ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 5. októbra 2020 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Petrolejársky výskum - Schéma pomoci zavedená Francúzskom - Implicitná a neobmedzená státna záruka poskytnutá IFPEN priznaním právneho postavenia EPIC - Výhoda - Domnienka existencie výhody - Proporcionalita" V spojených veciach T-479/11 RENV a T-157/12 RENV, Francúzska republika, v zastúpení: P. Dodeller, splnomocnený zástupca, zalobkyna vo veci T-479/11 RENV, IFP Énergies nouvelles, so sídlom v Rueil-Malmaison (Francúzsko), v zastúpení: E. Lagathu a É. Barbier de La Serre, advokáti, zalobkyna vo veci T-157/12 RENV, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Stromsky a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom je návrh na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie 2012/26/EÚ z 29. júna 2011 o státnej pomoci C 35/08 (ex NN 11/08), ktorú Francúzsko poskytlo verejnej institúcii Institut Français du Pétrole ([2]Ú. v. EÚ L 14, 2012, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory A. M. Collins, sudcovia M. Kanceva (spravodajkyna) a G. De Baere, tajomník: L. Ramette, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. novembra 2019, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne, Francúzska republika a IFP Énergies nouvelles (dalej len "IFPEN"), do 13. júla 2010 pod názvom Institut français du pétrole, svojimi zalobami navrhujú zrusit v celom rozsahu rozhodnutie Komisie 2012/26/EÚ z 29. júna 2011 o státnej pomoci C 35/08 (ex NN 11/08), ktorú Francúzsko poskytlo verejnej institúcii Institut Français du Pétrole ([3]Ú. v. EÚ L 14, 2012, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 IFPEN je verejná výskumná institúcia poverená tromi úlohami vseobecného záujmu, a to úlohou výskumu a vývoja v oblasti prieskumu nálezísk ropy a zemného plynu a v oblasti rafinérskych a petrochemických technológií, úlohou vzdelávania inzinierov a technických pracovníkov a úlohou informacných a dokumentacných cinností súvisiacich s týmito odvetviami (odôvodnenie 14 napadnutého rozhodnutia). 3 IFPEN má okrem toho priamo alebo nepriamo kontrolu nad tromi obchodnými spolocnostami, Axens, Beicip-Franlab a Prosernat, s ktorými uzatvorila exkluzívne dohody o výskume a licencné dohody. 4 IFPEN bola do roku 2006 zalozená vo forme právnickej osoby súkromného práva, ktorá podla ustanovení francúzskeho vnútrostátneho práva podliehala hospodárskej a financnej kontrole zo strany francúzskej vlády. Podla zákona 2005-781 z 13. júla 2005, ktorým sa ustanovujú smery energetickej politiky (JORF zo 14. júla 2005, s. 11570), sa IFPEN s úcinnostou od 6. júla 2006 pretransformovala na právnickú osobu verejného práva, konkrétne na verejnú institúciu priemyselnej a obchodnej povahy (dalej len "EPIC") (odôvodnenia 21 az 23 napadnutého rozhodnutia). 5 Zo spisu jednak vyplýva, ze táto transformácia bola odôvodnená snahou francúzskych orgánov zosúladit povahu a spôsob fungovania IFPEN so spôsobom jej financovania. Kedze IFPEN bola financovaná predovsetkým dotáciou zo státneho rozpoctu, cielom transformácie bolo minimalizovat rozpor medzi súkromným statusom tejto institúcie a verejným pôvodom významnej casti jej zdrojov. Táto transformácia bola tiez súcastou procesu zjednocovania statusov francúzskych výskumných institúcií. 6 Pokial ide o právne postavenie EPIC vo francúzskom práve, je potrebné spresnit, ze tieto institúcie tvoria kategóriu právnických osôb verejného práva vykonávajúcich cinnost hospodárskej povahy. Majú právnu subjektivitu odlisnú od státu, sú financne nezávislé a majú aj osobitné právomoci, ktoré vseobecne zahrnajú aj výkon jednej alebo viacerých úloh verejnej sluzby. Podla francúzskeho práva sa na právnické osoby verejného práva nevztahuje vseobecné právo v oblasti konaní vo veciach platobnej neschopnosti v zmysle vseobecnej zásady zákazu exekúcií na verejný majetok. Neuplatnitelnost konaní vo veciach platobnej neschopnosti na EPIC potvrdila judikatúra francúzskeho kasacného súdu sformulovaná na základe zákona 85-98 z 25. januára 1985 o vyrovnaní a súdnej likvidácii podnikov (JORF z 26. januára 1985, s. 1097). 7 Specifiká právneho postavenia EPIC zaujali pozornost Európskej komisie, ktorá v rozhodnutí 2010/605/EÚ z 26. januára 2010 o státnej pomoci C 56/07 (ex E 15/05), ktorú Francúzsko poskytlo podniku La Poste ([4]Ú. v. EÚ L 274, 2010, s. 1, dalej len "rozhodnutie La Poste"), po prvýkrát preskúmala toto postavenie z hladiska predpisov upravujúcich státnu pomoc v Európskej únii. Komisia v tomto rozhodnutí dospela k záveru, ze EPIC získali z dôvodu ich právneho postavenia implicitnú a neobmedzenú státnu záruku na hospodárske cinnosti, na ktoré vyuzívajú verejné zdroje. Tento záver bol zalozený na týchto skutocnostiach (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia a odôvodnenia 20 az 37 rozhodnutia La Poste): - konania vo veciach platobnej neschopnosti podla vseobecného práva sa nevztahujú na EPIC, - EPIC naopak podliehajú ustanoveniam zákona 80-539 zo 16. júla 1980 o pravidelnom penále ukladanom v správnych veciach a o výkone súdnych rozhodnutí právnickými osobami verejného práva (JORF zo 17. júla 1980, s. 1799) a ustanoveniam jeho vykonávacích predpisov. V týchto predpisoch je vsak stát výslovne oznacený za orgán príslusný na vymáhanie dlhov od verejných institúcií, udelujú sa mu dôlezité právomoci, akými sú napríklad príkaz na úhradu z úradnej moci a vytvorenie dostatocných prostriedkov, a upravuje sa zásada konecnej zodpovednosti státu za dlhy právnických osôb verejného práva, - za predpokladu zrusenia EPIC je vseobecne uplatnitelná zásada prenosu dlhov na stát alebo iný verejný subjekt, takze kazdý veritel EPIC má istotu, ze nikdy nepríde o pohladávku, ktorú má voci verejnej institúcii, - institúcie so statusom EPIC by mohli mat prednostný prístup k preddavkovým úctom státnej pokladnice". 8 V rozhodnutí La Poste sa Komisia domnievala, ze implicitná a neobmedzená záruka spojená s právnym postavením podniku La Poste ako institúcie EPIC predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom umoznila podniku La Poste získat výhodnejsie úverové podmienky, nez aké by získala, keby bola hodnotená iba na základe svojich zásluh (odôvodnenia 256 az 300 rozhodnutia La Poste). 9 V priebehu roka 2006 francúzske orgány informovali Komisiu o transformácii IFPEN na EPIC v kontexte konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia La Poste. Táto informácia bola zaslaná Komisii v rámci konania zacatého v roku 2005, ktoré sa týkalo preskúmania verejného financovania, ktoré IFPEN poskytli francúzske orgány, z hladiska predpisov upravujúcich státnu pomoc (odôvodnenia 1 az 3 napadnutého rozhodnutia). 10 Komisia sa teda rozhodla oddelit preskúmanie otázky, ci transformácia IFPEN na EPIC môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, od preskúmania verejného financovania IFPEN. Dna 16. júla 2008 tak ukoncila preskúmanie verejného financovania poskytnutého IFPEN prijatím rozhodnutia 2009/157/ES o opatrení pomoci, ktoré zaviedlo Francúzsko v prospech skupiny IFP [C 51/05 (ex NN 84/05)] ([5]Ú. v. EÚ L 53, 2009, s. 13). V ten istý den rozhodnutím uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie ([6]Ú. v. EÚ C 259, 2008, s. 12, dalej len "rozhodnutie o zacatí formálneho zistovania") rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa neobmedzenej státnej záruky v prospech IFPEN a vyzvala dotknuté osoby na predlozenie pripomienok. 11 V rozhodnutí o zacatí formálneho zistovania Komisia predovsetkým uviedla, ze IFPEN má zo svojej transformácie na EPIC výhodu najmä vdaka podmienkam financovania, ktoré má na financných trhoch, povazovaným za výhodnejsie. Podla Komisie táto výhoda financovaná zo státnych prostriedkov predstavuje státnu pomoc v zmysle jej oznámenia o uplatnovaní clánkov [107] a [108 ZFEÚ] na státnu pomoc vo forme záruk ([7]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, dalej len "oznámenie o zárukách"). 12 Francúzske orgány predlozili svoje pripomienky k tomuto rozhodnutiu listom zo 14. októbra 2008. Následne este odpovedali na doplnujúce otázky Komisie a poskytli informácie týkajúce sa vztahov medzi IFPEN a rôznymi skupinami veritelov. Dna 20. mája 2010 bolo taktiez zorganizované stretnutie medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi. 13 Okrem toho jeden konkurent spolocnosti Axens, anglická spolocnost UOP Limited so sídlom v Guilforde (Spojené královstvo), predlozil svoje vyjadrenia v reakcii na rozhodnutie o zacatí formálneho zistovania. Francúzske orgány mohli predlozit svoje pripomienky k týmto vyjadreniam. 14 Dna 29. júna 2011 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 15 Po prvé Komisia sa v napadnutom rozhodnutí na základe uplatnenia rovnakého odôvodnenia ako v rozhodnutí La Poste a taktiez s uvedením mnohých odkazov na toto rozhodnutie (pozri najmä odôvodnenie 98 a nasl. napadnutého rozhodnutia) domnievala, ze transformáciou IFPEN na EPIC v júli 2006 sa jej poskytla výhoda neobmedzenej a implicitnej státnej záruky. Komisia sa okrem toho domnievala, ze uvedená záruka mala za následok prevod státnych zdrojov v zmysle bodu 2.1 oznámenia o zárukách, kedze IFPEN neplatí nijaký poplatok za túto záruku. Podla Komisie takýmto spôsobom dochádzalo k vzniku výhody pre podnik a k uvolneniu státnych zdrojov, lebo stát sa zriekal odmeny, ktorá je s poskytnutím záruk obvykle spojená. Na druhej strane záruka podla Komisie vytvárala riziko mozného a budúceho cerpania zo státnych zdrojov, pricom stát by mohol byt nútený zaplatit dlhy IFPEN (odôvodnenia 134 a 135 napadnutého rozhodnutia). 16 Naopak, pokial ide o dcérske spolocnosti IFPEN, Komisia poznamenala, ze ako obchodné spolocnosti podliehajú konaniam vo veciach platobnej neschopnosti podla vseobecného práva a okrem toho ich veritelia nemôzu automaticky uplatnit zodpovednost ich hlavného akcionára. Na základe toho dospela k záveru, ze na tieto dcérske spolocnosti sa nevztahuje neobmedzená státna záruka, na ktorú má IFPEN nárok z dôvodu svojho právneho postavenia EPIC (odôvodnenia 176 a 177 napadnutého rozhodnutia). 17 Po druhé Komisia spresnila, ze neobmedzená státna záruka vyplývajúca z právneho postavenia IFPEN ako verejnej institúcie EPIC môze predstavovat státnu pomoc, pokial pokrýva jej hospodárske cinnosti. Rozhodla sa teda obmedzit rozsah svojho preskúmania existencie státnej pomoci len na cinnosti hospodárskej povahy vykonávané IFPEN v protiklade jednak k cinnostiam jej dcérskych spolocností, na ktoré sa uvedená záruka nevztahuje, a jednak k cinnostiam nehospodárskej povahy IFPEN. Komisia uviedla, ze hospodárske cinnosti IFPEN sa obmedzujú na cinnosti zmluvného výskumu, ktoré vykonáva pre svoje dcérske spolocnosti a pre tretie osoby, na cinnosti v oblasti prevodu technológií na dcérske spolocnosti Axens, Prosernat a Beicip-Franlab vo výhradných oblastiach ich cinnosti, ako aj na cinnosti prenájmu infrastruktúr, docasného pridelenia zamestnancov a poskytovania právnych sluzieb v prospech jej dcérskych spolocností (odôvodnenia 187 a 189 az 191 napadnutého rozhodnutia). 18 Po tretie Komisia preskúmala najmä otázku, ci dotknutá implicitná a neobmedzená záruka poskytla selektívnu výhodu skupine tvorenej institúciou IFPEN a jej dcérskymi spolocnostami (dalej len "skupina IFPEN"). 19 Komisia sa v tejto súvislosti rozhodla v prvom rade preskúmat otázku, ci mohla samotná IFPEN získat výhodu z implicitnej a neobmedzenej státnej záruky, a v druhom rade overit, ci mohla preniest túto výhodu na svoje dcérske spolocnosti (odôvodnenie 192 napadnutého rozhodnutia). 20 Pokial ide o výhodu, ktorú mala získat IFPEN, Komisia sa rozhodla preskúmat vztahy tejto EPIC s bankovými a financnými institúciami, dodávatelmi a zákazníkmi (odôvodnenia 193 a 194 napadnutého rozhodnutia). 21 V prvom rade, pokial ide o vztahy IFPEN s bankovými a financnými institúciami, Komisia dospela k záveru, ze táto institúcia nezískala skutocnú hospodársku výhodu zo státnej záruky spojenej s jej právnym postavením EPIC pocas obdobia od jej transformácie na EPIC v júli 2006 do konca roka 2010 (dalej len "dotknuté obdobie") (odôvodnenia 195 az 199 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak zdôraznila, ze tento záver sa týka len minulosti, kedze nemôze predvídat budúce správanie trhových subjektov, ani vývoj ich vnímania vplyvu státnej záruky na riziko neplatenia zo strany IFPEN (odôvodnenie 200 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho sa Komisia rozhodla ulozit Francúzskej republike povinnost poskytovat jej informácie týkajúce sa úrovne a podmienok zadlzenia IFPEN a predlozit dôkaz o tom, ze tieto pôzicky sú v súlade s trhovými podmienkami, alebo doplnit do odhadu maximálnej hodnoty vplyvu záruky informáciu o ekvivalente zodpovedajúcej pomoci. Komisia uviedla, ze povinnosti ulozené Francúzskej republike a nou prijatý záväzok vlozit do zmluvy o financovaní pri kazdej transakcii písomnú poznámku o vylúcení zodpovednosti státu za prevzatie financných záväzkov IFPEN pri splácaní pohladávok v prípade jej platobnej neschopnosti, bez toho, aby riesil vsetky problémy záruky, umozní uplatnit výnimku prijatého rizika a obmedzit prípadný negatívny vplyv záruky (odôvodnenia 201 a 202 napadnutého rozhodnutia). 22 Dalej, pokial ide o vztahy s dodávatelmi, Komisia dospela k záveru, ze IFPEN získala skutocnú hospodársku výhodu, ktorá spocíva v nizsích cenách uplatnovaných jej dodávatelmi. Tieto nizsie ceny boli dôsledkom priaznivejsieho posúdenia rizika neplatenia záväzkov zo strany IFPEN jej dodávatelmi z dôvodu neobmedzenej státnej záruky, ktorú jej poskytlo jej právne postavenie EPIC (odôvodnenia 203 az 215 napadnutého rozhodnutia). 23 Napokon, pokial ide o vztahy IFPEN s jej zákazníkmi, Komisia sa domnievala, ze vzhladom na záruku, ktorú stát poskytol IFPEN, majú jej zákazníci istotu, ze institúcia sa nikdy nedostane do situácie súdnej likvidácie, a teda bude vzdy schopná plnit si svoje zmluvné záväzky, alebo pokial tak neurobí, budú odskodnení za nesplnenie záväzkov z jej strany. Bez takejto záruky by vsak bol zákazník, ktorý by chcel získat rovnakú úroven ochrany, nútený dohodnút s financným sprostredkovatelom záruku za riadne plnenie zmluvy. IFPEN teda získala skutocnú hospodársku výhodu, ktorá spocívala v neplatení poistného za záruku za riadne plnenie zmluvy, alebo prinajmensom za záruku za najlepsiu snahu, ktorú poskytla svojim zákazníkom (odôvodnenia 216 az 237 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia sa domnievala, ze hospodárska výhoda, ktorú IFPEN získala zo státnej záruky, je selektívna, kedze konkurentom IFPEN, ktorí podliehajú konaniam vo veciach platobnej neschopnosti podla vseobecného práva, nebola poskytnutá porovnatelná státna záruka (odôvodnenia 215 a 238 napadnutého rozhodnutia). 25 Pokial ide o prípadný prenos výhody vytvorenej v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti súkromného práva, Komisia s odkazom na analýzu vztahov medzi IFPEN a jej dcérskymi spolocnostami, ktorú vykonala v rozhodnutí 2009/157, dospela k záveru, ze dcérske spolocnosti Axens a Prosernat mohli vo svojich vztahoch so zákazníkmi v urcitom rozsahu tazit z hospodárskej výhody, ktorú IFPEN získala vdaka svojmu právnemu postaveniu EPIC. Túto výhodu kvalifikovala ako selektívnu z dôvodu, ze konkurenti spolocností Axens a Prosernat nemajú prístup k technológiám a ludským a materiálnym prostriedkom IFPEN za rovnako výhodných podmienok (odôvodnenia 226 a 243 az 250 napadnutého rozhodnutia). 26 Po stvrté Komisia preskúmala otázku narúsania hospodárskej sútaze a ovplyvnovania obchodu. Komisia uviedla, ze státna záruka môze "...viest k znízeniu prevádzkových nákladov [IFPEN] na sluzby, ktoré poskytuje tretím osobám (zmluvný výskum), a k znízeniu prevádzkových nákladov spolocností Axens a Prosernat na sluzby, ktoré si kupujú od svojej materskej spolocnosti (výskum vo výhradnej oblasti ich cinnosti, zmluvný výskum, docasné pridelenie personálu a zariadení, poskytovanie sluzieb v oblasti správy), co má za následok zvýhodnovanie skupiny IFP[EN] a teda narúsanie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ". Podla Komisie, kedze trhy, na ktorých pôsobí skupina IFPEN, sú do velkej miery otvorené obchodu v rámci Únie, poskytnutie státnej záruky IFPEN môze mat nepriaznivý vplyv na konkurencné podniky, ktoré rozvíjajú alebo chcú rozvíjat podobné hospodárske cinnosti na príslusných trhoch, a teda narúsat hospodársku sútaz a ovplyvnovat obchod v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (odôvodnenia 251 az 253). 27 Komisia dospela k záveru, ze táto záruka predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (odôvodnenie 255). 28 Po piate Komisia preskúmala zlucitelnost tejto pomoci, pricom rozlisovala na jednej strane pomoc v oblasti zmluvného výskumu a poskytovania sluzieb, ktoré IFPEN vykonáva tak pre tretie osoby, ako aj pre svoje dcérske spolocnosti, a na druhej strane pomoc skupine IFPEN vo výhradných oblastiach cinnosti spolocností Axens a Prosernat. Dospela k záveru, ze státna pomoc poskytnutá skupine IFPEN je zlucitelná s vnútorným trhom, s výhradou urcitých podmienok konkretizovaných v napadnutom rozhodnutí. 29 Nasleduje uvedenie podstatných bodov výroku napadnutého rozhodnutia: "Clánok 1 1. Tým, ze Francúzsko udelilo institúcii [IFPEN] od 7. júla 2006 status verejnej institúcie priemyselnej a obchodnej povahy, poskytlo jej neobmedzenú státnu záruku (dalej len 'státna záruka`) na vsetky jej cinnosti. 2. Krytie státnou zárukou nehospodárskych cinností [IFPEN], osobitne jej vzdelávacích cinností zameraných na zvýsenie poctu a kvalifikácie ludských zdrojov, cinností nezávislého výskumu a vývoja zameraných na získanie dalsích poznatkov a lepsie pochopenie know-how a cinností v oblasti sírenia výsledkov výskumu, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 3. Pokrytie státnou zárukou cinností v oblasti prevodu technológií, ktoré vykonáva [IFPEN] v oblastiach stanovených vo výlucnej zmluve o vývoji, uvádzaní na trh a pouzívaní, ktorú uzatvorila so svojou dcérskou spolocnostou Beicip-Franlab, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 4. Pokrytie státnou zárukou cinností v oblasti prevodu technológií, ktoré vykonáva [IFPEN] v oblastiach stanovených vo výlucných zmluvách o vývoji, uvádzaní na trh a pouzívaní, ktoré uzatvorila so svojimi dcérskymi spolocnostami [Axens a Prosernat - neoficiálny preklad], uvedených v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia [2009/157], predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 5. Pokrytie státnou zárukou sluzieb v oblasti zmluvného výskumu a sluzieb vykonávaných [IFPEN] tak v mene tretích osôb, ako aj v mene dcérskych spolocností predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ... Clánok 3 Pokrytie hospodárskych cinností uvedených v clánku 1 ods. 4 a 5 tohto rozhodnutia státnou zárukou v období od 7. júla 2006 do 31. decembra 2009 predstavovalo pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom. Clánok 4 Pokrytie hospodárskych cinností uvedených v clánku 1 ods. 4 tohto rozhodnutia státnou zárukou od 1. januára 2010 az do skoncenia exkluzívnych zmlúv medzi [IFPEN] a jej dcérskymi spolocnostami Axens a Prosernat uvedených v clánku 3 ods. 1 rozhodnutia [2009/157] predstavuje pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom, s výhradou dodrzania podmienok ustanovených v clánkoch 5 a 6 tohto rozhodnutia. Clánok 5 1. Výrocná financná správa uvedená v clánku 4 ods. 2 rozhodnutia [2009/157] obsahuje okrem údajov, ktoré sa uz uviedli v clánku 5 ods. 1 uvedeného rozhodnutia, údaje vymenované v odsekoch 2, 3 a 4 tohto clánku. 2. Výrocná financná správa obsahuje údaje o výske, úrokovej sadzbe a zmluvných podmienkach pôziciek, ktoré si zobrala [IFPEN] v priebehu príslusného rocného obdobia, ako aj odhad hrubého grantového ekvivalentu prípadnej bonifikácie úrokov spojenej so státnou zárukou, pokial sa nepredlozí dôkaz o tom, ze tieto pôzicky sú v súlade s beznými trhovými podmienkami, bud prostredníctvom porovnania ich podmienok s podmienkami, ktoré získala [IFPEN] pred zmenou svojho právneho postavenia, alebo na základe konkrétnejsej metodiky, ktorú vopred schválila Komisia. 3. Výrocná financná správa obsahuje údaj o hodnote tovarov a sluzieb, ktoré [IFPEN] získala od dodávatelov na úcely vykonávania hospodárskych sluzieb uvedených v clánku 1 ods. 4 a 5 tohto rozhodnutia v priebehu príslusného rocného obdobia, ako aj maximálny odhad hrubého grantového ekvivalentu pomoci vyplývajúceho z priaznivejsieho posúdenia dodávatelmi rizika neplnenia záväzkov zo strany podniku. Tento odhad sa uskutocní bud tak, ze sa na hodnotu uskutocnených nákupov uplatní pausálna sadzba 2,5 %, alebo na základe konkrétnejsej metodiky, ktorú vopred schválila Komisia. 4. Výrocná financná správa obsahuje údaj o hodnote hospodárskych cinností uvedených v clánku 1 ods. 4 a 5 tohto rozhodnutia vykonaných [IFPEN] v priebehu príslusného rocného obdobia, ako aj maximálny odhad hrubého grantového ekvivalentu pomoci vyplývajúceho z nezaplatenia poplatku za záruku za plnenie, alebo aspon najlepsej snahy, poskytnutej príjemcom uvedených hospodárskych sluzieb. Tento odhad sa uskutocnuje bud na základe uplatnenia pausálnej sadzby 5 % na hodnotu poskytnutých sluzieb, alebo na základe konkrétnejsej metodiky, ktorú vopred schválila Komisia. Clánok 6 1. Celková výska verejných prostriedkov poskytnutých na cinnosti [IFPEN] vo výhradných oblastiach cinnosti spolocností Axens a Prosernat vrátane maximálneho vplyvu státnej záruky, ako je odhadnutý v clánku 5 ods. 2, 3 a 4 tohto rozhodnutia, musí byt nizsia ako maximálna intenzita povolená Rámcom Spolocenstva pre státnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie. 2. V prípade prekrocenia prahovej hodnoty uvedenej v odseku 1 tohto clánku dotknutá dcérska spolocnost Axens alebo Prosernat prípadne vráti prebytok pomoci [IFPEN]. Clánok 7 Od 1. januára 2010 pokrytie hospodárskych cinností uvedených v clánku 1 ods. 5 státnou zárukou predstavuje státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom, s výhradou dodrzania podmienok stanovených v clánku 8 tohto rozhodnutia. Clánok 8 1. Cinnosti v oblasti zmluvného výskumu a poskytovania sluzieb vykonávané [IFPEN] uvedené v clánku 1 ods. 5 tohto rozhodnutia musia byt vedlajsími cinnostami k jej hlavnej cinnosti v oblasti nezávislého verejného výskumu. ... 3. Francúzsko kazdorocne odovzdáva Komisii správu o cinnostiach zmluvného výskumu vykonávaného [IFPEN], v ktorej sa upresnuje ukazovatel hodnoty týchto cinností v rozpocte vyclenenom [IFPEN] na nezávislý verejný výskum. Clánok 9 1. Francúzske orgány a [IFPEN] uvedú v zmluve o financovaní pri kazdej transakcii (pre kazdý nástroj, na ktorý sa vztahuje zmluva) túto písomnú poznámku: 'Emisia/program/pôzicka nie sú kryté ziadnou priamou alebo nepriamou státnou zárukou. V prípade platobnej neschopnosti nie je stát povinný prevziat financné záväzky [IFPEN] pri splácaní pohladávok.` 2. Francúzske orgány zabezpecia vlozenie obdobnej dolozky, ktorou sa vylúci zodpovednost státu, do kazdej zmluvy týkajúcej sa sluzieb v oblasti zmluvného výskumu alebo sluzieb uvedených v clánku 1 ods. 5 tohto rozhodnutia. 3. Francúzske orgány zabezpecia vlozenie obdobnej dolozky, ktorou sa vylúci zodpovednost [IFPEN] a státu, do kazdej zmluvy zahrnajúcej pohladávku, ktorú uzatvoria akciové spolocnosti Axens, Beicip-Franlab a Prosernat. 4. [IFPEN] sa zrieka vydania akejkolvek formy rucenia, avalu, záruky, vyhlásenia o splnení záväzkov alebo odporúcajúceho listu v prospech akciových spolocností Axens, Beicip-Franlab a Prosernat, ktorá by nebola v súlade s obvyklými trhovými podmienkami. ..." Predchádzajúce konania na Vseobecnom súde a Súdnom dvore 30 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 9. septembra 2011 Francúzska republika podala zalobu proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom T-479/11. 31 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 5. apríla 2012 IFPEN podala zalobu proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom T-157/12. 32 Uznesením predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 2. decembra 2013 bolo po vypocutí úcastníkov konania prerusené konanie vo veciach, v ktorých bol medzicasom vydaný rozsudok z 26. mája 2016, Francúzsko a IFP Énergies nouvelles/Komisia (T-479/11 a T-157/12, dalej len "pôvodný rozsudok", [8]EU:T:2016:320), do vyhlásenia konecného rozhodnutia Súdneho dvora vo veci, v ktorej bol medzicasom vydaný rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([9]C-559/12 P, [10]EU:C:2014:217). 33 Kedze Súdny dvor rozsudkom z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([11]C-559/12 P, [12]EU:C:2014:217), zamietol odvolanie podané Francúzskou republikou proti rozsudku z 20. septembra 2012, Francúzsko/Komisia ([13]T-154/10, [14]EU:T:2012:452), ktorým Vseobecný súd zamietol zalobu Francúzskej republiky proti rozhodnutiu La Poste, Vseobecný súd poziadal Francúzsku republiku, IFPEN a Komisiu, aby predlozili svoje pripomienky k dôsledkom, ktoré je potrebné vyvodit z rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([15]C-559/12 P, [16]EU:C:2014:217), pre ich zaloby vo veciach, v ktorých bol medzicasom vydaný pôvodný rozsudok. 34 Listom z 5. mája 2014 Francúzska republika vzala spät zalobné dôvody, ktorými spochybnila existenciu implicitnej a neobmedzenej státnej záruky vyplývajúcej z právneho postavenia EPIC, ako aj súvislost medzi údajnou výhodou poskytnutou IFPEN na základe uvedenej záruky a prevodom státnych prostriedkov. Listom z toho istého dna aj IFPEN vzala spät svoj zalobný dôvod, ktorým spochybnila existenciu implicitnej a neobmedzenej státnej záruky vyplývajúcej z právneho postavenia EPIC. 35 Rozhodnutím predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 8. septembra 2015 boli po vypocutí úcastníkov konania veci, v ktorých bol medzicasom vydaný pôvodný rozsudok, spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia konecného rozhodnutia. 36 Prednesy úcastníkov konania v spojených veciach a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. októbra 2015. 37 Pôvodným rozsudkom, ktorý bol vyhlásený 26. mája 2016, Vseobecný súd ciastocne vyhovel zalobám podaným Francúzskou republikou a IFPEN a zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikovalo záruku vyplývajúcu z právneho postavenia IFPEN ako EPIC ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a urcilo dôsledky tejto kvalifikácie. Vseobecný súd v zostávajúcej casti zaloby zamietol. 38 Vseobecný súd konkrétne rozhodol, ze pokial ide o definíciu výhody v rámci vztahu IFPEN s jej dodávatelmi a zákazníkmi, Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia, ako aj svoju povinnost preukázat túto výhodu a dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia, ked sa pri výpocte sumy predmetnej výhody rozhodla vyuzit faktoring a záruku za riadne plnenie zmluvy. Vseobecný súd tiez rozhodol, ze na predlozenie dôkazu o tejto výhode Komisia nemohla uplatnit domnienku existencie výhody poskytnutej EPIC implicitnou a neobmedzenou státnou zárukou spojenou s jej právnym postavením, ktorú stanovil Súdny dvor v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([17]C-559/12 P, [18]EU:C:2014:217). Vseobecný súd totiz rozhodol, ze jednak hypotéza, na ktorej je táto domnienka zalozená, nie je v súvislosti so vztahom medzi IFPEN a jej dodávatelmi pravdepodobná, a jednak ze vzhladom na to, ze Komisia nedefinovala výhodu, ktorá vyplýva zo záruky pre IFPEN v jej vztahoch so zákazníkmi, domnienka, ktorej má v úmysle sa dovolávat, je bezpredmetná. Vseobecný súd navyse rozhodol, ze táto domnienka existencie výhody sa obmedzuje na transakcie zahrnajúce financovanie, pôzicku alebo v sirsom slova zmysle úver, a teda sa nemôze vztahovat na vztahy EPIC s jej dodávatelmi a zákazníkmi. Vseobecný súd tiez rozhodol, ze hoci sa Komisia mohla odvolávat na domnienku stanovenú Súdnym dvorom v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([19]C-559/12 P, [20]EU:C:2014:217), aby predlozila dôkaz o existencii výhody, ktorú IFPEN získala zo svojho právneho postavenia EPIC vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami, táto domnienka bola v prejednávanej veci vyvrátená. Vseobecný súd totiz uviedol, ze od transformácie IFPEN na EPIC v júli 2006 do konca obdobia skúmaného v napadnutom rozhodnutí, t. j. do konca roka 2010, IFPEN nemala zo svojho právneho postavenia EPIC nijakú skutocnú hospodársku výhodu vo forme výhodnejsích úverových podmienok, ktoré by jej poskytli bankové a financné institúcie. Vseobecný súd sa tiez domnieval, ze vzhladom na to, ze domnienka bola pre posudzované obdobie vyvrátená, bez podstatnej zmeny okolností, za ktorých bola vyvrátená, sa jej nemozno znova dovolávat na úcely predlozenia dôkazu o tom, ze predmetná záruka v budúcnosti poskytne IFPEN výhodu v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami. Vseobecný súd sa v tejto súvislosti domnieval, ze Komisia sa nemôze dovolávat len stanovami uvedenej moznosti zadlzit sa, aby sa mohla domnievat, ze budúcu výhodu IFPEN je mozné preukázat prostredníctvom domnienky. 39 V nadväznosti na odvolanie Komisie Súdny dvor svojím rozsudkom z 19. septembra 2018, Komisia/Francúzsko a IFP Énergies nouvelles (C-438/16 P, dalej len "rozsudok o odvolaní", [21]EU:C:2018:737), zrusil pôvodný rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu. 40 Súdny dvor tak vyhovel druhému odvolaciemu dôvodu uplatnenému Komisiou, ked sa domnieval, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze moznost dovolávat sa domnienky stanovenej v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([22]C-559/12 P, [23]EU:C:2014:217), vychádza z existencie skutocných úcinkov v prospech príjemcu záruky a ze pokial ide o vztahy medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami, táto domnienka bola vyvrátená. Súdny dvor spresnil, ze predmetná domnienka môze byt vyvrátená iba v prípade, ze sa preukáze, ze EPIC s prihliadnutím na hospodársky a právny kontext záruky spojenej s týmto postavením v minulosti nebola poskytnutá, a s najväcsou pravdepodobnostou ani v budúcnosti nebude poskytnutá skutocná hospodárska výhoda z tejto záruky. 41 Súdny dvor vyhovel aj tretiemu odvolaciemu dôvodu Komisie. Súdny dvor tak rozhodol, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze domnienka stanovená v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([24]C-559/12 P, [25]EU:C:2014:217), je obmedzená na vztahy zahrnajúce financnú transakciu, pôzicku, alebo v sirsom slova zmysle úver zo strany veritela EPIC, najmä na vztahy medzi touto EPIC a bankovými a financnými institúciami. Súdny dvor vsak spresnil, ze vzhladom na to, ze domnienka stanovená v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([26]C-559/12 P, [27]EU:C:2014:217), je zalozená na hypotéze, podla ktorej dotknutá EPIC má alebo môze mat vdaka záruke spojenej s jej postavením výhodnejsie financné podmienky, ako sú podmienky bezne k dispozícii na financných trhoch, túto domnienku mozno uplatnit na vztahy EPIC s jej dodávatelmi a zákazníkmi iba v prípade, ze sú takéto priaznivejsie podmienky na dotknutých trhoch dané aj vo vztahoch s týmito dodávatelmi a zákazníkmi, co prinálezí overit Komisii. 42 Okrem toho Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod Komisie v celom rozsahu. Domnieval sa najmä, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze v rozsahu, v akom transformáciu IFPEN na EPIC mozno kvalifikovat ako "státnu pomoc", predstavuje individuálnu pomoc v zmysle clánku 1 písm. e) nariadenia c. 659/1999. 43 Súdny dvor tiez poznamenal, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie Francúzska republika a IFPEN viackrát a dostatocne podrobne spochybnili závery Komisie týkajúce sa existencie výhody pre IFPEN v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami. Konanie a návrhy úcastníkov konania po vrátení veci na dalsie konanie 44 Vseobecný súd rozhodnutím z 19. septembra 2018 spojil veci T-479/11 RENV a T-157/12 RENV na úcely písomnej casti konania, prípadne ústnej casti konania a vyhlásenia konecného rozhodnutia. Tieto veci boli pridelené ôsmej komore Vseobecného súdu. 45 Francúzska republika, IFPEN, ako aj Komisia predlozili písomné pripomienky v súlade s clánkom 217 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. IFPEN predlozila pripomienky 28. novembra 2018, zatial co Francúzska republika a Komisia predlozili pripomienky 29. novembra 2018. 46 V súlade s clánkom 217 ods. 3 rokovacieho poriadku Francúzska republika a IFPEN, ako aj Komisia predlozili 21. februára 2019 aj doplnujúce vyjadrenie. 47 Listom z 12. marca 2019 IFPEN poziadala o nariadenie pojednávania. 48 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Vseobecný súd polozil úcastníkom konania písomné otázky. Úcastníci konania odpovedali v stanovenej lehote. 49 Dna 28. novembra 2019 úcastníci konania predniesli svoje ústne vyjadrenia a odpovedali na otázky Vseobecného súdu. 50 Francúzska republika navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 51 IFPEN navrhuje, aby Vseobecný súd: - v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil casti výroku napadnutého rozhodnutia poznacené vadami, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 52 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal Francúzsku republiku a IFPEN na náhradu trov tohto konania. Právny stav 53 Vo veci T-479/11 Francúzska republika v súcasnosti uvádza na podporu svojej zaloby dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu státnej pomoci. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia nerespektovala pojem selektívna výhoda. Francúzska republika týmto dôvodom, rozdeleným na dve casti, jednak tvrdí, ze Komisia nesprávne rozhodla, ze existencia záruky vytvorila zvýhodnenie v prospech IFPEN tak v jej vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi, ako aj v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami. Subsidiárne tiez spochybnuje závery Komisie týkajúce sa prenosu uvedenej výhody na spolocnosti Axens a Prosernat, súkromnoprávne dcérske spolocnosti IFPEN. 54 Vo veci T-157/12 IFPEN v súcasnosti uvádza na podporu svojej zaloby styri zalobné dôvody. 55 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia nepreukázala existenciu skutocnej hospodárskej výhody pre IFPEN a jej dcérske spolocnosti. Týmto zalobným dôvodom, rozdeleným na tri casti, IFPEN predovsetkým tvrdí, ze Komisii sa v súlade s dôkazným standardom stanoveným judikatúrou nepodarilo preukázat existenciu skutocnej hospodárskej výhody pre IFPEN vyplývajúcej z dotknutej záruky, najmä pokial ide o jej vztahy s dodávatelmi a jej vztahy so zákazníkmi. Dalej tvrdí, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala prenos uvedenej hospodárskej výhody na jej súkromnoprávne dcérske spolocnosti Axens a Prosernat. Napokon sa domnieva, ze medzi uvedenou hospodárskou výhodou a prevodom státnych prostriedkov pochádzajúcich z dotknutej záruky neexistuje dostatocná súvislost. 56 Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení oznámenia o zárukách alebo subsidiárne clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. IFPEN týmto zalobným dôvodom v podstate tvrdí, ze bod 1.2 oznámenia o zárukách nemozno vykladat ako potvrdenie existencie automatickej súvislosti medzi skutocnostou, ze zo zákona a statutárne nie je mozné byt predmetom konania vo veci platobnej neschopnosti, na jednej strane a poskytnutím výhodnejsích podmienok financovania na trhoch, ktoré zakladajú selektívnu výhodu, na druhej strane. 57 Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení, pokial ide o urcenie sumy výhody poskytnutej IFPEN. Týmto zalobným dôvodom, rozdeleným na dve casti, IFPEN jednak spochybnuje relevantnost vyuzitia faktoringu a záruk za riadne plnenie zmluvy alebo záruk najlepsej snahy na úcely odhadu sumy výhody, ktorú mala získat z dotknutej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi. Tvrdí tiez, ze Komisia nesprávne urcila intenzitu státnej pomoci identifikovanej tak v prípade IFPEN, ako aj v prípade jej dcérskych spolocností. 58 Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady proporcionality. IFPEN týmto zalobným dôvodom v podstate tvrdí, ze dôsledky vyplývajúce z uznania existencie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky v prospech EPIC, ktorá predstavuje státnu pomoc, najmä povinnost predchádzajúceho oznámenia a dalsie povinnosti ulozené jej aj Francúzskej republike, sú neprimerané. 59 Na úvod treba poznamenat, ze vzhladom na to, ze existencia implicitnej a neobmedzenej státnej záruky vyplývajúcej z právneho postavenia EPIC uz nie je v rámci tohto sporu spochybnená, vzhladom na zalobné dôvody uvedené Francúzskou republikou a IFPEN Vseobecnému súdu prinálezí, aby v prvom rade preskúmal otázku, ci sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze pokrytie touto zárukou jednak cinností v oblasti prevodu technológií, ktoré IFPEN vykonáva v oblastiach stanovených vo výhradných zmluvách uzavretých s jej dcérskymi spolocnostami Axens a Prosernat, a jednak sluzieb v oblasti zmluvného výskumu a sluzieb, ktoré IFPEN vykonáva tak v mene tretích osôb, ako aj v mene dcérskych spolocností, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 60 V tomto rámci Vseobecný súd preskúma najprv otázku, ci sa Komisia v prejednávanej veci správne domnievala, ze IFPEN získala vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami, so zákazníkmi a s dodávatelmi výhodu vyplývajúcu z implicitnej a neobmedzenej státnej záruky spojenej s jej právnym postavením, ako aj otázku, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze táto výhoda bola prenesená na dcérske spolocnosti IFPEN, konkrétne Axens a Prosernat. Úlohou Vseobecného súdu bude dalej prípadne preskúmat zalobné dôvody, ktorými Francúzska republika a IFPEN spochybnujú, ze táto výhoda zahrna prevod státnych prostriedkov. 61 Za predpokladu, ze by Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia v prejednávanej veci správne dospela k záveru o existencii státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, Vseobecnému súdu v druhom rade prinálezí, aby overil, ci podmienky zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom stanovené Komisiou porusujú zásadu proporcionality, ako tvrdí IFPEN. O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa týkajú existencie a výpoctu výhody pre IFPEN 62 Prvá cast druhého zalobného dôvodu a stvrtý zalobný dôvod vo veci T-157/12, ako aj druhá cast prvého zalobného dôvodu a prvá cast tretieho zalobného dôvodu vo veci T-479/11 sa týkajú najmä existencie výhody, ktorú mala IFPEN získat zo státnej záruky spojenej s jej právnym postavením EPIC, a v mensom rozsahu odhadu sumy tejto výhody. 63 Tvrdenia Francúzskej republiky a IFPEN sa týkajú najmä preukázania existencie výhody vo vztahoch IFPEN s jej zákazníkmi a dodávatelmi zo strany Komisie. Francúzska republika vsak tiez spochybnuje niektoré pripomienky Komisie týkajúce sa výhody, ktorá sa mohla uplatnit vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami. 64 Je teda potrebné preskúmat najskôr tvrdenia týkajúce sa výhody, ktorá vznikla vo vztahoch medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi, a potom výhody, ktorá mohla vzniknút vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami. O výhode v súvislosti so vztahmi medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi 65 Po prvé Francúzska republika a IFPEN vo svojich zalobách tvrdia, ze Komisii sa v súlade s dôkazným standardom stanoveným judikatúrou nepodarilo preukázat existenciu skutocnej hospodárskej výhody pre IFPEN, pokial ide o jej vztahy s dodávatelmi a zákazníkmi. Tvrdia tak, ze hoci analýza Komisie môze byt analýzou budúceho vývoja, nemôze byt úplne hypotetická, ale musí naopak umoznit definovat skutocnú hospodársku výhodu. 66 Podla Francúzskej republiky a IFPEN vsak v prejednávanej veci preukázanie existencie výhody vo vztahoch IFPEN s jej dodávatelmi a zákazníkmi bolo zalozené na hypotézach, ktoré neboli podlozené nijakými dôkazmi. Francúzska republika a IFPEN predovsetkým zdôraznujú, ze Komisia nepredlozila nijakú výpoved dodávatela alebo zákazníka a a fortiori nepreukázala, ze dodávatelia a zákazníci obvykle a systematicky vopred pocítajú s nemoznostou zacat voci EPIC konanie vo veci platobnej neschopnosti. Okrem toho, pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej zákazníkmi, Francúzska republika a IFPEN poukazujú na zmätocnost, ba dokonca nepochopitelnost urcitých pasází odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Francúzska republika a IFPEN na základe toho dospeli k záveru, ze Komisia nedodrzala svoje povinnosti v oblasti presetrovania, ked svoje odôvodnenie zalozila na predpoklade namiesto toho, aby u dodávatelov a zákazníkov IFPEN hladala prípadné hmatatelné dôkazy o správaní, ktoré sa im pripisuje. 67 Francúzska republika a IFPEN vo svojich písomných pripomienkach k záverom, ktoré treba vyvodit z rozsudku o odvolaní na úcely rozhodnutia vo veci, tvrdia, ze Komisia sa nemohla odvolávat na domnienku existencie výhody stanovenú Súdnym dvorom v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([28]C-559/12 P, [29]EU:C:2014:217), aby preukázala existenciu výhody, ktorú IFPEN získala z neobmedzenej státnej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi, bez toho, aby najprv overila, ze správanie subjektov na trhu odôvodnuje hypotézu o existencii výhody analogickej výhode, akú má IFPEN vo vztahoch s bankovými a financnými institúciami. Podla Francúzskej republiky a IFPEN takéto overenie v napadnutom rozhodnutí chýba. 68 Okrem toho podla Francúzskej republiky preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí trh dotknutý vztahmi IFPEN s jej dodávatelmi a zákazníkmi, umoznuje vylúcit pravdepodobnost hypotézy o existencii výhody analogickej výhode, akú má IFPEN vo vztahoch s bankovými a financnými institúciami. Francúzska republika a IFPEN vo svojich pripomienkach dalej uvádzajú rôzne skutkové okolnosti s cielom preukázat, ze domnienka existencie výhody vo vztahoch medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi je v kazdom prípade vyvrátená. 69 Po druhé Francúzska republika a IFPEN namietajú metódu, ktorú Komisia zvolila na úcely odhadu sumy výhody, ktorú dotknutá záruka poskytla IFPEN v jej vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi. Konkrétne tvrdia, ze faktoring a záruky za riadne plnenie zmluvy alebo záruky najlepsej snahy, ktoré Komisia zvolila ako porovnávacie ukazovatele, nie sú pre vykonanie takéhoto odhadu relevantné. 70 Komisia vo svojich písomných pripomienkach k záverom, ktoré treba vyvodit z rozsudku o odvolaní na úcely rozhodnutia vo veci, tvrdí, ze pouzitie domnienky bolo odôvodnené v záujme preukázania existencie výhody vo vztahoch medzi IFPEN a jej zákazníkmi a dodávatelmi. Komisia poznamenáva, ze pokial ide o trh, na ktorom IFPEN pôsobí, hospodárske cinnosti výskumných organizácií zahrnajú najmä zmluvy o výskume a poskytovaní sluzieb podnikom alebo, ako je to v prípade IFPEN, cinnosti prevodu technológií. Komisia tak zdôraznuje, ze výskumný orgán môze nakupovat nástroje, zariadenia a rôzne prostriedky na výskum pre svoje laboratóriá od dodávatelov. Pokial ide o zákazníkov IFPEN, Komisia uvádza, ze s touto institúciou uzatvárajú zmluvy o výskume. Podla Komisie vsak samotná okolnost, ze výskumné projekty IFPEN sa vyznacujú vysokou úrovnou neistoty, a teda prijatím vysokého rizika obchodnými partnermi výskumného orgánu, neznamená, ze pre týchto partnerov je riziko konkurzu ich zmluvného partnera bezvýznamné. Dlhá doba zmlúv o výskume a vývoji naopak poukazuje na prínos, ktorý môze pre zákazníkov IFPEN predstavovat ochrana proti úpadku ich zmluvného partnera, najmä ak sa dlhodobo zapájajú do komplexného výskumu. Podla Komisie je potrebné rozlisovat medzi rizikom spojeným s výskumným projektom a rizikom vyhlásenia konkurzu voci zmluvnému partnerovi. Pokial ide o dlhodobé zmluvy, záruka poskytnutá IFPEN môze teda predstavovat konkurencnú výhodu v porovnaní s ostatnými výskumnými organizáciami. Okrem toho niektoré zmluvy o výskume a vývoji zahrnajú znacné mnozstvo sluzieb poskytovaných po predaji, takze obchodní partneri sú od seba nadalej omnoho závislejsí ako v rámci nákupu standardizovanejsieho produktu alebo sluzby. Podobne mozno uvazovat v súvislosti so vztahmi IFPEN s jej dodávatelmi Aj v tomto prípade platí, ze aj ked je cast dodávok standardizovaná, iné zmluvy o dodávkach sa môzu týkat velmi specializovaných nástrojov, ktoré mozno dodat az po dlhsom období. Táto okolnost by mohla podnecovat dodávatelov výskumnej organizácie k tomu, aby sa pokúsili chránit sa pred rizikom vyhlásenia konkurzu voci ich zmluvnému partnerovi. Rovnako by podla Komisie vysoká cena takýchto nástrojov mohla viest k odlozeniu platby v splátkach, ktorá by tiez znamenala riziko pre dodávatela a viedla k rovnakej motivácii. Komisia z toho vyvodzuje, ze pouzitie domnienky na preukázanie existencie výhody vyplývajúcej z neobmedzenej státnej záruky poskytnutej IFPEN v jej vztahoch so zákazníkmi a dodávatelmi bolo v plnom rozsahu odôvodnené. 71 Komisia vo svojich doplnujúcich pripomienkach spochybnuje aj tvrdenie Francúzskej republiky a IFPEN, podla ktorého preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu trhu, na ktorom IFPEN pôsobí, viedlo k vyvráteniu pravdepodobnosti hypotézy, ze neobmedzená státna záruka umoznuje IFPEN vyuzívat v rámci jej vztahov s dodávatelmi a zákazníkmi výhodu analogickú výhode, akú má EPIC vo vztahoch s bankovými a financnými institúciami. Komisia dalej spochybnuje, ze domnienka existencie výhody vo vztahoch medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi bola v prejednávanej veci vyvrátená. 72 Komisia okrem toho tvrdí, ze pouzitie faktoringu a záruky za riadne plnenie zmluvy pri výpocte výhody, ktorú IFPEN získala z neobmedzenej státnej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi, je v protiklade s tvrdeniami Francúzskej republiky a IFPEN vhodné. Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze pouzitie "odôvodnenia z hladiska nákladov na pokrytie ekvivalentného rizika" na úcely odhadu hodnoty výhody, ktorú IFPEN mohla získat z dotknutej záruky, bolo odôvodnené tazkostami, ktoré musela prekonat pri vykonávaní tohto odhadu, vyplývajúcimi najmä zo skutocnosti, ze na trhu neexistuje sluzba porovnatelná so zárukou proti riziku platobnej neschopnosti, ktorá by sa ako taká uvádzala na trh. 73 V prvom rade treba pripomenút, ze ak sa má opatrenie prijaté vo vztahu k urcitému podniku kvalifikovat ako státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené styri podmienky. Po prvé musí íst o zásah státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytovat výhodu výlucne v prospech urcitých podnikov alebo urcitých odvetví cinnosti. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2006, Enirisorse, [30]C-237/04, [31]EU:C:2006:197, body [32]38 a [33]39 a citovanú judikatúru, a z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, [34]T-55/99, [35]EU:T:2000:223, bod [36]39 a citovanú judikatúru). 74 Pojem pomoc nezahrna len pozitívne plnenia, ale aj zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a ktoré tak, hoci nie sú dotáciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky. Za pomoc sa povazujú aj vsetky zásahy státu, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (pozri rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [37]C-559/12 P, [38]EU:C:2014:217, bod [39]94 a citovanú judikatúru). 75 Dalej treba pripomenút, ze je povinnostou Komisie predlozit dôkaz o existencii státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, [40]T-68/03, [41]EU:T:2007:253, bod [42]34 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti je podla judikatúry Komisia povinná vykonat úplnú analýzu vsetkých relevantných zloziek spornej transakcie a jej kontextu, vrátane situácie prijímajúceho podniku a relevantného trhu, aby overila, ci prijímajúci podnik dostáva ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za obvyklých trhových podmienok (rozsudky zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [43]T-228/99 a T-233/99, [44]EU:T:2003:57, bod [45]251, a z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher Banken/Komisia, [46]T-163/05, [47]EU:T:2010:59, bod [48]37). 76 Pokial ide o vykonávanie dôkazov v odvetví státnej pomoci, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia je povinná uskutocnit konanie o preskúmaní inkriminovaných opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia, ktorým sa potvrdzuje existencia a prípadne nezlucitelnost alebo protiprávnost pomoci, mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (pozri rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [49]C-559/12 P, [50]EU:C:2014:217, bod [51]63 a citovanú judikatúru). 77 Ako vsak rozhodol Súdny dvor, v rámci uvedeného preskúmania sa Komisia môze dovolávat vyvrátitelnej domnienky, podla ktorej poskytnutie implicitnej a neobmedzenej státnej záruky v prospech podniku, ktorý nepodlieha bezným konaniam súdneho vyrovnania a súdnej likvidácie, spôsobí zlepsenie jeho financného postavenia znízením nákladov, ktoré obvykle zatazujú jeho rozpocet. V rámci konania týkajúceho sa existujúcich schém pomoci tak stací, aby na preukázanie výhody vyplývajúcej z takejto záruky v prospech prijímajúceho podniku Komisia preukázala len samotnú existenciu tejto záruky bez toho, aby musela dokazovat jej skutocné úcinky, ktoré spôsobila od okamihu svojho poskytnutia (rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [52]C-559/12 P, [53]EU:C:2014:217, body [54]98 a [55]99, a rozsudok o odvolaní, bod 110). 78 Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia s ohladom na clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, z judikatúry vyplýva, ze pojem státna pomoc, ako je definovaný v tomto ustanovení, má právnu povahu a má sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a so zretelom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 2. marca 2012, Holandsko a ING Groep/Komisia, [56]T-29/10 a T-33/10, [57]EU:T:2012:98, bod [58]100 a citovanú judikatúru). 79 Z judikatúry tiez vyplýva, ze súdne preskúmanie je obmedzené, pokial ide o otázku, ci urcité opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ked posúdenia uskutocnené Komisiou sú technickej povahy alebo sa vyznacujú zlozitostou. Prinálezí vsak Vseobecnému súdu, aby urcil, ci ide o takýto prípad (pozri rozsudok z 2. marca 2012, Holandsko a ING Groep/Komisia, [59]T-29/10 a T-33/10, [60]EU:T:2012:98, bod [61]101 a citovanú judikatúru) 80 V tejto súvislosti hoci Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna posúdenia ekonomickej povahy, ktoré sa musia vykonat v kontexte Únie, neznamená to, ze súd Únie nesmie preskúmat výklad Komisie týkajúci sa údajov ekonomickej povahy. Podla tejto judikatúry totiz súd Únie musí nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súlad, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok z 2. marca 2012, Holandsko a ING Groep/Komisia, [62]T-29/10 a T-33/10, [63]EU:T:2012:98, bod [64]102 a citovanú judikatúru). 81 Na jednej strane pritom, ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku o odvolaní, dotknuté opatrenie, teda transformácia IFPEN na EPIC, nespadá pod pojem schéma pomoci uvedený v clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999, ale v rozsahu, v akom ho mozno kvalifikovat ako "státnu pomoc", predstavuje individuálnu pomoc v zmysle clánku 1 písm. e) nariadenia c. 659/1999. Z toho vyplýva, ze Komisia sa na úcely preukázania, ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc, nemohla obmedzit len na preskúmanie jeho vseobecných znakov (rozsudok o odvolaní, body 64 az 73 a bod 82). 82 Na druhej strane treba uviest, ze domnienka existencie výhody stanovená v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([65]C-559/12 P, [66]EU:C:2014:217), uvedená v bode 77 tohto rozsudku, vychádza z predpokladu, ze dotknutá EPIC má alebo môze mat vdaka záruke spojenej s jej postavením výhodnejsie financné podmienky, ako sú podmienky bezne k dispozícii na financných trhoch. Uplatnenie uvedenej domnienky na vztahy EPIC s dodávatelmi a zákazníkmi je tak odôvodnené iba v prípade, ze sú takéto priaznivejsie podmienky na dotknutých trhoch dané aj vo vztahoch s týmito dodávatelmi a zákazníkmi (rozsudok o odvolaní, bod 150). 83 Z toho vyplýva, ze ak Komisia zamýsla uvedenú domnienku uplatnit, musí preskúmat hospodársky a právny kontext trhu dotknutého predmetnými vztahmi. Komisia musí konkrétne overit, ci správanie úcastníkov na relevantnom trhu odôvodnuje hypotézu o existencii výhody analogickej výhode, akú má EPIC vo vztahoch s bankovými a financnými institúciami (rozsudok o odvolaní, bod 150). 84 Výhrady uvádzané Francúzskou republikou a IFPEN treba preskúmat s prihliadnutím na tieto úvahy. - O výhrade zalozenej na neexistencii dôkazu o výhode vo vztahoch medzi IFPEN a jej dodávatelmi 85 Je potrebné uviest, ze z odôvodnení 203 a 214 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie existuje jav uplatnovania nizsích cien, ktorý vyplýva z priaznivejsieho posúdenia zmluvnými partnermi, pokial ide o riziko neplatenia zo strany subjektu, o ktorom vedia, ze je svojím právnym postavením verejnej institúcie chránený pred rizikom súdnej likvidácie. 86 V odôvodnení 204 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila metódu, ktorú pouzila na úcely odhadu rozsahu znízenia cien, týmto spôsobom: "Na úcely posúdenia nizsích cien následkom priaznivejsieho posúdenia rizika neplatenia zo strany institúcie so statusom EPIC jej dodávatelmi má Komisia v úmysle vychádzat pri úvahách z nákladov na krytie prípadného rizika. Pri neexistencii státnej záruky by totiz dodávatel IFPEN, ktorý by chcel získat porovnatelnú záruku (cize získat úplné krytie rizika neplatenia zo strany zmluvného partnera), mohol vyuzit sluzby penazného ústavu alebo specializovanej poistovne. Takéto prevzatie rizika neplatenia predovsetkým bezne navrhujú spolocnosti, ktoré sa specializujú na faktoring." 87 Pripomienky uvedené v odôvodneniach 203 a 204 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodnením 214 napadnutého rozhodnutia zdôraznujú skutocnost, ze Komisia vyslovila predpoklad o existencii nizsích cien, ktoré sú dôsledkom priaznivejsieho posúdenia rizika neplatenia zo strany IFPEN dodávatelmi, bez toho, aby overila odôvodnenost tohto predpokladu, a následne sa snazila odhadnút rozsah tohto znízenia cien prostredníctvom ukazovatela, ktorý nemeria samotné znízenie cien, ale len hodnotu záruky, ktorú povazovala za porovnatelnú so zárukou poskytnutou IFPEN. Tento záver je umocnený skutocnostou, ze v napadnutom rozhodnutí chýba akákolvek stúdia týkajúca sa vývoja cien skutocne uplatnovaných dodávatelmi IFPEN pred a pocas posudzovaného obdobia. 88 Komisia bola prostredníctvom opatrenia na zabezpecenie priebehu konania vyzvaná, aby spresnila, ci sa tvrdenie, podla ktorého výhoda, ktorú IFPEN získala vo svojich vztahoch s dodávatelmi, spocívala v nizsích cenách uplatnovaných dodávatelmi, zakladalo na takomto preskúmaní, a prípadne v akej casti napadnutého rozhodnutia bolo toto preskúmanie vykonané. 89 Komisia v odpovedi na toto opatrenie na zabezpecenie priebehu konania spresnila, ze v odôvodneniach 203 a 204 napadnutého rozhodnutia "predpokladala, ze existencia implicitnej a neobmedzenej státnej záruky môze mat vplyv na spôsob, akým dodávatelia IFP[EN] vnímajú riziko platobnej neschopnosti [tejto institúcie], co sa logicky musí prejavit viacerými výhodami, ktoré na oplátku získa príjemca záruky (a najmä znízením cien)". Komisia vo svojej odpovedi tiez uviedla, ze "záver o existencii skutocnej hospodárskej výhody vyplývajúcej z dotknutej záruky pre IFPEN v jej vztahoch s dodávatelmi, ktorá spocíva v znízení cien uplatnovaných týmito dodávatelmi, sa nezakladá na empirickej a konkrétnej analýze urcenia cien dodávatelmi IFP[EN] na tomto trhu, ale na domnienke doplnenej urcitými empirickými pozorovaniami" a ze "inak povedané, ide o nepriamy dôkaz do znacnej miery zalozený na logických prvkoch". Komisia na záver uviedla, ze jej útvary práve preskúmavajú odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzhladom na poziadavky stanovené v rozsudku o odvolaní. 90 Treba tiez uviest, ze samotná Komisia na pojednávaní vyhlásila, ze pokial ide o vztahy medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi, napadnuté rozhodnutie obsahuje prvky, ktoré naznacujú, ze pri odôvodnení vychádzala z domnienky, ako aj z niektorých trhových faktorov, neobsahuje vsak úplné, správne a nálezité preukázanie toho, co Súdny dvor povazoval v rámci rozsudku o odvolaní za nevyhnutné. Podla Komisie práve táto okolnost vysvetluje záver jej odpovede na otázku Vseobecného súdu, citovaný v bode 89 vyssie. 91 Treba teda konstatovat, ako Komisia uznala vo svojich písomných podaniach pred Vseobecným súdom a následne vyhlásila na pojednávaní, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje preukázanie, ze správanie úcastníkov na dotknutom trhu odôvodnovalo hypotézu o existencii výhody vo vztahoch medzi IFPEN a jej dodávatelmi analogickej výhode, ktorá existuje vo vztahoch medzi EPIC a bankovými a financnými institúciami, ktoré Súdny dvor vyzaduje v rozsudku o odvolaní. 92 Komisia tak v odôvodneniach 203 a 214 napadnutého rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, ze IFPEN získala skutocnú hospodársku výhodu, ktorá spocíva v nizsích cenách uplatnovaných dodávatelmi v jej prípade a ktorá je dôsledkom ich priaznivejsieho posúdenia rizika neplnenia záväzkov z jej strany. 93 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze nie je potrebné preskúmat tvrdenia, ktorými Francúzska republika a IFPEN namietajú relevantnost pouzitia faktoringu na úcely odhadu sumy výhody poskytnutej IFPEN prostredníctvom dotknutej záruky v jej vztahoch s dodávatelmi. Komisia totiz nemohla vykonat odhad výhody, ktorej existencia nebola vôbec preukázaná. - O výhrade zalozenej na neexistencii dôkazu o výhode vo vztahoch medzi IFPEN a jej zákazníkmi 94 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia definovala výhodu, ktorú IFPEN mohla získat zo státnej záruky spojenej s jej právnym postavením EPIC vo svojich vztahoch so zákazníkmi, ako neplatenie poistného za záruku za riadne plnenie zmluvy, alebo prinajmensom za najlepsiu snahu, ktorú mohla poskytnút svojim zákazníkom. 95 Táto definícia je zalozená na konstatovaní, ktoré je podporené len pripomienkami spolocnosti UOP, podla ktorých v oblasti prevodu technológií sú nadobúdatelia technológií osobitne citliví na záruky, ktoré sú im schopní poskytnút ich poskytovatelia z hladiska krytia zmluvnej, ako aj mimozmluvnej zodpovednosti (odôvodnenie 216 napadnutého rozhodnutia). Vychádzajúc z tohto konstatovania a s vylúcením otázky neexistencie krytia mimozmluvnej zodpovednosti IFPEN dotknutou zárukou ako irelevantnej Komisia uviedla: "(220) ... so zretelom na záruku, ktorú poskytol stát [IFPEN], majú jej zákazníci istotu, ze sa institúcia nikdy nedostane do situácie súdnej likvidácie, a teda bude vzdy schopná plnit si svoje zmluvné záväzky, alebo pokial tak neurobí, budú odskodnení za nesplnenie záväzkov z jej strany... (221) Podobne ako pri úvahách... v odôvodnení 204 a v nasledujúcich odôvodneniach, sa Komisia domnieva, ze pokial ide o vztahy so zákazníkmi, pri neexistencii státnej záruky je zákazník, ktorý chce získat rovnakú úroven ochrany, nútený uzatvorit u financného sprostredkovatela (napríklad banky alebo poistovne) záruku splnenia zmluvy (anglicky 'performance bond`), aby získal istotu o riadnom splnení zmluvy, ktorá ho viaze s [IFPEN]. Cielom takejto ochrany je zaistit tomuto zákazníkovi financnú náhradu v prípade skody, ktorá vznikla následkom (úplného alebo ciastocného) nesplnenia zmluvy." 96 V nasledujúcich odôvodneniach napadnutého rozhodnutia Komisia vykonala odhad nákladov na záruku za riadne plnenie zmluvy alebo záruku najlepsej snahy a domnievala sa, ze takáto záruka zahrna maximálnu sadzbu 5 % obratu dosiahnutého v rámci sluzby krytej poistením (odôvodnenia 223 az 225 napadnutého rozhodnutia). Taktiez sa snazila vymedzit v rámci hospodárskych cinností IFPEN plnenia, ktoré sú kryté "takouto zárukou" (odôvodnenia 226 az 235 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "... [IFPEN] bola na úcely vykonávania jej hospodárskych cinností poskytnutá skutocná hospodárska výhoda, ktorá spocívala v neplatení poistného za záruku splnenia zmluvy, [alebo] prinajmensom za najlepsiu snahu, ktorú mohla poskytnút svojim zákazníkom vrátane dcérskych spolocností Axens a Prosernat na výskumné cinnosti vo výhradnej oblasti ich cinnosti. So zretelom na osobitost krytého rizika sa Komisia domnieva bez toho, aby bola schopná císelne vyjadrit presnú sumu tejto výhody, ze táto suma v kazdom prípade nemôze presiahnut pri jednotlivých sluzbách a v jednotlivých rokoch sumy uvedené v Tabulka 5, ktoré sa nachádzajú v tomto odôvodnení..." 97 Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia citovaných v bodoch 95 a 96 vyssie vyplýva, ze výhoda, ktorú IFPEN získala vo svojich vztahoch so zákazníkmi, vyplýva zo skutocnosti, ze vzhladom na neobmedzenú státnu záruku spojenú s jej právnym postavením EPIC im ponúka záruku, ze nebude predmetom súdnej likvidácie, a v dôsledku toho bude vzdy schopná plnit svoje zmluvné záväzky, alebo v prípade, ze tak neurobí, budú odskodnení za toto neplnenie, zatial co pri neexistencii takejto záruky by uvedení zákazníci museli uzatvorit u financného sprostredkovatela záruku za riadne plnenie zmluvy. 98 Ako uvádza Francúzska republika a IFPEN, odôvodnenie uplatnené Komisiou na úcely definovania výhody, ktorú IFPEN získala vo svojich vztahoch so zákazníkmi, sa zakladá na predpoklade, ze za obvyklých trhových podmienok zákazníci výskumnej institúcie, akou je IFPEN, vyuzívajú záruky za riadne plnenie zmluvy alebo záruky najlepsej snahy, aby sa chránili proti riziku platobnej neschopnosti svojho zmluvného partnera, a v prípade záruky, akou je záruka poskytnutá IFPEN, uz jej zákazníci nepotrebujú vyuzit takúto záruku za riadne plnenie zmluvy alebo záruku najlepsej snahy. 99 S výnimkou pripomienok spolocnosti UOP Limited uvedených v odôvodnení 216 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých "... v oblasti prevodu technológií sú nadobúdatelia technológií osobitne citliví na záruky, ktoré sú im schopní poskytnút ich poskytovatelia z hladiska krytia zmluvnej, ako aj mimozmluvnej zodpovednosti", Komisia neuvádza nijaký trhový faktor, ktorý by mohol odôvodnit opodstatnenost hypotéz zhrnutých v bode 98 vyssie. 100 Hoci napadnuté rozhodnutie obsahuje v odôvodneniach 221 az 236 úvahy týkajúce sa záruky najlepsej snahy alebo záruky za riadne plnenie zmluvy, treba konstatovat, ze ich cielom bolo len císelne vyjadrit sumu údajnej výhody, ako vyplýva z odkazu na odôvodnenie uvedené v odôvodnení 204 a nasl. napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú kvantifikácie údajnej výhody vo vztahoch medzi IFPEN a jej dodávatelmi. V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe uviedla, ze záruku najlepsej snahy a záruku za riadne plnenie zmluvy nemozno zamienat s neobmedzenou státnou zárukou poskytnutou IFPEN, ktorá pokrýva ovela sirsí rozsah nez tieto dve záruky, a ze z napadnutého rozhodnutia velmi jasne vyplýva, ze tieto typy záruk pouzila ako nástroje porovnania s cielom získat co najpresnejsí odhad hodnoty výhody, ktorú IFPEN poskytla státna záruka v jej vztahoch so zákazníkmi. Komisia tak spresnuje, ze v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia uzavrela túto cast svojho odôvodnenia o moznej kvantifikácii uz získanej výhody, a nie o schopnosti opatrenia poskytnút výhodu. 101 Treba teda konstatovat, ze Komisia pouzila hypotetické odôvodnenie. Treba vsak uviest, ze Komisia v prejednávanej veci nemôze odôvodnit takéto odôvodnenie odvolaním sa na domnienku existencie výhody stanovenú Súdnym dvorom v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([67]C-559/12 P, [68]EU:C:2014:217). 102 Je totiz potrebné uviest, ze rozhodnutie Komisie neobsahuje predchádzajúce preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu relevantného trhu v zmysle judikatúry citovanej v bode 83 vyssie, ktoré by umoznilo pripustit pravdepodobnost hypotézy o existencii výhody vo vztahoch medzi IFPEN a jej zákazníkmi, ktorá je analogická výhode existujúcej vo vztahoch medzi EPIC a bankovými a financnými institúciami, co Komisia navyse výslovne uznala na pojednávaní, ako Vseobecný súd pripomenul v bode 90 vyssie. 103 Z toho vyplýva, ze pokial ide o definíciu výhody, ktorú IFPEN získala vo svojich vztahoch so zákazníkmi z implicitnej a neobmedzenej státnej záruky, ktorú jej poskytuje jej právne postavenie EPIC, Komisia porusila svoju povinnost preukázat existenciu tejto výhody v súlade s judikatúrou citovanou v bode 75 vyssie. Komisia teda v odôvodnení 236 napadnutého rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, ze IFPEN bola vdaka dotknutej záruke poskytnutá skutocná hospodárska výhoda, ktorá spocívala v neplatení poistného za záruku za riadne plnenie zmluvy, alebo prinajmensom za najlepsiu snahu, ktorú mohla poskytnút svojim zákazníkom, vrátane dcérskych spolocností Axens a Prosernat, na výskumné cinnosti vo výhradnej oblasti ich cinnosti. 104 Z toho vyplýva, ze nie je potrebné preskúmat tvrdenia, ktorými Francúzska republika a IFPEN spochybnujú relevantnost vyuzitia záruk za riadne plnenie zmluvy alebo záruk najlepsej snahy na úcely odhadu sumy výhody poskytnutej IFPEN prostredníctvom dotknutej záruky v jej vztahoch so zákazníkmi. 105 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze pokial ide o existenciu výhody, ktorú mohla IFPEN získat z dotknutej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi, Komisia neuniesla dôkazné bremeno, ako je definované judikatúrou citovanou v bode 75 vyssie. O výhode v súvislosti so vztahmi medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami 106 IFPEN v zalobe vo veci T-157/12 tvrdila, ze zo státnej záruky nezískala nijakú výhodu, pokial ide o jej vztahy s bankovými a financnými institúciami, co Komisia sama uznala v odôvodnení 199 napadnutého rozhodnutia. Preto uviedla, ze nie je potrebné vracat sa k tejto otázke. 107 Vo veci T-479/11 Francúzska republika tiez uviedla, ze Komisia v odôvodnení 199 napadnutého rozhodnutia uznala, ze v období od zmeny svojho právneho postavenia do roku 2010 IFPEN nezískala na základe svojho právneho postavenia EPIC nijakú hospodársku výhodu vo svojich vztahoch s bankovými a financnými institúciami. 108 Francúzska republika okrem toho uviedla, ze tvrdenie Komisie v odôvodnení 200 napadnutého rozhodnutia, ktoré navyse spochybnuje a podla ktorého skutocná hospodárska výhoda vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami sa môze prejavit v budúcnosti, sa nezakladá na nijakom dôkaze. 109 Francúzska republika v tejto súvislosti spochybnila tvrdenie Komisie uvedené vo vyjadrení k zalobe, podla ktorého francúzskym orgánom prinálezalo preukázat, ze od 1. januára 2011 sú podmienky pôziciek IFPEN stále porovnatelné s podmienkami, ktoré IFPEN získala pred zmenou svojho právneho postavenia. Francúzska republika tvrdila, ze takýto dôkaz nemozno predlozit z dôvodu nepredvídatelnej povahy hospodárskej konjunktúry. Francúzska republika zdôraznila, ze samotná Komisia pripustila, ze nemôze predpokladat budúce správanie trhových subjektov. 110 Na pojednávaní 8. októbra 2015 Francúzska republika poukázala na clánok 12 zákona 2010/1645 z 28. decembra 2010 o plánovaní verejných financií na roky 2011 az 2014 (JORF z 29. decembra 2010, s. 22868), podla ktorého "bez ohladu na akékolvek odporujúce ustanovenie uplatnitelných predpisov francúzske orgány, ktoré patria do kategórie ústredných orgánov verejnej správy v zmysle nariadenia Rady (ES) c. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych úctov v spolocenstve, iné ako stát, Caisse d'amortissement de la dette sociale [Fond na úhradu dlhu sociálneho zabezpecenia], Caisse de la dette publique [Fond na zabezpecenie verejného dlhu] a Société de prises de participation de l'État [Státna kapitálová investicná spolocnost], nemôzu získat pôzicku od úverovej institúcie so splatnostou dlhsou ako dvanást mesiacov ani vydat dlhový nástroj, ktorého splatnost presahuje túto dobu" a "spolocný výnos ministra hospodárstva a ministra pre rozpocet stanoví zoznam orgánov, na ktoré sa tento zákaz vztahuje". Podla Francúzskej republiky z tohto ustanovenia vyplývalo, ze IFPEN nemôze získat od úverovej institúcie pôzicku so splatnostou dlhsou ako dvanást mesiacov, co v kazdom prípade vylucuje moznost, ze by sa výhoda vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami prejavila v budúcnosti. Komisia sa odvolávala na neprípustnost tohto tvrdenia, pricom uviedla, ze francúzske orgány nepoukázali na znenie tohto zákona v priebehu konania vo veci formálneho zistovania. 111 Francúzska republika v rámci svojich pripomienok k záverom, ktoré treba vyvodit z rozsudku o odvolaní, tvrdí, ze judikatúra, na ktorú sa Komisia odvolala na úcely namietania prípustnosti tvrdenia zalozeného na clánku 12 zákona z 28. septembra 2010, je vzhladom na objektívnu a verejnú povahu uvedeného zákona irelevantná. Francúzska republika navyse tvrdí, ze v súlade s judikatúrou sa preskúmanie vykonané Vseobecným súdom musí vztahovat na vsetky relevantné údaje predlozené zalobkynou, bez ohladu na to, ci nastali pred alebo po prijatí rozhodnutia, ci boli predtým predlozené v rámci správneho konania alebo prvýkrát v rámci konania o zalobe podanej na Vseobecný súd. V tejto súvislosti Francúzska republika najmä zdôraznuje, ze vzhladom na to, ze ani jestvujúca domnienka existencie výhody, ani potreba vyvrátit túto domnienku do budúcnosti neboli predmetom diskusie pocas správneho konania, nemozno jej vytýkat, ze neoboznámila Komisiu s clánkom 12 zákona z 28. septembra 2010. 112 Francúzska republika dodáva, ze zákaz stanovený clánkom 12 zákona z 28. septembra 2010 bol prevzatý do zákona 2014-1653 z 29. decembra 2014 o plánovaní verejných financií na roky 2014 az 2019 (JORF z 30. decembra 2014, text c. 1), ako aj do zákona 2018-32 z 22. januára 2018 o plánovaní verejných financií na roky 2018 az 2022 (JORF z 23. januára 2018, text c. 1). Francúzska republika poukazuje aj na výnos zo 4. septembra 2018, ktorým sa stanovuje zoznam rôznych ústredných správnych orgánov, ktoré majú zákaz uzavriet s úverovou institúciou pôzicku so splatnostou dlhsou ako dvanást mesiacov alebo vydat dlhový nástroj, ktorého splatnost presahuje túto dobu (JORF c. 230 z 5. októbra 2018, text c. 22). 113 IFPEN vo svojich pripomienkach k záverom, ktoré treba vyvodit z rozsudku o odvolaní, tvrdí, ze samotná Komisia vylúcila uplatnenie domnienky existencie výhody, ktorú Súdny dvor stanovil v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([69]C-559/12 P, [70]EU:C:2014:217), a to aj do budúcnosti. Vyplýva to z odôvodnenia 200 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uzavrela svoje preskúmanie prípadnej výhody pre IFPEN v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami, pricom spresnila, ze pokial ide o vztahy po prijatí napadnutého rozhodnutia, Komisia "nemôze predvídat budúce správanie trhových subjektov, ani vývoj, pokial ide o ich vnímanie vplyvu státnej záruky na riziko neplatenia záväzkov zo strany verejnej institúcie IFP". Podla IFPEN tento záver týkajúci sa neuplatnenia domnienky platí o to viac, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nedospela k nijakému jasnému záveru, pokial ide o existenciu výhody v jej prospech. Hoci teda clánok 107 ZFEÚ ukladá Komisii, na ktorej spocíva dôkazné bremeno, preukázat výhodu a nie moznost výhody, Komisia sa uspokojila s tým, ze v odôvodnení 199 napadnutého rozhodnutia spomenula v súvislosti s minulostou potenciálnu výhodu, ktorá sa neprejavila, a v odôvodnení 200 tohto rozhodnutia spomenula v súvislosti s budúcnostou nemoznost predpokladat budúce správanie relevantných subjektov na trhu. 114 IFPEN sa v kazdom prípade domnieva, ze vyvrátitelná domnienka existencie výhody je vyvrátená nielen pokial ide o minulost, ako to preukazuje analýza nákladov na pôzicky, ktoré získala od zmeny svojho právneho postavenia do novembra 2018, ale aj pokial ide o budúcnost. 115 IFPEN v tejto súvislosti tvrdí, ze nepravdepodobnost budúcej výhody v jej prospech potvrdzujú vsetky skutocnosti týkajúce sa kontextu, ktoré francúzske orgány predlozili Komisii pocas správneho konania. IFPEN tak odkazuje na tri osobitné skutocnosti. Po prvé neexistencia vplyvu jej transformácie na EPIC na jej financnú situáciu alebo podmienky jej financovania v súlade so zásadou vseobecnej kontinuity, ktorá je zakotvená v clánku 95-VI zákona z 13. júla 2005. Po druhé vynikajúce financné riadenie IFPEN, ktoré sa prejavuje neustálym zvysovaním jej vlastných zdrojov. Po tretie skutocnost, ze za posledných pät rokov nemá pôzicku so splatnostou dlhsou ako jeden rok a má jedinú pôzicku v zanedbatelnej výske so splatnostou kratsou ako jeden rok, co je uvedené v odôvodneniach 197 a 198 napadnutého rozhodnutia. 116 IFPEN uvádza podobnú argumentáciu ako Francúzska republika a tvrdí, ze nepravdepodobnost budúcej výhody v prospech IFPEN preukazuje navyse aj clánok 12 zákona z 28. septembra 2010. 117 Okrem toho podla IFPEN nemozno tvrdit, ze Francúzska republika a ona sama mali pocas správneho konania mnoho prílezitostí informovat Komisiu o existencii tohto predpisu, kedze tento zákon bol uverejnený 29. decembra 2010, teda viac ako mesiac po odpovedi francúzskych orgánov na poslednú ziadost o informácie, ktorá im bola zaslaná v rámci správneho konania, ani ze nepredlozenie tohto predpisu pocas správneho konania mozno vysvetlit vôlou pouzit ho v rámci sporového konania. 118 IFPEN napokon uvádza, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého clánok 12 zákona z 28. decembra 2010 napriek tomu, ze strukturálne znizuje jej úverové moznosti, nebráni moznosti, aby jej pôzicka vo vysokej sume poskytovala pocas jedného roka výhodu, je vyvrátené údajmi predlozenými tromi bankovými institúciami. 119 Komisia vo svojich pripomienkach k záverom, ktoré treba vyvodit z rozsudku o odvolaní, tvrdí, ze Súdny dvor potvrdil, ze nie je povinná preukázat skutocný vplyv záruky vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami v prípade, ze existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto záruka predstavuje výhodu v uvedených vztahoch. Podla Komisie z rozsudku o odvolaní vyplýva, ze na úcely vyvrátenia tejto domnienky nestacilo konstatovat, ze záruka nemala v minulosti nijaký skutocný vplyv na vztah medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami, ale bolo tiez potrebné preukázat, ze vzhladom na hospodársky a právny kontext záruky spojenej s právnym postavením dotknutej EPIC táto institúcia v budúcnosti s najväcsou pravdepodobnostou nezíska nijakú skutocnú hospodársku výhodu vyplývajúcu z tejto záruky. 120 Komisia na pojednávaní spochybnila tvrdenie IFPEN, podla ktorého v napadnutom rozhodnutí nepouzila domnienku týkajúcu sa výhody súvisiacej so vztahmi medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami. 121 Okrem toho Komisia uvádza, ze v súlade s judikatúrou treba tvrdenia Francúzskej republiky a IFPEN smerujúce k vyvráteniu tejto domnienky do budúcnosti zamietnut ako neprípustné, kedze sú zalozené na skutkových okolnostiach, ktoré nastanú po prijatí napadnutého rozhodnutia alebo ktoré jej Francúzska republika a IFPEN pocas správneho konania neoznámili, hoci v rámci tohto konania doslo k mnohým výmenám informácií týkajúcich sa vnútrostátnej právnej úpravy uplatnitelnej na IFPEN. 122 Okrem toho Komisia spochybnuje argumentáciu Francúzskej republiky a IFPEN, za predpokladu jej prípustnosti, podla ktorej clánok 12 zákona z 28. decembra 2010 môze vyvrátit domnienku existencie výhody vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami v budúcnosti. 123 V tejto súvislosti treba uviest, ze ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku o odvolaní, samotná okolnost, ze IFPEN získala státnu záruku, umoznila, aby sa Komisia dovolávala domnienky existencie výhody, ktorú Súdny dvor stanovil v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([71]C-559/12 P, [72]EU:C:2014:217), kedze táto domnienka vychádza z myslienky, ze EPIC majú alebo môzu mat vdaka záruke spojenej s ich postavením výhodnejsie financné podmienky, ako sú podmienky bezne k dispozícii na financných trhoch (rozsudok o odvolaní, bod 116). 124 Treba tiez uviest, ze na rozdiel od tvrdenia IFPEN Komisia v prejednávanej veci pouzila odôvodnenie zalozené na domnienke týkajúcej sa existencie výhody vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami. 125 Komisia teda najprv po tom, co v odôvodneniach 196 az 198 napadnutého rozhodnutia preskúmala údaje poskytnuté Francúzskou republikou, dospela v odôvodnení 199 tohto rozhodnutia k záveru, ze takáto výhoda sa v období od zmeny právneho postavenia IFPEN do roku 2010 neprejavila. 126 Komisia následne v odôvodnení 200 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze záver, podla ktorého v posudzovanom období státna záruka neposkytla IFPEN výhodu v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami, platí iba pre minulost, kedze "nemôze predvídat budúce správanie trhových subjektov, ani vývoj, pokial ide o ich vnímanie vplyvu státnej záruky na riziko neplatenia záväzkov zo strany [IFPEN]". 127 Komisia v tom istom odôvodnení 200 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze "v rámci rocných správ, ktoré sú francúzske orgány povinné odovzdávat Komisii, bude potrebné, aby [tieto]... orgány poskytli informácie týkajúce sa úrovne a podmienok zadlzenia [IFPEN] a predlozili dôkaz o tom, ze jej pôzicky sú v súlade s trhovými podmienkami, alebo aby v odhade maximálnej hodnoty vplyvu záruky doplnili informáciu o hrubom ekvivalente zodpovedajúcej pomoci pomocou podobnej metodiky ako je tá, ktorá je opísaná v [napadnutom rozhodnutí]". 128 Z odôvodnenia 200 napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, ze Komisia implicitne, ale nevyhnutne predpokladala existenciu výhody vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami, ked sa domnievala, ze nemôze vylúcit takúto výhodu v budúcnosti, a v dôsledku toho stanovila povinnost francúzskych orgánov preukazovat, ze táto výhoda nevznikla, a v prípade, ak vznikla, ze zostala v medziach maximálneho povoleného vplyvu záruky. 129 Treba pripomenút, ze ako spresnil Súdny dvor v rozsudku o odvolaní, na vyvrátenie takej domnienky je potrebné preukázat, ze dotknutej EPIC s prihliadnutím na hospodársky a právny kontext záruky spojenej s týmto postavením v minulosti nebola poskytnutá, a s najväcsou pravdepodobnostou ani v budúcnosti nebude poskytnutá skutocná hospodárska výhoda z tejto záruky (rozsudok o odvolaní, bod 117). 130 V prejednávanej veci treba uviest, ze samotná Komisia v odôvodnení 199 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze v období od transformácie IFPEN na EPIC do roku 2010 sa výhoda vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami neuplatnila, a teda pripustila, ze pokial ide o minulost, domnienka existencie výhody bola vyvrátená. 131 Treba teda overit, ci tvrdenia predlozené Francúzskou republikou a IFPEN môzu vyvrátit domnienku existencie výhody do budúcnosti za podmienok stanovených Súdnym dvorom v rozsudku o odvolaní, ktoré sú pripomenuté v bode 129 vyssie. 132 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci sa musí posudzovat v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mat k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala (pozri rozsudok z 23. novembra 2017, SACE a Sace BT/Komisia, [73]C-472/15 P, neuverejnený, [74]EU:C:2017:885, bod [75]76 a citovanú judikatúru). 133 Tvrdenia IFPEN zalozené na analýze podmienok financovania, ktoré jej poskytli bankové institúcie v rokoch 2011 az 2018, ako aj na postupe, ktorý IFPEN uplatnila pri bankách s cielom preukázat, ze v roku 2016 jej bola poskytnutá krátkodobá úverová linka za komercných trhových podmienok, treba preto zamietnut ako neprípustné, kedze tieto tvrdenia sa zakladali na informáciách z obdobia po prijatí napadnutého rozhodnutia. To isté platí o tvrdení Francúzskej republiky, podla ktorého zákaz niektorých verejných orgánov uzavriet s úverovou institúciou pôzicku so splatnostou presahujúcou dvanást mesiacov, zavedený clánkom 12 zákona z 28. decembra 2010, bol systematicky preberaný do zákonov o plánovaní verejných financií prijatých po napadnutom rozhodnutí. 134 Pokial ide o tvrdenie Francúzskej republiky zalozené na clánku 12 zákona z 28. decembra 2010, treba pripomenút, ze podla judikatúry je Komisia povinná uskutocnit konanie o preskúmaní inkriminovaných opatrení s nálezitou starostlivostou a nestranne, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (pozri rozsudok z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [76]T-53/16, [77]EU:T:2018:943, body [78]223 a [79]224 a citovanú judikatúru). 135 Treba vsak tiez pripomenút, ze podla judikatúry nie je mozné vytýkat Komisii, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené pocas správneho konania, ale predlozené neboli, lebo Komisia nie je povinná z úradnej moci a na základe domnienok skúmat, ktoré okolnosti jej mohli byt predlozené (pozri rozsudok z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [80]T-53/16, [81]EU:T:2018:943, bod [82]223 a citovanú judikatúru). 136 V prejednávanej veci treba uviest, ze medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze Francúzska republika a IFPEN neoznámili tento predpis Komisii pocas konania vo veci formálneho zistovania a zo spisu nevyplýva, ze by Komisia v case prijatia napadnutého rozhodnutia vedela o predmetnom predpise. 137 Preto treba konstatovat, ze tvrdenie Francúzskej republiky zalozené na clánku 12 zákona z 28. decembra 2010 treba zamietnut ako neprípustné. 138 Toto konstatovanie nemôzu spochybnit ani tvrdenia uvádzané Francúzskou republikou. 139 Po prvé treba uviest, ze judikatúra vyplývajúca z rozsudku z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([83]C-603/13 P, [84]EU:C:2016:38), citovaná Francúzskou republikou, je v prejednávanej veci irelevantná. 140 Je totiz pravda, ze Súdny dvor v bode 72 rozsudku z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([85]C-603/13 P, [86]EU:C:2016:38), rozhodol, ze rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v clánku 263 ZFEÚ sa vztahuje na vsetky casti rozhodnutia Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení clánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hlbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Vseobecný súd s ohladom na dôvody predlozené odvolatelkami, a to s ohladom na vsetky skutocnosti predlozené odvolatelkami bez ohladu na to, ci nastali pred alebo po prijatí rozhodnutia, ci boli predtým predlozené v rámci správneho konania alebo prvýkrát v rámci konania o zalobe podanej na Vseobecný súd, ak sú tieto skutocnosti relevantné na úcely preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia Komisie (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [87]C-603/13 P, [88]EU:C:2016:38, bod [89]72). 141 Zo samotného znenia bodu 72 rozsudku z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([90]C-603/13 P, [91]EU:C:2016:38), uvedeného vyssie, vsak vyplýva, ze táto judikatúra sa týka preskúmania zákonnosti rozhodnutí prijatých na základe clánkov 101 a 102 ZFEÚ a nie preskúmania zákonnosti rozhodnutí prijatých na základe clánku 107 ZFEÚ. 142 Po druhé Francúzska republika nemôze tvrdit, ze by mala byt oprávnená odvolávat sa pred Vseobecným súdom na znenie clánku 12 zákona z 28. januára 2010 s cielom vyvrátit domnienku existencie výhody IFPEN v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami len preto, ze sa na nu nemohla odvolávat v stádiu konania vo veci formálneho zistovania, lebo v tomto konaní sa o uvedenej domnienke vôbec nediskutovalo. 143 Treba totiz uviest, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia uviedla, ze bez ohladu na vysvetlenia poskytnuté francúzskymi orgánmi nemôze vzhladom na povahu státnej záruky, ktorú IFPEN získala na základe svojho právneho postavenia EPIC, vylúcit skutocnost, ze IFPEN získala hospodársku výhodu spojenú s moznostou, ze v krajnom prípade bude konat stát. Komisia tiez spresnila, ze táto výhoda vyplýva z priaznivejsieho posúdenia rizika splatenia úverov veritelmi vdaka existencii neobmedzenej státnej záruky a môze sa prejavit lepsími úverovými podmienkami. Z toho vyplýva, ze Francúzskej republike, ktorá sa zúcastnila konania vo veci formálneho zistovania, prinálezalo predlozit informácie, o ktorých sa domnievala, ze môzu spochybnit posúdenie Komisie v rozhodnutí o zacatí uvedeného konania, týkajúce sa existencie hospodárskej výhody vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami, prípadne vrátane znenia clánku 12 zákona z 28. decembra 2010. 144 V kazdom prípade za predpokladu, ze by sa Francúzska republika mohla v rámci tohto konania odvolávat na znenie clánku 12 zákona z 28. decembra 2010, treba konstatovat, ze tento clánok sám osebe nemohol vyvrátit domnienku existencie výhody vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami v case, ked Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 145 Clánok 12 ods. 1 zákona z 28. decembra 2010 totiz stanovoval, ze "bez ohladu na akékolvek odporujúce ustanovenie uplatnitelných predpisov francúzske orgány, ktoré patria do kategórie ústredných orgánov verejnej správy v zmysle nariadenia Rady (ES) c. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych úctov v spolocenstve, iné ako stát, Caisse d'amortissement de la dette sociale [Fond na úhradu dlhu sociálneho zabezpecenia], Caisse de la dette publique [Fond na zabezpecenie verejného dlhu] a Société de prises de participation de l'État [Státna kapitálová investicná spolocnost], nemôzu získat pôzicku od úverovej institúcie so splatnostou dlhsou ako dvanást mesiacov ani vydat dlhový nástroj, ktorého splatnost presahuje túto dobu" a "spolocný výnos ministra hospodárstva a ministra pre rozpocet stanoví zoznam orgánov, na ktoré sa tento zákaz vztahuje". 146 Treba teda uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdila Francúzska republika na pojednávaní, samotný odkaz na kategóriu ústredných orgánov verejnej správy v zmysle nariadenia Rady (ES) c. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych úctov v spolocenstve ([92]Ú. v. ES L 310, 1996, s. 1; Mim. vyd. 10/002, s. 3) nemohol umoznit dospiet k záveru, ze toto ustanovenie sa uplatnuje na IFPEN, kedze samotné uvedené ustanovenie stanovovalo, ze zoznam subjektov, na ktoré sa má uplatnit, bude stanovený ministerskou vyhláskou. 147 Okrem toho treba zdôraznit, ze Francúzska republika v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom spresnila, ze IFPEN je zaradená na zoznam francúzskych orgánov patriacich do kategórie ústredných orgánov verejnej správy uvedených v clánku 12 zákona z 28. decembra 2010 pripojený k vyhláske z 28. septembra 2011, ktorým sa stanovuje zoznam uvedených orgánov, ktoré majú zákaz uzavriet s úverovou institúciou pôzicku so splatnostou dlhsou ako dvanást mesiacov alebo vydat dlhový nástroj, ktorého splatnost presahuje túto dobu (JORF c. 232 zo 6. októbra 2011, s. 16907). 148 Pokial ide o tvrdenie IFPEN, ze skutocnosti týkajúce sa kontextu, ktoré francúzske orgány predlozili Komisii pocas správneho konania a ktoré boli pripomenuté v bode 115 vyssie, boli dostatocné na vyvrátenie domnienky existencie výhody vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami do budúcnosti, treba podobne ako Komisia uviest, ze tieto skutocnosti, ktoré sa týkali minulosti, neboli dostatocné na vylúcenie existencie výhody v budúcnosti, kedze stanovy IFPEN obsahovali ustanovenie upravujúce moznost tejto institúcie uzatvárat pôzicky bez obmedzenia doby splatnosti alebo sumy. 149 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze Francúzskej republike a IFPEN sa nepodarilo vyvrátit domnienku existencie výhody vo vztahoch medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami v budúcnosti. 150 Treba teda dospiet k záveru, ze Komisia sa správne domnievala, ze státna záruka, ktorú IFPEN získala na základe svojho právneho postavenia EPIC, poskytuje tejto institúcii hospodársku výhodu. 151 Preto napriek konstatovaniu uvedenému v bode 105 vyssie, podla ktorého Komisia neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s existenciou výhody, ktorú IFPEN mohla získat z implicitnej a neobmedzenej státnej záruky vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi, treba zalobné dôvody zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa týkajú existencie a výpoctu výhody v prospech IFPEN, zamietnut ako nedôvodné. O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa týkajú prenosu výhody na spolocnosti Axens a Prosernat, dcérske spolocnosti IFPEN 152 Tvrdenia týkajúce sa prenosu výhody, ktorú IFPEN získala vdaka implicitnej a neobmedzenej státnej záruke vyplývajúcej z jej postavenia EPIC, na jej súkromnoprávne dcérske spolocnosti Axens a Prosernat sú uvedené v druhej casti druhého zalobného dôvodu vo veci T-157/12 a v druhej casti tretieho zalobného dôvodu vo veci T-479/11. 153 IFPEN a Francúzska republika tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala prenos hospodárskej výhody, ktorú IFPEN údajne získala vdaka predmetnej státnej záruke, na jej súkromnoprávne dcérske spolocnosti Axens a Prosernat. 154 IFPEN v tejto súvislosti poukazuje na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okrem toho tvrdí, ze vzhladom na to, ze Komisia je povinná v kazdom zo svojich rozhodnutí preskúmat osobitné skutkové okolnosti prejednávanej veci, jej postup spocívajúci v zalození odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí na analógii s odôvodnením uplatneným v rozhodnutí Komisie K(2005)5412 v konecnom znení z 21. decembra 2005 týkajúcom sa státnej pomoci N 531/2005, Francúzsko - Opatrenia spojené so zriadením a fungovaním Banque postale (dalej len "rozhodnutie Banque postale"), je nevhodný a neopodstatnený. V tejto súvislosti uvádza, ze toto rozhodnutie zohladnovalo osobitnú struktúru fungovania skupiny La Poste, ktorá sa lísi od fungovania skupiny IFPEN, a ze vedecká povaha cinností IFPEN a jej dcérskych spolocností nie je vôbec porovnatelná s postovými cinnostami. IFPEN okrem toho tvrdí, ze z odôvodnenia 246 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze kedze Komisia nenasla v jej úctovníctve nijaké stopy po prenose výhody, zalozila preukázanie tohto prenosu iba na domnienke, ze k prenosu výhody doslo tým, ze IFPEN neúctovala dcérskym spolocnostiam náklady spojené s krytím sluzieb, ktoré poskytovala v ich mene, státnou zárukou. 155 Francúzska republika tvrdí, ze Komisia sa jednak dopustila nesprávneho výkladu rozhodnutia Banque postale a jednak nezohladnila skutocnost, ze sluzby a sluzby v oblasti výskumu, ktoré IFPEN poskytuje, sú fakturované na základe nákladov, ktoré vznikli IFPEN, navýsených o marzu, a teda ze obchodné vztahy medzi IFPEN a jej dcérskymi spolocnostami sú uzatvorené za obvyklých trhových podmienok. Francúzska republika tiez tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a skutkového omylu, ked sa domnievala, ze odôvodnenie, ktoré uviedla vo svojom rozhodnutí 2009/157/ES, je mozné preniest na vsetky vztahy medzi IFPEN a jej dcérskymi spolocnostami, hoci sa mala obmedzit len na vztahy nadviazané v rámci výhradných zmlúv dojednaných medzi IFPEN a jej dcérskymi spolocnostami Axens a Prosernat. 156 Okrem toho Francúzska republika uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze otázka prenosu výhody na dcérske spolocnosti je neoddelitelná od zvysku uvedeného rozhodnutia. 157 Komisia tvrdí, ze otázka prenosu výhody je subsidiárna na úcely preukázania existencie státnej pomoci v prospech IFPEN, vyplývajúcej z právneho postavenia EPIC, a môze smerovat len k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia, a to casti týkajúcej sa prevodu pomoci na dcérske spolocnosti. Podla Komisie je otázka prípadného prenosu výhody na dcérske spolocnosti IFPEN oddelitelná od predbeznej otázky existencie výhody v prospech IFPEN. 158 Komisia okrem toho spochybnuje argumentáciu Francúzskej republiky a IFPEN a navrhuje zamietnut tieto zalobné dôvody. 159 Na úvod treba pripomenút, ze clánok 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia sa týka krytia státnou zárukou, ktoré sa vztahuje na cinnosti v oblasti prevodu technológií, ktoré vykonáva IFPEN v oblastiach stanovených vo výhradných zmluvách uzavretých so spolocnostami Axens a Prosernat. 160 Treba uviest, ze ako vyplýva z odôvodnení 249 a 250 napadnutého rozhodnutia, hospodárska výhoda vo výhradných oblastiach cinnosti dcérskych spolocností Axens a Prosernat, plynúca z krytia státnou zárukou poskytnutou IFPEN, je selektívnou výhodou, kedze umoznuje dcérskym spolocnostiam vyuzívat prístup k technológiám a ludským a materiálnym prostriedkom IFPEN za výhodnejsích podmienok ako ich konkurenti. 161 Z toho vyplýva, ze preukázanie prenosu výhody v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti Axens a Prosernat je nevyhnutné na úcely kvalifikácia opatrenia uvedeného v clánku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia ako státnej pomoci podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 162 Treba tiez pripomenút, ze clánok 1 ods. 5 napadnutého rozhodnutia sa týka krytia státnou zárukou, ktoré sa vztahuje na sluzby v oblasti zmluvného výskumu a sluzby vykonávané IFPEN tak v mene tretích osôb, ako aj v mene dcérskych spolocností. 163 Treba uviest, ze kvalifikácia tohto opatrenia ako státnej pomoci zo svojej podstaty neznamená preukázanie prenosu výhody v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti Axens a Prosernat, pokial ide o sluzby v oblasti zmluvného výskumu a sluzby vykonávané IFPEN v mene tretích osôb, ako aj v mene jej dcérskych spolocností mimo oblastí stanovených vo výhradných zmluvách. 164 Naopak, je potrebné zdôraznit, ze preukázanie prenosu výhody IFPEN na jej dcérske spolocnosti Axens a Prosernat je rozhodujúce pre kvalifikáciu krytia státnou zárukou, ktoré sa vztahuje na sluzby v oblasti zmluvného výskumu a sluzby vykonávané IFPEN v mene uvedených dcérskych spolocností v oblastiach stanovených vo výhradných zmluvách uzatvorených s týmito dcérskymi spolocnostami, ako státnej pomoci. V takom prípade sú totiz príjemcami pomoci práve dcérske spolocnosti IFPEN, teda Axens a Prosernat, lebo na základe výhradných zmlúv môze IFPEN vykonávat uvedené sluzby len v ich mene. 165 Z toho vyplýva, ako v podstate tvrdí Komisia, ze zalobný dôvod zalozený na nepreukázaní prenosu výhody treba zamietnut ako neúcinný v rozsahu, v akom smeruje k spochybneniu kvalifikácie opatrenia uvedeného v clánku 1 ods. 5 napadnutého rozhodnutia ako státnej pomoci, kedze toto opatrenie sa týka krytia státnou zárukou, ktoré sa vztahuje na sluzby v oblasti zmluvného výskumu a sluzby vykonávané IFPEN tak v mene tretích osôb, ako aj v mene dcérskych spolocností nad rámec pôsobnosti výhradných zmlúv. 166 Výhrady uvádzané Francúzskou republikou a IFPEN treba preskúmat s prihliadnutím na tieto úvahy. 167 Po prvé, pokial ide o výhradu IFPEN, podla ktorej Komisia nesprávne zalozila svoj dôkaz o prenose výhody v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti Axens a Prosernat na nevhodnej analógii s odôvodnením pouzitým v rozhodnutí Banque postale, a teda nesplnila svoju povinnost odôvodnenia, treba uviest, ze táto výhrada vychádza z nesprávneho predpokladu. 168 Komisia v odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze "so zretelom na neexistenciu vo francúzskom práve vseobecnej zodpovednosti akcionára za konanie dcérskych spolocností, sa netreba domnievat, ze verejná institúcia IFPEN a následne francúzsky stát môzu byt zodpovedné za splatenie pohladávok tretích osôb z hospodárskych cinností spolocnosti Axens a Prosernat, najmä za predpokladu, ze tieto spolocnosti vstúpili do likvidácie". 169 Komisia tak vylúcila, ze by spolocnosti Axens a Prosernat mohli mat prospech z priameho prenosu výhody, ktorú IFPEN údajne získala vo svojich vztahoch s veritelmi. 170 Komisia sa vsak v odôvodneniach 241 az 247 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze spolocnosti Axens a Prosernat mali prospech z nepriameho prenosu predmetnej výhody, a to na základe tohto odôvodnenia: "(241) Treba vsak poznamenat, ze hoci spolocnost La Banque Postale bola v uvedenom rozhodnutí [Banque postale] povazovaná za akciovú spolocnost, ktorá nadalej podlieha vseobecnému právu v oblasti vyrovnania a súdnej likvidácie, a teda sa na nu samotnú nevztahuje neobmedzená státna záruka, Komisia sa v nom vôbec nezaoberala otázkou prípadného prenosu na dcérsku spolocnost vplyvu státnej záruky poskytnutej jej jedinému akcionárovi. (242) Komisia doslova usúdila, ze struktúra fungovania skupiny má za následok priestupnost medzi akcionárom (La Poste) a dcérskou spolocnostou (La Banque Postale) spôsobenú kombinovaným úcinkom i) vyuzívania dcérskou spolocnostou ludských a materiálnych prostriedkov, ktoré jej poskytla materská spolocnost, a ii) odmeny za tieto prostriedky odvíjajúcej sa od nákladov, ktoré znása materská spolocnost, takze v prípade hospodárskej výhody spôsobujúcej znízenie nákladov spolocnosti La Poste by sa odmena, ktorú vypláca spolocnost La Banque Postale svojej materskej spolocnosti, znízila na príslusnú sumu, co by malo za následok (prinajmensom ciastocný) prenos tejto hospodárskej výhody na dcérsku spolocnost. (243) Podobne v uvedenom rozhodnutí C-51/05 Komisia usúdila, ze existuje urcitá priestupnost najmä vo volbe systému sadzieb, ktoré uplatnuje verejná institúcia IFP za sluzby poskytnuté spolocnostiam Axens a Prosernat vo výhradnej oblasti ich cinnosti, takze obchodné vztahy v rámci skupiny spolocností sa neriadia logikou trhu, ale naopak poskytujú moznost krízového financovania hospodárskych cinností dcérskych spolocností zo státnych prostriedkov poskytnutých materskej spolocnosti. ... (244) V uvedenej veci týkajúcej sa La Banque Postale Komisia povazovala za nevyhnutné, aby francúzske orgány prijali záväzky umoznujúce zaviest mechanizmus, ktorý by u dcérskej spolocnosti neutralizoval prípadné existujúce výhody pre materskú spolocnost. ... (245) V tomto prípade sa francúzske orgány zaviazali, pokial ide o podmienky poskytovania pôziciek dcérskym spolocnostiam verejnej institúcie IFP (Axens, Beicip-Franlab, Prosernat), uviest v zmluve o financovaní (pre kazdý nástroj, na ktorý sa vztahuje zmluva) pri kazdej transakcii písomnú poznámku, ze,,v súlade s francúzskym právom (najmä s nutnostou výslovného povolenia kazdej záruky zákonným ustanovením) stát neposkytne na túto transakciu financovania ziadnu priamu alebo nepriamu záruku`. (246) Pokial ide o vyuzívanie dcérskymi spolocnostami ludských a materiálnych zdrojov, ktoré im poskytla dcérska spolocnost, ako Komisia poznamenala v uvedenom rozhodnutí C-51/05, ,[ak] existuje grant na financovanie hospodárskych cinností, vyplýva z úrovne odmien, ktoré vyplatili dotknuté dcérske spolocnosti materskej spolocnosti a premietne sa v úctoch IFP`.... Lenze pri kontrole úctov verejnej institúcie IFP boli nákladové polozky týkajúce sa úhrady sluzieb, ktoré poskytla verejná institúcia IFP svojim dcérskym spolocnostiam pomocou neobmedzenej záruky, jedinými nákladovými polozkami, ktoré este neboli zohladnené Komisiou v uvedenom rozhodnutí C-51/05 v súvislosti s rokom 2006 a v súvislosti s nasledujúcimi rokmi neboli zahrnuté v rocných správach zaslaných francúzskymi orgánmi. Kedze státu nebol vyplatený poplatok za záruku za plnenie, alebo aspon najlepsej snahy, nemohol sa ani premietnut do sadzieb za sluzby poskytnuté dcérskym spolocnostiam. (247) V dôsledku toho treba usúdit, ze hospodárska výhoda, ktorá vznikla verejnej institúcii vdaka jej statutárnej záruke, bola z tohto dôvodu prenesená na jej dcérske spolocnosti súkromného práva Axens a Prosernat." 171 Komisia navyse v odôvodnení 269 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze "systém úhrad sluzieb zmluvného výskumu [IFPEN] je stanovený na základe celkových obstarávacích nákladov, na ktoré sa uplatní marza, ktorej sadzba sa mení v závislosti od výsledku rokovania so zákazníkom..." a ze "na základe toho jediná nákladová polozka, ktorá podla vsetkého nebola zohladnená [IFPEN], zodpovedá práve poplatku za krytie záruky za plnenie (alebo najlepsej snahy) [IFPEN]". 172 Z vyssie citovaných odôvodnení vyplýva, ze preukázanie prenosu výhody v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti Axens a Prosernat sa zakladá na konstatovaní úctovania nizsích cien za sluzby IFPEN uvedeným dcérskym spolocnostiam, ktoré vyplýva jednak z rozhodnutia 2009/157, v ktorom Komisia konstatovala v súvislosti s rokom 2006 existenciu priepustnosti najmä vo výhradných oblastiach spolocností Axens a Prosernat, ktorá umoznila krízové financovanie, a jednak z okolnosti, ze rocné správy predlozené francúzskymi orgánmi za roky 2007 az 2009 na úcely preukázania, ze úctovanie sluzieb poskytovaných institúciou IFPEN v mene jej dcérskych spolocností bolo v súlade s trhovými cenami, nezohladnilo skutocnost, ze IFPEN nefakturovala svojim dcérskym spolocnostiam ako zákazníkom krytie uvedených sluzieb státnou zárukou, ktorú IFPEN získala vdaka svojmu právnemu postaveniu EPIC. 173 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí IFPEN, Komisia nezalozila svoje preukázanie prenosu výhody v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti Axens a Prosernat iba na analógii s odôvodnením uplatneným v rozhodnutí Banque postale, ale zohladnila osobitné okolnosti vnútorných vztahov v rámci skupiny IFPEN. 174 V tejto súvislosti treba tiez zamietnut ako neúcinnú výhradu Francúzskej republiky, podla ktorej Komisia nesprávne vykladala rozhodnutie Banque postale. 175 Po druhé vzhladom na konstatovanie uvedené v bode 172 vyssie, týkajúce sa odôvodnenia, o ktoré sa Komisia opierala na úcely preukázania prenosu výhody v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti Axens a Prosernat, treba tiez zamietnut ako nedôvodné tvrdenie IFPEN, podla ktorého Komisia zalozila uvedený dôkaz len na domnienke prenosu výhody neúctovaním nákladov spojených s krytím státnou zárukou vztahujúcim sa na sluzby, ktoré IFPEN vykonáva v mene svojich dcérskych spolocností. 176 Po tretie, pokial ide o tvrdenie Francúzskej republiky, podla ktorého v podstate Komisia na preukázanie prenosu výhody v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti v rámci sluzieb v oblasti zmluvného výskumu a sluzieb, ktoré IFPEN poskytuje v mene uvedených dcérskych spolocností mimo výhradných oblastí ich cinnosti, nemohla vychádzat z rozhodnutia 2009/157, je potrebné sa domnievat, ze vzhladom na to, ze toto tvrdenie sa netýka prenosu výhody vo výhradných oblastiach ich cinnosti, z dôvodu uvedeného v bode 165 vyssie je potrebné zamietnut ho ako neúcinné. 177 Po stvrté Francúzska republika vytýka Komisii, ze nezohladnila okolnost, ze IFPEN fakturuje svojim dcérskym spolocnostiam sluzby a sluzby v oblasti zmluvného výskumu podla trhových podmienok. 178 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze Komisia zohladnila túto okolnost v súvislosti s preukázaním prenosu výhody v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti Axens a Prosernat nad rámec ich výhradných cinností. Ako poznamenáva Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, z odôvodnenia 269 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze hoci opis spôsobu stanovenia cien IFPEN, ktorý poskytli francúzske orgány, preukazuje, ze systém úctovania sluzieb IFPEN v oblasti zmluvného výskumu nad rámec jej výhradných vztahov s jej dcérskymi spolocnostami bol stanovený na základe celkových obstarávacích nákladov, na ktoré sa uplatnila marza, neobjavuje sa v nom poplatok za riziko platený státu ako odmena za jeho neobmedzenú záruku. 179 Na druhej strane, ako uvádza aj Komisia, z odôvodnenia 246 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vychádzala pri preukázaní prenosu výhody v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti Axens a Prosernat vo výhradnej oblasti ich cinnosti z rozhodnutia 2009/157, z ktorého odôvodnení 146 a 147 vyplýva, ze odmeny, ktoré spolocnosti Axens a Prosernat platili IFPEN za sluzby vykonávané v ich výhradných oblastiach, boli nizsie ako ich obstarávacie náklady a viedli k prevodu státnej pomoci. Treba pritom poznamenat, ze Francúzska republika nespochybnila rozhodnutie 2009/157 a nespochybnila ani závery tohto rozhodnutia týkajúce sa odmien, ktoré spolocnosti Axens a Prosernat platia IFPEN za sluzby v ich výhradných oblastiach, v rámci tohto konania. 180 Výhradu Francúzskej republiky zalozenú na tom, ze Komisia nezohladnila okolnost, ze IFPEN fakturuje svojim dcérskym spolocnostiam sluzby a sluzby v oblasti zmluvného výskumu za trhovú cenu, treba preto zamietnut ako nedôvodnú. 181 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut zalobné dôvody zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa týkajú prenosu výhody v prospech IFPEN na jej dcérske spolocnosti Axens a Prosernat, ako nedôvodné. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý sa týka existencie prevodu státnych prostriedkov 182 IFPEN tvrdením uvedeným v tretej casti druhého zalobného dôvodu vo veci T-157/12 navyse tvrdí, ze neexistuje dostatocná súvislost medzi výhodou, ktorú získala, a prevodom státnych prostriedkov pochádzajúcich z neobmedzenej záruky. Ci uz ide o vztah s jej dodávatelmi alebo s jej zákazníkmi, súvislost medzi údajnými nizsími cenami alebo údajným vyuzitím záruky za riadne plnenie zmluvy na jednej strane a prevodom státnych prostriedkov na druhej strane je objektívne umelá a postavená v celom rozsahu na hypotetických konstrukciách, ktoré sa nezakladajú na nijakých objektívnych údajoch. 183 V tejto súvislosti treba uviest, ze hoci IFPEN predlozila tieto tvrdenia v casti svojej zaloby týkajúcej sa existencie výhody, vztahujú sa na inú podmienku existencie státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to vynakladanie státnej pomoci. 184 Okrem toho treba poznamenat, ze tieto tvrdenia sa týkajú len vztahov medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi. 185 Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze Vseobecný súd v bode 105 vyssie konstatoval, ze Komisia nepreukázala, ze implicitná a neobmedzená státna záruka v prospech IFPEN poskytla alebo mohla poskytnút výhodu výlucne v prospech IFPEN v jej vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi, tento zalobný dôvod treba zamietnut ako neúcinný. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality 186 IFPEN uvádza tvrdenia týkajúce sa porusenia zásady proporcionality v piatom zalobnom dôvode svojej zaloby vo veci T-157/12. 187 Tieto tvrdenia sú uvedené v dvoch castiach. V prvej casti IFPEN v podstate tvrdí, ze vzhladom na to, ze Komisii sa nepodarilo predlozit objektívny dôkaz o existencii implicitnej a neobmedzenej státnej záruky v prospech EPIC, a teda zalozila svoje odôvodnenie na sérii neoverených hypotéz, poziadavka, aby bol vznik EPIC systematicky podriadený povinnosti predchádzajúceho oznámenia a následne sérii administratívnych správ z dôvodu zlucitelnosti, je neprimeraná. Porusenie zásady proporcionality je o to zjavnejsie, ze jednak zásady uplatnitelné na EPIC predchádzali Rímskej zmluve a francúzska vláda sa na preukázanie nesprávnosti tézy Komisie odvolávala na pevnú právnu argumentáciu a jednak francúzska vláda poskytla dostatocný prostriedok na rozptýlenie pochybností Komisie týkajúcich sa existencie záruky v prospech EPIC, ked navrhla zmenit vykonávací dekrét k zákonu zo 16. júla 1980. 188 V druhej casti IFPEN tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie ukladá francúzskym orgánom a v dôsledku toho aj jej samej plnenie viacerých povinností, ktoré sú zjavne neprimerané tak vo vztahu k sledovanému cielu, ako aj k velmi malému rozsahu vplyvu postavenia EPIC v jej prípade. 189 IFPEN tak v prvom rade poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie ukladá francúzskym orgánom, a teda aj jej samej, povinnost od 1. januára 2010 az do skoncenia výhradných zmlúv kazdorocne predlozit výrocnú financnú správu obsahujúcu údaje uvedené v clánku 5 uvedeného rozhodnutia. Podla IFPEN pritom jednak postup pozadovaný Komisiou, aby do výrocnej správy zahrnula horný odhad vplyvu údajnej neobmedzenej záruky, ktorý zodpovedá priaznivejsiemu posúdeniu rizika neplnenia záväzkov IFPEN zo strany dodávatelov a neplateniu poplatku za údajnú záruku za riadne plnenie zmluvy, vedie k plytvaniu jej vlastných zdrojov, hoci takýto postup je úplne umelý a vôbec nezodpovedá hospodárskej realite. Skutocnost, ze takýto "horný odhad" v úctovníctve IFPEN neexistuje a Komisia nie je ani po niekolkých rokoch schopná nájst prijatelné porovnávacie sadzby, potvrdzuje, ze akýkolvek návrh "hrubého odhadu" je prehnane umelý, ak nie vymyslený. IFPEN tiez uvádza, ze v období od dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia do dátumu podania tejto zaloby francúzske orgány v súlade s clánkom 3 ods. 2 rozhodnutia 2009/157 oznámili obnovenie zmlúv o priemyselnom výskume medzi IFPEN a jej dcérskymi spolocnostami Axens a Prosernat vo výhradných oblastiach ich cinnosti. Podla IFPEN napadnuté rozhodnutie výslovne podmienuje pozitívne preskúmanie zlucitelnosti obnovenia uvedených zmlúv respektovaním napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Napadnuté rozhodnutie vsak v praxi ukladá francúzskym orgánom povinnost predkladat výrocnú správu az do skoncenia výhradných zmlúv, teda po dobu desiatich rokov, co je zjavne neprimerané vzhladom na ciel kontroly státnej pomoci, o existencii ktorej mozno oprávnene pochybovat. 190 V druhom rade IFPEN vytýka Komisii, ze ulozila francúzskym orgánom povinnost vlozit do zmlúv IFPEN dolozky uvedené v clánku 9 napadnutého rozhodnutia, co predstavuje mimoriadne obmedzujúce opatrenie, ktoré je tým menej odôvodnené, ze Komisia dospela k záveru o existencii státnej pomoci na základe viacerých nepodlozených hypotéz a zjavne nesprávnych posúdení. 191 Pokial ide o prvú cast tohto zalobného dôvodu, treba uviest, ze vychádza z predpokladu, ze Komisia nepreukázala, ze právne postavenie EPIC poskytuje IFPEN výhodu implicitnej a neobmedzenej státnej záruky. 192 Na jednej strane vsak treba pripomenút, ze Súdny dvor v rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([93]C-559/12 P, [94]EU:C:2014:217), rozhodol, ze s cielom preukázat existenciu takej záruky, ktorá výslovne nevyplýva z nijakého právneho predpisu ci zmluvného vztahu, môze Komisia uplatnit metódu súboru spolahlivých, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, aby overila, ci vo vnútrostátnom práve existuje skutocná povinnost státu vynalozit vlastné prostriedky na krytie strát platobne neschopného podniku so statusom EPIC, a teda ako vyplýva z ustálenej judikatúry, dostatocne konkrétne ekonomické riziko výdavkov zatazujúcich státny rozpocet (rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [95]C-559/12 P, [96]EU:C:2014:217, bod [97]65). 193 Na druhej strane treba tiez pripomenút, ze IFPEN vo svojom liste z 5. mája 2014 v odpovedi na otázku Vseobecného súdu týkajúcu sa dôsledkov rozsudku z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([98]C-559/12 P, [99]EU:C:2014:217), pre tento spor spresnila, ze povazuje úvahu uvedenú v bode 192 vyssie za uplatnitelnú v prejednávanej veci a v dôsledku toho berie spät svoj prvý zalobný dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení, podla ktorého Komisia prekrocila hranice svojho oprávnenia pri výklade vnútrostátneho práva v rámci právnej úpravy státnej pomoci. 194 Z toho vyplýva, ze prvú cast tohto zalobného dôvodu v rozsahu, v akom ju IFPEN nevzala spät, treba zamietnut ako nedôvodnú. 195 Pokial ide o druhú cast tohto zalobného dôvodu, IFPEN tvrdí, ze povinnosti, ktoré clánok 5 a clánok 9 ods. 1 az 3 napadnutého rozhodnutia ulozili Francúzskej republike a nepriamo aj jej samej, sú neprimerané. 196 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných danou právnou úpravou, pricom pokial sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille-Prins, [100]C-45/05, [101]EU:C:2007:296, bod [102]45). 197 V prejednávanej veci treba uviest, ze z clánku 4 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze opatrenie uvedené v clánku 1 ods. 4 tohto rozhodnutia predstavuje od 1. januára 2010 az do skoncenia výhradných zmlúv medzi IFPEN a jej dcérskymi spolocnostami Axens a Prosernat státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom, s výhradou dodrzania podmienok ustanovených v clánkoch 5 a 6 uvedeného rozhodnutia. 198 Podla clánku 5 ods. 1 napadnutého rozhodnutia "výrocná financná správa uvedená v clánku 4 ods. 2 rozhodnutia C-51/05 obsahuje okrem údajov, ktoré sa uz uviedli v clánku 5 ods. 1 uvedeného rozhodnutia, údaje vymenované v odsekoch 2, 3 a 4 tohto clánku". 199 Clánok 5 ods. 2 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze "výrocná financná správa obsahuje údaje o výske, úrokovej sadzbe a zmluvných podmienkach pôziciek, ktoré si zobrala [IFPEN] v priebehu príslusného rocného obdobia, ako aj odhad hrubého grantového ekvivalentu prípadnej bonifikácie úrokov spojenej so státnou zárukou, pokial sa nepredlozí dôkaz o tom, ze tieto pôzicky sú v súlade s beznými trhovými podmienkami, bud prostredníctvom porovnania ich podmienok s podmienkami, ktoré získala [IFPEN] pred zmenou svojho právneho postavenia, alebo na základe konkrétnejsej metodiky, ktorú vopred schválila Komisia". 200 Clánok 5 ods. 3 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze "výrocná financná správa obsahuje údaj o hodnote tovarov a sluzieb, ktoré [IFPEN] získala od dodávatelov na úcely vykonávania hospodárskych sluzieb uvedených v clánku 1 ods. 4 a 5 tohto rozhodnutia v priebehu príslusného rocného obdobia, ako aj maximálny odhad hrubého grantového ekvivalentu pomoci vyplývajúceho z priaznivejsieho posúdenia dodávatelmi rizika neplnenia záväzkov zo strany podniku" a "tento odhad sa uskutocní bud tak, ze sa na hodnotu uskutocnených nákupov uplatní pausálna sadzba 2,5 %, alebo na základe konkrétnejsej metodiky, ktorú vopred schválila Komisia". 201 Podla clánku 5 ods. 4 napadnutého rozhodnutia "výrocná financná správa obsahuje údaj o hodnote hospodárskych cinností uvedených v clánku 1 ods. 4 a 5 tohto rozhodnutia vykonaných [IFPEN] v priebehu príslusného rocného obdobia, ako aj maximálny odhad hrubého grantového ekvivalentu pomoci vyplývajúceho z nezaplatenia poplatku za záruku za plnenie, alebo aspon najlepsej snahy, poskytnutej príjemcom uvedených hospodárskych sluzieb" a "tento odhad sa uskutocnuje bud na základe uplatnenia pausálnej sadzby 5 % na hodnotu poskytnutých sluzieb, alebo na základe konkrétnejsej metodiky, ktorú vopred schválila Komisia". 202 Z týchto ustanovení vyplýva, ze clánok 5 napadnutého rozhodnutia v podstate ukladá IFPEN povinnosti s cielom overit zlucitelnost pomoci, ktorú jej poskytol stát, s vnútorným trhom. Uvedený clánok ukladá tomuto subjektu povinnost kazdorocne predlozit Komisii údaje o podmienkach pôziciek, ktoré si zobrala, o hodnote tovarov a sluzieb, ktoré získala od dodávatelov na úcely vykonávania svojich hospodárskych cinností, spolu s maximálnym odhadom grantového ekvivalentu pomoci, a napokon o hodnote hospodárskych cinností, ktoré vykonala, spolu s maximálnym odhadom grantového ekvivalentu pomoci. 203 V tejto súvislosti treba uviest, ze v prípade, ze státne opatrenie mozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, podlieha oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Povinnost oznámit Komisii informácie potrebné na posúdenie zlucitelnosti pomoci teda nemozno povazovat za povinnost, ktorá je ako taká v rozpore so zásadou proporcionality. 204 Okrem toho treba uviest, ze ako tvrdí Komisia, povinnosti ulozené IFPEN plynule nadväzujú na povinnosti, ktoré jej ukladá rozhodnutie 2009/157, ktoré nespochybnila IFPEN ani Francúzska republika. 205 Navyse treba poukázat na to, ze ako uvádza aj Komisia, predlozenie výrocnej správy v rámci schémy pomoci je beznou praxou, ktorá je primeraná cielu kontroly státnej pomoci. 206 V prejednávanej veci vsak treba uviest, ze hoci povinnost ulozená clánkom 5 ods. 2 napadnutého rozhodnutia súvisí s domnienkou existencie výhody v prospech IFPEN v jej vztahoch s bankovými a financnými institúciami, o ktorej Vseobecný súd konstatoval, ze ju Komisia oprávnene pouzila na úcely kvalifikácie opatrenia uvedeného v clánku 1 ods. 4 toho istého rozhodnutia ako státnej pomoci, v prípade povinností ulozených clánkom 5 ods. 3 a 4 toho istého rozhodnutia to neplatí. 207 Treba totiz konstatovat, ze povinnosti ulozené týmito ustanoveniami sa týkajú výhody, ktorú IFPEN získala vo svojich vztahoch s dodávatelmi a zákazníkmi, v súvislosti s ktorou Vseobecný súd v bode 105 vyssie konstatoval, ze Komisia nepreukázala jej existenciu. Z toho vyplýva, ze takéto povinnosti zo svojej podstaty nemozno povazovat za primerané a nevyhnutné v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 196 vyssie. 208 Okrem toho treba uviest, ze clánok 9 ods. 1 az 3 napadnutého rozhodnutia v podstate ukladá francúzskym orgánom povinnost zahrnút do zmlúv uzatváraných IFPEN dolozku o vylúcení zodpovednosti státu a do zmlúv uzatváraných dcérskymi spolocnostami IFPEN dolozku o vylúcení zodpovednosti IFPEN, ako aj zodpovednosti státu. 209 IFPEN sa vsak v tejto súvislosti obmedzuje len na tvrdenie, ze povinnost vkladat dolozky o vylúcení zodpovednosti je pre nu osobitne obmedzujúca, pricom nevysvetluje, preco jednotlivé dolozky uvedené v clánku 9 napadnutého rozhodnutia nie sú v prejednávanej veci nevyhnutné alebo primerané. 210 Takúto výhradu je teda potrebné zamietnut ako neprípustnú vzhladom na judikatúru, podla ktorej na základe clánku 21 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa uplatnuje na konanie pred Vseobecným súdom v súlade s clánkom 53 prvým odsekom tohto statútu, a na základe clánku 76 písm. d) rokovacieho poriadku musí zaloba obsahovat strucné zhrnutie zalobných dôvodov. Toto zhrnutie dôvodov musí byt dostatocne jasné a presné, aby umoznilo zalovanému pripravit jeho vyjadrenie k zalobe a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií. V zalobe musí byt preto jasne uvedené, v com spocíva zalobný dôvod, na ktorom sa zaloba zakladá, takze iba abstraktná formulácia tohto dôvodu nesplna poziadavky rokovacieho poriadku. Podobné poziadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu zalobného dôvodu uvádza výhrada (pozri rozsudok zo 7. júna 2018, Winkler/Komisia, [103]T-369/17, neuverejnený, [104]EU:T:2018:334, bod [105]53 a citovanú judikatúru). 211 Preto je potrebné vyhoviet druhej casti tohto zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady proporcionality v rozsahu, v akom sa týka clánku 5 ods. 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, a v zostávajúcej casti ju zamietnut ako neprípustnú. 212 Z toho vyplýva, ze zalobe IFPEN vo veci T-157/12 je potrebné ciastocne vyhoviet. 213 Kedze vsetky zalobné dôvody uvedené Francúzskou republikou boli zamietnuté, je potrebné zalobu vo veci T-479/11 zamietnut. O rozsahu zrusenia 214 IFPEN navrhuje v prvom rade zrusit napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a subsidiárne zrusit vadou poznacené casti výroku uvedeného rozhodnutia. 215 V tejto súvislosti treba uviest, ze prijatý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality sa týka výlucne podmienok zlucitelnosti opatrení kvalifikovaných ako státna pomoc v clánku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia. 216 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné zrusit clánok 5 ods. 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, ako aj clánok 6 ods. 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka maximálneho vplyvu státnej záruky, ako je odhadnutý v clánku 5 ods. 3 a 4 uvedeného rozhodnutia, a zaloby v zostávajúcej casti zamietnut. O trovách 217 V súlade s clánkom 219 rokovacieho poriadku v rozhodnutiach Vseobecného súdu vydaných po zrusení a vrátení veci Vseobecný súd rozhodne jednak o trovách konania na Vseobecnom súde a jednak o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore. 218 V rozsahu, v akom Súdny dvor v rozsudku o odvolaní zrusil pôvodný rozsudok a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr, Vseobecnému súdu prinálezí rozhodnút v rámci tohto rozsudku o vsetkých trovách konania pred týmto súdom, vrátane konania na prvom stupni, ako aj o trovách odvolacieho konania vo veci C-438/16 P. 219 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Odsek 3 tohto clánku stanovuje, ze ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka konania. 220 Kedze Francúzska republika, IFPEN a Komisia mali úspech len v casti konania na prvom stupni, kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania v rámci tohto konania. 221 Francúzska republika, IFPEN a Komisia znásajú kazdá svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v rámci odvolacieho konania. 222 Kedze Francúzska republika nemala vo veci T-479/11 RENV úspech, znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou v rámci tohto konania v súlade s jej návrhmi. 223 Kedze IFPEN a Komisia nemali úspech vo veci T-157/12 RENV, Vseobecný súd ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie a v zostávajúcej casti zalobu zamietol, IFPEN a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania v rámci tohto konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol takto: 1. Clánok 5 ods. 3 a 4, ako aj clánok 6 ods. 1 rozhodnutia Komisie 2012/26/EÚ z 29. júna 2011 o státnej pomoci C 35/08 (ex NN 11/08), ktorú Francúzsko poskytlo verejnej institúcii Institut Français du Pétrole, v rozsahu, v akom sa týka maximálneho vplyvu státnej záruky, ako je odhadnutý v clánku 5 ods. 3 a 4, sa zrusujú. 2. V zostávajúcej casti sa zaloby zamietajú. 3. Európska komisia, Francúzska republika a IFP Énergies nouvelles znásajú svoje vlastné trovy konania vo veciach T-479/11 a T-157/12. 4. Francúzska republika, IFP Énergies nouvelles a Európska komisia znásajú svoje vlastné trovy konania vo veci C-438/16 P. 5. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou vo veci T-479/11 RENV. 6. IFP Énergies nouvelles a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania vo veci T-157/12 RENV. Collins Kanceva De Baere Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. októbra 2020. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Predchádzajúce konania na Vseobecnom súde a Súdnom dvore Konanie a návrhy úcastníkov konania po vrátení veci na dalsie konanie Právny stav O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa týkajú existencie a výpoctu výhody pre IFPEN O výhode v súvislosti so vztahmi medzi IFPEN a jej dodávatelmi a zákazníkmi - O výhrade zalozenej na neexistencii dôkazu o výhode vo vztahoch medzi IFPEN a jej dodávatelmi - O výhrade zalozenej na neexistencii dôkazu o výhode vo vztahoch medzi IFPEN a jej zákazníkmi O výhode v súvislosti so vztahmi medzi IFPEN a bankovými a financnými institúciami O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa týkajú prenosu výhody na spolocnosti Axens a Prosernat, dcérske spolocnosti IFPEN O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý sa týka existencie prevodu státnych prostriedkov O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality O rozsahu zrusenia O trovách __________________________________________________________________ ( [106]*1 ) Jazyk konania: francúzstina References 1. file:///tmp/lynxXXXX2lntfD/L85861-9443TMP.html#t-ECR_62011TJ0479_01_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:014:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:014:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:274:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:053:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:259:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A737 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&anchor=#point38 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&anchor=#point39 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A223&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A223 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A223&anchor=#point39 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point94 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253&anchor=#point34 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&anchor=#point251 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A59&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A59 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A59&anchor=#point37 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point63 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point98 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point99 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&anchor=#point100 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&anchor=#point101 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&anchor=#point102 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&anchor=#point76 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&anchor=#point223 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&anchor=#point224 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&anchor=#point223 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point72 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:310:TOC 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point65 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A296&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A296 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A296&anchor=#point45 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A334&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A334 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A334&anchor=#point53 106. file:///tmp/lynxXXXX2lntfD/L85861-9443TMP.html#c-ECR_62011TJ0479_01_SK_01-E0001