ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora) zo 14. marca 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Správne konanie -- Rozhodnutie o ziadosti o informácie -- Nevyhnutnost pozadovaných informácií -- Zásada riadnej správy vecí verejných -- Povinnost odôvodnenia -- Proporcionalita" Vo veci T-297/11, Buzzi Unicem SpA, so sídlom v Casale Monferrato (Taliansko), v zastúpení: C. Osti a A. Prastaro, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne B. Gencarelli, L. Malferrari a C. Hödlmayr, neskôr L. Malferrari a C. Hödlmayr, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Merola, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2011) 2356 v konecnom znení z 30. marca 2011 týkajúceho sa konania podla clánku 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom), VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora), v zlození: predseda komory A. Dittrich, sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka a M. Prek (spravodajca), tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. apríla 2013, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 V októbri 2008 Komisia Európskych spolocenstiev vykonala podla clánku 20 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) viaceré inspekcie v priestoroch podnikov pôsobiacich v cementárskom priemysle vrátane priestorov zalobkyne, Buzzi Unicem SpA, a priestorov spolocností Dyckerhoff AG a Cimalux SA, ktoré sú priamo alebo nepriamo kontrolované zalobkynou. 2 Dna 30. septembra 2009 Komisia zaslala zalobkyni ziadost o informácie obsahujúcu dva dotazníky. Prvý dotazník sa týkal dokumentov zabavených pocas inspekcií. V druhom dotazníku pripojenom k tejto ziadosti o informácie Komisia zaslala zalobkyni pôvodný zoznam 57 otázok (dalej len "pôvodné otázky"). Dna 11. januára 2010 bola zalobkyni zaslaná dalsia ziadost o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 3 Dna 5. novembra 2010 Komisia oznámila zalobkyni svoj zámer zaslat jej rozhodnutie o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a informovala ju o návrhu dotazníka, ktorý plánovala prilozit k tomuto rozhodnutiu. 4 Dna 17. novembra 2010 zalobkyna predlozila svoje pripomienky k tomuto návrhu dotazníka. 5 Dna 6. decembra 2010 Komisia informovala zalobkynu, ze proti nej, ako aj proti siedmim podnikom pôsobiacim v cementárskom priemysle rozhodla zacat konanie podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 pre údajné porusenia clánku 101 ZFEÚ týkajúce sa "obmedzení obchodných tokov v Európskom hospodárskom priestore (EHS), vrátane obmedzení dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom" (dalej "rozhodnutie o zacatí konania"). 6 Dna 30. marca 2011 Komisia prijala rozhodnutie K(2011) 2356 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 7 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 môze na plnenie povinností, ktoré sú jej podla tohto nariadenia ulozené, jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím poziadat podniky a zdruzenia podnikov o poskytnutie vsetkých nevyhnutných informácií (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia). Po tom, ako Komisia pripomenula, ze zalobkyna bola informovaná o jej úmysle prijat rozhodnutie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, a zalobkyna podala svoje pripomienky k návrhu dotazníka (odôvodnenia 4 a 5 napadnutého rozhodnutia), poziadala Komisia rozhodnutím zalobkynu, ako aj jej dcérske spolocnosti, ktoré sa nachádzajú v Európskej únii a sú nou priamo alebo nepriamo kontrolované, aby odpovedali na dotazník nachádzajúci sa v prílohe I, ktorý má 79 strán a pozostáva z 11 okruhov otázok (odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia). 8 Komisia tiez pripomenula opis údajných porusení uvedený sa v bode 5 vyssie (odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia). 9 S odkazom na povahu a rozsah pozadovaných informácií, ako aj na závaznost údajných porusení pravidiel hospodárskej sútaze Komisia povazovala za vhodné ulozit zalobkyni lehotu dvanástich týzdnov na zodpovedanie prvých desiatich okruhov otázok a lehotu dvoch týzdnov na zodpovedanie jedenásteho okruhu týkajúceho sa "stretnutí a schôdzí" (odôvodnenie 8 napadnutého rozhodnutia). 10 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 [Zalobkyna] so svojimi dcérskymi spolocnostami sídliacimi v EÚ a priamo alebo nepriamo kontrolovanými zalobkynou poskytne informácie uvedené v prílohe I tohto rozhodnutia vo forme pozadovanej v prílohe II a prílohe III tohto rozhodnutia v lehote dvanástich týzdnov, ktorá bola ulozená na poskytnutie odpovede na otázky 1 - 10, a v lehote dvoch týzdnov na otázku 11, pocínajúc dátumom oznámenia tohto rozhodnutia. Obe prílohy tvoria neoddelitelnú súcast tohto rozhodnutia. Clánok 2 [Zalobkyna] so svojimi dcérskymi spolocnostami sídliacimi v EÚ a priamo alebo nepriamo kontrolovanými zalobkynou je adresátom tohto rozhodnutia..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 10. júna 2011 zalobkyna podala túto zalobu, ktorou sa domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia. 12 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 10. júna 2011 zalobkyna podala ziadost o prejednanie tejto veci podla clánku 76a Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v skrátenom súdnom konaní. 13 Rozhodnutím zo 14. septembra 2011 Vseobecný súd (siedma komora) túto ziadost zamietol. 14 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siedma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 15 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd ústne polozil, boli vypocuté na pojednávaní 26. apríla 2013. 16 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu alebo ciastocne, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 17 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 18 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobkyna pät zalobných dôvodov, zalozených v podstate po prvé na nedostatku alebo nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj na porusení práva na obhajobu, po druhé na prekrocení a zneuzití právomoci pri prijatí napadnutého rozhodnutia, ako aj na prenesení dôkazného bremena, po tretie na porusení clánku 18 nariadenia c. 1/2003, po stvrté na porusení zásady proporcionality a po piate na tom, ze Komisia porusila svoje osvedcené postupy na predkladanie ekonomických dôkazov, ako aj zásadu riadnej správy vecí verejných. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na chýbajúcom alebo nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj na porusení práva na obhajobu 19 Zalobkyna primárne tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je poznacené nedostatkom odôvodnenia, kedze neobsahuje nijaký údaj o predmete a úcele ziadosti o informácie, a ze odôvodnenie nemôze byt úplne nahradené odkazom na iné akty. Podporne tvrdí, ze aj v prípade, ze by sa do úvahy mohol vziat obsah rozhodnutia o zacatí konania, napadnuté rozhodnutie by nebolo dostatocne odôvodnené z dôvodu velmi vseobecnej povahy opisu údajných porusení, ktoré zamýsla overit. Pokial ide o dalsie skutocnosti právneho kontextu, o ktoré sa Komisia opiera, tie neumoznujú doplnit odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna sa domnieva, ze tento nedostatok odôvodnenia jej bráni posúdit nevyhnutnost pozadovaných informácií a tým aj uplatnit jej právo na obhajobu. 20 Komisia sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. 21 Úcelom povinnosti odôvodnit individuálne rozhodnutie je umoznit súdu, aby vykonal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, a poskytnút dotknutej osobe dostatocné údaje, aby vedela, ci je rozhodnutie skutocne dôvodné, alebo ci je prípadne postihnuté vadou, ktorá umoznuje napadnút jeho platnost, pricom bolo spresnené, ze rozsah tejto povinnosti závisí od povahy príslusného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý, ako aj od vsetkých právnych pravidiel, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1984, Interfacultair Instituut Electronenmicroscopie der Rijksuniversiteit te Groningen, [3]185/83, Zb. s. 3623, bod 38; rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [4]T-349/03, Zb. s. II-2197, body 62 a 63, a z 12. júla 2007, CB/Komisia, T-266/03, neuverejnený v Zbierke, bod 35). 22 Na základe ustálenej judikatúry sú nevyhnutné prvky odôvodnenia rozhodnutia o ziadosti o informácie definované samotným clánkom 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 22. marca 2012, Slovak Telekom/Komisia, T-458/09 a T-171/10, body 76 a 77 a tam citovanú judikatúru). 23 Clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 uvádza, ze Komisia "stanoví právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví casový limit, pocas ktorého [lehotu, v ktorej - neoficiálny preklad] majú byt informácie poskytnuté". Clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 navyse spresnuje, ze Komisia "uvedie tiez pokuty podla clánku 23", "upozorní alebo ulozí pokuty podla clánku 24" a "upozorní na právo vzniest námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom". 24 Toto vymedzenie povinnosti odôvodnenia vyplýva z povahy rozhodnutí o ziadosti o informácie ako vysetrovacieho opatrenia. 25 Treba vsak mat na pamäti, ze správne konanie v zmysle nariadenia c. 1/2003, ktoré prebieha pred Komisiou, sa delí na dve odlisné po sebe nasledujúce fázy, z ktorej kazdá má vlastnú vnútornú logiku, konkrétne na fázu predbezného vysetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbezného vysetrovania, pocas ktorej Komisia vyuzíva vysetrovacie právomoci vymedzené v nariadení c. 1/2003 a ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, je urcená na to, aby Komisia mohla zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porusenia sútazných pravidiel a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. Naproti tomu kontradiktórna fáza, ktorá trvá od oznámenia o výhradách az do prijatia konecného rozhodnutia, má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [5]T-99/04, Zb. s. II-1501, bod 47). 26 Na jednej strane, pokial ide o fázu predbezného vysetrovania, jej zaciatkom je den, ked Komisia pri výkone právomocí, ktoré jej boli zverené clánkami 18 a 20 nariadenia c. 1/2003, prijme opatrenia, z ktorých vyplýva obvinenie z porusenia a ktoré majú vázne dôsledky pre situáciu podozrivých podnikov. Na druhej strane dotknutý podnik je az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o vsetkých podstatných dôkazoch, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a az vtedy má tento podnik právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. V dôsledku toho si teda dotknutý podnik môze naplno uplatnit svoje právo na obhajobu az po zaslaní oznámenia o výhradách. Ak by sa totiz tieto práva vztahovali aj na fázu predchádzajúcu zaslaniu oznámenia o výhradách, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, lebo dotknutý podnik by bol uz vo fáze predbezného vysetrovania schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré pred nou môze nadalej tajit (pozri v tomto zmysle rozsudok AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 27 Z povahy vysetrovacích opatrení, ktoré prijme Komisia pocas fázy predbezného vysetrovania, najmä z opatrení týkajúcich sa vysetrovania a zo ziadostí o informácie, vsak vyplýva obvinenie z porusenia a môzu mat vázne dôsledky pre situáciu dotknutých podnikov. Preto treba zabránit tomu, aby mohlo byt právo na obhajobu v tomto stádiu správneho konania nenapravitelne ohrozené, pretoze prijaté vysetrovacie opatrenia môzu byt rozhodujúce na zaistenie dôkazov o protiprávnej povahe správania podnikov, ktoré môzu zakladat ich zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [6]46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 15, a rozsudok AC-Treuhand/Komisia, bod 25 vyssie, body 50 a 51). 28 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze povinnost Komisie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 uviest právny základ a úcel ziadosti o informácie predstavuje základnú poziadavku na to, aby sa preukázala dôvodnost informácií pozadovaných od dotknutých podnikov, ale aj na to, aby sa týmto podnikom umoznilo pochopit rozsah ich povinnosti spolupracovat, pricom sa vsak v plnej miere zachová ich právo na obhajobu. Z toho vyplýva, ze Komisia môze pozadovat len oznámenie informácií, ktoré jej umoznia overit svoje domnienky týkajúce sa porusenia, ktoré odôvodnujú vedenie vysetrovania a sú uvedené v ziadosti o informácie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, SEP/Komisia, [7]T-39/90, Zb. s. II-1497, bod 25, a z 8. marca 1995, Société Générale/Komisia, [8]T-34/93, Zb. s. II-545, bod 40). 29 Ako zdôraznil generálny advokát Jacobs v bode 30 svojich návrhov k rozsudku Súdneho dvora z 19. mája 1994, SEP/Komisia ([9]C-36/92 P, Zb. s. I-1911, I-1914), povinnost uviest úcel ziadosti "evidentne znamená, ze [Komisia] musí identifikovat tvrdené porusenie pravidiel hospodárskej sútaze", "nevyhnutnost informácií sa musí posúdit vo vztahu k úcelu uvedenému v ziadosti o informácie" a "úcel musí byt uvedený s dostatocnou presnostou, bez ktorej by bolo nemozné urcit, ci je informácia nevyhnutná, a Súdny dvor by nemohol vykonat preskúmanie". 30 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze Komisia nie je povinná oznámit adresátovi takého rozhodnutia vsetky informácie, ktoré v súvislosti s predpokladanými poruseniami má, ani vykonat presnú právnu kvalifikáciu týchto porusení, ale musí jasne uviest domnienky, ktoré chce overit (rozsudky Société Générale/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 62 a 63, a Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 77). 31 Od Komisie vsak nemozno pozadovat, aby vo fáze predbezného vysetrovania okrem domnienok týkajúcich sa porusenia, ktoré chce overit, uviedla nepriame dôkazy, teda údaje, ktoré ju viedli k záveru o moznom porusení clánku 101 ZFEÚ. Takáto povinnost by totiz spochybnila rovnováhu, ktorú stanovuje judikatúra medzi zachovaním úcinnosti vysetrovania a zachovaním práva na obhajobu dotknutého podniku. 32 V prejednávanej veci je v napadnutom rozhodnutí jasne uvedené, ze je prijaté na základe clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a ze presetrované postupy môzu predstavovat porusenie clánku 101 ZFEÚ. Jeho odôvodnenia 10 a 11 výslovne odkazujú na sankcie a na právo vzniest námietky uvedené v bode 23 vyssie. 33 To, ci napadnuté rozhodnutie je, alebo nie je dostatocne odôvodnené, teda závisí výhradne od toho, ci sú domnienky porusenia, ktoré chce Komisia overit, definované dostatocne jasne. 34 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti pozostáva zo zmienky nachádzajúcej sa v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej "údajné porusenia sa týkajú obmedzení obchodných tokov v Európskom hospodárskom priestore (EHS), vrátane obmedzení dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom". 35 Okrem toho napadnuté rozhodnutie výslovne odkazuje na rozhodnutie o zacatí konania uvedené v bode 5 vyssie, ktoré obsahuje dodatocné informácie o geografickom rozsahu domnienok porusenia, ako aj o druhu dotknutých výrobkov. 36 Vseobecný súd uvádza, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je formulované velmi vseobecne a malo by byt spresnené, co ho vystavuje kritike v tomto ohlade. Mozno sa vsak domnievat, ze odkaz na obmedzenia dovozu do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS), rozdelenia trhov, ako aj na koordináciu cien na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom v spojení s rozhodnutím o zacatí konania zodpovedá minimálnemu stupnu jasnosti, ktorý umoznuje dospiet k záveru, ze poziadavky clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 boli dodrzané. 37 Z toho treba vyvodit, ze napadnuté rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. Preto treba tiez dospiet k záveru, ze zalobkyna mohla posúdit nevyhnutnost pozadovaných informácií. 38 Tento záver nie je vyvrátený tvrdením zalobkyne zalozeným na tom, ze Komisia nespresnila obdobie, ktorého sa týka jej vysetrovanie. Komisia totiz v tejto súvislosti podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 nemusela poskytnút odôvodnenie. 39 Tento zalobný dôvod teda treba zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na prekrocení a zneuzití právomoci Komisiou, ako aj na prenesení dôkazného bremena 40 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia prekrocila a zneuzila svoje právomoci tým, ze prijala rozhodnutie s cisto prieskumným úcelom, hoci rozhodnutie prijaté podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 by malo slúzit iba na potvrdenie reálnosti údajov, ktoré uz má k dispozícii. Vytýka Komisii, ze nespresnila úcel svojej ziadosti o informácie. Okrem toho sa zalobkyna domnieva, ze zmeny, ktoré Komisia vykonala vo svojich rôznych ziadostiach o informácie, potvrdzujú, ze ked prijala napadnuté rozhodnutie, nemala k dispozícii údaje poukazujúce na existenciu porusenia práva hospodárskej sútaze. Prieskumný charakter napadnutého rozhodnutia vyplýva aj z vyjadrenia Komisie k zalobe. Týmto postupom Komisia tiez preniesla dôkazné bremeno, ked dotknutým podnikom ulozila, aby jej poskytli dôkazy, ktoré proti nim budú pouzité. Zalobkyna tvrdí, ze za daných okolností prinálezalo Komisii v prípade potreby viest vysetrovanie v rámci odvetvia hospodárstva podla clánku 17 nariadenia c. 1/2003. 41 Po prvé Vseobecný súd uvádza, ze v rozsahu, v akom zalobkyna týmto zalobným dôvodom vytýka Komisii, ze nespresnila úcel svojej ziadosti o informácie, sa uvedený zalobný dôvod zhoduje s tvrdením uvedeným v rámci prvého zalobného dôvodu zalozeného na nedostatku odôvodnenia, a preto musí byt zamietnutý z dôvodov uvedených v bodoch 21 az 37 vyssie. 42 Po druhé treba podotknút, ze tento zalobný dôvod tiez v podstate zahrna kritiku zalozenú na svojvolnej povahe napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia pred jeho prijatím nemala k dispozícii údaje preukazujúce existenciu porusenia práva hospodárskej sútaze. 43 Je zaiste pravda, ze poziadavka ochrany proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti súkromnej cinnosti, ci uz právnickej alebo fyzickej osoby, predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (rozsudok Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 81). 44 Rovnako treba zdôraznit, ze na úcely zachovania tejto vseobecnej zásady sa rozhodnutie o ziadosti o informácie musí zameriavat na zhromazdenie dokumentácie potrebnej na overenie skutkového a právneho stavu a jeho dosahu, o ktorých Komisia uz má informácie, ktoré predstavujú dostatocne závazné nepriame dôkazy, na základe ktorých mozno mat podozrenie, ze boli porusené pravidlá hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [10]C-94/00, Zb. s. I-9011, body 54 a 55). 45 Treba vsak konstatovat, ze pokial ide o postoj Komisie pocas správneho konania, zalobkyna sa obmedzila na prednesenie niekolkých vseobecných kritík. Za okolností prejednávanej veci tak pri neexistencii výslovnej a odôvodnenej ziadosti zalobkyne Vseobecnému súdu neprinálezí z vlastnej iniciatívy overit, ci Komisia mala dostatocne závazné nepriame dôkazy odôvodnujúce prijatie napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 2013, Viega/Komisia, C-276/11 P, body 41 az 43). 46 Po tretie a ako dôsledok treba kritiku toho, ze sa Komisia dopustila zneuzitia právomoci, ked prijala rozhodnutie na základe clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 namiesto vysetrovania v rámci odvetvia hospodárstva, zamietnut, kedze zalobkyna nepreukázala, ze Komisia pouzila právomoci zalozené na tomto ustanovení na úcely, ktoré by mu boli cudzie. 47 Okrem toho treba zdôraznit, ze vykonanie vysetrovania v rámci odvetvia hospodárstva podla clánku 17 nariadenia c. 1/2003 nemá pre zalobkynu nevyhnutne menej obmedzujúcu povahu nez napadnuté rozhodnutie o ziadosti o informácie prijaté podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Podla clánku 23 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 totiz Komisia môze ulozit pokutu v prípade poskytnutia nesprávnej, neúplnej alebo zavádzajúcej informácie, alebo ak zalobkyna neposkytne informácie v pozadovanej lehote podla rozhodnutia prijatého na základe clánku 17 nariadenia c. 1/2003. To isté platí pre moznost ulozit penále podla clánku 24 ods. 1 písm. d) toho istého nariadenia. Komisia teda disponuje prostriedkami presadzovania nápravy, ktoré sú v rámci konaní podla clánku 17 a clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 zhodné. 48 Po stvrté, pokial ide o kritiku zalozenú na tom, ze Komisia ulozila zalobkyni povinnost, aby jej poskytla dôkazy, ktoré voci nej budú pouzité, cím na nu preniesla dôkazné bremeno, bude preskúmaná v spojení s tvrdením zalobkyne uvedeným v rámci tretieho zalobného dôvodu, s ktorým sa zhoduje a ktorý spochybnuje povahu pozadovaných informácií. 49 Druhý zalobný dôvod treba preto s touto výhradou zamietnut. O tretom zalobnom dôvode a o prvej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozených na porusení clánku 18 nariadenia c. 1/2003 50 V rámci svojho tretieho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 18 nariadenia c. 1/2003, ktorý ju oprávnuje iba pozadovat poskytnutie skutkových poznatkov, ktoré má k dispozícii a ktoré sú nevyhnutné. Po prvé otázky 1 D, 5 R, 5 S, 5 T a 5 V zahrnajú poskytnutie odhadov a názorov, a preto presahujú rámec poskytnutia skutkových poznatkov. To isté platí pre otázky, ktoré pozadujú, aby posúdila urcité rozdiely (otázka 1 A bod Y, otázka 1 B body AB a AC, otázka 3 body AB a AC a otázka 4 bod Y). Po druhé Komisia pozadovala oznámenie informácií, o ktorých uznala, ze ich dotknutý podnik nemá alebo ich nemôze mat. Po tretie sa domnieva, ze Komisia od nej pozaduje poskytnutie informácií, ktoré mohla získat sama. 51 Prvou castou stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s clánkom 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, kedze pozaduje poskytnutie informácií, ktoré nie sú "nevyhnutné" v zmysle týchto ustanovení. 52 Komisia navrhuje tieto dva zalobné dôvody zamietnut. 53 Vzhladom na to, ze tretí zalobný dôvod a prvá cast stvrtého zalobného dôvodu sú zalozené na porusení clánku 18 nariadenia c. 1/2003, Vseobecný súd sa domnieva, ze ich treba preskúmat spolocne. O povahe pozadovaných informácií 54 V rámci svojho tretieho zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje právo Komisie pozadovat od nej odpoved na otázky, ktoré bud presahujú rámec poskytnutia skutkových poznatkov, alebo sa týkajú informácií, ktoré nemá k dispozícii. 55 Treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 23 nariadenia c. 1/2003 "Komisia by mala byt oprávnená v rámci [Únie] pozadovat, aby jej boli takéto informácie poskytnuté, pretoze je to potrebné na odhalenie kazdej dohody alebo zosúladeného postupu zakázaných clánkom [101 ZFEÚ], ako aj zneuzívania dominantného postavenia zakázaného clánkom [102 ZFEÚ]". Dodáva, ze "pri plnení rozhodnutia Komisie nemôzu byt podniky nútené, aby pripustili, ze spáchali priestupok, ale sú v kazdom prípade povinné odpovedat podla skutocnosti na otázky a poskytnút dokumenty, dokonca aj ked tieto informácie môzu byt pouzité proti nim alebo proti inému podniku ako dôkaz o porusení". 56 Preto pod poskytnutím "informácií" v zmysle clánku 18 nariadenia c. 1/2003 treba rozumiet nielen predlozenie dokumentov, ale aj povinnost odpovedat na otázky týkajúce sa uvedených dokumentov, pricom Komisia nie je obmedzená na jedinú ziadost o poskytnutie údajov existujúcich nezávisle od akéhokolvek zásahu dotknutého podniku. Môze teda zaslat podniku otázky smerujúce k formalizácii ziadaných údajov (pozri v tomto zmysle a analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon k rozsudku Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, [11]374/87, Zb. s. 3283, 3301, bod 55). 57 Treba vsak zdôraznit, ze výkon tejto výsady je obmedzený zachovaním minimálne dvoch zásad. Po prvé, ako bolo uvedené v odôvodnení 23 nariadenia c. 1/2003, otázky zaslané podniku ho nemôzu nútit pripustit, ze spáchal priestupok. Po druhé poskytnutie odpovedí na uvedené otázky nesmie predstavovat neprimeranú zátaz v porovnaní s potrebami vysetrovania (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, SEP/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 51; z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [12]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 418, a Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 81). 58 Kedze prípadná neprimeranost zátaze vyplývajúca z odpovede na napadnuté rozhodnutie je spochybnená v rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu, v tejto fáze stací overit, ci niektoré otázky mohli zalobkynu nútit pripustit, ze sa dopustila porusenia. 59 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nemôze podniku ulozit povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik musel priznat existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia (rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 34 a 35, a rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [13]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 325). 60 Judikatúra tiez pripomína, ze absolútne právo odopriet výpoved nemozno priznat podniku, ktorý je adresátom ziadosti o poskytnutie informácií v zmysle clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Uznanie takéhoto práva by totiz prekracovalo hranice toho, co je potrebné na zachovanie práva na obhajobu podnikov, a predstavovalo by pre Komisiu neopodstatnenú prekázku pri plnení úlohy dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. Právo odopriet výpoved mozno uznat iba v rozsahu, v akom by bol dotknutý podnik nútený poskytnút odpovede, ktoré by ho viedli k priznaniu existencie porusenia, ktoré má preukázat Komisia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 326). 61 Na zabezpecenie potrebného úcinku clánku 18 nariadenia c. 1/2003 je teda Komisia oprávnená ukladat podnikom povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré im môzu byt známe, a poskytnút jej v prípade potreby súvisiace dokumenty, ktorými disponujú, aj ked tieto dokumenty môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania. Táto právomoc Komisie získavat informácie neodporuje ani clánku 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ani judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva. Nie je v rozpore ani s clánkami 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 327). 62 Povinnost odpovedat na výlucne vecné otázky polozené Komisiou a vyhoviet jej ziadosti o predlozenie existujúcich dokumentov nemôze porusit základnú zásadu dodrziavania práva na obhajobu upravenú v clánku 48 ods. 2 Charty základných práv ani základnú zásadu práva na spravodlivý proces upravenú v clánku 47 Charty základných práv, ktoré v oblasti práva hospodárskej sútaze ponúkajú ochranu rovnocennú ochrane zarucenej clánkom 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd. Nic totiz nebráni príjemcovi takejto ziadosti o informácie, aby neskôr v správnom konaní alebo v konaní pred súdom Únie preukázal, ze skutocnosti uvedené v jeho odpovediach alebo v oznámených dokumentoch majú iný význam, nez aký im pripisuje Komisia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 328). 63 Podnik sa teda nemôze vyhýbat ziadosti o predlozenie dokumentov z dôvodu, ze v prípade, ak by im vyhovel, bol by nútený svedcit proti sebe samému (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Komisia/SGL Carbon, [14]C-301/04 P, Zb. s. I-5915, bod 48). Pokial ide o odpovede na otázky, ktoré môze Komisia polozit podnikom, treba ich rozlisovat podla toho, ci môzu, alebo nemôzu byt kvalifikované ako výlucne vecné. Len v prípade, ze otázka nemôze byt kvalifikovaná ako výlucne vecná, treba overit, ci si vyzaduje poskytnutie odpovede, ktorá by dotknutý podnik viedla k pripusteniu existencie porusenia, ktoré má preukázat Komisia. 64 Po prvé treba podotknút, ze otázky 5 R, 5 S, 5 T a 5 V sa týkajú maximálnej výroby CEM I, celkového vyuzitia výrobných kapacít, celkového vyuzitia mlecích kapacít a objemu rocnej produkcie, a preto vykazujú výlucne vecný rozmer. 65 Po druhé Vseobecný súd sa domnieva, ze to isté platí pre otázku 1 A bod Y, otázku 1 B bod AB, otázku 1 B bod AC, otázku 3 bod AB, otázku 3 bod AC a otázku 4 bod Y, kedze posúdenie prepravnej vzdialenosti pozadovanej od zalobkyne vykazuje výlucne vecnú povahu. 66 Po tretie, pokial ide o otázku 1 D, tá znie: "Na základe údajov poskytnutých v odpovediach na rôzne otázky dotazníka opíste metódu, ktorú vás podnik povazuje za vhodnú na výpocet stvrtrocných hrubých ziskov: 1. pre individuálne transakcie; 2. pre transakcie distribuované podla rozdelenia uplatneného v otázkach týkajúcich sa domácich predajov a predajov na vývoz; 3. podla miesta zásobovania." 67 Treba konstatovat, ze touto otázkou Komisia ziada, aby sa zalobkyna vyjadrila k metóde, ktorú by bolo vhodné pouzit pri výpocte stvrtrocných hrubých ziskov. Preto nemôze byt kvalifikovaná ako výlucne vecná, kedze ziada od zalobkyne, aby vykonala posúdenie. Tým sa odlisuje od otázky 1 C, ktorá jej predchádza a ktorá má výlucne vecný rozmer, kedze sa pozaduje oznámenie "vsetkých ziskov vypocítaných podnikom v rámci jeho obchodných cinností pre kazdú cielovú krajinu". 68 Treba preto overit, ci odpoved na otázku 1 D môze viest zalobkynu k tomu, aby priznala existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia. 69 Na úvod Vseobecný súd uvádza, ze Komisia nesprávne tvrdí, ze zalobkyna mohla neposkytnút odpoved na túto otázku, kedze príloha II písm. a) ods. 4 napadnutého rozhodnutia týkajúca sa instrukcií, ktoré treba dodrzat pri zodpovedaní dotazníka v prílohe I, upravuje moznost odpovedat uvedením skratky "UNK", oznacujúcej anglický výraz "unknown" (neznáme). 70 Je zaiste pravda, ze okolnost, ze podnik môze odpovedat alebo neodpovedat na polozenú otázku, bráni tomu, aby sa usudzovalo, ze Komisia od podniku pozaduje poskytnutie odpovedí, ktoré by ho viedli k priznaniu existencie porusenia, ktoré má preukázat Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [15]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 455 a 456). 71 Treba vsak pripomenút, ze táto judikatúra sa týkala otázky nachádzajúcej sa v jednoduchej ziadosti o informácie, v akte, ktorý nie je záväzný a vo vztahu k nemu neexistuje ziadna nejasnost, pokial ide o slobodu dotknutého podniku neodpovedat. 72 V prejednávanej veci vsak takáto absencia nejasnosti neexistuje. Jednak je otázka 1 D formulovaná v rozkazovacom spôsobe, ktorý mozno chápat tak, ze zalobkyna je povinná na nu odpovedat. Jednak zo znenia prílohy II písm. a) ods. 4 napadnutého rozhodnutia nemozno vyvodit, ze zalobkyni bola jasne ponúknutá moznost na otázku 1 D neodpovedat. Tento odsek totiz zdôraznuje, ze "vseobecnou zásadou je, ze treba poskytnút vsetky informácie, ktorými podnik disponuje", a ze iba "ak [tento] podnik nemá pozadované informácie v akejkolvek podobe, [má] jasne a systematicky oznámit chýbajúce údaje v excelovskej tabulke pouzitím skratky 'UNK` (nie je k dispozícii/neznáme)". Nepokrýva tak situáciu podniku, ktorý si nepraje odpovedat na otázku, ktorá mu bola polozená. 73 Pokial ide o to, ci sa otázka 1 D zdá porusením práva zalobkyne na obhajobu, treba zaiste uviest, ze v kontexte, v ktorom sa od zalobkyne ziada tiez predlozenie skutkových okolností týkajúcich sa jej ziskových rozpätí, predstavuje posúdenie, ktoré musí poskytnút na základe otázky 1 D, komentovanie úrovne jej ziskových rozpätí, hoci to môze predstavovat údaj odhalujúci existenciu postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz. 74 Treba vsak tiez vziat do úvahy moznost ponúknutú zalobkyni v neskorsom stádiu správneho konania alebo v rámci zaloby proti konecnému rozhodnutiu Komisie namietat iný výklad svojej odpovede na otázku 1 D nez ten, ktorý uviedla Komisia. 75 V tejto súvislosti treba rozlisovat medzi dvomi druhmi situácií. 76 Po prvé, ak Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, pricom sa opiera o domnienku, ze preukázané skutocnosti nemozno objasnit inak nez z hladiska existencie protisútazného správania, súd Únie musí zrusit predmetné rozhodnutie, pokial dotknuté podniky predlozia argumentáciu, ktorá stavia skutocnosti preukázané Komisiou do iného svetla a ktorá tak umoznuje nahradit objasnenie týchto skutocností iným prijatelným vysvetlením, nez je to, ktoré si zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porusenia. V tomto prípade sa totiz nedá dospiet k záveru, ze Komisia predlozila dôkaz o existencii porusenia práva hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C-89/11 P, bod 74 a tam citovanú judikatúru). Otázky, ktoré nemôzu byt kvalifikované ako výlucne vecné a vedú k odpovedi, ktorej výklad vykonaný Komisiou môze takýmto spôsobom napadnút dotknutý podnik, mu nezarucujú právo odopriet výpoved. 77 Po druhé, ak Komisia mohla preukázat, ze podnik sa zúcastnil na stretnutiach podnikov, ktorých povaha bola zjavne v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, prinálezí dotknutému podniku objasnit obsah týchto stretnutí inak. Rovnako ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatocné na preukázanie existencie porusenia, nestací, aby dotknutý podnik uviedol, ze mohla nastat udalost, ktorá by mohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, na to, aby Komisia niesla bremeno dôkazu, ze táto udalost nemohla mat vplyv na ich dôkaznú hodnotu. Naopak, okrem prípadov, ked dotknutý podnik takýto dôkaz nemôze predlozit z dôvodu správania samotnej Komisie, prinálezí mu z právneho hladiska dostatocne preukázat jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak to, ze táto okolnost vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia (pozri rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, body 75 a 76 a tam citovanú judikatúru). Pokial ide o otázky, ktorých predmetom alebo následkom je priviest podnik k tomu, aby Komisii také údaje poskytol, podnik nevyhnutne má právo odopriet výpoved. V opacnom prípade by bol totiz vedený k tomu, aby priznal existenciu porusenia, ktoré má v zmysle judikatúry citovanej v bode 60 vyssie preukázat Komisia. 78 Treba konstatovat, ze otázka 1 D si nevyzaduje odpoved, ktorá by sa mohla povazovat za dostatocnú na preukázanie existencie jednej alebo viacerých domnienok porusenia, ktoré Komisia vysetruje v zmysle judikatúry citovanej v bode 76 vyssie. Preto v prípade, ze Komisia proti zalobkyni pouzije posúdenie vykonané na základe jej odpovede na otázku 1 D, by mala zalobkyna prípadne namietat iný výklad svojej odpovede ako ten, ktorý uvádza Komisia. 79 Z toho vyplýva, ze Komisia tým, ze od zalobkyne pozadovala odpovedat na otázku 1 D, neporusila jej právo na obhajobu. 80 Pokial ide napokon o kritiku zalobkyne zalozenú na tom, ze Komisia jej ulozila povinnost poskytnút informácie, ktorými nedisponuje, treba pripomenút, ze jednak má zalobkyna povinnost aktívnej spolupráce, co znamená, ze je povinná sprístupnit Komisii vsetky informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania (rozsudky Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 27, a Société Générale/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 72), a jednak z dôvodov uvedených v bodoch 55 az 57 vyssie jej môze Komisia zaslat otázky zahrnajúce formalizáciu pozadovaných údajov. 81 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze hoci sa z dôvodov uvedených v bode 72 vyssie príloha II písm. a) ods. 4 napadnutého rozhodnutia nevztahuje na situáciu podniku, ktorý si nepraje odpovedat na otázku, ktorá mu bola polozená, pouzije sa vo vztahu k informáciám, ktorými zalobkyna ani nemôze disponovat. 82 Vseobecný súd sa preto domnieva, ze zalobkyna nesprávne namieta, ze napadnutým rozhodnutím sa od nej pozadujú informácie, ktorými nedisponovala. 83 Výhrady týkajúce sa povahy pozadovaných informácií preto musia byt zamietnuté. O potrebe pozadovaných informácií 84 Ako uz bolo zdôraznené v bode 28 vyssie, Komisia môze pozadovat iba informácie, ktoré jej umoznia overit údajné porusenia, ktoré odôvodnujú vedenie vysetrovania a sú uvedené v samotnej ziadosti o informácie (rozsudky z 12. decembra 1991, SEP/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 25, a Société Générale/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 40). 85 Vzhladom na sirokú vysetrovaciu a kontrolnú právomoc Komisie práve tejto institúcii prinálezí, aby posúdila nevyhnutnost informácií, ktoré pozaduje od dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, [16]155/79, Zb. s. 1575, bod 17, a Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 15). Pokial ide o kontrolu tohto posúdenia Komisie, ktoré vykonáva Vseobecný súd, treba pripomenút, ze podla judikatúry sa má pojem "nevyhnutné informácie" vykladat v súlade s úcelmi, na ktoré boli Komisii dotknuté vysetrovacie právomoci zverené. Podmienka existencie súvislosti medzi ziadostou o informácie a údajným porusením je splnená, ak sa mozno v tomto stádiu konania legitímne domnievat, ze uvedená ziadost súvisí s údajným protiprávnym konaním v tom zmysle, ze Komisia môze dôvodne predpokladat, ze jej tento dokument pomôze pri zistení údajného porusenia (rozsudky z 12. decembra 1991, SEP/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 29, a Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 42). 86 Zalobkyna v podstate uvádza styri výhrady. V rámci svojho tretieho zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje právo Komisie pozadovat od nej poskytnutie informácií, ktoré mohla získat sama (prvá výhrada). V rámci prvej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje nevyhnutnost v zmysle clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 v súvislosti s povinnostou oznámit informácie poskytnuté skôr (druhá výhrada), ako aj pouzitie odlisného formátu uplatnením rôznych kritérií a premenných (tretia výhrada). Okrem toho spochybnuje potrebu urcitých dodatocných informácií pozadovaných Komisiou na základe napadnutého rozhodnutia (stvrtá výhrada). - O tvrdení zalozenom na verejnej povahe urcitých pozadovaných informácií 87 V rámci tejto výhrady zalobkyna v podstate spochybnuje nevyhnutnost otázok týkajúcich sa postových smerovacích císel miest zásobovania, miest urcenia a miest dodania alebo tých, ktoré ju nútia vypocítat vzdialenosti, ktoré prejde výrobok z miesta zásobovania az na adresu dodania, z dôvodu, ze pozadované informácie majú verejnú povahu. 88 Treba vsak zdôraznit, ze takéto informácie, hoci sú svojou povahou prístupné Komisii, predstavujú logický doplnok informácií, ktorými disponuje iba zalobkyna. Preto ich prípadná verejná povaha nemôze zabránit tomu, aby boli povazované za nevyhnutné v zmysle clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. - O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia mala urcité pozadované informácie k dispozícii pred napadnutým rozhodnutím 89 Zalobkyna spochybnuje právo Komisie pozadovat od nej informácie poskytnuté skôr. 90 Vseobecný súd uvádza, ze v odôvodnení 6 napadnutého rozhodnutia sa spresnuje: "V tomto kontexte Komisia rozhodnutím ziada [zalobkynu] poskytnút informácie nachádzajúce sa v dotazníku v prílohe I tohto rozhodnutia. Príloha I v potrebnom rozsahu zohladnuje odpovede na listy spomenuté v [odôvodnení 4] tohto rozhodnutia a na podania vykonané presetrovanými podnikmi pocas celého vysetrovania. Urcité informácie sa uz od [zalobkyne] ziadali podla clánku 18 ods. 2, ale v prílohe I sa pozadujú znova na získanie vycerpávajúcej, koherentnej a konsolidovanej odpovede. Okrem toho sa v prílohe I pozadujú dodatocné informácie, ktoré sú takisto nevyhnutné na posúdenie zlucitelnosti postupov, ktoré sa vysetrujú, s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej sútaze s plnou znalostou skutocností a ich presného hospodárskeho kontextu." 91 Z toho vyplýva, ze Komisia uvádza na podporu svojej ziadosti o informácie dve hlavné odôvodnenia: jednak vôlu "získat vycerpávajúcu, koherentnú a konsolidovanú odpoved" a jednak snahu získat dodatocné informácie vo vztahu k tým, ktoré boli poskytnuté skôr. 92 Pokial ide o prvé odôvodnenie uvedené Komisiou, treba konstatovat, ze sa zdá, ze napadnuté rozhodnutie bolo skutocne, prinajmensom scasti, prijaté na úcely získania konsolidovanej verzie skôr poskytnutých odpovedí, a to predovsetkým od zalobkyne. 93 Treba podotknút, ze predmet otázok 1 A, 1 E i) az 1 E iii), 1 F, 2 az 5, 9 A, 9 B a 10 v prílohe I napadnutého rozhodnutia je blízky tým, ktorý majú pôvodné otázky 8, 31, 39, 10, 18, 17, 28, pôvodná otázka 40 písm. a) a b), a pôvodná otázka 7. 94 Okrem toho treba uviest, ako to pripustila Komisia na pojednávaní, ze prvých desat otázok dotazníka nachádzajúceho sa v prílohe I napadnutého rozhodnutia sa zhoduje s otázkami uvedenými v prílohe rozhodnutí zaslaných siedmim dalsím podnikom, ktorých sa týka konanie uvedené v bode 5 vyssie. Neostáva iné, ako z toho vyvodit, ze Komisia neindividualizovala otázky zaslané kazdému z dotknutých podnikov podla stupna presnosti a kvality skorsích odpovedí. 95 Preto by bolo mozné sa domnievat, ze napadnuté rozhodnutie prinajmensom scasti smerovalo k získaniu konsolidovanej verzie skôr poskytnutých informácií. Tento dojem je umocnený výnimocnou presnostou predpisov v dotazníku týkajúcich sa formy, v akej majú byt odpovede predlozené. Vôla Komisie získat informácie vo forme zjednodusujúcej porovnania údajov získaných od dotknutých podnikov je teda nepopieratelná. 96 Treba vsak pripomenút, ze Vseobecný súd vo svojom rozsudku Atlantic Container Line a i./Komisia (uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 425) zdôraznil, ze ziadosti o informácie smerujúce k získaniu informácií o dokumente, ktorý Komisia uz má k dispozícii, nemozno povazovat za odôvodnené potrebami vysetrovania. 97 Okrem toho treba zdôraznit, ze na to, aby rozhodnutie o ziadosti o informácie bolo v súlade so zásadou proporcionality, nestací, aby pozadované informácie súviseli s vysetrovaním. Okrem toho je dôlezité, aby povinnost ulozená podniku poskytnút informácie nepredstavovala pre tento podnik neprimeranú zátaz v porovnaní s potrebami vysetrovania (rozsudky Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 418, a Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 81). 98 Z toho treba vyvodit, ze rozhodnutie pozadujúce od adresáta opätovné poskytnutie skôr pozadovaných informácií z dôvodu, ze iba niektoré z nich boli podla názoru Komisie nesprávne, sa môze javit ako predstavujúce neprimeranú zátaz v porovnaní s potrebami vysetrovania, a preto nie je v súlade so zásadou proporcionality ani s poziadavkou nevyhnutnosti. Komisia môze v takomto rozpolození presne ohranicit rozsah informácií, o ktorých sa domnieva, ze ich dotknutý podnik musí opravit. 99 Ani snaha o jednoduchsie spracúvanie odpovedí poskytnutých podnikmi nemôze odôvodnit, aby sa od uvedených podnikov pozadovalo poskytnutie informácií, ktoré Komisia uz má k dispozícii, v novej forme. Hoci podniky majú povinnost aktívnej spolupráce, co znamená, ze sú povinné sprístupnit Komisii vsetky informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania (rozsudky Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 27, a Société Générale/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 72), táto povinnost aktívnej spolupráce nemôze viest az k tomu, aby sa formálne upravovali informácie, ktoré Komisia uz má k dispozícii. 100 Za okolností daného prípadu teda treba overit opodstatnenost druhého odôvodnenia uvedeného Komisiou, zalozeného na potrebe získat dodatocné informácie. 101 S prihliadnutím na judikatúru citovanú v bodoch 84 a 85 vyssie treba konstatovat, ze rozhodnutie Komisie pozadujúce poskytnutie presnejsích informácií, nez sú tie, ktoré jej uz boli poskytnuté, treba povazovat za odôvodnené potrebami vysetrovania. Vyhladanie vsetkých dôlezitých údajov potvrdzujúcich alebo vyvracajúcich existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze totiz môze znamenat, ze Komisia podniky poziada spresnit alebo podrobne opísat urcité informácie skutkovej povahy, ktoré jej boli predtým oznámené. 102 V tejto súvislosti treba uviest, ze urcité otázky sa týkajú informácií, ktoré na základe skorsích ziadostí o informácie neboli vyziadané. Je to tak v prípade série otázok 1 B, 1 C, 1 G, 6 A, 6 B, 7, 8 A az 8 C, 9 C a 11. 103 Okrem toho, pokial ide o otázky 1 A, 1 E i) az 1 E iii), 1 F, 2 az 5, 9 A, 9 B a 10 v prílohe I napadnutého rozhodnutia, treba konstatovat, ze v skutocnosti zahrnajú poskytnutie dodatocných informácií vo vztahu k tým, ktoré boli poskytnuté na základe skorsích ziadostí o informácie, kedze predstavujú vyssiu úroven presnosti z dôvodu zmeny ich pôsobnosti alebo pridania dalsích premenných. 104 Treba preto dospiet k záveru, ze okolnost, ze dotazník predstavujúci prílohu I napadnutého rozhodnutia smeruje k získaniu bud nových informácií, alebo podrobnejsích informácií, môze odôvodnit nevyhnutnost pozadovaných informácií. 105 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. - O výhrade spochybnujúcej nevyhnutnost dodatocnej úrovne presnosti pozadovanej napadnutým rozhodnutím 106 Zalobkyna sa domnieva, ze pokial ide o otázky, ktorých predmet je v podstate zhodný s predmetom skorsích ziadostí o informácie, dodatocná úroven presnosti dotazníka nevykazuje nevyhnutnost v zmysle clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Spochybnuje predovsetkým nevyhnutnost zmenit formálne vyjadrenie údajov, zmenu kritérií výpoctu a pouzité opisy, ako aj pridanie nových premenných. 107 V bode 101 vyssie bolo uvedené, ze potreby vysetrovania môzu odôvodnit, aby Komisia poziadala podniky spresnit alebo podrobne opísat urcité informácie skutkovej povahy, ktoré jej boli predtým oznámené. 108 Okrem toho treba vziat do úvahy vysokú odbornost hospodárskeho odvetvia, ktorého sa vysetrovanie týka, ktorá môze odôvodnit prijatie dodatocného dotazníka smerujúceho k prispôsobeniu a spresneniu informácií, ktoré uz má Komisia k dispozícii. 109 Za týchto podmienok sa Vseobecný súd domnieva, ze zmeny oproti pôvodným otázkam treba povazovat za nevyhnutné na preskúmanie domnienok porusenia, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. - O výhrade spochybnujúcej nevyhnutnost dodatocne pozadovaných informácií 110 Zalobkyna sa domnieva, ze informácie dodatocne pozadované Komisiou nemozno povazovat za nevyhnutné v zmysle clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Speciálne odkazuje na otázky 1 A, 1 B, 5, otázku 5 bod Y a otázku 7 body G a H. 111 V prvom rade, co sa týka nevyhnutnosti zahrnutia volného CEM I a cementového slinku, pokial ide o vnútorné predaje (otázka 1 A) a vnútorné nákupy (otázka 1 B), stací podotknút, ze tieto výrobky predstavujú druhy cementu, a preto sa zdá, ze informácie týkajúce sa cien ich transakcií uz zo svojej podstaty majú súvislost, v zmysle judikatúry citovanej v bode 84 vyssie, s domnienkami porusenia uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 112 V druhom rade, pokial ide o otázku 5, otázku 5 bod Y a otázku 7 body G a H, zdá sa, ze zalobkyna spochybnuje uzitocnost pozadovaných informácií. V podstate urcité okolnosti prehliadnuté Komisiou pri vypracovaní dotazníka spôsobili nespolahlivost poskytnutých údajov. 113 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze zámer fázy predbezného vysetrovania, do ktorej spadá napadnuté rozhodnutie, je umoznit Komisii zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porusenia sútazných pravidiel a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. Naproti tomu kontradiktórna fáza, ktorá trvá od oznámenia o výhradách az do prijatia konecného rozhodnutia, má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 47). 114 Kedze otázka 5, otázka 5 bod Y a otázka 7 body G a H smerujú k získaniu informácií, ktoré mozno oprávnene povazovat za súvisiace s domnienkami porusenia, ktoré odôvodnujú vedenie vysetrovania, kritika zalozená na chýbajúcej spolahlivosti poskytnutých údajov nemá vplyv na oprávnenost ziadosti o informácie. Je zodpovednostou Komisie posúdit, ci jej získané informácie umoznujú vytýkat zalobkyni existenciu jednej alebo viacerých uvedených domnienok porusenia, pricom zalobkyna má prípadne moznost napadnút dôkazný charakter pozadovaných informácií v rámci svojej odpovede na nové oznámenie výhrad alebo na podporu zaloby o neplatnost podanú proti konecnému rozhodnutiu. 115 S prihliadnutím na vyssie uvedené treba túto výhradu zamietnut, a teda aj tretí zalobný dôvod, ako aj stvrtý zalobný dôvod v rozsahu, v akom sa zakladá na porusení clánku 18 nariadenia c. 1/2003. O druhej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady proporcionality 116 Druhou castou svojho stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje jednak proporcionalitu samotného pouzitia rozhodnutia o ziadosti o informácie na základe clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a jednak zátaz spojenú s odpovedou na uvedený dotazník. O údajnej neprimeranosti prijatia rozhodnutia o ziadosti o informácie na základe clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 117 Zalobkyna tvrdí, ze prijatie rozhodnutia o ziadosti o informácie na základe clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 nie je v súlade so zásadou proporcionality, kedze aj za predpokladu, ze bolo potrebné získat spresnenia, mohlo sa tak stat prostredníctvom jednoduchej ziadosti o informácie. 118 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom pokial sa ponúka moznost výberu medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Jippes a i., Zb. s. I-5689, bod 81). 119 Podla clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 môze Komisia poziadat o poskytnutie informácií "jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím" bez toho, aby toto ustanovenie podmienovalo prijatie rozhodnutia predchádzajúcou "jednoduchou ziadostou". Tým sa clánok 18 nariadenia c. 1/2003 odlisuje od clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([17]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ktorý v odseku 5 moznost poziadat o informácie rozhodnutím podmienil predchádzajúcou neúspesnou ziadostou o informácie. 120 Na rozdiel od toho, co zjavne tvrdí Komisia vo svojich písomnostiach, treba zdôraznit, ze výber, ktorý musí urobit medzi jednoduchou ziadostou o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a rozhodnutím o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 toho istého nariadenia, podlieha preskúmaniu proporcionality. To nevyhnutne vyplýva zo samotnej definície zásady proporcionality uvedenej v bode 118 vyssie, kedze je tam uvedené, ze "pokial sa ponúka moznost výberu medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu". Taktiez mozno podotknút, ze výber, ktorý má Komisia podla clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 urobit, predstavuje urcitú analógiu k výberu medzi inspekciou vykonanou na základe jednoduchého poverenia a inspekciou nariadenou rozhodnutím podla clánku 14 nariadenia c. 17 a clánku 20 nariadenia c. 1/2003. Uskutocnenie tohto výberu je predmetom preskúmania súdom Únie na základe zásady proporcionality (rozsudky Súdneho dvora z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, [18]136/79, Zb. s. 2033, bod 29, a z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [19]C-94/00, Zb. s. I-9011, bod 77; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [20]T-340/04, Zb. s. II-573, bod 147). 121 Vzhladom na to, ze v ustálenej judikatúre sa, pokial ide o preskúmanie proporcionality, uprednostnuje inspekcia nariadená rozhodnutím, zdá sa, ze také preskúmanie vo vztahu k volbe medzi jednoduchou ziadostou o informácie a rozhodnutím musí závisiet od potrieb primeranej inspekcie s ohladom na osobitosti daného prípadu (rozsudky National Panasonic/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 29; Roquette Frčres, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 77, a France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 147). 122 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie je súcastou vysetrovania týkajúceho sa postupov, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, ktoré okrem zalobkyne zahrnajú sedem dalsích podnikov pôsobiacich v cementárskom priemysle. 123 Rozhodnutie sa od jednoduchej ziadosti o informácie lísi skutocnostou, ze Komisia je oprávnená ulozit pokutu alebo penále v prípade neúplných alebo oneskorených informácií podla clánku 23 ods. 1 písm. b), resp. clánku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia c. 1/2003. 124 Preto vzhladom na mnozstvo informácií, ktoré treba získat a zozbierat, sa nezdá ani nevhodné, ani neprimerané, ze Komisia voci zalobkyni pouzila priamo právny nástroj, ktorý jej poskytol najväcsiu istotu, ze zalobkyna poskytne úplnú a vcasnú odpoved. 125 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia neporusila zásadu proporcionality tým, ze voci zalobkyni prijala rozhodnutie o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. O údajnej neprimeranosti zátaze spojenej s odpovedou na dotazník 126 Zalobkyna sa domnieva, ze zátaz spojená s odpovedou na uvedený dotazník porusuje zásadu proporcionality. Kritizuje skutocnost, ze Komisia pozaduje poskytnutie stvrtrocných údajov za desatrocie 2001 - 2010, ako aj obzvlást nákladnú povahu povinnosti znova poskytnút urcité informácie v prepracovanej forme, na základe zmenených kritérií výpoctu a opisov a pri zohladnení nových premenných. Tiez sa domnieva, ze odpoved na nové otázky nachádzajúce sa v dotazníku sa spája s neprimeranou zátazou. 127 Ako uz bolo zdôraznené v bode 97 vyssie, povinnost ulozená podniku poskytnút informáciu nemá pre tento podnik predstavovat neprimeranú zátaz v porovnaní s potrebami vysetrovania. 128 V prvom rade treba zdôraznit, ze z dôvodov uvedených v bodoch 102 az 104 vyssie sa nemozno domnievat, ze Komisia porusila zásadu proporcionality z dôvodu, ze od zalobkyne pozadovala poskytnutie informácií, ktoré Komisii uz scasti boli oznámené skôr, kedze dotazník predstavujúci prílohu I napadnutého rozhodnutia smeruje k získaniu bud nových informácií, alebo podrobnejsích informácií, nez sú tie, ktoré boli poskytnuté skôr. 129 V druhom rade, pokial ide o eventuálne neprimeranú zátaz vyplývajúcu z formy dotazníka, ako aj z dodatocného stupna presnosti urcitých otázok, Vseobecný súd uvádza, ze je nesporné, ze tieto skutocnosti spôsobili obzvlást velkú zátaz. 130 Nemozno vsak dospiet k záveru, ze táto zátaz má neprimeranú povahu v porovnaní s potrebami vysetrovania spojeného predovsetkým s domnienkami porusenia, ktoré Komisia zamýsla overit, a s okolnostami tohto konania. 131 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie je súcastou konania týkajúceho sa "obmedzení obchodných tokov v Európskom hospodárskom priestore (EHS), vrátane obmedzení dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom". Treba konstatovat, ze siroká pôsobnost, ako aj závaznost domnienok porusenia, na základe ktorých Komisia vysetruje, môzu tiez odôvodnit velké mnozstvo informácií. 132 Po druhé treba vziat do úvahy okolnost uz pripomenutú v bode 122 vyssie, ze napadnuté rozhodnutie je súcastou vysetrovania týkajúceho sa postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz, ktoré okrem zalobkyne zahrnajú sedem dalsích podnikov pôsobiacich v cementárskom priemysle. Preto sa vzhladom na mnozstvo informácií, ktoré treba zozbierat, nejaví neprimerané, ze Komisia nariadila, aby boli odpovede poskytnuté vo forme umoznujúcej ich porovnanie. 133 Z tých istých dôvodov sa nejaví neprimerané, aby Komisia pozadovala poskytnutie stvrtrocných údajov za skoro desatrocné obdobie, pokial má podozrenie o existencii porusenia trvajúceho dlhsí cas. Okrem toho treba pripomenút, ze súd Únie uznal, ze pre Komisiu je nevyhnutné vyziadat si informácie pochádzajúce z casového obdobia predchádzajúceho obdobiu porusovania, aby tak mohla spresnit kontext, v ktorom pocas obdobia porusovania doslo k urcitému správaniu (rozsudok Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 51). 134 Po tretie a z tých istých dôvodov treba zamietnut tvrdenie zalozené na neprimeranej zátazi spojenej s dodatocnými otázkami nachádzajúcimi sa v dotazníku. 135 Napokon po stvrté, pokial ide o obvinenie, ze Komisia nezohladnila alternatívne návrhy otázok predlozené zalobkynou, treba zdôraznit, ze hoci je Komisia na základe zásady proporcionality povinná priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu, taká povinnost platí iba vtedy, ked existuje moznost výberu medzi viacerými vhodnými opatreniami. 136 Treba konstatovat, ze návrhy sformulované zalobkynou sa v skutocnosti podobali na ziadost o ciastocné oslobodenie od povinnosti odpovedat na urcité otázky, pricom ponúkali poskytnutie informácií o kratsom casovom úseku, nez bol ziadaný, alebo na základe odlisnej metódy výpoctu ako tej, ktorú uprednostnovala Komisia. Vzhladom na potrebu riadneho presetrenia a pri zohladnení predovsetkým znacného poctu podnikov dotknutých konaním uvedeným v bode 5 vyssie sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia bola oprávnená nevyhoviet návrhom zalobkyne. 137 Stvrtý zalobný dôvod treba preto zamietnut v celom rozsahu. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení osvedcených postupov Komisie na predkladanie ekonomických dôkazov a zásady riadnej správy vecí verejných O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení osvedcených postupov Komisie na predkladanie ekonomických dôkazov 138 Zalobkyna tvrdí, ze ak Komisia prijme urcitý postup, obmedzuje samu seba vo výkone svojej volnej úvahy. Z toho vyvodzuje, ze v rozsahu, v akom Komisia v prejednávanej veci vykonala predchádzajúcu poradu s dotknutými podnikmi, ako sa to odporúca v jej osvedcených postupoch na predkladanie ekonomických údajov v rámci konaní podla clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ a v prípadoch fúzií (dalej len "osvedcené postupy"), bolo potrebné, aby uvedené osvedcené postupy dodrzala. Nebolo to tak, kedze Komisia nevzala do úvahy ani komentáre, ani ziadosti o spresnenia predlozené zalobkynou a kedze dotazník, ktorý bol s konecnou platnostou prijatý, sa znacne odlisoval od návrhu, pretoze pocet otázok, ktoré zahrnal, nebol predmetom predchádzajúcej porady. 139 Komisia navrhuje zamietnut túto argumentáciu. 140 Vseobecný súd uvádza, ze je síce pravda, ze ked Komisia vydá orientacné pravidlo správania s vonkajsími úcinkami, nemôze sa od neho v jednotlivých prípadoch odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [21]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). 141 Treba vsak, aby sa pouzitie osvedcených postupov, ktorých sa dovoláva zalobkyna, mohlo povazovat za pravidlo správania. V tejto súvislosti treba uviest, ze v bode 3.4.3 osvedcených postupov je zdôraznené, ze Komisia vykoná poradu iba v prípade, ked je "primeraná a úcelná". Kedze porada s podnikmi je uvedená len ako moznost, nemozno Komisii vytýkat, ze nerespektovala bod 3.4.3 osvedcených postupov tým, ze do svojho dotazníka zahrnula otázky, ktoré neboli predmetom predbeznej porady, alebo a fortiori tým, ze neprebrala vsetky pripomienky predlozené podnikmi, s ktorými sa radila. 142 Prvá cast zalobného dôvodu teda musí byt zamietnutá. O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných 143 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia konala bez nálezitej starostlivosti, pretoze sústavne menila druh otázok, kritériá, ktoré treba dodrzat, zahrnuté výrobky a referencné krajiny, ktorých sa týkali jej rôzne ziadosti o informácie. To údajne predstavuje porusenie zásady riadnej správy vecí verejných. 144 Komisia popiera, ze by porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 145 Treba pripomenút, ze odôvodnenie 37 nariadenia c. 1/2003 spresnuje, ze toto nariadenie "respektuje základné práva a je zhodné so zásadami uznávanými najmä Chartou základných práv" a ze "by sa malo vykladat a uplatnovat so zretelom na tieto práva a zásady". Navyse od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy má Charta základných práv v súlade s clánkom 6 ods. 1 ZEÚ rovnakú právnu silu ako Zmluvy. 146 Clánok 41 Charty základných práv, nazvaný "Právo na dobrú správu vecí verejných", vo svojom odseku 1 stanovuje, ze "kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote". 147 Podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa dodrziavania zásady riadnej správy vecí verejných v prípadoch, ked institúcie Únie disponujú volnou úvahou, má dodrziavanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach o to väcsí význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti prejednávaného prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [22]C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, a rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 404). 148 Z dôvodov uz uvedených v bodoch 102 az 104 vyssie treba uviest, ze hoci predmet otázok v dotazníku bol blízky predmetu skorsích ziadostí o informácie, dotazník sa odlisuje stupnom presnosti týchto otázok alebo prítomnostou nových výsluchov. Okrem toho treba uviest, ze rozsah vysetrovania vykonaného Komisiou a pocet dotknutých podnikov, ako aj odbornost trhu s dotknutými výrobkami môzu odôvodnit, ze Komisia prijme viaceré po sebe nasledujúce ziadosti o informácie, ktoré sa ciastocne prekrývajú, bez toho, aby porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 149 Vzhladom na vyssie uvedené treba tento zalobný dôvod a v dôsledku toho aj zalobu ako celok zamietnut. O trovách 150 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Buzzi Unicem SpA je povinná nahradit trovy konania. Dittrich Wiszniewska-Bial/ecka Prek Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. marca 2014. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na chýbajúcom alebo nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj na porusení práva na obhajobu O druhom zalobnom dôvode zalozenom na prekrocení a zneuzití právomoci Komisiou, ako aj na prenesení dôkazného bremena O tretom zalobnom dôvode a o prvej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozených na porusení clánku 18 nariadenia c. 1/2003 O povahe pozadovaných informácií O potrebe pozadovaných informácií - O tvrdení zalozenom na verejnej povahe urcitých pozadovaných informácií - O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia mala urcité pozadované informácie k dispozícii pred napadnutým rozhodnutím - O výhrade spochybnujúcej nevyhnutnost dodatocnej úrovne presnosti pozadovanej napadnutým rozhodnutím - O výhrade spochybnujúcej nevyhnutnost dodatocne pozadovaných informácií O druhej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady proporcionality O údajnej neprimeranosti prijatia rozhodnutia o ziadosti o informácie na základe clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 O údajnej neprimeranosti zátaze spojenej s odpovedou na dotazník O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení osvedcených postupov Komisie na predkladanie ekonomických dôkazov a zásady riadnej správy vecí verejných O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení osvedcených postupov Komisie na predkladanie ekonomických dôkazov O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných O trovách __________________________________________________________________ ( [23]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXrNU5hh/L92258-3934TMP.html#t-ECR_62011TJ0297_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0185&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0349&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0099&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0046&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0039&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0034&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0036&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0374&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0301&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0155&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0136&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0340&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 23. file:///tmp/lynxXXXXrNU5hh/L92258-3934TMP.html#c-ECR_62011TJ0297_SK_01-E0001