ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora) z 10. decembra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Francúzsky trh analýz lekárskej biológie -- Rozhodnutie konstatujúce porusenie clánku 101 ZFEÚ -- Zdruzenia podnikov -- Profesijná komora -- Predmet kontroly a vysetrovania -- Podmienky uplatnenia clánku 101 ZFEÚ -- Porusenie z hladiska predmetu -- Minimálna cena a prekázky rozvoja skupín laboratórií -- Jediné a nepretrzité porusenie -- Dôkaz -- Nesprávne skutkové a právne posúdenie -- Výska pokuty -- Bod 37 usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006 -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-90/11, Ordre national des pharmaciens (ONP), so sídlom v Parízi (Francúzsko), Conseil national de l'Ordre des pharmaciens (CNOP), so sídlom v Parízi, Conseil central de la section G de l'Ordre national des pharmaciens (CCG), so sídlom v Parízi, v zastúpení: O. Saumon, L. Defalque, T. Bontinck a A. Guillerme, advokáti, zalobcovia, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castilla Contreras, C. Giolito, B. Mongin a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Labco, v zastúpení: N. Korogiannakis, M. Coppet a B. Dederichs, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 8952 v konecnom znení z 8. decembra 2010 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 101 [ZFEÚ] (vec COMP/39510 - LABCO/ONP) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora), v zlození: predseda komory G. Berardis, sudcovia O. Czúcz (spravodajca) a A. Popescu, tajomník: C. Heeren, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. februára 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1 Rozhodnutím Komisie K(2010) 8952 v konecnom znení z 8. decembra 2010 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 101 [ZFEÚ] (vec COMP/39510 - LABCO/ONP) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Európska komisia konstatovala, ze sa zalobcovia, Ordre national des pharmaciens (ONP) a jej rozhodovacie orgány, Conseil national de l'Ordre des pharmaciens (CNOP) a Conseil central de la Section G de l'Ordre national des pharmaciens (CCG) (dalej spolocne len "Komora"), dopustili porusenia clánku 101 ZFEÚ tým, ze prijali na jednej strane rozhodnutia, ktorých predmetom bolo stanovit minimálne ceny na francúzskom trhu analýz lekárskej biológie, a na druhej strane, rozhodnutia, ktorých cielom bolo ulozenie obmedzení rozvoja skupín laboratórií na trhu (clánok 1 napadnutého rozhodnutia), a ulozila im, aby spolocne a nerozdielne zaplatili pokutu vo výske 5 miliónov eur (clánok 3 napadnutého rozhodnutia). 2 Ako je opísané v odôvodneniach 44 a 45 napadnutého rozhodnutia, ONP je francúzskou profesijnou komorou, na ktorú francúzsky stát delegoval styri hlavné úlohy, ktoré definujú jej úlohu verejnej sluzby. ONP a jej rady sa riadia podla francúzskeho zákonníka verejného zdravia (code de la santé publique, dalej len "CSP"), ktorý vo svojom clánku L 4231/1 stanovuje: "Cielom [ONP] je: 1. zabezpecovat dodrziavanie profesijných povinností; 2. zabezpecovat ochranu váznosti a nezávislosti povolania; 3. dbat na odbornost lekárnikov; 4. prispievat k podpore verejného zdravia a kvality starostlivosti, najmä bezpecnosti odborných úkonov. [ONP] zdruzuje lekárnikov vykonávajúcich svoje povolanie vo Francúzsku." 3 Cinnosti a poslanie ONP, etický kódex lekárnikov a organizácie ONP sú opísané v odôvodnenia 44 az 62 napadnutého rozhodnutia. Okrem iného z nich vyplýva, ze ONP ustanovuje a aktualizuje zoznam lekárnikov (dalej len "zoznam"), pricom zápis do neho je právnou podmienkou predchádzajúcou výkonu cinnosti spojenej s profesiou lekárnika (clánky L 4221-1, L 4232-3 a L 4232-16 CSP). 4 Relevantný trh je trhom analýz lekárskej biológie vo Francúzsku. Je opísaný v odôvodneniach 5 az 38 napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o úcastníkov trhu, napadnuté rozhodnutie uvádza, ze vo Francúzsku vykonávajú lekársku biológiu prevazne lekárnici, co vysvetluje prevazujúcu rolu ONP, zatial co Ordre des médecins (Lekárska komora) plní obdobnú úlohu pokial ide o lekárov biológov (odôvodnenie 11). Analýzy v lekárskej biológii môzu byt vykonané len v laboratóriách urcených pre analýzy lekárskej biológie (dalej tiez nazvané "laboratória") a zodpovedajú za nich ich riaditelia a zástupcovia riaditelov (odôvodnenie 12). Laboratória sú casto mensie (50 % má rocný obrat nizsí nez 1,5 milióna eur a 30 % funguje vo forme osobných obchodných spolocností), hoci je vo Francúzsku aktívnych niekolko skupín laboratórií (odôvodnenia 13 a 14). 5 Hlavná skupina laboratórií, teda vedlajsí úcastník konania, Labco, európska skupina laboratórií aktívna najmä vo Francúzsku a v Spanielsku, ako aj v niektorých dalsích európskych krajinách, je opísaná v odôvodneniach 14 az 17 napadnutého rozhodnutia. Inými dôlezitými skupinami laboratórií aktívnymi vo Francúzsku sú Unilabs SA, ktorá je tiez aktívna v niekolkých krajinách v rámci, ako aj mimo Európskej únie, a financná holdingová spolocnost Générale de santé (odôvodnenia 18 a 19). Existujú tiez dve specializované skupiny laboratórií, Pasteur Cerba a Biomnis, ponúkajúce sluzby odlisné od iných laboratórií v oblastiach high-tech (odôvodnenia 20 az 22). 6 Francúzsky právny rámec, ktorým sa riadia laboratória, je opísaný v odôvodneniach 63 az 109 napadnutého rozhodnutia. 7 Konanie bolo zacaté na základe staznosti podanej 12. októbra 2007 zo strany spolocnosti Labco proti rozhodnutiam prijatým Komorou, ktoré mali za ciel obmedzit rozvoj spolocnosti Labco ako aj obmedzit jej schopnost konkurovat ostatným laboratóriám na trhu analýz lekárskej biológie, ktorých majitelia volia vedúcich pracovníkov Komory (odôvodnenia 110 a 111 napadnutého rozhodnutia). 8 V dnoch 12. a 13. novembra 2008 bola v priestoroch Komory a v priestoroch laboratória Champagnat-Desmoulins-Philippakis vykonaná inspekcia podla clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([2]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Obidve rozhodnutia, na základe ktorých boli inspekcie vykonané, vrátane rozhodnutia Komisie K(2008) 6494 z 29. októbra 2008 vo veci COMP/39510, nariadujúce Komore podrobit sa inspekcii (dalej len "rozhodnutie o inspekcii"), boli napadnuté pred Vseobecným súdom (rozsudok Vseobecného súdu z 26. októbra 2010, CNOP a CCG/Komisia, [3]T-23/09, Zb. s. II-5291, a uznesenie Vseobecného súdu zo 16. júna 2010, Biocaps/Komisia, T-24/09). 9 V priebehu roka 2009 Komisia zaslala ziadosti o informácie Komore, ako aj piatim spolocnostiam pre výkon slobodného povolania (SEL) prevádzkujúcim laboratória, na ktoré odpovedali. Oznámenie o námietkach bolo prijaté 19. októbra 2009. Komora nanho odpovedala 11. januára 2010. Vypocutie sa konalo 10. februára 2010. Komisia zaslala 26. februára 2010 Komore ziadost o dodatocné informácie, na ktorú Komora odpovedala. 10 V napadnutom rozhodnutí Komisia v podstate konstatuje, ze Komora prijala rozhodnutia zdruzenia podnikov týkajúce sa obmedzení hospodárskej sútaze z hladiska jej predmetu a predstavujúce jediné a nepretrzité porusenie clánku 101 ZFEÚ, ktoré zacalo najneskôr v októbri 2003 a nebolo vierohodne ukoncené ani po dorucení oznámenia o námietkach. Predmetné konanie sa týka vsetkých rozhodnutí Komory, prijatých v hospodárskom záujme väcsiny jej clenov a nie vo vseobecnom záujme, majúcich za dodatocné a neoddelitelné ciele na jednej strane zabránit skupinám laboratórií v rozvoji a na druhej strane pokúsit sa zaviest minimálnu cenu na francúzskom trhu analýz lekárskej biológie. 11 Pokial ide o stanovenie výsky pokuty, Komisia uvádza, ze vzhladom na to, ze sa prejednávaná vec týka prvého prípadu od vstupu nariadenia c. 1/2003 do platnosti, v ktorom by mohla byt uplatnená financná zodpovednost clenov zdruzenia podnikov z titulu záruky za zaplatenie casti pokuty ulozenej zdruzeniu, je mozné, ze clenovia si v plnom rozsahu neuvedomili dosah dotknutých právnych ustanovení, a vzhladom na to, ze konania, ktoré sú zdruzeniu vytýkané, neboli tajné, uplatnuje clánok 37 usmernení k metóde stanovenia pokút podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. C 210, s. 2, dalej len "usmernenia"). Odchyluje sa tak od vseobecnej metodológie, ktorá je v nich opísaná a stanovuje pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne ONP, CNOP a CCG vo výske 5 miliónov eur, ktorá neprevysuje 10 % celkovej výsky obratu dosiahnutého kazdým clenom pôsobiacim na relevantnom trhu. Konanie a návrhy 12 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 21. februára 2011 podala Komora zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 13 Vyjadreniami podanými do kancelárie Vseobecného súdu 22. júla 2011 spolocnosti Labco a Unilabs poziadali o vstup do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením predsedu tretieho senátu Vseobecného súdu z 8. novembra 2011 bol týmto dvom spolocnostiam povolený vstup do konania ako vedlajsích úcastníkov. Vzhladom na to, ze Unilabs listom z 19. decembra 2011 informovala Vseobecný súd, ze berie spät svoj návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník, bola vyskrtnutá uznesením predsedu tretieho senátu Vseobecného súdu z 15. februára 2012. 14 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do deviatej komory, v dôsledku coho jej bola pridelená táto vec. 15 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (deviata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu polozil úcastníkom konania písomne otázky, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote. 16 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 6. februára 2014. 17 Komora navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne, znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, a to vzhladom na existujúce polahcujúce okolnosti a jej osobitosti ako zdruzenia podnikov, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 18 Komisia podporovaná spolocnostou Labco v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal Komoru na náhradu trov konania. Právny stav 19 Komora predkladá na jednej strane, návrh na zrusenie, na podporu ktorého uvádza devät zalobných dôvodov, a na druhej strane, podporný návrh na znízenie pokuty, na podporu ktorého uvádza jediný zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení a výklade pri uplatnovaní clánku 23 ods. 2 a 4 nariadenia c. 1/2003 a bodu 37 usmernení. 1. O návrhu na zrusenie 20 Na podporu svojho návrhu na zrusenie, Komora v podstate predkladá devät zalobných dôvodov. 21 Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom výklade a uplatnení clánku 101 ZFEÚ vzhladom na rozsudok Súdneho dvora z 19. februára 2002, Wouters a i. ([4]C-309/99, Zb. s. I-1577, dalej len "rozsudok Wouters"). 22 Druhý, tretí, stvrtý, piaty a siesty zalobný dôvod sa vztahujú na konanie týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií. 23 Konkrétnejsie, druhý a tretí zalobný dôvod sa týkajú informacných povinností SEL pocas ich existencie. Druhý zalobný dôvod sa v podstate týka nesprávneho posúdenia vyplývajúceho z nesprávneho výkladu francúzskych právnych predpisov, pokial ide o úlohu prefekta a CCG pri zmenách, ku ktorým dôjde pocas existencie SEL. Tretí zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení pôsobnosti oznamovacej povinnosti stanovenej francúzskymi právnymi predpismi a úlohy CCG v rámci jej úlohy a posteriori overovat dokumenty spolocnosti. 24 Stvrtý a piaty zalobný dôvod odkazujú v tomto smere na rezim, týkajúci sa zlozenia a zmeny základného imania SEL. Stvrtý zalobný dôvod v podstate smeruje k uznaniu úlohy CCG ako garanta profesijnej nezávislosti spolocníka, pokial ide o jeho minimálny podiel na základnom imaní SEL. Piaty zalobný dôvod je v podstate zalozený na nesprávnom posúdení úmyslu normotvorcu, pokial ide o rozdelovanie obchodných podielov SEL nad hranicu 25 % a porusení právneho rámca uplatnitelného na rozdelovanie obchodných podielov SEL. 25 Siesty zalobný dôvod je v podstate zalozený na nesprávnom výklade a uplatnení clánku 101 ZFEÚ, vzhladom na to, ze ulozené disciplinárne sankcie posilnujú potenciálne alebo skutocné úcinky uvedených rozhodnutí. 26 Siedmy, ôsmy a deviaty zalobný dôvod sa týkajú konania, ktoré spocíva v zásahoch do trhových cien. 27 Siedmy zalobný dôvod je v podstate zalozený na zneuzití právomoci vzhladom na nedodrzanie obmedzení mandátu inspekcie. Ôsmy a deviaty zalobný dôvod, ktoré boli vznesené subsidiárne, sa v podstate týkajú nesprávneho posúdenia pôsobnosti uplatnitelného právneho rámca a vôle normotvorcu, pokial ide o definíciu a prax poskytovania zliav a nesprávneho posúdenia skutkového stavu vedúceho k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 28 Nakoniec, Komora v replike zjavne spochybnuje tiez závery Komisie, pokial ide o existenciu jediného a nepretrzitého porusenia, co predstavuje zalobný dôvod, ktorého prípustnost Komisia popiera. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade a uplatnení clánku 101 ZFEÚ vzhladom na rozsudok Wouters 29 Komora tvrdí, ze ma za úlohu zabezpecovat ochranu nezávislosti profesie, ako aj prispievat k podpore verejného zdravia a kvality starostlivosti, najmä bezpecného uskutocnovania odborných úkonov, tak ako to bolo opätovne potvrdené rozsudkom Súdneho dvora zo 16. decembra 2010, Komisia/Francúzsko ([5]C-89/09, Zb. s. II-2941). Podla nej mala Komisia zastávat názor, ze jej konanie je, na jednej strane konaním verejného orgánu, na ktorý sa neuplatnuje clánok 101 ZFEÚ, a na druhej strane, za predpokladu, ze by rozhodovala ako zdruzenie podnikov, odôvodnené ochranou verejného zdravia. 30 Pokial ide o konkrétne praktiky, ktoré sú jej vytýkané, Komora uvádza, ze povinnost ulozená laboratóriám oznamovat dokumenty týkajúce sa prevodu akcií, delenia medzi samotným vlastníctvom a uzívacím právom a zmien uskutocnených v stanovách, mali za ciel overit dodrziavanie francúzskeho zákona. 31 Pokial ide o zmeny stanov SEL a zmeny riaditelov pocas ich existencie, je právomoc CCG viazaná, pretoze konecné rozhodnutie týkajúce sa týchto zmien prinálezí prefektovi a Komora teda koná ako verejný orgán, tak ako je to uvedené v rozsudku Wouters, uz citovanom v bode 21 vyssie. To údajne platí aj pre oznamovaciu povinnost v tomto zmysle stanovenú CSP, pretoze úloha CCG a posteriori overovat dohody uzavreté SEL a laboratóriami je definovaná zákonom a získaná informácia je odovzdaná prefektovi, ktorý prijíma konecné rozhodnutie. Komora v replike dodáva, ze vzhladom na to, ako Komisia tvrdí pred Vseobecným súdom, ze sa napadnuté rozhodnutie, pokial ide o úlohu prefekta a CCG pri zmenách, ku ktorým dôjde pocas existencie SEL, týka len rozhodnutí o zápise do zoznamu, závisí vedenie uvedeného zoznamu na schváleniach. 32 Pokial ide o námietky v napadnutom rozhodnutí v oblasti disciplinárneho stíhania, Komora tvrdí, ze výkon disciplinárnej právomoci je právomocou verejnej moci. 33 Nakoniec, Komora tvrdí, ze sa Komisia v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila k pouzitiu rozsudku Wouters, uz citovaného v bode 21 vyssie, na jej konanie v oblasti zákazu nadmerných zliav. Komora uvádza, ze toto konanie je tiez odôvodnené ochranou verejného zdravia. 34 Komisia, podporovaná spolocnostou Labco, tvrdí, ze Komora prijímala rozhodnutia zdruzenia podnikov spadajúce do clánku 101 ZFEÚ za vsetkých proti nej uvádzaných okolností, pretoze v ziadnom z týchto prípadov nekonala ako verejný orgán. 35 V tomto zmysle je potrebné uviest, ze v rozsudku Wouters, uz citovanom v bode 21 vyssie, Súdny dvor pripomenul niekolko zásad umoznujúcich preukázat, za akých okolností môze byt konanie profesijnej komory oznacené za rozhodnutie zdruzenia podnikov obmedzujúce hospodársku sútaz v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. 36 Po prvé, pravidlá hospodárskej sútaze v ZFEÚ sa nevztahujú na cinnost, ktorá svojou povahou, pravidlami, ktorými sa riadi, a svojím cielom, nepatrí do hospodárskej oblasti, alebo na cinnost, ktorá sa viaze na výkon oprávnení verejnej moci (pozri rozsudok Súdneho dvora Wouters, uz citovaný v bode 21 vyssie, bod 57 a rozsudok z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, C-1/12, bod 40). 37 Po druhé, akékolvek rozhodnutie zdruzenia podnikov, ktoré obmedzuje slobodu cinnosti úcastníkov alebo jedného z nich, nespadá nevyhnutne pod zákaz stanovený clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Na to, aby sa v danom prípade uplatnilo toto ustanovenie, totiz treba najprv zohladnit celkový kontext, v ktorom bolo prijaté sporné rozhodnutie zdruzenia podnikov, alebo v ktorom nastávajú jeho úcinky, a konkrétnejsie jeho ciele, ktoré v danom prípade spocívajú v zabezpecení nevyhnutných záruk konecným spotrebitelom sluzieb, o ktoré ide. Následne je potrebné skúmat, ci úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz, ktoré z neho vyplývajú, sú nerozlucne spojené so sledovaním predmetných cielov (rozsudky Súdneho dvora Wouters, uz citovaný v bode 21 vyssie, bod 97, a z 18. júla 2013, Consiglio nazionale dei geologi a Autoritŕ garante della concorrenza e del mercato, C-136/12, bod 53). 38 Z tejto judikatúry vyplýva, ze dôvody vseobecného záujmu, osobitne záujem na riadnom výkone profesie, môzu odôvodnovat neuplatnenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ na niektoré obmedzenia hospodárskej sútaze, pokial sú nevyhnutné. 39 V prejednávanej veci Komisia skúma uplatnitelnost rozsudku Wouters, uz citovaného v bode 21 vyssie, v odôvodneniach 684 az 691 napadnutého rozhodnutia. Odmieta tam, okrem iného, argument Komory, predlozený v odpovedi na oznámenie o námietkach, podla ktorého sú zistené obmedzenia odôvodnené ochranou verejného zdravia, dôvodom verejného záujmu, ktorý údajne spôsobuje vynatie jej konania z pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ. Podla Komisie sa Komora v podstate opiera o zásadu nezávislosti biológa ako prostriedku na dosiahnutie ciela ochrany verejného zdravia a túto zásadu vykladá extenzívne a sporne tak, ze je tento výklad po prvé, systematicky nepriaznivý vo vztahu k externým kapitálovým vkladom do profesie, aj ked nemajú vplyv na slobodu rozhodovania biológa, a po druhé, pridáva obmedzenie hospodárskej sútaze k obmedzeniam ulozeným francúzskym zákonodarcom, hoci Komora samotná nemá právomoc vydat nariadenie. Komisia tiez poukazuje na praktiky Komory v oblasti cien, ktoré nemajú za ciel chránit vseobecný záujem ani nezávislost profesie, ale chránit hospodárske záujmy lekárnikov biológov aktívnych na trhu analýz lekárskej biológie, na skodu hospodárskej sútaze a pacientov. Vzhladom na to, ze zistené obmedzenia nie sú nevyhnutné na úcely sledovania vseobecného záujmu, dospela Komisia k záveru, ze sa výnimka stanovená vyssie uvedeným rozsudkom Wouters na prejednávaný prípad neuplatní. 40 V tomto zmysle je nesporné, ze na rozdiel od profesijnej komory dotknutej v rozsudku Wouters, uz citovanom v bode 21 vyssie, Komora nemá právomoc vydat nariadenie. 41 Je potrebné dalej uviest, ze na rozdiel od toho, co bolo predmetom veci v rámci konania, v ktorom bol vydaný rozsudok CNOP a CCG/Komisia, uz citovaný v bode 8 vyssie, je nesporné, ze Komora predstavuje profesijnú komoru zdruzujúcu lekárnikov, z ktorých aspon cast vykonáva hospodársku cinnost a môze byt oznacená za podniky (bod 70 az 72 uvedeného rozsudku). 42 Komora v podstate tvrdí, ze úkony, ktoré sú jej vytýkané v napadnutom rozhodnutí, zhrnuté v bode 10 vyssie, boli uskutocnené bud v rámci výkonu právomoci verejnej moci, takze spadajú mimo hospodársku oblast a nemôzu byt oznacené za rozhodnutia zdruzenia podnikatelov v zmysle clánku 101 ZFEÚ, alebo sú rozhodnutiami zdruzenia podnikov v zmysle tohto ustanovenia, ale hoci sú obmedzujúce a nezodpovedajú podmienkam clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, sú podstatné alebo nevyhnutné na úcely uskutocnenia legitímneho ciela spojeného so zárukami poskytnutými spotrebitelom. 43 Napriek urcitému zmätku spôsobenému Komorou v jej písomnostiach, na ktoré Komisia upozornila, zo spisu vyplýva, ze sa Komora domnieva, ze hoci praktiky, ktoré sú jej vytýkané, nepredstavujú opatrenia státu, ale sa na nich, ako na rozhodnutia zdruzenia podnikatelov, vztahuje pôsobnost clánku 101 ZFEÚ, nemali by napriek tomu byt zakázané. Ich obmedzujúce dôsledky sú totiz údajne nevyhnutné na úcely sledovania legitímneho ciela, v prejednávanej veci ochrany verejného zdravia, prípadne prostredníctvom dodrzania zásady nezávislosti lekárnikov biológov. Jediná výnimka spocíva v praxi týkajúcej sa statutárnych zmien SEL, vo vztahu ku ktorým Komisia tvrdí, ze konala ako verejný orgán v úlohe podriadenej prefektovi, ktorý prijíma konecné rozhodnutie. 44 Pre väcsinu dotknutých praktík je pre posúdenie uplatnitelnosti zásad odvodených z rozsudku Wouters, uz citovaného v bode 21 vyssie, ústrednou otázkou ci Komora, ako tvrdí, konala v medziach francúzskeho právneho rámca. V takomto prípade jej konanie spadá do pôsobnosti právnych predpisov a slúzi na uskutocnenie ciela sledovaného zákonom. To platí tak pre konanie týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií, ako aj pre konania v oblasti zliav. 45 Pokial vsak ide o konkrétne uplatnenie zásad odvodených v rozsudku Wouters, uz citovanom v bode 21 vyssie, na uvedené konania, hoci Komora prejednávaný zalobný dôvod definuje ako dôvod odvodzujúci dalsie zalobné dôvody, Vseobecný súd zastáva názor, ze je vhodné na tento zalobný dôvod odpovedat po preskúmaní námietok Komory predlozených v rámci iných zalobných dôvodov, týkajúcich sa výkladu uplatnitelných právnych ustanovení a ich konkrétnych praktík. Preto bude uplatnitelnost zásad odvodených v rozsudku Wouters, uz citovanom v bode 21 vyssie, v prejednávanej veci posúdená na konci preskúmania zalobných dôvodov týkajúcich sa návrhu na zrusenie. 46 V tomto stádiu je vsak vhodné preskúmat argument Komory zalozený na rozsudku Komisia/Francúzsko, uz citovanom v bode 29 vyssie. Ako je uvedené v odôvodneniach 695 a 696 napadnutého rozhodnutia, predmetný rozsudok sa týka otázky, ci francúzsky rezim laboratórnych analýz v lekárskej biológii obsahujúci obmedzenia týkajúce sa vlastníctva základného imania osobami, ktoré nie sú biológmi, je v súlade s clánkom 49 ZFEÚ o slobode usadit sa. 47 V tomto rozsudku zastával Súdny dvor názor, ze pravidlo, podla ktorého úcast spolocníkov, ktorí nevykonávajú profesiu biológa na základnom imaní nemôze presiahnut 25 %, obsiahnuté teraz v clánku R 6212-82 CSP, neprevysuje to, co je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného ciela verejného zdravia (body 80 az 89). V bode 82 uvedeného rozsudku Súdny dvor pripomína priestor pre volnú úvahu clenského státu, ktorý sa môze domnievat, ze existuje riziko, ze právne normy, ktorých cielom je zabezpecit odbornú nezávislost biológov, nebudú v praxi dodrziavané, kedze záujem osoby, ktorá nie je biológom, na dosahovaní zisku, nie je zmiernený rovnako ako v prípade nezávislých biológov a podriadenost biológov SEL prevádzkujúcej laboratóriá vykonávajúce biomedicínske analýzy, väcsinovo vlastnenej osobami, ktoré nie sú biológovia, ako jej zamestnancov môze znamenat, ze pre nich bude komplikované namietat proti jeho instrukciám vydaným osobami, ktoré nie sú biológovia. V tom istom bode dodáva, ze nemozno najmä vylúcit, ze by uvedené osoby, ktoré nie sú biológovia, mali snahu vyhnút sa urcitým z hospodárskeho hladiska menej výnosným alebo tazsie uskutocnitelným vysetreniam alebo obmedzit poradenstvo pre pacientov v preanalytickej fáze a postanalytickej fáze, ktorého existencia charakterizuje spôsob organizácie lekárskej biológie vo Francúzsku. 48 Hoci ide o rovnaký typ pravidiel, o ktorých Komora tvrdí, ze zabezpecuje ich uplatnenie v rámci konaní sankcionovaných v napadnutom rozhodnutí, Komisia v bode 102 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze ziadna z námietok konstatovaných proti Komore sa netýka rozhodnutí Komory usilujúcich o dodrziavanie clánku R 6212-82 CSP. Táto otázka bode podrobnejsie preskúmaná v rámci zalobných dôvodov vztahujúcich sa na konania týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií. 49 Komisia zastáva v kazdom prípade názor, ze táto judikatúra nie je rozhodujúca na úcely vyriesenia otázky, ci konania, ktoré sú Komore vytýkané, predstavujú porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Ako totiz Komisia uvádza v odôvodnení 696 napadnutého rozhodnutia, uznanie právomoci clenských státov obmedzovat slobodu usadit sa z dôvodu ochrany verejného zdravia nepovoluje súkromným subjektom alebo orgánom, ktoré ich zastupujú, porusovat pravidlá Zmluvy v oblasti práva hospodárskej sútaz ukladaním obmedzení hospodárskej sútaze, ktoré nestanovuje ani samotný stát. 50 Otázka, ci Komisia správne uplatnila rozsudok Wouters, uz citovaný v bode 21 vyssie, a teda konecné rozhodnutie, ktoré je potrebné prijat vzhladom na prvý zalobný dôvod, bude analyzované na konci preskúmania zalobných dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktorými sa ziada o zrusenie. O zalobných dôvodoch vztahujúcich sa na konanie týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií 51 Pred preskúmaním konkrétnych námietok predlozených Komorou, pokial ide o dotknuté konanie, je potrebné v úvode pripomenút hlavné body obsahu napadnutého rozhodnutia týkajúce sa uvedeného konania, zásady v oblasti dôkazného standardu a rozsah súdneho preskúmania, ako aj preskúmat rozsah námietok predlozených Komorou. 52 Konanie Komory týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií pozostáva zo styroch typov rozhodnutí oznacených v odôvodnení 127 napadnutého rozhodnutia: po prvé rozhodnutie smerujúce k zákazu rozdelenia podielov SEL; po druhé rozhodnutie ukladajúce povinnost okamzite oznámit pohyby akcií; po tretie rozhodnutie ukladajúce povinnost lekárnikom biológom, aby vlastnili minimálny podiel na základnom imaní a po stvrté rozhodnutie ukladajúce povinnost, aby kazdá zmena stanov alebo vymenovanie riaditela bola podmienená predchádzajúcim súhlasom Komory. Uvedené konanie je podrobne preskúmané v kapitole 5. 2 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 222 az 494). Body 667 az 676 zhrnujú ich dôsledky takto: "[...] (667) ... tieto dôkazy preukazujú, tak ako je uvedené v kapitole 5. 2, ze rozhodnutia týkajúce sa laboratórií napojených na skupiny majú za ciel spomalit a pokial mozno zastavit rozvoj týchto skupín, a rovnako tak usilujú o obmedzenie alebo kontrolu výroby, technického rozvoja a investícií. (668) Tento ciel je osobitne znázornený zápisnicou zo schôdze jedného orgánu ONP z 27. marca 2003 [:] 'Zo striktne právneho hladiska sa zdá nemozné bránit rozdeleniu podielov alebo akcií v rámci SEL... Rada rozhodla, ze dôjde ku príprave podrobného stanoviska, v dôsledku ktorého bude zamietnuté rozdelenie, z ktorého mali prospech Stés Unilabs, z dôvodu profesijnej etiky`. Tento ciel je tiez znázornený návrhom volebnej brozúry z roku 2005 riadiaceho týmu Sekcie G,. ktorý poukazuje na financné skupiny: 'Bezpochyby sme zasiahli nás terc, je potrebné ich zlikvidovat`. (669) Dotknuté rozhodnutia sú zjavné od marca 2003, ked sa v rámci ONP prejavila programová tendencia na rozvoj 'novej doktríny', podla ktorej 'bude zamietnuté rozdelenie, z ktorého mali prospech Stés Labco` a najneskôr od októbra 2003, následne od roku 2004 vo forme listov zasielaných zo strany ONP laboratóriám napojeným na skupiny. Podla poznatkov Komisie, tieto prejavy konania ONP neboli dodnes ukoncené. (670) Niekolko skutocností umoznuje charakterizovat hospodársky ciel obmedzit hospodársku sútaz na trhu, sledovaný ONP prostredníctvom tohto druhého typu prejavu. Konkurencné riziko, ktoré predstavuje rozvoj skupín laboratórií pre mnohé malé laboratória cinné na trhu, bolo rýchle konstatované zo strany ONP, ktorá svoje konanie zamerala na jednu skutocnost, a to kontrolu základného imania. ONP tak sankcionovala nesplnenie údajných povinností spojených s vlastníctvom základného imania a oznamovaním dokumentov spojených s existenciou SEL, s cielom prekazit rozvoj týchto skupín laboratórií alebo tento rozvoj spomalit. (671) Na tento úcel ONP zacala, ako o tom svedcia pocetné písomnosti zahrnuté v spise a uvedené v kapitole 5. 2, ako napríklad poznámky 'Lekárska biológia a financníci` alebo 'Zoznam stazností Labco zo strany SEL', systematický lov na laboratória napojené na skupiny. Súbezne ONP zacala rovnako systematicky disciplinárne stíhanie proti dotknutým laboratóriám a lekárnikom, ktorí tam vykonávajú svoju cinnost (pozri kapitola 5). Spolocných znakom vsetkých laboratórií a lekárnikov, ktorých sa týkajú dokumenty a rozhodnutia uvedené v kapitole 5. 2, je ich príslusnost ku skupinám laboratórií (najmä Labco, Unilabs a Confindex), ktoré podla ONP predstavujú konkurencné riziko pre väcsinu ich clenov. (672) Úcast skupín na základnom imaní laboratórií im totiz umoznuje investovat do velmi výkonného materiálového vybavenia na úcely dosiahnutia úspor z rozsahu, rozsírit skálu ponúkaných analýz a dodat výsledky rýchlejsie, tak ako je uvedené v kapitole 2.2.2.2. ONP a osobitne riadiacim instanciám Sekcie G musí byt známe zlepsenie kvality, rýchlosti a produktivity, ktoré najnovsie vybavenie laboratória umoznuje uskutocnit, najmä preto, ze dvaja nemocnicní biológovia majú sídlo v Ústrednej rade Sekcie G. (673) Na druhej strane, hoci boli disciplinárne sankcie ulozené zo strany ONP proti laboratóriám jednej zo skupín, ktorých sa týkali rozhodnutia, odôvodnené, sú tieto sankcie objektívne neprimerané, najmä v porovnaní so sankciami ulozenými za nedodrziavanie normy kvality (povinná norma od roku 1994) priblizne tretinou laboratórií aktívnych na trhu a so sankciami vseobecne ulozenými ONP proti SEL alebo lekárnikom biológom zo závazných dôvodov verejného zdravia, tak ako je to uvedené v kapitole 5. 4. (674) V kapitole 5. 2 bolo nakoniec preukázané, ze odôvodnenia predlozené ONP na podporu jej rozhodnutí smerujúcich k obmedzeniu rozvoja skupín laboratórií na trhu sú v rozpore s odôvodneniami, ktoré predlozila na podporu jej stanoviska týkajúceho sa takzvaných referencných laboratórií, ktoré nie sú v priamej hospodárskej sútazi s výraznou väcsinou laboratórií pôsobiacich na trhu. (675) Ochrana 'nezávislosti profesionálov vykonávajúcich svoju cinnost` sa tak podla ONP môze opierat o iné kritérií, pokial laboratóriá, v ktorých sú títo profesionáli aktívni, nie sú v hospodárskej sútazi s laboratóriami, ktorých hospodárske záujmy ONP bráni. Navyse, legalita právnych usporiadaní spochybnených ONP bola opakovane jasne uvádzaná francúzskym státom. Okrem toho, ONP nemôze tvrdit, ze chráni profesionálov, aj keby francúzsky stát nepovazoval za nevyhnutné ulozit obmedzenia na transakcie uskutocnené výlucne medzi profesionálmi [biológmi, fyzickými osobami alebo právnickými osobami (SEL)] z dôvodu zásahu do profesijnej nezávislosti. V tomto prípade ONP, ktorá nemá právomoc vydat nariadenie, nemôze nahrádzat legislatívnu právomoc ukladat tieto obmedzenia. (676) ONP sa teda tým, ze bráni hospodárskym cinnostiam profesionálom aktívnym na trhu alebo tým, ze bránila externému kapitálu na trhu investovat, snazí obmedzovat alebo kontrolovat výrobu, technický rozvoj a investície." 53 Pokial ide o rezim dokazovania, je ustálenou judikatúrou, ze Komisia musí predlozit dôkazy o poruseniach, ktoré zistí, a urcit dôkazné prostriedky, ktoré môzu právne dostatocným spôsobom preukázat existenciu skutocností svedciacich o porusení (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [6]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58 a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 59). 54 Je nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, [7]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20, a rozsudok Vseobecného súdu z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 55). Dôkazy predlozené Komisiou tak musia bezpochyby umoznovat dospiet k záveru, ze doslo k poruseniu (rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 137 a 144). 55 Pokial ide o dôkazy, ktoré mozno pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 101 ZFEÚ, v práve Únie prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudky Vseobecného súdu z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [8]T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72 a z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, [9]T-112/07, Zb. s. II-3871, bod 64). 56 Nepriame dôkazy, na ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí odkazuje na úcely preukázania porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ podnikom, sa nemajú posudzovat samostatne, ale ako celok (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, [10]48/69, Zb. s. 619, bod 68, a rozsudok Vseobecného súdu z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [11]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 185). Rôzne dôkazy sa môzu navzájom podporovat (rozsudok Vseobecného súdu z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [12]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 275). 57 Pokial ide o súdne preskúmanie rozhodnutia o uplatnení clánku 101 ZFEÚ, je ustálenou judikatúrou, ze ak je Vseobecnému súdu predlozená zaloba o neplatnost rozhodnutia, musí vo vseobecnosti vykonat úplné preskúmanie otázky, ci sú, alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia uvedeného clánku (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, [13]42/84, Zb. s. 2545, bod 34, a rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, [14]T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62). Súd Únie totiz musí najmä nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich vierohodnost a súladnost, ale tiez preskúmat, ci tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci môzu opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [15]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 58 V prejednávanej veci z kapitoly 5. 2 napadnutého rozhodnutia a z casti jeho kapitoly 7, citovanej v bode 52 vyssie, vyplýva, ze sa Komisia opiera o listinné dôkazy, aby odôvodnila svoj záver o existencii porusenia týkajúceho sa rozhodnutia smerujúceho k zabráneniu rozvoja skupín laboratórií, ktoré musia byt oznacené za prekázky výroby, technického rozvoja a investícií na dotknutom trhu, takze ide o zjavné porusenie európskeho práva hospodárskej sútaze (odôvodnenie 755 týkajúce sa závaznosti porusenia). 59 Listinnými dôkazmi dôlezitými na podporu tohto záveru sú listinné dôkazy diskutované v kapitole 5. 2. 1 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 222 az 237). V tejto casti napadnutého rozhodnutia Komisia popisuje to, co je podla nej "plánovanou stratégiou" Komory majúcou za ciel, klást skupinám laboratórií prekázky, co odvodzuje zo vsetkým dokumentov a niektorých praktík. 60 Komora nepredkladá konkrétne dokumenty k tejto casti napadnutého rozhodnutia, ale v podstate uvádza, najmä v druhom, tretom stvrtom a piatom zalobnom dôvode, ktoré budú preskúmané nizsie, ze Komisia nesprávne vylozila francúzsky zákon a úmysel zákonodarcu, ktoré boli jednoduchým vyjadrením konania Komory. Navyse, neuvádza ani argumenty týkajúce sa kapitoly 5. 3 napadnutého rozhodnutia, kde sa Komisia domnieva, ze Komora zaobchádzala priaznivo so specializovanými skupinami laboratórií, ktoré konajú ako subdodávatelia iných laboratórií a nie sú tak priamymi konkurentmi. Komora údajne nemala problém najmä s vlastníctvom casti základného imania vo výske len 15 % pre lekárnikov biológov cinných v struktúrach, zatial co pre skupiny laboratórií, ktoré konkurujú na trhu vyzaduje úcast vo výske najmenej 50 %. Nakoniec, ani v rámci prejednávanej zaloby Komora nepredkladá konkrétne argumenty týkajúce sa kapitoly 5. 5. 2 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 537 az 547), v rámci ktorých sa Komisia domnieva po prvé, ze vedúci pracovníci Komory oznámili protisútazné ciele Komory pri prílezitosti volieb ich komorových institúcií, najmä v rámci svojich volebných programov alebo v clánkoch vo vestníku Komory. Napríklad, odôvodnenie 527 napadnutého rozhodnutia poukazuje na vôlu vyjadrenú prezidentom CCG "prekazit kapitalistické ambície financných skupín a majetkovú stratégiu niektorých biológov". Komisia v nom opisuje tiez hospodárske ciele uvedené orgánmi Komory. 61 Skutocnost, ze Komisia prostredníctvom týchto dôkazov opísala existenciu urcitého vopred premysleného správania, ci dokonca stratégiu voci skupinám laboratórií zo strany riadiacich instancií Komory, je relevantnou na úcely posúdenia osobitného kontextu, do ktorého spadajú konania spocívajúce v bránení a tvrdom pouzívaní výkladu zákona za okolností, kedy by prípadne niektoré výklady bolo mozné bránit, co podla Komisie preukazuje výklad zákona na hospodársky úcel. Hoci totiz úmysel úcastníkov nie je nevyhnutný na urcenie obmedzujúcej povahy dotknutých aktov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., C-32/11, bod 54 a tam citovanú judikatúru), môze zohrávat v prejednávanej veci nezanedbatelnú úlohu, vzhladom na úlohy zverené Komore zákonodarcom, pricom sa má za to, ze konanie Komory spadá do rámca uvedených úloh. 62 Práve s ohladom na tieto úvahy je potrebné skúmat, ci sa Komisia, ako tvrdí Komora, dopustila chyby pri výklade uplatnitelného legislatívneho rámca a dospiet k záveru (body 343 az 348 nizsie), ci Komora môze tvrdit, ze by jej konanie nemalo byt sankcionované v rámci clánku 101 ZFEÚ s ohladom na rozsudok Wouters, uz citovaný v bode 21 vyssie. 63 Vseobecný súd usúdil, ze je uzitocné skúmat zalobné dôvody týkajúce sa zlozenia a zmeny základného imania SEL (stvrtý a piaty zalobný dôvod) pred zalobnými dôvodmi týkajúcimi sa informacných povinností SEL pocas ich existencie (druhý a tretí zalobný dôvod), pricom siesty zalobný dôvod bude skúmaný na konci. O zalobných dôvodoch týkajúcich sa zlozenia a zmeny základného imania SEL 64 Stvrtý a piaty zalobný dôvod sa týkajú dôsledkov na struktúru SEL, vývoja legislatívneho rámca riadiaceho SEL smerom k otvoreniu ich základného imania externým financníkom. Právny rámec, ktorého výklad je tu predmetom posúdenia, je opísaný v odôvodneniach 91 az 102 a 431 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia. 65 Clánok 1 zákona c. 90-1258 z 31. decembra 1990 o výkone slobodných povolaní podliehajúcich zákonnej úprave o regulovaných povolaniach alebo povolaniach, ktorých výkon je predmetom ochrany, vo forme spolocnosti a o spolocnostiach s financnou úcastou osôb vykonávajúcich slobodné povolanie (JORF z 5. januára 2001, s. 216) stanovuje, ze "pre výkon slobodného povolania podliehajúceho zákonnej alebo správnej regulácii alebo ktorého titul je predmetom ochrany, môzu byt zriadené spolocnosti s rucením obmedzeným, akciové spolocnosti alebo komanditné spolocnosti na akcie, ktoré sa riadia [obchodným zákonníkom], s výnimkou ustanovení hlavy I tohto zákona". Z toho vyplýva, ze SEL môzu byt zriadené na úcely prevádzkovania laboratórií a ze môzu, tak ako je to uvedené v odôvodnení 91 napadnutého rozhodnutia mat obvyklú právnu formu obchodných spolocností, najmä akciových spolocností s rucením obmedzeným (SELARL) a akciových spolocností (SELAFA). Tiez je mozné zakladat komanditné spolocnosti na akcie (SELCA). Moznost pouzit zjednodusené akciové spolocnosti (sociétés par actions simplifiées SELAS) bola zavedená neskôr. 66 Clánok 5 prvý pododsek zákona c. 90-1258 stanovuje, ze "viac ako polovicu základného imania spolocnosti a hlasovacích práv musia... vlastnit profesionáli, ktorí vykonávajú svoju cinnost v rámci spolocnosti". 67 Navyse, je potrebné pripomenút obsah clánku R 6212-82 CSP, zavedený dekrétom c. 92-545 zo 17. júna 1992 o spolocnostiach zalozených s cielom vykonávat slobodné povolanie riaditela a zástupcu riaditela laboratórií biomedicínskych analýz (JORF z 21. júna 1992, s. 8106), dekrétom vykonávajúcim zákon c. 90-1258. Toto ustanovenie bolo relevantné v rozsudku Komisia /Francúzsko, uz citovanom v bode 29 vyssie. Stanovuje: "Podiel na základom imaní [SEL] s cielom vykonávat slobodné povolanie riaditela a zástupcu riaditela laboratórií biomedicínskych analýz, ktorý môze mat jedna alebo viac osôb, ktoré nesplnajú podmienky prvého odseku clánku 5 [zákona c. 90-1258]... nemôze presiahnut jednu stvrtinu základného imania... V prípade [SEL], ktorá je zalozená vo forme komanditnej spolocnosti na akcie, môze byt podiel na základnom imaní, ktorý môzu vlastnit iné osoby ako tie, ktoré sú uvedené v clánku 5 uz citovaného zákona z 31. decembra 1990, síce väcsí ako podiel stanovený v predchádzajúcom odseku, avsak v ziadnom prípade nemôze dosiahnut polovicu základného imania." 68 Na základe zákona c. 2001-1168 z 11. decembra 2001 o naliehavých hospodárskych a financných reformách (JORF z 12. decembra 2001, s. 19703, dalej len "zákon Murcef"), predstavovalo základné imanie SEL viac otvorené externým spolocníkom otvorenú moznost oddelenia kapitálových práv od práv hlasovací. Takto bol do zákona c. 90-1258 vlozený clánok 5-1, ktorý nadobudol úcinnost 12. decembra 2001. Tento clánok 5-1 stanovuje vo svojom prvom pododseku, ze "na rozdiel od prvého pododseku clánku 5 môzu viac ako polovicu základného imania [SEL] vlastnit fyzické alebo právnické osoby vykonávajúce profesiu, ktorá je predmetom cinnosti [spolocnosti]". 69 Clánok 5-1 bol doplnený zákonom c. 2005-882 z 2. augusta 2005, v prospech malých a stredných podnikov (JORF z 3. augusta 2005, s. 12639). Do clánku 5-1 bol vtedy vlozený druhý pododsek, podla ktorého dekréty francúzskej Státnej rady môzu stanovit, s ohladom na nevyhnutnosti vlastné kazdej profesii, inej nez právnej a súdnej profesii, ze sa prvý pododsek neuplatní, pokial by táto odchýlka mohla skodit výkonu danej profesie, dodrziavaniu nezávislosti ich clenov alebo ich profesijným pravidlám. 70 Pre výklad týchto textov sú tiez relevantné niektoré ministerské obezníky. 71 Po prvé, obezník DCIS c. 970019 z 29. januára 1997 (dalej len "obezník c. 970019") uvádza, ze "za súcasného znenia ustanovení môze byt úcast riaditela laboratória na základnom imaní [SEL] minimálna". 72 Po druhé, obezník DGS/SQ 3 c. 98-585 z 22. septembra 1998 (dalej len "obezník c. 98-585") stanovuje, ze: "clen inej zdravotníckej profesie nemôze vlastnit podiely na základnom imaní [SEL] ako uzívatel. Uzívacie právo týkajúce sa hnutelných hodnôt obsahuje urcitý pocet uzívacích práv (právo na dividendy, právo nahradit v úpadku vlastníka, ktorý nepozíva uzívacie právo v prípade rozdelenia rezerv alebo zvýsenia základného imania) a riadiacich právomocí (úcast na riadnych valných zhromazdeniach, vykonávanie niektorých právnych krokov)." 73 Po tretie, obezník DHOS/05 c. 2005-506 zo 14. novembra 2005 (dalej len "obezník c. 2005-506") uvádza, ze "clánok 5-1... zákona [c. 90-1258] stanovuje odchýlku od tejto zásady", ze "sa toto ustanovenie uplatní na SELAFA, SELCA a SELAS, pretoze v týchto spolocnostiach je mozné zmenit pomer medzi hlasovacími a kapitálovými právami" a ze "sa toto ustanovenie uplatní tiez na SELARL, prostredníctvom podielov z nepenazných vkladov." 74 Z toho vyplýva, ze boli pocas dotknutého obdobia uplatnitelné nasledujúce základné zásady: na jednej strane najviac stvrtina základného imania SEL laboratórií mohla byt vo vlastníctve osôb, ktoré nie sú odborníkmi (clánok R 6212-82 CSP) a na druhej strane odborníci vykonávajúci túto profesiu, avsak mimo laboratórií, mohli vlastnit viac ako polovicu základného imania SEL laboratórií (clánok 5-1 prvý pododsek zákona c. 90-1258) za podmienky, ze odborníci vykonávajúci svoju profesiu v laboratóriu vlastnia viac nez polovicu hlasovacích práv (clánok 5 prvý pododsek zákona c. 90-1258). 75 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze skupiny laboratórií vyuzili moznosti otvorenia ponúknuté clánkom 5-1 prvým pododsekom zákona c. 90-1258, vlozeným zákonom Murcef, pouzitím v podstate dvoch techník. 76 Prvá technika spocíva v oddelení hlasovacích práv a financnej úcasti pridelením, prostredníctvom dvojitých alebo viacnásobných hlasovacích práv, urcitého poctu hlasovacích práv, ktoré nezodpovedá poctu podielov na základnom imaní vlastnených rôznymi spolocníkmi SEL. Táto technika je predmetom stvrtého zalobného dôvodu. 77 Druhá technika sa týka rozdelenia akcií, ktoré v podstate spocíva v rozdelení vlastníctva podielov SEL na uzívacie právo, poskytujúce hlasovacie právo ohladne rozdelenia zisku a právo umoznujúce získat dividendy, a samotné vlastnícke právo (odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia). Táto technika je preskúmaná v piatom zalobnom dôvode. - O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom v podstate na neuznaní úlohy CCG ako garanta profesijnej nezávislosti spolocníka, pokial ide o jeho minimálny podiel na základnom imaní SEL 78 Stvrtý zalobný dôvod sa týka kapitoly 5.2.2.3 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 373 az 449), nazvanej "Minimálny podiel lekárnikov na základnom imaní SEL", v ktorej sa Komisia domnieva, ze sa Komora snazila v rámci reorganizácií SEL napojených na skupiny laboratórií ulozit povinnost, aby lekárnici vykonávajúci svoju cinnost v rámci dotknutých SEL vlastnili minimálnu cast ich základného imania, ktorej rozhodnutie malo mat za ciel takéto reorganizácie spomalit a obmedzit rozvoj skupín laboratórií. Napadnuté rozhodnutie uvádza dva druhy konaní Komory. Po prvé, Komora podla Komisie tvrdila, ze nie je mozné spolocníkom, externým odborníkom SELAS alebo SELARL pridelit mensí pocet hlasovacích práv, nez je ich pocet akcií z dôvodov profesijnej etiky, zatial co vsetky jednotlivé prípady uvedené Komisiou sa týkajú úkonov medzi odborníkmi, takze profesijná nezávislost nebola dotknutá (odôvodnenia 374 a 375). Po druhé, Komora obhajovala svoj postoj, podla ktorého vlastníctvo prílis malej casti základného imania lekárnikmi tiez skodí pravidlám profesijnej etiky a najmä profesijnej nezávislosti lekárnika, zatial co podla Komisie je profesijná nezávislost zarucená existujúcimi právnymi ustanoveniami (odôvodnenie 377). Komisia cituje niekolko príkladov konkrétneho pouzitia týchto postojov (odôvodnenia 378 az 430). 79 Komora v podstate tvrdí, ze jej inspekcia týkajúca sa minimálneho vlastníctva základného imania spolocníkmi, ktorí sú odborníkmi SEL spadá do jej zákonných úloh majúcich za ciel zarucit dodrziavania profesijnej nezávislosti biológa vykonávajúceho svoju cinnost. Podla Komory práve v tomto rámci bránila takým usporiadaniam, akými sú usporiadania prijaté zo strany spolocnosti Labco, ktoré majú v úmysle vyhradit odborníkom vykonávajúcim svoju cinnost v rámci laboratória väcsinu hlasovacích práv, ale iba symbolický podiel na základnom imaní, cím ich zbavujú dosiahnutého zisku a skutocnej úcasti na správe laboratória. V prípade, ze je riaditel zbavený dividend, podlieha poziadavkám ovládajúceho akcionára a je odmenovaný za podmienok urcených ovládajúcim akcionárom, zodpovedajúcich platu, a teda v závislosti od výkonov laboratória, co je na skodu najmä jeho financnej nezávislosti. Analýza Komisie údajne zbavuje zákon jeho úcelu. V tomto ohlade Komora uvádza tiez parlamentné debaty, ktoré viedli k prijatiu zákona c. 2005-882, ktorý zaviedol druhý pododsek clánku 5-1 zákona c. 90-1258, svedciaci o existencii niektorých neziaducich tendencií. Komora dalej uvádza, ze rozsudok Komisia/Francúzsko, uz citovaný v bode 29 vyssie, potvrdzuje jej analýzu, ako aj postoj prijatý Lekárskou komorou v niektorých prípadoch. 80 Navyse, podla Komory nie je mozné v rámci SELARL oddelovat podiel na základnom imaní a hlasovacie právo, okrem prípadov nepenazných vkladov. 81 Komisia, ktorú podporuje Labco, spochybnuje tieto tvrdenia. V podstate uvádza, ze moznost oddelit vlastníctvo základného imania a drzbu hlasovacích práv je stanovená v clánku 5-1 zákona c. 90-1258 a potvrdená ministerským obezníkom. Zákon tiez stanovuje kontrolu odborníkov nad fungovaním SEL. Podla Komisie, Komora nemohla rozhodnutím zdruzenia podnikom neutralizovat pouzitie zákona, pretoze jej právomoc musí byt vykonávaná v platnom právnom rámci. 82 Labco okrem toho trvá na tom, ze jej struktúra je úplne v súlade s právom. 83 Tento zalobný dôvod sa v podstate týka námietky Komory proti takým právnym usporiadaniam, akým je usporiadanie pouzité spolocnostou Labco, v rámci ktorého holdingová spolocnost získa minoritný podiel vo výske najviac 25 % v SEL laboratóriách, ktoré naopak získajú minoritné podiely v iných SEL, pricom sa vsak dbá na to, aby sprostredkovatelské SEL nevlastnili väcsinu hlasovacích práv v týchto ostatných SEL. Biológ vykonávajúci svoju cinnost v posledne uvedených SEL tak vlastní väcsinu hlasovacích práv, ale potenciálne má prospech iba z jedného minimálneho podielu na základnom imaní, co vsak Komora odmieta. 84 Na rozdiel od toho, co uvádza Komora, je clánok 5-1 prvý pododsek zákona c. 90-1258, vlozený koncom roku 2001 zákonom Murcef, jednoznacný, pokial ide o zákonnost takéhoto usporiadania pocas dlzky trvania porusenia (teda od 14. októbra 2003 do 21. októbra 2009). 85 Z clánku 5-1 prvý pododsek uvedeného zákona totiz jasne vyplýva, ze fyzické alebo právnické osoby, okrem SEL, môzu vlastnit väcsinu ich základného imania, nie vsak hlasovacie práva, ak tieto osoby vykonávajú profesiu, ktorej sa týka predmet cinnosti dotknutej SEL. Rozdelenie medzi základným imaním a hlasovacími právami je teda mozné napríklad v prospech tretích lekárnikov biológov alebo SEL prevádzkujúcich laboratória, v prípade, ze vyssie uvedení nemajú väcsinu hlasovacích práv. 86 Tento vývoj bol, okrem toho, v minulosti predvídaný obezníkom c. 970019, podla ktorého podiel riaditela laboratória na základnom imaní SEL môze byt minimálny, a je podporený obezníkom c. 2005-506, ktorý stanovuje, ze je v SELAFA, SELCA a SELAS mozné zmenit pomer medzi hlasovacími právami a základným imaním. Tento posledne uvedený obezník bol, ako vyplýva z jeho znenia, osobitne vydaný francúzskym ministrom zdravotníctva, aby prefektom vysvetlil základné zásady, ktorými sa riadi najmä uplatnenie clánku 5-1 zákona c. 90-1258. 87 V tomto zmysle Komisia správne tvrdí, ze argument zalozený na ochrane profesijnej nezávislosti, uplatnený Komorou, nemôze byt v tejto diskusii rozhodujúci. 88 Je pravda, ze financná nezávislost lekárnikov biológov je osobitne uvedená v clánku R 4235-18 CSP, podla ktorého "sa lekárnik nesmie zaviazat ku ziadnemu financnému, obchodnému, technickému alebo morálnemu obmedzeniu, akejkolvek povahy, ktoré by mohlo byt na ujmu jeho nezávislosti pri výkone jeho profesie, najmä pri uzatváraní zmlúv, dohôd alebo dodatkov týkajúcich sa profesie". Je nesporné, ze uplatnenie tohto ustanovenia je úlohou Komory. 89 Toto ustanovenie vsak nemôze Komore umoznit bránit struktúram, ktoré sú v súlade so zákonom, najmä pokial sa týkajú vlastníctva základného imania lekárnikmi biológmi alebo spolocnostami prevádzkujúcimi laboratórium, ktoré tiez podliehajú pravidlám profesijnej etiky, a nie tretími osobami, ktoré nie sú odborníkmi, ktorých sa týka pravidlo hranice najviac 25 % základného imania laboratória osobami, ktoré nie sú odborníkmi v clánku R 6212-82 CSP. Rozsudok Komisia/Francúzsko, uz citovaný v bode 29 vyssie, ktorý sa týka platnosti tohto ustanovenia, pokial ide o slobodu usadit sa, teda uz nie je v tomto zmysle rozhodujúci. 90 Je pravda, ze niektoré úseky návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie (Zb. s. I-12944), a samotného tohto rozsudku poukazujú na moznost predlozenú Komisiou prijat miernejsí rezim z hladiska práva na slobodu usadit sa, nez rezim vlastníctva najviac vo výske 25 % základného imania SEL laboratórií pre osoby, ktoré nie sú biológovia, ktorý spocíva v oddelení hlasovacích práv od práv financných. Je vsak zrejmé, ze takýto rezim, ktorý by prípadne osobám, ktoré nie sú odborníkmi umoznoval vlastnit podiely prevysujúce 25 % základného imania, pokial si odborníci ponechajú väcsinu hlasovacích práv, nie je rezimom zamýslaným francúzskym zákonodarcom zmiernením zákona Murcef a vlozením clánku 51 prvý pododsek zákona c. 90-1258. Toto posledné uvedené ustanovenie, ktoré sa týka moznosti zvýsenia základného imania na väcsinová úroven zo strany osôb, ktoré nie sú odborníkmi mimo SEL, nebolo v rámci veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Francúzsko, uz citovaný v bode 29 vyssie, skúmané. Skutocnost, ze uvedený rozsudok (bod 85 vyssie), rovnako ako vyssie uvedené návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi (body 212 a 213), poukazuje na prípadný nátlak, ktorý môze tretia osoba vlastniaca väcsinu základného imania klást na biológov vykonávajúcich svoju cinnost v laboratóriách, pricom nemôze odôvodnit existenciu pravidla blokujúceho vlastníctvo základného imania zo strany osôb, ktoré nie sú biológovia na 25 % vo vztahu k rezimom voci nim miernejsím. 91 Z vyssie uvedenej analýzy vyplýva, ze sa francúzsky zákonodarca domnieval, na základe zmeny rezimu uskutocnenej zákonom Murcef, ze nezávislost biológov môze byt dostatocne zarucená kombinovaným pouzitím dvoch obmedzení: obmedzením podielov základného imania osôb, ktoré nie sú odborníkmi v SEL na najviac 25 % a vlastníctvom väcsiny hlasovacích práv osobami vykonávajúcimi svoju profesiu v rámci SEL. Práve v rámci týchto medzí mala Komora konat, pretoze zásada profesijne nezávislosti, pojem siroko definovaný v clánku R 4235-18 CSP, nemôze byt zámienkou na obmedzenie prístupu k základnému imaniu SEL v struktúrach, ktoré sú v súlade so zákonom. 92 Navyse, ako je uvedené v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia, kontrola odborníkov nad fungovaním SEL a teda ich profesijnou nezávislostou je zarucená nielen drzbou väcsiny hlasovacích práv vyplývajúcou z uplatnenie clánkov 5 a 5-1 zákona c. 90-1258, ale aj inými ustanoveniami uvedeného zákona stanovujúcimi okrem iného minimálnu úcast spolocníkov vykonávajúcich svoju profesiu v rámci spolocnosti v rozhodovacích orgánoch a vyhradzujúcimi ich právo prerokovat otázky niektorých dohôd týkajúcich sa podmienok za akých vykonávajú svoju profesiu. 93 Komora nemôze v tomto zmysle úcinne odkazovat ani na parlamentné práce súvisiace so zákonom 2005-882. Komisia tento argument skúma v odôvodneniach 440 a 441 napadnutého rozhodnutia. Ide najmä o stanovisko pána Langa, francúzskeho poslanca, v súvislosti s návrhom zákona týkajúceho sa zákazu rozdelenia podielov, zákazu, ktorý vsak nie je stanovený nakoniec prijatým zákonom. Stanovisko poslanca, podla ktorého usporiadanie spolocnosti Labco umoznuje tomuto subjektu získat celý zisk a stanovit odmeny biológov, v rozpore s CSP, nemôze byt odôvodnením pre zásahy Komory, pokial ide o struktúry, ktoré sú v súlade so zákonom. To isté platí pre odpoved ministra zdravotníctva na parlamentnú otázku uvedenú v odôvodnení 441 napadnutého rozhodnutia. Podobne nie je rozhodujúcou ani skutocnost, ze druhý pododsek clánku 5-1 zákona c. 90-1258 stanovuje moznost urcit pravidlá vyhláskou v prípade zneuzitia, pretoze ziadna vyhláska týkajúca sa takýchto prípadov nebola v skutocnosti vydaná. 94 Pokial ide o diskusiu medzi úcastníkmi konania ku konkrétnej otázke, ci moznost oddelenia medzi právami zo základného imania a hlasovacími právami nebola v case, kedy nastali rozhodné skutocnosti, mozná pre SELARL, Komora v tomto zmysle uvádza vseobecný dosah clánku L 223-28 francúzskeho obchodného zákonníka (dalej len "CDC") týkajúceho sa SARL Tento clánok stanovuje, ze kazdý spolocník má právo podielat sa na rozhodnutiach a má pocet hlasovacích práv rovnajúci sa velkosti podielu na spolocnosti, ktorý vlastní. 95 Podla Komory sa toto ustanovenie pouzije na SELARL a vylucuje tak v ich prípade moznost oddelenia. 96 V tomto zmysle Komisia vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu a na pojednávaní uz nepopiera, ze francúzska správa prostredníctvom obezníka c. 2005-506 uviedla, ze sa na SELARL nevztahuje uplatnenie clánku 51 zákona c. 90-1258, okrem prípadov nepenazných vkladov. Prípad nepenazných vkladov, ktorý sa týka situácie, kedy spolocník v prospech spolocnosti vlozí svoje technické znalosti, svoju prácu alebo svoje sluzby, vsak nemusí byt v rámci prejednávanej veci podrobnejsie skúmaný. 97 Bez ohladu na argument, ktorý na pojednávaní uviedla Komora, podla ktorého obezník c. 2005506 len odráza stav zákona alebo otázky, ci naopak dotknutý obezník obsahuje v tomto bode výklad zákona contra legem, vsak nemôze byt spochybnený, ze az do prijatia tohto obezníka v roku 2005 sa spolocnosti mohli bezpochyby domnievat, ze clánok 51 zákona c. 90-1258 má prednost, ako lex specialis, pred vseobecnými ustanoveniami obchodného zákonníka. 98 Ako je totiz uvedené v odôvodnení 388 napadnutého rozhodnutia, clánok 1 zákona c. 90-1258 stanovuje, ze SEL sa riadi ustanoveniami knihy II obchodného zákonníka "s výnimkou ustanovení hlavy I tohto zákona". Clánok 5-1 je castou uvedenej hlavy I. 99 Navyse, nic neumoznuje dospiet k záveru, ze zákonodarca tým, ze zaviedol nový rezim v rámci zákona Murcef, chcel vytvorit diskrimináciu medzi rôznymi druhmi SEL, pretoze sa znenie clánku 5-1 týka základného imania SEL bez spresnenia a teda vsetkých foriem SEL. 100 Za týchto okolností sa Komisia nedopustila pochybenia, ked konstatovala, ze do roku 2005 boli mozné rôzne výklady právneho rámca týkajúceho sa SELARL a ze sa Komora systematicky rozhodovala stanovit výklad, ktorý bol menej výhodný pre otvorenie trhu skupinám laboratórií. Je to tak, hoci odôvodnenie 435 napadnutého rozhodnutia správne neodráza znenie obezníka c. 2005-506 tým, ze uvádza, ze z neho vyplýva uplatnenie clánku 5-1 zákona c. 98-1258 na SELARL bez rozdielu. V kazdom prípade totiz ku konkrétnym prípadom zásahu Komory týkajúceho sa SELARL, najmú pokial ide o prípady SEl Laboratoire d'Isle (odôvodnenie 378 a nasledujúce napadnutého rozhodnutia) a Norden (odôvodnenie 391 napadnutého rozhodnutia), doslo pred rokom 2005, takze analýza Komisie poukazujúca na nadmernú povahu zásahov Komory voci nim nie je spochybnená. 101 Komisia navyse uvádza niekolko dalsích zásahov, ktoré sa netýkajú SELARL. 102 Pokial ide o nich, nie je analýza Komisie spochybnujúca zásahy Komory týkajúce sa spolocností SELAS Laboratoire Central a Groupe biologic Lam, liées ŕ Labco, napojených na Labco, alebo proti spolocnostiam SELAS JPBS, Exsel Bio a Labocentre, spochybnená argumentom Komory, podla ktorého vzhladom na malé casti akcií vlastnených spolocníkmi vykonávajúcimi svoju cinnost v porovnaní s celkovým poctom akcií, musela dbat na financnú nezávislost lekárnika biológa vykonávajúceho svoju cinnost vo vztahu k externým spolocníkom, ovládajúcim hospodársku struktúru. Zákon totiz výslovne pocítal s moznostou, ze si spolocníci vykonávajúci svoju cinnost v rámci laboratória ponechajú len obmedzený, dokonca velmi obmedzený, podiel na základnom imaní, za predpokladu, ze majú väcsinu hlasovacích práv. Skutocnost, ze spolocníci vykonávajúci svoju cinnost, prípadne dostávali odmenu, ktorá bola neindexovaná vo vztahu k zisku, tento záver nemení. Rovnako tak, ako Komisia správne uvádza, skutocnost, ze Lekárska komora bránila situáciám, v ktorých lekár vykonávajúci svoju cinnost v rámci SELAS vlastnil väcsinu hlasovacích práv, ale len symbolický podiel na základnom imaní, nemôze preukázat zákonnost praktík Komory. 103 Len pre úplnost, pokial ide o argument Komory diskutovaný na pojednávaní, podla ktorého bolo potrebné overit si, ze v SELAS nebolo externým spolocníkom poskytnuté mensie mnozstvo hlasovacích práv, nez ich pocet akcií, co nie je pre tento typ spolocnosti mozné, je potrebné konstatovat, ze okrem skutocnosti, ze tento argument nie je jasný, musí byt v kazdom prípade zamietnutý z dôvodov uvedených v bodoch 98 a 99 vyssie. 104 Nakoniec, je potrebné pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie uvádza mnoho dokumentov, z ktorých vyplýva, ze Komora vedela, ze je z právneho hladiska mozné, aby investori vykonávajúci profesiu vlastnili väcsinu základného imania, za predpokladu, ze väcsinu hlasovacích práv majú odborníci vykonávajúci svoju cinnost v rámci SEL, co je predovsetkým preukázané skutocnostou, ze sa usilovala o legislatívnu zmenu stanovujúcu vlastníctvo minimálneho podielu základného imania spolocníkmi vykonávajúcimi svoju cinnost v spolocnosti (pozri dôkazy uvedené v poznámke pod ciarou 523 a odôvodnenia 442 az 449 napadnutého rozhodnutia). Tieto dôkazy, spolu s tými, ktoré sú uvedené najmä v kapitole 5. 5 napadnutého rozhodnutia, týkajúcimi sa oznámených cielov zabránit vstupu financných skupín do profesie, podporujú postoj Komisie, podla ktorého zásahy Komory vyplývajú z jej vlastného pouzitia zákona, ktorý je systematicky v neprospech struktúr skupiny. V tomto zmysle je mozné tiez poukázat na okolnost, ze listy Komory SELARL Laboratoire d'Isle a Norden sa týkajú zásadného postoja Komory voci rozdeleniu akcií (hoci v týchto prípadoch technicky neslo o rozdelenie v úzkom zmysle, ktorý je skúmaný nizsie v rámci piateho zalobného dôvodu). 105 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod treba zamietnut. - O piatom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na nesprávnom posúdení úmyslu zákonodarcu, pokial ide o rozdelenie podielov SEL nad hranicu 25 % a nedodrzaní právneho rámca uplatnitelného na rozdelenie podielov SEL 106 Tento zalobný dôvod sa týka kapitoly 5.2.2.1 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 239 az 295) nazvanej "Rozdelenie podielov SEL", v rámci ktorej Komisia Komore vytýka, ze zakazovala rozdelenie akcií v SEL. Dotknuté rozhodnutia Komory sa týkali na jednej strane výzvy SEL alebo spolocníkov/lekárnikov vykonávajúcich svoju cinnost v uvedených SEL smerujúcu k odstráneniu akejkolvek zmienky o rozdelení podielov v stanovách alebo k vykonaniu rozdelenia, a na druhej strane zacatia disciplinárnych postupov proti dotknutým lekárnikom biológom pod zámienkou porusenia pravidiel, ktorými sa riadi profesia lekárnika (odôvodnenia 242 az 244), o com Komisia uvádza príklady SELAFA Schaffner Jean Bart Mathieu Wallon (odôvodnenia 248 az 253) a SELARL Labco Artois (odôvodnenia 256 az 258). 107 Komora v podstate uvádza, ze hranica 25 % vlastníctva základného imania stanovená v clánku R 6212-82 CSP pre tretie osoby, ktoré nie sú odborníkmi, platí tak pre obchodné podiely v úplnom vlastníctve, ako aj pre delené obchodné podiely. Komora tvrdí, ze bránila rozdeleniu podielov len v prípadoch, kedy nebolo zarucené, ze na jednej strane bola polovica hlasovacích práv v rukách odborníkov pôsobiacich v struktúre a na druhej strane tretina osôb, ktoré nie sú odborníkmi vlastnila menej nez stvrtinu základného imania spolocnosti. Prípady Unilabs, SELAFA Schaffner Jean Bart Mathieu Wallon a Biolabs Centre Labo sa týkali usporiadaní zamietnutých z tohto dôvodu. CCG sa údajne tiez musela zaoberat prípadmi spolocností, v ktorých boli obchodné podiely rozdelené, avsak ktoré boli povolené v hranici 25 % ulozenej zákonom. 108 V replike Komora uvádza, ze Komisia zamiena techniku rozdelenia vlastníckeho práva a techniku stanovenú v prvom pododseku clánku 5-1 zákona c. 90-1258. Komora poukazuje najmä na rozsudok parízskeho správneho odvolacieho súdu (cour administrative d'appel, Paríz) z 31. marca 2011, potvrdzujúci rozsudok parízskeho správneho súdu (tribunal administratif, Paríz) z 12. mája 2009 a na nezákonnost usporiadania pouzitého spolocnostou Unilabs. 109 Komisia tvrdí, ze Komora zaujala v oblasti rozdelenia zásadný postoj, ktorý viedol k zásahom v prípadoch, kedy rozdelenie bolo celkom dovolené a najmä v súlade s clánkom R 6212-82 CSP. 110 Ako je uvedené v bode 77 vyssie, technika rozdelovania spocíva v rozdelení vlastníckeho práva podielov SEL medzi uzívacie právo, poskytujúce hlasovacie právo k rozdelovaniu ziskov a právo obdrzat dividendy, a samotné vlastnícke právo (odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia). 111 V úvode je potrebné uviest, ze Komora správne tvrdí, ze z písomností Komisie vyplýva urcitá zmes medzi technikou rozdelenia medzi hlasovacie práva a financnú úcast a technikou rozdelovania, ked v zalobnej odpovedi a v duplike uvádza rozdelenie medzi hlasovacie práva a kapitálové práva stanovené clánkom 5-1 zákona c. 90-1258 pre SELARL a prípady laboratórií Isle a Norden, v prípade ktorých zjavne nejde o problém rozdelenia v uzsom slova zmysle. Tieto otázky boli nakoniec preskúmané v rámci stvrtého zalobného dôvodu. Nie je vsak v tomto zmysle mozné popriet, ze Komora mohla prispiet k uvádzanému zamienaniu, pretoze sama uviedla zásadnú námietku proti technike rozdelenia v niektorých listoch s týmito posledne uvedenými laboratóriami, hoci sa zmeny stanov, ktoré uskutocnili, týkali praktiky rozdelovania (odôvodnenia 380 a 392 napadnutého rozhodnutia). 112 Táto debata vsak nie je rozhodujúca pre riesenie prejednávaného zalobného dôvodu. Ako Komisia uviedla na pojednávaní, obidve techniky mohli byt pouzité na úcely vykonania moznosti poskytnutej clánkom 5-1 zákona c. 90-1258, nechat do SEL vstúpit viac vonkajsieho kapitálu. 113 Je potrebné konstatovat, ze pred Vseobecným súdom Komora nepopiera moznost pouzit túto techniku pre SEL, ale tvrdí, ze musia byt dodrzané vsetky uplatnitelné ustanovenia. Jej konanie sa údajne obmedzuje na dohlad nad dodrziavaním pravidiel vyplývajúcich z týchto ustanovení, okrem iného najmä toho, podla ktorého po prvé, väcsina hlasovacích práv musí byt v rukách spolocníkov vykonávajúcich svoju cinnost v SEL a po druhé, osoby, ktoré nie sú odborníkmi nemôzu vlastnit viac nez 25 % základného imania (okrem osobitného prípadu komanditných spolocností na akcie, o ktorý ti nejde). 114 Komisia nepopiera, ze pouzitie techniky rozdelenia nemôze viest ku spochybneniu týchto zákonných medzí, ktorých výklad je jednoznacný, domnieva sa vsak, ze konanie Komory v skutocnosti zaslo prílis daleko tým, ze presadzovala vseobecný zákaz tejto techniky. 115 Tento ciel Komory, zabránit akémukolvek rozdeleniu, je dokumentovaný v odôvodneniach 277 az 287 napadnutého rozhodnutia. Vyplýva z nich, napríklad, ze hoci CCG 27. marca 2003 dospela k záveru, ze "zo striktne právneho hladiska sa zdá nemozné bránit rozdeleniu podielov alebo akcií v rámci SEL", rozhodla sa "ze dôjde ku príprave podrobného stanoviska, v dôsledku ktorého bude zamietnuté rozdelenie, z ktorého mali prospech Stés Unilabs, z dôvodu profesijnej etiky" (odôvodnenie 282). Rovnako tak interná poznámka z októbra 2003 dokazuje zaujatie zásadného stanoviska zo strany orgánov Komory s cielom zabránit "akémukolvek rozdeleniu podielov v spolocnostiach zriadených na úcely prevádzkovania lekárne alebo laboratória analýz v odbore lekárskej biológie" (odôvodnenie 284). 116 Vyplýva z toho tiez, ze Komora pripústa rozdelenie len v osobitných a prechodných prípadoch odchodov do dôchodku v rámci SEL alebo dedicov odborníkov, ktorí prevádzkovali svoju cinnost v rámci tento spolocnosti. Na pojednávaní Komora vysvetlila, ze v takýchto prípadoch bola situácia docasná a uzívacie právo sa spája so samotným vlastníctvom, takze sa vsetky podiely budú opätovne nachádzat v rukách riaditel laboratória. 117 Je potrebné konstatovat, ze sa Komisia správne domnieva, ze legislatívny rámec pouzitý v case, kedy nastali rozhodné skutocnosti, takéto obmedzenia nestanovuje. V replike Komora nakoniec tvrdí, ze prícinou jej zásahov je dodrziavanie pravidla o hranici 25 % vlastnených osobami, ktoré nie sú odborníkmi. 118 Je pravda, ako je uvedené v odôvodneniach 275 a 291 az 295 napadnutého rozhodnutia a ako bolo Komorou uvedené pred Vseobecným súdom, ze parlamentné debaty v roku 2005 na tému návrhu novely uplatnitelného zákona konstatovali, ze by bolo potrebné rozdelenie zakázat ako obchádzanie zákona. Návrh znenia, podporovaného Komorou, majúceho za ciel stanovit povinnost, aby podiely SEL boli v úplnom vlastníctve, okrem prípadov odchodu do dôchodku alebo dedenia, vsak nebol nikdy prijatý, takze, ako uz bolo uvedené v rámci stvrtého zalobného dôvodu (pozri bod 93 vyssie), tento argument nemôze byt Komorou úcinne uvádzaný. Je potrebné potvrdit, ze zákon nestanovuje takéto obmedzenia, co sa Komora pokúsila zmenit v rámci lobovania, ktoré je celkom legitímne. 119 Komora vsak uvádza, ze z rozsudku parízskeho správneho súdu z 12. mája 2009, ako bol potvrdený rozsudkom odvolacieho správneho súdu z 31. marca 2011, uvádzaného Komorou a skúmaného v odôvodneniach 269 a 270 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze struktúra pouzitá Unilabs, bola odmietnutá v rámci zaloby proti rozhodnutiu Komory týkajúcemu sa SEL Biolab Centre Labo. Francúzsky správny súd zastával predovsetkým názor, ze skutocnost, ze spolocnost Unilabs France vlastní 25 % základného imania tejto SEL a spolocnost Unilabs 75 % tohto základného imania ako uzívacie právo, zatial co obidve spolocnosti boli mimo profesie, porusuje zákaz vlastnit podiely spolocníkmi, ktorí nie sú odborníci SEL nad hranicu 25 %, pretoze táto hranica platí na podiely v úplnom vlastníctve, ako aj na delené podiely. 120 Hoci by tieto rozsudky potvrdzovali výklad obhajovaný Komorou s ohladom na struktúru Unilabs, aj napriek tomu nespochybnujú úvahy Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí. Na jednej strane nie je totiz prípad SEL Biolab Centre Labo konstatovaný ako konkrétny príklad zásahov Komory v odôvodneniach 242 a nasledujúce napadnutého rozhodnutia, pricom Komisia nepopiera, ze tento prípad vnása svetlo do problému poruseniu pravidla vlastníctva vo výske najviac 25 % základného imania osobami, ktoré nie sú odborníkmi. Na druhej strane v rozsahu, v akom Komisia skutocne uvádza listinné dôkazy týkajúce sa interných postojov Komory, pokial ide o rozdelenia týkajúce sa modelu Unilabs, sú tieto pouzité na preukázanie nie snahy dodrziavat pravidla 25 %, ale zásadného postoja vseobecného zákazu techniky rozdelenia, s výnimkou vyssie uvedených obmedzených výnimiek. Práve obhajovanie tohto zásadného postoja, pokial ide o techniku rozdelenia, hoci pouzitie nespochybnuje hranicu 25 % vlastnenia základného imania SEL osobami, ktoré nie sú odborníkmi, je totiz tým, co sa Komore vytýka. 121 Téza Komisia je podporená stanoviskom Komory voci spolocnosti SELARL Labco Artois (odôvodnenia 256 az 258 napadnutého rozhodnutia), od ktorej Komora pozadovala zaslanie stanov, bez akejkolvek poznámky o pojme rozdelenia po tom, co dotknutá SELARL bola schválená prefektom a bez toho aby sa poukázalo na nebezpecenstvo porusenia pravidla 25 %. Komora nakoniec v rámci tohto zalobného dôvodu nepredkladá ziadny argument vzhladom na analýzu Komisie týkajúcu sa tejto struktúry. 122 Následne je potrebné skúmat prípad zásahu Komory proti spolocnosti SELAFA Schaffner Jean Bart Matthieu Wallon, ktorý je tiez citovaný v napadnutom rozhodnutí. 123 Pokial ide o SELAFA Schaffner Jean Bart Matthieu Wallon, Komora uvádza, ze jej námietka proti rozdeleniu uvádzanému v stanovách SEL bola legitímna, hoci, ako je zdôraznené v odôvodnení 248 napadnutého rozhodnutia, islo len o 5 % základného imania, pretoze SARL, v prospech ktorej bolo rozdelenie vykonané, uz mala 25 % cenných papierov v úplnom vlastníctve. 124 V tomto zmysle je potrebné uviest, ze zo znenia zápisnice z mimoriadneho valného zhromazdenia dotknutej SEL, poskytnutej Komorou, jasne vyplýva skutocnost, ze dotknutá SARL nebola cinná v odvetví laboratórií, tak ako to tvrdí Komora. Zdá sa, ze by to bolo mozné odvodit zo skutocnosti, ze sa tam uvádza len ako SARL a nie ako SELARL. Komisia vsak tvrdí, ze ide o spolocnost vo vlastníctve lekárov biológov. Labco na pojednávaní tvrdila, ze ide o spolocnost vedenú biológom, co vyplýva z vyssie uvedenej zápisnice, bez toho aby v skutocnosti protirecila analýze Komory, ze islo o obchodnú spolocnost. 125 Nie je vsak nevyhnutné definitívne sa vyjadrit ku stanovám dotknutej spolocnosti, pretoze z citovaných listov vyplýva, ze Komora zaujala zásadný postoj pozadujúci, aby v stanovách nebolo uvedené ziadne rozdelenie, bez ohladu na vlastnenú cast základného imania. 126 Z predchádzajúcich úvah preto vyplýva, ze sa Komisia mohla domnievat, bez toho aby sa dopustila pochybenia, ze Komora zaujala zásadný postoj v oblasti rozdelenia, ktorý nebol v súlade s právnym rámcom uplatnitelným v case, kedy nastali rozhodné skutocnosti, a ktorý ju viedol k tomu, ze bránila usporiadaniam, ktoré boli v súlade so zákonom. 127 Piaty zalobný dôvod preto musí byt zamietnutý. O zalobných dôvodoch týkajúcich sa informacnej povinnosti SEL pocas ich existencie - O druhom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na nesprávnom posúdení vyplývajúcom z nesprávneho výkladu francúzskych právnych predpisov, pokial ide o úlohu prefekta a CCG pri zmenách, ku ktorým dôjde pocas existencie SEL 128 Relevantnou castou napadnutého rozhodnutia pre preskúmanie tohto zalobného dôvodu je kapitola 5.2.2.4 (najmä odôvodnenie 450 a nasledujúce), nazvaná "Nadobudnutie úcinnosti zmien stanov a zmlúv pre SEL". 129 Právny rámce, o výklad ktorého ide, je opísaný v odôvodneniach 63 az 92 a 460 az 467 napadnutého rozhodnutia. Týka sa dvoch typov povinností pre SEL, ktoré sú na jednej strane administratívneho charakteru a týkajú sa povolení, ktoré je potrebné získat od francúzskych orgánov, a na druhej strane charakteru profesijnej etiky, teda zápisu do zoznamu. Tieto povinnosti vznikajú v dvoch rôznych stádiách, v case zriadenia SEL a v case zmien ich stanov pocas ich existencie. 130 Uz bolo vysvetlené vyssie, ze od prijatia zákona c. 90-1258 môzu byt SEL zakladané na úcely prevádzkovania jedného alebo niekolkých laboratórií. 131 Pokial ide o administratívnu cast povinností, ktoré sú ulozené novým SEL, úcastníci konania sa zhodujú na tom, ze sú ustanovené s odkladnou podmienkou ich schválenia verejnou správou, teda prefektom departementu, v ktorom majú sídlo, tak ako to vyplýva z clánku R 6212-75 CSP, vlozeného do vykonávacej casti CSP, týkajúcej sa SEL prevádzkujúcich laboratórium. Clánok R 6212-77 CSP stanovuje informácie, ktoré majú byt v tomto rámci predlozené, vrátane stanov a potvrdení spolocníkov, pokial ide o povahu vkladov a rozdelenia základného imania spolocnosti. 132 Dalej je potrebné uviest, ze z clánku L 210-6 CDC, uplatnitelného na SEL, vyplýva, ze platná premena nemá za následok zalozenie novej právnickej osoby. 133 Okrem toho, clánok L 6211-2 CSP, vo svojom znení platnom do 15. januára 2010, vlozený do legislatívnej casti CSP týkajúcej sa laboratórií, uvádza vo svojom prvom pododseku, ze ziadne laboratórium nemôze fungovat bez správneho povolenia. Clánok R 3112-88 CSP stanovuje, ze ziadost o správne povolenie musí nevyhnutne obsahovat listiny odôvodnujúce zápis spolocníkov do zoznamu komory alebo ich ziadost v tomto zmysle, ako aj vyjadrenie profesijnej komory, ktorá overuje zhodu daných listín s pravidlami profesijne etiky. 134 V regulacnej casti CSP týkajúcej sa SEL prevádzkujúcich laboratórium, je v clánku R 6212-78 uvedené, ze je zároven rozhodnuté o ziadosti o schválenie a ziadosti o povolenie laboratória. 135 Z hladiska profesijnej etiky sú SEL prevádzkujúce jedno alebo niekolko laboratórií podriadené povinnosti zápisu do zoznamu komory, tak ako to vyplýva z clánku R 6212-88 CSP. 136 Pokial ide o zmeny, ku ktorým dôjde pocas existencie spolocnosti, clánok L 6211-2, stvrtý pododsek CSP uvádza, ze "kazdá zmena, ku ktorej dôjde po prijatí rozhodnutia o povolenie, ci uz v osobe riaditela alebo zástupcu riaditela, alebo v podmienkach prevádzkovania, musí byt ohlásená". Z piateho pododseku tohto clánku vyplýva, ze povolenie je odnaté, ak právne a správne podmienky prestanú byt splnené. 137 V tomto zmysle je v napadnutom rozhodnutí Komore vytýkané, ze chcela oneskorit úcinky zmien stanov a zmlúv týkajúcich sa SEL s tvrdením, ze tieto zmeny sú úcinné najskôr od obdrzania pozmenujúcich nariadení prefektov a následných zápisov komory, ako aj to, ze pozadovala, aby boli do listín o premene vlozené explicitné ustanovenia v tomto zmysle (odôvodnenie 450 a nasledujúce napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie formulácia takýchto poziadaviek umelo zvysuje hospodárske riziko spojené s uskutocnením takýchto premien. Komisia uvádza niekolko príkladov takýchto konaní najmä v odôvodneniach 453 az 459 napadnutého rozhodnutia. Navyse, v odôvodneniach 492 az 494 napadnutého rozhodnutia Komisia opisuje prípad SELAFA Aubert H, v prípade ktorej viedlo konanie Komory k preruseniu fungovania laboratória. Ako vysvetluje v odôvodnení 460 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnieva, ze len v prípade zalozenia SEL, podlieha SEL administratívnemu povoleniu, pretoze zalozenie je pozastavené az do získania schválenia prefekta, zatial co neskorsie premeny (napríklad zmena SELARL na SELAFA), ktoré sa netýkajú vytvorenia novej SEL, nepodliehajú povinnosti uvedenia dotknutých zmien, bez pozastavenia nadobudnutia ich platnosti. 138 Komora tvrdí, ze Komisia sa dopustila prvej výkladovej chyby tým, ze sa domnievala, ze povinnost oznámit zmeny, ku ktorým dôjde pocas existencie SEL má deklaratórnu povahu. Podla Komory ide o rezim podliehajúci schváleniu prefekta, pretoze deklaratórny rezim sa týka len povolenia laboratória a nie schválenia. 139 Druhá výkladová chyba sa údajne týka úlohy prefekta a CCG pri statutárnych zmenách, ku ktorým dôjde pocas existencie SEL, co viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Podla Komory, vzhladom na to, ze SEL musí pokial ide o takéto zmeny, ku ktorým dôjde pocas jej existencie poziadat najskôr o schválenie prefekta, zásah CCG v oblasti zmeny zápisu riaditela a/alebo SEL do zoznamu priamo závisí na zmenách povolenia a schválenia, ktoré sú dodané prefektom, takze právomoc Komory je v tomto zmysle viazaná. 140 Na podporu svojho tvrdenia Komora uvádza obezník c. 98-585, platný pocas obdobia, na ktoré sa vztahuje inspekcia, ktorý vsak Komisia spomína len v poznámke pod ciarou c. 562 napadnutého rozhodnutia a ktorý údajne nebol zrusený obezníkom c. 2005-506, uvedeným v tomto zmysle Komisiou. Okrem toho Komora predkladá zoznam, ktorý znázornuje zhodu medzi dátumami schválenia a dátumami zápisu do zoznamu SEL, bud pre ich zapísanie, alebo v dôsledku zmeny ich struktúr. Zdôraznuje, ze v súlade s obezníkom c. 98-585, prefekti takmer systematicky prijímali pozmenujúce nariadenia o schválení. Jej zásah v prípade SEL, pripomínajúci postup schválenia teda údajne nezvysuje hospodárske riziko, ale naopak slúzi ako varovanie SEL proti nebezpecenstvu odnatia schválenia v prípade nezrovnalostí v zamýslaných zmenách. 141 Nakoniec, Komora pripomína, ze striktným úcelom postupu schválenia, ako aj jeho zmeny je ochrana verejného zdravia a ze je potrebné domnievat sa, ze v tejto oblasti Komora koná ako verejný orgán mimo pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ, pretoze jej úloha je definovaná zákonom a rozhodovacia právomoc v konecnom dôsledku prinálezí státu. Podla Komory, v kazdom prípade, aj ked profesijná komora koná ako zdruzenie podnikatelov, môzu byt jej rozhodnutia obmedzujúce hospodársku sútaz odôvodnené vyssím záujmom, akým je verejné zdravie. 142 Komisia, ktorú podporuje Labco, spochybnuje tieto tvrdenia. Trvá na deklaratórnej povahe oznámenia o zmenách, ku ktorým dôjde pocas existencie SEL. Okrem toho Komisia a Labco uvádzajú, ze sa kapitola 5.2.2.4 napadnutého rozhodnutia netýka úlohy Komory v administratívnom postupe schvalovania, ale rozhodnutí uskutocnených autonómne samotnou Komorou pre zapísanie statutárnych zmien SEL do zoznamu. Nakoniec, Komisia popiera, ze predmetné konanie Komory spadá do pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ. 143 Vseobecný súd uvádza, ze sa argumentácia Komory týka otázok, ci na jednej strane, oznámenie zmien, ku ktorým dôjde pocas existencie SEL, akým je oznámenie stanovené v clánku L 6211-2 CSP, spadá do samotného deklaratórneho rezimu, a na druhej strane, ci Komora zastáva úlohu podriadenú úlohe prefekta, pokial ide o takéto zmeny alebo môze konat samostatne. 144 Pokial ide o prvú z týchto otázok, ze potrebné konstatovat, ze znenie clánku L 6211-2 CSP, uvedené v bode 136 vyssie, poukazuje na deklaratórnu povahu kazdej zmeny, ku ktorej dôjde po prijatí rozhodnutia o povolení laboratória v osobe riaditela alebo v podmienkach prevádzkovania. Z toho vyplýva, ze nie je daný odkladný úcinok pre zmeny SEL pocas jej existencie. 145 Tento výklad je potvrdený obezníkom c. 2005-506. Tento obezník konkrétne vysvetluje vseobecné podmienky uplatnenia clánku 5-1 zákona c. 90-1258. Pokial ide o zhodu stanov spolocnosti s právnymi a správnymi ustanoveniami týkajúcimi sa SEL, uvádza pre prefektov, aký je správny postup, ktorý sa má uplatnit v prípade nezhody. Pokial ide o statutárnu zmenu, ku ktorej dôjde pocas existencie SEL, uvádza toto: "Máte byt o takýchto zmenách informovaní vyhlásením stanoveným v clánku L 6211-2 [CSP]. V súlade s clánkom R 6212-79, druhý pododsek toho istého zákonníka, by ste mali, po tom co ste spolocnosti umoznili podat svoje vyjadrenia... , pokial neboli neregulárne zmeny odstránené, odnat schválenie spolocnosti, ako aj povolenie laboratória..." 146 Komora namieta proti tejto analýze tým, ze deklaratórna povaha oznámenia sa týka len ziadosti o povolenie laboratória, pretoze zmenená SEL je stále povinná získat nové schválenie. V tomto zmysle odkazuje najmä na obezník c. 98-585. 147 V obezníku c. 98-585 sa skutocne nachádzajú odkazy na povinnost poziadat o nové schválenie v prípade zmien pocas existencie SEL. Pokial ide o zápis spolocnosti do francúzskeho obchodného registra, obezník c. 98-585 uvádza, ze "pre neskorsie zmeny stanov spolocnosti... , [táto] spolocnost musí najskôr poziadat o schválenie z dôvodu zmien, následne ulozit [do francúzskeho obchodného registra] nové stanovy po obdrzaní schválenia". 148 Komora odkazuje v tomto zmysle tiez na clánok R 6212-76 CSP. Toto ustanovenie spresnuje, ze ziadost o schválenie SEL zalozenej na úcely prevádzkovania laboratória musí byt podaná prefektovi departementu v rovnakom case ako ziadost o povolenie fungovania laboratória, v zmysle prvého pododseku clánku L 6211-2 CSP (pozri bod 133 vyssie), v prípade vytvorenia laboratória, alebo v rovnakom case ako vyhlásenie o zmene, v zmysle stvrtého pododseku clánku L 6211-2 CSP (pozri bod 136 vyssie), pokial laboratórium alebo laboratória, ktoré majú byt prevádzkované SEL, uz existujú. 149 V case, kedy boli zalobcovia a zalovaná písomne a na pojednávaní vyzvané Vseobecným súdom, aby sa vyjadrili k výkladu obidvoch obezníkov a ich koexistencii v case, ich názory sa v tejto otázke nadalej rozchádzali. 150 Aj napriek tomu, je mozné vyvodit nizsie uvedené závery. 151 Po prvé, obezník c. 2005/206, prijatý 14. novembra 2005, ktorý nadobudol okamzitú úcinnost, potvrdzuje, ze zmeny SEL súvisiace s uplatnením clánku 5-1 zákona c. 90-1258 sú podriadené deklaratórnemu rezimu pre schválenie SEL, ako aj pre cast týkajúcu sa povolenia laboratória, pretoze obezník výslovne poukazuje na obidva aspekty, tak ako vyplýva z citácie v bode 145 vyssie. Len v prípade, ze boli zistené zmeny odporujúce zákonu, môze administratíva, po to, ako poziadala o vyjadrenie dotknutú SEL, odnat schválenie, pokial neregulárne zmeny nie sú odstránené. 152 Po druhé, ziadne zákonné ustanovenie tomuto výkladu neodporuje. Clánok R 6212-76 CSP sa týka prípadu novo zriadených SEL a nie ich premeny. Odkaz na vyhlásenie o zmene v tomto posledne uvedenom ustanovení (pozri bod 148 vyssie) sa totiz týka prípadu získania pôvodného schválenia, kedy je SEL zriadená na úcely prevádzkovania laboratória, ak laboratórium uz existovalo. Preto sa dotknuté ustanovenie netýka zmeny struktúry SEL a nie je teda mozné z neho vyvodit, ze je po získaní pôvodného schválenia dotknutou SEL potrebné nové schválenie pre neskorsie zmeny struktúry. 153 Po tretie, pokial ide o skutocnost, ze po vydaní obezníka c. 2005/206 prefekti nadalej prijímali pozmenujúce nariadenia o schválení podla praxe zalozenej na obezníku c. 98-585, Komisia správne tvrdí, v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, ze takáto prax nespochybnuje existenciu deklaratórneho rezimu pre zmeny SEL pocas ich existencie: nie je stanovené zákonom, ale je mozné ju vysvetlit záujmom dat niektoré zmeny na vedomie verejnosti. Navyse, ako vyplýva z dôkazov predlozených Komisiou, mnohé uvádzané nariadenia výslovne odkazujú na deklaratórnu povahu rezimu pre zmeny a neuvádzajú ako právny základ, alebo v kazdom prípade nie konkrétne, clánok R 6212-75 CSP, ktorý sa týka povinnosti novej SEL získat schválenie pod odkladnou podmienkou. 154 Námietka Komory, podla ktorej sa Komisia dopustila pochybenie, ked zohladnila deklaratórny rezim, pokial ide o zmeny SEL, preto musí byt zamietnutá pre obdobie po 14. novembri 2005, dnom vydania obezníka c. 2005/206, ktorý nadobudol okamzitú úcinnost, období, pocas ktorého doslo k väcsine prípadov zásahu orgánov Komory proti SEL uvedených v odôvodneniach 450 az 494 napadnutého rozhodnutia. 155 Pokial ide o obdobie pred vydaním obezníka c. 2005/206, teda od 14. októbra 2003 do 14. novembra 2005, aj ked je polutovaniahodné, ze rozhodnutie sa nevyjadruje k dopadu obezníka c. 98-585 v tomto zmysle, okrem odkazu obsiahnutému v poznámke pod ciarou c. 562 na skutocnost, ze obsahuje výklad odlisný od uplatnitelného rezimu, ked uvádza, ze "spolocnost musí najskôr poziadat o schválenie z dôvodu zmien", nevyplýva z toho vsak chybný výklad francúzskych právnych predpisov v prejednávanej veci zo strany Komisie. 156 Vzhladom na to, ze obezník c. 98-585 pocíta s postupom schvalovania, zatial co zákon stanovuje deklaratórny rezim, kladie Komisia správne otázku, ci obsahuje správne vykonanie právneho rámca. V tomto zmysle Komisia v odôvodneniach 467 a 468 napadnutého rozhodnutia spomína dokumenty z obdobia pred rokom 2005, ktoré môzu odporovat analýze vyplývajúcej z uvedeného obezníka. Ide najmä o list, z júla 2004, riaditela zdravotníckych a sociálnych vecí departementu Essonne (Francúzsko) jednej advokátskej kancelárie, týkajúci sa povinnosti samotného vyhlásenia, pokial ide o "zmenu medzi pracujúcimi zamestnancami", a interné dokumenty Komory, z októbra 2003 a júla 2004, uvedené v odôvodnení 468 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa a posteriori kontroly a deklaratórneho rezimu vyplývajúceho z clánku 6211-2 CSP. Je mozné k tomu doplnit odkaz Komory v liste z 27. mája 2004 Laboratoire d'Isle, uvedenom v poznámke pod ciarou c. 555 napadnutého rozhodnutia, na skutocnost, ze, pokial ide o "odkladné podmienky, spresnujeme pre dotknuté osoby, ze, bez toho aby boli povinné v prípade, ktorým sa zaoberáme, predstavujú jednoducho ochranné opatrenie pre biológov vzhladom na zmeny, ktoré majú v úmysle uskutocnit". 157 Nie je preto preukázané, ze sa Komisia, pokial ide o nadobudnutie úcinnosti zmien stanov a zmlúv pre SEL, dopustila nesprávneho výkladu uplatnitelného právneho rámca. 158 Za týchto okolností je potrebné zamietnut námietku Komory týkajúcu sa nesprávneho výkladu francúzskych právnych predpisov Komisiou v kapitole 5.2.2.4 napadnutého rozhodnutia. 159 Pokial ide o druhú otázku polozenú Komorou, týkajúcou sa jej údajne podriadenej úlohy vo vztahu k prefektovi, Komisia nepopiera, ze Komora má konzultacnú úlohu v postupoch schválenia pred prefektom a ze oznamovanie vo vztahu k nej v tomto rámci prebieha preto, aby jej umoznilo plnit túto úlohu. 160 Navyse, otázka, ci Komora, ako tvrdí, vykonáva úlohu podriadenú prefektovi a má len viazanú právomoc, pokial ide o zápisy do zoznamu, co je znázornené porovnávacou tabulkou medzi dátumami pozmenujúcich nariadení a zmien zápisov do zoznamu pre radu SEL uvedenou v zalobe, nie je rozhodujúca, pokial ide o námietky voci Komore v kapitole 5.2.2.4 napadnutého rozhodnutia. V tomto zmysle nie je potrebné ani vediet, ci sa konanie Komory v prípade zápisov do zoznamu obmedzuje na samotné vzatie rozhodnutie prefekta na vedomie a neoneskoruje uvedenie zmien do platnosti, ci dokonca neviedli k zamietnutiu zápisov, ako sa Komora snazí preukázat. Túto tézu nakoniec popiera Komisia, ktorá poukazuje na prípad SELAFA Aubert H v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 492 a 493) a pred Vseobecným súdom. 161 Na základe znenia napadnutého rozhodnutia sa totiz zdá, ze hoci sa toto znenie velmi jasne opakovane týka "rozhodnutí" smerujúcich k ulozeniu povinnosti "predchádzajúceho súhlasu" Komory pre zmeny SEL, Komisia Komore v rámci kapitoly 5.2.2.4 vytýka na jednej strane to, ze poukázala na moznost nadobudnutia platnosti zmien v SEL len po obdrzaní pozmenujúceho nariadenia prefekta a následnom zápise do zoznamu, a na druhej strane to, ze pripomenula nevyhnutnost zmenit listiny o zmene SEL v tomto zmysle, ci uz v listoch priamo zaslaných SEL alebo nepriamo prostredníctvom vyjadrenia prefektovi, ktorého kópiu príjmu dotknuté strany (clánok R 6212-77 CSP). 162 Bez ohladu na otázku, ci boli zmeny "odsúhlasené" a kým, z predchádzajúcej analýzy vyplýva, ze tento krok Komory nie je v súlade s právnym rámcom, ako ho vylozil obezník c. 2005/206 a v kazdom prípade prekracuje rámec cisto konzultacnej úlohy, ktorú pre Komoru uvádza. Komora sa tak v tomto zmysle nemôze úcinne dovolávat ani zásady rozsudku Wouters, uz citovaného v bode 21 vyssie. 163 Druhý zalobný dôvod preto treba zamietnut. - O tretom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na porusení pôsobnosti oznamovacej povinnosti stanovenej francúzskymi právnymi predpismi a na úlohe CCG v rámci jej úlohy a posteriori overovania dokumentov spolocnosti 164 Tento zalobný dôvod sa týka kapitoly 5.2.2.2 (odôvodnenia 296 nasledujúce) napadnutého rozhodnutia, nazvanej "Oznamovanie dokumentov týkajúcich sa predaja akcií". 165 Týka sa výkladu clánku L 4221-19 CSP, vlozeného v roku 2005 do legislatívnej casti CSP týkajúcej sa pravidiel spojených s výkonom profesie lekárnika. Uvedený clánok vo svojom prvom pododseku stanovuje, ze "lekárnici vykonávajúci svoju profesiu v spolocnosti musia rade Komory, do ktorej patria, oznamovat okrem stanov tejto spolocnosti a ich dodatkov, dohody a dodatky týkajúce sa ich fungovania alebo vztahov medzi spolocníkmi". Jeho druhý pododsek stanovuje, ze tieto dokumenty "musia byt oznámené v mesiaci nasledujúcom po uzavretí dohody alebo dodatku". 166 Relevantné sú tiez clánky L 6221-4 a L 6221-5 CSP, vlozené do legislatívnej casti CSP týkajúcej sa konkrétnych podmienok výkonu funkcie riaditel laboratória. 167 Clánok L 6221-4 CSP vo svojom prvom pododseku uvádza, ze riaditelia laboratórií musia rade Komory, do ktorej patria, oznamovat zmluvy a dodatky, ktorých predmetom je výkon ich profesie, ako aj, pokial nie sú vlastníkmi ich zariadení a priestorov, v ktorých vykonávajú alebo budú vykonávat svoju profesiu, zmluvy a dodatky zarucujúce im uzívanie tohto zariadenia a týchto priestorov. Stvrtý pododsek tohto ustanovenia uvádza, ze tieto oznámenia musia byt uskutocnené v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy alebo dodatku. 168 Clánok L 6221-5 CSP vo svojom prvom pododseku uvádza, ze stanovy spolocností zalozených na úcely prevádzkovania laboratória a zmeny uskutocnené v týchto stanovách pocas existencie spolocnosti musia byt oznámené na pokyn riaditela alebo riaditelov v mesiaci nasledujúcom po ich podpise radám Komôr, do tých rezortov, do ktorých laboratórium spadá a kam patria riaditelia a zástupcovia riaditelov. 169 Clánok L 6221-8 CSP stanovuje, ze neoznámenie alebo klamlivé oznámenie zmlúv, dodatkov a stanov uvedených v clánkoch L 6221-4 L 6221-5 CSP predstavuje disciplinárny priestupok, ktorý môze viest k ulozeniu sankcií. 170 V kapitole 5.2.2.2 napadnutého rozhodnutia sa Komisia v podstate domnieva, ze Komora s cielom prekazit rozvoj skupín laboratórií, a osobitne Labco, pozadovala velmi casto, prinajmensom od januára 2006 do marca 2009, odkazujúc na rezolúciu z 18. januára 2006 (dalej len "rezolúcia z 18. januára 2006") a o vlastný výklad zákona, aby jej boli oznámené pohyby akcií v základnom imaní SEL skupiny (odôvodnenie 296). Okrem toho, v prípade odmietnutia, alebo pokial k dotknutým pohybom doslo niekolko mesiacov pred oznámení, Komora podala staznost a systematicky zacínala disciplinárne konanie proti dotknutým SEL (odôvodnenie 297). Komisia Komore tiez vytýka pouzívanie formulára zápisu do zoznamu pozadujúcich informácií a podieloch SEL na iných laboratóriách, co nie je zalozené na ziadnom právnom predpise (odôvodnenia 355 az 358). 171 V tomto zmysle Komora uvádza, ze Komisia nesprávne vylozila rozsah oznamovacej povinnosti SEL v oblasti pohybov akcií, ako aj jej úlohu v tomto zmysle. Rozdeluje svoje námietky do dvoch castí. 172 V rámci prvej casti Komora tvrdí, ze jej poziadavka voci SEL, aby jej oznamovali vsetky dohody týkajúce sa spôsobu financovania a vlastníctva ich základného imania, formulovaná v rezolúcii z 18. januára 2006, vyplýva z prísneho uplatnenia clánku L 4221-19 CSP, potvrdeného obezníkom c. 98-558. Podla Komory zákonodarca nechcel rozlisovat medzi rôznymi typmi SEL, takze takto definovaná oznamovacia povinnost by sa mala pouzit aj na formy SEL (SELAFA a SELAS), ktoré vo svojich stanovách nedefinujú rozdelenie základného imania. Komisia tak údajne nemôze na tomto základe dospiet k záveru o existencii stratégie obtazovania z jej strany. 173 V rámci druhej casti Komora tvrdí, ze Komisia porusila úlohu CCG v rámci jej úlohy a posteriori overovania dokumentov spolocnosti týkajúcich sa SEL a laboratórií, ako aj jej povinnost odovzdat svoje vyjadrenia prefektovi v rámci schvalovacieho postupu. Okrem toho popiera, ze zaviedla nové povinnosti prostredníctvom formulára zápisu. Nakoniec, Komora pripomína, ze jej konanie v oblasti oznamovania dokumentov spadá do právomoci verejnej moci. 174 Pokial ide o prvú cast, Komisia podporovaná spolocnostou Labco sa domnieva, ze rezolúciou z 18. januára 2006 Komora prekrocila medze právomoci, ktoré jej boli zverené, alebo prinajmensom pouzila prehnane obmedzujúci výklad právneho rámca. Okrem toho údajne nie je dotknutá ziadna problematika profesijnej nezávislosti a uvedená rezolúcia viedla k zastrasujúcim opatreniam. Pokial ide o druhú cast, rezolúciu z 18. januára 2006, zavedenie vyhlasovania o súlade a pouzívanie formulára zápisu so podielajú na stratégii obtazovania majúcej za ciel zistovat príslusnost SEL ku skupinám a obmedzit ich rozvoj. Nakoniec, Komisia popiera, ze poziadavky kladné Komorou spadajú medzi právomoci verejnej moci. 175 Vseobecný súd sa domnieva, ze tieto obidve casti je potrebné posudzovat spolocne. 176 Po prvé, je potrebné uviest, ze Komisia nespochybnuje, ze Komora a najmä CCG, sú príslusné v rámci úlohy správy zoznamu overovat niektoré informácie, pokial ide o fungovanie lekárnikov a SEL zapísaných do zoznamu. Je tiez nepochybné, ze úlohou Komory je dbat na uplatnovanie na jednej strane clánku R 6212-82 CSP, ktorý sa týka pravidla, podla ktorého môze byt najviac 25 % základného imania SEL laboratórií vlastneného osobami, ktoré nie sú odborníkmi, a na druhej strane pravidla, podla ktorého biológ vykonávajúci svoju cinnost musí mat väcsinu hlasovacích práv, tak ako to vyplýva z clánkom 5 a 5-1 zákona c. 90-1258. 177 Táto kontrola je a posteriori kontrolou, ako vyplýva z uplatnitelných ustanovení, ktoré sa vzdy týkajú lehoty, vo vseobecnosti jedného mesiaca, pre oznámenie niektorých informácií Komore. Dôlezitost informacných povinností SEL je vsak zdôraznená skutocnostou, ze ich nedodrzanie môze viest k disciplinárnym sankciám, ako to vyplýva najmä z clánku L 6221-8 CSP. 178 Po druhé, pokial ide o oznámenia, ktoré majú byt uskutocnené zo strany SEL, clánok L 4221-19 CSP predstavuje najrelevantnejsí odkaz, pretoze clánky L 6221-4 a L 6221-5 CSP boli vyhotovené, tak ako vysvetluje Komora, v case, kedy SEL laboratória neexistovali. Je to vlastne hlavné ustanovenie uplatnené Komorou pri zásahoch proti SEL zaregistrovaných Komisiou v tomto rámci. Je teda potrebné skúmat rezolúciu z 18. januára 2006, prijatú Komorou po zavedení uvedeného právneho ustanovenia. Po pripomenutí obsahu clánku L 4221-19 prvý pododsek CSP (pozri bod 165 vyssie), dotknutá rezolúcia uvádza: "Od marca 2006 tak musia byt vsetky akty týkajúce sa spolocnosti, ktoré sa týkajú stanov, fungovania a vztahov medzi spolocníkmi, oznamované [CCG]. Ide teda predovsetkým o dohody týkajúce sa spôsobov financovania spolocnosti a vlastníctva ich základného imania, ako aj spolocenské zmluvy. Pri kazdej zmene, ku ktorej dôjde v rámci spolocnosti pre výkon slobodného povolania prevádzkujúcej [laboratórium], musia lekárnici biológovia, ktorí tam vykonávajú svoju cinnost, písomne vyhlásit, ze dodrzali ustanovenie clánku L 4221-19 [CSP]". 179 Pokial ide o otázku, ci táto rezolúcia obsahuje extenzívny výklad pojmov "dohody a dodatky týkajúce sa ich fungovania alebo vztahov medzi spolocníkmi", ktoré sú obsiahnuté v clánku L 4221-19 CSP, je v odôvodnení 368 napadnutého rozhodnutia uvedené, ze dohody týkajúce sa vztahov medzi spolocníkmi sa vztahujú na dohody akcionárov alebo spolocenské zmluvy, ktoré doplnajú stanovy a majú za ciel zarucit práva podpisujúcim a definovat ich záväzky, pokial ide o správu spolocnosti alebo ochranu minoritných akcionárov, nie vsak na zmluvy o predaji akcií. 180 Tento výklad podaný Komisiou je logický. Spôsoby financovania SEL a vlastníctva jej základného imania, na ktoré odkazuje rezolúcia z 18. januára 2006, sú informáciami iného typu, ktoré presahujú podmienky fungovania SEL alebo vztahy medzi spolocníkmi. 181 Navyse, dokumenty týkajúce sa pohybov základného imania, pokial ide o SEL, nie sú nutne zahrnuté ani vo výrazoch "zmluvy a dodatky, ktorých predmetom je výkon ich profesie", ktoré sú obsiahnuté v clánku L 6221-4 CSP, okrem prípadu, ze by tieto výrazy boli vylozené tak siroko, ze by zahrnovali kazdý právny akt týkajúci sa riaditelov laboratórií. 182 Okrem toho, ani clánok L 6221-5 CSP zjavne nepodporuje výklad zastávaný Komorou, rozsirujúci informacné povinnosti na pohyby akcií. Toto ustanovenie sa týka informacnej povinnosti zo strany riaditelov voci rade Komory s ohladom na stanovy SEL a zmeny uskutocnené pocas existencie spolocnosti v mesiaci nasledujúcom po ich podpise. V tomto zmysle Komisia osobitne uvádza, bez toho aby jej Komora v tejto otázke odporovala, ze rozdelenie podielov nie je dokumentované v stanovách SELAFA a SELAS, ktorých sa týkajú ziadosti o poskytnutie informácií, ktoré Komisia uvádza. 183 Komora vsak tvrdí, ze zákonodarca nemohol chciet rozlisovat medzi rôznymi typmi SEL. Je vsak potrebné konstatovat, ze to nemôze byt dostatocným dôvodom pre Komoru, aby SEL ukladala povinnosti, pokial tak zákon nestanovuje. 184 Informacná povinnost o pohyboch akcií v SEL teda nevyplýva z ustanovení uvedených v tomto zmysle Komorou. 185 Po tretie, nie je mozné popriet, ze siroká povinnost vyhlásenia ulozená SEL, definovaná v druhom pododseku výnatku z rezolúcie z 18. januára 2006, uvedenom v bode 178 vyssie, je doplnením právneho a správneho rámca, ktorý pre SEL stazuje oznamovaciu povinnost. To isté platí pre formulár zápisu, ktorý Komora od roku 2008 zasielala vsetkým SEL zapísaným do zoznamu Lekárskej komory, v ktorých boli aktívni lekárnici biológovia, vzhladom na novú povinnost zápisu do dvoch zoznamov, pricom takéto SEL ju mali dodrziavat od februára 2008. Ako Komisia uvádza v odôvodnení 356 napadnutého rozhodnutia, uvedený formulár pozaduje informácie o podieloch danej SEL v iných SEL laboratóriách. V tomto zmysle, napriek prípadnej existencii iných skorsích formulárov, uvádzanej Komorou, Komisia správne zdôraznuje, ze táto posledne uvádzaná informacná poziadavka vo formulári, ktorú si vsíma napadnuté rozhodnutie, ktorá nie je zalozená na ziadnom zákonnom ustanovení, má velký dosah a ze mohla byt pouzitá na úcely zistovania laboratórií napojených na skupiny z dôvodu vzájomných úcasti na základnom imaní. 186 Po stvrté, je dôlezité pripomenút, ze námietky Komisie, pokial ide o dotknuté konanie Komory, musia byt vykladané v zmysle úmyslov, ktoré mala vo vztahu k tomuto konaniu. Komisia totiz nepopiera, ze právny rámec môze byt predmetom výkladu. Je vsak potrebné zohladnit dokumenty uvedené v kapitole 5. 5 napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva stratégia spocívajúca v snahe zabránit prenikaniu skupín laboratórií na trh, ako aj v tomto rámci jasné oznacenie spolocnosti Labco a SEL napojených na túto skupinu. Napríklad, list prezidenta Komory prezidentovi Lekárskej komory z decembra 2004, uvedený v odôvodnení 556 napadnutého rozhodnutia, je v tomto zmysle ilustratívny. Lekárska komora je predovsetkým upozornená na skutocnost, ze súhlasila so zapísaním struktúr skupiny Labco, bez toho aby vyjadrila námietku k predlozeným dokumentom, a ze "táto situácia nemôze pokracovat". Navyse, Komisia disponuje mnohými príkladmi, opísanými v odôvodneniach 305 az 351 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia, svedciacich o, na jednej strane, opakovaných ziadostiach o informácie o pohyboch vo vlastníctve základného imania SEL, z ktorých mnohé patria do skupiny Labco, s odkazom najmä na clánok L 4221-19 CSP, ktoré môzu byt vykladané ako hrozba pouzitia disciplinárnych sankcií, a na druhej strane o opakovanom pouzití takýchto sankcií v praxi (jedným z mnohých takýchto príkladov je SELAS Laboratoire du Littoral v odôvodneniach 310 az 316 napadnutého rozhodnutia). 187 Po piate, pokial ide o skutocnost, ze clánok L 4221-19 CSP musí byt podla Komory vykladaný v zmysle obezníka c. 98-558, ktorý odkazuje na skutocnost, ze ziadost o schválenie musí jasne uvádzat rozdelenie základného imania medzi spolocníkov odborníkov, externých odborníkov, bývalých spolocníkov, drzitelov práv a externých spolocníkov a ktorý nerozlisuje medzi dokumentmi, ktoré majú byt zaslané profesijnej komore, ktorá má podat svoje stanovisko, a prefektovi, Komisia správne tvrdí, ze tento argument nemôze odôvodnit niektoré zásahy Komory proti SEL skupiny Labco. Na jednej strane sa totiz týkajú zmien struktúry SEL existujúcich po vydaní obezníka c. 2005-506 potvrdzujúceho, ako je vysvetlené v rámci druhého zalobného dôvodu, len povinnost vyhlásenia takýchto zmien. Na druhej strane, Komora v kazdom prípade vela krát zasiahla ziadostami o informácie a prípadne disciplinárnym stíhaním voci SEL mimo kontextu schvalovacích postupov, dokonca i po tom, ako bolo schválenie poskytnuté. 188 Po sieste, je potrebné si polozit otázku o skutocnosti, ci niektoré ziadosti o informácie nie sú napriek tomu odôvodnené v rámci úloh a posteriori overovania prislúchajúceho Komore, spomenutého v bodoch 176 a 177 vyssie. 189 Napríklad, pokial ide o SEL Littoral/Charričre Levy (odôvodnenie 362 napadnutého rozhodnutia), patriacej ku skupine Labco, a ktorej novým spolocníkom bola právnická osoba, Komora pozadovala menovitý zoznam spolocníkov tejto právnickej osoby a ich stanovy. 190 V tomto zmysle, pokial ide o skutocnost, ze je potrebné overit dodrziavanie hranice 25 % stanovenej pre akcionárov, ktorí nie sú odborníkmi, Komisia správne uvádza, ze Komora trvala tiez na oznamovaní informácií o vlastníctve základného imania SEL, ked bolo jasné, ze islo o vztahy medzi profesionálmi, Navyse sa zdá, ze výklad právneho a správneho rámca obhajovaný Komorou, podla ktorého je potrebné zarucit nezávislost biológov vykonávajúcich svoju cinnost v SEL vo vztahu k tretím profesionálom, mohol byt základom ziadosti o informácie smerujúce k zisteniu akcionárov SEL laboratórií, ktorí boli akcionármi SEL, v prípade ktorých doslo ku zmenám. V rámci stvrtého zalobného dôvodu vsak uz bolo uvedené, ze tento výklad ide proti otvoreniu zamýslanému zmenami uskutocnenými zákonom Murcef (pozri bod 91 vyssie). 191 Rovnako tak nemôze ani úloha overit si, ci lekárnik biológ vykonávajúci svoju odbornú cinnost má väcsinu hlasovacích práv v rámci SEL, odôvodnit kazdú ziadost o informácie o vlastníctve základného imania a akcionároch SEL, ktorí sú akcionármi, pretoze dodrziavanie tohto pravidla je mozné overit prostredníctvom informácií o hlasovacích pomeroch medzi akcionármi a ich identite, ktoré sú obmedzenejsie nez informácie, ktorých sa týka siroká informacná povinnost, pokial ide o pohyby akcií pod hrozbou disciplinárnych sankcií. 192 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze analýza Komisie, podla ktorej vzhladom na právny rámec, s ohladom na ktorý nebolo spochybnené, ze môze byt predmetom výkladu, Komora nedodrzala medze svojich zákonných právomocí tým, ze si prisvojila urcitú právomoc vydávat nariadenia, a tým, ze stazila povinnosti SEL, v snahe dovolávat sa zákonnej moznosti otvorenia jej základného imania, nie je chybná, predovsetkým pokial sú niektoré kroky vykladané v zmysle stratégie zdokumentovanej v napadnutom rozhodnutí, najmä voci Labco. 193 Tretí zalobný dôvod preto treba zamietnut. O siestom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na nesprávnom výklade a uplatnení clánku 101 ZFEÚ v rozsahu, v akom ulozené disciplinárne sankcie zosilnujú potenciálne alebo skutocné úcinky uvedených rozhodnutí 194 Komora tvrdí, ze hoci Komisia uvádza, ze medzi vytýkanými námietkami nekonstatovala disciplinárne sankcie, napriek tomu sa domnieva, ze zacatie disciplinárneho stíhania a ulozené sankcie môzu zosilnit potenciálne alebo skutocné úcinky dotknutého rozhodnutia, takze kritizované opatrenia sa tiez týkali zacatia disciplinárneho stíhania a ulozených sankcií. V tomto zmysle pripomína, ze výkon disciplinárnej právomoci je jednou z právomoci verejnej moci, na ktorú sa nevztahuje pôsobnost práva hospodárskej sútaze, co nakoniec Komisia nespochybnuje. Vzhladom na to, ze sa domnievala, ze zacatie stíhania a znacná výska ulozených sankcií zosilnuje protisútaznú povahu jej konania, si vsak Komisia údajne protirecí a dopustila sa chybného výkladu clánku 101 ZFEÚ v rozpore s rozsudkom Wouters, uz citovaným v bode 21 vyssie. 195 Komisia uvádza, ze tento zalobný dôvod je neúcinný, pretoze ulozenie disciplinárnych sankcií nebolo konstatované ako námietka proti Komore. Komisia uvádza, ze ulozenie sankcií nie je mozné zamienat s hrozbou sankciami (alebo pripomenutím právomoci Komory v tejto oblasti) a podaním stazností, ktoré predstavovali nedelitelnú súcast celkového plánu a boli zárukou úcinnosti plánu Komory. Komisia sa domnieva, ze bez toho aby sa povazovala za oprávnenú posudzovat disciplinárne rozhodnutia, mala právo uviest v napadnutom rozhodnutí vsetky aspekty zavedeného plánu. 196 Labco tvrdí, ze Komora pouzila moznost disciplinárnych sankcií ako prostriedok nátlaku a ako záruku efektívnosti celkového plánu. 197 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze, tak ako bolo uvedené v bode 57 rozsudku Wouters, uz citovaného v bode 21 vyssie, cinnost, ktorá vzhladom na svoju povahu, ciel a pravidlá, ktorým podlieha, nepatrí do oblasti hospodárskej cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, [16]C-159/91 a C-160/91, Zb. s. I-637, body 18 a 19, týkajúci sa správy verejnej sluzby sociálneho zabezpecenia) alebo je spojená s výkonom právomocí orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, [17]C-364/92, Zb. s. I-43, bod 30, týkajúci sa kontroly a sledovania vzdusného priestoru a rozsudok z 18. marca 1997, Diego Diego Calě & Figli, [18]C-343/95, Zb. s. I-1547, body 22 23, týkajúci sa kontrol proti znecistovaniu morského prostredia) nespadá do sféry pouzitia pravidiel Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze. 198 Komora sa domnieva, ze cinnosti ich disciplinárnych senátov sú prepojené s výkonom právomoci verejnej moci v zmysle tejto judikatúry a nespadajú do pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ, takze sa Komisia ani nemohla domnievat, ze výkon právomoci disciplinárnej právomoci zo strany Komory zosilnuje potenciálne alebo skutocné úcinky dotknutých rozhodnutí. 199 V odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze "dané konanie pozostáva z rozhodnutí Komory, ktoré od úcastníkov trhu vyzadujú, aby dodrziavali urcité trhové správanie, co zahrnuje najmä podávanie stazností týkajúcich sa lekárni alebo SEL zo strany vedúcich pracovníkov Komory". V odôvodnení 515 vsak Komisia dodáva, ze "naopak, cinnosti orgánov Komory, spocívajúce v preskúmavaní disciplinárnych postupov, ktoré môzu viest k disciplinárnym sankciám, nie sú medzi námietkami konstatované". Nakoniec v odôvodnení 516 Komisia uvádza, ze disciplinárne právomoci Komory, delegované státom, môzu posilnit potenciálne alebo skutocné úcinky jej rozhodnutí, hoci nemenia znaky zakladajúce porusenie. Komisia subsidiárne konstatuje (odôvodnenia 517 az 520), ze vo vsetkých prípadoch týkajúcich sa rozdelenia obchodných podielov, vlastníctva základného imania alebo zmien stanov spolocnosti, disciplinárny senát sekcie G Komory systematicky ukladá sankcie zakazujúce prevádzkovat lekárne na dlhsiu alebo kratsiu dobu. 200 Komisia sa k disciplinárnym rozhodnutiam vracia v kapitole 6 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 579 az 584) a opakuje, ze preskúmavanie disciplinárnych postupov orgánmi Komory nebolo konstatované medzi namietanými konaniami, ale ze bolo jednoducho subsidiárne konstatované, ze uvedené disciplinárne sankcie mohli zosilnit potenciálne alebo skutocné úcinky uvádzaných porusení, pricom následne boli citované niektoré príklady. 201 Navyse, z odôvodnia 583 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komora uz pocas správneho konania uviedla, ze rozhodnutia jej disciplinárnych senátov nespadajú do pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ. Komisia na to odpovedala v odôvodnení 584, ked uviedla, ze otázka povahy disciplinárnych právomocí Komory môze zostat otvorená, pretoze medzi námietkami nekonstatovala disciplinárne rozhodnutie. 202 Nakoniec, Komisia uvádza postup orgánov Komory v odôvodnení 761 napadnutého rozhodnutia, ked analyzuje závaznost porusenia poznamenávajúc, ze systematické pouzívanie disciplinárnych konaní na základe stazností proti podnikom napojeným na skupiny laboratórií s cielom zvýsit úcinky protisútazných rozhodnutí, je okolnostou zosilnujúcou závaznost dotknutého konania. 203 Napriek niektorým znacne podrobným úvahám v napadnutom rozhodnutí na tému výkonu disciplinárnej právomoci Komorou, z ktorých posledne uvedená úvaha správne uvádza niekedy nejednoznacnú povahu, vsak z kapitoly 5 uvedeného rozhodnutia týkajúcej sa "postupu, ktorý je predmetom tohto konania" vyplýva, ze Komisia nekonstatovala výkon disciplinárnej právomoci Komory ako súcast praktík obmedzujúcich hospodársku sútaz konstatovaných proti nej (pozri najmä odôvodnenie 515 napadnutého rozhodnutia, ktorého obsah je pripomenutý v bode 199 vyssie). Je to tiez zopakované v kapitole 6, najmä v odôvodneniach 579 az 584 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 200 vyssie). 204 Na rozdiel od toho co tvrdí Komora, tento postup Komisie nie je v rozpore s judikatúrou Wouters a nepredstavuje chybné uplatnenie clánku 101 ZFEÚ. 205 Platilo by to vtedy, ak by Komisia konstatovala porusenie práva hospodárskej sútaze vzhladom na konanie, ktoré by nespadalo do pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ. Skutocnost, ze Komisia uviedla niektoré praktiky ako dôkazy pre oznacenie konania, ktoré, pokial ide o nu, spadajú do pôsobnosti uvedeného ustanovenia, nie je chybným pouzitím rozsudku Wouters, uz citovaným v bode 21 vyssie, alebo clánku 101 ZFEÚ, pretoze výkon disciplinárnej právomoci Komorou, teda rozhodovanie v tomto zmysle, sa nepovazuje za obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 206 Presnejsie, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia rozlisovala medzi výkonom uvedenej disciplinárnej právomoci a implicitnými alebo explicitnými hrozbami jej výkonu alebo podávaním stazností, tak ako je uvedené najmä v odôvodnení 761 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o závaznost porusenia, ktoré mohli zosilnit uskutocnenie celkového plánu, ktorý zistila. Pokial ide o podávanie stazností, Komisia správne uvádza, ze z clánku R 4234-1 CSP vyplýva, ze môze byt uskutocnené niekolkými kategóriami osôb. Podla odseku 1 tohto ustanovenia môze byt totiz disciplinárne stíhanie proti lekárnikovi zacaté najmä zo strany niektorých ministrov a clenov správy, ktorých právomoci sú spojené s farmaceutickým odvetvím, ako aj zo strany prefekta, niektorých vedúcich pracovníkov Komory, iných lekárnikov alebo jednotlivcov. Nie je teda mozné konstatovat, ako to tvrdí Komora, ze toto stíhanie spadá do výkonu disciplinárnej právomoci. 207 V kazdom prípade, hoci za týchto okolností nie je nutné definitívne sa vyjadrit k otázke, akou mierou je výkon disciplinárnej právomoci komory spojený s výkonom právomoci verejnej moci, takze nespadá do pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ, musí byt este spresnené, ze existencia takejto právomoci nemôze poskytovat absolútnu ochranu proti kazdému tvrdeniu o konaní obmedzujúcom hospodársku sútaz, pretoze zjavne nevhodný výkon takejto právomoci by v kazdom prípade predstavoval zneuzitie tejto právomoci. 208 Siesty zalobný dôvod preto musí byt zamietnutý. O zalobných dôvodoch vztahujúcich sa na námietky týkajúce sa cien O siedmom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na zneuzití právomoci vzhladom na nedodrzanie limitov mandátu kontroly 209 Komora tvrdí, ze staznost spolocnosti Labco, ktorá viedla k preskúmaniu sa netýkala otázky politiky minimálnej ceny, alebo skôr jej údajnej vôle zabránit rozvoju spolocnosti Labco a obmedzit jej schopnost konkurovat ostatným laboratóriám na trhu analýz lekárskej biológie. Rovnako aj rozhodnutie o inspekcii, list Komisie z 19. novembra 2008 a ziadost o informácie z 3. februára 2009, údajne nepoukazujú na praktiky týkajúce sa cien, pretoze ani ziadost o informácie neuvádza prípadné rozsírenie rámca preskúmania v tomto zmysle. Ziadost o informácie z 18. júla 2009 údajne obsahovala ziadosti o poskytnutie listov zaoberajúcich sa problémami týkajúcimi sa zliav, avsak bez akéhokolvek konkrétneho vysvetlenia. Komora uvádza, ze sa teda najskôr v stádiu oznámenia námietok dozvedela, ze sa preskúmanie rozsírilo z inspekcie, na konanie v oblasti cien a zliav. Podla Komory, hoci Komisia nemusí vykonat rigoróznu kvalifikáciu údajných porusení, ktoré sú predmetom preskúmania v rozhodnutí o inspekcii, judikatúra týkajúca sa clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 údajne ukladá povinnost, jasne uviest hypotézy, ktoré má v úmysle overit, k comu údajne nedoslo v prejednávanej veci týkajúcej sa cien. 210 Komora dodáva, ze sa jej zdá vylúcené, aby odkaz v rozhodnutí o inspekcii na velmi siroký predmet, akým je "preskúmanie porusení v oblasti lekárskej biológie", mohol byt v súlade s judikatúrou. Okrem toho, pouzitie príslovky "najmä" v clánku 1 rozhodnutia o inspekcii údajne tiez odporuje pozadovaným poziadavkám presnosti. 211 Komora uznáva, ze Komisia môze zacat preskúmanie, aby overila presnost informácií alebo doplnila informácie, o ktorých sa dozvedela mimochodom pocas inspekcie, a pripústa, ze nic nebráni tomu, aby zacala nové preskúmanie na základe týchto nových informácií. Tvrdí vsak, ze Komisia porusila jej právo na obhajobu v prejednávanej veci tým, ze pouzila informácie zhromazdované pocas inspekcie na iné úcely nez tie, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o inspekcii. Podla Komory ziadne písomnosti získané pri inspekcii, majúce za ciel dokázat dohodu o cenách, nemôzu slúzit ako dôkazy a napadnuté rozhodnutie by malo byt v tomto bode zrusené. 212 Komora dodáva, ze rozsudok CNOP a CCG/Komisia, uz citovaný v bode 8 vyssie, o tejto otázke nerozhodol, pretoze zalobný dôvod, ktorý bol v tomto zmysle v rámci daného konania vznesený, bol zamietnutý ako neprípustný v dôsledku oneskorenia. 213 Komisia odmieta tvrdenie, ze prekrocila svoje právomoci a tvrdí, ze musia byt zohladnené vsetky dôkazy získané pocas inspekcie, ako aj odpovede na ziadosti o informácie. 214 Tento zalobný dôvod sa týka otázky, ci Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí dospiet na základe písomností obsiahnutých v spise k záveru, ze doslo k poruseniu týkajúcemu sa ukladania minimálnej ceny prostredníctvom zákazu poskytovat zlavy, kedze dôkazy, ktoré sa toho týkajú, boli získané na základe staznosti a rozhodnutia o inspekcii, ktoré sa podla Komory týkalo len obmedzujúcich praktík vztahujúcich sa na rozvoj skupín laboratórií. Tento zalobný dôvod sa teda týka podmienok, za akých Komisia viedla stádium prípravného vysetrovania po podaní staznosti spolocnostou Labco 12. októbra 2007 a zacatia preskúmania z 22. októbra 2007. Dôlezitými etapami tohto prípravného stádia sú najmä inspekcia z 12. a 13. novembra 2008, uskutocnené na základe rozhodnutia o inspekcii, ako aj ziadosti o informácie následne zaslanej Komore. 215 V podstate sa skladá z dvoch námietok. Prvá námietka sa týka otázky, ci predmet a úcel inspekcie, ktorý je Komisia povinná uviest v rozhodnutí o inspekcii podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, boli vymedzené prílis siroko vzhladom na dôkazy, ktoré Komisia v tomto stádiu mala a ktoré vyplývali zo staznosti spolocnosti Labco. Druhá námietka sa týka, po prvé, otázky, ci dokumenty zaistené pri inspekciách týkajúcich sa konania v oblasti zliav boli získané v rozpore s právom Komory na obhajobu, pretoze údajne nespadali do jej premetu ani úcelu tak, ako boli vymedzené v rozhodnutí o inspekcii, a po druhé, podmienok, za akých Komisia môze rozsírit rozsah uz prebiehajúceho preskúmania alebo smie zacat nové preskúmanie. - O prvej námietke 216 V rozsahu, v akom smeruje proti údajnej protiprávnosti pri získaní dôkazov týkajúcich sa zliav z dôvodu absencie indícií k tejto téme v staznosti, sa námietka v skutocnosti týka otázky, ci vzhladom na povinnosti vyplývajúce z clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, na základe ktorých je potrebné uviest v rozhodnutí o inspekcii predmet a úcel inspekcie toto rozhodnutie nemá svojvolnú povahu, pretoze Komisia údajne nedisponovala dostatocne váznymi indíciami pre jeho prijatia, pokial ide o konanie v oblasti zliav. 217 Je potrebné pripomenút, ze Vseobecný súd uz bol vyzvaný, aby skúmal zákonnost rozhodnutí o inspekcii v rámci rozsudku CNOP a CCG/Komisia, uz citovaného v bode 8 vyssie. Dotknutá námietka je zalozená na skutkových poznatkoch, ktoré v stádiu uvedeného rozhodnutia mali úcastníci konania k dispozícii. Vzhladom na to, ze staznost spolocnosti Labco Komore bola odovzdaná 10. marca 2008 a Komora na nu odpovedala 15. apríla 2008, teda pred inspekciou vykonanou 12. a 13. novembra 2008, nic jej nebránilo vzniest námietku zalozenú na nedostatku zhody medzi rozhodnutím o inspekcii a indíciami vyplývajúcimi zo staznosti v case podania zaloby vo veci T-23/09. V kazdom prípade, v rozsahu, v akom sa netýkala otázky týkajúcej sa zákonnosti rozhodnutí o inspekcii uz preskúmanej Vseobecným súdom a v budúcnosti podliehajúcej prekázke res iudicata pre daných zalobcov, nemôze byt táto námietka vznesená v tomto stádiu, bez toho aby boli porusené lehoty na podanie opravného prostriedku stanovené v clánku 263 ZFEÚ. 218 Táto námietka je teda neprípustná. - O druhej námietke 219 Po prvé, je potrebné uviest, ze táto námietka je spojená s uplatnením judikatúry týkajúcej sa povinnosti podat odôvodnenie, ktorá vyplýva z clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého inspekcia musí uviest "predmet a úcel inspekcie" s cielom ochrany práva dotknutých podnikov na obhajobu v tomto stádiu preskúmania. 220 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze v rozsudku CNOP a CCG/Komisia, uz citovanom v bode 8 vyssie, Vseobecný súd zastával názor, ze rozhodnutie o inspekcii bolo dostatocne právne odôvodnené. V bode 34 uvedeného rozsudku Vseobecný súd zastával názor, ze jej odôvodnenie umoznuje, okrem iného, identifikovat predmet a úcel inspekcie. V kazdom prípade, ako uz bolo uvedené vzhladom na námietku týkajúcu sa údajne svojvolného charakteru rozhodnutia o inspekcii v bode 217 vyssie, táto námietka, zalozená na nedostatocnom odôvodnení rozhodnutia o inspekcii, nemôze byt v ziadnom prípade v rozpore s prekázkou res iudicata, nie je preto mozné ju opätovne v tomto stádiu vzniest, bez toho aby doslo k poruseniu lehôt na podanie opravného prostriedku uvedených v clánku 263 ZFEÚ. 221 Pokial ide o prejednávanú vec, je teda potrebné vziat do úvahy skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí v súlade s judikatúrou, co najpresnejsie uviedla domnienky, ktoré má v úmysle overit, teda to, o co sa kontrola usiluje a coho sa kontrola týka (v tomto zmysle, pokial ide o nariadenie c. 17, rozsudky Súdneho dvora zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, [19]85/87, Zb. s. 3137, bod 10; z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [20]46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 41, a z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [21]C-94/00, Zb. s. I-9011, bod 48). 222 Po druhé, je potrebné skúmat argument Komory, podla ktorého v zásade, vzhladom na to, ze sú dôkazy získané, pokial ide o jej konanie v oblasti zliav cudzie predmetu kontroly, boli získané nezákonne. Podla Komory tak nemali byt pouzité ako dôkaz. Komora dodáva, ze z nich Komisia nemohla vychádzat, ked jej zaslala ziadost o informácie z 18. júna 2009, ale mala vzhladom na praktiky zliav zacat nové preskúmanie. 223 V tomto zmysle je potrebné zamietnut argument Komisie, podla ktorého Komora vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 18. júna 2009, ani vo svojej odpovedi na oznámenie námietok neuviedla, ze otázka zliav je nová alebo mimo rozsahu kontroly. Hoci totiz skutocnost, ze podnik pocas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná urcité skutkové alebo právne okolnosti, totiz môze predstavovat dodatocný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej zaloby, ale nemôze obmedzit samotné uplatnenie práva na podanie zaloby na Súd prvého stupna, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [22]C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 90). 224 Z meritórneho hladiska je potrebné pripomenút, ze Komisia obdrzala dôkazy týkajúce sa zliav v rôznych stádiách predbezného preskúmania. Bez toho, aby jej Komora v tejto otázke odporovala, Komisia uvádza, ze pocas inspekcie bolo zaistených pät listov týkajúcich sa zliav. Okrem toho, Komisia poziadala v druhej ziadosti o informácie z 18. júna 2009, o informácie týkajúce sa politiky Komory, pricom niektoré tam uvedené otázky sa týkali problematiky zliav, a to najmä tým, ze Komoru poziadala o predlozenie kópie niektorých listov zaslaných zo strany CCG obsahujúcich ziadosti o informácie týkajúce sa cenových zliav poskytnutých laboratóriami. Navyse, cast napadnutého rozhodnutia týkajúca sa urcenia porusenia v rozsahu, v akom sa týka zliav (odôvodnenie 133 a nasledujúce), je zalozená tiez na zápisniciach zo správnych schôdzí CCG, ktorých kópie boli získané najmä na základe ziadosti o informácie proti Komore z 3. februára 2009, ako aj na základe ziadostí o informácie zaslaných laboratóriám. 225 Hlavnou otázkou, ktorá vsak v rámci prejednávanej námietky vzniká, je otázka, ci predmet inspekcie, tak ako je definovaný v rozhodnutí o inspekcii, mohol byt oprávnene chápaný tak, ze zahrnuje konanie Komory v oblasti zliav. 226 V tomto zmysle, prvý bod odôvodnenia rozhodnutia o inspekcii uvádza, ze "Komisia má k dispozícii informácie, podla ktorých uz najmenej od roku 2003 existujú dohody a/alebo zosúladené postupy medzi lekárnikmi vo Francúzsku zdruzenými v [ONP] a/alebo rozhodnutia [ONP] a/alebo [CNOP] a/alebo[CCG...], ktoré majú za ciel a/alebo za následok zabránit hospodárskej sútazi, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz na spolocnom trhu, najmä na trhu analytických sluzieb lekárskej biológie. Toto správanie sa prejavilo najmä vo forme rozhodnutí, ktorých cielom je zabránit lekárnikom a/alebo právnickým osobám vo vstupe na trh analytických sluzieb lekárskej biológie, obmedzit ich cinnost na tomto trhu alebo ich z tohto trhu vylúcit". 227 Rovnako tak clánok 1 rozhodnutia o inspekcii vo svojom prvom pododseku uvádza, ze "[ONP], [CNOP] a [CCG] sú povinné podrobit sa inspekcii týkajúcej sa ich úcasti na dohodách a/alebo zosúladených postupoch a/alebo prípadnej realizácie dohôd a/alebo zosúladených postupov medzi lekárnikmi vo Francúzsku zdruzenými v [ONP], ako aj prejavov týchto dohôd a/alebo zosúladených postupov vo forme rozhodnutí odporujúcich ustanoveniam clánku 81 [ES] a/alebo 82 [ES] najmä na trhu analytických sluzieb lekárskej biológie. Toto správanie sa prejavilo najmä vo forme rozhodnutí, ktorých cielom je zabránit lekárnikom a/alebo právnickým osobám vo vstupe na trh analytických sluzieb lekárskej biológie, obmedzit ich cinnost na tomto trhu alebo ich z tohto trhu vylúcit". 228 Na rozdiel od toho, co uvádza Komora, sa tento popis netýka len konania Komory pokial ide o specifický rozvoj skupín laboratórií z pohladu ich struktúry. Na základe toho je mozné dospiet k záveru, ze sa preskúmanie týka osobitne takýchto praktík. Je to tak najmä v prípade, ze sa zohladní stvrté odôvodnenie, ktoré uvádza, ze "Komisia má k dispozícii informácie, podla ktorých sa dohody a/alebo zosúladené postupy medzi lekárnikmi vo Francúzsku zdruzenými v [ONP] vo vztahu k lekárnikom a/alebo právnickým osobám, ktoré chceli poskytovat analytické sluzby lekárskej biológie, prejavovali vo forme rozhodnutí o odmietnutí ich zápisu do [z]oznamu [s]ekcie G, rozhodnutí neaktualizovat ich zápis v [z]ozname a/alebo rozhodnutí zakázat im výkon cinnosti s cielom obmedzit hospodársku sútaz na trhu analytických sluzieb lekárskej biológie", pretoze praktiky Komory týkajúce sa zápisu na zoznam boli úzko spojené s problematikou struktúry skupín LAMB, ako to vyplýva z preskúmania druhého a siesteho zalobného dôvodu. 229 Odkaz, uskutocnený v rámci prvého odôvodnenia a clánku 1 výrokovej casti rozhodnutia o inspekcii rozhodnutia Komory a jej orgánov smerujúcich k obmedzeniu cinnosti lekárnikov právnických osôb na trhu analýz lekárskej biológie, vsak môze logicky zahrnat rozlicnejsie praktiky majúce tento úcinok, ako len praktiky týkajúce sa zápisu do zoznamu. Ako totiz Komisia relevantne uvádza, vzhladom na silnú právnu úpravu odvetvia predstavovala cena nepochybne podstatný prvok, vzhladom na ktorý sa úcastníci na trhu mohli lísit. 230 Argument Komory, podla ktorého je tento predmet "úplne cudzí námietke týkajúcej sa zliav", preto musí byt zamietnutý. 231 Pokial ide o argument Komory, podla ktorého pouzitia príslovky "najmä" v prvom odôvodnení rozhodnutia o inspekcii a v clánku 1 jeho výrokovej casti, nemôze splnit poziadavky presnosti formulované judikatúrou, týka sa otázky, ci je dostatocné odôvodnenie rozhodnutia o inspekcii, o ktorej Vseobecný súd rozhodol v rámci rozsudku CNOP a CCG/Komisia, uz citovaného v bode 8 vyssie, tak ako to bolo spomenuté v bodoch 220 a 221 vyssie. Len pre úplnost je vsak mozné zopakovat, ze ako Komora uznáva, hoci Komisia musí co najpresnejsie uviest domnienky, ktoré má v úmysle overit, nemá povinnost vykonat presnú právnu kvalifikáciu dotknutých porusení. Pozaduje sa od nej len opis podstatných skutocností údajného porusenia, pretoze este nemá k dispozícii presné informácie na to, aby vydala specifické právne stanovisko, a musí najprv preverit dôvodnost týchto podozrení, ako aj rozsah skutocností, ktoré nastali (pozri v tomto zmysle rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 221 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru). 232 V tomto zmysle Komisia relevantne poznamenáva, ze v stádiu prijatia rozhodnutia o inspekcii nemala k dispozícii potrebné poznatky pre rozlísenie rôznych aspektov porusenia Komory na trhu analýz lekárskej biológie. Hoci je pravdou, ze Komisia výslovne neuviedla námietku Komory týkajúcu sa zliav, nesústredila sa ani na jej námietku týkajúcu sa rozdelenia obchodných podielov v SEL alebo pokial ide o minimálny podiel biológa na základnom imaní SEL. Je pravda, ze posledné uvedené konanie sa priblizuje skôr problematike zápisu do zoznamu, osobitne spomenutej v rozhodnutí o inspekcii, nez konaniu týkajúcemu sa zliav, táto okolnost vsak nestací pre vylúcenie iných konaní Komory smerujúcich k obmedzeniu cinnosti lekárnikov alebo právnických osôb na tom istom trhu z predmetu inspekcie. 233 Navyse, Komisia správne uvádza, ze hoci sa cinnost Komory v oblasti zliav týka tiez laboratórií alebo SEL, ktoré nie sú súcastou skupiny laboratórií, vztahujú sa tiez na tieto skupiny, pretoze tieto skupiny sú nepochybne najlepsie schopné uskutocnit úspory z rozsahu a prípadne nadobudnút zlavy. 234 Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, ze predmet rozhodnutia o inspekcii mohol oprávnene zahrnovat konanie Komory v oblasti zliav, takze dôkazy získané v tomto ohlade pocas inspekcie sú legálne predlozenými dôkazmi. Platí to aj pre dôkazy získané po podaní ziadostí o informácie z 3. februára a zo 16. júna 2009, pretoze boli priamo alebo nepriamo zalozené na dôkazoch zhromazdených pri inspekcii. 235 Po tretie a v dôsledku toho, nie je nevyhnutné skúmat dalej podmienky, za akých je Komisia povinná zacat nové vysetrovania na úcely preskúmania urcitého typu porusenia alebo rozsírit rozsah uz prebiehajúceho vysetrovania. Táto otázka sa týka uplatnenia judikatúry, podla ktorej, informácie získané pocas vysetrovaní nesmú byt pouzité na iné úcely nez na tie, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o inspekcii, nie je vsak zakázané, aby Komisia zacala vysetrovanie na úcely overenia správnosti alebo doplnenia informácií, o ktorých sa náhodou dozvedela pocas predchádzajúceho vysetrovania, v prípade, ze tieto informácie poukazujú na existenciu konaní, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uvedenými v Zmluve (pozri v tomto zmysle rozsudok Dow Benelux/Komisia, uz citovaný v bode 221 vyssie, body 18 a 19). 236 Vzhladom na to, ze sa Vseobecný súd domnieva ze informácie prijaté pri inspekciách týkajúcich sa praktík Komory v oblasti zliav sú v súlade s predmetom vysetrovania, tak ako je to definované v rozhodnutí o inspekcii, Komisia nemala povinnost s ohladom na nich zacat nové vysetrovanie, na rozdiel od toho, co tvrdí Komora. 237 Navyse, je potrebné uviest, ze ako na pojednávaní tvrdila Komisia, z vysetrovania vyplýva, ze sa Komora domnieva, ze pocas druhej ziadosti o informácie z 18. júna 2009 a urcite pri oznámení námietok pochopila zahrnutie námietky týkajúcej sa praktík v oblasti zliav do vysetrovania. Nie je teda mozné konstatovat, ze Komora nemohla pocas kontradiktórneho správneho konania uzitocne vyjadrit svoje stanovisko k reálnosti a relevantnosti skutocností a okolností, ktoré v tomto zmysle uviedla Komisia. 238 Druhá námietka teda musí byt v plnom rozsahu zamietnutá, a s nou teda aj siedmy zalobný dôvod. O ôsmom zalobnom dôvode, vznesenom subsidiárne, zalozenom v podstate na nesprávnom posúdení pôsobnosti uplatnitelného právneho rámca a vôle zákonodarcu 239 Tento zalobný dôvod sa týka najmä kapitoly 5. 1 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Zásah do trhových cien", v rámci ktorého Komisia opisuje porusenie Komory ako súbor rozhodnutí majúcich za ciel stanovit minimálnu trhovú cenu prostredníctvom stanovísk a zásahov vzhladom na zmluvy o spolupráci alebo dohody uzavreté laboratóriami a obsahujúcimi zlavy (odôvodnenia 133 az 221). 240 Presnejsie, týka sa výkladu clánku L 6211-6 CSP a osobitne výkladu pojmu "zlava", ktorý je tam uvedený. 241 Clánok L 6211-6 CSP znie: "S výnimkou dohôd alebo zmlúv, ktoré môzu byt uzavreté s rezimami alebo subjektmi zdravotného poistenia alebo verejnými ci súkromnými zdravotníckymi zariadeniami a [zmlúv o spolupráci medzi laboratóriami] uvedených v clánku L 6211-5, nemôzu fyzické osoby a spolocnosti a subjekty, ktoré prevádzkujú laboratórium analýz lekárskej biológie, tretím osobám poskytnút, v akejkolvek forme, zlavy za analýzy alebo vysetrenia, na ktoré sú poverené. Nemôzu uzavriet dohodu alebo zmluvy poskytujúcu tretím osobám vsetky príjmy pochádzajúce z cinnosti laboratória analýz lekárskej biológie alebo ich cast." 242 Ako bolo uvedené v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia, nariadenie c. 2010-49 z 13. januára 2010, ktoré nadobudlo platnost 16. januára 2010, zakázalo poskytovanie zliav laboratóriami bez výnimky. Prvý pododsek clánku L 6211-6 CSP bol vtedy nahradený ustanovením podla ktorého "laboratórium lekárskej biológie úctuje vysetrenie lekárskej biológie, ktoré uskutocní za cenu nomenklatúry úkonov lekárskej biológie". 243 Komora tvrdí, ze Komisia nesprávne vykladá clánok L 6211-6 CSP, ked sa domnieva, ze pred nadobudnutím platnosti nariadenia c. 2010-49, toto ustanovenie laboratóriám povolovalo slobodne poskytovat znízenie ceny za analýzy v lekárskej biológii hradené podla toho, ako boli definované v rámci dohôd alebo zmlúv o spolupráci uzavretých medzi laboratóriami alebo s nemocnicnými zariadeniami. Podla Komory toto ustanovenie obsahuje zásadný zákaz takýchto znízení ceny, co je údajne potvrdené parlamentnými prácami predchádzajúcimi hlasovaniu o zákone c. 75-626z 11. júla 1975 o laboratóriách analýz lekárskej biológie a ich riaditeloch a zástupcoch riaditelov, ktorý zaviedol clánok L 6211-6 CSP, najmä správou vypracovanou v mene výboru pre kultúrne, rodinné a sociálne otázky k návrhu zákona (c. 750) o laboratóriách analýz lekárskej biológie pánom Bichatom, poslancom, ktorá tvorí prílohu zápisnice zo schôdze francúzskeho národného zhromazdenia z 10. apríla 1975 (dalej len "Bichatova správa"). 244 Okrem toho, Komora vytýka Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí nedefinovala, co sa rozumie pod pojmom "zlava", ale obmedzila sa na kategorické tvrdenie v odôvodnení 207 uvedeného rozhodnutia, ze ide "bezpochyby o obchodné gesto". Podla Komory, v ziadnom prípade nemôze íst o obchodné gesto. Výnimky zo zákazu zliav sa údajne týkajú bud rozdelenia odmien medzi laboratóriami alebo poplatkov za sluzby poskytnuté zmluvným partnerom. 245 Komisia tvrdenia Komory spochybnuje. 246 V tomto zmysle vyplýva, najmä z odôvodnenia 136 napadnutého rozhodnutia, ze sa Komisia domnieva, ze z clánku L 6211-6 CSP, a najmä z jeho prvého pododseku, vyplýva, ze podnik, s ktorým laboratórium podpíse zmluvu alebo dohodu, ci uz ide o zdravotnú poistovnu, verejné alebo súkromné nemocnicné zariadenie alebo iné laboratórium, môze zvolit najlepsiu cenu medzi dvoma návrhmi laboratórií zodpovedajúcu kvalite sluzieb, a teda platit cenu nizsiu nez maximálnu zákonom stanovenú cenu, teda oficiálnu sadzbu náhrady, nazývanú tiez nomenklatúra. Komisia sa teda domnieva, ze z obmedzených okolností stanovených v clánku L 6211-6, prvom pododseku CSP, ktorého obsah je spomenutý v bode 341 vyssie, totiz v rámci zmlúv o spolupráci medzi laboratóriami a v rámci dohôd uzavretých medzi laboratóriami a subjektmi zdravotného poistenia alebo verejnými ci súkromnými zdravotníckymi zariadenia, môze existovat zlava v zmysle cinností obchodnej povahy o znízení ceny náhrady stanovenej nomenklatúrou. 247 Je potrebné konstatovat, ze znenie dotknutého ustanovenia nespochybnuje takýto výklad. 248 Komora sa vsak domnieva, ze v skutocnosti sú v rámci clánku L 6211-6 CSP povolené len dva scenáre: na jednej strane delenie odmien medzi laboratóriami, ktoré si rozdelia úlohy v rámci poskytovania analýz lekárskej biológie, alebo na druhej strane poplatky v zmluvách medzi laboratóriami a zdravotníckymi zariadeniami, zodpovedajúce kompenzácii za sluzby poskytnuté uvedenými zariadeniami. Kazdá cinnost obchodnej povahy je údajne vylúcená. 249 Prvý výklad predlozený Komorou, podla ktorého pojem "zlava" v clánku L 6211-6, prvom pododseku CSP hovorí len o rozdelení odmien v zmysle zmlúv o spolupráci medzi laboratóriami, je zalozený na parlamentných prácach predchádzajúcich zavedeniu tohto clánku, ako to vyplýva z Bichatovej správy. Je vsak potrebné konstatovat, ako tvrdí Komisia, ze po prvé znenie clánku L 6211-6, prvý pododsek CSP je jasné a po druhé, Bichatova správa predkladá výklad znenia, ktoré nezodpovedá prijatej verzii uvedeného ustanovenia. Hoci uvedená správa uvádza najmä, ze "sú formálne zakázané dohodnuté zlavy tretím osobám, okrem prípadov odôvodnených poplatkom zo strany lekárnika lekárne alebo iným laboratóriom", znenie clánku L 6221-6 CSP, tak ako bolo prijaté, nie je formulované v tomto zmysle. 250 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komora, teda Bichatova správa neumoznuje odvodzovat, ze v zmluvách o spolupráci medzi laboratóriami, je z výnimky uvedenej v clánku L 6211-6, prvý pododsek CSP, vylúcené gesto obchodnej povahy medzi dotknutými laboratóriami, prekracujúce rámec prísneho delenia náhrad stanovených nomenklatúrou. 251 V kazdom prípade, Komisia nenamieta, ze clánok L 6211-6, prvý pododsek CSP predpokladá, pokial ide o zmluvy o spolupráci medzi laboratóriami, dohody o spôsobe, akým sa rozdelí konecná cena, ktorá je úctovaná zákazníkovi, teda spôsob delenia odmien. Jej postup spocíva v odmietnutí spôsobu, akým Komora v tomto rámci zasiahla, co je predmetom skúmania deviateho zalobného dôvodu. Rovnako tak, pokial ide o skutocnost, ze Komisia nevzala do úvahy okolnost, ze Komora nakoniec vydala priaznivé stanovisko k dotknutým zmluvám, nie je tento argument relevantný pre riesenie prejednávaného zalobného dôvodu, ktorý sa týka otázky, ci Komisia správne vykladala zákon. 252 Nie je teda preukázané, ze Komisia nesprávne vylozila clánok L 6211-6 CSP, pokial ide o zmluvy o spolupráci medzi laboratóriami. 253 Pokial ide o druhý výklad konstatovaný Komorou, podla ktorého v zmluvách uzavretých medzi laboratóriami a zdravotníckymi zariadeniami pojem "zlava" odkazuje nutne na znízenie poskytnuté laboratóriu vzhladom na nomenklatúrnu cenu ako náhrade za výkon poskytnutý výmenou dotknutým zdravotníckym zariadeniam, Komisia skúmala a zamietla tento argument v odôvodneniach 199 az 212 napadnutého rozhodnutia. 254 Ani argumenty predlozené v tomto zmysle Komorou pred Vseobecným súdom nemôzu preukázat, ze Komisia chybne vykladala uplatnitelný právny rámec. 255 Po prvé, Komora uvádza francúzsku judikatúru, ktorá sa týka výkladu legislatívnych textov vztahujúcich sa na lekársku profesiu. 256 Rozsudky francúzskeho Cour de cassation (Kasacný súd) uvedené pred Vseobecným súdom sa týkajú uplatnenia clánku L 4113-5 CSP, podla ktorého [má kazdá osoba, ktorá nesplna podmienky pozadované pre výkon profesie, zakázané prijímat na základe dohody, v plnom rozsahu alebo ciastocne, odmeny alebo príjmy pochádzajúce z profesijnej cinnosti clena niektorej z profesií upravených týmto zákonníkom". Ako uvádza Komora, táto judikatúra, a z nej predovsetkým rozsudok francúzskeho Kasacného súdu z 21. novembra 2006 uvádza, ze zaplatenie poplatku podlieha dvojitej podmienke, po prvé, ze predstavuje protiplnenie za sluzby poskytnuté zariadeniam, ktoré svojou povahou a svojimi nákladmi zodpovedajú sluzbe poskytnutej praktickým lekárom a po druhé, ze náklady vsetkých alebo niektorých týchto sluzieb nie sú prevzaté subjektom sociálneho zabezpecenia. Rozsudky Kasacného súdu, ako aj iné rozhodnutia uvedené Komisiou zakazujú v sporoch týkajúcich sa poplatkov na základe clánku L 4113-5 CSP akýkolvek poplatok nezodpovedajúci skutocnému protiplneniu za sluzbu poskytnutú lekárom, pretoze z tohto ustanovenia, na ochranu náhrady za lekársku cinnost, vyplýva, ze suma, ktorá bola za nu vybraná musí svojou povahou a svojimi nákladmi výlucne zodpovedat sluzbe poskytnutej praktickému lekárovi. 257 Clánok L 4113-5 CSP spadá do knihy I stvrtej casti, nazvanej "Zdravotnícke profesie", legislatívnej casti CSP týkajúcej sa zdravotníckych profesií a najmä z clánku L 4113-1 vyplýva, ze tieto profesie zahrnujú lekára, zubného lekára a pôrodné asistentky, zatial co lekárnici sa riadia podla knihy II CSP, nazvanej "Lekárnické profesie". 258 Je pravda, ako uviedla Komora v rámci odpovede na písomnú otázku Vseobecného súdu, ze znenie clánku L 4133-5 CSP, ktoré Komisia zjavne v rámci napadnutého rozhodnutia nevzala do úvahy, aby nepripustila dotknutú judikatúru. Tento druhý pododsek sa vsak jasne týka konkrétnej problematiky financnej nezávislosti prevádzkovatelov laboratórií, rovnako ako sa clánok L 4113-5 CSP týka financnej nezávislosti lekárov. Nie je preukázané, ze sa táto problematika nevyhnutne zhoduje s problematikou moznosti poskytnút zlavy v rámci konkrétnych zmlúv, najmä vzhladom na skutocnosti, ze prvý pododsek, týkajúci sa zliav, a druhý pododsek clánku L 6211-6 CSP, existujú vedla seba, takze zlavy podla zákonodarcu nutne neskodia financnej nezávislosti. Okrem toho je potrebné uviest, ze Komora vo vseobecnosti neodkazuje na problematiku financnej nezávislosti prevádzkovatelov laboratórií, ked formuluje svoje vyjadrenia týkajúce sa zliav (pozri bod 261 a nasledujúce nizsie). 259 Za týchto okolností nie je mozné konstatovat, ze podmienky, za akých clánok L 4113-5 CSP povoluje poplatky, musia byt tiez pouzité, pokial ide o urcenie toho, za akých okolností clánok L 6211-6 CSP povoluje zlavy. 260 Navyse, Komisia správne poukazuje na niektoré nezrovnalosti v argumentácii Komory v tomto zmysle. Na jednej strane pokial sumy vybrané na základe poskytnutej sluzby majú byt presným protiplnením jej hodnoty, Komora nemôze podporovat ani pausálny príjem vo výske 10 % (pozri tiez bod 263 nizsie). Na druhej strane tento výklad nezohladnuje skutocnost, ze cenová konkurencia je povolená v rámci pracovného lekárstva, v prípade ktorého nie je náhrada zo strany sociálneho zabezpecenia, tak ako je uvedené v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia, co Komora nespochybnuje. Nakoniec, príklad uvedený v odôvodnené 151 napadnutého rozhodnutia sa týka zlavy poskytnutej v zmluve medzi laboratóriom a státnym nemocnicným zariadením, ktorú Komora prijala, hoci jasne neslo o kompenzáciu za poskytnuté sluzby. 261 Po druhé, clánok R 4235-75 CSP, vlozený do casti týkajúcej sa pravidiel profesijnej etiky pouzívaných pre lekárnikov biológov, vo svojom prvom pododseku uvádza, ze "lekárnici biológovia nesmú znízit svoje odmeny v úmysle nekalej konkurencie alebo na úkor kvality sluzieb, ktoré poskytujú" a ze "v dohodách s spolupráci medzi laboratóriami musia byt odmeny týkajúce sa prevodov stanovené taktne a s mierou". 262 Toto ustanovenie teda zohladnuje moznost stanovit cenu na inej úrovni, nez je tomu v nomenklatúre za podmienky neexistencie nekalej sútaze a dodrzaní kvality starostlivosti a okrem toho, pokial ide o zmluvy o spolupráci medzi laboratóriami, "taktne a s mierou". 263 Ako Komisia uvádza v odôvodnení 141 napadnutého rozhodnutia, Komora prijala pred januárom 2010 zásadné stanovisko ukladajúce povinnost minimálnej ceny prostredníctvom svojej politiky maximálnych zliav 10 %, bez toho aby v nom bola zmienka o skúmaní dôkazu nekalej konkurencie alebo prípadného zásahu do kvality starostlivosti. V tomto zmysle, odôvodnenie 141 napadnutého rozhodnutia uvádza najmä rozhodnutia prijaté na správnej schôdzi CCG 14. septembra 2005, podla ktorého "Rada potvrdzuje tvrdenia uvedené v skorsej korespondencii, teda, ze kazdá zlava musí byt stanovená taktne a s mierou a zlava väcsia ako 10 % znevazuje nase povolanie" a ze "nemôze byt pouzívaná v oblasti zliav". 264 Je pravda, ze odkaz na strop 10 % sa nachádza v textoch upravujúcich profesiu lekárov, pretoze clánok R 6141-35 CSP, zrusený 31. marca 2011, povoloval zaplatit nemocnicnému zariadeniu poplatky protiplnením za sluzby poskytnuté v prospech vseobecných lekárov. Komora vsak na konkrétnu otázku Vseobecného súdu k tejto téme v rámci písomných otázok a na pojednávaní nedokázala uviest ziadne právne ani správne ustanovenie upravujúce v danom case konkrétnu situáciu lekárnikov, ci dokonca lekárnikov biológov, uvádzajúce takýto strop 10 %. 265 Za týchto okolností nie je mozné Komisii vytýkat, ze sa domnievala, ze odkaz na rabat alebo maximálnu zlavu 10 % pre lekárnikov biológov predstavuje extenzívne uplatnenie právnych a správnych ustanovení uplatnitelných na lekárnikov biológov. 266 Po tretie, stanovisko francúzskeho Autorité de la concurrence (Úrad pre hospodársku sútaz) c. 10-A-01 z 5. januára 2010 k návrhu nariadenia týkajúceho sa organizácie lekárskej biológie, vyjadrujúce sa k odôvodneniu francúzskeho zákonodarcu pre zákaz moznosti poskytnút zlavy prostredníctvom nariadenia c. 2010-49 vo svojich bodoch 156 az 158 stanovuje: "156 [Zamýslaný predpis] zakazuje akúkolvek zlavu vo vztahu k nomenklatúrnym cenám za cinnosti lekárskej biológie, okrem osobitného prípadu zmlúv o spolupráci. 157 Tento predpis obmedzuje cast tarifnej slobody, ktorá dnes existuje. Clánok L 6211-6 [CSP] totiz zakazuje zlavy, avsak 's výnimkou dohôd alebo zmlúv, ktoré môzu byt uzavreté s rezimami alebo subjektmi zdravotného poistenia alebo verejnými ci súkromnými zdravotníckymi zariadeniami`. 158 Financné vztahy medzi laboratóriami poskytujúcimi lekárske analýzy a verejnými alebo súkromnými zdravotníckymi zariadeniami nie sú vopred definované nomenklatúrami a tarifami týkajúcimi sa náhrad poisteným osobám, ktoré predstavujú maximálnu cenu, a spadajú, v medziach tohto stropu, do spolocného právneho rezimu cenovej slobody, ktorý je teraz stanovený v clánku L 410-2 prvý pododsek obchodného zákonníka." 267 Tieto vyjadrenia francúzskeho úradu pre hospodársku sútaz, tak tiez podporujú výklad, podla ktorého v case, kedy nastali rozhodné skutocnosti, existoval za okolností uvedených v clánku L 6211-6 CSP rokovací priestor pre laboratória na úcely poskytnutia zliav. 268 Po stvrté, prijatie nariadenia c. 2010-49 a z neho vyplývajúci zákaz akéhokolvek znízenia ceny voci cene stanovenej nomenklatúrou za vysetrenie lekárskej biológie umoznujú dospiet k záveru, ze takýto vseobecný zákaz neexistoval na základe clánku L 6211-6 CSP. 269 Nakoniec, skutocnost, ze niektoré písomnosti v spise Komisie odkazujú na poplatky, ako na protiplnenia za poskytnuté sluzby, nedokazuje, ze ide o jediné výklady tohto pojmu v zmysle clánku L 6211-6 CSP, ani je ze potrebné z tohto ustanovenia vyvodit nutne súlad medzi hodnotou ponúkaného znízenia a hodnotou poskytnutej sluzby. 270 Na základe toho je potrebné dospiet k záveru, ze Komora obhajuje nejednoznacný výklad clánku L 6211-6 CSP platného do roku 2010 v rozsahu, v akom toto ustanovenie umoznovalo urcitú konkurenciu v cenách za podmienok, ktoré sa neobmedzovali na prípady rozdelovania odmien alebo na poplatky nutne zodpovedajúce hodnote sluzby poskytnutej ako protiplnenie. 271 V kazdom prípade je na záver potrebné spresnit, ze aj keby bolo potrebné domnievat sa, ze sa Komisia dopustila chybného výkladu, pokial ide o situácie uvedené v clánku L 6211-6 CSP, nutne by to este neumoznovalo potvrdit zásahy Komory, pokial ide o percentuálnu úroven stanovenú v tomto zmysle laboratóriami v konkrétnych dohodách. Ostatné argumenty odôvodnujúce podla Komory takéto zásady sú skúmané v rámci deviateho zalobného dôvodu, najmä v jeho druhej casti, v bodoch 279 a nasledujúcich, uvedených nizsie. 272 Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze ôsmy zalobný dôvod treba zamietnut. O deviatom zalobnom dôvode, vznesenom subsidiárne, zalozenom v podstate na nesprávnom posúdení skutkového stavu vedúceho k nesprávnemu právnemu posúdeniu 273 Tento zalobný dôvod sa rovnako ako ôsmy zalobný dôvod (bod 239 vyssie) týka kapitoly 5. 1 napadnutého rozhodnutia nazvanej "Zásah do trhových cien", v rámci ktorého je v bodoch 133 az 221 podrobne skúmané konanie Komory majúce za ciel ulozit maximálnu úroven zliav na ceny stanovené státom. V podstate sa vsak týka otázky, ci Komisia právne dostatocným spôsobom preukázala túto cast porusenia. 274 Odôvodnenia 662 az 666 napadnutého rozhodnutia vyvodzujú závery z konstatovaní uvedených v kapitole 5. Uvádzajú: "... (662) Pokial ide o rozhodnutia ONP smerujúce k ulozeniu [minimálnej] trhovej ceny, bolo v kapitole 5. 1 preukázané, ze prvé z nich, z roku 2003, malo za ciel definovat 'niektoré pravidlá týkajúce sa financných podmienok, ktoré majú byt uvedené v zmluvách o spolupráci`. (663) Údaje obsiahnuté v spise navyse umoznujú preukázat, ze sa ONP od septembra 2004 do septembra 2007 snazila s rastúci naliehaním ulozit [minimálnu] trhovú cenu z dôvodu, ze akékolvek odchýlenie od tohto minima 'predstavuje znevázenie profesie a môze poukazovat na nekolegiálne konanie`[...] (664) ONP zaslala s cielom ulozit [minimálnu] trhovú cenu listy velkému poctu laboratórií, ktoré v súlade so svojou zákonnou povinnostou oznámili zmluvy o spolupráci s inými laboratóriami alebo s nemocnicnými zariadeniami, zmluvy, ktoré obsahovali zlavy povazované zo strany ONP za velmi vysoké. Vo vsetkých týchto listoch ONP výslovne odkázala na etický kódex a nepriamo tak na svoje právomoci disciplinárnej sankcie. V niektorých prípadoch ONP dokonca zaslala kópie týchto listov decentralizovaným sluzbám státu. (665) ONP vo svojich vyjadreniach k oznámeniu námietok správne pripomína, ze nezacala disciplinárne konanie týkajúce sa zliav na základe disciplinárneho nedostatku v clánku R 4235-75 CSP. Podla ustálenej judikatúry vsak, zavedenie odvetných opatrení nie je podmienkou nevyhnutnou pre konstatovanie konania smerujúceho ku stanoveniu trhových cien. Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ výslovne uvádza ako obmedzenie hospodárskej sútaze rozhodnutia zdruzenia podnikov, ktoré 'priamo alebo nepriamo urcujú... ceny`. (666) V dôsledku toho nemôze byt protisútazný predmet tohto typu prejavov porusenia spochybnený, a to o to viac, ze tento predmet je formalizovaný 14. septembra 2005 rozhodnutím ONP, ktoré stanovuje, ze 'zlava väcsia ako 10 % nemá v úcte nasu profesiu. Nemôze byt pouzívaná v oblasti zliav`." 275 Argumenty Komory týkajúce sa analýzy uvedenej v napadnutom rozhodnutí sa delia na dve casti. 276 V rámci prvej casti Komora uvádza, ze sa Komisia nesprávne domnievala, ze sa systematicky, s cielom ochrany záujmov malých laboratórií, snazila uvádzat minimálnu cenu na trhu analýz lekárskej biológie. 277 V rámci druhej casti Komora tvrdí, ze Komisia nemôze konstatovat, ze jej konanie týkajúce sa zliav nespadá do pôsobnosti jej zákonom stanovených úloh, ale vyjadruje protisútazné ciele. 278 Je vhodné zacat skúmaním druhej casti. - O druhej casti 279 Komora uvádza, ze Komisia nemôze konstatovat, ze jej konanie týkajúce sa zliav nespadá do pôsobnosti jej zákonom stanovených úloh, ale vyjadruje protisútazné ciele. Podla Komory vo vsetkých prípadoch uvedených Komisiou jej konanie malo za ciel presadit dodrziavanie pravidiel profesijnej etiky a dbat na dodrziavanie zásady profesijne nezávislosti pre zachovanie kvality úloh uskutocnených lekárnikmi biológmi v rámci a posteriori kontroly spadajúcej do jej zákonom stanovenej úlohy dohladu. Údajne nebola proti zásade zliav ako takej, ale podávala vyjadrenie, pokial mohli skodit verejným financiám, kvalite poskytovanie starostlivosti alebo nezávislosti zdravotníckych pracovníkov. Komora pripomína svoje zákonné poslania definované v clánku L 4231-1 CSP (zabezpecovat dodrziavanie profesijných povinností a nezávislosti povolania, prispievat k podpore verejného zdravia a kvality starostlivosti) a v clánku R 4235-75 CSP (dbat na to, aby lekárnici biológovia neznizovali svoje odmeny v úmysle nekalej konkurencie alebo na úkor kvality sluzieb, ktoré poskytujú). Odkazuje tiez na Bichatovu správu, ako aj na clánok L 162-13-2 francúzskeho zákonníka sociálneho zabezpecenia. 280 Komora okrem toho tvrdí, ze cena stanovená v nomenklatúre je rovnováznou cenou dohodnutou státom, ktorá zohladnuje skutocnú cenu analýzy, odmenu za starostlivost a ochranu verejných financií, a nie trhovú cenu. Podla nej vo vseobecnosti platí, ze existuje urcitý vztah medzi kvalitou sluzieb poskytnutých chorým a povahou a spôsobom odmeny. V tomto zmysle uvádza rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2006, Cipolla a i., ([23]C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 67). Vzhladom na to, ze bola zákonodarcom poverená dbat na dodrziavanie pravidiel profesijnej etiky, vrátane, okrem iného clánku R 4235-75 CSP, osobitného pre lekárnikov biológov, musela byt, podla nej, znepokojená niektorými velkými zlavami (väcsinou presahujúcimi 30 % a idúcimi az k 50 %), ako indíciami dumpingových praktík. 281 Komisia tvrdenia Komory spochybnuje. 282 Je potrebné konstatovat, ze argumentácia Komory, podla ktorej jej konanie bolo len uplatnením zákona, sa prekrýva s argumentáciou uvedenou v rámci ôsmeho zalobného dôvodu, ale v rámci tejto casti Komora osobitne pripomína svoju úlohu dbat na dodrziavanie clánkov L 4231-1 a R 4235-75 CSP. 283 Subsidiárne je potrebné zamietnut jej argument zalozený na Bichatovej správe z dôvodu uvedeného v bodoch 249 a 250 vyssie. 284 Obsah clánku L 4231-1 CSP je pripomenutý v bode 2 vyssie. Vyplýva z neho, ze úlohy Komory obsahujú najmä povinnost zabezpecit dodrziavanie profesijných povinností chránit váznost a nezávislost povolania, dbat na odbornost lekárnikov a prispievat k podpore verejného zdravia a kvality starostlivosti, najmä bezpecnosti odborných úkonov. 285 Obsah clánku R 4235-75 CSP uz bol uvedený v rámci skúmania ôsmeho zalobného dôvodu. Pre pripomenutie toto ustanovenie vo svojom prvom pododseku uvádza, ze "lekárnici biológovia nesmú znízit svoje odmeny v úmysle nekalej konkurencie alebo na úkor kvality sluzieb, ktoré poskytujú" a ze "v dohodách o spolupráci medzi laboratóriami musia byt odmeny týkajúce sa prevodov stanovené taktne a s mierou". 286 Podla Komory má byt v podstate v rámci konania, ktoré je jej vytýkané v oblasti zliav, pouzitý zákon, pricom pripomína prehnanú alebo abnormálnu povahu niektorých zliav, pretoze systematická prax vysokých zliav je údajne na úkor kvality starostlivosti a nezávislosti zdravotníckych pracovníkov a obsahuje nebezpecenstvo zneuzitia verejných financií. Pripomína, ze je tiez potrebné dbat na skutocnost, aby odmena lekárnikov biológov nebola znizovaná s úmyslom nekalej hospodárskej sútaze. Na jej konanie sa tak údajne neuplatnuje clánok 101 ZFEÚ. 287 V tomto zmysle nie je mozné popriet skutocnost, ze konanie Komory v oblasti cien opísané v napadnutom rozhodnutí nie je cudzie jej úlohe strázcu pravidiel profesijnej etiky lekárnikov biológov, co Komisia nakoniec uznala, ked v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze dozor nad zachovávaním pravidiel profesijnej etiky v oblasti cien pouzívaných lekárnikmi spadá do rámca zákonom stanovených úloh Komory. 288 Navyse, zásahy Komory uvedené v napadnutom rozhodnutí sa casto týkajú poskytnutia velkých zliav, ktoré môzu predstavovat az 30 %, ci dokonca 50 % nomenklatúrnej ceny za vysetrenie v odbore lekárskej biológie. Tieto zásahy sa týkajú zmlúv, ktoré boli predlozené Komore v súlade s ustanoveniami clánku L 6221-5 CSP, podla ktorého sú SEL prevádzkujúce laboratórium povinné Komore oznamovat "zmluvy a dodatky uzavreté týmito spolocnostami, ktoré majú za ciel zarucit pouzívanie materiálu alebo priestorov slúziacich pre cinnosti laboratória", pricom tieto ustanovenia sú posilnené od augusta 2005 clánkom L 4221-19 CSP, ktorý ukladá povinnost oznámit ich v mesiaci nasledujúcom po ich uzavretí. 289 Komisia vsak v odôvodneniach 175 az 221 napadnutého rozhodnutia podrobne vysvetluje, preco podla nej konanie Komory v tejto oblasti vyplýva z výkladu zákona za hospodárskym úcelom skôr nez z jeho prísneho výkladu. 290 Je potrebné konstatovat, ze ziadny z argumentov predlozených Komorou nespochybnuje závery Komisie, podla ktorých konanie, ktoré je jej vytýkané, nespadá do jednoduchého uplatnenia zákona. Opakovane totiz prekrocila medze svojej zákonom stanovenej úlohy, aby presadila svoj vlastný hospodársky výklad zákona. 291 Po prvé, ako Komisia správne uvádza, z citácií listov alebo zápisníc pouzitých v odôvodneniach 142 az 164 napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze Komora pri svojich zásahoch týkajúcich sa zmlúv uzavretých laboratóriami poukazovala na kvalitu starostlivosti, nezávislost zdravotníckych pracovníkov alebo nebezpecenstvo zneuzitia verejných financií. Komora nepredlozila v tomto zmysle ani ziadny presný dôkaz na podporu svojho tvrdenia. 292 Pokial ide o súvislost medzi poskytnutím zliav a kvalitou starostlivosti, Komisia uvádza, bez toho aby jej Komora v tomto bode protirecila, ze Komora nikdy nepreukázala, ze dohodnuté zlavy ovplyvnujú kvalitu starostlivosti poskytovanej daným laboratóriom. Okrem toho, ako je to uvedené v odôvodnení 218 napadnutého rozhodnutia, Komora samotná zdôraznuje, ze kontrola kvality spadá do výlucnej právomoci francúzskeho ministerstva zdravotníctva. 293 Pokial ide o rozsudok Cipolla a i., uz citovaný v bode 280 vyssie, Súdny dvor skutocne v bode 67 uvedeného rozsudku uvádza, ze nemozno vylúcit, ze sadzobník ukladajúci minimálne odmeny umozní vyhnút sa tomu, aby boli advokáti, v kontexte konkurencného talianskeho trhu, podnecovaní k tomu, aby sa ich hospodárska sútaz prejavila ponukou sluzieb za znízenú cenu s rizikom zhorsenia kvality poskytovaných sluzieb. Okrem skutocnosti, ze sa tento rozsudok týka problematiky volného pohybu sluzieb, ide vsak v tomto rozsudku o sluzby vo vseobecnosti poskytované v kontexte asymetrie informácií medzi zákazníkom spotrebitelom a poskytovatelom, na rozdiel od scenárov nacrtnutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týkajú vztahov medzi odbornými pracovníkmi v danom odvetví. Uvedený rozsudok teda nemôze byt urcujúcim na úcely podpory tézy Komory. 294 Pokial ide o mozný zásah do verejných financií, Komora odkázala najmä na clánok L 162-13-2 francúzskeho zákonníka sociálneho zabezpecenia, podla ktorého riaditelia laboratórií majú povinnost uskutocnovat analýzy a vysetrenia uskutocnované laboratóriami pri zachovávaní prísnej hospodárnosti zlucitelnej s presným vykonaním lekárskych predpisov. Je vsak potrebné konstatovat, ze v listoch Komory nebol nikdy naznacený mozný zásah do verejných financií. Navyse, Komisia správne na jednej strane uvádza, ze zlavy poskytnuté verejným nemocniciam alebo nemocniciam kontrolovaným zdravotnými poistovnami, mohli byt verejným financiám len prospesné. Na druhej strane má tiez pravdu, ked tvrdí, ze pokial existovali prípady zneuzitia v rámci dohôd medzi súkromnými laboratóriami a nemocnicami v rozsahu, v akom posledne menovaným mohli byt poskytnuté zlavy popri tom, ze im bola poskytnutá náhrada v cene stanovenej nomenklatúrou, islo o anomáliu v právnej úprave, ktorá mala byt riesená inak nez zásahom Komory v prípade, kedy zákon zlavy dovoloval. Nakoniec je potrebné uviest, ze, ako v podstate poznamenáva Komisia (odôvodnenie 197 napadnutého rozhodnutia), Komora mala, pokial sa domnievala, ze zlavy samé o sebe nastolujú problém podvodu, rovnako reagovat aj voci zlavám do 10 %. 295 Pokial ide o údajnú súvislost medzi poskytovaním prílis velkých zliav a profesijnou nezávislostou lekárnikov biológov, ktorých garantom je tiez Komora, obmedzujú sa argumenty Komory len na tvrdenia, ktoré nie sú zalozené na ziadnom dôkaze vysvetlujúcom súvislost medzi týmito dvoma aspektmi, ktoré zdá sa nie sú zjavné. 296 Po druhé, úryvky z listov, citované Komisiou v napadnutom rozhodnutí systematicky odkazujú na skutocnost, ze zlavy musia byt stanovené "taktne a s mierou" a ze urcitá percentuálna zlava samozrejme dost vysoká (casto 30 az 50 %), predstavuje "znevázenie povolania" a "môze a môze poukazovat na nekolegiálne konanie". 297 Ako vsak Komisia uvádza v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia, odkaz na clánok R 4235-75 CSP, podla ktorého stanovenie odmien musí byt uskutocnené "taktne a s mierou", sa týka len zmlúv medzi laboratóriami, najmä "odmien týkajúcich sa prevodov" a nie zmlúv medzi laboratóriom a iným subjektom, v rámci ktorých ho vsak Komora opakovane uplatnuje. 298 Komisia, okrem toho, v odôvodneniach 175 az 179 napadnutého rozhodnutia uvádza tézu, podla ktorej pojem "taktne a s mierou" odkazuje na nebezpecenstvo prílis vysokých odmien pri porovnaní právnych predpisov uplatnitelných na lekárnikov biológov s clánkami zákona týkajúcimi sa iných zdravotníkov, analýzu, ktorú Komora výslovne nepopiera. 299 Po tretie, pokial ide o skutocnost, ze Komora má za úlohu tiez predchádzat nebezpecenstvu nekalej hospodárskej sútaze, Komisia správne uvádza, ze nestací, aby nanho Komora odkázala abstraktne. Takéto nebezpecenstvo totiz nemôze vyplývat len z výsky zlavy, predovsetkým v kontexte, kedy správy uvedené samotnou Komorou, teda na jednej strane správa pre projekt reformy lekárskej biológie predlozená francúzskemu ministrovi zdravotníctva, mládeze, sportu a spolocenského zivota pánom Ballereauom 23. septembra 2008 a na druhej strane správa c. 2006 045 z apríla 2006, predlozená paní Lalandovou, pani Yeniovou a pani Lacondeovou, clenkami francúzskej Generálnej inspekcie sociálnych vecí (IGAS), uvádzajú, ze ceny úctované vo Francúzsku sú vyssie nez v iných clenských krajinách. Toto konstatovanie zostáva platné, hoci Komora správne uvádza, ze závery druhej správy sú odstupnovanejsie a pripústajú, ze nie je mozné porovnávat cenu za cinnost v lekárskej biológii vo Francúzsku, obsahujúcu niekolko stádií a preto komplexnejsiu, a ceny vo vseobecnosti pouzívané v iných krajinách Únie. Záver Komisie, podla ktorého existuje priestor pre laboratória, ktorý im umoznuje poskytovat zlavy, skôr nez by im bolo mozné vytknút, ze pracujú so stratou, teda vychádza tiez, ako je uvedené v odôvodnení 186 napadnutého rozhodnutia, z odpovedí niektorých lekárnikov na dotazníky Komisie, v ktorých uviedli, ze siroko pokrývajú ich náklady. 300 Z predchádzajúceho vyplýva, ze druhá cast deviateho zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. - O prvej casti 301 Po prvé, podla Komory, zásahy odhalené Komisiou v oblasti zliav sú len okrajovej povahy, pretoze pre obdobie inspekcie od decembra 2003 do konca roku 2008, teda viac nez pät rokov, Komisia odhalila len 18 listov, ktoré sa v skutocnosti týkajú 14 zmlúv a 3 ziadostí o informácie. Zo 4 270 laboratórií vo Francúzsku to údajne predstavuje 0,3 % laboratórií dotknutých za pät rokov. 302 Po druhé, Komisia údajne nesprávne konstatovala v odôvodnení 185 napadnutého rozhodnutia, ze cielom Komory v oblasti zliav je chránit malé laboratória systematickým postupom proti skupinám, pricom dotknutými laboratóriami boli v 11 prípadoch z 18 listov laboratória malej velkosti, zatial co len 3 z nich sú adresované SEL patriacej k regionálnej sieti, 1 sa týka specializovaného laboratória a 3 skupín laboratórií. Cielom Komory v oblasti zliav teda údajne jasne nebolo systematicky postupovat proti skupinám laboratórií, ale chránit verejné zdravie pri presadzovaní dodrziavania zásady profesijnej nezávislosti lekárnikov biológov, na úcely zachovania kvality cinnosti lekárskej biológie. 303 Po tretie, analýza jej správania vzhladom na dotknuté zmluvy nepotvrdzuje závery Komisie, V odôvodneniach 161 a 162 napadnutého rozhodnutia jej Komisia vytýka dohody medzi dvoma laboratóriami, ktoré sa týkajú rozdelovania odmien, ku ktorému CCG údajne vydala priaznivé stanovisko. Komisia jej v odôvodneniach 159, 163 a 164 napadnutého rozhodnutia dalej vytýka tri dohody medzi súkromnými laboratóriami a zdravotníckymi zariadeniam, ktoré sú zmluvami o prednostných výkonoch alebo zmluvami s praktickými lekármi, v rámci ktorých sú prípustné poplatky, ale cena nie je slobodne urcitelná, pretoze cinnosti lekárskej biológie podriaduje nomenklatúre. CCG údajne spochybnením poplatkov vo výske 15 az 48 % ceny stanovenej nomenklatúrou konala v rámci svojich cinností stanovených právnymi predpismi, aby presadila dodrziavanie pravidiel profesijnej etiky, pretoze existovalo nebezpecenstvo skody spôsobenej verejným financiám. Ostatné dohody uvedené Komisiou týkajúce sa dohôd so zariadeniami verejného zdravia (odôvodnenia 147 az 151 a 153 napadnutého rozhodnutia) a so subjektmi zdravotného poistenia (odôvodnenia 144, 145 a 152 napadnutého rozhodnutia) údajne obsahovali zlavy nie v prospech pacientov, ktoré nemohli zarucit optimálnu kvalitu starostlivosti, ale prípadne svedcili o cinnostiach nekalej sútaze. Práve v rámci svojej a posteriori kontroly sa k nim CCG vyjadrila a pripomenula zásady uvedené v clánku R 4235-75 CSP, avsak nezaslala "upomienky" a nikdy neuplatnila svoju disciplinárnu právomoc. 304 Komisia tvrdenia Komory spochybnuje. 305 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze pojmy "dohoda", "rozhodnutia zdruzení podnikov" a "zosúladený postup" zahrnajú, zo subjektívneho hladiska, podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [24]C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 23 a tam citovanú judikatúru). 306 Okrem toho, pokial ide o posúdenie protisútaznej povahy zosúladeného postupu, je potrebné sústredit sa na objektívne ciele, ktoré má dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext tohto postupu (pozri v tomto zmysle rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 305 vyssie, bod 278 a tam citovanú judikatúru). 307 Judikatúra dalej uvádza, ze rozlisovanie medzi "poruseniami na základe ciela" a "poruseniami na základe následku" spocíva v tom, ze urcité formy zosúladeného postupu medzi podnikmi mozno z dôvodu ich samotnej povahy povazovat za skodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej sútaze (rozsudky T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 305 vyssie, bod 29, a Allianz Hungária Biztosító a i., uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 35). 308 Tiez bolo rozhodnuté, ze urcité zosúladené správania, ako tie, ktoré vedú k horizontálnemu urceniu cien prostredníctvom kartelov, mozno do tej miery povazovat za schopné mat negatívne úcinky predovsetkým na cenu, mnozstvo a kvalitu výrobkov a sluzieb, ze sa môze povazovat preukázanie ich konkrétnych úcinkov na trhu za nepotrebné na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. januára 1985, Clair, [25]123/83, Zb. s. 391, bod 22). 309 V prípade, ze analýza obsahu zosúladeného postupu neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, bude vsak potrebné skúmat jeho následky a aby sa mohol zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 34 a tam citovaná judikatúra). 310 Na úcely posúdenia, ci dohoda obsahuje obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela", je potrebné sa zamerat na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého je zasadená. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohladnit povahu dotknutých tovarov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 311 V prejednávanej veci je potrebné najskôr pripomenút, ze z preskúmania ôsmeho zalobného dôvodu vyplýva, ze sa Komisia nedopustila pochybenia, ked konstatovala, ze konanie Komory v oblasti zliav spadá do extenzívneho výkladu uplatnitelného právneho rámca, takze ho Komisia legálne mohla hodnotit z hladiska clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 312 Nakoniec, najmä z kapitoly 5. 1 napadnutého rozhodnutia a z casti jeho kapitoly 7 citovanej v bode 274 vyssie vyplýva, ze Komisia na podporu svojho záveru o existencii porusenia z hladiska úcelu spocívajúceho v horizontálnej dohode o cenách vychádza z listinných dôkazov, hoci v odôvodnení 754 týkajúcom sa závaznosti porusenia uvádza, ze nejde o typický príklad. 313 Toto porusenie tak podla Komisie zacína rozhodnutím prijatým na správnej schôdzke CCG z 11. decembra 2003, uvedeným najmä v odôvodneniach 139 a 662 napadnutého rozhodnutia, "definovat niektoré pravidlá týkajúce sa financných podmienok, ktoré majú byt uvedené v zmluvách o spolupráci uzavretých medzi laboratóriami". V tomto zmysle sa Komisia správne domnieva, ze medzi úlohy verejných sluzieb zverených francúzskym státom Komore nespadá rozhodovacia cinnost v tejto oblasti. 314 Komisia tiez uvádza zápisnicu zo správnej schôdzky CCG z 15. apríla 2004, z ktorej vyplýva, ze sa CCG rozhodla informovat sa u niektorých subjektov specializovaných na priemernú celkovú ziskovost laboratórií lekárskej biológie "pred rozhodnutím o rôznych zmluvách a dohodách". 315 Iným zásadným dokumentom je zápisnica zo správnej schôdzky CCG zo 14. septembra 2005 citovaná v odôvodneniach 141 a 666 a uz spomínaná v rámci ôsmeho zalobného dôvodu (pozri bod 263 vyssie). Podla Komisie Komora pri tejto prílezitosti formalizovala svoju politiku. Ako je opísané v napadnutom rozhodnutí, táto zápisnica uvádza, pokial ide o zmluvu uzavretú medzi laboratóriom a univerzitnou nemocnicou, ze "Rada potvrdzuje tvrdenia uvedené v skorsej korespondencii, teda, ze kazdá zlava musí byt stanovená taktne a s mierou a zlava väcsia ako 10 % si nevázi nase povolanie" a ze "nemôze byt pouzívaná v oblasti zliav". 316 Je potrebné konstatovat, ze okrem vseobecného argumentu, podla ktorého je jej konanie zalozené na uplatnení zákona, Komora nepredkladá argumenty týkajúce sa dotknutých zápisov a skutocností, ze je na nich zalozené jej rozhodnutie zasiahnut, pokial ide o znenie zmlúv o spolupráci alebo o zlavy poskytnuté zákazníkom laboratórií. Ide vsak o dôlezité dokumenty spomedzi dôkazov zistených Komisiou, najmä preto, ze je z nich mozné vyvodit rozhodnutie orgánov Komory zabránit zlavám v urcitej výske. 317 Navyse, Komisia sa na podporu svojho záveru o existencii praktiky ukladania minimálnych cien (alebo maximálnej výske zliav) opiera o súbor listov z rokov 2004 az 2008. Na základe ziadosti Vseobecného súdu, Komisia poskytla kópie niektorých týchto listov zaslaných laboratóriám a zápisníc z interných schôdzok Komory, v rámci ktorých je vzdy pripomenuté, ze storno, vo vseobecnosti nazývané "zlava", z urcitej úrovne nad 10 %, predstavuje znevázenie profesie a môze poukazovat na nekolegiálne konanie. 318 Okrem toho, Komisia v odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia uvádza korespondenciu Komory s SEL Eimer, v rámci ktorej Komora vyjadrila znepokojenie týkajúce sa úrovne dohodnutých zliav, a v súvislosti s ktorými Direction générale de la concurrence, de la consommation et de la répression des fraudes (DGCCRF) (francúzske generálne riaditelstvo pre hospodársku sútaz, ochranu spotrebitela a stíhanie podvodov), na ktoré sa Komora obrátila, v roku 2009 oznámilo, ze zaslanie dotknutých listov mohlo byt analyzované tak, "ze jeho úcelom alebo mozným dôsledkom je obmedzit volný obchod medzi podnikmi tým, ze sú nabádané k prijatiu cenového správania sa, bez toho aby boli zohladnené ich skutocné náklady". 319 Iné listy uvedené v napadnutom rozhodnutí tiez potvrdzujú analýzu Komisie, pretoze ide o situáciu, akou sú situácie v odôvodneniach 150 a 160 napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorých Komora nereagovala na zlavy stanovené vo výske pod 10 %. 320 Navyse, Komora nepredkladá ani argumenty týkajúce sa korespondencie medzi nou a laboratóriami uvedenými v odôvodneniach 155 az 158 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o jej zásah vo vztahu k analýzam lekárskej biológie uskutocneným v rámci pracovného lekárstva. Ako Komisia pripomína v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia, bez toho aby jej Komora v tomto bode odporovala, nie sú takéto analýzy hradené subjektmi zdravotného poistenia, takze je ich cena volne stanovená a dohoda o nej spadá do spolocného rezimu volného stanovenia cien urceného CDC. 321 Vseobecný súd sa domnieva, ze dôkazy uvedené v bodoch 313 az 320 vyssie, svedcia o rozhodnutí zdruzenia podnikov, ktoré je potrebné vykladat ako horizontálnu dohodu o nepriamom stanovení cien prostredníctvom stanovenia maximálnej výsky zliav povolenej pre úcastníkov trhu, najmä 10 % vzhladom na konvencné ceny náhrady v kontexte, kedy az do roku 2010 zákon laboratóriám povoloval pouzívat nizsie ceny. 322 Z toho dôvodu, vzhladom na hospodársky a právny kontext opísaný v napadnutom rozhodnutí, teda najmä na kontext regulovaného a chráneného trhu analýz lekárskej biológie, ponechávajúceho len obmedzenú moznost cenovej hospodárskej sútaze prostredníctvom zliav za analýza uskutocnené v rámci pracovného lekárstva, medzi laboratóriami a nemocnicnými zariadeniam alebo subjektmi sociálneho zabezpecenia, Komisia správne dospela k záveru, ze sa rozhodnutia a praktiky vytýkané Komore a zdokumentované v napadnutom rozhodnutí týkali stanovenia trhových cien, ktorých protisútazný ciel nemohol byt spochybnený. Komisia ich preto, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 308 vyssie, mohla oznacit za odporujúce clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, bez toho aby preukázala ich konkrétne dôsledky na trhu. 323 Okrem toho je potrebné este spresnit, ze Komisia v odôvodneniach 703 az 706 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze sa výnimky stanovené v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ nepouzijú, pretoze Komora z postupov správneho konania nepriniesla ziadny dôkaz umoznujúci domnievat sa, ze sa uvedené výnimky uplatnia. Navyse, Komisia podporne uvádza, ze takzvané "typické" obmedzenia nevytvárajú objektívne hospodárske výhody a nie sú prospesné spotrebitelom, a ze v kazdom prípade, v prejednávanej veci ziadna skutocnost nenaznacuje, ze sú splnené podmienky clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. Analýza Komisie v napadnutom rozhodnutí týkajúca sa tohto ustanovenia nie je spochybnená v rámci prejednávanej zaloby. 324 Vzhladom na tieto úvahy, nie je argument Komory zalozený na údajnom nedostatocnom mnozstve listov uvedených v napadnutom rozhodnutí rozhodujúci pre spochybnenie záveru, podla ktorého z jej strany doslo k osobitne skodlivému konania pre zostávajúcu konkurenciu, umoznenému inak restriktívnymi právnymi predpismi. 325 Je pravda, ze bolo zhromazdených len 18 listov za obdobie 5 rokov. Komisia vsak v odôvodnení 221 napadnutého rozhodnutia správne uvádza, ze toto malé mnozstvo listov môze byt dobre vysvetlené skutocnostou, ze Komora uprednostnuje disciplínu. 326 Rovnako tak, v tomto zmysle nie je rozhodujúce, ci sa, ako tvrdí Komora, dotknuté listy týkali tiez, ci dokonca hlavne (podla nej v prípade 11 listov z 18) malých laboratórií. Hoci odpoved Komisie na tento argument, podla ktorého to predstavuje len dôkaz nesúdrznosti politiky, nie je skutocne presvedcivá, je potrebné uviest, ze konkrétne kroky Komory voci laboratóriám usilujúce sa zaviest restriktívnu politiku hospodárskej sútaze v oblasti cien nie sú menej nezákonné, pokial sa týkajú malých alebo velkých laboratórií. 327 Navyse, pokial ide o argument Komory, podla ktorého bola jej cielom v oblasti zliav skôr ochrana verejného zdravie pri presadzovaní dodrziavania zásady profesijnej nezávislosti lekárnikov biológov namiesto ochrany malých laboratórií, zo skúmania ôsmeho zalobného dôvodu a z druhej casti deviateho zalobného dôvodu vyssie vyplýva, ze konanie Komory v oblasti zliav je zalozené na extenzívnom výklade právneho rámca. Bez právomoci vydávat nariadenia v tejto oblasti vsak Komora mala konat v striktnom rámci zákona. V kazdom prípade skutocnost, ze Komora mohla sledovat legitímny ciel, nevylucuje, ze jej konanie v oblasti zliav môze byt povazované za konanie s cielom obmedzit hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, [26]C-209/07, Zb. s. I-8637, body 19 az 21), za predpokladu, ze je tento ciel preukázaný, co bezpochyby bolo naplnené v prejednávanej veci. 328 Okrem toho, skutocnost, ze Komora nakoniec vydala priaznivé stanovisko v niektorých prípadoch rozdelovania odmien, nespochybnuje protiprávnu povahu jej pôvodného zásahu, ktorý konkretizuje rozhodnutie obmedzujúce hospodársku sútaz. 329 Rovnako tak, pokial ide o otázku, ci Komisia pouzíva prílis silný výraz, ked hovorí o zaslaní "upomienok" z príkladov citovaných v napadnutom rozhodnutí vyplýva, ze Komora prinajmensom v dvoch prípadoch po to, co získala vysvetlenia laboratória, ktorého sa niektoré dohodnuté zlavy týkali, svoje stanovisko zopakovala (pozri príklady citované v odôvodneniach 150 a 159 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho, ani zaslanie alebo nezaslanie upomienok, ba dokonca ani výslovná poziadavka na zmeny zmlúv, nie sú takisto rozhodujúce pre posúdenie, ci existuje porusenie clánku 101 ZFEÚ z hladiska úcelu. 330 Je to tak aj v prípade, pokial ide o otázku, akou mierou Komora zdôraznila hrozbu pouzitia svojej disciplinárnej právomoci, aby reagovala na to, co povazovala za odchýlky. Je vsak potrebné spresnit, ze vzhladom na dôkazy skúmané vyssie, nie je mozné popriet, ze Komora implicitne poukázala na uplatnenie uvedenej právomoci, ked spomínala existenciu potenciálne nekolegiálnych praktík. 331 Nakoniec, pokial ide o skutocnost, ze niektoré zásahy Komory smerovali proti dohodám potenciálne obsahujúcim konanie nekalej hospodárskej sútaze, tento argument uz bol skúmaný v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu. V tomto zmysle bolo uvedené, ze tento argument bol Komorou pouzitý len abstraktne, pretoze v uvedených listoch nebol predlozený ziadny konkrétny dôkaz nekalej hospodárskej sútaze. 332 Z predchádzajúceho vyplýva, ze prvá cast deviateho zalobného dôvodu musí byt zamietnutá, ako aj v dôsledku toho deviaty zalobný dôvod v plnom rozsahu. O popieraní jedinej a nepretrzitej povahy porusenia 333 Podla Komisie Komora zjavne, po prvý krát v replike, popiera jedinú a nepretrzitú povahu porusenia, a predkladá tak neprístupný nový zalobný dôvod. Okrem toho, podla Komisie, Komora nepredkladá ziadny argument na podporu tohto údajného zalobného dôvodu, vzhladom na co je tento zalobný dôvod taktiez neprípustný. 334 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze zaloba, ktorou sa zacína konanie, musí obsahovat predmet konania a zhrnutie zalobných dôvodov a ze nové dôvody mozno pocas konania uviest len vtedy, ak sú zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Zalobný dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu, ktorý bol uz priamo alebo implicitne uvedený v návrhu na zacatie konania a ktorý je s ním úzko spojený, treba vyhlásit za prípustný (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. júna 2008, Alferink a i./Komisia, [27]T-94/98, Zb. s. II-1125, bod 38 a tam citovanú judikatúru). 335 V prejednávanej veci Komora v replike spochybnuje existenciu takzvaného spolocného plánu, ktorý "by predstavoval jediné a nepretrzité porusenie". Islo by o umelú konstrukciu, ktorá by neobstála pri skutkovej analýze. 336 Je potrebné skúmat, ci v rozsahu, v akom je mozné z tejto argumentácie odvodit neexistenciu jediného a nepretrzitého porusenia, ide o nový zalobný dôvod. 337 V tomto zmysle nepriamo poukazujú dve casti zaloby na spolocný plán, klúcovú skutocnost v analýze Komisie, pokial ide o existenciu jediného a nepretrzitého porusenia. 338 Po prvé, v siedmom zalobnom dôvode, ako je uvedené v zalobe, Komora tvrdí, ze Komisia prekrocila kontrolný mandát tým, ze od kontroly presla ku zaisteniu niektorých dokumentov týkajúcich sa cien, co viedlo k poruseniu jej práva na obhajobu. Komora v replike dodáva, ze sa Komisia pokúsila umelo a a posteriori spojit problematiku týkajúcu sa rozvoja skupín laboratórií a problematiku súvisiacu so zlavami na úcely odôvodnenia pouzitia dôkazov získaných pri kontrole do spolocného plánu. 339 Po druhé, Komora v rámci prvej casti deviateho zalobného dôvodu predlozeného v zalobe popiera úvahu Komisie, podla ktorej jej hlavným cielom v oblasti zliav bolo zamerat sa na skupiny, vzhladom na velký pocet malých laboratórií, ktorých sa týkali uvedené listy. 340 Deviaty zalobný dôvod vznesený v zalobe sa týka otázky, ci Komisia právne dostatocným spôsobom preukázala porucenie clánku 101 ZFEÚ, pokial ide o zlavovú politiku Komory. Komora odkazuje na velký pocet malých laboratórií, ktorých sa týkali jej listy v oblasti zliav len preto, aby v rámci prvej casti uviedla, ze sa Komisia nesprávne domnievala, ze sa systematicky, na úcely ochrany záujmov malých laboratórií, snazila stanovit minimálnu cenu na trhu sluzieb analýz lekárskej biológie. 341 Je potrebné konstatovat, ze Komora v zalobe a ani argumentáciou vznesenou na podporu siedmeho zalobného dôvodu, ani v rámci prvej casti deviateho zalobného dôvodu nepoprela, a to ani nepriamo, jedinú a nepretrzitú povahu porusenia. 342 Za týchto okolností nemôze byt zalobný dôvod popierajúci jedinú a nepretrzitú povahu porusenia, vznesený po prvý krát v replike, povazovaný za rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného skôr. Vzhladom na svoje oneskorené podanie musí byt teda vyhlásený za neprípustný. Záver týkajúci sa pouzitia judikatúry vo veci Wouters a zalobných dôvodov na podporu návrhu na zrusenie 343 V tejto fáze skúmania je potrebné rozhodnút aj o uplatnitelnosti judikatúry vo veci Wouters v prejednávanej veci. 344 Z preskúmania druhého a tretieho zalobného dôvodu uvedeného vyssie vyplýva, ze konanie Komory, pokial ide o informacné povinnosti SEL, sa týka na jednej strane jej neodôvodneného trvania na podriadení úcinnosti zmien SEL pocas ich existencie, odkladnej podmienke a zmene dokumentov niektorých spolocností v tomto zmysle a na strane druhej ziadostí o oznámenie informácií nepozadovaných zákonom pod hrozbou sankcií, najmä voci SEL skupiny Labco, identifikovaným riadiacimi instanciami Komory ako predstavujúcu hrozbu. 345 Tieto akty v kazdom prípade prekracujú konzultacnú úlohu Komory v rámci postupov schválenia prefektom a nie sú odôvodnené ani skutocnostou, ze Komora zohladnuje nariadenie prefektov pre správu zoznamu, pretoze táto posledne uvedená cinnost je zalozená na jej vlastných predpisoch. Komora tak nemôze tvrdit, ze v tomto zmysle koná len ako rozsírenie právomoci prefekta. Navyse, ako Komisia správne uvádza, Komora nemá právomoc vydávat nariadenia. 346 Navyse, z preskúmania tretieho zalobného dôvodu vyplýva, ze striktný výklad pravidiel pouzitých Komorou pre jej ziadosti o informácie v oblasti pohybu akcií v SEL, nemôze byt odôvodnený so zretelom na jej úlohu a posteriori overovania zákonných ustanovení. Na úcely vylúcenia uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ tak nie je mozné vzhladom na dotknuté konanie pouzit argument, podla ktorého jeho prípadné obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz sú nevyhnutné pre riadny výkon profesie, tak ako je organizovaná zákonom, ako to bolo konstatované pre niektoré pravidlá advokátskej komory v bodoch 109 a 110 rozsudku Wouters, uz citovaného v bode 21 vyssie. 347 Navyse, konania Komory v oblasti rozvoja skupín laboratórií, dotknuté v stvrtom a piatom zalobnom dôvode, alebo týkajúce sa zliav, sú analyzované rovnakým spôsobom. Je pravda, ze Komora musí zarucit dodrziavanie pravidiel profesijnej etiky v rámci jej úloh stanovených právnymi predpismi, vrátane ochrany nezávislosti lekárnikov biológov a ochrany verejného zdravia. Jej konanie vsak musí byt súcastou právneho rámca vytvoreného zákonodarcom a správnymi orgánmi, pretoze samotná Komora nemá právomoc vydávat nariadenia. Pokial teda Komora koná na základe výkladu odporujúceho doslovnému zmyslu textov, alebo dokonca robí ich výklad striktnejsím v rámci urcitej stratégie, nemôzu jej konania nespadat pod clánok 101 ods. 1 ZFEÚ na základe argumentu, podla ktorého sú inherentné vo vztahu k sledovaniu legitímneho ciela. Komisia v tomto zmysle správne uvádza, ze reprezentatívny orgán súkromných osôb nie je príslusný rozsírit rozsah ochrany zákona v snahe chránit záujem skupiny, zatial co zákonodarca stanovil medze poskytovanej ochrany a ponechal moznost urcitej konkurencie. 348 Zásady, ktoré vyplývajú z rozsudku Wouters, uz citovaného v bode 21 vyssie, tak neumoznujú domnievat sa, ze vseobecne obmedzujúce konania Komory uvedené v napadnutom rozhodnutí nespadajú pod dosah zákazu uvedený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 349 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod musí byt zamietnutý. 350 V dôsledku toho je potrebné ziadosti o zrusenie zamietnut. 2. O návrhu predlozenom subsidiárne, smerujúcom k znízeniu výsky pokuty 351 Je potrebné pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené právomocou preskúmania v rámci neobmedzenej právomoci, ktorá je súdu Únie priznaná clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. V rámci tejto právomoci súd môze nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále. 352 Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dnu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, ci bola zalobcom ulozená pokuta, ktorá správne odráza závaznost predmetného porusenia (pozri v tomto zmysle, rozsudok Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T-343/06, bod 117 a tam citovanú judikatúru). 353 Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiez pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 64). 354 Ako bolo uvedené v bode 11 vyssie, Komisia v prejednávanej veci pre urcenie výsky pokuty uplatnila bod 37 usmernení. Toto ustanovenie znie takto: "I ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21." 355 Z toho vyplýva, ze Komisia stanovila výsku pokuty v odôvodnení 769 napadnutého rozhodnutia na 5 miliónov eur abstraktne, hoci v nom uvádza faktory, ktoré pre stanovenie pokuty zohladnila. Urcenie výsky pokuty je vysvetlené v odôvodneniach 746 az 772 napadnutého rozhodnutia. Vyplýva z nich, ze ju Komisia stanovila zohladnujúc závaznú povahu porusenia, skutocnost, ze sa týka významného trhu, okolnost, ze v prejednávanej veci by mohol byt po prvý krát uplatnený clánok 23 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ako aj skutocnost, ze je mozné, ze si clenovia Komory neboli celkom vedomí dosahu pouzitelných ustanovení. Zohladnila tiez povahu dotknutého konania, ktoré nebolo tajné. Pokial ide o dlzku trvania jediného a nepretrzitého porusenia, Komisia konstatovala celkovú dlzku siestich rokov, vrátane 2 rokov a 11 mesiacov, pocas ktorých boli preukázané dva prejavy porusenia. Nakoniec, Komisia zamietla polahcujúce okolnosti predlozené Komorou. 356 Vseobecný súd v úvode uvádza, ze Komora nespochybnuje stanovenie výsky pokuty abstraktným spôsobom. V tomto zmysle, hoci by bolo ziaduce, aby Komisia k napadnutému rozhodnutiu pripojila odôvodnenie s císelnými údajmi umoznujúcimi porovnat zohladnenie rôznych relevantných parametrov pre urcenie výsky pokuty, je pravda, ze toto rozhodnutie napriek tomu nie je nedostatocne odôvodnené, pretoze Komisia uviedla posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dobu trvania porusenia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [28]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 463 az 464 a tam citovanú judikatúru). 357 Aj napriek tomu, ze Komora nespochybnuje pouzitie bodu 37 usmernení v jej prípade, ziada o znízenie výsky pokuty z niekolkých dôvodov. 358 Po prvé, podla Komory malo byt v prejednávanej veci vzaté do úvahy neulozenie pokuty, v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. O to viac, ak ukladaná pokuta mala byt symbolická, pretoze by to bolo dostatocne odrádzajúce a primerané opatrenie v prípade institúcie komory poverenej úlohami verejnej sluzby, ktorá nemá v úmysle dosahovat zisk. Komora tiez pripomína, ze odrádzajúci úcinok prípadnej pokuty je neutralizovaný od prijatia nariadenia c. 2010-49 v oblasti zliav. Nakoniec, Komisia údajne mala uplatnit rovnaké zaobchádzanie, ako bolo zaobchádzanie pouzité na Belgickú komoru architektov v jej rozhodnutí z 24. júna 2004 (vec COMP/A.38549 - Belgická komora architektov), ktorej bola ulozená pokuta len 100000 eur za horizontálnu dohodu o cenách. 359 V tomto zmysle, nebolo ulozenie symbolickej pokuty, ci dokonca jej neulozenie, v prejednávanej veci nevyhnutné, aj napriek tomu, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého je ulozenie pokuty otvorenou moznostou Komisie a v ziadnom prípade nie logickým a automatickým dôsledkom konstatovania porusenia, necháva na jej uvázenie rozhodnút o tom, ci pokutu ulozí alebo nie, v prípade ze zistí porusenie clánku 101 ZFEÚ. 360 Pokial ide o pokutu 100000 eur ulozenú Belgickej komore architektov za to, ze svojim clenom ulozila povinnost pouzívat minimálnu cenu, je potrebné pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu prípadnej diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by charakteristické okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [29]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 92 a tam citovanú judikatúru). 361 Okrem toho, Komisia v uvedenom rozhodnutí stanovila základnú výsku pokuty na 4500000 eur, znízila ju vsak na 100000 eur na základe zohladnenia skutocnosti, ze uvedená pokuta bola ulozená v roku 2004, v case, kedy Komisia bola na zaciatku svojich úvah týkajúcich sa hospodárskej sútaze v odvetví slobodných povolaní. V case kedy doslo k poruseniu Komorou, Komisia uz vydala správu o hospodárskej sútazi v odvetví slobodných povolaní, obsahujúcu v tejto otázke odporúcania pre clenské státy. Inou okolnostou odlisujúcou obidve veci je skutocnost, ze Belgická komora architektov na rozdiel od Komory ihned zmenila svoje praktiky v momente zacatia konania zo strany Komisie. 362 Pokial ide o skutocnost, ze odrádzajúca povaha pokuty ulozenej v prejednávanej veci je neutralizovaná legislatívnou zmenou v roku 2010, teda prijatím nariadenia c. 2010-49, ktorá zakázala zlavy bez výnimky (pozri bod 242 vyssie), je potrebné uviest, ze odrádzajúca povaha sa vztahuje najmä na prípadné budúce porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré sa nemusia nutne týkat rovnakého typu porusenia, akým je správanie uvedené v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho, správanie Komory v oblasti zliav sa týka len jednej casti jediného a nepretrzitého porusenia potrestaného v napadnutom rozhodnutí. Tento argument je teda irelevantný. 363 Rovnako tak skutocnost, ze Komora sa nesnazí o dosiahnutie zisku a vykonáva úlohy verejnej sluzby, nevylucuje, ze pri ich konkrétnom výkone môze zvýhodnovat niektoré súkromné záujmy, takze ani tento argument nemôze odôvodnit neulozenie pokuty alebo ulozenie len symbolickej pokuty. Skutocnost, ze si podla Komory nie je mozné predstavit, ze profesijná komora vytvorená zákonom nedodrzuje príkaz vydaný európskym orgánom, je nakoniec cisto spekulatívnym argumentom, ktorý tiez nemôze byt v tomto zmysle rozhodujúci. 364 Po druhé, Komora v replike uvádza, ze zo zalobnej odpovede vyplýva, ze Komisia chybne nezohladnila dve skutocnosti umoznujúce znízenie výsky pokuty, teda na jednej strane jej spontánnu spoluprácu v cenovej oblasti v rámci jej odpovede na ziadost o informácie zalozenú na clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a na druhej strane prekrocenie kontrolného mandátu zakladajúceho porusenie jej práva na obhajobu. Vseobecný súd by mal najmä zohladnit toto neskôr uvedené procesné pochybenie, a to aj v prípade, ze sa domnieva, ze by nemalo viest ku zruseniu napadnutého rozhodnutia. 365 Bez toho aby bolo potrebné vyjadrit sa k tvrdeniu Komisie, podla ktorého sú tieto argumenty neprípustné z dôvodu oneskorenia na základe clánku 48 ods. 2 prvý pododsek rokovacieho poriadku, je potrebné ho zamietnut. Z preskúmania zalobných dôvodov na podporu návrhu na zrusenie vykonaného vyssie totiz vyplýva, ze Komisia neprekrocila kontrolný mandát a neporusila právo Komory na obhajobu. Pokial ide o argument zalozený na údajnej spontánnej spolupráci Komory v jej odpovedi z 10. februára 2009 na ziadost Komisie o informácie z 3. februára 2009, Komisia správne uvádza, ze tarifný aspekt porusenia nevyplýva z priznania alebo spontánneho oznámenia Komory, pretoze Komisia poziadala o dalsie informácie týkajúce sa praktík v oblasti zliav na základe informácií, ktoré uz mala, najmä zápisníc zo schôdzok instancií Komory. 366 Po tretie, Komora uvádza niektoré osobitné okolnosti veci, ktoré údajne odôvodnujú znízenie výsky pokuty. 367 Podla Komory mali byt s ohladom na nu, konstatované polahcujúce okolnosti vzhladom na skutocnosti, ze jej konanie týkajúce sa zliav malo len okrajové úcinky, ze nemala v úmysle zvýhodnit laboratória malej velkosti, ze jej konanie týkajúce sa rozvoja laboratórií smerovalo k ochrane lekárnickej nezávislosti a bolo v súlade so zákonom, ze uvedené správania sa mali verejnú povahu a ze clenstvo jej clenov bolo povinné. 368 V prvom rade, pokial ide o verejnú povahu uvedeného správania sa, je potrebné konstatovat, ze Komisia uvádza, ze ho zohladnila v odôvodnení 756 napadnutého rozhodnutia tým, ze uviedla, ze nejde o správanie, ktoré by sa malo povazovat za osobitne závazné. 369 Podobne, pokial ide o povinnú povahu clenstva, Komisia v odôvodnení 757 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze ju zohladnila v rámci priestoru pre uvázenie pri urcení výsky pokuty, pretoze podniky by mohli byt kladené na zodpovednost za následky aktov Komory bez ohladu na stupen ich skutocného zapojenia sa. Je totiz zjavné, ze stupen zapojenia sa mohol lísit a ze, ako bolo uvedené v odôvodnení 754 napadnutého rozhodnutia, niektoré rozhodnutia mohli byt ulozené clenom Komory proti ich vôli. 370 Tieto skutocnosti vsak musia byt vyvázené ostatnými charakteristikami porusenia. Konanie týkajúce sa zliav je formou horizontálnej dohody o cenách, ktorá patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. Pokial ide o rozhodnutie smerujúce k zabráneniu rozvoja skupín laboratórií, ide o prekázky výroby, technického rozvoja a investícií na trhu, ktoré dôvodne mohli mat za následok oneskorenie konania medzinárodných skupín na francúzskom trhu a uzavretie vnútorného trhu, ako to Komisia pripomína v odôvodnení 755 napadnutého rozhodnutia. Na základe zohladnenia tiez dlzky trvania porusenia (pozri bod 355 vyssie), ako aj velkosti dotknutého trhu, v hodnote odhadovanej v roku 2004 na 4,4 miliónov eur (odôvodnenie 759 napadnutého rozhodnutia), ako aj skutocnosti, ze dopad konania Komory bol znacný, pretoze lekárnici biológovia zapísaní v zozname vlastnia kumulovanú cast trhu 95 % poskytovania sluzieb analýz lekárskej biológie, sa Komisia mohla domnievat, ze uvedené okolnosti nezmenili závaznost porusenia. 371 Po druhé, pokial ide o skutocnost, ze porusenie týkajúce sa zliav údajne malo len malý úcinok, a ze najmä správanie týkajúce sa zliav nemalo za ciel chránit malé laboratória, je potrebné pripomenút, ze úcinok protisútazného postupu nie je urcujúcim kritériom pri posudzovaní závaznosti porusenia. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú uz svojou povahou závazné, ako je rozdelenie trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Schindler Holding a i./Komisia, [30]T-138/07, Zb. s. II-4819, bod 222 a tam citovanú judikatúru). 372 Z preskúmania navrhovaných ziadostí o zrusenie vyssie vyplýva, ze Komisia má listinné dôkazy preukazujúce na jednej strane úmysel riadiacich instancií Komory obmedzit rozvoj niektorých struktúr skupiny laboratórií a na druhej strane zabránit zlavám presahujúcim úroven 10 %, ciel, ktorý nemá legálny základ a nemôze teda byt odôvodnený odkazom na ochranu nezávislosti lekárnikov biológov, ci dokonca verejného zdravia. 373 Okrem toho, záver Komisie, pripomenutý v odôvodnení 761 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého boli praktiky týkajúce sa zliav uskutocnené, nemôze byt úspesne spochybnený Komorou, ako vyplýva najmä zo skúmania prvej casti deviateho zalobného dôvodu. 374 Komisia sa tak nedopustila pochybenia tým, ze týmto skutocnostiam nepriznala význam pri urcení výsky pokuty. 375 Po tretie, pokial ide o argument týkajúci sa skutocnosti, ze len uplatnila zákon, Komora nepredlozila argumenty umoznujúce dospiet k záveru odlisnému od záveru Komisie, podla ktorého jej výklad zákona bol v rozpore s jeho znením a spadá do restriktívnej logiky hospodárskej sútaze, pokial ide o väcsinu aspektov jediného a nepretrzitého porusenia konstatovaného s ohladom na nu. Komisia sa nedopustila pochybenia tým, ze v odôvodnení 768 napadnutého rozhodnutia neuznala existenciu polahcujúcej okolnosti z dôvodu argumentov uvedených Komorou, zalozených na skutocnosti, ze jej konanie bolo povolené verejnými orgánmi alebo právnou úpravou, alebo ze ju tieto orgány k takémuto konaniu dokonca podnecovali. 376 V kazdom prípade, tento záver musí byt spresnený, pokial ide o námietky pouzité v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 450 a nasledujúce), týkajúce sa nadobudnutia úcinnosti zmien stanov a zmlúv pre SEL. 377 Hoci z preskúmania druhého zalobného dôvodu uskutocneného v bodoch 128 az 157 vyssie vyplýva, ze sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia vyplývajúceho z nesprávneho výkladu francúzskych právnych predpisov, pokial ide o okamzité nadobudnutie úcinnosti zmeny stanov a zmlúv pre SEL pocas ich existencie, aj napriek tomu sa v bode 155 vyssie konstatovalo, ze je polutovaniahodné, ze rozhodnutie sa akosi nevyjadruje k dopadu obezníka c. 98-585 v tomto zmysle, okrem odkazu obsiahnutému v poznámke pod ciarou c. 562 na skutocnost, ze obsahuje výklad odlisný od uplatnitelného rezimu, ked uvádza, ze "spolocnost musí najskôr poziadat o schválenie z dôvodu zmien". 378 Aj napriek tomu, ze obezník a prax prefektov, ktorá z nej vyplýva, prijímat pozmenujúce nariadenia o schválení, nespochybnujú legalitu analýzy Komisie, ide totiz o okolnosti, ktoré mohli myt vplyv na postoje Komory, ktoré sú jej vytýkané. Bez ohladu na otázku legality obezníka c. 98/585 a praxe prefektov, v tomto konkrétnom bode, môzu vysvetlit analýzu obhajovanú Komorou v dvoch rovinách: zmene povolenia laboratória podriadeného rezimu vyhlásenia, ale nevyhnutnosti nového schválenia pre SEL, ktoré má odkladný úcinok. Hypotéza týchto dvoch rovín vsak nebola v napadnutom rozhodnutí skúmaná. 379 Vzhladom na skutocnost, ze z odôvodnení 453 a nasledujúcich vyplýva, ze niektoré postoje vytýkané Komore vo vztahu k SEL pochádzajú z doby pred vydaním obezníka c. 2005/206, je potrebné sa v prejednávanej veci domnievat, ze sa Komisia nedopustila pochybenia, ked neuznala existenciu polahcujúcich okolností pre túto osobitnú cast porusenia pocas casti dotknutého obdobia, teda najmä pred vstupom obezníka c. 2005/206 do platnosti 14. novembra 2005. 380 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je treba prijat námietku smerujúcu k nezohladneniu niektorých polahcujúcich okolností Komisiou pri urcení výsky pokuty. Dôsledky, ktoré je z toho potrebné vyvodit na úcely stanovenia výsky pokuty budú skúmané nizsie. 381 Je potrebné konstatovat, ze polahcujúca okolnost zistená v bodoch 376 az 379 vyssie, sa týka len styroch typov rozhodnutí konstatovaných s ohladom na Komoru, pokial ide o cast jej konaní smerujúcich k zabráneniu skupinám laboratórií v rozvoji. Okrem toho sa týka len jednej casti obdobia, pocas ktorého boli akty tohto typu prijímané (obdobie od konca roku 2003 do roku 2005). Komisia má dôkazy, pokial ide o iné rozhodnutia uskutocnené v oblasti rozvoja skupín laboratórií, ktoré sa týkajú obdobia pred rokom 2005. 382 Vzhladom na tieto okolnosti, môze dotknuté pochybenie viest len k minimálnemu znízeniu výsky pokuty. Vseobecný súd zastáva názor, ze znízenie o 250 000 eur je primerané pre zohladneniu uvedeného pochybenia, takze pokuta ulozená Komore musí byt stanovená na 4750000 eur. 383 Nakoniec, je potrebné skúmat este argumenty Komory týkajúce sa neprimeranosti alebo nevhodnosti pokuty z dôvodu slabej financnej schopnosti Komory, takze by mohlo byt ohrozené jej riadne fungovanie. Je potrebné to preskúmat vzhladom na takto prepocítanú pokutu. 384 Ako Komisia uvádza v odôvodnení 743 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze metóda stanovenia pokuty nezohladnuje slabú financnú schopnost Komory, nie je rozhodujúca, vzhladom na to, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 umoznuje zohladnit obrat dosiahnutý kazdým aktívnym clenom na trhu dotknutom porusením. 385 Najmä z odôvodnenia 744 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia ulozila pokutu s odkazom na clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Dotknuté ustanovenie vo svojom tretom pododseku stanovuje, ze ak sa porusenie zdruzenia podnikov vztahuje k aktivitám jeho clenov, pokuta nepresiahne 10 % sumy celkového obratu kazdého clena pôsobiaceho na trhu dotknutom porusením zdruzenia. Pred overením si nie nadmernej povahy prepocítanej výsky bude potrebné uskutocnit overenie uvedené v tretom pododseku tohto ustanovenia vzhladom na túto sumu. 386 Okrem toho, clánok 23 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 stanovuje vo svojom prvom pododseku, ze "ked je pokuta ulozená zdruzeniu podnikov, berúc do úvahy obrat jeho clenov, a zdruzenie nie je solventné, zdruzenie je povinné pozadovat od svojich clenov príspevok na krytie ciastky pokuty". 387 Je potrebné konstatovat, ze úvahy Komisie predlozené v napadnutom rozhodnutí specificky zahrnujú zohladnenie príspevkovej schopnosti clenov Komory. V odôvodneniach 746 az 751 Komisia totiz poukazuje na novú povahu tohto ustanovenia, zavedeného nariadením c. 1/2003, ako aj na moznost, ze Komora skutocne musí pozadovat príspevky od svojich clenov, ktorí vsak mohli v rôznych stupnoch dohliadat na rozhodnutia prijaté riadiacimi orgánmi, aby mohli zaplatit pokutu. Komisia tak odôvodnuje skutocnost, ze sa v prejednávanej veci distancuje od metódy výpoctu stanovenej v usmerneniach a Komora nespochybnuje, ze uplatnenie bodu 37 usmernení je pre nu priaznivejsie nez uplatnenie vseobecnej metódy stanovenej v uvedených usmerneniach, ako Komisia uvádza v odôvodnení 751 napadnutého rozhodnutia. 388 Pokial ide o overenie si financného dopadu pokuty, Komora nespochybnuje financné údaje pouzité Komisiou. Z odôvodnenia 771 napadnutého rozhodnutia je mozné odvodit, ze 95 % hodnoty odmien úctovaných súkromnými laboratóriami lekárskej biológie v roku 2008 vo Francúzsku predstavuje 4,2 miliardy eur (a nie "4205033 milióna eur", ako je uvedené na základe zjavného preklepu), pricom novsie údaje nie sú v danom case k dispozícii. Z uvedeného odôvodnenia 771 dalej vyplýva, ze percento 95 % hodnoty celkových odmien je Komisiou zohladnené na úcely vylúcenia obratu dosiahnutého laboratóriami, ktorých jediným spolocníkom je lekár biológ, a ktoré reprezentujú priblizne 5 % vsetkých súkromných laboratórií. Tieto císla sú potvrdené v odôvodneniach 23 a 759 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazujú na sumu 4,4 miliardy eur dosiahnutú súkromnými laboratóriami v roku 2008 pri popise velkosti trhu. 389 Vseobecný súd nedisponuje inými údajmi o obrate dosiahnutom súkromnými laboratóriami lekárskej biológie na dotknutom trhu, nez tými, ktoré boli predlozené v napadnutom rozhodnutí. Je vsak potrebné zdôraznit, ze sa neuvádzalo, ze táto suma uz nemôze byt v súcasnosti reprezentatívna. V kazdom prípade je mozné sa platne domnievat, ze nenadhodnocuje hodnotu dotknutého trhu ku dnu vydania rozsudku. 390 Výska ulozenej pokuty, ako bolo znízená Vseobecným súdom, je len o nieco viac ako 1 % tohto obratu. Nie je teda neprimeraná. 391 Vzhladom na údaje obsiahnuté v spise sa navyse nezdá, ze by prepocítaná pokuta mohla ohrozit zivotaschopnost aktívnych clenov sekcie G na dotknutom trhu v prípade, ze by od nich v budúcnosti boli pozadované príspevky na pokrytie pokuty. 392 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné zrusit clánok 3 napadnutého rozhodnutia a stanovit pokutu vo výske 4,75 milióna eur, ktorú Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci povazuje za primeranú okolnostiam prejednávanej veci, najmä okolnostiam týkajúcim sa závaznosti a dlzky trvania porusenia zisteného Komisiou, ako aj celkovým financným zdrojom Komory, a zalobu v zostávajúcej casti zamietnut. O trovách 393 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 394 Podla clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd nariadit, ze vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. 395 V prejednávanej veci sa ciastocne vyhovelo len jednej námietke na podporu subsidiárneho návrhu na znízenie výsky pokuty a výska pokuty ulozená Komore bola preto znízená. Predmetné okolnosti prejednávanej veci sa preto správne posúdia, ked sa rozhodne, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit jednu desatinu trov konania vynalozených Komorou, ktorá znása svoje vlastné trovy konania. 396 Labco znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozená spolocne a nerozdielne Ordre national des pharmaciens (ONP), Conseil national de l'Ordre des pharmaciens (CNOP) a Conseil central de la section G de l'Ordre national des pharmaciens (CCG) v clánku 3 rozhodnutia Komisie K(2010) 8952 v konecnom znení z 8. decembra 2010 týkajúceho sa postupu pri vykonávaní clánku 101 [ZFEÚ] (vec 39510 - Labco/ONP) sa stanovuje na 4,75 milióna eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit jednu desatinu trov konania vynalozených ONP, CNOP a CCG. 4. ONP, CNOP a CCG znásajú devätinu svojich vlastných trov konania. 5. Labco znása svoje vlastné trovy konania. Berardis Czúcz Popescu Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. decembra 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy Právny stav 1. O návrhu na zrusenie O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade a uplatnení clánku 101 ZFEÚ vzhladom na rozsudok Wouters O zalobných dôvodoch vztahujúcich sa na konanie týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií O zalobných dôvodoch týkajúcich sa zlozenia a zmeny základného imania SEL - O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom v podstate na neuznaní úlohy CCG ako garanta profesijnej nezávislosti spolocníka, pokial ide o jeho minimálny podiel na základnom imaní SEL - O piatom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na nesprávnom posúdení úmyslu zákonodarcu, pokial ide o rozdelenie podielov SEL nad hranicu 25 % a nedodrzaní právneho rámca uplatnitelného na rozdelenie podielov SEL O zalobných dôvodoch týkajúcich sa informacnej povinnosti SEL pocas ich existencie - O druhom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na nesprávnom posúdení vyplývajúcom z nesprávneho výkladu francúzskych právnych predpisov, pokial ide o úlohu prefekta a CCG pri zmenách, ku ktorým dôjde pocas existencie SEL - O tretom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na porusení pôsobnosti oznamovacej povinnosti stanovenej francúzskymi právnymi predpismi a na úlohe CCG v rámci jej úlohy a posteriori overovania dokumentov spolocnosti O siestom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na nesprávnom výklade a uplatnení clánku 101 ZFEÚ v rozsahu, v akom ulozené disciplinárne sankcie zosilnujú potenciálne alebo skutocné úcinky uvedených rozhodnutí O zalobných dôvodoch vztahujúcich sa na námietky týkajúce sa cien O siedmom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na zneuzití právomoci vzhladom na nedodrzanie limitov mandátu kontroly - O prvej námietke - O druhej námietke O ôsmom zalobnom dôvode, vznesenom subsidiárne, zalozenom v podstate na nesprávnom posúdení pôsobnosti uplatnitelného právneho rámca a vôle zákonodarcu O deviatom zalobnom dôvode, vznesenom subsidiárne, zalozenom v podstate na nesprávnom posúdení skutkového stavu vedúceho k nesprávnemu právnemu posúdeniu - O druhej casti - O prvej casti O popieraní jedinej a nepretrzitej povahy porusenia Záver týkajúci sa pouzitia judikatúry vo veci Wouters a zalobných dôvodov na podporu návrhu na zrusenie 2. O návrhu predlozenom subsidiárne, smerujúcom k znízeniu výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [31]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPh1z4K/L91357-6035TMP.html#t-ECR_62011TJ0090_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009T?0023&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0089&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0112&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0042&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0041&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0159&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0364&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0343&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0085&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0046&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0094&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0123&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0094&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0138&locale=SK 31. file:///tmp/lynxXXXXPh1z4K/L91357-6035TMP.html#c-ECR_62011TJ0090_SK_01-E0001