ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata rozsírená komora) z 15. novembra 2018 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Ustanovenia týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb, umoznujúce podnikom, ktoré sú danovými rezidentmi v Spanielsku, odpisovat goodwill vzniknutý nadobudnutím podielov v spolocnostiach, ktoré sú danovými rezidentmi v zahranicí - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Pojem 'státna pomoc` - Selektívnost - Referencný systém - Výnimka - Rozdielne zaobchádzanie - Odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania - Podnik, ktorý je príjemcom opatrenia pomoci - Legitímna dôvera" Vo veci T-399/11 RENV, Banco Santander, SA, so sídlom v Santanderi (Spanielsko), Santusa Holding, SL, so sídlom v Boadilla del Monte (Spanielsko), v zastúpení: J. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro, R. Calvo Salinero a A. Lamadrid de Pablo, advokáti, zalobkyne, ktoré v konaní podporuje: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze, splnomocnený zástupca, Írsko, v zastúpení pôvodne G. Hodge a E. Creedon, neskôr G. Hodge a D. Browne, splnomocnené zástupkyne, a Spanielske královstvo, v zastúpení: M. Sampol Pucurull, splnomocnený zástupca, vedlajsí úcastníci konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: R. Lyal, B. Stromsky, C. Urraca Caviedes a P. Nemecková, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie clánku 1 ods. 1 a clánku 4 rozhodnutia Komisie 2011/282/ES z 12. januára 2011 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([2]Ú. v. EÚ L 135, 2011, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Gervasoni (spravodajca), sudcovia L. Madise, R. da Silva Passos, K. Kowalik-Banczyk a C. Mac Eochaidh, tajomník: X. Lopez Bancalari, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 31. januára 2018, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Dna 10. októbra 2007 v nadväznosti na viaceré písomné otázky, ktoré Komisii Európskych spolocenstiev polozili v rokoch 2005 a 2006 poslanci Európskeho parlamentu, ako aj na staznost, ktorú dostala od súkromného subjektu v roku 2007, rozhodla táto institúcia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s mechanizmom upraveným v clánku 12 ods. 5, ktorý do spanielskeho Ley del Impuesto sobre Sociedades (zákon o dani z príjmu právnických osôb) zaviedol Ley 24/2001 de Medidas Fiscales, Administrativas y del Orden Social (zákon c. 24/2001, ktorým sa prijímajú danové a správne opatrenia a opatrenia sociálnej povahy) z 27. decembra 2001 (BOE c. 313 z 31. decembra 2001, s. 50493), a prevzal Real Decreto Legislativo 4/2004 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades (královský legislatívny dekrét c. 4/2004, ktorým sa schvaluje revidované znenie zákona o dani z príjmu právnických osôb) z 5. marca 2004 (BOE c. 61 z 11. marca 2004, s. 10951, dalej len "sporné opatrenie" alebo "sporná schéma"). 2 Sporné opatrenie stanovuje, ze v prípade, ak podnik zdanovaný v Spanielsku nadobudne podiel v "zahranicnej spolocnosti" a tento podiel dosahuje najmenej 5 % nepretrzite pocas najmenej jedného roka, goodwill (pozri body 65 a 67 nizsie) vzniknutý týmto nadobudnutím podielu mozno odpocítat vo forme odpisov od základu dane z príjmov právnických osôb, ktorej podnik podlieha. Sporné opatrenie spresnuje, ze na to, aby sa spolocnost povazovala za "zahranicnú spolocnost", musí podliehat rovnakej dani, aká je uplatnitelná v Spanielsku, a jej príjmy musia pochádzat najmä z podnikatelských cinností vykonávaných v zahranicí. 3 Listom z 5. decembra 2007 boli Komisii dorucené pripomienky Spanielskeho královstva k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). V období medzi 18. januárom a 16. júnom 2008 boli Komisii dorucené aj pripomienky 32 dotknutých tretích osôb. Listami z 30. júna 2008 a z 22. apríla 2009 predlozilo Spanielske královstvo svoje stanovisko k pripomienkam dotknutých tretích osôb. 4 V dnoch 18. februára 2008, 12. mája a 8. júna 2009 Komisia uskutocnila technické stretnutia so spanielskymi orgánmi. Dalsie technické stretnutia sa uskutocnili aj s niektorými z 32 dotknutých tretích osôb. 5 Listom zo 14. júla 2008 a elektronickou postou zo 16. júna 2009 poskytlo Spanielske královstvo Komisii dodatocné informácie. 6 Komisia ukoncila konanie, pokial ide o nadobudnutia podielov uskutocnené v rámci Európskej únie, rozhodnutím 2011/5/ES z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([3]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48, dalej len "rozhodnutie z 28. októbra 2009"). 7 Komisia vyhlásila spornú schému, ktorú tvorí danová výhoda umoznujúca spanielskym spolocnostiam odpisovat goodwill, ktorý vznikne z nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch, ak sa uplatnuje na nadobudnutia podielov v spolocnostiach usadených v Únii, za nezlucitelnú s vnútorným trhom. 8 Komisia vsak nadalej pokracovala v konaní, pokial ide o nadobudnutia podielov uskutocnované mimo Únie, kedze spanielske orgány sa zaviazali poskytnút doplnujúce informácie o prekázkach týkajúcich sa cezhranicných fúzií existujúcich mimo Únie, na ktoré poukazovali. 9 Spanielske královstvo oznámilo Komisii informácie o priamych investíciách uskutocnených spanielskymi spolocnostami mimo Únie 12., 16. a 20. novembra 2009, ako aj 3. januára 2010. Komisia tiez dostala pripomienky od niekolkých dotknutých tretích osôb. 10 Technické stretnutia medzi Komisiou a spanielskymi orgánmi sa uskutocnili 27. novembra 2009, 16. júna 2010 a 29. júna 2010. 11 Dna 12. januára 2011 Komisia prijala rozhodnutie 2011/282/EÚ o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([4]Ú. v. EÚ L 135, 2011, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Znenie tohto rozhodnutia uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie21. mája 2011 bolo opravené 3. marca 2011. Druhé opravené znenie bolo uverejnené v úradnom vestníku 26. novembra 2011. 12 Napadnuté rozhodnutie vyhlasuje spornú schému za nezlucitelnú s vnútorným trhom v rozsahu, v akom sa uplatnuje na nadobudnutie podielov v podnikoch ustanovených mimo Únie (clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia). Clánok 4 tohto rozhodnutia okrem toho nariaduje, aby Spanielske královstvo vymáhalo poskytnutú pomoc. II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 13 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 29. júla 2011 zalobkyne Banco Santander, SA, a Santusa Holding, SL, podali zalobu o neplatnost napadnutého rozhodnutia. 14 Rozsudkom zo 7. novembra 2014, Banco Santander a Santusa/Komisia ([5]T-399/11, [6]EU:T:2014:938), Vseobecný súd vyhovel týmto zalobám, pricom vychádzal zo skutocnosti, ze Komisia nesprávne uplatnila podmienku selektívnosti podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 15 Dalej Vseobecný súd svojím rozsudkom zo 7. novembra 2014, Autogrill Espańa/Komisia ([7]T-219/10, [8]EU:T:2014:939), zrusil aj rozhodnutie z 28. októbra 2009. 16 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 19. januára 2015 Komisia podala odvolanie proti rozsudku zo 7. novembra 2014, Banco Santander a Santusa/Komisia ([9]T-399/11, [10]EU:T:2014:938). Toto odvolanie, zapísané pod císlom C-21/15 P, bolo pripojené k odvolaniu zapísanému pod císlom C-20/15 P, ktoré podala Komisia proti rozsudku zo 7. novembra 2014, Autogrill Espańa/Komisia ([11]T-219/10, [12]EU:T:2014:939). 17 Zalobkyne, ktoré podporuje Spolková republika Nemecko, Írsko a Spanielske královstvo, navrhovali, aby sa odvolania zamietli. 18 Rozsudkom z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([13]C-20/15 P a C-21/15 P, [14]EU:C:2016:981, dalej len "rozsudok World Duty Free, [15]EU:C:2016:981), Súdny dvor zrusil rozsudok zo 7. novembra 2014, Banco Santander a Santusa/Komisia ([16]T-399/11, [17]EU:T:2014:938), a vrátil vec Vseobecnému súdu s tým, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. Súdny dvor tiez zrusil rozsudok zo 7. novembra 2014, Autogrill Espańa/Komisia ([18]T-219/10, [19]EU:T:2014:939). 19 V súlade s clánkom 217 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastníci konania podali svoje písomné pripomienky 2. marca 2017 a Spanielske královstvo 3. marca 2017. 20 Hlavní úcastníci konania a Spanielske královstvo predlozili v súlade s clánkom 217 ods. 3 rokovacieho poriadku svoje doplnujúce vyjadrenia k písomným pripomienkam 24. apríla 2017. 21 Vseobecný súd na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 22 Rozhodnutím predsedu rozsírenej deviatej komory Vseobecného súdu z 8. decembra 2017 po vypocutí úcastníkov konania boli táto vec a vec T-219/10 RENV, World Duty Free Group/Komisia, spojené do spolocného konania na úcely ústnej casti konania podla clánku 68 rokovacieho poriadku. 23 Prednesy úcastníkov konania boli vypocuté na pojednávaní 31. januára 2018. 24 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje, ze sporná schéma vykazuje znaky státnej pomoci, - subsidiárne zrusil clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje, ze sporná schéma vykazuje znaky státnej pomoci, ked sa uplatnuje na nadobúdanie podielov, ktoré znamená prevzatie kontroly, - subsidiárne zrusil clánok 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie pomoci pre transakcie uskutocnené pred uverejnením napadnutého rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie, - subsidiárne zrusil clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia a subsidiárne v dalsom rade jeho clánok 4 v rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia týkajú transakcií uskutocnených v Spojených státoch, Mexiku a Brazílii, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 25 Zalobkyne tiez navrhujú, aby Vseobecný súd prijal opatrenia na zabezpecenie priebehu konania na úcely dosiahnutia poskytnutia dokumentov Komisiou. 26 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. 27 Spanielske královstvo navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhovel zalobe o neplatnost, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. III. Právny stav 28 Na podporu zaloby zalobkyne uvádzajú tri zalobné dôvody, z ktorých prvý je zalozený na neexistencii selektívnosti sporného opatrenia, druhý je zalozený na nesprávnom posúdení pri identifikácii príjemcu sporného opatrenia a tretí je zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii selektívnosti sporného opatrenia 1. Argumentácia úcastníkov konania 29 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú tri výhrady, z ktorých prvá je zalozená na neexistencii selektívnosti prima facie sporného opatrenia, druhá je zalozená na nesprávnom posúdení pri identifikácii referencného systému (alebo referencného rámca respektíve spolocného alebo obvyklého rezimu) a tretia na tom, ze sporné opatrenie je odôvodnené povahou a struktúrou systému, ktorého je súcastou. 30 V rámci prvej výhrady zalobkyne v podstate tvrdia, ze sporná schéma nemá selektívnu povahu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze výhoda z nej vyplývajúca je dostupná vsetkým podnikom. Zalobkyne uvádzajú, ze selektívnost v napadnutom rozhodnutí vychádza z tautologického a v kruhu sa pohybujúceho odôvodnenia, podla ktorého sporné opatrenie môzu vyuzívat iba podniky, ktoré ho naozaj vyuzívajú. 31 Zalobkyne vychádzajú tiez z existencie statistických údajov, ktoré by mali umoznit odôvodnit skutocnost, ze sporné opatrenie mohli vyuzívat podniky rôznej velkosti z rôznych sektorov. Nakoniec zalobkyne vychádzajú z nekoherentnosti Komisie vzhladom na jej vlastnú prax. 32 V rámci druhej výhrady zalobkyne tvrdia, ze kým spanielske podniky môzu bez tazkostí pristúpit ku kombinácii so spolocnostami rezidentmi, co im potom umoznuje vyuzit výhodu odpisovania goodwillu, pokial ide o transakcie týkajúce sa spolocností nerezidentov, zalobkyne sa stretávajú s tazkostami, ktoré im bránia v podnikovej kombinácii, a teda vo vyuzití tohto odpisovania, a to najmä v státoch, ktoré nie sú clenmi EÚ. V závislosti od druhu predmetnej transakcie sa teda tieto podniky nachádzajú v odlisných skutkových a právnych situáciách. Preto nie je mozné domnievat sa, ze by sporné opatrenie, ktoré sa uplatnuje len na nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch, zavádzalo výnimku zo spolocného alebo obvyklého danového rezimu, t. j. rozlisovanie medzi transakciami, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. 33 Zalobkyne v tomto ohlade poukazujú na urcité mnozstvo rozsudkov Súdneho dvora. Tvrdia tiez, ze Komisia dostatocne nevysvetlila, preco by nebolo mozné uznat samostatný referencný systém osobitne sa uplatnujúci na nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch. 34 Podla zalobkýn, zatial co Komisia v rozhodnutí z 28. októbra 2009 uznala existenciu rozdielnosti situácií medzi nadobudnutiami podielov v spolocnostiach rezidentoch a nadobudnutiami podielov v spolocnostiach nerezidentoch, v napadnutom rozhodnutí to uz neuznáva. Zalobkyne zdôraznujú nekoherentnost Komisie a v podstate poukazujú na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery. Zalobkyne v tomto ohlade navrhujú, aby sa predlozila korespondencia medzi Komisiou a Spanielskym královstvom. 35 Zalobkyne tvrdia, ze je nesporné, ze existujú právne prekázky, ktoré bránia podnikovým kombináciám so spolocnostami nerezidentmi. V tejto súvislosti napádajú posúdenie predlozené Komisiou o situácii fúzií v USA, Brazílii, Mexiku a v Japonsku. Tvrdia, ze záver, ku ktorému dosla v tomto ohlade Komisia, nie je dostatocne odôvodnený. 36 Vytýkajú Komisii, ze zohladnila len výslovné právne prekázky. 37 Komisii tiez vytýkajú, ze preskúmala len situáciu v niektorých krajinách, hoci Spanielske královstvo výslovne poziadalo Komisiu, aby preskúmala situáciu v kazdej z krajín uvedených v stúdiách, ktoré boli predlozené pocas konania vo veci formálneho zistovania. 38 V rámci tretej výhrady zalobkyne subsidiárne tvrdia, ze výnimka, ktorá by bola zavedená sporným opatrením, je v kazdom prípade odôvodnená logikou spanielskeho danového systému. Sporné opatrenie by totiz umoznilo zabezpecit danovú neutralitu medzi transakciami nadobudnutia podielov v spolocnostiach rezidentoch a transakciami nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch. 39 V tejto súvislosti sa zalobkyne odvolávajú na rozhodovaciu prax Komisie. 40 Zalobkyne tiez kritizujú argumentáciu Komisie, podla ktorej je sporné opatrenie neprimerané a prílis nepresné. Podla zalobkýn by sa sporné opatrenie malo správne uplatnovat od okamihu dosiahnutia prahovej hodnoty 5 % podielu. V kazdom prípade Komisia mala vyhlásit, ako jej to Spanielske královstvo výslovne navrhlo, ze sporné opatrenie nie je selektívne, pokial ide o nadobudnutia väcsinových podielov. V tomto ohlade sa odvolávajú na niekolko rozsudkov, ako aj na list clena Komisie povereného hospodárskou sútazou, v ktorej tento clen uviedol svoje stanovisko k moznosti zachovania spornej schémy. 41 Spanielske královstvo uvádza, ze cielom sporného opatrenia je zabezpecit dodrziavanie zásady danovej neutrality. Podla tejto zásady by danové vplyvy tej istej investície mali byt rovnaké. 42 Spanielske královstvo sa domnieva, ze sporné opatrenie nijako nesúvisí so "zásadou konkurencieschopnosti". 43 Zdôraznuje tiez, ze výhoda vyplývajúca zo sporného opatrenia je prístupná kazdému podniku bez ohladu na jeho cinnost. 44 Dalej uvádza, ze sporné opatrenie sa obmedzuje len na zabezpecenie návratnosti investícií tým, ze umozní, aby náklady na túto investíciu boli odpocítané v okamihu urcovania sumy podliehajúcej dani. 45 Spanielske královstvo tvrdí, ze Komisia nezohladnila právne a vecné prekázky cezhranicných kombinácií, hoci Komisiu o týchto tazkostiach informovalo v priebehu konania vo veci formálneho zistovania. Dalej uvádza, ze dotknuté prekázky existovali v okamihu, ked sporné opatrenie nadobudlo úcinnost, a neboli odstránené, a to ani v rámci Únie, aj napriek neskorsiemu prijatiu právnych predpisov v tejto oblasti. 46 Spanielske královstvo tvrdí, ze Komisia nevykonala dôkladné preskúmanie právnej a skutkovej situácie, pokial ide o prekázky cezhranicných fúzií. Uvádza, ze Komisia má k dispozíciu rozsiahlu dokumentáciu, ktorú jej Spanielske královstvo poskytlo. Existenciu prekázok uznal aj clen Komisie poverený hospodárskou sútazou v rámci korespondencie so spanielskou státnou správou. Tieto prekázky sa neobmedzujú na výslovné právne prekázky. 47 Spanielske královstvo tvrdí, ze je nesporná existencia právnych, ale aj ekonomických a vecných prekázok cezhranicných kombinácií. Predovsetkým kritizuje odôvodnenie Komisie týkajúce sa USA, Mexika a Brazílie. 48 Komisia odpovedá, ze analýza selektívnej povahy uskutocnená v napadnutom rozhodnutí je v súlade s judikatúrou, lebo vychádza z definovania relevantného referencného rámca a pokracuje zistením existencie výnimky, ktorú vytvorilo sporné opatrenie. Komisia vo svojich pripomienkach predlozených k rozsudku World Duty Free usudzuje, ze jej analýza bola potvrdená týmto rozsudkom. 49 Podla Komisie, aj keby sa zohladnený referencný systém obmedzoval len na nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch, výhoda stanovená sporným opatrením by sa uplatnovala aj na situácie, ktoré sa na ne nijako významne nepodobajú, kedze tento referencný systém by sa uplatnoval aj na nadobúdanie mensinových podielov. 50 Komisia dalej uvádza, ze sporné opatrenie sa uplatnuje na mensinové podiely, ktoré nesúvisia s podnikovými kombináciami. 51 Okrem toho sporné opatrenie nesúvisí s moznostou kombinácie podnikov, a to najmä pokial ide o podniky, ktoré získavajú mensinové podiely v spolocnostiach nerezidentoch. 52 Navyse podla Komisie na to, aby zákonnost napadnutého rozhodnutia mohla byt potvrdená, stací, ak sa existencia prekázok cezhranicných kombinácií nepreukáze aspon v niektorých krajinách. 53 Komisia dalej uvádza, ze zalobkyne sa nemôzu dôvodne odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery. 54 Komisia tiez uvádza, ze sporné opatrenie nie je odôvodnené logikou spanielskeho danového systému. Vychádza najmä zo skutocnosti, ze na úcely odpísania goodwillu v prípade vnútrostátnych transakcií musí k podnikovej kombinácii nevyhnutne dôjst, zatial co v prípade cezhranicných transakcií by sa sporné opatrenie uplatnovalo uz od jednoduchého nadobudnutia 5 % podielu v podniku nerezidentovi. 55 Komisia tiez pripomína, ze v obvyklom rezime je odpisovanie goodwillu pri nadobudnutí podielov len vo výske 5 % mozné výlucne v prípade, ak po tomto nadobudnutí dôjde k podnikovej kombinácii. V dôsledku toho podnik, ktorý síce nadobudne minimálne 5 % podiel spolocnosti rezidentovi, ale nemôze sa s nou zlúcit napríklad preto, ze nemá dostatok majetkových podielov, nebude môct vyuzit výhodu odpisovania goodwillu. Naopak podnik, ktorý analogickým spôsobom nadobudne podiely v spolocnosti nerezidentovi, ale nemôze sa s nou zlúcit, pretoze nemá dostatok majetkových podielov, bude môct vyuzit sporné opatrenie, a teda odpisovat goodwill. 56 Komisia spresnuje, ze na rozdiel od toho, co sa podla nej tvrdí v zalobe, spanielske orgány nepoziadali Komisiu, aby konstatovala neexistenciu pomoci v prípade, ze sa sporné opatrenie uplatnilo na väcsinové podiely. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 57 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze, ak sa má vnútrostátne opatrenie kvalifikovat ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o státny zásah alebo o zásah prostredníctvom státnych prostriedkov. Po druhé toto opatrenie musí byt spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok World Duty Free, bod 53 a citovanú judikatúru). 58 Pokial ide o podmienku selektívnosti výhody, ktorá je jednou z nálezitostí pojmu "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze posúdenie tejto podmienky predpokladá zistenie, ci v rámci danej právnej úpravy môze dotknuté vnútrostátne opatrenie zvýhodnovat "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" pred inými, ktorí sa vzhladom na ciel sledovaný uvedenou úpravou nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii a sú tak vystavení odlisnému zaobchádzaniu, ktoré v podstate mozno kvalifikovat ako diskriminacné (pozri rozsudok World Duty Free, bod 54 a citovanú judikatúru). 59 Okrem toho, ak je dotknuté opatrenie koncipované ako schéma pomoci, a nie ako individuálna pomoc, úlohou Komisie je urcit, ze toto opatrenie síce poskytuje výhodu so vseobecnou pôsobnostou, avsak prospech z nej majú výlucne urcité podniky alebo urcité odvetvia cinností (pozri rozsudok World Duty Free, bod 55 a citovanú judikatúru). 60 Pokial ide konkrétne o vnútrostátne opatrenia, ktoré poskytujú danovú výhodu, je potrebné pripomenút, ze opatrenie takejto povahy, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcu do situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, môze príjemcom zabezpecovat selektívnu výhodu a predstavuje tak státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naopak danová výhoda, ktorá vyplýva zo vseobecného opatrenia, ktoré sa uplatnuje na vsetky hospodárske subjekty bez rozdielu, nepredstavuje takúto pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia (pozri rozsudok World Duty Free, bod 56 a citovanú judikatúru). 61 V tomto kontexte musí Komisia na úcely kvalifikácie vnútrostátneho danového opatrenia ako "selektívneho" v prvom rade identifikovat spolocný alebo "obvyklý" danový systém uplatnitelný v dotknutom clenskom státe a v druhom rade preukázat, ze toto danové opatrenie sa odchyluje od uvedeného spolocného systému, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný spolocným danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri rozsudok World Duty Free, bod 57 a citovanú judikatúru). 62 Pojem "státna pomoc" vsak nezahrna opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú vzhladom na ciel sledovaný dotknutým právnym rezimom v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, a preto sú a priori selektívne, ak sa clenskému státu podarí preukázat, ze toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo struktúry systému, ktorého súcastou sú uvedené opatrenia (pozri rozsudok World Duty Free, bod 58 a citovanú judikatúru). 63 Az po uplatnení trojfázovej metódy opísanej v bodoch 61 a 62 vyssie teda mozno dospiet k záveru, ze vnútrostátne danové opatrenie má selektívnu povahu. 64 Je tiez vhodné, stále na úvod, zopakovat dôvody napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých Komisia dospela k záveru o selektívnej povahe sporného opatrenia. 65 Najskôr treba spresnit, ze goodwill je definovaný v napadnutom rozhodnutí ako hodnota uznávaného obchodného mena, dobrých vztahov so zákazníkmi, kvalifikácie zamestnancov a dalsích faktorov, pri ktorých mozno predpokladat, ze v budúcnosti prinesú väcsí ako zrejmý zisk (odôvodnenie 27 napadnutého rozhodnutia). Goodwill vzniká ako úctovný rozdiel medzi uhradenou nadobúdacou cenou a trhovou hodnotou aktív, ktoré tvoria podniky nadobudnuté kombinovaným subjektom alebo pod jeho kontrolou (odôvodnenie 123 napadnutého rozhodnutia). Ak sa nadobudnutie spolocnosti uskutocní formou nadobudnutia jej akcií, goodwill predstavuje rozdiel medzi cenou uhradenou za nadobudnutie podielu v spolocnosti a trhovou hodnotou aktív, ktoré tvoria túto spolocnost, teda rozdiel, ktorý by sa mal úctovat v nadobúdajúcom podniku oddelene ako samostatný nehmotný majetok, a to od okamihu, ked nadobúdajúci podnik prevezme kontrolu nad nadobudnutým podnikom (odôvodnenie 27 napadnutého rozhodnutia). 66 V odôvodnení 28 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze podla spanielskych danových zásad, s výnimkou sporného opatrenia, mozno goodwill odpisovat výlucne po vykonaní podnikovej kombinácie, teda, v sirsom význame tohto výrazu, tak po nadobudnutí alebo vklade vsetkých aktív tvoriacich nezávislé podniky, alebo po fúzii alebo rozdelení spolocností. 67 V napadnutom rozhodnutí je financný goodwill definovaný ako ekvivalent goodwillu, ktorý by sa zaúctoval do úctovníctva nadobúdacieho podniku v prípade kombinácie tohto podniku s nadobudnutým podnikom. Podla Komisie teda koncepcia financného goodwillu upraveného sporným opatrením zavádza do oblasti nadobúdania podielov pojem, ktorý sa vseobecne pouzíva pri transakciách podnikovej kombinácie (odôvodnenie 29 napadnutého rozhodnutia). 68 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze relevantným referencným rámcom alebo systémom bol vseobecný spanielsky systém dane z príjmov právnických osôb, a presnejsie pravidlá zdanovania financného goodwillu definované v tomto danovom systéme (odôvodnenie 118 napadnutého rozhodnutia). Komisia dodala, ze týmto potvrdila referencný systém uvedený v rozhodnutí z 28. októbra 2009. V odôvodnení 89 tohto posledného uvedeného rozhodnutia vsak Komisia spresnila, ze "sporné opatrenie [sa malo] posudzovat s ohladom na vseobecné ustanovenia systému dane z príjmu právnických osôb, ktoré sa vztahujú na situácie, v ktorých výskyt goodwillu [viedol] k danovej výhode... predovsetkým z dôvodu, ze Komisia dospela k záveru, ze situácie, v ktorých [bolo mozné] odpisovat financný goodwill, [nezahrnali] celú kategóriu danovníkov, ktorí sa nachádzajú v podobnej faktickej a právnej situácii". Komisia sa preto domnievala, ze referencný rámec sa nemohol obmedzovat na zdanovanie financného goodwillu zavedené sporným opatrením, pretoze toto opatrenie predstavovalo výhodu len pre nadobúdania podielov v spolocnostiach nerezidentoch, a teda ze to boli práve vseobecné ustanovenia systému dane z príjmu právnických osôb týkajúce sa odpisovania financného goodwillu (dalej len "zdanovanie goodwillu"), ktoré predstavovali referencný rámec. 69 Komisia tiez uviedla, ze sporné opatrenie z dôvodu, ze umoznilo, aby sa goodwill, ktorý by sa zaúctoval, ak by doslo k podnikovej kombinácii, objavil aj bez podnikovej kombinácie, predstavuje výnimku z referencného systému (odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia), kedze tento systém z úctovných dôvodov upravoval odpisovanie goodwillu len v prípade, ze dôjde k takejto podnikovej kombinácii (odôvodnenia 28, 29 a 123 napadnutého rozhodnutia). 70 Komisia dodala, ze sporné opatrenie nie je mozné povazovat za úplne nové vseobecné pravidlo, kedze odpisovanie goodwillu vyplývajúceho z jednoduchého nadobudnutia podielu bolo povolené iba v prípade cezhranicných nadobudnutí podielov, nie vsak v prípade vnútrostátnych nadobudnutí podielov. Sporné opatrenie preto podla Komisie zavádzalo rozdielne zaobchádzanie medzi vnútrostátnymi a cezhranicnými transakciami (odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia). 71 Komisia dalej v odôvodnení 136 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze sporné opatrenie nebolo nevyhnutné z hladiska logiky danového systému. Doplnila, ze bolo aj neprimerané. Treba poznamenat, ze Komisia uz v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia zdôraznila vágnu, nepresnú, ale aj diskriminacnú povahu sporného opatrenia. 72 Komisia spresnila, ze sporné opatrenie viedlo k odlisnému zdanovaniu podnikov nachádzajúcich sa v porovnatelných situáciách len preto, ze niektoré z nich investovali v zahranicí (odôvodnenie 136 napadnutého rozhodnutia), a tým, ze sa uplatnovalo aj na mensinové podiely, viedlo tiez k rovnakému zaobchádzaniu s odlisnými situáciami (odôvodnenie 139 napadnutého rozhodnutia). 73 Komisia dospela k záveru, ze selektívnost dotknutého danového rezimu nebola odôvodnená povahou danového systému (odôvodnenie 140 napadnutého rozhodnutia). 74 Dalej treba dodat, ze Komisia takisto overila, ci existovali výslovné právne prekázky cezhranicných podnikových kombinácií v súvislosti so státmi, ktoré nie sú clenmi Únie (odôvodnenia 113 az 120 napadnutého rozhodnutia). 75 Komisia uviedla, ze skúmala právne predpisy týchto tretích krajín výlucne s cielom preverit tvrdenia spanielskych orgánov o existencii prekázok pre cezhranicné kombinácie. Zdôraznila, ze toto skúmanie v nijakom prípade nepredstavovalo uznanie, ze tieto prekázky by mohli odôvodnovat iný referencný systém, nez je ten, ktorý uznala (odôvodnenie 113 napadnutého rozhodnutia). 76 Na základe takéhoto preskúmania Komisia dospela k záveru, ze "nie je dôvod odklonit sa od referencného systému v rozhodnutí o zacatí konania a v rozhodnutí [z 28. októbra 2009]" (odôvodnenie 118 napadnutého rozhodnutia). 77 Je potrebné posúdit, ci Komisia vzhladom na kazdú z troch výhrad vznesených zalobkynami mohla oprávnene dospiet k záveru, ze z pripomenutej judikatúry a z vyssie uvedených dôvodov vyplýva, ze sporné opatrenie bolo selektívne. a) O neexistencii selektívnosti prima facie 78 V rozsudku zo 7. novembra 2014, Banco Santander a Santusa/Komisia ([20]T-399/11, [21]EU:T:2014:938), Vseobecný súd v podstate dospel k záveru, ze nebolo mozné konstatovat, ze opatrenie predstavujúce danovú výhodu skreslovalo hospodársku sútaz tým, ze zvýhodnovalo urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru, pokial táto výhoda bola dostupná pre vsetky podniky, ktoré sú danovníkmi dane z príjmov právnických osôb v clenskom státe, ktorý prijal predmetné opatrenie. Vseobecný súd usúdil, ze výhoda, ktorú poskytovalo vnútrostátne danové opatrenie so vseobecnou pôsobnostou, bola prístupná kazdému podniku, kedze nebolo mozné identifikovat kategóriu podnikov vylúcenú z vyuzitia výhody vyplývajúcej z tohto opatrenia alebo naopak urcitú kategóriu podnikov, ktorým bola výhoda tohto opatrenia vyhradená (body 38 az 49, 56 a 83 az 85). 79 Vseobecný súd vsak usúdil, ze výhoda, ktorú priznáva sporné opatrenie, bola prístupná kazdému podniku povinnému platit dan z príjmov právnických osôb v Spanielsku, ktorý sa rozhodne nadobudnút podiel v spolocnostiach nerezidentoch. Vseobecný súd totiz uviedol, ze kazdý podnik mohol slobodne pristúpit k tomuto výberu bez toho, aby najmä odvetvie cinnosti alebo velkost podniku predstavovali v tejto súvislosti obmedzenie, a ze ten istý podnik mohol postupne, respektíve súbezné nadobúdat podiely v spolocnostiach rezidentoch a v spolocnostiach nerezidentoch (rozsudok zo 7. novembra 2014, Banco Santander a Santusa/Komisia, [22]T-399/11, [23]EU:T:2014:938, body [24]57 az [25]65). 80 Podla takéhoto konstatovania o dostupnosti sporného opatrenia Vseobecný súd na základe úvah uvedených v bode 78 vyssie dospel k záveru, ze Komisia sa na úcely zistenia, ze sporné opatrenie bolo selektívne, nemohla obmedzit na konstatovanie, ze predstavovalo výnimku z referencného systému, ze poskytovalo výhodu iba podnikom uskutocnujúcim transakcie, ktorých sa týkalo, a ze "[malo] za ciel zvýhodnovat vývoz kapitálu". 81 V rozsudku World Duty Free Súdny dvor odmietol odôvodnenie uvedené v bode 78 vyssie, pricom sa domnieval, ze zavádzalo dodatocnú poziadavku týkajúcu sa identifikácie osobitnej kategórie podnikov odlísitelných na základe specifických vlastností, ktorú vsak nebolo mozné vyvodit z judikatúry (pozri body 69 az 71 a 78 vyssie). 82 Súdny dvor totiz rozhodol, ze podmienka uplatnenia alebo získania danovej pomoci môze byt základom selektívnosti tejto pomoci, ak uvedená podmienka vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný spolocným danovým systémom, ktorý slúzi ako referencný rámec, nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, a ak preto poukazuje na diskrimináciu týchto podnikov, ktoré boli z uvedenej pomoci vylúcené (rozsudok World Duty Free, bod 86). Súdny dvor takisto uviedol, ze skutocnost, ze podniky rezidenti, ktoré nadobúdajú podiely v spolocnostiach, ktoré sú danovými rezidentmi v Spanielsku, nemôzu získat výhodu, ktorú upravuje sporné opatrenie, môze umoznit dospiet k záveru o selektívnosti tohto opatrenia (rozsudok World Duty Free, bod 87). 83 Zistenie selektívnosti preto nevyhnutne nevyplýva z nemoznosti urcitých podnikov vyuzívat výhodu stanovenú predmetným opatrením vzhladom na právne, hospodárske a vecné obmedzenia, ktoré bránia vykonaniu transakcie, ktorá podmienuje poskytnutie tejto výhody, ale môze vyplývat len zo zistenia, ze existuje transakcia, ktorá napriek tomu, ze je porovnatelná s transakciou, ktorá podmienuje poskytnutie predmetnej výhody, nezakladá nárok na túto výhodu. Z toho vyplýva, ze danové opatrenie môze byt selektívne napriek tomu, ze akýkolvek podnik sa môze slobodne rozhodnút vykonat transakciu, ktorá podmienuje poskytnutie danovej výhody upravenej týmto opatrením. 84 Dôraz sa teda kládol na pojem selektívnosti zalozenej na rozlisovaní medzi podnikmi, ktoré sa rozhodli vykonat urcité transakcie, a inými podniky, ktoré sa rozhodli ich nevykonat, a nie na rozlisovaní medzi podnikmi vzhladom na ich vlastné charakteristické vlastnosti. 85 Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby túto úvahu uplatnil na sporné opatrenie. 86 Mozno teda len konstatovat, ze sporné opatrenie zvýhodnuje podniky, ktoré podliehajú dani v Spanielsku a ktoré sa rozhodli nadobudnút podiel v spolocnostiach nerezidentoch, oproti podnikom, ktoré podliehajú dani v Spanielsku a ktoré sa rozhodli nadobudnút podiely v spolocnostiach rezidentoch. 87 Podniky, ktoré podliehajú dani v Spanielsku, nemôzu pri výkone transakcie nadobudnutia podielu v spolocnosti rezidentovi získat na základe tejto transakcie výhodu stanovenú sporným opatrením. 88 Pokial sa teda podnik, ktorý podlieha dani v Spanielsku, rozhodol nadobudnút podiely v spolocnosti nerezidentovi, potom je - v rámci vymedzenom touto transakciou - zvýhodnený vo vztahu k akémukolvek inému podniku, vrátane jeho samotného (pozri bod 79 vyssie), ktorý sa rozhodne vykonat nadobudnutie podielov v spolocnosti rezidentovi. 89 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze také vnútrostátne danové opatrenie, ako je sporné opatrenie, poskytujúce výhodu, ktorej poskytnutie je podmienené vykonaním hospodárskej transakcie, môze byt selektívne aj v prípade, ked sa vzhladom na vlastnosti predmetnej transakcie môze akýkolvek podnik slobodne rozhodnút vykonat takúto transakciu. 90 Prvá výhrada uvádzaná zalobkynami, ktorá sa v podstate zakladá na tom, ze kazdý podnik môze vyuzit výhodu, ktorú poskytuje sporné opatrenie, sa teda musí zamietnut bez toho, aby bolo potrebné vyhoviet návrhom na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania podaným zalobkynami v tejto súvislosti, kedze tieto opatrenia mali umoznit preukázat, ze akákolvek spolocnost môze vyuzit výhodu, ktorú poskytuje sporné opatrenie. b) O existencii výnimky 91 Svojou druhou výhradou zalobkyne kritizujú spôsob, akým Komisia v prejednávanej veci uplatnila prvé dve fázy metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie, na základe ktorých je mozné urcit, ci existuje výnimka zo spolocného alebo obvyklého danového rezimu, t. j. rozlisovanie medzi transakciami, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. V podstate spochybnujú porovnávacie kritériá zohladnené Komisiou v rámci týchto dvoch fáz. 92 Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby posúdil, ci Komisia správne vykonala prvé dve fázy analytickej metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie, konkrétne urcenie spolocného danového systému (prvá fáza) a konstatovanie výnimky z tohto danového systému (druhá fáza). 1) O prvej fáze 93 Ako sa uviedlo v bode 68 vyssie, Komisia pouzila ako referencný rámec svojej analýzy selektívnosti zdanovanie goodwillu a tento rámec neobmedzila len na zdanovanie financného goodwillu. Domnievala sa totiz, ze situácie, v ktorých bolo mozné odpisovat financný goodwill, nezahrnali celú kategóriu danovníkov, ktorí sa nachádzajú v podobnej skutkovej a právnej situácii. V napadnutom rozhodnutí teda neobmedzila preskúmanie kritéria selektívnosti len na nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch. 94 Zalobkyne vsak napriek tomu tvrdia, ze hoci spanielske podniky môzu bez tazkostí pristúpit ku kombinácii so spolocnostami rezidentmi, co im potom umoznuje vyuzit výhodu odpisovania goodwillu, pokial ide o transakcie týkajúce sa spolocností nerezidentov, a to najmä v státoch, ktoré nie sú clenmi EÚ, stretávajú sa s tazkostami, ktoré im bránia v podnikovej kombinácii, a teda vo vyuzití výhody tohto odpisovania. V závislosti od druhu predmetnej transakcie sa teda tieto podniky nachádzajú v odlisných skutkových a právnych situáciách, ktoré odôvodnujú odlisné danové zaobchádzanie. Preto nie je mozné domnievat sa, ze by sporné opatrenie, ktoré sa uplatnuje len na nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch, zavádzalo rozlisovanie medzi transakciami, ktoré sa nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. 95 Argumentácia zalobkýn vedie Vseobecný súd k preskúmaniu relevantnosti referencného rámca zvoleného Komisiou v prejednávanej veci, ktorý by sa podla zalobkýn mal z dôvodu prekázok cezhranicných kombinácií obmedzit na sporné opatrenie, ktoré sa uplatnuje len na nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch. 96 Otázkou je tu teda urcenie spolocného vnútrostátneho danového systému, t. j. prvá z troch fáz metódy, ktorej uplatnenie Súdny dvor stanovuje na úcely preskúmania existencie selektívnosti vnútrostátneho danového opatrenia (pozri body 61 a 62 vyssie). 97 Po prvé treba uviest, ze táto prvá fáza je upravená v bode 16 oznámenia Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov ([26]Ú. v. ES C 384, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277, dalej len "oznámenie z roku 1998"). V tomto bode sa spresnuje, ze najskôr treba urcit uplatnitelný spolocný systém. 98 Okrem toho v oznámení o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] ([27]Ú. v. EÚ C 2016, 262, s. 1, dalej len "oznámenie z roku 2016") Komisia uvádza, ze referencný systém predstavuje referencné kritérium, na základe ktorého sa musí posudzovat selektívnost urcitého opatrenia (bod 132). 99 Po druhé treba zdôraznit, ze hoci judikatúra Súdneho dvora priniesla spresnenia umoznujúce vymedzit geografický rozsah referencného rámca este pred analýzou vztahov, ktoré má s opatrením povazovaným za pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [28]C-88/03, [29]EU:C:2006:511, body [30]64 az [31]66; pozri tiez, pokial ide o správny subjekt, ktorý má nezávislú normatívnu právomoc vo vztahu k dotknutému clenskému státu, rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [32]C-524/14 P, [33]EU:C:2016:971, body [34]61 a [35]62), vecné vymedzenie tohto referencného rámca sa naopak v zásade vykoná v súvislosti s týmto opatrením. 100 Preto v rozsudku z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i. ([36]C-78/08 az C-80/08, [37]EU:C:2011:550, bod [38]50), týkajúcom sa opatrenia spocívajúceho v oslobodení od dane z príjmu právnických osôb, ktoré vyuzívali výrobné a pracovné druzstvá, Súdny dvor rozhodol, ze táto dan ako celok predstavuje referencný rámec vzhladom na skutocnost, ze pre potreby výpoctu dane z príjmu právnických osôb sa základ dane príjemcov tohto opatrenia urcuje tým istým spôsobom ako pri ostatných formách spolocností, cize v závislosti od výsky cistého zisku vyplývajúceho z cinnosti podniku na konci zdanovacieho obdobia. Referencný rámec bol teda definovaný po zohladnení jednak ciela opatrenia, ktorý zjavne súvisel s cielom referencného rámca, a jednak situácie príjemcov tohto opatrenia, ktorá bola porovnatelná so situáciou iných osôb, na ktoré sa uplatnoval predmetný referencný rámec. 101 V rozsudku z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko ([39]C-279/08 P, [40]EU:C:2011:551, bod [41]63 az [42]67), aj ked dotknuté opatrenie vyhradzovalo výhodu urcitým podnikom tým, ze im umoznovalo spenazit hospodársku hodnotu znízenia emisií oxidov dusíka, ktoré dosiahli, Súdny dvor pripustil, aby bol referencný rámec vymedzený predovsetkým neuvedením tohto opatrenia v právnych predpisoch, ktoré vsak mali obdobný environmentálny ciel ako toto opatrenie. Komisia preto uviedla, ze uvedený referencný rámec pozostával zo "zákonov týkajúcich sa správy zivotného prostredia a znecistovania ovzdusia neobsahujúcich uvedené opatrenie". 102 Súdny dvor v týchto dvoch veciach konstatoval, ze existoval rezim, ktorého ciel súvisel s cielom dotknutého opatrenia a ktorý, hoci bol menej výhodný ako toto opatrenie, sa napriek tomu uplatnoval na hospodárske subjekty, ktoré sa nachádzali v porovnatelnej situácii ako príjemcovia tohto opatrenia. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i. ([43]C-78/08 az C-80/08, [44]EU:C:2011:550, bod [45]50), boli tieto hospodárske subjekty ostatné spolocnosti, ktoré podliehali dani z príjmu právnických osôb a ktorých základ dane bol urcený rovnakým spôsobom ako v prípade výrobných a pracovných druzstiev. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [46]C-279/08 P, [47]EU:C:2011:551, bod [48]64), slo o podniky produkujúce emisie oxidov dusíka, na ktoré sa dotknuté opatrenie neuplatnovalo, ale ktorým napriek tomu boli rovnako ako spolocnostiam, na ktoré sa toto opatrenie uplatnovalo, ukladané povinnosti v oblasti obmedzenia alebo znízenia emisií oxidov dusíka. 103 Z judikatúry teda vyplýva, ze okrem existencie súvislosti medzi cielom dotknutého opatrenia a cielom obvyklého rezimu preskúmanie porovnatelnosti situácií, na ktoré sa uplatnuje toto opatrenie, a situácií, ktoré patria pod tento rezim, umoznuje tiez vymedzit vecnú pôsobnost uvedeného rezimu. 104 A práve porovnatelnost týchto situácií tiez umoznuje dospiet k záveru o existencii výnimky (pozri bod 61 vyssie), ked sa so situáciami, na ktoré sa uplatnuje sporné opatrenie, zaobchádza iným spôsobom ako so situáciami, na ktoré sa uplatnuje obvyklý rezim, a to napriek tomu, ze sú porovnatelné. 105 To znamená, ze spolocná úvaha týkajúca sa prvých dvoch fáz metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie môze v niektorých prípadoch viest súcasne k stanoveniu obvyklého rezimu a existencie výnimky. 106 Je vsak potrebné uviest, ze v rozsudku z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i. ([49]C-78/08 az C-80/08, [50]EU:C:2011:550, body [51]54 az [52]61), Súdny dvor pokracoval v analýze tak, ze preskúmal osobitné charakteristické vlastnosti výrobných a pracovných druzstiev a na základe tejto analýzy dospel k podobnému záveru ako v priebehu druhej fázy metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie, a síce, ze sa v zásade nemozno domnievat, ze by sa tieto druzstvá nachádzali v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii ako obchodné spolocnosti. 107 Po tretie, stále na základe judikatúry Súdneho dvora, sa porovnatelnost situácií, ktorá umoznuje v rámci prvej fázy metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie vecne vymedzit obvyklý rezim, posudzuje vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom. 108 Preto vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i. ([53]C-78/08 az C-80/08, [54]EU:C:2011:550, bod [55]50), práve preskúmaním situácie hospodárskych subjektov vzhladom na ciel dane z príjmov právnických osôb dospel Súdny dvor k záveru o porovnatelnosti situácie výrobných a pracovných druzstiev a situácie iných spolocností. Hoci totiz cielom tejto dane je zdanenie ziskov spolocností (bod 54), k urceniu základu dane druzstiev a základu dane iných spolocností, ktoré je prvým krokom nevyhnutným na úcely stanovenia dane, dochádza rovnakým spôsobom (bod 50). 109 Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko ([56]C-279/08 P, [57]EU:C:2011:551, body [58]63, [59]64 a [60]67), iným spolocnostiam nez príjemcom sporného opatrenia, ktoré produkovali emisie oxidov dusíka, sa v dôsledku toho ulozili prostredníctvom "zákonov týkajúcich sa správy zivotného prostredia a znecistovania ovzdusia" (pozri bod 101 vyssie) rovnaké povinnosti v oblasti obmedzenia alebo znízenia emisií oxidov dusíka. Tieto spolocnosti sa teda vzhladom na ciel ochrany zivotného prostredia sledovaný nielen sporným opatrením, ale predovsetkým uvedenými zákonmi, ktoré tvorili obvyklý rezim, nachádzali v porovnatelnej situácii ako spolocnosti príjemcovia sporného opatrenia. 110 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba stanovit, ci sa v prejednávanej veci vzhladom na obvyklý rezim identifikovaný Komisiou, ktorého ciel musí súvisiet s cielom sporného opatrenia, podniky nadobúdajúce podiely v spolocnostiach rezidentoch a podniky nadobúdajúce podiely v spolocnostiach nerezidentoch nachádzajú, ako tvrdia zalobkyne, v právnych a skutkových situáciách, ktoré nie sú porovnatelné a ktoré sú tak odlisné, ze obvyklý rezim by sa mal obmedzovat na sporné opatrenie. 111 V tomto ohlade treba uviest, ze sporné opatrenie umoznuje danovo odpísat goodwill vyplývajúci z nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch. 112 V spanielskom danovom systéme sa pri výpocte základu dane vychádza z úctovného výsledku, ktorý sa potom upraví podla osobitných danových pravidiel (odôvodnenia 49 a 121 napadnutého rozhodnutia). 113 Jedno z týchto danových pravidiel, ktorého ciel súvisí s cielom sporného opatrenia, upravuje odpisovanie goodwillu. 114 Podla tohto pravidla je odpisovanie goodwillu mozné v prípade "podnikovej kombinácie", teda v sirsom význame tohto výrazu, tak po nadobudnutí alebo vklade vsetkých aktív tvoriacich nezávislé podniky, ako aj po fúzii alebo rozdelení spolocností (odôvodnenia 28 a 123 napadnutého rozhodnutia). 115 Treba spresnit, ze z ustanovení clánku 89 ods. 3 spanielskeho zákona o dani z príjmov právnických osôb nie je mozné vyvodit, ze by podniky mohli okrem predpokladu, ze sa uplatnuje sporné opatrenie, vyuzit výhodu odpisovania goodwillu aj v prípade jednoduchých nadobudnutí podielov. Ako totiz uvádza samotné Spanielske královstvo vo svojich pripomienkach, ak podnik v zmysle týchto ustanovení nadobudne podiel v urcitej spolocnosti, je oprávnený odpisovat goodwill týkajúci sa tohto nadobudnutia podielu len v prípade, ze sa následne zlúci s nadobudnutou spolocnostou. Zlúcenie, ktoré je jednou z foriem podnikovej kombinácie - dokonca jedinou, ktorú Komisia zohladnuje v úzkom zmysle tohto výrazu (odôvodnenie 32 napadnutého rozhodnutia), ktorý uplatnuje v prípade, ze sa obmedzuje na prípad nadobudnutia podielov (odôvodnenia 29 a 36 napadnutého rozhodnutia) - je teda nevyhnutnou podmienkou pre odpisovanie goodwillu. 116 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze len podniková kombinácia umoznuje odpisovanie goodwillu na danové úcely. Treba tiez zdôraznit, ze takéto danové zaobchádzanie s goodwillom sa uplatnuje bez ohladu na to, ci ide o cezhranicné transakcie a vnútrostátne transakcie v Spanielskom královstve. 117 S úctovnou logikou totiz súvisí, ze zdanovanie goodwillu sa uskutocnuje na základe kritéria zalozeného na existencii ci neexistencii podnikovej kombinácie. 118 Podniková kombinácia je totiz výsledkom nadobudnutia alebo vkladu aktív tvoriacich nezávislé podniky alebo fúzie ci rozdelenia spolocností (pozri bod 114 vyssie). V nadväznosti na tieto transakcie sa goodwill, ktorý je výsledkom rozdielu medzi nadobúdacou cenou a trhovou hodnotou takto nadobudnutých aktív, uvedie v úctovníctve podniku ako samostatný nehmotný majetok, ktorý vznikol podnikovou kombináciou (odôvodnenia 28 a 123 napadnutého rozhodnutia). 119 Preto vzhladom na úctovné techniky a zásady, ktoré sa zdanovanie goodwillu snazí respektovat, je relevantné konstatovanie existencie podnikovej kombinácie, ktorá viedla k zaúctovaniu tohto goodwillu, co následne umozní jeho odpísanie. 120 Je pravda, ze podla spanielskych úctovných zásad, rozdiel medzi cenou zaplatenou za nadobudnutie podielu v spolocnosti a trhovou hodnotou aktív, ktoré tvoria túto spolocnost, môze, dokonca aj v prípade neexistencie podnikovej kombinácie, byt úctovaný v nadobúdajúcom podniku ako samostatný nehmotný majetok, ked nadobúdajúci podnik prevezme kontrolu nad nadobudnutým podnikom. Ide totiz o to, aby sa v rámci konsolidácie úctov zobrazila celková situácia skupiny podnikov, ktoré podliehajú jednotnej kontrole (odôvodnenia 27 a 121 napadnutého rozhodnutia). 121 Skutocnost, ze podnik má podiely v spolocnosti rezidentovi alebo v spolocnosti nerezidentovi, vsak nijako nesúvisí so zápisom goodwillu do úctovníctva podniku, a teda ani s cielom zdanovania goodwillu. 122 V tomto ohlade je irelevantné, ze môzu existovat prekázky cezhranicnej podnikovej kombinácie. Cielom zdanovania goodwillu je totiz zarucit urcitú koherentnost medzi zdanovaním goodwillu a jeho úctovaním, co odôvodnuje moznost odpísat goodwill, ak je výsledkom podnikovej kombinácie (pozri body 117 a 119 vyssie). Cielom zdanovania goodwillu nie je kompenzovat existenciu prekázok cezhranicnej kombinácie alebo zabezpecit rovnakého zaobchádzanie s rôznymi druhmi nadobudnutí podielov v spolocnostiach. 123 V dôsledku toho sa vzhladom na ciel sledovaný zdanovaním goodwillu podniky nadobúdajúce podiely v spolocnostiach nerezidentoch nachádzajú v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii ako podniky, ktoré nadobúdajú podiely v spolocnostiach rezidentoch. 124 Komisia preto oprávnene v rámci prvej fázy metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie neobmedzila preskúmanie kritéria selektívnosti len na nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch a tým uznala ako obvyklý rezim zdanovanie goodwillu a nie zdanovanie financného goodwillu zavedené sporným opatrením (pozri bod 68 vyssie). 125 Je potrebné dodat, ze sporné opatrenie tým, ze umoznuje odpisovanie goodwillu v prípade nadobudnutí podielov v spolocnostiach nerezidentoch bez toho, aby doslo k podnikovej kombinácii, uplatnuje na tieto transakcie rozdielne zaobchádzanie, nez sa uplatnuje v prípade nadobudnutí podielov v spolocnostiach rezidentoch, hoci tieto dva druhy transakcií sa vzhladom na ciel sledovaný obvyklým rezimom nachádzajú v porovnatelných právnych a faktických situáciách. Od tohto stádia analýzy mozno preto poukázat na to, ze Komisia z právneho hladiska správne konstatovala v rámci druhej fázy metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie, ze sporné opatrenie predstavovalo výnimku z obvyklého rezimu (rozsudok World Duty Free, bod 57). 126 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhradu zalobkýn treba zamietnut nielen v rozsahu, v akom sa týka prvej fázy metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie, ale aj v rozsahu, v akom sa týka druhej fázy tejto metódy, co potvrdzuje existenciu väzby medzi týmito dvoma fázami, ba niekedy, ako v prejednávanej veci, spolocného odôvodnenia (pozri bod 105 vyssie). 127 Napriek existencii danového systému, v spojitosti so sporným opatrením a vzhladom na ciel tohto danového systému, sa transakcie, na ktoré sa toto opatrenie neuplatnuje, nachádzajú v porovnatelnej situácii s transakciami, na ktoré sa uplatnuje, vsak treba este preskúmat, ci by sporné opatrenie mohlo vzhladom na svoje vlastné charakteristické vlastnosti, a teda nezávisle od akejkolvek porovnávacej analýzy, predstavovat samo osebe autonómny referencný rámec, ako to tvrdia zalobkyne. 128 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze opatrenie môze tvorit svoj vlastný referencný rámec, pokial vytvára jasne vymedzený danový rezim, ktorý sleduje specifické ciele a tým sa odlisuje od akéhokolvek iného danového rezimu uplatnovaného v dotknutom clenskom státe. Za tohto predpokladu treba teda na úcely posúdenia podmienky selektívnosti urcit, ci sú niektoré hospodárske subjekty vylúcené z pôsobnosti tohto opatrenia, hoci sa vzhladom na ciel, ktorý toto opatrenie sleduje, tieto hospodárske subjekty nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii ako subjekty, na ktoré sa toto opatrenie uplatnuje (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2012, British Aggregates/Komisia, [61]T-210/02 RENV, [62]EU:T:2012:110, body [63]51, [64]63, [65]67 a [66]71 az [67]75). 129 Pokial ide o opatrenie, ktoré zavádza jasne vymedzený danový rezim, ale patrí do sirsieho právneho súboru, generálny advokát Warner vo svojich návrhoch vo veci Taliansko/Komisia ([68]173/73, [69]EU:C:1974:52, s. 728) uviedol spresnenia, ktoré napriek tomu, ze sa týkajú vnútrostátneho systému sociálneho zabezpecenia, sa môzu uzitocne uplatnit v danovej oblasti na úcely urcenia, ci takéto opatrenie mozno povazovat samo osebe za autonómny referencný rámec. 130 Podla generálneho advokáta Warnera vseobecná reforma systému sociálneho zabezpecenia v clenskom státe, ktorá nepriamo viedla k znízeniu sadzby príspevkov zamestnávatela, mohla ako taká nespadat do oblasti pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci. Domnieval sa vsak, ze opatrenie, o ktoré islo v tejto veci, nepredstavovalo takúto reformu, a ani nebolo súcastou reformy takejto povahy, ale jeho cielom bolo len vyriesenie konkrétneho problému. V dôsledku toho toto opatrenie, ako to potvrdil Súdny dvor v rozsudku z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia ([70]173/73, [71]EU:C:1974:71), patrilo do pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci. 131 Prístup, ktorý prezentoval generálny advokát Warner vo svojich návrhoch vo veci Taliansko/Komisia ([72]173/73, [73]EU:C:1974:52, s. 728), vedie k tomu, ze na úcely vylúcenia urcitého opatrenia z pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci treba vychádzat zo systematického a vseobecného charakteru tohto opatrenia. 132 Vzhladom na neexistenciu iných spresnení v judikatúre, pokial ide o metódu umoznujúcu identifikovat v rámci sirsieho súboru autonómny rezim, ktorý by mohol predstavovat referencný rámec, je vhodné orientacne odkázat na oznámenia prijaté Komisiou v danej oblasti. 133 Navyse podobný prístup, ako zaujal generálny advokát Warner, je opísaný v bode 133 oznámenia z roku 2016, z ktorého vyplýva, ze referencný systém tvorí jednotný súbor pravidiel, ktoré sa vseobecne uplatnujú na základe objektívnych kritérií na vsetky podniky patriace do rozsahu jeho pôsobnosti vymedzeného cielom tohto systému. 134 Mozno este uviest, ze bod 13 oznámenia z roku 1998 stanovuje na úcely rozlísenia medzi státnou pomocou a vseobecnými opatreniami dve kategórie vseobecných opatrení, a to na jednej strane "danové opatrenia cisto technického charakteru (napríklad stanovenie sadzby zdanenia, odpisových pravidiel a pravidiel o prenose strát, ustanovení na zabránenie dvojitého zdanenia alebo danovému úniku)" a na druhej strane "opatrenia, ktoré sledujú vseobecný politický ciel prostredníctvom znízenia danového zatazenia týkajúceho sa urcitých výrobných nákladov". 135 V prejednávanej veci sporné opatrenie predstavuje len jeden spôsob uplatnenia sirsej dane, konkrétne dane z príjmu právnických osôb, a teda nezavádza jasne vymedzený danový rezim (pozri bod 128 vyssie). Preto by sa mali uplatnit úvahy uvedené v bodoch 129 az 134 vyssie. 136 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze sporné opatrenie nezavádza, ako to z právneho hladiska správne uvádza Komisia v odôvodnení 124 napadnutého rozhodnutia, nové plnohodnotné vseobecné pravidlo týkajúce sa odpisovania goodwillu, ale výnimku zo vseobecného pravidla, podla ktorej iba podnikové kombinácie môzu viest k odpisovaniu goodwillu, pricom táto výnimka by mala podla Spanielskeho královstva zamedzit nepriaznivým úcinkom, ktoré by pri nadobudnutiach podielov v spolocnostiach nerezidentoch spôsobovalo uplatnenie vseobecného pravidla. 137 Po prvé teda sporné opatrenie vyhradzuje výhodu odpísania goodwillu výlucne nadobudnutiam podielov v spolocnostiach nerezidentoch. Toto opatrenie teda z transakcie spocívajúcej v nadobudnutí podielov nerobí nové vseobecné kritérium, ktoré by organizovalo zdanovanie goodwillu, co by mohlo viest k záveru, ze sporné opatrenie predstavuje "danové opatrenie cisto technického charakteru" v zmysle bodu 13 oznámenia z roku 1998. 138 Po druhé vo svojich pripomienkach uvedených v napadnutom rozhodnutí Spanielske královstvo uviedlo, ze sporné opatrenie bolo prijaté v dôsledku toho, ze existovali najmä právne prekázky, ktoré bránili spanielskym investorom vykonávat cezhranicné podnikové kombinácie, a teda vyuzit výhodu odpisovania goodwillu, ktoré umoznuje spanielske danové právo v prípade takejto podnikovej kombinácie, hoci vo vnútrostátnom kontexte by mohli vykonat takéto podnikové kombinácie bez tazkostí (odôvodnenia 60 a 94 napadnutého rozhodnutia). Cielom sporného opatrenia bolo teda podla jeho autora napravit podla neho neuspokojivú situáciu, ktorá vznikla v dôsledku rezimu zdanovanie goodwillu. Toto opatrenie preto nepredstavuje reformu dane z príjmov právnických osôb vo vztahu k uvedenému rezimu. 139 Navyse v rozsahu, v akom je cielom sporného opatrenia vyriesit konkrétny problém údajných úcinkov prekázok cezhranicných kombinácií na zdanovanie goodwillu, nemozno toto opatrenie povazovat za sledujúce ciele vseobecnej hospodárskej politiky v zmysle bodu 13 oznámenia z roku 1998. 140 V dôsledku toho, ak sa preberú slová, ktoré pouzil generálny advokát Warner vo svojich návrhoch vo veci Taliansko/Komisia ([74]173/73, [75]EU:C:1974:52, s. 728), sporné opatrenie, ktorého cielom je vyriesenie konkrétneho problému, nepredstavuje vseobecnú reformu. 141 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze referencný systém sa nemôze obmedzovat na sporné opatrenie. To potvrdzuje, ze zdanovanie goodwillu, ako to z právneho hladiska správne uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, predstavuje v tejto veci relevantný referencný systém (pozri bod 124 vyssie). 142 Vzhladom na predchádzajúce úvahy a najmä na úvahy uvedené v bodoch 122 a 139 vyssie sa výhrada zalobkýn zalozená na existencii prekázok cezhranicných kombinácií musí zamietnut v rozsahu, v akom smeruje k spochybneniu referencného rámca stanoveného Komisiou. 2) O druhej fáze 143 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia, ktorá podla nich bola povinná preukázat, ze nadobudnutia podielov v spolocnostiach rezidentoch a nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch boli porovnatelné vzhladom na ciel danovej neutrality sledovaný sporným opatrením, si túto povinnost nesplnila. 144 Pokial ide o druhú fázu metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie, hoci Súdny dvor v rozsudku z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([76]C-143/99, [77]EU:C:2001:598, bod [78]41), odkázal na ciel sledovaný "dotknutým opatrením", následne odkázal na ciel sledovaný "právnym rezimom", ktorého súcastou je toto opatrenie (rozsudky z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i., [79]C-308/01, [80]EU:C:2004:252, bod [81]68; z 3. marca 2005, Heiser, [82]C-172/03, [83]EU:C:2005:130, bod [84]40; zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [85]C-88/03, [86]EU:C:2006:511, bod [87]54, a z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [88]C-524/14 P, [89]EU:C:2016:971, bod [90]54). V rozsudku World Duty Free Súdny dvor rozhodujúci ako velká komora este výslovnejsie odkazuje na ciel sledovaný spolocným alebo obvyklým danovým rezimom, ktorý sa uplatnuje v dotknutom clenskom státe (bod 57). 145 Treba zdôraznit, ze na základe tejto judikatúry porovnanie, ktoré sa uplatnuje na úcely vykonania druhej etapy metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie, sa odvtedy vo velkej miere priblizuje porovnaniu, ktoré Súdny dvor pouzíva na úcely definovania vecnej pôsobnosti referencného rámca (pozri body 103 az 109 a 126 vyssie). 146 Podla judikatúry uvedenej v bode 144 vyssie, najmä podla rozsudku World Duty Free, ku ktorému mali úcastníci konania moznost predlozit svoje pripomienky v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, je potrebné zohladnit ciel spolocného rezimu ako celku. 147 Treba vsak konstatovat, ze cielom sledovaným obvyklým rezim nie je umoznit podnikom vyuzívat danovú výhodu, ktorú predstavuje odpisovanie financného goodwillu, v prípade, ze celia tazkostiam, ktoré im bránia v podnikovej kombinácii (pozri body 117 az 122 vyssie). 148 Je to skôr sporné opatrenie, ktorého cielom je zamedzit existencii prekázok cezhranicnej kombinácie a tým umoznit podla Spanielskeho královstva zarucit dodrziavanie zásady danovej neutrality (pozri bod 138 vyssie). 149 Tvrdenie zalobkýn týkajúce sa existencie prekázok cezhranicných kombinácií, ktoré sa na rozdiel od toho, co uvádzajú, zakladá na cieli sporného opatrenia, a nie na cieli obvyklého rezimu, sa preto musí zamietnut ako neúcinné v stádiu preskúmania druhej fázy metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie. Toto tvrdenie vsak naopak bude opät preskúmané v rámci tretej výhrady, ktorá sa týka tretej fázy tejto metódy. 150 Navyse treba pripomenút, ze obvyklý rezim predpokladá odpisovanie goodwillu len v prípade podnikovej kombinácie a ze sporné opatrenie tým, ze toto odpisovanie umoznuje pri nadobudnutiach podielov v spolocnostiach nerezidentoch, uplatnuje na tieto transakcie rozdielne zaobchádzanie, nez sa uplatnuje v prípade nadobudnutí podielov v spolocnostiach rezidentoch, hoci tieto dva druhy transakcií sa vzhladom na ciel sledovaný obvyklým rezimom nachádzajú v porovnatelných právnych a skutkových situáciách. Sporné opatrenie teda zavádza výnimku z tohto rezimu, ako to Komisia z právneho hladiska správne posúdila (pozri bod 125 vyssie). 151 Táto výhrada zalobkýn sa teda musí zamietnut. 152 Záver uvedený v bode 151 vyssie nemozno spochybnit ani judikatúrou uvádzanou zalobkynami. 153 Po prvé totiz, pokial ide o rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck ([91]C-524/14 P, [92]EU:C:2016:971, body [93]61 a [94]62), nariadenie o letiskových poplatkoch, o ktoré slo v tejto veci, bolo prijaté letiskom v rámci jeho právomoci autonómnej regulácie, a preto ho nebolo mozné povazovat za výnimku z rezimu uplatnovaného na vsetky letiská. Kontext veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, teda nijako nesúvisí s kontextom prejednávanej veci. 154 Po druhé vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech ([95]C-518/13, [96]EU:C:2015:9), spocívala poskytnutá výhoda v práve na preferencný prístup do pruhu vyhradeného pre autobusy, ktorý vyuzívali taxíky, nie vsak súkromne prenajímané vozidlá s vodicom (bod 63). Vzhladom na ciel dotknutého opatrenia, konkrétne zabezpecit bezpecný a úcinný dopravný systém (bod 50), skutocnost, ze len taxíky sa mohli uchádzat alebo vyckávat na cestujúcich, ktorí si ich vopred nerezervovali (bod 5), a ze niektoré povinnosti, najmä skutocnost, ze musia byt identifikovatelné a schopné prepravovat osoby pohybujúce sa na invalidnom vozíku (bod 60), boli ulozené len im, umoznila Súdnemu dvoru dospiet k záveru, ze taxíky sa nenachádzali v situácii porovnatelnej so situáciou súkromne prenajímaných vozidiel s vodicom (bod 61). 155 Rovnako, pokial ide o rozsudok z 29. marca 2012, 3M Italia ([97]C-417/10, [98]EU:C:2012:184), sporné opatrenie v tejto veci bolo uplatnitelné na niektorých danovníkov, ktorí sa vzhladom na ciel sledovaný týmto opatrením, ktoré sa zaviedlo na úcely zabezpecenia vybavenia najstarsích súdnych konaní v danovej oblasti, pricom by sa respektovala zásadu primeranej lehoty, nenachádzali v tej istej situácii ako iní danovníci, ktorí boli úcastníkmi skorsích konaní s danovými orgánmi (body 40 az 42). 156 Je teda pravda, ze v týchto dvoch rozsudkoch Súdny dvor zohladnil ciel opatrenia, ktoré malo poskytnút dotknutú výhodu, namiesto sirsieho ciela rezimu, ktorého bolo toto opatrenie súcastou, hoci v rozsudku zo 14. januára 2015, Eventech ([99]C-518/13, [100]EU:C:2015:9, bod [101]55), Súdny dvor pripomenul, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ ukladá povinnost urcit, ci v rámci daného právneho rezimu je vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov" oproti iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. 157 Napriek tomu vo svojej najnovsej judikatúre Súdny dvor spresnil, ze je potrebné zohladnit ciel rezimu, ktorého súcastou je opatrenie poskytujúce výhodu, a nie ciel tohto opatrenia (pozri bod 144 vyssie). 158 Po tretie v rozsudku z 9. decembra 1997, Tiercé Ladbroke/Komisia ([102]C-353/95 P, [103]EU:C:1997:596), Súdny dvor rozhodol, ze vnútrostátny zákonodarca inak zaobchádzal so stávkami organizovanými vo Francúzsku na francúzske preteky a stávkami organizovanými vo Francúzsku na zahranicné preteky tým, ze stanovil, ze posledné uvedené stávky podliehali zákonným a danovým zrázkam v krajinách, v ktorých boli tieto preteky organizované (body 2, 3 a 36). 159 Súdny dvor síce zdôraznil, ze tieto dve kategórie stávok nie sú rovnaké (rozsudok z 9. decembra 1997, Tiercé Ladbroke/Komisia, [104]C-353/95 P, [105]EU:C:1997:596, bod [106]33), co môze odkazovat na úvahu týkajúcu sa druhej fázy metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie. 160 Na úcely odôvodnenia tohto konstatovania vsak Súdny dvor najmä zdôraznil, ze pre vzájomné stávky bola charakteristická skutocnost, ze vklady tvorili spolocný balík, ktorý sa po odpocítaní rôznych poplatkov rozdelil medzi výhercov rovným spôsobom bez ohladu na pôvod stávky, z coho vyplývalo, ze cast vkladov vyhradená pre výhercov sa nemohla menit v závislosti od státov, v ktorých boli stávky uskutocnené. Dospel preto k záveru, ze dobré fungovanie takéhoto systému mohlo byt zarucené len v prípade, ze úroven poplatkov, ktorých predmetom mohla byt suma vkladov stávok na jedny konkrétne preteky, bola úroven poplatkov uplatnovaná v státe, v ktorom sa konali preteky (bod 34). 161 Súdny dvor preto prijal v tejto veci prístup, ktorý v skutocnosti patrí do tretej fázy metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie, ktorá sa zakladá na preskúmaní odôvodnenia zisteného rozdielneho zaobchádzania. 162 Preto sa nemozno úcinne odvolávat na rozsudok z 9. decembra 1997, Tiercé Ladbroke/Komisia ([107]C-353/95 P, [108]EU:C:1997:596), na úcely spochybnenia spôsobu, akým Komisia v danom prípade postupovala, pokial ide o prvé dve fázy metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie. 163 Okrem toho osobitné okolnosti veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, sa lísia od okolností v prejednávanej veci. Preto bez dalsieho vysvetlenia zo strany zalobkýn nemozno zo skutocnosti, ze Súdny dvor uznal, ze pri stávkach organizovaných vo Francúzsku na belgické preteky a pri stávkach organizovaných vo Francúzsku na francúzske preteky ide o rozdielne situácie (pozri bod 159 vyssie), vyvodit existenciu rozdielnych situácií v prípade nadobudnutia podielov v spolocnostiach rezidentoch a v prípade nadobudnutia podielov v spolocnostiach nerezidentoch. 164 V kazdom prípade záver, ku ktorému Vseobecný súd dospel v bode 151 vyssie, vychádza z najnovsej judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 144 vyssie. 165 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze táto výhrada sa musí zamietnut. c) O odôvodnenosti sporného opatrenia vzhladom na povahu a struktúru systému, ktorého je súcastou (o tretej fáze) 166 Subsidiárne zalobkyne tvrdia, ze výnimka zavedená sporným opatrením je odôvodnená povahou a struktúrou systému, ktorého je súcastou. Odkazujú teda na tretiu fázu analytickej metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie. 167 Ako bolo pripomenuté v bode 62 vyssie, Súdny dvor v rámci tretej fázy analytickej metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie rozhodol, ze pojem "státna pomoc" vsak nezahrna opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú vzhladom na ciel sledovaný obvyklým rezimom v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, a preto sú a priori selektívne, ak sa clenskému státu podarí preukázat, ze toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo struktúry systému, ktorého súcastou sú uvedené opatrenia. 168 V tomto ohlade treba pripomenút, ze je potrebné rozlisovat medzi na jednej strane cielmi, ktoré sú stanovené pre danové opatrenie alebo osobitný danový rezim a nie sú im vlastné, a na druhej strane vlastnými mechanizmami samotného danového systému, ktoré sú nevyhnutné na uskutocnovanie týchto cielov. V dôsledku toho sa oslobodenia od daní vyplývajúce z ciela, ktorý nie je vlastný danovému systému, do ktorého spadajú, nemôzu vyhnút poziadavkám vyplývajúcim z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., [109]C-78/08 az C-80/08, [110]EU:C:2011:550, body [111]69 a [112]70). 169 V odseku 138 oznámenia z roku 2016 Komisia navyse odkazuje aj na základné alebo urcujúce zásady vlastné dotknutému danového systému alebo na mechanizmy, ktoré sú vlastné tomuto systému a potrebné na jeho fungovanie, ako aj na jeho úcinnost, ktoré jediné môzu odôvodnit uplatnenie výnimky. 170 V prejednávanej veci by rozdielne zaobchádzanie medzi nadobudnutím podielov v spolocnostiach rezidentoch a nadobudnutím podielov v spolocnostiach nerezidentoch, ktoré zavádza sporné opatrenie, podla názoru Spanielskeho královstva umoznilo neutralizovat rozdielne zaobchádzanie, ktoré by spanielsky rezim zdanovania goodwillu zavádzal v prospech prvej skupiny a v neprospech druhej skupiny. 171 Rozlisovanie zavedené sporným opatrením je teda odôvodnené, kedze vyplýva zo zásady danovej neutrality. 172 Zásada neutrality, ktorú spanielske danové právo uznáva (odôvodnenie 138 napadnutého rozhodnutia), je súcastou mechanizmov vlastných danovému systému, ako to okrem iného vyplýva aj z bodu 139 oznámenia z roku 2016, podla ktorého môze zásada danovej neutrality predstavovat mozné odôvodnenie výnimky z obvyklého systému. 173 Spanielske královstvo sa teda môze úcinne odvolávat na zásadu danovej neutrality s cielom odôvodnit rozlisovanie, ktoré zavádza sporné opatrenie. 174 Treba uviest, ze len v takom konkrétnom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, sa mozno v tretej fáze analytickej metódy uvedenej v bodoch 61 a 62 vyssie úcinne odvolávat na ciel sledovaný sporným opatrením. 175 Kedze sa uznala relevantnost odôvodnenia uvedeného Spanielskym královstvom v súvislosti s rozlisovaním zavedeným sporným opatrením, a to na základe zásady danovej neutrality, je potrebné este urcit, ci je sporné opatrenie skutocne spôsobilé zarucit danovú neutralitu. 176 Podla ustálenej judikatúry clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje státne intervencie podla prícin alebo cielov, ale definuje ich v závislosti od ich úcinkov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [113]C-106/09 P a C-107/09 P, [114]EU:C:2011:732, bod [115]87 a citovanú judikatúru). 177 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze ak Komisia zistí výnimku, clenskému státu prinálezí, aby preukázal, ze táto výnimka je odôvodnená, pretoze vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému, ktorého je súcastou (pozri bod 62 vyssie). 178 Preto je namieste stanovit, ci v prejednávanej veci dôkazy predlozené Spanielskym královstvom, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne, sú na rozdiel od toho, co uviedla Komisia, dostatocné na odôvodnenie výnimky, ktorá bola konstatovaná v bode 150 vyssie. 179 Zalobkyne sa opierajú o skutocnost, ze podla Spanielskeho královstva je cielom sporného opatrenia obnovit danovú neutralitu tým, ze sa odstráni neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie na jednej strane s podnikmi, ktoré sa môzu bez tazkostí vykonat fúziu so spolocnostou rezidentom, ktorá im umozní vyuzit odpisovanie goodwillu, a na druhej strane podnikmi, ktoré celia tazkostiam právneho charakteru, najmä v státoch, ktoré nie sú clenmi Únie, ktoré im bránia vo fúzii so spolocnostou nerezidentom, a teda vo vyuzití výhody odpisovania goodwillu. 180 Treba uviest, ze sporné opatrenie s cielom odstránit neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktoré by vyplývalo z obvyklého rezimu, poskytuje výhodu odpisovania goodwillu podnikom, ktoré nadobúdajú podiely v spolocnostiach nerezidentoch. 181 Sporné opatrenie teda nevyhnutne vychádza z predpokladu, podla ktorého podniky, ktoré chcú uskutocnit cezhranicné fúzie, avsak nemôzu z dôvodu najmä právnych prekázok podnikových kombinácií, obycajne nadobúdajú podiely v spolocnostiach nerezidentoch alebo si minimálne zachovajú podiely, ktoré uz majú. 182 Bez takéhoto predpokladu by totiz nebolo mozné sporné opatrenie povazovat za prospesné pre podniky, ktoré sú podla Spanielskeho královstva predmetom neodôvodneného nepriaznivého zaobchádzania vyplývajúceho z uplatnovania obvyklého rezimu. Nemohlo by teda mat neutralizujúci úcinok. 183 Predpoklad uvedený v bode 181 vyssie vsak nebol preukázaný. 184 Zalobkyne síce tvrdia, ze v prípade, ze cezhranicné fúzie sú nemozné z dôvodu prekázok vyplývajúcich z právnych predpisov a správnych postupov dotknutých státov, sa takéto transakcie musia vo väcsine prípadov vykonat prostredníctvom nadobudnutia podielov v zahranicných spolocnostiach. 185 Nadobudnutie podielov vsak na rozdiel od fúzie nevedie k zruseniu nadobudnutej spolocnosti. Vzhladom na tento rozdiel a na jeho právne a hospodárske dôsledky nie je zjavné, ze by tieto dva druhy transakcií sledovali rovnaké ciele alebo by zodpovedali rovnakým hospodárskym stratégiám. Platí to tým viac pri nadobudnutí mensinových podielov, ktoré patria do pôsobnosti sporného opatrenia v prípade, ze dosiahnu prahovú hodnotu 5 %. V dôsledku toho nemozno predpokladat, ze podnik, ktorý nemôze uskutocnit fúziu s urcitou spolocnostou, obycajne nadobudne podiely v tejto spolocnosti. 186 Je dokonca pravdepodobné, ze podniky, ktoré chcú uskutocnit fúziu so spolocnostou nerezidentom a nachádzajú sa v situácii, ked je nemozné ju uskutocnit najmä z dôvodu právnych prekázok podnikových kombinácií, sa vzdajú nadobudnutia alebo zachovania podielov v danej spolocnosti. Práve takéto podniky, ktoré by mohli byt predmetom nepriaznivého zaobchádzania, nemajú teda moznost vyuzit výhodu poskytovanú sporným opatrením. 187 Z písomností v spise vsak nevyplýva, ze by Spanielske královstvo, ktorému prinálezí dokázat, ze výnimka je odôvodnená (pozri bod 177 vyssie), preukázalo, ze podniky, ktoré chcú uskutocnit cezhranicné fúzie, avsak nemôzu z dôvodu najmä právnych prekázok podnikových kombinácii, obycajne nadobúdajú podiely v spolocnostiach nerezidentoch alebo si minimálne zachovajú podiely, ktoré uz majú. 188 Napokon ani zalobkyne nepristúpili k takémuto dokazovaniu. 189 Z predchádzajúceho vyplýva, ze sa nepreukázalo, ze výhoda vyplývajúca zo sporného opatrenia prinesie prospech podnikom, ktoré sú predmetom rozdielneho zaobchádzania, ktoré by malo toto opatrenie odstránit. Neutralizujúce úcinky sporného opatrenia teda neboli preukázané. 190 V tomto ohlade mozno zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze sporné opatrenie bolo prílis nepresné a pausálne, kedze nestanovovalo ziadne podmienky, napríklad existenciu specifických, právne vymedzených situácií, ktoré by odôvodnovali rozdielne zdanovanie. 191 V druhom rade aj za predpokladu, ze by sporné opatrenie malo za následok neutralizáciu údajných penalizacných úcinkov obvyklého rezimu, co nie je preukázané, je neprimerané, a teda neodôvodnené, ako to správne uviedla Komisia (odôvodnenia 136, 138 a 139 napadnutého rozhodnutia). 192 Vsetky podniky, ktoré nadobúdajú minimálne 5 % podiely v spolocnostiach rezidentoch, totiz nechcú nevyhnutne vykonat fúziu s týmito spolocnostami, a teda získat nárok na priznanie výhody odpisovania goodwillu. 193 Najskôr treba uviest, ze takáto fúzia nie je vzdy mozná. Je to tak napríklad vtedy, ak predmetný podnik nemá taký podiel, ktorý by mu poskytoval kontrolu nad spolocnostou, s ktorou chce vykonat fúziu, a ak ostatní akcionári tejto spolocnosti nesúhlasia s takouto kombináciou. 194 Navyse aj za predpokladu, ze by takáto fúzia bola mozná, odpisovanie goodwillu prinesie prospech len podnikom, ktoré chcú pristúpit k takejto transakcii. Nie je vsak isté, ze by vsetky podniky, ktoré nadobudli podiely, vrátane väcsinových, v spolocnosti rezidentovi, chceli pristúpit k fúzii s touto spolocnostou, a to najmä vzhladom na skutocnost, ze nie je zjavné, ze nadobudnutie podielov a fúzia sledujú dosiahnutie týchto istých cielov alebo ze predstavujú rovnaké hospodárske stratégie (pozri bod 185 vyssie). 195 Napriek tomu vsetky podniky, ktoré nadobudnú podiely v spolocnostiach nerezidentoch, aj ked nevyhnutne nie je ich cielom uskutocnit fúziu, budú mat výhodu odpisovania goodwillu. 196 V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze sporné opatrenie "diskriminacne zahrna sirokú kategóriu transakcií, co nemozno odôvodnit objektívnymi rozdielmi medzi danovníkmi". 197 Treba este zdôraznit, ze okolnost, ze podniky, ktoré nadobúdajú podiely v spolocnostiach rezidentoch by mohli lahsie, ak by chceli, vyuzit odpisovanie goodwillu vykonaním fúzie, nestavia tieto podnikmi do rovnako výhodnej situácie ako podniky, ktoré nadobúdajú podiely v spolocnostiach nerezidentoch, na základe coho automaticky získavajú moznost odpisovania goodwillu. 198 Z predchádzajúceho vyplýva, ze uplatnenie sporného opatrenia vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi, ktoré sa pritom nachádzajú v porovnatelných situáciách. 199 Preto aj za predpokladu, ze by sporné opatrenie umoznovalo obnovenie urcitej danovej neutrality narusenej obvyklým rezimom, co sa nepreukázalo (pozri bod 189 vyssie), úcinky, ktoré spôsobuje, majú v kazdom prípade za následok, ze ho nemozno povazovat za odôvodnené z hladiska zásady danovej neutrality, ako to Komisia z právneho hladiska správne uviedla v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 191 vyssie). 200 Na záver, ako vyplýva z kazdého z dvoch samostatných odôvodnení uvedených v úvahách, ktoré sa nachádzajú v bodoch 177 az 199 vyssie, z písomností v spise nevyplýva, ze by výnimka, ktorú zavádza sporné opatrenie, bola odôvodnená vzhladom na zásadu danovej neutrality. 201 Napriek tomu, ze referencným systémom, ktorý treba pouzit na preskúmanie selektívnej povahy sporného opatrenia, je zdanovanie goodwillu (pozri bod 141 vyssie) a ze sporné opatrenie zavádza výnimku z tohto systém (pozri bod 150 vyssie), prípadná existencia prekázok pre cezhranicné fúzie nie je vzhladom na predchádzajúce úvahy spôsobilá odôvodnit výnimku, ktorú zavádza sporného opatrenie. 202 Tvrdenie zalobkýn, podla ktorého je sporné opatrenie odôvodnené vzhladom na ciel danovej neutrality, sa preto musí zamietnut bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ich argumentáciu týkajúcu sa existencie prekázok, ktoré znemoznujú alebo stazujú cezhranicné fúzie. 203 V dôsledku toho nie je namieste vyhoviet návrhu na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktoré v tejto súvislosti podali zalobkyne, kedze tieto opatrenia by mali umoznit urcenie existencie prekázok, ktoré znemoznujú alebo stazujú cezhranicné fúzie. 204 Záver uvedený v bode 202 vyssie nemozno spochybnit ani dalsími tvrdeniami uvedenými zalobkynami. 205 V prvom rade podla zalobkýn prinálezí Komisii, aby rozlisovala medzi nadobudnutiami podielov v spolocnostiach nerezidentoch, ktoré viedli k prevzatiu kontroly, a ostatnými nadobudnutiami podielov na úcely vyhlásenia, ze uplatnenie sporného opatrenia na prvú skupinu nadobudnutí nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc. 206 Ako vsak bolo uvedené v bode 194 vyssie, niektoré podniky nadobúdajú väcsinové podiely v spolocnostiach rezidentoch bez toho, aby chceli uskutocnit fúziu. Tieto podniky sú preto v dôsledku sporného opatrenia predmetom nepriaznivejsieho zaobchádzania v porovnaní s podnikmi nadobúdajúcimi podiely v spolocnostiach nerezidentoch, hoci sa vo vztahu k nim nachádzajú v porovnatelnej situácii. Toto nepriaznivé zaobchádzanie odkrýva nekoherentnost, ktorú zavádza sporné opatrenie v zdanovaní goodwillu a ktorú by zavádzalo aj vtedy, ak by z neho plynula výhoda len pre nadobudnutia väcsinových podielov v spolocnostiach nerezidentoch. 207 Pre doplnenie aj za predpokladu, ze by sa sporné opatrenie mohlo povazovat za odôvodnené v prípade nadobudnutí väcsinových podielov, treba konstatovat, ze Komisii neprinálezí, aby v rámci napadnutého rozhodnutia stanovovala podmienky uplatnovania sporného opatrenia, ktoré by jej za urcitých predpokladov umoznili nekvalifikovat ho ako státnu pomoc. Táto otázka totiz patrí do dialógu medzi spanielskymi orgánmi a Komisiou v rámci oznamovania dotknutého rezimu, ku ktorému vsak malo dôjst pred jeho zavedením (rozsudok z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [116]T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01, [117]EU:T:2009:315, bod [118]381). 208 Komisia sa v tejto súvislosti v odôvodneniach 107 a 118 napadnutého rozhodnutia z právneho hladiska správne odvoláva na judikatúru citovanú v bode 207 vyssie. 209 Dalej je namieste uviest, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora v prípade schémy pomoci sa Komisia môze obmedzit na preskúmanie vseobecných vlastností dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý konkrétny prípad jej uplatnenia s cielom preskúmat, ci schéma vykazuje znaky pomoci (rozsudky z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, [119]C-278/00, [120]EU:C:2004:239, bod [121]24; z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [122]C-66/02, [123]EU:C:2005:768, bod [124]91, a z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [125]C-106/09 P a C-107/09 P, [126]EU:C:2011:732, bod [127]122). 210 Zalobkyne v tejto súvislosti poukazujú na rozsudok z 22. novembra 2001, Mitteldeutsche Erdöl-Raffinerie/Komisia ([128]T-9/98, [129]EU:T:2001:271, bod [130]117). Hoci je pravda, ze Súd prvého stupna v tejto veci rozhodol, ze Komisia sa nemohla uspokojit len s uskutocnením vseobecnej a abstraktnej analýzy opatrenia dotknutého v uvedenom prípade, ale mala tiez preskúmat osobitný prípad zalobkyne dotknutej v tejto veci, toto riesenie bolo prijaté za velmi specifických okolností odlisných od tohto sporu, kedze po prvé prijatie predmetného opatrenia bolo odôvodnené najmä osobitostami situácie zalobkyne pocas správneho konania, po druhé táto osobitná situácia nebola len predmetom písomných pripomienok zo strany nemeckej vlády a materskej spolocnosti zalobkyne v tejto veci, ale aj predmetom podrobných diskusií medzi touto vládou a Komisiou, a po tretie nemecká vláda navrhla Komisii, ze uplatní predmetné opatrenie len na zalobkynu v tejto veci a individuálne oznámi vsetky ostatné prípady prípadného uplatnenia uvedeného opatrenia (body 80 az 82). 211 Pokial ide o odkaz na rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([131]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [132]EU:C:2011:368), treba uviest, ze tento rozsudok predchádza rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([133]C-106/09 P a C-107/09 P, [134]EU:C:2011:732), ktorý potvrdil judikatúru, podla ktorej sa Komisia v prípade schémy pomoci môze obmedzit na skúmanie vseobecných vlastností dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý osobitný prípad uplatnenia, s cielom overit, ci táto schéma vykazuje znaky pomoci (pozri bod 209 vyssie). 212 Okrem toho vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([135]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [136]EU:C:2011:368), a z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia ([137]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, [138]EU:T:2008:537), tiez citované zalobkynami, sa poukazovalo na porusenie zásady zákazu diskriminácie, kedze Komisia v súvislosti so schémou pomoci skúmala individuálnu situáciu niektorých podnikov, konkrétne mestských podnikov, bez toho, aby postupovala rovnako v prípade súkromných podnikov, ktoré sa nachádzali v obdobných situáciách. Zalobkyne vsak nepoukazujú na porusenie zásady zákazu diskriminácie zalozené na tom, ze situácia niektorých podnikov bola predmetom individuálneho preskúmania. Preto riesenie prijaté Vseobecným súdom (a potvrdené Súdnym dvorom v bodoch 128 a 160 jeho rozsudku), podla ktorého Komisia nebola vzhladom na neexistenciu specifických informácií v súvislosti so zalujúcimi podnikmi a odvetviami, v ktorých podnikajú, povinná odchýlit sa na základe zásady zákazu diskriminácie od svojho postupu zalozeného na preskúmaní predmetnej schémy pomoci podla jej vseobecných vlastností a analyzovat ich individuálnu situáciu, nie je v prejednávanej veci relevantné. 213 Predovsetkým judikatúra uvedená v bodoch 210 az 212 vyssie nie je relevantná, pretoze v prejednávanej veci nejde o vymedzenie podnikov, vo vztahu ku ktorým by sa nemusela uplatnit kvalifikácia za státnu pomoc, podla odvetví, ale o urcenie podnikov, vo vztahu ku ktorým túto kvalifikáciu nemozno prijat, podla hospodárskych transakcií, na ktoré sa vztahuje predmetná výhoda. Ak by Komisii bola ulozená povinnost preskúmania rôznych hospodárskych transakcií, na ktoré by sa sporná výhoda mohla platne uplatnit bez toho, aby mohla byt konstatovaná existencia pomoci, viedlo by ju to k zmene obsahu alebo podmienok uplatnenia skúmaného opatrenia, a nielen k vymedzeniu jeho geografického alebo odvetvového dosahu. Takáto povinnost by viedla Komisiu k prekroceniu rámca právomocí, ktoré jej boli zverené na základe ustanovení Zmluvy o FEÚ a nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([139]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 214 Navyse, pokial ide o odôvodnenie rozlisovania uskutocnovaného sporným opatrením, treba pripomenút, ze povinnost takéhoto odôvodnenia prinálezí dotknutému clenskému státu (pozri body 62 a 177 vyssie). Tomuto státu preto tiez prinálezí, aby prispôsobil obsah alebo podmienky uplatnovania tohto opatrenia, ak sa ukáze, ze je odôvodnitelné len ciastocne. 215 Napokon clenský státe je vzhladom na svoje vedomosti o povahe a struktúre systému, ktorého súcastou je sporné opatrenie, najpovolanejsí vymedzit obsah alebo podmienky uplatnovania tohto opatrenia, najmä pokial tak ako v prejednávanej veci je posúdenie vplyvov tohto opatrenia, ktoré by mali odôvodnovat ním zavádzanú výnimku, zlozité (pozri body 179 az 199 vyssie). 216 Preto aj za predpokladu, ze by v rámci konania vo veci formálneho zistovania bolo preskúmanie Komisie týkajúce sa nadobudnutí väcsinových podielov predmetom specifických diskusií medzi Komisiou a Spanielskym královstvom na základe ním predlozených zdokumentovaných ziadostí, z úvah uvedených v bodoch 205 az 215 vyssie vyplýva, ze táto výhrada sa musí v kazdom prípade zamietnut aj vo vztahu k nadobudnutiam väcsinových podielov, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmat argumentáciu týkajúcu sa existencie prekázok, ktoré znemoznujú alebo stazujú cezhranicné fúzie. 217 V dôsledku toho nie je namieste vyhoviet návrhu na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktoré v tejto súvislosti podali zalobkyne, kedze tieto opatrenia by mali umoznit urcenie existencie prekázok, ktoré znemoznujú alebo stazujú cezhranicné fúzie. 218 Dalej zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa opierala aj o dôvod, podla ktorého sporné opatrenie bolo neprimerané, pretoze sa uplatnuje aj na nadobúdanie mensinových podielov, z ktorého nevyplýva nadobudnutie kontroly. Táto kritika by sa mohla vnímat ako subsidiárny návrh zalobkýn na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom vyhlasuje za protiprávne uplatnenie sporného opatrenia na nadobudnutia väcsinových podielov. 219 Tento návrh sa vsak musí zamietnut. 220 Po prvé sa totiz Komisia mohla oprávnene domnievat, ze Spanielske královstvo nepreukázalo odôvodnenost sporného opatrenia, a to bez toho, aby sa opierala o neprimeranost tohto opatrenia (pozri body 177 az 189 vyssie). 221 Navyse, aj keby sporné opatrenie poskytovalo výhodu len nadobudnutiam väcsinových podielov v spolocnostiach nerezidentoch, zavádza nekoherentnost v zdanovaní goodwillu, cím spochybnuje svoje odôvodnenie zalozené na zásade danovej neutrality (pozri bod 206 vyssie). 222 Po druhé vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 207 az 215 vyssie Komisia nebola povinná konstatovat, ze v prípade nadobudnutí väcsinových podielov neslo o pomoc, aj ked ju o to podla zalobkýn Spanielske královstvo poziadalo. 223 Napokon po tretie je namieste pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry ciastocné zrusenie aktu Európskej únie je mozné len vtedy, ak casti, ktorých zrusenie sa navrhuje, sú oddelitelné od ostatných castí aktu (pozri rozsudok z 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada, [140]C-244/03, [141]EU:C:2005:299, bod [142]12 a citovanú judikatúru). Táto podmienka oddelitelnosti nie je splnená, ak by ciastocné zrusenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty (rozsudok z 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada, [143]C-244/03, [144]EU:C:2005:299, bod [145]13). V prejednávanej veci by vsak zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje existenciu státnej pomoci, vrátane prípadu nadobudnutí väcsinových podielov, viedlo k zmene podstaty uvedeného rozhodnutia. 224 Preto je namieste zamietnut tvrdenie uvedené v bode 218 vyssie a zamietnut z neho vychádzajúce subsidiárne návrhy. 225 V druhom rade, pokial ide o odvolávanie sa na rozhodovaciu prax Komisie, toto tvrdenie treba zamietnut. 226 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze v súlade s judikatúrou povaha urcitého opatrenia ako státnej pomoci sa musí posudzovat len v rámci clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a nie s ohladom na údajnú skorsiu rozhodovaciu prax Komisie (rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [146]C-106/09 P a C-107/09 P, [147]EU:C:2011:732, bod [148]136). 227 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze v kazdom prípade je namieste (pozri bod 202 vyssie) zamietnut túto výhradu zalozenú na odôvodnenosti sporného opatrenia vzhladom na povahu a struktúru systému, ktorého je súcastou. 228 Dalej tvrdenie zalozené na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o konstatovanie selektívnosti sporného opatrenia, nemozno prijat. Ako totiz vyplýva z úvah uvedených v bodoch 64 az 73 vyssie, Komisia v tomto bode dostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie. 229 Napokon, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa zásady ochrany legitímnej dôvery (pozri bod 34 vyssie), treba pripomenút, ze pojem státna pomoc zodpovedá objektívnej situácii a nemôze závisiet od správania alebo vyhlásení institúcií. Tieto okolnosti nemôzu bránit kvalifikácii opatrenia za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial sú podmienky existencie státnej pomoci splnené. Musia sa vsak naproti tomu zohladnit, pokial ide o povinnost vymáhat pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, vzhladom na zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty (rozsudok z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i., [149]C-272/12 P, [150]EU:C:2013:812, bod [151]53). 230 Tvrdenie týkajúce sa zásady ochrany legitímnej dôvery, ktoré je neúcinné, pokial ide o kvalifikáciu opatrenia ako státnej pomoci, sa teda musí zamietnut. Napriek tomu vsak bude preskúmané v rámci analýzy tretieho zalobného dôvodu. 231 Vzhladom na dôvod, z ktorého vychádza takéto riesenie, konkrétne neúcinnost dotknutého tvrdenia, nie je namieste vyhoviet návrhom na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktoré zalobkyne podali v tomto ohlade, kedze tieto opatrenia majú umoznit preukázat dôvodnost tohto tvrdenia. 232 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvý zalobný dôvod zalozený na neexistencii selektívnosti sporného opatrenia sa musí v celom rozsahu zamietnut. B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri identifikácii príjemcu sporného opatrenia 1. Argumentácia úcastníkov konania 233 Zalobkyne v podstate napádajú skutocnost, ze výhoda zo sporného opatrenia prinása prospech podnikom, ktoré podliehajú dani v Spanielsku a nadobúdajú podiely v spolocnostiach nerezidentoch. Príjemcami sporného opatrenia by v skutocnosti mali byt tieto spolocnosti a ich akcionári, ktorí by mohli predat svoje podiely za lepsiu cenu. 234 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla nekoherentnú a nesprávnu odpoved na tvrdenie niektorých dotknutých osôb, ktoré je zalozené na skutocnosti, ze skutocnými príjemcami pomoci sú akcionári spolocností nerezidentov, ktorí predávajú svoje akcie podnikom, ktoré podliehajú dani v Spanielsku. 235 Zalobkyne sa odvolávajú aj na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie. 236 Komisia tvrdí, ze nekoherentnost uvádzaná zalobkynami neexistuje. 237 V kazdom prípade sa Komisia domnieva, ze podniky, na ktoré sa uplatnuje sporné opatrenie, majú prospech z poskytnutej výhody. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 238 Najprv treba pripomenút, ze na základe sporného opatrenia podniky podliehajúce dani v Spanielsku, ktoré nadobúdajú podiely v spolocnostiach nerezidentoch, si môzu v prípade, ze splnajú aj ostatné podmienky stanovené opatrením, znízit základ dane z príjmu právnických osôb, ktorú sú povinné platit. 239 Zalobkyne tvrdia, ze výhoda vyplývajúca zo sporného opatrenie, ktorej okamzitými príjemcami sú podniky nadobúdajúce podiely v spolocnostiach nerezidentoch, sa v skutocnosti prenesie do predajných cien akcií. V dôsledku toho nemajú zo sporného opatrenia prospech tieto podniky, ale skôr predávajúci predmetných podielov. 240 Takéto tvrdenie sa musí zamietnut na základe kazdého z troch dalej uvedených samostatných dôvodov. 241 V prvom rade nemozno predpokladat, ze sa výhoda, ktorú poskytuje predmetné opatrenie, nevyhnutne prenesie do predajných cien akcií nadobudnutých spolocností. Takáto okolnost nie je v prejednávanej veci preukázaná. V dôsledku toho toto tvrdenie nie je vecne podlozené. 242 V druhom rade aj za predpokladu, ze by podniky, ktoré podliehajú dani v Spanielsku a chceli by nakupovat akcie spolocností nerezidentov, zvýsili ponúknutú cenu po zohladnení znízenia základu dane z príjmov právnických osôb, ktoré by im bolo priznané na základe tohto nadobudnutia, viedlo by to k zvýseniu ich sance uskutocnit predmetné transakcie. Tieto podniky by teda mali "hospodársku výhodu, ktorú by nezískali za bezných trhových podmienok" podla formulácie pouzitej Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 11. júla 1996, SFEI a i. ([152]C-39/94, [153]EU:C:1996:285, bod [154]60). 243 Situácia skúmaná v prejednávanej veci sa teda lísi od situácie, v ktorej je príjemca výhody povinný bezodplatne preniest túto výhodu na tretiu osobu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, [155]C-457/00, [156]EU:C:2003:387, bod [157]58). Nadobúdajúcim podnikom sa totiz aj za predpokladu, ze v plnom rozsahu prenásajú danovú výhodu vyplývajúcu zo sporného opatrenia do kúpnej ceny akcií nadobudnutých spolocností, zlepsuje vyjednávacia pozícia ako kupujúcich, co samo osebe predstavuje zjavnú výhodu, ako to správne zdôraznuje Komisia. 244 V tretom rade Súdny dvor rozhodol, ze okolnost, ze prospech podniku dosiahnutý vyuzitím urcitej výhody, a osobitne danovej výhody, sa neprekrýva s touto výhodou, respektíve sa zdá, ze neexistuje, nemá vplyv na vymáhanie pomoci od príjemcov tejto výhody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, [158]C-164/15 P a C-165/15 P, [159]EU:C:2016:990, body [160]92, [161]93, [162]100 a [163]102). 245 V dôsledku toho takáto okolnost nemá vplyv ani na postavenie príjemcov dotknutej výhody ako príjemcov pomoci. 246 Ak by sa totiz v takejto situácii pripustilo, ze príjemcovia výhody, ktorú upravuje urcité opatrenie, nie sú skutocnými príjemcami tohto opatrenia, viedlo by to k zamedzeniu akéhokolvek opatrenia na vymáhanie vo vztahu k nim, co by bolo v rozpore s riesením, ktoré zvolil Súdny dvor. 247 V prejednávanej veci sa zalobkyne odvolávajú v podstate na znízenie, ci dokonca zánik prospechu dosiahnutého vyuzitím výhody, ktorú im poskytuje sporné opatrenie. 248 Na základe judikatúry citovanej v bode 244 vyssie, ako je vykladaná v bode 245 vyssie, okolnost, aj pokial by sa preukázala, ze danová výhoda vyplývajúca zo sporného opatrenia by bola v prejednávanej veci v plnom rozsahu prenesená nadobúdajúcimi podnikmi do ceny akcií nadobúdaných podnikov a ze prospech vyplývajúci zo sporného opatrenia dosiahnutý nadobúdajúcimi podnikmi pri kúpe podielov na základe tejto skutocnosti by sa ukázal ako neexistujúci, neumoznuje vyvodit záver, ze by tieto podniky neboli príjemcami sporného opatrenia. 249 Z kazdého z týchto troch dôvodov uvedených v bodoch 241 az 248 vyssie vyplýva, ze podniky, ktoré podliehajú dani v Spanielsku a nadobúdajú podiely v spolocnostiach nerezidentoch, nie sú len okamzitými príjemcami dotknutej pomoci, ale aj jej skutocnými príjemcami. 250 Práve to jednoznacne uvádza Komisia v napadnutom rozhodnutí, ktorého v tomto bode dostatocne podrobné odôvodnenie vôbec nie je nekoherentné. 251 V tomto ohlade mozno zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení 130 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze sa domnievala, ze príjemcami pomoci boli podniky, ktoré si mohli uplatnit odpisovanie goodwillu na danové úcely. Najmä uviedla, ze nijaký mechanizmus nezarucoval, ze by výhoda bola úplne alebo ciastocne prenesená na predajcov príslusných podielov a ze aj keby to tak bolo, sporné opatrenie by posilnovalo schopnost nadobúdatela ponúknut vyssiu cenu, "ktorá má pri transakcii nadobudnutia na základe verejnej sútaze rozhodujúcu dôlezitost". 252 Dalej tvrdenie zalobkýn zalozené na údajne nekoherentnej praxi Komisie, pokial ide o urcenie príjemcu predmetnej pomoci, treba zamietnut. 253 Podla judikatúry sa má totiz povaha urcitého opatrenia ako státnej pomoci posudzovat len v rámci clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a nie s ohladom na údajnú skorsiu rozhodovaciu prax Komisie (rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [164]C-106/09 P a C-107/09 P, [165]EU:C:2011:732, bod [166]136 a citovaná judikatúra). Urcenie príjemcu pomoci je jednou zo zloziek konstatovania jej existencie, ktorá zodpovedá objektívnej situácii a nemôze závisiet od správania institúcií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i., [167]C-272/12 P, [168]EU:C:2013:812, bod [169]53). 254 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa musí zamietnut. C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 1. Tvrdenia úcastníkov konania 255 Zalobkyne v podstate uvádzajú prvú výhradu zalozenú na nesprávnom právnom posúdení, podla ktorého Komisia nesprávne urcila ako referencný dátum na úcely stanovenia pomoci, ktorá má byt predmetom vymáhania, dátum uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania. Komisia tým porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, kedze ako referencný dátum nezohladnila dátum uverejnenia napadnutého rozhodnutia. 256 Zalobkyne sa opierajú najmä o judikatúru súdov Únie, ako aj o rozhodovaciu prax Komisie, na základe ktorej sa odvolávajú na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 257 Zalobkyne spochybnujú tvrdenie Komisie, podla ktorého po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania, by sa mal obozretný hospodársky subjekt zdrzat uplatnovania sporného opatrenia az do uverejnenia konecného rozhodnutia. 258 Subsidiárne zalobkyne uvádzajú druhú výhradu. Spochybnujú podmienky stanovené Komisiou na to, aby sa za urcitých predpokladov ako referencný dátum na úcely stanovenia pomoci, ktorá má byt predmetom vymáhania, zohladnil dátum uverejnenia napadnutého rozhodnutia. Zalobkyne sa domnievajú, ze riesenie prijaté Komisiu v rámci prechodného rezimu uplatnovaného napadnutým rozhodnutím nemohol obozretný hospodársky subjekt predvídat. 259 Zalobkyne tiez poukazujú na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 260 Komisia tvrdí, ze vzhladom na judikatúru nedoslo k poruseniu zásady ochrany legitímnej dôvery. 261 Uvádza tiez, ze tvrdenie zalozené na predchádzajúcej praxi je neúcinné a v kazdom prípade nedôvodné. 262 Komisia nakoniec tvrdí, ze pokial ide o prípady, v ktorých je referencným dátumom pre vymáhanie pomoci dátum uverejnenia napadnutého rozhodnutia, nemozno hovorit o nijakom porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 263 Treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé musia byt dotknutej osobe administratívou poskytnuté presné, bezpodmienecné a súhlasné záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia svojou povahou vyvolat legitímne ocakávanie u toho, komu sú urcené. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s platnými predpismi [pozri rozsudky zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, [170]C-47/07 P, [171]EU:C:2008:726, bod [172]81 a citovanú judikatúru, a z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, [173]T-282/02, [174]EU:T:2006:64, bod [175]77 a citovanú judikatúru]. 264 Treba tiez pripomenút, ze na zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery sa nemozno úcinne odvolávat na úcely spochybnenia rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje vnútrostátne opatrenie ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze pojem státna pomoc sa týka objektívnej situácie a nemôze závisiet od správania alebo vyhlásení institúcií (pozri bod 229 vyssie). Ak sa teda vnútrostátne opatrenie môze oprávnene kvalifikovat ako státna pomoc, predchádzajúce záruky týkajúce sa skutocnosti, ze nejde o pomoc, nemôzu byt zlucitelné s clánkom 107 ods. 1 ZFEÚ. Kedze tretia podmienka uvedená v bode 263 vyssie nie je splnená, je vylúcené odvolávat sa na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa opatrenie kvalifikuje ako státna pomoc. 265 Zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery vsak mozno úcinne predlozit proti rozhodnutiu, ktorým Komisia v súlade s clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ rozhodla, ze príslusný clenský stát musí zrusit alebo zmenit vnútrostátne opatrenie v lehote, ktorú urcí Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i., [176]C-272/12 P, [177]EU:C:2013:812, bod [178]53). 266 V prípade Komisie môze íst napríklad o moznost ulozit clenskému státu povinnost progresívne ukoncit existujúcu schému pomoci, ktorá sa stala nezlucitelná s vnútorným trhom (pozri rozhodnutie dotknuté v rozsudku z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [179]C-182/03 a C-217/03, [180]EU:C:2006:416), alebo nariadit vymáhanie novej pomoci vyplatenej bez jej predchádzajúceho oznámenia Komisii, ktorú Komisia povazuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom. 267 Pokial ide o tento posledný príklad, ktorý je dotknutý v prejednávanej veci, je namieste zdôraznit, ze ak existuje pravidlo alebo zásada, podla ktorej je Komisia povinná nariadit vymáhanie akejkolvek pomoci, ktorá je protiprávna a nezlucitelná s vnútorným trhom, záruky poskytnuté bez vymáhania takejto pomoci, ktoré môzu vyplývat zo záruk poskytnutých v súvislosti s neexistenciou kvalifikácie dotknutého opatrenia ako pomoci, by nevyhnutne boli v rozpore s touto zásadou alebo s týmto pravidlom. 268 Tretia kumulatívna podmienka uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery (pozri bod 263 vyssie), týkajúca sa skutocnosti, ze poskytnuté záruky musia byt v súlade s uplatnitelnými predpismi (pozri rozsudky zo 16. novembra 1983, Thyssen/Komisia, [181]188/82, [182]EU:C:1983:329, bod [183]11; zo 6. februára 1986, Vlachou/Dvor audítorov, [184]162/84, [185]EU:C:1986:56, bod [186]6; z 27. marca 1990, Chomel/Komisia, [187]T-123/89, [188]EU:T:1990:24, bod [189]28; zo 6. júla 1999, Forvass/Komisia, [190]T-203/97, [191]EU:T:1999:135, bod [192]70; z 18. júna 2014, Spanielsko/Komisia, [193]T-260/11, [194]EU:T:2014:555, bod [195]84, a z 22. apríla 2016, Írsko a Aughinish Alumina/Komisia, T-50/06 RENV II a T-69/06 RENV II, [196]EU:T:2016:227, bod [197]213), by teda nikdy nemohla byt splnená. 269 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uz v rozsudku z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia ([198]C-142/87, [199]EU:C:1990:125, bod [200]66), rozhodol, ze odstránenie protiprávnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti. 270 Logická súvislost takto stanovená v rámci judikatúry Súdneho dvora medzi protiprávnostou pomoci a jej vymáhaním vsak nezakladá povinnost Komisie nariadit vymáhanie vsetkej protiprávnej pomoci, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom. 271 Ako totiz Komisia uviedla v oznámení z roku 2007 s názvom "K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich clenským státom vymáhat neoprávnene poskytnutú a nezlucitelnú státnu pomoc" ([201]Ú. v. EÚ C 272, 2007, s. 4), iba v druhej polovici 80. rokov a v 90. rokoch minulého storocia zacala systematickejsie nariadovat vymáhanie pomoci, ktorá je protiprávna a nezlucitelná s vnútorným trhom, a az prijatím nariadenia c. 659/1999 bola "stanovená povinnost Komisie vyzadovat vymáhanie tohto druhu pomoci". 272 Táto povinnost vyplýva z prvej vety clánku 14 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) c. 659/1999, ktorá stanovuje, ze v prípade záporného rozhodnutia týkajúceho sa protiprávnej pomoci Komisia "rozhodne, ze dotknutý clenský stát prijme vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu". 273 Napriek prijatiu takéhoto ustanovenia, ktoré zdá sa ukladá Komisii povinnost nariadit vymáhanie akejkolvek pomoci, ktorá je neoprávnená a nezlucitelná s vnútorným trhom, zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery mozno nadalej úcinne uplatnit voci rozhodnutiu, ktorým sa nariaduje vymáhanie novej pomoci poskytnutej bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, ktorú Komisia povazuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom. 274 Po prvé výnimka z povinnosti nariadit vymáhanie protiprávnej a nezlucitelnej pomoci s vnútorným trhom je totiz upravená uz v druhej vete clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorá stanovuje, ze Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie. 275 Zásada ochrany legitímnej dôvery sa uznáva ako vseobecná zásada práva Únie (rozsudok z 19. mája 1992, Mulder a i./Rada a Komisia, [202]C-104/89 a C-37/90, [203]EU:C:1992:217, bod [204]15; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 28. apríla 1988, Mulder, [205]120/86, [206]EU:C:1988:213, body [207]26 a [208]27). 276 Po druhé clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a najmä jeho prvú vetu vsak nemozno vykladat tak, ze bráni splneniu tretej z kumulatívnych podmienok uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery, cím vylucuje uplatnovanie tejto zásady (pozri body 263, 267 a 268 vyssie). 277 Cielom druhej vety clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 je práve zabezpecit ochranu legitímnej dôvery, ako to vyplýva z vyhlásenia 29/99 zapísaného do zápisnice zo zasadnutia Rady, na ktorom doslo k formálnemu prijatiu uvedeného nariadenia (mesacné zoznamy aktov Rady, marec 1999), vyhlásenia, podla ktorého "Komisia je stále viazaná vseobecnými zásadami práva [Únie] a najmä zásadu legitímnej dôvery, ktorá má prednost pred... sekundárnym právom". 278 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyne môzu na úcely spochybnenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie poskytnutej pomoci, pred Vseobecným súdom úcinne uplatnit zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a dovolávat sa v tomto ohlade záruk, ktoré im mohla poskytnút Komisia, pokial ide o neexistenciu kvalifikácie sporného opatrenia ako pomoci, z coho by nevyhnutne vyplývalo, ze výhoda, ktorú by im toto opatrenie poskytovalo, nebude predmetom vymáhania (pozri bod 267 vyssie) alebo bude len predmetom vymáhania respektujúceho tieto záruky. 279 Preto je namieste urcit, ci je niektorá z týchto dvoch výhrad uvedených zalobkynami na podporu tretieho zalobného dôvodu (pozri body 255 a 258 vyssie) dôvodná. a) O prvej výhrade, ktorá sa uvádza ako hlavná 280 Zalobkyne spochybnujú prechodný rezim uplatnovaný Komisiou v rozsahu, v akom ako referencný dátum uplatnuje dátum uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania. Domnievajú sa, ze Komisia mala zohladnit dátum uverejnenia napadnutého rozhodnutia. 281 Na úvod treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 184 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze sporné opatrenie predstavuje protiprávnu státnu pomoc, konkrétne novú pomoc poskytnutú v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. 282 Je nesporné, ze Spanielske královstvo spornú schému neoznámilo Komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 283 Zalobkyne síce tvrdia, ze opatrenie nebolo selektívne mimo Únie a ze ako také sa mohlo stat selektívne az v dôsledku zániku prekázok cezhranicných fúzií, ktorý podla zalobkýn nemozno konstatovat skôr nez po nadobudnutí úcinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhranicných zlúceniach alebo splynutiach kapitálových spolocností ([209]Ú. v. EÚ L 310, 2005, s. 1). Sporné opatrenie teda v case, ked nadobudlo svoju úcinnost, nepredstavovalo pomoc, a preto ho mozno povazovat za existujúcu pomoc v zmysle ustanovení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 284 V rámci týchto úvah vsak zalobkyne vychádzajú z predpokladu, ze existencia prekázok cezhranicných kombinácií umoznuje, aby sa toto opatrenie nepovazovalo za selektívne. 285 Irelevantnost tohto predpokladu sa vsak uz konstatovala v bodoch 201, 202 a 216 vyssie. 286 V dôsledku toho mozno dospiet k záveru, ze zalobkyne nepreukázali, ze by sporné opatrenie predstavovalo existujúcu pomoc. Komisia ho teda z právneho hladiska správne kvalifikovala ako protiprávnu pomoc. 287 Ak sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, cize je podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ protiprávna, príjemca tejto pomoci nemôze mat v danom case legitímnu dôveru, ze pomoc je zákonná, s výnimkou toho, ze by existovali výnimocné okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 1987, RSV/Komisia, [210]223/85, [211]EU:C:1987:502, body [212]16 a [213]17; z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, [214]C-5/89, [215]EU:C:1990:320, body [216]14 a [217]16; z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [218]C-630/11 P az C-633/11 P, [219]EU:C:2013:387, bod [220]134; z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, [221]T-67/94, [222]EU:T:1998:7, bod [223]182; zo 16. októbra 2014, Alcoa Trasformazioni/Komisia, [224]T-177/10, [225]EU:T:2014:897, bod [226]61, a z 22. apríla 2016, Írsko a Aughinish Alumina/Komisia, [227]T-50/06 RENV II a T-69/06 RENV II, [228]EU:T:2016:227, bod [229]214). 288 Kedze sa Komisia v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze existovali takéto okolnosti (odôvodnenia 38 a 210 napadnutého rozhodnutia), nenariadila vymáhanie predmetnej pomoci, najmä co sa týka príjemcov sporného opatrenia, ktorí nadobudli podiely v zahranicnej spolocnosti najneskôr 21. decembra 2007, co bol dátum uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania. 289 Uplatnenie prechodného rezimu bolo podla Komisie odôvodnené tým, ze táto poskytla konkrétne, bezpodmienecné a jednotné uistenia takej povahy, ze príjemcovia predmetného opatrenia mali dôvodnú nádej, ze schéma odpisovania goodwillu je oprávnená v tom zmysle, ze nespadá do pôsobnosti pravidiel státnej pomoci a ze akékolvek výhody vyplývajúce z nej preto nemôzu byt podrobené následnému konaniu týkajúcemu sa vrátenia pomoci (odôvodnenie 192 napadnutého rozhodnutia). 290 Preto 19. januára 2006 v odpovedi na otázku poslanca Parlamentu clen Komisie v jej mene uviedol: "Komisia nemôze potvrdit, ze vysoké ponuky spanielskych podnikov sú spôsobené danovými zákonmi Spanielska, ktoré umoznujú podnikom odpisovat goodwill rýchlejsie ako ich francúzskym alebo talianskym protistranám. Komisia vsak môze potvrdit, ze takéto vnútrostátne právne predpisy nespadajú do pôsobnosti uplatnovania pravidiel státnej pomoci, kedze predstavujú skôr vseobecné pravidlá odpisovania vztahujúce sa na vsetky podniky v Spanielsku." 291 Rovnako 17. februára 2006 v odpovedi na otázku poslanca Parlamentu clen Komisie stále v mene tejto institúcie uviedol: "Podla informácií, ktoré máme v súcasnosti, sa vsak Komisii zdá, ze spanielske pravidlá (zdanovania) týkajúce sa odpisovania 'goodwillu` sa vztahujú na vsetky podniky v Spanielsku nezávisle od ich velkosti, odvetvia, právnej formy, alebo ci sú v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, kedze predstavujú vseobecné pravidlá odpisovania. Preto sa zdá, ze nepatria do pôsobnosti uplatnovania pravidiel státnej pomoci." 292 Hoci odpovede Komisie neboli zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v úplnom znení, císla otázok, ich autor, ich predmet, institúcia, ktorej boli urcené, ako aj odkaz na existenciu a dátum odpovedí boli uverejnené ([230]Ú. v. EÚ C 327, 2006, s. 164 a 192). 293 V prejednávanej veci je nesporné, ze skutocnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch mohli v zalobkyniach vyvolat legitímnu dôveru. 294 Spor úcastníkov konania sa týka dôsledkov, ktoré treba vyvodit z rozhodnutia o zacatí konania z 10. októbra 2007, ktoré bolo uverejnené spolu so zhrnutím v Úradnom vestníku Európskej únie21. decembra 2007 (pozri bod 280 vyssie). 295 V tomto ohlade judikatúra Súdneho dvora, ktorá vychádza zo znenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, stanovuje, ze v prípade, ak Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, posledná veta clánok 108 ods. 3 ZFEÚ zakazuje dotknutému clenskému státu vykonat zamýslané opatrenia skôr, nez v tomto konaní dôjde k prijatiu konecného rozhodnutia. Nová pomoc teda podlieha preventívnemu preskúmaniu vykonávanému Komisiou a v zásade nemôze byt poskytnutá dotknutým clenským státom dovtedy, kým ju táto institúcia nevyhlási za zlucitelnú so Zmluvou (rozsudok z 30. júna 1992, Spanielsko/Komisia, [231]C-312/90, [232]EU:C:1992:282, bod [233]16). 296 Navyse Súdny dvor rozhodol, ze pokial Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu k novému uz uplatnovanému vnútrostátnemu opatreniu, je nevyhnutné rozhodnút o odkladnom úcinku takéhoto rozhodnutia, co platí aj pre vnútrostátne súdy, ktoré môzu vo veci rozhodovat a ktoré sú povinné prijat vsetky opatrenia nevyhnutné na vyvodenie dôsledkov z prípadného porusenia povinnosti pozastavit vykonávanie uvedeného opatrenia (rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [234]C-284/12, [235]EU:C:2013:755, bod [236]42). 297 Napokon, pokial ide o rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vo vztahu k uz vykonávanému opatreniu kvalifikovanému Komisiou ako nová pomoc, uz sa rozhodlo, ze po prijatí dotknutého opatrenia existovala prinajmensom významná pochybnost o jeho zákonnosti, ktorá bez toho, aby tým bola dotknutá moznost navrhnút sudcovi v skrátenom súdnom konaní vydanie predbezného opatrenia, mala viest clenský stát k preruseniu uplatnovania uvedeného opatrenia, pretoze zacatie konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vylucovalo vydanie okamzitého rozhodnutia o zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom, ktoré by umoznilo riadne pokracovat v jeho uplatnovaní. Táto pochybnost o zákonnosti predmetného opatrenia mala tiez viest podniky, ktoré boli príjemcami tohto opatrenia, aby v kazdom prípade odmietli nové platby alebo aby si odlozili nabok sumy, ktoré prípadne budú potrebovat, aby ich mohli neskôr vrátit (rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [237]C-400/99, [238]EU:C:2001:528, bod [239]59). 298 Vzhladom na odkladný úcinok rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania prijatého vo vztahu k novému uplatnovanému vnútrostátnemu opatreniu sa teda príjemcovia tohto opatrenia nemôzu dôvodne odvolávat, ako je to v prejednávanej veci, na výnimocné okolnosti, ktoré by mohli odôvodnovat zachovanie legitímnej dôvery po vydaní tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2016, Francúzsko/Komisia, [240]T-56/06 RENV II, [241]EU:T:2016:228, body [242]50 az [243]56). 299 Okrem toho docasný rezim, ktorý Komisia prijala, umoznil príjemcom pomoci, ktorí nadobudli podiely alebo sa neodvolatelne zaviazali nadobudnút podiely k dátumu uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania, nadalej uplatnovat toto opatrenie pocas celého stanoveného obdobia odpisovania. Predmetné podniky preto mohli po tomto dátume okamzite zmenit svoje správanie tak, ze neprijmú zmluvný záväzok týkajúci sa nadobudnutia podielu v zahranicnej spolocnosti, ak by sa domnievali, ze takýto záväzok by vzhladom na riziko, ze nebudú môct z dlhodobého hladiska profitovat z danovej výhody stanovenej sporným opatrením, nemal pre ne dostatocný hospodársky záujem. 300 Napokon treba uviest, ze v zhrnutí rozhodnutia o zacatí konania uverejnenom spolu s týmto rozhodnutím v Úradnom vestníku Európskej únie z 21. decembra 2007 Komisia uviedla, ze sa domnieva, ze predmetný danový rezim splna vsetky platné kritériá platné na to, aby bol povazovaný za státnu pomoc. Komisia tiez spresnila, ze: "Opatrenie zjavne predstavuje výnimku zo spanielskeho danového systému v tom zmysle, ze financný goodwill sa odpisuje aj v prípade, ze nie je zapísaný v úctovníctve nadobúdajúcej spolocnosti, kedze nedoslo k podnikovej kombinácii medzi nadobúdajúcou spolocnostou a nadobudnutou spolocnostou. Poskytuje teda hospodársku výhodu vo forme znízenia danového zatazenia spolocností, ktoré nadobúdajú významné podiely v zahranicných spolocnostiach. Toto opatrenie zdá sa vedie k pouzitiu státnych zdrojov a je specifické, pretoze zvýhodnuje podniky, ktoré uskutocnujú urcité typy investícií. Toto opatrenie má zdá sa vplyv na obchod medzi clenskými státmi, kedze posilnuje postavenie jeho príjemcov, ktorí vykonávajú urcité holdingové cinnosti a môze narusit hospodársku sútaz, kedze dotovaním spanielskych spolocností, ktoré nadobúdajú spolocnosti v zahranicí, nezvýhodnuje nespanielskych konkurentov, ktorí na dotknutých trhoch predkladajú porovnatelné ponuky. Zdá sa, ze sa neuplatnuje nijaká z výnimiek stanovených v clánku [10]7 ods. 2 a 3 a pomoc sa teda zdá byt nezlucitelná s [vnútorným] trhom. Komisia sa teda domnieva, ze spanielske orgány tým, ze vykonali dotknuté opatrenie, mozno poskytli státnu pomoc v zmysle clánku [10]7 ods. 1 Zmluvy." 301 Vzhladom na skutocnosti uvedené v bode 300 vyssie, k dátumu uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania sa podniky, na ktoré sa uplatnovala sporná schéma alebo by sa mohla uplatnit, mohli oboznámit s konkrétnymi dôvodmi, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze opatrenia stanovené touto schémou by mohli splnat kazdú z podmienok pozadovaných clánkom 107 ZFEÚ a mohli by byt povazované za nezlucitelné s vnútorným trhom. 302 Zo zhrnutia rozhodnutia o zacatí konania alebo z chronológie uvedenej v odôvodneniach 1 az 7 tohto rozhodnutia nevyplýva, ze by sa sporná schéma mohla týkat existujúcej pomoci. Dotknuté podniky mohli najmä pochopit, ze táto schéma, ktorá bola zavedená pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania, nebola predmetom schválenia zo strany Komisie. 303 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prijatie rozhodnutia o zacatí konania v prejednávanej veci postacovalo pre zánik legitímnej dôvery, ktorú mohli u príjemcov sporného opatrenia vyvolat vyhlásenia citované v bodoch 290 a 291 vyssie. 304 Ani dalsie tvrdenia zalobkýn nemôzu spochybnit tento záver. 305 V prvom rade vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 24. novembra 1987, RSV/Komisia ([244]223/85, [245]EU:C:1987:502, bod [246]6), síce doslo k poskytnutiu novej pomoci este pred jej oznámením Komisii. 306 Sumy, ktorých vymáhanie Komisia pozadovala, vsak boli zaplatené este pred prijatím akéhokolvek rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (pozri v tejto súvislosti správu pre pojednávanie uverejnenú v Zbierke, s. 4621 a 4622). 307 Riesenie prijaté v rozsudku z 24. novembra 1987, RSV/Komisia ([247]223/85, [248]EU:C:1987:502), teda nie je uplatnitelné, pretoze v prejednávanej veci pomoc, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, este nebola poskytnutá v den uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania, ba dokonca sa týkala výhody poskytnutej na základe správania príjemcov pomoci po uverejnení tohto rozhodnutia (pozri bod 299 vyssie). 308 V druhom rade sa zalobkyne odvolávajú na rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([249]C-182/03 a C-217/03, [250]EU:C:2006:416), týkajúci sa belgického danového rezimu koordinacných centier. 309 Existujú vsak zásadné rozdiely medzi kontextom tejto veci a kontextom veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([251]C-182/03 a C-217/03, [252]EU:C:2006:416). 310 Po prvé Komisia v tejto veci prostredníctvom dvoch po sebe nasledujúcich rozhodnutí (bod 16) konstatovala, ze sporný rezim vykazoval znaky pomoci. Islo teda o existujúcu schému pomoci, v súvislosti s ktorou sa judikatúra týkajúca sa vymáhania protiprávnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom, ktorá uznáva porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery len za výnimocných okolností (pozri bod 287 vyssie), neuplatnovala. 311 Rovnako sa neuplatnovali ani ustanovenia Zmluvy týkajúce sa úcinkov prijatia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, a ani judikatúra, ktorá vyvodzuje dôsledky z uplatnovania týchto ustanovení v prípade, ze pomoc bola vyplatená protiprávne (pozri body 295 az 298 vyssie), teda ustanovenia Zmluvy a judikatúra, ktoré taktiez obmedzujú uplatnenie zásady ochrany legitímnej dôvery. 312 Dalej vo svojich návrhoch v spojených veciach Belgicko a Forum 187/Komisia ([253]C-182/03 a C-217/03, [254]EU:C:2006:89, body [255]404 a [256]405) generálny advokát Léger zdôraznil specifickost situácie, v ktorej dôvera vznikla v dôsledku prijatia predchádzajúcich rozhodnutí Komisie, a preto musela byt predmetom osobitnej ochrany. 313 V takom prípade totiz rozhodnutia Komisie, ktorými sa konstatuje neexistencia prvku pomoci, potvrdzujú právnu situáciu osôb, na ktoré sa vztahuje predmetné opatrenie tým, ze pripústajú jeho súlad s ustanoveniami clánku 107 ZFEÚ, a to az do prijatia prípadného rozhodnutie v opacnom zmysle. 314 V tomto ohlade treba pripomenút, ze pre akty institúcií Únie v zásade platí prezumpcia zákonnosti, pokial neboli vzaté spät alebo zrusené (rozsudok z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., [257]C-137/92 P, [258]EU:C:1994:247, bod [259]48). 315 Po druhé vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([260]C-182/03 a C-217/03, [261]EU:C:2006:416), islo o moznost alebo nemoznost predlzenia obdobia uplatnovania tejto schémy pomoci na jej príjemcov. 316 V uvedenej veci moznost vyuzit dotknutú schému podliehala získaniu povolenia poskytovaného na desat rokov, ktoré bolo obnovitelné. Sporné rozhodnutie stanovilo, ze od dátumu, ked bolo oznámené, drzitelia takéhoto povolenia nemohli v prípade uplynutia jeho platnosti dosiahnut jeho obnovenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [262]C-182/03 a C-217/03, [263]EU:C:2006:416, body [264]32 az [265]34). 317 Súdny dvor rozhodol, ze lehota priblizne ôsmich mesiacov, ktorá uplynula medzi uverejnením rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a napadnutým rozhodnutím, nebola dostatocná na to, aby príjemcom pomoci umoznila zohladnit prípadné rozhodnutie o zrusení sporného rezimu. Vychádzal najmä zo skutocnosti, ze táto schéma vyzadovala úctovné opatrenia a financné a ekonomické rozhodnutia, ktoré nemohli byt prijaté obozretným hospodárskym subjektom v tak krátkej dobe (rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [266]C-182/03 a C-217/03, [267]EU:C:2006:416, bod [268]162). 318 Vo svojom rozsudku zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina ([269]C-519/07 P, [270]EU:C:2009:556), Súdny dvor zdôraznil, ze vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([271]C-182/03 a C-217/03, [272]EU:C:2006:416), drzitelia povolenia, ktorí nemohli dosiahnut jeho obnovenie v dôsledku rozhodnutia Komisie, uskutocnili v dôsledku tohto povolenia znacné investície a prijali dlhodobé záväzky (bod 91). 319 Vo svojich návrhoch vo veci Belgicko a Forum 187/Komisia ([273]C-182/03 a C-217/03, [274]EU:C:2006:89) generálny advokát Léger poznamenal, ze sporná schéma v tejto veci predstavuje danový rezim, ktorý sa odchyluje od vseobecného práva a obsahuje viacero oslobodení a osobitný spôsob stanovenia danového základu a ze moznost zrusenia opatrenia tohto druhu bola pre podnik tazsie zohladnitelná ako moznost zrusenia subvencie, kedze nevyzadovala len zohladnenie hospodárskych dôsledkov tohto zrusenia, ale aj pristúpenie k významnej reorganizácii, najmä z hladiska úctovníctva (bod 418). 320 V prejednávanej veci naopak, ako sa rozhodlo v bode 299 vyssie, podniky, na ktoré sa sporná schéma uplatnovala alebo by sa mohla uplatnit, mohli odo dna uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania okamzite zmenit svoje správanie tak, ze neprijmú zmluvný záväzok týkajúci sa nadobudnutia podielu v zahranicnej spolocnosti, ak by sa domnievali, ze takýto záväzok by vzhladom na riziko, ze nebudú môct z dlhodobého hladiska profitovat z danovej výhody stanovenej spornou schémou, nemal pre ne dostatocný hospodársky záujem. 321 V dôsledku toho okolnosti vlastné veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([275]C-182/03 a C-217/03, [276]EU:C:2006:416), a ktoré boli uvedené v bodoch 308 az 320 vyssie, nemozno konstatovat v prejednávanej veci, ci uz ide o skutocnost, ze pomoc sporná v tejto veci bola existujúcou pomocou alebo o skutocnost, ze príjemcovia tejto pomoci museli po jej zákaze prijat urcité opatrenia, co vsak nebolo mozné uskutocnit v krátkej lehote. Preto sa zalobkyne nemôzu dôvodne odvolávat na tento rozsudok. 322 V tretom rade sa zalobkyne odvolávajú na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Odvolávajú sa na rozhodnutia Komisie v otázke danových rezimov, ktoré, ako uvádzajú samy zalobkyne, majú spolocné crty s belgickým danovým rezimom koordinacných centier, teda s rezimom preskúmaným vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([277]C-182/03 a C-217/03, [278]EU:C:2006:416, bod [279]16). Ako sa vsak uz rozhodlo v bode 321 vyssie, charakteristické crty tohto rezimu sa lísia od charakteristických crt spornej schémy. 323 Situácie, na ktoré sa v tomto ohlade odvolávajú zalobkyne, preto nie sú porovnatelné so situáciou v prejednávanej veci. 324 Dalej v rozsahu, v akom zalobkyne odkazujú tak na rozhodnutia Komisie prijaté v súvislosti s danovými rezimami, ktoré sa podla nich podobajú na belgický danový rezim koordinacných centier, ako aj na viaceré dalsie rozhodnutia Komisie týkajúce sa danových opatrení, nepreukazujú, ze Komisia uznala legitímnu dôveru v takom kontexte, pre ktorý bolo charakteristické poskytnutie výhody vyplývajúce z novej pomoci, ktorá nebola oznámená Komisii, aj po rozhodnutí o zacatí konania. 325 Dokonca sa ani nepreukázalo, ani sa netvrdí, ze by príjemcovia výhod dotknutých v rozhodnutiach, na ktoré sa zalobkyne odvolávajú, mohli okamzite prispôsobit svoje správanie (pozri bod 320 vyssie). 326 Vzhladom na nepreukázanie a a fortiori uvedenie okolností, ktoré by prípadne umoznili odôvodnit priznanie prechodného rezimu, ktorého úcinky by boli zachované aj po dátume uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania, sa tvrdenie zalobkýn zalozené na rozhodovacej praxi Komisie v oblasti ochrany legitímnej dôvery, musí zamietnut. 327 Pokial ide o rozhodnutie Komisie z 31. októbra 2000 o zákonoch o dani z príjmu právnických osôb v Spanielsku ([280]Ú. v. ES L 60, 2001, s. 57), výlucne rozhodnutie vyplývajúce z rozhodovacej praxe Komisie uvádzané zalobkynami, v súvislosti s ktorým zalobkyne predlozia dostatok dôkazov na to, aby umoznili Vseobecnému súdu podrobne preskúmat, ci je kontext uvedenej veci porovnatelný s kontextom v prejednávanej veci, ide tu, ako to správne zdôraznuje Komisia, o rozhodnutie prijaté podla Zmluvy o ESUO, v prípade ktorej podmienky preskúmania pomoci neboli porovnatelné s podmienkami stanovenými v Zmluve o ES a v Zmluve o FEÚ. V Zmluve o ESUO najmä neexistovali podobné ustanovenia ako v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, o ktorý sa opiera judikatúra citovaná v bode 295 vyssie. 328 Navyse toto rozhodnutie z casového hladiska predchádza rozsudku z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia ([281]C-400/99, [282]EU:C:2001:528), uz citovanému v bode 297 vyssie, podla ktorého po prijatí rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania existovala prinajmensom významná pochybnost o súlade predmetného opatrenia s pravidlami Únie v oblasti státnej pomoci. 329 Takéto rozhodnutie preto nemôze viest k záveru o existencii legitímnej dôvery, na ktorú by sa zalobkyne mohli dôvodne odvolávat. 330 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze aj za predpokladu, ze by tvrdenie zalozené na skorsej rozhodovacej praxi Komisie, pokial ide o spôsoby vymáhania tejto pomoci a o to, ci tieto spôsoby zasahujú alebo nezasahujú do zásady ochrany legitímnej dôvery, bolo úcinné na úcely uplatnenia tejto zásady, toto tvrdenie je v kazdom prípade nedôvodné. 331 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa prvá výhrada uvedená zalobkynami musí zamietnut. b) O druhej výhrade, ktorá sa uvádza subsidiárne 332 Na úvod treba uviest, ze Komisia okrem toho, ze nenariadila vymáhanie dotknutej pomoci najmä od príjemcov sporného opatrenia, ktorí nadobudli podiely v zahranicnej spolocnosti do 21. decembra 2007, co bol dátum uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania (pozri bod 280 vyssie), nenariadila ani vymáhanie tejto pomoci od príjemcov sporného opatrenia, ktorí nadobudli najneskôr do 25. mája 2011, dátumu uverejnenia napadnutého rozhodnutia, väcsinové podiely v zahranicných spolocnostiach usadených v Cíne, Indii alebo iných krajinách, v ktorých bola preukázaná alebo by mohla byt preukázaná existencia výslovných právnych prekázok cezhranicných podnikových kombinácií. 333 Komisia odôvodnila uplatnovanie takéhoto prechodného rezimu tak, ze uviedla, ze v odôvodnení 117 rozhodnutia z 28. októbra 2009 mohla vyvolat dôvodné ocakávania, pokial ide o neexistenciu státnej pomoci v prípade "transakcií spanielskych spolocností v tretích krajinách, v ktorých existujú výslovné právne 'prekázky` cezhranicných podnikových kombinácií a v ktorých predmetný spanielsky podnik nadobudol 'väcsinový podiel`" (odôvodnenie 197 napadnutého rozhodnutia). 334 Zalobkyne spochybnujú podmienky stanovené Komisiou na to, aby sa za urcitých predpokladov ako referencný dátum na úcely stanovenia pomoci, ktorá má byt predmetom vymáhania, zohladnil dátum uverejnenia napadnutého rozhodnutia. Domnievajú sa, ze tento dátum by sa mal uplatnit vo vztahu ku vsetkým transakciám uskutocneným v tretích krajinách, pretoze si myslia, ze legitímna dôvera, ktorá vznikla najmä na základe odôvodnenia 117 rozhodnutia z 28. októbra 2009, sa neobmedzovala len na prípady, ktoré Komisia nakoniec uviedla v napadnutom rozhodnutí. 335 V tomto ohlade treba pripomenút, ze pokial ide o novú pomoc, prijatie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania má odkladný úcinok a spôsobuje zánik legitímnej dôvery, ktorá mohla byt predtým vyvolaná v jej príjemcoch (pozri body 295 az 298 vyssie). 336 Kedze Komisia v rozhodnutí z 28. októbra 2009 v súvislosti so zahranicnými transakciami nedospela k záveru o neexistencii pomoci alebo existencii pomoci zlucitelnej s vnútorným trhom, ale sa obmedzila len na rozhodnutie o pokracovaní v konaní vo veci formálneho zistovania, úcinky rozhodnutia o zacatí konania, ktoré viedli k zániku legitímnej dôvery, ktorá mohla vzniknút v case pred jeho uverejnením, stále pretrvávali. 337 Je tiez potrebné pripomenút, ze vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 24. novembra 1987, RSV/Komisia ([283]223/85, [284]EU:C:1987:502), dovolávanie sa uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery viedlo k zruseniu rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariadilo vymáhanie protiprávnej pomoci v prípade, v ktorom na rozdiel od prejednávanej veci sumy, ktorých vymáhanie Komisia ziadala, boli vyplatené pred prijatím rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (pozri body 306 a 307 vyssie). 338 V dôsledku toho sa zalobkyne nemôzu odôvodnene odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery na základe záruk, ktoré im Komisia mohla poskytnút v rozhodnutí z 28. októbra 2009 alebo v iných po nom nasledujúcich dokumentoch. 339 Navyse, aj keby sa preukázala okolnost, ze napadnutý prechodný rezim obsahoval nezrovnalosti alebo ze nerespektoval zásadu právnej istoty, nemohla by preukázat, ze Komisia mohla vyvolat - pred prijatím napadnutého rozhodnutia - dôvodné ocakávania v zalobkyniach, kedze tento rezim bol zavedený Komisiou az v stádiu prijatia tohto rozhodnutia. Dotknuté tvrdenie, ktoré sa uvádza len na podporu zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, sa teda musí zamietnut. 340 V kazdom prípade treba pripomenút, ze právo dovolávat sa uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok (pozri bod 263 vyssie). 341 Ziadny dôkaz uvedený v spise, na ktorý sa odvolávajú zalobkyne, neumoznuje preukázat, ze by boli splnené vsetky tri kumulatívne podmienky uvedené v bode 340 vyssie. 342 Po prvé teda Komisia v rozhodnutí z 28. októbra 2009, a najmä v jeho odôvodnení 117, síce ponechala otvorenú moznost odôvodnit uplatnenie rozdielneho danového zaobchádzania v prípade cezhranicných transakcií uskutocnovaných mimo Únie. Uviedla najmä, ze nemohla "a priori úplne vylúcit túto diferenciáciu" v prípade týchto transakcií a rozhodla sa pokracovat v konaní vo veci formálneho zistovania v súvislosti s nimi. Komisia takýmto konaním vsak neposkytla dostatocne presné a bezpodmienecné záruky na to, aby opätovne vyvolala legitímnu dôveru v kontexte, v ktorom bolo v súvislosti s protiprávnou pomocou prijaté rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania este predtým, nez doslo k správaniu vedúcemu k poskytnutiu výhody, ktorej vymáhanie sa pozaduje (pozri body 299, 307 a 320 vyssie). 343 Po druhé sa zalobkyne odvolávajú na list clena Komisie zodpovedného za hospodársku sútaz zo 16. októbra 2009, pricom Vseobecný súd ziadajú o nariadenie jeho predlozenia. 344 V tomto ohlade treba uviest, ze ide o list adresovaný ministrovi hospodárstva a financií Spanielska, a nie zalobkyniam. Navyse z písomností uvedených v spise nevyplýva, ze by bol takýto list urcený na uverejnenie alebo sprístupnenie verejnosti. Napokon samotná skutocnost, ze zalobkyne ziadajú Vseobecný súd, aby zabezpecil poskytnutie tohto listu od Komisie, preukazuje, ze nepoznajú jeho obsah. 345 V tejto súvislosti zalobkyne neuvádzajú ziadnu okolnost, ktorá by umoznovala dospiet k záveru, ako to stanovuje prvá a druhá kumulatívna podmienka uvedené v bode 263 vyssie, ze listom zo 16. októbra 2009 Komisia poskytla presné a súhlasné záruky, ktoré by v nich mohli vyvolat legitímne ocakávania. 346 V tomto ohlade treba dalej uviest, ze nie je opodstatnené vyhoviet návrhom na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania podaným zalobkynami v rozsahu, v akom je ich cielom dosiahnut poskytnutie listu zo 16. októbra 2009, a to z dôvodu, ze tento list bol Vseobecnému súdu predlozený Spanielskym královstvom. 347 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhá výhrada, ako aj tretí zalobný dôvod ako celok sa musia zamietnut. 348 Pokial ide o nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, aj za predpokladu, ze by zalobkyne poukazovali na tento nedostatok, treba konstatovat, ako to vyplýva z vecnej analýzy, ktorú bol Vseobecný súd spôsobilý uskutocnit v predchádzajúcich úvahách, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne presným a koherentným spôsobom vysvetlila a odôvodnila spôsoby vymáhania pomoci na to, aby umoznila zalobkyniam napadnút platnost tohto rozhodnutia a súdu Únie vykonat jeho preskúmanie zákonnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 1995, Tiercé Ladbroke/Komisia, [285]T-471/93, [286]EU:T:1995:167, bod [287]29). V tejto súvislosti mozno odkázat najmä na body 281, 289 a 333 vyssie, v ktorých sa výslovne odkazuje na urcité casti napadnutého rozhodnutia. 349 Preto aj za predpokladu, ze by cielom tretieho zalobného dôvodu bolo spochybnit formálnu zákonnost napadnutého rozhodnutia, bolo by potrebné ho zamietnut ako v kazdom prípade nedôvodný. 350 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze vsetky zalobné dôvody predlozené na podporu tejto zaloby sa musia zamietnut. 351 Preto je namieste zamietnut zalobu v celom jej rozsahu. IV. O trovách 352 V súlade s clánkom 219 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v rozhodnutiach Vseobecného súdu vydaných po zrusení a vrátení veci Vseobecný súd rozhodne jednak o trovách konania na Vseobecnom súde a jednak o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore. Kedze v rozsudku World Duty Free Súdny dvor vyhradil trovy konania zalobkýn a Komisie, prinálezí Vseobecnému súdu rozhodnút v tomto rozsudku aj o trovách konania súvisiacich s konaním vo veci C-21/15 P (pozri bod 18 vyssie). 353 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Komisiou v súlade s jej návrhmi. 354 Pokial ide o vedlajsích úcastníkov konania, kedze v rozsudku World Duty Free Súdny dvor rozhodol o trovách konania, nie je potrebné rozhodnút o ich trovách týkajúcich sa tohto konania. 355 V súlade s clánkom 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, podla ktorého clenské státy a institúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania, treba rozhodnút, ze Spolková republika Nemecko, Írsko a Spanielske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Banco Santander, SA, a Santusa Holding, SL, znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. 3. Spolková republika Nemecko, Írsko a Spanielske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Gervasoni Madise da Silva Passos Kowalik-Banczyk Mac Eochaidh Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. novembra 2018. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii selektívnosti sporného opatrenia 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O neexistencii selektívnosti prima facie b) O existencii výnimky 1) O prvej fáze 2) O druhej fáze c) O odôvodnenosti sporného opatrenia vzhladom na povahu a struktúru systému, ktorého je súcastou (o tretej fáze) B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri identifikácii príjemcu sporného opatrenia 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O prvej výhrade, ktorá sa uvádza ako hlavná b) O druhej výhrade, ktorá sa uvádza subsidiárne IV. O trovách __________________________________________________________________ ( [288]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYGrIkN/L87574-3579TMP.html#t-ECR_62011TJ0399_01_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:135:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:007:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:135:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:384:TOC 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A52&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A52&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A52&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A252&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A252&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A596&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A596&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A596&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A596&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A315&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A315&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A315&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point381 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A239&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A239&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A239&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point122 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A271&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A271&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A271&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point117 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A299&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A299&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A299&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A299&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A299&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A299&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A387&locale=sk 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A329&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A329&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A329&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A56&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A56&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A56&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1990%3A24&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1990%3A24&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1990%3A24&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A135&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A135&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A135&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A555&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A555&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A555&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point213 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:272:TOC 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A217&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A213&locale=sk 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:310:TOC 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&locale=sk 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point134 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A7&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A7&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A7&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point182 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A897&locale=sk 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A897&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A897&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point214 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:327:TOC 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A282&locale=sk 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A282&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A282&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A228&locale=sk 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A228&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A228&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A228&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&locale=sk 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point404 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point405 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&locale=sk 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 262. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point162 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 273. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&locale=sk 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 275. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:060:TOC 281. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 283. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A167&locale=sk 286. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A167&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A167&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 288. file:///tmp/lynxXXXXYGrIkN/L87574-3579TMP.html#c-ECR_62011TJ0399_01_SK_01-E0001