[1]Úcastníci konania [2]Odôvodnenie [3]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-151/11, Telefónica de Espańa, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Telefónica Móviles Espańa, SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: F. González Díaz a F. Salerno, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: G. Valero Jordana a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Spanielske královstvo, v zastúpení: pôvodne M. Muńoz Pérez, neskôr S. Centeno Huerta a N. Díaz Abad, neskôr N. Díaz Abad a napokon M. Sampol Pucurull, abogados del Estado, a Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE), so sídlom v Madride, v zastúpení: A. Martínez Sánchez, A. Vázquez-Guillén Fernández de la Riva a J. Rodríguez Ordóńez, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ z 20. júla 2010 o schéme státnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Spanielsko plánuje poskytnút spolocnosti Corporación de Radio y Televisión Espańola (RTVE) (Ú. v. EÚ L 1, s. 9), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. októbra 2013, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie 1. Touto zalobou zalobkyne, spolocnosti Telefónica de Espańa, SA a Telefónica Móviles Espańa, SA navrhujú zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ z 20. júla 2010 o schéme státnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Spanielsko plánuje poskytnút spolocnosti Corporación de Radio y Televisión Espańola (RTVE) (Ú. v. EÚ L 1, s. 9, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). V tomto rozhodnutí Komisia rozhodla, ze systém financovania Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE), ktorý Spanielske královstvo zmenilo zákonom Ley 8/2009, de 28 de agosto, de financiación de la Corporación de Radio y Televisión Espańola (zákon c. 8/2009 z 28. augusta 2009 o financovaní RTVE, BOE c. 210 z 31. augusta 2009, s. 74003, dalej len "zákon c. 8/2009"), ktorým sa mení zákona Ley 17/2006, de 5 de junio, de la radio y la televisión de titularidad estatal (zákon c. 17/2006 z 5. júna 2006 o verejnom rozhlase a televízii, dalej len "zákon c. 17/2006") je zlucitelný s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 2. Telefónica de Espańa je pôvodný spanielsky telekomunikacný operátor, najmä v oblasti poskytovania pevných telefónnych sluzieb, ktoré môze zahrnat poskytovanie plateného káblového televízneho vysielania, prepojenie alebo nájom telefónnych liniek. Telefónica Móviles Espańa je telekomunikacným operátorom v oblasti poskytovania mobilných telefónnych sluzieb v Spanielsku. V oboch týchto spolocnostiach má 100 % podiel na základnom imaní spolocnost Telefónica de Espańa, SA. Telefónica de Espańa pôsobí na trhu ponuky audiovizuálnych diel prostredníctvom svojej siete "Internet Protocol Television", ponúkaním svojej sluzby "Imagenio". 3. RTVE je spanielskym prevádzkovatelom verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý bol zákonom c. 17/2006 poverený poskytovaním verejnej sluzby v daných oblastiach. 4. Zákon c. 17/2006 stanovoval systém zmiesaného financovania. Podla tohto zákona jednak RTVE disponoval príjmami pochádzajúcimi z jeho obchodnej cinnosti, a to najmä z reklamy. Na druhej strane dostával od Spanielskeho královstva platby ako náhradu za plnenie svojich záväzkov verejnej sluzby. Tento systém financovania (dalej len "existujúci systém financovania RTVE") Komisia Európskych spolocenstiev schválila vo svojich rozhodnutiach C(2005) 1163 v konecnom znení z 20. apríla 2005 vo veci E8/2005 týkajúcej sa státnej pomoci v prospech RTVE (zhrnutie v Ú. v. EÚ C 239, s. 17) a C(2007) 641 zo 7. marca 2007 vo veci NN8/2007 o financovaní opatrení na znizovanie poctu zamestnancov v RTVE (zhrnutie v Ú. v. EÚ C 109, s. 2). 5. Dna 22. júna 2009 bola na Komisiu podaná staznost týkajúca sa návrhu zákona c. 8/2009. Dna 5. augusta 2009 Komisia poziadala Spanielske královstvo, aby jej poskytlo informácie o tomto návrhu zákona. 6. Zákon c. 8/2009, ktorý nadobudol úcinnost 1. septembra 2009, zmenil existujúci systém financovania RTVE. 7. Zákon c. 8/2009 v prvom rade stanovoval, ze od konca roku 2009 sa zastaví vyuzívanie reklamy, telenákupu, sponzorstva a sluzieb, pri ktorých sa platí priamo za pozerané programy, ako zdrojov príjmu pre RTVE. Jediné komercné príjmy, ktoré si RTVE ponechá po tomto dátume, je poskytovanie sluzieb tretím stranám a predaj svojej vlastnej produkcie [clánok 2 ods. 1 písm. e) zákona c. 8/2009]. Tieto zdroje tvorili priblizne 25 miliónov eur (pozri odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia). 8. Dalej na úcely náhrady straty ostatných komercných príjmov zákon c. 8/2009 vo svojom clánku 2 ods. 1 písm. b) az d) a clánkoch 4 az 6 zaviedol alebo zmenil tri nasledujúce opatrenia: - novú dan vo výske 3 % z príjmu prevádzkovatelov bezplatného televízneho vysielania a vo výske 1,5 % z príjmu prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania so sídlom v Spanielsku; príspevok z tejto dane nesmel presiahnut 15 % (v prípade volne prístupného televízneho vysielania) a 20 % (v prípade plateného televízneho vysielania) z celkovej rocnej pomoci pre RTVE a akýkolvek prebytocný danový príjem presahujúci uvedené percentá musí byt prevedený do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu [clánok 2 ods. 1 písm. d) a clánok 6 zákona c. 8/2009], - novú dan vo výske 0,9 % z hrubých prevádzkových príjmov (okrem príjmov získaných na velkoobchodnom referencnom trhu) prevádzkovatelov telekomunikacných sluzieb registrovaných v registri hospodárskych subjektov spanielskeho telekomunikacného regulacného orgánu, ktorí pôsobia celostátne alebo vo viac ako jednom autonómnom spolocenstve a ktorí poskytujú audiovizuálne sluzby alebo akékolvek iné sluzby zahrnajúce reklamu pre akúkolvek z týchto sluzieb: poskytovanie pevných telefónnych liniek, mobilných telefónnych liniek a prístupu k internetu; tento príspevok nesmie presiahnut 25 % z celkovej rocnej pomoci pre RTVE a akýkolvek prebytocný danový príjem presahujúci uvedené percento musí byt prevedený do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu [clánok 2 ods. 1 písm. c) a clánok 5 zákona c. 8/2009], - podiel vo výske 80 % z uz existujúcej dane za vyuzívanie rádiového frekvencného spektra do maximálnej výsky 330 miliónov eur, pricom zostávajúca cast musí byt prevedená do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu a tento podiel sa môze upravit v súlade so zákonmi vztahujúcimi sa na vseobecný státny rozpocet [clánok 2 ods. 1 písm. b) a clánok 4 zákona c. 8/2009]. 9. Okrem toho bola zachovaná náhrada za plnenie záväzkov verejnej sluzby stanovená v zákone c. 17/2006 [clánok 2 ods. 1 písm. a) zákona c. 8/2009]. Ak by príjem z uvedených danových zdrojov [a niekolkých dalsích menej významných zdrojov stanovených v clánku 2 ods. 1 písm. f) az i) zákona c. 8/2009] nebol dostatocný na pokrytie financovania celkových nákladov RTVE na plnenie záväzkov verejnej sluzby, Spanielsko je povinné podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánku 33 zákona c. 17/2006 vyrovnat tento deficit. V dôsledku toho sa systém zmiesaného financovania RTVE zmenil na systém takmer výlucného financovania z verejných zdrojov (dalej len "systém takmer výlucného verejného financovania"). 10. Napokon clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovoval maximálnu výsku príjmov RTVE. Celkový rocný príjem RTVE v rokoch 2010 a 2011 nesmel prekrocit 1 200 miliónov EUR, co sa rovnalo výdavkom pre kazdý z týchto rokov. Na tri nasledujúce roky 2012 - 2014 sa stanovilo maximálne zvýsenie tejto sumy o 1 % a na nasledujúce roky zvýsenie na základe rocného indexu spotrebitelských cien. 11. Zákon c. 8/2009 zmenil tiez vymedzenie poslania verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktorým je RTVE poverený. Okrem iného stanovil dodatocné povinnosti týkajúce sa programov pre deti. Dalej obmedzil nadobúdanie vysielacích práv na vysielanie sportových udalosti a vysielanie filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi v hlavnom vysielacom case. 12. Dna 2. decembra 2009 Komisia oznámila Spanielskemu královstvu svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokial ide o zmenu systému financovania RTVE (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania") (zhrnutie Ú. v. EÚ C 8, s. 31). Komisia vyzvala dotknuté tretie osoby, aby predlozili svoje pripomienky k uvedenému opatreniu. 13. Dna 18. marca 2010 Komisia zacala konanie o nesplnení povinnosti podla clánku 258 ZFEÚ, lebo sa domnievala, ze dan uvalená na elektronické komunikácie je v rozpore s clánkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby (smernica o povolení) (Ú. v. ES L 108, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337). Dna 30. septembra 2010 Komisia poziadala vo svojom odôvodnenom stanovisku Spanielske královstvo, aby zrusilo túto dan z dôvodu je nezlucitelnosti s uvedenou smernicou. 14. Dna 20. júla 2010 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom vyhlásila, ze zmena financovania RVTE zavedená zákonom c. 8/2009 je zlucitelná s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Vychádzala najmä z toho, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou nových prvkov pomoci stanovenej týmto zákonom a ze prípadná nezlucitelnost týchto danových opatrení so smernicou o povolení teda neovplyvnuje preskúmanie jej súladu s vnútorným trhom. Okrem toho dospela k záveru, ze zmenený systém financovania RTVE je v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, lebo je primeraný. Konanie pred Vseobecným súdom 15. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 11. marca 2011 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 16. Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 25. mája 2011 Spanielske královstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 17. Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 16. júna 2011, RTVE podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 18. Uzneseniami z 30.júna a 22. septembra 2011 predseda tretej komory Vseobecného súdu vyhovel týmto návrhom na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 19. Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 20. júla 2011 zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie s niektorými údajmi a informáciami uvedenými v prílohách ich zaloby vo vztahu k RTVE. 20. Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 10. októbra 2011 RTVE vyjadril námietky proti celej ziadosti o dôverné zaobchádzanie podanej zalobkynami. 21. Uznesením zo 7. decembra 2011 predseda tretej komory Vseobecného súdu zamietol túto ziadost o dôverné zaobchádzanie. 22. Vedlajsí úcastníci konania podali svoje vyjadrenia a ostatní úcastníci konania predlozili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách. 23. Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. marca 2012 zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie s niektorými údajmi a informáciami uvedenými v ich pripomienkach k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania predlozeným RTVE. 24. Listami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 10. a 11. apríla 2012, Spanielske královstvo a RTVE vyjadrili námietky proti týmto ziadostiam o dôverné zaobchádzanie podaným zalobkynami. 25. Uznesením zo 4. júla 2013 predseda tretej komory Vseobecného súdu zamietol tieto ziadosti o dôverné zaobchádzanie. 26. Listami z 9. júla 2013 Vseobecný súd poziadal v súlade s clánkom 64 svojho rokovacieho poriadku úcastníkov konania, aby v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania odpovedali na niektoré otázky. Úcastníci konania tejto ziadosti vyhoveli v stanovenej lehote. 27. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 15. októbra 2013. 28. Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie podla clánku 263 ZFEÚ, - v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, - zaviazal Spanielske královstvo na náhradu trov konania v súvislosti s jeho vedlajsím úcastníctvom, vrátane trov konania vynalozených zalobkynami, - zaviazal RTVE na náhradu trov konania v súvislosti s jeho vedlajsím úcastníctvom, vrátane trov konania vynalozených zalobkynami. 29. Komisia, Spanielske královstvo a RTVE navrhujú, aby Vseobecný súd: - vyhlásil zalobu za ciastocne neprípustnú, - v kazdom prípade zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 30. Zaloba je zalozená na piatich zalobných dôvodoch, ktoré vychádzajú po prvé z porusenia procesných práv zarucených clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ, po druhé z porusenia clánku 108 ZFEÚ a clánku 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] (Ú. v. L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), po tretie z porusenia povinnosti odôvodnenia, po stvrté z porusenia pojmu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, a po piate z porusenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia. 1. O prípustnosti zaloby a zalobných dôvodov 31. Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE tvrdí, ze zaloba je ciastocne neprípustná. Zalobkyne sú aktívne legitimované na podanie návrhu na neplatnost len pokial ide o tie casti napadnutého rozhodnutia, ktoré sú priamo spojené s príspevkami, ktoré musia zaplatit. Nemôzu teda ziadat zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka jednak príspevkov, ktoré by museli platit v kazdom prípade, bez ohladu na ich urcenie, a jednak príspevkov, ktoré nemajú povinnost platit. Kazdý z príspevkov stanovených v clánkoch 4 az 6 zákona c. 8/2009 je oddelitelný od ostatných príspevkov. Zrusenie jedného z týchto príspevkov teda nemá vplyv na ostatné príspevky. 32. Spanielske královstvo tvrdí, ze druhý az piaty zalobný dôvod je neprípustný, lebo zalobkyne nie sú aktívne legitimované. Ich zalobné dôvody sa týkajú dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Nestací teda, ze zalobkyne sa povazujú za dotknuté v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, zalobkyne musia byt uvedeným rozhodnutím osobne dotknuté. Ich postavenie na trhu vsak nebolo zákonom c. 8/2009 významne dotknuté. 33. Zalobkyne spochybnujú tieto tvrdenia. 34. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze súdu Únie prinálezí, aby za okolností prejednávanej veci posúdil, ci riadny výkon spravodlivosti odôvodnuje zamietnutie zaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o prípustnosti (rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C-23/00 P, Zb. s. I-1873, body 51 a 52, a rozsudok Vseobecného súdu z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 155). 35. Za okolností prejednávanej veci Vseobecný súd usudzuje, ze v záujme hospodárnosti konania je potrebné vyjadrit sa najprv k návrhu na zrusenie uvedenom zalobkynami a k dôvodom, ktoré uvádzajú na jeho podporu, bez toho, aby sa predtým rozhodlo o prípustnosti celej zaloby, alebo o prípustnosti druhého az piateho zalobného dôvodu, lebo zaloba je v kazdom prípade a z dôvodov uvedených nizsie nedôvodná. 2. O veci samej O prvom dôvode zalozenom na porusení procesných práv zarucených clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ 36. Svojim prvým zalobným dôvodom zalobkyne namietajú, ze Komisia porusila ich procesné práva zarucené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. V odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE, hoci v tejto súvislosti pretrvávali pochybnosti. Obmedzila tak predmet konania vo veci formálneho zistovania. Toto obmedzenie viedlo k obmedzeniu procesných práv zalobkýn, lebo Komisia bola povinná zohladnit len tie pripomienky tretích dotknutých osôb, ktoré sa týkali predmetu konania. Preto pokial ide o otázku, ci danové opatrenia boli oddelitelné od prvkov pomoci zalobkyne namietajú, ze im nebola poskytnutá taká ochrana, aká im mala byt poskytnutá v prípade, ze by táto otázka bola predmetom konania. Situácia je teda taká istá, ako keby Komisia prijala konecné rozhodnutie o opatrení bez toho, aby zacala konanie vo veci formálneho zistovania, a to bez ohladu na to, ze existovali vázne pochybnosti, pokial ide o predmetné opatrenie. 37. Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE nesúhlasí s týmito tvrdeniami. 38. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze konanie vo veci formálneho zistovania upravené clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ má za ciel chránit práva tretích potenciálne dotknutých osôb a je nevyhnutné, ked má Komisia vázne tazkosti pri posudzovaní, ci pomoc je zlucitelná so spolocným trhom (rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., C-47/10 P, Zb. s. I-10707, bod 70, a rozsudok Vseobecného súdu z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, T-388/03, Zb. s. II-199, bod 87). 39. Treba tiez uviest, ze v prejednávanej veci zalobkyne Komisii nevytýkajú, ze nezacala konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu k zákonu c. 8/2009. Tvrdia, ze hoci sa Komisia rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania pokial ide o tento zákon, tým, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE porusila ich procesné práva zarucené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 40. Toto tvrdenie treba zamietnut. 41. Úvahy týkajúce sa troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania neposkodzujú procesné práva zalobkýn zarucené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 42. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, situáciu v prejednávanej veci nemozno porovnávat so situáciou, v ktorej by sa Komisia rozhodla vôbec nezacat konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu k zákonu c. 8/2009. 43. Za predpokladu, ze Komisia by sa rozhodla nezacat konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu k zákonu c. 8/2009, zalobkyne by nemohli uplatnit svoje procesné práva zarucená clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ ako tretie dotknuté osoby. 44. V prejednávanej veci sa Komisia rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu k zákonu c. 8/2009. Zalobkyne teda mohli predlozit svoje pripomienky ako tretie dotknuté osoby a Komisia mohla tieto pripomienky zohladnit. 45. Po prvé závery Komisie uvedené v odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania nebránia tomu, aby zalobkyne mohli vyjadrit pochybnosti, pokial ide o oddelitelný charakter danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009. Ked sa Komisia rozhodne formálne preskúmat opatrenie, vyzve tretie dotknuté osoby, aby pokial ide o toto opatrenie predlozili svoje pripomienky. Nic teda nebráni tomu, aby tretie dotknuté osoby predlozili pripomienky, nielen pokial ide o pochybnosti, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ale tiez pokial ide o ostatné prvky navrhovaného opatrenia. 46. Dalej aj za predpokladu, ze Komisia nevysloví pochybnosti v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, nebráni jej to v tom, aby zohladnila pochybnosti uvedené tretími dotknutými osobami pocas konania vo veci formálneho zistovania. Nic nebráni tomu, aby na základe pochybností vyjadrených v pripomienkach tretích dotknutých osôb Komisia vykonala detailnejsie preskúmanie, získala doplnujúce informácie a prípadne zmenila svoj postoj. Z clánku 4 ods. 4 a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania obsahuje predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré jej umozní vytvorit si prvý názor na otázku, ci navrhované opatrenia predstavujú pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a sú zlucitelné s vnútorným trhom. Takéto rozhodnutie má teda len prípravný charakter (pozri v tomto zmysle uznesenie Vseobecného súdu z 25. novembra 2009, Andersen/Komisia, T-87/09, neuverejnené v Zbierke, bod 53). Nevyhnutne prípravnú povahu posúdení uvedených v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania potvrdzuje clánok 7 nariadenia c. 659/1999, ktorý stanovuje, ze Komisia môze rozhodnút v konecnom rozhodnutí, ze navrhované opatrenie nepredstavuje pomoc, ze oznamovaná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, ze oznamovanú pomoc mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, ak sú dodrzané urcité podmienky, alebo ze oznamovaná pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom (rozsudok Vseobecného súdu z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 48). 47. Preto zalobkyne nemôzu úspesne tvrdit, ze ich procesné práva zarucené clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ boli dotknuté konstatovaním Komisie uvedeným v odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 48. Ziadne z tvrdení zalobkýn nemôze spochybnit tento záver. 49. Na jednej strane zalobkyne tvrdia, ze z bodov 90 az 99 rozsudku Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Scott (C-290/07 P, Zb. s. I-7763) vyplýva, ze Komisia nie je povinná zohladnit pochybnosti týkajúce sa prvkov navrhovaného opatrenia, ktoré uplatnili tretie dotknuté osoby, ak ich neuviedla v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Tento výklad rozsudku je vsak nesprávny. V uvedenom rozsudku Súdny dvor len konstatoval, ze Komisia nie je povinná zohladnit dokumenty, ktoré jej boli predlozené az po ukoncení správneho konania a obsahovali len vágne tvrdenia. 50. Na druhej strane zalobkyne s odkazom na body 124 az 137 rozsudku Vseobecného súdu z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia (T-25/04, Zb. s. II-3121) tvrdia, ze Komisia musí vziat do úvahy legitímnu dôveru, ktorá mohla vzniknút v súvislosti s údajmi uvedenými v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 51. Toto tvrdenie treba takisto zamietnut. 52. Rozsudok uvedený v bode 50 vyssie sa týka prípadu, ked Vseobecný súd preskúmal, ci v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia uviedla dostatok údajov, ktoré príjemcovi opatrenia umoznovali zistit, ze má pochybnosti, pokial ide o prvok navrhovaného opatrenia, tak aby ako plne oboznámený s vecou mohol uplatnit svoje tvrdenia a predlozit dôkazy, ktoré v tejto súvislosti povazuje za potrebné. V prípade neexistencie dostatocných údajov príjemca opatrenia nemôze predpokladat, ze má rozptýlit pochybnosti, Komisie, pokial ide o toto opatrenie. Môze preto namietat porusenie zásady legitímnej dôvery, ked sa Komisia vo svojom konecnom rozhodnutí opiera o túto pochybnost. 53. Toto uvazovanie nemozno pouzit v prejednávanej veci, kde zalobkyne mohli v prípade nesúhlasu predlozit svoje pripomienky týkajúce sa konstatovania Komisie uvedeného v odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, podla ktorého tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od systému financovania RTVE. Vzhladom na nevyhnutne docasný charakter posúdení Komisie v takomto rozhodnutí zalobkyne nemohli usudzovat, ze v priebehu konania a po predlození ich pripomienok Komisia nezmení názor. 54. Preto treba prvý zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pojmu nová pomoc v zmysle clánku 108 ZFEÚ a clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 55. Druhý zalobný dôvod sa týka casti napadnutého rozhodnutia nazvanej "Posúdenie existujúcej pomoci v rámci opatrení", ktorá pozostáva z odôvodnení 48 az 55. Komisia odpovedala na tvrdenie Spanielskeho královstva, podla ktorého zákon c. 8/2009 nepredstavuje podstatnú zmenu existujúcej schémy pomoci zmenenej a doplnenej v súlade s rozhodnutím Komisie vo veci E 8/05 a nepredstavuje teda novú pomoc, ktorú treba oznámit (pozri odôvodnenie 48 napadnutého rozhodnutia). 56. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v odôvodneniach 48 az 55 napadnutého rozhodnutia porusila pojem nová pomoc v zmysle clánku 108 ZFEÚ a clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 tým, ze konstatovala, ze zmena systému financovania RTVE vykonaná zákonom c. 8/2009 bola oddelitelná od jeho existujúceho systému financovania. Tento zákon nebolo mozné povazovat len za jednoduché doplnenie existujúcej schémy. Neobmedzoval sa len na zmenu financovania RTVE, ale zmenil tiez poslanie verejnej sluzby zverenej tomuto subjektu. Existoval teda vztah medzi financovaním a rozvojom poslania verejnej sluzby. Preto Komisia nemohla dospiet k záveru, ze zmena financovania RTVE zavedená uvedeným zákonom je oddelitelná od existujúceho systému a nemusí byt preskúmaná samostatne. 57. Zalobkyne tiez tvrdia, ze Komisia porusila zásadu právnej istoty. Rozlísenie, ktoré uskutocnila v napadnutom rozhodnutí medzi posúdením zmeny financovania a posúdením zmeny poslania verejnej sluzby je v rozpore s jej rozhodovacou praxou. 58. Naopak Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE sa domnieva, ze tento zalobný dôvod treba zamietnut. Zmeny zavedené zákonom c. 8/2009 sú oddelitelné od existujúcej pomoci. Za neoddelitelné mozno totiz povazovat len zmeny ovplyvnujúce podstatu, to znamená samotné fungovanie existujúcej schémy. Zmeny zavedené zákonom c. 8/2009 vsak neovplyvnili fungovanie existujúceho systému financovania. V prvom rade tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neovplyvnili posúdenie iných prvkov pomoci priznanej RTVE a ani dosah, ktorý by státna pomoc mohla mat na trh. Ani skutocnost, ze danové opatrenia posilnili nezávislost verejnej sluzby, neovplyvnila samotné fungovanie existujúceho systému, ani dosah, ktorý by pomoc mohla mat na trh. Napokon zmeny poslania verejnej sluzby viedli k restriktívnejsiemu vymedzeniu verejnej sluzby, co nemalo vplyv na posúdenie jej zlucitelnosti a nemení oznacenie existujúceho systému financovania RTVE ako existujúca pomoc. 59. Komisia dodáva, ze tvrdenie vychádzajúce z jej rozhodovacej praxe je neúcinné, lebo existencia takejto praxe nemôze ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade jej prax nie je nekoherentná. 60. V tomto kontexte treba najskôr preskúmat pravidlá upravujúce zmeny existujúcej schémy pomoci a potom, ci Komisia v odôvodneniach 48 az 55 napadnutého rozhodnutia tieto pravidlá respektovala. O pravidlách upravujúcich zmeny existujúcej schémy pomoci 61. Pokial ide o pravidlá upravujúce zmeny existujúcej schémy pomoci treba najskôr pripomenút, ze podla clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 nová pomoc znamená vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane zmien existujúcej pomoci. 62. Podla clánku 4 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 (Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3) vsak kazdá zmena existujúcej pomoci neznamená novú pomoc. Ako vyplýva z tohto ustanovenia zmeny cisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôzu ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom, sa nepovazujú za novú pomoc. Aby slo o novú pomoc, zmena existujúcej pomoci musí byt podstatná. 63. V prípade, ze zmena existujúcej schémy pomoci predstavuje novú pomoc Komisia musí preskúmat, v akom rozsahu ovplyvnuje existujúcu schému pomoci. Len za predpokladu, ze zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. O podstatnej zmene vsak nemozno hovorit vtedy, ak nový prvok mozno zjavne oddelit od pôvodnej schémy pomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, body 109 az 111). 64. Zmena schémy pomoci stanovujúca rozsírenie existujúcej schémy pomoci na novú kategóriu príjemcov, predstavuje zmenu, ktorá je jednoznacne oddelitelná od pôvodnej schémy, lebo uplatnenie existujúcej schémy pomoci na novú kategóriu príjemcov nemá vplyv na posúdenie zlucitelnosti pôvodnej schémy (rozsudok Vseobecného súdu z 11. júna 2009, ASM Brescia/Komisia, T-189/03, Zb. s. II 1831, bod 106). 65. V tomto kontexte treba tiez spresnit, ze o novej pomoci v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 mozno hovorit len vtedy, ked zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty. Komisia sa preto mohla obmedzit len na posúdenie prvkov existujúcej schémy, ktoré boli dotknuté zmenou z hladiska ich podstaty. Pokial ide o tieto prvky, nic nebráni tomu, aby Komisia vychádzala z výsledku jej pôvodného posúdenia a vyhodnotila, ci je tento výsledok spochybnený zmenou. Vo vztahu k povinnosti oznámenia clenským státom z toho vyplýva, ze aj v prípade, ked nová schéma pomoci mení existujúcu schému pomoci z hladiska jej podstaty, clenský stát nie je nevyhnutne povinný znovu oznámit celú schému pomoci, ale môze oznámit len túto zmenu, ak toto oznámenie obsahuje potrebné informácie, ktoré Komisii umoznia posúdit nové opatrenie pomoci. O prístupe Komisie v prejednávanej veci 66. S prihliadnutím k uvedeným úvahám treba teda preskúmat, ci Komisia v odôvodneniach 48 az 55 napadnutého rozhodnutia dodrzala pravidlá upravujúce zmeny existujúcej schémy pomoci. 67. V odôvodneniach 49 a 50 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze podla clánku 4 nariadenia c. 794/2004 mala povinnost najskôr preskúmat, ci je zmena systému financovania RTVE zavedená zákonom c. 8/2009 podstatná. Potom konstatovala, ze prechod zo systému zmiesaného financovania na takmer výlucne verejné financovanie RTVE, ku ktorému Spanielske královstvo pristúpilo prijatím uvedeného zákona, znamenal podstatnú zmenu a predstavoval teda novú pomoc. V tomto kontexte uviedla, ze výska pomoci sa významne zvýsila a ze financovanie prostredníctvom reklamy, ktoré nebolo státnou pomocou, bolo nahradené financovaním poskytnutým Spanielskym královstvom. 68. V tejto casti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorá nebola úcastníkmi konania spochybnená, sa Komisia vyslovila len k otázke, ci zmeny existujúceho systému financovania RTVE, ktoré priniesol zákon c. 8/2009, predstavovali novú pomoc (pozri bod 62 vyssie). Tieto úvahy sa teda netýkajú otázky oddelitelnosti zmien existujúceho systému financovania RTVE, ktoré priniesol zákon c. 8/2009. 69. V odôvodneniach 51 a 52 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila metódu, ktorú zamýslala pouzit, pokial ide o prístup k zmene existujúcej schémy pomoci. Komisia po tom, ako odkázala na clánok 1 bod c) nariadenia c. 659/1999 a na judikatúru uvedenú v bode 63 vyssie, v prvej vete odôvodnenia 52 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze úpravy, ktoré nemajú vplyv na hodnotenie zlucitelnosti opatrenia pomoci, nemôzu ovplyvnit ani podstatu pomoci, a preto nemenia oznacenie opatrenia za existujúcu pomoc. V druhej a tretej vete odôvodnenia 52 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze ak úprava ovplyvnuje podstatu schémy, ale nie do takej miery, ktorá vyzaduje nové posúdenie jej dalsích prvkov, táto úprava sa môze posúdit samostatne, bez zohladnenia ostatných prvkov schémy a ze v tomto prípade je to iba úprava, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti zo strany clenského státu a preskúmaniu Komisiou. 70. Tieto závery nie sú poznacené vadou. Ako bolo vysvetlené v bodoch 63 a 64 vyssie, zmenu, ktorá nemôze ovplyvnit posúdenie existujúcej schémy pomoci, lebo ju neovplyvnuje z hladiska jej podstaty, treba povazovat za oddelitelnú od tejto schémy. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 65 vyssie, v prípade, ze opatrenie, ktoré treba povazovat za novú pomoc, môze ovplyvnit posúdenie pôvodnej schémy pomoci, na novú pomoc sa menia len tie prvky tejto schémy pomoci, ktoré boli dotknuté zmenou z hladiska svojej podstaty. 71. V odôvodneniach 53 az 55 napadnutého rozhodnutia Komisia uplatnila metódu uvedenú v bode 69 vyssie. 72. V odôvodneniach 54 a 55 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vyslovila k otázke, ci sú zmeny existujúceho systému financovania RTVE, ktoré priniesol zákon c. 8/2009, oddelitelné od existujúcej schémy pomoci. 73. V odôvodnení 54 napadnutého rozhodnutia Komisia posúdila rozdiel medzi novými zdrojmi RTVE a prvkami pomoci stanovenými jej existujúcim systémom financovania. Potom ako potvrdila, ze tieto nové zdroje sú podstatné a predstavujú novú pomoc, konstatovala, ze môzu mat vplyv na "zlucitelnost celej pomoci" a teda aj na prvky pomoci, ktoré uz boli stanovené v existujúcej schéme pomoci v prospech RTVE. 74. V odôvodnení 55 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze tieto zmeny jej mali byt formálne oznámené z dôvodu ich vplyvu na zlucitelnost celého systému financovania RTVE. Spresnila, ze oznacenie za novú pomoc sa týkalo iba zmeny ako takej, takze bola povinná posúdit kvalitu týchto zmien a ich dôsledky len pokial ide o zlucitelnost pomoci. 75. V odôvodneniach 54 a 55 napadnutého rozhodnutia Komisia teda nekonstatovala, ze nové prvky pomoci zavedené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúcej schémy pomoci. Naopak, z uvedených bodov jasne vyplýva, ze dospela k záveru, ze uvedený zákon zmenil niektoré prvky exitujúcej schémy pomoci z hladiska ich podstaty. 76. Tento výklad je potvrdený struktúrou napadnutého rozhodnutia. V rámci posúdenia zlucitelnosti pomoci Komisia preskúmala rezim financovania RTVE zmenený zákonom c. 8/2009, teda schému pomoci v prospech RTVE spocívajúcu nielen v nových prvkoch pomoci zavedených zákonom c. 8/2009, ale tiez v prvkoch existujúcej schémy, ktoré zákon c. 8/2009 zmenil z hladiska ich podstaty. Komisia tak najskôr v odôvodneniach 56 az 60 napadnutého rozhodnutia posúdila zmenené vymedzenie poslania verejnej sluzby RTVE. Potom v odôvodneniach 67 az 76 napadnutého rozhodnutia overila, ci s ohladom na toto poslanie a vsetky prvky pomoci poskytnuté RTVE, teda verejné zdroje zakotvené týmto zákonom a zdroje, ktoré uz boli stanovené pokial ide o existujúce financovanie RTVE, existuje riziko nadmernej náhrady. 77. Z odôvodnení 54 a 55, ako aj zo struktúry napadnutého rozhodnutia preto jasne vyplýva, ze Komisia nekonstatovala, ze prvky pomoci stanovené zákonom c. 8/2009 predstavovali novú pomoc, ktorá bola oddelitelná od existujúcej schémy pomoci RTVE. 78. Tento záver nie je spochybnený úvahami Komisie v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia. Je pravda, ze uviedla, ze danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 sú oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE. V tomto kontexte uviedla, ze nové zdroje financovania by mohli mat vplyv na samotnú zákonnost rezimu, ale ze neovplyvnujú posúdenie dalsích prvkov pomoci priznaných RTVE, ani vplyv, ktorú by táto pomoc mohla myt na trh. 79. Na rozdiel od toho co tvrdí zalobkyna vsak nemozno z odôvodnenia 53 napadnutého rozhodnutia odvodit, ze Komisia sa domnievala, ze prvky pomoci stanovené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúcej schémy pomoci v prospech RTVE. 80. Po prvé takýto výklad nie je nevyhnutný. Je tiez mozné, ze úvahy Komisie rozvinuté v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia sa týkajú len danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 a teda fiskálnej casti uvedeného zákona. V tomto prípade by sa úvahy Komisie rozvinuté v uvedenom odôvodnení týkali len castí tohto zákona, ktoré neboli podla jej názoru neoddelitelnou súcastou pomoci a nemohli teda ovplyvnit jej zlucitelnost so spolocným trhom (pozri odôvodnenia 61 az 66 napadnutého rozhodnutia, ktorých dôvodnost bude preskúmaná v rámci stvrtého zalobného dôvodu). Taktiez je mozné, ze Komisia chcela v tomto odôvodnení len konstatovat, ze Spanielske královstvo bolo povinné oznámit jej iba predmetný zákon, a nemuselo jej oznámit ex novo vsetky prvky existujúceho systému financovania RTVE (pozri v tejto súvislosti bod 65 vyssie). 81. Po druhé, hoci treba uviest, ze presný dosah úvah Komisie v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia nie je úplne jasný, výklad tohto odôvodnenia poskytnutý zalobkynami treba v kazdom prípade zamietnut, lebo je diametrálne v rozpore so zvysnou castou odôvodnenia a struktúrou tohto rozhodnutia (pozri body 72 az 77 vyssie). 82. Je preto potrebné rozhodnút, ze Komisia v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia nekonstatovala, ze zmeny existujúceho systému financovania RTVE predstavovali novú pomoc úplne oddelitelnú od tohto systému, ktorú bolo mozno samostatne preskúmat. V dôsledku toho na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia neporusila clánok 108 ZFEÚ a clánok 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999. 83. Z tohto dôvodu je potrebné druhý odvolací dôvod ako celok zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o oddelitelnost zmeny existujúcej schémy 84. V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú, ze Komisia v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia porusila povinnost odôvodnenia. Neodôvodnila ako dospela k záveru, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2008 boli oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE. 85. Naopak Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatocné. 86. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované podla clánku 296 ZFEÚ má byt prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzat jasným a jednoznacným spôsobom úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatých opatrení a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolnú právomoc. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, má byt posudzovaná s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 1. júla 2009, KG Holding a i./Komisia, T-81/07 az T-83/07, Zb. s. II-2411, body 61 a 62 a tam citovanú judikatúru). 87. V prvom rade treba uvedený zalobný dôvod v rozsahu, v akom sa týka konstatovania Komisie, podla ktorého boli nové verejné zdroje zavedené zákonom c. 8/2009 a zmena vymedzenia poslania verejnej sluzby oddelitelné od existujúcej schémy pomoci, zamietnut. Ako bolo vysvetlené v bodoch 71 az 83 vyssie, napadnuté rozhodnutie takéto konstatovania Komisie neobsahuje. 88. V druhom rade, pokial ide o pochybnost o presom dosahu úvah Komisie uvedených v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia (pozri body 80 a 81 vyssie) je potrebné pripomenút, ze rozpor v odôvodnení rozhodnutia je porusením povinnosti odôvodnenia len ak sa preukáze, ze pre tento rozpor nemôze ten, komu je tento akt urcený, poznat úplne alebo scasti skutocné dôvody rozhodnutia, a ze na základe toho je výrok rozhodnutia celkom alebo scasti právne nepodlozený (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia, T-347/09, bod 101 a tam citovanú judikatúru). 89. Táto podmienka vsak v danej veci nie je splnená. Ako bolo uvedené v bodoch 72 az 76 vyssie, z odôvodnení 54 a 55 napadnutého rozhodnutia ako aj zo struktúry uvedeného rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia sa nedomnievala, ze zmeny, ktoré priniesol zákon c. 8/2009, boli oddelitelné od existujúcej schémy pomoci. V tomto kontexte treba tiez uviest, ze dôvody, na základe ktorých dospela Komisia k záveru, ze systém financovania RTVE zmenený a doplnený zákonom c. 8/2009 bol zlucitelný so spolocným trhom vyplývajú z odôvodnení 56 az 76 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa neobmedzila len na preskúmanie zlucitelnosti nových prvkov pomoci zavedených zákonom c. 8/2009, ale preskúmala tiez zlucitelnost prvkov pomoci zmenených zákonom c. 17/2006. 90. V tretom rade aj za predpokladu, ze v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia sa Komisia dostala do rozporu s zvysnými úvahami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, co nebolo preukázané, takýto rozpor nemôze ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. Prístup a skutocné dôvody Komisie vyplývajú z odôvodnení 54 a 55 uvedeného rozhodnutia a jeho struktúry (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 101 a tam citovanú judikatúru). 91. Tretí zalobný dôvod treba preto zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa konstatovania Komisie, podla ktorého tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou pomoci 92. Stvrtý zalobný dôvod sa týka dôvodov uvedených v odôvodneniach 61 az 66 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci zavedenej týmto zákonom. 93. Zalobkyne tvrdia, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, tri nové danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli neoddelitelnou súcastou nových prvkov pomoci stanovených týmto zákonom. Preto Komisia mala v rámci posúdenia zlucitelnosti pomoci preskúmat zlucitelnost troch nových danových opatrení s právom Únie, najmä so smernicou o povolení. 94. Tento zalobný dôvod sa rozdeluje na dve casti. Na jednej strane zalobkyne tvrdia, ze Komisia nedodrzala kritéria upravujúce vztah medzi opatrením pomoci a jej financovaním. Na druhej strane uvádzajú, ze keby Komisia uplatnila kritéria správne, konstatovala by, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli neoddelitelnou súcastou prvkov pomoci zavedených týmto zákonom. O prvej casti týkajúcej sa podmienok, za ktorých musí byt spôsob financovania pomoci povazovaný za jej neoddelitelnú súcast 95. Prvá cast sa týka odôvodnení 61 az c. 63 napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení 61 Komisia uviedla, ze podla zákona c. 8/2009 prechod od systému zmiesaného financovania RTVE k systému takmer výlucného verejného financovania bol spojený so zavedením alebo zmenou troch danových opatrení na úcely vytvorenia nevyhnutných príjmov. V odôvodnení 62 pripomenula, ze ak sa ukáze, ze dan je neoddelitelnou súcastou pomoci, musí vziat do úvahy spôsob financovania pomoci a môze vyhlásit schému pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom, len ak je v súlade s právom Únie. V odôvodnení 63 uviedla, ze aby sa vsak dan povazovala za dan tvoriacu neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí mat záväzný vztah urcenia s financovaním tejto pomoci v tom zmysle, ze príjem z dane sa nutne poskytne na financovanie pomoci a má priamy vplyv na jej výsku. 96. Na rozdiel od toho, co Komisia konstatovala v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne tvrdia, ze aby danové opatrenia, ktorých cielom je financovat opatrenie pomoci boli jej neoddelitelnou súcastou stací, aby boli urcené príjemcovi pomoci. Naopak nie je nutné, aby danové opatrenie malo priamy vplyv na výsku pomoci. V tomto prípade ide len o jeden z nepriamych dôkazov. 97. Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE sa naopak domnieva, ze kritéria uvedené v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia nie sú nesprávne. Dan môze byt povazovaná za neoddelitelnú súcast pomoci len ak sú splnené dve podmienky, teda, po prvé, príjem z tejto dane je povinne urcený na financovanie pomoci a, po druhé, príjem z dane priamo ovplyvnuje jej výsku. 98. V tomto kontexte treba pripomenút, ze Zmluva o FEÚ predvída presné ohranicenie medzi na jednej strane pravidlami, ktoré sa týkajú státnej pomoci a sú stanovené v clánkoch 107 ZFEÚ az 109 ZFEÚ, a na druhej strane pravidlami, ktoré sa týkajú narusení hospodárskej sútaze a ktoré vyplývajú z rozdielov medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení clenských státov, okrem iného z rozdielov medzi ich danovými ustanoveniami, ktoré sú stanovené v clánkoch 116 ZFEÚ a 117 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. januára 2005, Streekgewest, C-174/02, Zb. s. I-85, bod 24). 99. Z toho vyplýva, ze danové opatrenia, ktoré sú urcené na financovanie opatrenia pomoci, v zásade nepatria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. januára 2005, Pape, C-175/02, Zb. s. I-127, bod 14, a Streekgewest, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 25). 100. Ak vsak danové opatrenia predstavujú spôsob financovania opatrenia pomoci tak, ze ich mozno povazovat za neoddelitelnú súcast tohto opatrenia, Komisia nemôze oddelit preskúmanie pomoci od úcinkov spôsobu jej financovania lebo v takomto prípade môze nezlucitelnost spôsobu financovania s právom Únie ovplyvnit zlucitelnost schémy pomoci so spolocným trhom (rozsudky Pape, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 14, a Streekgewest, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 25). 101. Pokial ide o kritéria, ktoré upravujú otázku, ci je spôsob financovania pomoci neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze medzi danou a dotknutou pomocou musí existovat vztah záväzného urcenia podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy v tom zmysle, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku a v dôsledku toho aj posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom (rozsudky Súdneho dvora z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 46, a z 22. decembra 2008, Regie Networks, C-333/07, Zb. s. I-10807, bod 99). 102. Z tejto judikatúry teda jednak vyplýva, ze na to, aby dan mohla byt povazovaná za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí nevyhnutne existovat záväzné ustanovenie vnútrostátneho práva, ktoré stanovuje, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci. Z toho vyplýva, ze v prípade neexistencie takejto právnej úpravy nemozno dospiet k záveru, ze dan je urcená na opatrenie pomoci a nepredstavuje teda jeden z jej spôsobov. Dalej samotná skutocnost, ze existuje takéto ustanovenie, sama osebe nepredstavuje dostatocnú podmienku na preukázanie, ze dan je neoddelitelnou súcastou pomoci. Ak existuje takáto vnútrostátna právna úprava, treba okrem iného preskúmat, ci príjem z tejto dane priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 103. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, aby dan mohla byt povazovaná za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, nestací, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci. 104. Pokial ide o judikatúru, ktorú zalobkyne uvádzajú na podporu svojich tvrdení, treba konstatovat, ze ziaden z rozsudkov, ktoré uvádzajú, nepodporuje ich tvrdenie, podla ktorého na preukázanie, ze spôsob financovania tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci stací, ze výber uskutocnený na základe danového opatrenia je urcený pre príjemcu pomoci. 105. V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú skutocnost, ze Súdny dvor v niektorých rozsudkoch konstatoval, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci musí existovat vztah záväzného urcenia a ak takýto vztah existuje, príjem z danového opatrenia priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 106. Na rozdiel od toho, co zalobkyne tv rdia vsak nemozno z rozsudkov, ktoré uvádzajú (rozsudky Súdneho dvora Streekgewest, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 26; Pape, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 15; zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, C-128/03 a C-129/03, Zb. s. I-2861, body 46 a 47, a z 27. októbra 2005, Distribution Casino Francúzsko a i., C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 40) odvodit, ze priamy vplyv danového opatrenia na výsku pomoci nie je nevyhnutnou podmienkou, ale len jedným z nepriamych dôkazov. Naopak v rozsudku Streekgewest, uz citovanom v bode 98 vyssie (bod 28), sa Súdny dvor neobmedzil len na preskúmanie, ci existuje záväzný vztah medzi danovým opatrením a opatrením pomoci, ale tiez preskúmal, ci príjem z uvedeného danového opatrenia priamo ovplyvnuje výsku uvedeného opatrenia pomoci. 107. Taktiez treba pripomenút, ze v rozsudkoch, v ktorých Súdny dvor konstatoval neoddelitelný vztah medzi opatrením pomoci a jej financovaním bez toho, aby výslovne uviedol poziadavku priameho vplyvu danového opatrenia na výsku pomoci (rozsudky Súdneho dvora z 21. októbra 2003, van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 55, a z 27. novembra 2003, Enirisorse, C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, bod 47), slo o prípady, v ktorých bola táto podmienka splnená. 108. Preto sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze na to, aby spôsob financovania mohol byt povazovaný za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí medzi príslusnou danou a pomocou existovat vztah záväzného urcenia v tom zmysle, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku. 109. Preto sa prvá cast musí zamietnut. O druhej casti týkajúcej sa uplatnenia týchto podmienok 110. Druhá cast sa týka odôvodnení 64 az 66 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia konstatovala, ze v prejednávanej veci neboli splnené pozadované podmienky na to, aby mohla konstatovat, ze spôsob financovania tvorí neoddelitelnú cast opatrenia pomoci. 111. V odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze výska pomoci urcenej RTVE bola stanovená iba s ohladom na potreby financovania RTVE a odhadované cisté náklady na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania. Financné prostriedky, ktoré dostáva RTVE, sú skutocne aj právne nezávislé od príjmu vytvoreného z daní, pretoze tieto financné prostriedky závisia iba od cistých nákladov na plnenie záväzkov verejnej sluzby. Preto plánované celkové financovanie verejnoprávneho poslania RTVE nebude závisiet od výsky osobitných danových príjmov, ale bude v kazdom prípade zabezpecené zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. V tejto súvislosti Komisia konstatovala, ze príjem vytvorený z daní, ktorý bude poskytnutý na financovanie RTVE, nemôze presiahnut cisté náklady na plnenie záväzku verejnej sluzby a akýkolvek prebytok bude vrátený spät do uvedeného státneho rozpoctu. Na druhej strane uviedla, ze ked cisté náklady na plnenie záväzku verejnej sluzby presiahnu príjem vytvorený z uvedených daní, rozdiel bude pokrytý z príspevkov zo vseobecného státneho rozpoctu. Ak budú príjmy z nových daní vyssie alebo nizsie ako ocakávané príjmy, nebude to viest ku zmenám plánovaných súm. Ak by príjem z nových danových zdrojov nebol dostatocný na pokrytie financovania rozdielu, ktorý vznikne v dôsledku zrusenia reklamy, chýbajúce financné prostriedky sa získajú zo vseobecného státneho rozpoctu v súlade s clánkom 33 zákona 17/2006. 112. Okrem toho v odôvodnení 65 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze skutocnost, ze spojenie medzi danami a úcelom, na ktorý boli zavedené, je uvedené v dôvodovej správe a v samotnom zákone c. 8/2009 nemá vplyv na tento záver. V uvedenom zákone nie je vymedzená povaha vztahu medzi danami a pomocou. 113. Napokon v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 nie sú neoddelitelnou súcastou pomoci a ich údajný rozpor so smernicou o povolení nemá vplyv na jej rozhodnutie o zlucitelnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom. 114. Zalobkyne sa domnievajú, ze tento záver Komisie je nesprávny. Komisia mala konstatovat, ze dan ulozená zákonom c. 8/2009 predstavuje neoddelitelnú súcast prvkov pomoci zavedených týmto zákonom. 115. Z clánku 5 ods. 1 a clánku 7 zákona c. 8/2009 najskôr vyplýva, ze príjmy pochádzajúce z týchto príspevkov sa podielajú na financovaní RTVE a v podstate nie sú urcené na iné ciele. Percentá uplatnené na zdanitelné osoby podliehajúce trom novým danovým opatreniam zavedeným alebo zmeneným uvedeným zákonom boli navyse urcené takým spôsobom, ze Spanielske královstvo môze vybrat sumu, ktorá mu umozní pokryt deficit vyplývajúci zo zrusenia reklamy. 116. Dalej, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, väzba medzi novými danovými opatreniami a opatrením pomoci urceným RTVE nebola prerusená. Po prvé, povinnost Spanielskeho královstva poskytnút potrebné zdroje RTVE nemozno odvodit z clánku 33 zákona c. 17/2006 . Po druhé, záruka Spanielskeho královstva nie je len doplnujúca alebo hypotetická, co bolo potvrdené jednak staznostami RTVE, podla ktorých jej neplnenie si platobnej povinnosti zo strany súkromných prevádzkovatelov, resp. nesprávny výpocet ich príspevkov, spôsobuje problémy s likviditou a dalej, ze v praxi Spanielske královstvo nie je pripravené splnit túto záruku. Po tretie Komisia nemôze úcinne tvrdit, ze prebytocný príjem pôjde do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. Na jednej strane vsetky danové príjmy budú povinne urcené na financovanie RTVE az do stanovenej maximálnej hranice. Na druhej strane prevedenie do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu predstavuje len teoretickú a v kazdom prípade zostatkovú moznost, lebo zákon c. 8/2009 stanovuje vytvorenie rezervného fondu tvoreného príjmami prekracujúcimi cisté skutocné náklady na splnenie záväzku verejnej sluzby. 117. V kazdom prípade Komisia mala na dokázanie toho, ze danové opatrenie stanovené v clánku 5 zákona c. 8/2009 nie je neoddelitelnou súcastou pomoci preukázat, ze aj v prípade, ze dan je nezákonná, Spanielske královstvo sa zaviazalo financovat rozpocet RTVE v celom rozsahu. Z uvedeného zákona vsak vyplýva, ze súkromní prevádzkovatelia musia znásat hospodársku zátaz súvisiacu s financovaním RTVE. 118. Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE nesúhlasí s týmito tvrdeniami. 119. Na úvod treba pripomenút, ze na preukázanie toho, ze dan ulozená clánkom 5 zákona c. 8/2009 tvorí neoddelitelnú súcast prvkov pomoci zavedených uvedeným zákonom zalobkyne v prvom rade uvádzajú tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze medzi týmto danovým opatrením a financovaním RTVE existuje potrebný vztah urcenia. 120. Ako vsak uz bolo uvedené v bodoch 101 az 108 vyssie, aby danové opatrenie mohlo byt povazované za neoddelitelnú súcast pomoci nestací, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci existuje potrebný vztah urcenia. Je tiez potrebné preukázat, ze danové opatrenie priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 121. Vseobecný súd sa vsak domnieva, niektoré z tvrdení uvedených zalobkynami mozno povazovat za týkajúce sa nielen podmienky existencie vztahu záväzného urcenia medzi danovým opatrením a financovaním RTVE, ale tiez podmienky týkajúcej sa dôkazu o priamom vplyve danového opatrenia na výsku pomoci. 122. V dôsledku toho treba v prvom rade preskúmat, ci tvrdenia uvedené zalobkynami môzu spochybnit záver Komisie, podla ktorého príjem z troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 priamo neovplyvnuje výsku pomoci urcenej RTVE. 123. V tejto súvislosti treba uviest, ze podla zákona c. 8/2009 výska pomoci urcenej RTVE je stanovená podla cistých nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktorá mu bola zverená. Výska pomoci, ktorú dostáva, teda nezávisí od výsky platieb uskutocnených na základe danových opatrení zavedených alebo zmenených uvedeným zákonom. 124. Na jednej strane podla clánku 33 zákona c. 17/2006, v znení zákona c. 8/2009, za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE, prekrocia náklady na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, zostatok bude rozdelený. Ak tento zostatok neprekrocí 10 % rocných rozpoctových nákladov RTVE, bude prevedený do rezervného fondu, a ak túto hranicu prekrocí, bude prevedený do státneho rozpoctu. 125. Pokial ide o financné zdroje prevedené do rezervného fondu, z clánku 8 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze tento fond môze byt pouzitý len na základe výslovného povolenia spanielskeho ministerstva hospodárstva a financií, a ak tento fond nebude pouzitý pocas styroch rokov, bude slúzit na znízenie náhrad poskytovaných zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. Preto financné prostriedky prevedené do rezervného fondu nemozno povazovat za prostriedky priamo ovplyvnujúce výsku pomoci urcenej RTVE. 126. Okrem toho clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovuje maximálnu hranicu príjmov RTVE, ktorá je stanovená na 1 200 miliónov eur na roky 2010 a 2011. Suma, ktorá prekracuje túto hranicu, má byt priamo prevedená do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. 127. Dalej podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE nestacia na pokrytie nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, rozdiel bude pokrytý z príspevkov zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. 128. Komisia teda správne konstatovala, ze výska platieb uskutocnených na základe troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 nemôze priamo ovplyvnit výsku pomoci poskytnutej RTVE, ktorá bola stanovená na základe cistých nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania. 129. Ziadne z tvrdení zalobkýn nemôze spochybnit tento záver. 130. Po prvé, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, samotná skutocnost, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli vytvorené s cielom nahradit stratu komercných príjmov RTVE (pozri odôvodnenie 13 napadnutého rozhodnutia) nestací na preukázanie skutocnosti, ze spôsob financovania tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci. Súdny dvor uz totiz konstatoval, ze táto skutocnost sama osebe nestací na preukázanie záväzného vztahu medzi danou a danovou výhodou (rozsudok Streekgewest, uz citovaný v bode 48 vyssie, body 26 a 27). 131. Po druhé ja potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sa Komisia tým, ze v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze povinnost Spanielskeho královstva pokryt rozdiel medzi nákladmi vynalozenými na splnenie poslania verejnej sluzby na jednej strane a financnými prostriedkami, ktorým disponuje RTVE na druhej strane, mozno odvodit z clánku 33 zákona c. 17/2006, dopustila nesprávneho posúdenia. V tejto súvislosti stací uviest, ze clánok 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 výslovne stanovuje takúto povinnost a ze toto ustanovenie odkazuje na clánok 33 ods. 1 zákona c. 17/2006, ktorý tiez stanovuje takúto povinnost. 132. Po tretie zalobkyne tvrdia, ze hoci teoreticky existuje takáto povinnost, Spanielske královstvo nie je v praxi pripravené doplnit rozpocet RTVE prostriedkami poskytnutými zo vseobecného státneho rozpoctu. 133. Toto tvrdenie musí byt takisto zamietnuté. 134. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost aktu Únie v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 263 ZFEÚ posudzovaná v závislosti od informácií existujúcich v case prijatia tohto aktu. Posúdenia uskutocnené Komisiou môzu byt preskúmané iba na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v okamihu ich vykonania (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7). 135. Preto treba konstatovat, ze zalobkyne nepredlozili ziaden dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia mala Komisia k dispozícii informácie preukazujúce, ze Spanielske královstvo nie je pripravené doplnit rozpocet RTVE podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009. Vsetky dokumenty, ktoré v tejto súvislosti predlozili sú datované az po prijatí napadnutého rozhodnutia, teda po 20. júli 2010. 136. Po tretie zalobkyne tvrdia, ze danové opatrenie urcené na financovanie opatrenia pomoci mozno povazovat za opatrenie, ktoré nie je neoddelitelne spojené s touto pomocou, len ak Komisia preukáze, ze za predpokladu, ze danové opatrenie je nezlucitelné s právom Únie, sa dotknutý clenský stát zaviazal financovat celé opatrenie pomoci. 137. Toto tvrdenie musí byt takisto zamietnuté. 138. Je pravda, ze v prípade, ked na základe uplatnenia oboch uvedených podmienok, teda podmienky súvisiacej sa existenciou záväzného vztahu urcenia medzi danovým opatrením a financovaním RTVE a podmienky týkajúcej sa preukázania priameho vplyvu danového opatrenia na výsku pomoci, treba danové opatrenie povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci - ako v prípade parafiskálneho opatrenia, ked celý danový odvod alebo jeho stanovená cast je priamo a nepodmienene priznaná príjemcovi pomoci - má nezlucitelnost danových aspektov priamy vplyv na opatrenie pomoci. V takom prípade úplná alebo ciastocná nezlucitelnost danových aspektov parafiskálneho opatrenia môze viest k zruseniu opatrenia pomoci alebo z znízeniu jeho výsky. 139. V prejednávanej veci vsak clánok 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánok 33 zákona c. 17/2006 stanovovali, ze ak financné zdroje nestacia na pokrytie nákladov RTVE urcených na plnenie jej záväzkov verejnej sluzby, Spanielske královstvo je povinné pokryt tento rozdiel. V tomto prípade teda výska pomoci priamo nezávisela od danového opatrenia. 140. V dôsledku toho Komisia správne konstatovala, ze výska pomoci urcenej RTVE priamo nezávisela od výsky platieb uskutocnených na základe danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009. 141. Ako bolo uvedené v bode 120 vyssie, na to, aby mohli byt tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 povazované za neoddelitelnú súcast prvku pomoci zavedeného uvedeným zákonom, treba kumulatívne splnit podmienku, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci existuje potrebný vztah urcenia, a podmienku týkajúcu sa dôkazu priameho vplyvu uvedeného danového opatrenia na výsku uvedeného opatrenia pomoci. 142. Kedze druhá podmienka nebola splnená, netreba preskúmat tvrdenia, ktoré zalobkyne uvádzajú na preukázanie, ze existuje potrebný vztah urcenia medzi danovým opatrením stanoveným v clánku 5 zákona c. 8/2009 a financovaním RTVE, lebo tieto tvrdenia sú neúcinné. 143. Z tohto dôvodu je potrebné stvrtý zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. O piatom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia 144. Piaty zalobný dôvod sa týka odôvodnení uvedených v odôvodneniach 67 az 73 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia preskúmala, ci existuje riziko nadmernej náhrady a dospela k záveru, ze neexistuje ziadny náznak, ze odhadovaná rocná náhrada pre RTVE za plnenie záväzku verejnej sluzby by mohla presahovat cisté náklady, ktoré mozno odôvodnene ocakávat, na túto sluzbu alebo ze tieto cisté náklady na verejnú sluzbu napokon prekrocí. V odôvodnení 71 Komisia uviedla: "Spanielsko vsak preukázalo, ze plánovanie rozpoctu zostáva v súlade s rocnými rozpoctovými nákladmi v predchádzajúcich rokoch a ze nie je ziadny dôvod predpokladat, ze by sa teraz alebo v blízkej budúcnosti mohli dosiahnut znacné úspory nákladov iba prostredníctvom zrusenia reklamy. Od RTVE sa bude nadalej vyzadovat, aby prilákal velký pocet divákov a zrusenie reklamy vyvolá potrebu dalsej produkcie, ktorá sa bude musiet financovat. V porovnaní s údajmi z predchádzajúcich rokov (1 177 miliónov EUR v roku 2007, 1 222 miliónov EUR v roku 2008 a 1 146 miliónov EUR v roku 2009) a vzhladom na dalsie náklady na produkciu (104 miliónov EUR), ktoré sú potrebné na nahradenie casu na vysielanie reklamy pre zostávajúci komercný príjem (odhadom iba 25 miliónov EUR), sa zdá, ze limit vo výske 1 200 miliónov EUR na plánovanie rozpoctových nákladov predstavuje opatrnú a primeranú sumu pre rocné rozpoctové náklady na náhradu za poskytovanie verejných sluzieb. Okrem toho zásada náhrady konecných cistých nákladov verejnoprávneho vysielatela nevyhnutne znamená jeho ochranu pred výkyvmi v príjmoch na trhu s reklamou." 145. Piaty zalobný dôvod sa delí na dve casti zalozené jednak na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a jednak porusení povinnosti odôvodnenia. O prvej casti zalozenej na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ 146. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia tým, ze povolila systém financovania RTVE bez toho, aby zarucila, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady, porusila clánok 106 ods. 2 ZFEÚ. 147. Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Komisia v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia nevykonala dostatocne podrobné preskúmanie ex ante , ale opierala sa len o jednoduché nepriame dôkazy. Po druhé tvrdia, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze hospodárska kríza zaprícinila znízenie komercných príjmov v roku 2010 a teda znízenie celkových príjmov RTVE. - O výhrade zalozenej na nedostatku dostatocne podrobného preskúmania 148. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia musí na zabezpecenie neexistencie rizika nadmernej náhrady disponovat detailnými informáciami a musí jasne uviest svoje odôvodnenie, pokial ide o neexistenciu tohto rizika. V tomto kontexte sa nemôze opierat len o jednoduché nepriame dôkazy. V prejednávanej veci sa vsak Komisia obmedzila len na to, ze porovnala rozpocet, ktorým RTVE disponoval podla systému zmiesaného financovania s rozpoctom, ktorým disponuje podla systému takmer výlucného verejného financovania podla zákona c. 8/2009. Tento prístup je nesprávny, lebo skutocné náklady RTVE na poskytovanie verejnej sluzby podla zákona c. 8/2009 klesli. Kedze RTVE sa stal prevádzkovatelom nepodliehajúcim obchodným tlakom spojeným s úcastou na trhu s reklamou mu umoznuje ponúkat iné programy, ktoré mu umoznia nadobúdat vysielacie práve za náklady, ktoré budú podstatne nizsie. Komisia sa preto nemohla obmedzit len na konstatovanie v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, ze od RTVE sa bude nadalej vyzadovat, aby prilákal velký pocet divákov a zrusenie reklamy vyvolá potrebu dalsej produkcie na zaplnenie volného vysielacieho casu. Okrem toho samotná existencia kontrolných mechanizmov ex post nestací na vylúcenie rizika nadmernej náhrady. 149. Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE spochybnuje tieto tvrdenia. 150. V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút obsah clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a právny kontext, do ktorého patrí. 151. Podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnenie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Tento clánok tiez stanovuje, ze rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie. 152. Aby státna pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ mohla byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, musia byt splnené nasledujúce podmienky: po prvé je potrebné, aby bol dotknutý subjekt poverený úlohou sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci a aby tento akt jasne definoval predmetné povinnosti sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme; po druhé uvedenému subjektu nemôze byt poskytovaná nadmerná náhrada a státne financovanie nemôze neprimerane ovplyvnit hospodársku sútaz na vonkajsom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T-289/03, Zb. s. II-81, body 181 a 222). 153. V prejednávanej veci zalobkyne nespochybnujú závery Komisie, ze RTVE je poverený úlohou sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci, ktorý jasne definuje povinnosti sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme. 154. Zalobkyne sa vsak domnievajú, ze záver Komisie uvedený v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého neexistuje ziadny náznak, ze odhadovaná rocná náhrada pre RTVE za plnenie záväzku verejnej sluzby bude presahovat sumu, v prípade ktorej mozno odôvodnene ocakávat, ze bude predstavovat cisté náklady na verejnú sluzbu, je nesprávny, lebo Komisia dostatocne nepreskúmala riziko nadmernej náhrady. 155. Pred preskúmaním tejto výhrady treba pripomenút zásady upravujúce preskúmanie rozhodnutia Komisie v oblasti verejných sluzieb, konkrétnejsie v oblasti vysielacích sluzieb Vseobecným súdom. 156. Podla clánku 14 ZFEÚ Únia a jej clenské státy dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti zmlúv o to, aby sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu fungovali na základe zásad a podmienok, najmä hospodárskych a financných, ktoré im umoznujú plnit ich poslanie. Tento clánok tiez stanovuje, ze tieto zásady a podmienky sú stanovené bez toho, aby boli dotknuté právomoci clenských státov v súlade so zmluvami poskytovat, objednávat a financovat takéto sluzby. 157. Z protokolu c. 26 o sluzbách vseobecného záujmu pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze jednou zo spolocných hodnôt Únie, pokial ide o tieto sluzby, je základná úloha a siroké diskrecné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. 158. Z protokolu c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze verejnoprávne vysielanie je v clenských státoch priamo spojené s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami a s potrebou zachovania plurality médií. Z tohto protokolu tiez vyplýva, ze ustanovenia Zmluvy o FEÚ nemajú vplyv na právomoc clenských státov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokial je takéto financovanie poskytované prevádzkovatelom vysielania na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je im zverené, vymedzené a organizované v kazdom clenskom státe, a pokial takéto financovanie neovplyvnuje obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Únii v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, pricom sa berie do úvahy uskutocnenie náhrad za verejnoprávnu sluzbu. 159. Z toho vyplýva, ze clenské státy majú sirokú diskrecnú právomoc, pokial ide o urcenie náhrady za plnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, bod 220). 160. Preto je preskúmanie proporcionality náhrady Komisiou obmedzené (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, bod 220). 161. Pokial ide o preskúmanie rozhodnutia Vseobecným súdom v tejto oblasti treba uviest, ze posúdenie Komisie sa týka zlozitých ekonomických skutocností. Preto je preskúmanie rozhodnutia Komisie Vseobecným súdom este obmedzenejsie nez preskúmanie dotknutého opatrenia clenského státu Komisiou. Obmedzuje sa na overenie, ci je stanovená náhrada nevyhnutná na to, aby dotknutá úloha sluzby vseobecného záujmu mohla byt plnená za ekonomicky prijatelných podmienok, alebo naopak, ci je dotknuté opatrenie zjavne neprimerané sledovanému cielu (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, body 221 a 222). 162. Pokial ide o výhradu uvedenú zalobkynami treba konstatovat, ze zalobkyne len uvádzajú, ze Komisia potrebným spôsobom nepreskúmala riziko nadmernej náhrady, lebo dostatocne podrobne nepreskúmala, ci suma 1 200 miliónov eur stanovená v clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 zodpovedá nákladom, ktoré RTVE vynakladá sa splnenie svojich záväzkov verejnej sluzby. 163. V tejto súvislosti treba najprv konstatovat, ze zalobkyne spochybnujú len jeden z kontrolných mechanizmov stanovených v systéme financovania RTVE, hoci tento systém stanovuje celý rad kontrolných mechanizmov, ktoré majú zarucit, ze RTVE budú poskytnuté len prostriedky potrebné na splnenie jeho poslania. 164. V tomto kontexte treba najskôr uviest, ze ekonomický rozmer cinnosti RTVE je vymedzený s ohladom na záväzky verejnej sluzby, ktoré mu boli zverené. Z clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze cinnost RTVE je vymedzená rámcovým poslaním schváleným zákonodarnou mocou na obdobie deviatich rokov (pozri clánok 4 ods. 1 zákona c. 17/2006) a programovými zmluvami konkretizujúcimi rámcové poslanie schválenými vládou na obdobie troch rokov (pozri clánok 4 ods. 2 zákona c. 17/2006). Tieto akty musia obsahovat informácie o ekonomickom rozmere cinnosti RTVE a hranice jeho rocného rastu, pricom uvedený ekonomický rozmer je vymedzený s ohladom na záväzky verejnej sluzby, ktoré mu boli zverené. 165. Dalej treba pripomenút, ze zdroje financovania RTVE sú vytvorené tak, aby vylúcili nadmernú náhradu. Ako bolo uvedené v bodoch 6 az 9 vyssie, RTVE je financovaný z rôznych zdrojov, ktoré sú vymenované v clánku 2 ods. 1 zákona c. 8/2009. Hlavnými zdrojmi sú jednak príjmy pochádzajúce z troch danových opatrení zavedených alebo zmenených clánkami 4 az 6 uvedeného zákona, a rocná náhrada zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu uvedená v jeho clánku 2 ods. 1 písm. a). Urcenie výsky rocnej náhrady teda umoznuje prispôsobit predbeznú výsku príjmov, ktoré bude mat RTVE k dispozícii v príslusnom roku. Pokial ide o výsku rocnej náhrady, clánok 33 ods. 1 zákona c. 17/2006 stanovuje, ze musí byt stanovená tak, ze suma tejto náhrady a ostatných príjmov, ktorými disponuje RTVE, nepresahuje náklady na záväzky verejnej sluzby, ktoré musí splnit pocas predmetného rozpoctového roku. 166. Okrem toho clánok 33 ods. 2 zákona c. 17/2006, v znení zákona c. 8/2009, stanovuje, ze ak sa po skoncení roka zistí, ze náhrada, ktorá bola RTVE poskytnutá, presahuje cisté náklady vynalozené na splnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania pocas predmetného roka, suma pridelená zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu na nasledujúci rok bude znízená o zostatok, ktorý nebol prevedený do rezervného fondu. 167. Napokon systém financovania RTVE stanovuje tiez kontrolu ex post . Ako Komisia uviedla v odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia, systém financovania RTVE stanovuje po prvé rozpoctové kontrolné mechanizmy, ktoré spocívajú vo vnútornom audite, verejnom preskúmaní státnym audítorským úradom a externým auditom, ktorý vykonáva súkromná audítorská firma, po druhé dozor nad tým, ako si RTVE plní poslanie verejnej sluzby, a nad jej úctovnou závierkou, ktorý vykonáva spanielsky parlament a spanielsky audiovizuálny orgán a po tretie preskúmanie spanielskym dvorom audítorov. 168. Je pravda, ze kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 164 az 167 vyssie majú abstraktný charakter. Treba vsak pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí posudzovala zlucitelnost schémy pomoci. Preto sa mohla obmedzit len na to, aby overila, ci existujú dostatocné kontrolné mechanizmy na zabezpecenie toho, ze celková výska pomoci, ktorú RTVE dostáva na príslusný rok podla tejto schémy, nepresahuje cisté náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktoré mu boli zverené. 169. Treba konstatovat ze zalobkyne neuvádzajú tvrdenia, ktoré osobitne spochybnujú úcinnost kontrolných mechanizmov uvedených v bodoch 164 az 167 vyssie. V rozsahu, v akom tvrdia, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nemohla odvolávat na svoje predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa financovania RTVE treba pripomenút, ze Komisia bola povinná preskúmat zlucitelnost existujúceho systému financovania RTVE len v rozsahu, v akom bol dotknutý zákonom c. 8/2009 (pozri odôvodenie 65 vyssie). Preto Komisii nic nebránilo v tom, aby pokial ide o kontrolné mechanizmy stanovené v pôvodnom systéme financovania RTVE, ktorých úcinnost nebola spochybnená zmenami vyvolanými zákonom c. 8/2009, odkázala na predchádzajúcu analýzu týchto mechanizmov. 170. Po druhé, pokial ide konkrétnejsie o výhrady zalobkýn týkajúce sa posúdení Komisie v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, pred preskúmaním, ci bola kontrola vykonaná zo strany Komisie nedostatocná treba preskúmat úlohu sumy 1 200 miliónov eur stanovenej v clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009. 171. Pokial ide o úlohu sumy 1 200 miliónov eur treba najskôr pripomenút, ze Komisia neschválila systém financovania, podla ktorého má RTVE k dispozícii na príslusný rok rozpocet v tejto výske. Ako bolo uvedené v bodoch 164 az 167 vyssie, zákon c. 8/2009 stanovuje mechanizmy, ktoré majú zarucit, aby pomoc v prospech RTVE zodpovedala cistým nákladom na splnenie jeho záväzkov verejnej sluzby. Clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 teda stanovuje hornú hranicu rozpoctu RTVE na 1 200 miliónov eur, teda hornú hranicu, ktorá nesmie byt prekrocená ani ak by rozpocet RTVE mohol byt vyssí v prípade, ze jediným relevantným kritériom by boli náklady na splnenie jeho záväzkov verejnej sluzby. Podla tejto hranice nesmie byt rozpocet RTVE vyssí nez maximálna horná hranica 1 200 miliónov eur, ale môze byt nizsí, ak sú náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby v príslusnom roku nizsie. 172. Z toho vyplýva, ze výhradu zalobkýn zalozenú na tom, ze náklady RTVE na splnenie záväzkov verejnej sluzby by prípadne mohli byt nizsie nez 1 200 miliónov eur treba zamietnut. Kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 164 az 167 vyssie totiz zarucujú, ze v takom prípade sa výska pomoci na príslusný rok obmedzí na cisté náklady vynalozené na splnenie záväzkov spojených s verejnou sluzbou v oblasti vysielania. 173. Dalej, pokial ide o výhrady zalobkýn smerujúce k tomu, ze Komisia nedostatocne preskúmala maximálnu hornú hranicu 1 200 miliónov eur treba pripomenút, ze clenské státy majú sirokú diskrecnú právomoc, pokial ide o stanovenie náhrady za poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, takze preskúmanie primeraného charakteru náhrady za verejnoprávne vysielanie vykonávané Komisiou je obmedzené a este väcsmi je obmedzené preskúmanie rozhodnutia Komisie Vseobecným súdom (pozri body 159 az 161 vyssie). Kontrola Vseobecného súdu sa teda obmedzuje na preskúmanie toho, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 174. V prejednávanej veci vsak ziadne tvrdenie uvedené zalobkynami nie je spôsobilé preukázat, ze úvahy uvedené v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa limit 1 200 miliónov eur zdá byt prezieravý, sú poznamenané zjavne nesprávnym posúdením. 175. Po prvé ako Komisia uviedla v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, suma 1 200 miliónov eur zodpovedá priemernému rozpoctu, ktorý mal RTVE k dispozícii podla systému zmiesaného financovania. 176. Po druhé z odôvodnenia 71 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia jednak zohladnila existenciu dodatocných nákladov vo výske 104 miliónov eur na úcely zaplnenia vysielacieho casu, ktorý bol predtým urcený na reklamu a náklady vyvolané splnením dodatocných záväzkov verejnej sluzby v oblasti programov, ktoré boli RTVE ulozené zákonom c. 8/2009 a dalej uviedla, ze nic neumoznuje konstatovat, ze zrusenie reklamy by mohlo viest k podstatnému znízeniu skutocných nákladov RTVE. 177. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, tieto úvahy nie sú zjavne nesprávne. Nie je zrejmé, ze náklady na splnenie poslania verejnej sluzby vynalozené RTVE budú podstatne nizsie, nez náklady, ktoré niesla podla zákona c. 17/2006. Je pravda, ze v odôvodnení 59 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze stiahnutie RTVE z trhu s televíznou reklamou môze prispiet k posilneniu verejnoprávneho poslania tým, ze sa programovanie stane menej závislým od poplatkov za reklamu a výkyvov komercných príjmov. Avsak na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, samotná skutocnost, ze RTVE sa stal prevádzkovatelom nepodliehajúcim obchodným tlakom spojeným s úcastou na trhu s reklamou neumoznuje dospiet k záveru, ze bude ponúkat iné programy, ktoré mu umoznia vykonávat jeho cinnost za náklady, ktoré budú podstatne nizsie. Clánok 106 ods. 2 ZFEÚ nijako neodporuje tomu, aby clenský stát vymedzil poslanie verejnej sluzby v oblasti vysielania extenzívnym spôsobom, ktoré umozní verejnoprávnemu poskytovatelovi vysielania ponúkat vyvázené a pestré programy a udrzat si urcitú úroven sledovanosti (rozsudok Vseobecného súdu z 26. júna 2008, SIC/Komisia, T-442/03, Zb. s. II-1161, bod 201). 178. Po tretie na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked hlbsie nepreskúmala, ci by prechod na systém takmer výlucného verejného financovania a zmena záväzkov verejnej sluzby mohol mat vplyv na náklady, ktoré znása RTVE. Vzhladom na skutocnost, ze suma vo výske 1 200 miliónov eur stanovená v clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 predstavuje len maximálnu hornú hranicu rozpoctu RTVE a mechanizmy vysvetlené v bodoch 164 az 167 vyssie zarucujú, ze výska pomoci pre RTVE neprekrocí cisté náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby, Komisia nebola povinná vykonat detailnejsie posúdenie. 179. Po stvrté v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala reagovat na pripomienky niektorých vnútrostátnych orgánov treba konstatovat, ze v odôvodnení 69 napadnutého rozhodnutia sama Komisia vyslovila pochybnosti, pokial ide o primeranost opatrenia, ale po svojom preskúmaní dospela k záveru, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady. V kazdom prípade skutocnost, ze podrobne nepreskúmala vsetky kritické pripomienky vnútrostátnych správnych orgánov týkajúce sa návrhu zákona nie je sama o sebe spôsobilá preukázat zjavne nesprávne posúdenie, najmä ked ide o oblast, v ktorej majú clenské státy sirokú diskrecnú právomoc a preskúmanie zo strany Komisie je obmedzené. 180. Zalobkyniam sa teda nepodarilo preukázat, ze konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa zdá byt maximálna horná hranica 1 200 miliónov eur prezieravá, je poznacené zjavne nesprávnym posúdením. 181. Vzhladom na uvedené úvahy treba zamietnut výhradu zalozenú na neexistencii dostatocne podrobnej kontroly ex ante . - O výhrade zalozenej na nezohladnení znízenia komercných príjmov 182. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze ekonomická kríza zaprícinila znízenie komercných príjmov v roku 2010 a teda znízenie celkových príjmov RTVE. 183. Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE spochybnuje tieto tvrdenia. 184. V tejto súvislosti treba uviest, ze uz podla systému zmiesaného financovania zavedeného zákonom c. 17/2006 nebola kritériom na urcenie rozpoctu RTVE výska komercných príjmov, ale náklady na záväzky verejnej sluzby. Ako vyplýva z odôvodnenia 7 napadnutého rozhodnutia, podla systému zmiesaného financovania náhrada na rok 2009 poskytovaná zo spanielskeho státneho rozpoctu vzrástla z dôvodu znízenia príjmov RTVE z reklamy v danom roku. 185. Samotná skutocnost, ze Komisia nezohladnila, ze príjmy RTVE z reklamy sa v systéme zmiesaného financovania zmensili, nie je spôsobilá preukázat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 186. Preto treba zamietnut aj túto výhradu a v dôsledku toho celú prvú cast piateho zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 187. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ. Na jednej strane dostatocne neodôvodnila konstatovanie, podla ktorého neexistovalo riziko nadmernej náhrady. Na druhej strane sa dostatocne nevyjadrila k otázke narusení hospodárskej sútaze, ktoré boli spôsobené povinnostou zaplatit príspevky zakotvenou zákonom c. 8/2009. - O prvej výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení neexistencie rizika nadmernej náhrady 188. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia dostatocne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie, pokial ide o neexistenciu rizika nadmernej náhrady. V prvom rade sa mala viac vyjadrit k pripomienkam niektorých vnútrostátnych orgánov týkajúcim sa pochybností spojených s nadmernou náhradou. Dalej Komisia neposkytla ziadnu osobitnú informáciu o podnikatelskom pláne RTVE na nasledujúce roky, ani o cistých nákladoch na poskytovanie verejnej sluzby. Okrem strucného uvazovania Komisie uvedeného v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, ziadne iné spresnenie neumoznovalo urcit skutocnosti, na ktorých bolo odôvodnenie Komisie zalozené. Preto nemohli na základe rozhodnutia predlozit iné pripomienky nez tie, ktoré uviedli v zalobe. Okrem toho Komisia nemohla odkázat na odôvodnenie uvedené v jej predchádzajúcom rozhodnutí týkajúcom sa RTVE. 189. Komisia podporovaná RTVE sa domnieva, ze v odôvodneniach 67 az 69 a 71 az 73 napadnutého rozhodnutia dostatocne odôvodnila záver, ze neexistovali nepriame dôkazy o nadmernej náhrade. 190. Vzhladom na poziadavky spojené s povinnostou odôvodnenia pripomenuté v bode 86 vyssie treba konstatovat, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo dostatocné. 191. V prvom rade na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, o ktoré Komisia opierala svoj záver, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady, neobmedzovalo len na odôvodnenie 71 napadnutého rozhodnutia. Komisia odkázala tiez v odôvodneniach 67 az 73 uvedeného rozhodnutia na kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 164 az 167 vyssie. V tejto súvislosti treba tiez uviest, ze Komisia odkázala na tieto mechanizmy aj v odôvodneniach 14, 16 a 17 tohto rozhodnutia. 192. Dalej pokial ide o výhradu zalobkýn zalozenú na abstraktnej povahe týchto úvah treba pripomenút, ze z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia len schválila schému pomoci, ktorá umoznovala, aby bola RTVE poskytnutá pomoc zodpovedajúca cistým nákladom za splnenie záväzkov verejnej sluzby a ze sa nevyslovila k otázke pomoci vo výske 1 200 miliónov eur. 193. Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala reagovat na pripomienky niektorých vnútrostátnych orgánov, treba konstatovat, ze rozhodnutie dostatocne odôvodnila, ak z neho jasne a jednoznacne vyplýva jej uvazovanie a dotknuté osoby sa tak môzu oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a príslusný súd môze vykonat svoje preskúmanie, pricom sa nevyzaduje, aby odôvodnenie konkretizovalo vsetky relevantné skutkové a právne skutocnosti. Komisia teda po tom, ako v odôvodneniach 67 az 76 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, preco bolo opatrenie primerané, nebola povinná osobitne odpovedat na vsetky kritické pripomienky vnútrostátnych správnych orgánov týkajúce sa návrhu zákona. To platí este viac v oblastiach, kde clenské státy majú sirokú mieru volnej úvahy a kde je v dôsledku toho preskúmanie Komisie obmedzené. 194. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisii nic nebráni v tom, aby odkázala na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktoré sa týkali financovania RTVE a boli teda súcastou kontextu napadnutého rozhodnutia v zmysle judikatúry uvedenej v bode 86 vyssie. Kedze v prejednávanej veci bola velká cast kontrolných mechanizmov zavedená uz zákonom c. 17/2006, Komisia bola o to viac oprávnená odkázat na svoje predchádzajúce rozhodnutia a preskúmat len, ci jej pôvodné posúdenie týchto mechanizmov nebolo spochybnené zmenami, ktoré priniesol zákon c. 8/2009 (pozri bod 65 vyssie). 195. Nakoniec, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého nedokázali na základe napadnutého rozhodnutia predlozit iné pripomienky, nez tie, ktoré uviedli v zalobe, Vseobecný súd konstatuje, ze nic im nebránilo v tom, aby uviedli tvrdenia smerujúce k spochybneniu úcinnosti kontrolných mechanizmov systémom financovania RTVE. Zalobkyne vsak v tomto ohlade nepredlozili nijaké tvrdenie. 196. Preto treba prvú výhradu druhej casti piateho zalobného dôvodu zamietnut. - O druhej výhrade týkajúcej sa narusení spôsobených povinnostou zaplatit príspevok 197. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, lebo sa nedostatocne vyjadrila k naruseniam hospodárskej sútaze, ktoré boli spôsobené povinnostou zaplatit príspevok, co viedlo najmä k znízeniu ich konkurencieschopnosti v porovnaní s RTVE. Konstatovanie uvedené v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené clánkami 4 az 6 zákona c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE nebolo dostatocné. Zalobkyne vo svojej replike tiez uvádzajú, ze zákon c. 8/2009 obsahuje diskriminacný prvok, lebo dani podliehajú len prevádzkovatelia, ktorí na území Spanielskeho královstva pôsobia celostátne alebo vo viac ako jednom autonómnom spolocenstve, a ostatní prevádzkovatelia náklady na financovanie RTVE neznásajú. 198. Komisia a RTVE nesúhlasia s týmito tvrdeniami, pricom RTVE spochybnuje prípustnost tvrdenia zalobkýn uvedeného az v stádiu repliky. 199. Druhú výhradu druhej casti piateho zalobného dôvodu treba tiez zamietnut bez toho, aby bolo potrebné preskúmat prípustnost tvrdenia zalobkýn uvedeného az v stádiu repliky. Stací len pripomenút, ze v odôvodneniach 61 az 66 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila dôvody, preco tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou prvkov pomoci zavedených týmto zákonom a nebolo potrebné preskúmat ich zlucitelnost so spolocným trhom v rámci konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie. 200. Preto treba druhú cast zamietnut v celom rozsahu a v dôsledku toho aj piaty zalobný dôvod. 201. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné zalobu zamietnut. O trovách 202. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo svojich návrhoch úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu vlastných trov konania a spolocne a nerozdielne na náhradu trov konania Komisie a RTVE, v súlade s ich návrhmi. 203. Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Preto Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Telefónica de Espańa, SA, a Telefónica Móviles Espańa, SA, znásajú svoje vlastné trovy konania a spolocne a nerozdielne trovy konania Európskej komisie a Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE). 3. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 11. júla 2014 ( [4]*1 ) "Státna pomoc -- Verejná sluzba v oblasti vysielania -- Pomoc, ktorú Spanielsko plánuje poskytnút v prospech RTVE -- Zmena systému financovania -- Nahradenie príjmov z reklamy novými danami uvalenými na prevádzkovatelov televízneho vysielania a telekomunikácií -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom -- Procesné práva -- Nová pomoc -- Zmena schémy existujúcej pomoci -- Danové opatrenie predstavujúce spôsob financovania pomoci -- Existencia potrebného vztahu urcenia medzi danou a pomocou -- Priamy vplyv príjmu z dane na výsku pomoci -- Proporcionalita -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-151/11, Telefónica de Espańa, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Telefónica Móviles Espańa, SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: F. González Díaz a F. Salerno, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: G. Valero Jordana a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Spanielske královstvo, v zastúpení: pôvodne M. Muńoz Pérez, neskôr S. Centeno Huerta a N. Díaz Abad, neskôr N. Díaz Abad a napokon M. Sampol Pucurull, abogados del Estado, a Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE), so sídlom v Madride, v zastúpení: A. Martínez Sánchez, A. Vázquez-Guillén Fernández de la Riva a J. Rodríguez Ordóńez, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ z 20. júla 2010 o schéme státnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Spanielsko plánuje poskytnút spolocnosti Corporación de Radio y Televisión Espańola (RTVE) ([5]Ú. v. EÚ L 1, s. 9), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. októbra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Touto zalobou zalobkyne, spolocnosti Telefónica de Espańa, SA a Telefónica Móviles Espańa, SA navrhujú zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ z 20. júla 2010 o schéme státnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Spanielsko plánuje poskytnút spolocnosti Corporación de Radio y Televisión Espańola (RTVE) ([6]Ú. v. EÚ L 1, s. 9, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). V tomto rozhodnutí Komisia rozhodla, ze systém financovania Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE), ktorý Spanielske královstvo zmenilo zákonom Ley 8/2009, de 28 de agosto, de financiación de la Corporación de Radio y Televisión Espańola (zákon c. 8/2009 z 28. augusta 2009 o financovaní RTVE, BOE c. 210 z 31. augusta 2009, s. 74003, dalej len "zákon c. 8/2009"), ktorým sa mení zákona Ley 17/2006, de 5 de junio, de la radio y la televisión de titularidad estatal (zákon c. 17/2006 z 5. júna 2006 o verejnom rozhlase a televízii, dalej len "zákon c. 17/2006") je zlucitelný s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 2 Telefónica de Espańa je pôvodný spanielsky telekomunikacný operátor, najmä v oblasti poskytovania pevných telefónnych sluzieb, ktoré môze zahrnat poskytovanie plateného káblového televízneho vysielania, prepojenie alebo nájom telefónnych liniek. Telefónica Móviles Espańa je telekomunikacným operátorom v oblasti poskytovania mobilných telefónnych sluzieb v Spanielsku. V oboch týchto spolocnostiach má 100 % podiel na základnom imaní spolocnost Telefónica de Espańa, SA. Telefónica de Espańa pôsobí na trhu ponuky audiovizuálnych diel prostredníctvom svojej siete "Internet Protocol Television", ponúkaním svojej sluzby "Imagenio". 3 RTVE je spanielskym prevádzkovatelom verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý bol zákonom c. 17/2006 poverený poskytovaním verejnej sluzby v daných oblastiach. 4 Zákon c. 17/2006 stanovoval systém zmiesaného financovania. Podla tohto zákona jednak RTVE disponoval príjmami pochádzajúcimi z jeho obchodnej cinnosti, a to najmä z reklamy. Na druhej strane dostával od Spanielskeho královstva platby ako náhradu za plnenie svojich záväzkov verejnej sluzby. Tento systém financovania (dalej len "existujúci systém financovania RTVE") Komisia Európskych spolocenstiev schválila vo svojich rozhodnutiach C(2005) 1163 v konecnom znení z 20. apríla 2005 vo veci E8/2005 týkajúcej sa státnej pomoci v prospech RTVE (zhrnutie v [7]Ú. v. EÚ C 239, s. 17) a C(2007) 641 zo 7. marca 2007 vo veci NN8/2007 o financovaní opatrení na znizovanie poctu zamestnancov v RTVE (zhrnutie v [8]Ú. v. EÚ C 109, s. 2). 5 Dna 22. júna 2009 bola na Komisiu podaná staznost týkajúca sa návrhu zákona c. 8/2009. Dna 5. augusta 2009 Komisia poziadala Spanielske královstvo, aby jej poskytlo informácie o tomto návrhu zákona. 6 Zákon c. 8/2009, ktorý nadobudol úcinnost 1. septembra 2009, zmenil existujúci systém financovania RTVE. 7 Zákon c. 8/2009 v prvom rade stanovoval, ze od konca roku 2009 sa zastaví vyuzívanie reklamy, telenákupu, sponzorstva a sluzieb, pri ktorých sa platí priamo za pozerané programy, ako zdrojov príjmu pre RTVE. Jediné komercné príjmy, ktoré si RTVE ponechá po tomto dátume, je poskytovanie sluzieb tretím stranám a predaj svojej vlastnej produkcie [clánok 2 ods. 1 písm. e) zákona c. 8/2009]. Tieto zdroje tvorili priblizne 25 miliónov eur (pozri odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia). 8 Dalej na úcely náhrady straty ostatných komercných príjmov zákon c. 8/2009 vo svojom clánku 2 ods. 1 písm. b) az d) a clánkoch 4 az 6 zaviedol alebo zmenil tri nasledujúce opatrenia: -- novú dan vo výske 3 % z príjmu prevádzkovatelov bezplatného televízneho vysielania a vo výske 1,5 % z príjmu prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania so sídlom v Spanielsku; príspevok z tejto dane nesmel presiahnut 15 % (v prípade volne prístupného televízneho vysielania) a 20 % (v prípade plateného televízneho vysielania) z celkovej rocnej pomoci pre RTVE a akýkolvek prebytocný danový príjem presahujúci uvedené percentá musí byt prevedený do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu [clánok 2 ods. 1 písm. d) a clánok 6 zákona c. 8/2009], -- novú dan vo výske 0,9 % z hrubých prevádzkových príjmov (okrem príjmov získaných na velkoobchodnom referencnom trhu) prevádzkovatelov telekomunikacných sluzieb registrovaných v registri hospodárskych subjektov spanielskeho telekomunikacného regulacného orgánu, ktorí pôsobia celostátne alebo vo viac ako jednom autonómnom spolocenstve a ktorí poskytujú audiovizuálne sluzby alebo akékolvek iné sluzby zahrnajúce reklamu pre akúkolvek z týchto sluzieb: poskytovanie pevných telefónnych liniek, mobilných telefónnych liniek a prístupu k internetu; tento príspevok nesmie presiahnut 25 % z celkovej rocnej pomoci pre RTVE a akýkolvek prebytocný danový príjem presahujúci uvedené percento musí byt prevedený do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu [clánok 2 ods. 1 písm. c) a clánok 5 zákona c. 8/2009], -- podiel vo výske 80 % z uz existujúcej dane za vyuzívanie rádiového frekvencného spektra do maximálnej výsky 330 miliónov eur, pricom zostávajúca cast musí byt prevedená do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu a tento podiel sa môze upravit v súlade so zákonmi vztahujúcimi sa na vseobecný státny rozpocet [clánok 2 ods. 1 písm. b) a clánok 4 zákona c. 8/2009]. 9 Okrem toho bola zachovaná náhrada za plnenie záväzkov verejnej sluzby stanovená v zákone c. 17/2006 [clánok 2 ods. 1 písm. a) zákona c. 8/2009]. Ak by príjem z uvedených danových zdrojov [a niekolkých dalsích menej významných zdrojov stanovených v clánku 2 ods. 1 písm. f) az i) zákona c. 8/2009] nebol dostatocný na pokrytie financovania celkových nákladov RTVE na plnenie záväzkov verejnej sluzby, Spanielsko je povinné podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánku 33 zákona c. 17/2006 vyrovnat tento deficit. V dôsledku toho sa systém zmiesaného financovania RTVE zmenil na systém takmer výlucného financovania z verejných zdrojov (dalej len "systém takmer výlucného verejného financovania"). 10 Napokon clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovoval maximálnu výsku príjmov RTVE. Celkový rocný príjem RTVE v rokoch 2010 a 2011 nesmel prekrocit 1200 miliónov EUR, co sa rovnalo výdavkom pre kazdý z týchto rokov. Na tri nasledujúce roky 2012 - 2014 sa stanovilo maximálne zvýsenie tejto sumy o 1 % a na nasledujúce roky zvýsenie na základe rocného indexu spotrebitelských cien. 11 Zákon c. 8/2009 zmenil tiez vymedzenie poslania verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktorým je RTVE poverený. Okrem iného stanovil dodatocné povinnosti týkajúce sa programov pre deti. Dalej obmedzil nadobúdanie vysielacích práv na vysielanie sportových udalosti a vysielanie filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi v hlavnom vysielacom case. 12 Dna 2. decembra 2009 Komisia oznámila Spanielskemu královstvu svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokial ide o zmenu systému financovania RTVE (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania") (zhrnutie [9]Ú. v. EÚ C 8, s. 31). Komisia vyzvala dotknuté tretie osoby, aby predlozili svoje pripomienky k uvedenému opatreniu. 13 Dna 18. marca 2010 Komisia zacala konanie o nesplnení povinnosti podla clánku 258 ZFEÚ, lebo sa domnievala, ze dan uvalená na elektronické komunikácie je v rozpore s clánkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby (smernica o povolení) ([10]Ú. v. ES L 108, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337). Dna 30. septembra 2010 Komisia poziadala vo svojom odôvodnenom stanovisku Spanielske královstvo, aby zrusilo túto dan z dôvodu je nezlucitelnosti s uvedenou smernicou. 14 Dna 20. júla 2010 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom vyhlásila, ze zmena financovania RVTE zavedená zákonom c. 8/2009 je zlucitelná s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Vychádzala najmä z toho, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou nových prvkov pomoci stanovenej týmto zákonom a ze prípadná nezlucitelnost týchto danových opatrení so smernicou o povolení teda neovplyvnuje preskúmanie jej súladu s vnútorným trhom. Okrem toho dospela k záveru, ze zmenený systém financovania RTVE je v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, lebo je primeraný. Konanie pred Vseobecným súdom 15 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 11. marca 2011 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 16 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 25. mája 2011 Spanielske královstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 17 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 16. júna 2011, RTVE podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 18 Uzneseniami z 30.júna a 22. septembra 2011 predseda tretej komory Vseobecného súdu vyhovel týmto návrhom na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 19 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 20. júla 2011 zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie s niektorými údajmi a informáciami uvedenými v prílohách ich zaloby vo vztahu k RTVE. 20 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 10. októbra 2011 RTVE vyjadril námietky proti celej ziadosti o dôverné zaobchádzanie podanej zalobkynami. 21 Uznesením zo 7. decembra 2011 predseda tretej komory Vseobecného súdu zamietol túto ziadost o dôverné zaobchádzanie. 22 Vedlajsí úcastníci konania podali svoje vyjadrenia a ostatní úcastníci konania predlozili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách. 23 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. marca 2012 zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie s niektorými údajmi a informáciami uvedenými v ich pripomienkach k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania predlozeným RTVE. 24 Listami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 10. a 11. apríla 2012, Spanielske královstvo a RTVE vyjadrili námietky proti týmto ziadostiam o dôverné zaobchádzanie podaným zalobkynami. 25 Uznesením zo 4. júla 2013 predseda tretej komory Vseobecného súdu zamietol tieto ziadosti o dôverné zaobchádzanie. 26 Listami z 9. júla 2013 Vseobecný súd poziadal v súlade s clánkom 64 svojho rokovacieho poriadku úcastníkov konania, aby v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania odpovedali na niektoré otázky. Úcastníci konania tejto ziadosti vyhoveli v stanovenej lehote. 27 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 15. októbra 2013. 28 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie podla clánku 263 ZFEÚ, -- v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, -- zaviazal Spanielske královstvo na náhradu trov konania v súvislosti s jeho vedlajsím úcastníctvom, vrátane trov konania vynalozených zalobkynami, -- zaviazal RTVE na náhradu trov konania v súvislosti s jeho vedlajsím úcastníctvom, vrátane trov konania vynalozených zalobkynami. 29 Komisia, Spanielske královstvo a RTVE navrhujú, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil zalobu za ciastocne neprípustnú, -- v kazdom prípade zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 30 Zaloba je zalozená na piatich zalobných dôvodoch, ktoré vychádzajú po prvé z porusenia procesných práv zarucených clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ, po druhé z porusenia clánku 108 ZFEÚ a clánku 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] (Ú. v. L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), po tretie z porusenia povinnosti odôvodnenia, po stvrté z porusenia pojmu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, a po piate z porusenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia. 1. O prípustnosti zaloby a zalobných dôvodov 31 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE tvrdí, ze zaloba je ciastocne neprípustná. Zalobkyne sú aktívne legitimované na podanie návrhu na neplatnost len pokial ide o tie casti napadnutého rozhodnutia, ktoré sú priamo spojené s príspevkami, ktoré musia zaplatit. Nemôzu teda ziadat zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka jednak príspevkov, ktoré by museli platit v kazdom prípade, bez ohladu na ich urcenie, a jednak príspevkov, ktoré nemajú povinnost platit. Kazdý z príspevkov stanovených v clánkoch 4 az 6 zákona c. 8/2009 je oddelitelný od ostatných príspevkov. Zrusenie jedného z týchto príspevkov teda nemá vplyv na ostatné príspevky. 32 Spanielske královstvo tvrdí, ze druhý az piaty zalobný dôvod je neprípustný, lebo zalobkyne nie sú aktívne legitimované. Ich zalobné dôvody sa týkajú dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Nestací teda, ze zalobkyne sa povazujú za dotknuté v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, zalobkyne musia byt uvedeným rozhodnutím osobne dotknuté. Ich postavenie na trhu vsak nebolo zákonom c. 8/2009 významne dotknuté. 33 Zalobkyne spochybnujú tieto tvrdenia. 34 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze súdu Únie prinálezí, aby za okolností prejednávanej veci posúdil, ci riadny výkon spravodlivosti odôvodnuje zamietnutie zaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o prípustnosti (rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, [11]C-23/00 P, Zb. s. I-1873, body 51 a 52, a rozsudok Vseobecného súdu z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [12]T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 155). 35 Za okolností prejednávanej veci Vseobecný súd usudzuje, ze v záujme hospodárnosti konania je potrebné vyjadrit sa najprv k návrhu na zrusenie uvedenom zalobkynami a k dôvodom, ktoré uvádzajú na jeho podporu, bez toho, aby sa predtým rozhodlo o prípustnosti celej zaloby, alebo o prípustnosti druhého az piateho zalobného dôvodu, lebo zaloba je v kazdom prípade a z dôvodov uvedených nizsie nedôvodná. 2. O veci samej O prvom dôvode zalozenom na porusení procesných práv zarucených clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ 36 Svojim prvým zalobným dôvodom zalobkyne namietajú, ze Komisia porusila ich procesné práva zarucené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. V odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE, hoci v tejto súvislosti pretrvávali pochybnosti. Obmedzila tak predmet konania vo veci formálneho zistovania. Toto obmedzenie viedlo k obmedzeniu procesných práv zalobkýn, lebo Komisia bola povinná zohladnit len tie pripomienky tretích dotknutých osôb, ktoré sa týkali predmetu konania. Preto pokial ide o otázku, ci danové opatrenia boli oddelitelné od prvkov pomoci zalobkyne namietajú, ze im nebola poskytnutá taká ochrana, aká im mala byt poskytnutá v prípade, ze by táto otázka bola predmetom konania. Situácia je teda taká istá, ako keby Komisia prijala konecné rozhodnutie o opatrení bez toho, aby zacala konanie vo veci formálneho zistovania, a to bez ohladu na to, ze existovali vázne pochybnosti, pokial ide o predmetné opatrenie. 37 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE nesúhlasí s týmito tvrdeniami. 38 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze konanie vo veci formálneho zistovania upravené clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ má za ciel chránit práva tretích potenciálne dotknutých osôb a je nevyhnutné, ked má Komisia vázne tazkosti pri posudzovaní, ci pomoc je zlucitelná so spolocným trhom (rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., [13]C-47/10 P, Zb. s. I-10707, bod 70, a rozsudok Vseobecného súdu z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, [14]T-388/03, Zb. s. II-199, bod 87). 39 Treba tiez uviest, ze v prejednávanej veci zalobkyne Komisii nevytýkajú, ze nezacala konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu k zákonu c. 8/2009. Tvrdia, ze hoci sa Komisia rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania pokial ide o tento zákon, tým, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE porusila ich procesné práva zarucené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 40 Toto tvrdenie treba zamietnut. 41 Úvahy týkajúce sa troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania neposkodzujú procesné práva zalobkýn zarucené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 42 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, situáciu v prejednávanej veci nemozno porovnávat so situáciou, v ktorej by sa Komisia rozhodla vôbec nezacat konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu k zákonu c. 8/2009. 43 Za predpokladu, ze Komisia by sa rozhodla nezacat konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu k zákonu c. 8/2009, zalobkyne by nemohli uplatnit svoje procesné práva zarucená clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ ako tretie dotknuté osoby. 44 V prejednávanej veci sa Komisia rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu k zákonu c. 8/2009. Zalobkyne teda mohli predlozit svoje pripomienky ako tretie dotknuté osoby a Komisia mohla tieto pripomienky zohladnit. 45 Po prvé závery Komisie uvedené v odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania nebránia tomu, aby zalobkyne mohli vyjadrit pochybnosti, pokial ide o oddelitelný charakter danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009. Ked sa Komisia rozhodne formálne preskúmat opatrenie, vyzve tretie dotknuté osoby, aby pokial ide o toto opatrenie predlozili svoje pripomienky. Nic teda nebráni tomu, aby tretie dotknuté osoby predlozili pripomienky, nielen pokial ide o pochybnosti, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ale tiez pokial ide o ostatné prvky navrhovaného opatrenia. 46 Dalej aj za predpokladu, ze Komisia nevysloví pochybnosti v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, nebráni jej to v tom, aby zohladnila pochybnosti uvedené tretími dotknutými osobami pocas konania vo veci formálneho zistovania. Nic nebráni tomu, aby na základe pochybností vyjadrených v pripomienkach tretích dotknutých osôb Komisia vykonala detailnejsie preskúmanie, získala doplnujúce informácie a prípadne zmenila svoj postoj. Z clánku 4 ods. 4 a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania obsahuje predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré jej umozní vytvorit si prvý názor na otázku, ci navrhované opatrenia predstavujú pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a sú zlucitelné s vnútorným trhom. Takéto rozhodnutie má teda len prípravný charakter (pozri v tomto zmysle uznesenie Vseobecného súdu z 25. novembra 2009, Andersen/Komisia, T-87/09, neuverejnené v Zbierke, bod 53). Nevyhnutne prípravnú povahu posúdení uvedených v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania potvrdzuje clánok 7 nariadenia c. 659/1999, ktorý stanovuje, ze Komisia môze rozhodnút v konecnom rozhodnutí, ze navrhované opatrenie nepredstavuje pomoc, ze oznamovaná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, ze oznamovanú pomoc mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, ak sú dodrzané urcité podmienky, alebo ze oznamovaná pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom (rozsudok Vseobecného súdu z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, [15]T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 48). 47 Preto zalobkyne nemôzu úspesne tvrdit, ze ich procesné práva zarucené clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ boli dotknuté konstatovaním Komisie uvedeným v odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 48 Ziadne z tvrdení zalobkýn nemôze spochybnit tento záver. 49 Na jednej strane zalobkyne tvrdia, ze z bodov 90 az 99 rozsudku Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Scott ([16]C-290/07 P, Zb. s. I-7763) vyplýva, ze Komisia nie je povinná zohladnit pochybnosti týkajúce sa prvkov navrhovaného opatrenia, ktoré uplatnili tretie dotknuté osoby, ak ich neuviedla v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Tento výklad rozsudku je vsak nesprávny. V uvedenom rozsudku Súdny dvor len konstatoval, ze Komisia nie je povinná zohladnit dokumenty, ktoré jej boli predlozené az po ukoncení správneho konania a obsahovali len vágne tvrdenia. 50 Na druhej strane zalobkyne s odkazom na body 124 az 137 rozsudku Vseobecného súdu z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia ([17]T-25/04, Zb. s. II-3121) tvrdia, ze Komisia musí vziat do úvahy legitímnu dôveru, ktorá mohla vzniknút v súvislosti s údajmi uvedenými v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 51 Toto tvrdenie treba takisto zamietnut. 52 Rozsudok uvedený v bode 50 vyssie sa týka prípadu, ked Vseobecný súd preskúmal, ci v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia uviedla dostatok údajov, ktoré príjemcovi opatrenia umoznovali zistit, ze má pochybnosti, pokial ide o prvok navrhovaného opatrenia, tak aby ako plne oboznámený s vecou mohol uplatnit svoje tvrdenia a predlozit dôkazy, ktoré v tejto súvislosti povazuje za potrebné. V prípade neexistencie dostatocných údajov príjemca opatrenia nemôze predpokladat, ze má rozptýlit pochybnosti, Komisie, pokial ide o toto opatrenie. Môze preto namietat porusenie zásady legitímnej dôvery, ked sa Komisia vo svojom konecnom rozhodnutí opiera o túto pochybnost. 53 Toto uvazovanie nemozno pouzit v prejednávanej veci, kde zalobkyne mohli v prípade nesúhlasu predlozit svoje pripomienky týkajúce sa konstatovania Komisie uvedeného v odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, podla ktorého tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od systému financovania RTVE. Vzhladom na nevyhnutne docasný charakter posúdení Komisie v takomto rozhodnutí zalobkyne nemohli usudzovat, ze v priebehu konania a po predlození ich pripomienok Komisia nezmení názor. 54 Preto treba prvý zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pojmu nová pomoc v zmysle clánku 108 ZFEÚ a clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 55 Druhý zalobný dôvod sa týka casti napadnutého rozhodnutia nazvanej "Posúdenie existujúcej pomoci v rámci opatrení", ktorá pozostáva z odôvodnení 48 az 55. Komisia odpovedala na tvrdenie Spanielskeho královstva, podla ktorého zákon c. 8/2009 nepredstavuje podstatnú zmenu existujúcej schémy pomoci zmenenej a doplnenej v súlade s rozhodnutím Komisie vo veci E 8/05 a nepredstavuje teda novú pomoc, ktorú treba oznámit (pozri odôvodnenie 48 napadnutého rozhodnutia). 56 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v odôvodneniach 48 az 55 napadnutého rozhodnutia porusila pojem nová pomoc v zmysle clánku 108 ZFEÚ a clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 tým, ze konstatovala, ze zmena systému financovania RTVE vykonaná zákonom c. 8/2009 bola oddelitelná od jeho existujúceho systému financovania. Tento zákon nebolo mozné povazovat len za jednoduché doplnenie existujúcej schémy. Neobmedzoval sa len na zmenu financovania RTVE, ale zmenil tiez poslanie verejnej sluzby zverenej tomuto subjektu. Existoval teda vztah medzi financovaním a rozvojom poslania verejnej sluzby. Preto Komisia nemohla dospiet k záveru, ze zmena financovania RTVE zavedená uvedeným zákonom je oddelitelná od existujúceho systému a nemusí byt preskúmaná samostatne. 57 Zalobkyne tiez tvrdia, ze Komisia porusila zásadu právnej istoty. Rozlísenie, ktoré uskutocnila v napadnutom rozhodnutí medzi posúdením zmeny financovania a posúdením zmeny poslania verejnej sluzby je v rozpore s jej rozhodovacou praxou. 58 Naopak Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE sa domnieva, ze tento zalobný dôvod treba zamietnut. Zmeny zavedené zákonom c. 8/2009 sú oddelitelné od existujúcej pomoci. Za neoddelitelné mozno totiz povazovat len zmeny ovplyvnujúce podstatu, to znamená samotné fungovanie existujúcej schémy. Zmeny zavedené zákonom c. 8/2009 vsak neovplyvnili fungovanie existujúceho systému financovania. V prvom rade tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neovplyvnili posúdenie iných prvkov pomoci priznanej RTVE a ani dosah, ktorý by státna pomoc mohla mat na trh. Ani skutocnost, ze danové opatrenia posilnili nezávislost verejnej sluzby, neovplyvnila samotné fungovanie existujúceho systému, ani dosah, ktorý by pomoc mohla mat na trh. Napokon zmeny poslania verejnej sluzby viedli k restriktívnejsiemu vymedzeniu verejnej sluzby, co nemalo vplyv na posúdenie jej zlucitelnosti a nemení oznacenie existujúceho systému financovania RTVE ako existujúca pomoc. 59 Komisia dodáva, ze tvrdenie vychádzajúce z jej rozhodovacej praxe je neúcinné, lebo existencia takejto praxe nemôze ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade jej prax nie je nekoherentná. 60 V tomto kontexte treba najskôr preskúmat pravidlá upravujúce zmeny existujúcej schémy pomoci a potom, ci Komisia v odôvodneniach 48 az 55 napadnutého rozhodnutia tieto pravidlá respektovala. O pravidlách upravujúcich zmeny existujúcej schémy pomoci 61 Pokial ide o pravidlá upravujúce zmeny existujúcej schémy pomoci treba najskôr pripomenút, ze podla clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 nová pomoc znamená vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane zmien existujúcej pomoci. 62 Podla clánku 4 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ([18]Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3) vsak kazdá zmena existujúcej pomoci neznamená novú pomoc. Ako vyplýva z tohto ustanovenia zmeny cisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôzu ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom, sa nepovazujú za novú pomoc. Aby slo o novú pomoc, zmena existujúcej pomoci musí byt podstatná. 63 V prípade, ze zmena existujúcej schémy pomoci predstavuje novú pomoc Komisia musí preskúmat, v akom rozsahu ovplyvnuje existujúcu schému pomoci. Len za predpokladu, ze zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. O podstatnej zmene vsak nemozno hovorit vtedy, ak nový prvok mozno zjavne oddelit od pôvodnej schémy pomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar, [19]T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, body 109 az 111). 64 Zmena schémy pomoci stanovujúca rozsírenie existujúcej schémy pomoci na novú kategóriu príjemcov, predstavuje zmenu, ktorá je jednoznacne oddelitelná od pôvodnej schémy, lebo uplatnenie existujúcej schémy pomoci na novú kategóriu príjemcov nemá vplyv na posúdenie zlucitelnosti pôvodnej schémy (rozsudok Vseobecného súdu z 11. júna 2009, ASM Brescia/Komisia, T-189/03, Zb. s. II 1831, bod 106). 65 V tomto kontexte treba tiez spresnit, ze o novej pomoci v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 mozno hovorit len vtedy, ked zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty. Komisia sa preto mohla obmedzit len na posúdenie prvkov existujúcej schémy, ktoré boli dotknuté zmenou z hladiska ich podstaty. Pokial ide o tieto prvky, nic nebráni tomu, aby Komisia vychádzala z výsledku jej pôvodného posúdenia a vyhodnotila, ci je tento výsledok spochybnený zmenou. Vo vztahu k povinnosti oznámenia clenským státom z toho vyplýva, ze aj v prípade, ked nová schéma pomoci mení existujúcu schému pomoci z hladiska jej podstaty, clenský stát nie je nevyhnutne povinný znovu oznámit celú schému pomoci, ale môze oznámit len túto zmenu, ak toto oznámenie obsahuje potrebné informácie, ktoré Komisii umoznia posúdit nové opatrenie pomoci. O prístupe Komisie v prejednávanej veci 66 S prihliadnutím k uvedeným úvahám treba teda preskúmat, ci Komisia v odôvodneniach 48 az 55 napadnutého rozhodnutia dodrzala pravidlá upravujúce zmeny existujúcej schémy pomoci. 67 V odôvodneniach 49 a 50 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze podla clánku 4 nariadenia c. 794/2004 mala povinnost najskôr preskúmat, ci je zmena systému financovania RTVE zavedená zákonom c. 8/2009 podstatná. Potom konstatovala, ze prechod zo systému zmiesaného financovania na takmer výlucne verejné financovanie RTVE, ku ktorému Spanielske královstvo pristúpilo prijatím uvedeného zákona, znamenal podstatnú zmenu a predstavoval teda novú pomoc. V tomto kontexte uviedla, ze výska pomoci sa významne zvýsila a ze financovanie prostredníctvom reklamy, ktoré nebolo státnou pomocou, bolo nahradené financovaním poskytnutým Spanielskym královstvom. 68 V tejto casti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorá nebola úcastníkmi konania spochybnená, sa Komisia vyslovila len k otázke, ci zmeny existujúceho systému financovania RTVE, ktoré priniesol zákon c. 8/2009, predstavovali novú pomoc (pozri bod 62 vyssie). Tieto úvahy sa teda netýkajú otázky oddelitelnosti zmien existujúceho systému financovania RTVE, ktoré priniesol zákon c. 8/2009. 69 V odôvodneniach 51 a 52 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila metódu, ktorú zamýslala pouzit, pokial ide o prístup k zmene existujúcej schémy pomoci. Komisia po tom, ako odkázala na clánok 1 bod c) nariadenia c. 659/1999 a na judikatúru uvedenú v bode 63 vyssie, v prvej vete odôvodnenia 52 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze úpravy, ktoré nemajú vplyv na hodnotenie zlucitelnosti opatrenia pomoci, nemôzu ovplyvnit ani podstatu pomoci, a preto nemenia oznacenie opatrenia za existujúcu pomoc. V druhej a tretej vete odôvodnenia 52 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze ak úprava ovplyvnuje podstatu schémy, ale nie do takej miery, ktorá vyzaduje nové posúdenie jej dalsích prvkov, táto úprava sa môze posúdit samostatne, bez zohladnenia ostatných prvkov schémy a ze v tomto prípade je to iba úprava, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti zo strany clenského státu a preskúmaniu Komisiou. 70 Tieto závery nie sú poznacené vadou. Ako bolo vysvetlené v bodoch 63 a 64 vyssie, zmenu, ktorá nemôze ovplyvnit posúdenie existujúcej schémy pomoci, lebo ju neovplyvnuje z hladiska jej podstaty, treba povazovat za oddelitelnú od tejto schémy. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 65 vyssie, v prípade, ze opatrenie, ktoré treba povazovat za novú pomoc, môze ovplyvnit posúdenie pôvodnej schémy pomoci, na novú pomoc sa menia len tie prvky tejto schémy pomoci, ktoré boli dotknuté zmenou z hladiska svojej podstaty. 71 V odôvodneniach 53 az 55 napadnutého rozhodnutia Komisia uplatnila metódu uvedenú v bode 69 vyssie. 72 V odôvodneniach 54 a 55 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vyslovila k otázke, ci sú zmeny existujúceho systému financovania RTVE, ktoré priniesol zákon c. 8/2009, oddelitelné od existujúcej schémy pomoci. 73 V odôvodnení 54 napadnutého rozhodnutia Komisia posúdila rozdiel medzi novými zdrojmi RTVE a prvkami pomoci stanovenými jej existujúcim systémom financovania. Potom ako potvrdila, ze tieto nové zdroje sú podstatné a predstavujú novú pomoc, konstatovala, ze môzu mat vplyv na "zlucitelnost celej pomoci" a teda aj na prvky pomoci, ktoré uz boli stanovené v existujúcej schéme pomoci v prospech RTVE. 74 V odôvodnení 55 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze tieto zmeny jej mali byt formálne oznámené z dôvodu ich vplyvu na zlucitelnost celého systému financovania RTVE. Spresnila, ze oznacenie za novú pomoc sa týkalo iba zmeny ako takej, takze bola povinná posúdit kvalitu týchto zmien a ich dôsledky len pokial ide o zlucitelnost pomoci. 75 V odôvodneniach 54 a 55 napadnutého rozhodnutia Komisia teda nekonstatovala, ze nové prvky pomoci zavedené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúcej schémy pomoci. Naopak, z uvedených bodov jasne vyplýva, ze dospela k záveru, ze uvedený zákon zmenil niektoré prvky exitujúcej schémy pomoci z hladiska ich podstaty. 76 Tento výklad je potvrdený struktúrou napadnutého rozhodnutia. V rámci posúdenia zlucitelnosti pomoci Komisia preskúmala rezim financovania RTVE zmenený zákonom c. 8/2009, teda schému pomoci v prospech RTVE spocívajúcu nielen v nových prvkoch pomoci zavedených zákonom c. 8/2009, ale tiez v prvkoch existujúcej schémy, ktoré zákon c. 8/2009 zmenil z hladiska ich podstaty. Komisia tak najskôr v odôvodneniach 56 az 60 napadnutého rozhodnutia posúdila zmenené vymedzenie poslania verejnej sluzby RTVE. Potom v odôvodneniach 67 az 76 napadnutého rozhodnutia overila, ci s ohladom na toto poslanie a vsetky prvky pomoci poskytnuté RTVE, teda verejné zdroje zakotvené týmto zákonom a zdroje, ktoré uz boli stanovené pokial ide o existujúce financovanie RTVE, existuje riziko nadmernej náhrady. 77 Z odôvodnení 54 a 55, ako aj zo struktúry napadnutého rozhodnutia preto jasne vyplýva, ze Komisia nekonstatovala, ze prvky pomoci stanovené zákonom c. 8/2009 predstavovali novú pomoc, ktorá bola oddelitelná od existujúcej schémy pomoci RTVE. 78 Tento záver nie je spochybnený úvahami Komisie v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia. Je pravda, ze uviedla, ze danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 sú oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE. V tomto kontexte uviedla, ze nové zdroje financovania by mohli mat vplyv na samotnú zákonnost rezimu, ale ze neovplyvnujú posúdenie dalsích prvkov pomoci priznaných RTVE, ani vplyv, ktorú by táto pomoc mohla myt na trh. 79 Na rozdiel od toho co tvrdí zalobkyna vsak nemozno z odôvodnenia 53 napadnutého rozhodnutia odvodit, ze Komisia sa domnievala, ze prvky pomoci stanovené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúcej schémy pomoci v prospech RTVE. 80 Po prvé takýto výklad nie je nevyhnutný. Je tiez mozné, ze úvahy Komisie rozvinuté v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia sa týkajú len danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 a teda fiskálnej casti uvedeného zákona. V tomto prípade by sa úvahy Komisie rozvinuté v uvedenom odôvodnení týkali len castí tohto zákona, ktoré neboli podla jej názoru neoddelitelnou súcastou pomoci a nemohli teda ovplyvnit jej zlucitelnost so spolocným trhom (pozri odôvodnenia 61 az 66 napadnutého rozhodnutia, ktorých dôvodnost bude preskúmaná v rámci stvrtého zalobného dôvodu). Taktiez je mozné, ze Komisia chcela v tomto odôvodnení len konstatovat, ze Spanielske královstvo bolo povinné oznámit jej iba predmetný zákon, a nemuselo jej oznámit ex novo vsetky prvky existujúceho systému financovania RTVE (pozri v tejto súvislosti bod 65 vyssie). 81 Po druhé, hoci treba uviest, ze presný dosah úvah Komisie v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia nie je úplne jasný, výklad tohto odôvodnenia poskytnutý zalobkynami treba v kazdom prípade zamietnut, lebo je diametrálne v rozpore so zvysnou castou odôvodnenia a struktúrou tohto rozhodnutia (pozri body 72 az 77 vyssie). 82 Je preto potrebné rozhodnút, ze Komisia v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia nekonstatovala, ze zmeny existujúceho systému financovania RTVE predstavovali novú pomoc úplne oddelitelnú od tohto systému, ktorú bolo mozno samostatne preskúmat. V dôsledku toho na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia neporusila clánok 108 ZFEÚ a clánok 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999. 83 Z tohto dôvodu je potrebné druhý odvolací dôvod ako celok zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o oddelitelnost zmeny existujúcej schémy 84 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú, ze Komisia v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia porusila povinnost odôvodnenia. Neodôvodnila ako dospela k záveru, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2008 boli oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE. 85 Naopak Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatocné. 86 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované podla clánku 296 ZFEÚ má byt prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzat jasným a jednoznacným spôsobom úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatých opatrení a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolnú právomoc. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, má byt posudzovaná s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 1. júla 2009, KG Holding a i./Komisia, [20]T-81/07 az T-83/07, Zb. s. II-2411, body 61 a 62 a tam citovanú judikatúru). 87 V prvom rade treba uvedený zalobný dôvod v rozsahu, v akom sa týka konstatovania Komisie, podla ktorého boli nové verejné zdroje zavedené zákonom c. 8/2009 a zmena vymedzenia poslania verejnej sluzby oddelitelné od existujúcej schémy pomoci, zamietnut. Ako bolo vysvetlené v bodoch 71 az 83 vyssie, napadnuté rozhodnutie takéto konstatovania Komisie neobsahuje. 88 V druhom rade, pokial ide o pochybnost o presom dosahu úvah Komisie uvedených v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia (pozri body 80 a 81 vyssie) je potrebné pripomenút, ze rozpor v odôvodnení rozhodnutia je porusením povinnosti odôvodnenia len ak sa preukáze, ze pre tento rozpor nemôze ten, komu je tento akt urcený, poznat úplne alebo scasti skutocné dôvody rozhodnutia, a ze na základe toho je výrok rozhodnutia celkom alebo scasti právne nepodlozený (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia, T-347/09, bod 101 a tam citovanú judikatúru). 89 Táto podmienka vsak v danej veci nie je splnená. Ako bolo uvedené v bodoch 72 az 76 vyssie, z odôvodnení 54 a 55 napadnutého rozhodnutia ako aj zo struktúry uvedeného rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia sa nedomnievala, ze zmeny, ktoré priniesol zákon c. 8/2009, boli oddelitelné od existujúcej schémy pomoci. V tomto kontexte treba tiez uviest, ze dôvody, na základe ktorých dospela Komisia k záveru, ze systém financovania RTVE zmenený a doplnený zákonom c. 8/2009 bol zlucitelný so spolocným trhom vyplývajú z odôvodnení 56 az 76 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa neobmedzila len na preskúmanie zlucitelnosti nových prvkov pomoci zavedených zákonom c. 8/2009, ale preskúmala tiez zlucitelnost prvkov pomoci zmenených zákonom c. 17/2006. 90 V tretom rade aj za predpokladu, ze v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia sa Komisia dostala do rozporu s zvysnými úvahami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, co nebolo preukázané, takýto rozpor nemôze ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. Prístup a skutocné dôvody Komisie vyplývajú z odôvodnení 54 a 55 uvedeného rozhodnutia a jeho struktúry (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 101 a tam citovanú judikatúru). 91 Tretí zalobný dôvod treba preto zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa konstatovania Komisie, podla ktorého tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou pomoci 92 Stvrtý zalobný dôvod sa týka dôvodov uvedených v odôvodneniach 61 az 66 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci zavedenej týmto zákonom. 93 Zalobkyne tvrdia, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, tri nové danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli neoddelitelnou súcastou nových prvkov pomoci stanovených týmto zákonom. Preto Komisia mala v rámci posúdenia zlucitelnosti pomoci preskúmat zlucitelnost troch nových danových opatrení s právom Únie, najmä so smernicou o povolení. 94 Tento zalobný dôvod sa rozdeluje na dve casti. Na jednej strane zalobkyne tvrdia, ze Komisia nedodrzala kritéria upravujúce vztah medzi opatrením pomoci a jej financovaním. Na druhej strane uvádzajú, ze keby Komisia uplatnila kritéria správne, konstatovala by, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli neoddelitelnou súcastou prvkov pomoci zavedených týmto zákonom. O prvej casti týkajúcej sa podmienok, za ktorých musí byt spôsob financovania pomoci povazovaný za jej neoddelitelnú súcast 95 Prvá cast sa týka odôvodnení 61 az c. 63 napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení 61 Komisia uviedla, ze podla zákona c. 8/2009 prechod od systému zmiesaného financovania RTVE k systému takmer výlucného verejného financovania bol spojený so zavedením alebo zmenou troch danových opatrení na úcely vytvorenia nevyhnutných príjmov. V odôvodnení 62 pripomenula, ze ak sa ukáze, ze dan je neoddelitelnou súcastou pomoci, musí vziat do úvahy spôsob financovania pomoci a môze vyhlásit schému pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom, len ak je v súlade s právom Únie. V odôvodnení 63 uviedla, ze aby sa vsak dan povazovala za dan tvoriacu neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí mat záväzný vztah urcenia s financovaním tejto pomoci v tom zmysle, ze príjem z dane sa nutne poskytne na financovanie pomoci a má priamy vplyv na jej výsku. 96 Na rozdiel od toho, co Komisia konstatovala v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne tvrdia, ze aby danové opatrenia, ktorých cielom je financovat opatrenie pomoci boli jej neoddelitelnou súcastou stací, aby boli urcené príjemcovi pomoci. Naopak nie je nutné, aby danové opatrenie malo priamy vplyv na výsku pomoci. V tomto prípade ide len o jeden z nepriamych dôkazov. 97 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE sa naopak domnieva, ze kritéria uvedené v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia nie sú nesprávne. Dan môze byt povazovaná za neoddelitelnú súcast pomoci len ak sú splnené dve podmienky, teda, po prvé, príjem z tejto dane je povinne urcený na financovanie pomoci a, po druhé, príjem z dane priamo ovplyvnuje jej výsku. 98 V tomto kontexte treba pripomenút, ze Zmluva o FEÚ predvída presné ohranicenie medzi na jednej strane pravidlami, ktoré sa týkajú státnej pomoci a sú stanovené v clánkoch 107 ZFEÚ az 109 ZFEÚ, a na druhej strane pravidlami, ktoré sa týkajú narusení hospodárskej sútaze a ktoré vyplývajú z rozdielov medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení clenských státov, okrem iného z rozdielov medzi ich danovými ustanoveniami, ktoré sú stanovené v clánkoch 116 ZFEÚ a 117 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. januára 2005, Streekgewest, [21]C-174/02, Zb. s. I-85, bod 24). 99 Z toho vyplýva, ze danové opatrenia, ktoré sú urcené na financovanie opatrenia pomoci, v zásade nepatria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. januára 2005, Pape, [22]C-175/02, Zb. s. I-127, bod 14, a Streekgewest, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 25). 100 Ak vsak danové opatrenia predstavujú spôsob financovania opatrenia pomoci tak, ze ich mozno povazovat za neoddelitelnú súcast tohto opatrenia, Komisia nemôze oddelit preskúmanie pomoci od úcinkov spôsobu jej financovania lebo v takomto prípade môze nezlucitelnost spôsobu financovania s právom Únie ovplyvnit zlucitelnost schémy pomoci so spolocným trhom (rozsudky Pape, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 14, a Streekgewest, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 25). 101 Pokial ide o kritéria, ktoré upravujú otázku, ci je spôsob financovania pomoci neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze medzi danou a dotknutou pomocou musí existovat vztah záväzného urcenia podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy v tom zmysle, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku a v dôsledku toho aj posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom (rozsudky Súdneho dvora z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, [23]C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 46, a z 22. decembra 2008, Regie Networks, [24]C-333/07, Zb. s. I-10807, bod 99). 102 Z tejto judikatúry teda jednak vyplýva, ze na to, aby dan mohla byt povazovaná za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí nevyhnutne existovat záväzné ustanovenie vnútrostátneho práva, ktoré stanovuje, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci. Z toho vyplýva, ze v prípade neexistencie takejto právnej úpravy nemozno dospiet k záveru, ze dan je urcená na opatrenie pomoci a nepredstavuje teda jeden z jej spôsobov. Dalej samotná skutocnost, ze existuje takéto ustanovenie, sama osebe nepredstavuje dostatocnú podmienku na preukázanie, ze dan je neoddelitelnou súcastou pomoci. Ak existuje takáto vnútrostátna právna úprava, treba okrem iného preskúmat, ci príjem z tejto dane priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 103 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, aby dan mohla byt povazovaná za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, nestací, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci. 104 Pokial ide o judikatúru, ktorú zalobkyne uvádzajú na podporu svojich tvrdení, treba konstatovat, ze ziaden z rozsudkov, ktoré uvádzajú, nepodporuje ich tvrdenie, podla ktorého na preukázanie, ze spôsob financovania tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci stací, ze výber uskutocnený na základe danového opatrenia je urcený pre príjemcu pomoci. 105 V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú skutocnost, ze Súdny dvor v niektorých rozsudkoch konstatoval, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci musí existovat vztah záväzného urcenia a ak takýto vztah existuje, príjem z danového opatrenia priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 106 Na rozdiel od toho, co zalobkyne tvrdia vsak nemozno z rozsudkov, ktoré uvádzajú (rozsudky Súdneho dvora Streekgewest, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 26; Pape, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 15; zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, [25]C-128/03 a C-129/03, Zb. s. I-2861, body 46 a 47, a z 27. októbra 2005, Distribution Casino Francúzsko a i., [26]C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 40) odvodit, ze priamy vplyv danového opatrenia na výsku pomoci nie je nevyhnutnou podmienkou, ale len jedným z nepriamych dôkazov. Naopak v rozsudku Streekgewest, uz citovanom v bode 98 vyssie (bod 28), sa Súdny dvor neobmedzil len na preskúmanie, ci existuje záväzný vztah medzi danovým opatrením a opatrením pomoci, ale tiez preskúmal, ci príjem z uvedeného danového opatrenia priamo ovplyvnuje výsku uvedeného opatrenia pomoci. 107 Taktiez treba pripomenút, ze v rozsudkoch, v ktorých Súdny dvor konstatoval neoddelitelný vztah medzi opatrením pomoci a jej financovaním bez toho, aby výslovne uviedol poziadavku priameho vplyvu danového opatrenia na výsku pomoci (rozsudky Súdneho dvora z 21. októbra 2003, van Calster a i., [27]C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 55, a z 27. novembra 2003, Enirisorse, [28]C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, bod 47), slo o prípady, v ktorých bola táto podmienka splnená. 108 Preto sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze na to, aby spôsob financovania mohol byt povazovaný za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí medzi príslusnou danou a pomocou existovat vztah záväzného urcenia v tom zmysle, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku. 109 Preto sa prvá cast musí zamietnut. O druhej casti týkajúcej sa uplatnenia týchto podmienok 110 Druhá cast sa týka odôvodnení 64 az 66 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia konstatovala, ze v prejednávanej veci neboli splnené pozadované podmienky na to, aby mohla konstatovat, ze spôsob financovania tvorí neoddelitelnú cast opatrenia pomoci. 111 V odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze výska pomoci urcenej RTVE bola stanovená iba s ohladom na potreby financovania RTVE a odhadované cisté náklady na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania. Financné prostriedky, ktoré dostáva RTVE, sú skutocne aj právne nezávislé od príjmu vytvoreného z daní, pretoze tieto financné prostriedky závisia iba od cistých nákladov na plnenie záväzkov verejnej sluzby. Preto plánované celkové financovanie verejnoprávneho poslania RTVE nebude závisiet od výsky osobitných danových príjmov, ale bude v kazdom prípade zabezpecené zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. V tejto súvislosti Komisia konstatovala, ze príjem vytvorený z daní, ktorý bude poskytnutý na financovanie RTVE, nemôze presiahnut cisté náklady na plnenie záväzku verejnej sluzby a akýkolvek prebytok bude vrátený spät do uvedeného státneho rozpoctu. Na druhej strane uviedla, ze ked cisté náklady na plnenie záväzku verejnej sluzby presiahnu príjem vytvorený z uvedených daní, rozdiel bude pokrytý z príspevkov zo vseobecného státneho rozpoctu. Ak budú príjmy z nových daní vyssie alebo nizsie ako ocakávané príjmy, nebude to viest ku zmenám plánovaných súm. Ak by príjem z nových danových zdrojov nebol dostatocný na pokrytie financovania rozdielu, ktorý vznikne v dôsledku zrusenia reklamy, chýbajúce financné prostriedky sa získajú zo vseobecného státneho rozpoctu v súlade s clánkom 33 zákona 17/2006. 112 Okrem toho v odôvodnení 65 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze skutocnost, ze spojenie medzi danami a úcelom, na ktorý boli zavedené, je uvedené v dôvodovej správe a v samotnom zákone c. 8/2009 nemá vplyv na tento záver. V uvedenom zákone nie je vymedzená povaha vztahu medzi danami a pomocou. 113 Napokon v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 nie sú neoddelitelnou súcastou pomoci a ich údajný rozpor so smernicou o povolení nemá vplyv na jej rozhodnutie o zlucitelnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom. 114 Zalobkyne sa domnievajú, ze tento záver Komisie je nesprávny. Komisia mala konstatovat, ze dan ulozená zákonom c. 8/2009 predstavuje neoddelitelnú súcast prvkov pomoci zavedených týmto zákonom. 115 Z clánku 5 ods. 1 a clánku 7 zákona c. 8/2009 najskôr vyplýva, ze príjmy pochádzajúce z týchto príspevkov sa podielajú na financovaní RTVE a v podstate nie sú urcené na iné ciele. Percentá uplatnené na zdanitelné osoby podliehajúce trom novým danovým opatreniam zavedeným alebo zmeneným uvedeným zákonom boli navyse urcené takým spôsobom, ze Spanielske královstvo môze vybrat sumu, ktorá mu umozní pokryt deficit vyplývajúci zo zrusenia reklamy. 116 Dalej, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, väzba medzi novými danovými opatreniami a opatrením pomoci urceným RTVE nebola prerusená. Po prvé, povinnost Spanielskeho královstva poskytnút potrebné zdroje RTVE nemozno odvodit z clánku 33 zákona c. 17/2006. Po druhé, záruka Spanielskeho královstva nie je len doplnujúca alebo hypotetická, co bolo potvrdené jednak staznostami RTVE, podla ktorých jej neplnenie si platobnej povinnosti zo strany súkromných prevádzkovatelov, resp. nesprávny výpocet ich príspevkov, spôsobuje problémy s likviditou a dalej, ze v praxi Spanielske královstvo nie je pripravené splnit túto záruku. Po tretie Komisia nemôze úcinne tvrdit, ze prebytocný príjem pôjde do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. Na jednej strane vsetky danové príjmy budú povinne urcené na financovanie RTVE az do stanovenej maximálnej hranice. Na druhej strane prevedenie do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu predstavuje len teoretickú a v kazdom prípade zostatkovú moznost, lebo zákon c. 8/2009 stanovuje vytvorenie rezervného fondu tvoreného príjmami prekracujúcimi cisté skutocné náklady na splnenie záväzku verejnej sluzby. 117 V kazdom prípade Komisia mala na dokázanie toho, ze danové opatrenie stanovené v clánku 5 zákona c. 8/2009 nie je neoddelitelnou súcastou pomoci preukázat, ze aj v prípade, ze dan je nezákonná, Spanielske královstvo sa zaviazalo financovat rozpocet RTVE v celom rozsahu. Z uvedeného zákona vsak vyplýva, ze súkromní prevádzkovatelia musia znásat hospodársku zátaz súvisiacu s financovaním RTVE. 118 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE nesúhlasí s týmito tvrdeniami. 119 Na úvod treba pripomenút, ze na preukázanie toho, ze dan ulozená clánkom 5 zákona c. 8/2009 tvorí neoddelitelnú súcast prvkov pomoci zavedených uvedeným zákonom zalobkyne v prvom rade uvádzajú tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze medzi týmto danovým opatrením a financovaním RTVE existuje potrebný vztah urcenia. 120 Ako vsak uz bolo uvedené v bodoch 101 az 108 vyssie, aby danové opatrenie mohlo byt povazované za neoddelitelnú súcast pomoci nestací, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci existuje potrebný vztah urcenia. Je tiez potrebné preukázat, ze danové opatrenie priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 121 Vseobecný súd sa vsak domnieva, niektoré z tvrdení uvedených zalobkynami mozno povazovat za týkajúce sa nielen podmienky existencie vztahu záväzného urcenia medzi danovým opatrením a financovaním RTVE, ale tiez podmienky týkajúcej sa dôkazu o priamom vplyve danového opatrenia na výsku pomoci. 122 V dôsledku toho treba v prvom rade preskúmat, ci tvrdenia uvedené zalobkynami môzu spochybnit záver Komisie, podla ktorého príjem z troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 priamo neovplyvnuje výsku pomoci urcenej RTVE. 123 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla zákona c. 8/2009 výska pomoci urcenej RTVE je stanovená podla cistých nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktorá mu bola zverená. Výska pomoci, ktorú dostáva, teda nezávisí od výsky platieb uskutocnených na základe danových opatrení zavedených alebo zmenených uvedeným zákonom. 124 Na jednej strane podla clánku 33 zákona c. 17/2006, v znení zákona c. 8/2009, za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE, prekrocia náklady na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, zostatok bude rozdelený. Ak tento zostatok neprekrocí 10 % rocných rozpoctových nákladov RTVE, bude prevedený do rezervného fondu, a ak túto hranicu prekrocí, bude prevedený do státneho rozpoctu. 125 Pokial ide o financné zdroje prevedené do rezervného fondu, z clánku 8 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze tento fond môze byt pouzitý len na základe výslovného povolenia spanielskeho ministerstva hospodárstva a financií, a ak tento fond nebude pouzitý pocas styroch rokov, bude slúzit na znízenie náhrad poskytovaných zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. Preto financné prostriedky prevedené do rezervného fondu nemozno povazovat za prostriedky priamo ovplyvnujúce výsku pomoci urcenej RTVE. 126 Okrem toho clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovuje maximálnu hranicu príjmov RTVE, ktorá je stanovená na 1200 miliónov eur na roky 2010 a 2011. Suma, ktorá prekracuje túto hranicu, má byt priamo prevedená do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. 127 Dalej podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE nestacia na pokrytie nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, rozdiel bude pokrytý z príspevkov zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. 128 Komisia teda správne konstatovala, ze výska platieb uskutocnených na základe troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 nemôze priamo ovplyvnit výsku pomoci poskytnutej RTVE, ktorá bola stanovená na základe cistých nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania. 129 Ziadne z tvrdení zalobkýn nemôze spochybnit tento záver. 130 Po prvé, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, samotná skutocnost, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli vytvorené s cielom nahradit stratu komercných príjmov RTVE (pozri odôvodnenie 13 napadnutého rozhodnutia) nestací na preukázanie skutocnosti, ze spôsob financovania tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci. Súdny dvor uz totiz konstatoval, ze táto skutocnost sama osebe nestací na preukázanie záväzného vztahu medzi danou a danovou výhodou (rozsudok Streekgewest, uz citovaný v bode 48 vyssie, body 26 a 27). 131 Po druhé ja potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sa Komisia tým, ze v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze povinnost Spanielskeho královstva pokryt rozdiel medzi nákladmi vynalozenými na splnenie poslania verejnej sluzby na jednej strane a financnými prostriedkami, ktorým disponuje RTVE na druhej strane, mozno odvodit z clánku 33 zákona c. 17/2006, dopustila nesprávneho posúdenia. V tejto súvislosti stací uviest, ze clánok 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 výslovne stanovuje takúto povinnost a ze toto ustanovenie odkazuje na clánok 33 ods. 1 zákona c. 17/2006, ktorý tiez stanovuje takúto povinnost. 132 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze hoci teoreticky existuje takáto povinnost, Spanielske královstvo nie je v praxi pripravené doplnit rozpocet RTVE prostriedkami poskytnutými zo vseobecného státneho rozpoctu. 133 Toto tvrdenie musí byt takisto zamietnuté. 134 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost aktu Únie v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 263 ZFEÚ posudzovaná v závislosti od informácií existujúcich v case prijatia tohto aktu. Posúdenia uskutocnené Komisiou môzu byt preskúmané iba na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v okamihu ich vykonania (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, [29]15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7). 135 Preto treba konstatovat, ze zalobkyne nepredlozili ziaden dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia mala Komisia k dispozícii informácie preukazujúce, ze Spanielske královstvo nie je pripravené doplnit rozpocet RTVE podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009. Vsetky dokumenty, ktoré v tejto súvislosti predlozili sú datované az po prijatí napadnutého rozhodnutia, teda po 20. júli 2010. 136 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze danové opatrenie urcené na financovanie opatrenia pomoci mozno povazovat za opatrenie, ktoré nie je neoddelitelne spojené s touto pomocou, len ak Komisia preukáze, ze za predpokladu, ze danové opatrenie je nezlucitelné s právom Únie, sa dotknutý clenský stát zaviazal financovat celé opatrenie pomoci. 137 Toto tvrdenie musí byt takisto zamietnuté. 138 Je pravda, ze v prípade, ked na základe uplatnenia oboch uvedených podmienok, teda podmienky súvisiacej sa existenciou záväzného vztahu urcenia medzi danovým opatrením a financovaním RTVE a podmienky týkajúcej sa preukázania priameho vplyvu danového opatrenia na výsku pomoci, treba danové opatrenie povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci - ako v prípade parafiskálneho opatrenia, ked celý danový odvod alebo jeho stanovená cast je priamo a nepodmienene priznaná príjemcovi pomoci - má nezlucitelnost danových aspektov priamy vplyv na opatrenie pomoci. V takom prípade úplná alebo ciastocná nezlucitelnost danových aspektov parafiskálneho opatrenia môze viest k zruseniu opatrenia pomoci alebo z znízeniu jeho výsky. 139 V prejednávanej veci vsak clánok 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánok 33 zákona c. 17/2006 stanovovali, ze ak financné zdroje nestacia na pokrytie nákladov RTVE urcených na plnenie jej záväzkov verejnej sluzby, Spanielske královstvo je povinné pokryt tento rozdiel. V tomto prípade teda výska pomoci priamo nezávisela od danového opatrenia. 140 V dôsledku toho Komisia správne konstatovala, ze výska pomoci urcenej RTVE priamo nezávisela od výsky platieb uskutocnených na základe danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009. 141 Ako bolo uvedené v bode 120 vyssie, na to, aby mohli byt tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 povazované za neoddelitelnú súcast prvku pomoci zavedeného uvedeným zákonom, treba kumulatívne splnit podmienku, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci existuje potrebný vztah urcenia, a podmienku týkajúcu sa dôkazu priameho vplyvu uvedeného danového opatrenia na výsku uvedeného opatrenia pomoci. 142 Kedze druhá podmienka nebola splnená, netreba preskúmat tvrdenia, ktoré zalobkyne uvádzajú na preukázanie, ze existuje potrebný vztah urcenia medzi danovým opatrením stanoveným v clánku 5 zákona c. 8/2009 a financovaním RTVE, lebo tieto tvrdenia sú neúcinné. 143 Z tohto dôvodu je potrebné stvrtý zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. O piatom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia 144 Piaty zalobný dôvod sa týka odôvodnení uvedených v odôvodneniach 67 az 73 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia preskúmala, ci existuje riziko nadmernej náhrady a dospela k záveru, ze neexistuje ziadny náznak, ze odhadovaná rocná náhrada pre RTVE za plnenie záväzku verejnej sluzby by mohla presahovat cisté náklady, ktoré mozno odôvodnene ocakávat, na túto sluzbu alebo ze tieto cisté náklady na verejnú sluzbu napokon prekrocí. V odôvodnení 71 Komisia uviedla: "Spanielsko vsak preukázalo, ze plánovanie rozpoctu zostáva v súlade s rocnými rozpoctovými nákladmi v predchádzajúcich rokoch a ze nie je ziadny dôvod predpokladat, ze by sa teraz alebo v blízkej budúcnosti mohli dosiahnut znacné úspory nákladov iba prostredníctvom zrusenia reklamy. Od RTVE sa bude nadalej vyzadovat, aby prilákal velký pocet divákov a zrusenie reklamy vyvolá potrebu dalsej produkcie, ktorá sa bude musiet financovat. V porovnaní s údajmi z predchádzajúcich rokov (1177 miliónov EUR v roku 2007, 1222 miliónov EUR v roku 2008 a 1 146 miliónov EUR v roku 2009) a vzhladom na dalsie náklady na produkciu (104 miliónov EUR), ktoré sú potrebné na nahradenie casu na vysielanie reklamy pre zostávajúci komercný príjem (odhadom iba 25 miliónov EUR), sa zdá, ze limit vo výske 1200 miliónov EUR na plánovanie rozpoctových nákladov predstavuje opatrnú a primeranú sumu pre rocné rozpoctové náklady na náhradu za poskytovanie verejných sluzieb. Okrem toho zásada náhrady konecných cistých nákladov verejnoprávneho vysielatela nevyhnutne znamená jeho ochranu pred výkyvmi v príjmoch na trhu s reklamou." 145 Piaty zalobný dôvod sa delí na dve casti zalozené jednak na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a jednak porusení povinnosti odôvodnenia. O prvej casti zalozenej na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ 146 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia tým, ze povolila systém financovania RTVE bez toho, aby zarucila, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady, porusila clánok 106 ods. 2 ZFEÚ. 147 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Komisia v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia nevykonala dostatocne podrobné preskúmanie ex ante, ale opierala sa len o jednoduché nepriame dôkazy. Po druhé tvrdia, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze hospodárska kríza zaprícinila znízenie komercných príjmov v roku 2010 a teda znízenie celkových príjmov RTVE. - O výhrade zalozenej na nedostatku dostatocne podrobného preskúmania 148 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia musí na zabezpecenie neexistencie rizika nadmernej náhrady disponovat detailnými informáciami a musí jasne uviest svoje odôvodnenie, pokial ide o neexistenciu tohto rizika. V tomto kontexte sa nemôze opierat len o jednoduché nepriame dôkazy. V prejednávanej veci sa vsak Komisia obmedzila len na to, ze porovnala rozpocet, ktorým RTVE disponoval podla systému zmiesaného financovania s rozpoctom, ktorým disponuje podla systému takmer výlucného verejného financovania podla zákona c. 8/2009. Tento prístup je nesprávny, lebo skutocné náklady RTVE na poskytovanie verejnej sluzby podla zákona c. 8/2009 klesli. Kedze RTVE sa stal prevádzkovatelom nepodliehajúcim obchodným tlakom spojeným s úcastou na trhu s reklamou mu umoznuje ponúkat iné programy, ktoré mu umoznia nadobúdat vysielacie práve za náklady, ktoré budú podstatne nizsie. Komisia sa preto nemohla obmedzit len na konstatovanie v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, ze od RTVE sa bude nadalej vyzadovat, aby prilákal velký pocet divákov a zrusenie reklamy vyvolá potrebu dalsej produkcie na zaplnenie volného vysielacieho casu. Okrem toho samotná existencia kontrolných mechanizmov ex post nestací na vylúcenie rizika nadmernej náhrady. 149 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE spochybnuje tieto tvrdenia. 150 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút obsah clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a právny kontext, do ktorého patrí. 151 Podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnenie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Tento clánok tiez stanovuje, ze rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie. 152 Aby státna pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ mohla byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, musia byt splnené nasledujúce podmienky: po prvé je potrebné, aby bol dotknutý subjekt poverený úlohou sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci a aby tento akt jasne definoval predmetné povinnosti sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme; po druhé uvedenému subjektu nemôze byt poskytovaná nadmerná náhrada a státne financovanie nemôze neprimerane ovplyvnit hospodársku sútaz na vonkajsom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [30]T-289/03, Zb. s. II-81, body 181 a 222). 153 V prejednávanej veci zalobkyne nespochybnujú závery Komisie, ze RTVE je poverený úlohou sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci, ktorý jasne definuje povinnosti sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme. 154 Zalobkyne sa vsak domnievajú, ze záver Komisie uvedený v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého neexistuje ziadny náznak, ze odhadovaná rocná náhrada pre RTVE za plnenie záväzku verejnej sluzby bude presahovat sumu, v prípade ktorej mozno odôvodnene ocakávat, ze bude predstavovat cisté náklady na verejnú sluzbu, je nesprávny, lebo Komisia dostatocne nepreskúmala riziko nadmernej náhrady. 155 Pred preskúmaním tejto výhrady treba pripomenút zásady upravujúce preskúmanie rozhodnutia Komisie v oblasti verejných sluzieb, konkrétnejsie v oblasti vysielacích sluzieb Vseobecným súdom. 156 Podla clánku 14 ZFEÚ Únia a jej clenské státy dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti zmlúv o to, aby sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu fungovali na základe zásad a podmienok, najmä hospodárskych a financných, ktoré im umoznujú plnit ich poslanie. Tento clánok tiez stanovuje, ze tieto zásady a podmienky sú stanovené bez toho, aby boli dotknuté právomoci clenských státov v súlade so zmluvami poskytovat, objednávat a financovat takéto sluzby. 157 Z protokolu c. 26 o sluzbách vseobecného záujmu pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze jednou zo spolocných hodnôt Únie, pokial ide o tieto sluzby, je základná úloha a siroké diskrecné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. 158 Z protokolu c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze verejnoprávne vysielanie je v clenských státoch priamo spojené s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami a s potrebou zachovania plurality médií. Z tohto protokolu tiez vyplýva, ze ustanovenia Zmluvy o FEÚ nemajú vplyv na právomoc clenských státov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokial je takéto financovanie poskytované prevádzkovatelom vysielania na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je im zverené, vymedzené a organizované v kazdom clenskom státe, a pokial takéto financovanie neovplyvnuje obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Únii v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, pricom sa berie do úvahy uskutocnenie náhrad za verejnoprávnu sluzbu. 159 Z toho vyplýva, ze clenské státy majú sirokú diskrecnú právomoc, pokial ide o urcenie náhrady za plnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, bod 220). 160 Preto je preskúmanie proporcionality náhrady Komisiou obmedzené (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, bod 220). 161 Pokial ide o preskúmanie rozhodnutia Vseobecným súdom v tejto oblasti treba uviest, ze posúdenie Komisie sa týka zlozitých ekonomických skutocností. Preto je preskúmanie rozhodnutia Komisie Vseobecným súdom este obmedzenejsie nez preskúmanie dotknutého opatrenia clenského státu Komisiou. Obmedzuje sa na overenie, ci je stanovená náhrada nevyhnutná na to, aby dotknutá úloha sluzby vseobecného záujmu mohla byt plnená za ekonomicky prijatelných podmienok, alebo naopak, ci je dotknuté opatrenie zjavne neprimerané sledovanému cielu (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, body 221 a 222). 162 Pokial ide o výhradu uvedenú zalobkynami treba konstatovat, ze zalobkyne len uvádzajú, ze Komisia potrebným spôsobom nepreskúmala riziko nadmernej náhrady, lebo dostatocne podrobne nepreskúmala, ci suma 1200 miliónov eur stanovená v clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 zodpovedá nákladom, ktoré RTVE vynakladá sa splnenie svojich záväzkov verejnej sluzby. 163 V tejto súvislosti treba najprv konstatovat, ze zalobkyne spochybnujú len jeden z kontrolných mechanizmov stanovených v systéme financovania RTVE, hoci tento systém stanovuje celý rad kontrolných mechanizmov, ktoré majú zarucit, ze RTVE budú poskytnuté len prostriedky potrebné na splnenie jeho poslania. 164 V tomto kontexte treba najskôr uviest, ze ekonomický rozmer cinnosti RTVE je vymedzený s ohladom na záväzky verejnej sluzby, ktoré mu boli zverené. Z clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze cinnost RTVE je vymedzená rámcovým poslaním schváleným zákonodarnou mocou na obdobie deviatich rokov (pozri clánok 4 ods. 1 zákona c. 17/2006) a programovými zmluvami konkretizujúcimi rámcové poslanie schválenými vládou na obdobie troch rokov (pozri clánok 4 ods. 2 zákona c. 17/2006). Tieto akty musia obsahovat informácie o ekonomickom rozmere cinnosti RTVE a hranice jeho rocného rastu, pricom uvedený ekonomický rozmer je vymedzený s ohladom na záväzky verejnej sluzby, ktoré mu boli zverené. 165 Dalej treba pripomenút, ze zdroje financovania RTVE sú vytvorené tak, aby vylúcili nadmernú náhradu. Ako bolo uvedené v bodoch 6 az 9 vyssie, RTVE je financovaný z rôznych zdrojov, ktoré sú vymenované v clánku 2 ods. 1 zákona c. 8/2009. Hlavnými zdrojmi sú jednak príjmy pochádzajúce z troch danových opatrení zavedených alebo zmenených clánkami 4 az 6 uvedeného zákona, a rocná náhrada zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu uvedená v jeho clánku 2 ods. 1 písm. a). Urcenie výsky rocnej náhrady teda umoznuje prispôsobit predbeznú výsku príjmov, ktoré bude mat RTVE k dispozícii v príslusnom roku. Pokial ide o výsku rocnej náhrady, clánok 33 ods. 1 zákona c. 17/2006 stanovuje, ze musí byt stanovená tak, ze suma tejto náhrady a ostatných príjmov, ktorými disponuje RTVE, nepresahuje náklady na záväzky verejnej sluzby, ktoré musí splnit pocas predmetného rozpoctového roku. 166 Okrem toho clánok 33 ods. 2 zákona c. 17/2006, v znení zákona c. 8/2009, stanovuje, ze ak sa po skoncení roka zistí, ze náhrada, ktorá bola RTVE poskytnutá, presahuje cisté náklady vynalozené na splnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania pocas predmetného roka, suma pridelená zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu na nasledujúci rok bude znízená o zostatok, ktorý nebol prevedený do rezervného fondu. 167 Napokon systém financovania RTVE stanovuje tiez kontrolu ex post. Ako Komisia uviedla v odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia, systém financovania RTVE stanovuje po prvé rozpoctové kontrolné mechanizmy, ktoré spocívajú vo vnútornom audite, verejnom preskúmaní státnym audítorským úradom a externým auditom, ktorý vykonáva súkromná audítorská firma, po druhé dozor nad tým, ako si RTVE plní poslanie verejnej sluzby, a nad jej úctovnou závierkou, ktorý vykonáva spanielsky parlament a spanielsky audiovizuálny orgán a po tretie preskúmanie spanielskym dvorom audítorov. 168 Je pravda, ze kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 164 az 167 vyssie majú abstraktný charakter. Treba vsak pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí posudzovala zlucitelnost schémy pomoci. Preto sa mohla obmedzit len na to, aby overila, ci existujú dostatocné kontrolné mechanizmy na zabezpecenie toho, ze celková výska pomoci, ktorú RTVE dostáva na príslusný rok podla tejto schémy, nepresahuje cisté náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktoré mu boli zverené. 169 Treba konstatovat ze zalobkyne neuvádzajú tvrdenia, ktoré osobitne spochybnujú úcinnost kontrolných mechanizmov uvedených v bodoch 164 az 167 vyssie. V rozsahu, v akom tvrdia, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nemohla odvolávat na svoje predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa financovania RTVE treba pripomenút, ze Komisia bola povinná preskúmat zlucitelnost existujúceho systému financovania RTVE len v rozsahu, v akom bol dotknutý zákonom c. 8/2009 (pozri odôvodenie 65 vyssie). Preto Komisii nic nebránilo v tom, aby pokial ide o kontrolné mechanizmy stanovené v pôvodnom systéme financovania RTVE, ktorých úcinnost nebola spochybnená zmenami vyvolanými zákonom c. 8/2009, odkázala na predchádzajúcu analýzu týchto mechanizmov. 170 Po druhé, pokial ide konkrétnejsie o výhrady zalobkýn týkajúce sa posúdení Komisie v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, pred preskúmaním, ci bola kontrola vykonaná zo strany Komisie nedostatocná treba preskúmat úlohu sumy 1200 miliónov eur stanovenej v clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009. 171 Pokial ide o úlohu sumy 1200 miliónov eur treba najskôr pripomenút, ze Komisia neschválila systém financovania, podla ktorého má RTVE k dispozícii na príslusný rok rozpocet v tejto výske. Ako bolo uvedené v bodoch 164 az 167 vyssie, zákon c. 8/2009 stanovuje mechanizmy, ktoré majú zarucit, aby pomoc v prospech RTVE zodpovedala cistým nákladom na splnenie jeho záväzkov verejnej sluzby. Clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 teda stanovuje hornú hranicu rozpoctu RTVE na 1200 miliónov eur, teda hornú hranicu, ktorá nesmie byt prekrocená ani ak by rozpocet RTVE mohol byt vyssí v prípade, ze jediným relevantným kritériom by boli náklady na splnenie jeho záväzkov verejnej sluzby. Podla tejto hranice nesmie byt rozpocet RTVE vyssí nez maximálna horná hranica 1200 miliónov eur, ale môze byt nizsí, ak sú náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby v príslusnom roku nizsie. 172 Z toho vyplýva, ze výhradu zalobkýn zalozenú na tom, ze náklady RTVE na splnenie záväzkov verejnej sluzby by prípadne mohli byt nizsie nez 1200 miliónov eur treba zamietnut. Kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 164 az 167 vyssie totiz zarucujú, ze v takom prípade sa výska pomoci na príslusný rok obmedzí na cisté náklady vynalozené na splnenie záväzkov spojených s verejnou sluzbou v oblasti vysielania. 173 Dalej, pokial ide o výhrady zalobkýn smerujúce k tomu, ze Komisia nedostatocne preskúmala maximálnu hornú hranicu 1200 miliónov eur treba pripomenút, ze clenské státy majú sirokú diskrecnú právomoc, pokial ide o stanovenie náhrady za poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, takze preskúmanie primeraného charakteru náhrady za verejnoprávne vysielanie vykonávané Komisiou je obmedzené a este väcsmi je obmedzené preskúmanie rozhodnutia Komisie Vseobecným súdom (pozri body 159 az 161 vyssie). Kontrola Vseobecného súdu sa teda obmedzuje na preskúmanie toho, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 174 V prejednávanej veci vsak ziadne tvrdenie uvedené zalobkynami nie je spôsobilé preukázat, ze úvahy uvedené v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa limit 1200 miliónov eur zdá byt prezieravý, sú poznamenané zjavne nesprávnym posúdením. 175 Po prvé ako Komisia uviedla v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, suma 1200 miliónov eur zodpovedá priemernému rozpoctu, ktorý mal RTVE k dispozícii podla systému zmiesaného financovania. 176 Po druhé z odôvodnenia 71 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia jednak zohladnila existenciu dodatocných nákladov vo výske 104 miliónov eur na úcely zaplnenia vysielacieho casu, ktorý bol predtým urcený na reklamu a náklady vyvolané splnením dodatocných záväzkov verejnej sluzby v oblasti programov, ktoré boli RTVE ulozené zákonom c. 8/2009 a dalej uviedla, ze nic neumoznuje konstatovat, ze zrusenie reklamy by mohlo viest k podstatnému znízeniu skutocných nákladov RTVE. 177 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, tieto úvahy nie sú zjavne nesprávne. Nie je zrejmé, ze náklady na splnenie poslania verejnej sluzby vynalozené RTVE budú podstatne nizsie, nez náklady, ktoré niesla podla zákona c. 17/2006. Je pravda, ze v odôvodnení 59 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze stiahnutie RTVE z trhu s televíznou reklamou môze prispiet k posilneniu verejnoprávneho poslania tým, ze sa programovanie stane menej závislým od poplatkov za reklamu a výkyvov komercných príjmov. Avsak na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, samotná skutocnost, ze RTVE sa stal prevádzkovatelom nepodliehajúcim obchodným tlakom spojeným s úcastou na trhu s reklamou neumoznuje dospiet k záveru, ze bude ponúkat iné programy, ktoré mu umoznia vykonávat jeho cinnost za náklady, ktoré budú podstatne nizsie. Clánok 106 ods. 2 ZFEÚ nijako neodporuje tomu, aby clenský stát vymedzil poslanie verejnej sluzby v oblasti vysielania extenzívnym spôsobom, ktoré umozní verejnoprávnemu poskytovatelovi vysielania ponúkat vyvázené a pestré programy a udrzat si urcitú úroven sledovanosti (rozsudok Vseobecného súdu z 26. júna 2008, SIC/Komisia, [31]T-442/03, Zb. s. II-1161, bod 201). 178 Po tretie na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked hlbsie nepreskúmala, ci by prechod na systém takmer výlucného verejného financovania a zmena záväzkov verejnej sluzby mohol mat vplyv na náklady, ktoré znása RTVE. Vzhladom na skutocnost, ze suma vo výske 1200 miliónov eur stanovená v clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 predstavuje len maximálnu hornú hranicu rozpoctu RTVE a mechanizmy vysvetlené v bodoch 164 az 167 vyssie zarucujú, ze výska pomoci pre RTVE neprekrocí cisté náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby, Komisia nebola povinná vykonat detailnejsie posúdenie. 179 Po stvrté v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala reagovat na pripomienky niektorých vnútrostátnych orgánov treba konstatovat, ze v odôvodnení 69 napadnutého rozhodnutia sama Komisia vyslovila pochybnosti, pokial ide o primeranost opatrenia, ale po svojom preskúmaní dospela k záveru, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady. V kazdom prípade skutocnost, ze podrobne nepreskúmala vsetky kritické pripomienky vnútrostátnych správnych orgánov týkajúce sa návrhu zákona nie je sama o sebe spôsobilá preukázat zjavne nesprávne posúdenie, najmä ked ide o oblast, v ktorej majú clenské státy sirokú diskrecnú právomoc a preskúmanie zo strany Komisie je obmedzené. 180 Zalobkyniam sa teda nepodarilo preukázat, ze konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa zdá byt maximálna horná hranica 1200 miliónov eur prezieravá, je poznacené zjavne nesprávnym posúdením. 181 Vzhladom na uvedené úvahy treba zamietnut výhradu zalozenú na neexistencii dostatocne podrobnej kontroly ex ante. - O výhrade zalozenej na nezohladnení znízenia komercných príjmov 182 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze ekonomická kríza zaprícinila znízenie komercných príjmov v roku 2010 a teda znízenie celkových príjmov RTVE. 183 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE spochybnuje tieto tvrdenia. 184 V tejto súvislosti treba uviest, ze uz podla systému zmiesaného financovania zavedeného zákonom c. 17/2006 nebola kritériom na urcenie rozpoctu RTVE výska komercných príjmov, ale náklady na záväzky verejnej sluzby. Ako vyplýva z odôvodnenia 7 napadnutého rozhodnutia, podla systému zmiesaného financovania náhrada na rok 2009 poskytovaná zo spanielskeho státneho rozpoctu vzrástla z dôvodu znízenia príjmov RTVE z reklamy v danom roku. 185 Samotná skutocnost, ze Komisia nezohladnila, ze príjmy RTVE z reklamy sa v systéme zmiesaného financovania zmensili, nie je spôsobilá preukázat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 186 Preto treba zamietnut aj túto výhradu a v dôsledku toho celú prvú cast piateho zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 187 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ. Na jednej strane dostatocne neodôvodnila konstatovanie, podla ktorého neexistovalo riziko nadmernej náhrady. Na druhej strane sa dostatocne nevyjadrila k otázke narusení hospodárskej sútaze, ktoré boli spôsobené povinnostou zaplatit príspevky zakotvenou zákonom c. 8/2009. - O prvej výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení neexistencie rizika nadmernej náhrady 188 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia dostatocne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie, pokial ide o neexistenciu rizika nadmernej náhrady. V prvom rade sa mala viac vyjadrit k pripomienkam niektorých vnútrostátnych orgánov týkajúcim sa pochybností spojených s nadmernou náhradou. Dalej Komisia neposkytla ziadnu osobitnú informáciu o podnikatelskom pláne RTVE na nasledujúce roky, ani o cistých nákladoch na poskytovanie verejnej sluzby. Okrem strucného uvazovania Komisie uvedeného v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, ziadne iné spresnenie neumoznovalo urcit skutocnosti, na ktorých bolo odôvodnenie Komisie zalozené. Preto nemohli na základe rozhodnutia predlozit iné pripomienky nez tie, ktoré uviedli v zalobe. Okrem toho Komisia nemohla odkázat na odôvodnenie uvedené v jej predchádzajúcom rozhodnutí týkajúcom sa RTVE. 189 Komisia podporovaná RTVE sa domnieva, ze v odôvodneniach 67 az 69 a 71 az 73 napadnutého rozhodnutia dostatocne odôvodnila záver, ze neexistovali nepriame dôkazy o nadmernej náhrade. 190 Vzhladom na poziadavky spojené s povinnostou odôvodnenia pripomenuté v bode 86 vyssie treba konstatovat, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo dostatocné. 191 V prvom rade na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, o ktoré Komisia opierala svoj záver, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady, neobmedzovalo len na odôvodnenie 71 napadnutého rozhodnutia. Komisia odkázala tiez v odôvodneniach 67 az 73 uvedeného rozhodnutia na kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 164 az 167 vyssie. V tejto súvislosti treba tiez uviest, ze Komisia odkázala na tieto mechanizmy aj v odôvodneniach 14, 16 a 17 tohto rozhodnutia. 192 Dalej pokial ide o výhradu zalobkýn zalozenú na abstraktnej povahe týchto úvah treba pripomenút, ze z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia len schválila schému pomoci, ktorá umoznovala, aby bola RTVE poskytnutá pomoc zodpovedajúca cistým nákladom za splnenie záväzkov verejnej sluzby a ze sa nevyslovila k otázke pomoci vo výske 1200 miliónov eur. 193 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala reagovat na pripomienky niektorých vnútrostátnych orgánov, treba konstatovat, ze rozhodnutie dostatocne odôvodnila, ak z neho jasne a jednoznacne vyplýva jej uvazovanie a dotknuté osoby sa tak môzu oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a príslusný súd môze vykonat svoje preskúmanie, pricom sa nevyzaduje, aby odôvodnenie konkretizovalo vsetky relevantné skutkové a právne skutocnosti. Komisia teda po tom, ako v odôvodneniach 67 az 76 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, preco bolo opatrenie primerané, nebola povinná osobitne odpovedat na vsetky kritické pripomienky vnútrostátnych správnych orgánov týkajúce sa návrhu zákona. To platí este viac v oblastiach, kde clenské státy majú sirokú mieru volnej úvahy a kde je v dôsledku toho preskúmanie Komisie obmedzené. 194 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisii nic nebráni v tom, aby odkázala na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktoré sa týkali financovania RTVE a boli teda súcastou kontextu napadnutého rozhodnutia v zmysle judikatúry uvedenej v bode 86 vyssie. Kedze v prejednávanej veci bola velká cast kontrolných mechanizmov zavedená uz zákonom c. 17/2006, Komisia bola o to viac oprávnená odkázat na svoje predchádzajúce rozhodnutia a preskúmat len, ci jej pôvodné posúdenie týchto mechanizmov nebolo spochybnené zmenami, ktoré priniesol zákon c. 8/2009 (pozri bod 65 vyssie). 195 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého nedokázali na základe napadnutého rozhodnutia predlozit iné pripomienky, nez tie, ktoré uviedli v zalobe, Vseobecný súd konstatuje, ze nic im nebránilo v tom, aby uviedli tvrdenia smerujúce k spochybneniu úcinnosti kontrolných mechanizmov systémom financovania RTVE. Zalobkyne vsak v tomto ohlade nepredlozili nijaké tvrdenie. 196 Preto treba prvú výhradu druhej casti piateho zalobného dôvodu zamietnut. - O druhej výhrade týkajúcej sa narusení spôsobených povinnostou zaplatit príspevok 197 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, lebo sa nedostatocne vyjadrila k naruseniam hospodárskej sútaze, ktoré boli spôsobené povinnostou zaplatit príspevok, co viedlo najmä k znízeniu ich konkurencieschopnosti v porovnaní s RTVE. Konstatovanie uvedené v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené clánkami 4 az 6 zákona c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE nebolo dostatocné. Zalobkyne vo svojej replike tiez uvádzajú, ze zákon c. 8/2009 obsahuje diskriminacný prvok, lebo dani podliehajú len prevádzkovatelia, ktorí na území Spanielskeho královstva pôsobia celostátne alebo vo viac ako jednom autonómnom spolocenstve, a ostatní prevádzkovatelia náklady na financovanie RTVE neznásajú. 198 Komisia a RTVE nesúhlasia s týmito tvrdeniami, pricom RTVE spochybnuje prípustnost tvrdenia zalobkýn uvedeného az v stádiu repliky. 199 Druhú výhradu druhej casti piateho zalobného dôvodu treba tiez zamietnut bez toho, aby bolo potrebné preskúmat prípustnost tvrdenia zalobkýn uvedeného az v stádiu repliky. Stací len pripomenút, ze v odôvodneniach 61 az 66 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila dôvody, preco tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou prvkov pomoci zavedených týmto zákonom a nebolo potrebné preskúmat ich zlucitelnost so spolocným trhom v rámci konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie. 200 Preto treba druhú cast zamietnut v celom rozsahu a v dôsledku toho aj piaty zalobný dôvod. 201 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné zalobu zamietnut. O trovách 202 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo svojich návrhoch úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu vlastných trov konania a spolocne a nerozdielne na náhradu trov konania Komisie a RTVE, v súlade s ich návrhmi. 203 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Preto Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Telefónica de Espańa, SA, a Telefónica Móviles Espańa, SA, znásajú svoje vlastné trovy konania a spolocne a nerozdielne trovy konania Európskej komisie a Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE). 3. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie Konanie pred Vseobecným súdom Právny stav 1. O prípustnosti zaloby a zalobných dôvodov 2. O veci samej O prvom dôvode zalozenom na porusení procesných práv zarucených clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pojmu nová pomoc v zmysle clánku 108 ZFEÚ a clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 O pravidlách upravujúcich zmeny existujúcej schémy pomoci O prístupe Komisie v prejednávanej veci O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o oddelitelnost zmeny existujúcej schémy O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa konstatovania Komisie, podla ktorého tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou pomoci O prvej casti týkajúcej sa podmienok, za ktorých musí byt spôsob financovania pomoci povazovaný za jej neoddelitelnú súcast O druhej casti týkajúcej sa uplatnenia týchto podmienok O piatom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia O prvej casti zalozenej na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ - O výhrade zalozenej na nedostatku dostatocne podrobného preskúmania - O výhrade zalozenej na nezohladnení znízenia komercných príjmov O druhej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia - O prvej výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení neexistencie rizika nadmernej náhrady - O druhej výhrade týkajúcej sa narusení spôsobených povinnostou zaplatit príspevok O trovách __________________________________________________________________ ( [32]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXvuxAFo/L91831-7590TMP.html#I1 2. file:///tmp/lynxXXXXvuxAFo/L91831-7590TMP.html#MO 3. file:///tmp/lynxXXXXvuxAFo/L91831-7590TMP.html#DI 4. file:///tmp/lynxXXXXvuxAFo/L91831-7590TMP.html#t-ECR_62011TJ0151_SK_01-E0001 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:239:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:109:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:008:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0023&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0171&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0047&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0388&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0190&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0025&locale=SK 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0195&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0081&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0174&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0175&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0393&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0333&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0128&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0266&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0261&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0034&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0015&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0289&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0442&locale=SK 32. file:///tmp/lynxXXXXvuxAFo/L91831-7590TMP.html#c-ECR_62011TJ0151_SK_01-E0001