ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 8. apríla 2014 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Financný sektor -- Pomoc na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu -- Clánok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom -- Podmienky schválenia pomoci -- Zákaz nadobúdania -- Súlad s oznámeniami Komisie o pomoci financnému sektoru v súvislosti s financnou krízou -- Proporcionalita -- Rovnost zaobchádzania -- Zásada riadnej správy vecí verejných -- Povinnost odôvodnenia -- Právo vlastnit majetok" Vo veci T-319/11, ABN Amro Group NV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: W. Knibbeler a P. van den Berg, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/823/EÚ z 5. apríla 2011 o opatreniach C 11/09 (ex NN 53b/08, NN 2/10 a N 19/10), ktoré holandský stát prijal v prospech ABN Amro Group NV (vytvorenej zlúcením Fortis Bank Nederland a ABN Amro N) ([2]Ú. v. EÚ L 333, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. júna 2013, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Európska komisia prijala 5. apríla 2011 rozhodnutie 2011/823/EÚ o opatreniach C 11/09 (ex NN 53b/08, NN 2/10 a N 19/10), ktoré holandský stát prijal v prospech ABN Amro Group NV (vytvorenej zlúcením Fortis Bank Nederland a ABN Amro N) ([3]Ú. v. EÚ L 333, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 Komisia v súvislosti s financnou krízou, ked sa v septembri 2008 vycerpali medzibankové úvery, vypracovala usmernenia v rámci súhrnu oznámení o príprave a poskytnutí státnej pomoci bankám. Komisia v týchto oznámeniach uznala, ze závaznost krízy odôvodnuje poskytnutie pomoci v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ v miere, v akej toto ustanovenie povoluje státne pomoci, pokial sú potrebné na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu. 3 Dna 25. októbra 2008 bolo uverejnené oznámenie Komisie - Uplatnenie pravidiel státnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech financných institúcií v súvislosti so súcasnou globálnou financnou politikou ([4]Ú. v. EÚ C 270, s. 8). 4 Vzhladom na skutocnost, ze rastúci pocet clenských státov bol na jesen 2008 prinútený pristúpit k "preventívnej" rekapitalizácii bánk, aby týmto bankám umoznili zvýsit pomer vlastných zdrojov a zabezpecit poskytnutie úverov v prospech skutocného hospodárstva, bolo uverejnené oznámenie Komisie - Rekapitalizácia financných institúcií v súcasnej financnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému naruseniu hospodárskej sútaze ([5]Ú. v. EÚ C 10, 2009, s. 2, dalej len "oznámenie o rekapitalizácii"). 5 V období pred prijatím napadnutého rozhodnutia bolo este prijaté oznámenie Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spolocenstva ([6]Ú. v. EÚ C 72, 2009, s. 1) a oznámenie Komisie - Návrat k zivotaschopnosti a hodnotenie restrukturalizacných opatrení vo financnom sektore v podmienkach súcasnej krízy podla pravidiel státnej pomoci ([7]Ú. v. EÚ C 195, 2009, s. 9, dalej len "oznámenie o restrukturalizácii"). Toto oznámenie uvádza kritériá, ktoré chce Komisia uplatnit na opatrenia pomoci na restrukturalizáciu bánk v súvislosti s krízou. V jeho odseku 5 uvádza, ze predmetné restrukturalizacné plány bánk sa musia zakladat na troch pilieroch uvedených v dalsích oznámeniach: zabezpecit zivotaschopnost príjemcu pomoci v dlhodobejsom horizonte bez státnej pomoci, zabezpecit primerané rozdelenie bremena a napokon preukázat, ze boli prijaté vhodné opatrenia na obmedzenie narúsania hospodárskej sútaze. 6 Na úcely tohto rozsudku budú oznámenia, ktoré sú uvedené vyssie v bodoch 3 az 5, spolocne nazývané "oznámenia". 7 ABN AMRO Group NV (dalej len "zalobkyna" alebo "ABN Amro") je financnou institúciou so sídlom v Amsterdame (Holandsko), ktorá ponúka bankové sluzby fyzickým osobám, podnikom a institúciám v 28 krajinách. Zalobkyna vlastní 100 % kapitálu ABN Amro Bank NV, ktorá sa sústreduje na dva druhy klientov: retailové bankovníctvo a správu majetku, a na obchodné a komercné banky. 8 Súcasná struktúra ABN Amro vyplýva z dohody uzavretej v roku 2007 medzi spolocnostami Fortis SA/NV, Royal Bank of Scotland a Banco de Santander, zameranej na získanie a rozdelenie viacerých podielov pôvodnej materskej spolocnosti ABN Amro Holding. Holandský stát v súvislosti s financnou krízou a neistotou týkajúcou sa udrzatelnej zivotaschopnosti spolocnosti Fortis nadobudol na jesen 2008 Fortis Bank Nederland (FBN), holandskú dcérsku bankovú spolocnost spolocnosti Fortis a niektoré obchodné jednotky ABN Amro Holding (medzi nimi ABN Amro N). Holandský stát sa rozhodol zlúcit FBN a ABN Amro N a vytvorit tak nový právny subjekt, a to ABN Amro, v súlade s plánom Fortis z roku 2007. Predtým, nez táto koncentrácia mohla byt uskutocnená, mal holandský stát zabezpecit prevod casti Hollandsche Bank - Unie a IFN Finance BV v súlade s rozhodnutím Komisie z 3. októbra 2007 o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom (vec COMP/M.4844 - Fortis/ABN Amro Assets) na základe nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([8]Ú. v. EÚ C 265, s. 2) (odôvodnenia 44 a 45 napadnutého rozhodnutia). 9 Nadobudnutia uvedené v predchádzajúcom bode a cinnosti rekapitalizácie uskutocnené holandským státom v prospech ABN Amro sú dôvodom konania o preskúmaní C 11/2009. Vzhladom na to, ze jednotlivé etapy, ktoré viedli k tomuto konaniu, jeho priebeh a príjemcovia pomoci nie sú rozhodujúci pre riesenie tohto sporu, na ich podrobný popis sa odkazuje v odôvodneniach 1 az 157 napadnutého rozhodnutia. Okrem medzitýmnych a predbezných rozhodnutí, ktoré Komisia prijala v súvislosti s nadobudnutiami a vyssie uvedenými cinnostami, je tam opísaná prvá verzia restrukturalizacného plánu pre ABN Amro, ktorú holandský stát predlozil Komisii 4. decembra 2009 (dalej len "plán restrukturalizácie z decembra 2009"), ako aj jeho súcasná verzia predlozená 8. novembra 2010 (dalej len "plán restrukturalizácie z novembra 2010"). 10 V rámci konania vo veci formálneho zistovania doslo v priebehu rokov 2010 a 2011 k viacerým výmenám a stretnutiam medzi holandským státom, ABN Amro a Komisiou v súvislosti s dosahom a dlzkou trvania zákazu nadobúdania, opatrením orientovaným na správanie, ktoré Komisia povazovala za nevyhnutné na to, aby mohla pomoc priznanú ABN Amro povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom. 11 Kedze Komisia sa nevedela dohodnút predovsetkým na spôsobe tohto zákazu, prijala napadnuté rozhodnutie v podmienecnej forme v súlade s clánkom 7 ods. 4 nariadenia (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999, stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([9]Ú. v. EÚ L 83, s. 1). Uviedla v nom, ze ABN Amro získala státnu pomoc vo forme pomoci na rekapitalizáciu v hodnote odhadovanej medzi 4,2 a 5,45 miliárd EUR (cize medzi 2,75 a 3,5 % rizikovo vázených aktív), ako aj pomoc na podporu likvidity vo výske 71,1 miliárd EUR (odôvodnenia 279 a 280 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa domnieva, ze plán restrukturalizácie z decembra 2009 aktualizovaný plánom restrukturalizácie z novembra 2010 poskytuje dostatok dôkazov o obnovení dlhodobej zivotaschopnosti ABN Amro, stanovuje dostatocné rozdelenie bremena a obsahuje vhodné opatrenia na obmedzenie neprípustného narúsania hospodárskej sútaze. Na základe toho podmienecne vyhlásila, ze plán restrukturalizácie z decembra 2009, aktualizovaný plánom restrukturalizácie z novembra 2010, je v súlade s oznámením o restrukturalizácii (odôvodnenie 331 napadnutého rozhodnutia). 12 Podmienky, na základe ktorých je v clánku 1 napadnutého rozhodnutia pomoc povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom, sú spresnené v clánkoch 3 az 9 tohto rozhodnutia. 13 Zákaz nadobúdania, stanovený v clánku 5 napadnutého rozhodnutia, jediné ustanovenie, ktorého platnost je spochybnená v rámci tejto zaloby, uvádza: "1. ABN AMRO Group nezíska kontrolu nad viac nez 5 % akéhokolvek podniku. 2. Odchylne od odseku 1 môze [ABN AMRO] vykonat akvizície, ak celková hrubá kumulatívna kúpna cena (s výnimkou prevzatia alebo prevodu dlhu v súvislosti s takýmito akvizíciami), ktorú zaplatí [ABN AMRO] za vsetky takéto akvizície pocas obdobia troch rokov odo dna tohto rozhodnutia, je nizsia ako [dôverné] ( [10]1 ) mil. EUR. Zákaz uvedený v odseku 1 sa neuplatnuje na súkromné kapitálové akvizície [ABN AMRO], ak sú v súlade s jej obchodným plánom a plánovaným rozpoctom divízie 'Private Equity`, ako bol predlozený Komisii 5. októbra 2010. Zákaz uvedený v odseku 1 sa neuplatnuje ani na [dôverné] akciové podiely divízie [ABN Amro] 'Energy Commodities and Transportation` (energia, komodity a doprava) na podporu jej bezného financovania, ak sú v súlade s obchodným plánom [ABN Amro] a plánovaným rozpoctom tejto divízie, ako boli predlozené Komisii 10. januára 2010. ... 3. Zákaz uvedený v odseku 1 sa uplatnuje pocas obdobia najmenej troch rokov od dátumu [napadnutého rozhodnutia] alebo do dna, ked akciový podiel Holandska v [ABN AMRO] klesne pod 50 % podla toho, co nastane neskôr. Tento zákaz sa prestane uplatnovat najneskôr pät rokov od dátumu prijatia [napadnutého rozhodnutia]. V prípade, ze sa zákaz ustanovený v odseku 1 uplatnuje pocas obdobia viac ako troch rokov od dátumu [napadnutého rozhodnutia], celková hrubá kumulatívna kúpna cena platná podla pododseku 1 odseku 2 sa zvysuje o sumu [dôverné] mil. EUR rocne." Konanie a návrhy 14 ABN Amro návrhom zo 14. júna 2011 podala zalobu, na základe ktorej zacalo toto konanie. 15 Na základe správy predlozenej sudcom spravodajcom Vseobecný súd rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré úcastníci konania odpovedali v stanovenej lehote. 16 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní zo 4. júna 2013. 17 Vseobecný súd na pojednávaní poziadal ABN Amro, aby spresnila svoju ziadost o dôverné zaobchádzanie, vo vztahu k verejnosti, s urcitými informáciami uvedenými v spise, co v stanovenej lehote splnila. Komisia bola vyzvaná, aby k tejto ziadosti predlozila svoje pripomienky, co tiez v stanovenej lehote urobila. 18 Ústna cast konania bola ukoncená 16. júla 2013. 19 ABN Amro navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 5 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- ciastocne odmietol zalobu ako neprípustnú a v zostávajúcej casti zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal spolocnost ABN Amro na náhradu trov konania. Právny stav 21 ABN Amro uvádza na podporu svojej zaloby dva zalobné dôvody. V rámci prvého zalobného dôvodu spochybnuje dosah zákazu nadobúdania, ktorý jej bol ulozený. V rámci druhého zalobného dôvodu namieta proti dlzke trvania tohto zákazu. O prvom zalobnom dôvode týkajúcom sa dosahu zákazu nadobúdania 22 ABN Amro uvádza, ze pomoc, ktorá jej bola poskytnutá, nevedie k naruseniu hospodárskej sútaze, pretoze táto pomoc nebola potrebná z dôvodu prijatia nadmerného rizika. Vzhladom na túto okolnost by dosah zákazu nadobúdania, ktorý jej bol ulozený, pokial ide o kontrolu viac nez 5 % akéhokolvek podniku a pri taxatívnom stanovení výnimiek, bol prehnane siroký a v rozpore s tým, co je pozadované predovsetkým v oznámení o restrukturalizácii. Okrem toho, predmetný zákaz je sirsí nez tie, ktoré boli v rovnakom období ulozené v iných rozhodnutiach z oblasti státnej pomoci vo financnom sektore. Navyse, Komisia z právneho hladiska nedostatocne zohladnila alternatívne formulácie tohto zákazu, odôvodnené osobitnými okolnostami danej veci, ktoré navrhol holandský stát a ABN Amro pocas konania vo veci formálneho zistovania. 23 Tieto výhrady sú rozdelené do styroch skupín, ktoré sa týkajú postupne porusenia clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako aj nesprávneho uplatnenia oznámení, porusenia zásady proporcionality, porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a porusenia zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj nedostatku odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ. O prvej casti týkajúcej sa porusenia clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako aj nesprávneho uplatnenia oznámení 24 Túto cast tvoria dve výhrady, smerujúce na jednej strane k poruseniu clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a na strane druhej k nesprávnemu uplatneniu oznámení. Je vhodné zacat najskôr s posúdením druhej výhrady. - O druhej výhrade týkajúcej sa nesprávneho uplatnenia oznámení 25 Na úvod je potrebné urobit viacero spresnení ohladom rámca analýzy tejto výhrady. 26 Po prvé, zákaz nadobúdania tvorí súcast podmienok, ktoré Komisia stanovila v clánkoch 3 az 9 napadnutého rozhodnutia, aby mohla státnu pomoc, ktorú holandský stát poskytol ABN Amro, vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, ktorý Komisiu oprávnuje ukoncit konanie vo veci formálneho zistovania kladným rozhodnutím, ku ktorému pripojí podmienky, na základe ktorých môze povazovat predmetnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. Sporná podmienka teda patrí do preskúmania zlucitelnosti opatrenia státnej pomoci prijatého Komisiou v zmysle clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. 27 Komisia správne pripomína, ze pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 ZFEÚ disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt vykonávané v rámci Únie (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 2006, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, [11]T-17/03, Zb. s. II-1139, bod 41, a Vseobecného súdu z 12. mája 2011, Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis/Komisia, [12]T-267/08 a T-279/08, Zb. s. II-1999, body 129 a 132). 28 Na úcely jej výkonu môze stanovit orientacné pravidlá prostredníctvom aktov, ako sú oznámenia, pokial sa tieto pravidlá neodchylujú od ustanovení Zmluvy (pozri rozsudok Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 130 a citovanú judikatúru). 29 Ako pripomína ABN Amro, Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, C-75/5 P a C-80/5 P, Zb. s. I-6619, bod 60 a citovanú judikatúru). Preto v osobitnej doméne státnej pomoci je Komisia obmedzená pokynmi a oznámeniami, ktoré prijme, pokial sa neodchylujú od ustanovení Zmluvy a sú akceptované clenskými státmi (pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný, bod 61 a citovanú judikatúru). Súd má teda právomoc preskúmat, ci Komisia dodrzala pravidlá, ktoré si stanovila (pozri rozsudok Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 131 a citovanú judikatúru). 30 Po druhé, v rámci predmetnej výhrady nie je spochybnená kontrola preskúmania zlucitelnosti pomoci, ale to, ci Komisia dodrzala oznámenia, ktorými je viazaná, v súlade s judikatúrou uvedenou vyssie v bode 29, ked rozhodnutie o zlucitelnosti viazala na podmienku zákazu nadobúdania definovanú v clánku 5 napadnutého rozhodnutia. 31 Oznámenia, ktorých zákonnost ani uplatnitelnost ABN Amro nepopiera, pripomínajú právomoc volnej úvahy Komisie, kedze ide o podmienky, ktoré musia byt splnené, aby mohlo byt opatrenie pomoci, ktoré napravuje váznu poruchu v hospodárstve clenského státu, vyhlásené za zlucitelné s clánkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, predovsetkým ak ide o stanovenie strukturálnych opatrení a opatrení orientovaných na správanie. Existencia tejto právomoci, vyjadrenie miery volnej úvahy ponechanej Komisii pri posúdení zlucitelnosti urcitého opatrenia státnej pomoci, musí byt zohladnená v analýze výhrad týkajúcich sa porusenia oznámení (v tomto zmysle a analogicky pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2008, Alitalia/Komisia, [13]T-301/01, Zb. s. II-1753, bod 527). 32 Po tretie, pri analýze zlucitelnosti pomoci nie je mozné posudzovat zákonnost zákazu nadobúdania izolovaním tohto opatrenia od jeho kontextu, kedze ide o ciele restrukturalizácie bánk stanovené v rámci oznámení a významu rizikového profilu bánk prijímacích pomoc. Okrem toho, kedze strukturálne opatrenia a opatrenia orientované na správanie doplnujú plán restrukturalizácie, ktorý clenský stát navrhol Komisii na úcely toho, aby jej umoznil vyhlásit pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom, ide o celý súhrn takto ulozených opatrení, ktorý Komisia posúdila pri jej analýze zlucitelnosti pomoci. ABN Amro napokon nepopiera stanovisko Komisie, podla ktorého sa zákaz nadobúdania nemôze posudzovat izolovane. 33 Po stvrté, úcastníci konania sa zhodli na trojitom cieli sledovanom restrukturalizacnými opatreniami, ktoré sú ulozené bankám prijímajúcim pomoc v rámci oznámení, a to predovsetkým v oznámení o restrukturalizácii, ktoré bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené osobitne pre odôvodnenie ulozenia predmetného zákazu nadobúdania, a to na dlhodobej zivotaschopnosti príjemcu pomoci, na obmedzení pomoci na nevyhnutné minimum a na obmedzení narusenia hospodárskej sútaze. 34 Práve vo vztahu k týmto zásadám treba preskúmat dve argumentacné línie ABN Amro, ktoré sa týkajú na jednej strane odôvodnenia zákazu nadobúdania a na druhej strane absencie ustanovenia v napadnutom rozhodnutí, ktoré by umoznilo predlozit na schválenie osobitné transakcie. 35 V prvom rade, pokial ide o odôvodnenie zákazu nadobúdania, podla ABN Amro je tento zákaz prílis prísny vo vztahu k zásadám uvedeným v oznámeniach, kedze sa na jednej strane v podstate uplatnuje na vsetky druhy podnikov a nie iba na konkurencné podniky alebo financné institúcie, a na druhej strane sa uplatnuje od nadobudnutia mensinového podielu 5 %. 36 Komisia odôvodnuje zákaz nadobúdania predovsetkým v odôvodneniach 309 az 313 napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádzajú: "(309) Plán restrukturalizácie by mal jasne ukázat, ze pomoc zostala obmedzená na nevyhnutné minimum. Náklady spojené s restrukturalizáciou by nemal znásat len stát, ale v maximálnej miere aj tí, ktorí investovali do banky. Daná banka a vlastníci jej kapitálu by sa mali na restrukturalizácii podielat v najväcsej moznej miere z vlastných zdrojov. Pomoc na restrukturalizáciu by sa mala obmedzit na krytie nákladov nevyhnutných na obnovenie zivotaschopnosti. To znamená, ze podnik by nemal mat k dispozícii verejné zdroje, ktoré by sa mohli pouzit na financovanie cinností narúsajúcich trh, a ktoré nie sú spojené s procesom restrukturalizácie, ako sú napríklad akvizície... (310) V [oznámení o restrukturalizácii] sa pripomína, ze zákaz akvizícií je potrebný na to, aby pomoc ostala obmedzená na nevyhnutné minimum. Bod 23 [oznámenia o restrukturalizácii] výslovne uvádza, ze podnik nemá mat k dispozícii verejné zdroje, ktoré by sa mohli pouzit na financovanie cinností narúsajúcich trh a ktoré nie sú spojené s procesom restrukturalizácie. Napríklad nadobudnutie akcií iných podnikov alebo nové investície nie je mozné financovat prostredníctvom státnej pomoci, pokial to nie je nevyhnutné na obnovenie zivotaschopnosti podniku. (311) V [oznámení o restrukturalizácii] sa zákaz akvizícií spája s naruseniami hospodárskej sútaze. V bodoch 39 a 40 sa v oznámení objasnuje, ze 'státna pomoc sa nesmie vyuzívat na úkor konkurentov, ktorí nedostávajú podobnú verejnú podporu` a ze 'banka by nemala vyuzívat státnu pomoc na získanie konkurencných podnikatelských aktivít`. Táto podmienka by mala platit najmenej tri roky a jej platnost môze pokracovat az do konca obdobia restrukturalizácie v závislosti od zamerania, výsky a casového trvania pomoci. (312) V súlade s bodom 40 [oznámenia o restrukturalizácii] sa pomoc môze vyhlásit za zlucitelnú pod podmienkou, ze [ABN AMRO] striktne uplatní zákaz akvizícií... po dobu troch rokov odo dna tohto rozhodnutia. Zákaz akvizícií by sa mal predlzit v prípade, ze holandský stát po troch rokoch nadalej vlastní viac ako 50 % [ABN AMRO]. Zákaz akvizícií by sa vsak nemal predlzit na viac ako pät rokov. Zatial co cast pomoci sa uz splatila, niektoré opatrenia... banka nemôze splatit kvôli forme, v ktorej boli poskytnuté (t. j. nie v podobe hybridných dlhových nástrojov). Ukoncenie státneho vlastníctva je náhradou za odhad, ked sa ukoncí výhoda vyplývajúca z pomoci. (313) Komisia poznamenáva, ze [v pláne restrukturalizácie z decembra 2009] (doplnenom o financné prognózy pre najhorsí prípad z 23. marca 2010) sa uz uviedlo, ze z [ABN AMRO] sa stal zivotaschopný subjekt, ktorý by mal dosiahnut slusnú rentabilitu vlastného kapitálu a dokonca sa ocakáva, ze dosiahne slusné zisky v horsích hospodárskych podmienkach. [Plán restrukturalizácie z novembra 2010] potvrdil túto analýzu. Návrat k zivotaschopnosti nezávisí od nadobudnutí. Zákaz akvizícií teda nebráni obnoveniu zivotaschopnosti." 37 Po prvé, podla ABN Amro by jej na rozdiel od rozsiahleho zákazu, ktorý bol ulozený v clánku 5 napadnutého rozhodnutia, mali byt v podstate zakázané iba nadobudnutia, ktoré majú dosah na konkurenciu. V tomto smere predovsetkým odkazuje na odseky 39 a 40 oznámenia o restrukturalizácii, ako aj na druhú vetu jeho odseku 23. Vyplýva to tiez z oznámenia Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spolocenstva, smerujúcom k stanoveniu záruk, ktoré by zabránili financovaniu stratégie rastu bánk prijímajúcich pomoc v neprospech ich konkurentov. 38 ABN Amro dodáva, pripomínajúc vseobecný charakter zákazu, ktorý jej bol ulozený, ze odôvodnenie 312 napadnutého rozhodnutia uvádza nesprávny výklad odseku 40 oznámenia o restrukturalizácii v miere, v akej sa tento týka iba akvizícií konkurencných podnikov. 39 Je nevyhnutné konstatovat, ze tvrdenia ABN Amro vychádzajú z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia a oznámenia o restrukturalizácii, v súlade s ktorým bol predmetný zákaz nadobúdania stanovený, ako to vyplýva z odôvodnení 309 az 312 napadnutého rozhodnutia, citovaných vyssie v bode 36. 40 Odsek 23 oznámenia o restrukturalizácii tvorí základ pre zákaz nadobúdania ulozený v predmetnej veci, ako to jasne vyplýva z odôvodnení 309 a 310 napadnutého rozhodnutia, ktoré sú súcastou jeho bodu 6.3.2 nazvaného "Rozdelenie bremena/nevyhnutné minimum". 41 Uvedený odsek 23 je zaradený do bodu 3 oznámenia o restrukturalizácii, nazvaného "Vlastný príspevok príjemcu (rozdelenie bremena)" a uvádza, pod názvom "Obmedzenie nákladov na restrukturalizáciu", nasledovné: "Pomoc na restrukturalizáciu by sa mala obmedzit na krytie nákladov nevyhnutných na obnovenie zivotaschopnosti. To znamená, ze podnik by nemal mat k dispozícii verejné zdroje, ktoré by sa mohli pouzit na financovanie cinností narúsajúcich trh, a ktoré nie sú spojené s procesom restrukturalizácie. Napríklad nadobudnutie akcií iných podnikov alebo nové investície nie je mozné financovat prostredníctvom státnej pomoci, pokial to nie je nevyhnutné na obnovenie zivotaschopnosti podniku...". 42 Tento odsek 23 v poznámke pod ciarou odkazuje na judikatúru týkajúcu sa usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([14]Ú. v. ES C 368, 1994, s. 12), podla ktorej pomoc na restrukturalizáciu musí byt nevyhnutne potrebná na obnovu zivotaschopnosti príjemcu pomoci, to znamená, ze nielenze musí byt v súlade s cielom, ktorý restrukturalizácia dotknutého podniku sleduje, ale tiez musí byt primeraná tomuto cielu, teda kazdá suma pomoci, ktorá prekracuje rámec nevyhnutný na obnovu zivotaschopnosti príjemcu pomoci, v zásade nemôze byt podla uvedených usmernení oprávnená (rozsudok Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 47). 43 Zásada obmedzenia výsky pomoci na nevyhnutné minimum je úzko spojená so zásadou, podla ktorej sa má príjemca pomoci primerane podielat na nákladoch restrukturalizácie. Bod 22 oznámenia o restrukturalizácii v tomto smere uvádza, ze banka a vlastníci jej kapitálu by sa mali na restrukturalizácii podielat v najväcsej moznej miere z vlastných zdrojov, kedze tento príspevok je nevyhnutný, aby "zachránené banky znásali primeranú zodpovednost za následky svojho správania v minulosti a aby sa vytvorili vhodné stimuly pre ich správanie v budúcnosti". 44 S ohladom na tieto zásady ABN Amro vychádza z nesprávneho predpokladu, ked tvrdí, ze zákaz nadobúdania uvedený v oznámení o restrukturalizácii sa môze týkat iba konkurencných podnikov. Druhá veta odseku 23 tohto oznámenia totiz nerobí rozdiel v závislosti od odvetvia cinnosti dotknutých podnikov. Okrem toho, na zaciatku daného odseku sa uvádza, ze nadobúdania musia mat za ciel zabezpecit zivotaschopnost podporovaného subjektu, co znamená, ze vsetky nadobúdania financované prostredníctvom státnej pomoci, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na obnovu zivotaschopnosti spolocnosti prijímajúcej pomoc, porusujú zásadu obmedzenia pomoci na nevyhnutné minimum. 45 Ako uvádza Komisia, druhá veta odseku 23 oznámenia o restrukturalizácii, ktorá sa vztahuje na zákaz financovania cinností "narúsajúcich trh", pripomína, ze kazdé nadobudnutie, ktoré nesúvisí s procesom restrukturalizácie, je samo osebe spôsobilé vyvolat narusenie trhu. Narusenie hospodárskej sútaze alebo hrozba takého narusenia totiz predstavuje znak zakladajúci státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (v tomto zmysle pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, [15]C-399/08 P, Zb. s. I-7831, bod 39 a citovanú judikatúru). ABN Amro vsak v predmetnej veci nepopiera, ze je príjemcom státnej pomoci. 46 S ohladom na tieto úvahy by sa zákaz nadobúdania stanovený v clánku 5 napadnutého rozhodnutia nemal týkat iba nadobudnutí akcií podnikov, ktoré sú cinné vo financnom sektore alebo v Holandsku, ale mohol by sa potenciálne vztahovat na kazdé nadobudnutie, lebo cielom je dosiahnut, aby boli financné prostriedky banky prijímajúcej pomoc pouzité na vrátenie tejto pomoci predtým, nez banka vykoná akvizície. 47 Ako pripomína Komisia, v tomto smere je tiez relevantná okolnost uvedená v odôvodneniach 304 az 308 a 313 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej bola ABN Amro zivotaschopný subjekt, co bolo zdôraznené v restrukturalizacnom pláne z decembra 2009 a novembra 2010, ktoré uvádzajú cistú návratnost vlastného kapitálu predpokladanú v rokoch 2012 a 2013 vo výske priblizne [dôverné] %, ako to vyplýva z odôvodnenia 83 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho, samotná ABN Amro poukazuje na svoju dobrú financnú situáciu. Ako je uvedené v odôvodnení 313 napadnutého rozhodnutia, obnovenie zivotaschopnosti v prípade ABN Amro nezávisí od akvizícií. 48 Na základe toho je zákaz nadobúdania vztahujúci sa na podniky zo vsetkých sektorov v súlade so zásadami uvedenými v oznámeniach a predovsetkým v oznámení o restrukturalizácii. 49 Tento záver nie je ovplyvnený skutocnostou, ze na odseky 39 a 40 oznámenia o restrukturalizácii, zaradené do bodu 4 daného oznámenia s názvom "Obmedzenie narúsania hospodárskej sútaze a zabezpecenie konkurencieschopného bankového sektora", sa odkazuje v odôvodneniach 311 a 312 napadnutého rozhodnutia na pripomenutie, ze oznámenie o restrukturalizácii ukladá tiez zákaz nadobúdania s cielom zabránit tomu, aby bola státna pomoc vyuzitá na úkor konkurentov, ako aj na urcenie dlzky trvania tohto zákazu. Odôvodnenie 321 napadnutého rozhodnutia v jeho bode 6.3.3 s názvom "Opatrenia na obmedzenie narusenia hospodárskej sútaze" okrem toho v skratke uvádza, ze treba zabezpecit, aby ABN Amro nepouzila státnu pomoc na svoj rast na úkor konkurentov, napríklad kúpou iných financných institúcií. 50 Existencia tohto sekundárneho ciela nebráni tomu, aby bol problém obmedzenia pomoci na nevyhnutné minimum jasne hlavným dôvodom zákazu nadobúdania ulozeného v predmetnej veci. V kazdom prípade odsek 39 oznámenia o restrukturalizácii, podla ktorého sa státna pomoc nesmie vyuzívat na úkor konkurentov, ktorí nedostávajú podobnú verejnú podporu, ako aj odsek 40 tohto oznámenia týkajúci sa podmienky, podla ktorej by banky nemali vyuzívat státnu pomoc na získanie konkurencných podnikov, nemôzu byt posudzované abstraktne, ale musia byt vykladané spolu so zásadou obmedzenia pomoci na nevyhnutné minimum. Odsek 40 oznámenia o restrukturalizácii totiz obsahuje poznámku pod ciarou, v ktorej sa pripomína, ze restrukturalizacné náklady sa musia obmedzit na minimum nevyhnutné na obnovenie zivotaschopnosti príjemcu pomoci a v tom smere odkazuje na odsek 23 tohto oznámenia, preskúmaný vyssie. 51 Po druhé, ABN Amro uvádza, ze skutocnost, ze zákaz nadobúdania sa týka úcasti vyssej nez 5 % základného imania a nie nadobudnutí, ktorými sa získava kontrola v zmysle pravidiel Únie z oblasti koncentrácií, ohrozuje jej moznost úcasti v spolocných podnikoch, ktoré sú casto uzitocné vo financnom sektore na vývoj nových noriem, zabezpecenie fungovania financných sluzieb alebo zaistenie platobných sluzieb. 52 ABN Amro v tomto zmysle spochybnuje aj skutocnost, ze zákaz nie je obmedzený na nadobúdania akcií a ze napadnuté rozhodnutie nedefinuje to, coho sa týka "kontrola presahujúca 5 %" akéhokolvek podniku, na základe coho by zákaz mohol rovnako zahrnat napríklad zmluvné práva. 53 Ani tieto tvrdenia nepreukazujú porusenie oznámenia o restrukturalizácii. 54 Ako uvádza Komisia, odsek 23 oznámenia o restrukturalizácii sa v sirokom zmysle vztahuje na zákaz uskutocnit "nadobudnutie akcií iných podnikov alebo nové investície" a neobmedzuje sa teda na nadobudnutie kontrolných podielov. Iný výklad by okrem toho nerespektoval ciel zásady obmedzenia pomoci na nevyhnutné minimum, pripomenutý vyssie v bode 44. Dotknuté spôsoby nadobudnutia alebo pojem "podnik", pouzitý v clánku 5 napadnutého rozhodnutia, teda nemuseli byt podrobnejsie spresnené a nevyzadovala sa ani definícia pojmu "kontrola presahujúca 5 %". 55 Po tretie, ziadne z dalsích tvrdení ABN Amro neumoznuje preukázat porusenie oznámenia o restrukturalizácii. 56 Tvrdenie ABN Amro, podla ktorého by táto spolocnost mohla volne vykonávat akvizície, pretoze jej restrukturalizácia sa skoncila a vzhladom na jej dobrý financný stav by dodatocné nadobúdania, ktoré sa chystá uskutocnit, neboli financované prostredníctvom státnej pomoci, na základe coho by sa na nu neuplatnoval odsek 23 oznámenia o restrukturalizácii, treba zamietnut. Ako uviedla Komisia, vzhladom na to, ze ABN Amro mohla dokoncit svoju restrukturalizáciu vdaka státnym zdrojom, neskôr vzniknuté výnosy musia slúzit na vrátenie podpory holandskému státu v súlade so stratégiou odchodu predlozenou Komisii, predovsetkým v kontexte plánu restrukturalizácie z decembra 2009, v rámci ktorého sa holandský stát zaviazal, ze kazdý prebytok kapitálu bude viest k vyplateniu dividend. 57 Rovnako, v súvislosti s tvrdením, podla ktorého v prípade ABN Amro nemôzu nadobúdania spôsobit oneskorenie vrátenia pomoci, pretoze holandský stát je vlastníkom banky a pomoc vo forme kapitálu nemôze byt vrátená, analýza Komisie, podla ktorej clánok 5 napadnutého rozhodnutia smeruje k zabezpeceniu toho, aby sa v prípade prebytku kapitálu tento prebytok nepouzil na dosiahnutie vonkajsieho rastu vyssieho nez je ten, ktorý bol stanovený v pláne restrukturalizácie, nie je zjavne nesprávna, pokial tento prebytok môze slúzit napríklad na vyplatenie mimoriadnych dividend státu. 58 Pokial ide o tvrdenie ABN Amro, podla ktorého politika dividend, na základe ktorej je povinná zaplatit holandskému státu 40 % vykázaného rocného zisku, bráni nahromadit fondy, ktoré by mohli byt pouzité na nadobúdania, samotná ABN Amro uznáva, ze táto politika zodpovedá zvycajnému spôsobu odmeny akcionárov. Ako uvádza Komisia bez námietok zo strany ABN Amro, okrem toho, ze ide o nezáväzný ciel, je zrejmé, ze skutocnost, ze jedna cast rocného zisku je rozdelená medzi akcionárov, úplne nevylucuje riziko, ze banka bude disponovat dostatocnými zdrojmi na vykonanie akvizícii. 59 V súvislosti s tvrdením ABN Amro, ze ak boli potrebné záruky pri prekrocení cielového podielu distribúcie, Komisia mala prijat nou navrhnutý mechanizmus náhrad, podla ktorého by sa k nadobúdaniu pristúpilo len pouzitím príjmov z prevodov, Komisia správne uvádza, ze takýto mechanizmus by nebol v súlade so zásadou obmedzenia pomoci na nevyhnutné minimum, ktorá sleduje zámer, ako bolo pripomenuté v bodoch 44 a 46 vyssie, aby sa peniaze banky, ktorá bola príjemcom pomoci, pouzili na vrátenie tejto pomoci predtým, nez banka zacne s nadobúdaniami, s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpecenie zivotaschopnosti banky. Skutocnost, ze ABN Amro môze disponovat zdrojmi na nadobúdanie v rokoch nasledujúcich po rekapitalizácii zo strany státu by totiz dokazovala, ze pomoc nebola obmedzená na nevyhnutné minimum pre obnovenie jej zivotaschopnosti. 60 V súvislosti s tvrdením, podla ktorého by ulozenie zákazu voci ABN Amro upravit svoje portfólio prostredníctvom obmedzených prevodov a akvizícii viedlo, najmä s ohladom na nesúrodý charakter zdedených aktív, k strate efektívnosti, ktorej by musela celit, je vhodné pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie nezakazuje prevody a obsahuje výnimku de minimis, ako aj výnimku pre urcité druhy akvizícií (pozri tiez preskúmanie druhej casti zalobného dôvodu nizsie), ale to neznamená, ze by príjmy z týchto prevodov mohli uniknút povinnosti obmedzit pomoc na nevyhnutné minimum. Okrem toho treba uviest, ze tento argument ABN Amro sa obmedzuje na vseobecné tvrdenie, ktoré nie je podporené ziadnym konkrétnym dôkazom. Navyse, v súvislosti s tvrdením ABN Amro, ktoré bolo tiez uvedené na pojednávaní a podla ktorého mu Komisia nemôze zakázat predovsetkým operácie týkajúce sa aktív Fortis rozdelených mimo Holandska, potrebných pre zabezpecenie minimálnej úrovne efektívnosti jej cinností v súkromnom sektore bankovníctva v Holandsku, stací uviest, ze oznámenie o restrukturalizácii nestanovuje za kritérium pre prijatie nápravných opatrení efektívnost cinností banky, ktorá je príjemcom pomoci, ale jej zivotaschopnost. Skutocnost, ze ABN Amro mohla pocas administratívneho konania narazit na praktické problémy pri urcení osobitných transakcií z dôvodu, ze proces zlúcenia medzi FBN a ABN Amro nebol ukoncený, nemá vplyv na toto tvrdenie. 61 Pokial ide o tvrdenie, ktoré vzniesla ABN Amro v súvislosti s otázkou, ci je zákaz nadobúdania logický v prípade, ak nebolo ulozené obmedzenie vnútorného rastu banky prijímajúcej pomoc, napríklad vo forme obmedzenia rastu súvahy, kedze obmedzenie týkajúce sa iba akvizícií preukazuje svojvolnú zaujatost proti vonkajsiemu rastu, Komisia uvádza, ze zásada, podla ktorej pomoc musí byt obmedzená na nevyhnutné minimum, jej umoznuje ulozit obmedzenie vnútorného rastu banky, ktorá je príjemcom pomoci, ak z restrukturalizacného plánu vyplýva, ze ocakávaný rast je zjavne neprimeraný vo vztahu k rastu, ktorý je nevyhnutný na zabezpecenie dlhodobej zivotaschopnosti banky, co nie je prípad prejednávanej veci. V tomto smere stací uviest, ze ABN Amro nenamieta proti tvrdeniu Komisie, podla ktorého holandský stát pocas konania vo veci formálneho zistovania ubezpecil, ze vnútorný rast ABN Amro nebude abnormálny. Vzhladom na túto situáciu nemozno povazovat za zjavne nesprávne, ze sa Komisia sústredila na nadobúdania. 62 Napokon nemôze uspiet námietka ABN Amro, podla ktorej analýza Komisie vedie k názoru, ze skutocnost, ze príjemca pomoci uskutocnuje akvizície, sama o sebe preukazuje, ze pomoc nebola obmedzená na nevyhnutné minimum a ze tým zanedbáva prícinnú súvislost pozadovanú v oznámení o restrukturalizácii medzi státnou pomocou a spôsobom, ktorým je urcitá akvizícia financovaná. Ako správne uvádza Komisia, kedze peniaze sú zamenitelné, zdroj financovania akvizície nemá priamu a nevyhnutnú súvislost s konkrétnymi aktívami banky. Pouzitie prostriedkov, ktoré nepochádzajú zo státneho zdroja, na uskutocnenie akvizícií môze byt znakom, ze státna pomoc bola nadhodnotená. 63 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze ABN Amro nepreukázala, ze by Komisia porusila oznámenie o restrukturalizácii, ked sa domnievala, ze zásada obmedzenia pomoci na nevyhnutné minimum jej umoznuje ulozit zákaz nadobúdania tak sirokého dosahu. Platí to este viac vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou podla predmetného oznámenia disponuje Komisia pri urcení strukturálnych opatrení a opatrení orientovaných na správanie ulozených príjemcovi pomoci, ako aj na skutocnost, ze aj v prípade velmi rozsiahlej financnej pomoci nebolo v predmetnej veci voci ABN Amro ulozené ziadne strukturálne opatrenie, co bude preskúmané hlbsie v súvislosti s dalsími castami prvého zalobného dôvodu. 64 Po druhé, pokial ide o neexistenciu ustanovenia v napadnutom rozhodnutí, ktoré by umoznilo predlozenie osobitných transakcií na schválenie, podla ABN Amro Komisia porusila oznámenie o restrukturalizácii tým, ze odmietla zahrnút do napadnutého rozhodnutia ustanovenie, ktoré by umoznilo oznámit jej osobitné akvizície na schválenie, hoci v priebehu konania o preskúmaní bola jedna ziadost v tomto zmysle podaná. 65 Tu je potrebné pripomenút, ze výnimocné povolenie nadobúdania je predmetom diskusie v odseku 41 oznámenia o restrukturalizácii, zaradenom do bodu 4 tohto oznámenia s názvom "Obmedzenie narúsania hospodárskej sútaze a zabezpecenie konkurencieschopného bankového sektora", ktorý nasleduje po odseku 40 týkajúcom sa zákazu získania konkurencných podnikatelských aktivít. Odsek 41 znie: "Za výnimocných okolností a na základe notifikácie môze akvizície schválit Komisia, ak sú súcastou konsolidacného procesu nevyhnutného na obnovenie financnej stability alebo na zabezpecenie úcinnej hospodárskej sútaze. Proces akvizície by mal respektovat zásady rovnakých prílezitostí pre vsetkých potenciálnych nadobúdatelov a jeho výsledok by mal zaistit podmienky úcinnej hospodárskej sútaze na relevantných trhoch." 66 Ako uviedla Komisia, z tohto ustanovenia vyplýva, ze jej právomoc schválit akvizície po rozhodnutí o schválení pomoci, ktoré zahrna zákaz vykonávat akvizície, nevyplýva z osobitného ustanovenia napadnutého rozhodnutia v tomto zmysle, ale z jej vseobecných právomocí správneho orgánu, ktorý má v postavení autora napadnutého rozhodnutia právomoc ho zrusit alebo doplnit. Neuvedenie osobitnej poznámky o tejto moznosti v napadnutom rozhodnutí preto nemôze byt kvalifikované ako porusenie oznámenia o restrukturalizácii. Táto výhrada sa teda musí zamietnut. 67 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhrada týkajúca sa porusenia oznámení sa musí zamietnut. - O prvej výhrade týkajúcej sa porusenia clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ 68 Komisia uvádza, ze z dôvodu, ze zaloba neobsahuje tvrdenia na podporu údajného porusenia clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, je daná výhrada neprípustná. 69 V tomto ohlade je zrejmé, ze podla ABN Amro z dôvodu, ze oznámenia obsahujú pokyny na uplatnenie clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, preukáze porusenie daného ustanovenia preukázaním, ze Komisia sa od neho odchýlila. Na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, táto výhrada zodpovedá poziadavkám clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, ktorý pozaduje, aby zaloba obsahovala predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zaloba zalozená. 70 Pokial vsak ide o podstatu, táto výhrada nemôze uspiet. Vzhladom na to, ze výhrada zalozená na porusení oznámení bola zamietnutá a ze ABN Amro neuviedla na podporu výhrady o porusení clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ ziadne iné tvrdenie nez tie týkajúce sa nedodrzania oznámení, táto výhrada sa musí zamietnut z rovnakých dôvodov. 71 Z toho vyplýva, ze prvá cast musí byt zamietnutá v celom rozsahu. O druhej casti zalozenej na porusení zásady proporcionality 72 ABN Amro tvrdí, ze Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze nepreskúmala, ci jej mohla ulozit menej obmedzujúce opatrenie ako zákaz nadobúdania tak sirokého dosahu, ako je definovaný v clánku 5 napadnutého rozhodnutia. Pripomína, ze pocas správneho konania navrhla rôzne alternatívne formulácie, ktoré by umoznili reagovat na hlavné obavy a zároven zohladnit záujmy Komisie. Okrem toho, pokial ide o zásadu, podla ktorej státnu pomoc nie je mozné pouzit na nadobúdania, ABN Amro uvádza, ze dala záruky, ze k tomu nedôjde. ABN Amro dalej tvrdí, ze výnimka de minimis stanovená v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá jej obavám. ABN Amro napokon uvádza, ze samotná Komisia uznala, ze situácia, v ktorej sa nachádza, je nová a potvrdzuje, ze potreba státnych opatrení nevyplýva z cinností FBN a ABN Amro N. Kedze pomoc poskytnutá v predmetnej veci spôsobuje menej narusení ako pomoci poskytnuté a schválené iným financným institúciám, Komisia mala na nápravu zistených narusení vyhladat menej obmedzujúce nápravné opatrenia orientované na správanie. 73 Komisia uvádza, ze definícia dosahu zákazu nadobúdania v napadnutom rozhodnutí je v súlade so zásadou proporcionality. Tvrdí, ze preskúmala vsetky moznosti, ktoré jej predlozil holandský stát a ABN Amro, ale ze vzhladom na neústupcivost ABN Amro ohladom dosahu daného zákazu ulozila podmienku umoznujúcu dosiahnut ciele oznámenia o restrukturalizácii a zároven ohranicit formu na dosiahnutie týchto cielov na najmenej obmedzujúcu. 74 Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je vhodné a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, cím sa rozumie, ze v prípade, kde existuje volba medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k tomu najmenej obmedzujúcemu a ze spôsobené tazkosti nesmú byt neúmerné vo vztahu k sledovaným cielom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. januára 2013, Sky Österreich, C-283/11, bod 50 a citovanú judikatúru). 75 Zásada proporcionality ako vseobecná zásada Únie je kritériom zákonnosti vsetkých aktov institúcií Únie, vrátane rozhodnutí Komisie ako orgánu na ochranu hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [16]C-441/07 P, Zb. s. I-5949, bod 36). 76 Oznámenia tiez odkazujú na povinnost Komisie dodrziavat zásadu proporcionality. Predovsetkým oznámenie o restrukturalizácii obsahuje v jeho bode 4 nazvanom "Obmedzenie narúsania hospodárskej sútaze a zabezpecenie konkurencieschopného bankového sektora" oddiel nazvaný"Uplatnenie úcinných a primeraných opatrení na obmedzenie narúsania hospodárskej sútaze", kde je spresnené, ze opatrenia na obmedzenie narúsania hospodárskej sútaze by mali byt prispôsobené "na konkrétne podmienky", aby riesili narúsanie hospodárskej sútaze zistené na trhoch, kde pôsobí banka prijímajúca pomoc po svojom návrate k zivotaschopnosti po predchádzajúcej restrukturalizácii a aby zároven boli v súlade so spolocnou politikou a zásadami. Uvádza sa tam dalej, ze charakter a forma týchto opatrení bude závisiet od dvoch kritérií, po prvé od sumy pomoci, podmienok a okolností, za ktorých bola poskytnutá a po druhé od charakteristík trhu alebo trhov, kde bude banka prijímajúca pomoc pôsobit. 77 Kladie sa tu vsak otázka o presnom dosahu a hraniciach povinností Komisie, ktoré vyplývajú z dodrziavania tejto zásady, ako aj o hraniciach súdneho preskúmavania vykonávaného v takom prípade, o aký ide v prejednávanej veci. 78 V tomto smere je potrebné zohladnit specifický kontext napadnutého rozhodnutia a predovsetkým zákaz nadobúdania, spochybnený v rámci predmetnej zaloby. Ako bolo pripomenuté vyssie v bode 10, pocas konania o preskúmaní doslo k viacerým výmenám medzi holandským státom, ABN Amro a Komisiou, v priebehu ktorých bol dosah zákazu nadobúdania, ako aj dlzka jeho trvania, predmetom rôznych alternatívnych formulácií navrhovaných holandským státom s pomocou ABN Amro. Komisia nepovazovala za uspokojivý ziaden z týchto návrhov a ulozila zákaz tak, ako je stanovený v clánku 5 napadnutého rozhodnutia, na základe clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. Holandský stát teda nikdy nedal súhlas s týmto zákazom, takze ho nemozno povazovat za integrálnu súcast restrukturalizacného plánu alebo záväzkov, ktoré prevzal. 79 V prípade, o aký ide v prejednávanej veci, sa preto nemozno domnievat, ze povinnost Komisie preskúmat proporcionálny charakter predmetnej podmienky je oslabená úlohou, ktorú zohráva dotknutý clenský stát, kedze ten nenavrhol alebo neprijal daný záväzok. 80 Ako vsak bolo pripomenuté v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu (bod 32 vyssie), zákaz nadobúdania nie je izolovaným opatrením, ale musí byt nevyhnutne posudzovaný v kontexte restrukturalizacných plánov predlozených holandským státom. Hoci tento zákaz nie je formálne castou tohto plánu, práve súhrn týchto opatrení umoznil Komisii dospiet k názoru, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. 81 Okrem toho sa v rámci preskúmania prvej casti tohto zalobného dôvodu pripomenulo (bod 31 vyssie), ze pri posúdení zlucitelnosti Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, najmä pokial ide o posúdenie toho, ci kombinácia opatrení jej umoznuje povazovat urcitú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom, takze preskúmanie Vseobecným súdom je v tomto smere nevyhnutne obmedzené. 82 Za okolností predmetnej veci vsak nie je potrebné rozhodnút, ci s ohladom na toto obmedzené preskúmanie môze Vseobecný súd skúmat otázku, ci Komisia overila proporcionalitu individuálnych opatrení, kedze Komisia ulozením zákazu nadobúdania v clánku 5 napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci neporusila zásadu proporcionality. 83 V prvom rade je potrebné pripomenút ciele sledované zákazom nadobúdania. Ako bolo uvedené vyssie v bode 33, restrukturalizacné opatrenia ulozené v súlade s oznámením o restrukturalizácii zodpovedajú trojitému cielu dlhodobej zivotaschopnosti príjemcu pomoci, obmedzeniu pomoci na nevyhnutné minimum a obmedzeniu narúsania hospodárskej sútaze. Z bodov 309 az 313 napadnutého rozhodnutia, citovaných v bode 36 vyssie, vyplýva, ze Komisia ulozila daný zákaz na zabránenie narúsania hospodárskej sútaze, ale predovsetkým s cielom obmedzit pomoc na nevyhnutné minimum v súlade s uvedeným oznámením. 84 Z preskúmania druhej výhrady prvej casti tohto zalobného dôvodu uvedenej vyssie vyplýva, ze zákaz nadobúdania stanovený v clánku 5 napadnutého rozhodnutia môze zjavne zodpovedat týmto cielom. Kedze je definovaný sirokým spôsobom, týka sa nadobudnutia úcasti presahujúcej 5 % základného imania akékolvek podniku (odsek 1) a zároven stanovuje výnimky pre akvizície v urcitej sume de minimis a pre urcité specifické druhy akvizícií (odsek 2), umoznuje, aby ABN Amro predtým, nez získa státne financné prostriedky velkého objemu a scasti v nenávratnej forme, nepouzila tieto prostriedky na financovanie cinností spôsobilých vyvolat narusenie na trhu alebo cinností, ktoré nesúvisia s procesom restrukturalizácie. 85 Tvrdenie ABN Amro, podla ktorého predmetný zákaz porusuje zásadu proporcionality, pretoze Komisia odmietla formulácie zákazu mensieho dosahu navrhované holandským státom a nou samotnou, ktoré by dosiahli rovnaké ciele vzhladom na význam, ktorý Komisia oprávnene priznáva zásade o obmedzení pomoci na nevyhnutné minimum, nemôze uspiet. 86 V rámci prvej casti bolo totiz uvedené, ze politika dividend ABN Amro nedáva záruky ohladom pouzitia prebytku kapitálu (bod 58 vyssie). Rovnakým spôsobom moznost spocívajúca v obmedzení zákazu nadobudnutia úcasti presahujúcej 5 % v iných podnikoch alebo riesenie náhrad medzi postúpeniami a prípadnými akvizíciami nezodpovedá kritériu sledujúcemu obmedzit pomoc na nevyhnutné minimum, co vylucuje kazdú akvizíciu financovanú prostredníctvom státnej pomoci, ktorá nie je nevyhnutná na zabezpecenie obnovenia zivotaschopnosti spolocnosti prijímajúcej pomoc (pozri predovsetkým body 47, 54 a 59 vyssie). Okrem toho je zrejmé, ze mechanizmus náhrad navrhnutý ABN Amro, podla ktorého by Komisia v podstate pripustila nové akvizície, pokial by ich hodnota zodpovedala hodnote prevodu uskutocneného bankou, by bolo nárocnejsie vykonat a jednoduchsie obíst. Nie je teda preukázané, ze ide o primerané alternatívne riesenie v zmysle judikatúry citovanej vyssie v bode 74. 87 Pokial ide o alternatívnu formuláciu výnimky zo zákazu nadobúdania, ktorú navrhol holandský stát a ABN Amro, sledujúcu vylúcenie akvizícií "týkajúcich sa správcovských spolocností, spolocností poskytujúcich sluzby alebo informacné technológie s cielom zvýsit efektívnost súcasných cinností", je potrebné pripomenút, ze na ziadost ABN Amro clánok 5 ods. 2 napadnutého rozhodnutia stanovuje, okrem výnimky pre akvizície de minimis, vylúcenie nadobudnutia súkromných akciových podielov, ktoré sú v súlade s obchodným plánom a rozpoctom jej divízie "Súkromný kapitál", ako aj akciových podielov divízie spolocnosti ABN Amro "Energetika, komodity a doprava" na podporu jej bezného financovania v súlade s obchodným plánom ABN Amro a plánovaným rozpoctom tejto divízie. 88 Je pravda, ze holandský stát a ABN Amro pocas správneho konania navrhli formuláciu výnimky uvedenej v bode 87 vyssie. Komisia v odpovedi na tento návrh uviedla, ze je ochotná preskúmat dodatocné výnimky zo zákazu nadobúdania, ak sa preukáze, ze tieto akvizície sú nevyhnutné na zabezpecenie zivotaschopnosti podniku. ABN Amro odpovedala, ze nemôze uviest konkrétne operácie, pretoze to závisí na dostupnosti atraktívnych cielov zlucitelných s jej portfóliom v sektore súkromného bankovníctva a ze práve robila strategický prieskum svojho portfólia. Kedze v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu bolo uznané, ze Komisia neporusila oznámenie a ze sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze vyzadovala väzbu medzi moznostou vykonávat akvizície a zabezpecením zivotaschopnosti banky, tento prístup Komisie neznamená porusenie zásady proporcionality, kedze výnimka navrhnutá Komisii zjavne neumoznovala uistit sa, ze výska pomoci bola obmedzená na nevyhnutné minimum. 89 Vseobecne, pokial ide o skutocnost, ze výnimky zo zákazu, tak ako sú stanovené v napadnutom rozhodnutí, podla ABN Amro neumoznujú potrebné vyrovnanie jej portfólia aktív a bránia teda fungovaniu, ktoré ona povazuje za uspokojivé, zatial co viacero nou navrhnutých formulácií by umoznilo toto vyvázenie, efektívnost podniku prijímajúceho pomoc nebola kritériom zohladneným v oznámení o restrukturalizácii, ako je pripomenuté v bode 60 vyssie, táto okolnost nepreukazuje ani porusenie zásady proporcionality. 90 Okrem toho, v súvislosti s otázkou, ci Komisia mohla uvazovat o ulození obmedzenia rastu súvahy ABN Amro namiesto zákazu nadobúdania ulozeného v napadnutom rozhodnutí, ABN Amro v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu uviedla, ze toto opatrenie nebolo pocas konania vo veci formálneho zistovania navrhnuté ako alternatívne riesenie. 91 Napokon, pokial ide o tvrdenie ABN Amro, podla ktorého Komisia dostatocne nezohladnila mensie riziko pre hospodársku sútaz plynúce zo státnej pomoci, ktorá jej bola poskytnutá, v porovnaní s pomocou ostatným bankám, kedze je zrejmé, ze potreba pomoci nebola v jej prípade následkom cinností FBN a ABN Amro N vykonávaných v minulosti, toto tvrdenie nemôze uspiet nezávisle od otázky, ci sa týka povinnosti Komisie vzniknutej v rámci dodrzania zásady proporcionality takým spôsobom, aby sa nan dalo úcinne odvolat pre spochybnenie primeranosti zákazu nadobúdania. 92 Hoci Komisia priznáva, predovsetkým v odôvodnení 320 napadnutého rozhodnutia, ze FBN a ABN Amro N nepotrebovali pomoc poskytnutú v prejednávanej veci z dôvodu, ze by prijali chybné riadiace rozhodnutie a ze pomoc priznaná v danej veci podstatne menej narúsa hospodársku sútaz ako pomoc schválená v prospech financných institúcií, ktoré nahromadili nadmerné riziká, Komisia správne uvádza, ze skutocnost, ze pomoc nevytvára morálny hazard, neznamená, ze zároven nenarúsa alebo nehrozí narusením hospodárskej sútaze, ako bolo uvedené v bode 45 vyssie. 93 Z oznámení okrem toho vyplýva, ze aj ked je rizikový profil banky prijímajúcej pomoc významným faktorom pri posúdení nevyhnutnosti opatrení orientovaných na správanie, je potrebné zohladnit aj iné faktory, ako je existencia strukturálnych opatrení, voci comu ABN Amro nenamieta. 94 Odsek 38 oznámenia o restrukturalizácii, ktorý cituje samotná ABN Amro, je v tomto smere jasný: "Rozsah etických záruk sa bude odvíjat od posúdenia proporcionality pri zohladnení vsetkých relevantných faktorov a najmä rizikového profilu prijímajúcej banky." 95 Z toho vyplýva, ze pri posúdení dôvodu existencie opatrení orientovaných na správanie treba okrem rizikového profilu banky zohladnit aj iné faktory, napríklad existenciu strukturálnych opatrení. 96 Okrem toho, príloha oznámenia o rekapitalizácii uvádza zoznam ukazovatelov na posúdenie rizikového profilu banky. Ako uvádza Komisia, kritérium rozsahu pozadovanej rekapitalizácie, vyssej alebo nizsej ako 2 % rizikovo vázených aktív banky, je významným ukazovatelom. 97 Pokial ide o pomoc poskytnutú ABN Amro, z odôvodnení 279 a 280 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ABN Amro získala pomoc na rekapitalizáciu v rozsahu výrazne presahujúcom hranicu 2 % rizikovo vázených aktív, ako aj pomoc na podporu likvidity vo výske 71,1 miliárd EUR. 98 Ako Komisia nezabudla pripomenút, z odôvodnenia 320 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sa domnievala, ze potreba získat státnu pomoc v predmetnej veci nevyplývala "najmä" z chybných riadiacich rozhodnutí v minulosti. Domnievala sa teda, ze bola menej spôsobilá narusit trh v porovnaní s pomocou v prospech bánk, ktoré nahromadili nadmerné riziká. Z tohto dôvodu neboli prevody cinností, okrem tých medzi Hollandsche Bank-Unie a IFN Finance, ktoré boli uskutocnené v rámci rozhodnutia o povolení koncentrácie medzi ABN Amro N a FBN (pozri bod 8 vyssie), povazované za nevyhnutné. 99 Na doplnenie mozno spresnit, ze v súvislosti s ostatnými prevodmi cinností, ktoré ABN Amro uskutocnila pred prijatím napadnutého rozhodnutia, sa v odôvodnení 316 tohto rozhodnutia uvádza predaj spolocností Prime Fund Solutions (PFS) a Intertrust. Sú spomenuté aj v odôvodnení 330 napadnutého rozhodnutia, ktoré je zaradené do bodu 6.3.3. týkajúceho sa opatrení pre obmedzenie narusenia hospodárskej sútaze. Komisia správne uvádza, ze prevod PFS mozno povazovat za opatrenie, ktoré ABN Amro prijala s cielom zabezpecit svoju zivotaschopnost. Vyplýva to z odôvodnenia 308 napadnutého rozhodnutia, kde sa odkazuje na skutocnost, ze tento subjekt predstavoval ohrozenie zivotaschopnosti z dôvodu velkých strát v roku 2008, "spojených s prípadom Madoff", co ABN Amro nepopiera. Pokial ide o Intertrust, jednalo sa o iniciatívu ABN Amro, ktorá napriek tomu, ze Komisia uznala jej pozitívne pôsobenie na hospodársku sútaz, nebola velká (odôvodnenie 72 napadnutého rozsudku). Okrem toho, v odpovedi na tvrdenie ABN Amro uvedenom v zalobe a vyzdvihujúcom význam prevodu Intertrust vzhladom na objem jej cinností v oblasti poradenstva a správy spolocností Komisia dodala, ze Intertrust nemala dobrú povest a ze ostatné banky sa odklonili od svojich cinností v tejto oblasti, co ABN Amro nepopiera. Preto nie je zjavne preukázané, ze prevody cinností mali byt posúdené ako nápravné strukturálne opatrenia, ktoré by mali spochybnit prísnost alebo nevyhnutnost rozhodnutia Komisie o zákaze nadobúdania. 100 Na základe toho tvrdenie ABN Amro, podla ktorého jej malo byt ulozené menej prísne opatrenie orientované na správanie nez predmetný zákaz nadobúdania, vzhladom na okolnosti predmetnej veci, konkrétne jej rizikový profil a údajne neskodný charakter pomoci, a podla ktorého Komisia nálezite nezohladnila jeho osobitosti, musí byt zamietnuté. 101 Zalobkyna teda nepreukázala, ze Komisia pri urcení dosahu zákazu nadobúdania, tak ako je stanovený v clánku 5 napadnutého rozhodnutia, porusila zásadu proporcionality. Aj druhá cast prvého zalobného dôvodu preto musí byt zamietnutá. O tretej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 102 ABN Amro uvádza, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze v predmetnej veci ulozila ovela prísnejsí zákaz nadobúdania nez v iných rozhodnutiach. 103 Na jednej strane tvrdí, ze velká cast relevantných rozhodnutí z daného obdobia sa obmedzuje na zákaz nadobúdania financných institúcií alebo konkurencných podnikov, alebo sa obmedzujú na nadobúdania, ktoré nezodpovedajú podnikatelskému modelu dotknutej banky. Ide predovsetkým o nasledujúce rozhodnutia Komisie: rozhodnutie C(2009) 3708 v konecnom znení z 5. mája 2009 o státnej pomoci N 244/09 v prospech Commerzbank (dalej len "rozhodnutie Commerzbank"), rozhodnutie C(2009) 9087 v konecnom znení z 18. novembra 2009 o státnej pomoci N 428/09 Spojeného královstva v prospech Lloyds Banking Group (dalej len "rozhodnutie Lloyds"), rozhodnutie C(2009) 8980 v konecnom znení z 18. novembra 2009 o státnej pomoci C 18/09 (ex N 360/09) Belgicka v prospech KBC (dalej len "rozhodnutie KBC"), rozhodnutie C(2009) 2585 v konecnom znení corr., z 31. marca 2009 o státnej pomoci C 10/09 (ex N 138/09) Holandska v prospech ING (dalej len "rozhodnutie ING"), rozhodnutie C(2009) 1012 v konecnom znení zo 14. decembra 2009 o státnej pomoci N 422/09 a N 621/09 Spojeného královstva v prospech Royal Bank of Scotland (dalej len "rozhodnutie RBS"), rozhodnutie C(2009) 5260 v konecnom znení z 30. júna 2009 o státnej pomoci C 17/09 (ex N 265/09) Nemecka v prospech LBBW (dalej len "rozhodnutie LBBW"), rozhodnutie C(2008) 7388 v konecnom znení z 19. novembra 2008 o státnej pomoci C 9/09 (ex NN 49/08, NN 50/08 a NN 45/08) v prospech Dexia (dalej len "rozhodnutie Dexia") a rozhodnutie C(2009)8558 v konecnom znení zo 4. novembra 2009 o státnej pomoci C 32/09 (predtým NN 50/09) Nemecka v prospech Sparkasse Köln/Bonn (dalej len "rozhodnutie Sparkasse Köln/Bonn"). 104 Na druhej strane, väcsina relevantných rozhodnutí a predovsetkým rozhodnutia Lloyds, ING, RBS a LBBW zakazovali iba nadobudnutie spolocností ako celku alebo nadobudnutie ich kontroly. Iné rozhodnutia, predovsetkým rozhodnutie Komisie C(2010) 5740 v konecnom znení zo 17. augusta 2010 o státnej pomoci na restrukturalizáciu N 372/09 poskytnutej Holandským státom v prospech Aegon (dalej len "rozhodnutie Aegon") a rozhodnutie Sparkasse Köln/Bonn zakazovali iba úcasti jasne presahujúce hranicu 5 %. Ziadne relevantné rozhodnutie nezakazovalo nadobudnutie presahujúce 5 % akéhokolvek podniku, hoci takmer vsetky ostatné dotknuté financné institúcie získali výrazne vyssiu sumu pomoci. 105 ABN Amro okrem toho uvádza, ze výnimky stanovené v predmetnom zákaze nemajú vplyv na zistené porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, pretoze rozhodnutia stanovujúce zákaz s obmedzenejsím dosahom obsahujú podobné výnimky, kým ostatné rozhodnutia stanovujú dodatocné výnimky, z ktorých niektoré navrhla aj ona, ale ktoré Komisia odmietla. 106 ABN Amro tiez uvádza, ze prísnost zákazu, ktorý jej bol ulozený, je o to prekvapujúcejsia, ze takmer vsetky ostatné financné institúcie, ktorým bol podobný, hoci menej prísny zákaz ulozený, boli príjemcami výrazne vyssej pomoci, a to ako v absolútnom, tak v relatívnom vyjadrení. 107 ABN Amro navyse odmieta tvrdenie Komisie, podla ktorého jej situáciu nemozno porovnávat so situáciou iných bánk, ktorým boli tiez ulozené strukturálne opatrenia. Podla nej boli tieto strukturálne opatrenia ulozené ostatným bankám z dôvodov dlhodobej zivotaschopnosti. Okrem toho pripomína, ze ona tiez uskutocnila prevod urcitých aktív. 108 ABN Amro napokon uvádza, ze moznost predlozit odôvodnenú ziadost s cielom získat schválenie osobitnej transakcie je stanovená v mnohých dalsích rozhodnutiach, ale ze Komisia v predmetnej veci odmietla uviest túto moznost v napadnutom rozhodnutí, napriek výslovnej ziadosti vyjadrenej v tomto zmysle. 109 Komisia tvrdí, ze táto cast zalobného dôvodu je zjavne nedôvodná, lebo kazdý prípad státnej pomoci musí byt posúdený samostatne a pomoc, o akú ide v prejednávanej veci, môze byt schválená len za splnenia troch základných podmienok oznámenia o restrukturalizácii, co vyzaduje hlbkové posúdenie restrukturalizacného plánu a predmetných záväzkov a podmienok, takze jedno opatrenie nemôze byt analyzované samostatne. 110 Vseobecná zásada rovnosti zaobchádzania ako vseobecná zásada práva Únie vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., [17]C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 23 a citovanú judikatúru). 111 Oznámenie o restrukturalizácii okrem toho v odseku 38 spresnuje, ze pri posudzovaní rozsahu "strukturálnych opatrení" pozadovaných na nápravu narúsania hospodárskej sútaze v urcitom konkrétnom prípade a s patricným zretelom na zásadu rovnakého zaobchádzania Komisia vezme do úvahy opatrenia prijaté v prípadoch týkajúcich sa tých istých trhov alebo trhových segmentov v rovnakom case. Iste, "strukturálne opatrenia" majú vo vseobecnosti v urcitom sektore väcsie následky pre hospodársku sútaz nez iné druhy opatrení. Nie je vsak dôvod nerozsírit analýzu pozadovanú odsekom 38 oznámenia o restrukturalizácii na Komisiou ulozené opatrenia orientované na správanie s potenciálne významnými hospodárskymi úcinkami, akými sú zákazy nadobúdania. Najmä s ohladom na tieto úvahy uvedené v oznámení o restrukturalizácii nie je mozné výhradu, ktorá je zalozená na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, bez dalsieho zamietnut ako neúcinnú. 112 Problém vsak spocíva v otázke, ci rozhodnutia, ktoré schvalujú státnu pomoc v bankovom sektore na základe restrukturalizacného plánu a za odlisných podmienok, majú v zmysle judikatúry citovanej v bode 110 vyssie porovnatelný alebo neporovnatelný charakter. 113 Ako totiz Komisia správne pripomína, taká pomoc, o akú ide v prejednávanej veci, môze byt schválená len pri splnení základných podmienok stanovených v oznámení o restrukturalizácii, co vyzaduje celkovú analýzu rozhodnutí Komisie, zalozenú na restrukturalizacnom pláne a na primeraných záväzkoch a podmienkach, cím je porovnávanie individuálnych opatrení ulozených v rôznych rozhodnutiach osobitne riskantné. Aj ked sa nedá vylúcit, ze mozno porovnat specifické restrukturalizacné opatrenia a podmienky stanovené v odlisných rozhodnutiach in abstracto, platí, ze restrukturalizácia podniku a podmienky, ktorým podlieha schválená pomoc, musia byt zamerané na problémy vlastné tomuto podniku a skúsenosti získané inými podnikmi v odlisných kontextoch môzu byt irelevantné (v tomto zmysle a analogicky pozri rozsudok Alitalia/Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 478 a citovanú judikatúru). 114 V kazdom prípade za predpokladu, ze by mal Vseobecný súd preskúmat porovnatelný charakter situácie zalobkyne so situáciami ostatných rozhodnutí Komisie, na ktoré sa odvoláva ABN Amro, dôkazné bremeno o ich porovnatelnom alebo neporovnatelnom charaktere nesie ABN Amro. 115 Pokial ide o rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva ABN Amro, sú to v prvom rade tie rozhodnutia, v ktorých zákaz nadobúdania smeruje len voci podnikom z rovnakého sektora, predovsetkým rozhodnutie Commerzbank, Lloyds, KBC, ING, RBS, LBBW, Dexia a Sparkasse Köln/Bonn. 116 V tomto smere je predovsetkým potrebné uviest, ze hoci tieto banky patria do rovnakého sektoru cinnosti ako ABN Amro, kazdá z nich má osobitné vlastnosti a sú cinné v osobitnom prostredí. V súvislosti s týmito bankami bol Komisii prelozený restrukturalizacný plán, o ktorom nie je preukázané, ze má rovnaké znaky ako plán ABN Amro, ako aj osobitné záväzky, co sú okolnosti stazujúce porovnatelnost predmetných situácií. 117 Ako uvádza Komisia, vsetky banky boli okrem toho povinné vykonat znízenie súvahy a väcsina z nich aj prevod urcitých cinností, co je okolnost, ktorá môze zjavne ovplyvnit úroven prísnosti prijatých opatrení zameraných na správanie, co tiez spochybnuje ich porovnatelný charakter s prejednávanou vecou. 118 Iste, ako uvádza ABN Amro, urcité strukturálne opatrenia boli iným bankám ulozené s cielom zabezpecit zivotaschopnost banky. Napriek tomu sa zdá, ze prevody boli aspon v niektorých prípadoch ulozené aj s cielom nápravy alebo obmedzenia narusenia hospodárskej sútaze. Ako uvádza Komisia, rozhodnutia Commerzbank, Lloyds, KBC, ING, RBS, LBBW, Dexia a Sparkasse Köln/Bonn a Aegon sú v tomto smere príkladmi rozhodnutí, v ktorých boli strukturálne opatrenia ulozené predovsetkým s cielom obmedzit riziká narusenia hospodárskej sútaze, na rozdiel od prípadu ABN Amro. 119 Okrem toho treba uviest, ze dosah zákazov, ktorý bol stanovený pre ostatné banky, nie je vzdy tak obmedzený, ako tvrdí ABN Amro. Pre niektoré banky sa zákaz obmedzuje na nadobudnutie úcasti v spolocnostiach cinných v rovnakom sektore. V rozhodnutiach Lloyds a RBS, na ktoré sa odvoláva ABN Amro, vsak banky prijímajúce pomoc nemôzu nadobudnút úcast vo financných institúciách, ani vykonat akvizície nad rámec ich obchodnej stratégie. Rovnako, v rozhodnutí Aegon sa zákaz týka "business entities" (komercných subjektov), co je pojem zahrnajúci aj spolocnosti mimo financného sektora. 120 Komisia v odpovedi na tvrdenie ABN Amro okrem toho odkazuje na svoje rozhodnutie C(2010) 6202 v konecnom opravenom znení z 15. septembra 2010 o státnej pomoci C 26/09 (ex N 289/09) Lotysska v prospech AS Parex banka, ako aj na jej rozhodnutie C(2011) 2262 v konecnom znení z 31. marca 2011 o státnej pomoci SA.32745 (2011/NN) Rakúska v prospech Kommunalkredit Austria AG, ktoré ponúkajú dalsie príklady zákazov nadobúdania vo vztahu k podnikom, ktoré nie sú z financného sektora. 121 Pokial ide o skutocnost, ze rozhodnutia Lloyds, KBC, ING, RBS a LBBW sa týkajú iba nadobudnutia celých spolocností alebo úcasti výrazne presahujúcej 5 %, je pravda, ze zákazy uvedené v týchto rozhodnutiach smerujú k nadobudnutiu spolocností ako takých a nie iba casti ich kapitálu. Platí to tiez v prípade rozhodnutia Commerzbank. Okrem toho, rozhodnutie Aegon sa vztahuje na nadobudnutia úcasti 20 % alebo viac v iných komercných subjektoch. Je vsak potrebné uviest, ze v rozhodnutiach C(2010) 6202 v konecnom opravenom znení a C(2011) 2262 v konecnom znení sa zákaz rozsiruje na vsetky nadobudnutia. Existujú teda minimálne dve rozhodnutia, ktoré spochybnujú tvrdenie ABN Amro, podla ktorého nebol ziadnej inej banke ulozené tak prísny zákaz. 122 Po druhé, pokial ide o rozhodnutia stanovujúce dodatocné výnimky k tým, ktoré boli povolené pre ABN Amro, táto spolocnost sa predovsetkým odvoláva na rozhodnutie Aegon. Toto rozhodnutie obsahuje jednu výnimku zo zákazu vykonávat "[akvizície] týkajúce sa správcovských spolocností, spolocností poskytujúcich sluzby alebo informacné technológie s cielom zvýsit efektívnost súcasných cinností", o ktorú poziadala ABN Amro, ale ktorá jej nebola povolená, kedze Komisia poukázala na potrebu preukázat nevyhnutný charakter nadobúdania na zabezpecenie zivotaschopnosti podniku. Komisia v súvislosti s rozsahom výnimky v prípade Aegon uvádza skutocnost, ze Aegon uskutocnil znízenie súvahy priblizne o 6 % a musel sa vzdat urcitých cinností. V odpovedi na otázku Vseobecného súdu, ci výnimka pre "[akvizície] týkajúce sa správcovských spolocností, spolocností poskytujúcich sluzby alebo informacné technológie s cielom zvýsit efektívnost aktuálnych cinností" bola spolocnosti Aegon povolená na základe predlozenia dôkazu o ich nevyhnutnosti pre zivotaschopnost tohto podniku, Komisia vysvetlila, ze restrukturalizacný plán tohto podniku uvádzal zvýsenie efektívnosti súcasných cinností a ze jej sekcie stanovili danú výnimku práve v tomto kontexte, ako to vyplýva z odôvodnenia 119 napadnutého rozhodnutia. Spresnila tiez, ze Aegon nevyuzil vseobecnú dolozku de minimis, ako je stanovené v clánku 5 ods. 2 napadnutého rozhodnutia. Tieto okolnosti postacujú na preukázanie neporovnatelného charakteru prípadu Aegon a ABN Amro. 123 Napokon, v súvislosti s tým, ze do napadnutého rozhodnutia nebolo nezaradené výslovné ustanovenie o moznosti oznámit Komisii osobitné akvizície na schválenie, je potrebné odkázat na analýzu urobenú v bodoch 64 az 67 vyssie v rámci preskúmania prvej casti tohto zalobného dôvodu, z ktorej vyplýva, ze táto výhrada musí byt v kazdom prípade zamietnutá. 124 V dôsledku toho treba zamietnut tretiu cast prvého zalobného dôvodu. O stvrtej casti zalozenej na porusení zásady riadnej správy veci verejných, ako aj nedostatku odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ 125 ABN v podstate uvádza, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy veci verejných a povinnost právne dostatocne odôvodnit napadnuté rozhodnutie, pretoze sa v napadnutom rozhodnutí pri preskúmaní nevyhnutnosti zákazu nadobúdania uspokojila s odkazom na zásady uvedené v oznámení o restrukturalizácii. 126 Podla nej, po prvé, odkaz na oznámenie o restrukturalizácii, ktorý sa týka iba zákazov nadobúdania, ktoré by mohli narusit hospodársku sútaz, nemôze odôvodnit prísny zákaz, ktorý jej bol ulozený; po druhé, Komisia mala preskúmat a vysvetlit, preco bol nevyhnutný tak prísny zákaz a preco sa nevzali do úvahy menej prísne alternatívne riesenia; po tretie, prijatím oznámení a predovsetkým oznámenia o restrukturalizácii vedúceho k formulácii novej politiky vznikla Komisii prísnejsia povinnost odôvodnenia v súvislosti s ich výkonom; po stvrté, Komisia nezohladnila jej osobitnú situáciu; po piate, poskytnuté odôvodnenie o nevyhnutnosti zákazu nadobúdania nie je primerané a neuvádza jasným a jednoznacným spôsobom dôvody a nevyhnutnost tohto opatrenia; po sieste, Komisia mala pre odôvodnenie zákazu nadobúdania vykonat analýzu trhu a problémov hospodárskej sútaze. 127 Komisia uvádza, ze zásada riadnej správy veci verejných bola dodrzaná a ze napadnuté rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. 128 Pokial ide o údajné porusenie zásady riadnej správy veci verejných, je potrebné v prvom rade uviest, ze medzi zárukami, ktoré právny poriadok Únie poskytuje v správnych konaniach, sa nachádza predovsetkým zásada riadnej správy veci verejných, na ktorú sa viaze povinnost príslusnej institúcie preskúmat starostlivo a nestranne vsetky relevantné skutocnosti prejednávanej veci (v tomto zmysle pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [18]C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14). 129 V prejednávanej veci je zrejmé, s ohladom na mnozstvo výmen medzi Komisiou, holandským státom a ABN Amro vo veci zákazu nadobúdania, ktoré sú dôkladne zdokumentované v spise, ze Komisia starostlivo a nestranne preskúmala vsetky relevantné skutocnosti predmetnej veci. 130 Iste, Komisia napriek prijatiu niektorých výnimiek zo zákazu nadobúdania na základe ziadosti holandského státu a ABN Amro ostala neoblomná ohladom skutocnosti, ze tento zákaz sa mal týkat vsetkých druhov podnikov, ako aj akvizícií podielov vo výske 5 % alebo viac. Okrem toho, z vyssie uvedeného preskúmania prvej casti zalobného dôvodu predovsetkým vyplýva, ze toto stanovisko sa zakladá na analýze, podla ktorej jej zásada obmedzenia státnej pomoci na nevyhnutné minimum neumoznila zaujat miernejsí postoj a najmä prijat formulácie výnimiek, ktoré navrhla ABN Amro. Treba dodat, ze Komisia navrhla ABN Amro, aby presnejsie uviedla, ktoré druhy akvizícií povazuje za nevyhnutné pre zabezpecenie jej zivotaschopnosti, co táto spolocnost nebola schopná urobit, ako vyplýva z dokumentov vlozených do spisu. 131 Po druhé, v súvislosti s údajným porusením povinnosti odôvodnenia je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia stanovený v clánku 296 ZFEÚ závisí od povahy prijatého opatrenia a kontextu, v ktorom bol prijatý. Odôvodnenie musí jasne a nepochybne vyjadrovat úvahu institúcie, ktorá akt vydala, takým spôsobom, aby na jednej strane umoznilo súdu Únie vykonat preskúmanie jeho zákonnosti a na druhej strane umoznilo dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je dôvodné. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [19]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a rozsudok Vseobecného súdu z 30. novembra 2011, Sniace/Komisia, T-238/09, neuverejnený v Zbierke, bod 37). 132 Komisia najmä nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktorých sa pred nou dovolávali dotknuté osoby. Stací, aby uviedla skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [20]C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 96, a rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [21]T-102/07 a T-120/07, Zb. s. II-585, bod 180). 133 Pokial ide o povahu predmetného aktu a kontext, v ktorom bol v predmetnej veci prijatý, v rámci prvej az tretej casti zalobného dôvodu uz bolo uvedené, ze opatrenie orientované na správanie nemôze byt preskúmané samostatne, kedze je to práve súhrn podmienok ulozených banke a restrukturalizacný plán, ktoré Komisii umoznili dospiet k záveru, ze pomoc dodrzuje podmienky stanovené v oznámeniach a ze je v súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a teda ze je zlucitelná so spolocným trhom. 134 Bez toho, aby bolo potrebné klást si otázku, aké sú konkrétne následky tohto kontextu na povinnost Komisie individuálne odôvodnit ulozenie osobitných opatrení alebo podmienok, je vhodné uviest, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne odôvodnila nevyhnutnost zákazu nadobúdania predovsetkým v bodoch 309 az 314 napadnutého rozhodnutia, ktorých znenie je uvedené vyssie v bode 36. 135 Ako uvádza ABN Amro, toto odôvodnenie je pomerne strucné a z velkej casti pozostáva z uvedenia zásad oznámenia o restrukturalizácii. Napriek tomu, co uvádza ABN Amro, vsak toto odôvodnenie jasne a nepochybne vyjadruje úvahu Komisie v súlade s judikatúrou citovanou vyssie v bode 131 predovsetkým preto, lebo Komisia uplatnila zásadu uvedenú v danom oznámení. 136 Pokial ide o alternatívne opatrenia, ktoré ABN Amro navrhla, hoci ich napadnuté rozhodnutie neskúma, z odôvodnenia vyplýva, ze bolo nevyhnutné prísne uplatnenie uvedených zásad, co teda vylucuje uplatnenie miernejsích alternatívnych riesení. Napokon, okrem skutocnosti, ze z judikatúry uvedenej vyssie v bode 132 vyplýva, ze Komisia nie je v kazdom prípade povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, je treba zohladnit výmeny medzi nou, holandským státom a ABN Amro, v priebehu ktorých jasne uviedla, preco niektoré navrhnuté riesenia neboli prijatelné. 137 Je mozné poukázat napríklad na odpoved tímu Komisie povereného prípadom na formuláciu opatrení navrhnutých spolocnostou ABN Amro vo verzii zo 6. septembra 2010. Je v nej vysvetlené, ze po prvé obmedzenie zákazu nadobudnutia kontrolného podielu v iných podnikoch by umoznilo, aby sa uskutocnili vhodné nadobúdania, ale ze je mozné povolit iba akvizície nevyhnutné na zabezpecenie zivotaschopnosti podniku, a ze po druhé systém kompenzácie medzi príjmami z predaja aktív a akvizíciami nie je prijatelný, pretoze prostriedky získané z predaja musia byt pouzité na znízenie výsky pomoci na minimum. Z niektorých emailov vlozených do spisu tiez vyplýva, ze Komisia zamietla návrh ABN Amro, ktorý sa v podstate týkal obmedzenia zákazu, za urcitých podmienok, na nadobudnutia presahujúce 20 %, ak sa týkajú úverových institúcií so sídlom mimo Holandska, ako aj vylúcenia akvizícií týkajúcich sa správcovských spolocností, spolocností poskytujúcich sluzby alebo informacné technológie s cielom zvýsit efektívnost súcasných cinností, opakujúc svoje tvrdenie, ze mohla schválit len akvizície, o ktorých sa preukázalo, ze boli potrebné pre zabezpecenie zivotaschopnosti podniku a ze ocakávala také dôkazy, ale ze ich nedostala. 138 Na základe toho, s analogickým odkazom na judikatúru, podla ktorej akt spôsobujúci ujmu je dostatocne odôvodnený vtedy, pokial bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umoznuje pochopit dosah opatrenia prijatého vo vztahu k nej (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C-417/11 P, bod 54 a citovanú judikatúru), nemozno v prejednávanej veci dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie nie je právne dostatocne odôvodnené, lebo sa nezaoberá alternatívnymi opatreniami, ktoré navrhla ABN Amro pocas konania o preskúmaní a ktoré Komisia zamietla. 139 V súvislosti s otázkou, ci Komisia mala mat prísnejsiu povinnost odôvodnenia, pretoze oznámenia viedli k formulácii novej politiky, ABN Amro zdá sa odkazuje na judikatúru, z ktorej vyplýva, ze hoci sa rozhodnutie Komisie vyplývajúce z ustálených rozhodnutí môze odôvodnit v súhrnnej podobe, napríklad prostredníctvom odkazu na takúto prax, Komisia musí poskytnút jednoznacné odôvodnenie, ak zasla podstatne dalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach (rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, [22]73/74, Zb. s. 1491, bod 31; z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret, [23]C-295/07 P, Zb. s. I-9363, bod 44 a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [24]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 155). Táto judikatúra sa vsak nemohla uplatnit na prípad, akým je prejednávaná vec, kde sa Komisia vôbec neodchýlila od ustálenej praxe, ale uvádza, ze prísne uplatnuje zásady oznámení. 140 Okrem toho, pokial ide o odkaz ABN Amro na skutocnost, ze odôvodnenie vychádzajúce z oznámenia o restrukturalizácii nemohlo odôvodnit ulozený zákaz, kedze toto oznámenie sa týka iba akvizícií, ktoré by mohli narusit hospodársku sútaz, ide o spochybnenie platnosti dôvodov, pokial ide o podstatu, a táto otázka bola preskúmaná v rámci prvej casti zalobného dôvodu. 141 Napokon skutocnost, ze Komisia odôvodnuje zákaz nadobúdania predovsetkým ako opatrenie vyzadované zásadou obmedzenia pomoci na nevyhnutné minimum, vysvetluje chýbajúce podrobné preskúmanie úcinkov restrukturalizácie na bankový trh. Kedze v tomto smere opät ide o porovnanie napadnutého rozhodnutia s rozhodnutím Lloyds, na ktoré sa ABN Amro odvoláva, dodávajúc, ze toto rozhodnutie je odôvodnené ovela podrobnejsím spôsobom a v súlade s oznámeniami, okrem skutocnosti, ze analýza Komisie nie je v rozhodnutí Lloyds podstatne prepracovanejsia nez v napadnutom rozhodnutí, rozsah odôvodnenia v inom rozhodnutí je v kazdom prípade málo relevantný na to, aby Vseobecnému súdu umoznil posúdit, ci je napadnuté rozhodnutie právne dostatocne odôvodnené. 142 Stvrtá cast prvého zalobného dôvodu teda musí byt zamietnutá, ako aj prvý zalobný dôvod v celom rozsahu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na dlzke trvania zákazu nadobúdania 143 Tento zalobný dôvod sa týka odseku 3 clánku 5 napadnutého rozhodnutia (bod 13 vyssie), podla ktorého sa zákaz nadobúdania uplatnuje najmenej tri roky od dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia alebo do dna, ked akciový podiel Holandska klesne pod 50 %, ale tento zákaz sa prestane uplatnovat najneskôr pät rokov od dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia. 144 Zalobný dôvod sa skladá z piatich castí. Prvá cast je zalozená na porusení clánku 345 ZFEÚ tým, ze dlzka trvania zákazu nadobúdania závisí od podielu vo vlastníctve státu. Druhá cast sa týka porusenia clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako aj nesprávneho uplatnenia oznámení. Tretia cast je zalozená na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. Stvrtá cast je zalozená na porusení zásady proporcionality, zatial co piata cast sa týka porusenia zásady riadnej správy veci verejných, ako aj nedostatku odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ. O prvej casti zalozenej na porusení clánku 345 ZFEÚ tým, ze dlzka trvania zákazu nadobúdania závisí od podielu vo vlastníctve státu 145 ABN Amro tvrdí, ze clánok 345 ZFEÚ bol porusený v tom, ze clánok 5 napadnutého rozhodnutia stanovuje väzbu medzi vlastníctvom minimálne 50 % jej akcií státom a uplatnením zákazu nadobúdania pocas maximálneho obdobia dvoch rokov, po uplynutí prvého obdobia troch rokov. Uvádza predovsetkým, ze clánok 345 ZFEÚ zakazuje Komisii prijat rozhodnutie na základe rozlisovania medzi verejným a súkromným vlastníctvom podniku. Zdôraznuje, ze státne vlastníctvo ako také nepredstavuje státnu pomoc a dodáva, ze clánok 345 ZFEÚ postihuje nezákonnostou úvahu, podla ktorej státne vlastníctvo vytvára samo osebe výhodu zodpovedajúcu státnej pomoci. 146 Komisia namieta proti tejto argumentácii. Podla nej clánok 345 ZFEÚ ukladá povinnost zachovat neutrálny postoj voci verejnému alebo súkromnému charakteru vlastníctva podniku, ale nezakazuje kazdé nerovné zaobchádzanie. 147 Podla clánku 345 ZFEÚ zmluvy nezasahujú do pravidiel, ktorými sa v clenských státoch riadi systém vlastníctva majetku. 148 Z judikatúry vyplýva, ze úcinkom clánku 345 ZFEÚ nie je vylúcit z pôsobnosti základných pravidiel Zmluvy právny rezim vlastníckeho práva existujúci v clenských státoch (rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2007, Komisia/Nemecko, [25]C-503/04, Zb. s. I-6153, bod 37). Okrem toho, pravidlá hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou, ktoré sú základnými pravidlami, sa uplatnujú bez rozdielu na verejné a súkromné podniky a nemozno sa teda domnievat, ze predmetné ustanovenie obmedzuje pôsobnost pojmu státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [26]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, body 193 a 194 a citovanú judikatúru). 149 Podla ABN Amro viazanie ukoncenia zákazu nadobúdania na predpokladaný okamih jej (ciastocnej) privatizácie predstavuje porusenie tohto ustanovenia, pretoze Komisia tým priznáva následky samotnej skutocnosti, ze ABN Amro je vo väcsinovom vlastníctve státu. Netvrdí, ze pravidlá o státnej pomoci sa majú uplatnovat odlisne z dôvodu, ze je vlastnená státom, ale ze táto okolnost by ju nemala sankcionovat. 150 Túto argumentáciu nemozno prijat. 151 Ako vyplýva z odôvodnenia 312 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 36 vyssie), Komisia nepovazuje skutocnost, ze podnik ostáva vo vlastníctve státu, za státnu pomoc. V tomto odôvodnení je totiz uvedené, ze ukoncenie státneho vlastníctva je náhradou za odhad, kedy sa skoncí výhoda vyplývajúca z pomoci. Z toho vyplýva, ze Komisia sa domnieva, ze musí zmiernit úcinky pomoci poskytnutej zo strany holandského státu prostredníctvom znárodnenia FBN a dodatocných opatrení rekapitalizácie, ktoré sú podla nej nadalej výrazné, ak stát vlastní väcsinový podiel v ABN Amro. 152 Okrem toho, zákaz nadobúdania sa prestane uplatnovat po piatich rokoch, aj keby holandský stát v danej dobe prípadne neznízil svoju úcast pod 50 %. 153 Ako správne uvádza Komisia, z clánku 345 ZFEÚ nevyplýva, ze Komisia nemôze pripísat následky skutocnosti, ze stát vlastní väcsinový podiel kapitálu urcitého podniku, ak sa domnieva, ze sú na to objektívne dôvody. V prejednávanej veci sa riadila práve touto úvahou. Jej platnost je este potrebné preskúmat v rámci dalsích castí druhého zalobného dôvodu. 154 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie nestotoznuje státne vlastníctvo so státnou pomocou a uvádza objektívny dôvod, na základe ktorého je vlastníctvo väcsinového podielu státom v tomto kontexte pouzité ako referencný prvok, na základe coho nemozno hovorit o diskriminácii vo vztahu k státnemu vlastníctvu. 155 Prvá cast druhého zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. O druhej casti zalozenej na porusení clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako aj na nesprávnom uplatnení oznámení 156 Táto cast je zlozená z dvoch výhrad, ktoré sa týkajú na jednej strane porusenia clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a na druhej strane nesprávneho uplatnenia oznámení. Je vhodné zacat s preskúmaním druhej výhrady. - O druhej výhrade zalozenej na nesprávnom uplatnení oznámení 157 ABN Amro sa domnieva, ze vzhladom na to, ze potreba pomoci v danej veci nevyplýva z nahromadenia nadmerných rizík, a vzhladom na velmi nízky rizikový profil boli v prejednávanej veci opodstatnené iba obmedzené opatrenia orientované na správanie. Podla nej z dôvodu, ze odsek 40 oznámenia o restrukturalizácii stanovuje predlzenie zákazu nadobúdania az do skoncenia obdobia restrukturalizácie, je kazdý zákaz presahujúci tri roky v jej prípade neprijatelný, pretoze bola vzdy zisková a v napadnutom rozhodnutí je uznaná za zivotaschopný subjekt. Okrem toho po danom období uz nebude v restrukturalizacnom procese, kedze jej restrukturalizácia sa skoncila, ked bolo prijaté napadnuté rozhodnutie a kedze restrukturalizacný plán z roku 2009 sa uplatnoval iba do roku 2013. Napokon tvrdenie Komisie, podla ktorého je predmetný zákaz potrebné uplatnovat dovtedy, kým môze väcsinový podiel státu pôsobit ubezpecujúco na veritelov a vkladatelov, nie je odôvodnením v súlade s oznámením o restrukturalizácii. 158 ABN Amro dodáva, ze odsek 40 oznámenia o restrukturalizácii stanovuje, ze opatrenie orientované na správanie môze byt zachované v závislosti od zamerania, výsky a casového trvania pomoci, ale napriek tomu, ze ona získala výrazne nizsiu pomoc nez je pomoc, ktorá bola schválená v iných relevantných veciach, v ziadnej z tých vecí nebol ulozený zákaz nadobúdania, ktorý by trval pät rokov. 159 ABN Amro tiez pripomína, ze samotné oznámenie o restrukturalizácii v jeho bode 14 uvádza, ze Zmluva o FEÚ je vo vztahu k verejnému alebo súkromnému vlastníctvu neutrálna, takze to, ze sa priznali právne následky zachovaniu verejného charakteru kapitálu banky, predstavuje jeho porusenie. 160 Uvádza napokon, ze námietka neprípustnosti vznesená Komisiou je nedôvodná. 161 Komisia tvrdí, ze tak ako v rámci prvého zalobného dôvodu, cast zalobného dôvodu zalozená na porusení clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ nie je podporená ziadnym tvrdením, a teda musí byt vyhlásená za neprípustnú. Okrem toho, tvrdenia ABN Amro sú nedôvodné v podstate preto, lebo dlzka trvania podmienok orientovaných na správanie musí byt posúdená aj s ohladom na zásadu, podla ktorej má byt pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum. 162 Na úvod je vhodné poznamenat, ze niektoré tvrdenia ABN Amro uz boli preskúmané a musia byt zamietnuté. Je to prípad tvrdenia, podla ktorého mal jej rizikový profil viest k tomu, aby jej boli ulozené mierne opatrenia orientované na správanie, a to ako vo vztahu k ich dosahu, tak k dlzke ich trvania. Bolo preskúmané vyssie v bodoch 91 az 100, kde sa dospelo k záveru, ze analýza ABN Amro musí byt upravená. Predovsetkým nie je preukázané, ze Komisia nezohladnila osobitosti predmetného prípadu, kedze ABN Amro získala pomoc vo velmi vysokej výske a v jej prípade nebolo ulozené ziadne strukturálne opatrenie. Okrem toho, tvrdenie zalozené na porovnaní zákazov nadobúdania ulozených v rovnakom období v iných veciach bude preskúmané v rámci tretej casti. 163 Pokial ide dalej o tvrdenie ABN Amro, týkajúce sa odseku 14 oznámenia o restrukturalizácii, podla ktorého je Zmluva v otázke vlastníctva majetku neutrálna, kedze pravidlá týkajúce sa státnej pomoci sa uplatnujú bez ohladu na súkromný alebo verejný charakter banky, toto ustanovenie iba pripomína zásadu uvedenú v clánku 345 ZFEÚ, takze toto tvrdenie musí byt zamietnuté z rovnakých dôvodov ako tie, ktoré boli zamietnuté v prvej casti druhého zalobného dôvodu. 164 Pokial ide o preskúmanie hlavnej výhrady ABN Amro, ktorá sa konkrétne týka nedodrzania oznámení, je potrebné pripomenút, ze ako bolo uvedené vyssie v bode 31, oznámenia sa týkajú právomoci volnej úvahy Komisie, pokial ide o podmienky, ktoré musia byt splnené, aby bolo opatrenie pomoci, ktoré napravuje vázne ohrozenie hospodárstva clenského státu, vyhlásené za zlucitelné s clánkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, predovsetkým ak ide o stanovenie strukturálnych opatrení alebo opatrení orientovaných na správanie. Existencia tejto právomoci musí byt zohladnená v analýze výhrad zalozených na porusení oznámení, kedze Komisia musí posúdit zlucitelnost pomoci na základe vsetkých opatrení a podmienok v závislosti od osobitosti kazdého prípadu. 165 V súvislosti s dlzkou zákazu nadobúdania, napadnuté rozhodnutie odkazuje v odôvodnení 311 (pozri bod 36 vyssie) na odsek 40 oznámenia o restrukturalizácii. 166 Podla tohto ustanovenia by sa zákaz nadobúdania, ulozený s cielom obmedzit narúsania hospodárskej sútaze, mal uplatnovat pocas doby troch rokov a môze sa uplatnovat az do konca obdobia restrukturalizácie v závislosti do zamerania, výsky a casového trvania pomoci. 167 Komisia vsak dalej v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 36 vyssie) dodáva, ze predlzenie doby zákazu nadobúdania nad tri roky je odôvodnené skutocnostou, ze zatial co cast pomoci sa uz splatila, ABN Amro niektoré opatrenia nemôze splatit kvôli forme, v ktorej boli poskytnuté. Okrem toho, ako bolo uvedené v rámci prvej casti, Komisia tiez spresnila, ze ukoncenie väcsinového vlastníctva státu je náhradou za odhad, kedy sa skoncí výhoda vyplývajúca z pomoci, ale zákaz nadobúdania sa vsak v ziadnom prípade neuplatní po uplynutí piatich rokov. 168 ABN Amro svojím tvrdením v podstate nepopiera, ze zákaz nadobúdania môze byt ulozený na dobu troch rokov v súlade s vyssie uvedeným ustanovením, ale uvádza, ze toto obdobie malo byt maximálnym obdobím zákazu predovsetkým z dôvodu, ze po tomto období uz nebola v restrukturalizácii. 169 Ako poznamenala Komisia pocas pojednávania, v tomto smere treba uviest, ze oznámenie o restrukturalizácii konkrétne nedefinuje dlzku trvania zákazov nadobúdania ulozených s cielom zabezpecit obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum. Kedze sa vsak odsek 23 oznámenia o restrukturalizácii vztahuje na restrukturalizáciu príjemcu pomoci, mozno z toho vyvodit, ze toto opatrenie môze byt povazované za opodstatnené dovtedy, kým tento kontext trvá. Pravidlo stanovené v odseku 23 oznámenia o restrukturalizácii je teda analogické tomu, ktoré je rozvinuté v odseku 40 tohto oznámenia (bod 166 vyssie), v ktorom sa odkazuje na odôvodnenia 311 a 312 napadnutého rozhodnutia a kde je spresnené, ze niektoré zákazy nadobúdania sa môzu uplatnovat "az do konca obdobia restrukturalizácie v závislosti do zamerania, výsky a casového trvania pomoci". V predmetnej veci je preto potrebné zistit, ci dlzka trvania zákazu ulozeného v clánku 5 napadnutého rozhodnutia zodpovedá pravidlu stanovenému v odseku 23 oznámenia o restrukturalizácii, tak ako bolo práve vysvetlené. 170 Komisia v súvislosti s tým v odôvodneniach 76 az 92 napadnutého rozhodnutia opísala znenie restrukturalizacného plánu z decembra 2009 a aktualizovanú verziu tohto plánu z novembra 2010. ABN Amro má pravdu v tom, ze financné prognózy tohto restrukturalizacného plánu nepresahujú rok 2013. 171 Z odôvodnenia 312 napadnutého rozhodnutia a z jeho clánku 5 vsak vyplýva, ze v predmetnej veci to nie je obdobie restrukturalizácie banky ako také, definované v rôznych verziách restrukturalizacného plánu, ktoré urcuje koniec uplatnenia sporného opatrenia, ale znízenie podielu akcií vlastnených holandských státom pod hranicu 50 %. 172 Napadnuté rozhodnutie ani priamo neviaze koniec uplatnenia predmetného zákazu na koniec pomoci. Tak ako bolo vysvetlené v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia, povaha poskytnutej pomoci, cize podpory rekapitalizácie, je taká, ze nemusí byt ciastocne vrátená, voci comu ABN Amro nenamieta. V predmetnej veci teda nie je mozné stanovit priamu väzbu medzi dlzkou trvania zákazu nadobúdania na jednej strane a prípadnou lehotou na vrátenie pomoci, ktorá by sa mohla povazovat za oznacenie konca obdobia trvania pomoci, na strane druhej. 173 V tomto kontexte mozno poznamenat, ze Komisia sa pred Vseobecným súdom odvolala aj na odôvodnenie 139 jej rozhodnutia C(2010) 726 v konecnom znení z 5. februára 2010, spomenutého v odôvodnení 23 napadnutého rozhodnutia. Komisia týmto rozhodnutím rozsírila formálne konanie o preskúmaní, ktoré zacala rozhodnutím z 8. apríla 2009, rozsírením jeho pôsobnosti, aby do nej zaclenila niektoré nové opatrenia. Toto odôvodnenie, nasledujúce po odôvodnení 138 daného rozhodnutia, v ktorom sa spomína potreba zákazu nadobúdania na úcely obmedzenia narusení hospodárskej sútaze, uvádza, ze vzhladom na opakovaný a výrazný zásah holandského státu v prospech FBN a ABN Amro N by sa verejnost a predovsetkým vkladatelia mohli domnievat, ze v prípade problémov stát opät zasiahne. Komisia v danom odôvodnení dodáva, ze spotrebitelia by mohli verit, ze nový subjekt ABN Amro je velmi spolahlivou bankou, cím by sa tejto skupine mohlo ulahcit prijímanie vkladov. 174 Podobné úvahy sa nachádzajú v poznámke pod ciarou c. 89 napadnutého rozhodnutia, ktorá zapadá do diskusie o existencii státnej pomoci. Odkazuje sa tam na marketingové nástroje, ktoré FBN pouzila v roku 2009 voci zahranicným investorom, ktoré poukazujú na skutocnost, ze státne vlastníctvo je priaznivým prvkom vyvolávajúcim dôveru vkladatelov a veritelov. 175 Preto na rozdiel od toho, co uvádza ABN Amro, za osobitných okolností prípadu bolo pre Komisiu relevantné domnievat sa, ze okamih, ked holandský stát uz nebude vlastnit väcsinu podielov ABN Amro, má byt povazovaný za odhad dátumu, kedy sa skoncí výhoda vyplývajúca z pomoci, ktorá bola odôvodnená kontextom restrukturalizácie. Vo vztahu k tomu, co bolo uvedené vyssie v bode 169 teda Komisia mala dôvody odvolávat sa v clánku 5 napadnutého rozhodnutia na väcsinové vlastníctvo holandského státu v ABN Amro. Okrem toho mozno na doplnenie dodat, ze z korespondencie vlozenej do spisu vyplýva, ze samotná ABN Amro v priebehu konania vo veci formálneho zistovania opätovne pouzila okamih skoncenia väcsinového vlastníctva státu za rozhodujúci moment pre urcenie konca dalsích opatrení orientovaných na správanie, ako je zákaz reklamy alebo politika v oblasti dividend. 176 Preto pokial ide o skutocnost, ze dlzka trvania zákazu nadobúdania bola stanovená na pät rokov, z hladiska významu, ktorý bol priznaný následkom úcasti státu, je zohladnenie stratégie holandského státu pre odchod z kapitálu ABN Amro jasne relevantné. Komisia ju opisuje v odôvodneniach 87 a 88 napadnutého rozhodnutia. Je tam uvedené, ze holandský stát vo viacerých listoch vysvetlil, ze sa domnieval, ze pôjde postupom prvej verejnej ponuky (initial public offering) ako hlavnou stratégiou odchodu z ABN Amro, kedze umiestnenie prvej casti jeho akcií vo výske od [dôverné] do [dôverné] % sa mohlo ocakávat najskôr [dôverné], zatial co ponuka druhej casti na trh vo výske od [dôverné] do [dôverné] % by mohla nasledovat v roku 2015. Spresnuje tiez, ze holandský stát má zámer znízit svoju úcast na maximum [dôverné] % pred koncom roka [dôverné] a napokon, ze predpokladá úplný odchod z kapitálu ABN Amro v závislosti na trhových podmienkach a schopnosti ABN Amro byt predmetom verejnej ponuky na prevzatie. Plánovaná stratégia odchodu sa teda jasne vztahuje na minimálne obdobie 4 rokov od dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia v apríli 2011. 177 Ako správne uvádza Komisia, doba piatich rokov je okrem toho uvedená v oznámení o restrukturalizácii, ktoré v napadnutom rozhodnutí slúzi ako referencný rámec pre stanovenie obmedzení zákazu nadobúdania, ako to vyplýva napríklad z jeho bodu 6.3 nazvaného "Posúdenie pomoci a plánu restrukturalizácie z decembra 2009 a aktualizovaného plánu restrukturalizácie z novembra 2010 podla [oznámenia o restrukturalizácii]". Maximálne obdobie piatich rokov tak mozno nájst predovsetkým v odseku 37 tohto oznámenia, kedze ide o maximálnu dobu, ktorá môze byt v urcitých prípadoch poskytnutá bankám na prijatie niektorých strukturálnych opatrení o prevode a obmedzení cinností. 178 Okrem toho, hoci ABN Amro pevne popiera, ze by mohla súhlasit s maximálnym obdobím piatich rokov pre zákaz nadobúdania, toto maximálne obdobie uplatnenia zákazu mozno nájst aj inde v napadnutom rozhodnutí. Jeho clánok 6 ukladá ABN zákaz uvádzat v reklame, ze je v státnom vlastníctve, alebo na to odkazovat v oznámeniach urcených jej súcasným alebo potenciálnym klientom alebo investorom. Dlzka trvania jeho uplatnenia je urcená na obdobie "najmenej troch rokov od dátumu tohto rozhodnutia alebo do dna, ked akciový podiel Holandska v ABN Amro Group klesne pod 50 % podla toho, co nastane neskôr." Je tam dodané, ze tento zákaz "sa prestane uplatnovat najneskôr pät rokov od dátumu prijatia tohto rozhodnutia". 179 Za týchto okolností je potrebné uzavriet, ze nie je mozné domnievat sa, ze Komisia porusila oznámenia a predovsetkým oznámenie o restrukturalizácii uplatnením sporného zákazu na maximálne obdobie piatich rokov. - O prvej výhrade zalozenej na porusení clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ 180 Z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené vyssie v bodoch 68 az 70 v rámci preskúmania prvej casti prvého zalobného dôvodu, je táto výhrada prípustná, ale nedôvodná. 181 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhá cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O tretej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 182 ABN Amro tvrdí, ze stanovením dlzky trvania zákazu tak, ako je uvedené v clánku 5 napadnutého rozhodnutia, Komisia porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania. Tvrdí predovsetkým, ze hoci sú niektoré zákazy nadobúdania v iných rozhodnutiach Komisie kratsieho trvania, väcsina z nich trvá tri roky bez predlzenia. Výnimocne dlhé trvanie zákazu, ktoré jej bol ulozené, je okrem toho v rozpore s podstatne nizsou sumou získanej pomoci v porovnaní s tou, ktorá bola poskytnutá väcsine ostatných bánk prijímajúcich pomoc. Podla ABN Amro v rozhodnutiach Lloyds a RBS, ktoré Komisia citovala pred Vseobecným súdom, sa dosah ulozeného obmedzenia, okrem skutocnosti, ze bol obmedzenejsí, tiez viazal na splnenie opatrení ulozených v rámci ich restrukturalizácie. 183 Komisia namieta proti tvrdeniam ABN Amro a predovsetkým pripomína, ze jej situácia nemôze byt mechanicky porovnávaná so situáciou iných bánk, ktoré musia uplatnovat strukturálne opatrenia alebo zaplatit vyssiu odmenu, alebo obe naraz. 184 V tomto smere, ako uz bolo preskúmané v rámci prvého zalobného dôvodu, je zlozité uviest skutocne porovnatelné situácie, kedze ide o rozhodnutia schvalujúce státnu pomoc bankám v súvislosti s financnou krízou, takze porovnanie, ako ho navrhuje ABN Amro ohladom dlzky trvania zákazu nadobúdania, je málo relevantné, kedze Komisia vykonáva celkovú analýzu od prípadu k prípadu (pozri predovsetkým bod 113 vyssie). 185 Vyssie v bode 114 je okrem toho uvedené, ze v kazdom prípade v miere, v akej mohol Vseobecný súd vykonat porovnávacie hodnotenie ulozených podmienok v rôznych rozhodnutiach, bremeno preukázat porovnatelný charakter predmetných situácií alebo to, ze ide o skutkovo rozdielne rámce, na ktoré bolo uplatnené rovnaké riesenie, znása ABN Amro. 186 Pokial ide o iné rozhodnutia prijaté v rovnakom období, je potrebné uviest, tak ako uvádza Komisia, ze rozhodnutia Lloyds a RBS stanovujú tiez zákazy nadobúdania, ktorých doba uplatnovania presahuje "standardnú" dobu troch rokov, uvedenú v odseku 40 oznámenia o restrukturalizácii, co odporuje stanovisku ABN Amro, podla ktorého bol ostatným bankám ulozený zákaz na maximálnu dobu troch rokov. 187 Rozhodnutie RBS v jeho odôvodnení 108 odkazuje na dátum skoncenia platnosti po troch rokoch alebo na dátum, kedy sa skoncila posledná operatívna cinnost, pricom rozhodujúci bol neskorsí dátum. Rozhodnutie Lloyds stanovuje podobnú formuláciu, ale presná formulácia rozhodujúceho okamihu, alternatívneho k minimálnemu obdobiu troch rokov, je tajná z dôvodu dôvernosti. Z argumentácie Komisie vsak mozno pochopit, ze aj v tomto prípade ide o okamih realizácie urcitých strukturálnych opatrení. 188 ABN Amro predovsetkým uvádza, ze skutocnost, ze v týchto dvoch rozhodnutiach ide o obdobie späté s realizáciou strukturálnych opatrení, robí diskrimináciu vo vztahu k nej o to nápadnejsiu, kedze jej boli ulozené iba opatrenia orientované na správanie. 189 Ako vysvetluje Komisia, predmetné dve banky boli prinútené uskutocnit prevody v rámci záväzku smerujúceho k znízeniu pôsobenia pomoci na hospodársku sútaz a nie ako opatrenia, ktoré by obnovili ich zivotaschopnost. Tvrdenie, ktoré uvádza ABN Amro, ze na základe toho malo byt voci nej uplatnené výhodnejsie zaobchádzanie, kedze jej bolo ulozené opatrenie zamerané na správanie, je tvrdením, ktoré nemôze uspiet. Okrem toho, v rozpore s tým, co uvádza, je ovela relevantnejsie dozriet na efektívnost opatrení orientovaných na správanie pri absencii strukturálnych opatrení. 190 Nie je teda preukázané, ze porovnanie s inými rozhodnutiami o státnej pomoci vydanými v rovnakej dobe môze spochybnit zákonnost clánku 5 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o stanovenú dlzku trvania zákazu. 191 Aj tretia cast druhého zalobného dôvodu preto musí byt zamietnutá. O stvrtej casti zalozenej na porusení zásady proporcionality 192 ABN Amro tvrdí, ze dlzka trvania zákazu nadobúdania je neprimeraná. Podla nej Komisia neuviedla ziadne presvedcivé tvrdenie, ktoré by umoznilo odôvodnit rozsah zákazu nadobúdania po uplynutí troch rokov a v ziadnom prípade nepreukázala nevyhnutnost tohto predlzenia. 193 Uvádza, ze z dôvodu, ze holandský stát mal zámer postúpit svoje podiely po castiach, takto stanovený zákaz nerobí ponuku jeho podielov pre investorov atraktívnejsou, kedze títo budú menej ochotní investovat alebo budú chciet investovat iba za nizsiu cenu. Podla nej je vsak verejným záujmom, aby holandský stát získal vysoký zisk a aby Komisia uprednostnila rýchlu privatizáciu. Uvádza, ze holandský stát a ona sama z tohto dôvodu navrhli viazat dlzku trvania zákazu nadobúdania na majetkovú úcast holandského státu presahujúcu 80 % jej podielov, ale ze Komisia tento návrh ignorovala. 194 ABN Amro si okrem toho kladie otázku, preco by obdobie zákazu kratsie nez pät rokov nemohlo dosiahnut ciel sledovaný zákazom. 195 ABN Amro dodáva, ze na to, aby mohlo uspiet tvrdenie Komisie, podla ktorého by znízenie státneho vlastníctva na 50 % posilnilo dôveru veritelov a vkladatelov na tú istú úroven, ako bola pred októbrom 2008, musí sa domnievat, ze státne vlastníctvo sa rovná státnej pomoci, co je v rozpore s clánkom 345 ZFEÚ. ABN Amro má za to, ze úvaha Komisie je inherentne nesprávna, pretoze dôvera, ktorú vzbudzuje státne vlastníctvo, by mohla velmi dobre existovat po uplynutí tohto hranicného obdobia, kedze je viazaná na jej postavenie systémovo dôlezitej banky a na moznost vyplývajúcu z tohto postavenia, ze holandský stát v case krízy zasiahne. 196 ABN Amro napokon uvádza, ze nerozumie, z coho vychádza Komisia, ked sa domnieva, ze dôvera verejnosti klesne, ak by stát predal 50 % svojich podielov. Skutocnost, ze Komisia nemohla stanovit primerané podmienky pre skoncenie zákazu, nemôze odôvodnit stanovenie svojvolných podmienok. 197 Komisia sa domnieva, ze zásada proporcionality bola dodrzaná. 198 Najprv je potrebné pripomenút charakteristiky preskúmania proporcionality takého opatrenia, o aké ide v predmetnej veci, v osobitnom kontexte rozhodnutia o zlucitelnosti státnej pomoci, s výhradou podmienok, ktoré dotknutý clenský stát neprijal. V tomto smere sa odkazuje na body 74 az 82 vyssie. V kazdom prípade nie je potrebné zaujat konecné stanovisko o medziach preskúmania zo strany Vseobecného súdu uvedených v týchto bodoch, pretoze ABN Amro nepreukázala, ze predlzenie zákazu nad obdobie troch rokov podla podmienok stanovených v clánku 5 napadnutého rozhodnutia je v rozpore so zásadou proporcionality. 199 Pokial ide o ciel sledovaný predmetným zákazom, je vhodné pripomenút, ze bol stanovený predovsetkým na základe zásady, podla ktorej pomoc musí byt obmedzená na nevyhnutné minimum, v mene ktorej sa má za to, ze fondy, ktoré boli údajne disponibilné na vykonanie akvizícií, by mali byt skôr zaplatené státu, napríklad prostredníctvom dodatocných dividend. 200 Z preskúmania druhej výhrady druhej casti tohto zalobného dôvodu vyplýva, ze predmetný zákaz nadobúdania môze zjavne zodpovedat tomuto cielu, ked sa uplatní na maximálne obdobie piatich rokov, predovsetkým preto, lebo koniec tohto obdobia nahrádza okamih ukoncenia pomoci, po ktorom uz logika príspevku príjemcu pomoci o obmedzení pomoci na nevyhnutné minimum stráca svoj zmysel. To platí aj v prípade podporného dôvodu obmedzenia narúsania hospodárskej sútaze (pozri predovsetkým body 173 az 175 vyssie). 201 Pokial ide o konkrétne tvrdenia, ktoré uviedla ABN Amro, po prvé, jej tvrdenie zalozené na nevyhnutnosti zohladnit stratu hodnoty banky pre potenciálnych investorov vyplývajúcu z predmetného zákazu, ktorý podla nej bráni rýchlemu odchodu holandského státu z vlastníctva podielov v ABN Amro, nemôze uspiet vzhladom na ciel obmedzit pomoc na nevyhnutné minimum. Neulozenie tak prísneho zákazu nadobúdania, umoznujúceho získat najlepsiu cenu pre stát v rámci verejnej ponuky na prevzatie, je zjavne menej priamym a teda menej úcinným opatrením na dosiahnutie rovnakého ciela. 202 Po druhé, ABN Amro neuvádza ziaden konkrétny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého mala dlzka trvania zákazu nadobúdania negatívny vplyv na cenu podielov daných na predaj pre súkromných investorov. Iste, títo investori vzali do úvahy obmedzenia ulozené banke, ale nie je preukázané, ze by neboli schopní pochopit, ze zákaz skoncí v prípade ciastocnej privatizácie. Toto tvrdenie teda nie je presvedcivé. 203 Po tretie, zo spisu vyplýva, ze pôvodný návrh Komisie smeroval k spojeniu ukoncenia zákazu nadobúdania s okamihom úplnej privatizácie ABN Amro. Táto spolocnost preto nemôze tvrdit, ze úvaha Komisie nie je koherentná, ked uvádza, ze dôvera tretích osôb by bola ovplyvnená v inom momente, nez pri celkovej privatizácii, pretoze práve v priebehu rokovaní o obmedzení zákazu sa toto stanovisko zmenilo na menej obmedzujúce riesenie pre ABN Amro. 204 Okrem toho, holandský stát a ABN Amro pocas rokovaní prijali, ba dokonca navrhli stratu kontroly v zmysle práva Únie v oblasti koncentrácií za referencný bod pre ukoncenie opatrení orientovaných na správanie, ako to vyplýva predovsetkým z ponúk opatrení z 30. júla a 6. septembra 2010. Az v neskorsom stádiu rokovania sa objavilo obmedzenie vlastníctva na 80 % podielov, ako aj vysvetlenie zalozené na potrebe holandského státu získat dobrú cenu v prípade verejnej ponuky na prevzatie. Vzhladom na analýzu urobenú vyssie rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu nie je preukázané, ze prevod 20 % vlastníctva podielov banky je vhodným referencným bodom pre urcenie ukoncenia výhod vyplývajúcich z pomoci. 205 Po stvrté, pokial ide o otázku, ci sa Komisia mohla domnievat, ze dôvera veritelov a vkladatelov bola výhodou vyplývajúcou zo státneho vlastníctva v dôsledku pomoci, okrem odpovedí, ktoré uz boli uvedené v rámci preskúmania druhej casti druhého zalobného dôvodu, dokumenty vydané ratingovými agentúrami, na ktoré Komisia odkazuje v rámci tohto konania, podporujú jej tvrdenie. Vyplýva z nich, ze nielen postavenie ABN Amro ako banky, ktorá má trvalý význam, alebo skutocnost, ze "je prílis velká na to, aby skrachovala" vyvoláva dôveru, ale tiez skutocnost, ze holandský stát sa skutocne podiela na vlastníctve jej podielov. Cast správy ratingovej agentúry zo 6. januára 2011, ktorú cituje Komisia, to vysvetluje, ked uvádza, ze predmetná agentúra "povazuje súcasné, ale docasné vlastníctvo holandského státu a podporu jej vlastníkov za hlavný prostriedok podpory hodnotenia [ABN Amro]". 206 Napokon, v súvislosti so skutocnostou, ze ak holandský stát nestratí kontrolu pred týmto dátumom, zákaz nadobúdania sa automaticky skoncí po uplynutí piatich rokoch, okrem analógie, ktorá bola uvedená uz v rámci druhej casti a podla ktorej odsek 37 oznámenia o restrukturalizácii týkajúci sa strukturálnych opatrení odkazuje aj na maximálnu dobu piatich rokov pre prijatie týchto opatrení, je vhodné pripomenút, ze dlzka trvania zákazu nad pociatocné trojrocné obdobie, proti ktorému ABN nenamieta, súvisí predovsetkým s okamihom straty kontroly holandského státu. Zákonnost tohto prístupu nemohla byt v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu spochybnená. 207 Okrem toho, zo stratégie odchodu navrhnutej holandským státom (pozri tiez diskusiu o druhej casti tohto zalobného dôvodu vyssie) vyplýva, ze predpokladá ponúknutie druhej casti od [dôverné] do [dôverné] % akcií az v roku 2015, to znamená styri roky po prijatí napadnutého rozhodnutia a to v závislosti od trhových podmienok. 208 Za týchto okolností sa nedá vylúcit hypotéza, podla ktorej maximálne obdobie piatich rokov môze hrat dokonca v prospech holandského státu, teda ze zákaz skoncí predtým, nez bude môct predat väcsinu akcií. 209 Nie je teda preukázané, ze Komisia pri stanovení dlzky trvania zákazu nadobúdania v clánku 5 napadnutého rozhodnutia porusila zásadu proporcionality. Stvrtú cast druhého zalobného dôvodu preto treba zamietnut. O piatej casti zalozenej na porusení zásady riadnej správy veci verejných, ako aj nedostatku odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ 210 ABN Amro uvádza, ze Komisia nezohladnila vsetky relevantné skutocnosti, pokial ide o dlzku trvania zákazu nadobúdania, predovsetkým ohladom nevyhnutnosti tohto opatrenia, moznosti prijat menej obmedzujúce opatrenia a námietky podanej v priebehu konania vo veci formálneho zistovania, na základe coho prijatím clánku 5 napadnutého rozhodnutia porusila zásadu riadnej správy veci verejných. 211 ABN Amro okrem toho uvádza, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nedostatkom odôvodnenia. Domnieva sa, ze vysvetlenie, podla ktorého ukoncenie státneho vlastníctva umoznuje odhadnút, kedy skoncí výhoda vyplývajúca z pomoci, nie je jasné ani správne. Rovnakým spôsobom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatocné v tom, ze Komisia nevysvetlila, preco je prahová hodnota 50 % úcasti v banke relevantným kritériom (a nie napríklad prahová hodnota 20 %), alebo preco bolo pozadované dlhsie obdobie zákazu v porovnaní s dlzkou trvania zákazov ulozených iných bankám. 212 Komisia sa domnieva, ze vzhladom na pocetné výmeny názorov s holandským státom a ABN Amro pocas konania vo veci formálneho zistovania ohladom zákazu nadobúdania a vzhladom na vývoj jej stanoviska v priebehu tohto obdobia neporusila zásadu riadnej správy veci verejných. Okrem toho, napadnuté rozhodnutie jasne uviedlo odôvodnenie, ktoré podopiera dlzku trvania zákazu nadobúdania. 213 V tomto smere sa odkazuje na body 128 a 131 az 133 vyssie v rámci preskúmania stvrtej casti prvého zalobného dôvodu pre pripomenutie relevantnej judikatúry. 214 Po prvé, pokial ide o údajné porusenie povinnosti riadnej správy veci verejných, je vhodné uviest, ze Komisia preskúmala relevantné skutocnosti s nálezitou starostlivostou. Zo spisu vyplýva, ze stanovisko Komisie sa vyvíjalo od zohladnenia väzby medzi skoncením predmetného zákazu a celkovou privatizáciou ABN Amro smerom k prijatiu väzby medzi skoncením zákazu a okamihom, ked holandský stát stratí väcsinový podiel v ABN Amro. Iste, odmietla návrhy tohto státu a ABN Amro, ktoré sa týkali prevodov mensích podielov, ale z nezhody o podstate veci nemozno vyvodit porusenie zásady riadnej správy veci verejných. 215 Po druhé, bez toho, aby bolo potrebné odpovedat na otázku, aký bol skutocný rozsah povinnosti odôvodnenia, ktorú mala Komisia ohladom konkrétneho opatrenia v rámci súhrnu opatrení, na základe ktorých sa mohla domnievat, ze aj vzhladom na plán restrukturalizácie, ktorý jej bol predlozený, bola pomoc banke zlucitelná so spolocným trhom, je vhodné uviest, ze Komisia právne dostatocne odôvodnila dlzku trvania zákazu nadobúdania. 216 Iste, napadnuté rozhodnutie uvádza len málo spresnení o dlzke trvania zákazu nadobúdania a predovsetkým neuvádza ziadne spresnenia ohladom alternatívnych riesení spomenutých pocas konania o preskúmaní, ani vo vztahu k rieseniam prijatým v iných rozhodnutiach. 217 Napriek tomu vsak nie je postihnuté nedostatkom odôvodnenia. 218 Odôvodnenie 311 napadnutého rozhodnutia sa totiz vztahuje na odsek 40 oznámenia o restrukturalizácii o minimálnej dlzke trvania na dobu troch rokov. Odôvodnenie 312 tohto rozhodnutia, pri odkaze na prahovú hodnotu 50 %, na nenávratnú povahu pomoci, ako aj na skutocnost, ze daná prahová hodnota je náhradou za odhad, kedy prestane pôsobit výhoda vyplývajúca z pomoci, vysvetluje väzbu medzi státnym vlastníctvom a dlzkou trvania zákazu nadobúdania. 219 Pokial ide o neskorsiu alternatívnu dobu piatich rokov pre ukoncenie dlzky trvania zákazu nadobúdania, chápe sa implicitne vo vztahu k casovému plánu, ktorý navrhol holandský stát pre jeho stratégiu odchodu. Okrem toho, zohladnenie minimálnej dlzky trvania zákazu predpokladá stanovenie urcitej maximálnej doby. Doba piatich rokov je teda vzhladom na okolnosti predmetnej veci logická. 220 Napokon, v súvislosti s tvrdením, podla ktorého mala Komisia vysvetlit, preco obdobie zákazu ulozené ABN Amro bolo dlhsie ako to, ktoré je stanovené v iných rozhodnutiach, Komisia správne uvádza, ze je povinná odôvodnit svoju analýzu o zlucitelnosti pomoci iba vo vztahu k usmerneniam pre daný sektor, ktoré sú uvedené v oznámeniach, a nie vo vztahu k iným rozhodnutiam. 221 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze piata cast druhého zalobného dôvodu sa musí zamietnut. 222 V kazdom prípade a predovsetkým bez toho, aby musel Vseobecný súd rozhodnút o tvrdení, ktoré Komisia predniesla na pojednávaní a podla ktorého nemozno vyhoviet návrhom ABN Amro, ktoré sledujú iba zrusenie clánku 5 napadnutého rozhodnutia, kedze toto ustanovenie nemozno oddelit od jeho clánku 1 a Vseobecný súd nemôze nahradit analýzu Komisie o zlucitelnosti pomoci svojou analýzou, sa zaloba musí ako celok zamietnut. O trovách 223 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze ABN Amro nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia, v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. ABN Amro Group NV je povinná nahradit trovy konania. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. apríla 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy Právny stav O prvom zalobnom dôvode týkajúcom sa dosahu zákazu nadobúdania O prvej casti týkajúcej sa porusenia clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako aj nesprávneho uplatnenia oznámení - O druhej výhrade týkajúcej sa nesprávneho uplatnenia oznámení - O prvej výhrade týkajúcej sa porusenia clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ O druhej casti zalozenej na porusení zásady proporcionality O tretej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania O stvrtej casti zalozenej na porusení zásady riadnej správy veci verejných, ako aj nedostatku odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ O druhom zalobnom dôvode zalozenom na dlzke trvania zákazu nadobúdania O prvej casti zalozenej na porusení clánku 345 ZFEÚ tým, ze dlzka trvania zákazu nadobúdania závisí od podielu vo vlastníctve státu O druhej casti zalozenej na porusení clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako aj na nesprávnom uplatnení oznámení - O druhej výhrade zalozenej na nesprávnom uplatnení oznámení - O prvej výhrade zalozenej na porusení clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ O tretej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania O stvrtej casti zalozenej na porusení zásady proporcionality O piatej casti zalozenej na porusení zásady riadnej správy veci verejných, ako aj nedostatku odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ O trovách __________________________________________________________________ ( [27]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [28]1 ) Dôverné údaje, pri ktorých sa neuviedli identifikacné znaky. References 1. file:///tmp/lynxXXXXlrYXlh/L92147-8979TMP.html#t-ECR_62011TJ0319_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:333:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:333:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:270:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:010:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:072:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:195:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:265:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 10. file:///tmp/lynxXXXXlrYXlh/L92147-8979TMP.html#t-ECR_62011TJ0319_SK_01-E0002 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0017&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0267&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0301&locale=SK 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:368:TOC 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0399&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0441&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0127&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0341&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0102&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0073&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0295&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0503&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 27. file:///tmp/lynxXXXXlrYXlh/L92147-8979TMP.html#c-ECR_62011TJ0319_SK_01-E0001 28. file:///tmp/lynxXXXXlrYXlh/L92147-8979TMP.html#c-ECR_62011TJ0319_SK_01-E0002