ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 11. septembra 2014 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Grécke kasína -- Rezim upravujúci 80 % dan zo vstupného v rôznych výskach -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom -- Pojem státna pomoc -- Výhoda" Vo veci T-425/11, Helénska republika, v zastúpení: P. Mylonopoulos a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: D. Triantafyllou, H. van Vliet a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/716/EÚ z 24. mája 2011 o státnej pomoci C 16/10 (ex NN 22/10, ex CP 318/09) poskytnutej Helénskou republikou niektorým gréckym kasínam ([2]Ú. v. EÚ L 285, s. 25), VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a J. Schwarcz, tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. decembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Pred rokom 1994 pôsobili v Grécku tri kasína, a to na Parnithe, Korfu a Rodose. Cenu vstupenky urcil Ellinikos Organismos Tourismou (Grécky úrad pre cestovný ruch, dalej len "EOT") patriaci státu. Cena bola stanovená na 2000 gréckych drachiem (GRD) (priblizne 6 eur) pre kasíno na Parnithe a na 1500 GRD pre kasína na Korfu a Rodose, pricom v prípade kasína na Rodose doslo v roku 1997 k úprave ceny na 2000 GRD. Nomos c. 2160/1993 (zákon c. 2160/1993, FEK A' 118/19.7.1993) stanovil, ze tieto tri kasína budú dalej prevádzkované ako kluby EOT, kým im príslusné orgány neudelia licenciu na prevádzkovanie. 2 Nomos c. 2206/1994 (zákon c. 2206/1994, FEK A' 62/20.4.1994) stanovil udelenie urcitého poctu licencií na prevádzkovanie. § 2 ods. 10 tohto zákona stanovil, ze výska vstupného poplatku do kasín v urcitých oblastiach bude vymedzená ministerským rozhodnutím, ktorým sa tiez urcí percento z tejto ceny, ktoré bude uhradené gréckemu státu. 3 V tejto súvislosti podla bodu 1 apofasi tou Ypourgou Oikonomikon (rozhodnutie ministra financií c. 1128269/1226/0015/POL.1292 zo 16. novembra 1995, FEK B' 982/29.11.1995, dalej len "ministerské rozhodnutie z roku 1995") sú prevádzkovatelia kasín od 15. decembra 1995 povinní vydávat vstupenku na osobu podla ustanovení tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti bola podla bodu 5 toho istého rozhodnutia cena vstupenky stanovená na 5000 GRD, teda v prepocte 15 eur, v zmysle § 31 ods. 13 Nomos c. 2873/2000 (zákon c. 2873/2000, FEK A' 285/28.12.2000). Podla bodu 6 ministerského rozhodnutia z roku 1995 v prípade, ked kasíno z dôvodu akcie alebo spolocenskej povinnosti neúctuje osobám nic za vstup do herní, vydá lístok zo speciálnej série vstupeniek. Ministerské rozhodnutie z roku 1995 vo svojom bode 7 tiez stanovuje, ze prevádzkovatelia kasín si ponechajú 20 % z hodnoty vstupenky ako "poplatok za vystavenie vstupenky a na náhradu výdavkov", vrátane príslusnej DPH, pricom zvysok predstavuje "dan státu". Podla bodu 7 druhého odseku uvedeného ministerského rozhodnutia v prípade vystavenia lístka na volný vstup treba uhradit dan státu, pricom sa zohladní cena vstupenky stanovená podla bodu 5 tohto rozhodnutia. 4 Po roku 1995 kasína na Parnithe, Korfu a Rodose pokracovali vo svojej prevádzke ako kluby EOT. EOT ako prevádzkovatela kasín na Korfu a Parnithe neskôr nahradila Elliniki Etaireia Touristikis Anaptyxis (Grécka spolocnost pre rozvoj cestovného ruchu, dalej len "ETA"), spolocnost so 100 % úcastou gréckeho státu. Kasíno na Korfu nadalej uplatnovalo vstupné vo výske 6 eur, a to az do svojej privatizácie 30. augusta 2010, a v súlade s ministerským rozhodnutím z roku 1995 uhrádzalo státu 80 % z príslusných súm. Kasínu na Rodose bola udelená licencia na prevádzkovanie v roku 1996 a po svojej privatizácii v apríli 1999 zacalo uplatnovat vstupné vo výske 5000 GRD (15 eur). Kasíno na Parnithe uplatnovalo od konca roka 2000 do roku 2003 vstupné vo výske 1500 GRD, od 1. januára 2002 po prepocítaní na eurá vo výske 6 eur, a od konca roka 2000 uhrádzalo gréckemu státu 80 % z tohto vstupného. 5 Na sest nových kasín, ktoré vznikli po roku 1995 na základe zákona c. 2206/1994, t. j. na kasína na Chalkidiki, Loutraki, v Solúne, Riu (Achaia), Xanthi (Trácia) a na Syrose, sa uplatnilo vstupné vo výske 15 eur, s výnimkou kasína v Solúne. 6 Na kasíno v Solúne (prevádzkované spolocnostou Regency Entertainment Psychagogiki kai Touristiki AE) sa uplatnilo vstupné vo výske 6 eur v zmysle nomothetiko diatagma 2687/1953 peri ependyseos kai prostasias kefalaion exoterikou (legislatívny dekrét c. 2687/1953 o investíciách a ochrane zahranicných financných prostriedkov, FEK A' 317/10.11.1953), v ktorom sa stanovuje, ze na podniky so zahranicnou majetkovou úcastou sa musia vztahovat prinajmensom také výhodné podmienky, aké sa uplatnujú v prípade dalsích podobných domácich podnikov. Ziadost prevádzkovatela kasína, ktorej cielom bolo stanovit cenu vstupného do kasína v Solúne na rovnakú úroven ako cenu vstupného do kasína na Parnithe, t. j. na 6 eur, bola totiz po Gnomodotisi 631/1997 tou Nomikou Symvouliou tou Kratous (stanovisko gréckej státnej právnej rady c. 631/1997) zo 16. októbra 1997 prijatá. Bod 7 ministerského rozhodnutia z roku 1995 týkajúci sa státnej dane zo vstupeniek sa na kasíno v Solúne uplatnil. 7 Koinopraxia Touristiki Loutrakiou AE OTA (prevádzkovatel kasína v Loutraki) adresoval 8. júla 2009 Komisii Európskych spolocenstiev staznost týkajúcu sa gréckej právnej úpravy rezimu zdanenia vstupného v kasínach, pricom uvádzal, ze takýto rezim je totozný so státnou pomocou trom hospodárskym subjektom, t. j. kasínam na Parnithe, Korfu a v Solúne. 8 Po výmene pripomienok zacala Komisia rozhodnutím zo 6. júla 2010 konanie vo veci formálneho zistovania. 9 Komisii boli dorucené pripomienky gréckych orgánov a dotknutých subjektov. 10 Dna 24. mája 2011 prijala Komisia rozhodnutie 2011/716/EÚ o státnej pomoci C 16/10 (ex NN 22/10, ex CP 318/09) poskytnutej Helénskou republikou niektorým gréckym kasínam ([3]Ú. v. EÚ L 285, s. 25, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 11 Predmetné opatrenie je definované v odôvodnení 9 napadnutého rozhodnutia ako opatrenie pozostávajúce z danovej diskriminácie v prospech niektorých kasín, ktoré grécke orgány zaviedli tým, ze stanovili jednak jednotnú 80 % dan z ceny vstupeniek do kasín a jednak dve odlisné regulované ceny vstupeniek. Vstupenka vo výske 6 eur tak bola stanovená pre kasína, ktoré Komisia oznacuje za "verejné", a vstupenka vo výske 15 eur bola stanovené pre ostatné kasína, ktoré oznacuje za "súkromné". Podla odôvodnenia 10 napadnutého rozhodnutia boli príjemcami predmetného opatrenia kasíno na Parnithe, Korfu, v Solúne a na Rodose. 12 Komisia dalej konstatovala existenciu státnej pomoci. Predovsetkým v odôvodneniach 65 a 67 napadnutého rozhodnutia sa domnievala, ze predmetné opatrenie malo podobné úcinky ako danové opatrenie a ze oslobodzovalo kasína, na ktoré sa uplatnovala nizsia cena vstupného, od dane, ktorú by inak museli znásat, ak by zdanenie nebolo diskriminacné. Predmetné opatrenie poskytovalo daným kasínam výhodu, kedze podliehali nizsiemu zdaneniu celkových príjmov na zákazníka. Podla odôvodnenia 72 napadnutého rozhodnutia skutocnost, ze z nizsieho vstupného má výhodu aj zákazník, nebráni zvýhodneniu dotknutých kasín. Podla odôvodnení 73 a 74 napadnutého rozhodnutia obchodná prax pozostávajúca z ponuky volného vstupu, z ktorej vsak kasína museli uhradit státu 80 % z ich zákonom stanovenej ceny, este posilnuje predmetnú výhodu. Komisia na preukázanie skutocnosti, ze táto prax sa nezdá výnimocná medzi kasínami, ktoré sú príjemcami pomoci, pouzila rozlicné dôkazy. V odôvodnení 77 napadnutého rozhodnutia tiez zamietla tvrdenie, podla ktorého sú zvýhodnené kasína, na ktoré sa uplatnuje vyssie vstupné. Toto tvrdenie totiz nezohladnuje skutocnost, ze kasína, na ktoré sa uplatnuje nizsie vstupné, boli pre zákazníkov atraktívnejsie, a skutocnost, ze príjmy získané za vstup predstavovali len obmedzenú cast celkových príjmov kasín. Kasíno v Solúne navyse mohlo úctovat nizsie vstupné na základe legislatívneho dekrétu c. 2687/1953, v ktorom sa stanovuje, ze na podniky so zahranicnou majetkovou úcastou sa musia vztahovat najvýhodnejsie podmienky, aké sú poskytnuté domácim podnikom (odôvodnenie 78 napadnutého rozhodnutia). Komisia navyse v odôvodneniach 79 a 80 napadnutého rozhodnutia zamietla tvrdenie zalozené na existencii iných danových a regulacných opatrení, ktoré kompenzujú výhody vyplývajúce z nizsieho vstupného, a dospela k záveru o existencii výhody. 13 Komisia usúdila, ze daná výhoda je financovaná zo státnych zdrojov, kedze stát sa vzdáva svojho príjmu. V tejto súvislosti Komisia zamietla tvrdenie zalozené na skutocnosti, ze nizsí vstupný poplatok mohol prilákat viac zákazníkov a ze nie je isté, ci stát stráca príjem najmä z dôvodu, ze samotná nerovnost zvysuje dopyt (odôvodnenia 81 az 90 napadnutého rozhodnutia). 14 Okrem toho sa Komisia domnievala, ze opatrenie sa odchyluje od vseobecného rezimu stanoveného zákonom c. 2206/1994 a ministerským rozhodnutím z roku 1995 a ze je z toho dôvodu selektívne. Preto zamietla tvrdenie, podla ktorého bude cena vstupného stanovená v závislosti od jednotlivých okolností, ktoré sa pre kazdé kasíno odlisujú, a s prihliadnutím na to, ze cielom je stanovit cenu tak, aby odrádzala ludí s nízkymi príjmami od úcasti na hazardných hrách. Komisia sa navyse domnievala, ze opatrenie nie je odôvodnené povahou alebo logikou vseobecného rezimu (odôvodnenia 91 az 102 napadnutého rozhodnutia). 15 Komisia sa tiez domnievala, ze podmienka narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi je v prejednávanej veci splnená bez ohladu na miestnu alebo regionálnu povahu poskytovaných sluzieb. 16 Okrem toho sa domnievala, ze predmetné opatrenie nepatrí medzi výnimky uvedené v clánkoch 106 ZFEÚ a 107 ZFEÚ, a konstatovala, ze Helénska republika neuviedla ziadne tvrdenie, ktoré by odôvodnovalo zlucitelnost pomoci so spolocným trhom. 17 Komisia takisto uviedla, ze v danovej diskriminácii zavedenej v roku 1995 sa pokracovalo bez toho, aby s nou bola oboznámená alebo ju schválila. Vzhladom na premlcaciu lehotu stanovenú v clánku 15 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108] Zmluvy o [FEÚ] ([4]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) Komisia uviedla, ze akákolvek pomoc udelená v zmysle predmetného opatrenia od 21. októbra 1999, t. j. desat rokov predo dnom, ked postúpila staznost Helénskej republike a poziadala ju o informácie, sa povazuje za novú a protiprávnu pomoc. 18 Napokon, pokial ide o stanovenie výsky pomoci a jej vrátenie, Komisia sa domnievala, ze je potrebné vychádzat zo skutocnosti, ze Helénska republika strácala v prípade kasín, ktoré boli príjemcami pomoci, danové príjmy vo výske 7,20 eura za vstupenku, co je rozdiel medzi danou vo výske 12 eur za vstupenku odvádzanou státu kasínami, ktoré vydávali vstupenky v cene 15 eur, a danou vo výske 4,80 eura za vstupenku odvádzanou státu kasínami, ktoré vydávali vstupenky vo výske 6 eur. Komisia tiez uviedla, ze je potrebné zohladnit individuálnu situáciu jednotlivých kasín a najmä situáciu kasín na Parnithe a Korfu, s výhradou dalsích pripomienok gréckych orgánov, kedze sa zdá, ze v období od 21. októbra 1999 do konca roka 2000 dan zo vstupu nebola státu uhrádzaná. Pokial ide o výpocet sumy pomoci, ktorú treba vrátit, Komisia spresnila, ze nedisponuje dostatocnými údajmi, aby mohla stanovit presný odhad príslusných súm, a preto sa obmedzila na konstatovanie povinnosti vrátit predmetnú pomoc, pricom stanovenie jej presnej výsky prenechala vnútrostátnym orgánom na základe pokynov v jej rozhodnutí. V tejto súvislosti z odôvodnenia 146 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sumy, ktoré je potrebné vrátit, pozostávajú najmä z rozdielu medzi sumou 4,80 eura za vstupenku, ktorú uhrádzali kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, na jednej strane a sumou 12 eur za vstupenku, ktorú uhrádzali kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 15 eur, na strane druhej, t. j. zo sumy 7,20 eura za jednu vystavenú vstupenku. 19 Napadnuté rozhodnutie znie: "Clánok 1 Státna pomoc spocívajúca v danovej diskriminácii v prospech niektorých kasín, ktoré Grécko zaviedlo spolu s uplatnovaním niekolkých ciastocne záväzných ustanovení, ktoré: -- stanovujú jednotnú 80 % dan z ceny vstupeniek, a -- stanovujú odlisné regulované ceny pre verejné a súkromné kasína, a to 6 EUR pre verejné kasína a 15 EUR pre súkromné kasína, - bola zavedená protiprávne, v rozpore s clánkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a je nezlucitelná s vnútorným trhom, pretoze poskytuje kasínam Regency Casino Mont Parnčs, Regency Casino Thessaloniki a kasínu Korfu vyuzívajúcim opatrenie (s tým, ze kasíno Rodos prestalo byt príjemcom pomoci v apríli 1999) neoprávnenú konkurencnú výhodu. Clánok 2 1. Grécko získa od kasín vyuzívajúcich opatrenie nezlucitelnú pomoc uvedenú v clánku 1, ktorá bola poskytnutá od 21. októbra 1999. 2. Sumy, ktoré sa majú vrátit, budú úrocené odo dna, ked boli poskytnuté príjemcovi, az do dna ich skutocného vrátenia. 3. Úroky sa vypocítajú podla ustanovení kapitoly 5 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 ako zlozený úrok... . 4. Grécko zrusí s úcinnostou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia vsetku pretrvávajúcu danovú diskrimináciu vyplývajúcu z pomoci uvedenej v clánku 1. Clánok 3 1. Vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1 sa uskutocní okamzite a úcinne. 2. Grécko zabezpecí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do styroch mesiacov od dátumu jeho oznámenia. Clánok 4 1. Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia Grécko poskytne Komisii tieto informácie: a) zoznam príjemcov, ktorí získali pomoc na základe schémy uvedenej v clánku 1, a celkovú výsku pomoci, ktorú kazdý z nich získal na základe sporného opatrenia vypocítanú v súlade s pokynmi zahrnutými v tomto rozhodnutí; b) celkovú výsku (istinu a úroky), ktorú má kazdý príjemca vrátit; c) podrobný opis uz prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím; d) dokumenty, ktoré preukazujú, ze príjemca dostal príkaz pomoc vrátit. 2. Grécko musí informovat Komisiu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútrostátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, az kým nebude pomoc uvedená v clánku 1 vrátená v plnej výske. Na poziadanie Komisie Grécko bezodkladne predlozí informácie týkajúce sa prijatých a plánovaných opatrení s cielom dosiahnut súlad s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o výske pomoci a úrokoch, ktoré uz príjemca vrátil. Clánok 5 Toto rozhodnutie je urcené Helénskej republike." Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Helénska republika návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 3. augusta 2011 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 21 Napadnuté rozhodnutie bolo tiez predmetom styroch zalôb podaných do kancelárie Vseobecného súdu 29. júla 2011 spolocnostou Etaireia Akiniton Dimosiou AE (ETAD, predtým Ellinika Touristika Akinita AE, ETA), 9. decembra 2011 spolocnostou Regency Entertainment Psychagogiki kai Touristiki, 10. januára 2012 spolocnostou Elliniko Kazino Parnithas AE, prevádzkovatelom kasína na Parnithe od roku 2003, a 20. januára 2012 spolocnostou Athens Resort Casino Holding SA, 51 % akcionárom kasína na Parnithe od roku 2010. Tieto zaloby, zaregistrované jednotlivo pod císlami T-419/11, T-635/11, T-14/12 a T-36/12, súvisia s prejednávanou vecou. Navyse Koinopraxia Touristiki Loutrakiou, podniku, ktorý pocas správneho konania podal staznost, bol uzneseniami predsedu druhej komory Vseobecného súdu zo 4. mája a z 12. decembra 2012 povolený v týchto veciach vstup do konania v postavení vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov Komisie. 22 Listom zo 7. augusta 2012 poziadali zalobkyne vo veciach T-635/11, T-14/12 a T-36/12 o spojenie vecí T-419/11, T-425/11, T-635/11, T-14/12 a T-36/12 na úcely ústnej casti konania a rozhodnutia, ktorým sa konanie skoncí, podla clánku 50 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 23 Komisia v liste z 3. septembra 2012 uviedla, ze v zásade nemá námietky proti spojeniu, a zároven predlozila svoje pripomienky. Uviedla tiez, ze nepodá ziadost o dôverné zaobchádzanie. 24 Helénska republika v liste zo 4. septembra 2012 uviedla, ze namieta voci spojeniu uvedených vecí. Okrem toho uviedla, ze v prípade ich spojenia musia byt niektoré casti spisu povazované za dôverné. 25 Iným listom zo 4. septembra 2012 podala Helénska republika ziadost o dôverné zaobchádzanie s urcitými castami spisu, ktoré vymenovala, vo vztahu k tretím osobám, ktoré do predmetných konaní vstúpili alebo si zelajú vstúpit. Zároven pripojila verziu dokumentov, ktorá nebola dôverná. 26 Vseobecný súd 16. septembra 2013 rozhodol, ze prejednávanú vec nespojí s vecami T-419/11, T-635/11, T-14/12 a T-36/12. 27 Spolocnosti Elliniko Casino Kerkyras AE bol uznesením predsedu druhej komory Vseobecného súdu z 9. októbra 2013 povolený vstup do konania v postavení vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov zalobkyne vo veci T-419/11 v súlade s ustanoveniami clánku 116 ods. 6 rokovacieho poriadku. 28 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (druhá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 10. decembra 2013. 29 Helénska republika navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 30 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal Helénsku republiku na náhradu trov konania. Právny stav O záujme na konaní 31 Komisia poukazuje na nedostatok záujmu Helénskej republiky na konaní. Podla jej názoru v súcasnej situácii umoznuje napadnuté rozhodnutie Helénskej republike pozadovat od predmetných kasín kvázidanové príjmy, a preto pre nu predstavuje skôr výhodu ako nevýhodu. Komisia uvádza, ze skutocnost, ze Helénska republika je zvýhodnenou stranou, ju síce zbavuje povinnosti preukázat, ze napadnutého rozhodnutie sa jej týka priamo a osobne, avsak nepriznáva jej záujem na konaní. 32 Helénska republika toto tvrdenie spochybnuje. 33 Vseobecný súd pripomína, ze pokial ide o pojem záujem na konaní, na ktorý sa odvoláva Komisia, Zmluva jasne rozlisuje medzi právom institúcií a clenských státov podat zalobu o neplatnost na jednej strane a týmto právom, pokial ide o fyzické osoby a právnické osoby, na druhej strane. Právo napadnút zalobou o neplatnost zákonnost rozhodnutí Komisie má totiz kazdý clenský stát bez toho, aby bol výkon tohto práva podmienený odôvodnením záujmu na konaní. Preto na to, aby bola zaloba clenského státu prípustná, nemusí tento stát preukázat, ze akt Komisie, ktorý napáda, má vo vztahu k nemu právne úcinky (uznesenie Súdneho dvora z 27. novembra 2001, Portugalsko/Komisia, [5]C-208/99, Zb. s. I-9183, body 22 a 23, a rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 2008, TV 2/Danmark a i./Komisia, [6]T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, Zb. s. II-2935, bod 63). 34 V danom prípade vzhladom na ustanovenia Zmluvy a so zretelom na judikatúru môze Helénska republika uz na základe svojho postavenia ako clenský stát podat zalobu o neplatnost bez toho, aby musela v tejto súvislosti preukazovat svoj záujem na konaní. 35 Z toho vyplýva, ze námietku neprípustnosti uvádzanú Komisiou treba zamietnut. O veci samej 36 Helénska republika uvádza styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Druhý sa zakladá na nevhodnom, nedostatocnom a rozporuplnom odôvodnení. V tretom a stvrtom zalobnom dôvode, uvedených subsidiárne, Helénska republika poukazuje na porusenie clánku 14 nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa vrátenia pomoci z dôvodu, ze pomoc nie je pozadovaná od skutocných príjemcov a vrátenie porusuje zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu proporcionality (tretí zalobný dôvod) a ze výpocet sumy, ktorá má byt vrátená, je nesprávny (stvrtý zalobný dôvod). 37 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné pripomenút, ze toto ustanovenie stanovuje, ze pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 38 Podla judikatúry, ak sa má nieco kvalifikovat ako "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Aby teda vnútrostátne opatrenie mohlo byt kvalifikované ako státna pomoc, musí po prvé íst o státne opatrenie alebo o opatrenie financované zo státnych prostriedkov, po druhé musí byt toto opatrenie spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí mat jeho príjemca z tohto opatrenia prospech a po stvrté musí toto opatrenie narusit hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, [7]C-399/08 P, Zb. s. I-7831, body 38 a 39 a tam citovanú judikatúru). 39 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze pojem pomoc obsahuje nielen kladné plnenia ako dotácie, ale aj zásahy, ktoré v rozlicných formách zmiernujú náklady, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku, a teda majú, aj ked nie sú dotáciou v presnom zmysle slova, rovnakú povahu a rovnaké úcinky (rozsudky Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [8]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13, a z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, [9]C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 15). 40 Uz bolo rozhodnuté, ze státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predstavuje opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom výhodné danové zaobchádzanie, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia jeho príjemcov do výhodnejsej financnej situácie nez iných danovníkov (pozri rozsudky Banco Exterior de Espańa, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 14, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 16; rozsudok Súdu prvého stupna z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i., T-230/01 az T-232/01 a T-267/01 az T-269/01, neuverejnený v Zbierke, bod 135, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 28. júla 2011, Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C-474/09 P az C-476/09 P, neuverejneným v Zbierke). 41 Povaha cielov, ktoré sledujú státne opatrenia, a ich odôvodnenie navyse nemajú nijaký vplyv na ich kvalifikáciu ako státna pomoc. Podla ustálenej judikatúry totiz clánok 107 ZFEÚ nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje ich v závislosti od ich úcinkov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [10]C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 42 Z judikatúry tiez vyplýva, ze Komisia je povinná preukázat, ze opatrenie predstavuje státnu pomoc (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Taliansko/Komisia, [11]T-239/04 a T-323/04, Zb. s. II-3265, bod 119). 43 Súdny dvor navyse zdôraznil, ze pojem státna pomoc, ktorý bol definovaný v Zmluve, má právnu povahu a má sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd v zásade a vzhladom tak na jednotlivé okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonávat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [12]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [13]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 111). 44 Vzhladom na tieto zásady treba preskúmat, ci Komisia v prejednávanej veci správne uplatnila pojem pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 45 Prvou castou prvého zalobného dôvodu Helénska republika namieta, ze preskúmavaný rezim zdanenia vstupného poskytuje výhodu priznanú zo státnych zdrojov. 46 Najskôr je potrebné uviest vlastnosti predmetného rezimu, tak ako vyplývajú z právnej úpravy preskúmanej Komisiou. Toto uvedenie je nevyhnutné, kedze umoznuje porozumiet ekonomickému fungovaniu predmetného rezimu a následne posúdit jeho úcinky na podniky, na ktoré sa uplatnuje. 47 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla § 2 ods. 10 zákona c. 2206/1994 (pozri bod 2 vyssie) urcí rozhodnutie ministra financií cenu vstupeniek do kasína, "ako aj percento, ktoré sa odvádza státu". V tomto kontexte bod 7 ministerského rozhodnutia z roku 1995 (pozri bod 3 vyssie) stanovuje, ze kazdému kasínu patrí 20 % z ceny vstupenky ako poplatok za vystavenie vstupenky a na úhradu výdavkov, pricom zvysok predstavuje dan státu, ktorá mu je podla bodu 10 toho istého rozhodnutia uhrádzaná mesacne. 48 Preto je potrebné konstatovat, ako uvádza Helénska republika, ze v rámci rezimu zdanenia vstupného, ktorý tvorí predmet napadnutého rozhodnutia, sú kasína povinné vyberat od svojich zákazníkov vstupujúcich do herní predmetné vstupné a mesacne ho uhrádzat státu, pricom si z neho ponechávajú percentuálny podiel ako protiplnenie pokrývajúce ich cinnosti. 49 Z odôvodnenia 9 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia opísala predmetné opatrenie ako súbezné uplatnenie vnútrostátnych ustanovení, ktorými sa stanovujú jednak jednotná 80 % dan z ceny vstupeniek a jednak odlisné regulované ceny pre kasína. Toto opatrenie zaprícinilo, ze kasína vyberajúce vstupné vo výske 15 eur odvádzali státu zo vstupného 12 eur (80 % × 15 eur), zatial co ostatné kasína mu odvádzali len 4,80 eur (80 % × 6 eur), co predstavovalo rozdiel 7,20 eura za jeden vstup. Je vsak nutné konstatovat, ako vyplýva z bodov 47 a 48 vyssie, ze tento opis nezohladnuje vlastnosti preskúmavaného rezimu v rozsahu, v akom sú kasína síce povinné vyberat celú sumu ceny vstupenky, ale jedine 20 % z nej predstavuje príjem pre ich rozpocet, zatial co zvysných 80 % patrí od samého zaciatku státu a túto sumu mu kasína uhrádzajú mesacne. Je vsak potrebné uviest, ze tento nedostatocný opis rezimu nemôze viest automaticky k zruseniu napadnutého rozhodnutia. Vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 41 vyssie totiz vnútrostátna právna úprava, akou je predmetná úprava, môze prinásat selektívnu výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a z toho dôvodu je potrebné preskúmat, ci v prejednávanej veci vznikla výhoda, aká je opísaná v napadnutom rozhodnutí. 50 V tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnení 66, 69 a 70 napadnutého rozhodnutia, sa Komisia domnieva, ze preskúmavané opatrenie prinása výhodu kasínam, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, z dôvodu, ze sú oslobodené od nákladov, ktoré by inak boli povinné znásat. Podla nej získavali kasína výhodu podobnú znízeniu danového základu, kedze dan, ktorú odvádzajú za kazdý vstup, bola stanovená na nizsej úrovni nez v prípade ostatných kasín. V napadnutom rozhodnutí sa zdôraznuje, ze predmetné opatrenie predstavuje pre podniky, ktoré ho vyuzívajú, výhodu, kedze sú povinné odvádzat nizsí danový poplatok na návstevníka. 51 Prvým zalobným dôvodom Helénska republika spochybnuje dôvodnost tohto tvrdenia. 52 Vseobecný súd usudzuje, ze Komisia v prejednávanej veci nepreukázala existenciu výhody v prospech kasín, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur. 53 V prvom rade totiz z predmetného opatrenia vyplýva, ze kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, sú povinné odvádzat státu 4,80 eura zo vstupu (80 % × 6 eur), zatial co kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 15 eur, mu musia zo vstupu odvádzat 12 eur (80 % × 15 eur). Je teda pravda, ako uvádza Komisia, ze kasína patriace do prvej kategórie musia odvádzat státu sumu 4,80 eura, ktorá je pri jednej vstupenke dvaapolkrát nizsia ako suma 12 eur, ktorú musia odvádza kasína patriace do druhej kategórie. 54 Je vsak potrebné uviest, ze toto konstatovanie vyplýva zo skutocnosti, ze na cenu vstupeniek kazdej kategórie kasín sa uplatnil rovnaký pomer. Kasína, pri ktorých sa Komisia domnieva, ze im sporné opatrenie prinása výhodu, totiz predtým, ako státu odvedú dan vo výske 80 % z hodnoty ceny predanej vstupenky, získajú od svojich zákazníkov dvaapolkrát nizsiu cenu za vstup v porovnaní s cenou vstupenky v iných kasínach (6 eur namiesto 15 eur). Rovnako cast ceny vstupenky slúziaca ako poplatok za vystavenie vstupenky a na úhradu výdavkov v prípade kasín, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur (6 eur - 4,80 eura = 1,20 eura), je dvaapolkrát nizsia ako v prípade kasín, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 15 eur (15 eur - 12 eur = 3 eurá). 55 Preto, ako uvádza Helénska republika, z predmetného opatrenia vyplýva, ze sumy uhrádzané státu kasínami ako dan zo vstupného sú len podielom zo sumy, ktorú kazdé kasíno vyberá na vstupnom. Dalej v rozpore s tým, co uvádza odôvodnenie 69 napadnutého rozhodnutia, preskúmavané opatrenie nezodpovedná znízeniu danového základu, kedze sumy uhrádzané kazdým kasínom sú 80 % podielom z celého vstupného, ktoré bolo skutocne vybraté. Komisia sa v tejto súvislosti síce vo svojom vyjadrení k zalobe odvoláva na rozsudok Súdu prvého stupna z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, ale je potrebné konstatovat, ze v týchto veciach sa predmetné opatrenie odlisovalo od opatrenia v prejednávanej veci. V daných veciach totiz predmetné opatrenie pomoci pozostávalo z uplatnenia znízenia vo výske 99, 75, 50 alebo 25 % na zdanitelný základ, ktorý vyplýval z výkonu ekonomickej cinnosti zvýhodnených podnikov. Zvýhodnené podniky tak uhradia nizsiu dan v porovnaní s danou, ktorú by boli povinné uhradit, ak by bola vypocítaná ako podiel z ich príjmu vyplývajúceho z výkonu ich hospodárskej cinnosti. Naopak v danom prípade je situácia, ako uz bolo uvedené, odlisná v rozsahu, v akom je 80 % podiel uhrádzaný státu vsetkými kasínami vypocítaný ako podiel zo sumy, ktorú tieto kasína skutocne vybrali z predaných vstupeniek. 56 Tvrdenie Komisie, podla ktorého je rozdiel medzi príjmom za vstup pri kasínach, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 15 eur, a príjmom za vstup pri kasínach, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, ktorý predstavuje 1,80 eura (3 eurá - 1,20 eura), styrikrát nizsí ako rozdiel medzi danou, ktorú je potrebné uhradit státu za vstup do kasín patriacich do prvej kategórie, a danou, ktorú je potrebné uhradit státu za vstup do kasín patriacich do druhej kategórie, ktorý predstavuje 7,20 eura (12 eur - 4,80 eura), nemôze tento záver vyvrátit. Toto konstatovanie totiz vyplýva priamo z uplatnenia 80 % sadzby a z pomeru zodpovedajúcemu císlu styri existujúcemu medzi 80 % danovou sadzbou na jednej strane a 20 % mierou príjmov ako poplatku za vystavenie vstupenky a na úhradu výdavkov na druhej strane. 57 Za týchto podmienok skutocnost, ze kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, uhrádzajú státu prostredníctvom preskúmavaného opatrenia nizsie sumy nez kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 15 eur, nepostacuje na preukázanie existencie zvýhodnenia kasín patriacich do prvej kategórie. 58 Existencia úctovnej výhody v prospech kasín, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, sa teda nepreukázala. 59 Dalej z castí spisu, ktoré boli objasnené pocas pojednávania, vyplýva, ze výhoda uvádzaná Komisiou v danom prípade pozostáva výlucne z daného úctovného rozdielu, v zmysle ktorého kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, odvádzali státu nizsiu sumu v porovnaní so sumou, ktorú odvádzali iné kasína. 60 Predovsetkým sa Komisia po prvé v odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze tieto kasína boli zvýhodnené, kedze "znásali nizsie danové zatazenie celkových príjmov na zákazníka". V poslednej vete uvedeného odôvodnenia navyse uviedla, ze "celkový príjem nezahrna iba vstupné poplatky (len príjem z ceny vstupeniek), ale aj iné zdroje príjmu, akými sú hazardné hry, ubytovanie, barové a restauracné sluzby, predstavenia atd. [(celkový príjem)]". 61 Komisia, ktorá bola v tejto súvislosti vypocutá na pojednávaní, vsak zdôraznila, ze pojem celkový príjem kasína sa nemá zohladnit ako cast definície výhody existujúcej v prejednávanej veci. Uviedla totiz, ze posledná veta odôvodnenia 67 napadnutého rozhodnutia odvolávajúca sa na celkový príjem znamená len to, ze príjmy pochádzajúce zo vstupeniek predstavujú iba majú cast príjmov kasín a samotnej výhody sa netýkajú. Preto podla jej názoru má byt táto veta vykladaná len v tom zmysle, ze v prípade rovnakého rozpoctu ostane zákazníkom kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, na útratu na ostatné sluzby väcsie mnozstvo prostriedkov. Okrem toho zdôraznila, ze v danom prípade bola výhoda zalozená výlucne na úctovnom rozdiele medzi vstupenkami za 6 eur a 15 eur, z ktorých 80 % bolo odvádzaných státu. 62 V tejto súvislosti je potrebné dodat, ze existencia selektívnej výhody v danom prípade nemôze byt za ziadnych okolností odôvodnená odvolaním sa na nejasnú súvislost medzi povinnostou uhradit státu 80 % dan zo vstupného na jednej strane a cinnostami, ktorých sa táto povinnost netýka a ktoré vytvárajú "celkový príjem" kasín, na druhej strane. V prvom rade, najmä pokial ide o existenciu takejto výhody, clánok 107 ods. 1 ZFEÚ ukladá povinnost urcit, ci je v rámci daného rezimu vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov" oproti iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [14]C-106/09 P a C-107/09 P, Zb. s. I-11113, bod 75). Z toho dôvodu pojem "celkový príjem" v danom prípade nie je relevantný v rozsahu, v akom zahrna aj príjmy, ktoré nie sú predmetom povinnosti uhradit státu 80 % dan zo vstupného. Dalej v prípade neexistencie definície tohto pojmu, ktorý, ako sa zdá, hrá rozhodujúcu rolu, a císelných hodnôt, ktoré sa ho týkajú, je fakticky nemozné posúdit existenciu akejkolvek výhody. Napokon z odôvodnenia 146 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sumy, ktoré Komisia pozaduje vrátit, predstavujú rozdiel medzi sumou 4,80 eura za vstupenku, ktorú státu uhrádzajú kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, na jednej strane a sumou 12 eura za vstupenku, ktorú státu uhrádzajú iné kasína, na druhej strane. Pojem "danové zatazenie celkových príjmov na zákazníka" tak nie je, pokial ide o posúdenie existencie výhody, vôbec relevantný. 63 V druhom rade v odpovedi na otázku Vseobecného súdu týkajúcu sa pojmu atraktívnost pre zákazníkov, ktorý je uvedený v odôvodnení 77 napadnutého rozhodnutia, Komisia pocas pojednávania uviedla, ze ani tento pojem nemôze byt zohladnený ako cast definície výhody. 64 Odôvodnenie 77 napadnutého rozhodnutia znie: "Grécko takisto tvrdí, ze vzhladom na to, ze kasínam ostáva 20 % z nerovnakej ceny za vstup, výhoda je poskytnutá kasínam, ktoré si úctujú vyssie ceny, kedze im zabezpecuje cistý príjem 3 EUR v porovnaní s 1,20 EUR, ktoré dostávajú verejné kasína. Toto tvrdenie je zavádzajúce, pretoze ignoruje dve dôlezité skutocnosti správneho pochopenia, preco opatrenie skutocne obmedzuje hospodársku sútaz. Na jednej strane vdaka skutocnosti, ze orgány stanovili pre niektoré kasína ceny vstupeniek vrátane dane za vstup na nizsej úrovni, sú tieto kasína pre zákazníkov atraktívnejsie, co... odklána dopyt od modelu, ktorý by existoval, keby kasína medzi sebou sútazili len na základe vlastných zásluh, t. j. na základe rozsahu a kvality ponúkaných sluzieb jednotlivými kasínami; a... umelo zvysuje ich pocet zákazníkov, ak sa v ostatných veciach zhodujú. Na druhej strane, ako sa uz vysvetlilo, príjem zo vstupných poplatkov predstavuje iba obmedzenú cast celkových príjmov, ktoré zákazník prilákaný do kasína pre podnik vytvorí a z ktorých kasína musia odvádzat dan." 65 Konkrétnejsie Komisia na pojednávaní uviedla, ze odôvodnenie 77 napadnutého rozhodnutia odpovedá na tvrdenie gréckych orgánov, ale tiez ze pri neexistencii hospodárskej analýzy nepredstavujú skutocnosti týkajúce sa narusenia hospodárskej sútaze a atraktívnosti znízenej ceny v danom prípade súcast výhody. 66 Ak by sa totiz predpokladalo, ze v oblasti státnej pomoci vyzadujúcej zahrnutie státnych zdrojov, prostredníctvom ktorých je poskytnutá výhoda, môze atraktívnost takého znízeného vstupného predstavovat cast takej výhody, je nutné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadnu statistickú analýzu, a teda ani hospodársku analýzu, týkajúcu sa atraktívnosti pre zákazníkov z tohto pohladu. Okrem toho z odôvodnenia 146 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sumy, ktorých vrátenie nariadila Komisia, vzhladom na metódu pouzitého výpoctu nezodpovedajú takémuto typu výhody. 67 Z toho vyplýva, ze výhoda uvedená v danom prípade Komisiou sa obmedzuje na rozdiel v sumách, ktoré kasína uhrádzajú státu, za jednu predanú vstupenku. 68 Ako vsak bolo konstatované v bodoch 52 az 58 vyssie, skutocnost, ze kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, odvádzajú státu prostredníctvom preskúmavaného opatrenia nizsie sumy ako kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 15 eur, pricom tieto sumy sú proporcne rovnaké, nepostacuje na preukázanie existencie zvýhodnenia kasín patriacich do prvej kategórie. 69 Ostatné tvrdenia Komisie toto konstatovanie nevyvracajú. 70 Po prvé Komisia vo vyjadrení k zalobe uviedla, ze predmetné opatrenie financne zvýhodnuje kasína s nizsím vstupným. 71 Komisia vsak nepreukázala existenciu financného zvýhodnenia, na ktoré napadnuté rozhodnutie ani nepoukazuje. Nie je totiz namietané voci skutocnosti, ze pri vstupe zákazníkov do herní kasín sa zvycajne vyberá vstupné vo výske 6 alebo 15 eur a ze 80 % z tejto sumy sa mesacne odvádza státu. Z tohto dôvodu je suma vybratá za predané vstupenky v kasínach, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, pred uhradením dane státu proporcne nizsia ako suma vybratá za predané vstupenky v ostatných kasínach. Za týchto okolností skutocnost, ze kasíno patriace do prvej kategórie musí uhradit státu len 4,80 eura v prípade, ked je cena vstupenky 6 eur, namiesto 12 eur v situácii, ked je cena vstupenky stanovená na 15 eur, nepredstavuje financné zvýhodnenie v rozsahu, v akom sa na predané vstupenky vztahuje rovnaká 80 % dan a túto sumu kasína vyberajú este pred vznikom ich povinnosti uhradit státu 80 % z ceny vstupenky. Rovnako skutocnost, ze kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, si ponechávajú 20 % z ceny predanej vstupenky, t. j. 1,20 eura, ako poplatok za vystavenie vstupenky a na úhradu výdavkov, nepredstavuje financné zvýhodnenie v porovnaní s kasínami, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 15 eur - práve naopak. 72 Z odôvodnení 66 a 146 napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze pojem výhoda, ktorý tvorí základ tohto rozhodnutia, pozostáva z rozdielu 7,20 eura za vstupenku v závislosti od toho, ci kasíno vyberá vstupné vo výske 15, alebo 6 eur. Tento pojem sa vsak kvalitatívne odlisuje od financného zvýhodnenia, ktoré v podstate pozostáva z rozlisovania medzi podmienkami splnenia povinnosti podla dlzníka, co nie je prípad prejednávanej veci. 73 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalozené na financnom zvýhodnení sa musí zamietnut. 74 Po druhé Komisia poukázala na prípady volného vstupu a uviedla, ze volný vstup len zretelnejsie preukazuje stratu danových príjmov pre stát. Komisia v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia najmä uvádza, ze táto obchodná prax volného vstupu len zdôraznuje zvýhodnenie, kedze náklady kasín, ktoré uhrádzajú dan 12 eur, sú znacne vyssie ako náklady kasín, ktoré musia zaplatit iba 4,80 eura z celkových príjmov zo svojho podnikania. V odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia namieta voci tvrdeniu gréckych orgánov, podla ktorého je táto prax volného vstupu výnimocná. Odvoláva sa na dôkazy vo forme verejne dostupných informácií, akými sú letáky ponúkajúce volný vstup, ktoré sú k dispozícii v novinách a na internete a ktoré dokazujú, ze volný vstup sa bezne udeluje hocijakému zákazníkovi v urcité dni v týzdni, a to kazdý týzden. Preto dospela k názoru, ze udelovanie volného vstupu nie je medzi kasínami vyuzívajúcimi pomoc nic výnimocné. 75 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze bod 6 ministerského rozhodnutia z roku 1995 upravuje moznost poskytnút volný vstup z dôvodu akcie alebo spolocenskej povinnosti. V takom prípade sú kasína, hoci nevyberú vstupné, povinné uhradit státu 80 % z hodnoty vystavených vstupeniek. Kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 15 eur, tak musia státu za volný vstup uhradit 12 eur, zatial co kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, zaplatia za volný vstup len 4,80 eura. 76 Z toho vyplýva, ze v prípade volného vstupu sú kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, zvýhodnené v rozsahu, v akom pri výbere rovnakého vstupného (rovnajúceho sa nule) uhrádzajú státu nizsiu dan ako kasína, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 15 eur. 77 Je vsak potrebné uviest, ze Komisia pouzila konstatovanie tejto obchodnej praxe volného vstupu na to, aby potvrdila, ze údajná výhoda opísaná v odôvodneniach 66 az 69 napadnutého rozhodnutia sa tak "zväcsila" (bod 73 napadnutého rozhodnutia). Prípad volného vstupu sa v napadnutom rozhodnutí pouzil len ako skutocnost opätovne potvrdzujúca existenciu tejto výhody. Ako vsak vyplýva z bodov 49 az 68 vyssie, preskúmavaný rezim zdanenia vstupného takúto výhodu kasínam, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, neposkytuje. 78 Okrem toho je nutné zdôraznit, ze Komisia v zásade nenamieta voci moznosti clenského státu upravit volný vstup v rozsahu, v akom takáto vstupenka splna úcel akcie alebo spolocenskej povinnosti, ale v podstate gréckym orgánom vytýka, ze tolerovali vystavovanie vstupeniek s volným vstupom, ktoré presahovalo rámec výnimocnosti podla ministerského rozhodnutia z roku 1995. V tejto súvislosti, kedze rezim zdanenia vstupného v kasínach neposkytuje, pokial ide o predané vstupenky, výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a kedze predmetný clenský stát mohol umoznit vystavenie lístkov na volný vstup z presných a jasných dôvodov, akými sú akcia alebo spolocenská povinnost, je dôvodné, aby tento clenský stát ulozil ako dodatocnú podmienku, aby mu bola uhradená dan, ktorá mu patrí, aj v prípade volného vstupu. V tomto kontexte je Komisia povinná preukázat, ze kasína v skutocnosti vydávali velké mnozstvo lístkov na volný vstup v porovnaní s poctom vstupeniek, ktoré umoznovali dosiahnut ciel sledovaný ministerským rozhodnutím z roku 1995, takze ich rozhodnutie umoznit volný vstup do herní nesplnalo podmienky uvedené vo vnútrostátnom právnom poriadku. 79 V prejednávanej veci skutocnosti, na ktoré sa odvoláva Komisia v odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia, poukazujú na kasíno, ktoré ponúkalo volný vstup od nedele do stvrtka od 7.00 do 20.00 hod., a to po 10. januári. Pri nedostatku podrobnejsích informácií týkajúcich sa predovsetkým praxe ostatných kasín a mnozstva zákazníkov pocas predmetných dní a hodín vsak nie je mozné dospiet k záveru, ze ponuka predmetného volného vstupu preukazuje porusenie podmienok uvedených v ministerskom rozhodnutí z roku 1995. 80 Preto treba zamietnut aj tvrdenie zalozené na rozdielnej a specifickej výhode vyplývajúcej z volného vstupu. 81 Po tretie Komisia v odôvodnení 78 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "skutocnost, ze danová diskriminácia poskytuje výhodu, sa uznáva aj v samotných príslusných vnútrostátnych ustanoveniach". Uvádza príklad kasína v Solúne, ktoré vyberalo vstupné vo výske 6 eur na základe legislatívneho dekrétu c. 2687/1953 (pozri bod 6 vyssie). Podla nej grécke orgány uplatnili toto legislatívne nariadenie na uvedené kasíno z dôvodu, ze predstavuje najvýhodnejsie podmienky poskytnuté domácim podnikom. 82 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze legislatívny dekrét c. 2687/1953 stanovuje, ze na podniky so zahranicnou majetkovou úcastou sa musia vztahovat prinajmensom také výhodné podmienky, aké sa uplatnujú pri podobných domácich podnikoch. V danom prípade bola ziadost prevádzkovatela kasína, ktorej cielom bolo stanovit cenu vstupného do kasína v Solúne na rovnakej úrovni ako cenu vstupného do kasína na Parnithe, t. j. na 6 eur, po stanovisku gréckej státnej právnej rady c. 631/1997 zo 16. októbra 1997 prijatá. Rada sa predovsetkým domnievala, ze kasíno v Solúne sa nachádza v rovnakej situácii ako kasíno na Parnithe, kedze obe vykonávajú svoju cinnost v dvoch najväcsích mestách krajiny. 83 Samotná skutocnost, ze kasíno v Solúne v prejednávanej veci poziadalo a získalo moznost uplatnit znízené vstupné na základe legislatívneho dekrétu c. 2687/1953, vsak nespochybnuje tvrdenie, podla ktorého v prejednávanej veci nebola preukázaná existencia výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (body 52 az 68 vyssie). Preto je potrebné zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého existenciu predmetnej výhody uznali samotné vnútrostátne ustanovenia. 84 Tvrdenia Komisie sa teda musia zamietnut. 85 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia nepreukázala, ze predmetné opatrenie poskytuje kasínam, na ktoré sa uplatnuje vstupné vo výske 6 eur, výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 86 Preto je potrebné vyhoviet prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, ktorá je zalozená na neexistencii výhody poskytnutej predmetným opatrením. 87 Napokon, pokial ide o prípadné nevrátenie vstupného (80 % zo 6 eur, teda 4,80 eura) kasínom na Korfu a kasínom na Parnithe za obdobie od 21. októbra 1999 do konca roka 2000, na ktoré poukazujú odôvodnenia 85 a 143 napadnutého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze Komisia neprijala konecné stanovisko, pokial ide o skutocné vrátenie, pricom gréckym orgánom prenechala, aby ho v rámci vymáhania upraveného v napadnutom rozhodnutí potvrdili alebo vyvrátili. Kedze Komisia v uvedenom rozhodnutí neskúmala, ci a v akom rozsahu takéto vrátenie, posudzované samostatne, splna vsetky podmienky clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyplýva z toho, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit v celom rozsahu v dôsledku prijatia prvej casti prvého zalobného dôvodu. 88 V súlade s uz citovanou judikatúrou (pozri bod 38 vyssie) je bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k ostatným castiam prvého zalobného dôvodu alebo ostatným zalobným dôvodom, nutné prijat záver, ze Komisia nepreukázala existenciu státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 89 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit. O trovách 90 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 91 Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Helénskej republiky. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2011/716/EÚ z 24. mája 2011 o státnej pomoci C 16/10 (ex NN 22/10, ex CP 318/09) poskytnutej Helénskou republikou niektorým gréckym kasínam sa zrusuje. 2. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Helénskej republike. Forwood Dehousse Schwarcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. septembra 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [15]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX3Yd93l/L91705-2634TMP.html#t-ECR_62011TJ0425_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:285:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:285:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0208&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0309&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0399&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0006&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0409&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0239&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0106&locale=SK 15. file:///tmp/lynxXXXX3Yd93l/L91705-2634TMP.html#c-ECR_62011TJ0425_SK_01-E0001