ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozsírená komora) z 10. apríla 2019 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Oblast posty - Financovanie dodatocných mzdových a sociálnych nákladov týkajúcich sa casti zamestnancov spolocnosti Deutsche Post prostredníctvom dotácií a príjmov z odplaty za sluzby za regulované ceny - Rozhodnutie o rozsírení konania vo veci formálneho zistovania - Rozhodnutie, ktorým sa na konci fázy predbezného preskúmania konstatuje existencia novej pomoci - Zaloba o neplatnost - Napadnutelný akt - Záujem na konaní - Prípustnost - Dôsledky zrusenia konecného rozhodnutia - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-388/11, Deutsche Post AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: J. Sedemund, T. Lübbig a M. Klasse, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: D. Grespan, T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: UPS Europe SPRL/BVBA, predtým UPS Europe NV/SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), a United Parcel Service Deutschland Sŕrl & Co. OHG, predtým UPS Deutschland Inc. & Co. OHG, so sídlom v Neusse (Nemecko), v zastúpení: pôvodne T. Ottervanger a E. Henny, neskôr T. Ottervanger a nakoniec R. Wojtek, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2011) 3081 v konecnom znení z 10. mája 2011 o rozsírení konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokial ide o pomoc C 36/07 (ex NN 25/07) poskytnutú Spolkovou republikou Nemecko v prospech spolocnosti Deutsche Post, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([2]Ú. v. EÚ C 263, 2011, s. 4), VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia V. Valancius, P. Nihoul, J. Svenningsen a U. Öberg (spravodajca), tajomník: N. Schall, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. februára 2018, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu O konaní o preskúmaní v období rokov 1999 az 2002 1 Spolková republika Nemecko zriadila v roku 1950 postovú institúciu Deutsche Bundespost. V roku 1989 Spolková republika Nemecko zalozila tri samostatné subjekty s cielom nahradit Deutsche Bundespost. Islo o Postdienst (postová cinnost), Postbank (banková cinnost) a Telekom (cinnost v oblasti telekomunikácií). 2 V súlade s Gesetz zur Umwandlung der Unternehmen der Deutschen Bundespost in die Rechtsform der Aktiengesellschaft (zákon o transformácii nemeckej spolkovej posty na akciovú spolocnost) zo 14. septembra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 2325) sa Postdienst zmenila na Deutsche Post AG, ktorá je zalobkynou v prejednávanej veci, pricom Postbank a Telekom sa tiez pretransformovali na akciové spolocnosti, a to od 1. januára 1995. 3 Dna 17. augusta 1999 Komisia Európskych spolocenstiev po prijatí staznosti spolocnosti UPS Europe NV/SA, teraz UPS Europe SPRL/BVBA (dalej len "UPS"), ktorá je vedlajsím úcastníkom konania, rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vo vztahu k Spolkovej republike Nemecko týkajúceho sa viacerých opatrení pomoci poskytnutej spolocnosti Postdienst a neskôr zalobkyni (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania z roku 1999"). Súcastou predmetnej pomoci boli dotácie poskytnuté nemeckými orgánmi zalobkyni s cielom pokryt náklady na dôchodky zamestnancov so statútom úradníkov (dalej len "dotácie na dôchodky"). 4 Rozhodnutím 2002/753/ES z 19. júna 2002 o opatreniach prijatých Spolkovou republikou Nemecko v prospech Deutsche Post ([3]Ú. v. ES L 247, 2002, s. 27, dalej len "konecné rozhodnutie z roku 2002") Komisia skoncila konanie vo veci formálneho zistovania zacaté v roku 1999. Potom ako Komisia dospela k záveru, ze náhrada, ktorú stát priznal za cisté nadmerné náklady spôsobené politikou zliav týkajúcich sa poskytovania sluzieb dorucovania balíkov od dverí k dverám podliehajúcich hospodárskej sútazi, predstavovala výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, vyhlásila v clánku 1 výroku tohto rozhodnutia túto státnu pomoc vo výske 572 miliónov eur poskytnutú zalobkyni za nezlucitelnú so spolocným trhom a Spolkovej republike Nemecko v clánku 2 toho istého výroku ulozila povinnost vymáhania tejto pomoci. Podla Komisie k poskytnutiu dotknutej pomoci doslo v rôznych formách, konkrétne najmä vo forme financných prevodov uskutocnených prostredníctvom spolocnosti Telekom v prospech zalobkyne, vo forme státnych záruk, ktoré jej boli poskytnuté, a vo forme dotácií na dôchodky. 5 Dna 4. septembra 2002 zalobkyna podala na Súd prvého stupna zalobu zapísanú pod císlom T-266/02 na zrusenie konecného rozhodnutia z roku 2002. 6 Rozsudkom z 1. júla 2008, Deutsche Post/Komisia ([4]T-266/02, [5]EU:T:2008:235), Súd prvého stupna zrusil konecné rozhodnutie z roku 2002 z dôvodu, ze Komisia nepreukázala existenciu výhody pre zalobkynu. 7 Rozsudkom z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post ([6]C-399/08 P, [7]EU:C:2010:481), Súdny dvor zamietol odvolanie podané proti tomuto rozsudku. a) O rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z roku 2007 8 Listom z 12. septembra 2007, v nadväznosti na podanie druhej staznosti spolocnosti UPS, v ktorej sa tvrdilo, ze vsetky opatrenia vymenované v prvej staznosti neboli preskúmané a protiprávna pomoc bola poskytnutá po prijatí konecného rozhodnutia z roku 2002, a na podanie dalsej staznosti konkurenta zalobkyne, Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, pokial ide o státnu pomoc C 36/07 (ex NN 25/07), ktorú poskytli nemecké orgány v prospech Deutsche Post ([8]Ú. v. ES C 245, 2007, s. 21, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania z roku 2007"). V tomto novom rozhodnutí Komisia poukázala na nevyhnutnost vedenia globálneho vysetrovania vsetkých skreslení hospodárskej sútaze vyplývajúcich z poskytnutia verejných zdrojov zalobkyni. Uviedla, ze konanie zacaté rozhodnutím o zacatí konania z roku 1999 bude doplnené s cielom zahrnút nedávno získané informácie a prijat konecné stanovisko k zlucitelnosti poskytnutia týchto verejných zdrojov so Zmluvou o ES. 9 Zalobkyna svojou zalobou podanou do kancelárie Vseobecného súdu 22. novembra 2007 a zapísanou pod císlom veci T-421/07 navrhovala Vseobecnému súdu, aby zrusil rozhodnutie o zacatí konania z roku 2007. 10 Rozsudkom z 8. decembra 2011, Deutsche Post/Komisia ([9]T-421/07, [10]EU:T:2011:720), Vseobecný súd dospel v bode 75 rozsudku k záveru, ze "v dobe prijatia [rozhodnutia o zacatí konania z roku 2007] nebolo konanie vo veci formálneho zistovania zacaté v roku 1999 v súvislosti so spornými opatreniami ukoncené [konecným] rozhodnutím z roku 2002, pokial ide o sumu nad hranicou 572 miliónov eur uvedených vo výroku tohto rozhodnutia". Vseobecný súd z toho v bode 78 tohto rozsudku vyvodil, ze "[rozhodnutie o zacatí konania z roku 2007] v case jeho prijatia nezmenil[o] ani právny dosah sporných opatrení, ani právnu situáciu zalobkyne", aby v bode 80 tohto rozsudku dospel k záveru, ze zaloba sa musí vyhlásit za neprípustnú. 11 V odvolacom konaní Súdny dvor vo svojom rozsudku z 24. októbra 2013, Deutsche Post/Komisia ([11]C-77/12 P, neuverejnený, [12]EU:C:2013:695) konstatoval, ze Komisia tým, ze v clánku 1 výroku konecného rozhodnutia z roku 2002 vyhlásila túto pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom a v clánku 2 toho istého výroku ulozila Spolkovej republike Nemecko povinnost vymáhat túto pomoc, úplne ukoncila konanie zacaté rozhodnutím o zacatí konania z roku 1999. Súdny dvor dospel k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze konanie vo veci formálneho zistovania zacaté v roku 1999 nebolo skoncené konecným rozhodnutím z roku 2002, pokial ide o sumu nad rámec 572 miliónov eur uvedených vo výroku tohto rozhodnutia. V dôsledku toho Súdny dvor zrusil rozsudok z 8. decembra 2011, Deutsche Post/Komisia ([13]T-421/07, [14]EU:T:2011:720), a vrátil vec Vseobecnému súdu. 12 Vo svojom rozsudku z 18. septembra 2015, Deutsche Post/Komisia ([15]T-421/07 RENV, [16]EU:T:2015:654), Vseobecný súd v bode 44 rozsudku usúdil, ze rozhodnutie o zacatí konania z roku 2007 sa má povazovat vo vztahu ku vsetkým opatreniam, ktorých sa týka, za rozhodnutie o opätovnom zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré uz bolo v celom rozsahu ukoncené. Vseobecný súd dospel k záveru, ze toto rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s nariadením Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcim podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([17]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ako aj so zásadou právnej istoty v rozsahu, v akom ním Komisia opätovne zacala konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré uz bolo v celom rozsahu ukoncené konecným rozhodnutím z roku 2002, aby mohlo byt prijaté nové konecné rozhodnutie, a to bez toho, aby bolo rozhodnutie z roku 2002 odvolané alebo stiahnuté. Kedze proti tomuto rozsudku nebolo podané odvolanie, nadobudol právnu silu rozhodnutej veci. b) O rozhodnutí rozsírit konanie vo veci formálneho zistovania z roku 2011 a konecné rozhodnutie z roku 2012 13 Dna 10. mája 2011 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko rozhodnutie K(2011) 3081 v konecnom znení o rozsírení konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokial ide o pomoc C 36/07 (ex NN 25/07) poskytnutú Spolkovou republikou Nemecko v prospech spolocnosti Deutsche Post, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([18]Ú. v. EÚ C 263, 2011, s. 4, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Týmto rozhodnutím bolo konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa státnej pomoci poskytnutej zalobkyni z dôvodu kompenzácie povinností univerzálnych sluzieb rozsírené na dotácie, ktoré nemecké orgány poskytli zalobkyni s cielom pokryt náklady na dôchodky zamestnancov so statútom úradníkov. Cielom tohto nového rozhodnutia bolo rozsírit konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré bolo opätovne zacaté v roku 2007 s cielom podrobne analyzovat dôchodkový systém, ktorý bol predtým len predmetom povrchného skúmania. 14 V rozhodnutí 2012/636/EÚ z 25. januára 2012 o opatrení C 36/07 (ex NN 25/07), ktoré prijalo Nemecko v prospech Deutsche Post AG ([19]Ú. v. EÚ L 289, 2012, s. 1, dalej len "konecné rozhodnutie z roku 2012"), sa Komisia predovsetkým domnievala, ze verejné financovanie dôchodkov predstavovalo protiprávnu státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Naopak sa ale tiez domnievala, ze niektoré státne kompenzácie v prospech zalobkyne boli státnou pomocou zlucitelnou s vnútorným trhom a ze verejné záruky za dlhy spolocnosti Deutsche Bundespost, ktoré vznikli pred jej transformáciou na tri akciové spolocnosti, mali byt analyzované ako existujúca pomoc. 15 Spolková republika Nemecko svojím návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. marca 2012 a zapísaným pod císlom veci T-143/12 podala zalobu na zrusenie konecného rozhodnutia z roku 2012. 16 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. apríla 2012 a zapísaným pod císlom veci T-152/12 tiez podala zalobu na zrusenie clánkov 1, 2 a 4 az 6 konecného rozhodnutia z roku 2012. 17 Rozsudkom zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([20]T-143/12, [21]EU:T:2016:406), Vseobecný súd zrusil clánky 1 a 4 az 6 konecného rozhodnutia z roku 2012 z dôvodu, ze Komisia nepreukázala existenciu výhody pre zalobkynu. 18 Rozsudok zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([22]T-143/12, [23]EU:T:2016:406), nebol predmetom odvolania pred uplynutím príslusnej lehoty. V dôsledku toho nadobudol právoplatnost. 19 Uznesením zo 17. marca 2017, Deutsche Post/Komisia ([24]T-152/12, neuverejnený, [25]EU:T:2017:188), Vseobecný súd rozhodol, ze konanie o zalobe vo veci T-152/12 sa zastavuje, kedze má rovnaký predmet ako zaloba vo veci T-143/12, ktorá viedla k rozsudku zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([26]T-143/12, [27]EU:T:2016:406) o ciastocnom zrusení rozhodnutia, ktorý nadobudol právoplatnost. Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 22. júla 2011 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 21 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. októbra 2011 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991. 22 Uznesením z 23. júla 2013 bolo po vypocutí úcastníkov konania konanie v tejto veci prerusené az do rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa skoncí konanie vo veci C-77/12 P, ktorého predmetom bol rozsudok z 8. decembra 2011, Deutsche Post/Komisia ([28]T-421/07, [29]EU:T:2011:720), ku ktorému doslo 24. októbra 2013. 23 Uznesením z 12. mája 2014 bol spolocnostiam UPS a UPS Deutschland Inc. & Co. OHG, teraz United Parcel Service Deutschland Sŕrl & Co. OHG, povolený vstup vedlajsích úcastníkov konania na podporu návrhov Komisie. 24 Uznesením z 15. septembra 2014 bolo konanie v tejto veci opätovne prerusené az do vyhlásenia nového rozhodnutia, ktorým sa skoncí konanie vo veci T-421/07 RENV, ku ktorému doslo 18. septembra 2015, pricom toto rozhodnutie viedlo k zruseniu rozhodnutia o zacatí konania z roku 2007. 25 Po opätovnom zacatí konania Vseobecný súd uznesením z 20. novembra 2015 rozhodol spojit rozhodnutie o námietke neprípustnosti s rozhodnutím vo veci samej. 26 Komisia predlozila svoje vyjadrenie k zalobe 7. januára 2016. 27 Zalobkyna podala repliku 25. februára 2016. 28 Vedlajsí úcastníci konania predlozili spolocné vyjadrenie vedlajsích úcastníkov konania 14. marca 2016. 29 Komisia podala dupliku 20. apríla 2016. 30 Listom kancelárie z 24. novembra 2016 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky k dôsledkom, ktoré treba vyvodit z rozsudku zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([30]T-143/12, [31]EU:T:2016:406), pokial ide o prípadné zastavenie konania v súlade s clánkom 131 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, a to najmä pokial ide o pokracovanie konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa casti konecného rozhodnutia z roku 2012, ktorá bola zrusená, ako aj pokial ide o trvanie záujmu zalobkyne na konaní. 31 Úcastníci konania predlozili pripomienky v stanovených lehotách. 32 Vseobecný súd podla clánku 28 rokovacieho poriadku na návrh prvej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 33 Listom kancelárie súdu z 18. decembra 2017 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania polozil úcastníkom konania otázky na písomné zodpovedanie na úcely pojednávania. 34 Úcastníci konania odpovedali na otázky Vseobecného súdu v stanovenej lehote. 35 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol námietku neprípustnosti, - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 36 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania navrhuje, aby Vseobecný súd: - v prvom rade zamietol zalobu ako neprípustnú, - subsidiárne vyhlásil, ze konanie sa zastavuje z dôvodu, ze zalobkyna stratila záujem na konaní. - subsidiárne v druhom rade zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav O prípustnosti 37 V námietke neprípustnosti Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa týkalo len zachovania práv Spolkovej republiky Nemecko na obhajobu, pokial ide o pojem pomoci a zlucitelnosti sporných opatrení s vnútorným trhom, bez toho, aby spôsobovalo autonómne právne úcinky a ze teda nejde o napadnutelný akt. Z tohto dôvodu zalobkyna v kazdom prípade nemá nijaký záujem na dosiahnutí jeho zrusenia. Komisia tiez namieta proti rozhodnutiu o zastavení konania v nadväznosti na rozsudok zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([32]T-143/12, [33]EU:T:2016:406). 38 Zalobkyna spochybnuje tvrdenia Komisie a tvrdí, ze jej záujem na konaní pretrváva, kým Komisia nevezme napadnuté rozhodnutie spät. 39 Vedlajsí úcastníci konania podporujú návrhy Komisie týkajúce sa prípustnosti zaloby a tiez namietajú proti rozhodnutiu o zastavení konania v nadväznosti na rozsudok zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([34]T-143/12, [35]EU:T:2016:406). Domnievajú sa, ze v dôsledku zrusenia konecného rozhodnutia z roku 2012 Vseobecným súdom si zalobkyna zachová záujem na tom, aby Komisia prijala nové konecné rozhodnutie. 40 Treba uviest, ze Komisia sa v podstate dovoláva neprípustnosti tejto zaloby z rovnakých dôvodov, ako uz uviedla v rámci zaloby podanej proti rozhodnutiu o zacatí konania z roku 2007. Hoci Súdny dvor uz zamietol tieto tvrdenia vo svojom rozsudku z 24. októbra 2013, Deutsche Post/Komisia ([36]C-77/12 P, neuverejnený, [37]EU:C:2013:695), Komisia na pojednávaní potvrdila, ze trvá na svojej námietke neprípustnosti. 41 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost v zmysle clánku 263 ZFEÚ, sú opatrenia spôsobujúce právne záväzné úcinky, ktoré môzu zasiahnut do záujmov zalobcu tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [38]C-463/10 P a C-475/10 P, [39]EU:C:2011:656, body [40]37 a [41]38, a z 24. októbra 2013, Deutsche Post/Komisia, [42]C-77/12 P, neuverejnený, [43]EU:C:2013:695, bod [44]51). 42 Pokial ide konkrétne o záväzné právne úcinky rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vo vztahu k vykonávanému opatreniu, ktoré je kvalifikované ako nová pomoc, takéto rozhodnutie nevyhnutne mení právne postavenie dotknutého opatrenia, ako aj podnikov, ktoré z neho majú výhodu, a to najmä pokial ide o pokracovanie jeho vykonávania. Po prijatí takéhoto rozhodnutia existuje prinajmensom významná pochybnost o zákonnosti tohto opatrenia, ktorá musí clenský stát viest k tomu, aby pozastavil vyplácanie, kedze zacatie konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vylucuje okamzité rozhodnutie o zlucitelnosti so spolocným trhom, ktoré by umoznilo pravidelne pokracovat vo výkone uvedeného opatrenia. Na takéto rozhodnutie by sa bolo mozné odvolávat pred vnútrostátnym súdom, ktorý má právomoc vyvodit vsetky dôsledky vyplývajúce z porusenia clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ. Napokon takéto rozhodnutie môze viest podniky, ktoré majú výhody z tohto opatrenia, v kazdom prípade k odmietnutiu nových platieb alebo k vytvoreniu nevyhnutných rezerv na úcely ich prípadného budúceho vrátenia. Obchodné kruhy vo vztahoch s uvedenými príjemcami tiez zohladnia ich krehkú financnú a právnu situáciu (pozri rozsudok z 24. októbra 2013, Deutsche Post/Komisia, [45]C-77/12 P, neuverejnený, [46]EU:C:2013:695, bod [47]52 a citovanú judikatúru, a uznesenie z 22. mája 2015, Autoneum Germany/Komisia, [48]T-295/14, neuverejnené, [49]EU:T:2015:350, bod [50]17). 43 V prejednávanej veci Komisia v bode 80 napadnutého rozhodnutia kvalifikovala dotácie na dôchodky ako novú pomoc. V bode 103 napadnutého rozhodnutia spomenula sumu vo výske niekolkých miliárd eur zodpovedajúcu sume, ktorú mala zalobkyna zaplatit na príspevkoch do dôchodkového fondu v rokoch 1995 az 2007 s cielom zabezpecit zachovanie hospodárskej sútaze s inými subjektmi na tom istom trhu. Navyse v bode 106 napadnutého rozhodnutia pripomenula povinnost Spolkovej republiky Nemecko pozastavit sporné opatrenia pomoci. 44 Ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 42 vyssie, povinnost pozastavit vykonávanie dotknutého opatrenia nie je jediným právnym úcinkom takého rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, akým je napadnuté rozhodnutie. Zalobkyna je totiz z dôvodu tohto rozhodnutia najmä vystavená riziku, ze vnútrostátny súd prijme predbezné opatrenia s cielom zachovania jednak záujmov dotknutých osôb a jednak potrebného úcinku rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V tejto súvislosti môze vnútrostátny súd nariadit najmä vymáhanie prípadnej poskytnutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [51]C-524/14 P, [52]EU:C:2016:971, body [53]29 az [54]31). 45 V prejednávanej veci zalobkyna potvrdila na pojednávaní, ze v nadväznosti na prijatie napadnutého rozhodnutia si vytvorila nevyhnutné rezervy na úcely ich prípadného budúceho vrátenia, ktoré by jej bolo ulozené v prípade prijatia zamietavého konecného rozhodnutia. 46 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie predstavovalo v case podania zaloby akt, ktorý mohol zasiahnut do záujmov zalobkyne tým, ze by podstatným spôsobom zmenil jej právne postavenie a ze obsahuje vsetky prvky napadnutelného aktu v zmysle clánku 263 ZFEÚ. 47 Dalej, pokial ide o tvrdenia Komisie a vedlajsích úcastníkov konania, ktorých cielom je spochybnit trvanie záujmu zalobkyne na konaní, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry záujem na konaní predstavuje hlavnú a primárnu podmienku kazdej zaloby (pozri uznesenie z 15. mája 2013, Post Invest Europe/Komisia, [55]T-413/12, neuverejnené, [56]EU:T:2013:246, bod [57]22). Táto poziadavka na procesnej úrovni zarucuje, ze v záujme riadneho výkonu spravodlivosti nebudú Vseobecnému súdu predkladané návrhy na vyslovenie stanovísk alebo cisto teoretické otázky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2009, Socratec/Komisia, [58]T-269/03, neuverejnený, [59]EU:T:2009:211, bod [60]38). Súd Európskej únie môze dokonca nad rámec samotných tvrdení uvedených úcastníkmi konania preskúmat ex offo nedostatok záujmu zalobcu na podaní zaloby alebo na pokracovaní v konaní o nej na základe skutocnosti, ku ktorej doslo po podaní tejto zaloby a ktorá by ju mohla zbavit akéhokolvek priaznivého úcinku na zalobcu, a vyhlásit zalobu z tohto dôvodu za neprípustnú alebo bezpredmetnú (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia, [61]C-19/93 P, [62]EU:C:1995:339, bod [63]13). 48 Záujem na konaní musí pretrvávat az do vyhlásenia súdneho rozhodnutia, v opacnom prípade musí byt konanie zastavené, co predpokladá, ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal (rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, [64]C-362/05 P, [65]EU:C:2007:322, bod [66]42, a uznesenie zo 7. decembra 2011, Fellah/Rada, [67]T-255/11, neuverejnené, [68]EU:T:2011:718, bod [69]12). 49 V rámci zaloby o neplatnost pretrvávanie záujmu na konaní zalobcu treba posudzovat in concreto s prihliadnutím najmä na následky namietanej protiprávnosti (rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, [70]C-239/12 P, [71]EU:C:2013:331, bod [72]65). Zachovanie záujmu zalobcu na konaní predpokladá, ze zrusenie napadnutého aktu bude stále môct samo osebe vyvolat právne úcinky vo vztahu k nemu (pozri uznesenie z 15. mája 2013, Post Invest Europe/Komisia, [73]T-413/12, neuverejnené, [74]EU:T:2013:246, bod [75]22 a citovanú judikatúru). 50 V prejednávanej veci treba preskúmat, bez obmedzenia sa výlucne na tvrdenia uvádzané úcastníkmi konania, ci napadnuté rozhodnutie, ktorým sa rozsiruje konanie, ktoré bolo opätovne zacaté rozhodnutím o zacatí konania z roku 2007 s cielom "podrobnejsie preskúmat", ci dotácie na dôchodky potvrdzujú alebo nepotvrdzujú existenciu výhody pre zalobkynu, nadalej vyvoláva právne úcinky vo vztahu k zalobkyni aj po prijatí konecného rozhodnutia z roku 2012, ktorým sa ukoncilo konanie opätovne zacaté v roku 2007 a rozsírené napadnutým rozhodnutím, a po vyhlásení rozsudku zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([76]T-143/12, [77]EU:T:2016:406), ktorým sa zrusilo konecné rozhodnutie z roku 2012. 51 Z judikatúry Vseobecného súdu vyplýva, ze ak sú podané zaloby jednak proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s vnútrostátnym opatrením a jednak proti konecnému rozhodnutiu, ktorým sa uvedené konanie ukoncuje a v ktorom sa vyhlasuje, ze posudzované vnútrostátne opatrenie predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, zamietnutie zaloby podanej proti tomuto poslednému rozhodnutiu má za následok zánik predmetu zaloby podanej proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, [78]T-204/97 a T-270/97, [79]EU:T:2000:148, body [80]153 az [81]159; zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, [82]T-168/99, [83]EU:T:2002:60, body [84]22 az [85]26, a z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [86]T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, [87]EU:T:2009:314, body [88]345 az [89]363). 52 Túto judikatúru vsak nemozno uplatnit v prejednávanej veci, pretoze napadnuté rozhodnutie je výnimocné tým, ze po prvé bolo prijaté v nadväznosti na rozsudok z 1. júla 2008, Deutsche Post/Komisia ([90]T-266/02, [91]EU:T:2008:235), ktorým Vseobecný súd zrusil konecné rozhodnutie z roku 2002, po druhé jeho cielom je prehlbit rozhodnutie o zacatí konania z roku 2007, ktoré bolo následne zrusené rozsudkom z 18. septembra 2015, Deutsche Post/Komisia ([92]T-421/07 RENV, [93]EU:T:2015:654), a po tretie predchádza konecnému rozhodnutiu z roku 2012, ktoré bolo zrusené rozsudkom zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([94]T-143/12, [95]EU:T:2016:406). Treba pripomenút, tento posledný rozsudok nebol napadnutý odvolaním a je teda právoplatný. 53 Vzhladom na zrusenie konecného rozhodnutia z roku 2012 v rámci rozsudku zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([96]T-143/12, [97]EU:T:2016:406), treba naopak uviest, ze podla ustálenej judikatúry okrem prípadu, ze by konstatovaná nezrovnalost spôsobovala nezákonnost celého konania, konanie smerujúce k nahradeniu protiprávneho aktu, ktorý bol zrusený, môze byt opätovne zacaté od toho bodu, v ktorom doslo k nezákonnosti. Zrusenie aktu Únie teda nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty a zrusenie aktu, ktorým sa koncí správne konanie zahrnujúce niekolko fáz, nevyhnutne nespôsobuje zrusenie celého konania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého aktu, a to bez ohladu na vecné ci procesné dôvody zrusujúceho rozsudku (rozsudky zo 7. novembra 2013, Taliansko/Komisia, [98]C-587/12, neuverejnený, [99]EU:T:2013:721, bod [100]12, a zo 6. júla 2017, SNCM/Komisia, [101]T-1/15, neuverejnený, [102]EU:T:2017:470, bod [103]69). 54 V tomto ohlade treba spresnit, ze hoci Komisia implicitne v priebehu konania v prejednávanej veci pripustila, ze aj ked napadnuté rozhodnutie nebolo odstránené z právneho poriadku Únie, nemôze uz slúzit ako základ pre nové rozhodnutie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania, do dnesného dna nepristúpila k spätvzatiu tohto rozhodnutia. Z toho by mohlo vyplývat, ze Komisia má v tomto stádiu este stále moznost pokracovat v tomto konaní od stádia prijatia napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna je v dôsledku toho nadalej vystavená riziku vymáhania pomoci uvádzanej Komisiou, ktoré vyplýva z tohto rozhodnutia, ako to uz bolo uvedené v bode 44 vyssie. 55 Okrem toho sa vzhladom na prepletenost troch konaní vo veci formálneho zistovania zacatých Komisiou od roku 1999 a na sled rôznych rozhodnutí Súdneho dvora a Vseobecného súdu týkajúcich sa rozhodnutí o zacatí a ukoncení týchto konaní, treba uviest, ze Komisia je na základe svojich povinností upravených v clánku 266 ZFEÚ povinná prijat opatrenia na vykonanie rozsudkov z 1. júla 2008, Deutsche Post/Komisia ([104]T-266/02, [105]EU:T:2008:235); z 18. septembra 2015, Deutsche Post/Komisia ([106]T-421/07 RENV, [107]EU:T:2015:654), a zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([108]T-143/12, [109]EU:T:2016:406), ktoré uz tieto súdy vyhlásili a ktoré uz nadobudli právnu silu rozhodnutej veci. 56 Podla ustálenej judikatúry prinálezí institúcii, ktorá prijala akt zrusený súdom Únie, aby urcila, aké opatrenia sa vyzadujú na vykonanie zrusujúcich rozsudkov. Pri výkone volnej úvahy, ktorou disponuje na tento úcel, je vsak dotknutá institúcia povinná respektovat tak odôvodnenia uvedených rozsudkov, ako aj platné ustanovenia práva Únie (pozri rozsudok z 24. apríla 2017, HF/Parlament, [110]T-584/16, [111]EU:T:2017:282, bod [112]79 a citovanú judikatúru). 57 Clánok 266 ZFEÚ ukladá dotknutej institúcii povinnost vyhnút sa tomu, aby v akte, ktorý má nahradit zrusený akt, boli tie isté nezrovnalosti, ktoré boli konstatované v zrusujúcom rozsudku. Tieto zásady sa uplatnujú o to viac, ked zrusujúci rozsudok nadobudol právnu silu rozhodnutej veci (rozsudok z 10. novembra 2010, ÚHVT/Simőes Dos Santos, [113]T-260/09 P, [114]EU:T:2010:461, body [115]70 a [116]73). 58 Z toho vyplýva, ze zalobkyna si zachováva záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia a na odstránení tohto rozhodnutia z právneho poriadku, kedze v prípade jeho zrusenia bude Komisia za predpokladu, ze sa rozhodne na úcely prijatia opatrení na vykonanie troch rozsudkov citovaných v bode 55 vyssie, ktoré je na základe poziadaviek clánku 266 ZFEÚ nevyhnutné, nútená jednak prijat nové rozhodnutie o opätovnom zacatí konania vo veci formálneho zistovania a jednak zabezpecit, aby v tomto novom rozhodnutí neboli tie isté nezrovnalosti, ako v rozhodnutiach, ktoré mu predchádzali. 59 V kazdom prípade, vzhladom na výnimocnú procesnú zlozitost spojenú s existenciou viacerých správnych a súdnych rozhodnutí týkajúcich sa tých istých opatrení pomoci, treba dospiet k záveru, ze zalobkyna sa nachádza v situácii osobitnej právnej neistoty, ktorú môze objasnit len vecné preskúmanie tejto veci a prípadné zrusenie napadnutého rozhodnutia, co este posilnuje jej záujem na konaní proti tomuto rozhodnutiu. 60 V tomto ohlade treba spresnit, ze hoci sa Komisia domnieva, ze má nadalej moznost prijat nové konecné rozhodnutie, zalobkyna nemôze predvídat, co i len docasne, výsku pomoci, ktorú mozno bude musiet vrátit, alebo prípadne úrokov, ktoré bude musiet zaplatit za obdobie protiprávneho konania. 61 Kedze sa Komisia domnieva, ze jednotlivé sumy poskytnuté zalobkyni sú predmetom samostatných konaní zacatých v roku 1999, 2007 alebo 2011, suma prípadnej vymozitelnej pomoci v prípade ich kvalifikácie ako novej pomoci a konstatovaní nezlucitelnosti s vnútorným trhom môze znacne kolísat, pretoze podla clánku 17 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 ZFEÚ ([117]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), akýkolvek úkon Komisie alebo clenského státu konajúceho na ziadost Komisie v súvislosti s neoprávnenou pomocou prerusí premlcaciu dobu. V prípade, ze by sa pomoc povazovala za zlucitelnú s vnútorným trhom, takze Komisia by mohla nariadit iba vrátenie úrokov za obdobie protiprávneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, [118]C-199/06, [119]EU:C:2008:79, bod [120]55), obdobie protiprávneho konania, na základe ktorého by sa úroky vypocítavali, by bolo tiez odlisné v závislosti od okamihu zacatia konania vo veci formálneho zistovania Komisie. 62 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné konstatovat, ze zalobkyna si zachováva záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu, a to napriek tomu, ze rozhodnutie o opätovnom zacatí konania z roku 2007 a konecné rozhodnutie z roku 2012 uz boli zrusené. 63 V dôsledku toho treba na jednej strane dospiet k záveru, ze zaloba je prípustná, a na druhej strane, ze nie je bezpredmetná. Námietku neprípustnosti treba preto zamietnut v celom rozsahu, ako aj vsetky tvrdenia Komisie a vedlajsích úcastníkov konania na urcenie straty záujmu zalobkyne na konaní. O veci samej 64 Na podporu svojej zaloby zalobkyna v podstate uvádza sest zalobných dôvodov. Pät zalobných dôvodov je zalozených na zjavne nesprávnom posúdení Komisie. Siesty zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia podla clánku 296 ods. 2 ZFEÚ a zásad proporcionality, právnej istoty a zákazu diskriminácie. 65 Je potrebné pripomenút, ze cielom zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia je preukázat porusenie podstatných formálnych nálezitostí a v dôsledku toho si vyzaduje samostatné preskúmanie nesprávnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré patrí do preskúmania dôvodnosti tohto rozhodnutia, (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [121]C-367/95 P, [122]EU:C:1998:154, bod [123]67, a z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [124]C-66/02, [125]EU:C:2005:768, bod [126]26). 66 V prejednávanej veci je teda namieste najskôr preskúmat siesty zalobný dôvod v rozsahu, v akom je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 296 ods. 2 ZFEÚ, a az následne, pokial to bude potrebné, vecnú zákonnost napadnutého rozhodnutia, voci ktorej smerujú ostatné zalobné dôvody. 67 V zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ "ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 68 Podla ustálenej judikatúry kvalifikovanie za "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ si vyzaduje, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé je opatrenie státnou pomocou alebo pomocou zo státnych zdrojov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytovat príjemcovi selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [127]C-524/14 P, [128]EU:C:2016:971, bod [129]40 a citovanú judikatúru). 69 S cielom vykonat predbeznú právnu kvalifikáciu urcitého opatrenia ako "státnej pomoci" v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sa povinnost odôvodnenia musí dodrzat vo vztahu k vsetkým podmienkami uvedeným v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 70 Odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ods. 2 ZFEÚ a clánkom 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie totiz musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá dotknutý akt prijala tak, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súd vykonat svoje preskúmanie (pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [130]C-131/15 P, [131]EU:C:2016:989, bod [132]46 a citovanú judikatúru). 71 Pokial ide specificky o odôvodnenie rozhodnutia Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 odsek 2 ZFEÚ, treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 4 ods. 2 a 4 nariadenia 2015/1589 takéto rozhodnutie môze byt prijaté len v prípade, ak Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze opatrenie predstavuje novú státnu pomoc a existujú pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom. 72 Z toho vyplýva, ze bez toho, aby bola povinnost odôvodnenia podla clánku 296 ods. 2 ZFEÚ zbavená svojej podstaty, akékolvek rozhodnutie prijaté Komisiou na konci fázy predbezného preskúmania musí zahrnat predbezné posúdenie predmetného státneho opatrenia s cielom urcit, ci toto opatrenie má povahu státnej pomoci, a uviest, ak sa Komisia rozhodne zacat konanie vo veci formálneho zistovania, dôvody, ktoré ju vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia, [133]T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, [134]EU:T:2008:457, bod [135]138 a citovanú judikatúru). 73 Takéto rozhodnutie prijaté po predbeznom preskúmaní musí najmä umoznit dotknutým osobám efektívne sa zúcastnit na konaní vo veci formálneho zistovania, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tieto úcely im toto rozhodnutie musí umoznit oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli Komisiu k predbeznému záveru, ze predmetné opatrenie mozno povazovat za novú státnu pomoc a k pochybnostiam o zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom (pozri rozsudok z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia, [136]T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, [137]EU:T:2008:457, bod [138]139 a citovanú judikatúru). 74 V rámci posúdenia siesteho dôvodu treba predovsetkým preskúmat, ci Komisia dostatocne vysvetlila v napadnutom rozhodnutí dôvody, pre ktoré sa po predbeznom preskúmaní domnievala, ze predmetné opatrenie mozno docasne kvalifikovat za státnu pomoc bez toho, aby sa overilo, ci islo o pomoc, ktorá je nová a zlucitelná s vnútorným trhom. 75 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej prinálezí v prejednávanej veci. Po prvé Komisia v napadnutom rozhodnutí údajne nevypocítala rozdiel medzi sumou príspevkov na sociálne zabezpecenie, ktoré Spolková republika Nemecko skutocne vyplatila zalobkyni (a od ktorých bolo potrebné odpocítat sumu zodpovedajúcu zvýseniu povolených postových taríf), a sumou príspevkov na sociálne zabezpecenie platených jej konkurentmi, na ktorých sa uplatnuje vseobecný systém sociálneho poistenia. Po druhé sa Komisia údajne podrobne nevenovala dôvodom, pre ktoré sa domnievala, ze odpoved na otázku, do akej miery zalobkyna zaplatila príspevky na sociálne zabezpecenie, bola irelevantná na úcely výpoctu sumy údajnej státnej pomoci. Po tretie Komisia údajne dostatocne neodôvodnila svoje posúdenie existencie údajnej krízovej dotácie poskytnutej vo forme zvýsenia povolených postových taríf, s cielom zohladnit náklady na sociálne zabezpecenie, ktoré zalobkyna uhradila. Po stvrté Komisia nevysvetlila, preco bolo potrebné v rámci takejto analýzy vychádzat len z preskúmania zlucitelnosti nákladov s vnútorným trhom. 76 Komisia a vedlajsí úcastníci konania spochybnujú tvrdenia zalobkyne. 77 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie nie je prvým rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré Komisia prijala v súvislosti so sporným opatrením. Pomoc poskytnutá vo forme príspevkov do dôchodkového fondu zalobkyne uz bola predmetom rozhodnutia o zacatí konania z roku 1999, rozhodnutia o zacatí konania z roku 2007 a konecných rozhodnutí z roku 2002 a z roku 2012. 78 Rozsudkom z 18. septembra 2015, Deutsche Post/Komisia ([139]T-421/07 RENV, [140]EU:T:2015:654), vsak Vseobecný súd zrusil rozhodnutie o zacatí konania z roku 2007, v rámci ktorého, ako uviedla Komisia v bode 5 napadnutého rozhodnutia, otázka, ci dotácie na dôchodky potvrdzujú alebo nepotvrdzujú existenciu výhody pre zalobkynu, bola predmetom "povrchného posúdenia" a musí sa este "podrobnejsie preskúmat". 79 Vzhladom na tento konkrétny procesný kontext, je potrebné sa domnievat, ze Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia podliehala osobitnej povinnosti odôvodnenia v zmysle clánku 296 ods. 2 ZFEÚ, kedze uz v rámci konania vo veci formálneho zistovania pôvodne zacatého v roku 1999 a opätovne zacatého v roku 2007 mala moznost si klást otázku, ci státne príspevky do dôchodkového fondu zalobkyne predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 80 Kedze napadnuté rozhodnutie Komisia oznacila ako rozhodnutie o rozsírení konania opätovne zacatého v roku 2007, nemohla sa domnievat bez toho, aby porusila svoju povinnost odôvodnenia stanovenú v clánku 296 ods. 2 ZFEÚ, ze nie je schopná co i len predbezným spôsobom stanovit, ci jedno z kritérií stanovených v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je splnené, a obmedzit sa len na vyjadrenie pochybností bez toho, aby v tejto súvislosti poskytla dostatocné odôvodnenie. 81 Z bodov 64 az 67 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v casti venovanej posúdeniu existencie státnej pomoci vzhladom na clánok 107 ods. 1 ZFEÚ a najmä existencie výhradnej hospodárskej výhody, uviedla len opis tazkostí, ktorým by celila, pokial by musela identifikovat hospodárske subjekty, ktorých právna a skutková situácia by sa mohla povazovat za porovnatelnú so situáciou zalobkyne. Poukázala najmä na to, ze kedze zalobkyna mala výhradné právo v oblasti univerzálnych postových sluzieb a bola príjemcom mnohých prevodov prostriedkov a verejných záruk v rámci transformácie spolkovej posty, nachádzala sa v osobitnej a bezprecedentnej situácii. 82 Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia dospela k záveru, ze existenciu výhradnej hospodárskej výhody nebolo mozné preukázat prostredníctvom porovnania nákladov, ktorými je zatazená zalobkyna, s nákladmi, ktoré zatazujú jej konkurentov. Naopak vsak spresnila, ze porovnávacia analýza s konkurentmi zalobkyne by bola primeraná v rámci preskúmania zlucitelnosti pomoci a najmä v stádiu podrobnejsej analýzy vplyvu na hospodársku sútaz. 83 Dalej v napadnutom rozhodnutí Komisia preto v stádiu posudzovania zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom usúdila, ze bolo mozné na základe referencnej sadzby porovnat príspevky na sociálne zabezpecenie platené zalobkynou s príspevkami platenými jej súkromnoprávnymi konkurentmi. Neposkytla vsak nijaké odôvodnenie, v ktorom by vysvetlila, v com zistenia vykonané v rámci preskúmania zlucitelnosti spornej pomoci podporili alebo neprotirecili zisteniam uskutocneným na úcely posúdenia existencie selektívnej hospodárskej výhody a, a fortiori, existencie státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 84 Vzhladom na vsetky tieto úvahy treba dospiet k záveru, ze zalobkyna tým, ze poukázala na to, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaký výpocet, ktorý by umoznil porovnanie nákladov zalobkyne s nákladmi jej konkurentov v stádiu kvalifikácie sporného opatrenia ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pricom takéto porovnanie bolo vykonané na úcely posúdenia zlucitelnosti spornej pomoci s vnútorným trhom, oprávnene preukázala existenciu porusenia povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 296 ZFEÚ. 85 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v bode 148 rozsudku zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([141]T-143/12, [142]EU:T:2016:406), ktorým sa navrhuje zrusenie konecného rozhodnutia z roku 2012 prijatého Komisiou po skoncení konania vo veci formálneho zistovania opätovne zacatého v roku 2007 a rozsíreného napadnutým rozhodnutím, Vseobecný súd pripomenul judikatúru, podla ktorej práve v stádiu uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, teda v stádiu dokazovania existencie výhody musí Komisia preukázat, ze ciastocné oslobodenie od povinnosti prispievat do dôchodkového fondu predstavuje pre bývalého historického operátora hospodársku výhodu voci jeho konkurentom. 86 V bodoch 150 a 151 rozsudku zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([143]T-143/12, [144]EU:T:2016:406), Vseobecný súd v podstate usúdil, ze hoci sa Komisia v konecnom rozhodnutí z roku 2012 snazila preukázat existenciu selektívnej hospodárskej výhody, k tomuto preskúmaniu pristúpila az v stádiu posúdenia zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom. Preto prijal tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko, podla ktorého sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze vykonala "úvodné porovnanie s nákladmi, ktoré podnik 'bezne` platí v súvislosti so svojimi súkromnými zamestnancami v súlade s nemeckým sociálnym právom, az v rámci preskúmania týkajúceho sa zlucitelnosti opatrenia s vnútorným trhom". 87 Okrem toho Vseobecný súd v bodoch 152 az 154 rozsudku zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([145]T-143/12, [146]EU:T:2016:406), pripomenul, ze povinnost Komisie preukázat existenciu selektívnej hospodárskej výhody v prospech príjemcu pomoci jej prinálezí od okamihu, ked skúma otázku, ci urcité opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 88 Kedze vsak k predbeznej kvalifikácii opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ dochádza v súlade s clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 2 a 4 nariadenia 2015/1589 od okamihu predbezného preskúmania tohto opatrenia a prijatia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, je potrebné sa v prejednávanej veci domnievat, ze povinnost odôvodnenia týkajúca sa existencie selektívnej hospodárskej výhody zalobkyne podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ prinálezí Komisii od skoncenia fázy predbezného preskúmania, a nielen výlucne v súvislosti s rozhodnutím prijatým po skoncení konania vo veci formálneho zistovania. 89 Z toho vyplýva, ze Komisia tým, ze dostatocne jasne a jednoznacne neodôvodnila existenciu výhody v súlade s poziadavkami clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pricom vsak uz pristúpila k posúdeniu zlucitelnosti spornej pomoci s vnútorným trhom, spôsobila, ze zalobkyna sa ocitla v situácii právnej neistoty po skoncení fázy predbezného preskúmania a v stádiu prijatia napadnutého rozhodnutia. Toto opomenutie Komisie navyse neumoznuje súdu Únie, aby vykonal svoje preskúmanie v súvislosti s predbeznou kvalifikáciou sporného opatrenia ako "pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 90 Siesty zalobný dôvod sa preto musí prijat v rozsahu, v akom sa týka porusenia povinnosti odôvodnenia. 91 Kedze z posúdenia tohto zalobného dôvodu v rozsahu, v akom je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje nezrovnalosti, pokial ide o nálezitosti zásadného významu v rámci vseobecnej struktúry napadnutého rozhodnutia, je namieste zrusit toto rozhodnutie z dôvodu porusenia podstatných formálnych nálezitostí bez toho, aby bolo potrebné skúmat dôvodnost ostatných tvrdení uvedených v rámci tohto zalobného dôvodu a ostatné zalobné dôvody. O trovách 92 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 93 Kedze Komisia nemala v prejednávanej veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania zalobkyne. 94 Spolocnosti UPS a United Parcel Service Deutschland znásajú svoje vlastné trovy konania v súlade clánkom 138 ods. 3 rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Námietka neprípustnosti sa zamieta. 2. Rozhodnutie Európskej komisie K(2011) 3081 v konecnom znení z 10. mája 2011 o rozsírení konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokial ide o pomoc C 36/07 (ex NN 25/07) poskytnutú Spolkovou republikou Nemecko v prospech spolocnosti Deutsche Post, sa zrusuje. 3. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy vynalozené spolocnostou Deutsche Post AG. 4. Spolocnosti UPS Europe SPRL/BVBA a United Parcel Service Deutschland Sŕrl & Co. OHG znásajú svoje vlastné trovy konania. Pelikánová Valancius Nihoul Svenningsen Öberg Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. apríla 2019. Podpisy __________________________________________________________________ ( [147]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPFyLUS/L87037-7693TMP.html#t-ECR_62011TJ0388_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:263:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:247:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A235&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:245:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A720&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A720&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A720&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A720&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:263:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:289:TOC 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A188&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A720&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A720&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A350&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A350&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A246&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A246&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A246&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A211&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A211&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A211&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A339&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A339&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A339&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A718&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A718&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A718&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A246&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A246&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A246&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point153 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point159 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A60&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A60&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A60&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A60&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point345 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point363 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A235&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A721&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A721&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A721&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A470&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A470&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A470&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A235&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A282&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A282&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A282&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A461&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A461&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A461&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A461&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point138 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point139 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A654&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///tmp/lynxXXXXPFyLUS/L87037-7693TMP.html#c-ECR_62011TJ0388_SK_01-E0001