ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 27. februára 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Svetový trh obrazoviek z tekutých krystálov (LCD) -- Dohody a zosúladené postupy v oblasti ceny a výrobnej kapacity -- Územná pôsobnost -- Vnútorný predaj -- Predaj konecných výrobkov integrujúcich výrobky, na ktoré sa vztahuje kartel -- Jediné a nepretrzité porusenie -- Pokuty -- Spôsob zaokrúhlenia -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-91/11, InnoLux Corp., predtým Chimei InnoLux Corp., so sídlom v Zhunane (Taiwan), v zastúpení: J.-F. Bellis, advokát, a R. Burton, solicitor, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Van Nuffel, F. Ronkes Agerbeek a A. Biolan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 8761 v konecnom znení z 8. decembra 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.309 - LCD) a na znízenie výsky pokuty ulozenej zalobkyni týmto rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia G. Berardis (spravodajca) a C. Wetter, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. apríla 2013, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Predmetné spolocnosti v prejednávanej veci 1 Chi Mei Optoelectronics Corp. (dalej len "CMO") bola spolocnost zalozená podla taiwanského práva, ktorá kontrolovala skupinu spolocností usadených po celom svete a zaoberajúcich sa výrobou obrazoviek z aktívnych tekutých krystálov (dalej len "LCD"). 2 CMO uzatvorila 20. novembra 2009 so spolocnostami InnoLux Display Corp. a TPO Displays Corp. zmluvu o fúzii. Podla tejto zmluvy prestali spolocnosti TPO Displays a CMO k 18. marcu 2010 existovat. Zostávajúca právnická osoba zmenila dvakrát svoj názov, najprv z InnoLux Displays Corp na Chimei InnoLux Corp. a nakoniec na InnoLux Corp., ktorá je zalobkynou. 2. Správne konanie 3 [Dôverné] ( [2]1 ), spolocnost Samsung Electronics Co. Ltd zalozená podla kórejského práva (dalej len "Samsung"), podala na Komisiu Európskych spolocenstiev ziadost o oslobodenie od pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([3]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o zhovievavosti z roku 2002"). 4 Pri tejto prílezitosti prezradila spolocnost Samsung existenciu kartelu medzi viacerými spolocnostami, medzi inými aj zalobkynou, ktorý sa týkal urcitého typu LCD. 5 Komisia udelila 23. novembra 2006 spolocnosti Samsung podmienené oslobodenie v súlade s bodom 15 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, pricom inému úcastníkovi kartelu, spolocnosti LG Display Co. Ltd zalozenej podla kórejského práva, predtým nazývanej LG Philips LCD Co. Ltd (dalej len "LGD"), ho udelit zamietla. 6 Komisia zacala 27. mája 2009 správne konanie a prijala oznámenie o výhradách v súlade s clánkom 10 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). Toto oznámenie o výhradách bolo adresované sestnástim spolocnostiam, medzi inými CMO a jej dvom európskym dcérskym spolocnostiam, v ktorých má 100 % podiel, t. j. Chi Mei Optoelectronics BV a Chi Mei Optoelectronics UK. Ltd. V tejto súvislosti Komisia v odôvodneniach 281 az 285 oznámenia o výhradách najmä pripomenula, ze podla ustálenej judikatúry po prvé ustanovenia práva Európskej únie týkajúce sa hospodárskej sútaze rozoznávajú jednotlivé spolocnosti patriace do rovnakej skupiny predstavujúcej ekonomický subjekt, a teda podnik v zmysle clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ak predmetné spolocnosti neurcujú svoje správanie na trhu samostatne (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [5]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290), a po druhé na preukázanie domnienky o rozhodujúcom vplyve materskej spolocnosti na správanie dcérskej spolocnosti na trhu postacuje, ak Komisia dokáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 31. marca 2009, ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, [6]T-405/06, Zb. s. II-771, bod 91). Dalej Komisia v odôvodneniach 327 az 329 oznámenia o výhradách vysvetlila dôvody, preco podla pripomenutej judikatúry dve dcérske spolocnosti CMO uvedené vyssie musia byt spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenia, ktorých sa dopustila ich materská spolocnost. 7 K oznámeniu o výhradách bol pripojený CD-ROM, ktorý obsahoval prístupné casti spisu Komisie. Adresáti oznámenia o výhradách vyuzili svoje právo na prístup k casti spisu Komisie, ktorý im bol k dispozícii len v priestoroch Komisie. 8 Adresáti oznámenia o výhradách v stanovej lehote písomne oboznámili Komisiu s ich stanoviskom vo veci námietok, ktoré boli voci nim vznesené. 9 Viacerí adresáti oznámenia o výhradách, medzi nimi aj zalobkyna, vyuzili svoje právo byt vypocutý na pojednávaní, ktoré sa konalo 22. a 23. septembra 2009. 10 Úcastníci konania boli ziadostou zo 4. marca 2010 a listom zo 6. apríla 2010 vyzvaní na predlozenie údajov týkajúcich sa hodnoty predajov, ktoré mali byt zohladnené na výpocet pokút, a na predlozenie svojich pripomienok k tejto otázke. 11 CMO odpovedala na uvedený list 23. apríla 2010. 3. Napadnuté rozhodnutie 12 Komisia prijala 8. decembra 2010 rozhodnutie K(2010) 8761 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.309 - LCD) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 7. októbra 2011 ([7]Ú. v. EÚ C 295, s. 8). 13 Napadnuté rozhodnutie je urcené siestim zo sestnástich spolocností, ktoré boli adresátmi oznámenia o výhradách, medzi inými aj zalobkyni. Naopak, netýka sa jej dcérskych spolocností, ktoré boli tiez adresátmi tohto oznámenia. 14 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala existenciu kartelu medzi siestimi velkými medzinárodnými výrobcami LCD, medzi nimi aj zalobkynou, pokial ide o dve kategórie daných výrobkov s velkostou rovnajúcou sa alebo väcsou ako dvanást palcov: LCD pre informacné technológie ako notebooky a monitory pocítacov (dalej len "LCD-IT") a LCD pre televízory (dalej len "LCD-TV") (dalej spolu len "LCD, na ktoré sa vztahuje kartel"). 15 Podla napadnutého rozhodnutia tento kartel predstavoval jediné a nepretrzité porusenie v zmysle clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré sa uskutocnilo minimálne v období od 5. októbra 2001 do 1. februára 2006 (dalej len "obdobie porusenia"). Pocas tohto obdobia sa úcastníci kartelu stretli na viacerých multilaterálnych stretnutiach, ktoré nazývali "stretnutia Krystál", najmä v hoteloch na Taiwane. Tieto stretnutia mali jasne protisútazný ciel, kedze boli pre úcastníkov prílezitostou najmä na stanovenie minimálnych cien za LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, na prediskutovanie ich cenových projektov, aby sa zabránilo znízeniu ceny, a na koordináciu zvýsenia cien, ako aj úrovní výroby. Pocas obdobia porusenia sa úcastníci kartelu stretávali aj bilaterálne a vymienali si informácie o predmetoch, o ktorých sa rokovalo na "stretnutiach Krystál". Navyse prijali opatrenia na overenie uplatnovania rozhodnutí prijatých pocas týchto stretnutí (odôvodnenia 70 az 74 napadnutého rozhodnutia). 16 Hoci zalobkyna uvádzala, ze trh LCD-TV sa odlisuje od trhu LCD-IT a ze kartel existoval len v prípade trhu LCD-IT, Komisia sa napriek tomu domnievala, ze islo o jediné a nepretrzité porusenie vztahujúce sa na vsetky tieto výrobky (odôvodnenia 281 a 283 az 290 napadnutého rozhodnutia). 17 Na stanovenie pokút, ktoré boli ulozené napadnutým rozhodnutím, pouzila Komisia usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia [ES] c. 1/2003 ([8]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). 18 Podla usmernení z roku 2006 Komisia po prvé stanovila hodnotu predajov LCD, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré boli priamo alebo nepriamo dotknuté porusením. Na tento úcel stanovila tieto tri kategórie predaja uskutocnené úcastníkmi kartelu: -- "priame predaje v rámci EHP", t. j. predaje LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, inému podniku v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), -- "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov", t. j. predaje LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, integrovaných v rámci skupiny, do ktorej patrí aj výrobca, do konecných výrobkov predaných inému podniku v rámci EHP, -- "nepriame predaje", t. j. predaje LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, inému podniku mimo EHP, ktorý následne zabuduje obrazovky do konecných výrobkov predávaných v EHP (odôvodenie 380 napadnutého rozhodnutia). 19 Komisia sa vsak domnievala, ze sa môze obmedzit len na zohladnenie prvých dvoch kategórií uvedených v bode 18 vyssie, kedze zaradenie tretej kategórie nebolo na dosiahnutie dostatocného odstrasujúceho úcinku ulozených pokút nevyhnutné (odôvodnenie 381 napadnutého rozhodnutia). 20 Namiesto pouzitia hodnoty predajov uskutocnených podnikom v priebehu posledného celého roka jeho úcasti na porusení, ako to zvycajne upravuje bod 13 usmernení z roku 2006, Komisia povazovala vzhladom na exponenciálny nárast predaja väcsiny dotknutých podnikov v priebehu rokov, na ktoré sa odvoláva napadnuté rozhodnutie, v prejednávanom prípade za primeranejsie pouzit priemernú rocnú hodnotu predajov pocas celého obdobia trvania porusenia (odôvodnenie 384 napadnutého rozhodnutia). 21 Pokial ide o zalobkynu, Komisia zamietla jej námietky týkajúce sa toho, ze v prvom rade hodnota relevantných predajov mala byt vypocítaná bez zohladnenia jej "priamych predajov v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" a jej "priamych predajov v rámci EHP" ostatným adresátom oznámenia o výhradách, dalej, ze bolo potrebné vylúcit dodanie LCD, ktoré neboli fakturované európskym podnikom, a nakoniec, ze bolo nevyhnutné rozlisovat medzi predajom LCD-IT a LCD-TV. V prípade zalobkyne tak celkový relevantný predaj uskutocnený pocas obdobia porusenia bol stanovený na 1555111603 eur, z ktorých sa priemerná rocná hodnota získaná vydelením uvedenej sumy dlzkou trvania kartelu v rozsahu 4,33 rokov rovná 359148176 eurám (odôvodnenia 388, 394, 398 az 401 a tabulka 4 napadnutého rozhodnutia). 22 Po druhé Komisia poukázala na skutocnost, ze vzhladom na závaznost porusenia je na výpocet hodnoty základu pokuty potrebné stanovit pomer 16 % z hodnoty predaja predmetných výrobkov, a to v prípade vsetkých úcastníkov kartelu (odôvodnenie 416 napadnutého rozhodnutia). 23 Po tretie Komisia v prípade zalobkyne pouzila z dôvodu jej úcasti na porusení pocas celého obdobia trvania kartelu uvedeného v napadnutom rozhodnutí, t. j. pocas styroch rokov a troch mesiacov, multiplikacný koeficient vztahujúci sa na dlzku porusenia a rovnajúci sa 4,25 (odôvodnenia 417 a 418, ako aj tabulka 5 napadnutého rozhodnutia). 24 Po stvrté sa Komisia domnievala, ze okolnosti prípadu odôvodnujú na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku zaradit do hodnoty základu pokuty zvýsenie rovnajúce sa 16 % priemernej hodnoty relevantných predajov (dalej len "úvodné zatazenie") v súlade s bodom 25 usmernení z roku 2006, a to pre vsetkých úcastníkov kartelu (odôvodnenia 419 a 424 napadnutého rozhodnutia). 25 Po piate Komisia neuplatnila voci ziadnemu z úcastníkov kartelu pritazujúce a polahcujúce okolnosti podla usmernení z roku 2006. Komisia tak najmä zamietla tvrdenia zalobkyne o údajných skutocnostiach, podla ktorých mala v karteli pasívne postavenie, zúcastnila sa ho z nedbanlivosti a nakoniec spolupracovala s Komisiou nad rámec oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, a to napriek tomu, ze Komisia jej neadresovala tak presné ziadosti o poskytnutie informácií, ako boli ziadosti, ktoré poslala ostatným úcastníkom kartelu (odôvodnenia 426, 430, 433, 434, 438, 439 a 442 az 444 napadnutého rozhodnutia). 26 Po sieste podla oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 Komisia najprv potvrdila úplné oslobodenie od pokuty udelené spolocnosti Samsung. Dalej sa domnievala, ze spolupráca, ktorú poskytla zalobkyna, jej nedáva právo na nijaké znízenie pokuty (odôvodnenia 455 az 458 a 472 napadnutého rozhodnutia). 27 Na základe týchto odôvodnení zaviazala Komisia v clánku 2 napadnutého rozhodnutia zalobkynu na zaplatenie pokuty vo výske 300000000 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 21. februára 2011 zalobkyna podala túto zalobu. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu písomne polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré títo úcastníci odpovedali v stanovených lehotách. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 24. apríla 2013. 31 Zalobkyna v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, -- znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 33 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza tri zalobné dôvody: -- prvý je zalozený na skutocnosti, ze Komisia pri stanovení hodnoty relevantných predajov na výpocet pokuty pouzila právne nesprávny pojem "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov", -- druhý je zalozený na skutocnosti, ze Komisia porusila clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP, ked prisla k záveru, ze porusenie sa týkalo aj LCD-TV, -- tretí je zalozený na skutocnosti, ze hodnota relevantných predajov, ktorú prijala Komisia voci nej, nesprávne zahrnala aj iné predaje ako predaje týkajúce sa LCD, na ktoré sa vztahuje kartel. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia pri stanovení hodnoty relevantných predajov na výpocet pokuty pouzila právne nesprávny pojem "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" 34 Prvý zalobný dôvod zalobkyne sa v podstate skladá z dvoch castí týkajúcich sa po prvé skutocnosti, ze pojem "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" je v rozpore s absenciou konstatovania porusenia týkajúceho sa konecných výrobkov integrujúcich LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, a po druhé nezrovnalostí údajne súvisiacich s týmto pojmom. O prvej casti týkajúcej sa skutocnosti, ze pojem "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" je v rozpore s absenciou konstatovania porusenia týkajúceho sa konecných výrobkov integrujúcich LCD, na ktoré sa vztahuje kartel 35 Zalobkyna na jednej strane uvádza, ze pouzitie pojmu "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" nie je v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006, kedze Komisia zohladnila predaj konecných výrobkov, v prípade ktorých napadnuté rozhodnutie nekonstatovalo ziadne porusenie a ktoré tak nesúvisia, ci uz priamo, alebo nepriamo, s porusením konstatovaným v tomto rozhodnutí. Na druhej strane zalobkyna zdôraznuje, ze ceny LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, nie sú referencnými cenami konecných výrobkov integrujúcich uvedené LCD. 36 Podla bodu 13 usmernení z roku 2006 "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP". 37 V tejto súvislosti je najprv potrebné poukázat na skutocnost, ze z tohto ustanovenia nevyplýva, ze pri výpocte relevantnej hodnoty predaja mozno zohladnit iba hodnotu predajov vyplývajúcich z operácií, ktoré boli skutocne ovplyvnené protisútaznými praktikami (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [9]T-211/08, Zb. s. II-3729, bod 58). 38 Znenie bodu 13 usmernení z roku 2006 sa totiz týka predajov dosiahnutých na relevantnom trhu a dotknutých porusením. Uvedený bod sa a fortiori zaoberá len prípadmi, v ktorých má Komisia k dispozícii listinné dôkazy o porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Putters International/Komisia, uz citovaný, bod 59). 39 Tento výklad potvrdzuje ciel pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Výklad navrhovaný zalobkynou by totiz znamenal, ze Komisia by bola pri urcovaní základnej výsky pokút v prípadoch kartelových dohôd povinná v kazdom prípade preukázat, ktoré jednotlivé predaje súvisia s kartelom. Súdy Únie takúto povinnost nikdy neulozili a nic nenasvedcuje tomu, ze by si Komisia usmerneniami z roku 2006 zamýslala takúto povinnost stanovit (rozsudok Putters International/Komisia, uz citovaný, bod 60). 40 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze cast obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah porusenia na predmetnom trhu. Konkrétne, obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vztahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz (rozsudok Putters International/Komisia, uz citovaný, bod 61; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [10]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 121, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, [11]T-151/94, Zb. s. II-629, bod 643). 41 V prejednávanom prípade je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 380 napadnutého rozhodnutia definovala kategórie predajov opísané v bode 18 vyssie. 42 Pokial ide o "priame predaje v rámci EHP", je nesporné, ze tieto predaje splnajú podmienky, ktoré pozaduje bod 13 usmernení z roku 2006 v spojení s relevantnou judikatúrou. 43 Pokial ide o "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov", zalobkyna v prvej casti prvého zalobného dôvodu uvádza, ze tie nesúvisia, ci uz priamo, alebo nepriamo, s porusením, kedze sa týkajú predaja konecných výrobkov integrujúcich LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, a nie samotných LCD. 44 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade poukázat na skutocnost, ze hoci poznámka pod ciarou vlozená pod bod 13 usmernení z roku 2006 naznacuje, ze ak cena výrobku, ktorá je predmetom horizontálnych dohôd o stanovení cien, slúzi ako základ na urcenie ceny iných výrobkov nizsej alebo vyssej kvality, mozno konstatovat, ze ide o predaj, ktorý priamo nesúvisí s porusením, pricom zdôraznuje, ze táto poznámka pod ciarou je uvedená len ako príklad. Skutocnost, ktorú uvádza zalobkyna, ze v prejednávanom prípade konecné výrobky integrujúce LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, nie sú výrobkami nizsej alebo vyssej kvality v porovnaní s uvedenými LCD, nie je relevantná. 45 Pokial ide o okolnost uvádzanú tiez zalobkynou, podla ktorej napadnuté rozhodnutie nekonstatovalo vo vztahu ku konecným výrobkom integrujúcim LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, ziadne porusenie, je potrebné poukázat na skutocnost, ze Komisia nezohladnila celkovú hodnotu predajov konecných výrobkov, ale len cast tejto hodnoty, ktorá by mohla zodpovedat hodnote LCD, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré sú integrované do konecných výrobkov, za predpokladu, ze ich zalobkyna predala tretím spolocnostiam so sídlom v EHP. Hoci je zrejmé, ze Komisia nemohla bez predchádzajúceho konstatovania porusenia týkajúceho sa konecných výrobkov zohladnit celkovú uvedenú hodnotu, nemozno sa domnievat, ze takéto konstatovanie je nevyhnutné na zohladnenie casti hodnoty predstavujúcej hodnotu LCD, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré sú integrované do konecných výrobkov. 46 Navyse, ak by Komisia nevyuzila pojem "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov", nemohla by pri výpocte pokuty zohladnit znacnú cast predaja LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, uskutocnenú úcastníkmi kartelu, ktorí patria medzi vertikálne integrované spolocnosti, napriek tomu, ze tento predaj narusil hospodársku sútaz v EHP. 47 V súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 37 az 40 vyssie tak Komisia musela zohladnit rozsah porusenia na predmetnom trhu a na tento úcel mohla pouzit obrat uskutocnený zalobkynou na trhu s LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, ako objektívnu skutocnost preukazujúcu skodlivost jej úcasti na karteli pre riadnu hospodársku sútaz za predpokladu, ze tento obrat bol výsledkom predaja so vztahom k EHP. Takýto vztah totiz existuje, ak LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, sú zalobkynou prevedené na jej dcérske spolocnosti bez ohladu na ich sídlo, ktoré ich dalej zabudujú do konecných výrobkov, ktoré sú predané tretím osobám v EHP. 48 Volba Komisie zohladnit "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" je v prejednávanom prípade o to dôvodnejsia, ze z dôkazov nachádzajúcich sa v napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenie 394 napadnutého rozhodnutia), voci ktorým zalobkyna nenamietala, vyplýva, ze vnútorný predaj LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, medzi spolocnostami zúcastnujúcimi sa kartelu sa uskutocnoval za ceny ovplyvnené uvedeným kartelom. 49 Navyse, ako vyplýva najmä z odôvodnení 92 a 93 napadnutého rozhodnutia, úcastníci kartelu vedeli, ze cena LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, ovplyvnuje cenu konecných výrobkov, do ktorých sa integrujú. 50 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého rozsudok Súdu prvého stupna z 10. septembra 2008, JSC Kirovo-Chepetsky Khimichesky Kombinat/Rada (T-348/05, neuverejnený v Zbierke, bod 62), namieta proti akémukolvek zlúceniu predaja konecných výrobkov obsahujúcich komponenty s predajom samotných komponentov, je potrebné poukázat na skutocnost, ze kontext a úcel, v súvislosti s ktorými Komisia zohladnila LCD, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré boli integrované do konecných výrobkov, nemozno prirovnat ku kontextu a úcelu vo veci, ktorá viedla k prijatiu uvedeného rozsudku. 51 Vo veci, ktorá viedla k prijatiu uz citovaného rozsudku JSC Kirovo-Chepetsky Khimichesky Kombinat/Rada (body 54, 55, 57 a 58), totiz Rada Európskej únie po tom, ako na základe antidumpingového presetrenia týkajúceho sa niektorých výrobkov, medzi iným aj dusicnanu amónneho, prijala antidumpingové opatrenia, rozsírila rozsah pôsobnosti týchto opatrení aj na dalsie výrobky bez toho, aby uskutocnila nové presetrenie, z dôvodu, ze tieto dalsie výrobky boli najmä z hladiska obsahu dusicnanu amónneho podobné tým, na ktoré sa vztahovalo uvedené presetrenie. 52 V tejto súvislosti Súd prvého stupna konstatoval nezákonnost takéhoto rozsírenia, pricom uviedol: "62. ... Komponent konecného výrobku samozrejme môze byt predmetom antidumpingových opatrení, ale v tom prípade sa musí povazovat za výrobok, ktorý je ako taký predmetom dumpingu. V prípade, ak nejde o samotný komponent, ale o cast iného výrobku, dotknutým výrobkom je tento iný výrobok so vsetkými svojimi komponentmi, pricom antidumpingové presetrenie sa musí týkat tohto výrobku bez ohladu na jeho komponenty. Jedine výrobky, ktoré boli predmetom presetrenia, môzu byt podriadené antidumpingovým opatreniam, kedze bolo konstatované, ze predmetné výrobky boli vyvázané do Spolocenstva za nizsiu cenu ako 'podobné výrobky` v zmysle clánku 1 nariadenia [Rady (ES) c. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú clenmi Európskeho spolocenstva ([12]Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010. s. 45)]. Z toho vyplýva, ze ak je zrejmé, ze nový druh výrobkov upravený v napadnutom nariadení sa odlisuje od predmetného výrobku v zmysle pôvodného nariadenia, je nemozné ich bez vykonania predchádzajúceho presetrenia, ktorým sa preskúma, ci aj tieto výrobky sú predmetom dumpingu na trhu Spolocenstva, podriadit antidumpingovým právnym predpisom." 53 K nicomu podobnému v prejednávanej veci nedoslo, kedze Komisia v tomto prípade pri konstatovaní porusenia týkajúceho sa konecných výrobkov s integrovanými LCD nepouzila presetrenie, ktoré vykonala v prípade LCD, na ktoré sa vztahuje kartel. Bez toho, aby zlúcila LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, s konecnými výrobkami, v ktorých sú uvedené LCD integrované ako komponenty, Komisia sa na úcel výpoctu pokuty obmedzila na tvrdenie, ze pri vertikálne integrovaných podnikoch je miesto predaja konecných výrobkov tretím osobám, ktoré nemajú ziadny vztah s podnikom, ktorý tieto komponenty vyrobil, totozné s miestom predaja komponentov, ktoré sú predmetom kartelu. 54 Na základe vyssie uvedených odôvodnení je potrebné prvú cast tohto zalobného dôvodu zamietnut. O druhej casti týkajúcej sa nezrovnalostí, ktoré údajne súvisia s pojmom "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" 55 Druhá cast prvého zalobného dôvodu obsahuje dve výhrady voci pojmu "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov", ktorý mal za následok, ze Komisia jednak prekrocila obmedzenia svojej územnej pôsobnosti a jednak podriadila zalobkynu nevýhodnému a diskriminacnému zaobchádzaniu v porovnaní s ostatnými úcastníkmi kartelu. O územnej pôsobnosti Komisie 56 Zalobkyna uvádza, ze zapocítaním "priamych predajov v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" Komisia umelo premiestnila miesto skutocného predaja a porusila tak obmedzenia svojej územnej pôsobnosti. 57 Najprv je potrebné pripomenút zásady stanovené judikatúrou, pokial ide o územnú pôsobnost Komisie pri konstatovaní porusenia práva hospodárskej sútaze. 58 V tejto súvislosti Súdny dvor potvrdil, ze ak podniky so sídlom mimo EHP, ale vyrábajúce výrobky, ktoré sú predávané tretím osobám v EHP, navzájom konzultujú cenu, ktorú ponúknu svojim zákazníkov usadeným v EHP, a tieto konzultácie aplikujú, ked svoje výrobky skutocne predávajú za cenu, ktorá bola dohodnutá, zúcastnujú sa na dohodách, ktorých cielom a následkom je obmedzit hospodársku sútaz na vnútornom trhu v zmysle clánku 101 ZFEÚ, a ze Komisia má územnú pôsobnost v danej veci konat (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [13]89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, Zb. s. 5193, dalej len rozsudok "Celulóza I", body 13 a 14). 59 Judikatúra tiez zdôraznila, ze porusenie clánku 101 ZFEÚ je spojené s dvoma druhmi správania, t. j. s vytvorením kartelu a jeho realizáciou. Urcenie, ze uplatnitelnost zákazov stanovených v práve hospodárskej sútaze závisí od miesta vytvorenia kartelu, by evidentne ponúklo podnikom lahký spôsob, ako sa uvedeným zákazom vyhnút. Rozhodujúce je teda miesto realizácie kartelu. Navyse pri urcení, ci sa toto miesto nachádza v EHP, nie je pri preukázaní vztahov medzi úcastníkmi kartelu a ich kupujúcimi v EHP dôlezité, ci uvedení úcastníci vyuzili, alebo nevyuzili svoje dcérske spolocnosti, sprostredkovatelov alebo pobocky usadené v EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok Celulóza I, body 16 a 17). 60 Preto v prípade splnenia podmienky týkajúcej sa realizácie kartelu upravuje zásada teritoriality, ktorá je vseobecne uznaná medzinárodným právom verejným, právomoc Komisie uplatnit pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze voci takémuto správaniu (rozsudok Celulóza I, bod 18). 61 Judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Celulóza I prevzal aj rozsudok Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Gencor/Komisia ([14]T-102/96, Zb. s. II-753), v ktorom ide o rozhodnutie o koncentrácii v zmysle nariadenia Rady (ESH) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([15]Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31), nahradeného nariadením Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([16]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). 62 Je pravda, ze pri tejto prílezitosti Vseobecný súd uviedol, ze ak mozno ocakávat okamzitý a výrazný dosah zamýslanej koncentrácie v Únii, je s ohladom na medzinárodné právo verejné odôvodnené uplatnit ustanovenia práva Únie v oblasti kontroly koncentrácie (rozsudok Gencor/Komisia, uz citovaný, bod 90). 63 V bode 87 uz citovaného rozsudku Gencor/Komisia Vseobecný súd totiz v podstate zdôraznil, ze podmienka realizácie kartelu spájajúca daný kartel s územím Únie je splnená samotným predajom výrobkov, na ktoré sa vztahuje kartel, v rámci Únie, a to bez ohladu na umiestnenie zdrojov zásobovania a zriadenie výroby. Vseobecný súd tak vo veci, ktorá viedla k prijatiu uvedeného rozsudku, zamietol tvrdenie zalobkyne, ktorá sa snazila tazit zo skutocnosti, ze koncentrácia, o ktorú islo v prejednávanom prípade, nevznikla a ani sa nerealizovala na území Únie, ale v Juznej Afrike, a preto nesplnala podmienky územnej pôsobnosti definované v rozsudku Celulóza I (rozsudok Gencor/Komisia, uz citovaný, body 56, 61 a 87). 64 Z toho vyplýva, ze úvahy Vseobecného súdu nachádzajúce sa v uz citovanom rozsudku Gencor/Komisia nespochybnujú judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Celulóza I. 65 Preto v prejednávanom prípade sa stací sústredit na otázku, ci Komisia mohla pouzit kategóriu "priamych predajov v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" bez toho, aby porusila zásady uvedené v rozsudku Celulóza I. 66 V tejto súvislosti je potrebné poukázat po prvé na skutocnost, ze ak je cielom medzinárodného kartelu porusenie hospodárskej sútaze, toto porusenie sa v zmysle rozsudku Celulóza I uskutocní na vnútornom trhu uz len na základe samotnej skutocnosti, ze výrobky, na ktoré sa vztahuje kartel, sú predávané na tomto trhu. 67 Treba totiz uviest, ze realizácia kartelu nevyhnutne neznamená, ze vyvoláva skutocné úcinky (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 110; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [17]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, body 116 a 117). V skutocnosti je otázka, ci mal kartel konkrétny úcinok na ceny uplatnované úcastníkmi, relevantná len v rámci urcenia závaznosti kartelu na úcely výpoctu pokuty za predpokladu, ze sa Komisia rozhodne pouzit toto kritérium (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [18]C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 31) spomedzi tých, ktoré môze v tomto kontexte zohladnit. V prejednávanom prípade tomu tak vsak nebolo (pozri odôvodnenie 416 napadnutého rozhodnutia). 68 Rovnako nie je dôlezité, ze úcastníci kartelu sa vzdy neriadili rozhodnutiami prijatými v oblasti ceny. Urcenie ceny, aj ked len orientacné, totiz ovplyvnuje hospodársku sútaz tým, ze umoznuje vsetkým úcastníkom kartelu s primeranou mierou istoty predvídat, akú cenovú politiku budú uskutocnovat ich konkurenti. Vseobecnejsie, také kartely so sebou prinásajú priamy zásah do základných parametrov hospodárskej sútaze na relevantnom trhu. Dotknutí výrobcovia totiz tým, ze vyjadrili spolocnú vôlu uplatnovat urcitú cenovú úroven na svoje výrobky, uz neurcujú autonómnym spôsobom svoju politiku na trhu, cím ohrozujú vnútornú koncepciu ustanovení Zmluvy, ktoré sa týkajú hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [19]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 120 a citovanú judikatúru). 69 Po druhé je potrebné poukázat na skutocnost, ze koncept realizácie v zmysle rozsudku Celulóza I sa v podstate zakladá na pojme podnik v práve hospodárskej sútaze, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 6 vyssie (pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, [20]170/83, Zb. s. 2999, bod 11, a z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., [21]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 95), ktorej treba priznat pri uplatnení uvedeného práva urcujúcu úlohu pri stanovení obmedzení územnej pôsobnosti Komisie. 70 Predovsetkým, ak sa podnik, do ktorého patrí aj zalobkyna, zúcastnil kartelu vytvoreného mimo EHP, Komisia musí mat moznost stíhat následky, ktoré má správanie tohto podniku na hospodársku sútaz vnútorného trhu, a ulozit mu pokutu proporcionálne v súlade so skodlivostou tohto kartelu na hospodársku sútaz uvedeného trhu. Na tento úcel, ak sú LCD, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré sú vyrobené zalobkynou, integrované do konecných výrobkov spolocnostami patriacimi do rovnakého podniku ako zalobkyna a ak sú tieto konecné výrobky predané daným podnikom v EHP, je potrebné sa domnievat, ze kartel mal vplyv na operácie, ktoré sa uskutocnili do okamihu tohto predaja vrátane samotného predaja. 71 V tomto kontexte nie je rozhodujúce, ci sa vnútorné predaje uvedeného podniku uskutocnili, alebo neuskutocnili za vyssiu cenu z dôvodu kartelu. V prípade kladnej odpovede sa totiz skodlivost kartelu prejavila v tomto zvýsení. V prípade zápornej odpovede spocíva skodlivost v konkurencnej výhode, ktorú mal podnik zúcastnujúci sa kartelu v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré vyrábali konecné výrobky obsahujúce LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, ale ktoré kupovali uvedené LCD za cenu, ktorá nebola výsledkom bezných podmienok na trhu. V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze nezohladnenie hodnoty vnútorných dodávok podniku predstavuje nevyhnutne pre vertikálne integrované podniky neodôvodnenú výhodu, kedze zisk vyplývajúci z takéhoto kartelu nemusí byt v takej situácii zohladnený, takze predmetný podnik sa vyhne sankcii vypocítanej podla jej dôlezitosti na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, [22]T-304/94, Zb. s. II-869, body 127 a 128). 72 Zalobkyna danú judikatúru nespochybnuje, ale uvádza, ze jej jednoduché prenesenie na daný prípad by Komisii umoznilo dosiahnut ciel, ktorým je neuprednostnovat vertikálne integrované spolocnosti. Na rozdiel od toho, co v napadnutom rozhodnutí tvrdila Komisia, tak nebolo na tento úcel nevyhnutné pouzit pojem "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov". Podla zalobkyne sa Komisia nemusela odvolávat na uz citovaný rozsudok Europa Carton/Komisia, aby zohladnila hodnotu LCD, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré sú integrované mimo EHP do konecných výrobkov predávaných v EHP. Je potrebné vylúcit kazdé zlúcenie predaja konecných výrobkov s predajom LCD, na ktoré sa vztahuje kartel. Naopak, vnútorné predaje vertikálne integrovaného podniku je nutné zlúcit s predajom tretím osobám a musia byt zapocítané v prípade, ak sa uskutocnili v rámci EHP. 73 Je potrebné konstatovat, ze ako uvádza Komisia, nic z judikatúry uvedenej v uz citovanom rozsudku Europa Carton/Komisia nemozno vykladat v tom zmysle, ze územná pôsobnost Komisie je vylúcená, ak výrobky, ktoré sú predmetom kartelu, sú pred vstupom na vnútorný trh najprv podriadené transakcii medzi dvoma spolocnostami usadenými mimo EHP a tvoriacimi podnik, ktorý sa zúcastnil na karteli. 74 V prejednávanom prípade úcastníci kartelu, ktorí rovnako ako zalobkyna predstavovali vertikálne integrované podniky, zabudovávali mimo EHP LDC, na ktoré sa vztahuje kartel, do konecných výrobkov predávaných v EHP. Na prípad, ktorým sa zaoberala Komisia, tak nemozno uplatnit jednoduché prenesenie judikatúry uvedenej v uz citovanom rozsudku Europa Carton/Komisia. Z toho vyplýva, ze Komisia mala právo prispôsobit svoje tvrdenia okolnostiam daného prípadu na úcel dosiahnutia ciela sledovaného uvedenou judikatúrou neuprednostnit vertikálne integrované podniky, ktoré sa zúcastnili kartelu. 75 Na základe vyssie uvedeného je potrebné príst k záveru, ze Komisia zapocítaním "priamych predajov v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" nerozsírila nezákonne spoju teritoriálnu pôsobnost s cielom potrestat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze upravených v zmluvách. O údajnej diskriminácii vyplývajúcej z pojmu "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" 76 Zalobkyna uvádza, ze nezákonný charakter pojmu "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" preukazuje skutocnost, ze jeho pouzitie viedlo k nevýhodnému a diskriminacnému zaobchádzaniu v porovnaní so zaobchádzaním s ostatnými úcastníkmi rovnakého kartelu. - Úvodné pripomienky 77 Je potrebné pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje základnú zásadu práva Únie zakotvenú v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. 78 Podla ustálenej judikatúry uvedená zásada vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., [23]C-550/07 P, Zb. s. I-8301, bod 55 a tam citovanú judikatúru). 79 Pokial ide o urcenie výsky pokuty, predmetná zásada bráni Komisii pristúpit k diskriminácii prostredníctvom uplatnenia rôznych metód výpoctu medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili kartelu alebo zosúladeného postupu v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 80 V prejednávanom prípade je potrebné poukázat na skutocnost, ze Komisia vypocítala pokutu ulozenú kazdému úcastníkovi kartelu na základe troch rovnakých kategórií predajov uvedených v bode 18 vyssie. Skutocnost, ze kategória "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" sa uplatnila len na niektorých úcastníkov, nepredstavuje diskrimináciu, kedze Komisia posúdila uplatnitelnost tejto kategórie na kazdého úcastníka na základe rovnakých objektívnych kritérií. Analogicky diskrimináciu nepredstavuje tiez skutocnost, ze z nezohladnenia "nepriamych predajov" profitujú niektorí úcastníci viac ako zalobkyna (pozri v tomto zmysle rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, body 135 a 138, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k uvedenému rozsudku, bod 87). - O údajnej diskriminácii v porovnaní so spolocnostou Samsung 81 Zalobkyna uvádza, ze Komisia s nou zaobchádzala menej výhodne ako so spolocnostou Samsung napriek tomu, ze obe spolocnosti sa nachádzali v údajne porovnatelnej situácii. V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze dodávky LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, uskutocnené spolocnostou Samsung pre jej dcérske spolocnosti v EHP, ktoré ich dalej integrovali do konecných výrobkov, boli ako "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" zapocítané iba v prípade, ak boli konecné výrobky predané v EHP. Naopak, LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, predané zalobkynou tým istým európskym dcérskym spolocnostiam spolocnosti Samsung boli vsetky vrátane konecných výrobkov predaných týmito dcérskymi spolocnostami mimo EHP zohladnené ako "priame predaje v rámci EHP". Vzhladom na tieto skutocnosti zalobkyna zdôraznuje, ze ked predala LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, spolocnosti Samsung, tie neopustili kruh clenov kartelu, a preto nepredstavovali uvedenie na trh. 82 Je potrebné najprv uviest, ze Komisia uplatnila voci spolocnosti Samsung rovnaké kritériá ako voci zalobkyni. Jednak bol totiz do "priamych predajov v rámci EHP" zahrnutý predaj LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, uskutocnený zalobkynou alebo spolocnostou Samsung tretím nezávislým osobám usadeným v EHP. Jednak situácie, ked zalobkyna alebo Samsung najprv prevádzala LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, na iné spolocnosti, ktoré patrili do toho istého podniku a ktoré ich následne integrovali do konecných výrobkov predávaných nezávislým tretím osobám, boli zohladnené ako "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov", ak sa tieto predaje tretím osobám uskutocnili v EPH. 83 Dalej je potrebné poukázat na skutocnost, ze Komisia mala plné právo zahrnút predaj zalobkyne európskym dcérskym spolocnostiam spolocnosti Samsung medzi "priame predaje v rámci EHP", kedze predmetné LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, boli predané zákazníkom usadeným v EHP, co nevyhnutne narusilo hospodársku sútaz na vnútornom trhu. Rozsah skodlivosti sa musí posudzovat na základe obratu, ktorý zalobkyna uskutocnila najmä prostredníctvom takýchto predajov v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 37 vyssie. 84 Tvrdeniu zalobkyne, podla ktorého nemala Komisia zohladnit predaj, ktorý neopustil okruh úcastníkov kartelu, nemozno vyhoviet. Len co je výrobok, ktorý je predmetom kartelu, predaný v rámci vnútorného trhu, hospodárska sútaz je v rámci tohto trhu narusená a Komisia to musela pri výpocte pokuty ulozenej podniku, ktorému z tohto predaja plynul prospech, zohladnit. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze clánok 101 ZFEÚ smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej (rozsudky Súdneho dvora T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný, bod 38, a zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [24]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 63). V prejednávanom prípade je pôvodom narusenia hospodárskej sútaze na vnútornom trhu predaj medzi zalobkynou a spolocnostou Samsung. 85 Navyse, hoci je pravda, ze niektoré LCD, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré európske dcérske spolocnosti spolocnosti Samsung kúpili od zalobkyne, môzu byt integrované do konecných výrobkov predávaných mimo EHP, táto okolnost nespochybnuje skutocnost, ze predaj medzi dvoma samostatnými podnikmi sa uskutocnil v EHP, ked dcérske spolocnosti spolocnosti Samsung kúpili LCD zalobkyne. Komisia sa tak mohla domnievat, ze islo o predaj ovplyvnujúci hospodársku sútaz na vnútornom trhu. 86 Pokial ide o skutocnost, ze Komisia v prípade spolocnosti Samsung zohladnila len predaj LCD, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré boli jej európskymi dcérskymi spolocnostami integrované do konecných výrobkov predaných v EHP, je potrené uviest, ze v porovnaní s týmito LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, sa ich prvý predaj tretím podnikom uskutocnil zároven s predajom konecného výrobku. Preto Komisia, aby zohladnila len predaje so vztahom k EHP, mala právo, ba dokonca povinnost obmedzit zohladnenie predajov LCD, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré boli integrované do konecných výrobkov predaných v EHP. 87 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého je rozlisovanie zalozené na urcení konecného výrobku v rozpore s judikatúrou uvedenou v rozsudku Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia ([25]6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 33), je potrebné poukázat na skutocnost, ze otázka polozená vo veci, ktorá viedla k prijatiu tohto rozsudku, sa odlisuje od otázky v prejednávanom prípade. Islo totiz o otázku, ci je zákaz zneuzitia dominantného postavenia na trhu podla clánku 102 ZFEÚ uplatnitelný na situáciu, ak sa drzitel takéhoto postavenia, ktorý je usadený na vnútornom trhu, snazí prostredníctvom zneuzitia tohto postavenia odstránit konkurenta tiez usadeného na danom trhu. Iba z tohto dôvodu sa Komisia domnievala, ze nie je relevantné, ci sa predmetné správanie týka vývozu konkurenta, alebo jeho cinností na vnútornom trhu. Súdny dvor nezabudol zdôraznit, ze odstránenie uvedeného konkurenta by malo negatívny vplyv na struktúru hospodárskej sútaze (rozsudok Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, uz citovaný, bod 33). V tomto prípade mala Komisia naopak právo definovat kategóriu "priamych predajov v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" s obmedzením jedine na predaj LCD, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré sa nachádzajú v konecných výrobkoch predávaných v EHP. Ak by sa totiz tento prvý predaj výrobkov, na ktoré sa vztahuje kartel, tretím osobám neuskutocnil v EHP, vztah medzi vnútorným trhom a porusením by bol prílis slabý. 88 Nakoniec nemozno vylúcit, ze hoci by sa LCD integrované do konecných výrobkov predaných spolocnostou Samsung tretím osobám so sídlom mimo EHP mohli následne vrátit na tento trh a narusit hospodársku sútaz, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry disponuje Komisia sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovovania pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach z roku 2006, obsahuje rôzne flexibilné prvky umoznujúce Komisii vykonávat svoju volnú úvahu v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81[ES] a 82 [ES] ([26]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [27]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 112, a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [28]C-280/08 P, Zb. s. I-9555, bod 271). Okrem toho Komisia nie je povinná zistovat a sankcionovat kazdé protisútazné správanie (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 369). Navyse, kedze v súvislosti so vsetkými vertikálne integrovanými podnikmi Komisia uplatnila pojem "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov", ktorý vylucuje predaj LCD, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré boli integrované do konecných výrobkov predaných mimo EHP, bez ohladu na miesto, kde boli konecné výrobky vyrobené, nedopustila sa neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania. - O údajnej diskriminácii v porovnaní s dvoma dalsími adresátmi napadnutého rozhodnutia 89 Zalobkyna uvádza, ze bola diskriminovaná v porovnaní s dvoma dalsími úcastníkmi kartelu, konkrétne spolocnostou LGD a spolocnostou AU Optronics Corp. (dalej len "AUO") zalozenou podla taiwanského práva, ktoré patrili do skupín s porovnatelnou mierou vertikálnej integrácie ako zalobkyna. Podla zalobkyne, kedze Komisia uplatnila voci týmto úcastníkov len pojem "priame predaje v rámci EHP", ich predaj LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, prepojeným spolocnostiam sa zohladnil jedine v prípade, ak sa kupujúci nachádzal v EHP. Naopak, uplatnením pojmu "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" boli vnútorné predaje zalobkyne zapocítané aj v prípade, ak boli adresované dcérskym spolocnostiam so sídlom mimo EHP, za predpokladu, ze konecné výrobky vyrobené týmito dcérskymi spolocnostami s pouzitím LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, boli predané v rámci EHP. Diskriminacný charakter rozdielu uplatnovaného Komisiou je o to evidentnejsí, ze ako vyplýva z odôvodnení 394 a 396 napadnutého rozhodnutia, pouzíva v podstate rovnaké dôkazy na preukázanie vplyvu kartelu jednak na predaj zalobkyne jej dcérskym spolocnostiam a jednak na predaj spolocností LGD a AUO spolocnostiam, s ktorými sú tieto spolocnosti spojené. 90 Po prvé je potrebné poukázat na skutocnost, ze Komisia neprisla v napadnutom rozhodnutí k záveru, ze LGD tvorí v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 6 a 69 vyssie jednotný podnik so spolocnostou LG Electronics, Inc. (dalej len "LGE"), zalozenou podla kórejského práva a spolocnostou Koninklijke Philips Electronics NV (dalej len "Philips") zalozenou podla holandského práva. Rovnako Komisia neuplatnila tento pojem na spolocnost AUO a spolocnost BenQ Corp. (dalej len "BenQ") zalozenú podla taiwanského práva. Preto boli predaje spolocnosti LGD spolocnostiam LGE a Philips a predaje spolocnosti AUO spolocnosti BenQ povazované za "priame predaje v rámci EHP" a nie za "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov". Rozdielne zaobchádzanie s predajmi zalobkyne bolo odôvodnené skutocnostou, ze previedla LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, najprv v rámci toho istého podniku so sídlom mimo EHP, ktoré následne integrovali tieto LCD do konecných výrobkov predaných tým istým podnikom tretím osobám so sídlom v EHP. Tento objektívny rozdiel odôvodnuje zaradenie predajov zalobkyne do inej kategórie ako tej, ktorá bola uplatnená na predaj spolocnosti LGD spolocnostiam LGE a Philips. 91 Po druhé v rozsahu, v akom mozno výhradu zalobkyne uvedenú v bode 89 vyssie vykladat v tom zmysle, ze vytýka Komisii, ze vylúcila existenciu jednotného podniku medzi spolocnostami LGD, LGE a Philips a spolocnostami AUO a BenQ, je potrebné najprv pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je výhrada týkajúca sa zalobného dôvodu smerujúceho k zruseniu neprípustná pre chýbajúci záujem na konaní, pokial by aj za predpokladu, ze tomuto dôvodu treba vyhoviet, nemohlo zrusenie napadnutého aktu na základe tohto dôvodu poskytnút zalobcovi zadostucinenie (rozsudok Súdneho dvora z 9. júna 2011, Evropaďki Dynamiki/ECB, [29]C-401/09 P, Zb. s. I-4911, bod 49; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1973, Marcato/Komisia, [30]37/72, Zb. s. 361, body 2 az 8, a z 21. septembra 2000, EFMA/Rada, [31]C-46/98 P, Zb. s. I-7079, bod 38). 92 V prejednávanom prípade je výhrada zalobkyne neprípustná z dôvodu, ze aj za predpokladu, ze Komisia nesprávne nepovazovala spolocnosti LGD, LGE a Philips za jednotný podnik, rovnako ako aj spolocnosti AUO a BenQ, zalobkyna by z tejto skutocnosti nemala ziadny prospech. V rozpore s tým, co tvrdí, totiz tieto údajné pochybenia Komisie, ak by aj boli pravdivé, nepreukazujú, ze pojem "priame predaje v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov" je tiez chybný, kedze definícia tohto pojmu nezávisí od prípadov, ked je, alebo nie je uplatnený. Ak by aj Komisia konstatovala, ze skupina vyssie uvedených spolocností tvorí jednotný podnik, musela by len vylúcit zapocítanie prevodu LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, v rámci toho istého podniku medzi "priamy predaj v rámci EHP". Naopak, Komisia by tiez skúmala, ktorý z uvedených predajov splna podmienky "priameho predaja v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov", pricom tieto podmienky by boli rovnaké ako podmienky uplatnené na predaj zalobkyne zaradený do tejto kategórie. 93 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze zalobkyna sa môze odvolat na výhradu uvedenú v bode 89 vyssie, je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry na jednej strane musí byt dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania v súlade so zásadou zákonnosti, z coho vyplýva, ze nikto sa nemôze vo svoj prospech dovolat protiprávnosti, z ktorej má prospech iná osoba, a na druhej strane, ak podnik porusil svojím vlastním správaním clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, nemôze sa úplne vyhnút sankcii z dôvodu, ze iným hospodárskym subjektom nebola pokuta ulozená, ak ako v prejednávanej veci nie je situácia týchto podnikov predmetom konania na súde Únie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [32]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 77 a tam citovanú judikatúru). 94 Z týchto dôvodov nemôze mat tiez zalobkyna prospech z prípadných chýb, ktorých sa dopustila Komisia, pokial ide o existenciu jednotného podniku spolocností LGD, LGE a Philips a spolocností AUO a BenQ. 95 Pokial ide o skutocnost uvedenú zalobkynou, ze Komisia v oznámení o výhradách povazovala spolocnosti LGD, LGE a Philips za jednotný podnik, je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry je pre oznámenie o výhradách charakteristické, ze je predbezné a môze podliehat zmenám, ktoré Komisia uskutocní vo svojom neskorsom posúdení na základe pripomienok, ktoré jej v odpovedi predlozili zúcastnené osoby, ako aj na základe ostatných skutkových zistení. Komisia totiz musí zohladnit skutocnosti vyplývajúce z celého správneho konania, a to bud aby upustila od výhrad, ktoré sú neopodstatnené, alebo aby upravila ci doplnila po skutkovej a právnej stránke svoju argumentáciu na podporu výhrad, ktoré uviedla. Oznámenie o výhradách teda Komisii nijako nebráni v tom, aby zmenila svoje stanovisko v prospech dotknutých podnikov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [33]C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 96 Z toho vyplýva, ze Komisia nie je viazaná skutkovými ani právnymi posúdeniami obsiahnutými v tomto dokumente. Naopak, svoje výsledné rozhodnutie musí odôvodnit konecným posúdením zalozeným na výsledkoch celého presetrenia, ako sú predlozené v okamihu ukoncenia správneho konania. Komisia navyse nie je povinná vysvetlovat prípadný rozdiel existujúci medzi jej konecným posúdením a predbezným posúdením nachádzajúcim sa v oznámení o výhradách (pozri rozsudok Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, uz citovaný, body 64 a 65 a tam citovaná judikatúra). 97 Komisia tak nebola povinná v napadnutom rozhodnutí vysvetlit dôvody, na základe ktorých sa nakoniec domnievala, ze LGD netvorí jednotný podnik so spolocnostami LGE a Philips. 98 Nakoniec tvrdenie zalobkyne týkajúce sa skutocnosti, ze odôvodnenie a dôkazy uvedené Komisiou vo vztahu tak k vnútornému predaju LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, podnikom ako aj k predaju LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, podnikom prepojeným na úcastníkov osobitným vztahom, sú v podstate rovnaké, treba zamietnut ako neúcinné. Táto okolnost totiz nemá vplyv na skutocnost, ci existencia, alebo neexistencia jednotného podniku v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 6 a 69 vyssie postacuje na odôvodnenie odlisného zaradenia predaja uskutocneného v jednom alebo druhom prípade Komisiou na úcely pokuty. 99 Na základe týchto odôvodnení je potrebné zamietnut aj druhú cast prvého zalobného dôvodu a následne celý prvý zalobný dôvod. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia porucila clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP, ked prisla k záveru, ze porusenie sa týkalo LCD-TV 100 Týmto zalobným dôvodom jednak zalobkyna v podstate namieta, ze jej protisútazné správanie týkajúce sa tak LCD-TV, ako aj LCD-IT mozno povazovat za rovnaké, jediné a nepretrzité porusenie. Zalobkyna takisto vycíta Komisii nezohladnenie skutocnosti, ze kórejskí úcastníci kartelu uvedeného v napadnutom rozhodnutí vytvárali s japonskými dodávatelmi LCD-TV dohody, ktorých predmetom boli ich výrobky. Úvodné pripomienky 101 Najskôr je potrebné pripomenút, ze pojem jediné porusenie sa týka takej situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z nepretrzitého správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo tiez z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom (rovnaký úcel vsetkých súcastí) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, ze sa podielajú na spolocnom cieli) (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [34]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 89 a tam citovanú judikatúru). 102 Dalej treba uviest, ze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z nepretrzitého správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto nepretrzitého správania, by samy osebe, brané jednotlivo, mohli tiez predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do celkového plánu vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri jednotného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (pozri rozsudok Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný, bod 90 a tam citovanú judikatúru). 103 Treba tiez spresnit, ze jediný ciel celkového plánu, ktorý charakterizuje jediné a nepretrzité porusenie, nemozno vymedzit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu dotknutom porusením, pretoze zásah do hospodárskej sútaze, ci uz ako predmet, alebo úcinok, je spolocnou základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Takáto definícia pojmu jediný ciel môze pojem jediné a nepretrzité porusenie pripravit o cast jeho zmyslu, kedze by mala za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia, ktoré clánok 101 ods. 1 ZFEÚ zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat ako súcasti jediného porusenia. Preto je na úcely kvalifikácie rôznych porusení ako jediného a nepretrzitého porusenia potrebné overit, ci sa navzájom doplnujú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. V tomto ohlade je namieste zohladnit vsetky okolnosti, ktoré by mohli preukázat alebo spochybnit takúto väzbu, ako napríklad obdbie uplatnenia, obsah (vrátane pouzitých metód) a zároven ciel rôznych dotknutých konaní (pozri rozsudok Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný, bod 92 a tam citovanú judikatúru). 104 Tvrdenia zalobkyne je preto potrebné skúmat vo svetle uvedených zásad a po pripomenutí si relevantných tvrdení uvedených Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí 105 Najprv je potrebné poukázat na skutocnost, ze porusenie, ktoré Komisia vytýka adresátom napadnutého rozhodnutia, pozostáva zo skutocnosti, ze sa zúcastnili jednak "stretnutí Krystál", v priebehu ktorých stanovovali minimálne ceny pre LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, rozoberali prognózy v snahe zabránit znizovaniu cien a koordinovali rast cien, ako aj úroven ich výroby, a jednak na bilaterálnych stretnutiach, na ktorých sa diskutovalo o rovnakých témach ako pocas "stretnutí Krystál" (pozri bod 15 vyssie). 106 Podrobnejsie sa Komisia v napadnutom rozhodnutí domnievala po prvé, ze úcastníci kartelu sa zúcastnili jediného, komplexného a nepretrzitého kartelu pre LCD-IT a LCD-TV, ktorý pozostával zo série prepojených a navzájom závislých cinností trvajúcich pocas celého obdobia porusenia a ktorého cielom bolo zvýsit a udrzat cenu uvedených LCD na svetovom trhu a trhu EHP (odôvodnenie 283). 107 Po druhé podla napadnutého rozhodnutia stanovenie cien, porusenie prostredníctvom zvýsenia cien, stanovenie cenového rozpätia a stanovenie minimálnych cien alebo cielov a prijatie spolocného stanoviska a budúcej stratégie na základe ukazovatelov, ktoré stanovujú cenu, akými sú výroba, kapacita, preprava, ako aj dopyt, a ktoré sú prepojené so systémom dohladu na zabezpecenie dodrziavania prijatých dojednaní, sú súcastou celkového plánu, ktorého spolocným cielom bola kontrola ceny pri svetovom predaji vrátane predajov uskutocnených v EHP tak pri LCD-IT, ako aj LCD-TV (odôvodnenie 284). 108 Komisia po tretie poukázala na skutocnost, ze charakteristika porusenia, jeho opatrenia a organizácia sledovali pocas celého obdobia porusenia rovnaký model. Hoci sa podla napadnutého rozhodnutia mechanizmus nekalého konania v priebehu menil, túto skutocnost je v súvislosti s dlhotrvajúcim kartelom, ktorého úcastníci sa prispôsobili zmeneným okolnostiam, najmä na úcel utajenia ich aktivít, nutné povazovat za obvyklú. V napadnutom rozhodnutí tak bolo uvedené, ze úcast zamestnancov sekretariátu a nie vedenia, ako tomu bolo predtým, na kartelových stretnutiach, ktoré sa uskutocnovali od mája 2005, nemala vplyv na povahu stretnutí, ktoré sa nadalej zameriavali na stanovenie cien a kontrolu ukazovatelov, akými je výroba LCD, na ktoré sa vztahuje kartel (pozri odôvodnenie 287). 109 Po stvrté Komisia uznala, ze pocas prvého roka trvania kartelu sa diskusie sústredovali na LCD-IT, a uviedla, ze LCD-TV boli do rozhovorov zahrnuté od septembra 2002. Poukázala vsak na skutocnost, ze ako sa jednotliví úcastníci kartelu zapojili do výroby LCD-TV, zacali sa s ostatnými podielat aj na týchto údajoch. V tejto súvislosti Komisia zdôraznila jednak, ze od tohto okamihu boli LCD-TV systematicky predmetom diskusií pocas rovnakých stretnutí ako LCD-IT, a jednak, ze úcastníci mohli presunút výrobné kapacity medzi jednotlivými rozdielnymi pouzitiami LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, s cielom ovplyvnit dopyt a tým aj cenu týchto výrobkov. Na základe toho prisla Komisia k záveru, ze tie isté spolocnosti sledovali pri LCD-TV ten istý ciel a dodrziavali ten istý mechanizmus v rámci rovnakého celkového plánu ako v prípade diskusií týkajúcich sa LCD-IT, ktoré prebiehali od roku 2001 (odôvodnenia 288 a 289). Posúdenie tvrdení, ktoré namietajú voci konstatovaniam v napadnutom rozhodnutí 110 Z mnohých dokumentov zozbieraných Komisiou vyplýva, ze úcastníci kartelu mohli presunút výrobné kapacity medzi LCD-IT a LCD-TV s cielom ovplyvnit dopyt a tým aj cenu týchto výrobkov. 111 V tejto súvislosti po prvé odôvodnenie 154 napadnutého rozhodnutia cituje poznámky jedného úcastníka "stretnutia Krystál" z 11. júna 2003, ktorého sa zúcastnila aj zalobkyna a pocas ktorého bolo prijaté nasledujúce vyhlásenie o [dôverné]: "... Ak súcasní zákazníci v oblasti monitorov a notebookov znízia dopyt, výrobná kapacita sa v reakcii presunie na výrobu televízorov..." 112 Po druhé z listu týkajúceho sa stretnutia Krystál z 9. júla 2003 uvedeného v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna pri rozdelení výrobnej kapacity LCD medzi LCD-TV a LCD-IT rozhodovala o svojich prioritách podla dosiahnutej marze ziskovosti. Ten istý list sa zmienuje aj o prerozdelení výrobnej kapacity z LCD-IT na LCD-TV prostredníctvom [dôverné]. Navyse zápis vypracovaný jedným z úcastníkov tohto stretnutia sa odvoláva na skutocnost uvedenú v odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej bola výroba monitorov pre zalobkynu prílezitostou pohltit zvysnú disponibilnú výrobnú kapacitu. 113 Po tretie je vo vnútornej korespondencii [dôverné] týkajúcej sa zápisu zo "stretnutia Krystál" z 5. februára 2004, ktoré sa uskutocnilo u zalobkyne, uvedené, ze [dôverné] presunie svoje výrobné kapacity najmä do LCD-TV. 114 Po stvrté sa Komisia v odôvodnení 187 napadnutého rozhodnutia odvoláva na poznámky úcastníka "stretnutia Krystál" zo 4. novembra 2004, ktoré sa zmienujú o diskusii týkajúcej sa pridelenia výrobných kapacít medzi jednotlivé rozdielne pouzitia LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, s cielom ovplyvnit dopyt. Najmä [dôverné] potvrdila "svoj zámer zacat výrobu 'MEP 17`, len ak dopyt na trhu s televízormi [bude] obmedzený a ona [nebude] mat inú moznost". Podla tých istých poznámok bola ponuka zalobkyne v oblasti niektorých LCD-TV nedostatocná, kedze tá presunula svoju výrobnú kapacitu na ostané LCD [dôverné], ktoré patrili medzi LCD-IT, ako to potvrdila aj zalobkyna v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu. 115 Po piate Komisia v odôvodnení 192 napadnutého rozhodnutia cituje poznámky týkajúce sa "stretnutia Krystál" zo 7. januára 2005, ktorého sa zúcastnila aj zalobkyna, z ktorých vyplýva, ze iný úcastník kartelu presunul svoje výrobné kapacity z monitorov na notebooky a televízory. 116 Po sieste sa Komisia v odôvodnení 220 napadnutého rozhodnutia zmienuje o skutocnosti, ze podla správy [dôverné] o "stretnutí Krystál" zo 4. novembra 2005 zalobkyna pri tejto prílezitosti oboznámila ostatných úcastníkov s objemom svojho predaja a so svojimi výrobnými kapacitami. V tejto súvislosti je potrebné spresnit, ze predmetná správa sa zmienuje o skutocnosti, ze zalobkyna v priebehu novembra 2005 vyuzívala skoro 100 % kapacít niektorých svojich prevádzok na výrobu LCD-TV. 117 Po siedme sa Komisia v odôvodnení 223 napadnutého rozhodnutia odvoláva na dokumenty týkajúce sa "stretnutia Krystál" zo 6. decembra 2005, ktorého sa zúcastnila aj zalobkyna, v ktorých je uvedené, ze jeden z úcastníkov kartelu presunul cast svojich výrobných kapacít na televízory a notebooky. 118 Tieto skutocnosti preukazujú, ze úcastníci kartelu vrátane zalobkyne mohli presunút svoje výrobné kapacity z LCD-IT na LCD-TV a naopak, pricom ich aj viackrát naozaj presunuli, s cielom udrzat ceny jedných alebo druhých výrobkov na dohodnutej úrovni alebo aspon zabránit poklesu cien. Preto tieto skutocnosti umoznujú príst k záveru, ze medzi prijatými rozhodnutiami a informáciami vymenenými v súvislosti s týmito dvoma kategóriami LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, existoval v zmysle judikatúry uvedenej v bode 103 vyssie navzájom doplnujúci sa vztah. 119 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne o údajnej povrchnosti a prílezitostnom charaktere výmen informácií medzi úcastníkmi kartelu, pokial ide o LCD-TV, je potrebné poukázat na skutocnost, ze dôkazy obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí preukazujú v prvom rade, ze úcastníci kartelových stretnutí sa viackrát dohodli na zachovaní cenovej hladiny LCD-TV. Ako je uvedené v odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia, pri prílezitosti "stretnutia Krystál" z 11. júna 2003 doslo k výmene informácií, ktorých predmetom bola najmä cenová stratégia (price policies), ktorú chce jeden úcastník kartelu uplatnit najmä na LCD-TV. Takisto sa skúmali tabulky cenových trendov jednotlivých typov LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, na mesiace máj, jún a júl daného roku. Jedna z týchto tabuliek obsahovala údaje o LCD-TV. Dalej sa Komisia v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia odvoláva na dokumenty týkajúce sa "stretnutia Krystál" zo 7. novembra 2003, z ktorých vyplýva, ze úcastníci si stanovili za ciel zvýsit ceny LCD pre notebooky a udrzat cenovú hladinu pre ostané LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, s vysloveným odkazom na LCD-TV. V prílohe zápisu z tohto stretnutia sa nachádzajú tabulky s cenami viacerých kategórií LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, okrem iného aj LCD-TV, v priebehu roku 2003. Dalsie príklady o tom, ze rozhovory sa pocas kartelových stretnutí týkali údajov, najmä o cenách a výrobnej kapacite, týkajúcich sa nielen LCD-IT, ale aj LCD-TV, sa nachádzajú v odôvodneniach 167, 171, 173, 174, 202 a 214 napadnutého rozhodnutia, ako aj v dokumentoch spisu Komisie, na ktoré sa tieto odôvodnenia odvolávajú. 120 Aj za predpokladu, ze úcastníci kartelu si vymenili viac informácií alebo viac citlivejsích informácií o LCD-IT v porovnaní s LCD-TV, nic to nemení na skutocnosti, ze dôkazy zozbierané Komisiou preukazujú, ze k výmene vsetkých informácií doslo v tom istom okamihu, casto prostredníctvom rovnakých dokumentov a hlavne pri sledovaní toho istého ciela. Navyse citlivá a podrobná povaha informácií predlozených zalobkynou vyplýva z odôvodnenia 202 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia cituje dokument týkajúci sa "stretnutia Krystál" z 5. mája 2005, z ktorého vyplýva, ze v prípade zalobkyne sa vzhladom na obmedzenú výrobnú kapacitu cena jednej z kategórií LCD-TV zvýsila v máji o 5 az 10 amerických dolárov (USD), co cenu ustálilo na sume 230 USD. 121 Pokial ide o zalobkynou uvádzanú skutocnost, ze rozhovory o LCD-TV podla nej zdôraznili pokracujúcu tendenciu v znizovaní ceny týchto výrobkov, je potrebné poukázat na skutocnost, ze viaceré dokumenty, na ktorých Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie, poukazujú na zámer úcastníkov kartelu udrzat ustálenú cenovú hladinu týchto LCD, ako aj na skutocnost, ze znízenie cien nie je v krátkom casovom rozpätí mozné (pozri odôvodnenia 165, 167, 173 a 207 napadnutého rozhodnutia). V kazdom prípade aj za predpokladu, ze diskusie v rámci kartelu viedli casto len k rozhodnutiam o znízení cien, táto koordinácia správania mala napriek tomu za následok skreslenie hospodárskej sútaze, kedze znízenie cien sa uskutocnilo koordinovane, pricom v prípade neexistencie takéhoto zosúladeného konania mohlo byt väcsie. Navyse moznost presunút výrobné kapacity, ktorá bola predmetom kartelových rozhovorov, umoznila úcastníkom kartelu reagovat na znizovanie cien LCD-TV, a to koordinovane, v rámci celkového plánu. 122 Pokial ide o skutocnost tiez uvádzanú zalobkynou, ze zamestnanci vyslaní úcastníkmi kartelu na stretnutia boli specialisti v oblasti LCD-IT a nie LCD-TV, je potrebné uviest, ze hoci túto skutocnost mozno vykladat v tom zmysle, ze LCD-IT boli v ociach dotknutých spolocností dôlezitejsie, neznamená to, ze LCD-TV boli predmetom len povrchných a prílezitostných rozhovorov. Ako totiz správne uviedla Komisia, predmetná skutocnost preukazuje, ze výmena informácií týkajúca sa LCD-TV bola plánovaná vzhladom na skutocnost, ze zamestnanci prítomní na stretnutiach si tento predmet museli nastudovat, kedze nebol súcastou ich pracovnej náplne. 123 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výmena údajov týkajúcich sa LCD-TV spadá do rovnakého celkového plánu ako výmena údajov týkajúca sa LCD-IT, a preto predstavuje jediné a nepretrzité porusenie. 124 Ostatné tvrdenia zalobkyne nespochybnujú konstatovanie o jedinom a nepretrzitom porusení týkajúcom sa tak LCD-IT, ako aj LCD-TV, ktoré mala Komisia právo potrestat celkovou pokutou. 125 Po prvé skutocnost, podla ktorej sa o údajoch týkajúcich sa LCD-TV zacalo medzi úcastníkmi kartelu diskutovat az po prvej etape, pocas ktorej sa kartel týkal výhradne LCD-IT, je zbavená akejkolvek relevantnosti. Kedze totiz bolo preukázané, ze výmena informácií a rozhodnutia prijaté pocas stretnutí kartelu LCD-TV spadali do toho istého celkového plánu ako kartel LCD-IT, nie je dôlezitý okamih, kedy doslo k rozsíreniu tohto kartelu pre kazdého z úcastníkov. Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze Komisia na úcely výpoctu výsky pokuty zohladnila priemernú hodnotu predajov kazdého adresáta napadnutého rozhodnutia pocas celého obdobia trvania porusenia. Tento priemer v prospech zalobkyne ovplyvnuje skutocnost, ze na zaciatku obdobia porusenia nevyrábala LCD-TV. 126 Navyse skutocnost, ze zalobkyna nevyrábala LCD-TV v okamihu, ked sa pocas "stretnutí Krystál" zacali vymienat o nich údaje, nemení nic na skutocnosti, ze v case rozsírenia svojich aktivít na LCD-TV zalobkyna vyuzívala jej známe informácie o cenách a výrobných kapacitách ostatných úcastníkov kartelu, ktorí ju v danom sektore predchádzali. V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze podnik môze byt zodpovedný za dotknuté praktiky aj v prípade, ked sa jeho úcast obmedzuje na obycajné prijímanie informácií o správaní sa budúcich konkurentov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, body 459 a 460 a tam citovanú judikatúru). Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie, avsak vedel o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie v celom rozsahu (rozsudok Súdneho dvora zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, bod 43). 127 Za týchto okolností nie je dôlezité skúmat dôkaznú hodnotu dokumentu, voci ktorej zalobkyna namieta, na ktorom Komisia zalozila svoje odôvodnenie, ze rozsírenie kartelu LCD-TV zacalo v septembri 2002. 128 Po druhé nie je dôlezité, ze LCD-IT a LCD-TV môzu patrit do odlisných trhov, ako to uvádza zalobkyna. V tejto súvislosti je najprv potrebné pripomenút, ze jediné porusenie nemusí nevyhnutne pozostávat z rovnakého výrobku alebo zastupitelných výrobkov. Dalsie kritériá ako zhodnost alebo rozdielnost cielov dotknutých postupov, zhodnost podnikov, ktoré sa ich zúcastnili, zhodnost spôsobov vykonania uvedených postupov, zhodnost fyzických osôb zapojených do kartelu na úcet podnikov a zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov, sú na tento úcel tiez relevantné (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 12. decembra 2012, Almamet/Komisia, T-410/09, body 172 a 174 a tam citovanú judikatúru). Ako vyplýva z bodov 110 az 127 vyssie, tieto kritériá sú v tomto prípade splnené. 129 Navyse podla ustálenej judikatúry v rámci uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je na urcenie, ci nejaká dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na vnútornom trhu, potrebné definovat predmetný trh. V dôsledku toho povinnost vymedzit relevantný trh v rozhodnutí prijatom v rámci uplatnovania clánku 101 ods. 1 ZFEÚ sa Komisii ukladá len vtedy, ak bez tohto vymedzenia nie je mozné urcit, ci dohoda, rozhodnutie o zlúcení podnikov alebo predmetný zosúladený postup môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na vnútornom trhu (rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [35]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 99, a zo 6. decembra 2005, Brouwerij Haacht/Komisia, [36]T-48/02, Zb. s. II-5259, bod 58; pozri tiez v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora zo 16. februára 2006, Adriatica di Navigazione/Komisia, C-111/04 P, neuverejnený v Zbierke, bod 31). 130 V prejednávanom prípade totiz zalobkyna nenamieta voci skutocnosti, ze kartel mohol mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi a jeho cielom bolo obmedzit a skreslit hospodársku sútaz na vnútornom trhu. 131 Navyse ustálená judikatúra tiez zdôraznuje, ze trh dotknutý rozhodnutím Komisie konstatujúcim porusenie clánku 101 ZFEÚ je urcený dohodami a cinnostami kartelu (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, IBP a International Building Products France/Komisia, [37]T-384/06, Zb. s. II-1177, bod 118 a tam citovanú judikatúru). V prejednávanom prípade, ako správe podotkla Komisia, sú to clenova kartelu, kto úmyselne upriamil svoje protisútazné správanie tak na LCD-IT, ako aj LCD-TV. 132 Dalej je potrebné preskúmat tvrdenie zalobkyne opierajúce sa o rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003 Adriatica di Navigazione/Komisia ([38]T-61/99, Zb. s. II-5349, bod 36), ze Komisia nedostatocne definovala dotknuté trhy, a preto zle pochopila povahu a presný rozsah porusenia konstatovaného v napadnutom rozhodnutí. 133 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze je pravda, ze Vseobecný súd v bode 30 uz citovaného rozsudku Adriatica di Navigazione/Komisia poukázal na skutocnost, ze výhrady proti definícii predmetného trhu, ktorú pouzila Komisia, sa môzu týkat iných skutocností súvisiacich s uplatnením clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nez existencie obmedzenia hospodárskej sútaze na vnútornom trhu a vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, ako napríklad dosahu predmetného kartelu, jeho jedinecného a globálneho charakteru, ako aj dosahu individuálnej úcasti kazdého z dotknutých podnikov. Vseobecný súd tiez v bodoch 31 a 32 uvedeného rozsudku zdôraznil, ze rozhodnutie Komisie konstatujúce úcast na karteli môze mat vplyv na vztahy adresátov tohto rozhodnutia s tretími osobami. Je teda ziaduce, aby Komisia, ak prijíma rozhodnutie, v ktorom konstatuje úcast podniku na zlozitom, kolektívnom a nepretrzitom porusení, zohladnila, nad rámec overenia podmienok uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, aj skutocnost, ze ak má toto rozhodnutie zalozit osobnú zodpovednost kazdého z adresátov, je to výlucne pre ich dokázanú úcast na sankcionovanom a správne vymedzenom kolektívnom správaní. 134 Tvrdenie uvádzané zalobkynou v prejednávanom prípade vsak nemozno prijat ani s ohladom na túto judikatúru. Z bodov 110 az 127 vyssie totiz vyplýva, ze Komisia uznala zalobkynu zodpovednú jedine za porusenie, ku ktorému doslo jej úcastou na "stretnutiach Krystál" a na s nimi spojených bilaterálnych stretnutiach, ktorých cielom bola koordinácia cien a výrobných kapacít tak LCD-IT, ako aj LCD-TV. Neexistencia podrobnejsej definície trhov dotknutých kartelom tak nepredstavovala pre zalobkynu riziko, na ktoré upozornil Vseobecný súd v uz citovanom rozsudku Adriatica di Navigazione/Komisia, uvedené v bode 133 vyssie. Nezohladnenie vztahov s japonskými dodávatelmi 135 Zalobkyna vytýka Komisii nezohladnenie skutocnosti, ze kórejskí úcastníci porusenia konstatovaného v napadnutom rozhodnutí sa údajne dohadovali s japonskými dodávatelmi LDC-TV, ktorí spolu s uvedenými kórejskými úcastníkmi predstavovali hlavných aktérov na tomto trhu, pricom zalobkyna zohrávala len druhoradú úlohu. Podla zalobkyne skutocné porusenie, ktoré mala Komisia presetrit vo vztahu k LCD, sa týkalo dohôd medzi hlavnými aktérmi na tomto trhu. Preto Komisia porusila povinnost odôvodnenia, zásadu rovnosti zaobchádzania, ako aj zásadu proporcionality. Úvodné pripomienky 136 Je potrebné uviest, ze hoci judikatúra týkajúca sa pojmu jediné a nepretrzité porusenie umoznuje Komisii postihovat naraz prostredníctvom jediného konania a jediného rozhodnutia viacero správaní, ktoré mohli byt posudzované aj jednotlivo, jej cielom nie je zaviazat Komisiu povinnostou konat takýmto spôsobom. Preto aj za predpokladu, ze údajné dohody medzi japonskými dodávatelmi LCD-TV a kórejskými úcastníkmi kartelu uvedeného v napadnutom rozhodnutí predstavujú porusenie clánku 101 ZFEÚ a ze toto porusenie spadá do rovnakého jediného a nepretrzitého porusenia, aké bolo konstatované v napadnutom rozhodnutí, Komisia nebola napriek tomu povinná stíhat naraz toto správanie ako celok. 137 Komisia totiz disponuje volnou úvahou, pokial ide o rozsah konania, ktoré zacala. V tomto ohlade nemôze byt podla judikatúry povinná zistovat a sankcionovat kazdé protisútazné správanie ani súd Únie nemôze rozhodnút, co i len na úcely znízenia pokuty, ze vo svetle dôkazov, ktoré má k dispozícii, mala Komisia dospiet k záveru, ze urcitý podnik sa pocas urcitého obdobia dopustil porusenia (pozri v tomto zmysle Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný, body 369 a 370). 138 Výkon tejto právomoci volnej úvahy je podriadený súdnej kontrole. Z judikatúry vsak vyplýva, ze konanie Komisie mozno povazovat za zneuzitie právomocí, len ak by sa dalo preukázat, ze zacala dve samostatné konania o jednom skutkovom stave bez objektívneho dôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [39]C-441/07 P, Zb. s. I-5949, bod 89). 139 V prejednávanom prípade sa Komisia domnievala, ze nedisponuje alebo este nedisponuje dostatocnými dôkazmi voci japonským dodávatelom, a preto sa rozhodla, ze voci nim nezasiahne v rovnakom case ako voci zalobkyni a ostatným adresátom napadnutého rozhodnutia, pri ktorých mala naopak k dispozícii mnohé dôkazy preukazujúce existenciu porusenia tak v prípade LCD-IT, ako aj LCD-TV, ako bolo konstatované vyssie (body 110 az 134). Táto skutocnost tak predstavuje objektívny dôvod, ktorý odôvodnuje konanie Komisie. Je vsak potrebné poukázat na skutocnost, ze v rámci konania voci japonským dodávatelom je Komisia povinná dodrziavat voci zalobkyni najmä zásadu ne bis in idem. O údajnom porusení povinnosti odôvodnenia 140 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala v napadnutom rozhodnutí vysvetlit dôvody vylúcenia japonských dodávatelov LCD-TV z konania, ktoré viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia. 141 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia nebola v napadnutom rozhodnutí povinná vysvetlovat, preco v rámci tohto konania nekonala voci japonským dodávatelom. Podla judikatúry nemozno totiz spájat povinnost uviest dôvody, na ktorých je opatrenie zalozené, s povinnostou institúcie, ktorá je jeho autorom, odôvodnit skutocnost, preco neprijala iné podobné opatrenia adresované tretím osobám (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [40]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 414, a zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [41]T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 63). O údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania 142 Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry pripomenutej v bode 93 vyssie, pokial podnik svojím správaním porusil clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, nemôze sa úplne vyhnút sankcii z dôvodu, ze inému hospodárskemu subjektu nebola ulozená pokuta, ak situácia tohto subjektu vôbec nie je predmetom konania na súde Únie, ako je to v prejednávanej veci. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na skutocnost, ze hoci je pravda, ze Komisia nemala právo pristúpit k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili toho istého kartelu, nic to nemení na skutocnosti, ze porusenie vytýkané zalobkyni pozostávalo zo spolupráce medzi taiwanskými a kórejskými dodávatelmi LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, pocas "stretnutí Krystál" a s nimi spojených bilaterálnych stretnutí. Kedze japonskí dodávatelia sa tejto spolupráce nezúcastnili, napadnuté rozhodnutie nie je v tejto súvislosti postihnuté nerovnostou zaobchádzania. 143 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého jediné dôlezité rozhovory týkajúce sa LCD-TV boli rozhovory zahrnajúce japonských dodávatelov, na ktorých sa zalobkyna nezúcastnila, postacuje pripomenút, ze Komisia dostatocne preukázala, ze adresáti napadnutého rozhodnutia sa v rámci celkového plánu dohadovali tak o LCD-IT, ako aj o LCD-TV (pozri body 105 az 134 vyssie). Tieto dohody predstavovali porusenie, ktoré mala Komisia právo stíhat bez ohladu na prípadnú existenciu iných porusení týkajúcich sa LCD-TV, na ktorých sa mohli zúcastnit urcití iní adresáti napadnutého rozhodnutia nez zalobkyna. 144 V odpovedi na tvrdenie, ktoré sa zalobkyna snazí vyvodit zo správnej praxe Komisie, najmä z rozhodnutia Komisie K(2008) 5955 v konecnom znení z 15. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/39.188 - Banány) (dalej len "rozhodnutie Banány"), je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu prípadnej diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by charakteristické okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [42]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 92 a tam citovanú judikatúru). 145 Na zdôraznenie rozdielov v skutkových okolnostiach v rozhodnutí Banány a rozhodnutí v prejednávanej veci je potrebné poukázat na skutocnost, ze jednému úcastníkovi porusenia, o ktoré ide v uvedenom rozhodnutí, sa znízila pokuta o 10 % na základe polahcujúcej okolnosti z dôvodu, ze zo spisu nevyplýva, ze vedel o urcitých aspektoch porusenia, ktorého sa priamo nezúcastnil, alebo ze ich mohol odôvodnene predpokladat (pozri odôvodnenia 465 a 466 rozhodnutia Banány). 146 Naopak, prejednávaný prípad neobsahuje porovnatelné skutocnosti, kedze zalobkyna sa podielala na vsetkých aspektoch porusenia konstatovaného v napadnutom rozhodnutí, pricom sa odvoláva na skutocnost, ze sa nezúcastnila porusenia zahrnajúceho iné podniky. 147 V kazdom prípade, ako správne uviedla Komisia, aj za predpokladu, ze bilaterálne rozhovory medzi kórejskými a japonskými dodávatelmi LCD-TV predstavovali spolu s porusením konstatovaným v napadnutom rozhodnutí jediné a nepretrzité porusenie a ze zalobkyna nevedela o existencii týchto bilaterálnych vztahov, táto okolnost by nespôsobila, ze výhrady uvedené voci zalobkyni z dôvodu jej úcasti na porusení konstatovanom v napadnutom rozhodnutí by sa stali nedôvodnými ani ze by sa pokuta ulozená zalobkyni musela znízit. Nic totiz nepotvrdzuje, ze pokuta ulozená v prípade väcsieho kartelu, ktorý by zahrnal japonských dodávatelov, by v konecnom dôsledku bola pre zalobkynu nizsia. V tomto prípade by eventuálne znízenie, ktoré by Komisia mohla poskytnút zalobkyni z dôvodu polahcujúcej okolnosti, bolo vyrovnané, alebo az presiahnuté, zvýsením vyplývajúcim z pouzitia vyssieho percenta, pokial ide o závaznost porusenia a "úvodné zatazenie". O údajnom porusení zásady proporcionality 148 Zalobkyna uvádza porusenie zásady proporcionality vzhladom na skutocnost, ze Komisia nezohladnila mensiu závaznost protisútazného správania týkajúceho sa LCD-TV v porovnaní s LCD-IT. 149 V odpovedi na toto tvrdenie je potrebné po prvé uviest, ze Komisia sa správne domnievala, ze ide o jediné a nepretrzité porusenie. V tejto súvislosti z judikatúry vplýva, ze Komisia nie je povinná samostatne analyzovat kazdý aspekt jediného porusenia najmä z dôvodu existencie spolocnej stratégie, na ktorej sa podielali vsetci clenovia kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný, bod 49). 150 Po druhé, pokial ide konkrétnejsie o proporcionalitu koeficientov prijatých Komisiou v súvislosti so závaznostou porusenia a ako "úvodného zatazenia" (pozri bod 24 vyssie), je potrebné pripomenút, ze usmernenia z roku 2006 a judikatúra, ktorou sa inspirovali, upravujú, ze závaznost porusenia sa v prvej etape posudzuje na základe vlastností samotného porusenia, akými sú povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia a jeho uskutocnenie alebo neuskutocnenie. V druhej etape sa toto posúdenie prispôsobuje podla pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností týkajúcich sa kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 25. apríla 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, [43]T-348/08, Zb. s. II-7583, bod 264 a tam citovanú judikatúru). 151 Cielom uvedenej prvej etapy je urcit základnú výsku pokuty ukladanej kazdému dotknutému podniku, a to tak, ze na hodnotu predaja daného tovaru alebo sluzieb na dotknutom geografickom trhu dosiahnutú kazdým z týchto podnikov sa uplatní prvý násobný koeficient, ktorý odráza závaznost porusenia, prípadne druhý násobný koeficient, ktorého cielom je dotknuté podniky odradit od toho, aby sa opätovne zúcastnili na takom protiprávnom správaní. Kazdý z týchto dvoch násobných koeficientov je stanovený vzhladom na faktory, ktoré odrázajú charakteristické znaky porusenia ako celku, to znamená ako zoskupenia protisútazných správaní vsetkých jeho úcastníkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, uz citovaný, bod 265). 152 Z toho vyplýva, ze aj za predpokladu, ze protisútazné správanie týkajúce sa LCD-TV bolo menej závazné ako správanie týkajúce sa LCD-IT, Komisia mala právo stanovit koeficient závaznosti a koeficient "úvodného zatazenia", zohladnujúc celkový plán jediného a nepretrzitého porusenia, do ktorého spadá celé uvedené správanie. 153 Navyse, pokial ide o skutocnost, ze Komisia uplatnila v rozhodnutí Banány nizsie percentá ako v napadnutom rozhodnutí a súhlasila so znacným znízením na základe polahcujúcej okolnosti, stací sa odvolat na judikatúru uvedenú v bode 144 vyssie a uviest, ze Komisia v uvedenom rozhodnutí priznala znízenie s ohladom na osobitnú situáciu vytvorenú najmä v rámci platnej právnej úpravy v oblasti obchodovania s banánmi (pozri odôvodnenie 460 rozhodnutia Banány a odvolanie, ktoré obsahuje, ako aj odôvodnenie 467). 154 Na základe vsetkých vyssie uvedených úvah je nutné druhý zalobný dôvod zamietnut. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze hodnota relevantných predajov, ktorú prijala Komisia voci zalobkyni, nesprávne zahrnala aj iné predaje ako predaje týkajúce sa LCD, na ktoré sa vztahuje kartel 155 Na podporu svojho návrhu, ktorého snahou je, aby Vseobecný súd zmenil výsku pokuty ulozenej v napadnutom rozhodnutí, zalobkyna uvádza tretí zalobný dôvod zalozený v podstate na skutocnosti, ze výska pokuty bola vypocítaná na základe nepresnej hodnoty predaja, kedze zalobkyna do nej omylom zaradila predaj inej kategórie LCD, ako boli LCD uvedené v napadnutom rozhodnutí. 156 Je potrebné pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá je priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. 157 Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dnu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, ci bola zalobkyni ulozená pokuta, ktorá správne odráza závaznost predmetného porusenia (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T-343/06, bod 117 a tam citovanú judikatúru). 158 V prejednávanom prípade je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze výska pokuty ulozená zalobkyni bola z dôvodu chýb, ktorých sa dopustila, stanovená pred zaokrúhlením na 301684468 eur a ze cast z tejto sumu, ktorá vyplývala z predmetných chýb, tvorila 13246618 eur. Naopak, úcastníci konania sa rozchádzajú v spôsobe, akým majú byt tieto sumy zaokrúhlené. 159 Zalobkyna vo svojej zalobe navrhovala, aby sa pokuta, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, t. j. 300000000 eur, znízila o sumu 13250000 eur. Nová výska pokuty tak mala dosahovat 286750000 eur. 160 Komisia vo vyjadrení sa k zalobe vysvetlila, ze vo vztahu k vsetkým adresátom napadnutého rozhodnutia zaokrúhlila základ pokuty smerom nadol na prvé dve císlice s výnimkou prípadu, ked toto znízenie predstavovalo viac ako 2 % zo sumy pred znízením, pricom v takom prípade Komisia zaokrúhlila sumu na prvé tri císlice. 161 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze v napadnutom rozhodnutí bola výska pokuty zalobkyne zaokrúhlená na prvé dve císlice. Nezaokrúhlená výska základu pokuty predstavovala 301684468 eur, pricom zaokrúhlená suma, ako uvádza tabulka 6 napadnutého rozhodnutia, bola 300000000 eur. 162 Podla Komisie je výpocet navrhovaný zalobkynou chybný, kedze pozostáva z dvoch zaokrúhlení: zo zaokrúhlenia, ktoré Komisia uz uplatnila na základ pokuty, ktorý sa nachádza v napadnutom rozhodnutí, a zo zaokrúhlenia, ktoré vedie k domnienke, ze výska znízenia sa z dôvodu vylúcenia predajov iných výrobkov ako LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, upraví z 13 246 618 eur na 13250000 eur. 163 Naopak, ako tvrdí Komisia, uplatnenie metódy uvedenej v napadnutom rozhodnutí na základ pokuty vyplývajúci z opravenej hodnoty predaja, t. j. na 288437850 eur, povedie k zaokrúhlenej sume 288000000 eur. Zaokrúhlenie na dve prvé císlice by predstavovalo znízenie o 8437850 eur, teda o viac ako 2 % (2,9 %) z hodnoty základu pred zaokrúhlením. 164 Zalobkyna v replike uvádza, ze nové zaokrúhlenie výsky jej pokuty na tri prvé císlice namiesto dvoch prvých císlic by malo za následok, ze bude adresátom napadnutého rozhodnutia, ktorý bude mat najmensí prospech zo zaokrúhlenia. Preto navrhuje väcsie znízenie. 165 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze hoci Vseobecnému súdu prinálezí, aby na úcely urcenia výsky pokuty sám posudzoval okolnosti prejednávanej veci, výkon neobmedzenej rozhodovacej právomoci pri urcovaní výsky ulozených pokút nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na karteli v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný, bod 80). 166 V prejednávanom prípade uplatnila Komisia v napadnutom rozhodnutí na vsetkých úcastníkov kartelu spôsob zaokrúhlenia opísaný v bode 160 vyssie. Táto metóda je objektívna a umoznuje vsetkým úcastníkom mat prospech zo znízenia do výsky 2 %. Hoci je pravda, ze niektoré znízenia boli výraznejsie ako iné a ze znízenie zalobkyne by bolo percentuálne nizsie v prípade, ak by Vseobecný súd pouzil túto metódu, nic to nemení na skutocnosti, ze kazdý zo spôsobov zaokrúhlenia zahrna prispôsobenia, ktoré sa v závislosti od jednotlivých spolocností menia a ktoré vedú k väcsiemu alebo mensiemu znízeniu. Preto, kedze vsetci adresáti napadnutého rozhodnutia majú vo väcsej alebo mensej miere prospech z metódy, ktorú vybrala Komisia, a tento prospech je ohranicený 2 % z výsky pokuty, je dôlezité túto metódu zachovat, aby sa predislo nerovnakému zaobchádzaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [44]T-299/08, Zb. s. II-2149, body 307 a 308). 167 Treba vsak pripomenút, ze na zabezpecenie potrebného úcinku clánku 18 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 je Komisia oprávnená ulozit podniku povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré mu môzu byt známe, a poskytnút jej v prípade potreby súvisiace dokumenty, ktoré má v drzbe, pod jedinou podmienkou, ze neulozí podniku povinnost poskytnút odpovede, ktoré by tento podnik viedli k priznaniu existencie porusenia, ktoré má preukázat Komisia (rozsudok Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, [45]374/87, Zb. s. 3283, body 34 a 35). Podnik, ktorému Komisia adresuje ziadost o informácie na základe ustanovení clánku 18 nariadenia c. 1/2003, má preto povinnost aktívne spolupracovat a môze mu byt ulozená osobitná pokuta stanovená v clánku 23 ods. 1 tohto nariadenia, ktorá môze predstavovat az 1 % z jeho celkového obratu, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti poskytol nepresné alebo skreslené informácie (rozsudok Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný, bod 118). 168 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci môze prípadne zohladnit nedostatok spolupráce podniku a z tohto dôvodu zvýsit pokutu ulozenú za porusenie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ za predpokladu, ze tomuto podniku nebola za také isté správanie ulozená osobitná pokuta na základe ustanovení clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 (rozsudok Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný, bod 118). 169 Takou môze byt napríklad situácia, ked v odpovedi na ziadost Komisie podnik úmyselne alebo z nedbanlivosti neuvedie pocas správneho konania skutocnosti, ktoré sú rozhodujúce na úcely stanovenia výsky pokuty a ktorými disponoval alebo mohol disponovat v case prijímania napadnutého rozhodnutia. Hoci Vseobecnému súdu nic nebráni, aby zohladnil takéto skutocnosti, nic to nemení na tom, ze podnik, ktorý ich uviedol az vo fáze sporového konania, cím narusil úcel a riadny priebeh správneho konania, sa vystavuje tomu, ze Vseobecný súd pri urcovaní primeranej výsky pokuty túto okolnost zohladní (rozsudok Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný, bod 119). 170 Zalobkyna v prejednávanom prípade priznáva svoje pochybenie pri predlození údajov nevyhnutných na výpocet hodnoty príslusných predajov Komisii, kedze do nich zahrnula aj predaje týkajúce sa iných výrobkov ako LCD, na ktoré sa vztahuje kartel. Komisia potvrdila, ze tieto výrobky nemali byt do výpoctu zahrnuté. 171 Zo spisu okrem toho vyplýva, ze tieto chyby vyplývajú zo skutocnosti, ze zalobkyna neupozornila spolocnost, ktorú si vybrala na vykonanie výpoctu údajov následne oznámených Komisii, na osobitosti niektorých LCD. 172 Vseobecný súd zastáva názor, ze táto okolnost nemôze viest k záveru, ze zalobkyna si nesplnila svoju povinnost spolupracovat, ktorá jej vyplýva z ustanovení clánku 18 nariadenia c. 1/2003, v takom rozsahu, ktorý by bolo nutné zohladnit pri stanovení výsky pokuty. Zalobkyna sa totiz nesnazila uviest Komisiu do omylu ani jej nepredlozila nespracované údaje, z ktorých mala Komisia vypocítat hodnotu príslusných predajov bez predlozenia nevyhnutných spresnení na vyhladanie spracovaných údajov. Zalobkyna na predlozenie nevyhnutných údajov Komisii vyuzila sluzby odborných externých poradcov, ale dopustila sa pritom nedbanlivosti, ked im nevysvetlila existujúce rozdiely medzi niektorými druhmi LCD. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na skutocnost, ze zalobkyna nemala ziadny zjavný záujem, aby Komisii predlozila chybné údaje zahrnajúce predaj iných výrobkov ako LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, kedze daná nepresnost slúzila len v jej neprospech, ked zvýsila výsku pokuty, ktorú jej Komisia ulozila. 173 Vzhladom na tieto skutocnosti vedie správne posúdenie okolností prejednávaného prípadu k záveru, ze pokuta ulozená zalobkyni sa vypocíta na základe opravenej hodnoty predajov s uplatnením rovnakej metódy, ktorú Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí, vrátane zaokrúhlenia. Takto stanovená výska pokuty je 288000000 eur (pozri bod 163 vyssie). 174 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné znízit výsku pokuty na sumu 288000000 eur a zalobu v zostávajúcej casti zamietnut. O trovách 175 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 176 Komisia nemala v prejednávanom prípade úspech, len pokial ide o zaradenie predajov iných výrobkov ako LCD, na ktoré sa vztahuje kartel, do hodnoty príslusných predajov na úcely výpoctu výsky základu pokuty ulozenej zalobkyni. K tejto chybe vsak doslo len z nedbanlivosti zalobkyne, ktorá Komisii predlozila chybné údaje. Naopak, zalobkyna nemala vo veci úspech v prípade vsetkých ostaných návrhov, ktoré podala. V tejto situácii je správne posúdit predmetné okolnosti tak, ze zalobkyna sa zaviaze na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, [46]T-322/01, Zb. s. II-3137, body 338 a 339). Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozenej spolocnosti InnoLux Corp., predtým Chimei InnoLux Corp., v clánku 2 rozhodnutia Komisie K(2010) 8761 v konecnom znení z 8. decembra 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.309 - LCD) sa stanovuje na sumu 288000000 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. InnoLux je povinná nahradit trovy konania. Kanninen Berardis Wetter Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. februára 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [47]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [48]1 ) Dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXt4VSJt/L92320-2263TMP.html#t-ECR_62011TJ0091_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXt4VSJt/L92320-2263TMP.html#t-ECR_62011TJ0091_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:045:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0405&locale=SK 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:295:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0211&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0151&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1995:056:TOC 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0089&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0102&locale=SK 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:257:TOC 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0170&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0304&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0550&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0006&locale=SK 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0280&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0401&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0037&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0046&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0048&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0384&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0061&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0441&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0348&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0299&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0374&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0322&locale=SK 47. file:///tmp/lynxXXXXt4VSJt/L92320-2263TMP.html#c-ECR_62011TJ0091_SK_01-E0001 48. file:///tmp/lynxXXXXt4VSJt/L92320-2263TMP.html#c-ECR_62011TJ0091_SK_01-E0002