN a dodávatelmi a zákazníkmi, z úvah uvedených v bodoch 95 az 131 vyssie vyplýva, ze dotknutá záruka nemôze poskytnút IFPEN výhodu, ktorú Komisia definovala v odôvodneniach 214 a 236 napadnutého rozhodnutia. 198 Z toho vyplýva, ze treba prijat prvú cast druhého zalobného dôvodu a stvrtý zalobný dôvod vo veci T-157/12, ako aj druhú cast prvého zalobného dôvodu a prvú cast tretieho zalobného dôvodu vo veci T-479/11, pokial ide o existenciu výhody, ktorá vznikla pre IFPEN z dôvodu dotknutej záruky, a konstatovat, ze Komisia nesprávne kvalifikovala uvedenú záruku ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pricom nie je potrebné preskúmat ostatné zalobné dôvody a tvrdenia predlozené zalobkynami. O rozsahu zrusenia 199 Zo záveru uvedeného v bode 198 vyssie vyplýva, ze je potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie. Kedze výrok napadnutého rozhodnutia je komplexný, treba preskúmat rozsah tohto zrusenia. 200 Komisia najskôr v clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze udelenie statusu EPIC institúcii IFPEN jej poskytlo neobmedzenú státnu záruku na vsetky jej cinnosti. Dalej v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia Komisia vyvodila dôsledky zo svojich pripomienok uvedených v odôvodnení 190 tohto rozhodnutia a domnievala sa, ze pokrytie nehospodárskych cinností IFPEN státnou zárukou nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 201 Napokon ostatné ustanovenia výroku napadnutého rozhodnutia sa vztahujú na závery Komisie týkajúce sa pokrytia hospodárskych cinností IFPEN dotknutou zárukou, konkrétne jednak prevodov technológií na dcérske spolocnosti Axens, Prosernat a Beicip-Franlab vo výhradných oblastiach ich cinnosti a jednak sluzieb v oblasti zmluvného výskumu a iných sluzieb vykonávaných v prospech tretích osôb a dcérskych spolocností. Komisia sa domnievala, ze pokrytie týchto cinností dotknutou zárukou predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (clánok 1 ods. 4 a 5 napadnutého rozhodnutia), s výnimkou cinnosti prevodu technológií na základe zmluvy uzavretej medzi IFPEN a spolocnostou Beicip-Franlab (clánok 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho odôvodnení 243, 247 a 250 vyplýva, ze táto výnimka je v podstate daná skutocnostou, ze povaha existujúcich vztahov medzi IFPEN a Beicip-Franlab bráni prípadnému prenosu výhody, ktorú by IFPEN získala z dotknutej záruky, na túto dcérsku spolocnost. 202 Pokial ide o cinnosti, v prípade ktorých Komisia konstatovala existenciu státnej pomoci, clánky 4 az 12 napadnutého rozhodnutia v podstate vymenúvajú súbor podmienok, ktoré musia Francúzska republika a IFPEN splnit, aby sa státna pomoc mohla povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom. Pokial ide o cinnost prevodu technológií na základe zmluvy medzi IFPEN a Beicip-Franlab, clánok 2 napadnutého rozhodnutia ukladá Francúzskej republike povinnost oznamovat Komisii zmeny a doplnenia tejto zmluvy, pokial tieto zmeny a doplnenia nevylúcia existenciu státnej pomoci. 203 IFPEN a Francúzska republika v zalobách navrhujú, aby sa napadnuté rozhodnutie zrusilo v celom rozsahu. 204 Vo svojich listoch z 5. mája 2014, spomenutých v bode 36 vyssie, v ktorých sa vyjadrili k dôsledkom, ktoré je potrebné vyvodit z rozsudku z 3. apríla 2014, La Poste ([152]C-559/12 P, [153]EU:C:2014:217), vsak zalobkyne vzali spät zalobné dôvody týkajúce sa existencie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky vyplývajúcej z pojmu EPIC (pozri body 36 a 54 vyssie). 205 Okrem toho dôvody, ktoré zalobkyne uvádzajú vo svojich zalobách, smerujú len k zruseniu napadnutého rozhodnutia jednak v rozsahu, v akom konstatuje, ze pokrytie hospodárskych cinností IFPEN dotknutou zárukou predstavuje státnu pomoc, ktorá bola prenesená aj na dcérske spolocnosti IFPEN, a jednak v rozsahu, v akom vyvodzuje dôsledky z tohto konstatovania ulozením rôznych oznamovacích povinností Francúzskej republike a IFPEN (pozri body 43, 45 a 48 az 51 vyssie). 206 Vzhladom na predchádzajúce úvahy, ako aj na výsledok preskúmania týchto zalôb je potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikuje záruku vyplývajúcu zo statusu spolocnosti IFPEN ako institúcie EPIC ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj v rozsahu, v akom urcuje dôsledky vyplývajúce z tejto kvalifikácie, a zamietnut zaloby v zostávajúcej casti. O trovách 207 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Odsek 3 tohto clánku stanovuje, ze ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 208 V prejednávanej veci tak zalobkyne, ako aj Komisia mali úspech len v casti predmetu konania, kedze Vseobecný súd ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie a v zostávajúcej casti zalobu zamietol. Je teda potrebné rozhodnút, ze Komisia znása dve tretiny svojich vlastných trov konania v kazdej z vecí a je povinná nahradit dve tretiny trov konania kazdej zalobkyne v oboch spojených veciach. Francúzska republika znása jednu tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu tretinu trov konania Komisie vo veci T-479/11. IFPEN taktiez znása jednu tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu tretinu trov konania Komisie vo veci T-157/12. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 ods. 3 az 5, ako aj clánky 2 az 12 rozhodnutia Komisie 2012/26/EÚ z 29. júna 2011 o státnej pomoci C 35/08 (ex NN 11/2008), ktorú Francúzsko poskytlo verejnej institúcii Institut français du pétrole, sa zrusujú. 2. V zostávajúcej casti sa zaloby zamietajú. 3. Európska komisia znása dve tretiny svojich vlastných trov konania vo veciach T-479/11 a T-157/12 a je povinná nahradit dve tretiny trov konania Francúzskej republiky a institúcie IFP Énergies nouvelles. 4. Francúzska republika znása jednu tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu tretinu trov konania Komisie vo veci T-479/11. 5. Institúcia IFP Énergies nouvelles znása jednu tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu tretinu trov konania Komisie vo veci T-157/12. Gratsias Kanceva Wetter Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. mája 2016. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa týkajú existencie a výpoctu výhody pre IFPEN O výhode v súvislosti so vztahmi medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi O výhode v súvislosti so vztahmi medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami O rozsahu zrusenia O trovách __________________________________________________________________ ( [154]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXh2MsSk/L89820-1163TMP.html#t-ECR_62011TJ0479_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:014:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:014:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:274:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:053:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:259:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:323:TOC 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A223&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A223&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A223&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point251 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A59&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point101 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point287 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point178 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point169 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point151 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point114 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A260&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point144 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///tmp/lynxXXXXh2MsSk/L89820-1163TMP.html#c-ECR_62011TJ0479_SK_01-E0001