ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) zo 17. decembra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Slovinský trh s mobilnými komunikacnými sluzbami -- Rozhodnutie o zamietnutí staznosti -- Zaoberanie sa orgánu hospodárskej sútaze clenského státu vecou -- Nedostatok záujmu Únie" Vo veci T-201/11, Si.mobil telekomunikacijske storitve d.d., so sídlom v Lublane (Slovinsko), v zastúpení: pôvodne P. Alexiadis a E. Sependa, solicitors, neskôr P. Alexiadis, P. Figueroa Regueiro a A. Melihen, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne C. Giolito, B. Gencarelli a A. Biolan, neskôr C. Giolito a A. Biolan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Slovinská republika, v zastúpení: T. Mihelic Zitko a V. Klemenc, splnomocnené zástupkyne, a Telekom Slovenije d.d., predtým Mobitel, telekomunikacijske storitve d.d., so sídlom v Lublane (Slovinsko), v zastúpení: J. Sladic a P. Sladic, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2011) 355 v konecnom znení z 24. januára 2011, ktorým sa zamieta staznost podaná zalobkynou v súvislosti s porusením clánku 102 ZFEÚ, ktorého sa údajne dopustila spolocnost Mobitel na viacerých velkoobchodných a maloobchodných trhoch mobilnej komunikácie (vec COMP/39.707 - Si.mobil/Mobitel), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia N. J. Forwood a E. Bieliunas (spravodajca), tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. júla 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) Okolnosti predchádzajúce sporu [omissis] Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. apríla 2011 podala túto zalobu. 12 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 24. júna 2011 spolocnost Mobitel podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 13 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. septembra 2011 Slovinská republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 14 Uzneseniami z 8. novembra 2011 predseda piatej komory Vseobecného súdu týmto návrhom na vstup vedlajsieho úcastníka do konania vyhovel. 15 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 24. februára 2012 podala spolocnost Tusmobil d.o.o. návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. Uznesením zo 16. novembra 2012 predseda piatej komory Vseobecného súdu zamietol tento návrh. 16 Z dôvodu ciastocnej obmeny Vseobecného súdu bola táto vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v tretej komore. 17 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 18 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní z 9. júla 2014. 19 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20 Komisia a vedlajsí úcastníci konania navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 1. O prípustnosti [omissis] 2. O veci samej [omissis] O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri uplatnení pravidiel o rozdelení právomocí uvedených v nariadení c. 1/2003 a oznámení o sieti 28 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia pri zamietnutí jej staznosti zjavne nesprávne uplatnila clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 s prihliadnutím na oznámenie o sieti. 29 Touto argumentáciou zalobkyna v podstate dalej uvádza dva zalobné body, pricom prvý sa týka nesprávneho výkladu podmienok, ktoré ukladá clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, a druhý nesprávneho uplatnenia uvedených podmienok. O podmienkach stanovených v clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 30 Zalobkyna nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím v rozsahu, v akom Komisia uviedla, ze nie je potrebné "pristúpit k zvazovaniu na úcely posúdenia toho, ci je so zretelom na vytýkané postupy na maloobchodnom trhu záujem Únie na [vysetrení] veci dostatocný". Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze Komisia má osobitne právomoc konat vo veci v zmysle odseku 15 oznámenia o sieti, zatial co UVK v zmysle odseku 8 uvedeného oznámenia o sieti túto právomoc vo veci konat nemá. 31 V tejto súvislosti treba uviest, ze odôvodnenie 18 nariadenia c. 1/2003 zdôraznuje, ze "aby sa zabezpecilo, ze prípady riesia najvhodnejsie orgány v rámci siete, malo by sa prijat vseobecné ustanovenie umoznujúce, aby príslusný orgán pozastavil alebo uzavrel prípad z dôvodu, ze ho riesi alebo riesil iný orgán, pricom cielom je, aby sa kazdým prípadom zaoberal len jediný orgán" a ze "toto ustanovenie by nemalo bránit Komisii, aby odmietla staznost pre nedostatok záujmu spolocenstva, pretoze precedentné právo súdneho dvora potvrdilo, ze to môze urobit, aj ked ziadny iný príslusný orgán neoznámil svoj úmysel zaoberat sa prípadom". 32 Okrem toho clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "ked orgány hospodárskej sútaze dvoch alebo viacerých clenských státov dostanú staznost alebo konajú zo svojho vlastného podnetu podla clánku 81 [ES] alebo 82 [ES] proti tej istej dohode, rozhodnutiu zdruzenia alebo proti postupu, skutocnost, ze jeden orgán sa zaoberá prípadom, je dostatocným dôvodom pre ostatné orgány, aby pozastavili konanie alebo staznost zamietli" a ze "Komisia môze podobne zamietnut staznost z toho dôvodu, ze sa prípadom zaoberá orgán hospodárskej sútaze clenského státu". 33 Zo znenia clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze Komisia má právomoc zamietnut staznost na základe tohto ustanovenia, ak dospeje k záveru, ze orgán hospodárskej sútaze clenského státu "sa zaoberá" vecou, v ktorej jej bol predlozený návrh, a ze táto vec sa týka "tej istej dohody", "toho istého rozhodnutia zdruzenia" alebo "toho istého postupu". Inak povedané, splnenie týchto dvoch podmienok predstavuje pre Komisiu "dostatocný dôvod" na to, aby zamietla staznost, v ktorej jej bol návrh predlozený. 34 Uplatnenie clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 teda nemozno podmienit inými podmienkami, ako sú tie, ktoré sú uvedené v bode 33 vyssie. 35 Zalobkyna preto nemôze odôvodnene poukazovat na porusenie pravidla o rozdelení právomoci medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov. Zalobkyna nemôze ani odôvodnene tvrdit, ze Komisia mala zvázit a posúdit záujem Únie na preskúmaní jej staznosti. 36 V kazdom prípade treba v prvom rade pripomenút, ze podla clánkov 4 a 5 nariadenia c. 1/2003 Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov majú súbezné právomoci na uplatnenie clánkov 81 [ES] alebo 82 [ES] a ze struktúra nariadenia c. 1/2003 spocíva v úzkej spolupráci medzi týmito orgánmi a Komisiou (rozsudok zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, T-432/10, Zb., [3]EU:T:2013:538, bod 26; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 2011, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Komisia, T-144/07, T-147/07 az T-150/07 a T-154/07, Zb., [4]EU:T:2011:364, bod 75, a zo 6. februára 2014, CEEES a Asociación de Gestores de Estaciones de Servicio/Komisia, T-342/11, Zb., [5]EU:T:2014:60, bod 68). 37 Naopak ani nariadenie c. 1/2003, ani oznámenie o sieti nestanovuje nijaké pravidlo rozdelenia právomoci medzi Komisiu a orgány hospodárskej sútaze clenských státov. 38 Po prvé sa totiz nemozno domnievat, ze odôvodnenie 18 a clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovujú kritérium pridelovania alebo rozdelenia vecí, alebo právomocí medzi Komisiu a jeden alebo prípadne viaceré vnútrostátne orgány dotknuté v danej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom, T-340/04, Zb., [6]EU:T:2007:81, bod 130). 39 Po druhé, pokial ide o oznámenie o sieti, jeho odsek 4 spresnuje, ze konzultácie a výmeny informácií v rámci siete sú vecou medzi orgánmi konajúcimi vo verejnom záujme a podla jeho odseku 31 toto oznámenie nepriznáva dotknutým podnikom individuálne právo, aby ich vec posudzoval daný orgán (rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom, T-339/04, Zb., [7]EU:T:2007:80, bod 83). Vseobecnejsie ani nariadenie, ani uvedené oznámenie nezakladá práva ani nevytvára ocakávania pre podnik, pokial ide o posudzovanie jeho veci daným orgánom hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, [8]EU:T:2011:364, bod 78). 40 Aj za predpokladu, ze by Komisia mala osobitne právomoc konat vo veci a ze UVK by takú právomoc nemal, teda zalobkyna nedisponuje nijakým právom na preskúmanie veci Komisiou. 41 V druhom rade z odôvodnenia 18 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze snahou Rady bolo umoznit orgánom hospodárskej sútaze, ktoré sú clenmi európskej siete hospodárskej sútaze, uviest nový dôvod na zamietnutie staznosti, odlisný od dôvodu zalozeného na záujme Únie, ktorým by bolo mozné odôvodnit zamietnutie staznosti Komisiou. Komisia nemá teda povinnost v rámci uplatnenia clánku 13 nariadenia c. 1/2003 zvazovat a posudzovat záujem Únie na to, aby pristúpila k preskúmaniu staznosti zalobkyne v rozsahu, v akom sa uvedená staznost dotýka maloobchodného trhu. O dodrzaní podmienok stanovených v clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 42 Zalobkyna v podstate vytýka Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí porusila podmienky stanovené v clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Tvrdí totiz, ze UVK neposúdil vec úcinne a nesúhlasí s Komisiou v tom smere, ze konstatovala, ze vec, ktorú skúma UVK, sa týka "tých istých vytýkaných porusení, ku ktorým doslo v tom istom case na tom istom trhu". 43 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 13 a odôvodnenie 18 nariadenia c. 1/2003 odzrkadlujú sirokú mieru volnej úvahy priznanú vnútrostátnym orgánom zdruzeným v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze na úcely zabezpecenia optimálneho zadelenia vecí v rámci tejto siete (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., C-17/10, Zb., [9]EU:C:2012:72, bod 90). Komisia vzhladom na úlohu, ktorú jej priznáva Zmluva a nariadenie c. 1/2003, pri uplatnovaní clánku 13 nariadenia c. 1/2003 tiez a fortiori disponuje sirokou mierou volnej úvahy. 44 Vzhladom na skutocnost, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy na úcely uplatnenia clánku 13 nariadenia c. 1/2003, preskúmanie súdom Únie sa musí obmedzit na overenie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkových zistení, a na overenie toho, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu a zneuzitiu právomoci (pozri analogicky rozsudok z 11. júna 2014, Communicaid Group/Komisia, T-4/13, Zb., [10]EU:T:2014:437, bod 95). 45 S prihliadnutím na tieto zásady je potrebné posúdit, ci Komisia dodrzala obe podmienky stanovené v clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a pripomenuté v bode 33 vyssie. - O posúdení veci zo strany UVK 46 Zalobkyna vytýka Komisii, ze zamietla dôkazy, ktoré by umoznili dospiet k záveru, ze UVK by nemal viest vysetrovanie, a na základe ktorých by sa tak nepotvrdila právomoc uvedeného orgánu hospodárskej sútaze. Tieto dôkazy sa týkali existencie institucionálnych nedostatkov, pokial ide o UVK. Uvedené nedostatky spocívajú po prvé v neexistencii funkcnej nezávislosti tohto orgánu hospodárskej sútaze vo vztahu k dohliadajúcemu ministerstvu vedlajsieho úcastníka konania, po druhé v prekrocení dvojrocnej lehoty stanovenej slovinským právom na prijatie rozhodnutia, po tretie v nedostatku financií, ktorými UVK disponuje, a po stvrté v nedostatkoch zistených na úrovni Agencija za posto in elektronske komunikacije (slovinský regulacný orgán pre postu a elektronické komunikácie, dalej len "APEK"). Takisto svojou argumentáciou zalozenou na tvrdení, ze UVK nemal viest vysetrovanie, zalobkyna v podstate poukazuje na nemoznost UVK úcinne posúdit vec. 47 Po prvé treba spresnit význam, ktorý treba dat výrazu "zaoberat sa", ktorý sa nachádza v clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a preskúmat uplatnenie tohto clánku v prejednávanej veci Komisiou. 48 Výraz "zaoberat sa" nemôze jednoducho znamenat, ze iný orgán rozhoduje o staznosti alebo ze rozhoduje o veci na vlastný podnet. Zacatie konania na podnet stazovatela alebo na podnet orgánu hospodárskej sútaze clenského státu je totiz úkonom, ktorý sám osebe nepotvrdzuje uplatnenie právomoci orgánom hospodárskej sútaze clenského státu ani a fortiori preskúmanie skutkových a právnych okolností súvisiacich s dotknutou vecou. Komisia by si tak neplnila svoju vseobecnú kontrolnú úlohu vyplývajúcu z clánku 105 ods. 1 ZFEÚ, ak by bola oprávnená zamietnut staznost len z dôvodu, ze orgán hospodárskej sútaze clenského státu rozhoduje o staznosti alebo ze na vlastný podnet zacala konanie bez toho, aby tieto úkony viedli k akémukolvek posúdeniu dotknutej veci. 49 Ak vsak Komisia uplatní clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 na konkrétnu prejednávanú vec, toto ustanovenie jej vôbec neukladá povinnost posúdit dôvodnost usmernení prijatých orgánom hospodárskej sútaze clenského státu, ktorý sa vecou zaoberá. 50 Za týchto podmienok, ak Komisia zamietne staznost podla clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, táto institúcia sa musí na základe informácií, ktorými disponuje ku dnu vydania svojho rozhodnutia, najmä ubezpecit, ze orgán hospodárskej sútaze clenského státu sa vecou zaoberá. 51 V prejednávanej veci sa napadnuté rozhodnutie zakladá na liste z 18. novembra 2009, ktorý Komisii zaslal UVK a v ktorom tento orgán potvrdil, ze zacal vysetrovanie a ze sa skutocne vecou zaoberá. 52 Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze v súvislosti s dotknutou vecou je v pravidelnom kontakte s UVK a ze tieto kontakty preukazujú, ze uvedený orgán hospodárskej sútaze sa skutocne touto vecou zaoberá. 53 Skutocnost, ze sa vecou zaoberá UVK, navyse potvrdzuje dalsia dokumentácia zo spisu a najmä list, ktorý Komisii 18. februára 2010 zaslala zalobkyna, v ktorom ona sama priznáva, ze v rámci oznámenia o konaní, ktoré viedol UVK na maloobchodnom trhu, jej tento orgán hospodárskej sútaze zaslal 10. februára 2010 dotazník. 54 V prejednávanej veci mohla teda Komisia z právneho hladiska správne konstatovat, ze UVK sa zaoberal vecou v zmysle clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 55 Po druhé treba zamietnut tvrdenia zalobkyne, podla ktorých si Komisia nesplnila svoju povinnost dohliadat na úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, ked zamietla jej staznost v rozsahu, v akom sa dotýkala maloobchodného trhu z dôvodu, ze UVK sa vecou zaoberal. 56 Z dôvodov nariadenia c. 1/2003 a predovsetkým z jeho odôvodnení 1, 6, 8 a 35 totiz vyplýva, ze cielom uzsej úcasti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov na uplatnovaní clánkov 81 ES a 82 ES a povinnosti týchto orgánov uplatnovat tieto ustanovenia v prípade, ze by mohlo dôjst k naruseniu obchodu medzi clenskými státmi, je zvlást potrebné zabezpecit ciel sledovaný uvedeným nariadením, ktorý spocíva v efektívnosti. 57 Aby teda nedoslo k spochybneniu pôsobnosti clánku 13 nariadenia c. 1/2003, poziadavka efektívnosti nemôze viest k ulozeniu povinnosti Komisii, aby v rámci uplatnenia tohto osobitného ustanovenia skúmala, ci dotknutý orgán hospodárskej sútaze disponuje institucionálnymi, financnými a technickými prostriedkami na to, aby si splnil úlohu, ktorú mu zveruje nariadenie c. 1/2003. 58 V kazdom prípade dôkazy, ktoré zalobkyna predlozila Komisii, dostatocne nepreukazujú existenciu institucionálnych nedostatkov v rámci UVK, a to najmä nedostatok nezávislosti, prostriedkov a nálezitej starostlivosti tohto orgánu hospodárskej sútaze, ktoré by mu bránili v plnení jeho úlohy. 59 V tejto súvislosti treba najprv zdôraznit, ze nezávislost UVK stanovuje zákon, taktiez zo spisu a najmä z dôkazov predlozených zalobkynou vyplýva, ze tento orgán hospodárskej sútaze má skutocne zarucenú funkcnú nezávislost a ze uz skúmal údajné protisútazné konania viacerých historických hospodárskych subjektov, ktorých kapitál je z väcsej casti vo vlastníctve státu. 60 Okrem toho z dokumentov predlozených zalobkynou jednoznacne nevyplýva, ze by UVK bojoval s nedostatkom prostriedkov, ktorý by mu bránil viest vysetrovanie a zaoberat sa dotknutou vecou. 61 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého UVK prekrocil dvojrocnú lehotu, ktorú má stanovenú na prijatie rozhodnutia, treba uviest, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté pred uplynutím tejto lehoty. V kazdom prípade z dôkazov, ktoré zalobkyna predlozila Vseobecnému súdu, a z vyhlásení Slovinskej republiky na pojednávaní vyplýva, ze táto lehota nie je záväznou lehotou, ktorej prekrocenie je pre UVK prekázkou na prijatie rozhodnutia prípadne sprevádzaného nápravnými opatreniami. Nemozno teda Komisii vytýkat, ze nezbavila UVK konania o danej veci podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, pretoze tento orgán hospodárskej sútaze neprimerane prekrocil dlzku konania. 62 Ostatné dôkazy predlozené zalobkynou sú irelevantné, kedze sa netýkajú UVK, ale APEK-u. 63 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne, ze UVK neúcinne uplatnil clánok 102 ZFEÚ po prijatí napadnutého rozhodnutia, stací konstatovat, ze v rámci tohto sporu sú irelevantné, lebo sa vztahujú na skutkové okolnosti, ku ktorým doslo po prijatí napadnutého rozhodnutia. 64 Podla ustálenej judikatúry sa totiz zákonnost aktu Únie posudzuje v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v case, ked bol dotknutý akt prijatý. Z toho vyplýva, ze pri posudzovaní zákonnosti tohto aktu je vylúcené zohladnenie skutocností, ku ktorým doslo po dni prijatia aktu Únie (pozri rozsudok z 9. septembra 2011, Francúzsko/Komisia, T-257/07, Zb., [11]EU:T:2011:444, bod 172, a citovanú judikatúru). 65 Napokon vyhlásenie bývalého predsedu UVK prevzaté v tlacovej správe z 22. júna 2011 a podla ktorého tento orgán hospodárskej sútaze v danom období podporoval myslienku, ze Komisia preskúma vec, v nijakom prípade nesvedcí o neschopnosti UVK zaoberat sa touto vecou. Okrem toho, ako vyplýva z tohto vyhlásenia a ako to spresnila Komisia na pojednávaní, k výmene korespondencie medzi UVK a Komisiou skutocne doslo v júni a júli 2009, t. j. pred tým, ako zalobkyna podala staznost na Komisiu, teda v stádiu pociatocného rozdelenia práce medzi tieto dva cleny európskej siete hospodárskej sútaze. 66 Po tretie, pokial ide o stratu procesných práv v rámci vnútrostátneho konania, na ktorú poukazuje zalobkyna, treba toto tvrdenie zamietnut ako neúcinné, pretoze nemozno spochybnit konstatovanie, podla ktorého Komisia vychádzala z toho, ze UVK sa vecou zaoberá. V tejto súvislosti je potrebné dodat, ako bolo vyhlásené na pojednávaní, ze zalobkyna sa rozhodla neobrátit sa na UVK, lebo si myslela, ze Komisia sa bude skutocne vecou zaoberat. Z listín zalobkyne predlozených Vseobecnému súdu ani z dokumentov predlozených na ich podporu nevyplýva, ze by zalobkyna tvrdila, alebo by a fortiori preukázala, ze Komisia ju jasne uistila, ze sa bude vecou zaoberat. 67 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked zamietla staznost zalobkyne v rozsahu, v akom sa táto staznost dotýkala maloobchodného trhu, pretoze konstatovala, ze vecou sa zaoberá UVK. - O zhode postupov, ktorými sa zaoberá UVK 68 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze návrhy, ktoré jej boli predlozené a vec, ktorou sa zaoberá UVK, sa týkali "tých istých vytýkaných porusení, ku ktorým doslo v tom istom case na tom istom trhu". Tvrdí tiez, ze Komisia umelo a nesprávne rozlísila skutocnosti týkajúce sa maloobchodného predaja a skutocnosti týkajúce sa velkoobchodného predaja. 69 V prvom rade z clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze Komisia môze zamietnut staznost z dôvodu, ze rozhoduje o "tom istom postupe", ako je postup, ktorým sa zaoberá orgán hospodárskej sútaze clenského státu. 70 Treba tiez pripomenút, ze vo svojej staznosti zalobkyna poukazovala najmä na uplatnenie stratégie vedlajsieho úcastníka konania spocívajúcej vo vytlácaní na maloobchodnom trhu mobilnej komunikácie predstavením produktu "Dzabest" v roku 2008, ktorá viedla k stlaceniu ziskových marzí. Tvrdila tiez, ze konanie vedlajsieho úcastníka konania na maloobchodnom trhu predstavuje prax predátorského urcovania cien (pozri body 4 a 6 vyssie). 71 V napadnutom rozhodnutí Komisia zdôraznila, ze v liste z 18. novembra 2009 ju UVK informoval, ze vedie vysetrovanie v súvislosti s mozným zneuzitím dominantného postavenia, ktorého sa mal dopustit vedlajsí úcastník konania najmä na maloobchodnom trhu mobilnej komunikácie od roku 2008, a dodal, ze toto vysetrovanie sa vztahovalo najmä na maloobchodný produkt "Dzabest" uvedený na trh vedlajsím úcastníkom konania a zistenie, ci tento vedlajsí úcastník konania zavádza prax stlácania ziskových marzí a/alebo predátorského urcovania cien. 72 Ako to potvrdzuje list z 18. novembra 2009, staznost zalobkyne podaná Komisii a vec, ktorou sa zaoberá UVK, sa týkali konania vedlajsieho úcastníka konania od roku 2008. Táto staznost sa teda týkala konania toho istého podniku v tom istom casovom období. Okrem toho postupy, na ktoré poukazovala zalobkyna, a vec, ktorou sa zaoberal UVK, sa tiez týkali to istého geografického trhu, konkrétne slovinského trhu. Napokon nie je spochybnené, ze bol podaný návrh na Komisiu s cielom preskúmat prax spocívajúcu v stlácaní ziskových marzí a/alebo v predátorskom urcovaní cien uplatnovanú na maloobchodnom trhu so sluzbami mobilnej komunikácie, ktorá bola predmetom konania na UVK, ktorý následne uvedeným listom potvrdil, ze v súvislosti s týmto postupom vedie vysetrovanie. 73 Z toho vyplýva, ze Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze konanie, ktoré viedol UVK, sa týkalo "tých istých vytýkaných porusení, ku ktorým doslo v tom istom case na tom istom trhu", ako sú porusenia, v súvislosti s ktorými mala rozhodnút na maloobchodnom trhu. 74 V druhom rade tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia umelo a nesprávne rozlísila skutocnosti veci týkajúce sa maloobchodného predaja a skutocnosti týkajúce sa velkoobchodného predaja, nemozno prijat. 75 Ak sa totiz Komisia rozhodne zamietnut staznost na základe clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, musí sa predovsetkým ubezpecit, ze vec, ktorou sa zaoberá orgán hospodárskej sútaze clenského státu, sa týka tých istých skutkových okolností, ako sú uvedené v tejto staznosti. 76 Komisia naopak nemôze byt viazaná predmetom a prícinou návrhov podaných stazovatelom ani kvalifikáciou, ktorú títo stazovatelia dajú skutocnostiam, ktoré napádajú. 77 V prejednávanej veci vzhladom na skutocnost, ze sa Komisia ubezpecila, ze vec, ktorou sa zaoberá UVK, sa týka tých istých skutkových okolností, ako sú okolnosti napadnuté v casti staznosti zalobkyne, bola oprávnená uplatnit clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 na túto cast staznosti a posúdit, ci existuje záujem Únie na preskúmaní zostávajúcej casti tejto staznosti. 78 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba prvý zalobný dôvod zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, ked vykonala zvazovanie stanovené judikatúrou [omissis] O trovách [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Si.mobil telekomunikacijske storitve d.d. znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Európskej komisie a spolocnosti Telekom Slovenije d.d. 3. Slovinská republika znása svoje vlastné trovy konania. Papasavvas Forwood Bieliunas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. decembra 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [12]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [13]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXm3d3gb/L91291-2578TMP.html#t-ECR_62011TJ0201_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXm3d3gb/L91291-2578TMP.html#t-ECR_62011TJ0201_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A60&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A437&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///tmp/lynxXXXXm3d3gb/L91291-2578TMP.html#c-ECR_62011TJ0201_SK_01-E0001 13. file:///tmp/lynxXXXXm3d3gb/L91291-2578TMP.html#c-ECR_62011TJ0201_SK_01-E0002