ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 27. februára 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Svetový trh s obrazovkami z tekutých krystálov (LCD) -- Dohody a zosúladené postupy týkajúce sa cien a výrobných kapacít -- Vnútorné predaje -- Právo na obhajobu -- Pokuty -- Ciastocné oslobodenie od pokuty -- Jediné a nepretrzité porusenie -- Zásada ne bis in idem" Vo veci T-128/11, LG Display Co. Ltd, so sídlom v Soule (Juzná Kórea), LG Display Taiwan Co. Ltd, so sídlom v Taipei (Taiwan), v zastúpení: A. Winckler a F.-C. Laprévote, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Van Nuffel a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Kingston, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 8761 v konecnom znení z 8. decembra 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/39.309 - LCD) a na znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam týmto rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia G. Berardis (spravodajca) a C. Wetter, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. apríla 2013, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) Okolnosti predchádzajúce sporu Spolocnosti dotknuté v prejednávanej veci 1 LG Display Co. Ltd (dalej len "LGD"), predtým LG Philips LCD Co. Ltd, je spolocnost zalozená podla kórejského práva, ktorá kontroluje skupinu spolocností so sídlami po celom svete, ktoré sa zaoberajú výrobou obrazoviek z aktívnych tekutých krystálov (dalej len "LCD"). 2 LGD bola zalozená 26. júla 1999 prostredníctvom dohody o spolocnom podniku medzi spolocnostou LG Electronics, Inc., (dalej len "LGE") zalozenou podla kórejského práva a spolocnostou Koninklijke Philips Electronics NV (dalej len "Philips") zalozenou podla holandského práva. 3 V období medzi 26. júlom 1999 a 23. júlom 2004 mali LGE a Philips kazdá 50 % podiel na základnom imaní spolocnosti LGD. Následne ich podiely na základnom imaní tejto spolocnosti klesli na 37,9 % a 32,87 %. 4 LG Display Taiwan Co. Ltd, predtým LG Philips LCD Taiwan (dalej len "LGDT"), je spolocnost zalozená podla taiwanského práva, 100 % dcérska spolocnost LGD, ktorá vyrába a dodáva LCD. [omissis] Napadnuté rozhodnutie [omissis] 19 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala existenciu kartelu medzi siestimi velkými medzinárodnými výrobcami LCD, vrátane zalobkýn, pokial ide o dve kategórie týchto výrobkov s velkostou rovnajúcou sa alebo väcsou ako dvanást palcov: LCD pre informacné technológie, ako sú notebooky a monitory pocítacov, a LCD pre televízory (dalej spolu len "LCD, na ktoré sa vztahuje kartel"). 20 Podla napadnutého rozhodnutia tento kartel predstavoval jediné a nepretrzité porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktoré sa uskutocnovalo minimálne v období od 5. októbra 2001 do 1. februára 2006 (dalej len "obdobie porusovania"). Pocas tohto obdobia sa úcastníci kartelu stretávali na mnohých multilaterálnych stretnutiach, ktoré nazývali "stretnutia Krystál", predovsetkým v hoteloch na Taiwane. Tieto stretnutia mali jasne protisútazný ciel, kedze boli pre úcastníkov prílezitostou najmä na stanovenie minimálnych cien za LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, na prediskutovanie svojich cenových projektov, aby sa zabránilo znízeniu ceny, a na koordináciu zvýsenia cien, ako aj úrovní výroby. Pocas obdobia porusovania sa úcastníci kartelu stretávali aj bilaterálne a vymienali si informácie o predmetoch, o ktorých sa rokovalo na "stretnutiach Krystál". Okrem iného prijali opatrenia na overenie uplatnovania rozhodnutí prijatých na týchto stretnutiach (odôvodnenia 70 az 74 napadnutého rozhodnutia). [omissis] 22 Na základe usmernení z roku 2006 Komisia po prvé urcila hodnotu predajov LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, ktoré boli priamo alebo nepriamo dotknuté porusením. Na tento úcel stanovila tieto tri kategórie predajov uskutocnených úcastníkmi kartelu: -- "priame predaje v EHP", t. j. predaje LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, inému podniku v rámci EHP, -- "priame predaje v EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov", t. j. predaje LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, zabudovaných v rámci skupiny, do ktorej patrí aj výrobca, do konecných výrobkov predaných inému podniku v rámci EHP, -- "nepriame predaje", t. j. predaje LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, inému podniku mimo EHP, ktorý obrazovky následne zabuduje do konecných výrobkov predávaných v EHP (odôvodenie 380 napadnutého rozhodnutia). 23 Komisia sa vsak domnievala, ze sa môze obmedzit len na zohladnenie prvých dvoch kategórií uvedených v bode 22 vyssie, kedze zahrnutie tretej kategórie nebolo nevyhnutné na dosiahnutie dostatocného odstrasujúceho úcinku ulozených pokút (odôvodnenie 381 napadnutého rozhodnutia). 24 Namiesto pouzitia hodnoty predajov uskutocnených podnikom za celý posledný rok jeho úcasti na porusení, ako to zvycajne upravuje bod 13 usmernení z roku 2006, povazovala Komisia vzhladom na exponenciálny nárast predaja väcsiny dotknutých podnikov pocas rokov, na ktoré sa odvoláva napadnuté rozhodnutie, v prejednávanom prípade za primeranejsie pouzit priemernú rocnú hodnotu predajov pocas celej dlzky trvania porusenia (odôvodnenie 384 napadnutého rozhodnutia). 25 Pokial ide o zalobkyne, Komisia sa napriek ich námietkam domnievala, ze hodnota relevantných predajov mala byt vypocítaná aj so zohladnením ich predajov spolocnostiam LGE a Philips. Jednak mali byt totiz predaje týmto spolocnostiam zahrnuté do diskusií medzi úcastníkmi predmetného kartelu, jednak cena týkajúca sa týchto predajov mala byt ovplyvnená okolnostami charakterizujúcimi trh, t. j. existenciou cien stanovených v rámci kartelu. V prípade zalobkýn bol teda celkový relevantný predaj uskutocnený pocas obdobia porusovania stanovený na 2296240479 eur, pricom priemerná rocná hodnota získaná vydelením uvedenej sumy dlzkou trvania kartelu v rozsahu 4,33 roka predstavovala 530309579 eur (odôvodnenia 386 a 396 a tabulka 4 napadnutého rozhodnutia). [omissis] 31 Na základe týchto úvah Komisia v clánku 2 napadnutého rozhodnutia ulozila zalobkyniam povinnost spolocne a nerozdielne zaplatit pokutu vo výske 215000000 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 32 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 23. februára 2011 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 33 Po tom, ako Komisia predlozila 8. decembra 2011 svoju dupliku, zalobkyne podali návrh na vykonanie dodatocného dokazovania na základe clánku 48 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu na podporu stvrtého zalobného dôvodu uvedeného v ich zalobe (dalej len "návrh na vykonanie dodatocného dokazovania"). 34 Komisia predlozila svoje pripomienky k návrhu na vykonanie dodatocného dokazovania 26. januára 2012. 35 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku písomne polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré odpovedali v stanovených lehotách. 36 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd ústne polozil, boli vypocuté na pojednávaní 26. apríla 2013. 37 Po vypocutí sa ústna cast konania ponechala otvorená a Vseobecný súd úcastníkom konania písomne polozil dalsie otázky, na ktoré odpovedali v stanovených lehotách. 38 Ústna cast konania sa skoncila na základe rozhodnutia predsedu siestej komory Vseobecného súdu z 12. júla 2013. 39 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie a znacne znízil sumu pokuty, ktorá im bola ulozená na základe tohto rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, -- rozhodol o vsetkých ostatných opatreniach, ktoré povazuje za vhodné. 40 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav [omissis] O prvom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia nesprávne zaradila vnútorné predaje zalobkýn do výpoctu výsky pokuty, pricom porusila ich právo na obhajobu [omissis] O prvej casti týkajúcej sa porusenia usmernení z roku 2006 [omissis] - O zohladnení predajov podnikom prepojeným so zalobkynami 60 Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze skutocnost, ze so spolocnostami LGE a Philips netvoria jednotný podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bode 54 vyssie, má síce za následok, ze LGE a Philips nemôzu byt povazované spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustili zalobkyne, ale nie je relevantná na preukázanie, ci LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, ktoré zalobkyne predali spolocnostiam LGE a Philips, patrili do predajov týkajúcich sa porusenia konstatovaného v napadnutom rozhodnutí v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006. 61 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na skutocnost, ze Komisia netvrdila, ze by sa porusenie týkalo predajov zalobkýn spolocnostiam LGE a Philips, z jednoduchého dôvodu, a to ze nejde o predaje medzi spolocnostami tvoriacimi jednotný podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bode 54 vyssie. 62 Skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala, ze zalobkyne, LGE a Philips tvoria jednotný podnik, predstavuje nevyhnutnú podmienku na zaradenie predajov zalobkýn spolocnostiam LGE a Philips do kategórie "priamych predajov v EHP", ktorá predpokladá, ze predmetné predaje sa uskutocnili nezávislým tretím osobám. Komisia vsak bola stále povinná vysvetlit, aká bola súvislost medzi predajmi zalobkýn spolocnostiam LGE a Philips a kartelom. 63 V tomto ohlade sa Komisia v odôvodnení 396 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze túto súvislost predstavuje po prvé skutocnost, ze predaje LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, takým zákazníkom, akými sú spolocnosti LGE a Philips, ktorí boli prepojení s úcastníkmi kartelu, tvorili predmet diskusií medzi týmito úcastníkmi, a po druhé skutocnost, ze ceny predajov týmto zákazníkom boli ovplyvnené okolnostami charakterizujúcimi trh, t. j. existenciou cien stanovených v rámci kartelu. [omissis] O tretej casti týkajúcej sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania [omissis] 136 Pokial ide o zalobkyne, Komisia nakoniec dospela k záveru, ze so spolocnostami LGE a Philips netvoria jednotný podnik. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze zalobkyne nepredlozili ziadny dôkaz, ktorý by spochybnoval tento záver Komisie. 137 Predaje zalobkýn spolocnostiam LGE a Philips boli teda zahrnuté do kategórie "priame predaje v EHP". 138 Ak by Komisia tento záver neprijala, zvýhodnila by zalobkyne v porovnaní s ostatnými úcastníkmi kartelu, ktorí rovnako ako zalobkyne neboli vertikálne integrovaní, kedze netvorili jednotný podnik so spolocnostami, ktorým predávali svoje LCD, na ktoré sa vztahuje kartel. 139 Skutocnost, ze Komisia v prípade úcastníkov kartelu, ktorí na rozdiel od zalobkýn boli povazovaní za vertikálne integrované jediné podniky, zaradila relevantné predaje do kategórie "priame predaje v EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov", nemôze byt napádaná z hladiska dodrziavania zásady rovnosti zaobchádzania, kedze existencia jednotného podniku zakladá odlisnú situáciu, ktorá odôvodnuje uplatnenie tejto inej kategórie na uvedených úcastníkov. 140 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn týkajúce sa údajnej diskriminácie, podla ktorej sa vnútorné predaje v rámci skupiny týkali dcérskych alebo materských spolocností, postacuje uviest, ze Komisia správne uplatnila pojem jednotný podnik. 100 % vlastnené dcérske spolocnosti tak boli povazované za patriace do toho istého podniku ako úcastníci kartelu, zatial co spolocnosti, ktoré boli akcionárkami v spolocnostiach zúcastnujúcich sa na karteli, neboli povazované za materské spolocnosti, kedze sa nepreukázalo, ze boli splnené podmienky, ktoré na tento úcel stanovuje judikatúra. Komisia sa vsak domnievala, ze to neplatí v prípade spolocností LGE a Philips vo vztahu k zalobkyniam, ktoré toto konstatovanie nespochybnili. Naproti tomu, ak jeden z podnikov zúcastnujúcich sa na karteli uskutocnil predaje v EHP nezávislým tretím osobám, tieto predaje Komisia zobrala do úvahy bez ohladu na to, ktorá spolocnost (dcérska alebo materská) patriaca k tomuto podniku skutocne predala LCD, na ktoré sa vztahuje kartel. 141 Pokial ide o skutocnost, ze Komisia sa na úcely výpoctu výsky pokuty rozhodla nezohladnit tretiu kategóriu predajov definovaných v odôvodnení 380 napadnutého rozhodnutia, t. j. "nepriame predaje" (pozri bod 22 vyssie), treba poukázat na skutocnost, ze hoci je pravda, ze niektoré LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, ktoré úcastníci kartelu dodali tretím osobám usadeným mimo územia EHP, sa mohli nachádzat v konecných výrobkoch predaných v EHP, nemozno popierat, ze súvislost medzi kartelom a územím EHP v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006 bola mensia nez súvislost, ktorá existovala medzi dvoma kategóriami predajov, ktoré napadnuté rozhodnutie zohladnilo. 142 Okrem toho vylúcenie "nepriamych predajov" sa uplatnilo na vsetkých úcastníkov kartelu, pricom v tejto súvislosti nemozno konstatovat ziadnu diskrimináciu. [omissis] O druhom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia nesprávne odmietla priznat zalobkyniam oslobodenie od pokuty za rok 2005 155 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia im mala priznat ciastocné oslobodenie od pokuty na základe bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 nielen za rok 2006, ale aj za rok 2005. Zalobkyne totiz vo svojej ústnej ziadosti o zhovievavost zo 17. júla 2006, ako aj v doplnujúcom ústnom vyhlásení z 20. júla 2006, ku ktorému boli pripojené mnohé listinné dôkazy, ako prvé poskytli Komisii informácie o skutocnostiach, o ktorých predtým nevedela, t. j. ze kartel v oblasti LCD pokracoval aj v roku 2005. V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú, ze dokumenty predlozené spolocnostou Samsung 18. júla 2006 po ich ústnej ziadosti nepreukazovali uskutocnovanie "stretnutí Krystál" pocas roka 2005 a ze doplnujúce ústne vyhlásenie spolocnosti Samsung z 20. júla 2006 napriek tomu, ze opisovalo styky medzi konkurentmi v roku 2005, nebolo podlozené listinnými dôkazmi. [omissis] 157 Je potrebné pripomenút, ze v bode 23 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 sa uvádza: "23 Komisia urcí v akomkolvek rozhodnutí s konecnou platnostou prijatom na konci správneho postupu: a) ci dôkaz predlozený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom case; b) úroven znízenia, ktorú vyuzije podnik [úroven znízenia, ktoré sa podniku prizná - neoficiálny preklad] úmerne k pokute, ktorá by bola inak ulozená, takto. Pre: -- prvý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 30 - 50 %; -- ... Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." [omissis] Pripomenutie vseobecných zásad [omissis] 166 Bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 sa teda nevztahuje na prípady, v ktorých podnik predlozí len nové alebo úplnejsie dôkazy týkajúce sa skutocností, o ktorých Komisia uz vedela. Ustanovenie uvedeného odseku sa nevztahuje ani na prípady, v ktorých podnik Komisii oznámi nové skutocnosti, ktoré vsak nemôzu zmenit jej posúdenie závaznosti alebo dlzky trvania kartelu. Toto ustanovenie sa naproti tomu vztahuje výlucne na prípady, ked sú splnené dve podmienky: po prvé, dotknutý podnik ako prvý preukáze skutocnosti, ktoré Komisii predtým neboli známe, a po druhé, tieto skutocnosti vzhladom na to, ze majú priamy vplyv na závaznost alebo dlzku trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, umoznujú Komisii dospiet k novému záveru o porusení (rozsudok Transcatab/Komisia, uz citovaný, bod 382). 167 Podmienky uplatnenia bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 treba vykladat restriktívne v tom zmysle, ze sa obmedzí len na prípady, ked spolocnost zúcastnená na karteli poskytne Komisii novú informáciu týkajúcu sa závaznosti a dlzky trvania porusenia, a vylúcia sa prípady, ked spolocnost poskytla iba dôkazy umoznujúce podporit dôkazy týkajúce sa existencie porusenia. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze konanie o zhovievavosti predstavuje výnimku zo zásady, podla ktorej musí byt podniku za akékolvek porusenie práva hospodárskej sútaze ulozená sankcia, a preto musia byt pravidlá, ktoré sa k tomuto konaniu viazu, vykladané restriktívne. Navyse treba zdôraznit, ze úcinnost programov zhovievavosti by bola narusená, ak by podniky stratili motiváciu byt medzi prvými, ktoré Komisii predlozili informácie upozornujúce na kartel. [omissis] Uplatnenie na prejednávaný prípad 170 Na úvod je potrebné konstatovat, ze zalobkyne nenamietajú voci postupnosti udalostí v júli 2006, tak ako ich uviedla Komisia. Je teda nesporné, ze: -- zalobkyne vydali ústne vyhlásenie 17. júla 2006, -- Samsung predlozila niektoré dôkazy 18. júla 2006, -- Samsung vydala ústne vyhlásenie 20. júla 2006 o 9.40 hod., -- zalobkyne vydali ústne vyhlásenie a predlozili dôkazy 20. júla 2006 o 15.30 hod. 171 Z toho vyplýva, ze na priznanie ciastocného oslobodenia od pokuty za rok 2005 by zalobkyne museli preukázat, ze informácie, ktoré predlozili 17. júla 2006, splnajú podmienky bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, tak ako sú zhrnuté v bode 166 vyssie. Zalobkyne teda musia preukázat po prvé, ze napriek informáciám predlozeným spolocnostou Samsung 18. a 20. júla 2006 Komisia nevedela, ze porusenie potrestané v napadnutom rozhodnutí prebiehalo aj v roku 2005, a po druhé, ze informácie, ktoré predlozili 20. júla 2006, splnajú predmetné podmienky. 172 Je potrebné preskúmat, ci tvrdeniami uvedenými na podporu tohto zalobného dôvodu zalobkyne preukázali, ze im malo byt priznané ciastocné oslobodenie od pokuty za rok 2005. 173 Po prvé Komisia podla zalobkýn nesprávne vylozila bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, ked od nich na priznanie ciastocného oslobodenia od pokuty pozadovala predlozenie dostatocných dôkazov preukazujúcich predmetné skutocnosti. Znenie uvedeného oznámenia, tak ako ho Komisia vykladala v iných prípadoch, sa totiz obmedzuje na stanovenie, aby tieto dôkazy boli relevantné. Navyse Komisia mala zvýhodnit spolocnost Samsung, ked jej priznala oslobodenie od pokuty na základe informácií, ktoré neboli dôveryhodnejsie nez informácie predlozené zalobkynami. 174 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na skutocnost, ze v súlade so zásadami pripomenutými v bodoch 161 az 168 vyssie sa Komisia správne domnievala, ze informácie predlozené zalobkynami 17. júla 2006 boli prílis neurcité na to, aby splnali podmienky upravené v predmetnom ustanovení, tak ako ich vykladá judikatúra. 175 Znenie vyhlásenia zalobkýn zo 17. júla 2006 totiz umoznuje konstatovat, ze Komisia mohla v odôvodnení 467 napadnutého rozhodnutia správne uviest, ze: "... V prejednávanom prípade jednoduché tvrdenia vyhlásené ústne 17. júla 2006, podla ktorých pokracovali stretnutia podobné stretnutiam z 5. a 19. októbra 2001 az do zaciatku roka 2005 a urcitá výmena informácií prebiehala aj po tomto dátume, pricom niekedy dochádzalo k diskusiám a stanoveniu minimálnych cien a cenových usmernení, ale inak sa tieto stretnutia obmedzovali na výmenu informácií o cenách, kapacitách a výrobe, nepostacujú na preukázanie, ze porusenie trvalo pocas celého roka 2005. V období, ked [spolocnost LGD] predlozila tento druh dôkazov týkajúci sa roku 2005 a tiez prvých dvoch mesiacov roka 2006, najmä prostredníctvom vyhlásenia z 20. júla 2006, spolocnost Samsung ako ziadatelka o oslobodenie od pokuty uz prostredníctvom svojich vyhlásení z 18. a 20. júla 2006 dostatocne informovala Komisiu o pokracovaní porusenia v roku 2005..." 176 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, ich vyhlásenie nemozno povazovat za vyhlásenie obsahujúce presné a preukázané dôkazy s priamym vplyvom na dlzku trvania porusenia v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 168 vyssie, ze porusenie pokracovalo pocas celého roka 2005. Napriek tomu, ze vyhlásenie poukazuje na výmenu informácií o cenách, trhu a dodacích podmienkach na svetovej úrovni, ako aj informácií týkajúcich sa vztahov s niektorými zákazníkmi pocas stretnutí v rozmedzí od októbra 2001 do zaciatku roka 2005, po tomto dátume z neho vyplýva len "urcitá výmena informácií" pocas "urcitého obdobia" bez toho, aby bolo spresnené, o aký typ informácií ide. Odkazy na výmeny informácií o cenách, ktoré sa nachádzajú vo vyhlásení, sa spájajú s uvedenými stretnutiami konajúcimi sa od roku 2001 a do zaciatku roka 2005. Nic vo vyhlásení nepoukazuje na výmenu informácií o cenách v období po zaciatku roka 2005. Vyhlásenie tiez nespresnuje okamih, v ktorom sa povaha stretnutí v priebehu roka 2005 zmenila, ale obmedzuje sa na konstatovanie, ze táto zmena nastala zaciatkom roka. 177 Z toho vyplýva, ze informácie nachádzajúce sa vo vyhlásení zalobkýn, pokial ide o rok 2005, sú prílis neurcité na to, aby mali priamy vplyv na dlzku kartelu. 178 Pokial ide o skutocnost, ze Komisia uplatnila pri spolocnosti Samsung menej prísne kritériá, ked jej priznala oslobodenie od pokuty, stací konstatovat, ze test na uplatnenie kritérií na tento úcel opísaný v bode 8 písm. b) oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 sa odlisuje od testu upraveného v bode 23 písm. b) poslednom odseku tohto oznámenia. Prvé z uvedených ustanovení totiz stanovuje, ze celkové oslobodenie od pokuty sa prizná podniku, ktorý ako prvý predlozí dôkazy, ktoré umoznia Komisii konstatovat existenciu kartelu. 179 Skutocnost, ze ide o rozdielne testy, predstavuje objektívne odôvodnenie, ktoré umoznuje Komisii nezaobchádzat so spolocnostou Samsung a so zalobkynami rovnako, pricom vsak neporusuje zásadu rovnosti zaobchádzania (pozri judikatúru uvedenú v bode 131 vyssie). [omissis] 189 Navyse je pravda, ze posledný dôkaz predlozený spolocnostou Samsung, uvedený v bode 187 vyssie, sa nenachádza v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa, pokial ide o rok 2005, opiera skôr o dôkazy predlozené zalobkynami. Napriek tomu absencia odkazu v napadnutom rozhodnutí na kazdý z dôkazov predlozených spolocnostou Samsung nemá vplyv na skutocnost, ze Komisia v okamihu vyhlásenia zalobkýn 20. júla 2006 vedela o pokracovaní bilaterálnych kontaktov medzi niektorými z úcastníkmi kartelu aj v roku 2005 na základe dôkazov predlozených touto spolocnostou. 190 Okolnost, podla ktorej Komisia casto pouzila informácie predlozené zalobkynami 20. júla 2006, potvrdzuje, ze mali väcsiu dôkaznú hodnotu ako informácie prelozené uz skôr spolocnostou Samsung. Presne z tohto dôvodu sa vsak Komisia domnievala, ze skutocnosti predlozené zalobkynami predstavujú "významnú pridanú hodnotu" v zmysle bodov 21 a 22 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, ktorá odôvodnuje 50 % znízenie sumy pokuty. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze kritériá posúdenia na priznanie tohto znízenia sa odlisujú od kritérií uvedených v bode 166 vyssie, ktoré sa majú pouzit na urcenie, ci vyhlásenie zalobkýn z 20. júla 2006 mohlo viest k priznaniu ciastocného oslobodenia od pokuty aj za rok 2005. [omissis] 192 Po stvrté, pokial ide o skutocnost, ze informácie predlozené spolocnostou Samsung sa netýkajú "stretnutí Krystál", ale len bilaterálnych kontaktov, je potrebné pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie, a najmä jeho odôvodnenie 70, definuje predmetné porusenie ako porusenie týkajúce sa nielen "stretnutí Krystál", ale aj bilaterálnych stretnutí a kontaktov medzi úcastníkmi. Preto sú dôkazy týkajúce sa existencie týchto kontaktov v roku 2005 relevantné na preukázanie, ze jediné porusenie uvedené v napadnutom rozhodnutí pokracovalo pocas celého tohto roka. 193 Co sa týka skutocnosti, ze dôkazy predlozené spolocnostou Samsung sa konkrétne nezameriavali na úcast zalobkýn na karteli v roku 2005, na jednej strane treba pripomenút, ako to bolo uvedené v bode 185 vyssie, ze jeden z listov predlozených spolocnostou Samsung poukazuje na moznost opýtat sa zalobkýn na ich zámer v súvislosti s niektorými cenami, co preukazuje, ze pokracovali vo svojej úcasti na porusení. Na druhej strane podla judikatúry, kedze ide o jediné a nepretrzité porusenie, podnik, ktorý sa zúcastnil na porusení prostredníctvom svojho správania, ktoré predstavovalo dohodu alebo zosúladený postup spadajúci do pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a malo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, môze byt pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení zodpovedný za správanie ostatných podnikov v súvislosti s týmto porusením (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [3]T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 160, a rozsudok Vseobecného súdu z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T-83/08, bod 242). 194 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tvrdenia zalobkýn smerujúce k tomu, aby im bolo priznané ciastocné oslobodenie od pokuty za rok 2005, nie sú dôvodné. 195 Za týchto okolností je potrebné este preskúmat tvrdenie zalobkýn uvedené subsidiárne, týkajúce sa skutocnosti, ze ciastocné oslobodenie od pokuty, ktoré im Komisia priznala za január 2006, znamená vylúcenie tohto mesiaca zo vsetkých fáz výpoctu výsky pokuty, ktorá sa ich týka. 196 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako uvádza tabulka c. 5 napadnutého rozhodnutia, Komisia vylúcila január 2006 z výpoctu koeficientu týkajúceho sa dlzky porusenia, pokial ide o zalobkyne. Na zalobkyne bol totiz uplatnený koeficient v hodnote 4,16, zatial co koeficient uplatnený na ostatných úcastníkov kartelu bol 4,25, co zodpovedalo dlzke celého obdobia porusovania so zaokrúhlením smerom nadol. 197 Na definovanie hodnoty predajov tovaru vo vztahu k poruseniu, z ktorej sa získa základná suma na výpocet výsky pokuty, Komisia vypocítala pre vsetkých úcastníkov porusenia priemer ich predajov v rámci celého obdobia porusovania vrátane januára 2006. 198 Preto Komisia aj v prípade zalobkýn zohladnila ich celkové predaje pocas celého obdobia porusovania vrátane januára 2006 a vydelila získanú sumu dlzkou trvania celého obdobia porusovania, t. j. 4,33 so zaokrúhlením nahor. 199 Je potrebné pripomenút, ako to v odôvodnení 468 napadnutého rozhodnutia uznala Komisia, ze priznanie ciastocného oslobodenia od pokuty zalobkyniam za rok 2006 znamená, ze sa s nimi na úcely výpoctu výsky pokuty, ktorá im bude ulozená, musí zaobchádzat tak, ako keby sa na porusení zúcastnovali od 5. októbra 2001 do 31. decembra 2005. Presnejsie, v zmysle bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 teda pri stanovení výsky uvedenej pokuty netreba zohladnit skutocnosti po 31. decembri 2005. 200 Komisia pritom tým, ako voci zalobkyniam postupovala, nedodrzala vlastný záväzok nezohladnit obdobie, na ktoré sa vztahuje ciastocné oslobodenie od pokuty priznané podla bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. 201 Toto ustanovenie totiz nestanovuje, ze Komisia nezohladní skutocnosti, ktoré sú zahrnuté do uvedeného oslobodenia od pokuty, iba na úcel výpoctu koeficientu týkajúceho sa dlzky porusenia, ale je mu priznaný sirsí vseobecný rozsah, co vylucuje zohladnenie uvedených skutocností v prípade vsetkých aspektov týkajúcich sa stanovenia výsky pokuty, vrátanie výpoctu priemernej hodnoty relevantných predajov. V podstate tak ciastocné oslobodenie od pokuty, tak ako ho upravuje oznámenie o zhovievavosti z roku 2002, predstavuje "právnu fikciu", podla ktorej musí Komisia na úcely výpoctu výsky pokuty zaobchádzat s podnikom, ktorému bolo priznané oslobodenie, ako keby sa na porusovaní pocas obdobia, na ktoré sa vztahuje toto oslobodenie, nezúcastnoval. 202 Z tohto dôvodu je potrebné zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého ciastocné oslobodenie od pokuty nemá ziadny vplyv na výber referencného roka alebo rokov pouzitých na výpocet hodnoty relevantných predajov pri výpocte výsky základnej sumy pokuty, kedze táto hodnota slúzi jedine na urcenie schopnosti úcastníka kartelu narusit hospodársku sútaz. 203 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tomuto zalobnému dôvodu sa musí ciastocne vyhoviet v rozsahu, v akom Komisia pri výpocte hodnoty relevantných predajov zalobkýn na úcely výpoctu výsky pokuty, ktorá sa im má ulozit, nesprávne zohladnila január 2006. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia nesprávne odmietla zohladnit spoluprácu zalobkýn ako polahcujúcu okolnost na úcely výpoctu výsky pokuty [omissis] 205 Podla bodu 29 stvrtej zarázky usmernení z roku 2006 môze polahcujúcu okolnost, ktorá môze viest k znízeniu sumy pokuty, predstavovat skutocnost, ze "dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia zhovievavosti [z roku 2002] a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce". 206 V tejto súvislosti je potrebné sa domnievat, ze toto ustanovenie sa má vykladat v tom zmysle, ze neumoznuje podniku získat za rovnakú spoluprácu s Komisiou dvojnásobné znízenie sumy pokuty jednak na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 a jednak na základe usmernení z roku 2006. 207 Z judikatúry totiz vyplýva, ze pokial ide o porusenia, ktoré patria do pôsobnosti oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, dotknutý subjekt v zásade nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze nevzala do úvahy stupen jeho spolupráce ako polahcujúcu okolnost mimo právneho rámca uvedeného oznámenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [4]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 586, a rozsudok Vseobecného súdu zo 14. júla 2011, Arkema France/Komisia, [5]T-189/06, Zb. s. II-5455, bod 178). Vzhladom na skutocnost, ze Komisia zohladnila spoluprácu zalobkýn prostredníctvom znízenia sumy pokuty podla oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, nemozno jej oprávnene vytýkat, ze neuplatnila dodatocné znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam mimo pôsobnost uvedeného oznámenia. 208 Z toho vyplýva, ze judikatúra, podla ktorej je Komisia povinná za mimoriadnych okolností znízit sumu pokuty podniku na základe bodu 29 stvrtej zarázky usmernení z roku 2006 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2011, Arkema France/Komisia, uz citovaný, bod 170, a rozsudok Transcatab/Komisia, uz citovaný, bod 330), sa má vykladat v tom zmysle, ze existencia takýchto okolností predpokladá, ze spolupráca dotknutého podniku presahuje rámec jeho právnej povinnosti spolupracovat bez toho, aby zakladala nárok na znízenie sumy pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. 209 V prejednávanom prípade, kedze Komisia vytýka zalobkyniam úcast na karteli, je nesporné, ze ide o porusenie patriace do pôsobnosti oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [6]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 381). 210 Rovnako je zrejmé, ze zalobkyniam bolo priznané znízenie sumy pokuty podla uvedeného oznámenia. 211 Za týchto okolností mohlo byt zalobkyniam priznané dodatocné znízenie sumy pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností len na základe spolupráce odlisnej od spolupráce, ktorá bola zohladnená v rámci oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, a splnajúcej podmienky uplatnenia bodu 29 stvrtej zarázky usmernení z roku 2006. [omissis] O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na vylúcení japonských dodávatelov LCD z konania [omissis] O chápaní jediného a nepretrzitého porusenia [omissis] 220 Na úvod je namieste pripomenút, ze pojem jediné porusenie sa týka situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z pretrvávajúceho správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo tiez z individuálnych porusení, ktoré spája rovnaký ciel (rovnaký úcel vsetkých prvkov) a rovnaké subjekty (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, ze sa podielajú na spolocnom cieli) (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [7]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 89 a tam citovanú judikatúru). 221 V tejto súvislosti treba dalej uviest, ze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z pretrvávajúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto pretrvávajúceho správania by tiez mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do celkového plánu vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri jednotného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti predmetných podnikov v závislosti od úcasti na porusení ako celku (pozri rozsudok Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný, bod 90 a tam citovanú judikatúru). 222 V tejto súvislosti je po prvé potrebné poukázat na skutocnost, ze hoci táto judikatúra umoznuje Komisii potrestat prostredníctvom jediného konania a jediného rozhodnutia naraz viacero správaní, ktoré mohli byt potrestané jednotlivo, nemá za následok povinnost Komisie takýmto spôsobom konat. V zásade tak Komisii nemozno vytýkat, ze samostatne potrestala rozdielne správania, ktoré mohla spojit do jediného a nepretrzitého porusenia. Navyse kazdé z týchto správaní mohlo obsahovat viacero porusení. 223 Z toho vyplýva, ze Komisia disponuje volnou úvahou, pokial ide o rozsah konania, ktoré zacína. Podla judikatúry totiz nemôze byt povinná zistovat a sankcionovat kazdé protisútazné správanie a súdy Únie nemôzu rozhodnút, co i len na úcely znízenia sumy pokuty, ze vzhladom na dôkazy, ktoré majú k dispozícii, mala Komisia dospiet k záveru, ze urcitý podnik sa pocas urcitého obdobia dopustil porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný, body 369 a 370). 224 Výkon tejto právomoci je podriadený súdnemu preskúmaniu. Z judikatúry vsak vyplýva, ze rozhodnutie Komisie by mohlo byt povazované za zneuzitie právomoci, len ak by sa dalo preukázat, ze Komisia zacala dve samostatné konania o jednom skutkovom stave bez objektívneho dôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [8]C-441/07 P, Zb. s. I-5949, bod 89). 225 V prejednávanom prípade sa Komisia domnievala, ze nedisponovala alebo este nedisponovala dostatocnými dôkazmi voci japonským dodávatelom, a preto sa ich rozhodla nepotrestat v rovnakom case ako zalobkyne a ostatných adresátov napadnutého rozhodnutia. Táto okolnost pritom predstavuje objektívny dôvod odôvodnujúci rozhodnutie Komisie. Je samozrejmé, ze v rámci konania zacatého voci japonským dodávatelom je Komisia povinná voci zalobkyniam dodrziavat najmä zásadu ne bis in idem. [omissis] 228 V prejednávanom prípade je najprv potrebné poukázat na skutocnost, ze porusenie, ktorého spáchanie Komisia vytýka adresátom napadnutého rozhodnutia, pozostáva zo skutocnosti, ze sa jeho adresáti zúcastnovali jednak na "stretnutiach Krystál", na ktorých stanovovali minimálne ceny za LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, diskutovali o cenových projektoch na zabránenie znízeniu ceny a koordinovali zvýsenie cien, ako aj úrovne svojej výroby, a jednak na bilaterálnych stretnutiach týkajúcich sa tém, o ktorých rokovali pocas "stretnutí Krystál" (pozri bod 20 vyssie). 229 Zalobkyne pritom priznávajú, ze japonskí dodávatelia sa nezúcastnovali na "stretnutiach Krystál", ale na iných stretnutiach, na ktorých sa vsak nezúcastnili adresáti napadnutého rozhodnutia. 230 Aj za predpokladu, ze takisto japonskí dodávatelia medzi sebou alebo spolu s adresátmi napadnutého rozhodnutia vytvorili kartel, ktorého cielom bolo narusenie hospodárskej sútaze pri cenách za LCD, nemozno sa domnievat, ze ich stratégia s týmto cielom nevyhnutne spadala do rovnakého celkového plánu a vyuzívala rovnaké metódy, ako boli pouzité adresátmi napadnutého rozhodnutia. 231 Absencia dôkazu celkového plánu a spolocných metód predstavuje objektívny dôvod umoznujúci Komisii potrestat porusenie, ktorého sa dopustili zalobkyne, bez toho, aby bola nútená zahrnút do toho istého konania porusenia, ktorých sa prípadne dopustili japonskí dodávatelia. [omissis] 234 Navyse je potrebné zamietnut tvrdenie, ktoré sa zalobkyne snazia vyvodit zo skutocnosti, ze Komisia vo svojich písomných vyjadreniach pred Vseobecným súdom uviedla, ze v napadnutom rozhodnutí sa zdrzala akejkolvek zmienky o japonských dodávateloch z dôvodu súladu zo zásadami stanovenými v rozsudku Súdu prvého stupna z 12 októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia ([9]T-474/04, Zb. s. II-4225, body 72 az 81), hoci sa o týchto dodávateloch zmienila vo svojom oznámení o výhradách napriek tomu, ze neboli jeho adresátmi. 235 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze z uz citovaného rozsudku Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia totiz vyplýva, ze pri dodrziavaní najmä prezumpcie neviny sa Komisia musí vo svojich rozhodnutiach vyhýbat zverejneniu odvolaní, prostredníctvom ktorých by mohla obvinit podnik z porusenia, pokial toto rozhodnutie nesmeruje voci uvedenému podniku. Skutocnost, ze Komisia sa v súlade so zásadami stanovenými v uvedenom rozsudku v napadnutom rozhodnutí nezmienila o japonských dodávateloch, vsak znamená, ze s ohladom na týchto dodávatelov dodrzala prezumpciu neviny. Naproti tomu táto absencia zmienky o nich sa nemôze vykladat v tom zmysle, ze Komisia prijala stanovisko, hoci len implicitné, o úcasti japonských dodávatelov na protisútazných postupoch v oblasti LCD, na ktoré sa vztahuje kartel. [omissis] O údajnom porusení povinnosti odôvodnenia [omissis] 238 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia nebola povinná uviest v napadnutom rozhodnutí dôvody, pre ktoré japonskí dodávatelia neboli potrestaní. Povinnost uviest dôvody, na ktorých je opatrenie zalozené, totiz nemozno spájat s povinnostou institúcie, ktorá je jeho autorom, aby odôvodnovala skutocnost, ze neprijala iné podobné opatrenia adresované tretím osobám (rozsudky Súdu prvé stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [10]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 414, a zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [11]T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 63). Argumentáciu uvedenú zalobkynami teda treba zamietnut. O údajnom porusení zásady právnej istoty a zásady ne bis in idem [omissis] 242 V prejednávanom prípade sa zalobkyne nemôzu odvolávat na zásadu ne bis in idem, kedze ich zaloba sa týka rozhodnutia ukoncujúceho prvé konanie, ktoré Komisia voci nim zacala z dôvodu porusenia týkajúceho sa LCD, na ktoré sa vztahuje kartel. Túto zásadu totiz mozno uviest len voci rozhodnutiu, ktorým sa koncí prípadné druhé konanie týkajúce sa toho istého porusenia. Naopak táto zásada nehrá ziadnu úlohu vo vztahu k napadnutému rozhodnutiu, ktorého existencia predstavuje podmienku sine qua non, aby mohla byt predmetná zásada uvedená voci druhému konaniu. 243 Právnu istotu zalobkýn zabezpecuje skutocnost, ze kazdé rozhodnutie Komisie trestajúce ich za to isté porusenie, ako bolo porusenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, bude v rozpore so zásadou ne bis in idem. Dodrziavanie tejto zásady v rámci tejto zaloby zjavne neslúzi preventívne voci napadnutému rozhodnutiu. 244 Pokial ide o skutocnost, podla ktorej Komisia zacala voci japonským dodávatelom konanie, v rámci ktorého pozadovala od zalobkýn informácie, táto skutocnost nemá ziadny vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia alebo na výsku pokuty ulozenej zalobkyniam. Potrestanie za porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí totiz neoslobodzuje zalobkyne od povinnosti spolupráce s Komisiou na úcely konania, ktoré môze viest ku konstatovaniu porusenia, ktorého sa dopustili iné podniky alebo samotné zalobkyne, v prípade, ak sa skutkové okolnosti uvedené Komisiou na tento úcel budú odlisovat od okolností, na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie, kedze, ako bolo zdôraznené, toto rozhodnutie sa netýkalo japonských dodávatelov. [omissis] O údajnom porusení zásady proporcionality [omissis] 248 Je potrebné poukázat na skutocnost, ze proporcionálny charakter pokuty treba posúdit vzhladom na vsetky okolnosti porusenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, SNCZ/Komisia, [12]T-52/02, Zb. s. II-5005, bod 58 a tam citovanú judikatúru). Nebezpecenstvo uvádzané zalobkynami, ze v prípade zacatia druhého konania Komisiou najmä voci japonským dodávatelom budú znásat dodatocné náklady, nemozno povazovat za okolnost týkajúcu sa porusenia, ktorého sa dopustili zalobkyne, uvedeného v napadnutom rozhodnutí. [omissis] Výkon neobmedzenej súdnej právomoci 252 Okrem ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd znízil sumu pokuty, ktorú im ulozila Komisia, odvolávajúc sa na skutocnost, ze Komisia sa dopustila chýb uvedených v zalobných dôvodoch preskúmaných vyssie, a pokial ide o vylúcenie japonských dodávatelov LCD, na moznost, ze zacatie konania týkajúce sa týchto dodávatelov spôsobí zalobkyniam ujmu. 253 Z preskúmania zalobných dôvodov zalobkýn vyplýva, ze jediná chyba, ktorej sa Komisia dopustila pri stanovení pokuty, ktorú im ulozila, spocívala v skutocnosti, ze zohladnila január 2006 vo výpocte priemernej hodnoty ich predajov (pozri body 195 az 203 vyssie). Navyse z dôvodov vysvetlených v bode 244 vyssie nemozno zacatie konania Komisiou voci japonským dodávatelom povazovat za skutocnost spôsobujúcu zalobkyniam ujmu. V kazdom prípade táto okolnost nemá vplyv na závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustili zalobkyne. 254 Za týchto okolností je potrebné preskúmat návrh zalobkýn, aby Vseobecný súd opravil chybu týkajúcu sa januára 2006 a následne znízil sumu pokuty, ktorú im Komisia ulozila. 255 Je potrebné pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([13]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil sumu ulozenej pokuty alebo penále. 256 Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci ku dnu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, ci bola zalobkyniam ulozená pokuta, ktorej výska správne odzrkadluje závaznost a dlzku trvania predmetného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T-343/06, bod 117 a tam citovanú judikatúru). 257 V prejednávanom prípade treba poukázat na fakt, ze úcastníci konania sa zhodujú na skutocnosti, ze vylúcenie januára 2006 z výpoctu priemernej hodnoty relevantných predajov zalobkýn má za následok, ze pri uplatnení rovnakej metódy ako v napadnutom rozhodnutí na uvedený priemer sa výska pokuty ulozenej zalobkyniam bude rovnat sume 210000000 eur. 258 Preto pri neexistencii iných skutocností, ktoré by mohli odôvodnovat závaznejsiu zmenu výsky pokuty ulozenej zalobkyniam v napadnutom rozhodnutí, a vzhladom na vsetky okolnosti v prejednávanom prípade treba sumu pokuty znízit na 210000000 eur. 259 Navyse vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, treba zostávajúcu cast zalobných návrhov zamietnut. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnostiam LG Display Co. Ltd a LG Display Taiwan Co. Ltd v clánku 2 rozhodnutia Komisie K(2010) 8761 v konecnom znení z 8. decembra 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/39.309 - LCD) sa stanovuje na sumu 210000000 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. LG Display a LG Display Taiwan znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit tri stvrtiny trov konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 4. Komisia znása stvrtinu svojich vlastných trov konania. Kanninen Berardis Wetter Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. februára 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [14]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [15]1 ) Uvádzajú sa iba tie body tohto rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7p3Tlw/L92332-2213TMP.html#t-ECR_62011TJ0128_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX7p3Tlw/L92332-2213TMP.html#t-ECR_62011TJ0128_SK_01-E0002 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0189&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0441&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0474&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0052&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 14. file:///tmp/lynxXXXX7p3Tlw/L92332-2213TMP.html#c-ECR_62011TJ0128_SK_01-E0001 15. file:///tmp/lynxXXXX7p3Tlw/L92332-2213TMP.html#c-ECR_62011TJ0128_SK_01-E0002