ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora) zo 14. marca 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Správne konanie -- Rozhodnutie o ziadosti o informácie -- Nevyhnutnost pozadovaných informácií -- Povinnost odôvodnenia -- Proporcionalita" Vo veci T-306/11, Schwenk Zement KG, so sídlom v Ulme (Nemecko), v zastúpení: M. Raible, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: M. Kellerbauer, R. Sauer a C. Hödlmayr, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Böhlke, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2011) 2367 v konecnom znení z 30. marca 2011 týkajúceho sa konania podla clánku 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom), VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora), v zlození: predseda komory A. Dittrich, sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka a M. Prek (spravodajca), tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. februára 2013, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 V priebehu novembra 2008 a septembra 2009 Komisia Európskych spolocenstiev vykonala podla clánku 20 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) viaceré inspekcie v priestoroch podnikov pôsobiacich v cementárskom priemysle. Po týchto inspekciách boli zaslané ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. V priestoroch zalobkyne, spolocnosti Schwenk Zement KG, sa ani neuskutocnila inspekcia, ani jej nebola zaslaná ziadost o informácie. 2 Listom z 19. novembra 2010 Komisia oznámila zalobkyni svoj zámer zaslat jej rozhodnutie o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a informovala ju o návrhu dotazníka, ktorý plánovala prilozit k tomuto rozhodnutiu. 3 Zalobkyna v liste zo 6. decembra 2010 predlozila svoje pripomienky k tomuto návrhu dotazníka. 4 Komisia v ten istý den informovala zalobkynu, ze sa proti nej, ako aj proti siedmim podnikom pôsobiacim v cementárskom priemysle rozhodla zacat konanie podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 pre údajné porusenia clánku 101 ZFEÚ týkajúce sa "obmedzení obchodných tokov v Európskom hospodárskom priestore (EHS), vrátane obmedzení dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom" (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). 5 Dna 30. marca 2011 Komisia prijala rozhodnutie K(2011) 2367 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 6 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 môze na plnenie povinností, ktoré sú jej podla tohto nariadenia ulozené, jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím poziadat podniky a zdruzenia podnikov o poskytnutie vsetkých nevyhnutných informácií (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia). Po tom, ako Komisia pripomenula, ze zalobkyna bola informovaná o jej úmysle prijat rozhodnutie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, a zalobkyna podala svoje pripomienky k návrhu dotazníka (odôvodnenia 4 a 5 napadnutého rozhodnutia), poziadala Komisia rozhodnutím zalobkynu, ako aj jej dcérske spolocnosti, ktoré sa nachádzajú v Európskej únii a sú nou priamo alebo nepriamo kontrolované, aby odpovedali na dotazník nachádzajúci sa v prílohe I, ktorý má 94 strán a pozostáva z 11 okruhov otázok (odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia). Pokyny týkajúce sa odpovedí na tento dotazník sú uvedené v prílohe II napadnutého rozhodnutia, zatial co predlohy odpovedí, ktoré sa majú pouzit, sa nachádzajú v prílohe III. 7 Komisia tiez pripomenula opis údajných porusení uvedený v bode 4 vyssie (odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia). 8 S odkazom na povahu a rozsah pozadovaných informácií, ako aj na závaznost údajných porusení pravidiel hospodárskej sútaze Komisia povazovala za vhodné ulozit zalobkyni lehotu dvanástich týzdnov na zodpovedanie prvých desiatich okruhov otázok a lehotu dvoch týzdnov na zodpovedanie jedenásteho okruhu týkajúceho sa "stretnutí a schôdzí" (odôvodnenie 8 napadnutého rozhodnutia). 9 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 [Zalobkyna] (so svojimi dcérskymi spolocnostami sídliacimi v EÚ a priamo alebo nepriamo kontrolovanými zalobkynou) poskytne informácie uvedené v prílohe I tohto rozhodnutia vo forme pozadovanej v prílohe II a prílohe III tohto rozhodnutia v lehote dvanástich týzdnov, ktorá bola ulozená na poskytnutie odpovede na otázky 1 - 10, a v lehote dvoch týzdnov na otázku 11, pocínajúc dátumom oznámenia tohto rozhodnutia. Vsetky prílohy tvoria neoddelitelnú súcast tohto rozhodnutia. Clánok 2 [Zalobkyna] so svojimi dcérskymi spolocnostami sídliacimi v EÚ a priamo alebo nepriamo kontrolovanými zalobkynou je adresátom tohto rozhodnutia." 10 Listom z 11. apríla 2011 a e-mailom z 12. apríla 2011 zalobkyna poziadala o predlzenie lehoty na poskytnutie odpovede na jedenásty okruh otázok do 2. mája 2011. E-mailom z 12. apríla 2011 bola zalobkyna informovaná o tom, ze sa jej ziadosti nevyhovie. 11 Zalobkyna predlozila svoju odpoved na jedenásty okruh otázok 18. apríla a 5. mája 2011. Dna 27. júna 2011 zalobkyna predlozila svoju odpoved na prvých desat okruhov otázok. Konanie a návrhy úcastníkov konania 12 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 10. júna 2011 zalobkyna podala túto zalobu. 13 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 14 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 15 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siedma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 16 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd ústne polozil, boli vypocuté na pojednávaní 8. februára 2013. Právny stav 17 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobkyna pät zalobných dôvodov, zalozených po prvé na neprimeranosti prijatia rozhodnutia podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, po druhé na porusení uvedeného clánku 18 ods. 3, po tretie na neprimeranosti dvojtýzdnovej lehoty stanovenej na poskytnutie odpovede na jedenásty okruh otázok, po stvrté na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a po piate na porusení jej práva na obhajobu. O spochybnení odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahujú druhý a stvrtý zalobný dôvod 18 V rámci prvej casti svojho druhého zalobného dôvodu, zalozeného na porusení clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne presné, pokial ide o domnienky protiprávneho konania, ktoré Komisia zamýsla overit, co jej údajne zabránilo posúdit nevyhnutnost pozadovaných informácií. 19 Zalobkyna v rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu uvádza nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s clánkom 296 druhým odsekom ZFEÚ. Komisii predovsetkým vytýka, ze parafrázovala znenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 18 nariadenia c. 1/2003 namiesto toho, aby poskytla odôvodnenia týkajúce sa skutocností, ktoré sú jej vytýkané, závaznosti údajného správania a nevyhnutnosti pozadovaných informácií. V podstate tiez tvrdí, ze povinnost odôvodnit napadnuté rozhodnutie bola posilnená najmä vzhladom na nezvycajnost dvojtýzdnovej lehoty ulozenej na poskytnutie odpovede na jedenásty okruh otázok. 20 Komisia vo svojej odpovedi na druhý zalobný dôvod tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie dostatocne presným spôsobom uvádza domnienky porusenia, ktoré zamýsla overit. V rámci svojej odpovede na stvrtý zalobný dôvod Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. 21 Na základe ustálenej judikatúry sú nevyhnutné prvky odôvodnenia rozhodnutia o ziadosti o informácie definované samotným clánkom 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 22. marca 2012, Slovak Telekom/Komisia, T-458/09 a T-171/10, body 76 a 77 a tam citovanú judikatúru). 22 Z tohto dôvodu sa stvrtý zalobný dôvod (nedostatocné odôvodnenie) a prvá cast druhého zalobného dôvodu (porusenie clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003) ciastocne prekrývajú v rozsahu, v akom sa kritika nedostatocnej presnosti Komisie pri vysvetlení domnienok porusenia, ktoré zamýsla overit, formálne podaná v rámci druhého zalobného dôvodu, rovná spochybneniu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto bode. 23 Úcelom povinnosti odôvodnit individuálne rozhodnutie je umoznit súdu, aby vykonal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, a poskytnút dotknutej osobe dostatocné údaje, aby mohla posúdit, ci je rozhodnutie skutocne dôvodné, alebo ci je prípadne postihnuté vadou, ktorá umoznuje napadnút jeho platnost, pricom bolo spresnené, ze rozsah tejto povinnosti závisí od povahy príslusného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý, ako aj od vsetkých právnych pravidiel, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1984, Interfacultair Instituut Electronenmicroscopie der Rijksuniversiteit te Groningen, [3]185/83, Zb. s. 3623, bod 38; rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [4]T-349/03, Zb. s. II-2197, body 62 a 63, a z 12. júla 2007, CB/Komisia, T-266/03, neuverejnený v Zbierke, bod 35). 24 Clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 uvádza, ze Komisia "stanoví právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví casový limit, pocas ktorého [lehotu, v ktorej - neoficiálny preklad] majú byt informácie poskytnuté". Clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 navyse spresnuje, ze Komisia "uvedie tiez pokuty podla clánku 23", "upozorní alebo ulozí pokuty podla clánku 24" a "upozorní na právo vzniest námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom". 25 Toto vymedzenie povinnosti odôvodnenia vyplýva z povahy rozhodnutí o ziadosti o informácie ako vysetrovacieho opatrenia. 26 Treba vsak mat na pamäti, ze správne konanie v zmysle nariadenia c. 1/2003, ktoré prebieha pred Komisiou, sa delí na dve odlisné po sebe nasledujúce fázy, z ktorej kazdá má vlastnú vnútornú logiku, konkrétne na fázu predbezného vysetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbezného vysetrovania, pocas ktorej Komisia vyuzíva vysetrovacie právomoci vymedzené v nariadení c. 1/2003 a ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, je urcená na to, aby Komisia mohla zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porusenia sútazných pravidiel a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. Naproti tomu kontradiktórna fáza, ktorá trvá od oznámenia o výhradách az do prijatia konecného rozhodnutia, má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [5]T-99/04, Zb. s. II-1501, bod 47). 27 Na jednej strane, pokial ide o fázu predbezného vysetrovania, jej zaciatkom je den, ked Komisia pri výkone právomocí, ktoré jej boli zverené clánkami 18 a 20 nariadenia c. 1/2003, prijme opatrenia, z ktorých vyplýva obvinenie z porusenia a ktoré majú vázne dôsledky pre situáciu podozrivých podnikov. Na druhej strane dotknutý podnik je az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o vsetkých podstatných dôkazoch, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a az vtedy má tento podnik právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. V dôsledku toho si teda dotknutý podnik môze naplno uplatnit právo na obhajobu az po zaslaní oznámenia o výhradách. Ak by sa totiz tieto práva vztahovali aj na fázu predchádzajúcu zaslaniu oznámenia o výhradách, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, lebo dotknutý podnik by bol uz vo fáze predbezného vysetrovania schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré pred nou môze nadalej tajit (pozri v tomto zmysle rozsudok AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 28 Z povahy vysetrovacích opatrení, ktoré Komisia prijme pocas fázy predbezného vysetrovania, najmä z opatrení týkajúcich sa vysetrovania a zo ziadostí o informácie, vsak vyplýva obvinenie z porusenia a môzu mat vázne dôsledky pre situáciu dotknutých podnikov. Preto treba zabránit tomu, aby mohlo byt právo na obhajobu v tomto stádiu správneho konania nenapravitelne ohrozené, pretoze prijaté vysetrovacie opatrenia môzu byt rozhodujúce na zaistenie dôkazov o protiprávnej povahe správania podnikov, ktoré môzu zalozit ich zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [6]46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 15, a rozsudok AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 50 a 51). 29 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze povinnost Komisie uviest právny základ a úcel ziadosti o informácie predstavuje základnú poziadavku na to, aby sa preukázala dôvodnost informácií pozadovaných od dotknutých podnikov, ale aj na to, aby sa týmto podnikom umoznilo pochopit rozsah ich povinnosti spolupracovat, pricom sa vsak v plnej miere zachová ich právo na obhajobu. Z toho vyplýva, ze Komisia môze pozadovat len oznámenie informácií, ktoré jej umoznia overit svoje domnienky týkajúce sa porusenia, ktoré odôvodnujú vedenie vysetrovania a sú uvedené v ziadosti o informácie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, SEP/Komisia, [7]T-39/90, Zb. s. II-1497, bod 25, a z 8. marca 1995, Société Générale/Komisia, [8]T-34/93, Zb. s. II-545, bod 40). 30 Ako zdôraznil generálny advokát Jacobs v bode 30 svojich návrhov k rozsudku Súdneho dvora z 19. mája 1994, SEP/Komisia ([9]C-36/92 P, Zb. s. I-1911, I-1914), povinnost uviest úcel ziadosti "evidentne znamená, ze [Komisia] musí identifikovat tvrdené porusenie pravidiel hospodárskej sútaze", "nevyhnutnost informácií sa musí posúdit vo vztahu k úcelu uvedenému v ziadosti o informácie" a "úcel musí byt uvedený s dostatocnou presnostou, bez ktorej by bolo nemozné urcit, ci je informácia nevyhnutná, a Súdny dvor by nemohol vykonat preskúmanie". 31 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze Komisia nie je povinná oznámit adresátovi takého rozhodnutia vsetky informácie, ktoré v súvislosti s predpokladanými poruseniami má, ani vykonat presnú právnu kvalifikáciu týchto porusení, ale musí jasne uviest domnienky, ktoré chce overit (rozsudky Société Générale/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 62 a 63, a Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, bod 77). 32 Od Komisie vsak nemozno pozadovat, aby vo fáze predbezného vysetrovania okrem domnienok týkajúcich sa porusenia, ktoré chce overit, uviedla nepriame dôkazy, teda údaje, ktoré ju viedli k záveru o moznom porusení clánku 101 ZFEÚ. Takáto povinnost by totiz spochybnila rovnováhu, ktorú stanovuje judikatúra medzi zachovaním úcinnosti vysetrovania a zachovaním práva na obhajobu dotknutého podniku. 33 V prejednávanej veci je v napadnutom rozhodnutí jasne uvedené, ze je prijaté na základe clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a ze presetrované postupy môzu predstavovat porusenie clánku 101 ZFEÚ. Jeho odôvodnenia 10 a 11 výslovne odkazujú na sankcie a na právo vzniest námietky uvedené v bode 24 vyssie. 34 To, ci napadnuté rozhodnutie je, alebo nie je dostatocne odôvodnené, teda závisí výhradne od toho, ci sú domnienky porusenia, ktoré chce Komisia overit, definované dostatocne jasne. 35 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti pozostáva zo zmienky nachádzajúcej sa v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej "údajné porusenia sa týkajú obmedzení obchodných tokov v Európskom hospodárskom priestore (EHS), vrátane obmedzení dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom". 36 Okrem toho napadnuté rozhodnutie výslovne odkazuje na rozhodnutie o zacatí konania uvedené v bode 4 vyssie, ktoré obsahuje dodatocné informácie o geografickom rozsahu domnienok porusenia, ako aj o druhu dotknutých výrobkov. 37 Vseobecný súd uvádza, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je formulované velmi vseobecne a malo by byt spresnené, co ho vystavuje kritike v tomto ohlade. Mozno sa vsak domnievat, ze odkaz na obmedzenia dovozu do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS), rozdelenia trhov, ako aj na koordináciu cien na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom v spojení s rozhodnutím o zacatí konania zodpovedá minimálnemu stupnu jasnosti, ktorý umoznuje dospiet k záveru, ze poziadavky clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 boli dodrzané. 38 Z toho treba vyvodit, ze napadnuté rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. 39 Tento záver nie je vyvrátený rôznymi tvrdeniami, ktoré uvádza zalobkyna. 40 Po prvé, co sa týka kritiky zalobkyne týkajúcej sa chýbajúceho odôvodnenia nevyhnutnosti pozadovaných informácií, postacuje zdôraznit, ze Komisia nie je podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 povinná poskytnút v tejto súvislosti osobitné odôvodnenie. Práve na základe uvedenia domnienok porusenia, ktoré Komisia zamýsla overit, totiz môze dotknutý podnik posúdit nevyhnutnost pozadovaných informácií, prípadne napadnút rozhodnutie o ziadosti o informácie na Vseobecnom súde. 41 Po druhé, pokial ide o výhradu nedostatocného odôvodnenia v súvislosti s volbou dvojtýzdnovej lehoty na poskytnutie odpovede na jedenásty okruh otázok, treba poznamenat, ze clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 ukladá Komisii iba povinnost stanovit lehotu, ale nie poskytnút odôvodnenie, pokial ide o volbu tejto lehoty. 42 V kazdom prípade treba uviest, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie v tejto súvislosti, pretoze odôvodnenie 8 napadnutého rozhodnutia zdôraznuje, ze dvanásttýzdnová lehota poskytnutá na prvých desat okruhov otázok a dvojtýzdnová na jedenásty okruh súvisí s druhom a mnozstvom pozadovaných informácií, ako aj so závaznostou údajného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Mozno sa teda domnievat, ze Komisia zastávala názor, ze mensie mnozstvo informácií, ktorých sa týkal jedenásty okruh otázok, odôvodnuje stanovenie kratsej lehoty na poskytnutie odpovede. 43 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze odôvodenie napadnutého rozhodnutia neumoznuje pochopit postoj Komisie k pripomienkam zalobkyne v jej liste zo 6. decembra 2010, treba odpovedat, ze Komisia ani v tejto súvislosti nemala povinnost poskytnút osobitné odôvodnenie. Mozno vsak uviest, ze v odôvodnení 6 napadnutého rozhodnutia sa spresnuje, ze tieto pripomienky sa podla potreby zohladnili pri príprave dotazníka uvedeného v prílohe I napadnutého rozhodnutia. 44 Stvrtý zalobný dôvod, ako aj prvú cast druhého zalobného dôvodu treba teda zamietnut. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranosti prijatia rozhodnutia podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 45 Podla názoru zalobkyne napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu proporcionality, pretoze za okolností veci samej by postacovalo zaslat jednoduchú ziadost o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Na podporu svojho tvrdenia odkazuje najmä na okolnost, ze na rozdiel od iných spolocností, na ktoré sa vztahuje rozhodnutie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, jej Komisia predtým nezaslala ziadost o informácie podla odseku 2 tohto clánku. Domnieva sa tiez, ze zmeny uskutocnené v clánku 18 nariadenia c. 1/2003, v porovnaní so situáciou existujúcou v case úcinnosti clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([10]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), neznamenajú, ze sa Komisia môze volne rozhodnút, ze bude postupovat prostredníctvom ziadosti o informácie alebo rozhodnutia o ziadosti o informácie, pricom sa tak zbaví povinnosti dodrziavat zásadu proporcionality. 46 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. 47 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom pokial sa ponúka moznost výberu medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Jippes a i., [11]C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 81). 48 Podla clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 môze Komisia poziadat o poskytnutie informácií "jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím" bez toho, aby toto ustanovenie podmienovalo prijatie rozhodnutia predchádzajúcou "jednoduchou ziadostou". Tým sa clánok 18 nariadenia c. 1/2003 odlisuje od clánku 11 nariadenia c. 17, ktorý v odseku 5 moznost poziadat o informácie rozhodnutím podmienil predchádzajúcou neúspesnou ziadostou o informácie. 49 Na rozdiel od toho, co zjavne tvrdí Komisia vo svojich písomnostiach, treba zdôraznit, ze výber, ktorý musí urobit medzi jednoduchou ziadostou o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a rozhodnutím o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 toho istého nariadenia, podlieha preskúmaniu proporcionality. To nevyhnutne vyplýva zo samotnej definície zásady proporcionality uvedenej v bode 47 vyssie, kedze je tam uvedené, ze "pokial sa ponúka moznost výberu medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu". Taktiez mozno podotknút, ze výber, ktorý má Komisia podla clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 urobit, predstavuje urcitú analógiu k výberu medzi inspekciou vykonanou na základe jednoduchého poverenia a inspekciou nariadenou rozhodnutím podla clánku 14 nariadenia c. 17 a clánku 20 nariadenia c. 1/2003. Uskutocnenie tohto výberu je predmetom preskúmania súdom Únie na základe zásady proporcionality (rozsudky Súdneho dvora z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, [12]136/79, Zb. s. 2033, bod 29, a z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [13]C-94/00, Zb. s. I-9011, bod 77; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [14]T-340/04, Zb. s. II-573, bod 147). 50 Vzhladom na to, ze v ustálenej judikatúre sa, pokial ide o preskúmanie proporcionality, uprednostnuje inspekcia nariadená rozhodnutím, zdá sa, ze také preskúmanie vo vztahu k volbe medzi jednoduchou ziadostou o informácie a rozhodnutím musí závisiet od potrieb primeranej inspekcie s ohladom na osobitosti daného prípadu (rozsudky National Panasonic/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 29; Roquette Frčres, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 77, a France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 147). 51 V tejto súvislosti treba zohladnit okolnost, ze napadnuté rozhodnutie je súcastou vysetrovania týkajúceho sa postupov, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, ktoré okrem zalobkyne zahrnajú sedem dalsích podnikov pôsobiacich v cementárskom priemysle. 52 Rozhodnutie sa od jednoduchej ziadosti o informácie lísi skutocnostou, ze Komisia je oprávnená ulozit pokutu alebo penále v prípade neúplných alebo oneskorených informácií podla clánku 23 ods. 1 písm. b), resp. clánku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia c. 1/2003. 53 Preto vzhladom na mnozstvo informácií, ktoré treba získat a zozbierat, sa nezdá ani nevhodné, ani neprimerané, ze Komisia voci zalobkyni pouzila priamo právny nástroj, ktorý jej poskytol najväcsiu istotu, ze zalobkyna poskytne úplnú a vcasnú odpoved. 54 Okrem toho v rozsahu, v akom sa primeranost uplatnenia rozhodnutia o ziadosti o informácie musí preskúmat s prihliadnutím na potreby primeranej inspekcie, treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze sa s nou zaobchádzalo rozdielne, pretoze ostatným spolocnostiam dotknutým vysetrovaním sa pred prijatím rozhodnutia podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 zaslala jednoduchá ziadost o informácie. Potreby primeranej inspekcie totiz môzu odôvodnit, aby sa vo vztahu ku vsetkým podnikom alebo zdruzeniam podnikov, ktoré môzu poskytnút uzitocné informácie na úcely pokracovania v uvedenom vysetrovaní, neuplatnil rovnaký prístup. 55 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia neporusila zásadu proporcionality tým, ze voci zalobkyni prijala rozhodnutie o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, a ze prvý zalobný dôvod treba zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 18 nariadenia c. 1/2003 56 Tento dôvod sa v podstate skladá z dvoch castí. Na prvú cast týkajúcu sa nedostatocnej presnosti úcelu ziadosti o informácie sa uz poskytla odpoved v bodoch 18 az 44 vyssie. Zalobkyna v rámci druhej casti tvrdí, ze informácie pozadované prvými desiatimi okruhmi otázok nemajú ziadnu súvislost so skutocnostami, ktoré sú jej vytýkané, co predstavuje porusenie clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Existenciu porusenia práva hospodárskej sútaze nemozno preukázat oznámením informácií pozadovaných na základe prvých desiatich otázok týkajúcich sa predaja cementu za posledných desat rokov, ktoré Komisii poskytujú podrobný opis cementárskeho priemyslu. 57 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. 58 Ako uz bolo zdôraznené v bode 29 vyssie, Komisia môze pozadovat iba informácie, ktoré jej umoznia overit údajné porusenia, ktoré odôvodnujú vedenie vysetrovania a sú uvedené v samotnej ziadosti o informácie (rozsudky z 12. decembra 1991, SEP/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 25, a Société Générale/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 40). 59 Vzhladom na sirokú vysetrovaciu a kontrolnú právomoc Komisie práve tejto institúcii prinálezí, aby posúdila nevyhnutnost informácií, ktoré pozaduje od dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, [15]155/79, Zb. s. 1575, bod 17; z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, [16]374/87, Zb. s. 3283, bod 15, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 78). 60 Pokial ide o preskúmanie tohto posúdenia Komisie, ktoré vykonáva Vseobecný súd, treba pripomenút, ze podla judikatúry sa má pojem "nevyhnutné informácie" vykladat v súlade s úcelmi, na ktoré boli Komisii dotknuté vysetrovacie právomoci zverené. Podmienka existencie súvislosti medzi ziadostou o informácie a údajným porusením je splnená, ak sa mozno v tomto stádiu konania legitímne domnievat, ze uvedená ziadost súvisí s údajným protiprávnym konaním v tom zmysle, ze Komisia môze dôvodne predpokladat, ze jej tento dokument pomôze pri zistení údajného porusenia (rozsudky z 12. decembra 1991, SEP/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 29, a Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, bod 42). 61 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobkyna presne neuvádza, pri ktorých informáciách pozadovaných na základe prvých desiatich okruhov otázok spochybnuje nevyhnutnost, ale vseobecne kritizuje nevyhnutnost ziadosti o informácie zahrnajúce predaj cementu za obdobie desiatich rokov. V podstate spochybnuje pouzitie rozhodnutia o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, pretoze Komisia mala za týchto okolností postupovat skôr prostredníctvom vysetrovania v jednotlivých odvetviach hospodárstva podla clánku 17 nariadenia c. 1/2003. 62 Jednoduchý odkaz zalobkyne na okolnost, ze informácie pozadované na základe prvých desiatich okruhov otázok týkajúcich sa predaja cementu za obdobie desiatich rokov, pritom sám osebe neumoznuje dospiet k záveru, ze uvedené otázky presahujú to, co mozno povazovat za nevyhnutné s prihliadnutím na úcel ziadosti o informácie, ako je uvedený v bodoch 4 a 35 vyssie. 63 Tento záver nevyvracia tvrdenie zalobkyne obsiahnuté v replike, ktoré je zalozené v podstate na tom, ze mnozstvo pozadovaných informácií budí dojem, ze napadnuté rozhodnutie má prieskumnú povahu. 64 Je zaiste pravda, ze poziadavka ochrany proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti súkromnej cinnosti, ci uz právnickej alebo fyzickej osoby, predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (rozsudok Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, bod 81). 65 Rovnako treba zdôraznit, ze na úcely dodrziavania tejto vseobecnej zásady sa rozhodnutie o ziadosti o informácie musí zameriavat na zhromazdenie dokumentácie potrebnej na overenie skutkového a právneho stavu a jeho dosahu, o ktorých Komisia uz má informácie. 66 Prípadnú svojvolnú povahu napadnutého rozhodnutia vsak nemozno preukázat na základe rozsahu ziadosti o informácie, pretoze Komisia môze legitímne viest rozsiahle vysetrovanie, pokial má k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy o úcasti podniku na rôznych údajných poruseniach, ktoré zamýsla overit. 67 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje, ze Komisia disponuje dostatocne závaznými nepriamymi dôkazmi odôvodnujúcimi prijatie napadnutého rozhodnutia, ani nepoziadala Vseobecný súd, aby to overil. Preto v prípade neexistencie výslovnej a odôvodnenej ziadosti zalobkyne nie je potrebné, aby Vseobecný súd z vlastnej iniciatívy a iba na základe vseobecného tvrdenia zalozeného na sirokom rozsahu ziadosti o informácie overil, ci Komisia mala dostatocne závazné nepriame dôkazy odôvodnujúce prijatie napadnutého rozhodnutia. 68 Z tohto dôvodu musí byt druhý zalobný dôvod zamietnutý. O tretom dôvode zalozenom na neprimeranosti dvojtýzdnovej lehoty stanovenej na poskytnutie odpovede na jedenásty okruh otázok 69 Zalobkyna sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu proporcionality vzhladom na nedostatocnú dvojtýzdnovú lehotu stanovenú na poskytnutie odpovede na jedenásty okruh otázok. 70 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Domnieva sa, ze zalobkyna nemá záujem na konaní, pokial ide o predmetnú lehotu, pretoze odpoved na jedenásty okruh otázok bola poskytnutá a zalobkyna bola uistená o tom, ze v prípade postupného poskytnutia pozadovaných informácií jej nebude ulozená pokuta. Komisia tiez tvrdí, ze dvojtýzdnová lehota bola odôvodnená a ze pre zalobkynu nebolo fakticky nemozné odpovedat na jedenásty okruh otázok v stanovenej lehote. 71 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ziadosti o informácie, ktoré Komisia adresuje podniku, musia byt v súlade so zásadou proporcionality a ze povinnost ulozená podniku poskytnút informácie nesmie pre tento podnik predstavovat neprimeranú zátaz v porovnaní s potrebami vysetrovania (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, SEP/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 51; z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [17]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 418, a Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, bod 81). 72 Na úcely posúdenia prípadnej neprimeranosti zátaze vyplývajúcej z povinnosti odpovedat na jedenásty okruh otázok v dvojtýzdnovej lehote treba vziat do úvahy okolnost, ze zalobkyna ako adresát rozhodnutia o ziadosti o poskytnutie informácií podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 podstupovala riziko, ze jej bude ulozená nielen pokuta ci penále za poskytnutie neúplných informácií alebo za informácie poskytnuté oneskorene, resp. za neposkytnutie informácií podla clánku 23 ods. 1 písm. b) a clánku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia c. 1/2003, ale aj pokuta podla clánku 23 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia v prípade poskytnutia informácií, ktoré Komisia oznací za nepresné alebo zavádzajúce. 73 To znamená, ze preskúmanie primeranosti lehoty ulozenej rozhodnutím o ziadosti o informácie má mimoriadnu dôlezitost. Je totiz potrebné, aby uvedená lehota mohla adresátovi umoznit nielen fakticky poskytnút odpoved, ale tiez uistit sa o úplnosti, presnosti a nezavádzajúcej povahe poskytnutých informácií. 74 Pokial ide o predchádzajúcu otázku, ktorú vzniesla Komisia, týkajúcu sa záujmu zalobkyne na uplatnení tohto zalobného dôvodu, treba ju chápat ako spochybnenie záujmu zalobkyne na podaní zaloby proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa v nom zalobkyni ukladá dvojtýzdnová lehota na poskytnutie odpovede na jedenásty okruh otázok. Komisia sa opiera o okolnost, ze pozadované informácie boli poskytnuté ciastocne po uplynutí lehoty bez toho, aby bola zalobkyni ulozená pokuta, a ze sa jej v rámci telefonického rozhovoru umoznilo poskytnút svoje odpovede postupne. 75 V tejto súvislosti postacuje zdôraznit, ze záujem napadnút rozhodnutie nariadujúce poskytnút informácie pretrváva, aj ked osoba, ktorej je toto rozhodnutie urcené, tomuto rozhodnutiu uz vyhovela. Zrusenie takého rozhodnutia je totiz samo osebe spôsobilé vyvolat právne dôsledky, najmä tým, ze zaväzuje Komisiu prijat opatrenia vyplývajúce z rozsudku Vseobecného súdu, a tým, ze Komisii bráni opakovat takéto praktiky (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 9. novembra 1994, Scottish Football/Komisia, [18]T-46/92, Zb. s. II-1039, bod 14 a tam citovanú judikatúru). 76 Treba teda dospiet k záveru, ze zalobkyna má záujem na podaní zaloby proti napadnutému rozhodnutiu a je oprávnená uviest zalobné dôvody, ktoré povazuje za spôsobilé presvedcit Vseobecný súd o tom, aby jej návrhom vyhovel. 77 V kazdom prípade treba konstatovat, ze Komisia nepredlozila ziadny dôkaz preukazujúci, ze zalobkyna bola uistená, ze postupné poskytnutie pozadovaných informácií (a teda ciastocne po uplynutí lehoty) nebude viest k ulozeniu pokuty alebo penále. Aj ked je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze na túto tému prebehol telefonický rozhovor medzi právnym zástupcom zalobkyne a úradníkom Komisie, zastávajú odlisný názor, pokial ide o presný obsah tohto rozhovoru. 78 Zo spisu tak jednoznacne vyplýva iba to, ze Komisia v e-maile z 12. apríla 2011 odmietla predlzit lehotu stanovenú na poskytnutie odpovede na jedenásty okruh otázok v reakcii na ziadost v tomto zmysle podanú zalobkynou v liste z 11. apríla 2011 a v e-maile z 12. apríla 2011. V dôsledku toho, kedze zalobkyna poskytla cast svojej odpovede na jedenásty okruh otázok po uplynutí stanovenej lehoty, Komisia jej mohla, prinajmensom teoreticky, ulozit pokutu podla clánku 23 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 napriek uisteniu, ktoré jej Komisia podla tvrdení obsiahnutých v jej písomnostiach poskytla. 79 Okrem toho z dôvodov uvedených v bodoch 72 a 73 vyssie sa treba domnievat, ze prípadná neprimeranost zátaze vyplývajúcej z povinnosti odpovedat na jedenásty okruh otázok v dvojtýzdnovej lehote môze mat vplyv na úplnost, presnost a dostatocnú jasnost poskytnutých odpovedí, co by prípadne mohlo viest k ulozeniu pokuty podla clánku 23 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003. 80 Otázkou 11 písm. a) bola zalobkyna vyzvaná poskytnút vsetky údaje týkajúce sa úlohy, funkcie a zodpovedností pánov P. L. a H. M. od roku 2001, osoby, ktorá je ich priamym nadriadeným, a napokon osoby alebo osôb, ktorým dávajú alebo dávali pokyny. Na základe otázky 11 písm. b) sa ziada o poskytnutie zoznamu vsetkých stretnutí a iných písomných ci ústnych kontaktov týkajúcich sa cementu a výrobkov súvisiacich s cementom, ku ktorým doslo medzi pánom P. L. (v období rokov 2003 - 2009) a pánom H. M. (v období rokov 2006 - 2008) s výrobcami cementu a výrobkov súvisiacich s cementom alebo so zástupcami v Nemecku. Z tohto dôvodu bola zalobkyna vyzvaná spresnit predovsetkým dátumy stretnutí a mená pozvaných a úcastníkov, mená osoby a podniku, ktoré stretnutie ci stretnutia organizovali alebo na ne pozývali, ako aj uviest meno, úlohu, funkciu a zodpovednost dalsích zamestnancov zalobkyne, ktorí sa na týchto stretnutiach zúcastnili v období rokov 2001 az 2010. Napokon na základe otázky 11 písm. c) bola zalobkyna vyzvaná poskytnút vsetky dokumenty týkajúce sa vyssie uvedených kontaktov alebo stretnutí, vrátane, okrem iného, e-mailov, programov, zápisníc zo stretnutí, cestovných dokladov, rukou písaných poznámok, správ alebo protokolov. 81 Treba konstatovat, ze z napadnutého rozhodnutia nevyplýva osobitná potreba vysetrovania odôvodnujúceho stanovenie mimoriadne krátkej lehoty na poskytnutie informácií pozadovaných na základe jedenásteho okruhu otázok. 82 Ako bolo zdôraznené v bode 42 vyssie, z odôvodnenia 8 napadnutého rozhodnutia mozno vyvodit len to, ze odôvodnenie tejto lehoty môze spocívat v posúdení Komisiou, podla ktorého si tento okruh otázok vyzaduje poskytnutie malého mnozstva informácií. 83 Komisia síce správne pripomína, ze zalobkyna je na základe vseobecnej povinnosti obozretnosti, ktorá je ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov, povinná zabezpecit, aby sa v knihách alebo archívoch týchto podnikov dobre uchovávali skutocnosti umoznujúce spätne vysledovat ich cinnost najmä s cielom disponovat potrebnými dôkazmi v prípade súdnych alebo správnych opatrení (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [19]T-240/07, Zb. s. II-3355, bod 301). 84 V kazdom prípade vzhladom na to, ze odpoved na jedenásty okruh otázok zahrna okrem iného uvedenie vsetkých kontaktov, vrátane tých najmenej formálnych, dvoch zamestnancov zalobkyne s výrobcami cementu a výrobkov súvisiacich s cementom alebo s ich zástupcami v Nemecku v období troch, resp. siedmich rokov, Vseobecný súd uvádza, ze napriek tejto povinnosti uchovávat informácie nebolo nevyhnutne jednoduché získat, usporiadat a overit pozadované informácie. 85 Navyse z dôvodov uvedených v bode 73 vyssie treba vziat do úvahy okolnost, ze stanovená lehota musí zalobkyni umoznit uistit sa, ze poskytnuté informácie sú úplné, presné a nezavádzajúce. 86 Treba konstatovat, ze vzhladom na povahu pozadovaných informácií sa dvojtýzdnová lehota na poskytnutie odpovede javí ako nedostatocná na uistenie sa o tom, ze poskytnutá odpoved je úplná, správna a nezavádzajúca. 87 Z toho vyplýva, ze ulozenie povinnosti odpovedat na tieto otázky v uvedenej lehote predstavuje neprimeranú zátaz v zmysle judikatúry citovanej v bode 71 vyssie. 88 Tomuto záveru neodporuje okolnost, ktorú pripomína Komisia, ze vo svojom liste z 19. novembra 2010 upozornila zalobkynu na svoj zámer zaslat jej rozhodnutie o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 tým, ze jej poskytla návrh dotazníka, ktorého pätnásty okruh otázok bol v podstate zhodný s jedenástym okruhom otázok obsiahnutým v konecnom dotazníku. 89 V tejto súvislosti stací zdôraznit, ze vo stvrtom odseku tohto listu Komisia jednoznacným spôsobom napísala, ze "rozhodnutie prijaté podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 prizná spolocnosti Schwenk dvojmesacnú lehotu na poskytnutie správnej, úplnej a nezavádzajúcej odpovede na dotazník obsiahnutý v tomto rozhodnutí". 90 Z tohto dôvodu okolnost, ze zalobkyna mohla legitímne ocakávat, ze bude mat dvojmesacnú lehotu na poskytnutie odpovede na jedenásty okruh otázok, v kazdom prípade bráni tomu, aby sa upozornenie obsiahnuté v liste z 19. novembra 2010 mohlo vziat do úvahy na posúdenie primeranosti povinnosti odpovedat na uvedený okruh otázok v dvojtýzdnovej lehote. 91 Pokial ide o odkaz Komisie na bod 38 jej oznámenia o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ ([20]Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6), stací zdôraznit, ze je irelevantný. 92 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze z bodu 38 uvedeného oznámenia vyplýva, ze vseobecne platí, ze táto lehota predstavuje najmenej dva týzdne, ale ze môze byt kratsia, ak je rozsah ziadosti obmedzený. Svedcí to vsak skôr v prospech toho, ze Komisia spravidla povazuje dvojtýzdnovú lehotu za nevyhnutnú. V prejednávanej veci vsak vzhladom na znacné mnozstvo práce, ktorú môze predstavovat zbieranie, usporadúvanie a overovanie pozadovaných informácií, je stanovenie dvojtýzdnovej lehoty prinajmensom neprimerané. 93 Vzhladom na vyssie uvedené treba tomuto zalobnému dôvodu vyhoviet. 94 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze prílohy sú neoddelitelnou súcastou napadnutého rozhodnutia. Zo znenia prílohy I obsahujúcej dotazník vyplýva, ze jedenásty okruh otázok netvorí cast neoddelitelnú od zvysku dotazníka. 95 Napadnuté rozhodnutie treba teda zrusit v rozsahu, v akom od zalobkyne vyzaduje, aby odpovedala na jedenásty okruh otázok dotazníka v prílohe I rozhodnutia, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmat piaty zalobný dôvod, týkajúci sa výlucne jedenásteho okruhu otázok. O trovách 96 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania. 97 Kedze sa v danom prípade sa zalobe ciastocne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze Komisia znása tretinu vlastných trov konania a je povinná nahradit tretinu trov konania, ktoré vznikli zalobkyni, pricom zalobkyna znása dve tretiny vlastných trov konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2011) 2367 v konecnom znení z 30. marca 2011 týkajúce sa konania podla clánku 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka jedenásteho okruhu otázok uvedených v dotazníku tvoriacom prílohu I tohto rozhodnutia. 2. Schwenk Zement KG znása dve tretiny vlastných trov konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Európskej komisii. Komisia znása tretinu vlastných trov konania a je povinná nahradit tretinu trov konania, ktoré vynalozila Schwenk Zement. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. Dittrich Wiszniewska-Bial/ecka Prek Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. marca 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [21]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXeTtazW/L92262-2432TMP.html#t-ECR_62011TJ0306_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0185&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0349&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0099&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0046&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0039&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0034&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0036&locale=SK 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0189&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0136&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0340&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0155&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0374&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0046&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0240&locale=SK 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 21. file:///tmp/lynxXXXXeTtazW/L92262-2432TMP.html#c-ECR_62011TJ0306_SK_01-E0001