ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 11. decembra 2014 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Elektrická energia -- Pomoc v prospech energeticky nárocných odberatelov -- Rakúsky zákon o ekoenergii -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom -- Pojem státna pomoc -- Státne prostriedky -- Pripísatelnost státu -- Selektívna povaha -- Vseobecné nariadenie o skupinovej výnimke -- Prekrocenie právomoci -- Rovnost zaobchádzania" Vo veci T-251/11, Rakúska republika, v zastúpení: C. Pesendorfer a J. Bauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. Rabl, advokát, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne S. Behzadi-Spencer a S. Ossowski, neskôr S. Behzadi-Spencer a L. Christie, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Kreuschitz a T. Maxian Rusche, neskôr T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia 2011/528/EÚ o státnej pomoci vo veci C 24/09 (ex N 446/08) - Státna pomoc pre energeticky nárocné podniky, zákon o ekoenergii, Rakúsko ([2]Ú. v. EÚ L 235, s. 42), VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory A. Dittrich, sudcovia J. Schwarcz (spravodajca) a V. Tomljenovic, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. februára 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore vyuzívania energie z obnovitelných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrusení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES ([3]Ú. v. EÚ L 140, s. 16, dalej len "smernica o obnovitelných zdrojoch energie") sú clenské státy Európskej únie povinné dosiahnut do roku 2020 záväzné národné ciele týkajúce sa podielu energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov na konecnej hrubej energetickej spotrebe. Uvedená smernica stanovuje ciel, ktorý treba dosiahnut, pricom volbu prostriedkov na jeho dosiahnutie ponecháva na rozhodnutí clenských státov. V súlade s prílohou I uvedenej smernice nazvanou "Národné celkové ciele pre podiel energie z obnovitelných zdrojov energie na hrubej konecnej energetickej spotrebe v roku 2020" mala Rakúska republika dosiahnut ciel 34 %. 2 Zákonom Ökostromgesetz, zmeneným a doplneným v roku 2008 (rakúsky zákon o ekoenergii, BGBl.I, 114/2008, dalej len "ÖSG v znení zmien a doplnení") sa Rakúska republika rozhodla dosiahnut svoj národný ciel. V tomto ohlade boli prijaté dve zásadné opatrenia. V prvom rade ÖSG v znení zmien a doplnení zavádza podporu výroby ekoenergie tým, ze kazdému výrobcovi ekoenergie zarucuje výkup celého objemu tejto elektrickej energie za pevnú cenu. Tento výkup sa vykonáva prostredníctvom zúctovacieho strediska pre ekoenergiu, ktorého cinnosti boli predmetom licencie udelenej akciovej spolocnosti zalozenej podla súkromného práva, konkrétne Abwicklungsstelle für Ökostrom AG (dalej len "ÖMAG"). V súlade so zákonom sa zarucuje pevná výkupná cena, vyssia ako cena elektrickej energie na trhu, stanovovaná kazdorocne právnym predpisom rakúskeho spolkového ministra hospodárstva a zamestnanosti (neskôr rakúsky spolkový minister hospodárstva, rodiny a mládeze, teraz rakúsky spolkový minister vedy, výskumu a hospodárstva, dalej len "príslusný rakúsky spolkový minister"). 3 V druhom rade ÖSG v znení zmien a doplnení upravuje presun takto vzniknutých nákladov na spotrebitelov elektrickej energie. Na jednej strane platí kazdý konecný spotrebitel pripojený na verejnú siet rocný príspevok, ktorého výska je nezávislá od spotreby a pohybuje sa medzi 15 a 15 000 eur v závislosti od úrovne jeho pripojenia na siet, ako to upravuje § 22 ods. 1 a § 22a ods. 1 ÖSG v znení zmien a doplnení. Na druhej strane sú distribútori elektrickej energie povinní odkúpit od ÖMAG vsetku ekoenergiu, s ktorou môze ÖMAG disponovat, a to tiez za pevnú cenu stanovenú právnym predpisom (dalej len "zúctovacia cena"). Uvedení distribútori sú následne oprávnení preniest pri fakturácii ceny na svojich klientov dodatocné náklady, ktoré im z tohto dôvodu vznikli. V zmysle § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení, ktorý este nenadobudol úcinnost, vsak Rakúska republika mieni zaviest rezim osobitných kompenzácií pre energeticky nárocných odberatelov obmedzujúci ich platby na osobitnú sumu vypocítanú pre kazdý podnik vyuzívajúci tento rezim v závislosti od hodnoty jeho rocnej cistej výroby (dalej len "kompenzacná suma"). 4 Dna 27. júna 2008 Rakúska republika oznámila prostredníctvom predchádzajúceho oznámenia Komisii Európskych spolocenstiev svoj úmysel zmenit a doplnit v tom case úcinný rakúsky zákon o ekoenergii schválený Komisiou v jeho vtedajsej verzii rozhodnutím zo 4. júla 2006 týkajúcim sa jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom [Státna pomoc, veci NN 162a/2003 a N 317a/2006: "Förderung der Elektrizitätserzeugung aus erneuerbaren Energieträgern im Rahmen des österreichischen Ökostromgesetzes (Einspeisetarife)"]. 5 Dna 4. septembra 2008 Rakúska republika notifikovala Komisii celý ÖSG v znení zmien a doplnení. Po výmene písomnej komunikácie a stretnutiach medzi Komisiou a rakúskymi orgánmi týkajúcimi sa tohto oznámenia, pocnúc 28. októbrom 2008, rovnako ako aj po staznosti z 9. júla 2009 podanej Komisii zo strany Bundesarbeitskammer (rakúska spolková komora práce) týkajúcej sa najmä"výnimky" predpokladanej ÖSG v znení zmien a doplnení v prospech energeticky nárocných odberatelov Komisia 22. júla 2009 vyzvala dotknuté osoby na predlozenie ich pripomienok k predmetnému opatreniu ([4]Ú. v. EÚ C 217, s. 12, dalej len "výzva na vyjadrenie"). 6 Ako vyplýva najmä z bodu 78 výzvy na vyjadrenie, Komisia sa na jednej strane domnievala, ze ÖSG v znení zmien a doplnení je zlucitelný s clánkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, pokial ide o opatrenia stanovené v prospech výrobcov ekoenergie. V tomto ohlade, hoci sa Komisia domnievala, ze ide o státnu pomoc, povazovala ju za zlucitelnú s usmerneniami Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia ([5]Ú. v. EÚ C 82, 2008, s. 1, dalej len "usmernenia"). 7 Na druhej strane vsak Komisia vo vztahu k "pomoci" pre energeticky nárocných odberatelov vyjadrila pochybnosti o jej zlucitelnosti s pravidlami státnej pomoci (bod 78 výzvy na vyjadrenie). V zásade sa domnievala, ze vzhladom na spôsob stanovenia tejto pomoci mala táto za následok protiprávne zvýhodnenie týchto podnikov. Podla Komisie v tomto ohlade predmetné opatrenie zodpovedalo kritériám vyjadreným v clánku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a je ho potrebné povazovat za státnu pomoc, pri ktorej nic nenasvedcovalo prípadnej zlucitelnosti s pravidlami upravujúcimi spolocný trh. Komisia sa najmä domnievala, ze nic neumoznuje dospiet k záveru, ze je uplatnitelná kapitola 4 usmernení alebo ze boli splnené podmienky na to, aby bola predmetná pomoc povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom. Navyse musí podla Komisie hodnotenie uvedeného opatrenia vziat do úvahy negatívne úcinky tohto opatrenia na zivotné prostredie, kedze opatrenie znizovalo cenu elektrickej energie pre velkých spotrebitelov energie. 8 V nadväznosti na to sa Komisia rozhodla v súlade s clánkom 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcim podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([6]Ú. v. EÚ L 83, s. 1) zacat konanie vo veci formálneho zistovania (body 83 az 85 výzvy na vyjadrenie). Toto rozhodnutie bolo sprevádzané výzvou dorucenou Rakúskej republike na zaujatie stanoviska a na poskytnutie vsetkých informácií potrebných na úcely posúdenia predmetného opatrenia, ako aj kópiou výzvy na vyjadrenie dorucenou mozným oprávneným osobám z predmetného opatrenia. Napokon Komisia pripomenula Rakúskej republike odkladný úcinok clánku 88 ods. 3 Zmluvy o ES a tiez poukázala na clánok 14 nariadenia c. 659/1999 a zdôraznila, ze od príjemcov mozno ziadat vrátenie celej protiprávnej pomoci. 9 Listom z 8. októbra 2009 Rakúska republika predlozila svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Rakúske orgány zastávali názor, ze predmetné opatrenie nepredstavuje státnu pomoc najmä z dôvodu neexistencie selektívnosti a pouzitia státnych prostriedkov. Uvedené orgány tiez poukázali na vnútornú logiku predmetného opatrenia, ktoré podla ich názoru umoznuje objektívnu diferenciáciu medzi podnikmi spadajúcimi do rozsahu pôsobnosti tohto opatrenia a tými, ktoré ho vyuzit nemôzu, pricom zdôraznili, ze také rozlisovanie nemá za následok vznik státnej pomoci. Konkrétne tvrdili, ze uvedené opatrenie je do znacnej miery analogické s Erneuerbare-Energien-Gesetz (nemecký zákon o obnovitelných zdrojoch energie, BGBl. 2008, I 2074, dalej len "EEG"). 10 Bundesarbeitskammer zaslala Komisii listom zo 7. októbra 2009 pripomienky týkajúce sa opatrenia v prospech energeticky nárocných odberatelov. Listom z 22. decembra 2009 Rakúska republika odpovedala na stanovisko, ktoré jej bolo oznámené listom Komisie z 23. novembra 2009, a 22. apríla 2010 poskytla k predmetnému opatreniu dodatocné informácie. 11 Listom z 21. júna 2010 a po stretnutí s rakúskymi orgánmi 9. júla 2010, listom z 19. júla 2010 Komisia vyzvala Rakúsku republiku na poskytnutie doplnujúcich informácií, comu Rakúska republika vyhovela 13. septembra 2010. 12 Listom z 24. novembra 2010 adresovaným Komisii Rakúska republika zdôraznila dôlezitost ÖSG v znení zmien a doplnení a ziadala o vydanie rozhodnutia v tejto veci pred zaciatkom decembra 2010. Dalsie stretnutie medzi predstavitelmi Komisie a Rakúskej republiky sa konalo 9. decembra 2010. 13 Listom z 30. decembra 2010 Rakúsko opätovne uviedlo svoje argumenty v prospech opatrenia predlozené pocas konania a poziadalo Komisiu o schválenie mechanizmu oslobodenia energeticky nárocných podnikov. Komisia na tento list odpovedala 25. januára 2011. 14 Dna 8. marca 2011 Komisia prijala rozhodnutie 2011/528/EÚ o státnej pomoci vo veci C 24/09 (ex N 446/08) - Státna pomoc pre energeticky nárocné podniky, zákon o ekoenergii, Rakúsko ([7]Ú. v. EÚ L 235, s. 42, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). V zásade vyjadrila názor, ze predmetný mechanizmus predstavuje selektívnu výhodu spocívajúcu v ciastocnom oslobodení energeticky nárocných odberatelov od povinnosti, ktorú by museli za normálnych okolností plnit. Podla Komisie z takého mechanizmu vyplýva strata prostriedkov státu a tento mechanizmus je státu pripísatelný. Rovnako sa domnievala, ze uvedený mechanizmus je spôsobilý narusit hospodársku sútaz, rovnako ako aj podmienky obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spolocným záujmom. Kedze dospela k záveru, ze predmetné opatrenie v rozsahu, v akom sa týka ciastocného oslobodenia v prospech energeticky nárocných odberatelov predstavuje státnu pomoc, ktorá znizuje prevádzkové náklady uvedených podnikov a ktorú nemozno odôvodnit charakterom a struktúrou systému, rozhodla, ze predmetné opatrenie je nezlucitelné s vnútorným trhom. 15 Výroková cast napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Státna pomoc vo forme ciastocného oslobodenia od povinnosti nakupovat ekoenergiu, ktorú [Rakúska republika] plánuje poskytnút energeticky nárocný[m] podnikom, nie je zlucitelná s jednotným trhom. Pomoc sa preto nemôze poskytnút. Clánok 2 Do dvoch mesiacov od uverejnenia tohto rozhodnutia oznámi [Rakúska republika] Komisii, aké opatrenia boli prijaté s cielom splnit uvedené rozhodnutie. Clánok 3 Toto rozhodnutie je urcené Rakúskej republike." Konanie a návrhy úcastníkov konania 16 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 18. mája 2011 podala Rakúska republika túto zalobu. Dna 4. augusta 2011 Komisia podala svoje vyjadrenie k zalobe. Dna 19. októbra 2011 Rakúska republika podala repliku a 5. decembra 2011 podala Komisia dupliku. Dna 26. septembra 2011 podalo Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. Uznesením z 11. novembra 2011 predseda druhej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. Spojené královstvo predlozilo 3. februára 2012 vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. Komisia predlozila svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu listom z 2. apríla 2012. 17 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. Na základe správy predlozenej sudcom spravodajcom rozhodol Vseobecný súd o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré úcastníci konania odpovedali v stanovenej lehote. 18 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 27. februára 2014. 19 Rakúska republika navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol prvý a druhý zalobný dôvod ako neprípustný, -- subsidiárne zamietol prvý a druhý zalobný dôvod ako nedôvodný, -- zamietol tretí a stvrtý zalobný dôvod ako nedôvodný, -- zaviazal Rakúsku republiku na náhradu trov konania. 21 Spojené královstvo navrhuje, aby Vseobecný súd: -- rozhodol, ze prvý zalobný dôvod je dôvodný a uznajúc jeho prípustnost, zrusil napadnuté rozhodnutie. Právny stav 22 Na podporu svojej zaloby Rakúska republika uvádza styri zalobné dôvody. Po prvé napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia vec nesprávne právne posúdila tým, ze dospela k záveru, ze rezim upravený v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení predstavuje státnu pomoc. Po druhé uvedené rozhodnutie porusuje uvedené ustanovenie preto, lebo Komisia vec nesprávne právne posúdila tým, ze dospela k záveru, ze predmetné opatrenie je selektívne. Po tretie Komisia nesprávne uplatnila clánok 107 ods. 3 ZFEÚ a prekrocila svoje právomoci. Po stvrté Komisia nerovnako posúdila situácie porovnatelné z hladiska ich ekonomických úcinkov a dopadu na hospodársku sútaz. O prípustnosti prvého a druhého zalobného dôvodu 23 Komisia uvádza, ze Rakúska republika v rámci prvého a druhého zalobného dôvodu neanalyzuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nevymedzila ani casti odôvodnenia, v ktorých sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia. Podla Komisie sa Rakúska republika obmedzila na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nie je rezim upravený § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení státnou pomocou, pricom v zásade zopakovala tvrdenia prednesené v priebehu správneho konania. Tieto zalobné dôvody preto treba zamietnut na základe clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku ako neprípustné. V tomto ohlade Komisia poukazuje na rozsudky z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad (19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb., [8]EU:C:1961:30, body 617 a 644), a z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko (C-52/90, Zb., [9]EU:C:1992:151, bod 17). Akékolvek rozsirovanie zalobných dôvodov v rámci repliky je rovnako neprípustné. 24 Vo svojej duplike Komisia este uvádza, ze zopakovanie celého obsahu staznosti v zalobe zo strany Rakúskej republiky nesplna poziadavky clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku. V tomto ohlade poukazuje na uznesenie z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia (T-85/92, Zb., [10]EU:T:1993:39, bod 23), a zdôraznuje, ze z funkcného hladiska je staznost v oblasti práva verejnej sluzby porovnatelná so správnym konaním v práve uplatnitelnom na státnu pomoc. 25 Podla Rakúskej republiky je zo zaloby zrejmé, ze výhrada porusenia ZFEÚ je zalozená tak na porusení clánku 107 ods. 1 a 3 ZFEÚ (v prípade prvého, druhého a tretieho zalobného dôvodu), ako aj na porusení zásady rovnosti zaobchádzania (v prípade stvrtého zalobného dôvodu). Podla názoru Rakúskej republiky by bolo prílis formalistické vyzadovat, aby bolo v zalobe alebo v zhrnutí dôvodov presne uvedené, proti ktorým bodom napadnutého rozhodnutia zalobné dôvody smerujú. 26 V tomto ohlade Vseobecný súd pripomína, ze podla clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku musí zaloba, ktorou sa zacína konanie, obsahovat strucné zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Toto zhrnutie dôvodov musí byt dostatocne jasné a presné, aby umoznilo zalovanému pripravit jeho vyjadrenie k zalobe a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií (rozsudok z 11. júla 2007, Asklepios Kliniken/Komisia, T-167/04, Zb., [11]EU:T:2007:215, bod 39). 27 Podla ustálenej judikatúry je na zabezpecenie právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podmienkou prípustnosti zaloby to, aby z jej samotného textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to aspon strucne, pritom vsak súdrzným a pochopitelným spôsobom. Okrem toho, aj ked sa obsah zaloby môze v konkrétnych bodoch podopriet a doplnit odkazom na výnatky z dokumentov, ktoré tvoria jej prílohu, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj keby boli prílohou zaloby, nemôze nahradit neexistenciu základných prvkov právnej argumentácie, ktoré podla vyssie uvedených ustanovení tvoria nálezitosti zaloby (pozri rozsudok Asklepios Kliniken/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, [12]EU:T:2007:215, bod 40 a tam citovanú judikatúru). 28 Konkrétne, co sa týka dvoch zalobných dôvodov, ktoré Komisia povazuje za neprípustné, treba predovsetkým uviest, ze z textu zaloby vyplýva, ze v rámci prvého zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, opierajúc sa o dostatocne presné a pochopitelné tvrdenia týkajúce sa tak skutkových okolností daného prípadu, ako aj o odkazy na judikatúru a právnu vedu, ze zdroje pouzité v rámci predmetného mechanizmu neboli zdrojmi státu a ze v rámci uvedeného mechanizmu nejde ani o pomoc pripísatelnú státu. Argumentácia Rakúskej republiky umoznila Komisii pripravit svoju obranu a umoznuje Vseobecnému súdu rozhodnút o tejto zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií, v súlade s judikatúrou Asklepios Kliniken/Komisia, uz citovanou v bode 26 vyssie, [13]EU:T:2007:215. Okrem toho treba konstatovat, ze na rozdiel od tvrdení Komisie mozno zodpovedajúcu cast odôvodnenia napadnutého rozhodnutia lahko identifikovat. 29 Dalej z textu zaloby vyplýva, ze v rámci druhého zalobného dôvodu Rakúska republika kritizuje posúdenie Komisie, podla ktorého je predmetné opatrenie ciastocne oslobodzujúce energeticky nárocných odberatelov od urcitých platieb upravených ÖSG v znení zmien a doplnení selektívne. Podla Rakúskej republiky nejde ani o selektivitu de facto, ani o selektivitu de iure. V tomto ohlade predkladá dostatocne presné vysvetlenia týkajúce sa charakteristiky a struktúry systému upraveného ÖSG v znení zmien a doplnení, pricom na úvod si kladie otázku, ci § 22c tohto zákona treba skutocne hodnotit ako výnimku z "referencného rámca". Následne predkladá dostatocne presné tvrdenia, podla ktorých, ak by sa aj dospelo k záveru, ze je to tak, treba dospiet k záveru, ze systém je odôvodnený svojou vnútornou struktúrou a koncepciou. Rakúska republika sa tiez na úcely popretia existencie akejkolvek selektivity opiera, na jednej strane, o samotné znenie ÖSG v znení zmien a doplnení a, na druhej strane, o konkrétne dôkazy, konkrétne tabulky, z ktorých vyplýva, ze kazdý podnik bez ohladu na jeho velkost alebo predmet podnikania môze vyuzit pravidlo uvedené v predmetnom ustanovení. Zjavne sa tak snazila odpovedat na urcité tvrdenia Komisie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, na rozdiel od toho, co Komisia tvrdí pred Vseobecným súdom. Preto treba vo vztahu k druhému zalobnému dôvodu dospiet k záveru, ze argumentácia Rakúskej republiky podporená okrem iného urcitými odkazmi na judikatúru a na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie tiez umoznila Komisii pripravit svoju obranu a umoznuje Vseobecnému súdu rozhodnút o tejto zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií. 30 Záver predkladaný v bodoch 28 a 29 vyssie nestráca platnost tým, ze Komisia odkázala na uznesenie De Hoe/Komisia, uz citované v bode 24 vyssie ([14]EU:T:1993:39). Na jednej strane sa toto uznesenie týka oblasti odlisnej od oblasti, o ktorú ide v tomto prípade, konkrétne práva verejnej sluzby, ktorého správne konanie o staznostiach nie je na rozdiel od tvrdení Komisie podobné konaniu zavedenému pre posudzovanie zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom. Na druhej strane, ako to vyplýva najmä z bodu 23 uvedeného uznesenia, uznesenie sa týka posúdenia konkrétneho prípadu, v ktorom bol celý obsah staznosti zahrnutý do samotného textu zaloby, co sa podobalo jednoduchému odkazu na prílohu. Taký vseobecne formulovaný odkaz na iné písomnosti sa vsak lísi od tohto prípadu, v ktorom Rakúska republika vo svojej zalobe uviedla dostatocne presné a pochopitelné tvrdenia (pozri body 28 a 29 vyssie). 31 Vzhladom na vyssie uvedené treba teda tvrdenia Komisie týkajúce sa neprípustnosti prvých dvoch zalobných dôvodov zamietnut ako nedôvodné. O veci samej Úvodné predstavenie urcitých hlavných aspektov predmetného opatrenia a stanoviska zaujatého Komisiou v napadnutom rozhodnutí 32 Ako vyplýva z bodov 1 az 3 vyssie, Rakúska republika mala prostredníctvom ÖSG v znení zmien a doplnení v úmysle dosiahnut svoj záväzný národný ciel týkajúci sa podielu energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov na konecnej hrubej energetickej spotrebe, tak ako to predpokladá smernica o obnovitelných zdrojoch energie. Komisia prostredníctvom napadnutého rozhodnutia namieta len proti výnimke zavedenej v § 22c tohto zákona v prospech energeticky nárocných odberatelov, ktorá sama je predmetom tejto zaloby. Vseobecný súd sa vsak domnieva, ze uvedené ustanovenie treba analyzovat v jeho kontexte, teda v rámci struktúry celého ÖSG v znení zmien a doplnení. 33 V tomto ohlade je vhodné predtým, ako pristúpim k analýze rôznych zalobných dôvodov Rakúskej republiky, uviest niekolko dodatocných postrehov týkajúcich sa struktúry celého ÖSG v znení zmien a doplnení. Po prvé, hoci v súlade s tretou castou zákona Rakúska republika udeluje jednému alebo viacerým podnikom licenciu na plnenie úloh zúctovacieho strediska pre ekoenergiu, v den vydania napadnutého rozhodnutia bol ÖMAG, akciová spolocnost zalozená podla súkromného práva, jediným podnikom, ktorý takú celostátnu licenciu udelenú rakúskymi orgánmi vyuzíval. Okrem toho, ako to vyplýva z odôvodnenia 15 napadnutého rozhodnutia, Komisia nemá nijaký dôkaz naznacujúci, ze by akcionári kontrolovaní verejným sektorom, ktorí majú 49,6 % akcií ÖMAG, mohli vykonávat kontrolu alebo aspon spolocnú kontrolu ÖMAG, pricom súkromní akcionári mali 50,4 % akcií. Úcastníci sa ani v priebehu správneho konania, ani v konaní pred Vseobecným súdom nezhodli na význame, ktorý treba prisudzovat skutocnosti, ze ÖMAG spadá pod urcitú následnú kontrolu zo strany státu alebo správnych orgánov. 34 Po druhé, ako uz bolo v úvode zmienené v bodoch 2 a 3 vyssie, dalsí základný prvok predmetného mechanizmu, a konkrétnejsie výnimky upravenej v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení, spocíva v tom, ze konkrétne spôsoby jeho vykonávania, ako sú spôsoby distribúcie elektrickej energie distribútormi elektrickej energie alebo cena, ktorú majú distribútori platit, a v dôsledku toho príspevok konecných spotrebitelov, sú vopred stanovované rakúskymi orgánmi prostredníctvom zákona alebo nariadenia. 35 Po tretie na základe § 15 ods. 1 bodu 3 ÖSG v znení zmien a doplnení je celkový objem vyrobenej ekoenergie, ktorý sú distribútori elektrickej energie povinní odkúpit od ÖMAG, rozdelený tak, aby bol podiel ekoenergie vo vztahu k celkovému objemu elektrickej energie, ktorú majú k dispozícii, rovnaký pre vsetkých distribútorov. Je nesporné, ze títo distribútori elektrickej energie sú v zásade oprávnení preniest dodatocné náklady, ktoré z tohto dôvodu znásajú, na konecných spotrebitelov tak, ze im refakturujú vyssie náklady na elektrickú energiu. Uvedený rezim, upravený ako zásada, sa neuplatnuje na energeticky nárocných odberatelov splnajúcich podmienky uvedené v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení. 36 Po stvrté, pokial ide o oslobodenie energeticky nárocných odberatelov splnajúcich podmienky uvedené v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení, treba zdôraznit dve zásadné skutocnosti. 37 Prvou skutocnostou je to, ze kazdý podnik, ktorý splna podmienky stanovené rakúskou právnou úpravou, má právo na to, aby mu bola na jeho ziadost rakúskym regulátorom odvetvia energetiky udelená výnimka, pricom rakúsky regulátor odvetvia energetiky navyse nedisponuje v tejto oblasti volnou úvahou. Po udelení predmetnej výnimky ÖSG v znení zmien a doplnení zakazuje distribútorom fakturovat uvedeným energeticky nárocným odberatelom dodatocné náklady viazané na ekoenergiu. § 22c ods. 5 tohto zákona najmä uvádza, ze zmluvy uzatvorené medzi distribútormi elektrickej energie a velkými spotrebitelmi elektrickej energie musia nevyhnutne stanovovat, ze od okamihu, odkedy velkí spotrebitelia elektrickej energie zacnú vyuzívat predmetnú výnimku, distribútori im nebudú dodávat ekoenergiu pridelovanú zúctovacím strediskom pre ekoenergiu a nebudú im fakturovat dodatocné náklady za ekoenergiu. Vsetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore s uvedenou úpravou, sú neplatné. 38 Druhá skutocnost spocíva v tom, ze kazdý energeticky nárocný podnik, ktorému je udelená výnimka z povinnosti nákupu, je povinný na základe § 22c ods. 2 ÖSG v znení zmien a doplnení platit priamo ÖMAG, a nie distribútorom elektrickej energie, "kompenzacnú sumu" zodpovedajúcu 0,5 % celkovej cistej hodnoty výroby za predoslý kalendárny rok. 39 Po piate z dôvodu osobitnej dôlezitosti tohto odôvodnenia v logike sledovanej Komisiou v napadnutom rozhodnutí treba pripomenút, ze v odôvodnení 58 uvedeného rozhodnutia Komisia uviedla, ze predmetný mechanizmus by viedol od istej sumy k "stanoveniu maximálnej sumy" príspevku energeticky nárocných odberatelov na príjmoch ÖMAG. Podla Komisie by na základe ustanovení ÖSG v znení zmien a doplnení teda uvedené podniky boli oslobodené od dane, ktorú by museli hradit za bezných trhových podmienok. Z toho podla Komisie vyplýva, ze podniky, ktoré môzu uvedený mechanizmus výnimky vyuzívat, sú zvýhodnované. 40 Komisia na to, aby dospela k záveru uvedenému v bode 39 vyssie, po tom, co v odôvodnení 55 napadnutého rozhodnutia poukázala na judikatúru týkajúcu sa zvýhodnenia vyplývajúceho z ciastocného alebo úplného oslobodenia od regulacného poplatku, pristúpila v odôvodnení 56 uvedeného rozhodnutia k posúdeniu predmetného opatrenia a dospela k záveru, ze jeho cielom je získat príjmy od spotrebitelov elektrickej energie s cielom financovania výroby ekoenergie. Podla Komisie sú energeticky nárocné podniky de facto a de iure rovnocenné vsetkým ostatným spotrebitelom, pretoze vsetky pouzívajú elektrinu, ktorú získavajú od distribútorov elektrickej energie, ktorí sú povinní nakupovat ekoenergiu v urcitom objeme za zúctovaciu cenu. Pokracovala tvrdením, ze pri neexistencii predmetného mechanizmu by energeticky nárocní odberatelia platili distribútorom elektrickej energie dodatocné náklady na ekoenergiu, pricom tieto náklady by sa objavili na ich faktúre za elektrickú energiu. Komisia totiz pripomenula, ze distribútori elektrickej energie prenásajú na svojich klientov, ktorí nemajú moznost vyuzívat predmetnú výnimku, dodatocné náklady, ktoré vznikajú z ich záväzku nakupovat ekoenergiu od ÖMAG. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia Komisie spocívajúcom v závere, ze rezim upravený v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení predstavuje státnu pomoc 41 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. Prvá spocíva v tvrdení, podla ktorého prostriedky pouzité na financovanie schémy zavedenej § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení nie sú státnymi prostriedkami. Druhá spocíva v tvrdení, ze v kazdom prípade tieto prostriedky nie sú pripísatelné státu. - O prvej casti prvého zalobného dôvodu 42 Rakúska republika popiera, ze by rezim kompenzácií pre energeticky nárocných odberatelov upravený v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení bol financovaný prostriedkami státu. Domnieva sa, ze skutkové okolnosti prípadu sú porovnatelné so skutkovými okolnostami prípadu, ktorý viedol k vydaniu rozsudku z 13. marca 2001, PreussenElektra (C-379/98, Zb., [15]EU:C:2001:160). Uvádza najmä, ze v uvedenej veci bolo rozhodujúcim aspektom to, ze platenie prostriedkov sa uskutocnovalo výlucne medzi súkromnými podnikmi, pricom uvedené prostriedky nikdy neopustili súkromnú sféru a nikdy neboli pod kontrolou státu. Práve z týchto dôvodov Súdny dvor konstatoval, ze skutocnost, ze pohyb daných prostriedkov bol upravený zákonom a poskytoval výhody urcitým podnikom, nie je dostatocná na to, aby sa tieto zdroje povazovali za zdroje státu. 43 V tomto ohlade tiez Rakúska republika uvádza, ze tak v nemeckej, ako aj v rakúskej schéme podpory ekoenergie nemajú hospodárske subjekty poverené státom výsady verejnej moci, vykonávajú funkciu inkasného a platobného miesta a miesta dalsieho predaja ekoenergie, pricom ani jedna z týchto schém podpory nepredpokladá pokrytie strát prostredníctvom rozpoctových zdrojov. Povinnosti dalsieho predaja, výkupu a platieb sú stanovené zákonom. V týchto dvoch schémach sa teda podla Rakúskej republiky stát nepodiela na zúctovaní, ale stanovuje len vseobecne uplatnitelné pravidlá bez toho, aby to predstavovalo zátaz pre verejné rozpocty. V tomto ohlade poukazuje na rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, (C-72/91 a C-73/91, Zb., [16]EU:C:1993:97), a z 15. júla 2004, Pearle a i. (C-345/02, Zb., [17]EU:C:2004:448, bod 36 a nasl.). 44 Spojené královstvo podporuje stanovisko Rakúskej republiky, podla ktorého z predmetného opatrenia nevyplýva udelenie pomoci "zo státnych prostriedkov". Na jednej strane je podla Spojeného královstva nesporné, ze pomoc mozno povazovat za pomoc poskytnutú zo státnych prostriedkov vtedy, ked namiesto toho, aby ju udelil priamo stát, je vyberaná a vyplácaná subjektom povereným rozdelovaním a správou takejto pomoci (rozsudok z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, 78/76, Zb., [18]EU:C:1977:52, body 21 a 22). Na druhej strane tvrdí, ze Súdny dvor potvrdil, ze opatrenie nie je povazované za pomoc poskytnutú zo státnych prostriedkov iba preto, lebo platba v prospech príjemcu bola ulozená státom. Ak teda stát ulozí tretej osobe povinnost vykonat platbu z vlastných prostriedkov v prospech príjemcu, táto platba nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tomto ohlade poukazuje na rozsudky PreussenElektra, uz citovaný v bode 42 vyssie, [19]EU:C:2001:160, body 59 a 61, a zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C-206/06, Zb., [20]EU:C:2008:413, body 40, 47, 66, 69, 70, 72 a 74). 45 Spojené královstvo najmä poznamenáva, ze ked sa Súdny dvor v rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovanom v bode 44 vyssie ([21]EU:C:2008:413), domnieval, ze pouzité prostriedky mozno kvalifikovat ako státne prostriedky, vychádzal z troch skutkových okolností. Po prvé sumy, o ktoré islo v danej veci, ktorá viedla k vydaniu citovaného rozsudku, pochádzali z doplatku ceny ulozeného právnou úpravou spotrebitelom elektrickej energie. Uvedený doplatok ceny bol fiskálnym opatrením, a teda od samotného pociatku zdrojom státu. Po druhé subjekt zodpovedný za správu vybraných prostriedkov bol poverený poskytovaním sluzieb vo vseobecnom hospodárskom záujme, nezávisle od jeho práva ponechat si cast príjmov. Po tretie predmetný subjekt nemohol pouzit výnosy z doplatku ceny na akékolvek iné úcely ako tie, ktoré boli predpokladané zákonom, a pri plnení svojej úlohy bol prísne kontrolovaný. Súdny dvor tiez zdôraznil, ze predmetné prostriedky zostávali pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii vnútrostátnym orgánom az do ich konecného rozdelenia. Podla Rakúskej republiky tak ÖSG v znení zmien a doplnení ako celok nesplna vyssie uvedené podmienky, a konkrétne prvú a tretiu podmienku. 46 Vseobecný súd uvádza, ze Komisia v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia v zásade konstatuje, ze predmetný mechanizmus znizuje príjmy ÖMAG, pretoze distribútori elektrickej energie nemusia nakupovat ekoenergiu pre energeticky nárocné podniky, ktorým bola poskytnutá výnimka, a priame platby energeticky nárocných podnikov ÖMAG sú nizsie ako sumy, ktoré by ÖMAG získala, keby energeticky nárocným podnikom nebola poskytnutá táto výnimka. 47 Následne v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznuje, ze v dôsledku toho treba urcit, ci prostriedky kontrolované ÖMAG na základe ÖSG v znení zmien a doplnení predstavujú státne prostriedky alebo nie. Ak by to tak bolo, predmetné opatrenie by podla Komisie viedlo k strate státnych príjmov a muselo by sa financovat zo státnych prostriedkov. 48 V tomto ohlade po prvé Komisia po tom, co analyzovala rozsudky PreussenElektra, uz citovaný v bode 42 vyssie ([22]EU:C:2001:160), a Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný v bode 44 vyssie ([23]EU:C:2008:413), aby z nich vyvodila dôsledky pre posúdenie tohto prípadu, v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia vyhodnocovala, ci predmetný rakúsky rezim zavádza poplatok. Dospela k záveru, ze to tak je, kedze ÖSG v znení zmien a doplnení zaväzuje distribútorov elektrickej energie k nákupu urcitého mnozstva elektrickej energie za zúctovaciu cenu, ktorá je vyssia ako trhová cena a je kazdorocne stanovovaná príslusným rakúskym spolkovým ministrom, pricom uvedený zákon sa obmedzuje na stanovenie referencných hodnôt. Rozdiel medzi trhovou cenou elektrickej energie a zúctovacou cenou stanovenou aktom orgánu verejnej moci podla jej názoru predstavuje "poplatok za elektrickú energiu". Komisia rovnako uviedla, ze na rozdiel od prípadu PreussenElektra, uz citovaného v bode 42 vyssie ([24]EU:C:2001:160), by neboli predmetné prostriedky vyplácané ostatným úcastníkom trhu, ktorí sa zaoberajú beznou obchodnou cinnostou, ale orgánu, ktorý bol osobitne poverený státom vyberaním a prerozdelovaním týchto prostriedkov, a to výhradne na úcely verejného záujmu. V odôvodneniach 69 az 71 napadnutého rozhodnutia Komisia dodala, ze ÖMAG má licenciu na výkon povinnosti zúctovacieho strediska pre ekoenergiu a ze na jej základe je poverená vykonávaním sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme, spocívajúcej vo vyberaní predmetného poplatku od vsetkých distribútorov elektrickej energie. 49 Po druhé Komisia v odôvodnení 72 a nasl. napadnutého rozhodnutia uviedla, ze predmetné prostriedky sú urcené na úcel stanovený zákonom, co je prísne kontrolované. Uviedla, ze na základe § 23 ÖSG musí ÖMAG spravovat predmetné príjmy na osobitnom bankovom úcte a vyuzívat ich výlucne na nákup ekoenergie a musí kedykolvek umoznit príslusnému rakúskemu spolkovému ministrovi, rovnako ako aj rakúskemu Dvoru audítorov preskúmanie vsetkých dokumentov týkajúcich sa tohto úctu. 50 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti Komisia dospela v odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia k záveru, podla ktorého "v súlade s prípadmi [ktoré viedli k vydaniu rozsudkov Essent Netwerk Noord a i. ([25]EU:C:2008:413) a Steinike & Weinlig ([26]EU:C:1977:52), uz citovaného v bode 44 vyssie], prostriedky vyberané a spravované strediskom OeMAG predstavujú státne prostriedky". 51 Po tretie Komisia následne v odôvodení 75 a nasl. napadnutého rozhodnutia odmietla existenciu analógií medzi týmto prípadom a prípadom PreussenElektra, uz citovaným v bode 42 vyssie ([27]EU:C:2001:160). V zásade konstatovala, ze v tomto prípade nie je relevantné posudzovat nemeckú právnu úpravu, ci uz ide o predchádzajúce alebo súcasné znenie, a ze v kazdom prípade sa od nej rakúska právna úprava znacne odlisuje. Je to tak podla nej najmä vzhladom na to, ze nemecký rezim, ktorý bol predmetom posudzovania Súdneho dvora v rámci prípadu PreussenElektra, uz citovaného v bode 42 vyssie ([28]EU:C:2001:160), predstavoval iba systém povinnej dodávky existujúci medzi súkromnými podnikmi pôsobiacimi na trhu, zatial co rakúsky systém, ktorý mozno charakterizovat ako opatrenie na zdanenie elektrickej energie, predpokladá pôsobenie sprostredkovatelskej organizácie vymenovanej státom a státom kontrolovanej. Podla Komisie rakúsky systém by mohol umoznit aj priame platby stredisku ÖMAG zo strany státu (odôvodnenie 76 napadnutého rozhodnutia). 52 Po stvrté Komisia tiez zdôraznila, ze je irelevantné, ze ÖMAG je súkromným subjektom, pokial bol poverený vyberaním a správou poplatku, a teda predmetné prostriedky sú státnymi prostriedkami (odôvodnenia 79 a 80 napadnutého rozhodnutia). Napokon rozhodla, ze skutocnost, ze celková suma hradená distribútormi elektrickej energie v prospech ÖMAG nie je predmetným mechanizmom ovplyvnená, kedze sa len mení prerozdelenie tejto sumy medzi rôzne kategórie spotrebitelov, je irelevantná. V tomto ohlade uviedla, ze rozhodujúcim faktorom je to, ci zvýhodnenie podniku vedie k stratám príjmov státu, co je prípad rakúskeho systému, o ktorý ide v tomto prípade. Podla Komisie je tiez samozrejmé, ze v konecnom dôsledku musí stát na vyrovnanie týchto strát nájst iné zdroje príjmov (odôvodnenia 81 az 85 napadnutého rozhodnutia). 53 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry ak sa má nieco kvalifikovat ako "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný v bode 44 vyssie, [29]EU:C:2008:413, bod 63 a tam citovanú judikatúru). Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí mat schopnost ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytnút výhodu jej príjemcovi. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný v bode 44 vyssie, [30]EU:C:2008:413, bod 64 a tam citovanú judikatúru). 54 Pokial ide o prvú podmienku, treba predovsetkým uviest, ze podla ustálenej judikatúry sa za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ povazuje iba zvýhodnenie poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov. Zo samotného znenia tohto ustanovenia a procesných pravidiel zavedených clánkom 108 ZFEÚ totiz vyplýva, ze výhody poskytnuté inými prostriedkami, ako sú státne prostriedky, nespadajú do rozsahu pôsobnosti predmetných ustanovení. Rozlísenie pomoci poskytnutej státom a pomoci poskytnutej zo státnych prostriedkov má zabezpecit, aby pod pojem pomoc patrila nielen pomoc priamo poskytnutá státom, ale aj pomoc poskytnutá verejnoprávnymi alebo súkromnoprávnymi subjektmi urcenými alebo zriadenými státom (pozri v tomto zmysle rozsudky Steinike & Weinlig, uz citovaný v bode 44 vyssie, [31]EU:C:1977:52, bod 21, a Sloman Neptun, uz citovaný v bode 43 vyssie, [32]EU:C:1993:97, bod 19 a tam citovanú judikatúru). Právo Únie totiz nemôze pripustit, aby samotné vytvorenie autonómnych institúcií poverených rozdelovaním pomoci umoznilo obíst pravidlá vztahujúce sa na státnu pomoc (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb., [33]EU:C:2002:294, bod 23). 55 V druhom rade treba pripomenút, ze na to, aby sa výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom mohla povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, netreba vo vsetkých prípadoch dokázat, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov (pozri rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, [34]EU:C:2002:294, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 56 V tretom rade treba zdôraznit, ze z judikatúry Súdneho dvora uz vyplýva, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zahrna vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu orgány verejnej moci skutocne pouzit na podporu podnikov, pricom nie je podstatné, ci sú tieto prostriedky trvalou súcastou majetku státu. V dôsledku toho, aj ked sumy zodpovedajúce predmetnému opatreniu nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve státnej pokladnice, skutocnost, ze stále sú pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby sa povazovali za státne prostriedky (pozri rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, [35]EU:C:2002:294, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 57 V tomto prípade Rakúska republika a Spojené královstvo zdôraznujú, ze v rámci predmetného opatrenia v ziadnom okamih nehrajú úlohu státne prostriedky. Opierajú sa najmä o rozsudok PreussenElektra, uz citovaný v bode 42 vyssie ([36]EU:C:2001:160). Komisia sa naopak odvoláva najmä na veci, ktoré viedli k vydaniu rozsudkov Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný v bode 44 vyssie ([37]EU:C:2008:413), a Steinike & Weinlig, uz citovaný v bode 44 vyssie ([38]EU:C:1977:52), bod 21. Okrem toho treba konstatovat, ze aj ked v napadnutom rozhodnutí Komisia podrobne analyzuje tri vyssie uvedené rozsudky, usiluje sa naopak v konaní pred Vseobecným súdom prisúdit väcsiu hodnotu rozsudku Steinike & Weinlig, uz citovanému v bode 44 vyssie ([39]EU:C:1977:52), ako "zásadnému", pricom rozsudky PreussenElektra, uz citovaný v bode 42 vyssie ([40]EU:C:2001:160), a Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný v bode 44 vyssie ([41]EU:C:2008:413), povazuje iba za rozhodnutia "ad hoc", z ktorých nemozno vyvodzovat vseobecne uplatnitelné podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby mohlo byt opatrenie povazované za opatrenie vyuzívajúce priamo ci nepriamo verejné zdroje. 58 Pokial ide o rozsudky PreussenElektra, uz citovaný v bode 42 vyssie ([42]EU:C:2001:160), a Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný v bode 44 vyssie ([43]EU:C:2008:413), treba konstatovat, ze tieto nemozno posudzovat v tom zmysle, ze by závery prijaté v neskorsom rozsudku spôsobovali obsolentnost záverov uvedených v skorsom rozsudku. Naopak, je ich potrebné chápat tak, ze reagujú na skutkovo odlisné okolnosti (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Vent De Colčre a i., C-262/12, Zb., [44]EU:C:2013:851, body 34 a 35). 59 Co sa týka rozsudku PreussenElektra, uz citovaného v bode 42 vyssie ([45]EU:C:2001:160), treba uviest, ze na vylúcenie zaradenia pod státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (teraz clánok 107 ods. 1 ZFEÚ) vychádzal Súdny dvor v zásade zo skutocnosti, ze nemecká právna úprava, o ktorú v danom prípade islo a ktorá jednak ukladala súkromným podnikom dodávajúcim elektrickú energiu povinnost vykupovat elektrickú energiu vyrobenú z obnovitelných zdrojov energie za minimálnu cenu vyssiu, ako je jej ekonomická hodnota, a jednak rozdelovala z toho vyplývajúce financné bremeno medzi podniky dodávajúce elektrickú energiu a súkromných prevádzkovatelov elektroenergetických sietí na vyssej napätovej úrovni, nevykazovala prvky, z ktorých by bolo mozné vyvodzovat, ze dochádza k priamemu alebo nepriamemu prevodu státnych prostriedkov. Za takých okolností Súdny dvor rozhodol, ze skutocnost, ze uvedená právna úprava poskytla nespornú výhodu výrobcom elektrickej energie získavanej z obnovitelných zdrojov a ze taká výhoda je dôsledkom zásahu verejnej moci, nie je dostatocná na oznacenie predmetného opatrenia za pomoc. Okrem toho za jeden z podstatných prvkov povazoval skutocnost, ze subjekty zatazené dodatocnou financnou zátazou ulozenou predmetným nemeckým zákonom boli súkromné (pozri výrok rozsudku, rovnako ako aj jeho body 55 a 56). Z analýzy skutkového rámca prípadu, ktorý viedol k vydaniu vyssie uvedeného rozsudku, tiez vyplýva, ze na rozdiel od rakúskeho opatrenia, ktoré je predmetom tohto konania, mechanizmus upravený nemeckým zákonom nepredpokladá zapojenie sprostredkovatelov poverených vyberaním alebo správou prostriedkov predstavujúcich pomoc, a preto nepredpokladá existenciu subjektov porovnatelných z hladiska ich struktúry alebo úloh stredisku ÖMAG. Na rozdiel od tohto prípadu bola teda výhoda analyzovaná Súdnym dvorom v rozsudku PreussenElektra, uz citovanom v bode 42 vyssie ([46]EU:C:2001:160), spocívajúca tak v záruke, v prospech prijímajúcich podnikov, moznosti predat vsetku energiu vyrobenú z obnovitelných zdrojov, ako aj v tom, ze predajná cena presiahne trhovú cenu, udelená uz v samotný okamih uzatvorenia zmlúv na dodávku a zaplatenia protihodnoty. 60 Naopak, pokial ide o prípad, ktorý viedol k vydaniu rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([47]EU:C:2008:413), ktorý sa týkal opatrenia spocívajúceho vo vnútrostátnej právnej úprave umoznujúcej vyberanie príplatku k cene za prepravu elektrickej energie v prospech zákonom urcenej spolocnosti (dalej len "SEP") povinnej uhradit uviaznuté náklady, treba pripomenút, ze Súdny dvor dospel k záveru o pouzití státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V tomto ohlade, ako to vyplýva z bodu 65 a nasl. uvedeného rozsudku, vychádzal Súdny dvor, po prvé, z konstatovania, ze predmetné sumy urcené pre SEP pochádzali z príplatku k cene ulozeného státom odberatelom elektrickej energie na základe zákona a ze bolo preukázané, ze ide o poplatok. Podla Súdneho dvora teda uvedené sumy pochádzali zo státnych zdrojov. 61 Po druhé, ako to vyplýva z bodov 67 az 69 rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([48]EU:C:2008:413), Súdny dvor zdôraznil, ze predmetný poplatok je platený prevádzkovatelom siete alebo vlastníkom koncesie, ktorí ho musia odviest SEP, ktorá si ponechá sumu stanovenú zákonom [400 miliónov holandských guldenov (NLG)] a prebytok odvedie príslusnému ministrovi v Holandsku. Súdny dvor tiez uviedol, ze SEP, ktorej kapitál je celkom v rukách podnikov vyrábajúcich elektrickú energiu, bola v danej dobe podnikom, ktorému zákon zveril poskytovanie sluzieb vo vseobecnom hospodárskom záujme. Okrem toho SEP nemala moznost vyuzit výnos poplatku na iné úcely, ako sú úcely vymedzené zákonom a pri plnení tejto úlohy bola tiez prísne kontrolovaná, pretoze jej zákon ukladal povinnost overit audítorom vyúctovanie vybraných a odvedených súm. 62 Po tretie, ako to vyplýva z bodu 70 rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([49]EU:C:2008:413), Súdny dvor konstatoval, ze "nie je dôlezité, ze táto urcená spolocnost bola centrálou pre výber poplatku, správcom vybraných prostriedkov a príjemcom casti týchto prostriedkov[; m]echanizmus zavedený zákonom, najmä vyúctovania potvrdené audítorom, totiz umoznovali odlisovat tieto rozdielne úlohy a kontrolovat pouzitie prostriedkov[; z] uvedeného vyplýva, ze az do okamihu, ked si táto urcená spolocnost pridelí sumu 400 miliónov NLG, a po tomto pridelení s nou volne nakladá, zostáva uvedená suma pod verejnou kontrolu, cize disponujú nou vnútrostátne orgány, co postacuje na povazovanie sumy za státne prostriedky". 63 V bode 71 rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([50]EU:C:2008:413), Súdny dvor este vymedzil úcel predmetného zákona, ktorým sa zdá byt umoznit podnikom vyrábajúcim elektrickú energiu uhradit prostredníctvom ich dcérskej spolocnosti SEP náklady nezodpovedajúce podmienkam trhu, ktoré boli vynalozené v minulosti. 64 Z týchto dôvodov tiez Súdny dvor dospel v bodoch 72 a 73 rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([51]EU:C:2008:413), k záveru, ze vec, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku sa lísila od opatrenia, o ktoré islo v rozsudku Pearle a i., uz citovanom v bode 43 vyssie ([52]EU:C:2004:448). Zdôraznil, ze vo veci, ktorá viedla k vydaniu neskôr uvedeného rozsudku, boli prostriedky pouzité na reklamnú kampan zadovázené profesijným zdruzením od jeho clenov, ktorí z kampane mali prospech, a síce prostredníctvom povinných poplatkov, ktoré boli pre organizáciu tejto kampane úcelovo vyclenené. Podla Súdneho dvora neslo o zátaz pre stát ani o prostriedky zostávajúce pod kontrolou státu. Tiez zdôraznil skutocnost, ze reklamná kampan bola organizovaná súkromným zdruzením optikov, mala cisto obchodný ciel a nebola v ziadnom prípade súcastou politiky definovanej orgánmi, na rozdiel od toho, o co islo v spore vo veci samej v prípade, ktorý viedol k vydaniu rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([53]EU:C:2008:413), v ktorom o pridelení predmetnej sumy urcenej spolocnosti rozhodol vnútrostátny zákonodarca. 65 Napokon v bode 74 rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([54]EU:C:2008:413), Súdny dvor výslovne odlísil analyzované opatrenie od opatrenia, o ktoré islo v rozsudku PreussenElektra, uz citovanom v bode 42 vyssie ([55]EU:C:2001:160), ked zdôraznil, ze v neskôr uvedenej veci nedoslo k priamemu ani nepriamemu prevodu státnych prostriedkov výrobcom elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie, ale bola len ulozená povinnost dodávky takej elektrickej energie, a to za minimálne ceny. Uviedol tiez skutocnost, ze v tomto neskôr uvedenom prípade neboli podniky poverené státom spravovat státne prostriedky, ale mali povinnost výkupu z vlastných financných prostriedkov. 66 Na rozdiel od tvrdení Rakúskej republiky a Spojeného královstva vykazuje ÖSG v znení zmien a doplnení znaky, ktoré ho znacne priblizujú k opatreniu, ktoré bolo predmetom veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([56]EU:C:2008:413). 67 Treba totiz po prvé uviest, ze obdobne k situácii SEP vo veci vedúcej k vydaniu rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([57]EU:C:2008:413), ÖMAG je v tomto prípade poverené na základe ÖSG v znení zmien a doplnení správou systému podpory výroby elektrickej energie z obnovitelných zdrojov. V tomto ohlade Komisia správne poukazuje na skutocnost, ze ÖMAG bolo vytvorené v roku 2006 s výslovným cielom poziadat o licenciu na výkon povinností zúctovacieho strediska pre ekoenergiu v súlade s § 14 az § 14e uvedeného zákona. Ako tvrdí Komisia, systém zavedený týmto zákonom mozno definovat ako licenciu udelenú státom, pricom predmetné zdroje sú vyplácané výlucne na úcely verejného záujmu definovaného rakúskym zákonodarcom. Uvedené prostriedky spocívajúce v dodatocných nákladoch platených distribútormi elektrickej energie v prospech ÖMAG za ekoenergiu, ktorej cena prekracuje cenu elektrickej energie nakupovanej na trhu, neplynú priamo od platiacich podnikov výrobcom ekoenergie, teda iným úcastníkom trhu, ktorí sa zaoberajú beznou obchodnou cinnostou, ale vyzadujú zapojenie sprostredkovatela povereného ich výberom a správou. Na rozdiel od okolností veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku PreussenElektra, uz citovaného v bode 42 vyssie ([58]EU:C:2001:160), tak nejde o jednoduchú zákonom zavedenú povinnost výkupu, kde by bola výhoda udelená automaticky v okamihu uzatvorenia zmlúv na dodávku a zaplatením protihodnoty. 68 Po druhé treba konstatovat, ze obdobne ako vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([59]EU:C:2008:413), sa táto vec týka zdrojov urcených na financovanie predmetného opatrenia, ktoré sú získavané vdaka poplatkom ukladaným súkromným subjektom ÖSG v znení zmien a doplnení, ktorý zavádza povinný tarifný príplatok viazaný na výkup ekoenergie. Analogicky k bodom 43 az 47 rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([60]EU:C:2008:413), je teda potrebné dospiet k záveru, ze uvedený tarifný príplatok alebo dodatocný náklad je podobný parafiskálnej dani zdanujúcej elektrickú energiu v Rakúsku, ktorá je stanovená orgánom verejnej moci, a to na úcely verejného záujmu a podla objektívneho kritéria v závislosti od mnozstva kilowatthodín (kWh) distribuovanej elektrickej energie. Ako zdôraznuje Komisia v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia, tak mnozstvo vykupovanej ekoenergie, ako aj cenu stanovuje zákon, pricom § 22b ÖSG v znení zmien a doplnení stanovuje, ze výsku zúctovacej ceny kazdorocne stanovuje príslusný rakúsky spolkový minister. Okrem toho Rakúska republika ani Spojené královstvo netvrdili, a v tomto zmysle ani v spise neexistuje ziadna informácia, ze by iniciatíva na zdanovanie prostredníctvom predmetného opatrenia vychádzala od subjektov platiacich tieto poplatky, ani ze by ÖMAG konalo výlucne ako nástroj v systéme, ktorý by ony samy zaviedli, alebo ze by ony samy rozhodovali o pouzití financných zdrojov. Preto mozno analogicky k bodu 66 rozsudku Essent Netwerk Noord a i., uz citovaného v bode 44 vyssie ([61]EU:C:2008:413), kvalifikovat predmetné sumy ako prostriedky, ktorých pôvodom sú zdroje státu, obdobne ako v prípade parafiskálnej dane. Co sa týka konkrétnej otázky existencie výhody vyplývajúcej z pomoci v podobe výnimiek z povinnosti platit parafiskálnu dan, rovnako ako selektivity takej výhody (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2012, British Aggregates/Komisia, T-210/02 RENV, Zb., [62]EU:T:2012:110, body 46 az 49 a tam citovanú judikatúru), bude predmetom posúdenia v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu Rakúskej republiky (pozri bod 94 a nasl. nizsie). 69 Po tretie, hoci je nesporné, ze ÖMAG je akciovou spolocnostou zalozenou podla súkromného práva, a nie verejnoprávnym subjektom a ze akcionári ÖMAG, ktorí sú pod verejnou kontrolou, majú menej ako polovicu akcií a nemôzu vykonávat kontrolu, ba ani spolocnú kontrolu nad uvedenou spolocnostou (pozri body 33 a 45 vyssie), toto nemozno pri okolnostiach tohto prípadu povazovat za dostatocné na vylúcenie záveru o prítomnosti státnych prostriedkov v rámci predmetného opatrenia. 70 Ako bolo totiz uvedené v bodoch 67 a 68 vyssie, ÖMAG je poverený správou systému podpory výroby elektrickej energie z obnovitelných zdrojov, pricom je okrem iného pri plnení tejto úlohy starostlivo kontrolovaný, ako to zdôraznuje Komisia v napadnutom rozhodnutí a vo svojich písomných podaniach Vseobecnému súdu, cize ÖMAG nemôze pouzit prostriedky vybrané v rámci predmetného opatrenia, ktoré sú mu povinne poskytované podnikmi uvedenými v tomto opatrení na iné úcely, ako sú úcely stanovené rakúskym zákonodarcom. Za takých okolností je pravda, ze aj ked sa ÖMAG javí ako subjekt v právnej forme akciovej spolocnosti zalozenej podla súkromného práva, treba napriek tomu konstatovat, ze v rámci licencie na plnenie úloh zúctovacieho strediska pre ekoenergiu konanie tohto subjektu nie je konaním hospodárskeho subjektu konajúceho slobodne na trhu na úcely dosahovania zisku, ale konaním vymedzeným rakúskym zákonodarcom, ktorý ho obmedzuje, pokial ide o vyuzívanie predmetnej licencie. 71 V tomto ohlade treba dodat, ze ÖMAG je podrobené povinnosti spravovat sumy získané pri uplatnovaní predmetného opatrenia na osobitnom úcte spadajúcom pod kontrolu státnych orgánov, ako to vyplýva najmä z § 15, § 21 a § 23 ÖSG v znení zmien a doplnení. Toto predstavuje dodatocný dôkaz, ked sa vezme do úvahy spolocne s osobitnými právomocami a povinnostami ÖMAG, toho, ze nejde o prostriedky zodpovedajúce obvyklým zdrojom patriacim súkromným subjektom, ktoré by boli v celosti k dispozícii podniku, ktorý ich spravuje, ale ze ide o osobitné zdroje, ktorých pouzitie na prísne vymedzené úcely bolo vopred upravené rakúskym zákonodarcom (pozri analogicky rozsudok z 27. januára 1998, Ladbrook Racing/Komisia, T-67/94, Zb., [63]EU:T:1998:7, najmä bod 105 a nasl.). 72 Konkrétnejsie, co sa týka kontroly ÖMAG státnymi orgánmi spomenutej v bodoch 70 a 71 vyssie, vykonáva sa na niekolkých úrovniach. Po prvé je kontrola vykonávaná príslusným rakúskym spolkovým ministrom, ktorý musí v súlade s § 21 in fine ÖSG v znení zmien a doplnení v rámci svojich dozorných právomocí kontrolovat výdavky ÖMAG a svojím stanoviskom rozhodnút o ich uznaní, rovnako ako musí mat v súlade s § 23 uvedeného zákona v spojení s § 15 ods. 2 tohto zákona umoznený kedykolvek prístup ku vsetkým listinám vztahujúcim sa na osobitné úcty ÖMAG a na predmetné zdroje. Okrem toho, ako to vyplýva z § 24 predmetného zákona, uvedený príslusný rakúsky spolkový minister tiez musí byt ihned informovaný o skutocnostiach, ktoré by boli v rozpore s plnením urcitých cielov vymedzených predmetným zákonom, a to zo strany rakúskeho regulátora trhu s elektrinou, ktorý je poverený pravidelným dozorom nad plnením uvedených cielov. 73 Po druhé v súlade s § 23 ÖSG v znení zmien a doplnení rakúskemu regulacnému orgánu v oblasti elektrickej energie predkladá ÖMAG kazdorocne podrobnú správu. 74 Po tretie v súlade s § 15 ods. 5 ÖSG v znení zmien a doplnení a ako to správne zdôraznila Komisia v odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia, bez ohladu na vlastnícku struktúru ÖMAG tiez rakúsky Dvor audítorov vykonáva následné kontroly ÖMAG. 75 Existencia takejto prísnej kontroly súladu konania ÖMAG so stanoveným právnym rámcom, hoci aj vykonávaná dodatocne a bez toho, aby bola sama osebe rozhodujúca, je súcastou vseobecnej logiky struktúry celého ÖSG v znení zmien a doplnení a potvrdzuje tak záver vyvodzovaný z právomocí vykonávaných týmto subjektom a priznaných vzhladom na jeho povinnosti, ze ÖMAG nekoná na vlastný úcet a slobodne, ale na základe licencie ako správca podpory poskytnutej prostredníctvom prostriedkov státu. V tomto ohlade je bezpredmetným tvrdenie Rakúskej republiky prednesené na pojednávaní, podla ktorého kontrola zo strany rakúskeho Dvora audítorov nemá ziaden vplyv na spôsob, akým ÖMAG vyuzíva svoje prostriedky. Ak by sa totiz aj pripustilo, ze vyssie uvedená kontrola nemá priamy vplyv na kazdodennú správu predmetných financných prostriedkov zo strany ÖMAG, zostáva pravdou, ze ide o dodatocný prvok, ktorého cielom je zabezpecit, aby sa konanie ÖMAG pohybovalo len v rámci upravenom ÖSG v znení zmien a doplnení. 76 Za týchto okolností treba konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach 61 a 62 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodneniami 82 az 86 uvedeného rozhodnutia správne uviedla, ze výhoda upravená ustanovením § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení v prospech energeticky nárocných odberatelov v tomto prípade predstavuje dodatocné zatazenie státu, kedze sa mozno domnievat, ze akékolvek znízenie sumy poplatku, ktorý sú títo odberatelia povinní platit, vedie k stratám príjmov státu, ktoré sú vsak následne vybrané od iných podnikov, co kompenzuje takto vzniknuté straty. Ako protihodnotu "stanovenia hornej hranice" príspevku energeticky nárocných odberatelov je totiz distribútor elektrickej energie v súlade s § 15 ods. 1a ÖSG v znení zmien a doplnení oslobodený od povinnosti nakupovat ekoenergiu od ÖMAG v objeme elektrickej energie, ktorú predáva konecnému spotrebitelovi oslobodenému od povinnosti nákupu ekoenergie. 77 Tieto závery nestrácajú platnost dalsími tvrdeniami Rakúskej republiky a Spojeného královstva. 78 Predovsetkým je irelevantným tvrdenie, podla ktorého stát nepredpokladá pokrytie akýchkolvek strát prostredníctvom rozpoctových zdrojov, rovnako ako aj tvrdenie, podla ktorého akékolvek riziko insolventnosti, ktoré by prípadne mohlo vyplývat zo skutocnosti, ze ÖMAG konal v rozpore s ustanoveniami ÖSG v znení zmien a doplnení, by bolo znásané ním samotným a nie státom. 79 Treba totiz uviest, ze v tomto prípade je relevantnou len situácia, ktorá by vyplynula z uplatnovania predmetného opatrenia, tak ako bolo notifikované, a nie prípadná cinnost ÖMAG, ktorá by bola v rozpore so stanoveným právnym rámcom. Úcastníci konania sa vsak zhodujú na tom, ze ak bude ÖMAG konat prísne v súlade s uvedeným opatrením a v jeho medziach, v zásade nepotrebuje podporu státu, kedze v súlade s § 21 a nasl. ÖSG v znení zmien a doplnení by mala náklady ÖMAG tiez pokrývat najmä zúctovacia cena, spolocne s rocným poplatkom plateným kazdým konecným spotrebitelom pripojeným na verejnú siet. Ako uviedla Rakúska republika v odpovedi na otázku Vseobecného súdu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, toto zahrna pokrytie prípadného výpadku príjmov ÖMAG v predoslom roku spôsobeného napríklad obmedzením sumy príspevku urcitých energeticky nárocných odberatelov. Preto, ako správne uvádza Rakúska republika, bud ÖMAG neutrpí v nijakom okamihu výpadok príjmov, alebo bude prinajhorsom taký výpadok príjmov len docasný a bude kompenzovaný nasledujúci rok. Okrem toho, ako uvádza Komisia vo svojej odpovedi na otázky Vseobecného súdu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, s poukazom na § 22b ÖSG v znení zmien a doplnení a na správu o cinnosti ÖMAG za rok 2006 pripojenú k vyjadreniu k zalobe, úpravy zúctovacej ceny boli povolované dokonca aj v priebehu roka. V tomto ohlade tiez treba poukázat na vysvetlenia poskytnuté Rakúskou republikou v odpovediach na otázky Vseobecného súdu k skutocnosti, ze príslusný rakúsky spolkový minister bol dokonca oprávnený v súlade s § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení zmenit kompenzacnú sumu, ktorá má byt odvedená ÖMAG, a to po zohladnení rozlicných relevantných ekonomických údajov. Za týchto okolností je tiez potrebné konstatovat, ze na pojednávaní Rakúska republika rozporuplne tvrdila, ze ÖMAG musí prevziat riziká spojené so svojou cinnostou, a to najmä pokial ide o problémy insolventnosti alebo nedostatku likvidity. 80 V kazdom prípade z analýzy ÖSG v znení zmien a doplnení vyplýva, ze predmetné opatrenie v zásade zakotvuje trvalý prístup ÖMAG k financným prostriedkom nevyhnutným na plnenie úloh verejného záujmu, ktoré mu boli zverené v rámci licencie na plnenie úloh zúctovacieho strediska pre ekoenergiu, cím sa minimalizuje uvedené riziko nedostatku likvidity alebo dokonca insolventnosti, ktoré by v tomto kontexte muselo znásat. Toto vsak len podporuje záver vyslovený v bodoch 70, 71 a 75 vyssie, podla ktorého ÖMAG nekonalo ako typický podnik na trhu, znásajúci vsetky obvyklé riziká a nepredvídatelné udalosti, vrátane financných rizík, ale ako osobitný subjekt, ktorého úloha je presne vymedzená predmetnou právnou úpravou. Vzhladom na vyssie uvedené nie je nevyhnutné dalej posudzovat relevantnost tvrdenia Komisie v odpovedi na otázky Vseobecného súdu polozené v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, podla ktorých § 23 ods. 2 bod 5 ÖSG v znení zmien a doplnení upravoval moznost urcitých "dalsích príspevkov", bez spresnenia a bez toho, aby bol právny základ takýchto príspevkov, dokonca aj mimo rámca ÖSG v znení zmien a doplnení, vymedzený Rakúskou republikou pocas správneho konania, alebo relevantnost tvrdenia Komisie v tom istom rámci v tom zmysle, ze by bolo prípadne mozné, aby sa ÖMAG domáhalo zodpovednosti Rakúskej republiky v prípade, ak by príslusný rakúsky spolkový minister nestanovil zúctovaciu cenu takým spôsobom, aby boli nahradené vsetky dodatocné náklady ÖMAG, ktoré majú byt uhradené v zmysle predmetného zákona. Rakúska republika totiz nenamieta, ze v zásade ak je právna úprava dodrziavaná, zavádza mechanizmus úplnej náhrady dodatocných nákladov zatazujúcich ÖMAG z dôvodu povinnosti výkupu ekoenergie od výrobcov v Rakúsku za vyssiu cenu, ako je cena na trhu. 81 Dalej sú rovnako irelevantné tvrdenia Rakúskej republiky, podla ktorých po prvé predmetné opatrenie neupravuje priame platby "z rozpoctu" státu v prospech ÖMAG, po druhé predmetné prostriedky nikdy neopustili súkromný sektor, po tretie uvedené prostriedky neboli "k dispozícii státu", po stvrté ÖMAG "nemá výsady verejnej moci" a prípadné opravné prostriedky voci jeho konaniu boli v súlade s predmetným opatrením riesené bezným obcianskym súdnym konaním, a nie správnym konaním, rovnako ako aj napokon to, ze ÖMAG je vo vztahu k rozlicným úcastníkom trhu "neutrálne a nezávislé". 82 Uz sa totiz konstatovalo, ze na jednej strane predmetné prostriedky treba od samého zaciatku kvalifikovat ako prostriedky státu, najmä z dôvodu záväznej povahy platieb zavedených na úcely verejného záujmu, a na druhej strane, ze ÖMAG konalo, co sa týka licencie na plnenie úloh zúctovacieho strediska pre ekoenergiu, v rámci jasne definovanom rakúskym zákonodarcom, sledujúc tie isté ciele, a bolo okrem iného prísne kontrolované príslusnými rakúskymi orgánmi. V tomto ohlade Súdny dvor nedávno potvrdil, ze financné prostriedky pochádzajúce z povinných príspevkov ulozených právnou úpravou clenského státu, ktoré sú spravované a rozdelované v zmysle tejto právnej úpravy, sa môzu povazovat za státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, aj ked sú ich správou poverené subjekty, ktoré nie sú verejnými orgánmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Vent De Colčre, uz citovaný v bode 58 vyssie, [64]EU:C:2013:851, bod 25 a tam citovanú judikatúru, rovnako ako aj analogicky bod 26). Podla Súdneho dvora mechanizmus úplnej kompenzácie dodatocných nákladov, ktoré musia podniky znásat v dôsledku povinnosti nakupovat elektrickú energiu veterného pôvodu za cenu vyssiu, ako je trhová cena, ktorú v tuzemsku platia vsetci konecní spotrebitelia, vyplývajúci z analyzovanej francúzskej právnej úpravy, predstavuje intervenciu zo státnych prostriedkov. 83 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked dospela k záveru, ze z predmetného opatrenia vyplýva pouzitie státnych prostriedkov. 84 Preto treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. - O druhej casti prvého zalobného dôvodu 85 Rakúska republika tvrdí, ze predmetné opatrenie nie je v tomto prípade pomocou pripísatelnou státu. V tomto ohlade odkazuje na judikatúru Francúzsko/Komisia (uz citovanú v bode 54 vyssie, [65]EU:C:2002:294, bod 55 a nasl.), ako aj PreussenElektra (uz citovanú v bode 42 vyssie, [66]EU:C:2001:160, bod 20) a tvrdí, ze treba vziat do úvahy vsetky dôkazy, ako je zaradenie institúcie, ktorá prijíma opatrenie do struktúr verejnej správy, povaha jej cinností a ich vykonávanie na trhu, právne postavenie institúcie, intenzitu dohladu vykonávaného státnymi orgánmi nad správou subjektu a dalsie. Podla Rakúskej republiky po prvé osoba, ktorá na základe licencie plní úlohy zúctovacieho strediska pre ekoenergiu zriadeného ÖSG v znení zmien a doplnení je súkromným podnikom. Poukazuje a contrario na rozsudok z 12. decembra 1996, Air France/Komisia (T-358/94, Zb., [67]EU:T:1996:194, bod 38). Po druhé ziadny orgán vyssie uvedenej právnickej osoby nie je schvalovaný ani vymenovaný státom, pricom tento ani nie je zastúpený v jej orgánoch. Po tretie ani forma vyssie uvedenej právnickej osoby, ani jej akcionárska struktúra nie sú upravené zákonom. Po stvrté stát nemá právo schvalovat jej cinnost. Po piate vyssie uvedená právnická osoba nie je spravovaná pravidlami predkladanými na schvalovanie státu a nie je ani podrobená povoleniami zo strany státu ci osobitným sankciám. Po sieste spory medzi vyssie uvedenou právnickou osobou a distribútormi elektrickej energie musia byt predkladané bezným súdnym orgánom. 86 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa pripísatelnosti opatrenia treba preskúmat, ci sa verejné orgány musia povazovat za orgány, ktoré sa podielali na prijatí tohto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Vent De Colčre, uz citovaný v bode 58 vyssie, [68]EU:C:2013:851, bod 17 a tam citovanú judikatúru). 87 V tomto prípade treba konstatovat, ze mechanizmus podpory ekoenergie, ako aj mechanizmus výnimky v prospech energeticky nárocných odberatelov bol zavedený zákonom, konkrétne ÖSG v znení zmien a doplnení, a musí byt teda povazovaný za pripísatelný státu. Za takých okolností, na rozdiel od toho, co tvrdí Rakúska republika, nie je nevyhnutné pristupovat k rozsiahlejsej analýze prípadného zaradenia ÖMAG do struktúr státnej správy, povahy jeho cinností a ich vykonávaní na trhu, právneho postavenia subjektu alebo intenzity dohladu vykonávaného státnymi orgánmi nad jeho správou. V kazdom prípade uz bolo v rámci preskúmania prvej casti tohto zalobného dôvodu konstatované, ze ÖMAG bolo zaradené do struktúry zriadenej rakúskym zákonodarcom upravujúcej nielen povahu jeho cinností a ich konkrétne vykonávanie, ale tiez dohlad prostredníctvom kontroly vykonávanej následne príslusnými státnymi orgánmi a navyse, podrobne stanovujúc medze cinnosti ÖMAG pri výkone jeho licencie, takým spôsobom, ze tento subjekt nemozno povazovat za súkromný hospodársky subjekt konajúci slobodne s cielom dosahovat zisk na trhu vystavenom hospodárskej sútazi. 88 Z toho vyplýva, ze druhú cast prvého zalobného dôvodu, a teda prvý zalobný dôvod ako celok je potrebné zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zo strany Komisie, ked dospela k záveru, ze predmetné opatrenie je selektívne 89 Rakúska republika tvrdí, ze kritérium selektivity odlisuje vseobecné opatrenia hospodárskej politiky od státnej pomoci. O státnu pomoc ide vtedy, ked je vnútrostátne opatrenie takej povahy, ze uprednostnuje urcité podniky alebo urcitú výrobu vo vztahu k iným, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný uvedeným rezimom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i., C-308/01, Zb., [69]EU:C:2004:252, bod 68). Podla Rakúskej republiky sa hodnotenie selektivity opatrenia, ktoré môze byt státnou pomocou vykonáva vo viacerých fázach. Predovsetkým treba identifikovat referencný rámec, potom konstatovat odchýlku voci tomuto rámcu a napokon preskúmat moznost odôvodnenia tejto odchýlky povahou a logikou systému. 90 Takto je podla Rakúskej republiky potrebné sa po prvé pýtat, ci § 22d ÖSG v znení zmien a doplnení skutocne mozno povazovat za "výnimku" z "referencného rámca". Opiera sa vo svojej argumentácii najmä o rozsudok z 10. apríla 2008, Holandsko/Komisia (T-233/04, Zb., [70]EU:T:2008:102). 91 Po druhé podla Rakúskej republiky, ak by aj Vseobecný súd mal dospiet k záveru, ze rezim zavedený § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení vedie k odchýlke od referencného systému, táto je odôvodnená logikou a vnútornou koncepciou systému. Jeho cielom je totiz rovnomerne rozdelit bremeno financovania ekoenergie medzi skupiny spotrebitelov, berúc do úvahy logiku vyplývajúcu zo smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o restrukturalizácii právneho rámca Spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny ([71]Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405, dalej tiez "smernica o dani z energie"). Rakúska republika najmä poukazuje na predoslé porovnatelné konania pred Komisiou (N 271/2006, týkajúce sa "Tax Relief for Supply of surplus Heating" v Dánsku, a N 820/2006, týkajúca sa "danových úlav pre velkých spotrebitelov energie" v Nemecku). 92 Po tretie Rakúska republika tvrdí, ze § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení nie je selektívny "de iure", kedze rezim kompenzácií je uplatnitelný na vsetky podniky, nezávisle od ich velkosti alebo odvetvia cinnosti. Nedochádza ani k selektivite "de facto". Tvrdí, ze pri neexistencii selektivity nepredstavuje predmetné opatrenie státnu pomoc (poukazuje na rozsudok z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb., [72]EU:C:2001:598, bod 36). 93 Na úvod treba uviest, ze hoci niektoré argumenty Rakúskej republiky mozno chápat ako argumenty týkajúce sa samotnej existencie výhody, ktorá by vznikla uplatnením výnimky predpokladanej v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení, základ jej druhého zalobného dôvodu sa v zásade týka neexistencie selektivity takej výhody. V kazdom prípade Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat tieto dve otázky spolocne. 94 Pokial ide po prvé o existenciu výhody, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem pomoc je vseobecnejsí nez pojem subvencia, pretoze zahrnuje nielen pozitívne príspevky ako samotné subvencie, ale aj intervencie, ktoré v rôznych formách znizujú náklady, ktoré spravidla zatazujú rozpocet podniku a ktoré z tohto dôvodu, aj ked nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnaký charakter a rovnaké úcinky. Okrem toho, pokial ide o oblast daní, Súdny dvor uviedol, ze opatrenie, prostredníctvom ktorého státne orgány udelujú niektorým podnikom oslobodenie od dane, ktoré hoci nepredstavuje presun státnych zdrojov, dostáva príjemcov do priaznivejsej financnej situácie, ako je situácia ostatných danových subjektov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Rovnako môze státnu pomoc predstavovat opatrenie, ktoré niektorým podnikom prizná znízenie dane alebo odklad platby riadne splatnej dane (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, [73]EU:T:2012:110, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 95 Po druhé, pokial ide o selektívnu povahu výhody, je potrebné urcit, ci v rámci daného právneho rezimu je státne opatrenie spôsobilé zvýhodnit "urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vo vztahu k iným podnikom, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii vzhladom na ciel sledovaný dotknutým opatrením (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, [74]EU:T:2012:110, bod 47 a tam citovanú judikatúru). 96 Podla ustálenej judikatúry sa pojem státna pomoc netýka státnych opatrení, ktoré zavádzajú rozlisovanie medzi podnikmi, a preto sú automaticky selektívne, pokial toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo zo struktúry danového systému, do ktorého patria (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb., [75]EU:C:2008:757, bod 83 a tam citovanú judikatúru). Súdny dvor uviedol, ze dotknutý clenský stát môze preukázat, ze toto opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo z hlavných zásad jeho danového systému a ze v tomto ohlade je potrebné rozlisovat na jednej strane medzi cielmi, ktoré sú stanovené pre osobitný danový rezim a nie sú mu vlastné, a na druhej strane mechanizmami vlastnými samotnému danovému systému, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu týchto cielov. Oslobodenia od daní vyplývajúce z ciela, ktorý nie je vlastný danovému systému, do ktorého spadajú, sa totiz nemôzu vyhnút splneniu poziadaviek vyplývajúcich z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, [76]EU:T:2012:110, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 97 Okrem toho podla judikatúry má na úcely posúdenia selektívnej povahy výhody udelenej danovým opatrením zvýsený význam urcenie referencného rámca, pretoze samotnú existenciu výhody mozno preukázat iba vo vztahu k "obvyklému" zdaneniu. Kvalifikácia vnútrostátneho danového opatrenia ako "selektívneho" teda v prvom rade predpokladá identifikáciu a predbezné preskúmanie spolocného alebo "obvyklého" danového systému uplatnitelného v dotknutom clenskom státe. Práve v porovnaní s týmto spolocným alebo "obvyklým" danovým systémom treba v druhom rade posúdit a stanovit prípadnú selektívnu povahu výhody poskytnutej dotknutým danovým opatrením tak, ze sa preukáze, ze toto opatrenie sa odchyluje od uvedeného spolocného systému, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný danovým systémom dotknutého clenského státu nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, [77]EU:T:2012:110, bod 49 a tam citovanú judikatúru). 98 Treba tiez uviest, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze ciel sledovaný státnymi zásahmi nestací na to, aby tieto zásahy nebolo mozné kvalifikovat ako "pomoc" v zmysle clánku 107 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, [78]EU:C:2008:757, bod 84 a tam citovanú judikatúru). Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ totiz nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, [79]EU:C:2008:757, bod 85 a tam citovanú judikatúru). Takto vyssie uvedené ustanovenie definuje státne zásahy na základe ich úcinkov, a teda nezávisle od pouzitých techník (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, [80]EU:C:2008:757, bod 89 a tam citovanú judikatúru). 99 Napokon tiez z ustálenej judikatúry vyplýva, ze okolnost, ze mnozstvo podnikov, ktoré by sa mohli dozadovat vyuzitia opatrenia, je vysoké alebo okolnost, ze tieto podniky nálezia do rozlicných odvetví, nestací na spochybnenie selektívnej povahy tohto opatrenia, a teda na to, aby opatrenia nebolo mozné kvalifikovat ako státnu pomoc (pozri rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v bode 92 vyssie, [81]EU:C:2001:598, bod 48 a tam citovanú judikatúru). V prípadoch, ked sa predmetné opatrenie riadi objektívnymi kritériami horizontálneho uplatnenia, táto okolnost tiez nespochybnuje jeho selektívnu povahu, pretoze môze preukazovat len to, ze sporná pomoc nepredstavuje individuálnu pomoc, ale patrí do systému pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb., [82]EU:C:2003:92, bod 49). 100 V tomto prípade treba po pripomenutí relevantnej casti napadnutého rozhodnutia identifikovat urcujúce kritériá "obvyklého" rezimu predpokladaného ÖSG v znení zmien a doplnení. 101 V tomto ohlade, ako to vyplýva z casti napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa "výhody", ale tiez z casti analyzujúcej "státne prostriedky a zodpovednost", Komisia stavia na rovnakú úroven celý notifikovaný ÖSG v znení zmien a doplnení a danový rezim, v rámci ktorého by výhoda v zásade vyplynula z úplného alebo ciastocného oslobodenia od regulacného poplatku (pozri v tomto zmysle najmä odôvodnenia 55, 64 a 68 az 70 napadnutého rozhodnutia). 102 Následne v casti týkajúcej sa selektívnosti výhody, to znamená v odôvodneniach 88 az 103 napadnutého rozhodnutia, Komisia v zásade tvrdí, ze predmetné opatrenie je v rozsahu v akom zahrna výhodu upravenú v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení selektívne z toho dôvodu, ze hoci uvedené opatrenie môzu vyuzit vsetky podniky, ktorých náklady sa v dôsledku ich príspevku na podporu ekoenergie zvýsili o viac ako 0,5 % cistej hodnoty ich výroby, predmetné opatrenie zostáva de facto vyhradené výlucne urcitej kategórii podnikov, konkrétne energeticky nárocným odberatelom, ktorí pôsobia predovsetkým v odvetví výroby tovarov. Z tohto dôvodu toto opatrenie urcitým dalsím podnikom umiestneným na rakúskom území bráni v tom, aby ho vyuzívali. 103 Konkrétne, co sa týka sústredenia výhody vyplývajúcej z predmetného opatrenia na urcité podniky, Komisia v odôvodnení 101 napadnutého rozhodnutia uvádza toto: "Komisia pri svojom skúmaní dospela k záveru, ze notifikovaná schéma sa zameriava prednostne na velmi málo podnikov vyrábajúcich predovsetkým tovar. [Rakúska republika] v tejto súvislosti predlozil[a] 9. septembra 2010 údaje, ktoré vychádzali z aktuálneho uplatnovania schémy s intenzitou pomoci pod hranicou vymedzujúcou notifikacnú povinnost. Podla týchto údajov poziadalo o uplatnenie tejto schémy z priblizne 300000 rakúskych podnikov len asi 2000 (t. j. menej ako 1 % vsetkých rakúskych podnikov). V rámci súcasného uplatnovania tejto schémy vyuzívajú priblizne 66 % prostriedkov podniky, ktoré pôsobia v oblasti 'výroby tovaru` [poukazuje sa tu na skutocnost, ze v rámci tohto hospodárskeho odvetvia existuje urcité zameranie na podsektory, ako sú výroba dreva, papiera, potravín, skla, keramiky, kovov a chemických látok]. V súvislosti s tým, ze [Rakúska republika] by mal[a] zvýsit intenzitu pomoci nad hranice de minimis, ktoré v súcasnosti predbezné uplatnovanie schémy neprekracuje, Komisia dalej konstatovala, ze toto opatrenie sa pravdepodobne bude este viac zameriavat na podniky zaoberajúce sa výrobou tovaru. Dokazuje to aj skutocnost, ze na základe údajov, ktoré predlozil[a] [Rakúska republika], by z vyssej intenzity pomoci malo prospech iba 12 podnikov, ako je to v rámci súcasne platného znenia úpravy, a ze len dva z týchto podnikov pôsobia v odvetví dopravy, kým 10 z nich sa zameriava na výrobu tovaru [odkazuje sa na list z 9. septembra 2010, ktorým Rakúska republika odpovedala na otázky Komisie z 19. júla 2010, s. 17, a tabulku 5 na s. 17]". 104 V odôvodnení 102 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze notifikovaná schéma nebude nijakým prínosom pre väcsinu hospodárskych odvetví rakúskeho hospodárstva, alebo len v malej miere, kým zvýhodnené budú prevazne podniky pôsobiace v niektorom z týchto hospodárskych odvetví, konkrétne v oblasti výroby tovaru. 105 V tomto ohlade treba najskôr preskúmat tvrdenia Rakúskej republiky, podla ktorých v zásade § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení nemozno povazovat za "výnimku" vo vztahu k "referencnému rámcu" predstavovanému zvyskom uvedeného zákona alebo, v kazdom prípade, je odôvodnený povahou systému. 106 Treba vsak rovnako ako Komisia uznat, ze medzi vseobecným rezimom upraveným ÖSG v znení zmien a doplnení analyzovaným ako celok a konkrétnym ustanovením § 22c tohto zákona nie je jednota predmetu a ciela tak, aby bolo mozné toto ustanovenie povazovat za integrálnu súcast vseobecného rezimu a nie za osobitnú výnimku upravenú v rámci takého rezimu. 107 Ako bolo totiz uvedené v bode 32 vyssie, Rakúska republika sa prostredníctvom ÖSG v znení zmien a doplnení usilovala dosiahnut svoj národný záväzný ciel týkajúci sa casti energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov na hrubej konecnej energetickej spotrebe, ako to predpokladá smernica o obnovitelných zdrojoch energie. Na tieto úcely bol zavedený mechanizmus, s cielom umiestnit vsetku ekoenergiu vyrobenú v Rakúsku, spocívajúci v povinnosti, uvedenej v § 19 az § 22b ÖSG v znení zmien a doplnení, vsetkých distribútorov elektrickej energie vykúpit od ÖMAG vsetku ekoenergiu za zúctovaciu cenu, ktorá je vyssia ako cena na trhu. Uvedená povinnost následne vedie k tomu, ze distribútori pozadujú od vsetkých podnikov, ktoré sú spotrebitelmi energie v Rakúsku a ktoré nie sú oslobodené od tejto povinnosti, aby platili tarifný príplatok k cene elektrickej energie, konkrétne "dodatocné náklady na ekoenergiu", s cielom presunút na nich dodatocne vyvolané náklady zodpovedajúce rozdielu medzi zúctovacou cenou a cenou elektrickej energie na trhu (pozri tiez odôvodnenie 107 napadnutého rozhodnutia). 108 Treba vsak konstatovat, ze tento vseobecný rezim zavedený ÖSG v znení zmien a doplnení, ktorý okrem iného nie je ako taký predmetom tohto konania, kedze Komisia nepovazuje pomoc výrobcom ekoenergie za nezlucitelnú s vnútorným trhom (pozri body 6, 14 a 15 vyssie) sa lísi, pokial ide o jemu vlastný predmet spocívajúci v ochrane zivotného prostredia, od rezimu predneseného Rakúskou republikou na odôvodnenie výnimky predpokladanej v §22c ÖSG v znení zmien a doplnení. 109 V tomto poslednom ohlade Rakúska republika totiz viackrát uviedla, tak v správnom konaní, ako aj pred Vseobecným súdom, ze cielom opatrenia stanovujúceho obmedzenie maximálnej sumy príspevku energeticky nárocných odberatelov bolo "umoznit, aby bola zátaz vyvolaná systémom podpory ekoenergie znesitelná z hladiska... hospodárstva a priemyslu" a chránit podniky osobitne dotknuté týmto systémom. Konkrétnejsie zastávala názor, ze energeticky nárocní odberatelia sú obzvlást vystavení medzinárodnej konkurencii a ze dodatocné náklady na ekoenergiu by viedli k znevýhodneniu v hospodárskej sútazi vo vztahu k tretím státom alebo iným clenským státom Únie, ktoré neukladajú spotrebitelom elektrickej energie povinnost platit financné príspevky na financovanie ekoenergie alebo ktoré tiez zavádzajú obmedzenie maximálnej sumy príspevku energeticky nárocných odberatelov. Okrem iného poukazuje na schémy existujúce v Nemecku, Svajciarsku a Francúzsku. Preto podla Rakúskej republiky, hoci vseobecný rezim upravený ÖSG v znení zmien a doplnení vyvoláva znevýhodnenie v hospodárskej sútazi, ktoré sa dotýka vsetkých rakúskych podnikov, niektoré z ich sú dotknuté viac ako iné. Práve v reakcii na túto skutocnost je cielom obmedzenia maximálnej sumy príspevkov upraveného v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení zmensenie "neprimeraného" znevýhodnenia v hospodárskej sútazi, ktoré by utrpeli energeticky nárocní odberatelia. Napokon, podla Rakúskej republiky nejde o zvýhodnenie týchto podnikov v hospodárskej sútazi, ale iba o kompenzáciu alebo zmensenie existujúceho znevýhodnenia v hospodárskej sútazi (pozri tiez odôvodnenia 106 a 107 in fine napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze predmetná výnimka sleduje iný ciel, ako je ciel ÖSG v znení zmien a doplnení ako taký, a to napriek skutocnosti, ze "kompenzacná suma" stanovená v uvedenej výnimke v prospech energeticky nárocných odberatelov, ktorá je urcená na spolufinancovanie podpory ekoenergie, môze mat urcité nepriame pozitívne dopady na zivotné prostredie. 110 Referencný rámec predstavovaný obvyklým zdanovaním, vo vztahu ku ktorému treba vymedzit prípadnú existenciu selektívnych výhod v prospech urcitých hospodárskych subjektov v súlade s rozsudkom British Aggregates/Komisia (uz citovaným v bode 68 vyssie, [83]EU:T:2012:110 a najmä jeho bod 49) je teda tvorený ÖSG v znení zmien a doplnení ako takým, ktorý zaviedol schému podpory výroby ekoenergie a stanovil povinnosti uplatnitelné na vsetkých distribútorov elektrickej energie a podniky, ktoré sú spotrebitelmi elektrickej energie v Rakúsku, a vo vztahu ku ktorým predstavuje §22c ÖSG v znení zmien a doplnení výnimku. 111 Pokial ide o túto výnimku, treba po prvé odmietnut vseobecné tvrdenia Rakúskej republiky, podla ktorých táto výnimka nepredstavuje výhodu, ale iba zmiernuje "znevýhodnenie v hospodárskej sútazi", ktoré majú rakúske podniky a najmä rakúske energeticky nárocné podniky. 112 Po prvé, kedze je nesporné, ze ÖSG v znení zmien a doplnení predstavuje právnu úpravu vyvolávajúcu úcinky takej povahy, ktoré spôsobujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku, ktorý je spotrebitelom energie v Rakúsku, treba konstatovat, ze skutocnost, ze Rakúska republika upústa od vymáhania casti dodatocných nákladov spojených s výkupom ekoenergie tým, ze v stanovenom rezime obmedzuje na pevnú maximálnu sumu príspevok rakúskych energeticky nárocných podnikov, má za následok znízenie nákladov týchto podnikov, ktoré by obvykle zatazovali ich rozpocet. Preto skutocne ide o výhodu, ktorú tieto podniky vyuzívajú vo vztahu k iným podnikom, ktoré v Rakúsku spotrebúvajú elektrickú energiu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb., [84]EU:C:2005:130, bod 38). 113 Okrem toho treba v tomto ohlade uviest, ze hoci Rakúska republika zdôraznila v odpovedi na otázky Vseobecného súdu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ze pevné obmedzenie maximálnej sumy zmienované v bode 112 vyssie alebo inými slovami, kompenzacná suma, ktorú platia energeticky nárocní odberatelia, sa môze menit, kedze príslusný rakúsky spolkový minister je za istých okolností oprávnený pristúpit k zvýseniu uvedenej kompenzacnej sumy nad 0,5 % cistej hodnoty ich výroby za predoslý rok, napriek tomu netvrdí, ze by taká úprava zmensila výhodu poskytnutú v prospech týchto podnikov tak, aby ju celkom odstránila, najmä tým, ze by na nulu alebo na minimálnu sumu zmensila rozdiel medzi uvedenou kompenzacnou sumou a platbami, ktoré by uvedené podniky boli povinné platit na základe ÖSG v znení zmien a doplnení pri neexistencii akejkolvek takej výnimky, ako ju upravuje § 22c tohto zákona. Okrem toho tiez nie je bez významu v tejto súvislosti dodat, ze ako vyplýva tak z predmetného ustanovenia, ako aj odpovedí Rakúskej republiky na otázky Vseobecného súdu, výnimka v prospech energeticky nárocných odberatelov môze mat dokonca aj negatívne dopady na skupiny prispievatelov na podporu ekoenergie, ktorí sú spotrebitelmi energie a ktorí nemôzu vyuzit uvedenú výnimku, a to z dôvodu vyssej financnej zátaze, ktorú musia znásat. Toto posilnuje úcinok výhody udelenej energeticky nárocným odberatelom. 114 Po druhé treba konstatovat, ze ak by sa aj predpokladalo, ze cielom opatrenia obmedzenia maximálnej sumy predmetného príspevku bolo kompenzovat znevýhodnenie, na ktoré odkazuje Rakúska republika vo svojich vysvetleniach, také opatrenie by v ziadnom prípade nemalo byt odôvodnené skutocnostou, ze jeho cielom je naprávat skreslenie hospodárskej sútaze na trhu Únie s elektrickou energiou. 115 V tomto ohlade stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze clenský stát sa snazí prostredníctvom jednostranných opatrení priblízit existujúce podmienky hospodárskej sútaze v urcitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré prevládajú v iných clenských státoch, nemôze zbavit tieto opatrenia charakteru pomoci (pozri rozsudok Heiser, uz citovaný v bode 112 vyssie, [85]EU:C:2005:130, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 116 V rovnakom zmysle treba odmietnut ako nepreukázané tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého bola predmetná výnimka nevyhnutná na úcely vytvorenia vyvázeného rezimu voci rozlicným zúcastneným podnikom a to s ulozením "znesitelných" povinností, najmä pokial ide o ich hospodársku a priemyselnú dôlezitost. Rakúska republika totiz nepredniesla dostatocne konkrétne dôkazy preukazujúce, ze by vseobecné uplatnenie sadzby zodpovedajúcej dodatocným nákladom na ekoenergiu v pomere k spotrebovanému objemu na vsetky podniky spotrebúvajúce elektrickú energiu malo byt povazované pre dotknuté subjekty bud za nespravodlivé, alebo za neúnosné. V tomto ohlade, hoci z urcitých listov Rakúskej republiky adresovaných Komisii pocas správneho konania, ako sú listy z 8. októbra 2009 a 22. decembra 2009, rovnako ako aj listy z 22. apríla 2010, 13. septembra 2010 alebo 30. decembra 2010, vyplýva, ze zastáva názor, ze ciele sledované ÖSG v znení zmien a doplnení mozno dosiahnut iba vtedy, ak budú náklady rozlozené takým spôsobom, aby boli znesitelné sociálne, hospodársky a z hladiska jej priemyselnej politiky, treba konstatovat, ze ide len o prosté vyhlásenia, ktoré samé osebe nemôzu uviest zákonodarcom zavedený rámec znevýhodnujúci významnú cast podnikov pôsobiacich v Rakúsku do súladu s právom Únie. To isté platí aj v prípade, ak by sa urcité tvrdenia Rakúskej republiky chápali tak, ze poukazujú na moznost ulahcenia prijatia ÖSG v znení zmien a doplnení v rámci vnútrostátneho zákonodarného procesu z dôvodu existencie predmetnej výnimky upravenej v jeho § 22c. 117 Nejde tu teda o takú situáciu, ako je uvedená v bode 48 rozsudku British Aggregates/Komisia, uz citovaného v bode 68 vyssie ([86]EU:T:2012:110), podla ktorého podmienku selektívnosti nesplna opatrenie, ktoré je napriek tomu, ze predstavuje zvýhodnenie pre svojho príjemcu, odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou systému, do ktorého patrí. Konkrétne nie je preukázané, ze by predmetná výnimka vyplývala priamo zo základných alebo z hlavných zásad rakúskeho danového systému alebo ze by bola nevyhnutná na úcely zarucenia jeho spravodlivosti. V tomto ohlade totiz z ustálenej judikatúry vyplýva, ze je úlohou clenského státu, ktorý zavádza takéto rozlisovanie medzi podnikmi v oblasti nákladov, preukázat, ze je skutocne odôvodnené povahou a struktúrou dotknutého systému (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, C-279/08 P, Zb., [87]EU:C:2011:551, najmä bod 62 a tam citovanú judikatúru). V tomto kontexte Vseobecný súd tiez nemôze povazovat za dostatocné ani rôzne vseobecné tvrdenia Rakúskej republiky prednesené na pojednávaní, ktoré s odkazom na spis vedený v správnom konaní a na listiny prednesené v tomto konaní poukazujú na skutocnost, ze predmetná výnimka bola súcastou legislatívneho balíka nevyhnutného na úcely legislatívnej reformy, ku ktorej doslo v roku 2008 v Rakúsku. 118 Napokon treba tiez zdôraznit, ze v súlade s rozsudkom British Aggregates/Komisia, uz citovaným v bode 96 vyssie ([88]EU:C:2008:757, bod 86), by predstavovalo nesprávny výklad clánku 107 ods. 1 ZFEÚ také rozhodnutie, podla ktorého môzu clenské státy pri zvazovaní prítomných záujmov vymedzit svoje priority pri ochrane zivotného prostredia a následne urcit tovary alebo sluzby, ktoré budú podliehat ekodani, takze okolnost, ze takáto dan sa nevztahuje na vsetky podobné cinnosti s porovnatelným vplyvom na zivotné prostredie, neznamená, ze podobné cinnosti, ktoré nepodliehajú uvedenej ekodani, sú selektívne zvýhodnené. 119 Po druhé treba odmietnut ako nepodlozené tvrdenia Rakúskej republiky podporené urcitými skutkovými okolnostami uvedenými na preukázanie toho, ze predmetné opatrenie nie je selektívne de facto. Predovsetkým, tak ako bolo uvedené v bode 99 vyssie, okolnost, ze mnozstvo podnikov, ktoré sa môzu domáhat vyuzitia opatrenia, je znacné alebo okolnost, ze tieto podniky patria do rôznych hospodárskych odvetví, nestací na spochybnenie selektívnej povahy tohto opatrenia, a preto na vylúcenie jeho kvalifikácie ako státnej pomoci. Rovnako skutocnost, ze predmetné opatrenie sa riadi "objektívnymi" kritériami horizontálneho uplatnenia, v tomto ohlade tiez nie je rozhodujúca. 120 Dalej treba konstatovat, ze skutkové okolnosti uvedené Rakúskou republikou pocas správneho konania vedeného Komisiou a následne pred Vseobecným súdom len potvrdzujú selektívnu povahu predmetného opatrenia. Hoci je totiz, obdobne ako to pripústa Rakúska republika, mozné aj pripustit, ze v zásade sa kazdý podnik bez výnimky, bez ohladu na svoju velkost a cinnost, hypoteticky môze stat energeticky nárocným podnikom v zmysle §22c ÖSG v znení zmien a doplnení, z predlozených údajov v podobe tabulky vyplýva, ze v skutocnosti sa zdá, ze len malá cast podnikov pôsobiacich v Rakúsku môze skutocne vyuzívat predmetnú výnimku, hoci aj patria do rozlicných hospodárskych odvetví. 121 Takto Vseobecný súd konstatuje, ze hoci z tabuliek predlozených Rakúskou republikou skutocne vyplýva, ze je dotknutých viac ako 19 odvetví, je tiez mozné z tabuliek vyvodit, ze vo velkej väcsine sa energeticky nárocní odberatelia sústredujú v urcitých odvetviach, ako sú výrobné cinnosti, obchod s motorovými vozidlami a ich opravy, hotely a restaurácie alebo odvetvie vodárenstva, zneskodnovania a spracúvania odpadov. Dalej, dokonca aj v rámci odvetvia výrobných cinností, je mozné vymedzit urcité pododvetvia sústredujúce predovsetkým uvedených energeticky nárocných odberatelov. 122 Vzhladom na vyssie uvedené Komisia správne dospela k záveru, ze predmetné opatrenie je selektívne v tom, ze zaviedlo rozlisovanie medzi podnikmi nachádzajúcimi sa z hladiska sledovaného ciela v de facto a de iure porovnatelnej situácii bez toho, aby toto rozlisovanie vyplývalo z povahy a struktúry predmetného systému poplatkov. Iba rakúske energeticky nárocné podniky totiz vyuzívajú výhodu spocívajúcu v tom, ze môzu obmedzit svoje náklady spojené s nákupom ekoenergie na 0,5 % cistej hodnoty ich výroby, zatial co ostatné rakúske podniky, ktoré sú spotrebitelmi elektrickej energie také moznosti nemajú. 123 Tento záver okrem toho nestráca platnost tým, ze Rakúska republika uviedla rozlicné odkazy na predoslú rozhodovaciu prax Komisie. 124 V tomto ohlade predovsetkým treba uviest, ze týmito tvrdeniami Rakúska republika v zásade poukazuje na zásadu rovnosti zaobchádzania. Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2012, Djebel - SGPS/Komisia, T-422/07, Zb., [89]EU:T:2012:11, bod 202). 125 Okrem toho treba viac vo vseobecnosti pripomenút, ze pojem státnej pomoci zodpovedá objektívnej situácii, ktorá sa hodnotí ku dnu, v ktorý Komisia prijíma svoje rozhodnutie. Teda dôvody, pre ktoré Komisia situáciu zhodnotila inak v predoslom rozhodnutí, nemôzu mat vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., C-138/09, Zb., [90]EU:C:2010:291, bod 21, a Djebel - SGPS/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [91]EU:T:2012:11, bod 199). Treba tiez uviest, ze Komisii by nemala byt odnatá moznost stanovit prísnejsie podmienky zlucitelnosti, ak to vyzaduje vývoj vnútorného trhu a ciel neskreslenej hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Djebel, uz citovaný v bode 124 vyssie, [92]EU:T:2012:11, bod 200 a tam citovanú judikatúru). 126 V tomto prípade treba predovsetkým konstatovat, ze dve rozhodnutia Komisie citované Rakúskou republikou, konkrétne rozhodnutie týkajúce sa dánskej schémy, o ktoré islo vo veci N 271/2006 prijaté 20. decembra 2006, a rozhodnutie týkajúce sa nemeckej schémy, o ktoré islo vo veci N 820/2006 prijaté 7. februára 2007, boli prijaté predtým, ako Súdny dvor vydal rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie ([93]EU:C:2008:757), ktorý prinása dôlezité prvky výkladu v oblasti zdanovania týkajúceho sa zivotného prostredia. Dve vyssie uvedené rozhodnutia Komisie teda nemôzu ovplyvnit platnost napadnutého rozhodnutia, kedze toto uplatnuje prvky výkladu prijatého Súdnym dvorom k sporným bodom. 127 Za týchto okolností Vseobecný súd len na dôvazok konstatuje, ze tieto dánske a nemecké schémy nie sú z akéhokolvek relevantného hladiska porovnatelné so situáciou, o ktorú ide v tomto prípade. 128 Konkrétnejsie, pokial ide o dánsku schému, ktorá bola predmetom rozhodnutia Komisie vo veci N 271/2006, treba uviest, ze bola zameraná, ako zdôraznuje Komisia najmä v odôvodnení 109 napadnutého rozhodnutia, na neutralizáciu výhody, ktorá pre energeticky nárocných odberatelov v Dánsku vyplývala zo skutocnosti, ze platili mensie dane zo zdrojov energie tak, aby bola zabezpecená súdrznost danového systému. Takto sa Dánsko zdanením prebytku tepla vyrábaného priemyselnými podnikmi usilovalo zarucit, aby tieto podniky nemohli ponúkat vyrobené teplo za cenu nizsiu, ako je cena ponúkaná kogeneracnými jednotkami s vysokou energetickou úcinnostou. Okrem toho vo svojej replike Rakúska republika nepredniesla argument, ktorý by vyvrátil stanovisko Komisie, ktorá tvrdila, ze dodatocná odlisnost spocíva v tom, ze dánska schéma sa na rozdiel od tohto prípadu týkala bez výnimky vsetkých priemyselných podnikov vyrábajúcich a predávajúcich urcitý typ energie, konkrétne energie spojenej s vyuzitím vyrobeného prebytkového tepla. Komisia najmä v tomto ohlade zdôraznila, ze vsetky podniky si mohli vybrat bud platit pevnú sumu dane, alebo platit ako dan urcité percento v závislosti od predajnej ceny. 129 Co sa týka nemeckej schémy, ktorá bola predmetom rozhodnutia Komisie vo veci N 820/2006, treba uviest, ze Rakúska republika nereagovala na tvrdenie Komisie, podla ktorého "danová úlava", o ktorú islo v uvedenej veci týkajúca sa energetických výrobkov s dvojakým úcelom a pouzívaných inak ako na kúrenie alebo ako palivo, rovnako ako aj na postupy spracúvania nerastov, sa týkala danovej výnimky priamo zalozenej na clánku 2 ods. 4 smernice o dani z energie, ktorá vylucuje citované energetické výrobky z rozsahu pôsobnosti tejto smernice (pozri v tomto zmysle odôvodnenie 109 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho správne zdôraznila, ze referencný rámec, konkrétne prebratie vyssie uvedenej smernice, sledoval ciel zdanenia energetických výrobkov, ktoré boli vyuzívané na kúrenie alebo ako palivo. Komisia tiez správne uviedla ako odlisnost od tohto prípadu, ze k predmetným výnimkám pristúpila s vyuzitím odôvodnenia 22 uvedenej smernice, odôvodniac ich vnútornou logikou a samotnou povahou predmetného danového systému. 130 V kazdom prípade preto nemozno ziadnu z vecí N 271/2006 a N 820/2006 prejedávaných Komisiou povazovat za porovnatelnú s touto vecou. Komisii teda nemozno vytýkat, ze tieto prípady neposudzovala rovnako. 131 Vzhladom na uvedené úvahy treba zamietnut druhý zalobný dôvod ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 107 ods. 3 ZFEÚ a prekrocení právomoci 132 Podla Rakúskej republiky, ak by sa aj dospelo k záveru, ze predmetné opatrenie predstavuje státnu pomoc, treba este posúdit, ci táto nie je v súlade s právom Únie na základe diskrecnej výnimky podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. V tomto rámci treba najmä posúdit, ci uvedené opatrenie spadá do rozsahu pôsobnosti jedného alebo viacerých usmernení alebo oznámení Komisie. - O prvej casti tretieho zalobného dôvodu 133 Rakúska republika tvrdí, ze ak by malo byt predmetné opatrenie povazované za státnu pomoc, patrilo by do rozsahu pôsobnosti usmernení v spojení s clánkom 107 ods. 3 ZFEÚ. 134 Rakúska republika tvrdí, ze toto vyplýva z uplatnenia bodu 151 a nasl. usmernení, kedze § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení splna podmienku "nepriameho" zlepsenia ochrany zivotného prostredia. Na jednej strane totiz stanovená kompenzacná suma predstavujúca aspon 0,5 % cistej hodnoty výroby za predoslý kalendárny rok zabezpecuje dokonca priamy príspevok k podpore ekoenergie. Na druhej strane, pokial ide o obmedzenie nákladov v zmysle uvedeného ustanovenia, toto ustanovenie len urcuje hornú hranicu znevýhodnenia v hospodárskej sútazi spôsobené ÖSG v znení zmien a doplnení, ktoré je pre niektoré podniky neúmerné. Okrem toho je toto ustanovenie nevyhnutným prvkom celku opatrení a nemozno ho posudzovat samostatne. 135 Rakúska republika tvrdí, ze následne treba vyhodnotit, ci § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení treba analyzovat s pouzitím analógie s kapitolou 4 usmernenia a konkrétnejsie jeho bodmi 152 a 153. Sú splnené dve zásadné podmienky v tomto ohlade, konkrétne po prvé, aby boli ustanovenia uplatnitelné v tomto prípade v zásade porovnatelné s ustanoveniami, ktorých analogické uplatnenie sa vyzaduje a po druhé, aby existovalo právne vákuum nezlucitelné s právom Únie. Pokial ide o porovnatelnost predmetných ustanovení, Rakúska republika konkrétne tvrdí, ze predmetný mechanizmus treba povazovat za analogický rozpoctovým systémom najmä preto, lebo Komisia sa domnievala, ze v jeho rámci ide o vyuzitie "prostriedkov státu", a preto, lebo Komisia predtým Rakúskej republike ako alternatívne riesenie radila vyuzitie poplatku alebo dane z energie na financovanie ekoenergie, prípadne so znízením uvedenej dane alebo poplatku energeticky nárocným odberatelom, co by bolo prípustné podla clánku 17 smernice o dani z energie. 136 Rakúska republika tvrdí, ze Komisia prekracuje medze svojho oprávnenia volnej úvahy, ked uplatnuje na systém mimorozpoctového financovania prísnejsie kritériá ako na systém financovania z daní sledujúci rovnaké ciele a vyvolávajúci rovnaké úcinky z ekonomického hladiska a hladiska hospodárskej sútaze, cím tak institúcia zasahuje do volby systémov financovania a koná v rozpore so zámermi vyplývajúcimi z jej oznámenia z 31. januára 2011. Podla Rakúskej republiky ci uz existuje alebo neexistuje minimálna sadzba stanovená právom Únie, úcinok zúctovacej ceny, ktorú upravuje § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení, je porovnatelný so systémom zdanovania energie. Oba systémy predpokladajú platby závislé od spotreby a majú tak rovnaké úcinky z hladiska bremena, ktorým zatazujú spotrebu elektrickej energie. Zhodujú sa vo svojich cieloch spocívajúcich v stanovení minimálneho zdanovania uplatnovaného v celej Európe na urcité rovnaké výrobky, ako aj vo svojich úcinkoch na hospodársku sútaz a ekonomických úcinkoch. 137 Na úvod treba uviest, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia po tom, co konstatovala, ze predmetné opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze má za následok pokles státnych príjmov, co energeticky nárocným podnikom prinása selektívnu výhodu a v dôsledku toho by toto opatrenie následne mohlo mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz na jednotnom trhu (odôvodnenie 113), pristúpila k posúdeniu zlucitelnosti predmetného opatrenia s uvedeným trhom v súlade s clánkom 107 ods. 3 ZFEÚ (odôvodnenie 115 a nasl.). 138 V tomto ohlade Komisia v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze má vo veciach, ktoré sa týkajú pomoci podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, velký priestor na volnú úvahu. V tomto ohlade tiez poukázala na rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia (C-142/87, Zb., [94]EU:C:1990:125, bod 56), a z 11. júla 1996, SFEI a i. (C-39/94, Zb., [95]EU:C:1996:285, bod 36). Uviedla, ze pri vykonávaní svojich právomocí vydala usmernenia a oznámenia, v ktorých sú stanovené kritériá, podla ktorých mozno urcité typy pomoci na základe uvedeného ustanovenia vyhlásit za zlucitelné s jednotným trhom. Podla Komisie je v súlade s ustálenou judikatúrou Komisia viazaná usmerneniami a oznámeniami, ktoré vydala v oblasti dohladu nad státnou pomocou, pokial sa neodchylujú od pravidiel stanovených v ZFEÚ a clenské státy ich uznali. V tomto ohlade poukazuje na rozsudky z 24. marca 1993, CIFRS a i./Komisia (C-313/90, Zb., [96]EU:C:1993:111, bod 36), z 15. októbra 1996, IJssel-Vliet (C-311/94, Zb., [97]EU:C:1996:383, bod 43), a z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia (C-351/98, Zb., [98]EU:C:2002:530, bod 53). 139 V tejto veci Komisia preskúmala po prvé, ci predmetná pomoc spadá do rámca pôsobnosti usmernení a najmä ich kapitoly 4, po druhé, ci predmetná pomoc spadá do rámca pôsobnosti nariadenia Komisie (ES) c. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné so spolocným trhom podla clánkov 87 a 88 zmluvy (Vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách) ([99]Ú. v. EÚ L 214, s. 3) a po tretie, ci táto pomoc nemôze byt povazovaná za zlucitelnú s vnútorným trhom na základe clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. 140 Po prvé, pokial ide o usmernenia, Komisia predovsetkým dospela k záveru, ze predmetný mechanizmus nepatrí do rozsahu ich pôsobnosti. 141 V zásade Komisia zastávala názor, ze hoci z bodu 151 usmernení vyplýva, ze ich rozsah pôsobnosti pokrýva tiez opatrenia, ktoré aspon "nepriamo" prispievajú k zlepseniu úrovne ochrany zivotného prostredia, ziadne z tvrdení prednesených Rakúskou republikou nepreukázalo, ze to tak je v tomto prípade. 142 V prvom rade totiz Komisia zastávala názor, ze tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého predmetná výnimka predstavuje zásadnú podmienku umoznujúcu zarucit politickú podporu zvýseniu zúctovacej ceny, ktoré bolo zo strany Rakúskej republiky nevyhnutné na financovanie rozvoja výroby elektrickej energie z obnovitelných zdrojov, nie je dôvodné. Podla názoru Komisie neexistuje ziadna "nevyhnutná" väzba medzi zúctovacou cenou a zvýsením výroby elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie. V tomto ohlade Komisia najmä zdôraznila slobodu Rakúskej republiky rozhodnút o spôsobe, akým chce financovat zvýsenie svojej výroby elektrickej energie z obnovitelných zdrojov, napríklad prostredníctvom danových príjmov (pozri odôvodnenia 122 a 123 napadnutého rozhodnutia). 143 V druhom rade Komisia zastávala názor, ze ani tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého predmetná výnimka viedla k vyssím cenám elektrickej energie, co podporovalo energetickú efektívnost, nie je dôvodné. Podla Komisie predmetný mechanizmus naopak fungoval ako obmedzenie maximálnej sumy, cize priemerná cena elektrickej energie platená energeticky nárocnými odberatelmi sa znizovala s kazdou dodatocnou kWh spotrebovanou nad stanovený strop (odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia). 144 Na druhej strane Komisia v odôvodení 126 a nasl. napadnutého rozhodnutia zastávala názor, ze ak by aj predmetná výnimka patrila do rozsahu pôsobnosti usmernení, co tak nie je, nemôze byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom vzhladom na to, ze nesplna podmienky stanovené v kapitole 4 uvedených usmernení. 145 Po prvé Komisia zdôraznila, ze usmernenia v rámci posudzovania pomoci rozlisujú medzi harmonizovanými danami a danami, ktoré harmonizované nie sú. "Parafiskálna dan" v podobe zúctovacej ceny vsak nepredstavuje "harmonizovanú" environmentálnu dan na úrovni Únie (odôvodnenie 127 napadnutého rozhodnutia). Predmetný mechanizmus tak podla Komisie musí byt posúdený na základe pravidiel úcinných pre "neharmonizované" environmentálne dane, v rámci kapitoly 4 uvedených usmernení. 146 Po druhé Komisia uviedla, ze v tomto kontexte musí clenský stát predlozit informácie o hospodárskych odvetviach alebo kategóriách príjemcov pomoci, na ktorých sa vztahuje oslobodenie alebo znízenie, o situácii hlavných príjemcov pomoci v kazdom príslusnom hospodárskom odvetví, ako aj o spôsobe, akým toto zdanenie prispieva k ochrane zivotného prostredia (odôvodnenie 129 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie jej tieto informácie musia umoznit preskúmat, ci je znízenie environmentálnych daní alebo oslobodenie od nich nevyhnutné a primerané, v zmysle definície týchto pojmov v usmerneniach. V odôvodnení 130 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze napriek viacerým výzvam z jej strany Rakúska republika Komisii uvedené informácie nepredlozila. Poukázala najmä na svoje listy z 21. júna 2010 a 19. júla 2010. Preto nemohla preskúmat, ci je pomoc nevyhnutná a proporcionálna a akým spôsobom prispieva k ochrane zivotného prostredia. 147 Po tretie, kedze predmetný mechanizmus podla Komisie neprispieva dokonca ani nepriamo k ochrane zivotného prostredia, Komisia analyzovala, ci by ho napriek tomu bolo mozné schválit analogickým uplatnením bodu 4 usmernení (odôvodnenia 131 az 142 napadnutého rozhodnutia). 148 V tomto ohlade Komisia pripomenula, ze bod 4 usmernení predpokladá dva typy skúmania znízenia environmentálnych daní. Jednak pokial ide o znízenia "harmonizovaných" daní v rámci smernice o dani z energie, uviedla, ze tieto znízenia je mozné bez dalsieho skúmania vyhlásit za zlucitelné s jednotným trhom za predpokladu, ze boli dodrzané minimálne danové sadzby stanovené v uvedenej smernici. Jednak co sa týka skúmania znízení "neharmonizovaných" environmentálnych daní a "harmonizovaných" daní z energie vedúcich k úrovni zdanovania, ktorá je nizsia ako minimálna úroven zdanovania stanovená touto smernicou, uviedla, ze presnejsie pravidlá sú stanovené v rámci uvedeného bodu (odôvodnenie 132 napadnutého rozhodnutia). 149 Komisia v odpovedi na tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého Rakúska republika bola oprávnená povolit predmetný mechanizmus z toho dôvodu, ze prijímajúce podniky zaplatia aspon minimálnu sumu rakúskej dane z energie, dodala, ze neexistuje ziaden precedens, v ktorom by boli pravidlá skúmania predpokladané pre harmonizované dane z energie v kapitole 4 usmernení uplatnované analogicky na parafiskálne dane. 150 Dalej po tom, co poukázala na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa analogického uplatnovania právnych pravidiel, Komisia uviedla po prvé, ze predmetné rezimy nie sú porovnatelné (odôvodnenia 135 a 136 napadnutého rozhodnutia) a po druhé, ze neexistuje ziadne právne vákuum nezlucitelné s právom Únie (odôvodnenia 137 az 141 napadnutého rozhodnutia). 151 Pokial ide o prvú cast, Komisia v zásade uviedla, ze predmetné opatrenie sa odlisuje od rezimu environmentálnych daní v tom, ze zatial co ziadne ustanovenie nestanovuje osobitné pravidlá pre parafiskálne dane, uvedený rezim stanovuje osobitné pravidlá pre výber environmentálnych daní, najmä pokial ide o minimálne sumy daní stanovené smernicou o dani z energie, pokial ide o oslobodenia v súlade s bodom 4 usmernení a clánkom 25 nariadenia c. 800/2008. 152 Pokial ide o druhú cast, Komisia v zásade uviedla, ze neexistuje ziadne právne vákuum nezlucitelné s právom Únie, kedze vsetky opatrenia, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti usmernení, môzu byt predmetom preskúmania na základe clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. Okrem toho podla Komisie nemôze nedostatok pravidiel pre oslobodenie od parafiskálnych daní odstránit analógia s existujúcimi pravidlami práva Únie pre znízenie daní z energie. Prístup, ktorý by spocíval v tom, ze by sa predpokladalo, ze minimálna úroven zdanovania stanovená pre harmonizované dane je uplatnitelná tiez na parafiskálne dane, by viedol k pouzitiu uvedeného referencného kritéria mimo predpokladaného rámca. Minimálne sadzby zjavne neboli urcené s cielom stanovit celkové zatazenie, ktoré by mali znásat energeticky nárocné podniky na základe environmentálnych regulacných opatrení, ako to vyplýva najmä z mechanizmov financovania pre zásobovacie tarify (odôvodnenia 138 a 139 napadnutého rozhodnutia). 153 Preto podla Komisie nie je mozné konstatovat analógiu medzi mechanizmom, o ktorý ide v tejto veci, a pravidlami vztahujúcimi sa na skúmanie znízení environmentálnych daní, ktoré boli harmonizované. 154 Predovsetkým treba uviest, ze Komisia v duplike uviedla, ze Rakúska republika vo svojej zalobe namietala iba neexistenciu analogického uplatnenia výnimiek predpokladaných usmerneniami. V tomto ohlade treba konstatovat, ze hoci vseobecné tvrdenie Rakúskej republiky týkajúce sa skutocnosti, ze predmetné opatrenie spadá do rozsahu pôsobnosti usmernení a je "v dôsledku toho zlucitelné so spolocným trhom" mozno chápat ako ziadost o priame uplatnenie uvedených usmernení, naopak, konkrétne tvrdenia Rakúskej republiky týkajúce sa uplatnenia bodov 152 a 153 uvedených usmernení sú formulované tak, ze v skutocnosti smerujú iba k analogickému uplatneniu výnimiek predpokladaných týmito usmerneniami. Za daných okolností, dokonca aj bez toho, aby bolo nevyhnutné vyjadrovat sa k prípustnosti tvrdení Rakúskej republiky prednesených v replike, pokial sa týkajú priameho uplatnenia usmernení, je vsak potrebné ich odmietnut z nizsie uvedených dôvodov, ktoré zostávajú platnými tak pri priamom uplatnení, ako aj uplatnení s pouzitím analógie. 155 V tomto ohlade treba poznamenat, ze hoci v rámci svojho posudzovania otázky, ci je predmetné opatrenie pripísatelné státu, ci boli pouzité státne prostriedky a ci bola výhoda poskytnutá predmetným opatrením selektívna, Komisia správne vzala do úvahy predovsetkým ÖSG v znení zmien a doplnení ako celok a následne, ako výnimku vo vztahu k obvyklému referencnému rámcu, § 22c tohto zákona (pozri prvý a druhý zalobný dôvod a najmä bod 97 a nasl. vyssie) naopak, vo svojom posudzovaní uplatnitelnosti usmernení Komisia preskúmala iba výnimku predpokladanú uvedeným ustanovením. Treba vsak konstatovat, ze uplatnitelnost usmernení treba posudzovat vo vztahu k celému systému zavedenému ÖSG v znení zmien a doplnení na podporu výroby ekoenergie (pozri v tomto ohlade body 156 az 165 nizsie) a následne, iba v prípade kladnej odpovede, je potrebné posúdit ci predmetná výnimka upravená týmto ustanovením splna podmienky na to, aby ju bolo mozné povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom. Vzhladom na výklad uvedený v bode 166 nasl. nizsie vsak treba konstatovat, ze vyssie uvedený omyl Komisie týkajúci sa rozsahu pôsobnosti usmernení nemá vplyv na platnost napadnutého rozhodnutia. 156 Po prvé treba uviest, ze rozsah pôsobnosti usmernení je definovaný v bodoch 58 a 59 takto: "Tieto usmernenia sa uplatnujú na státnu pomoc na ochranu zivotného prostredia. Uplatnujú sa v súlade s ostatnými politikami Spolocenstva o státnej pomoci, inými ustanoveniami Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva a Zmluvy o Európskej únii a právnymi predpismi prijatými podla týchto zmlúv. Tieto usmernenia sa vztahujú na pomoc [tieto usmernenia sa nezaoberajú pojmom státnej pomoci, ktorý vyplýva z clánku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a z judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupna] na podporu ochrany zivotného prostredia vo vsetkých odvetviach, ktoré sa riadia Zmluvou o ES. Vztahujú sa aj na odvetvia, ktoré podliehajú osobitným pravidlám Spolocenstva o státnej pomoci (oceliarstvo, lodiarstvo, motorové vozidlá, syntetické vlákna, doprava, uhlie, polnohospodárstvo a rybné hospodárstvo), pokial nie je v týchto osobitných pravidlách uvedené inak." 157 Po druhé podla bodu 70 ods. 1 usmernení citovaného v odôvodnení 121 napadnutého rozhodnutia výraz "ochrana zivotného prostredia" znamená "kazdú cinnost urcenú na nápravu skôd alebo predchádzanie skodám fyzického okolia alebo prírodných zdrojov vlastnými cinnostami príjemcu, na znízenie rizika takejto skody alebo na podporu efektívnejsieho vyuzívania prírodných zdrojov vrátane opatrení na úsporu energie a vyuzívania obnovitelných zdrojov energie". 158 Po tretie podla bodu 70 ods. 2 usmernení výraz "opatrenia na úsporu energie" znamená "akúkolvek cinnost, ktorá umoznuje podnikom znízit mnozstvo energie pouzívanej predovsetkým v ich výrobnom cykle". 159 Po stvrté bod 151 usmernení uvedený v kapitole 4, nazvanej "Pomoc vo forme znízení environmentálnych daní alebo oslobodení od nich", znie takto: "Pomoc vo forme znízení environmentálnych daní alebo oslobodení od nich sa bude povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES za predpokladu, ze aspon nepriamo prispieva k zlepseniu úrovne ochrany zivotného prostredia, a ze znízenia dane a oslobodenia od nej nestazujú dosiahnutie vseobecného sledovaného ciela." 160 Vzhladom na body 155 az 158 vyssie je potrebné zastávat názor, ze predmetné opatrenie spadá do rozsahu pôsobnosti usmernení, ktoré sa týkajú najmä takých opatrení státnej pomoci, ako je ÖSG v znení zmien a doplnení, ktoré posudzované ako celok jasne smerujú k naplneniu ciela ochrany zivotného prostredia v zmysle definície danej v uvedených usmerneniach. Rakúska republika sa totiz prostredníctvom ÖSG v znení zmien a doplnení usilovala dosiahnut svoj národný záväzný ciel týkajúci sa podielu energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov na konecnej hrubej energetickej spotrebe tak, ako to predpokladá smernica o obnovitelných zdrojoch energie (pozri najmä bod 32 vyssie). Z odôvodnení 4 a 171 napadnutého rozhodnutia v spojení s výzvou na vyjadrenie okrem toho vyplýva, ze Komisia povazovala ÖSG v znení zmien a doplnení ako celok za opatrenie podpory zavedené v prospech zivotného prostredia, ked okrem iného schválila cast tohto opatrenia upravujúcu financovania v prospech výrobcov ekoenergie, a to z dôvodu, ze boli zlucitelné s usmerneniami (pozri bod 6 vyssie). 161 Práve v tomto rámci treba analyzovat výnimku predpokladanú § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení, ktorá, hoci jej hlavným cielom bolo stanovit obmedzenie maximálnej sumy príspevku energeticky nárocných odberatelov tak, aby boli náklady vyvolané schémou podpory ekoenergie z ekonomického a priemyselného hladiska únosné, a chránit podniky obzvlást dotknuté zavedenou schémou (pozri bod 109 vyssie, rovnako ako aj odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia), mohla rovnako prispiet, urcite ze nepriamo a iba v urcitom rozsahu, k zlepseniu úrovne ochrany zivotného prostredia a to bez toho, aby bol narusený vseobecný ciel sledovaný ÖSG v znení zmien a doplnení. 162 Toto posledné konstatovanie vyplýva po prvé zo skutocnosti, ze predmetný mechanizmus upravuje "kompenzacnú sumu", ktorá, aj ked funguje ako obmedzenie maximálnej sumy príspevku energeticky nárocných odberatelov, bol napriek tomu jasne urcený ako podpora rozsíreniu výroby ekoenergie tým, ze prispieva k jej financovaniu. Ako to totiz vyplýva z § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení, uvedená "kompenzacná suma", ktorej úhrada je ulozená rakúskym regulátorom odvetvia energetiky energeticky nárocným odberatelom vyuzívajúcim výnimku má byt platená priamo zúctovaciemu stredisku pre ekoenergiu. Preto ide o relevantnú skutocnost v rámci vseobecného rezimu smerujúceho k podpore výroby obnovitelnej elektrickej energie s cielom zlepsit úroven ochrany zivotného prostredia. Okrem toho je takéto konstatovanie len potvrdené odpovedami Komisie na otázky Vseobecného súdu polozené v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ked táto na jednej strane potvrdila, ze "stanovená kompenzacná suma... mala ten dôsledok, ze ÖMAG by získavalo okrem nezmenených príjmov pochádzajúcich zo zúctovacej ceny dalsie príjmy pochádzajúce z kompenzacných súm, ktoré by nedostávalo bez toho, aby § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení nadobudol úcinnost" a na druhej strane, ze "v súlade s [§ 22c] ÖSG v znení zmien a doplnení by tieto dodatocné zdroje mali umoznit znízit zúctovaciu cenu v priebehu nasledujúcich rokov alebo ju zvýsit v mensom rozsahu v porovnaní so situáciou pri neexistencii príjmov pochádzajúcich z kompenzacnej sumy". 163 Okrem toho na rozdiel od toho, co mozno vyrozumiet z vysvetlení Komisie uvedených v odôvodnení 123 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých predmetný mechanizmus nie je "nevyhnutný" na zvýsenie výroby elektrickej energie z obnovitelných zdrojov, pricom Rakúska republika si podla jej názoru mohla slobodne vybrat spôsob financovania takého zvýsenia, treba uviest, ze v súlade s usmerneniami nebolo vôbec nevyhnutné preukazovat, ze konkrétne opatrenie je "nevyhnutné", ci dokonca jediné mozné na dosiahnutie sledovaného ciela, ale iba to, ze boli splnené vseobecné podmienky uvedené v bodoch 156 az 159 vyssie a osobitné podmienky, ktoré boli predmetom analýzy v bode 165 a nasl. vyssie. Toto isté konstatovanie sa analogicky uplatní na otázku, ci predmetná výnimka predstavuje "základnú podmienku" umoznujúcu zarucit politickú podporu pre zvýsenie zúctovacej ceny v Rakúsku, a na otázku, ci existuje "nevyhnutná súvislost" medzi zúctovacou cenou a zvýsením výroby elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie (pozri v tomto zmysle odôvodnenia 122 a 123 napadnutého rozhodnutia). 164 Po druhé obdobne ako Komisia nemozno sa domnievat, ze samotná existencia § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení a obmedzenie maximálnej sumy príspevkov energeticky nárocných odberatelov, ktoré z neho vyplýva, by mala nevyhnutne za následok narusenie, vo vseobecnej rovine, vseobecného ciela sledovaného ÖSG v znení zmien a doplnení. Konstatovanie Komisie v odôvodnení 124 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého predmetný mechanizmus namiesto podnecovania k efektívnejsiemu vyuzívaniu energie naopak vedie k znízeniu tejto efektívnosti z toho dôvodu, ze priemerná cena elektrickej energie platená energeticky nárocnými odberatelmi sa znizuje s kazdou dodatocnou kWh spotrebovanou nad rámec stanoveného stropu, samo osebe nevyvracia argumenty, podla ktorých existoval prinajmensom urcitý nepriamy pozitívny vplyv predmetného opatrenia na ochranu zivotného prostredia, a to vzhladom na cielové urcenie "kompenzacnej sumy". 165 Za týchto okolností nemozno uplatnitelnost usmernení priamo vylúcit na základe konstatovania, ze predmetné opatrenie nespadá do rozsahu ich pôsobnosti a nesplna poziadavky stanovené v ich bodoch 58 a 59 v spojení s bodom 70 alebo jednoducho na základe priameho uplatnenia bodu 151 usmernení. 166 Následne treba preskúmat, ci Komisia v odôvodnení 126 a nasl. napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa prípadu, ked by bolo potrebné sa domnievat, ze predmetné opatrenie v skutocnosti patrí do rozsahu pôsobnosti usmernení, správne dospela k záveru, ze predmetná výnimka upravená v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení nepatrí do rozsahu pôsobnosti kapitoly 4 uvedených usmernení, a teda nie je v kazdom prípade na základe toho zlucitelná s vnútorným trhom. 167 V tomto ohlade treba najskôr uviest, ze Komisia správne uvádza, ze z bodu 152 a nasl. usmernení vyplýva, ze upravujú dve odlisné situácie, konkrétne podla existencie alebo neexistencie harmonizácie predmetných daní a dodrzania minimálnej úrovne zdanovania na úrovni Únie (pozri bod 148 vyssie). 168 V tomto ohlade, ak by sa aj pripustilo, ze rezim zavedený ÖSG v znení zmien a doplnení mozno ako celok povazovat za podobný danovému rezimu a § 22c tohto zákona za ustanovenie podobné ustanoveniu upravujúcemu znízenie alebo oslobodenie v jeho rámci, ako to tvrdí Rakúska republika, ked poukazuje najmä na hodnotenia Komisie uvedené v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa výhody, ako aj v casti týkajúcej sa zapojenia prostriedkov státu do predmetného opatrenia [pozri najmä odôvodnenia 55, 58 a odôvodnenie 64 písm. a) napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodneniami 68, 69 a 82 uvedeného rozhodnutia], v kazdom prípade nemôze v tomto prípade íst o podobnost s "harmonizovanou" danou na úrovni Únie. 169 V prvom rade totiz treba konstatovat, ze ziaden prvok vyplývajúci zo smernice o dani z energie neumoznuje Vseobecnému súdu vyvodit, ze normotvorca Únie mal priamo ci nepriamo pri jej prijímaní v úmysle regulovat, ci uz s cielom ich posilnenia, vymedzenia alebo obmedzenia, mimorozpoctové systémy struktúrované tak ako ten, o ktorý ide v tomto prípade, teda mimorozpoctové systémy smerujúce ku konkrétnym cielom ich pouzitia prostriedkov alebo, inými slovami, také, ktoré majú konkrétny a vopred urcený úcel. Treba teda zastávat názor, ze Komisia sa nedopustila omylu, ked uviedla, ze zatial co cielom ÖSG v znení zmien a doplnení bolo preniest dodatocné náklady vyvolané podporou obnovitelných zdrojov energie na konecných spotrebitelov elektrickej energie, a to mimo rozpoctu, cielom smernice o dani z energie bola zasa harmonizácia vseobecného zdanovania urcených výrobkov, vrátane elektrickej energie, v prospech vseobecného rozpoctu bez osobitného urcenia (pozri tiez analogicky rozsudok z 27. februára 2014, Transportes Jordi Besora, C-82/12, [100]EU:C:2014:108, najmä body 23 a 27 az 32 a tam citovanú judikatúru). Ako uz bolo uvedené, z ÖSG v znení zmien a doplnení vyplýva, ze smeroval k zabezpeceniu financovania elektrickej energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov, pricom výnos z predmetnej parafiskálnej dane spocívajúci v dodatocných nákladoch na ekoenergiu a závisiaci od objemov spotreby tejto elektrickej energie zatazenej parafiskálnou danou musí byt pouzitý konkrétnym spôsobom na úcely podpory rozvoja uvedených zdrojov energie tak, aby existovala priama súvislost medzi vyuzitím výnosov a cielom predmetnej mimorozpoctovej struktúry. 170 Konkrétne este treba uviest, ze na jednej strane smernica o dani z energie odkazuje na "danové" rezimy zdanovania, co poukazuje na napojenie na rozpocet a nie na také ad hoc schémy s osobitným urcením, ktoré sú uvedené v bode 169 vyssie. Na druhej strane uvedená smernica najmä stanovuje, ako to správne uvádza Komisia (pozri bod 151 vyssie), aké sú minimálne sumy daní v oblasti energií, rovnako ako aj oslobodenia, ktoré mozno prijat v tomto kontexte. Na rozdiel od rezimu predpokladaného ÖSG v znení zmien a doplnení táto smernica neupravuje obmedzenie maximálnej sumy dodatocných príspevkov zavedených na úcely podpory obnovitelnej energie, ale skôr znízené danové sadzby uplatnitelné vsak v zásade pomerne k objemom skutocne dodanej elektrickej energie a to najmä na úcely zarucenia, v najväcsom mozno rozsahu, rovnosti zaobchádzania. Okrem toho, ako tvrdí Komisia v odôvodnení 139 napadnutého rozhodnutia, ak by sa malo pripustit, ze treba analogicky uplatnit ustanovenia vyssie uvedenej smernice týkajúce sa harmonizovaných daní na pravidlá struktúrované ako "dodatocné náklady financovania" urcené na podporu obnovitelných zdrojov energie, malo by byt mozné dodrzat harmonizované minimálne úrovne zdanovania, ktoré sú v smernici stanovené, a to len zaplatením uvedených "dodatocných nákladov" a to okrem toho, ak by aj bola pre urcité podniky stanovená ich horná hranica, bez ohladu na prípadné skreslenia hospodárskej sútaze, ktoré by to vyvolalo. Z predmetnej smernice vsak nevyplýva, ze túto moznost normotvorca Únie predpokladal, ci si ju dokonca zelal. 171 Okrem toho treba dodat, ako to Rakúska republika potvrdila na pojednávaní na otázku Vseobecného súdu, ze smernica o dani z energie bola prebratá do rakúskeho práva Energieabgabenvergütungsgesetz (zákon o vrátení spotrebných daní z energií), to znamená zákonodarným aktom odlisným od ÖSG v znení zmien a doplnení. Tento prvok teda predstavuje dodatocný dôkaz toho, ze právna úprava harmonizujúca na úrovni Únie zdanovanie energií uz bola prebratá do rakúskeho práva dokonca pred prijatím ÖSG v znení zmien a doplnení, pricom neskôr uvedený zákon tak treba povazovat za súbor dodatocných noriem, nepredpísaných na európskej úrovni. Toto okrem iného nepriamo vyplýva z tvrdení Rakúskej republiky prednesených pred Vseobecným súdom, podla ktorých v Rakúsku treba platit "dvojnásobok minimálnej úrovne" stanovenej vyssie uvedenou smernicou, na jednej strane za obvyklú spotrebu elektrickej energie a na druhej strane, dodatocne, v rámci obmedzenia maximálnej sumy príspevku energeticky nárocných odberatelov na financovanie ekoenergie. V tomto istom zmysle na pojednávaní Komisia správne uviedla, ze v tomto prípade ide o dan vyberanú Rakúskou republikou z jej vlastnej vôle a nie na úcely splnenia povinnosti patriacej do rozsahu pôsobnosti európskeho práva týkajúcej sa minimálneho zdanovania energií a stanovujúceho v tomto ohlade výnimky. 172 Za týchto okolností treba tiez odmietnut tvrdenia Rakúskej republiky, podla ktorých systém zavedený ÖSG v znení zmien a doplnení je v súlade so smernicou o dani z energie, kedze, tak ako v prípade dane z energie v zmysle uvedenej smernice, suma platby závisí od spotreby. Takto presne to totiz nie je v prípade podnikov vyuzívajúcich výnimku upravenú v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení, ktoré môzu v rámci urceného obmedzenia maximálnej sumy nakupovat elektrickú energiu bez akéhokolvek dodatocného nákladu (pozri v tomto zmysle odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia). V tomto zmysle sa nemozno ani domnievat, ze úcinky notifikovaného rezimu na hospodársku sútaz a jeho ekonomické úcinky sú porovnatelné s úcinkami vyplývajúcimi zo systému vykonávajúceho túto smernicu. Naopak, rozdiel medzi cenou platenou za kWh energeticky nárocnými odberatelmi, ktorí môzu vyuzívat predmetnú výnimku, a ostatnými podnikmi nespadajúcimi do tejto kategórie sa zvysuje v závislosti od celkovej spotreby v kWh energeticky nárocných odberatelov. 173 V druhom rade, pokial ide o smernicu o obnovitelných zdrojoch energie, Komisia tiez správne, najmä v odôvodnení 127 napadnutého rozhodnutia, rovnako ako aj vo svojich písomných podaniach predlozených Vseobecnému súdu, konstatovala, ze uvedená smernica stanovuje clenským státom Únie iba záväzné národné ciele týkajúce sa podielu energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov na konecnej hrubej energetickej spotrebe, pricom im vsak ponechala moznost rozhodnút sa, ako ich dosiahnut. Rakúska republika by sa teda nemala odvolávat ani na túto smernicu a domnievat sa, ze predmetné opatrenie, najmä § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení, odráza harmonizáciu na európskej úrovni, pokial ide o zdanenie v oblasti obnovitelných zdrojov energie. 174 V tretom rade úvahy uvedené v bode 168 a nasl. vyssie nestrácajú svoju platnost ani tým, ze Rakúska republika odkazuje na urcité rady, ktoré dostala od Komisie pri prílezitosti rôznych stretnutí, rovnako ako aj v liste Komisie z 21. júna 2010, ktorý bol prípravou na stretnutie, ktoré sa malo konat 9. júla 2010, týkajúce sa najmä moznosti vyuzit ako alternatívne riesenie k ÖSG v znení zmien a doplnení poplatok alebo dan z energie na financovanie ekoenergie, prípadne súbezne znízit uvedenú dan alebo uvedený poplatok, ktoré boli povolené energeticky nárocným odberatelom, co by bolo prípustné na základe clánku 17 smernice o dani z energie. 175 V tomto ohlade totiz stací konstatovat, ze takým návrhom sa Komisia nevyjadrila pozitívne k porovnatelnosti predmetného opatrenia s danovými systémami upravenými smernicou o dani z energie. Naopak, Komisia výslovne vo svojom liste z 21. júna 2010 citovanom Rakúskou republikou uviedla, ze sa jej nezdá, ze by povinnost výkupu stanovená ÖSG v znení zmien a doplnení bola danou z energie v zmysle uvedenej smernice. Následne tiez poziadala Rakúsku republiku, aby sa vyjadrila k uskutocnitelnosti danového systému, ktorý by bol "alternatívny" k tomu, ktorý Rakúska republika navrhla, a poziadala Rakúsku republiku o poskytnutie jeho základných crt. Uvedený list teda nemozno vykladat ani ako konstatovanie analógie medzi notifikovanou rakúskou schémou a "harmonizovanými" danovými systémami predpokladanými predmetnou smernicou ci ako konecné vyjadrenie názoru Komisie v tom zmysle, ze alternatívny rakúsky danový systém by bol urcite zlucitelný s touto smernicou. Okrem toho, ako to vyplýva najmä z bodu 1.7 jej listu z 13. septembra 2010 adresovaného Komisii, Rakúska republika nepovazovala za nevyhnutné menit struktúru pomoci, kedze zastávala názor, ze v jej notifikovanej podobe pomoc splna kritériá na to, aby bola povolená a povazovaná za zlucitelnú s vnútorným trhom. 176 V stvrtom rade nemôze uspiet ani odkaz Rakúskej republiky na oznámenie Komisie z 31. januára 2011, z ktorého vyplýva, ze vzhladom na rastúce rozpoctové tazkosti clenských státov Únie by malo byt financovanie energií z obnovitelných zdrojov zabezpecované predovsetkým mimorozpoctovými prostriedkami. 177 Treba totiz zdôraznit, ze Komisia vo svojom oznámení z 31. januára 2011 neodkazuje na konkrétny model "mimorozpoctovej" struktúry, ktorý by uprednostnila, a a fortiori oznámenie neobsahuje nijaký príklad modelu financovania elektrickej energie z obnovitelných zdrojov zahrnajúci výnimku podobnú tej, ktorá je upravená § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení. V kazdom prípade uvedené oznámenie nemozno z dôvodu jeho postavenia v hierarchii noriem a z dôvodu jeho samotného obsahu povazovat ani za oznámenie týkajúce sa "harmonizácie" práva Únie v oblasti "mimorozpoctových" systémov podpory financovania elektrickej energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov, ani ho nemozno povazovat za vyplnenie "právneho vákua" v tomto ohlade, najmä vo vztahu k smernici o dani z energie. Toto oznámenie preto nie je rozhodujúce pri posudzovaní zlucitelnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom. Navyse treba pripomenút, ze v danom prípade sa Komisia nedomnievala, ze by "mimorozpoctová" struktúra podpory výrobcov upravená ÖSG v znení zmien a doplnení bola ako taká nezlucitelná s vnútorným trhom. Komisia iba prijala rozhodnutie, ze systém výnimiek upravený § 22c tohto zákona je nezlucitelný s vnútorným trhom. 178 Vzhladom na vyssie uvedené vzniká iba otázka moznosti povazovat predmetnú struktúru za analogickú struktúre spadajúcej do rozsahu pôsobnosti "neharmonizovaného" zdanovania, ktoré je predmetom bodu 154 a nasl. usmernení. Prvý z týchto bodov odkazuje konkrétne na znízenia alebo oslobodenia od daní, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti právnej úpravy Únie alebo ktoré sú nizsie ako výska daní na úrovni Únie. Okrem iného práve v tomto zmysle Rakúska republika na pojednávaní uviedla, ze je nesporné, ze výnimka upravená v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení nie je harmonizovanou danou, ale ze vyssie uvedený zákon zaviedol systém parafiskálnych daní. 179 V tomto ohlade, ako to vyplýva z bodov 154 az 159 usmernení, sa Komisia opiera o informácie predlozené clenskými státmi Únie na posúdenie danových schém, ktoré obsahujú prvky státnej pomoci v podobe znízení alebo oslobodení od takých daní, o aké ide v tomto prípade, a to na najmä úcely posúdenia "nevyhnutnosti" a "proporcionality" pomoci a jej vplyvov na úrovni dotknutých hospodárskych odvetví. 180 V danom prípade vsak treba uviest, ze Rakúska republika Vseobecnému súdu nepredlozila, hoci jej otázka v tomto zmysle bola polozená v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, presné informácie alebo iné konkrétne dostatocné dôkazy, ktoré by umoznili vyvrátit záver Komisie uvedený v odôvodneniach 129, 130 a 167 napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, ze vzhladom na neposkytnutie informácií Rakúskou republikou v nadväznosti na poziadavky Komisie v tomto ohlade pocas správneho konania Komisia nemohla preskúmat, ci predmetná výnimka bola "nevyhnutná" a "proporcionálna" alebo akým spôsobom by prispela k ochrane zivotného prostredia. Okrem toho Komisia na pojednávaní po tom, co poukázala na odôvodnenie 129 uvedeného rozhodnutia, spomedzi rozhodujúcich informácií, o ktorých nemala vedomost, najmä výsku výrobných nákladov pre kazdú kategóriu príjemcov pomoci, spomenula informácie týkajúce sa skutocnosti, ze dodatocné náklady neboli prenesené na spotrebitelov, a v dôsledku toho úcinky na prípadné znízenie predaja. Následne Komisia správne pripomenula, ze dôkazné bremeno preukázania toho, ze predmetná pomoc má byt povolená, je na dotknutom clenskom státe. Nie je totiz úlohou Komisie za takých okolností zhromazdovat dodatocné informácie, ktoré by preukázali nevyhnutnost a proporcionalitu predmetnej pomoci. Na úcely preukázania toho, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, co môze odôvodnit zrusenie napadnutého rozhodnutia, musia byt dôkazy predlozené Rakúskou republikou dostatocné na to, aby zbavili vierohodnosti posúdenia skutocností uvedené v predmetnom rozhodnutí (pozri rozsudok zo 6. októbra 2009, FAB/Komisia, T-8/06, [101]EU:T:2009:386, bod 78 a tam citovanú judikatúru). Ako vsak vyplýva z vyssie uvedeného výkladu, Rakúska republika nepreukázala, ze by Komisia opomenula vziat do úvahy relevantné dôkazy na úcely odôvodnenia svojho záveru, podla ktorého nemohla dospiet k záveru, ze predmetná pomoc vykazovala nevyhnutnú a proporcionálnu povahu v zmysle bodov 158 a 159 usmernení. 181 Okrem toho tvrdenie Rakúskej republiky prednesené na pojednávaní, podla ktorého Komisia prijala pocas správneho konania velmi prísny prístup, ked sa stále dozadovala dodatocných informácií, ktoré Rakúska republika nebola schopná predlozit a ktoré by navyse Komisia nemala od clenského státu Únie vyzadovat, hoci podmienky uplatnenia oslobodenia predpokladaného právom Únie boli splnené, mozno v zásade chápat ako tvrdenie odkazujúce na porusenie zásady riadnej správy vecí verejných Komisiou (pozri v oblasti státnej pomoci rozsudky z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb., [102]EU:C:1973:152, body 4 a 5, a z 24. novembra 1987, RSV/Komisia, 223/85, Zb., [103]EU:C:1987:502, body 12 az 17). Kedze vsak bolo toto tvrdenie prednesené prvýkrát na pojednávaní bez toho, aby mohlo byt povazované za rozsírenie zalobného dôvodu priamo ci nepriamo predtým uvedeného v zalobe a za úzko súvisiace so zalobou a Rakúska republika neuviedla, ze by sa toto tvrdenie zakladalo na nových skutkových alebo právnych okolnostiach, treba ho odmietnut ako neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok Djebel - SGPS/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [104]EU:T:2012:11, body 142 a 143 a tam citovanú judikatúru). 182 Okrem toho odkaz Rakúskej republiky, uskutocnený na pojednávaní, na listiny prednesené Bundesarbeitskammer, ktoré mali preukazovat, ako rozlicné opatrenia ovplyvnujú podniky v rozlicných odvetviach, nemozno povazovat za dostatocný na splnenie poziadaviek bodov 158 a 159 usmernení. Na jednej strane okrem skutocnosti, ze Rakúska republika nepredlozila tieto listiny Vseobecnému súdu na úcely spresnenia uplatnených tvrdení týkajúcich sa skutkových okolností, treba pripomenút, ze Bundesarbeitskammer bol stazovatelom pred Komisiou (pozri bod 5 vyssie) a ze jeho tvrdenia nesmerovali k tomu, aby sa konstatovalo, ze predmetné opatrenie predstavuje pomoc, ktorá môze byt povolená Komisiou ako pomoc v súlade usmerneniami (pozri najmä odôvodnenia 47 az 51 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane, ako to vyplýva z tvrdení Rakúskej republiky prednesených na pojednávaní, hoci urcité mnozstvo dokumentov bolo poskytnuté Komisii, vyvstáva este otázka, aká je úroven podrobností vyzadovaná od dokumentov, ktoré mali byt predlozené. Hoci Rakúska republika na pojednávaní uviedla, ze ziadosti Komisie v tomto ohlade boli "neprimerané", tieto tvrdenia sú neprípustné (pozri bod 181 vyssie). Treba tiez poukázat na bod 180 vyssie, v ktorom sa konstatuje, ze dokonca ani v stádiu odpovedí na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania Vseobecného súdu, hoci Vseobecný súd v tomto zmysle predniesol konkrétnu poziadavku, Rakúska republika neuviedla, ze by Komisii zaslala informácie nevyhnutné pre analýzu predmetného opatrenia z hladiska bodov 158 a 159 usmernení a nekritizovala ani akýkolvek nedostatok proporcionality ziadostí Komisie v tomto ohlade. 183 Za týchto okolností sa nemozno domnievat, ze Komisia vec nesprávne posúdila, ked zaujala názor, ze predmetná výnimka nesplna ani podmienky stanovené bodmi 154 az 159 usmernení. 184 Napokon, dokonca bez toho, aby bolo nevyhnutné vyjadrovat sa k oneskorenosti tvrdenia Rakúskej republiky predneseného prvýkrát v jej replike (pozri analogicky rozsudok Djebel - SGPS/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [105]EU:T:2012:11, body 142 az 144 a tam citovanú judikatúru), podla ktorého Komisia narúsa hospodársku sútaz tým, ze overuje iba rakúsky systém podpory elektrickej energie z obnovitelných zdrojov, hoci v iných clenských státoch Únie existujú rovnocenné "mimorozpoctové" systémy, stací obdobne ako Komisia konstatovat, ze toto tvrdenie je irelevantné pri posudzovaní zákonnosti tejto schémy zavedenej Rakúskou republikou a notifikovanej Komisii. Okrem toho treba uviest, ze Rakúska republika mala k dispozícii dalsie procesné prostriedky na to, aby podnietila Komisiu ku konaniu voci ostatným clenským státom Únie zavádzajúcim porovnatelné schémy, ak to mala v úmysle. 185 Za týchto okolností treba tiez konstatovat, ze ziadne z tvrdení Rakúskej republiky neumoznuje dospiet k záveru, ze by Komisia zneuzila svoje právomoci, ked odmietla analogicky uplatnit usmernenia. Treba predovsetkým v tomto ohlade pripomenút, ze na jednej strane Komisia subsidiárne pristúpila k analýze týkajúcej sa uvedených usmernení (odôvodnenie 127 a nasl. napadnutého rozhodnutia), zameriavajúc sa konkrétne na neharmonizované dane. Na druhej strane Rakúska republika nepredkladá Vseobecnému súdu nijaký dôkaz týkajúci sa tohto údajného "zneuzitia právomoci". 186 Treba teda rovnako odmietnut tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého ekonomické dopady notifikovaného opatrenia a dopady na hospodársku sútaz boli porovnatelné s danovými systémami upravenými smernicou o dani z energie, rovnako ako aj tvrdenie, podla ktorého Komisia prekrocila medze svojho oprávnenia volnej úvahy ked na systém mimorozpoctového financovania uplatnila prísnejsie kritériá ako na systém financovania danami, cím zasiahla do volby systémov financovania. 187 Z toho vyplýva, ze prvú cast tohto zalobného dôvodu treba zamietnut. - O druhej casti tretieho zalobného dôvodu 188 Rakúska republika tvrdí, ze okrem analogického uplatnenia usmernení prichádza do úvahy aj analogické uplatnenie clánku 25 nariadenia c. 800/2008. Poukazujúc na nemeckú, anglickú a francúzsku verziu uvedeného nariadenia, tvrdí, ze je formulované sirsie ako uvedené usmernenia, kedze na rozdiel od bodu 152 usmernení, podla ktorých znízenia environmentálnych daní predpokladajú "harmonizované" dane z energií, z uvedeného clánku iba vyplýva, ze tieto znízenia sú oslobodené od notifikacnej povinnosti, pokial splnajú podmienky vyslovené smernicou o dani z energie. Rakúska republika tiez tvrdí, ze z dokumentu nazvaného "Joint paper on the revision of the Community guidelines on State aid for environmental protection and Energy Tax Directive" (Spolocný dokument týkajúci sa revízie usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia a smernice o dani z energie) zo 7. decembra 2006 vyplýva, ze clenské státy Únie potrebujú pruznost, aby mohli pristúpit k dôkladnému rozlisovaniu oslobodení a diferencovaných danových sadzieb v rámci environmentálnych daní. Rezim kompenzácií by teda mal byt povolený tiez na základe vyssie uvedeného nariadenia. 189 V replike Rakúska republika najmä tvrdí, ze clánok 25 nariadenia c. 800/2008 predstavuje ustanovenie prijaté neskôr ako usmernenia a ze jeho znenie je zjavne sirsie ako znenie bodu 152 uvedených usmernení, ktoré pre znízenia environmentálnych daní predpokladajú úplnú harmonizáciu daní z energie. Ak by totiz, ako to tvrdí Komisia, mal byt uvedený clánok uplatnitelný len na smernicu o dani z energie, bol by nadbytocný, kedze moznost pripustit znízenie dane by vyplývala priamo z uvedenej smernice. 190 Podla Rakúskej republiky nestací poukázat na to, ze rakúsky systém podpory ekoenergie nie je danou z energie v zmysle smernice o dani z energie. Kedze úcinky uvedeného systému majú to isté smerovanie ako clánok 17 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice, patrí uvedený systém podla jej názoru do rozsahu pôsobnosti clánku 25 nariadenia c. 800/2008. Uvádza tiez, ze definícia príjemcov a podmienok, ktoré treba splnit na vyuzitie § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení, preberá poziadavky uvedenej smernice. 191 Okrem toho Rakúska republika tvrdí, ze hoci nariadenie c. 800/2008 vyslovuje v rámci svojho clánku 25 presné pravidlá znízenia daní v oblasti zivotného prostredia, také pravidlá neexistujú v oblasti znízení v rámci porovnatelného "mimorozpoctového" financovania sledujúceho presne rovnaké ciele ako environmentálne dane alebo dane z energií, s tými istými ekonomickými úcinkami a úcinkami na hospodársku sútaz. O neodôvodnené nerovnaké zaobchádzanie nezlucitelné s právom Únie ide o to viac, ze Komisia sa domnieva, ze v tomto prípade ide o státne prostriedky v podobe parafiskálnej dane. Tvrdí, ze taká parafiskálna dan sa v zásade neodlisuje od mechanizmov rozpoctového financovania. § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení splna podmienky priameho, alebo v kazdom prípade prinajmensom nepriameho, zlepsenia ochrany zivotného prostredia najmä preto, lebo výslovne stanovuje, ze zúctovaciemu centru pre ekoenergiu musí byt uhradená kompenzacná suma predstavujúca aspon 0,5 % cistej hodnoty výroby za predoslý kalendárny rok. Napokon tvrdí, ze siroké oprávnenie volnej úvahy, ktoré má Komisia, jej umoznuje priamo alebo analogicky uplatnit uvedené nariadenie tak, aby sa vylúcilo rozdielne posudzovanie dvoch porovnatelných situácií. 192 Treba predovsetkým pripomenút, ze odôvodnenie 46 nariadenia c. 800/2008 znie takto: "So zretelom na dostatocné skúsenosti získané pri uplatnovaní Usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia by od notifikacnej povinnosti mala byt oslobodená investicná pomoc umoznujúca podnikom íst nad rámec noriem Spolocenstva na ochranu zivotného prostredia alebo zvýsit úroven ochrany zivotného prostredia v prípade absencie noriem Spolocenstva... environmentálna pomoc na investície do úspory energie, environmentálna investicná pomoc na vysokoúcinnú kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie, environmentálna investicná pomoc na podporu obnovitelných zdrojov energie vrátane investicnej pomoci na udrzatelné biopalivá, pomoc na environmentálne stúdie a urcité druhy pomoci vo forme úlav na environmentálnych daniach." 193 Treba tiez uviest, ze clánok 25 nariadenia c. 800/2008, nazvaný "Pomoc vo forme úlav na environmentálnych daniach", znie takto: "1. Schémy environmentálnej pomoci vo forme úlavy z environmentálnych daní, ktorá splna podmienky [smernice o dani z energie], sú zlucitelné so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikacnej povinnosti podla clánku 88 ods. 3 zmluvy za predpokladu, ze sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3 tohto clánku. 2. Príjemcovia danovej úlavy zaplatia aspon minimálnu výsku dane v Spolocenstve stanovenú [smernici o dani z energie]. 3. Danové úlavy sa poskytujú na maximálne desat rokov. Po uplynutí týchto 10 rokov clenské státy prehodnotia vhodnost príslusných opatrení pomoci." 194 Treba tiez uviest, ze clánok 26 smernice o dani z energie znie takto: "1. Clenské státy informujú Komisiu o opatreniach prijatých podla clánkov 5, 14 ods. 2, 15 a 17. 2. Opatrenia, ako sú oslobodenia od daní, danové úlavy, odstupnovanie daní a vracanie daní v zmysle tejto smernice by mohli predstavovat státnu pomoc a v uvedených prípadoch musia byt oznamované Komisii podla clánku 88 ods. 3 zmluvy. Informácie poskytované Komisii na základe tejto smernice nezbavujú clenské státy povinnosti oznamovania podla clánku 88 ods. 3 zmluvy. 3. Povinnost informovat Komisiu podla odseku 1 o opatreniach prijatých podla clánku 5 nezbavuje clenské státy povinností oznamovania podla smernice 83/189/EHS." 195 V odôvodneniach 143 az 148 napadnutého rozhodnutia Komisia v zásade uviedla, ze v tomto prípade neexistoval ziaden rozhodovací priestor pre analogické uplatnenie clánku 25 nariadenia c. 800/2008. Na jednej strane neboli uplatnitelné rezimy podla jej názoru porovnatelné, najmä vzhladom na skutocnost, ze uvedený clánok sa uplatnuje iba na environmentálne dane upravené smernicou o dani z energie. V tomto zmysle by preto kvalifikácia opatrenia ako "dane z energie" predstavovala podmienku uplatnenia tohto clánku. Tento výklad je potvrdený logikou systému tohto nariadenia, z ktorej vyplýva, ze jeho rozsah pôsobnosti nemôze prekrocit rámec usmernení, na ktoré odkazuje. Predmetné ustanovenie sa tak uplatní iba na dane z energie upravené smernicou o dani z energie. 196 Komisia uviedla, ze príspevky hradené v rámci ÖSG v znení zmien a doplnení nepredstavujú environmentálne dane, a preto sa na ne neuplatnujú ustanovenia o zdanovaní energie. Z toho vyplýva, ze pravidlá pre dane z energie a pravidlá pre rakúske zásobovacie tarify nie sú porovnatelné. 197 Po druhé Komisia uviedla, ze schéma uplatnitelná v tomto prípade neobsahuje ziadne právne vákuum nezlucitelné s právom Únie, ktoré by bolo mozné odstránit prostredníctvom vyuzitia analógie. Podla Komisie totiz znízenia daní alebo podobné opatrenia, ktoré neboli pokryté nariadením c. 800/2008 samé osebe nie sú nezlucitelné s právom Únie, ale vyzadujú iba notifikáciu na základe clánku 108 ZFEÚ s následnou analýzou bud s ohladom na usmernenia, alebo ak by toto nemalo byt uplatnitelné, na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 198 Komisia na základe toho dospela k záveru, ze nemôze vyvodit analógiu medzi notifikovaným rezimom a harmonizovanými danami z energie upravenými v clánku 25 nariadenia c. 800/2008, a teda nemôze ani povolit predmetný mechanizmus na základe takejto analógie (odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia). 199 Predovsetkým treba uviest, ze Komisia tvrdí, ze tvrdenie Rakúskej republiky týkajúce sa priamej uplatnitelnosti clánku 25 nariadenia c. 800/2008 je neprípustné z dôvodu omeskania, kedze toto tvrdenie bolo prvýkrát prednesené az v replike. V tomto ohlade treba konstatovat, ze zo zaloby a najmä z jej bodu 64 v spojení s bodmi 63 a 59 v skutocnosti vyplýva, ze Rakúska republika by si zelala analogické uplatnenie vyssie uvedeného ustanovenia vo vztahu k § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení. Za okolností daného prípadu, dokonca aj bez toho, aby bolo potrebné zaoberat sa viac prípustnostou tvrdenia Rakúskej republiky týkajúceho sa "priamej" uplatnitelnosti clánku 25 vyssie uvedeného nariadenia a to najmä ako rozsírenia argumentov vyvodzovaných zo súladu notifikovanej pomoci s uvedeným ustanovením z dôvodu analógie, je potrebné ho odmietnut z rovnakých dôvodov. 200 V tomto ohlade treba konstatovat, ze, ako bolo konstatované v bodoch 168 az 178 vyssie, ak by sa aj mal ÖSG v znení zmien a doplnení povazovat za obdobný danovému opatreniu a jeho § 22c za výnimku v jeho rámci, zostáva pravdou, ze by mohlo íst prinajlepsom o dan, ktorú treba posudzovat analogicky s danovými rezimami neharmonizovanými na úrovni Únie. ÖSG v znení zmien a doplnení totiz nebol prijatý v osobitnom kontexte prebratia smernice o dani z energie a ako taký nou nebol predpokladaný. 201 Dalej, pokial ide konkrétne o prípadné uplatnenie nariadenia c. 800/2008, ci uz priamo alebo analógiou, treba konstatovat, ze toto upravuje, konkrétne v rámci danových výnimiek v oblasti zivotného prostredia, presné okolnosti, za ktorých nie je nevyhnutné pristúpit k notifikácii výnimky Komisii (pozri odôvodnenie 46 a clánok 25 uvedeného nariadenia). 202 Na rozdiel od toho, co tvrdí Rakúska republika, nie je vsak pri výklade clánku 25 nariadenia c. 800/2008 mozné oddelit kritérium "sp[lnenia] podmien[ok] [smernice o dani z energie]" od kritéria, podla ktorého musí íst o environmentálne dane predpokladané uvedenou smernicou, to znamená dane harmonizované na úrovni Únie. Ciel uvedeného nariadenia totiz spocíval v oslobodení urcitých kategórií danových výnimiek, takých, ako boli upravené vyssie uvedenou smernicou posudzovanou vcelku, od notifikacnej povinnosti. V tomto kontexte ho tiez nemozno povazovat iba za dokument nadbytocný vo vztahu k usmerneniam najmä preto, lebo umoznuje v urcitých presne vymedzených prípadoch nevykonat predbeznú notifikáciu rezimu na podporu zivotného prostredia. 203 Za takých okolností z dôvodu odlisnosti predmetných situácií a v dôsledku toho neporovnatelnosti situácie predpokladanej v clánku 25 nariadenia c. 800/2008 a notifikovaného opatrenia (pozri tiez bod 172 vyssie) nemozno toto ustanovenie na danú vec uplatnit, ci uz priamo alebo analogicky. V tomto ohlade tiez treba konstatovat, ze tak ako to tvrdí Komisia, skutocnost, ze konkrétny danový rezim alebo obdobný rezim nepatrí do rozsahu pôsobnosti vyssie uvedeného nariadenia, nemá ani automaticky za následok to, ze by sa nachádzal v právnom "vákuu", alebo ze by islo o opomenutie nezlucitelné so zásadami riadiacimi právo Únie. Totiz taký rezim, ako je predmetný rezim, patrí v tomto prípade do rozsahu pôsobnosti bud usmernení, a prípadne, konkrétne do rozsahu pôsobnosti ich ustanovení týkajúcich sa "neharmonizovaných" daní, alebo priamo do rozsahu pôsobnosti analýzy zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. 204 Vzhladom na vyssie uvedené nie je nevyhnutné vyjadrovat sa dalej ku konkrétnym podmienkam uplatnenia clánku 25 ods. 2 a 3 nariadenia c. 800/2008. Preto len cisto na dôvazok treba este uviest, ze Rakúska republika neuviedla a nevyplýva to okrem toho ani z notifikovaného rezimu, ze by tento upravoval obmedzenie doby trvania uplatnenia oslobodenia upraveného v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení na dobu najviac desat rokov. 205 Okrem toho treba uviest, ze závery týkajúce sa neuplatnitelnosti nariadenia c. 800/2008 v danom prípade nestrácajú platnost tvrdeniami Rakúskej republiky vyvodzovanými z odkazu na "spolocný dokument týkajúci sa revízie usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia a smernice o dani z energie" (pozri bod 188 vyssie). Ako totiz tvrdí Komisia, ide len o prípravný dokument podpísaný okrem toho iba niektorými clenskými státmi Únie, konkrétne Dánskym královstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Holandským královstvom, Rakúskou republikou, Fínskou republikou a Svédskym královstvom, ktorý by tak nemal byt rozhodujúci pri výklade konecnej verzie predmetného nariadenia tak, ako bola prijatá Komisiou, uskutocnenom so zohladnením presného znenia ustanovenia nariadenia, spomenutého v tvrdeniach Rakúskej republiky, a kontextu tohto nariadenia. Navyse tento neskôr uvedený výklad berie do úvahy históriu prijímania clánku 25 nariadenia vo vztahu k usmerneniam a najmä skutocnost, ze cielom tohto ustanovenia bolo, aby Komisia zuzitkovala nazhromazdené skúsenosti pri uplatnovaní uvedených usmernení (pozri najmä bod 192 vyssie). V takom kontexte Komisia na pojednávaní správne uviedla, ze predmetné nariadenie treba vykladat restriktívne, kedze sa týka len situácií, vo vztahu ku ktorým má vela skúseností a vo vztahu ku ktorým tak mohla prijat výnimku zo zásady. 206 Napokon, dokonca aj v rámci tejto casti tretieho zalobného dôvodu treba konstatovat, ze tvrdenia Rakúskej republiky neumoznujú dospiet k záveru, ze by Komisia zneuzila svoje právomoci tým, ze odmietla uplatnit ci uz priamo alebo analogicky nariadenie c. 800/2008, a najmä jeho clánok 25. Treba okrem toho pripomenút, ze v odôvodneniach 143 az 148 napadnutého rozhodnutia Komisia pristúpila ku konkrétnej analýze tvrdení Rakúskej republiky prednesených pocas správneho konania týkajúcich sa uvedeného nariadenia a bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, zastávala názor, ze uvedené ustanovenie odkazuje na dane z energie upravené smernicou o dani z energie. 207 Preto treba druhú cast tretieho zalobného dôvodu zamietnut. 208 Kedze po prvé na rozdiel od nadpisu svojho zalobného dôvodu poukazujúceho na "nesprávne uplatnenie clánku 107 ods. 3 ZFEÚ a zneuzitie právomoci", Rakúska republika nepredniesla dalsie konkrétne tvrdenia, ktoré by mal teraz Vseobecný súd analyzovat a ktoré by sa týkali priamo uplatnenia tohto clánku, to znamená konkrétne pri neexistencii tvrdení Rakúskej republiky, ktoré by smerovali ku kritike analýzy vykonanej Komisiou v odôvodnení 149 a nasl. napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia vyhodnocovala zlucitelnost predmetného opatrenia priamo vzhladom na toto ustanovenie a kládla si najmä otázku, ci predmetná pomoc vykazovala ciel spolocného záujmu, bola motivujúca, nevyhnutná a proporcionálna a po druhé kedze v kazdom prípade tvrdenia Komisie prednesené v odôvodneniach 165 az 167 napadnutého rozhodnutia nemozno spochybnit, tretí zalobný dôvod ako celok treba zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nerovnakom posudzovaní situácií porovnatelných z hladiska ich ekonomických úcinkov a úcinkov na hospodársku sútaz Komisiou 209 Rakúska republika tvrdí, ze pocas konania o preskúmaní a najmä vo svojich písomných pripomienkach z 8. októbra 2009 viackrát zmienila analógiu s nemeckým systémom, najmä v casti financovania "fakturacnou cenou" (refakturácia dodatocných nákladov na ekoenergiu) a obmedzení maximálnej sumy príspevku energeticky nárocných odberatelov. Od roku 2004 tiez nemecký zákon o obnovitelných zdrojoch energie stanovoval porovnatelné obmedzenie maximálnej sumy. V dôsledku toho z dôvodu úzkeho prelínania nemeckého a rakúskeho trhu s elektrickou energiou od ich liberalizácie a vzhladom na podobnost oboch systémov Rakúska republika tvrdí, ze sú si blízke, pokial ide o ich ekonomické úcinky a úcinky na hospodársku sútaz. 210 Za týchto okolností Rakúska republika tvrdí, ze Komisia nemala odmietnut posúdenie moznej analógie medzi rakúskym a nemeckým rezimom a uspokojit sa s informáciou, ze nemecký rezim este neposudzovala. Rovnako podla názoru Rakúskej republiky nie je jasný dôvod, pre ktorý Komisia prijala odlisné rozhodnutie v konaní N 271/2006 (týkajúcom sa "Tax Relief for Supply of surplus Heating" v Dánsku), hoci islo o systém porovnatelný so systémom, o ktorý ide v tejto veci, pokial ide o jeho ekonomické úcinky a úcinky na hospodársku sútaz. Preto, kedze porovnatelné situácie boli posudzované nerovnako, bola porusená zásada rovnosti zaobchádzania (poukazuje na rozsudok z 30. apríla 1998, Vlaamse Gewest/Komisia, T-214/95, Zb., [106]EU:T:1998:77, bod 89). 211 Vo svojej replike, ako odpoved na tvrdenie Komisie, podla ktorého Komisia neanalyzovala EEG, ktorý jej nebol notifikovaný, Rakúska republika tvrdí, ze kvalifikácia rezimu ako státnej pomoci nie je takou notifikáciou podmienená, kedze Komisia sa musí zacat zaoberat státnou pomocou, ktorá môze byt protiprávna. Rovnako namieta proti tvrdeniu Komisie, podla ktorého rozsudok Vlaamse Gewest/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie ([107]EU:T:1998:77), nie je v tomto prípade relevantný a zdôraznuje, ze treba vziat do úvahy, ze z neho vyplýva, ze Komisia sa zaviazala respektovat pokyny ulozené usmerneniami. To isté by malo platit, pokial ide o nariadenie c. 800/2008. Preto ak situácia patrí do rozsahu pôsobnosti uvedených usmernení alebo uvedeného nariadenia, treba ich uplatnit a povolit notifikované opatrenie bez skrývania sa za formalistické argumenty. 212 Napokon povazuje Rakúska republika za nepochopitelné pripomienky Komisie týkajúce sa rozsudku Vlaamse Gewest/Komisia, uz citovaného v bode 210 vyssie ([108]EU:T:1998:77), a konkrétne tie, podla ktorých z uvedeného rozsudku nijako nevyplýva, ze by bola povinná porovnatelné situácie posudzovat rovnako. Podla Rakúskej republiky hoci Komisia z formalistických dôvodov odmieta analogicky uplatnit usmernenia alebo nariadenie c. 800/2008, Komisia tvrdí, ze situácie porovnatelné z hladiska ich úcinkov na hospodársku sútaz "môzu podliehat rezimu práva Únie" v urcitých prípadoch bez toho, aby mu podliehali v iných prípadoch. Odkazuje najmä na príklady Komisie preukazujúce, ze porovnatelné situácie, pokial ide o ich úcinky na hospodársku sútaz, môzu byt vyvolané s udelením státnej pomoci alebo bez nej. 213 Na úvod treba konstatovat, ze urcité tvrdenia Rakúskej republiky týkajúce sa rovnosti zaobchádzania boli zahrnuté do rámca druhého zalobného dôvodu a boli analyzované v tomto kontexte (pozri bod 124 a nasl. vyssie). 214 Ako uz bolo uvedené v bode 124 vyssie s poukazom na ustálenú judikatúru, dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený. 215 V rámci posudzovania ustanovenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tiez bolo pripomenuté, ze pojem státnej pomoci zodpovedá objektívnej situácii, ktorá sa hodnotí ku dnu, v ktorý Komisia prijíma svoje rozhodnutie. Dôvody, na základe ktorých Komisia vykonala vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí iné posúdenie dotknutej situácie, teda musia ostat irelevantné na úcely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia (pozri bod 125 vyssie). 216 Dalej treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost rozhodnutia Komisie konstatujúceho, ze nová pomoc nesplna podmienky uplatnenia tejto výnimky posudzovaná iba v rámci clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a nie s ohladom na predoslú rozhodovaciu prax Komisie, ak existuje (rozsudok z 8. júla 2010, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, T-396/08, [109]EU:T:2010:297, bod 54). Táto judikatúra je analogicky uplatnitelná, pokial ide o posúdenie rezimov pomoci. 217 Okrem toho uz Vseobecný súd rozhodol, ze Komisii nemozno odnat moznost stanovit prísnejsie podmienky zlucitelnosti, ak to vyzaduje vývoj vnútorného trhu a ciel neskreslenej konkurencie na vnútornom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, [110]EU:T:2010:297, bod 53 a tam citovanú judikatúru). 218 Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 126 a nasl. vyssie, rozhodnutia Komisie, na ktoré poukazuje Rakúska republika v tomto prípade, nie sú relevantné pre riesenie tohto sporu jednak z dôvodu vývoja judikatúry a jednak z dôvodu, ze nie sú priamo porovnatelné so situáciou daného prípadu. Preto tvrdenia Rakúskej republiky týkajúce sa rozhodnutí Komisie N 271/2006 alebo dokonca N 820/2006 nemozno povazovat za dôvodné. Rovnako je to z dôvodov analyzovaných v rámci prvého a druhého zalobného dôvodu s prípadnou analógiou s "pôvodným" nemeckým systémom upravujúcim podporu elektrickej energie z obnovitelných zdrojov, ktorý viedol k vydaniu rozsudku PreussenElektra, uz citovaného v bode 42 vyssie ([111]EU:C:2001:160). 219 Pokial ide o odkaz na EEG (pozri najmä bod 211 a nasl. vyssie), po prvé Komisia správne uvádza, ze kedze uvedený nemecký rezim nebol predmetom notifikácie, a preto ani analýzy zo strany Komisie a a fortiori analýzy, po ktorej by bolo prijaté rozhodnutie týkajúce sa jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, nemôze prevázit nad analýzou zákonnosti rakúskeho rezimu vykonanej vo svetle konkrétnych okolností uvedených v ÖSG v znení zmien a doplnení. Po druhé rovnako Komisia správne pred Vseobecným súdom uvádza, ze Rakúska republika mala k dispozícii iné procesné nástroje, aby prípadne podnietila Komisiu pristúpit k hodnoteniu iných rezimov v iných clenských státoch. 220 Napokon treba obdobne ako Komisia konstatovat, ze v ziadnom zo styroch zalobných dôvodov Rakúska republika nepreukázala, ze by sa Komisia svojím konaním dopustila akéhokolvek "zneuzitia volnej úvahy". 221 Stvrtý zalobný dôvod a teda aj zalobu v celom jej rozsahu treba v dôsledku toho zamietnut. O trovách 222 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podla odseku 4 toho istého clánku clenské státy a institúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. 223 Kedze Rakúska republika nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. 224 Spojené královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Rakúska republika je povinná nahradit trovy konania. 3. Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znása svoje vlastné trovy konania. Dittrich Schwarcz Tomljenovic Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. decembra 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti prvého a druhého zalobného dôvodu O veci samej Úvodné predstavenie urcitých hlavných aspektov predmetného opatrenia a stanoviska zaujatého Komisiou v napadnutom rozhodnutí O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia Komisie spocívajúcom v závere, ze rezim upravený v § 22c ÖSG v znení zmien a doplnení predstavuje státnu pomoc - O prvej casti prvého zalobného dôvodu - O druhej casti prvého zalobného dôvodu O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zo strany Komisie, ked dospela k záveru, ze predmetné opatrenie je selektívne O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 107 ods. 3 ZFEÚ a prekrocení právomoci - O prvej casti tretieho zalobného dôvodu - O druhej casti tretieho zalobného dôvodu O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nerovnakom posudzovaní situácií porovnatelných z hladiska ich ekonomických úcinkov a úcinkov na hospodársku sútaz Komisiou O trovách __________________________________________________________________ ( [112]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXIi5cAz/L91345-1580TMP.html#t-ECR_62011TJ0251_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:235:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:140:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:217:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:082:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:235:TOC 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A30&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A151&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A39&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A39&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A448&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A448&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A7&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A102&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:283:TOC 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A110&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:214:TOC 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A108&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A297&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A297&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///tmp/lynxXXXXIi5cAz/L91345-1580TMP.html#c-ECR_62011TJ0251_SK_01-E0001