ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 5. septembra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Koncentrácie -- Trh s vydávaním kníh -- Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom pod podmienkou spätného prevodu aktív -- Rozhodnutie o schválení nadobúdatela prevádzaných aktív -- Rozhodnutie prijaté po tom, ako Vseobecný súd zrusil pôvodné rozhodnutie týkajúce sa toho istého postupu -- Záujem na konaní -- Porusenie clánku 266 ZFEÚ -- Porusenie záväzkov ulozených rozhodnutím o podmienenom schválení -- Rozlisovanie medzi podmienkami a povinnostami -- Zásada zákazu retroaktivity -- Posúdenie ponuky nadobúdatela -- Nezávislost nadobúdatela od spolocnosti, ktorá na neho previedla aktíva -- Zneuzitie právomoci -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-471/11, Éditions Odile Jacob SAS, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne O. Fréget, M. Struys a L. Eskenazi, neskôr O. Fréget, L. Eskenazi a D. Béranger a napokon O. Fréget a L. Eskenazi, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito, O. Beynet a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Lagardčre SCA, so sídlom v Parízi, v zastúpení: A. Winckler, F. de Bure, J.-B. Pinçon a L. Bary, advokáti, a Wendel, so sídlom v Parízi, v zastúpení: M. Trabucchi, F. Gordon a A. Gosset-Grainville, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2011) 3503 z 13. mája 2011, prijatého vo veci COMP/M.2978 - Lagardčre/Natexis/VUP, po vydaní rozsudku z 13. septembra 2010, Éditions Odile Jacob/Komisia (T-452/04, Zb., [2]EU:T:2010:385), ktorým Komisia schválila znovu spolocnost Wendel Investissement ako nadobúdatela aktív prevádzaných v rámci plnenia si záväzkov ulozených v rozhodnutí Komisie zo 7. januára 2004 schvalujúcom transakciu koncentrácie Lagardčre/Natexis/VUP, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Gervasoni (spravodajca) a L. Madise, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. mája 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Komisia Európskych spolocenstiev rozhodnutím 2004/422/ES zo 7. januára 2004, ktorým sa koncentrácia vyhlásila za zlucitelnú so spolocným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/M.2978 - Lagardčre/Natexis/VUP) (zhrnutie v [3]Ú. v. EÚ L 125, s. 54, dalej len "rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004") povolila plán, podla ktorého mal prvý vedlajsí úcastník konania, Lagardčre SCA, odkúpit divíziu "Vydavatelské cinnosti" pre Európu od Vivendi Universal SA, Vivendi Universal Publishing SA (dalej len "VUP"). 2 Toto povolenie podliehalo podmienkam urceným na zabezpecenie toho, aby Lagardčre dodrzala záväzky definované v tomto rozhodnutí, ktoré prijala voci Komisii s cielom dosiahnut zlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom. Medzi tieto záväzky patril aj prevod znacnej casti aktív VUP (teraz Editis) na jedného alebo viacerých nadobúdatelov, nezávislých od spolocnosti Lagardčre. 3 Na úcely zabezpecenia realizácie svojich záväzkov mala Lagardčre urcit najmä mandatára, ktorý bude nezávislý od nej a od spolocnosti Editis a ktorý mal byt odmenovaný spolocnostou Lagardčre spôsobom, ktorý nezasahuje do riadneho výkonu jeho mandátu ani do jeho nezávislosti. 4 Dna 5. februára 2004 Komisia schválila ako mandatára kanceláriu S., zastúpenú jej predsedom, pánom B., a schválila návrh jeho mandátu, predlozený 30. januára 2004. 5 Dna 9. februára 2004 Lagardčre vymenovala kanceláriu S. za mandatára. 6 Lagardčre oslovila viacero podnikov, okrem iného aj zalobkynu, Éditions Odile Jacob SAS, ktorí boli schopní odkúpit spätne prevádzané aktíva. Zalobkyna prejavila záujem o túto transakciu. Svoju ponuku prevzatia oznámila spolocnosti Lagardčre faxom z 28. apríla 2004. 7 Dna 28. mája 2004 Lagardčre po tom, ako oznámila, ze dostala ponuky na odkúpenie od piatich potenciálnych nadobúdatelov, okrem iného od zalobkyne, ale ze sa rozhodla poskytnút výhradné právo jednému z nich, teda druhému vedlajsiemu úcastníkovi konania, Wendel Investissement SA (teraz Wendel), dospela s poslednou uvedenou spolocnostou k návrhu dohody o odkúpení aktív spolocnosti Editis. 8 Listom zo 4. júna 2004 poziadala spolocnost Lagardčre Komisiu o schválenie spolocnosti Wendel ako nadobúdatela týchto aktív. 9 Dna 5. júla 2004 kancelária S. predlozila Komisii súhrnnú správu, v ktorej dospela k záveru, ze ponuka spolocnosti Wendel je v súlade s kritériami schválenia nadobúdatela aktív, stanovenými v záväzkoch spolocnosti Lagardčre, tak ako boli definované rozhodnutím o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004. 10 Dna 8. júla 2004 zalobkyna podala zalobu o neplatnost na Vseobecný súd proti rozhodnutiu o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004 (vec T-279/04). 11 Rozhodnutím (2004) D/203365 z 30. júla 2004 (dalej len "prvé schvalujúce rozhodnutie"), oznámeným zalobkyni 27. augusta 2004 Komisia schválila spolocnost Wendel ako nadobúdatela aktív spolocnosti Editis, ktoré boli predmetom prevodu po tom, ako konstatovala, vychádzajúc najmä zo správy kancelárie S., ze Wendel splnila kritériá schválenia nadobúdatela, stanovené v záväzkoch spolocnosti Lagardčre. 12 Zmluvou z 30. septembra 2004 Lagardčre vykonala prevod aktív spolocnosti Editis na spolocnost Wendel. 13 Dna 8. novembra 2004 podala zalobkyna na Vseobecný súd zalobu o neplatnost proti prvému schvalujúcemu rozhodnutiu (vec T-452/04). 14 Dna 30. mája 2008 Wendel predala spanielskej skupine Planeta aktíva spolocnosti Editis, ktoré na nu previedla Lagardčre. 15 Vseobecný súd (siesta komora) rozsudkom z 13. septembra 2010, Éditions Odile Jacob/Komisia (T-279/04, [4]EU:T:2010:384, dalej len "rozsudok T-279/04") zamietol zalobu o neplatnost, podanú zalobkynou proti rozhodnutiu o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, a rozsudkom z toho istého dna, Éditions Odile Jacob/Komisia (T-452/04, Zb., [5]EU:T:2010:385, dalej len "rozsudok T-452/04"), zrusil prvé schvalujúce rozhodnutie. Vseobecný súd dospel k záveru, ze toto schvalujúce rozhodnutie bolo prijaté vzhladom na správu vypracovanú mandatárom nezodpovedajúcim podmienke nezávislosti, stanovenej v záväzkoch spolocnosti Lagardčre. 16 Po vydaní rozsudku T-452/04, uz citovaný v bode 15 vyssie ([6]EU:T:2010:385) predlozila Lagardčre Komisii 22. novembra 2010 novú ziadost o schválenie spolocnosti Wendel ako nadobúdatela aktív spolocnosti Editis, ktoré sú predmetom prevodu a na tento úcel jej predlozila 20. decembra 2010 ponuku na nového mandatára. Dna 11. januára 2011 Komisia odsúhlasila nového mandatára. 17 Dna 24. novembra 2010 zalobkyna podala odvolanie na Súdny dvor proti rozsudku T-279/04, uz citovanému v bode 15 vyssie (vec C-551/10 P). V ten istý den Komisia a Lagardčre podali odvolanie proti rozsudku T-452/04, uz citovanému v bode 15 vyssie (veci C-553/10 P a C-554/10 P). 18 Zalobkyna zaslala listy Komisii 17. decembra 2010 a 11. marca 2011, ktoré sa týkali dôsledkov vyvodených z rozsudku T-452/04, uz citovaného v bode 15 vyssie ([7]EU:T:2010:385), na ktoré Komisia odpovedala listami z 24. februára a 18. apríla 2011. 19 Dna 14. februára a 16. marca 2011 sa konali rokovania medzi zalobkynou a Komisiou. 20 V odpovedi na list zalobkyne z 25. marca 2011 Komisia vyzvala zalobkynu 6. apríla 2011 na predlozenie jej stanoviska novému mandatárovi v lehote dvoch týzdnov a predlozenie prípadných dodatocných poznámok v lehote tri týzdne. Zalobkyna predlozila svoje pripomienky k novému schvalovaciemu postupu novému mandatárovi listom z 20. apríla 2011 a Komisii listom z 27. apríla 2011. 21 Vo svojej správe nový mandatár dospel k záveru, ze Wendel bola vhodným nadobúdatelom v case transakcie v roku 2004. 22 Rozhodnutím K(2011) 3503 z 13. mája 2011 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), oznámeným zalobkyni 27. júna 2011, Komisia na základe rozhodnutia o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004 prijala nové rozhodnutie priznávajúce spolocnosti Wendel so spätnou úcinnostou k 30. júlu 2004 postavenie nadobúdatela aktív spolocnosti Editis, ktoré boli predmetom prevodu. 23 Súdny dvor rozsudkom zo 6. novembra 2012, Komisia a Lagardčre/Éditions Odile Jacob (C-553/10 P a C-554/10 P, Zb., [8]EU:C:2012:682, dalej len "rozsudok C-553/10 P a C-554/10 P"), zamietol odvolania podané Komisiou a Lagardčre proti rozsudku T-452/04, uz citovanému v bode 15 vyssie ([9]EU:T:2010:385). Rozsudkom z toho istého dna, Éditions Odile Jacob/Komisia (C-551/10 P, Zb., [10]EU:C:2012:681, dalej len "rozsudok C-551/10 P"), zamietol odvolanie podané zalobkynou proti rozsudku T-279/04, uz citovanému v bode 15 vyssie ([11]EU:T:2010:384). Konanie a návrhy úcastníkov konania 24 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 5. septembra 2011 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 25 Samostatným podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den zalobkyna podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia. Uznesením z 24. novembra 2011, Éditions Odile Jacob/Komisia, (T-471/11 R, [12]EU:T:2011:695), predseda Vseobecného súdu zamietol tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia z dôvodu nedostatku naliehavosti a rozhodol, ze o trovách tohto konania o nariadení predbezného opatrenia sa rozhodne v konaní vo veci samej. 26 Samostatným podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den podala zalobkyna na základe clánku 76a Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu ziadost o skrátené súdne konanie. Rozhodnutím zo 14. októbra 2011 Vseobecný súd (ôsma komora) túto ziadost zamietol. 27 Podaniami podanými 17. a 24. novembra 2011 poziadali spolocnosti Lagardčre a Wendel o vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie v súlade s clánkom 115 rokovacieho poriadku. Uznesením predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 3. decembra 2012 sa vyhovelo návrhu spolocností Lagardčre a Wendel na ich vstup do konania ako vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov Komisie. 28 Uznesením predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 22. decembra 2011 bolo konanie v tejto veci prerusené az do vyhlásenia rozsudkov, ktorými sa skoncilo konanie vo veciach C-551/10 P, C-553/10 P a C-554/10 P. Konanie opät zacalo 6. novembra 2012. 29 Z dôvodu ciastocnej obmeny Vseobecného súdu bola táto vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v druhej komore. 30 Na základe správy predlozenej sudcom spravodajcom rozhodol Vseobecný súd (druhá komora) o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku poziadal Komisiu o odpoved na jednu otázku. Komisia tejto ziadosti vyhovela v stanovenej lehote. 31 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania zo 6. mája 2014. 32 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu a vedlajsích úcastníkov konania na náhradu trov konania. 33 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. 34 Spolocnosti Lagardčre a Wendel navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu vsetkých trov konania týkajúcich sa úcasti vedlajsích úcastníkov v konaní. Právny stav O prípustnosti 35 Spolocnosti Lagardčre a Wendel sa domnievajú, ze zaloba je neprípustná, kedze zalobkyna nemá záujem na konaní, pretoze aj v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia nemá ziadny prostriedok na získanie aktív, ktoré mala Editis, a ze v prípade podania zaloby o náhradu skody nemôze ziadat náhradu skody, ktorá by bola väcsia ako skoda spôsobená protiprávnostou prvého schvalujúceho rozhodnutia. 36 Na úvod treba konstatovat, ze aj ked Komisia na pojednávaní vyjadrila pochybnosti, pokial ide o záujem zalobkyne na konaní, ani vo svojich písomných podaniach, ani na pojednávaní sa nedomáhala neprípustnosti zaloby a obmedzila sa na návrh, aby bola zamietnutá zaloba vo veci samej. Podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie uplatnitelného na konanie pred Vseobecným súdom podla clánku 53 prvého odseku uvedeného statútu vsak návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania môzu obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Navyse podla clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. 37 Preto spolocnosti Lagardčre a Wendel nemajú ako vedlajsí úcastníci konania v tomto konaní také postavenie, ktoré by im umoznilo tvrdit, ze existuje prekázka konania zalozená na neprípustnosti zaloby a Vseobecný súd teda nie je povinný skúmat nimi uvádzané dôvody (rozsudky z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb., [13]EU:C:1993:111, body 20 az 22; z 27. novembra 1997, Kaysersberg/Komisia, T-290/94, Zb., [14]EU:T:1997:186, bod 76, a z 13. apríla 2011, Nemecko/Komisia, T-576/08, Zb., [15]EU:T:2011:166, body 38 a 39). Treba teda zamietnut tvrdenia uvádzané spolocnostami Lagardčre a Wendel, týkajúce sa existencie prekázky konania. 38 Kedze vsak nedostatok záujmu na konaní predstavuje prekázku konania z dôvodu verejného záujmu, ktorej sa musí súd venovat aj bez návrhu (uznesenie zo 7. októbra 1987, d. M./Rada a CES, 108/86, Zb., [16]EU:C:1987:426, bod 10, a rozsudok zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, T-141/03, Zb., [17]EU:T:2005:129, bod 22), prinálezí Vseobecnému súdu, aby aj bez návrhu preskúmal námietku vznesenú vedlajsími úcastníkmi konania (rozsudky CIRFS a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, [18]EU:C:1993:111, bod 23, a z 11. júla 1990, Neotype Techmashexport/Komisia a Rada, C-305/86 a C-160/87, Zb., [19]EU:C:1990:295, bod 23). 39 Podla ustálenej judikatúry záujem na konaní predstavuje podstatnú a prvú podmienku kazdej zaloby na súde. Záujem zalobkyne na konaní predpokladá, ze zrusenie napadnutého aktu bude môct mat samo osebe právne následky, takze výsledkom zaloby bude, ze zabezpecí prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal, a ze zalobkyna odôvodní existujúci a skutocný záujem na zrusení uvedeného aktu (pozri rozsudok z 19. júna 2009, Socratec/Komisia, T-269/03, [20]EU:T:2009:211, bod 36 a citovanú judikatúru). Ak existujú pochybnosti alebo námietky, prinálezí zalobkyni, aby predlozila dôkaz svojho záujmu na konaní (uznesenie z 31. júla 1989, S./Komisia, 206/89 R, Zb., [21]EU:C:1989:333, bod 8, a rozsudok Sniace/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, [22]EU:T:2005:129, bod 31). Zalobkyna musí najmä preukázat existenciu osobného záujmu na dosiahnutí zrusenia napadnutého aktu. Tento záujem musí byt existujúci a skutocný a posudzuje sa ku dnu, ked bola podaná zaloba (pozri uznesenie z 29. apríla 1999, Unione provinciale degli agricoltori di Firenze a i./Komisia, T-78/98, Zb., [23]EU:T:1999:87, bod 30 a citovanú judikatúru; rozsudok z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, T-136/05, Zb., [24]EU:T:2007:295, bod 34). Ak sa záujem, na ktorý sa odvoláva zalobkyna týka budúcej právnej situácie, musí preukázat, ze dosah na túto situáciu sa uz javí byt istý. Preto sa zalobkyna nemôze odvolávat na budúce a neisté situácie na odôvodnenie svojho záujmu navrhovat zrusenie napadnutého aktu (rozsudky zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, T-138/89, Zb., [25]EU:T:1992:95, bod 33, a Sniace/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, [26]EU:T:2005:129, bod 26). 40 Podla judikatúry nemozno spochybnovat, ze osoby, ktorým je urcený rozsudok súdu Európskej únie zrusujúci akt institúcie, sú priamo dotknuté spôsobom, akým institúcia vykoná tento rozsudok a sú teda oprávnené domáhat sa, aby súd Únie konstatoval prípadné nesplnenie povinností zo strany institúcie, ktoré jej prinálezia na základe uplatnitelných ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. novembra 1976, Küster/Parlament, 30/76, Zb., [27]EU:C:1976:165, body 8 a 9, a zo 14. februára 1990, Hochbaum/Komisia, T-38/89, Zb., [28]EU:T:1990:14, bod 9). V dôsledku toho osoby, ktorým je urcený rozsudok súdu Únie zrusujúci akt institúcie, majú záujem na konaní v spore týkajúcom sa vykonania tohto rozsudku predmetnou institúciou, a to aj ked napadnutý akt uz nemá ziadne úcinky (rozsudok z 28. februára 1989, van der Stijl a Cullington/Komisia, 341/85, 251/86, 258/86, 259/86, 262/86, 266/86, 222/87 a 232/87, Zb., [29]EU:C:1989:93, body 15 az 18). V predmetnom prípade jediná okolnost uvádzaná vedlajsími úcastníkmi konania, podla ktorej zalobkyna nemala ani v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia ziadny prostriedok na získanie aktív, ktoré mala Editis, nemôze preto spochybnit túto zásadu. Navyse treba pripomenút, ze hoci moznost navrhovat Komisii nadobúdatela predmetných aktív má len spolocnost Lagardčre, zalobkyna, ktorá sa nachádzala v roku 2004 na zozname piatich potenciálnych nadobúdatelov splnajúcich výberové kritériá definované v záväzkoch, mohla v zásade v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu spôsobujúceho potrebu výberu iného nadobúdatela ako spolocnost Wendel, byt spolocnostou Lagardčre navrhnutá ako nadobúdatel a schválená Komisiou. 41 Kedze prijatie napadnutého rozhodnutia predstavuje spôsob výkonu, akým chcela Komisia vykonat rozsudok T-452/04, uz citovaný v bode 15 vyssie ([30]EU:T:2010:385), zalobkyna má záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu uz len z dôvodu svojho postavenia úcastníka konania vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok. 42 Okrem toho napadnuté rozhodnutie má ten istý predmet ako prvé schvalujúce rozhodnutie, zrusené Vseobecným súdom v rozsudku T-452/04, uz citovaný v bode 15 vyssie ([31]EU:T:2010:385), ktoré nahrádza. Zalobkyna je teda dotknutá napadnutým rozhodnutím takisto, ako bola dotknutá prvým schvalujúcim rozhodnutím. Ani Vseobecný súd v tejto veci, ani Súdny dvor rozhodujúci o odvolaní podanom proti tomuto rozsudku Vseobecného súdu, nezistili nedostatok záujmu zalobkyne na konaní vo vztahu k prvému schvalujúcemu rozhodnutiu, ktoré preskúmal Vseobecný súd. 43 Subsidiárne treba pripomenút, ze podnik má záujem na zrusení rozhodnutia, ktoré povoluje za urcitých podmienok koncentráciu, realizovanú medzi dvoma jej konkurentmi, ktorá môze ovplyvnit jeho obchodnú situáciu (rozsudok zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T-177/04, Zb., [32]EU:T:2006:187, bod 41). Analogicky, podnik, ktorý sa nachádzal na uzsom zozname piatich potenciálnych nadobúdatelov aktív, ktoré mali byt prevedené v rámci koncentrácie, má odôvodnený záujem na zrusení rozhodnutia Komisie schvalujúceho iný z týchto piatich podnikov, kedze toto rozhodnutie nevyhnutne môze ovplyvnit jeho obchodnú situáciu bez ohladu na otázku, ci v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia môze byt schválený ako nadobúdatel predmetných aktív. 44 Okrem toho zalobkyna má záujem domáhat sa zrusenia aktu, ktorý sa jej priamo týka, s cielom dosiahnut, aby súd Únie konstatoval, ze voci nej nastala protiprávnost, kedze takéto konstatovanie môze slúzit ako základ pre prípadnú zalobu o náhradu skody urcenú na to, aby sa primeraným spôsobom napravila skoda spôsobená napadnutým aktom (rozsudky z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C-68/94 a C-30/95, Zb., [33]EU:C:1998:148, bod 74, a z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T-299/05, Zb., [34]EU:T:2009:72, body 53 az 55). 45 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna má záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu. O veci samej 46 Zalobkyna uvádza sest zalobných dôvodov na podporu svojej zaloby. V prvom rade tvrdí, ze Komisia porusila clánok 266 ZFEÚ, ako aj zásadu zákazu retroaktivity. V druhom rade sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie nemá právny základ. V tretom rade vytýka Komisii, ze sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila údaje pochádzajúce z obdobia po 30. júli 2004 a pouzila ich selektívne. V stvrtom rade tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa venovala ponuke spolocnosti Wendel. V piatom rade zalobkyna uvádza dôvod zalozený na zneuzití právomoci. Nakoniec, v siestom rade, zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou spocívajúcou v nedostatku odôvodnenia. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 266 ZFEÚ a zásady zákazu retroaktivity 47 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila ustanovenia clánku 266 ZFEÚ, ked prijala napadnuté rozhodnutie bez toho, aby neutralizovala vsetky úcinky protiprávnosti prvého schvalujúceho rozhodnutia, hoci toto rozhodnutie bolo zrusené Vseobecným súdom z dôvodu nedostatku vnútornej zákonnosti a nie procesnej vady. V druhom rade sa domnieva, ze Komisia porusila zásadu zákazu retroaktivity, ked prijala napadnuté rozhodnutie. 48 Komisia a vedlajsí úcastníci konania odmietajú tvrdenia zalobkyne. Okrem toho, Lagardčre uvádza, ze prvý zalobný dôvod je neprípustný, kedze porusuje zásadu non concedit venire contra factum proprium. - O prípustnosti prvého zalobného dôvodu 49 Lagardčre uvádza, ze prvý zalobný dôvod je neprípustný, kedze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok C-553/10 P a C-554/10 P, uz citovaný v bode 23 vyssie ([35]EU:C:2012:682), zalobkyna tvrdila, ze nedostatok nezávislosti prvého mandatára predstavoval nedostatok vonkajsej a nie vnútornej zákonnosti, na rozdiel od toho, co tvrdí teraz pred Vseobecným súdom. 50 V prvom rade treba pripomenút, ze ziadne ustanovenie Statútu Súdneho dvora alebo rokovacieho poriadku nezakazuje úcastníkovi konania uplatnit odlisnú právnu kvalifikáciu zalobného dôvodu, nez je tá, ktorú uplatnil v inom spore. Podla judikatúry právo podat zalobu na Vseobecný súd, ktoré má fyzická alebo právnická osoba na základe clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, nemôze byt obmedzené v prípade neexistencie právneho základu výslovne stanoveného na tento úcel bez toho, aby sa porusili základné zásady, a to zásada legality a zásada dodrzania práv na obhajobu, ako aj právo na úcinnú súdnu ochranu a prístup k nezávislému súdu, zarucené clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie (rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb., [36]EU:C:2010:389, body 89 az 91). 51 Okrem toho treba pripomenút, ze hoci úcastníci konania urcujú predmet sporu, ktorý súd nemôze zmenit, prinálezí súdu, aby vylozil zalobné dôvody skôr z hladiska ich obsahu ako z hladiska ich kvalifikácie a aby následne pristúpil ku kvalifikácii dôvodov a tvrdení uvedených v zalobe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb., EU:C:1961:30; z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T-375/03, [37]EU:T:2007:293, body 65 a 66, a z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, T-388/03, Zb., [38]EU:T:2009:30, bod 54). 52 Nakoniec a v kazdom prípade zásada non concedit venire contra factum proprium, na ktorú sa odvoláva spolocnost Lagardčre, sa v práve Únie týka len nemoznosti úcastníka konania spochybnit pred odvolacím súdom skutkovú alebo procesnú okolnost uznanú pred prvostupnovým súdom, ktorá sa nachádza v zápisnici z pojednávania na tomto súde (uznesenia z 25. októbra 2007, Nijs/Dvor audítorov, C-495/06 P, Zb. VS, [39]EU:C:2007:644, body 52 az 56, a z 24. júna 2010, Kronoply/Komisia, C-117/09 P, [40]EU:C:2010:370, bod 44). 53 V dôsledku toho, bez toho, aby bolo treba vyjadrit sa k prípustnosti prekázky konania uvádzanej spolocnostou Lagardčre, treba dospiet k záveru, ze prvý dôvod je prípustný. - O porusení ustanovení clánku 266 ZFEÚ 54 Zalobkyna vytýka Komisii, ze porusila ustanovenia clánku 266 ZFEÚ, ked prijala napadnuté rozhodnutie bez toho, aby neutralizovala vsetky úcinky protiprávnosti prvého schvalujúceho rozhodnutia. 55 Podla prvého odseku clánku 266 ZFEÚ institúcia, ktorá vydala zrusený akt, je povinná prijat nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora. Tieto ustanovenia upravujú rozdelenie právomocí medzi súdny orgán a správny orgán, podla ktorého prinálezí institúcii, ktorá vydala zrusený akt, aby urcila, ktoré opatrenia sú potrebné na vyhovenie zrusujúcemu rozsudku (uznesenie z 13. novembra 1963, Erba a Reynier/Komisia, 98/63 R a 99/63 R, Zb., EU:C:1963:46; rozsudky z 8 október 1992, Meskens/Parlament, T-84/91, Zb., [41]EU:T:1992:103, bod 73, a zo 17. apríla 2007, C a F/Komisia, F-44/06 a F-94/06, Zb. VS, [42]EU:F:2007:66, bod 33). 56 Podla ustálenej judikatúry zrusujúce rozsudky vyhlásené súdmi Únie majú od nadobudnutia právoplatnosti absolútnu právnu silu rozhodnutej veci. Táto sa týka nielen výroku zrusujúceho rozsudku, ale takisto odôvodnenia, ktoré tvorí potrebnú oporu pre výrok a je od neho preto neoddelitelné (rozsudky z 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia, 97/86, 99/86, 193/86 a 215/86, Zb., [43]EU:C:1988:199, body 27 az 30; z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C-458/98 P, Zb., [44]EU:C:2000:531, bod 81, a z 1 júl 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia, T-24/07, Zb., [45]EU:T:2009:236, body 113 a 140). Zrusujúci rozsudok implikuje teda, ze autor zruseného aktu prijme nový akt, v ktorom dodrzí nielen výrok rozsudku, ale takisto dôvody, ktoré k nemu viedli a ktoré predstavujú jeho potrebnú oporu, pricom sa dbá teda na to, aby tento nový akt nebol postihnutý rovnakými protiprávnostami ako tie, ktoré boli identifikované v zrusujúcom rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2003, Interporc/Komisia, C-41/00 P, Zb., [46]EU:C:2003:125, body 29 a 30). 57 Právna sila rozhodnutej veci sa v prípade rozsudku týka len skutkových a právnych okolností, o ktorých sa úcinne alebo nevyhnutne rozhodlo (rozsudok z 19. februára 1991, Taliansko/Komisia, C-281/89, Zb., [47]EU:C:1991:59, bod 14). Navyse, obiter dictum nachádzajúci sa v zrusujúcom rozsudku nemá absolútnu právnu silu rozhodnutej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C-352/09 P, Zb., [48]EU:C:2011:191, bod 132). Teda clánok 266 ZFEÚ kladie institúcii, ktorá vydala zrusený akt, povinnost len v hraniciach toho, co je nevyhnutné na zabezpecenie vykonania zrusujúceho rozsudku (rozsudok Interporc/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, [49]EU:C:2003:125, bod 30). 58 Postup, ktorým sa má nahradit zrusený akt, sa musí znovu zacat presne v bode, kde doslo k protiprávnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 1986, Rada/Parlament, 34/86, Zb., [50]EU:C:1986:291, bod 47), kedze zrusenie aktu neovplyvnuje nevyhnutne prípravné akty (rozsudok z 13. novembra 1990, Fédesa a i., C-331/88, Zb., [51]EU:C:1990:391, bod 34). Zrusenie aktu, ktorým sa koncí správne konanie obsahujúce viaceré stádiá, nespôsobuje nevyhnutne zrusenie celého postupu predchádzajúceho prijatiu napadnutého aktu nezávisle od dôvodov, ci uz vecných alebo procesných, zrusujúceho rozsudku (pozri rozsudok z 15. októbra 1998, Industrie des poudres sphériques/Rada, T-2/95, Zb., [52]EU:T:1998:242, bod 91 a citovanú judikatúru). Autor aktu sa musí teda postavit do situácie ku dnu, ked prijal zrusený akt, a takto prijat náhradný akt [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. mája 2006, O2 (Germany)/Komisia, T-328/03, Zb., [53]EU:T:2006:116, body 47 a 48]. Môze sa vsak v tomto novom rozhodnutí odvolávat na iné dôvody, ako sú tie, na ktorých zalozil svoje prvé rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Interporc/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, [54]EU:C:2003:125, body 28 az 32). Okrem toho nie je povinný vyjadrit sa znovu k aspektom pôvodného rozhodnutia, ktoré neboli spochybnené zrusujúcim rozsudkom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. novembra 1997, Tremblay a i./Komisia, T-224/95, Zb., [55]EU:T:1997:187, body 53 a 72). 59 Okrem toho treba pripomenút, ze moznost, aby institúcia nezacala opät celý postup predchádzajúci prijatiu zruseného aktu, nepodlieha podmienke, aby bol zrusený akt zrusený kvôli procesnej vade (pozri v tomto zmysle rozsudky Industrie des poudres sphériques/Rada, uz citovaný v bode 58 vyssie, [56]EU:T:1998:242, bod 91, a z 9. júla 2008, Alitalia/Komisia, T-301/01, Zb., [57]EU:T:2008:262, bod 103). 60 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba preverit, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí prijala opatrenia na vykonanie rozsudku T-452/04, uz citovaného v bode 15 vyssie ([58]EU:T:2010:385) a v tomto rámci najmä preskúmat, ci, ako tvrdí zalobkyna, dôvody tohto rozsudku nútia Komisiu odvolat rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004 a ci ju tieto dôvody nútia opät zacat celý postup od 9. februára 2004, co je dátum, ku ktorému Lagardčre vymenovala prvého mandatára. 61 Treba najprv preskúmat výrok a dôvody rozsudku T-452/04, uz citovaného v bode 15 vyssie ([59]EU:T:2010:385), ktorý má s konecnou platnostou absolútnu právnu silu rozhodnutej veci, kedze Súdny dvor zamietol odvolania podané proti nemu (rozsudok z 28. februára 2002, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb., [60]EU:T:2002:47, bod 70). Treba uviest, ze Vseobecný súd zrusil prvé schvalujúce rozhodnutie tak, ze uznal druhý dôvod uvádzaný zalobkynou zalozený na tom, ze uvedené rozhodnutie bolo prijaté vzhladom na správu vypracovanú mandatárom, ktorý nebol nezávislý od spolocnosti Editis (rozsudok T-452/04, uz citovaný v bode 15 vyssie, [61]EU:T:2010:385, bod 65). Vseobecný súd sa vsak nevyjadril k ostatným zalobným dôvodom vzneseným zalobkynou. 62 Zalobkyna vo svojich tvrdeniach týkajúcich sa druhého dôvodu najmä uviedla, ze samotná existencia pochybnosti, pokial ide o nezávislost mandatára, postacuje na to, aby bol postup týkajúci sa spätne prevádzaných aktív, a preto aj prvé schvalujúce rozhodnutie, postihnuté neplatnostou, kedze správa o vyhodnotení ponuky nadobúdatela vydaná mandatárom predstavovala základný a rozhodujúci prvok rozhodnutia Komisie, ci schválit dotknutú osobu (rozsudok T-452/04, uz citovaný v bode 15 vyssie, [62]EU:T:2010:385, body 71 a 72). Vseobecný súd vyhovel tomuto dôvodu, ked dospel k záveru jednak preto, ze správa o vyhodnotení ponuky spolocnosti Wendel bola pripravená mandatárom, ktorý nezodpovedal podmienke nezávislosti vo vztahu k spolocnosti Editis, vyzadovanej odsekom 15 záväzkov spolocnosti Lagardčre (rozsudok T-452/04, uz citovaný v bode 15 vyssie, [63]EU:T:2010:385, bod 107), a jednak preto, ze táto protiprávnost bola takej povahy, ze obsah prvého schvalujúceho rozhodnutia je postihnutý vadou, kedze správa mandatára mala rozhodujúci vplyv na toto rozhodnutie (rozsudok T-452/04, uz citovaný v bode 15 vyssie, [64]EU:T:2010:385, body 110 az 118). Vseobecný súd sa tak vyjadril výlucne k otázke nezávislosti prvého mandatára a k úcinkom nedostatku jeho nezávislosti na správu o vyhodnotení ponuky spolocnosti Wendel a k dosahu tejto vady na prvé schvalujúce rozhodnutie. 63 Hoci je pravda, ako to zdôraznuje zalobkyna, ze Vseobecný súd takisto uviedol v bode 100 rozsudku T-452/04, uz citovaného v bode 15 vyssie ([65]EU:T:2010:385), ze "výkon funkcie clena predstavenstva spolocnosti, ktorá drzí vsetky aktíva spolocnosti Editis, zo strany pána B. [zástupcu prvého mandatára], pritom mohol ovplyvnit nezávislost, ktorú mala dotknutá osoba preukázat pri vypracovaní odporúcaní týkajúcich sa nevyhnutných restrukturalizacných opatrení a správy informujúcej Komisiu o týchto odporúcaniach", toto tvrdenie nepredstavuje nevyhnutnú oporu pre výrok rozsudku a v dôsledku toho nemá absolútnu právnu silu rozhodnutej veci (pozri bod 57 vyssie). Je totiz potrebné konstatovat, ze zákonnost odporúcaní týkajúcich sa nevyhnutných restrukturalizacných opatrení, formulovaných uvedeným mandatárom nebola predmetom sporu, v ktorom bol vydaný predmetný rozsudok a ani celok aktov prijatých mandatárom, iných ako správa o vyhodnotení ponuky spolocnosti Wendel. Vzhladom na tvrdenia predlozené zalobkynou v tejto veci sa Vseobecný súd musel obmedzit na posúdenie nezávislosti prvého mandatára a úcinky prípadného nedostatku nezávislosti tohto mandatára na prvé schvalujúce rozhodnutie, ktoré bolo ako jediné napadnuté zalobou. 64 Okrem toho treba uviest, ze hoci, ako tvrdí zalobkyna, sa v rozsudku C-553/10 P a C-554/10 P, uz citovaného v bode 23 vyssie ([66]EU:C:2012:682) uvádza, ze nezávislost mandatára "je súcastou záväzkov, ku ktorým sa spolocnost Lagardčre zaviazala a ktoré treba v plnom rozsahu respektovat" a ze "táto nezávislost bola stanovená ex ante a vztahuje sa na celkovú cinnost mandatára" (rozsudok C-553/10 P a C-554/10 P, uz citovaný v bode 23 vyssie, [67]EU:C:2012:682, bod 42), a to, ze pán B. vykonával funkcie clena predstavenstva spolocnosti Investima 10 SAS, teraz Editis, mohlo ovplyvnit jeho nezávislost, a ze "táto situácia neumoznovala zaistovat výkon právomocí nezávislého mandatára uvedených v odseku 15 záväzkov spolocnosti Lagardčre úplne nezávisle" (rozsudok C-553/10 P a C-554/10 P, uz citovaný v bode 23 vyssie, [68]EU:C:2012:682, bod 44), Súdny dvor sa nevyjadril nikdy k dosahu aktov prijatých mandatárom, iných, ako bola správa o vyhodnotení ponuky spolocnosti Wendel, ktorú tento mandatár vypracoval pred jej schválením. 65 V dôsledku toho prinálezí Komisii, s cielom vykonania rozsudku T-452/04, uz citovaného v bode 15 vyssie ([69]EU:T:2010:385), aby schválila nového mandatára povereného prípravou novej správy o vyhodnotení ponuky spolocnosti Wendel, a to tak, ze sa postaví do situácie k dátumu, ked Lagardčre poziadala Komisiu, aby schválila spolocnost Wendel ako nadobúdatela týchto aktív, teda k 4. júnu 2004, a potom prijme rozhodnutie schvalujúce alebo zamietajúce spolocnost Wendel najmä na základe tejto novej správy. 66 Zo spisu vyplýva, ze s cielom vykonania rozsudku T-452/04, uz citovaného v bode 15 vyssie ([70]EU:T:2010:385), Komisia schválila 11. januára 2011 nového mandatára navrhovaného spolocnostou Lagardčre, ktorý jej odovzdal svoju správu o vyhodnotení ponuky spolocnosti Wendel 12. mája 2011, v ktorej skúmal jednak situáciu v case, ked spolocnost Lagardčre poziadala Komisiu o schválenie spolocnosti Wendel ako nadobúdatela týchto aktív (teda k 4. júnu 2004) a jednak vývoj prevádzaných aktív pocas neskorsieho obdobia rozlisujúc to obdobie, pocas ktorého boli tieto aktíva v drzbe spolocnosti Wendel (júl 2004 - máj 2008) a obdobie pocas ktorého ich mala spolocnost Planeta (od mája 2008). Komisia následne prijala 13. mája 2011 napadnuté rozhodnutie, ktorým schválila spolocnost Wendel, so spätnou úcinnostou k 30. júlu 2004, ako nadobúdatela aktív spolocnosti Editis, ktoré sú predmetom prevodu. V tomto rozhodnutí Komisia posudzovala situáciu k 4. júnu 2004, co je dátum prvej ziadosti o schválenie predlozenej spolocnostou Lagardčre a potvrdila svoje závery analýzou situácie, ktorá vznikla po tomto dátume. 67 Komisia sa prijatím týchto opatrení podriadila právnej sile veci rozhodnutej Vseobecným súdom. Ziadne z tvrdení zalobkyne nemôze spochybnit tento záver. 68 Zalobkyna vytýka najprv Komisii, ze neneutralizovala vsetky úcinky protiprávnosti prvého schvalujúceho rozhodnutia. Domnieva sa totiz, ze vymenovanie nezávislého mandatára predstavuje jeden zo záväzkov spolocnosti Lagardčre, na základe ktorého bolo schválené rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, co je záväzok neoddelitelný od tohto rozhodnutia ako celku. Podla zalobkyne mala teda Komisia povinnost prijat rozhodnutie odvolávajúce schválenie koncentrácie a prípadne ukladajúce pokutu, na základe ustanovení clánku 8 ods. 5 a clánku 14 ods. 2 nariadenia (EHS) c. 4064/89 Rady z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([71]Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31). Okrem toho zalobkyna vytýka Komisii, ze nemohla zohladnit poctivo správu nového mandatára, ktorá jej bola predlozená az tesne pred prijatím napadnutého rozhodnutia a ze nútila tohto nového mandatára, aby vypracoval neúplnú a pochvalnú správu. 69 V prvom rade treba uviest, ze zrusenie prvého schvalujúceho rozhodnutia bolo samo osebe bez dosahu na zákonnost rozhodnutia o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, kedze toto zrusenie iba spôsobilo docasnú neuplatnitelnost uvedeného rozhodnutia, kým Komisia nezaujme stanovisko k dôsledkom tohto zrusenia, najmä k prípadnému schváleniu nového nadobúdatela. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia a vedlajsí úcastníci konania, okolnost, ze Vseobecný súd a Súdny dvor rozsudkami vydanými v ten istý den ako sú tie, ktorými bolo zrusené prvé schvalujúce rozhodnutie, zamietli zalobu podanú proti rozhodnutiu o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, nemá dosah na otázku, ci Komisia bola povinná odvolat posledné uvedené rozhodnutie. 70 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia bola povinná prijat rozhodnutie o odvolaní schválenia koncentrácie a ulozit pokutu. 71 Na úvod a bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k ich prípustnosti, treba zamietnut tvrdenia vedlajsích úcastníkov konania, podla ktorých zalobkyna môze napadnút to, ze Komisia neprijala iné opatrenia ako napadnuté rozhodnutie, len zalobou na necinnost. Clánok 266 ZFEÚ totiz nezriaduje osobitný právny prostriedok na zabezpecenie výkonu rozsudkov súdov Únie. Ak sa osoba podliehajúca súdnej právomoci domnieva, ze akt prijatý ako náhrada za zrusený akt nie je v súlade s dôvodmi a výrokom zruseného aktu, môze podat novú zalobu o neplatnost na základe clánku 263 ZFEÚ. Zaloba na necinnost, upravená v clánku 265 ZFEÚ, predstavuje naopak vhodnú cestu na konstatovanie protiprávneho opomenutia institúcie prijat opatrenia na vykonanie rozsudku (rozsudok z 19. februára 2004, SIC/Komisia, T-297/01 a T-298/01, Zb., [72]EU:T:2004:48, bod 32) alebo na urcenie, ci popri nahradení zruseného aktu bola institúcia povinná takisto prijat iné opatrenia týkajúce sa iných aktov, ktoré neboli napadnuté v rámci pôvodnej zaloby o neplatnost (rozsudky Asteris a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, [73]EU:C:1988:199, body 22 az 24, a z 18. septembra 1996, Asia Motor France a i./Komisia, T-387/94, Zb., [74]EU:T:1996:120, bod 40). V predmetnom prípade je prípustné, aby sa zalobkyna obrátila na Vseobecný súd so zalobou o neplatnost, kedze spochybnuje práve spôsob, akým Komisia vykonala rozsudok Vseobecného súdu. Hoci je pravda, ze vytýka Komisii, ze neprijala iné rozhodnutia a ze táto výhrada by sa dala uplatnit v konaní o zalobe na necinnost, takáto okolnost nemá dosah na prípustnost tejto výhrady, kedze zalobkyna, na úcely kritizovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, vychádza z argumentov zalozených na tom, ze Komisia mala prijat iné opatrenia namiesto tohto rozhodnutia. 72 Okrem toho treba uviest, ako pripustili úcastníci konania na pojednávaní, ze nariadenie c. 4064/89 bolo vzdy uplatnitelné pri prijímaní napadnutého rozhodnutia, v súlade s ustanoveniami clánku 26 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([75]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40), podla ktorého "nariadenie (EHS) c. 4064/89 sa nadalej uplatnuje na vsetky koncentrácie, ktoré boli predmetom Zmluvy, oznámenia alebo kde kontrola bola nadobudnutá v zmysle clánku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia pred zaciatkom uplatnovania tohto nariadenia". 73 Dalej treba pripomenút, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nariadenie c. 4064/89 a oznámenie Komisie o nápravných opatreniach akceptovatelných v zmysle nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 a nariadenia Komisie (ES) c. 447/98 ([76]Ú. v. ES C 68, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 89, dalej len "oznámenie o nápravných opatreniach") stanovujú rozlisovanie medzi podmienkami a povinnostami ulozenými podnikom v rámci konania, ktorého predmetom je schválenie koncentrácie za urcitých podmienok. Clánok 8 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 4064/89 teda stanovuje, ze Komisia "k svojmu rozhodnutiu môze pripojit podmienky a povinnosti, ktoré majú zabezpecit, aby úcastníci koncentrácie dodrzali prevzaté záväzky voci Komisii v súvislosti s úpravou pôvodného plánu koncentrácie". Presnejsie, podla bodu 12 oznámenia o nápravných opatreniach, "poziadavka na uskutocnenie kazdého opatrenia vedúceho k strukturálnym zmenám na trhu je podmienkou - napríklad to, aby podnik odpredal cast svojich aktív", kým "realizacné kroky, ktoré sú potrebné na dosiahnutie tohto výsledku, sú vo vseobecnosti povinnostami strán, napr. ustanovenie správcu s neodvolatelným poverením odpredat cast podniku". 74 Na základe týchto ustanovení Komisia oznámila v rozhodnutí o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, ze "rozhodnutie vyhlásit oznámenú transakciu za zlucitelnú so spolocným trhom podlieha podmienke, ze oznamujúca strana dodrzí v celom rozsahu záväzky týkajúce sa prevodu stanovené v bodoch 1 az 3 a 10 prílohy II" a ze "úplné dodrzanie ostatných záväzkov stanovených v prílohe II sa ukladá oznamujúcej strane vo forme povinnosti" (bod 1010). 75 Toto rozlisovanie medzi podmienkami a povinnostami je dôlezité, kedze ich nedodrzanie nemá tie isté dôsledky. 76 Clánok 8 ods. 5 písm. b) nariadenia c. 4064/89 teda uvádza výslovne, ze ked dotknuté podniky porusia povinnost stanovenú rozhodnutím Komisie, Komisia ho môze odvolat. Navyse, podla clánku 14 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 4064/89, Komisia môze ulozit pokutu podnikom porusujúcim povinnost ulozenú rozhodnutím. Takisto oznámenie o nápravných opatreniach (bod 12) stanovuje, ze "tam, kde dotknuté podniky porusia urcitú povinnost, môze Komisia odvolat súhlas vydaný bud podla clánku 6 [ods. 2], alebo clánku 8 [ods. 2] nariadenia o koncentráciách, konajúc v zmysle clánku 6 [ods. 3] resp. 8 [ods. 5] [písm.] b)" a ze "môze tiez strany zaviazat zaplatit pokuty a periodické penalizácie v zmysle ustanovení clánku 14 [ods. 2] [písm.] a), resp. 15 [ods. 2] [písm.] a) [nariadenia c. 4064/89]". 77 Na druhej strane, pokial ide o porusenie podmienky, nariadenie c. 4064/89 nestanovuje výslovne specifické dôsledky. 78 Podla ustálenej judikatúry treba na výklad ustanovenia práva Únie zohladnit nielen jeho znenie, ale takisto jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou (pozri rozsudok zo 7. júna 2005, VEMW a i., C-17/03, Zb., [77]EU:C:2005:362, bod 41 a citovanú judikatúru; rozsudok z 26. októbra 2010, Nemecko/Komisia, T-236/07, Zb., [78]EU:T:2010:451, bod 44). 79 Je nesporné na jednej strane, ze podmienka, ktorú môze stanovovat rozhodnutie schvalujúce koncentráciu, prijaté na základe ustanovení clánku 8 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, predstavuje strukturálne opatrenie, bez ktorého transakcia koncentrácie nemohla byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom. V dôsledku toho v prípade porusenia tejto podmienky transakcia koncentrácie nemôze byt povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom. Na druhej strane, podla clánku 8 ods. 4 a clánku 14 ods. 2 písm. c) toho istého nariadenia Komisia môze nariadit akýkolvek nálezitý krok na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej sútaze a ulozit pokutu podnikom, ktoré neprijali nariadené opatrenia. Bolo by v rozpore so samotným predmetom týchto ustanovení, aby Komisia bola zbavená moznosti ich pouzit iba preto, ze neuvádzajú výslovne prípad, ked úcastník konania porusí podmienku, ktorej podliehala transakcia koncentrácie. 80 Z ustanovení uvedených v predchádzajúcom bode vyplýva, ze ked osoba porusí podmienku, ktorá je strukturálnym opatrením, bez ktorého koncentráciu nebolo mozné povolit, rozhodnutie, ktorým sa transakcia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom stráca platnost. Tento výklad dalej potvrdzuje aj oznámenie o nápravných opatreniach, ktoré uvádza v bode 12, ze ked nie je splnená podmienka, "nenastane situácia, ktorá ciní koncentráciu zlucitelnú so spolocným trhom" a "prestáva rozhodnutie o zlucitelnosti platit". Uvedené oznámenie stanovuje, ze "za takýchto okolností Komisia môze, v zmysle clánku 8 [ods. 4] nariadenia o koncentráciách, nariadit prijatie opatrení potrebných na obnovenie podmienok efektívnej sútaze" a "navyse strany môzu byt pokutované v zmysle clánku 14 [ods. 2] písm. c)". 81 Rovnako, Komisia vo svojej zelenej knihe o revízii nariadenia c. 4064/89 [neoficiálny preklad] (KOM/2001/0745 v konecnom znení) uviedla v bode 223, ze pouzila ustanovenia clánku 8 ods. 4 nariadenia c. 4064/89 v prípadoch, ked sa javili byt úcastníci konania zodpovednými za závazné porusenie podmienok alebo povinností, ktoré jej umoznili schválit transakciu a ze, ked nebola podmienka dodrzaná, toto porusenie spôsobilo automatickú neplatnost transakcie, kým v prípade porusenia povinnosti mala moznost odvolat rozhodnutie schvalujúce transakciu. 82 Nakoniec, nariadenie c. 139/2004, ktoré zrusilo a nahradilo nariadenie c. 4064/89, uvádza analogicky v odôvodnení 31, týkajúcom sa nástrojov, ktoré má Komisia na zabezpecenie dodrzania záväzkov, ze "v prípade nesplnenia podmienok pripojených k rozhodnutiu, ktorým sa vyhlasuje koncentrácia za zlucitelnú so spolocným trhom, nenastane stav, v ktorom by bola koncentrácia zlucitelná so spolocným trhom a koncentrácia, tak ako je vykonaná, nie je povolená Komisiou", ze "v dôsledku toho by sa malo k takto vykonanej koncentrácii pristupovat ako k neoznámenej koncentrácii vykonanej bez povolenia" a ze "okrem toho, ak Komisia uz zistila, ze v prípade nesplnenia podmienok bude koncentrácia nezlucitelná so spolocným trhom, mala by mat právomoc priamo nariadit zrusenie koncentrácie, aby sa tak obnovil stav, aký bol pred uskutocnením koncentrácie". Na druhej strane, "ak nie je splnená povinnost pripojená k rozhodnutiu, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom, Komisia by mala mat moznost zrusit svoje rozhodnutie" a "Komisia by taktiez mala mat moznost ulozit primerané financné sankcie, ak podmienky alebo povinnosti nie sú splnené". 83 Zo vsetkého vyssie uvedeného, najmä z úvah uvedených v bode 76 vyssie vyplýva, ze na základe ustanovení clánku 8 ods. 5 písm. b) a clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 4064/89 v prípade nedodrzania povinnosti, ktorú ukladá rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom, môze Komisia odvolat uvedené rozhodnutie a ulozit pokutu podniku, ktorý porusil uvedenú povinnost, ale nie je povinná prijat takéto opatrenia. 84 V predmetnej veci vyplýva z rozhodnutia o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, ze "rozhodnutie vyhlásit oznámenú transakciu za zlucitelnú so spolocným trhom podlieha podmienke, ze oznamujúca strana dodrzí v celom rozsahu záväzky týkajúce sa prevodu stanovené v bodoch 1 az 3 a 10 prílohy II" a ze "úplné dodrzanie ostatných záväzkov stanovených v prílohe II sa ukladá oznamujúcej strane vo forme povinnosti" (bod 1010). Vo výroku tohto rozhodnutia Komisia zachovala to isté rozlisovanie, ked clánok 2 uvádza, ze clánok 1, ktorý vyhlasuje transakciu za zlucitelnú so spolocným trhom, "sa uplatnuje pod podmienkou, ze spolocnost Lagardčre úplne dodrzí vsetky záväzky uvedené v bodoch 1 az 3 a 10 prílohy II", kým clánok 3 stanovuje, ze "toto rozhodnutie [je spojené s povinnostou], ze spolocnost Lagardčre dodrzí vsetky dalsie záväzky opísané v prílohe II". Vymenovanie nezávislého mandatára bolo stanovené v odseku 15 prílohy II a v dôsledku toho predstavovalo povinnost a nie podmienku, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna. Preto Komisia nebola povinná ani odvolat rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, ani ulozit pokutu spolocnosti Lagardčre. 85 Zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze Komisia sa nemôze postavit do situácie k 30. júlu 2004, aby prijala napadnuté rozhodnutie, kedze nedostatok nezávislosti mandatára spôsobilo vadnost vsetkých ním vykonaných aktov alebo pod jeho dohladom. 86 Na jednej strane z bodu 58 vyssie vyplýva, ze na základe judikatúry Komisia je povinná opät zacat konanie len v presnom bode, ked doslo ku konstatovanej protiprávnosti, pricom zrusenie aktu neovplyvnuje nevyhnutne zákonnost prípravných aktov. Je nesporné, ze protiprávnost konstatovaná Vseobecným súdom v rozsudku T-452/04, uz citovanom v bode 15 vyssie ([79]EU:T:2010:385) sa týkala len správy prvého mandatára a prvého schvalujúceho rozhodnutia. 87 Na druhej strane z bodov 62 az 64 vyssie vyplýva, ze Vseobecný súd bol vyzvaný vyjadrit sa vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok T-452/04, uz citovaný v bode 15 vyssie ([80]EU:T:2010:385) k otázke nezávislosti prvého mandatára a k úcinkom prípadného nedostatku jeho nezávislosti na jeho správu o vyhodnotení ponuky spolocnosti Wendel a na prvé schvalujúce rozhodnutie, kedze zalobkyna nespochybnila vsetky akty prijaté skôr prvým mandatárom. 88 Vedlajsí úcastníci konania okrem toho zdôraznujú, ze Komisia nemohla fyzicky uviest do pôvodnej situácie aktíva spolocnosti Editis viac ako osem rokov po tom, ako nastali skutkové okolnosti, a musela dodrzat zásady legitímnej dôvery a právnej istoty voci ním samotným, ako aj voci spolocnosti Planeta. 89 Preto, kedze zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia nebola povinná uviest do pôvodnej situácie aktíva spolocnosti Editis na úcely vykonania rozsudku T-452/04, uz citovaného v bode 15 vyssie ([81]EU:T:2010:385), len subsidiárne treba skúmat, ci zásady legitímnej dôvery a právnej istoty bránia tomu, aby Komisia odvolala rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004. 90 Najprv treba pripomenút, ze zásada ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje základnú zásadu práva Únie (rozsudok z 5. mája 1981, Dürbeck, 112/80, Zb., [82]EU:C:1981:94, bod 48), je sprievodným prejavom zásady právnej istoty, ktorá vyzaduje, aby boli právne predpisy jasné a presné, a jej cielom je zarucit predvídatelnost situácií a právnych vztahov patriacich do práva Únie (rozsudok z 15. februára 1996, Duff a i., C-63/93, Zb., [83]EU:C:1996:51, bod 20). 91 V súlade s ustálenou judikatúrou sa právo odvolávat sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery vztahuje na kazdú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, voci ktorej institúcia Únie vzbudila odôvodnenú nádej [pozri rozsudok z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, 265/85, Zb., [84]EU:C:1987:121, bod 44 a citovanú judikatúru]. Právo odvolávat sa na legitímnu dôveru predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé presné, bezpodmienecné a navzájom súhlasné záruky, pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov, musia byt poskytnuté dotknutej osobe správnymi orgánmi Únie. Po druhé tieto záruky musia byt takej povahy, ze z nich u osoby, ktorej sú urcené, vznikne legitímna dôvera. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s uplatnitelnými predpismi (pozri rozsudok z 30. júna 2005, Branco/Komisia, T-347/03, Zb., [85]EU:T:2005:265, bod 102 a citovanú judikatúru; rozsudky z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T-282/02, Zb., [86]EU:T:2006:64, bod 77, a z 30. júna 2009, CPEM/Komisia, T-444/07, Zb., [87]EU:T:2009:227, bod 126). 92 Vedlajsí úcastníci konania sa snazia upravit túto tretiu podmienku, ked tvrdia, ze len podnik, ktorý bol uznaný za vinný za zjavné porusenie platnej právnej úpravy, sa nemôze odvolávat na zásadu ochrany legitímnej dôvery. Judikatúra, na ktorú sa odvolávajú (rozsudky z 12. decembra 1985, Sideradria/Komisia, 67/84, Zb., [88]EU:C:1985:506, bod 21; z 24. apríla 1996, Industrias Pesqueras Campos a i./Komisia, T-551/93 a T-231/94 az T-234/94, Zb., [89]EU:T:1996:54, bod 76, a z 19. marca 1997, Oliveira/Komisia, T-73/95, Zb., [90]EU:T:1997:39, bod 28) vsak nie je v predmetnom prípade relevantná, kedze na posúdenie toho, ci tretia podmienka stanovená judikatúrou pripomenutou v predchádzajúcom bode je splnená, netreba urcit, ci vedlajsí úcastníci konania zjavne porusili platnú právnu úpravu, ale ci Komisia, ked schválila spolocnost Wendel ako nadobúdatela, hoci jej ponuka bola posúdená mandatárom, ktorý nebol nezávislý, porusila uplatnitelné normy, teda záväzky uvedené v rozhodnutí o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004. Podla judikatúry vsak nezálezí na tom, ci správny orgán porusil zjavne alebo nie relevantnú právnu úpravu. Komisia navyse sama uznala v bode 62 toho istého vyjadrenia k zalobe, ze judikatúra vylucovala v zásade ochranu z titulu legitímnej dôvery v prípade, akým je ten v predmetnej veci. 93 V kazdom prípade podla ustálenej judikatúry, hoci treba dbat na dodrziavanie poziadaviek právnej istoty chrániacej súkromné záujmy, treba ich takisto vyvázit s poziadavkami zásady zákonnosti chrániacej verejné záujmy a podporit ich, ked zachovanie protiprávností je takej povahy, ze by porusilo zásadu rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1961, Snupat/Vysoký úrad, 42/59 a 49/59, Zb., EU:C:1961:5; z 12. júla 1962, Koninklijke Nederlandsche Hoogovens en Staalfabrieken/Vysoký úrad, 14/61, Zb., [91]EU:C:1962:28, a z 13. marca 2003, José Martí Peix/Komisia, T-125/01, Zb., [92]EU:T:2003:7213, bod 111). 94 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze zásady legitímnej dôvery a právnej istoty nebránia tomu, aby Komisia, keby to povazovala za potrebné, odvolala rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004. 95 Nakoniec zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 266 ZFEÚ, kedze jednak nemohla riadne zohladnit správu nového mandatára, ktorá jej bola predlozená az tesne pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a jednak tento nový mandatár vypracoval neúplnú a pochvalnú správu. 96 Pokial ide o okolnost, podla ktorej správa nového mandatára bola predlozená Komisii len tesne pred prijatím napadnutého rozhodnutia, Komisia na pojednávaní uviedla, ze nový mandatár odovzdal verziu svojej správy v anglickom jazyku tri mesiace pred prijatím napadnutého rozhodnutia, co jej umoznilo teda zoznámit sa v plnom rozsahu s jej obsahom. V kazdom prípade vyplýva zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia, ze Komisia riadne zohladnila správu nového mandatára. 97 Navyse z bodu 28 usmernení Komisie z 2. mája 2003 o vhodných postupoch: vzorové texty pre záväzky odpredaja a mandát mandatára vyplýva, ze správa o vyhodnotení vypracovaná mandatárom predstavuje len vstupný prvok pri posudzovaní Komisiou, pricom Komisia nie je viazaná týmto stanoviskom a stále je povinná vykonat potrebné zistovanie na ubezpecenie sa, ze kupujúci riadne splna schvalovacie kritériá (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák v spojených veciach Komisia a Lagardčre/Éditions Odile Jacob, C-553/10 P a C-554/10 P, uz citovaný v bode 23 vyssie, [93]EU:C:2012:173, body 55 az 57). Vseobecný súd okrem toho uz pripomenul, pokial ide o clánok 82 ES, ze Komisia nemôze delegovat na tretiu osobu vysetrovacie a vykonávacie právomoci, ktoré jej zveruje nariadenie Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] ([94]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) (rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb., [95]EU:T:2007:289, bod 1264). V predmetnom prípade vyplýva z bodov 24 a 25 napadnutého rozhodnutia, ze Komisia vychádzala nielen zo správy nového mandatára, ale takisto z mnohých iných informácií, a to zo ziadosti spolocnosti Lagardčre o schválenie písomných odpovedí spolocností Lagardčre a Wendel z 21. júna 2004 na jej ziadost o informácie, informácií poskytnutých spolocnostou Wendel pocas stretnutia, ktoré s nou Komisia mala, výmeny názorov, ktoré Komisia mala s organizáciami zastupujúcimi zamestnancov spolocnosti Editis, ako aj odpovedí spolocností Wendel a Lagardčre na ziadosti o informácie formulované v roku 2011 a stretnutia s týmito spolocnostami v roku 2011. V dôsledku toho jediná okolnost, aj keby sa preukázala, ze správu nového mandatára dostala Komisia az tesne pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nemôze spôsobit, ze by toto rozhodnutie bolo postihnuté vadou. 98 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého nový mandatár vypracoval neúplnú a pochvalnú správu, ktorej cielom bolo len napravit chybu Komisie, zalobkyna nepredlozila ziadny prvok na jeho podporu, s výnimkou citácie casti uvedenej správy, týkajúcej sa skúmania rozsahu aktív zahrnutých do transakcie uzatvorenej v roku 2004 medzi spolocnostami Lagardčre a Wendel, oproti rozsahu stanovenému v záväzkoch. V tejto casti správy, hoci mandatár uviedol, ze jeho skúmanie mu neumoznilo overit, ci bol prevod cinností niektorých právnických osôb vykonaný v súlade s uvedenými záväzkami, okrem iného spresnil, ze "v kazdom prípade, vsetky transakcie medzi podnikmi podliehali povinnostiam zachovat prevádzanú cinnost, tak ako sú uvedené v záväzkoch, pod dohladom mandatára v danom case" (strana 29) a dospel k záveru, ze nic nenaznacuje, ze rozsah transakcií by bol podstatne odlisný oproti rozsahu aktív, ktoré sa mali previest v súlade so záväzkami (s. 30). 99 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá ako nedôvodná. - O porusení zásady zákazu retroaktivity 100 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu zákazu retroaktivity, ked prijala napadnuté rozhodnutie s úcinnostou od 30. júla 2004, pricom akty Únie môzu mat retroaktívny dosah len vo výnimocných prípadoch, spojených s cielom verejného záujmu. 101 Komisia a vedlajsí úcastníci konania odmietajú tvrdenia zalobkyne. 102 Treba pripomenút, ze zrusujúci rozsudok má nevyhnutne retroaktívny úcinok, kedze konstatovanie protiprávnosti sa vracia k dátumu, kedy nadobudol úcinnost zrusený akt (rozsudok Asteris a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, [96]EU:C:1988:199, bod 30; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, CELF et ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, Zb., [97]EU:C:2008:79, bod 61). Treba vsak odlísit túto otázku od otázky retroaktívnej povahy nového rozhodnutia prijatého správnym orgánom s cielom nahradenia zruseného aktu. Podla judikatúry totiz zásada istoty právnych situácií, ktorá je vseobecnou zásadou práva Únie (rozsudok z 9. júla 1969, Portelange, 10/69, Zb., [98]EU:C:1969:36), bráni vo vseobecnosti tomu, aby dosah aktu z hladiska casu siahal az k dátumu, ktorý by predchádzal dátumu jeho uverejnenia. Podla ustálenej judikatúry to vsak môze byt inak vo výnimocných prípadoch, ked ciel, ktorý sa má dosiahnut, to vyzaduje a ked legitímna dôvera dotknutých osôb je riadne dodrzaná (rozsudky z 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb., [99]EU:C:1979:14, bod 20; z 30. septembra 1982, Amylum/Rada, 108/81, Zb., [100]EU:C:1982:322, bod 4, a Fédesa a i., uz citovaný v bode 58 vyssie, [101]EU:C:1990:391, bod 45). 103 Na rozdiel od toho, co tvrdí Lagardčre, judikatúra nie je zalozená na rozlisovaní medzi individuálnymi rozhodnutiami a regulacnými aktmi. Je pravda, ze rozsudky, v ktorých Súdny dvor pripomenul zásadu zákazu retroaktivity, sa týkali smerníc alebo nariadení. V týchto rozsudkoch vsak Súdny dvor odkázal na akty Únie ako celok, a nie iba na regulacné akty. Navyse uz uviedol, pokial ide práve o moznost prijat retroaktívne opatrenie v dôsledku zrusujúceho rozsudku, ze je potrebné rozhodnút, ci zásada právnej istoty voci dotknutým osobám bráni retroaktívnemu obnoveniu predmetných ustanovení, ci uz ide o nariadenia alebo individuálne opatrenia (rozsudok z 30. septembra 1982, Roquette Frčres/Rada, 110/81, Zb., [102]EU:C:1982:323, bod 21). Tri rozsudky Vseobecného súdu citované spolocnostou Lagardčre vo vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania [rozsudky O2 (Germany)/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, [103]EU:T:2006:116, bod 48; z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia, T-168/01, Zb., [104]EU:T:2006:265, bod 320, a z 9. septembra 2008, Bayer CropScience a i./Komisia, T-75/06, Zb., [105]EU:T:2008:317, body 63 a 64] sa navyse netýkajú otázky zákonnosti individuálneho retroaktívneho rozhodnutia po zrusení v dôsledku sporu, ale otázky dátumu situácie, do ktorej sa musí postavit autor zruseného aktu, aby prijal náhradný akt, s cielom urcit relevantné skutkové okolnosti a uplatnitelnú právnu úpravu. Pokial ide o rozsudok C a F/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie ([106]EU:F:2007:66), na ktorý sa takisto odvoláva Lagardčre, treba uviest, ze Súd pre verejnú sluzbu v nom dospel k záveru, ze dotknutá institúcia mohla v tomto prípade prijat individuálne retroaktívne opatrenie o odchode zalobcu do dôchodku a priznaní invalidného dôchodku, kedze predchádzajúce rozhodnutie bolo zrusené súdom Únie z dôvodu jeho nesprávneho právneho základu. Súd pre verejnú sluzbu sa vsak nevyjadril vseobecne k moznosti prijat individuálne retroaktívne rozhodnutie. Navyse v tejto veci nemohla byt a priori dotknutá prijatým retroaktívnym opatrením, ktoré sa týkalo len zalobcu, legitímna dôvera ziadnej tretej osoby. 104 Treba teda overit, ci dve kritériá, stanovené judikatúrou s cielom povolit prijatie retroaktívneho správneho aktu, boli v tejto veci dodrzané. 105 Pokial ide o prvé kritérium týkajúce sa ciela, ktorý sa má dosiahnut, podla judikatúry pripomenutej v bode 102 vyssie, treba preskúmat, ci cielom napadnutého rozhodnutia bol verejný záujem. Na druhej strane na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, judikatúra neuvádza potrebu existencie kategorického verejného záujmu. 106 V predmetnom prípade prijatie nového retroaktívneho rozhodnutia o schválení sledovalo splnenie viacerých cielov verejného záujmu. Nové rozhodnutie totiz malo za ciel nápravu protiprávnosti preskúmavanej rozsudkom T-452/04, uz citovaným v bode 15 vyssie ([107]EU:T:2010:385). Dodrzanie zákonnosti a právnej sily rozhodnutej veci zo strany správneho orgánu predstavuje zjavne ciel verejného záujmu. Okrem toho nové rozhodnutie sledovalo ciel napravit právne vákuum spôsobené zrusením prvého schvalujúceho rozhodnutia súdom Únie, a tým aj chránit právnu istotu podnikov podliehajúcich uplatneniu nariadenia c. 4064/89, ktoré sa zúcastnili na transakcii koncentrácie v roku 2004, ako aj na transakcii v roku 2008. Z odôvodnení 7 a 17 uvedeného nariadenia totiz vyplýva, ze jeho hlavným cielom je zabezpecit efektívnost kontroly transakcií koncentrácie a právnu istotu podnikov, na ktoré sa toto nariadenie vztahuje (pozri rozsudok z 20. novembra 2002, Lagardčre a Canal+/Komisia, T-251/00, Zb., [108]EU:T:2002:278, bod 97 a citovanú judikatúru). 107 Druhé kritérium umoznujúce správnemu orgánu prijat retroaktívny akt, týkajúci sa legitímnej dôvery, spocíva v overení, ci individuálny správny akt, ktorý má retroaktívny dosah, nenarusuje ani legitímnu dôveru osôb, ktorých sa priamo týka, ani legitímnu dôveru tretích osôb. 108 V prvom rade ziadny z úcastníkov konania nenamieta, ze by napadnuté rozhodnutie narusovalo legitímnu dôveru vedlajsích úcastníkov konania alebo spolocnosti Planeta. Preto netreba skúmat tvrdenia zalobkyne, podla ktorých sa tieto tri spolocnosti nemôzu v kazdom prípade odvolávat na zásadu ochrany legitímnej dôvery. V druhom rade, pokial ide o zalobkynu, na rozdiel od toho, co tvrdí, treba konstatovat, ze zásada "legitímnej dôvery v riadny výkon súdnych rozhodnutí" nebráni prijatiu nového retroaktívneho schvalujúceho rozhodnutia, kedze realizácia záväzkov stanovených rozhodnutím o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, ktoré bolo nadalej pre spolocnost Lagardčre záväzné, implikovalo jednak, aby Lagardčre navrhla Komisii schválenie nadobúdatela aktív, ktoré sa majú previest, a jednak, aby Komisia rozhodla o návrhu nadobúdatela formulovanom spolocnostou Lagardčre. Bolo rozhodnuté, ze je to naopak odmietnutie institúcie vykonat rozsudok súdu Únie, ktoré predstavuje narusenie dôvery, ktorú kazdá osoba podliehajúca súdnej právomoci musí mat v právny systém Únie, zalozený najmä na dodrzaní rozhodnutí vydaných súdmi Únie (rozsudok z 12. decembra 2000, Hautem/EIB, T-11/00, Zb., [109]EU:T:2000:295, bod 51). V predmetnom prípade situácia, keby Komisia neprijala nové schvalujúce rozhodnutie, mohla narusit zásadu dodrzania súdnych rozhodnutí. Navyse zalobkyna nemôze tvrdit, ze Komisia u nej vzbudila dôvodné ocakávania, ze ju samu urcí za nadobúdatela aktív spolocnosti Editis, kedze iba Lagardčre bola oprávnená navrhnút nadobúdatela Komisii (pozri bod 40 vyssie). 109 Na záver treba konstatovat, ze dve kritériá stanovené judikatúrou na úcely povolenia prijatia správneho aktu s retroaktívnymi úcinkami boli v predmetnom prípade splnené. 110 Nakoniec zalobkyna zdôraznuje, ze ani Súdny dvor, ani Vseobecný súd nepovazovali za potrebné zmenit z hladiska casu úcinky rozsudku T-452/04, uz citovaného v bode 15 vyssie ([110]EU:T:2010:385), co znamená, ze tieto súdy sa nedomnievali, ze by bolo potrebné retroaktívne dosiahnut platnost prvého schvalujúceho rozhodnutia. 111 Ustanovenia clánku 264 druhého odseku ZFEÚ umoznujú súdu Únie obmedzit retroaktívny úcinok zrusení, o ktorých rozhodne, pricom môze podla týchto ustanovení, ak to povazuje za potrebné, identifikovat tie z úcinkov zruseného aktu, ktoré sa musia povazovat za konecné v minulosti. Súd môze teda rozhodnút, aj bez návrhu o zachovaní úcinkov zruseného aktu (rozsudok z 1. apríla 2008, Parlament a Dánsko/Komisia, C-14/06 a C-295/06, Zb., [111]EU:C:2008:176, body 84 az 86), alebo tak urobit na návrh úcastníkov konania. Okolnost, ze ani Vseobecný súd, ani Súdny dvor nepovazovali za potrebné obmedzit retroaktívny dosah rozsudku T-452/04, uz citovaného v bode 15 vyssie ([112]EU:T:2010:385), vsak neznamená, ze súdy dospeli k záveru, ze Komisia nebola schopná prijat nové retroaktívne schvalujúce rozhodnutie. Jednak totiz zmena úcinkov rozsudku v case predstavuje len moznost pre súd a nie povinnost. Na druhej strane treba pripomenút, ze Komisia sa neobmedzila na retroaktívne vyhlásenie platnosti prvého schvalujúceho rozhodnutia, ale vymenovala nového nezávislého mandatára a potom posudzovala v závislosti od správy vypracovanej týmto mandatárom a podla svojej vlastnej analýzy, ci Wendel splnala podmienky týkajúce sa nadobúdatela aktív spolocnosti Editis, stanovené rozhodnutím o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004. 112 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze druhá cast prvého zalobného dôvodu sa musí povazovat za nedôvodnú. Preto treba prvý zalobný dôvod zamietnut ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku právneho základu napadnutého rozhodnutia 113 Zalobkyna tvrdí, ze konstatovanie Vseobecného súdu, ze Lagardčre porusila niektoré zo svojich záväzkov, spôsobilo, ze sa povolenie koncentrácie stalo neuplatnitelným a ze napadnuté rozhodnutie bolo v dôsledku toho zbavené právneho základu. Lagardčre totiz porusila odseky 1 a 10 svojich záväzkov, a tak Komisia uz nemohla uplatnit rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004. 114 Komisia a vedlajsí úcastníci konania odmietajú tvrdenia zalobkyne. Okrem toho Lagardčre uvádza, ze druhý zalobný dôvod je neprípustný, pretoze zalobkyna nemôze namietat protiprávnost rozhodnutia o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004. - O prípustnosti druhého zalobného dôvodu 115 Lagardčre sa domnieva, ze druhý zalobný dôvod je neprípustný, kedze rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004 sa stalo konecným rozhodnutím vo veci po vydaní rozsudku C-551/10 P, uz citovaného v bode 23 vyssie ([113]EU:C:2012:681), a zalobkyna uz nemôze namietat jeho protiprávnost. 116 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti tejto argumentácie, túto argumentáciu mozno len zamietnut, kedze zalobkyna netvrdí, ze rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004 je protiprávne, odvolávajúc sa na jeho nezákonnost, ale ze sa stalo neuplatnitelným z dôvodu, ze Lagardčre porusila jeden zo svojich záväzkov. - O nedostatku právneho základu napadnutého rozhodnutia 117 Treba pripomenút, ze zaloba podaná zalobkynou proti rozhodnutiu o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004 bola zamietnutá Vseobecným súdom, ze Súdny dvor zamietol odvolanie podané proti rozsudku Vseobecného súdu a ze tieto rozsudky majú v dôsledku toho relatívnu právnu silu rozhodnutej veci. Zamietajúce rozsudky majú totiz takúto silu, ktorej jediným dôsledkom je neprípustnost akejkolvek novej zaloby s tým istým predmetom, medzi tými istými úcastníkmi konania, zalozenej na tom istom dôvode (rozsudok z 19 september 1985, Hoogovens Groep/Komisia, 172/83 a 226/83, Zb., [114]EU:C:1985:355, bod 9). Zamietajúci rozsudok neznamená teda, ze napadnutý akt je platný, ale len to, ze ziadny z dôvodov uvádzaných zalobkynou nebol dôvodný a ze to isté platí o dôvodoch verejného poriadku, ktoré je súd povinný skúmat aj bez návrhu. Preto pre napadnutý akt nadalej platí prezumpcia zákonnosti, ktorá takisto pre vsetky subjekty práva Únie implikuje povinnost uznat plnú úcinnost tohto aktu, pokým sa nepreukáze jeho protiprávnost (rozsudok z 13. februára 1979, Granaria, 101/78, Zb., [115]EU:C:1979:38, bod 5). Rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004 bolo predmetom zaloby zamietnutej rozsudkom Vseobecného súdu, potvrdeným Súdnym dvorom, a tak treba dospiet k záveru, ze pre tento akt platí prezumpcia zákonnosti. 118 Okrem toho z bodov 73 az 84 vyssie vyplýva, ze Komisia nebola povinná odvolat rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, kedze spolocnost Lagardčre porusila povinnost a nie podmienku. Okrem toho nevyplýva zo ziadneho prvku v spise, ze by Komisia odvolala uvedené rozhodnutie. Podla odseku 14 záväzkov definovaných rozhodnutím o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, výber nadobúdatela mal podliehat schváleniu Komisie, ktorá bola poverená overením, ci splna podmienky uvedené v odseku 10 záväzkov, a Komisia mala informovat spolocnost Lagardčre o svojom rozhodnutí schvalujúcom alebo zamietajúcom nadobúdatela v urcitej lehote. Tieto ustanovenia rozhodnutia o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004 predstavujú právny základ napadnutého rozhodnutia. Spolocnost Lagardčre takto teda predlozila Komisii 22. novembra 2010 novú ziadost o schválenie spolocnosti Wendel ako nadobúdatela aktív spolocnosti Editis, ktoré boli predmetom prevodu, aby sa vykonali záväzky, ktoré spolocnosti Lagardčre vyplývali z rozhodnutia o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004. 119 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, kedze Komisia zohladnila údaje z obdobia po 30. júli 2004 a pouzila ich selektívne 120 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila v napadnutom rozhodnutí údaje z obdobia po 30. júli 2004. Aj keby skutkové okolnosti z obdobia po 30. júli 2004 mohli byt zohladnené Komisiou, zalobkyna okrem toho tvrdí, ze mali byt zohladnené nestranne. 121 Komisia a vedlajsí úcastníci konania odmietajú tvrdenia zalobkyne. 122 V prvom rade zalobkyna vytýka Komisii a mandatárovi, ze vychádzali zo skutkových okolností, ktoré nastali po 30. júli 2004, na posúdenie ponuky spolocnosti Wendel. 123 V tejto súvislosti z bodu 22 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uviedla, ze skúmala vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, aby sa uistila, ze Wendel riadne splnala podmienky schválenia stanovené odsekom 10 záväzkov k 4. júnu 2004, co je dátum prvej ziadosti o schválenie podanej spolocnostou Lagardčre. Okrem toho Komisia spresnila, v súvislosti s prevodom obchodného podielu v spolocnosti Editis na spolocnost Planeta, ku ktorému doslo 30. mája 2008 a výhladovou povahou analýzy, ktorú mala v zásade vykonat, ze posúdenie ponuky spolocnosti Wendel, ktoré sama vykonala, bolo potvrdené informáciami týkajúcimi sa vývoja spolocnosti Editis a predmetných trhov po 4. júni 2004. Vykonala tak posúdenie situácie k 4. júnu 2004 (body 27 az 37), a potom skúmala, ci bola potvrdená vývojom, ku ktorému doslo po tomto dátume (body 38 az 49). Nakoniec sa rozhodla schválit retroaktívne Wendel na základe situácie k 4. júnu 2004, ktorá bola potvrdená vývojom po tomto dátume (bod 50). 124 Takisto nový mandatár uviedol vo svojej správe odovzdanej Komisii, ze bol poziadaný vykonat retrospektívne preskúmanie ponuky spolocnosti Wendel k 30. júlu 2004 a skompletizovat túto analýzu tak, ze pripraví prehlad vývoja spolocnosti Editis po tom, ako ju získala Wendel v júli 2004, a potom po jej získaní spolocnostou Planeta v máji 2008. 125 Podla judikatúry po zrusení správneho aktu jeho autor musí prijat nový náhradný akt tak, ze sa postaví do situácie k dátumu, ked bol tento akt prijatý, v závislosti od ustanovení v platnosti v danom case a vtedy relevantných skutkových okolností [rozsudok O2 (Germany)/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, [116]EU:T:2006:116, body 47 a 48; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Bayer CropScience a i./Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, [117]EU:T:2008:317, bod 63]. Môze sa vsak vo svojom novom rozhodnutí odvolávat na iné dôvody, ako sú tie, na ktorých zalozil svoje prvé rozhodnutie (rozsudok Interporc/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, [118]EU:C:2003:125, body 28 az 32). 126 Z tejto judikatúry vyplýva, ze Komisia sa oprávnene vyjadrila v napadnutom rozhodnutí k otázke, ci Wendel riadne splnala podmienky schválenia stanovené odsekom 10 záväzkov, ked zohladnila skutkové okolnosti, o ktorých vedela k 30. júlu 2004, dátumu prijatia prvého schvalujúceho rozhodnutia. 127 Je vsak potrebné pripomenút, ze kontrola transakcie koncentrácie si vyzaduje výhladovú analýzu situácie hospodárskej sútaze, ktorá môze v budúcnosti vyplynút z transakcie koncentrácie (rozsudky z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, T-310/01, Zb., [119]EU:T:2002:254, bod 443, a z 19. júna 2009, Qualcomm/Komisia, T-48/04, Zb., [120]EU:T:2009:212, bod 89). To isté platí, pokial ide o posúdenie zivotaschopnosti nadobúdatela a jeho schopnosti udrzat a rozvíjat efektívnu hospodársku sútaz na dotknutých trhoch, stanovených v odseku 10 písm. b) záväzkov. 128 V predmetnom prípade bola Komisia nevyhnutne povinná a posteriori vykonat analýzu situácie hospodárskej sútaze, ktorá vyplývala z transakcie koncentrácie. Oprávnene teda skúmala, ci jej analýza vykonaná na základe prvkov, o ktorých vedela k 30. júlu 2004, bola potvrdená údajmi týkajúcimi sa obdobia po tomto dátume. Keby skúmanie neskorsej situácie odhalilo, ze Wendel sa nesprávala ako konkurent na trhu, Komisia by bola povinná posúdit príslusné dôsledky v analýze novej ziadosti o schválenie predlozenej spolocnostou Lagardčre. 129 Subsidiárne zalobkyna vytýka Komisii, ze pouzila údaje pochádzajúce z obdobia po 30. júli 2004 selektívne a zaujato. Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia riadne zohladnila skutocnost, ze Wendel predala obchodný podiel v spolocnosti Editis v máji 2008 (body 47 az 49) a ze spolocnost Editis zostala druhým najväcsím vydavatelstvom vo Francúzsku (body 38, 42, 43 a 45), pricom uviedla, ze toto konstatovanie nie je nezlucitelné so záväzkami spolocnosti Lagardčre, a najmä odsekom 10 písm. b) týchto záväzkov, podla ktorého nadobúdatel mal byt schopný zachovat alebo rozvíjat efektívnu hospodársku sútaz. 130 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí zalobný dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení ponuky spolocnosti Wendel 131 Zalobkyna tvrdí, ze prinálezalo Komisii, aby vykonala preskúmanie vsetkých údajov, dostupných k dátumu ziadosti o schválenie, v rámci posúdenia ponuky spolocnosti Wendel, a najmä schopnosti spolocnosti Wendel rozvíjat efektívnu hospodársku sútaz na trhu. Uvádza, ze v kazdom prípade Komisia nemohla vychádzat z prvkov pochádzajúcich z obdobia po 30. júli 2004. Zalobkyna sa vsak domnieva, ze skutkové okolnosti pochádzajúce z obdobia po 30. júli 2004 jej dali za pravdu, kedze Wendel pristúpila k opätovnému predaju spolocnosti Editis len po styroch rokoch a Editis sa nestala opät prvým francúzskym podnikom na trhu frankofónnych vydavatelstiev. 132 Zalobkyna okrem toho vytýka Komisii, ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked neporovnala mieru internej rentability ocakávanú spolocnostou Wendel s mierou ostatných konzorcií predbezne vybratých spolocnostou Lagardčre a nezohladnila to, ze Wendel nemala ziadnu skúsenost vo vydavatelskom sektore. Komisia sa navyse dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked nezohladnila existenciu spolocného manazéra spolocností Lagardčre a Wendel, napriek podmienke nezávislosti stanovenej v odseku 10 záväzkov, a okrem toho nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie z tohto hladiska. Okrem toho Komisia zanedbala dosah, ktorý mohli mat prechodné dohody medzi dvoma podnikmi na nezávislost spolocnosti Wendel. 133 Komisia a vedlajsí úcastníci konania odmietajú tvrdenia zalobkyne. 134 Najprv je potrebné pripomenút, pokial ide o tvrdenia zalobkyne týkajúce sa moznosti, aby Komisia vychádzala z okolností pochádzajúcich z obdobia po 30. júli 2004 a prípadne o nezohladnenie takýchto prvkov, ze z bodov 125 az 128 vyssie vyplýva, ze Komisia sa oprávnene v napadnutom rozhodnutí vyjadrila k otázke, ci Wendel splnila riadne podmienky schválenia stanovené odsekom 10 záväzkov, ked zohladnila skutkové okolnosti, o ktorých vedela k 30. júlu 2004, co je dátum prijatia prvého schvalujúceho rozhodnutia, pricom potvrdila svoje posúdenie údajmi týkajúcimi sa obdobia po tomto dátume. 135 Takisto je potrebné pripomenút v rámci skúmania tohto zalobného dôvodu, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hmotnoprávne pravidlá nariadenia c. 4064/89, a najmä jeho clánok 2, týkajúci sa posúdenia transakcie koncentrácie, zverujú Komisii urcitú mieru volnej úvahy, najmä pokial ide o posúdenie ekonomických aspektov. V dôsledku toho preskúmanie výkonu tejto právomoci súdom, ktorá je podstatnou pri uplatnovaní pravidiel v oblasti koncentrácie, sa musí vykonat vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorá vyplýva z noriem ekonomickej povahy, ktoré sú súcastou rezimu koncentrácií (rozsudky Francúzsko a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, [121]EU:C:1998:148, body 223 a 224, a zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, T-342/99, Zb., [122]EU:T:2002:146, bod 64). 136 Ked súd priznáva Komisii urcitú mieru volnej úvahy v ekonomických aspektoch, neznamená to, ze sa musí zriect preskúmania výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou. Súd musí totiz najmä preskúmat nielen hmotnoprávnu presnost uvádzaných dôkazov, ich spolahlivost a koherenciu, ale takisto preskúmat, ci tieto prvky predstavujú celok relevantných údajov, ktoré sa musia zohladnit na posúdenie komplexnej situácie, a ci sú takej povahy, ze potvrdzujú z nich vyvodené závery. Takéto preskúmanie je o to viac potrebné, ked sa vyzaduje výhladová analýza (rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb., [123]EU:C:2005:87, bod 39, a Qualcomm/Komisia, uz citovaný v bode 127 vyssie, [124]EU:T:2009:212, bod 92). 137 Preskúmanie zo strany súdu, týkajúce sa komplexných ekonomických posúdení Komisie v rámci výkonu volnej úvahy, ktorú jej zveruje nariadenie c. 4064/89 sa musí obmedzit na overenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej presnosti skutkových okolností, ako aj neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. Konkrétne, neprinálezí Vseobecnému súdu, aby nahradil svojím ekonomickým posúdením posúdenie Komisie (rozsudok z 3. apríla 2003, Petrolessence a SG2R/Komisia, T-342/00, Zb., [125]EU:T:2003:97, bod 101). Takisto, pokial ide o posúdenie potreby ulozenia záväzkov s cielom rozptýlenia váznych pochybností vzniknutých koncentráciou, neprinálezí súdu, aby nahradil svojím vlastným posúdením posúdenie Komisie, kedze jeho preskúmanie sa musí obmedzit na overenie toho, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia (rozsudok easyJet/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, [126]EU:T:2006:187, bod 128). Pokial ide o posúdenie realizácie záväzkov, súdne preskúmanie je to isté ako preskúmanie týkajúce sa zlucitelnosti transakcie koncentrácie so spolocným trhom alebo potreby ulozit záväzky na úcely schválenia transakcie koncentrácie (rozsudok Petrolessence a SG2R/Komisia, uz citovaný, [127]EU:T:2003:97, body 101 az 103). 138 Preto v predmetnom prípade prinálezí Vseobecnému súdu, aby vykonal obmedzené preskúmanie, pokial ide o komplexné ekonomické posúdenie, ktoré Komisia musela vykonat na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia, a pritom nenahradil svojím posúdením posúdenie Komisie. Na druhej strane, pokial ide o iné posúdenia, ktoré musela Komisia vykonat na úcely vyhodnotenia ponuky spolocnosti Wendel, je toto preskúmanie úplné. 139 Sest tvrdení uvádzaných zalobkynou v rámci tohto zalobného dôvodu treba preskúmat z hladiska týchto zásad. 140 V prvom rade treba pripomenút, ze podla odseku 10 záväzkov spolocnosti Lagardčre sa táto spolocnost zaviazala s cielom zachovania efektívnej hospodárskej sútaze na dotknutých trhoch previest aktíva spolocnosti Editis na jedného alebo viacerých nezávislých nadobúdatelov, zodpovedajúcich nasledujúcim podmienkam: "Spolocnost Lagardčre nesmie mat významné priame ci nepriame záujmy vo vztahu k nadobúdatelovi ci nadobúdatelom. Nadobúdatel ci nadobúdatelia musia byt rentabilné a schopné hospodárske subjekty, ktoré sú hospodársky motivované na udrziavaní a rozvíjaní efektívnej hospodárskej sútaze; to vsak nevylucuje a priori ziadnu kategóriu nadobúdatelov z priemyselnej ci financnej oblasti. Okrem toho nadobudnutie prevádzaných aktív potenciálnym nadobúdatelom nesmie byt spôsobilé vyvolat nové problémy z hladiska hospodárskej sútaze, ani riziko oneskorenia vykonania záväzkov. Oznamujúca strana musí byt schopná preukázat Komisii, ze nadobúdatel splna podmienky záväzkov a ze prevádzané aktíva sú prevádzané v súlade s týmito záväzkami. Nadobúdatel ci nadobúdatelia získajú, alebo bude mozné rozumne predpokladat, ze získajú, vsetky povolenia nevyhnutné na nadobudnutie a vyuzívanie prevádzaných aktív." 141 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze skutkové okolnosti, ktoré nastali po 30. júli 2004 jej dali za pravdu, kedze Wendel pristúpila k opätovnému predaju spolocnosti Editis iba po styroch rokoch a Editis sa nestala opät prvým podnikom na frankofónnom vydavatelskom trhu. Zo spisu vsak vyplýva, ze Wendel sa javila ako rentabilný a schopný hospodársky subjekt, ktorý rozvíjal efektívnu hospodársku sútaz na trhu v súlade s podmienkami stanovenými odsekom 10 písm. b) záväzkov spolocnosti Lagardčre. Je totiz nesporné, ze Editis zaznamenala významnú cinnost a nárast po tom, ako bola prevzatá spolocnostou Wendel, co umoznilo spolocnosti Wendel v máji 2008 vykonat jej predaj spolocnosti Planeta, co bol predaj, o ktorom zalobkyna netvrdila, ze by spôsobil zmensenie hospodárskej sútaze na trhu. 142 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala vykonat posúdenie schopnosti a stimulov spolocnosti Wendel zachovat a rozvíjat efektívnu hospodárska sútaz. Z bodov 28 az 35 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze skúmanie Komisie sa týkalo podmienok stanovených odsekom 10 písm. b) záväzkov spolocnosti Lagardčre, ked skúmala jednak, ci Wendel bola rentabilným prevádzkovatelom (body 28 a 29) a jednak, ci Wendel bola schopná zachovat a rozvíjat spolocnost Editis ako efektívneho konkurenta na dotknutých trhoch (body 30 az 34). Komisia sa teda neobmedzila na preskúmanie financného zisku, ktorý by Wendel mohla mat z transakcie, ale analyzovala aj zdroje spolocnosti Editis, pricom zdôraznila vôlu spolocnosti Wendel zachovat na mieste manazérske skupiny, ako aj existenciu obchodného plánu pripraveného spolocnostou Wendel, ktorý stanovoval stratégiu interného a externého rastu. Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia nepreskúmala schopnost spolocnosti Wendel rozvíjat efektívnu hospodársku sútaz nie je teda zo skutkového hladiska opodstatnená, pretoze Komisia skúmala schopnost spolocnosti Wendel zachovat a rozvíjat spolocnost Editis, aby z nej urobila efektívneho konkurenta. 143 V tretom rade zalobkyna vytýka Komisii, ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked neporovnala mieru internej rentability ocakávanú spolocnostou Wendel s mierou iných konzorcií predbezne vybratých spolocnostou Lagardčre, hoci Komisia porovnala ponuku spolocnosti Wendel s inými ponukami, pokial ide o zachovanie manazérskych zdrojov spolocnosti Editis. 144 Treba pripomenút, ze podla odseku 13 písm. b) a odseku 14 záväzkov Lagardčre mala predlozit Komisii zoznam potenciálnych nadobúdatelov, ktorých chcela kontaktovat, a výber nadobúdatela alebo nadobúdatelov spolocnostou Lagardčre mal podliehat schváleniu Komisie, ktorá rozhodovala na základe potrebných informácií, aby mohla overit, ci splnajú schvalovacie kritériá stanovené záväzkami. Podla odseku 20 týchto záväzkov toto výberové konanie nadobúdatela alebo nadobúdatelov oznamujúcou stranou malo prebiehat pod dohladom mandatára schváleného Komisiou a povereného dbat na uspokojujúce vykonanie záväzkov spolocnosti Lagardčre v zmysle odseku 21 písm. g), ba dokonca viest rokovania o prevzatí s tretími dotknutými osobami v prípade upravenom odsekom 25, keby oznamujúca strana nesplnila v stanovenej lehote ulozené povinnosti. Nakoniec, odsek 11 záväzkov stanovoval, ze Lagardčre mala vyvinút maximálne úsilie, aby predala jednému nadobúdatelovi vsetky spätne prevádzané aktíva, ale zachovala si ciel získat z toho co najlepsie zhodnotenie. Toto výberové konanie, ktoré stanovovalo, ze len sama Lagardčre je oprávnená navrhnút Komisii nadobúdatela aktív spolocnosti Editis a ze Komisia má len overit, ze nadobúdatel vybratý spolocnostou Lagardčre splnal kritériá stanovené v záväzkoch, aby sa zachovala efektívna hospodárska sútaz na predmetných trhoch, bolo takto jasne definované nie napadnutým rozhodnutím, ale rozhodnutím o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, ktorého zákonnost zalobkyna uz nemôze viac spochybnovat, kedze rozsudok T-452/04 ([128]EU:T:2010:385) má právnu silu rozhodnutej veci (rozsudok Hoogovens Groep/Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, [129]EU:C:1985:355, bod 9). 145 Navyse treba pripomenút, ze uplatnitelné ustanovenia práva koncentrácií neukladajú Komisii povinnost, aby sama zorganizovala výberové konanie uchádzacov na prevzatie spätne prevádzaných aktív alebo porovnala príslusné kvality uvedených uchádzacov. Bod 21 oznámenia o nápravných opatreniach stanovuje dalej v tejto súvislosti, ze "akonáhle je odpredaj casti podniku stanovený ako jedna z podmienok na vydanie súhlasného stanoviska, je na stranách, aby nasli vhodného kupujúceho". Tento odsek sa nezdá byt vôbec v rozpore s ustanoveniami nariadenia c. 4064/89, ktorého clánok 8 ods. 2 sa obmedzuje na stanovenie prípadných "úpra[v] zo strany úcastníkov koncentrácie" k transakcii oznámenej koncentrácie, aby bola zlucitelná so spolocným trhom bez definovania postupu, ktorý by bolo treba sledovat na dosiahnutie takéhoto výsledku. Súdny dvor okrem toho pripomenul v rozsudku C-551/10 P, uz citovanom v bode 23 vyssie ([130]EU:C:2012:681), ze clánok 2 ods. 2 a 3 nariadenia c. 4064/89 zveril Komisii úlohu ubezpecit sa, ze transakcie koncentrácie podliehajúce jej preskúmaniu nevytvárajú alebo neposilnujú dominantné postavenie, ktorého dôsledkom by bolo, ze efektívna hospodárska sútaz by bola narusená podstatným spôsobom na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti a ze v dôsledku toho neprinálezí Komisii zaviest systém hospodárskej sútaze, ktorý by bol dokonalý a rozhodnút, namiesto hospodárskych subjektov, kto má byt prevádzkovatelom na trhu (body 66 a 67). Súdny dvor tak konstatoval, ze Komisia mala len moznost schválit alebo neschválit nadobúdatela, ktorý jej bol predlozený (bod 76). 146 Pokial ide o posúdenie Komisie, ci treba ulozit záväzky, aby sa rozptýlili vázne pochybnosti vzniknuté koncentráciou, súd Únie sa domnieva, ze mu neprinálezí nahradit jeho vlastným posúdením posúdenie Komisie a ze preto údajný nedostatok zohladnenia iných záväzkov navrhovaných tretími osobami nepreukazuje sám osebe, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. Takto teda okolnost, ze iné záväzky mohli byt tiez prijaté, ba dokonca by boli výhodnejsie pre hospodársku sútaz, nemôze viest k zruseniu uvedeného rozhodnutia, kedze Komisia mohla dôvodne dospiet k záveru, ze záväzky prebraté v rozhodnutí umoznovali rozptýlit závazné pochybnosti (rozsudky z 30. septembra 2003, ARD/Komisia, T-158/00, Zb., [131]EU:T:2003:246, body 328 a 329, a easyJet/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, [132]EU:T:2006:187, body 128 a 129). Podobne neprinálezí teda Vseobecnému súdu v predmetnom prípade vykonat komparatívnu analýzu rozdielnych ponúk, ktoré boli predlozené spolocnosti Lagardčre v roku 2004 a Komisia nebola povinná vykonat porovnanie jednotlivých mier internej rentability ocakávaných rôznymi nadobúdatelmi, kedze ponuka spolocnosti Wendel, jediného nadobúdatela navrhnutého spolocnostou Lagardčre, sa jej javila ako splnajúca záväzky spolocnosti Lagardčre. 147 Nakoniec treba spresnit, ze tvrdenie zalobkyne podla ktorého Komisia vykonala porovnanie ponúk viacerých nadobúdatelov z hladiska jedného konkrétneho aspektu, nie je podlozené skutkovými okolnostami. Z bodu 30 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze na úcely posúdenia, ci Wendel bol uchádzacom schopným zachovat a rozvíjat spolocnost Editis ako efektívneho konkurenta na predmetnom trhu, Komisia konstatovala, ze Wendel sa zaviazala zachovat svoje manazérske a vydavatelské zdroje a ze Wendel zdôraznila, ze tento prístup jej umoznil skôr zarucit rozvoj spolocnosti Editis, ako keby ju získal konkurent v odvetví, ktorý by nevyhnutne zreorganizoval manazérsku kontrolu. 148 V stvrtom rade zalobkyna vytýka Komisii, ze nezohladnila nedostatok skúseností spolocnosti Wendel vo vydavatelskom odvetví. Z odseku 10 písm. b) záväzkov pritom výslovne vyplýva, ze nadobúdatel spätne prevádzaných aktív by mohol byt vybratý spomedzi nadobúdatelov, ktorí majú financné zdroje, co potvrdili aj Vseobecný súd (rozsudok T-279/04, uz citovaný v bode 15 vyssie, [133]EU:T:2010:384, body 344 a 345) a Súdny dvor (rozsudok C-551/10 P, uz citovaný v bode 23 vyssie, [134]EU:C:2012:681, bod 78) pri skúmaní zákonnosti rozhodnutia o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004. Navyse tvrdenie zalobkyne nie je skutkovo podlozené, kedze v bode 30 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne skúmala, ci Wendel bola prevádzkovatelom schopným zachovat a rozvíjat efektívnu hospodársku sútaz, napriek jeho nedostatku skúseností vo vydavatelskom sektore. Pripomenula takto teda, ze spolocnosti Editis zostali vsetky zdroje, a to manazérske, vydavatelské a podporné, potrebné na to, aby mohla sama zabezpecit svoju zivotaschopnost, a ze Wendel sa zaviazala zachovat uvedené zdroje. V tejto súvislosti treba uviest, ze Lagardčre sa zaviazala v odseku 12 písm. b) záväzkov, ze nezamestná pred uplynutím urcitej lehoty clenov predstavenstva spolocnosti Editis a hlavných manazérov pre vydavatelskú cinnost v rámci spätne prevádzaných aktív. 149 V piatom rade zalobkyna vytýka Komisii, ze sa domnievala, ze Wendel splnila podmienku nezávislosti stanovenú v záväzkoch, hoci jeden z clenov predstavenstva tejto spolocnosti bol zároven clenom dozornej rady a kontrolného výboru spolocnosti Lagardčre. 150 Podla odseku 10 záväzkov spolocnosti Lagardčre sa táto spolocnost zaviazala s cielom zachovania efektívnej hospodárskej sútaze na dotknutých trhoch, "previest aktíva spolocnosti Editis na jedného alebo viacerých nadobúdatelov, ktorí nebudú závislí". Odsek 10 písm. a) stanovil okrem toho, ze Lagardčre nesmie mat "významné priame ci nepriame záujmy vo vztahu k nadobúdatelovi". V bode 346 rozsudku T-279/04 ([135]EU:T:2010:384) Vseobecný súd odmietol tvrdenie zalobkyne uvádzané na podporu deviateho zalobného dôvodu zalozeného na tom, ze záväzky spolocnosti Lagardčre neboli v súlade s bodom 49 oznámenia o nápravných opatreniach. Vseobecný súd tak dospel k záveru, ze "samotná neexistencia priamych alebo nepriamych významných záujmov v nadobúdatelovi alebo nadobúdateloch, tak ako je uvedená v odseku 10 záväzkov spolocnosti Lagardčre, sa zdá byt zlucitelná s podmienkou týkajúcou sa neexistencie prepojenia medzi nadobúdatelom a úcastníkmi konania, stanovenou v bode 49 oznámenia o nápravných opatreniach, pretoze podla odseku 10 záväzkov spolocnosti Lagardčre aktíva je mozné previest len na 'jedného alebo viacerých nadobúdatelov, nezávislých od oznamujúcej strany` a ze nadobudnutie jedného alebo viacerých zo spätne prevádzaných aktív 'nemôze byt takej povahy, ze by vytvorilo nové problémy v oblasti hospodárskej sútaze`". 151 Je potrebné spresnit, ze Vseobecný súd tak posúdil dve podmienky stanovené odsekom 10 a odsekom 10 písm. a) záväzkov ako celok a dospel k záveru, ze "neexistencia priamych alebo nepriamych významných záujmov spolocnosti Lagardčre v nadobúdatelovi", tak ako stanovuje odsek 10 písm. a), sa musí skúmat tak, ze sa zohladní vseobecná podmienka nezávislosti nadobúdatela voci spolocnosti Lagardčre, ktorú stanovil odsek 10. 152 V predmetnom prípade treba preskúmat, ci Komisia pri posudzovaní ponuky spolocnosti Wendel riadne dodrzala podmienku nezávislosti spolocnosti Wendel voci spolocnosti Lagardčre, ktorú stanovuje odsek 10 a odsek 10 písm. a) záväzkov v spojení s bodom 49 oznámenia o nápravných opatreniach. Podmienka nezávislosti nadobúdatela sleduje najmä zarucenie schopnosti nadobúdatela správat sa na trhu ako efektívny a autonómny konkurent bez toho, aby jeho stratégia a jeho volba mohli byt ovplyvnené spolocnostou, ktorá na neho previedla aktíva. Túto nezávislost mozno posúdit tak, ze sa preskúmajú kapitálové, financné, obchodné, osobné a vecné prepojenia medzi dvoma spolocnostami. 153 V bode 27 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, pokial ide o otázku nezávislosti úcastníkov konania, ze "v case pôvodnej ziadosti o schválenie v roku 2004 bola spolocnost Wendel nezávislou od skupiny Lagardčre" a ze "neexistovalo v skutocnosti ziadne kapitálové prepojenie ani iný druh ekonomického prepojenia medzi týmito dvoma spolocnostami". Toto konstatovanie nespochybnila zalobkyna, ktorá okrem toho netvrdila, ze existujú vecné a financné prepojenia medzi dvoma spolocnostami. 154 Iste, zalobkyna oprávnene tvrdí, ze tá istá osoba bola clenom v niektorých orgánoch riadenia alebo dozoru spolocností Lagardčre a Wendel. Je totiz nesporné, ze pán P. bol od roku 1998 jedným z pätnástich clenov dozornej rady spolocnosti Lagardčre a bol aj clenom kontrolného výboru tejto spolocnosti. Okrem toho pán P. bol od roku 2002 az do 31. mája 2005 jedným z dvanástich clenov predstavenstva, jedným z troch clenov nominacného výboru a výboru pre odmenovanie a jedným z piatich clenov kontrolného výboru spolocnosti Wendel. 155 Prítomnost pána P. v orgánoch dvoch spolocností nie je vsak za okolností predmetnej veci takej povahy, ze by preukazovala, ze by Wendel bola nadobúdatelom závislým od spolocnosti Lagardčre. 156 Dna 30. júla 2004 totiz Lagardčre bola komanditnou akciovou spolocnostou duálneho typu, zalozenou podla francúzskeho práva, ktorej fungovanie sa riadi ustanoveniami clánkov L 226-1 az L 226-14 francúzskeho obchodného zákonníka. Riadilo ju teda predstavenstvo pod dohladom dozornej rady. Pán P. ako clen dozornej rady a nie predstavenstva, vykonával, ako to tvrdí Wendel, výlucne funkcie dozoru a usmernenia pri riadení spolocnosti. Okrem toho sa ako clen kontrolného výboru venoval skôr v podstate financným a úctovným otázkam. 157 Dna 30. júla 2004 bola Wendel akciovou spolocnostou zalozenou podla francúzskeho práva monistického typu, ktorej fungovanie sa spravovalo ustanoveniami clánkov L 225-17 az L 225-56 francúzskeho obchodného zákonníka. Riadilo ju predstavenstvo poverené urcením priorít jej cinnosti. Clenovia jej predstavenstva iste podliehali podla ustanovení clánku L 225-37 francúzskeho obchodného zákonníka povinnosti diskrétnosti, ako to uvádza Wendel, ale mali takisto povinnost lojálnosti voci spolocnosti, najmä podla ustanovení clánku L 242-6 tohto zákonníka. Pán P. bol okrem toho takisto clenom nominacného výboru, výboru pre odmenovanie a výboru pre audit spolocnosti Wendel, ktoré boli poverené prípravou zasadnutí predstavenstva, ktoré sa konalo minimálne styrikrát za rok. Výbor pre audit bol konkrétne zodpovedný za úctovné zálezitosti, kým nominacný výbor a výbor pre odmenovanie mal najmä pripravovat návrhy na vymenovanie clenov predstavenstva, na odmenovanie predsedu predstavenstva a zástupcu generálneho riaditela, a pripravovat usmernenia pre politiku podielu na zisku pre manazment. Z výrocnej správy za rok 2004 takto vyplýva, ze na zasadnutiach 9. júla, 6. a 23. septembra a 22. októbra 2004 sa program pre nominacný výbor a výbor pre odmenovanie týkal prémie za získanie spolocnosti Editis, investovania do spolocnosti Editis a úcasti manazmentu spolocnosti Wendel na základnom imaní spolocnosti Editis. 158 Okrem toho v poznámke pod ciarou 10, na ktorú odkazuje bod 27 napadnutého rozhodnutia, ktoré Komisia predlozila v odpovedi na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania prijaté Vseobecným súdom, sa uvádza, ze "pokial ide o personálne prepojenie existujúce medzi spolocnostami Lagardčre a Wendel, Komisia poznamenala to, ze zástupcovia spolocnosti Wendel sa zaviazali pred prvým schvalujúcim rozhodnutím k tomu, ze [pán P.] uz nebude clenom predstavenstva spolocnosti Wendel". Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z odpovedí na otázky polozené Vseobecným súdom na pojednávaní tak vyplýva, ze na ziadost Komisie sa Wendel formálne zaviazala 27. júla 2004 jednak k tomu, ze pán P. odstúpi zo svojich funkcií v rámci tejto spolocnosti v lehote jedného roka odo dna schválenia ponuky poslednej uvedenej spolocnosti, a jednak k tomu, ze sa nebude zúcastnovat pocas tohto obdobia zasadnutí predstavenstva a iných interných výborov, ked sa budú týkat vydavatelských cinností skupiny a nedostane ziadnu dôvernú informáciu týkajúcu sa vydavatelského sektora zo strany riaditelov alebo prevádzkových manazérov spolocnosti Wendel. 159 Vsetky tieto okolnosti umoznujú dospiet k záveru, ze Komisia dbala na to, aby prítomnost pána P. v rámci spolocnosti Wendel nemohla narusit nezávislost tejto spolocnosti, a v dôsledku toho na zachovanie a rozvoj efektívnej hospodárskej sútaze na dotknutom trhu. Preto samotná prítomnost pána P. v orgánoch dvoch spolocností nemohla pri neexistencii akéhokolvek iného prvku umoznit domnievat sa, ze by správanie spolocnosti Wendel na trhu bolo ovplyvnené spolocnostou Lagardčre a ze by podmienka nezávislosti nadobúdatela nebola splnená. 160 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne, podla ktorých prítomnost pána P. v orgánoch riadenia a dozoru dvoch spolocností bola obzvlást problematická pocas fázy odpredaja aktív a výberu nadobúdatela spolocnostou Lagardčre, treba jednak pripomenút, ze postup odpredaja aktív bol pod prísnym dohladom Komisie, a jednak ze neprinálezalo Komisii, aby zaviedla systém dokonalej hospodárskej sútaze a rozhodla namiesto hospodárskych subjektov, ktorá má podnikat na trhu, a tak Lagardčre samotná mala úlohu nájst vhodného nadobúdatela, ktorého potom musela schválit Komisia (pozri body 144 a 145 vyssie). 161 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia práve v tomto smere, treba ho preskúmat v rámci siesteho zalobného dôvodu. 162 V siestom rade zalobkyna vytýka Komisii, ze zanedbala dosah, aký prechodné dohody medzi dvoma podnikmi mohli mat na nezávislost spolocnosti Wendel, kedze Editis bola nadalej odmenovaná spolocnostou Hachette, v ktorej celý obchodný podiel vlastnila Lagardčre, za distribúciu urcitých tlacovín. Kedze tieto prechodné dohody boli súcastou záväzkov spolocnosti Lagardčre a boli teda definované rozhodnutím o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004 (pozri prílohu 1, body 13 a 14 tohto rozhodnutia), toto tvrdenie sa musí odmietnut a zalobkyna uz nemôze spochybnovat zákonnost uvedeného rozhodnutia (pozri bod 144 vyssie). 163 S výhradou bodu 161 vyssie, zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze stvrtý dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. O piatom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci 164 Zalobkyna tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí doslo k zneuzitiu právomoci, pretoze Komisia pouzila clánok 266 ZFEÚ na dosiahnutie platnosti a posteriori namiesto toho, aby sa premiestnila do situácie v okamihu predtým, ako doslo k protiprávnosti sankcionovanej Vseobecným súdom a Súdnym dvorom. 165 Komisia a vedlajsí úcastníci konania odmietajú tvrdenia zalobkyne. 166 Podla judikatúry (rozsudok Fédesa a i., uz citovaný v bode 58 vyssie, [136]EU:C:1990:391, bod 24) je zneuzitím právomoci, ked institúcia prijme akt s výlucným, alebo prinajmensom rozhodujúcim úmyslom, dosiahnut ciele, ktoré sú iné ako uvádzané ciele, alebo vyhnút sa osobitnému postupu stanovenému Zmluvou a celit tak skutkovým okolnostiam daného prípadu. Súd Únie sa teda domnieva, ze v prípade aktu ide o zneuzitie právomoci, len ak sa zistí na základe objektívnych, relevantných a navzájom súhlasných indícií, ze bol prijatý s výlucným alebo prinajmensom rozhodujúcim úmyslom dosiahnut ciele, ktoré sú iné ako uvádzané ciele (pozri rozsudok z 11. novembra 2004, Ramondín a i./Komisia, C-186/02 P a C-188/02 P, Zb., [137]EU:C:2004:702, bod 44 a citovanú judikatúru). V prípade viacerých sledovaných cielov, ak sa aj k platným dôvodom pripojí neodôvodnený dôvod, rozhodnutie nebude postihnuté zneuzitím právomoci, kedze nebude narusený jeho hlavný ciel (rozsudok z 21. decembra 1954, Taliansko/Vysoký úrad, 2/54, Zb., EU:C:1954:8; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 1999, Vlaamse Televisie Maatschappij/Komisia, T-266/97, Zb., [138]EU:T:1999:144, bod 131). 167 V predmetnom prípade zalobkyna tvrdí, ze Komisia dosiahla zabezpecenie platnosti a posteriori, pokial ide o prvé schvalujúce rozhodnutie, aby splnila skôr súkromný záujem namiesto toho, aby uprednostnila verejný záujem. 168 Na podporu tohto dôvodu uvádza v prvom rade to, ze Komisia protiprávne dala retroaktívnu povahu napadnutému rozhodnutiu, hoci bola povinná sankcionovat to, ze Lagardčre porusila jeden zo svojich záväzkov. Zo skúmania prvého zalobného dôvodu vsak vyplýva jednak to, ze Komisia mohla zákonne prijat rozhodnutie s retroaktívnymi úcinkami, a jednak to, ze Komisia nemala povinnost odvolat rozhodnutie o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004 a sankcionovat spolocnost Lagardčre. Navyse, prijatie nového retroaktívneho schvalujúceho rozhodnutia sledovalo splnenie viacerých cielov verejného záujmu, pripomenutých v rámci skúmania prvého zalobného dôvodu. 169 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze cielom napadnutého rozhodnutia bolo zmarit zalobu, ktorú sama podala proti spolocnostiam Lagardčre a Wendel na Tribunal de commerce de Paris (Francúzsko) 4. novembra 2010, v rozpore s ustanoveniami clánku 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). Na pojednávaní zalobkyna spresnila, ze touto zalobou chcela dosiahnut na vnútrostátnom súde neplatnost zmluvy o prevode uzatvorenej medzi spolocnostami Lagardčre a Wendel z dôvodu, ze je v rozpore s verejným poriadkom v oblasti ekonomických zálezitostí, lebo Vseobecný súd zrusil prvé schvalujúce rozhodnutie pre spolocnost Wendel. 170 Je pravda, ze Európsky súd pre ludské práva uviedol, ze výkon rozsudku súdu sa musí povazovat za integrálnu súcast procesu v zmysle clánku 6 ods. 1 EDLP, najmä v kontexte správneho sporu (Európsky súd pre ludské práva, Hornsby v. Grécko, 19. marca 1997, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-II, § 40 a 41), a ze vyvinul judikatúru týkajúcu sa zákazu zasahovania zákonodarcu s cielom ovplyvnenia súdneho riesenia sporu (Európsky súd pre ludské práva, Raffineries grecques Stran a Stratis Andreadis v. Grécko, 9. decembra 1994, § 49, séria A c. 301-B; Zielinski a Pradal a Gonzales a i. v. Francúzsko, c. 24846/94 a 34165/96 az 34173/96, § 57, EDLP 1999-VII). V predmetnom prípade vsak zalobkyna nepredlozila ziadny argument na podporu tvrdenia, podla ktorého prijatie napadnutého rozhodnutia by malo za ciel zmarit prebiehajúce vnútrostátne súdne konanie. Okrem toho zo skúmania prvého zalobného dôvodu vyplýva, ze prijatie nového retroaktívneho schvalujúceho rozhodnutia malo práve zabezpecit to, aby správny orgán dodrzal zákonnost a právnu silu veci rozhodnutej Vseobecným súdom. 171 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala na základe objektívnych, relevantných a navzájom súhlasných indícií, ze cielom napadnutého rozhodnutia je so spätnou úcinnostou dosiahnut platnost prvého schvalujúceho rozhodnutia, a preto splnit skôr súkromný záujem namiesto toho, aby uprednostnila verejný záujem. 172 Piaty zalobný dôvod musí byt v dôsledku toho zamietnutý ako nedôvodný. O siestom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia 173 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. Komisia údajne najmä neposkytla dostatok informácií, pokial ide o dôvody odôvodnujúce prijatie retroaktívneho rozhodnutia. Takisto ani neuviedla dôvody, ktoré by jej umoznovali zohladnit skutocnosti, ktoré nastali po 30. júli 2004 a neuviedla, preco predaj aktív spolocnosti Editis spolocnosti Planeta v roku 2008 nepredstavuje porusenie záväzkov. Nakoniec Komisia nedostatocne uviedla, ako mohla byt prítomnost spolocného manazéra spolocností Lagardčre a Wendel zlucitelná s podmienkou nezávislosti stanovenou v odseku 10 záväzkov. 174 Komisia, ktorú podporujú spolocnosti Lagardčre a Wendel odpovedala, ze dostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie. 175 Podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Odôvodnenie musí vysvetlit jasne a jednoznacne dôvody institúcie, autora aktu, takým spôsobom, aby jednak súd Únie mohol vykonat preskúmanie zákonnosti a jednak dotknuté osoby mohli zistit dôvody prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva a overit, ci je rozhodnutie dôvodné. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázku, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ treba posúdit nielen vzhladom na jeho znenie, ale takisto vzhladom na jeho kontext, ako aj vsetky právne pravidlá upravujúce dotknutú zálezitost (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb., [139]EU:C:1998:154, bod 63, a z 30. novembra 2011, Sniace/Komisia, T-238/09, [140]EU:T:2011:705, bod 37). 176 Konkrétne, Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré jej predkladajú dotknuté osoby. Stací, ked uvedie skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú podstatný význam v struktúre rozhodnutia (rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb., [141]EU:C:2008:375, bod 96, a z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen/Komisia, T-102/07 a T-120/07, Zb., [142]EU:T:2010:62, bod 180). 177 Okrem toho stupen presnosti odôvodnenia rozhodnutia musí byt proporcionálny fyzickým moznostiam a technickým podmienkam alebo lehotám, v ktorých sa musí vyjadrit. V oblasti preskúmavania transakcií koncentrácie teda Komisia neporusuje svoju povinnost odôvodnenia, ked nezahrnie do svojho rozhodnutia presné odôvodnenie týkajúce sa posúdenia urcitého poctu aspektov koncentrácie, ktoré sa jej zdajú byt zjavne nenálezité, bezvýznamné alebo jasne podruzné na úcely posúdenia koncentrácie (rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T-151/05, Zb., [143]EU:T:2009:144, bod 192). Takáto podmienka by totiz bola len tazko zlucitelná s poziadavkou rýchlosti a krátkych procesných lehôt, ktoré sa vztahujú na Komisiu pri výkone jej právomoci preskúmavania transakcií koncentrácie a ktoré sú súcastou osobitných okolností postupu preskúmavania týchto transakcií (rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb., [144]EU:C:2008:392, bod 167). Komisia vsak musí uviest skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú podstatnú dôlezitost v struktúre rozhodnutia (rozsudok NVV/Komisia, uz citovaný, [145]EU:T:2009:144, bod 194). 178 Ked sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia posúdi podla týchto zásad, javí sa ako dostatocné. 179 Treba totiz najprv pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie patrí do kontextu, ktorý zalobkyna pozná, tvoreného rozhodnutím o podmienenom povolení koncentrácie zo 7. januára 2004, ktorého vykonanie zabezpecuje schvalovacie rozhodnutie, ako aj zamietnutím zaloby zalobkyne podanej proti tomuto rozhodnutiu, zrusením prvého schvalujúceho rozhodnutia Vseobecným súdom a tým, ze Súdny dvor zamietol odvolanie podané proti rozsudku Vseobecného súdu. Okrem toho zo spisu vyplýva, ze Komisia odpovedala 24. februára a 18. apríla 2011 na listy zalobkyne týkajúce sa dôsledkov rozsudku T-452/04, uz citovaného v bode 15 vyssie ([146]EU:T:2010:385), ze sa konali medzi zalobkynou a Komisiou v tejto veci stretnutia 14. februára a 16. marca 2011 a ze zalobkyna znovu predlozila svoje pripomienky k novému schvalovaciemu postupu novému mandatárovi listom z 20. apríla 2011 a Komisii listom z 27. apríla 2011. 180 Okrem toho body 15 az 22 napadnutého rozhodnutia uvádzajú jasne a jednoznacne, ze sa Komisia rozhodla prijat retroaktívne rozhodnutie, ako aj to, ze sa dodatocne zohladnia skutkové okolnosti, ktoré nastali po 30. júli 2004. Komisia si najmä dala zálezat, aby odpovedala vo vsetkých týchto bodoch na tvrdenia uvádzané zalobkynou pri rozsiahlej komunikácii, ktorú mala zalobkyna s Komisiou od 30. septembra 2010 do 13. mája 2011. Pokial ide o predaj spolocnosti Editis spolocnosti Planeta v roku 2008, Komisia takisto uviedla dostatocne jasne a jednoznacne v bodoch 47 a 48 napadnutého rozhodnutia dôvody, pre ktoré dospela k záveru, ze tento predaj je zlucitelný so záväzkami spolocnosti Lagardčre. 181 Nakoniec, pokial ide o odôvodnenie posúdenia podmienky nezávislosti stanovenej záväzkami, z bodu 27 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze v case pôvodnej ziadosti o schválenie v roku 2004 bola Wendel nezávislá od spolocnosti Lagardčre, kedze neexistovalo ziadne kapitálové prepojenie, ani iná hospodárska väzba medzi týmito dvoma spolocnostami. Toto odôvodnenie, postacujúce samo osebe, je okrem toho doplnené spresnením uvedeným v poznámke pod ciarou c. 10, na ktorú odkazuje bod 27 napadnutého rozhodnutia, ktoré osvedcuje to, ze Wendel sa zaviazala, ze pán P., ktorý bol clenom dozornej rady spolocnosti Lagardčre, uz nebude clenom jej predstavenstva (pozri bod 158 vyssie). 182 Okolnost, ze obsah tejto poznámky pod ciarou bol oznámený zalobkyni az pocas sporového konania, nie je takej povahy, ze by narusila konstatovanie uvedené v bode 181 vyssie. Spresnenia uvádzané autorom napadnutého rozhodnutia totiz doplnajú odôvodnenie, ktoré bolo uz samo osebe dostatocné a nepatria vo vlastnom zmysle slova do rámca dodrzania povinnosti institúcie poskytnút odôvodnenie, hoci môzu byt uzitocné pre vnútornú kontrolu dôvodov rozhodnutia vykonávanú súdom, kedze umoznujú institúcii vysvetlit dôvody, ktoré predstavujú základ jej rozhodnutia (rozsudok zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb., [147]EU:C:2000:634, bod 46). 183 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umoznuje zalobkyni úcinne namietat proti jeho dôvodnosti a Vseobecnému súdu vykonat preskúmanie jeho zákonnosti, tak ako okrem toho vyplýva zo skúmania ostatných dôvodov. Siesty zalobný dôvod preto mozno zamietnut ako nedôvodný, a tým aj zamietnut zalobu v plnom rozsahu. O trovách 184 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia, ako aj spolocnosti Lagardčre a Wendel navrhli zaviazat zalobkynu na náhradu trov konania a zalobkyna nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania Komisie, vrátane trov týkajúcich sa konania o nariadenie predbezného opatrenia, ako aj trov konania spolocností Lagardčre a Wendel. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Éditions Odile Jacob SAS je povinná nahradit trovy konania, vrátane trov týkajúcich sa konania o nariadenie predbezného opatrenia. Martins Ribeiro Gervasoni Madise Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. septembra 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti O veci samej O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 266 ZFEÚ a zásady zákazu retroaktivity - O prípustnosti prvého zalobného dôvodu - O porusení ustanovení clánku 266 ZFEÚ - O porusení zásady zákazu retroaktivity O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku právneho základu napadnutého rozhodnutia - O prípustnosti druhého zalobného dôvodu - O nedostatku právneho základu napadnutého rozhodnutia O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, kedze Komisia zohladnila údaje z obdobia po 30. júli 2004 a pouzila ich selektívne O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení ponuky spolocnosti Wendel O piatom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci O siestom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia O trovách __________________________________________________________________ ( [148]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXV2Veol/L91720-789TMP.html#t-ECR_62011TJ0471_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:125:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A384&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A681&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A384&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A695&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A426&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A295&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A211&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A333&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A87&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A295&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A95&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A165&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1990%3A14&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A93&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A187&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A293&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A644&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A370&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A103&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AF%3A2007%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A531&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A242&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A187&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A242&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A47&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:068:TOC 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A94&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A265&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A227&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A506&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A39&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1962%3A28&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A7213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A173&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A14&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A323&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A265&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AF%3A2007%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A278&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A295&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A176&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A681&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A355&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A254&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A212&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A146&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A87&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A212&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A97&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A187&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A97&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A355&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A681&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A246&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A187&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A384&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A681&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A384&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A702&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A144&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A705&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A62&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A144&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A144&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A634&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///tmp/lynxXXXXV2Veol/L91720-789TMP.html#c-ECR_62011TJ0471_SK_01-E0001