ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) zo 6. februára 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Spanielsky trh cerpacích staníc -- Rozhodnutie o zamietnutí staznosti -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- Nesplnenie záväzkov, ktoré sa stali záväznými na základe rozhodnutia Komisie -- Obnova konania -- Pokuty -- Penále" Vo veci T-342/11, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio (CEEES), so sídlom v Madride (Spanielsko), Asociación de Gestores de Estaciones de Servicio, so sídlom v Madride, v zastúpení: A. Hernández Pardo a B. Marín Corral, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: J. Baquero Cruz a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Spanielske královstvo, v zastúpení: pôvodne M. Muńoz Pérez, neskôr S. Centeno Huerta a napokon A. Rubio González, abogados del Estado, a Repsol Comercial de Productos Petrolíferos SA, v zastúpení: J. Jiménez-Laiglesia Ońate a S. Rivero Mena, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2011) 2994 v konecnom znení z 28. apríla 2011, ktorým sa zamietla staznost zalobkýn týkajúca sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze spolocnostou Repsol (vec COMP/39461), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. apríla 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Zalobkyne, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio (CEEES) a Asociación de Gestores de Estaciones de Servicio, touto zalobou navrhujú zrusenie rozhodnutia Komisie K(2011) 2994 v konecnom znení z 28. apríla 2011, ktorým sa zamieta staznost zalobkýn týkajúca sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze spolocnostou Repsol (vec COMP/39461) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Uvedená staznost sa týka toho, ze vedlajsí úcastník konania, Repsol Comercial de Productos Petrolíferos SA (dalej len "Repsol"), nerespektoval záväzky, ktoré boli rozhodnutím Komisie z 12. apríla 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/B-1/38.348 - Repsol CPP) (zhrnutie v [2]Ú. v. EÚ L 176, s. 104, dalej len "rozhodnutie o záväzkoch") vyhlásené za záväzné. Skutkové okolnosti 2 CEEES je zdruzenie podnikov, ktoré má za ciel vo vsetkých oblastiach bránit a zastupovat záujmy svojich clenov, ktorými sú v podstate spolocnosti majúce práva na prevádzku cerpacích staní. 3 Asociación de Gestores de Estaciones de Servicio je zdruzenie podnikov, ktoré je integrované v CEEES a ktoré zastupuje záujmy podnikatelov prevádzkujúcich cerpacie stanice, pricom ale nie sú ich majitelmi. 4 Repsol je spanielska petrolejárska spolocnost. 5 Dna 16. júna 2004 Komisia Európskych spolocenstiev zacala konanie podla clánkov 81 ES a 82 ES proti spolocnosti Repsol týkajúce sa distribúcie pohonných hmôt spanielskym cerpacím staniciam. V rámci svojho úvodného posúdenia vyjadrila pochybnosti o zlucitelnosti urcitých castí dlhodobých dohôd o výhradnej distribúcii uzavretých medzi spolocnostou Repsol a cerpacími stanicami s clánkom 81 ES. 6 V reakcii na obavy Komisie Repsol navrhla prijatie záväzkov, ktoré boli uverejnené v rámci verejného vypocutia podla clánku 27 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a ktoré boli predmetom viacerých zmien a doplnení. 7 Dna 12. apríla 2006 Komisia prijala rozhodnutie o záväzkoch na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktorým vyhlásila zmenené a doplnené záväzky za záväzné do 31. decembra 2011. 8 Rozhodnutie o záväzkoch stanovuje najmä toto: "[Repsol] sa zaväzuje dodrziavat ustanovenia clánkov 4 a 5 nariadenia c. 2790/99, pokial ide o zmluvy definujúce podmienky, za akých [Repsol] vykonáva cinnost distribúcie pohonných hmôt pre automobily na cerpacích staniciach v Spanielsku. [Repsol] sa zaväzuje najmä: ... b) neobmedzovat schopnost kupujúceho stanovit predajnú cenu, [Repsol] vsak má právo stanovit maximálne predajné ceny alebo odporucit odporúcanú predajnú cenu pod podmienkou, ze sa táto cena nerovná fixnej alebo minimálnej predajnej cene v dôsledku tlaku alebo podnetov z jednej ci druhej strany; alebo v prípade dohôd o obchodnom zastúpení, v ktorých [Repsol] stanoví predajnú cenu, kedze obchodný zástupca sa nestáva vlastníkom tovarov, [Repsol] sa zaväzuje nebránit obchodnému zástupcovi v tom, aby si svoju províziu rozdelil so zákazníkom a neukladat mu obmedzenia v tomto zmysle, pricom mu ponechá úplnú slobodu znízit cenu skutocne platenú zákazníkom bez toho, aby v dôsledku toho doslo k znízeniu príjmov [Repsol]." 9 V rozhodnutí o záväzkoch sa Komisia domnievala, ze záväzky navrhnuté spolocnostou Repsol boli dostatocné na odstránenie zistených problémov a ukoncila konanie. 10 Dna 30. mája 2007 zalobkyne podobne ako iné spolocnosti podali Komisii staznost, v ktorej sa odvolávajú na existenciu dohody medzi viacerými petrolejárskymi spolocnostami, ktorá je v rozpore s clánkom 81 ES. Taktiez uviedli, ze Repsol cerpacím staniciam v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES stanovuje minimálne predajné ceny pre verejnost. 11 Vo svojom návrhu na rozsírenie zaloby z 10. júla 2007 zalobkyne tvrdili, ze Repsol nerespektovala svoj záväzok, ktorý bol rozhodnutím o záväzkoch vyhlásený za záväzný, neobmedzovat moznost cerpacích staníc v Spanielsku stanovovat predajnú cenu pohonných hmôt pre verejnost, a ziadali Komisiu, aby na základe clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 obnovila konanie proti spolocnosti Repsol. 12 Vo svojich pripomienkach z 13. novembra 2009 zalobkyne uviedli, ze Komisia bola povinná ulozit spolocnosti Repsol pokutu z dôvodu nedodrzania jej záväzkov. 13 Dna 30. júla 2009 Comisión Nacional de la Competencia (národná komisia hospodárskej sútaze, dalej len "CNC") prijala rozhodnutie proti spolocnostiam Repsol, Cepsa Estaciones de Servicio SA a BP Oil Espańa SA (dalej len "rozhodnutie CNC"). V tomto rozhodnutí CNC konstatovala, ze uvedené spolocnosti porusili clánok 1 zákona c. 16/1989 zo 17. júla 1989 o ochrane hospodárskej sútaze (ley 16/1989, de 17 de julio, de Defensa de la Competencia, BOE c. 170 z 18. júla 1989, s. 22747), ako aj clánok 81 ods. 1 ES v rozsahu, v akom nepriamo urcili predajné ceny pohonných hmôt pre verejnost, ktoré museli uplatnovat nezávislé podniky vykonávajúce svoju cinnost pod ich znackou, cím obmedzili slobodnú hospodársku sútaz medzi cerpacími stanicami svojej siete, ako aj so zvyskom cerpacích staní. Dalej CNC ulozila pokutu 5 miliónov eur spolocnosti Repsol a ulozila jej povinnost prijat vsetky nevyhnutné opatrenia na to, aby túto prax stanovovania cien skoncila a do budúcnosti sa jej vyhla. 14 Aktmi z 30. marca a z 28. decembra 2010 zalobkyne a Repsol podali zalobu proti rozhodnutiu CNC. 15 Listom z 21. septembra 2010 Komisia predlozila zalobkyniam svoje predbezné posúdenie staznosti, ktorú podali 30. mája 2007. 16 Pokial ide o prvú cast staznosti zalobkýn týkajúcu sa údajnej dohody, ktorá je v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, Komisia ich informovala, ze vsetky nálezitosti tejto staznosti týkajúce sa uvedenej dohody postúpila CNC, a poziadala ich, aby potvrdili, ci zamýslajú vziat spät svoju staznost v casti týkajúcej sa tejto dohody. 17 Pokial ide o druhú cast ich staznosti týkajúcu sa porusenia clánku 101 ZFEÚ spolocnostami Repsol a Cepsa Estaciones de Servicio z dôvodu stanovenia minimálnych predajných cien cerpacím staniciam, Komisia uviedla, ze táto otázka uz bola vyriesená v rozhodnutí CNC a oznámila svoj zámer zamietnut túto cast ich staznosti v súlade s clánkom 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Zalobkyne vyzvala, aby ju vzali spät. 18 Nakoniec, pokial ide o tretiu cast ich staznosti týkajúcu sa nedodrzania záväzkov, ktoré sa stali záväzným na základe rozhodnutia o záväzkoch, spolocnostou Repsol, Komisia zdôraznila, ze neexistujú dostatocné dôvody na to, aby sa pristúpilo k vysetrovaniu, a ze nadalej predbezne zamieta túto cast ich staznosti. 19 Vo svojej odpovedi z 18. októbra 2010 zalobkyne súhlasili so spätvzatím prvých dvoch castí ich staznosti uvedených v bodoch 16 a 17 vyssie. Naopak, trvali na tretej casti ich staznosti uvedenej v bode 18 vyssie. 20 Dna 28. apríla 2011 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietla staznost zalobkýn. 21 Komisia v odôvodneniach 22 az 25 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze v nadväznosti na nevykonanie rozhodnutia o záväzkoch jednak môze obnovit konanie podla clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a ulozit pokuty alebo penále podla clánkov 23 a 24 uvedeného nariadenia, a jednak ze v tomto ohlade disponuje volnou úvahou. V prejednávanej veci vsak neboli dostatocné dôvody na prijatie opatrení proti spolocnosti Repsol. 22 V odôvodneniach 26 az 32 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze nie je nevyhnutné obnovit konanie proti spolocnosti Repsol, kedze CNC uz viedla vysetrovanie proti tejto spolocnosti a prijala voci nej urcité opatrenia. Analýza staznosti by viedla k zdvojeniu práce a predstavovala by neúcinné vyuzitie verejných zdrojov. 23 V odôvodneniach 33 az 43 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala a zamietla dve tvrdenia zalobkýn. V prvom rade v odôvodneniach 34 az 40 uvedeného rozhodnutia Komisia zamietla tvrdenie, podla ktorého by preskúmanie staznosti viedlo len k obmedzenému zdvojeniu práce. V druhom rade v odôvodneniach 41 az 43 tohto rozhodnutia Komisia zamietla tvrdenie zalozené na tom, ze ide o odlisné porusenia. V tomto kontexte sa Komisia domnievala, ze aj za predpokladu, ze by správanie spolocnosti Repsol bolo porusením dvoch samostatných právnych ustanovení, konkrétne jednak clánku 101 ZFEÚ a jednak clánku 9 nariadenia c. 1/2003, niet dostatok dôvodov na prijatie opatrení týkajúcich sa tohto aspektu staznosti. Úradný postup CNC s cielom sankcionovat správanie spolocnosti Repsol je dostatocný na jej odstrasenie od úcasti na takýchto protisútazných postupoch v budúcnosti. 24 Nakoniec v odôvodneniach 44 az 48 napadnutého rozhodnutia Komisia odpovedala na tvrdenie zalobkýn, podla ktorého bola povinná ulozit pokutu na základe clánku 23 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003 alebo penále na základe clánku 24 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia. V tomto kontexte Komisia uviedla, ze tieto ustanovenia nezakladajú právo vyzadovat od nej, aby ulozila pokutu alebo penále, a ze v kazdom prípade za okolností prejednávanej veci nebolo nevyhnutné zacat konanie s cielom ulozit pokutu spolocnosti Repsol. Konanie a návrhy úcastníkov konania 25 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. júna 2011 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 26 Podaniami do kancelárie Vseobecného súdu z 23. septembra a 3. októbra 2011 Spanielske královstvo a Repsol podali návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. Uzneseniami z 8. a 30. novembra 2011 predseda tretej komory Vseobecného súdu vyhovel týmto návrhom. 27 Po skoncení písomného konania zalobkyne dvoma písomnými podaniami z 12. júla 2012 a z 9. apríla 2013 predlozili dva návrhy na vykonanie dôkazov, ku ktorým boli prilozené urcité dokumenty. Tieto návrhy bolo doplnené do spisu s tým, ze o ich prípustnosti sa rozhodne neskôr. 28 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 29 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 29. apríla 2013. 30 Vo svojej zalobe zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- v dôsledku toho konstatoval, ze Komisia je povinná ulozit spolocnosti Repsol pokutu alebo penále za porusenie clánku 9 nariadenia c. 1/2003. 31 V odpovedi na otázku Vseobecného súdu polozenú na pojednávaní zalobkyne vzali spät bod návrhu, ktorého cielom bolo rozhodnút, ze Komisia je povinná ulozit pokutu alebo penále spolocnosti Repsol, co bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. 32 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil zalobu za scasti neprípustnú a scasti ju zamietol ako nedôvodnú, alebo aby ju v kazdom prípade ako celok zamietol ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 33 Spanielske královstvo navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 34 Repsol navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako scasti neprípustnú a scasti nedôvodnú alebo aby ju v kazdom prípade ako celok zamietol ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania vrátane trov konania spojených s jej vedlajsím úcastníctvom v konaní. Právny stav 35 Na podporu svojej zaloby zalobkyne uvádzajú, ze Komisia porusila jednak clánok 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a jednak clánok 23 ods. 2 písm. c) a clánok 24 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia. 36 Zalobkyne v podstate uvádzajú dva zalobné dôvody. 37 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze v nadväznosti na nerespektovanie rozhodnutia o záväzkoch spolocnostou Repsol mala Komisia obnovit konania proti tejto spolocnosti a ulozit jej pokutu alebo penále. Tým, ze neprijala tieto opatrenia, Komisia porusila clánok 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj clánok 23 ods. 2 písm. c) a clánok 24 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia. 38 Po druhé sa zalobkyne domnievajú ze Komisia tým, ze neobnovila konanie proti spolocnosti Repsol a tým, ze nevzala spät alebo nezrusila rozhodnutie o záväzkoch, porusila clánok 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 39 Kedze niektoré pripomienky zalobkýn mozno chápat v tom zmysle, ze sa netýkajú len dôvodnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale aj povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 296 ZFEÚ, Vseobecný súd preskúma tento aspekt po preskúmaní uvedených dvoch zalobných dôvodov. 40 Nakoniec Vseobecný súd rozhodne aj o dvoch návrhoch na vykonanie dôkazov z 12. júla 2012 a z 9. apríla 2013. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj clánku 23 ods. 2 písm. c) a clánku 24 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia z dôvodu, ze Komisia odmietla obnovit konanie proti spolocnosti Repsol a ulozit jej pokutu alebo penále O prípustnosti zalobného dôvodu 41 Komisia tvrdí, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 písm. c) a clánku 24 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 bol uvedený výlucne na podporu druhého bodu návrhov zalobkýn, ktorý vzali spät (pozri bod 31 vyssie) a ktorého cielom bolo udelit jej príkaz. 42 V rozpore s tým, co tvrdí Komisia vsak zo zaloby nevyplýva, ze by sa zalobkyne obmedzovali na napadnutie porusenia ustanovení clánku 23 ods. 2 písm. c) alebo clánku 24 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 výlucne na podporu bodu návrhov, ktoré smerovali k tomu, aby sa konstatovalo, ze Komisia je povinná ulozit pokutu alebo penále spolocnosti Repsol, a nie na podporu ich prvého bodu návrhov. 43 V tomto kontexte treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze súd Európskej únie v rámci zrusovacej právomoci, ktorá mu je zverená v clánku 263 ZFEÚ, nemá oprávnenie udelovat príkazy institúciám a ze bod návrhov smerujúci k tomu, aby sa udelil takýto príkaz institúcii Únie, musí teda byt zamietnutý ako neprípustný (rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2010, Now Pharm/Komisia, [4]T-74/08, Zb. s. II-4661, bod 19). 44 Táto judikatúra vsak nebráni tomu, aby zalobkyne zalozili návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia na zalobnom dôvode vyplývajúcom z porusenia clánku 23 ods. 2 písm. c) alebo clánku 24 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003. Za predpokladu, ze by Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila tieto ustanovenia, by totiz zalobkyne mali mat moznost navrhnút Vseobecnému súdu, aby zrusil toto rozhodnutie, a Komisii by potom prinálezalo, aby prijala opatrenia na vykonanie rozsudku Vseobecného súdu na základe clánku 266 ZFEÚ. 45 Námietku neprípustnosti predlozenú Komisiou preto treba zamietnut. O dôvodnosti zalobného dôvodu 46 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia tým, ze odmietla obnovit konanie proti spolocnosti Repsol a ulozit jej pokutu alebo penále v dôsledku nerespektovania rozhodnutia o záväzkoch, porusila clánok 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj clánok 23 ods. 2 písm. c) a clánok 24 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia. - O volnej úvahe Komisie 47 Je potrebné zdôraznit, ze za predpokladu, ze by zalobkyne tvrdili, ze ustanovenia clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj clánku 23 ods. 2 písm. c) a clánku 24 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia nútia Komisiu obnovit konanie a ulozit penále alebo pokuty vsetkým podnikom, ktoré nedodrzia svoje záväzky, ktoré sa stali záväznými na základe rozhodnutia podla clánku 9 ods. 1 tohto nariadenia, táto výhrada by sa musela zamietnut ako nedôvodná. 48 Zo znenia clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 totiz jasne vyplýva, ze ak dotknutý podnik nerespektuje rozhodnutie o záväzkoch v zmysle clánku 9 ods. 1 uvedeného nariadenia, Komisia nie je povinná obnovit konanie voci uvedenému podniku, ale disponuje v tomto ohlade volnou úvahou. Na základe tohto ustanovenia totiz v prípade, ze podnik nerespektuje svoje záväzky, ktoré sa stali záväznými v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003, môze Komisia obnovit konanie voci tomuto podniku na ziadost alebo na vlastný podnet. 49 Komisia tiez disponuje volnou úvahou, pokial ide o uplatnenie clánku 23 ods. 2 písm. c) a clánku 24 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003, na základe ktorých môze ulozit pokuty alebo penále podnikom, ak nerespektujú záväzok, ktorý sa stal záväzným na základe rozhodnutia prijatého podla clánku 9 uvedeného nariadenia. 50 V priebehu konania vsak zalobkyne spresnili, ze nespochybnujú skutocnost, ze dotknuté ustanovenia priznávajú Komisii volnú úvahu. 51 Zalobkyne sa vsak domnievajú, ze aj ked Komisia v zásade disponuje urcitou mierou volnej úvahy, za okolností prejednávanej veci mala obnovit konanie proti spolocnosti Repsol a ulozit jej penále a pokutu. 52 V tomto kontexte zalobkyne tvrdia, ze judikatúra, podla ktorej má Komisia sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o otázku, ci je v záujme Únie dalej konat vo veci staznosti týkajúcej sa porusenia clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ, nie je uplatnitelná na prejednávanú vec, kedze ich staznost sa týka nerespektovania rozhodnutia o záväzkoch a toto nerespektovanie bolo preukázané rozhodnutím CNC. 53 V tomto ohlade je potrebné na úvod uviest, ze právomoc obnovit konanie, ktorú Komisia má na základe clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, a právomoc ukladat pokuty a penále, ktorú má na základe clánkov 23 a 24 uvedeného nariadenia, jej boli zverené v rámci úlohy dozerat na dodrziavanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktorá jej prinálezí na základe clánku 105 ZFEÚ. 54 Pokial identifikuje problémy hospodárskej sútaze, Komisia môze vyhlásit za záväzné záväzky, ktoré boli navrhnuté dotknutými podnikmi a ktoré povazuje za primerané, namiesto toho, aby pristúpila k formálnemu konstatovaniu porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 102 ZFEÚ (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [5]C-441/07 P, Zb. s. I-5949, bod 35). 55 Na jednej strane mechanizmus zavedený clánkom 9 nariadenia c. 1/2003 umoznuje dotknutému podniku, aby sa plne zúcastnil na konaní tak, ze navrhne riesenia, ktoré sa mu javia ako najvhodnejsie v reakcii na obavy Komisie a zabránil tomu, aby Komisia formálne konstatovala porusenie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Na druhej strane je tento clánok inspirovaný dôvodmi hospodárnosti konania, kedze Komisia nie je z právneho hladiska nútená dostatocne preukázat, ze podmienky clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ sú splnené a môze teda rýchlejsie vyriesit problémy, ktoré zistila (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Alrosa, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 35). 56 Cielom právomocí zverených Komisii na základe clánku 9 ods. 2, clánku 23 ods. 2 písm. c) a clánku 24 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 je zarucit dodrzanie takýchto záväzkov. Ak totiz urcitý podnik nedodrzí záväzky, ktoré si stanovil a ktoré boli Komisiou vyhlásené za záväzné, Komisia môze obnovit konanie a ulozit mu penále alebo pokutu tak, ze sa obmedzí na preukázanie nerespektovania rozhodnutia o záväzkoch bez toho, aby musela predtým konstatovat porusenie clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ. 57 Naopak na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, cielom týchto ustanovení nie je umoznit, aby sa podniku za osobitne závazné porusenia clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ ulozila dvojitá sankcia. Takýto výklad by totiz vôbec nebol v súlade s poslednou vetou odôvodnenia 13 nariadenia c. 1/2003, podla ktorej rozhodnutia, ktorými sa záväzky vyhlasujú za záväzné, nie sú vhodné v prípade, ked Komisia zamýsla ulozit sankcie. 58 Pokial ide o skutocnosti ovplyvnujúce výkon volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje na základe clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, treba uviest, ze Komisia má len obmedzené zdroje, ktoré musí vyuzit na konanie voci potenciálne vysokému poctu postupov, ktoré sú v rozpore s právom hospodárskej sútaze. 59 Preto Komisii prislúcha priradit problémom hospodárskej sútaze, o ktorých sa dozvie, rôzne stupne priority a rozhodnút, ci je pokracovanie v preskúmavaní urcitej veci v záujme Únie (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 15. decembra 2010, CEAHR/Komisia, [6]T-427/08, Zb. s. II-5865, bod 27 a tam citovanú judikatúru). 60 V tomto kontexte je namieste pripomenút, ze co sa týka rozhodnutí o zamietnutí staznosti pre porusenie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia musí zohladnit vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti a najmä tie, s ktorými ju oboznámil stazovatel. Preto v tomto kontexte musí najmä zohladnit význam namietaného porusenia pre fungovanie vnútorného trhu, pravdepodobnost moznosti zistit jeho existenciu a rozsah potrebných vysetrovacích opatrení, aby si za co najlepsích podmienok splnila poslanie dohliadat na dodrziavanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, [7]C-450/98 P, Zb. s. I-3947, bod 57 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Súdu prvého stupna z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, [8]T-24/90, Zb. s. II-2223, bod 86, a z 12. septembra 2007, Ufex a i./Komisia, [9]T-60/05, Zb. s. II-3397, bod 178). Dalej Komisia musí mat moznost zohladnit opatrenia vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 3. júla 2007, Au lys de France/Komisia, T-458/04, neuverejnený v Zbierke, bod 72 a tam citovanú judikatúru). Nakoniec Vseobecný súd uz konstatoval, ze nic nebráni tomu, aby Komisia v konkrétnej veci uprednostnila jedno kritérium pri hodnotení záujmu Únie na preskúmaní urcitého problému hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok IECC/Komisia, uz citovaný, body 58 a 59). 61 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze autor staznosti týkajúcej sa porusenia clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ nemá právo vyzadovat od Komisie konecné rozhodnutie týkajúce sa existencie alebo neexistencie údajného porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, [10]C-119/97 P, Zb. s. I-1341, bod 87; rozsudok Súdu prvého stupna Automec/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 75, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2012, Protégé International/Komisia, T-119/09, bod 32). 62 Vzhladom na skutocnost, ze cielom právomoci Komisie vyhlásit záväzky za záväzné na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 je tiez zarucit dodrziavanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ a na skutocnost, ze cielom právomocí stanovených v clánku 9 ods. 2, v clánku 24 ods. 1 písm. c) a v clánku 23 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia je zarucit dodrzanie uvedených záväzkov sa Vseobecný súd domnieva, ze zásady uznané judikatúrou uvedenou v bodoch 60 az 61 vyssie sa uplatnujú aj v prípade, ked sa Komisii oznámi prípadné nedodrzanie záväzku a Komisia musí rozhodnút, ci obnoví konanie. 63 Kedze Komisia musí posúdit otázku, ci je v záujme Únie pokracovat v preskúmaní staznosti vzhladom na právne a skutkové okolnosti relevantné pre konkrétnu vec, musí zohladnit okolnost, ze situácia sa môze javit rôzne podla toho, ci sa táto staznost týka prípadného nedodrzania rozhodnutia o záväzkoch alebo prípadného porusenia clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ. 64 Kedze sa totiz nedodrzanie záväzkov vo vseobecnosti lahsie preukazuje nez porusenie clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ, rozsah takýchto nevyhnutných vysetrovacích opatrení nevyhnutných na preukázanie nedodrzania záväzkov bude v zásade obmedzenejsí. V kazdom prípade na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, z toho nemozno vyvodit, ze v takom prípade by Komisia mala systematicky obnovovat konanie a ukladat pokuty alebo penále. Takýto prístup by totiz mal za následok transformáciu právomocí, ktoré má na základe clánku 9 ods. 2, clánku 23 ods. 2 písm. c) a clánku 24 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003, na viazané právomoci, co by nebolo v súlade so znením týchto ustanovení. 65 Dalej, pokial ide o tvrdenie predlozené zalobkynami, podla ktorého Komisii prislúcha, aby dohliadala nad respektovaním rozhodnutia o záväzkoch, treba konstatovat, ze nic nebráni tomu, aby v rámci predmetných ustanovení Komisia zohladnila opatrenie vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze. 66 V tomto kontexte treba uviest, ze paralelná právomoc vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze uplatnit clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ na základe clánku 5 nariadenia c. 1/2003, nie je spochybnená prijatím rozhodnutia o záväzkoch na základe clánku 9 uvedeného nariadenia Komisiou. Ako totiz vyplýva z odôvodnenia 13 nariadenia c. 1/2003, rozhodnutia o záväzkoch prijímané Komisiou podla clánku 9 uvedeného nariadenia nemajú vplyv na moznost vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze konstatovat porusenie clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ a rozhodnút v dotknutej veci. Navyse z odôvodnenia 22 tohto nariadenia vyplýva, ze rozhodnutia týkajúce sa záväzkov prijatých Komisiou nemajú vplyv na právomoc vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze uplatnit clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. 67 Nakoniec na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, prijatie rozhodnutia na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 Komisiou jej nepriznáva výhradnú právomoc. Clánok 11 ods. 6 uvedeného nariadenia, na ktorý sa zalobkyne odvolávajú v tomto kontexte, síce najmä stanovuje, ze ak Komisia zacne konanie s cielom prijat rozhodnutie, v ktorom konstatuje porusenie a ulozí povinnost skoncit ho na základe clánku 7 uvedeného nariadenia alebo konanie s cielom prijat rozhodnutie, na základe ktorého sa záväzky prijaté na základe clánku 9 uvedeného nariadenia stanú záväznými, zbaví to orgány hospodárskej sútaze clenských státov ich právomoci uplatnit clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Z tohto ustanovenia vsak nemozno vyvodit, ze by vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze uz nemohol prijat rozhodnutie proti urcitému podniku po tom, ako Komisia prijala rozhodnutie o záväzkoch v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003. Z judikatúry totiz vyplýva, ze clánok 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 nezbavuje vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze právomoci natrvalo, ale len pocas trvania konania pred Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., C-17/10, body 68 az 92). 68 Preto nic nebráni tomu, aby Komisia zohladnila opatrenie, ktoré vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze prijal proti urcitému podniku, ak posudzuje, ci je v záujme Únie obnovit konanie proti takémuto podniku z dôvodu nedodrzania jeho záväzkov s cielom ulozit mu pokutu alebo penále. Práve naopak, v rozsahu, v akom boli právomoci na základe clánku 9 ods. 2, clánku 23 ods. 2 písm. c) a clánku 24 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 zverené Komisii na úcely jej úlohy dohliadat nad dodrziavaním clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, musí dôjst k takémuto zohladneniu. - O výkone volnej úvahy v prejednávanej veci 69 Práve s ohladom na predchádzajúce úvahy je potrebné preskúmat výhradu, podla ktorej v rozhodnutí Komisie neobnovit konanie a neulozit penále alebo pokutu spolocnosti Repsol doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Zalobkyne tvrdia, ze odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, neodôvodnuje toto rozhodnutie. 70 V tomto ohlade treba pripomenút, ze pri preskúmaní výkonu volnej úvahy Komisie pri spracovaní stazností súd Únie nesmie nahradit posúdenie záujmu Únie Komisiou svojím vlastným posúdením, ale má preverit, ci napadnuté rozhodnutie nespocíva na nesprávnom zistení skutkového stavu a ci nie je poznacené nesprávnym právny posúdením alebo zjavne nesprávnym posúdením, alebo ci nedoslo k zneuzitiu právomoci (pozri rozsudok CEAHR/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 65 a tam citovanú judikatúru). 71 Vseobecný súd sa domnieva, ze v prejednávanej veci v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnutom v bodoch 21 az 24 vyssie nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. 72 Treba totiz pripomenút, ze Komisia vychádzala najmä z existencie rozhodnutia CNC, v ktorom tento orgán konstatoval, ze Repsol porusila clánok 101 ZFEÚ tým, ze nepriamo stanovila predajné ceny pohonných hmôt pre verejnost, ulozil jej pokutu 5 miliónov eur a povinnost prijat vsetky nevyhnutné opatrenia pre skoncenie tejto praxe stanovovania cien a vyhnutie sa tejto praxi do budúcnosti. Tento prístup je v súlade s cielom úzkej spolupráce medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze v rámci európskej siete hospodárskej sútaze, ktorý je uvedený najmä v odôvodneniach 6, 8 a 15 nariadenia c. 1/2003. 73 Navyse vzhladom na rozhodnutie CNC sa Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, mohla domnievat, ze prijatie dodatocných opatrení voci spolocnosti Repsol nie je nevyhnutné. 74 Na jednej strane totiz, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze Komisia mala sankcionovat nerespektovanie rozhodnutia o záväzkoch spolocnostou Repsol a ulozit jej penále podla clánku 24 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003, treba uviest, ze cielom tejto právomoci Komisie je prinútit podnik, aby v budúcnosti dodrzal svoj záväzok. V tomto ohlade ciele, ktoré mohla Komisia sledovat ulozením penále spolocnosti Repsol a ciele sledované CNC v jej rozhodnutí sa prelínali, kedze slo o to, aby doslo k skonceniu praxe stanovovania predajných cien pohonných hmôt. V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze opatrenia prijaté CNC boli dostatocné na úcely donútenia spolocnosti Repsol, aby sa vyhla tejto praxi v budúcnosti. Preto sa Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, mohla domnievat, ze jej zásah nebol nevyhnutný a ze teda nebolo v záujme Únie obnovit konania s cielom ulozit pokutu. 75 Na druhej strane, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze Komisia mala ulozit pokuty z dôvodu nerespektovania rozhodnutia o záväzkoch, treba pripomenút, ze hlavným cielom pokuty ulozenej na základe clánku 23 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003 je sankcionovat správanie, ktoré podla Komisie vyvoláva problémy hospodárskej sútaze, bez toho, aby sa muselo z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze podmienky clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ sú splnené. CNC vo svojom rozhodnutí uz konstatovala, ze Repsol stanovila predajné ceny pohonných hmôt a ulozila jej sankciu. Kedze sa rozhodnutie o záväzkoch týkalo toho istého správania, Komisia musela zohladnit rozhodnutie CNC. Kedze hlavný ciel sankcionovania správania spolocnosti Repsol, ktoré podla Komisie bolo problematické, bol uz dosiahnutý, mohla sa domnievat bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ze obnovenie konania a ulozenie dodatocnej pokuty neboli v záujme Únie. 76 Ziadne z tvrdení zalobkýn nemôze spochybnit toto posúdenie. 77 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia napriek tomu, ze CNC uz ulozila pokutu spolocnosti Repsol z dôvodu, ze stanovila predajné ceny pohonných hmôt, bola povinná ulozit jej dodatocnú pokutu na základe clánku 23 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003, aby nenarusila samotnú podstatu mechanizmu zavedeného clánkom 9 uvedeného nariadenia, a to z dôvodu právnej istoty a aby sa nesplnenie záväzku nejavilo ako "bezdôvodné, bezvýznamné alebo nedôlezité" najmä vo vztahu k podnikom, ktoré neprijali záväzky. 78 Toto tvrdenie sa musí zamietnut. 79 Aj za dvojitého predpokladu, ze by sa na jednej strane clánok 23 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003 mal vykladat tak, ze umoznuje Komisii ulozit dodatocnú pokutu podniku len z dôvodu, ze nedodrzal svoje záväzky, hoci toto správanie uz bolo sankcionované vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze pre porusenie clánku 101 ZFEÚ, a na druhej strane, ze by takýto postup v danej veci nebol v rozpore so zásadou ne bis in idem, by sa totiz Komisia mohla domnievat bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ze obnovenie konania s cielom ulozit dodatocnú pokutu spolocnosti Repsol nie je v záujme Únie. 80 Najskôr treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia v prejednávanej veci nemohla ulozit pokutu spolocnosti Repsol za nerespektovanie rozhodnutia o záväzkoch bez toho, aby to malo vplyv na verejné zdroje urcené na túto cinnost. Ako Komisia správne uvádza, musela by uskutocnit celý súbor administratívnych krokov, ako sú vyhotovenie rozhodnutia o zacatí konania a oznámenia o výhradách, vypocutie úcastníkov konania a prijatie rozhodnutia o ulození pokuty. 81 Nakoniec sa Komisia mohla domnievat, ze pridaná hodnota zásahu z jej strany by bola obmedzená, kedze hlavný ciel uvedený v clánku 23 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003, a síce postih správania spolocnosti Repsol, ktoré povazovala za problematické vzhladom na pravidlá hospodárskej sútaze, uz bol dosiahnutý. 82 Nakoniec, co sa týka ciela, ktorý uvádzajú zalobkyne, a síce zachovania potrebného úcinku mechanizmu zavedeného clánkom 9 nariadenia c. 1/2003, treba uviest, ze ide o ciel týkajúci sa priamo urcenia politiky Komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze. 83 Preto aj za dvojitého predpokladu uvedeného v bode 79 vyssie by Komisia neprekrocila hranice svojej volnej úvahy, pokial by v prejednávanej veci rozhodla, ze nie je odôvodnené obnovit konanie a ulozit dodatocnú pokutu spolocnosti Repsol. 84 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia dostatocne nezohladnila závaznost porusenia zo strany spolocnosti Repsol a úcinky jej správania na trh. 85 Aj toto tvrdenie sa musí zamietnut. 86 Ako sa totiz uviedlo v bodoch 60 a 62 vyssie, ked Komisia priraduje problémom hospodárskej sútaze, o ktorých sa dozvedela, urcité stupne priority, nic nebráni tomu, aby uprednostnila jedno z relevantných kritérií. 87 Z dôvodov uvedených v bodoch 72 az 83 vyssie sa Komisia v prejednávanej veci mohla oprávnene domnievat, ze vzhladom na rozhodnutie CNC vo vztahu k spolocnosti Repsol nebol dodatocný zásah z jej strany v záujme Únie, pricom nemusela zohladnit ostatné kritériá ci z vecného hladiska rozhodnút o veci, o závaznosti správania spolocnosti Repsol, o struktúre spanielskeho trhu alebo o vplyvoch správania spolocnosti Repsol na tento trh. 88 V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze z dôvodu priameho úcinku rozhodnutia o záväzkoch, jeho záväznej povahy pre Repsol, dvojstranného vztahu a vztahu dôvery, ktorý zakladá medzi týmto podnikom a Komisiou, ako aj z dôvodu nevyhnutnosti jednotného uplatnovania práva Únie a dodrzania zásady rovnosti zaobchádzania Komisia mala obnovit konanie a ulozit pokutu a penále spolocnosti Repsol. 89 Aj toto tvrdenia sa musí zamietnut. 90 Je totiz nutné konstatovat, ze s poukázaním na tieto skutocnosti zalobkyne len pripomínajú, ze Repsol súhlasila, ze sa podriadi rozhodnutiu o záväzkoch na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a ze nerespektovala toto rozhodnutie. 91 Ako sa vsak uviedlo v bode 64 vyssie, normotvorca Únie rozhodol o priznaní sirokej miery volnej úvahy Komisii v prípade, ze je konfrontovaná s nedodrzaním záväzku, ktorý sa stal záväzným na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Preto okolnosti uvádzané zalobkynami, ktoré sa obmedzujú na opísanie toho, ze Komisia sa nachádza v takejto situácii, nemôzu preukázat, ze prekrocila hranice svojej volnej úvahy, ktorou disponuje v rámci právomocí, ktoré jej prinálezia na základe clánku 9 ods. 2 uvedeného nariadenia, ako aj clánku 23 ods. 2 písm. c) a clánku 24 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia. Naopak prístup, ktorý bránia zalobkyne, na základe ktorého samotné tieto okolnosti nútia Komisiu obnovit konania a ulozit pokutu alebo penále, by mal za následok uplatnenie uvedených právomocí ako viazaných právomocí, co by bolo v rozpore s tým, co stanovuje znenie uvedených ustanovení. 92 V stvrtom rade je namieste zamietnut tvrdenie zalobkýn zalozené na judikatúre Súdneho dvora, podla ktorej plná úcinnost clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ vyzaduje, aby kazdá osoba mohla ziadat o náhradu ujmy spôsobenej porusením týchto pravidiel (rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, [11]C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 26, a z 13. júla 2006, Manfredi a i., [12]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 60). Kedze sa táto judikatúra týka vykonania týchto ustanovení na podnet osoby, ktorá utrpela ujmu, nemozno z nej vyvodit, ze v rámci vykonania týchto ustanovení na podnet orgánu hospodárskej sútaze, ktorý disponuje len obmedzenými zdrojmi, by sa mali sankcionovat vsetky prípady, v ktorých podnik nedodrzí záväzok, ktorý sa stal záväzným na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 93 V piatom rade v rozsahu, v akom sa zalobkyne odvolávajú na odôvodnenie 29 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého dodrzanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ a výkon povinností ulozených podnikom na základe uvedeného nariadenia musia byt zarucené prostredníctvom pokút a penále, stací uviest, ze toto odôvodnenie nespochybnuje ani ciel decentralizovaného uplatnenia clánku 101 ZFEÚ prostredníctvom vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, ani moznost Komisie zohladnit opatrenia uvedených orgánov, ked urcuje, ci existuje záujem Únie na tom, aby pokracovala v preskúmavaní urcitej veci. 94 V siestom rade, pokial ide o tlacové oznámenie Komisie z 12. apríla 2006 týkajúceho sa rozhodnutia vo veci COMP/B-1/38.348 o záväzkoch spolocnosti Repsol, ako aj jej memorandum z toho istého dna, na ktoré zalobkyne odkazujú, stací uviest, ze Komisia sa v nich obmedzila na konstatovanie, ze by mohla ulozit pokuty spolocnosti Repsol v prípade, ze by nerespektovala rozhodnutie o záväzkoch, pricom sa nezaviazala, ze takéto pokuty ulozí automaticky. 95 V siedmom rade v rozsahu, v akom sa zalobkyne odvolávajú na zásadu proporcionality, treba túto výhradu zamietnut ako nedôvodnú bez toho, aby bolo nevyhnutné preskúmat jej prípustnost. Ako totiz vyplýva z predchádzajúcich úvah, Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia v rámci zvázenia záujmov, ku ktorému musí pristúpit na základe clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, clánku 23 ods. 2 písm. c) a clánku 24 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia. Preto napadnuté rozhodnutie nemohlo neprimeraným spôsobom narusit záujmy zalobkýn. 96 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba rozhodnút, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze nebolo v záujme Únie obnovit konanie proti spolocnosti Repsol s cielom ulozit jej pokutu alebo penále. Preto treba zamietnut zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj clánku 23 ods. 2 písm. c) a clánku 24 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu, ze Komisia neobnovila konanie a nevzala spät alebo nezrusila rozhodnutie o záväzkoch 97 Zalobkyne tiez tvrdia, ze Komisia porusila clánok 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tým, ze neobnovila konanie proti spolocnosti Repsol a ze nevzala spät alebo nezrusila rozhodnutie o záväzkoch. V nadväznosti na nerespektovanie rozhodnutia o záväzkoch Komisia mala vziat spät alebo zrusit uvedené rozhodnutie. 98 V tomto ohlade Komisia správne uvádza, ze v prejednávanej veci existoval záujem na zachovaní rozhodnutia o záväzkoch. Najskôr, rozhodnutie o záväzkoch sa netýkalo výlucne povinností spolocnosti Repsol týkajúcich sa predajných cien pohonných hmôt, ale tiez a predovsetkým dlhodobých dohôd o výhradnej distribúcii. Navyse, pokial ide o záväzok týkajúci sa predajných cien pohonných hmôt, nic nebránilo tomu, aby Komisia zachovala svoje rozhodnutie v súvislosti s týmto záväzkom. Ako sa totiz uviedlo v bode 56 vyssie, takéto zachovanie umoznovalo Komisii ulozit penále a pokuty z dôvodu nerespektovania uvedeného rozhodnutia bez toho, aby predtým musela konstatovat porusenie clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ. 99 Zalobkyne preto neuviedli nijakú skutocnost, ktorá by mohla preukázat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. V dôsledku toho je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. O odôvodnení napadnutého rozhodnutia 100 Za predpokladu, ze zalobkyne svojím tvrdením, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, zamýslali nielen predlozit zalobný dôvod týkajúci sa dôvodnosti rozhodnutia, ale aj zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 296 ZFEÚ, je potrebné uviest, ze ide o zalobný dôvod, ktorý sa musí skúmat ex offo a teda, ze ho nemozno zamietnut ako oneskorený. 101 Pokial ide o dôvodnost tohto zalobného dôvodu, je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze odôvodnenie urcitého aktu musí byt prispôsobené jeho povahe a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [13]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 147). 102 V prejednávanej veci bolo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatocné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze v nadväznosti na rozhodnutie CNC nebol zásah z jej strany v záujme Únie. 103 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého cím je sirsia volná úvaha, ktorou disponuje urcitý orgán, tým viac musí byt rozhodnutie odôvodnené, treba pripomenút, ze rozsah pozadovaného odôvodnenia závisí tiez od uplatnujúcich sa pravidiel. Ako sa vsak uviedlo v bodoch 60, 62, 86 a 87 vyssie, hoci Komisia mala zohladnit vsetky relevantné skutocnosti, nic nebránilo tomu, aby v prejednávanej veci zalozila svoje rozhodnutie na tom, ze opatrenia prijaté CNC boli dostatocné. Preto je potrebné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia povazovat za dostatocné. O návrhoch zalobkýn na vykonanie dôkazov 104 Zalobkyne podali 12. júla 2012 a 9. apríla 2013, teda po skoncení písomnej casti konania, nové návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré spocívali v dokumentoch s vyjadreniami vysvetlujúcimi ich dôlezitost pre posúdenie tejto veci. 105 V tomto ohlade stací konstatovat, ze tieto návrhy na vykonanie dôkazov nie sú v rámci prejednávaného sporu relevantné, a to bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o ich prípustnosti, kedze vsetky dokumenty predlozené 12. júla 2012 a 9. apríla 2013 majú neskorsí dátum nez napadnuté rozhodnutie. Podla ustálenej judikatúry sa totiz zákonnost aktu Únie posudzuje v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v case, ked bol dotknutý akt prijatý. Z toho vyplýva, ze pri posudzovaní zákonnosti tohto aktu je vylúcené zohladnenie skutocností, ku ktorým doslo po dni prijatia aktu Únie (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Francúzsko/Komisia, [14]T-257/07, Zb. s. II-5827, bod 172 a tam citovanú judikatúru). 106 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnut túto zalobu. O trovách 107 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V prejednávanej veci je teda v súlade s návrhmi Komisie opodstatnené zaviazat zalobkyne na náhradu trov konania. 108 V zmysle clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania a Vseobecný súd môze nariadit, ze vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. V prejednávanej veci preto Spanielske královstvo a Repsol znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio (CEEES) a Asociación de Gestores de Estaciones de Servicio znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. 3. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. 4. Repsol Comercial de Productos Petrolíferos SA znása svoje vlastné trovy konania. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. februára 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [15]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCflR7R/L92411-155TMP.html#t-ECR_62011TJ0342_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:176:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0074&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0441&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0427&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0450&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0024&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0060&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0119&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0453&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0257&locale=SK 15. file:///tmp/lynxXXXXCflR7R/L92411-155TMP.html#c-ECR_62011TJ0342_SK_01-E0001