ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora) zo 14. marca 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Správne konanie -- Rozhodnutie o ziadosti o informácie -- Nevyhnutnost pozadovaných informácií -- Dostatocne vázne nepriame dôkazy -- Súdne preskúmanie -- Proporcionalita" Vo veci T-236/11, Cementos Portland Valderrivas, SA, so sídlom v Pampelune (Spanielsko), v zastúpení: L. Ortiz Blanco, A. Lamadrid de Pablo a N. Ruiz García, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castilla Contreras, C. Urraca Caviedes a C. Hödlmayr, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Rivas, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2011) 2368 v konecnom znení z 30. marca 2011 týkajúceho sa konania podla clánku 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom), VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora), v zlození: predseda komory A. Dittrich, sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka a M. Prek (spravodajca), tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. februára 2013, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti a konanie 1 V priebehu novembra 2008 a septembra 2009 Komisia Európskych spolocenstiev vykonala podla clánku 20 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) viaceré inspekcie v priestoroch podnikov pôsobiacich v cementárskom priemysle. Po týchto inspekciách boli zaslané ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. V priestoroch zalobkyne, spolocnosti Cementos Portland Valderrivas, SA, sa ani neuskutocnila inspekcia, ani jej nebola zaslaná ziadost o informácie. 2 Listom zo 17. novembra 2010 Komisia oznámila zalobkyni svoj zámer zaslat jej rozhodnutie o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a informovala ju o návrhu dotazníka, ktorý plánovala prilozit k tomuto rozhodnutiu. 3 Zalobkyna v liste z 3. decembra 2010 predlozila svoje pripomienky k tomuto návrhu dotazníka. 4 Dna 6. decembra 2010 Komisia informovala zalobkynu, ze proti nej, ako aj proti siedmim podnikom pôsobiacim v cementárskom priemysle rozhodla zacat konanie podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 pre údajné porusenia clánku 101 ZFEÚ týkajúce sa "obmedzení obchodných tokov v Európskom hospodárskom priestore (EHS), vrátane obmedzení dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom". 5 Dna 30. marca 2011 Komisia prijala rozhodnutie K(2011) 2368 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 6 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 môze na plnenie povinností, ktoré sú jej podla tohto nariadenia ulozené, jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím poziadat podniky a zdruzenia podnikov o poskytnutie vsetkých nevyhnutných informácií (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia). Po tom, ako Komisia pripomenula, ze zalobkyna bola informovaná o jej úmysle prijat rozhodnutie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, a zalobkyna podala svoje pripomienky k návrhu dotazníka (odôvodnenia 4 a 5 napadnutého rozhodnutia), poziadala Komisia rozhodnutím zalobkynu, ako aj jej dcérske spolocnosti, ktoré sa nachádzajú v Európskej únii a sú nou priamo alebo nepriamo kontrolované, aby odpovedali na dotazník nachádzajúci sa v prílohe I, ktorý má 94 strán a pozostáva z 11 okruhov otázok (odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia). Pokyny týkajúce sa odpovedí na tento dotazník sú uvedené v prílohe II uvedeného rozhodnutia, zatial co predlohy odpovedí, ktoré sa majú pouzit, sa nachádzajú v jeho prílohe III. 7 Komisia tiez pripomenula opis údajných porusení uvedený v bode 4 vyssie (odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia). 8 S odkazom na povahu a rozsah pozadovaných informácií, ako aj na závaznost údajných porusení pravidiel hospodárskej sútaze Komisia povazovala za vhodné ulozit zalobkyni lehotu dvanástich týzdnov na zodpovedanie prvých desiatich okruhov otázok a lehotu dvoch týzdnov na zodpovedanie jedenásteho okruhu týkajúceho sa "stretnutí a schôdzí" (odôvodnenie 8 napadnutého rozhodnutia). 9 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 [Zalobkyna] so svojimi dcérskymi spolocnostami sídliacimi v EÚ a priamo alebo nepriamo kontrolovanými zalobkynou poskytne informácie uvedené v prílohe I tohto rozhodnutia vo forme pozadovanej v prílohe II a prílohe III tohto rozhodnutia v lehote dvanástich týzdnov, ktorá bola ulozená na poskytnutie odpovede na otázky 1 - 10, a v lehote dvoch týzdnov na otázku 11, pocínajúc dátumom oznámenia tohto rozhodnutia. Vsetky prílohy tvoria neoddelitelnú súcast tohto rozhodnutia. Clánok 2 [Zalobkyna] so svojimi dcérskymi spolocnostami sídliacimi v EÚ a priamo alebo nepriamo kontrolovanými zalobkynou je adresátom tohto rozhodnutia." 10 Zalobkyna predlozila svoju odpoved na jedenásty okruh otázok 15. apríla 2011. Dna 3. mája 2011 Komisia poziadala o spresnenie tejto odpovede. Zalobkyna odpovedala Komisii 4. a 31. mája 2011. 11 Dna 9. mája 2011 zalobkyna poziadala Komisiu o udelenie výnimky z povinnosti odpovedat na napadnuté rozhodnutie vzhladom na majetkovú ujmu, ktorá by vznikla v dôsledku znacného pracovného zatazenia v obzvlást závaznom hospodárskom kontexte, a v kazdom prípade poziadala o predlzenie lehoty na odpovedanie. 12 Dna 19. mája 2011 sa uskutocnilo stretnutie medzi zástupcami Komisie a zalobkyne. 13 Dna 25. mája 2011 zalobkyna poziadala Komisiu o predlzenie lehoty na poskytnutie odpovede na desat prvých okruhov otázok o osem týzdnov alebo aspon o akceptovanie ciastocnej odpovede. 14 Dna 1. júna 2011 Komisia zamietla ziadost o predlzenie lehoty a poziadala zalobkynu o presné uvedenie otázok, v súvislosti s ktorými povazuje predlzenie lehoty za nevyhnuté. 15 Dna 7. júna 2011 zalobkyna poziadala o dodatocné predlzenie lehoty na odpoved o dva týzdne, do 11. júla 2011 v súvislosti s otázkami 1B, 3, 5, 9A a 9B. 16 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 10. júna 2011 zalobkyna podala túto zalobu, ktorou sa domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia. 17 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 15. júna 2011 zalobkyna podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia, v ktorom navrhuje, aby predseda Vseobecného súdu nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. 18 Listom z 23. júna 2011 Komisia informovala zalobkynu, ze jej bola predlzená lehota na predlozenie odpovede na prvých desat okruhov otázok o dalsích pät týzdnov, teda do 2. augusta 2011. 19 Predseda Vseobecného súdu uznesením z 29. júla 2011, Cementos Portland Valderrivas/Komisia (T-296/11 R, neuverejnené v Zbierke), zamietol návrh na nariadenie predbezného opatrenia. 20 Dna 2. augusta 2011 zalobkyna predlozila svoju odpoved na prvých desat okruhov otázok. 21 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siedma komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 22 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 6. februára 2013. Na konci pojednávania Vseobecný súd rozhodol neukoncit ústnu cast konania. 23 Dna 25. marca 2013 Vseobecný súd vyzval Komisiu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania uvedených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku, aby predlozila zoznam, ako aj súhrnný prehlad nepriamych dôkazov, na základe ktorých zacala proti zalobkyni konanie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 24 Dna 11. apríla 2013 Komisia odmietla vyhoviet tejto ziadosti. Uznesením zo 14. mája 2013 Vseobecný súd nariadil Komisii predlozit zoznam uvedených nepriamych dôkazov a ich súhrnného prehladu. Podla clánku 67 ods. 3 prvého odseku rokovacieho poriadku a na úcely zosúladenia jednak zásady kontradiktórnosti a jednak znakov fázy predbezného preskúmania, pocas ktorej dotknutý podnik nemá právo byt informovaný o základných skutocnostiach, o ktoré sa Komisia opiera, ani právo na prístup k spisu, bolo uznesením zo 14. mája 2013 nariadené, aby sa advokátom zalobkyne umoznilo nahliadnut do informácií poskytnutých Komisiou, pod podmienkou prijatia záväzku dôverného zaobchádzania zo strany týchto advokátov. 25 Komisia tejto ziadosti vyhovela v stanovenej lehote a predlozila Vseobecnému súdu zoznam, ako aj súhrnný prehlad nepriamych dôkazov, na základe ktorých zacala proti zalobkyni konanie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 26 Dna 19. júna 2013 advokáti zalobkyne preskúmali dokumenty uvedené v bode 23 vyssie v kancelárii Vseobecného súdu a 15. júla 2013 predlozili k dokumentom poskytnutých Komisiou svoje pripomienky. Napokon Komisia odpovedala na pripomienky predlozené advokátmi zalobkyne 18. septembra 2013. 27 Ústna cast konania sa skoncila 27. septembra 2013. Návrhy úcastníkov konania 28 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 30 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza jediný zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 18 nariadenia c. 1/2003 a zásady proporcionality. Tento zalobný dôvod sa v podstate skladá zo styroch castí, ktoré sa týkajú po prvé údajnej svojvolnej povahy napadnutého rozhodnutia, po druhé neexistencie nevyhnutnosti pozadovaných informácií, po tretie povahy pozadovaných informácií a po stvrté neprimeranosti ziadosti o informácie. O prvej casti jediného zalobného dôvodu zalozenej na svojvolnej povahe napadnutého rozhodnutia 31 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze samotné uvedenie údajných porusení v napadnutom rozhodnutí nepredstavuje dostatocnú ochranu proti nezákonnému výkonu právomoci Komisie, ktorá jej vyplýva z clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Komisia musí disponovat nepriamymi dôkazmi o existencii porusenia. Na základe napadnutého rozhodnutia ani kontextu, do ktorého spadá, vsak nie je mozné dospiet k záveru, ze Komisia takýmito nepriamymi dôkazmi disponuje. Nasvedcuje to skôr tomu, ze napadnuté rozhodnutie má prieskumnú povahu (fishing expedition), pretoze je urcené na identifikáciu prípadných nepriamych dôkazov porusenia práva hospodárskej sútaze. Zalobkyna tiez navrhuje, aby Vseobecný súd vyzval Komisiu na predlozenie nepriamych dôkazov, o ktoré sa opiera. 32 Komisia pripomína, ze v rámci svojej povinnosti odôvodnit rozhodnutie o ziadosti o informácie musí jasne uviest údajné porusenia, ktoré zamýsla overit, ale nemusí uviest nepriame dôkazy, ktorými disponuje. Navyse tvrdí, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia nepriamymi dôkazmi disponovala. 33 Na úcely odpovede na túto cast zalobného dôvodu treba mat na pamäti, ze správne konanie v zmysle nariadenia c. 1/2003, ktoré prebieha pred Komisiou, sa delí na dve odlisné po sebe nasledujúce fázy, z ktorých kazdá má vlastnú vnútornú logiku, konkrétne na fázu predbezného vysetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbezného vysetrovania, pocas ktorej Komisia vyuzíva vysetrovacie právomoci vymedzené v nariadení c. 1/2003 a ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, je urcená na to, aby Komisia mohla zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porusenia sútazných pravidiel a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. Naproti tomu kontradiktórna fáza, ktorá trvá od oznámenia o výhradách az do prijatia konecného rozhodnutia, má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [3]T-99/04, Zb. s. II-1501, bod 47). 34 Na jednej strane, pokial ide o fázu predbezného vysetrovania, zacína sa dnom, ked Komisia pri výkone právomocí, ktoré jej boli zverené clánkami 18 a 20 nariadenia c. 1/2003, prijme opatrenia, z ktorých vyplýva obvinenie z porusenia a ktoré majú vázny dosah na situáciu podozrivých podnikov. Na druhej strane dotknutý podnik je az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách, o vsetkých podstatných skutocnostiach, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a az vtedy má tento podnik právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. V dôsledku toho si teda dotknutý podnik môze naplno uplatnit právo na obhajobu az po zaslaní oznámenia o výhradách. Ak by sa totiz tieto práva vztahovali aj na fázu predchádzajúcu zaslaniu oznámenia o výhradách, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, lebo dotknutý podnik by bol uz vo fáze predbezného vysetrovania schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré pred nou môze nadalej tajit (pozri v tomto zmysle rozsudok AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 35 Z povahy vysetrovacích opatrení, ktoré Komisia prijme pocas fázy predbezného vysetrovania, najmä z opatrení týkajúcich sa vysetrovania a zo ziadostí o informácie, vsak vyplýva obvinenie z porusenia a môzu mat vázne dôsledky pre situáciu dotknutých podnikov. Preto treba zabránit tomu, aby mohlo byt právo na obhajobu v tomto stádiu správneho konania nenapravitelne ohrozené, pretoze prijaté vysetrovacie opatrenia môzu byt rozhodujúce na zaistenie dôkazov o protiprávnej povahe správania podnikov, ktoré môzu zalozit ich zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [4]46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 15, a rozsudok AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, body 50 a 51). 36 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze povinnost Komisie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 uviest právny základ a úcel ziadosti o informácie predstavuje základnú poziadavku na to, aby sa preukázala dôvodnost informácií pozadovaných od dotknutých podnikov, ale aj na to, aby sa týmto podnikom umoznilo pochopit rozsah ich povinnosti spolupracovat, pricom sa vsak v plnej miere zachová ich právo na obhajobu. Z toho vyplýva, ze Komisia môze pozadovat len oznámenie informácií, ktoré jej umoznia overit svoje domnienky týkajúce sa porusenia, ktoré odôvodnujú vedenie vysetrovania a sú uvedené v ziadosti o informácie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, SEP/Komisia, [5]T-39/90, Zb. s. II-1497, bod 25, a z 8. marca 1995, Société Générale/Komisia, [6]T-34/93, Zb. s. II-545, bod 40). 37 Vzhladom na vyssie uvedené, od Komisie nemozno pozadovat, aby vo fáze predbezného vysetrovania okrem domnienok týkajúcich sa porusenia, ktoré chce overit, uviedla nepriame dôkazy, teda údaje, ktoré ju viedli k záveru o moznom porusení clánku 101 ZFEÚ. Takáto povinnost by totiz spochybnila rovnováhu, ktorú stanovuje judikatúra medzi zachovaním úcinnosti vysetrovania a zachovaním práva na obhajobu dotknutého podniku. 38 Nemozno vsak z toho vyvodit, ze Komisia nemôze disponovat dôkazmi, ktoré ju viedli k záveru o moznom porusení clánku 101 ZFEÚ pred prijatím rozhodnutia podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 39 Treba totiz pripomenút, ze poziadavka ochrany proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti súkromnej cinnosti, ci uz právnickej alebo fyzickej osoby, predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (rozsudok Vseobecného súdu z 22. marca 2012, Slovak Telekom/Komisia, T-458/09 a T-171/10, bod 81). 40 Na úcely zachovania tejto vseobecnej zásady sa vsak rozhodnutie o ziadosti o informácie musí zameriavat na zhromazdenie dokumentácie nevyhnutnej na overenie skutkového a právneho stavu a jeho dosahu, o ktorých Komisia uz má informácie, ktoré predstavujú dostatocne závazné nepriame dôkazy, na základe ktorých mozno mat podozrenie, ze boli porusené pravidlá hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [7]C-94/00, Zb. s. I-9011, body 54 a 55). 41 V prejednávanej veci zalobkyna výslovne poziadala Vseobecný súd, aby Komisii nariadil predlozit nepriame dôkazy, ktorými disponuje, aby sa Vseobecný súd mohol uistit o neexistencii svojvolnej povahy napadnutého rozhodnutia. Na odôvodnenie tejto ziadosti zalobkyna spochybnila skutocnost, ze Komisia takýmito dôkazmi disponovala pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Predpokladá, ze Komisia namiesto overovania existencie a rozsahu skutkového a právneho stavu, o ktorom uz má informácie, v skutocnosti skôr zistuje skutocnosti, ktoré by mohli odhalit porusenie. Zalobkyna na podporu svojej argumentácie vychádza z osobitne sirokého rozsahu napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo voci nej prijaté, ako aj z okolnosti, ze Komisia nevykonala v priestoroch jej podniku ziadnu inspekciu podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, a ani jej nezaslala ziadost o informácie podla clánku 18 ods. 2 tohto nariadenia. 42 Kedze zalobkyna podala v tomto zmysle návrh na Vseobecný súd a uviedla urcité skutocnosti spôsobilé spochybnit, ze by nepriame dôkazy, ktorými Komisia disponovala na úcely prijatia rozhodnutia podla clánku 18 ods. 3 nariadenia 1/2003, mali dostatocne závaznú povahu, Vseobecný súd sa domnieva, ze mu prinálezí preskúmat tieto nepriame dôkazy a preverit ich dostatocne závaznú povahu. 43 Pokial ide o posúdenie dostatocne závaznej povahy nepriamych dôkazov, toto posúdenie sa musí vykonat s ohladom na to, ze napadnuté rozhodnutie je súcastou fázy predbezného vysetrovania, ktorá má Komisii umoznit zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce alebo vyvracajúce existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. Na tento úcel môze Komisia zaslat ziadosti o informácie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 alebo vykonat inspekcie podla clánku 20 tohto nariadenia. Preto nemozno v tomto stádiu konania pred prijatím rozhodnutia o ziadosti o informácie od Komisie vyzadovat, aby disponovala dôkazmi preukazujúcimi existenciu porusenia. Je teda postacujúce, ze uvedené nepriame dôkazy sú spôsobilé vyvolat dôvodné podozrenie, ze doslo k údajnému poruseniu, na základe ktorého môze Komisia poziadat o poskytnutie dodatocných informácií prostredníctvom rozhodnutia prijatého podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 44 Komisia vo svojej odpovedi na uznesenie zo 14. mája 2013 oznámila Vseobecnému súdu nepriame dôkazy, ktorými disponovala a ktoré podla jej názoru odôvodnovali prijatie napadnutého rozhodnutia. 45 Po oboznámení sa so súhrnným prehladom dôkazov predlozeným Komisiou, ako aj s výnatkami z nepriamych dôkazov sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia oprávnene prijala voci zalobkyni rozhodnutie o ziadosti o informácie, a to na základe vsetkých údajných porusení, ktorých sa napadnuté rozhodnutie týka. Tieto sú spresnené v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia a týkajú sa "obmedzení obchodných tokov v Európskom hospodárskom priestore (EHS), vrátane obmedzení dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom". 46 Pokial ide v prvom rade o obmedzenia obchodných tokov v Európskom hospodárskom priestore (EHS), vrátane obmedzení dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, Vseobecný súd sa domnieva, ze odkaz uvedený v súhrnnom prehlade a výnatky z dokumentu [dôverné] mohli Komisiu legitímne viest k tomu, aby sa pokúsila získat informácie týkajúce sa správania zalobkyne. To isté platí pre poznámky uvedené v súhrnnom prehlade a výnatky z dokumentu [dôverné]. 47 Navyse to vyplýva zo súhrnného prehladu a výnatkov z dokumentu [dôverné]. Treba konstatovat, ze takýto dokument mohol Komisiu dôvodne priviest k podozreniu o úcasti [dôverné] zalobkyne na obmedzovaní obchodných tokov. 48 Pokial ide v druhom rade o údajné porusenie spôsobené rozdelením trhov, rôzne druhy skutocností, ktoré predlozila Komisia, predstavujú dostatocne závazné nepriame dôkazy, ktoré jej v tejto súvislosti umoznujú zaslat zalobkyni ziadost o informácie. Po prvé predpoklad, z ktorého vychádza Komisia, ze existuje princíp, podla ktorého boli trhy rozdelené [dôverné]. 49 Po druhé treba uviest, ze [dôverné]. To platí rovnako aj pre dokument [dôverné]. A to aj v prípade dokumentu [dôverné]. 50 Po tretie Komisia v zásade odkazuje na [dôverné]. 51 Napokon po stvrté v súvislostiach, za ktorých Komisia disponovala [dôverné]. 52 Nakoniec, pokial ide o koordináciu cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov uvedených v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia [dôverné]. Po prvé [dôverné]. 53 Po druhé dokument [dôverné]. 54 Po tretie Komisia mohla z odkazu uvedeného v súhrnnom prehlade a výnatkov z dokumentu legitímne dospiet k tomu, ze [dôverné]. 55 Napokon po stvrté zo súhrnného prehladu a z výnatkov z dokumentu mozno tiez dôvodne vyvodit [dôverné]. 56 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia disponovala dostatocne závaznými nepriamymi dôkazmi, ktoré ju oprávnovali k tomu, aby sa pokúsila od zalobkyne získat dodatocné informácie vo vztahu ku vsetkým údajným poruseniam uvedeným v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia. 57 Tento záver nie je vyvrátený argumentáciou nachádzajúcou sa v pripomienkach k odpovedi Komisie na vykonávanie dôkazov. 58 Táto argumentácia sa v podstate zakladá na odlisnostiach vo výklade pojmu nepriame dôkazy, ktorý Komisia uplatnuje. Ako sa napríklad uvádza [dôverné]. 59 Treba konstatovat, ze takáto argumentácia nezohladnuje osobitný rámec, do ktorého napadnuté rozhodnutie patrí v dôsledku toho, ze v skutocnosti podporuje tvrdenie, ze dôkazy, ktorými Komisia disponuje, nie sú spôsobilé preukázat úcast zalobkyne na údajných poruseniach uvedených v napadnutom rozhodnutí. Z dôvodov uvedených v bode 43 vyssie vsak nemozno Komisii takéto preukazovanie nariadit bez toho, aby boli právomoci, ktoré sú jej priznané v clánku 18 a 20 nariadenia c. 1/2003, zbavené vsetkých svojich úcinkov. Okolnost, ze pouzité dôkazy sa môzu vykladat odlisne preto nebráni tomu, aby predstavovali dostatocne závazné nepriame dôkazy v zmysle judikatúry citovanej v bode 40 vyssie, pokial sa výklad uprednostnený Komisiou ukáze ako prijatelný. 60 Navyse sa tiez zdôraznuje okolnost [dôverné]. 61 Vzhladom na uvedené treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. O druhej casti jediného zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii nevyhnutnosti pozadovaných informácií 62 Zalobkyna v zásade spochybnuje nevyhnutnost pozadovaných informácií v súvislosti s napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Jej argumentácia sa delí na dve výhrady. V rámci prvej výhrady zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje vela príkladov informácií, ktoré nezodpovedajú tejto poziadavke nevyhnutnosti, pretoze nesúvisia s údajnými poruseniami, ktoré sa vytýkajú v napadnutom rozhodnutí. V rámci druhej výhrady zalobkyna spochybnuje nevyhnutnost pozadovaných informácií, ktorými Komisia uz disponuje alebo ktoré sú verejne dostupné. V pripomienkach k odpovedi Komisie na vykonávanie dôkazov zo strany Vseobecného súdu je napokon uvedená tretia výhrada, ktorá sa týka nevyhnutnosti ziadosti o pozadované informácie, pricom sa zakladá na tom, ze medzi nepriamymi dôkazmi, ktoré má Komisia k dispozícii, a dotazníkom, ktorý jej bol zaslaný, neexistuje ziadna súvislost. 63 Komisia navrhuje túto cast zalobného dôvodu zamietnut. 64 Pokial ide o výhradu, ktorá bola vznesená voci pripomienkam k odpovedi Komisie, Vseobecný súd sa domnieva, ze táto výhrada musí byt v celom rozsahu zamietnutá. Treba totiz konstatovat, ze aj keby bola takáto výhrada prípustná podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretoze sa zakladá na skutkových okolnostiach, ku ktorým nemala zalobkyna pri podaní zaloby prístup, nezodpovedá poziadavkám clánku 44 ods. 1 písm. c) tohto rokovacieho poriadku, lebo sa obmedzuje na vseobecnú kritiku a nevysvetluje konkrétne dôvody, pre ktoré neexistuje ziadna súvislost medzi dotazníkom a nepriamymi dôkazmi, ktorými Komisia disponuje. Preto treba uviest, ze táto výhrada nie je dostatocne jasná a presná, aby mohla zalovaná na jej základe pripravit svoju obhajobu a Vseobecný súd rozhodnút o zalobe, prípadne bez dalsích podporných informácií, a preto musí byt vyhlásená za neprípustnú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, [8]T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 333 a 334). Napokon, aj keby sa táto výhrada opierala o argumentáciu spochybnujúcu dôkaznú hodnotu nepriamych dôkazov predlozených Komisiou, musela by byt zamietnutá z dôvodov uvedených v bodoch 43 az 59 vyssie. O spochybnení nevyhnutnosti niektorých pozadovaných informácií vzhladom na domnienky, ktoré Komisia zamýsla overit 65 Ako uz bolo zdôraznené v bode 36 vyssie, Komisia môze pozadovat iba také informácie, ktoré jej umoznia overit údajné porusenia, ktoré odôvodnujú vedenie vysetrovania a sú uvedené v ziadosti o informácie (pozri v tomto zmysle rozsudky SEP/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 25, a Société Générale/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 40). 66 Vzhladom na sirokú vysetrovaciu a kontrolnú právomoc Komisie práve tejto institúcii prinálezí, aby posúdila nevyhnutnost informácií, ktoré pozaduje od dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, [9]155/79, Zb. s. 1575, bod 17, a z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, [10]374/87, Zb. s. 3283, bod 15). Pokial ide o preskúmanie tohto posúdenia Komisie, ktoré vykonáva Vseobecný súd, treba pripomenút, ze podla judikatúry sa má pojem "nevyhnutné informácie" vykladat v súlade s úcelmi, na ktoré boli Komisii dotknuté vysetrovacie právomoci zverené. Podmienka existencie súvislosti medzi ziadostou o informácie a údajným porusením je splnená, ak sa mozno v tomto stádiu konania legitímne domnievat, ze uvedená ziadost súvisí s údajným protiprávnym konaním v tom zmysle, ze Komisia môze dôvodne predpokladat, ze jej tento dokument pomôze pri zistení údajného porusenia (rozsudky SEP/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 29, a Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 42). 67 Vseobecný súd zdôraznuje, ze jedinými otázkami, v súvislosti s ktorými zalobkyna spochybnila nevyhnutnost tohto dôvodu, sú otázky c. 5 bod AG a c. 5 bod AH, na základe ktorých mala zalobkyna poskytnút na kazdé výrobné miesto kazdej z jej dcérskych spolocností jednak hodnoty emisií oxidu uhlicitého (CO2) v tonách, ktoré mozno pripísat predmetnému výrobnému miestu, a jednak priemernú cenu za emisné kvóty na CO2 skutocne pouzité na predmetné výrobné miesto. 68 Vseobecný súd uvádza, ze zalobkyna nespochybnila tvrdenie Komisie uvedené v jej odpovedi k zalobe, podla ktorého emisie CO2 predstavujú jednu z najvyssích nákladových poloziek na výrobu cementu, pricom náklady na výrobu cementu samé osebe prestavujú jednu z najvyssích poloziek ceny úctovanej zákazníkom a spotrebitelom. 69 Okrem toho treba pripomenút, ze jedným z údajných porusení, ktoré Komisia vysetruje, je prípadná cenová koordinácia medzi konkurencnými podnikmi. Treba vsak konstatovat, ze informácie, ktoré sa týkajú jednej z hlavných zloziek dotknutých výrobkov, mozno legitímne povazovat za skutocnost, ktorá môze súvisiet s takým údajným porusením. 70 Túto výhradu treba preto zamietnut. O námietke nevyhnutnosti urcitých pozadovaných informácií z dôvodu, ze Komisia ich uz má k dispozícii alebo sa stali verejne dostupnými 71 Zalobkyna v zásade tvrdí, ze poskytnutie informácií, ktoré má Komisia uz k dispozícii alebo sa stali verejne dostupnými, nemozno povazovat za nevyhnutné v zmysle clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 72 Je zaiste pravda, ze Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([11]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 425) zdôraznil, ze ziadosti o informácie smerujúce k získaniu informácií o dokumente, ktorý Komisia uz má k dispozícii, nemozno povazovat za odôvodnené potrebami vysetrovania. 73 Treba vsak konstatovat, ze zalobkyni neboli predtým zaslané ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Dotazník, ktorý tvorí prílohu I napadnutého rozhodnutia, preto nemozno za ziadnych okolností povazovat za skutocnost, ktorá ukladá zalobkyni povinnost predlozit informácie, ktoré uz má Komisia k dispozícii. 74 Pokial ide o výhrady zalozené na tom, ze niektoré pozadované informácie sú verejne dostupné, a teda Komisii prístupné bez toho, aby musela pozadovat ich predlozenie, treba poznamenat, ze jediný príklad, ktorý zalobkyna uviedla, sú "postové smerovacie císla spojené s konkrétnou adresou". 75 Treba vsak zdôraznit, ze takéto informácie predstavujú logický doplnok informácií, ktorými disponuje iba zalobkyna. Preto ich prípadná verejná povaha nemôze bránit tomu, aby boli povazované za nevyhnutné v zmysle clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 76 Túto druhú výhradu je teda potrebné zamietnut a v dôsledku toho aj celú druhú cast zalobného dôvodu. O tretej casti jediného zalobného dôvodu týkajúcej sa povahy pozadovaných informácií 77 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 umoznuje Komisii len pozadovat od hospodárskych subjektov informácie alebo údaje, ktoré majú k dispozícii, avsak neoprávnuje ju, aby podniku prikázala spracovat tieto informácie s cielom predlozit ich vo forme, ktorá by Komisii ulahcovala jej úlohu, a teda prikázat mu zhotovit dôkazy, ktoré Komisia zamýsla pouzit proti nemu. 78 Komisia navrhuje túto cast zalobného dôvodu zamietnut. 79 Treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 23 nariadenia c. 1/2003 "Komisia by mala byt oprávnená v rámci [Únie] pozadovat, aby jej boli takéto informácie poskytnuté, pretoze je to potrebné na odhalenie kazdej dohody alebo zosúladeného postupu zakázaných clánkom [101 ZFEÚ], ako aj zneuzívania dominantného postavenia zakázaného clánkom [102 ZFEÚ]". Dodáva, ze "pri plnení rozhodnutia Komisie nemôzu byt podniky nútené, aby pripustili, ze spáchali priestupok, ale sú v kazdom prípade povinné odpovedat podla skutocnosti na otázky a poskytnút dokumenty, dokonca aj ked tieto informácie môzu byt pouzité proti nim alebo proti inému podniku ako dôkaz o porusení". 80 Preto pod poskytnutím "informácií" v zmysle clánku 18 nariadenia c. 1/2003 treba rozumiet nielen predlozenie dokumentov, ale aj povinnost odpovedat na otázky týkajúce sa uvedených dokumentov, pricom Komisia nie je obmedzená na jedinú ziadost o poskytnutie údajov existujúcich nezávisle od akéhokolvek zásahu dotknutého podniku. Môze teda zaslat podniku otázky smerujúce k formalizácii ziadaných údajov (pozri v tomto zmysle a analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon k rozsudku Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, Zb. s. I-3301, bod 55). 81 Treba vsak zdôraznit, ze výkon tejto výsady je obmedzený zachovaním minimálne dvoch zásad. Po prvé, ako bolo uvedené v odôvodnení 23 nariadenia c. 1/2003, otázky zaslané podniku ho nemôzu nútit pripustit, ze spáchal priestupok. Po druhé poskytnutie odpovedí na uvedené otázky nesmie predstavovat neprimeranú zátaz v porovnaní s potrebami vysetrovania (rozsudky SEP/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 51; Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 418 a Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 81). 82 Hoci sa v tejto veci netvrdí, ze niektoré otázky zaslané zalobkyni jej ukladali povinnost predlozit odpovede, ktoré by ju viedli k priznaniu existencie porusenia, ktoré mala preukázat Komisia, treba uviest, ze zalobkyna poukazuje na neprimeranú zátaz spojenú s odpovedou na dotazník. V rozsahu, v akom sa tieto výhrady zhodujú so stvrtou castou zalobného dôvodu, ktorá sa zakladá na porusení zásady proporcionality, budú v uvedenom rámci aj posúdené. 83 Tretí zalobný dôvod treba preto s touto výhradou zamietnut. O stvrtej casti jediného zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady proporcionality 84 V rámci tejto casti zalobkyna v podstate spochybnuje neprimeranú pracovnú zátaz, ktorá jej vyplýva z napadnutého rozhodnutia, po prvé vzhladom na rozsah podrobností pozadovaných informácií a ich úroven, ako aj nevyhnutnost predlozit ich v osobitnej forme, po druhé lehotu na odpoved a po tretie dopad na financnú situáciu zalobkyne. Napokon zalobkyna tvrdí, ze kumulatívny úcinok týchto rôznych okolností musí v kazdom prípade priviest Vseobecný súd k záveru, ze doslo k poruseniu zásady proporcionality. 85 Komisia navrhuje túto cast zalobného dôvodu zamietnut. 86 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ziadosti o informácie, ktoré Komisia adresuje podniku, musia byt v súlade so zásadou proporcionality a ze povinnost ulozená podniku poskytnút informácie, nesmie pre tento podnik predstavovat neprimeranú zátaz v porovnaní s potrebami vysetrovania (rozsudky SEP/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 51; Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 418, a Slovak Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 81). 87 Zalobkyna svojou provou výhradou vytýka rozsah podrobností pozadovaných informácií a ich neprimeranú úroven, ako aj formu, v akej Komisia pozaduje predlozit odpoved. Ako príklad uvádza otázku c. 1B, na základe ktorej má predlozit informácie týkajúce sa vsetkých vnútrostátnych nákupov piatich výrobkov (cement, volný cement CEM I, ostro pálená tehla, zmesi a granulovaný, a drvený cement s vysokopecnou troskou, ako aj granulovaný cement s vysokopecnou troskou), ktoré uskutocnili podniky, ktoré zalobkyna kontroluje, pocas desiatich rokov a stanovuje, aby boli odpovede rozclenené na základe 37 ukazovatelov. 88 Skutocne dôlezitost pozadovaných informácií v rámci dotazníka, predovsetkým pokial ide o otázku c. 1B, ako aj vysoký stupen jeho presnosti, nemozno platne spochybnovat. Z toho nesporne vyplýva, ze odpoved na tento dotazník spôsobila zalobkyni mimoriadne vysokú zátaz. 89 Nemozno vsak dospiet k záveru, ze táto zátaz má neprimeranú povahu v porovnaní s potrebami vysetrovania týkajúcimi sa predovsetkým s domnienkami porusenia, ktoré Komisia zamýsla overit, a s okolnostami tohto konania. 90 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie je súcastou konania týkajúceho sa "obmedzení obchodných tokov v Európskom hospodárskom priestore (EHS), vrátane obmedzení dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom". Treba konstatovat, ze osobitne siroká pôsobnost, ako aj závaznost údajných porusení, na základe ktorých Komisia vysetruje, môzu tiez odôvodnit predkladanie velkého mnozstva informácií. 91 Po druhé treba tiez pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie je súcastou vysetrovania týkajúceho sa postupov, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, ktoré okrem zalobkyne zahrnajú sedem dalsích spolocností pôsobiacich v cementárskom priemysle. Preto sa vzhladom na mnozstvo informácií, ktoré treba zozbierat, nejaví neprimerané, ze Komisia nariadila, aby boli odpovede poskytnuté vo forme umoznujúcej ich porovnanie. 92 Túto prvú výhradu treba preto zamietnut. 93 V rámci druhej výhrady zalobkyna poukázala na neprimeranú povahu lehoty v dlzke dvanástich týzdnov na poskytnutie odpovede na prvých desat okruhov otázok a v dlzke dvoch týzdnov na jedenásty okruh otázok, vzhladom na mnozstvo informácií, ktoré treba predlozit. 94 Komisia spochybnuje argumentáciu zalobkyne. Komisia pripomína, ze zalobkyni bolo poskytnutých sedemnást týzdnov na odpovedanie na prvých desat okruhov otázok namiesto pôvodných dvanástich týzdnov. 95 Vseobecný súd na úvod zdôraznuje, ze hoci zalobkyna v priebehu správneho konania poziada Komisiu o predlzenie lehoty na poskytnutie odpovede na prvých desat okruhov otázok, ktorá bola stanovená v dlzke dvanást týzdnov, nepodala takúto ziadost v súvislosti s jedenástym okruhom otázok, co postacuje na preukázanie toho, ze lehota bola v tejto súvislosti dostacujúca (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, [12]T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 54). 96 Na úcely posúdenia prípadnej neprimeranosti zátaze vyplývajúcej z povinnosti odpovedat na prvých desat okruhov otázok v dvanásttýzdnovej lehote treba vziat do úvahy okolnost, ze zalobkyna ako adresát rozhodnutia o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 podstupovala nielen riziko, ze jej bude ulozená pokuta ci penále za poskytnutie neúplných informácií alebo za informácie poskytnuté oneskorene, resp. za neposkytnutie informácií podla clánku 23 ods. 1 písm. b) a clánku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia c. 1/2003, ale aj pokuta podla clánku 23 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia v prípade poskytnutia informácií, ktoré Komisia oznací za nepresné alebo "zavádzajúce". 97 Z toho vyplýva, ze preskúmanie primeranosti lehoty ulozenej rozhodnutím o ziadosti o informácie má mimoriadnu dôlezitost. Je totiz potrebné, aby uvedená lehota mohla adresátovi umoznit nielen fakticky poskytnút odpoved, ale tiez sa uistit o úplnosti, presnosti a nezavádzajúcej povahe poskytnutých informácií. 98 Skutocne, ako uz bolo uvedené v bode 88 vyssie, nemozno popriet skutocnost, ze mnozstvo pozadovaných informácií, ako aj osobitne nárocná forma, v ktorej mali byt tieto informácie predlozené, predstavuje obzvlást velkú zátaz. 99 Vseobecný súd sa vsak domnieva, ze vzhladom na prostriedky, ktorými zalobkyna v súvislosti so svojou hospodárskou velkostou disponuje, bolo mozné dôvodne predpokladat, ze predlozí uspokojivú odpoved na poziadavky uvedené v bode 97 vyssie v stanovenej lehote, ktorá bola navyse napokon predlzená na 17 mesiacov. 100 Túto druhú výhradu treba preto zamietnut. 101 V rámci tretej výhrady zalobkyna poukazuje na ujmu, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku pracovnej zátaze spojenej s odpovedou na dotazník, a pripomína, ze poziadala o oslobodenie od povinnosti nan odpovedat. Okrem financných nákladov mala príprava negatívny dopad na mobilizáciu a ochromenie jej administratívnych zdrojov, a to vzhladom na obzvlást zlozitú hospodársku situáciu v cementárskom priemysle, ktorá sa obzvlást dotýka zalobkyne. 102 V prvom rade, pokial ide o majetkovú ujmu údajne spôsobenú zalobkyni odpovedaním na dotazník, je potrebné pripomenút, ze z dôvodov uvedených v bodoch 88 az 91 vyssie bol prijatý záver, ze zátaz spojená s odpovedou na tento dotazník nebola zjavne neprimeraná vzhladom na okolnosti v prejednávanej veci. Prípadný rozsah financných nákladov na uvedenú odpoved je pritom len premietnutím tejto pracovnej zátaze. Preto aj napriek prípadnej znacnej výske uvedených financných nákladov nemôzu tieto náklady samé osebe preukázat existenciu porusenia zásady proporcionality. 103 V druhom rade, pokial ide o údajné ochromenie administratívnych zdrojov zalobkyne, stací zdôraznit, ze táto výhrada je len obycajným tvrdením, ku ktorému nie je prilozený nijaký skutocný dôkaz. Jediná príloha venovaná tejto otázke, príloha c. A 13, sa totiz skladá z jedinej tabulky, v ktorej zalobkyna rozpísala náklady, ktoré údajne vynalozila v dôsledku odpovede na dotazník, a poctu hodín, ktoré tomu venovala. Táto tabulka nemôze sama osebe preukázat dôvodnost tvrdenia zalobkyne, pokial ide o ochromenie jej administratívnych zdrojov. 104 Túto tretiu výhradu treba preto zamietnut. 105 Napokon v rámci stvrtej výhrady zalobkyna tvrdí, ze kumulatívny úcinok rozsahu podrobností pozadovaných informácií a ich úrovne, povinnosti ich predlozenia v záväznej forme, povahy pozadovaných informácií, krátkych lehôt na odpovedanie a vynalozenia financných nákladov musí v kazdom prípade priviest Vseobecný súd k záveru, ze bola porusená zásada proporcionality. 106 Vseobecný súd sa domnieva, ze takáto argumetácia nemôze s ohladom na okolnosti prejednávanej veci uspiet. 107 Ako uz bolo uvedené v bode 102 vyssie, vysoké financné náklady uvádzané zalobkynou sú totiz len premietnutím zátaze spojenej s odpovedou na dotazník. Kedze uvedená zátaz bola posúdená jednak tak, ze zjavne nemala neprimeranú povahu s ohladom na údajné porusenie, ktoré mala Komisia v úmysle overit, a jednak tak, ze lehota, ktorá bola nakoniec zalobkyni poskytnutá, jej umoznila vyrovnat sa s touto zátazou, nevyhnutne z toho vyplýva, ze tvrdenie týkajúce sa porusenia zásady proporcionality treba zamietnut. 108 Vzhladom na vyssie uvedené treba stvrtú cast zalobného dôvodu a v dôsledku toho aj zalobu ako celok zamietnut. O trovách 109 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou, vrátane trov konania spojených s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Cementos Portland Valderrivas, SA je povinná nahradit trovy konania, vrátane trov konania spojených s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Dittrich Wiszniewska-Bial/ecka Prek Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. marca 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [13]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXeZHTvw/L92266-1560TMP.html#t-ECR_62011TJ0296_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0099&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0046&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0039&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0034&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0352&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0155&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0374&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0338&locale=SK 13. file:///tmp/lynxXXXXeZHTvw/L92266-1560TMP.html#c-ECR_62011TJ0296_SK_01-E0001