ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 3. decembra 2014 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Elektrická energia -- Náhrada dodatocných nákladov na výrobu -- Povinnost verejnej sluzby vyrábat urcitý objem elektrickej energie z domáceho uhlia -- Mechanizmus prednostného zásobovania -- Rozhodnutie o nevznesení námietok -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom -- Zaloba o neplatnost -- Osobná dotknutost -- Podstatný zásah do konkurencného postavenia -- Prípustnost -- Nezacatie konania vo veci formálneho zistovania -- Vázne tazkosti -- Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu -- Bezpecnost dodávok elektrickej energie -- Clánok 11 ods. 4 smernice 2003/54/ES -- Volný pohyb tovaru -- Ochrana zivotného prostredia -- Smernica 2003/87/ES" Vo veci T-57/11, Castelnou Energía, SL, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne E. Garayar Gutiérrez, neskôr C. Fernández Vicién, A. Pereda Miquel a C. del Pozo de la Cuadra, neskôr C. Fernández Vicién, L. Pérez de Ayala Becerril a D. Antón Vega a napokon C. Fernández Vicién, L. Pérez de Ayala Becerril a C. Vila Gisbert, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Greenpeace-Espańa, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne N. Ersbřll, S. Rating a A. Criscuolo, neskôr N. Ersbřll a S. Rating, advokáti, vedlajsia úcastnícka konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: É. Gippini Fournier a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Spanielske královstvo, v zastúpení: pôvodne J. Rodríguez Cárcamo, neskôr M. Muńoz Pérez a N. Díaz Abad, neskôr N. Díaz Abad a S. Centeno Huerta a napokon A. Rubio González a M. Sampol Pucurull, abogados del Estado, Hidroeléctrica del Cantábrico, SA, so sídlom v Oviede (Spanielsko), v zastúpení: J. Álvarez de Toledo Saavedra a J. Portomeńe López, advokáti, E.ON Generación, SL, so sídlom v Santanderi (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne E. Sebastián de Erice Malo de Molina a S. Rodríguez Bajón, neskôr S. Rodríguez Bajón, advokáti, Comunidad Autónoma de Castilla y León, v zastúpení: pôvodne K. Desai, solicitor, S. Cisnal de Ugarte a M. Peristeraki, advokáti, neskôr S. Cisnal de Ugarte, a Federación Nacional de Empresarios de Minas de Carbón (Carbunión), so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne K. Desai, solicitor, S. Cisnal de Ugarte a M. Peristeraki, advokáti, neskôr S. Cisnal de Ugarte a A. Baumann, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4499 z 29. septembra 2010 týkajúceho sa státnej pomoci N 178/2010 oznámenej Spanielskym královstvom formou kompenzácie verejnej sluzby spojenej s mechanizmom prednostného zásobovania v prospech elektrární, ktoré vyuzívajú domáce uhlie, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Gervasoni (spravodajca) a L. Madise, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 30. septembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím K(2010) 4499 z 29. septembra 2010 týkajúceho sa státnej pomoci N 178/2010 oznámenej Spanielskym královstvom v prospech elektrární, ktoré vyuzívajú domáce uhlie (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Európska komisia v podstate schválila pomoc uvedenú v Real Decreto 134/2010, de 12 de febrero, por el que se establece el procedimiento de resolución de restricciones por garantía de suministro y se modifica el Real Decreto 2019/1997, de 26 de diciembre, por el que se organiza y regula el mercado de producción de energía eléctrica (královský dekrét c. 134/2010 z 12. februára 2010, ktorým sa zriaduje mechanizmus obmedzení na zabezpecovanie dodávok a ktorým sa mení královský dekrét c. 2019/1997 z 26. decembra 1997, ktorým sa organizuje a upravuje trh výroby elektrickej energie, BOE c. 51 z 27. februára 2010, s. 19123), ako aj v návrhu zmien a doplnení, ktorý viedol po napadnutom rozhodnutí k prijatiu Real Decreto 1221/2010, de 1 de octubre, por el que se modifica el Real Decreto 134/2010 y se modifica el Real Decreto 2019/1997, de 26 de diciembre, por el que se organiza y regula el mercado de producción de energía eléctrica (královský dekrét c. 1221/2010 z 1. októbra 2010, ktorým bol zmenený a doplnený královský dekrét c. 134/2010 a královský dekrét c. 2019/1997 z 26. decembra 2010, ktorým sa organizuje a upravuje trh výroby elektrickej energie, BOE c. 239 z 2. októbra 2010, s. 83983) (dalej len "sporné opatrenie"). 2 Podla sporného opatrenia je vsetkých desat elektrární, ktoré sú uvedené v prílohe II královského dekrétu c. 134/2010, povinných zásobovat sa tzv. domácim uhlím (pôvodom zo Spanielska), ktorého cena je vyssia nez cena iných pevných palív, a vyrábat z neho urcitý objem elektrickej energie (23,35 TWh rocne). 3 Aby príjemcovia mohli prekonat tazkosti, s ktorými sa stretávajú pri kazdodennom prístupe na trh s predajom elektrickej energie vzhladom na vysoké ceny uhlia, ktoré sú nútení pouzívat, zaviedlo sporné opatrenie "mechanizmus prednostného zásobovania". Mechanizmus prednostného zásobovania spocíva predovsetkým v nákupe elektrickej energie vyrobenej týmito elektrárnami prednostne pred elektrickou energiou vyrobenou elektrárnami pouzívajúcimi dovezené uhlie, palivový olej a zemný plyn a elektrárnami vyuzívajúcimi kombinovaný cyklus, ktorá je stiahnutá z kazdodenného trhu s energiou s cielom zabezpecit na tomto trhu predaj objemu elektrickej energie vyrobenej prijímajúcimi elektrárnami z domáceho uhlia. 4 Majitelom prijímajúcich elektrární sa poskytuje náhrada, ktorá sa rovná rozdielu medzi dodatocnými výrobnými nákladmi, ktoré im vznikli, a predajnou cenou na dennom trhu s elektrickou energiou. Príloha II královského dekrétu c. 134/2010 obsahuje spôsob výpoctu tejto náhrady, ako aj spôsob, akým sa stanovuje objem elektrickej energie, ktorý musia prijímajúce elektrárne rocne vyrobit. Financovanie tohto mechanizmu sa uskutocnuje prostredníctvom fondu kontrolovaného státom. Predpokladané rocné náklady sú vo výske 400 miliónov eur. 5 Predpokladá sa, ze platnost sporného opatrenia sa skoncí najneskôr 31. decembra 2014. 6 V nadväznosti na kontakty predchádzajúce oznámeniu, ktoré boli nadviazané v januári 2010, Spanielske královstvo na základe clánku 108 ods. 3 ZFEÚ formálne oznámilo sporné opatrenie Komisii (body 1, 7 a 11 napadnutého rozhodnutia). 7 Po tom, ako Komisia vzala do úvahy, ze záväzky, ktoré majitelom prijímajúcich elektrární ukladá sporné opatrenie, zodpovedajú poskytovaniu sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ"), odôvodneného zarucením bezpecnosti dodávok elektrickej energie (body 77 az 103 napadnutého rozhodnutia), dospela k záveru, ze vzhladom na nedodrzanie stvrtej podmienky stanovenej v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. [2]EU:C:2003:415), týkajúcej sa spôsobu stanovenia výsky náhrady za povinnosti verejnej sluzby (body 104 az 127 napadnutého rozhodnutia), ide o státnu pomoc. Vyhlásila vsak, ze pomoc je v danom prípade zlucitelná s vnútorným trhom, a to na základe clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, podla ktorého "podniky poverené poskytovaním [SVHZ] podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnenie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené" (body 128 az 163 napadnutého rozhodnutia). 8 Komisia sa preto na základe clánku 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) rozhodla, ze nevznesie námietky, pokial ide o túto státnu pomoc. Konanie a návrhy úcastníkov konania 9 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 27. januára 2011 podala zalobkyna Castelnou Energía, SL, prejednávanú zalobu. 10 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 3. a 17. marca a 13. a 14. apríla 2011 podali Spanielske královstvo, Hidroeléctrica del Cantábrico, SA, E.ON Generación, SL, Comunidad Autónoma de Castilla y León a Federación Nacional de Empresarios de Minas de Carbón (Carbunión) návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 3. mája 2011 podala návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastníka na podporu návrhov zalobkyne Greenpeace-Espańa. 11 Zalobkyna poziadala vo vztahu k týmto vedlajsím úcastníkom konania o dôverné zaobchádzanie s niektorými údajmi obsiahnutými v zalobe, v replike a oprave týkajúcej sa repliky, ako aj s niektorými údajmi obsiahnutými v podaní Spanielskeho královstva ako vedlajsieho úcastníka konania. 12 Uznesením predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 13. júla 2011 bol povolený vstup Spanielskeho královstva, Hidroeléctrica del Cantábrico, E.ON Generación, Comunidad Autónoma de Castilla y León a Carbunión ako vedlajsích úcastníkov konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutie o opodstatnenosti ziadosti o dôverné zaobchádzanie bolo odlozené na neskôr. 13 Spanielske královstvo a Hidroeléctrica del Cantábrico poziadali vo vztahu k ostatným vedlajsím úcastníkom konania o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami obsiahnutými v ich podaniach vedlajsích úcastníkov konania. 14 Uznesením zo 6. novembra 2012 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu povolil Greenpeace-Espańa, aby vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov zalobkyne. Rozhodnutie o opodstatnenosti ziadosti o dôverné zaobchádzanie bolo odlozené na neskôr. 15 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do druhej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. 16 Uznesením z 9. decembra 2013 predseda druhej komory Vseobecného súdu vyhovel vsetkým ziadostiam o dôverné zaobchádzanie, s výnimkou ziadostí, ktoré podala zalobkyna vo vztahu ku Spanielskemu královstvu a ktoré sa týkali urcitých skrytých castí obsiahnutých v zalobe a v replike, tak ako bola opravená. Na pojednávaní právny zástupca zalobkyne z vlastného podnetu uviedol, ze sa zrieka dôvernosti údajov, o ktorých ochranu poziadal, co bolo oficiálne zaznamenané do protokolu z pojednávania. 17 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- urcil, ze zaloba je prípustná, -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu a vedlajsích úcastníkov konania na náhradu trov konania. 18 Greenpeace-Espańa ako vedlajsí úcastník konania podporujúci návrhy zalobkyne navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vrátane trov konania, ktoré jej vznikli. 19 Komisia, podporovaná Spanielskym královstvom, E.ON Generación, la Comunidad Autónoma de Castilla y León a Carbunión, navrhuje, aby Vseobecný súd: -- odmietol zalobu ako neprípustnú a subsidiárne zamietol ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 20 Hidroeléctrica del Cantábrico navrhuje, aby Vseobecný súd zalobu zamietol. Právny stav 1. O prípustnosti 21 Komisia, ktorú podporujú Spanielske královstvo, Hidroeléctrica del Cantábrico, E.ON Generación, Comunidad Autónoma de Castilla y León a Carbunión, bez toho, aby vzniesla formálnu námietku neprípustnosti podla clánku 114 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, namieta neprípustnost tejto zaloby z dôvodu, ze zalobkyna nemá právny záujem na podaní zaloby. 22 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ "akákolvek fyzická alebo právnická osoba môze za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podat zalobu proti aktom, ktoré sú jej urcené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voci regulacným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyzadujú vykonávacie opatrenia". 23 V prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie urcené len Spanielskemu královstvu a týka sa individuálnej pomoci v zmysle clánku 1 písm. e) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999, pretoze je poskytovaná desiatim elektrárnam oznaceným v prílohe II královského dekrétu c. 134/2010 (pozri bod 2 vyssie). Vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie predstavuje akt s individuálnou pôsobnostou, nemôze íst o regulacný akt v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, ktorý zahrnuje vsetky akty so vseobecnou pôsobnostou s výnimkou legislatívnych aktov (v tomto zmysle pozri uznesenie z 3. apríla 2014, CFE-CGC France Télécom-Orange/Komisia, T-2/13, [4]EU:T:2014:226, bod 28). 24 Vzhladom na to, ze zalobkyna nie je osobou, ktorej je napadnuté rozhodnutie urcené, jej zaloba je prípustná len pod podmienkou, ze sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 25 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze iné subjekty ako osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb., [5]EU:C:1963:17, 223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb., [6]EU:C:1993:197, bod 20; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb., [7]EU:C:1993:239, bod 14, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb., [8]EU:C:2005:761, bod 33). 26 Kedze prejednávaná zaloba sa týka rozhodnutia Komisie vo veci státnej pomoci, je namieste zdôraznit, ze v rámci konania o preskúmaní pomoci treba rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou zistovania pomoci podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, T-304/08, Zb., [9]EU:T:2012:351, bod 45; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, C-75/05 P a C-80/05 P, Zb., [10]EU:C:2008:482, bod 37 a citovanú judikatúru). 27 Z uvedeného vyplýva, ze ak Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ konstatovala rozhodnutím zalozeným na clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Únie. Preto súd Únie vyhlasuje zalobu o zrusenie takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ za prípustnú, ked chce zalobca podaním zaloby hájit svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia (pozri rozsudok Smurfit Kappa Group/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, [11]EU:T:2012:351, bod 46; pozri tiez rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 26 vyssie, [12]EU:C:2008:482, bod 38 a citovanú judikatúru). 28 Naopak, ak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená zlucitelnost pomoci so spolocným trhom, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. V takomto prípade musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 25 vyssie ([13]EU:C:1963:17). 29 V prejednávanej veci je zalobkyna dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pricom je, ako tvrdí, bez toho, aby to Komisia alebo vedlajsí úcastníci konania ci ktorákolvek z listín obsiahnutých v spise popierali, priamou konkurentkou prijímajúcich elektrární sporného opatrenia. Zalobkyna sa vsak prostredníctvom argumentov vznesených na podporu svojej zaloby neobmedzuje na to, aby spochybnila, ze za okolností prejednávanej veci nebolo zacaté konanie vo veci formálneho zistovania, ale spochybnuje tiez opodstatnenost rozhodnutia o pomoci. V tejto súvislosti sa dotknuté osoby rozchádzajú v tom, ci zalobkyna má osobitné postavenie, ktoré ju individualizuje vo vztahu k ostatným dotknutým subjektom, a ci je z tohto dôvodu oprávnená spochybnit opodstatnenost posúdenia zlucitelnosti danej pomoci s vnútorným trhom, ktoré je obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, bez ohladu na zabezpecenie ochrany jej procesných práv. 30 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze pokial zalobkyna spochybnuje odôvodnenost rozhodnutia Komisie, ktorým sa odmieta zacatie konania vo veci formálneho zistovania, samotná okolnost, ze urcitý akt môze mat vplyv na sútazné pomery na relevantnom trhu a ze sa dotknutý podnik môze nachádzat v akomkolvek vztahu sútaze vo vztahu k tomu, kto má prospech z tohto aktu, nemôze byt postacujúca. Podnik sa teda nemôze odvolávat iba na svoje postavenie ako konkurent vo vztahu k podniku príjemcovi, ale okrem toho musí preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia (rozsudky z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, C-525/04 P, Zb., [14]EU:C:2007:698, body 32 a 33, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb., [15]EU:C:2008:757, body 47 a 48). Bolo by to tak najmä vtedy, ak by postavenie zalobkyne na trhu bolo podstatne dotknuté pomocou, ktorá je predmetom prejednávaného rozhodnutia, a ak by ju tento podstatný zásah do jej konkurencného postavenia odlísil od ostatných ekonomických subjektov dotknutých touto pomocou (pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný v bode 26 vyssie, [16]EU:C:2008:482, bod 40 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Smurfit Kappa Group/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, [17]EU:T:2012:351, bod 57). 31 Podla rovnako ustálenej judikatúry preukázanie podstatného narusenia postavenia konkurenta na trhu nemôze byt obmedzené len na prítomnost urcitých skutocností svedciacich o znízení jeho obchodnej alebo financnej výkonnosti. V tomto ohlade poskytnutie pomoci môze narusit konkurencné postavenie subjektu, a to najmä vo forme uslého zisku alebo menej priaznivého vývoja v porovnaní s tým, aký by bol v prípade neexistencie takej pomoci. Intenzita takého narusenia môze byt rozdielna, a to v závislosti od viacerých faktorov, akými sú najmä struktúra dotknutého trhu alebo povaha spornej státnej pomoci (rozsudok Spanielsko/Lenzing, uz citovaný v bode 30 vyssie, [18]EU:C:2007:698, bod 35, a uznesenie z 11. januára 2012, Phoenix-Reisen a DRV/Komisia, T-58/10, [19]EU:T:2012:3, bod 46). Navyse súd Únie nie je príslusný v stádiu preskúmania prípustnosti vyjadrit sa konecným spôsobom ku sútazným vztahom medzi zalobkynou a príjemcami dotknutých opatrení. Len zalobkyna je v tomto zmysle príslusná relevantným spôsobom uviest dôvody, pre ktoré napadnuté rozhodnutie môze poskodit oprávnené záujmy tým, ze sa podstatným spôsobom dotkne jej postavenia na relevantnom trhu (pozri uznesenie Phoenix-Reisen a DRV/Komisia, uz citované, [20]EU:T:2012:3, bod 45 a citovanú judikatúru). 32 V tomto prípade zalobkyna predlozila informácie, ktoré umoznujú preukázat podstatný zásah do jej konkurencného postavenia sporným opatrením, ktoré ju odlisuje od ostatných subjektov dotknutých týmto opatrením, alebo to, ze sa prinajmensom nachádza v takej situácii, ktorá ju individualizuje. 33 Po prvé zalobkyna uviedla, ze závaznejsí zásah do jej konkurencného postavenia nez v prípade väcsiny ostatných elektrární s kombinovaným cyklom je mozné vysvetlit osobitnou geografickou polohou jej elektrárne. V skutocnosti sa nachádza v Aragónsku (Spanielsko), v oblasti, ktorá sa nachádza v stave nadbytocnej kapacity a ktorá je navyse oblastou, kde sa nachádza hlavná prijímajúca elektráren sporného opatrenia (Teruel), zodpovedná za výrobu viac nez stvrtiny objemu elektrickej energie, ktorá musí byt vyrobená z domáceho uhlia (pozri tabulku obsiahnutú v bode 62 napadnutého rozhodnutia). 34 Zalobkyna poskytla údaje potvrdzujúce toto tvrdenie. V replike, ako aj vo svojich pripomienkach k podaniam vedlajsích úcastníkov konania podporujúcich Komisiu uviedla percentuálne vyjadrenie elektrickej energie vyrobenej elektrárnami s kombinovaným cyklom stiahnutej z denného trhu pocas júna 2011 v dôsledku realizácie sporného opatrenia. V tomto zmysle je potrebné najskôr uviest, ako to napokon zdôraznila Komisia v súvislosti s údajmi predlozenými niektorými vedlajsími úcastníkmi konania, ze tieto údaje, predlozené po prijatí napadnutého rozhodnutia a po podaní zaloby, môzu byt zohladnené na úcely overenia prípustnosti tejto zaloby. Hoci sa totiz prípustnost zaloby posudzuje k dátumu jej podania, osobitná podmienka prípustnosti, ktorá sa podstatne dotýka konkurencného postavenia opatrením este nerealizovanej pomoci, si vyzaduje prospektívnu analýzu, ktorá môze byt potvrdená údajmi predlozenými po tomto dátume (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2004, Lenzing/Komisia, T-36/99, Zb., [21]EU:T:2004:312, bod 87, a z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T-375/03, [22]EU:T:2007:293, bod 60). Vzhladom na to, ze v tomto prípade bolo sporné opatrenie realizované vo februári 2011, nie je mozné zalobkyni vycítat, ze tieto údaje vo svojej zalobe podanej 27. februára 2011 neuviedla. Následne je potrebné pripomenút, ze Komisia, rovnako ako Spanielske královstvo, ktorým boli dotknuté percentá oznámené v dôsledku zamietnutia dôverného zaobchádzania, sa ziadnym spôsobom nesnazili preukázat ich nesprávnost, aj ked takúto moznost mali, pretoze islo o percentá, ktoré, ako uviedla zalobkyna, boli vypocítané na základe údajov uverejnených prevádzkovatelom sústavy trhu s elektrickou energiou v Spanielsku (Red Eléctrica de Espańa, REE). 35 Z percent oznámených zalobkynou vyplýva, ze uplatnenie sporného opatrenia nemá rovnaký úcinok na vsetky elektrárne s kombinovaným cyklom a ze elektráren zalobkyne je jednou z troch elektrárni s kombinovaným cyklom, ktoré sú z 39 elektrární uvedených na zozname najviac dotknuté. Presnejsie povedané, elektráren zalobkyne je sporným opatrením dotknutá dvakrát viac, nez ním sú v priemere dotknuté vsetky elektrárne s kombinovaným cyklom (60,8 % v porovnaní s 27,6 %). Navyse elektráren najviac dotknutá sporným opatrením (Escatrón 3) sa nachádza, rovnako ako elektráren zalobkyne, v Aragónsku. 36 Po druhé zalobkyna bez toho, aby sa jej odporovalo, uviedla, ze na rozdiel od obidvoch najviac postihnutých elektrárni s kombinovaným cyklom patriacich do skupín, ktoré sú majitelmi dalsích elektrární prijímajúcich sporné opatrenie, skupina, ku ktorej patrí, nevlastní iné elektrárne, a teda nemôze vyrovnávat straty spôsobené sporným opatrením, ktoré podla príjmov generovaných týmto opatrením odhaduje na viac nez 50 miliónov eur. 37 Zalobkyna tak preukázala existenciu zásahu do jej postavenia na trhu, ktoré ju môze odlísit od ostatných elektrární neprijímajúcich pomoc poskodených sporným opatrením. 38 Ziadny z argumentov a dôkazov predlozených Komisiou a vedlajsími úcastníkmi konania, ktorí ju podporujú, nemôze priamo spochybnit tento dôvod. 39 Po prvé na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, a ako bude posúdené najmä v bodoch 95 a 96 nizsie, mechanizmus prednostného zásobovania je nedelitelnou súcastou oznámeného opatrenia pomoci, takze úcinky tohto mechanizmu, ako boli vzaté do úvahy v bodoch 33 az 36 vyssie, môzu stacit na preukázanie osobného dotknutia zalobkyne sporným opatrením, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia. 40 Po druhé argumenty a údaje, na ktoré Komisia odkazuje a ktoré smerujú k preukázaniu toho, ze výroba elektrární s kombinovaným cyklom nebola sporným opatrením dotknutá, nie sú v tomto prípade relevantné, pretoze sa, ako správne poukazuje zalobkyna, týkajú vo vseobecnosti vsetkých elektrární spadajúcich do tejto kategórie a neumoznujú vylúcit existenciu osobitných situácií vyskytujúcich sa v tejto kategórii. Dokonca pokial by, ako zdôraznujú títo úcastníci konania, výroba elektrickej energie elektrárnami s kombinovaným cyklom od zavedenia sporného opatrenia vzrástla, tento nárast by len potvrdil osobitné postavenie zalobkyne medzi elektrárnami v rámci jej kategórie, kedze uviedla, ze v mesiacoch nasledujúcich po zavedení sporného opatrenia mala jej elektráren dlhodobé odstávky, ktoré nevyhnutne viedli k poklesu jej výroby, pricom Komisia ani vedlajsí úcastníci konania, ktorí ju podporujú, nepredlozili dôkazy, ktoré by toto tvrdenie spochybnili. 41 Po tretie na úcely spochybnenia osobnej dotknutosti zalobkyne v tomto prípade nie sú relevantné argumenty predlozené Spanielskym královstvom a Hidroeléctrica del Cantábrico, ktoré sú v podstate zalozené na úvahe, ze zalobkyna bola schopná vyhnút sa zhorseniu svojej obchodnej alebo financnej výkonnosti tým, ze by svoju elektráren umiestnila v inej oblasti alebo by nasla odbytisko na iných trhoch. Podla judikatúry totiz fakt, ze sa podniku podarí vylúcit alebo obmedzit takéto zhorsenie napríklad dosiahnutím úspor alebo rozvojom na výnosnejsích trhoch, nemôze vylúcit jej aktívnu legitimáciu na podanie zaloby, za predpokladu, ze takéto kroky nespochybní a ze sú dokonca dôsledkom podstatného dopadu pomoci na jej situáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok Spanielsko/Lenzing, uz citovaný v bode 30 vyssie, [23]EU:C:2007:698, bod 36). V kazdom prípade sa dá poznamenat, ze podla údajov poskytnutých Spanielskym královstvom a zalobkynou, ktoré ostatní úcastníci konania nespochybnili, sa nemozno domnievat, ze zalobkyna vylúcila alebo obmedzila zhorsenie jej obchodnej situácie nájdením odbytiska na iných trhoch. V skutocnosti bola pocas prvých siedmich mesiacov uplatnovania sporného opatrenia schopná na trhu nazývanom "trh technických obmedzení" predat priblizne iba 15 % mnozstva elektrickej energie stiahnutej z trhu z dôvodu sporného opatrenia len za jún 2011. 42 Po stvrté relevantná nie je ani skutocnost, ktorú uviedla Hidroeléctrica del Cantábrico na pojednávaní a ktorú zalobkyna nespochybnila, podla ktorej elektrická energia vyrobená zalobkynou nebola stiahnutá z trhu v rokoch 2012 az 2014 na základe uplatnovania sporného opatrenia. V skutocnosti je mozné, ako spresnila zalobkyna na pojednávaní, toto nestiahnutie vysvetlit jej rozhodnutím neponúkat viac elektrickú energiu na dennom trhu a predlzit tak odstávku svojej elektrárne vzhladom na rozsah stiahnutia jej ponúk v roku 2011 a následné tazkosti s plnením si zmluvných záväzkov v oblasti dodávok plynu. Toto vysvetlenie, ktoré len posilnuje závaznost dopadu, aký malo sporné opatrenie na sútazné postavenie zalobkyne, nie je vyvrátené tvrdením niektorých vedlajsích úcastníkov konania o nedostatku konkurencieschopnosti ponúk zalobkyne. Takýto problém konkurencieschopnosti môze totiz odôvodnit neprijatie ponuky, ale nie jej nepredlozenie, a navyse nie je vylúcené, ze tento zdanlivý problém konkurencieschopnosti je spôsobený práve sporným opatrením, pretoze zalobkyna nemala predtým, nez toto opatrenie nadobudlo platnost, ziadne problémy s umiestením svojich ponúk na dennom trhu. V kazdom prípade vzhladom na to, ze úcastníci konania na pojednávaní pripustili, ze sporné opatrenie malo najzávaznejsí úcinok v roku 2011, a vzhladom na to, ze údaje predlozené zalobkynou s cielom preukázat podstatný zásah do jej konkurencného postavenia pocas tohto roka, neboli spochybnené, nie je mozné od nej vyzadovat, aby na úcely prípustnosti jej zaloby preukázala v prejednávanej veci jej podstatné dotknutie pocas celého uplatnovania sporného opatrenia. 43 Zalobkyna je teda napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá. Okrem toho je napadnutým rozhodnutím dotknutá priamo, pretoze v tomto prípade je moznost, ze spanielske orgány neposkytnú povolenú pomoc, cisto teoretická a vôla týchto orgánov konat nevyvoláva v tomto zmysle ziadne pochybnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. novembra 2009, Scheucher-Fleisch a i./Komisia, T-375/04, Zb., [24]EU:T:2009:445, bod 36 a citovanú judikatúru). 44 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze táto zaloba musí byt vyhlásená za prípustnú v plnom rozsahu. 2. O veci samej 45 Na podporu svojej zaloby zalobkyna formálne predlozila osem zalobných dôvodov, ktoré je mozné zoskupit do piatich zalobných dôvodov. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení procesných práv zalobkyne uvedených v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj vseobecných zásad dodrziavania práva na obhajobu a riadnej správy vecí verejných 46 Zalobkyna, podporovaná Greenpeace-Espańa, tvrdí, ze Komisia porusila jej procesné práva z dôvodu nezacatie formálneho vysetrovania uvedeného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Podla zalobkyne Komisia tým, ze odmietla zacat formálne vysetrovanie, porusila tiez svoju povinnost starostlivého a nestranného preskúmania sporného opatrenia a tým aj zásadu riadnej správy vecí verejných, ako aj zásadu dodrziavania práva na obhajobu, pretoze nemohla predlozit svoje pripomienky ako úcastník konania. 47 Na úvod je potrebné pripomenút, ze v rámci konania o kontrole státnej pomoci je potrebné rozlisovat na jednej strane fázu predbezného skúmania pomoci zavedenú v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a na druhej strane fázu formálneho vysetrovania upravenú v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (pozri bod 26 vyssie). Podla ustálenej judikatúry je konanie upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ nevyhnutné, len co má Komisia vázne tazkosti pri posudzovaní, ci je pomoc zlucitelná so spolocným trhom (pozri rozsudok z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, T-388/03, Zb., [25]EU:T:2009:30, bod 88 a citovanú judikatúru). 48 Komisia sa môze pri vydaní rozhodnutia priaznivého pre státne opatrenie obmedzit na fázu predbezného preskúmania podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ len v prípade, ak nadobudla v rámci prvého preskúmania presvedcenie, ze toto opatrenie bud nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, alebo, ak je kvalifikované ako pomoc, je zlucitelné so Zmluvou. Naopak, ak toto prvé preskúmanie vedie Komisiu k opacnému presvedceniu alebo jej neumoznuje prekonat vsetky tazkosti spojené s posúdením zlucitelnosti tohto opatrenia, je povinná vyziadat si vsetky potrebné vyjadrenia a s tým cielom zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudky British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, [26]EU:C:2008:757, body 186 a 187, a z 27. septembra 2011, 3F/Komisia, T-30/03 RENV, Zb., [27]EU:T:2011:534, bod 53). 49 Táto povinnost vyplýva priamo z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, tak ako je vykladaný judikatúrou, a je potvrdená ustanoveniami clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, ak Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze oznámené opatrenie vzbudzuje pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom (pozri rozsudok Smurfit Kappa Group/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, [28]EU:T:2012:351, bod 62 a citovanú judikatúru). 50 Prinálezí teda Komisii v závislosti od skutkových a právnych okolností veci urcit, ci si tazkosti, s ktorými sa stretla pri skúmaní zlucitelnosti pomoci, vyzadujú zacatie formálneho vysetrovania. Toto posúdenie musí splnat tri poziadavky (pozri rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, [29]EU:T:2009:30, bod 89 a citovanú judikatúru). 51 Po prvé clánok 108 ZFEÚ ohranicuje právomoc Komisie vyjadrit sa k zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom na konci konania vo veci predbezného zistovania iba vo vztahu k opatreniam, ktoré nepredstavujú vázne tazkosti. Toto kritérium je výlucnej povahy. Komisia preto nemôze odmietnut zacat konanie vo veci formálneho zistovania, dovolávajúc sa iných okolností, akými sú záujem tretích osôb, hospodárnost konania alebo akýkolvek iný administratívny alebo politický dôvod (pozri rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, [30]EU:T:2009:30, bod 90 a citovanú judikatúru). 52 Po druhé, pokial sa Komisia stretne s váznymi tazkostami, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pricom v tomto ohlade nedisponuje diskrecnou právomocou (rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, [31]EU:T:2009:30, bod 91). 53 Po tretie pojem vázne tazkosti je objektívnej povahy. Existencia takýchto tazkostí musí byt skúmaná tak vo vztahu k okolnostiam prijatia napadnutého aktu, ako aj vo vztahu k jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, dajúc do vztahu odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia mohla disponovat v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti spornej pomoci s vnútorným trhom. Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co tvrdí E.ON Generación, kontrola zákonnosti Vseobecným súdom týkajúca sa existencie váznych tazkostí svojou povahou prekracuje rámec hladania zjavne nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Post a DHL International/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, [32]EU:T:2009:30, bod 92 a citovanú judikatúru). 54 V tomto zmysle je potrebné poznamenat, ze zalobkyna nesie dôkazné bremeno existencie váznych tazkostí, pricom takýto dôkaz mozno podat tým, ze sa odkáze na súbor zhodujúcich sa indícií, ktoré sa týkajú okolností a dlzky predbeznej fázy preskúmania, ako aj obsahu napadnutého rozhodnutia (rozsudky z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, T-73/98, Zb., [33]EU:T:2001:94, bod 49, a zo 16. septembra 2013, Colt Télécommunications France/Komisia, T-79/10, [34]EU:T:2013:463, bod 37). 55 V tomto prípade by podla zalobkyne bola existencia váznych tazkostí, vyzadujúcich zacatie formálneho zistovania, zistená prostredníctvom nepriamych dôkazov, ktoré sa týkajú konania vo veci predbezného zistovania, ako aj obsahu napadnutého rozhodnutia. Nepriame dôkazy, ktoré sa týkajú predbezného preskúmania 56 Podla zalobkyne by existenciu váznych tazkostí, na ktoré Komisia pri svojom posudzovaní sporného opatrenia narazila, mohli preukázat styri okolnosti charakterizujúce predbezné preskúmanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. - O prvom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka dlzky predbezného preskúmania 57 Zalobkyna tvrdí, ze prílis dlhé trvanie predbezného preskúmania v tomto prípade svedcí o existencii váznych tazkostí. Napadnuté rozhodnutie bolo totiz prijaté takmer styri a pol mesiaca po oznámení sporného opatrenia, zatial co lehota stanovená v nariadení c. 659/1999 je dva mesiace. Túto dlzku trvania by bolo mozné vysvetlit na základe pochybností, ktoré sa vyskytli aj v rámci Komisie, pokial ide o zlucitelnost sporného opatrenia s vnútorným trhom. Zalobkyna v replike dodáva, ze pokial prihliadneme na dátum predbezného oznámenia sporného opatrenia, ktorý pripadá na 18. december 2009, trvalo konanie vo veci predbezného preskúmania dokonca dlhsie ako devät mesiacov. 58 Podla ustálenej judikatúry môze dlzka predbezného preskúmania spolu s dalsími dôkazmi naznacovat vázne tazkosti, na ktoré Komisia narazila, pokial významne presahuje cas, ktorý si takéto preskúmanie bezne vyzaduje (rozsudky z 10. mája 2000, SIC/Komisia, T-46/97, Zb., [35]EU:T:2000:123, bod 102, a z 10. júla 2012, TF1 a i./Komisia, T-520/09, [36]EU:T:2012:352, bod 54). 59 Na základe clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 sa predbezné preskúmanie zacína, len co bolo dorucené oznámenie o dotknutom opatrení. Clánok 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze rozhodnutia, ktorými je predbezné preskúmanie ukoncené, sa vykonajú do dvoch mesiacov. Podla tohto ustanovenia sa táto lehota zacína v den nasledujúci po dorucení úplného oznámenia. 60 Je potrebné spresnit, ze podla clánku 2 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 je oznámenie úplné len vtedy, ak umoznuje Komisii, aby prijala rozhodnutie v súlade s predbezným preskúmaním a formálnym zistovaním. Navyse v súlade s clánkom 4 ods. 5 daného nariadenia "oznámenie sa bude povazovat za úplné, ak do dvoch mesiacov od jeho obdrzania alebo od obdrzania akýchkolvek dalsích pozadovaných informácií Komisia nepoziadala o ziadne dalsie informácie". 61 Zo spojeného výkladu týchto ustanovení vyplýva, ze oznámenie je mozné povazovat za úplné az po tom, co Komisia dostane vsetky informácie, ktoré jej umoznia vytvorit si prvý názor o povahe a úcinkoch dotknutých opatrení. Tieto informácie sú povazované za obsiahnuté v oznámení, pokial Komisia nepredlozí ziadnu ziadost o dodatocné informácie do dvoch mesiacov odvtedy, ako ho dostala. Naopak, pokial Komisia podá ziadosti o dodatocné informácie, musí byt oznámenie povazované za úplné ku dnu, ked dostane posledné pozadované informácie, takze dvojmesacná lehota stanovená v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 zacína plynút az od tohto dátumu (rozsudok TF1 a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, [37]EU:T:2012:352, body 61 a 62). 62 V tomto prípade Spanielske královstvo oznámilo sporné opatrenie Komisii 12. mája 2010 (bod 1 napadnutého rozhodnutia). Toto oznámenie bolo doplnené 14. a 15. júna 2010 (bod 2 napadnutého rozhodnutia). 63 Vzhladom na to, ze Komisia toto oznámenie nepovazovala za úplné, poziadala Spanielske královstvo listom z 13. augusta 2010 o doplnujúce informácie (bod 3 napadnutého rozhodnutia). 64 Spanielske orgány odpovedali na túto ziadost listom z 31. augusta 2010 (bod 3 napadnutého rozhodnutia). 65 V dnoch 3. a 17. septembra 2010 spanielske orgány, ako uviedli na pojednávaní, samy od seba odovzdali Komisii dodatocné informácie (body 4 a 5 napadnutého rozhodnutia). 66 Dlzku predbezného preskúmania je teda mozné pocítat najskôr odo dna získania posledných doplnujúcich informácií zaslaných spanielskymi orgánmi v odpovedi na ziadost Komisie (pozri bod 60 vyssie), to znamená od 31. augusta 2010, co je dátum ich posledných odpovedí na ziadost o informácie z 13. augusta 2010, a nie, ako tvrdí zalobkyna, od dátumu pôvodného oznámenia z 12. mája 2010, alebo dokonca od 18. decembra 2009. Lehoty predchádzajúce pôvodnému oznámeniu ani lehoty medzi týmto oznámením a poslednou odpovedou spanielskych orgánov sa totiz do výpoctu dlzky konania vo veci predbezného zistovania nepocítajú. 67 Je teda potrebné konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, napadnuté rozhodnutie z 29. septembra 2010 bolo prijaté v lehote dvoch mesiacov stanovenej nariadením c. 659/1999, ktorá sa zacala v den nasledujúci po 31. auguste 2010, a nie v lehote styri a pol mesiaca, alebo dokonca viac nez devät mesiacov, tak ako uvádza zalobkyna. 68 V dôsledku toho zalobkyna nemôze dôvodne tvrdit, ze dlzka konania vo veci predbezného preskúmania naznacuje existenciu váznych tazkostí. - O druhom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka korespondencie medzi Komisiou a spanielskymi orgánmi 69 Zalobkyna tvrdí, ze skutocnost, ze Komisia získala od spanielskych orgánov pät listov s doplnujúcimi informáciami, jasne poukazuje na zlozitost prípadu. Uvádza, ze pokial by Komisia nevyslovila ziadne pochybnosti, nepovazovalo by Spanielske královstvo za nevyhnutné poskytnút jej tolko informácií. 70 V tomto zmysle je potrebné pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej samotnú skutocnost, ze medzi Komisiou a dotknutým clenským státom sa pocas predbezného preskúmania zacali diskusie a ze v rámci toho si mohla Komisia vyziadat doplnujúce informácie o opatreniach, ktoré mala preskúmat, nemozno samu osebe povazovat za dôkaz toho, ze Komisia celila váznym tazkostiam spojeným s posudzovaním. Nie je vsak mozné vylúcit, ze obsah konaní, ktoré sa v tejto fáze konania uskutocnili medzi oznamujúcim clenským státom a Komisiou, môze za urcitých okolností odhalit existenciu takýchto tazkostí (rozsudok TF1 a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, [38]EU:T:2012:352, body 76 a 77 a citovaná judikatúra). 71 V prejednávanej veci Komisia 13. augusta 2010 zaslala Spanielskemu královstvu ziadost o informácie a to poslalo Komisii nielen odpoved na túto ziadost, ale okrem pôvodného oznámenia aj niektoré dodatocné informácie, a to spolu v piatich listoch. 72 V kazdom prípade Komisia uviedla, ze poziadala len, co potvrdilo Spanielske královstvo na pojednávaní, o niekolko technických detailov týkajúcich sa najmä výpoctu vyrovnania, ako aj o dodatocné informácie týkajúce sa rizík súvisiacich s bezpecnostou dodávok elektrickej energie. Oblast jej preskúmania tak zostala obmedzená na striktné posúdenie oznámeného sporného opatrenia z hladiska urcitých podmienok stanovených v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Túto ziadost o informácie teda nie je mozné samu osebe povazovat za ziadost preukazujúcu existenciu váznych tazkostí. Navyse judikatúra nepovazuje za preukazujúcu vázne tazkosti skutocnost, ze otázky polozené v ziadostiach o informácie a odpovede, ktoré boli na tieto otázky poskytnuté, naznacujú najmä svojím mnozstvom pochybnosti, ktoré má Komisia v súvislosti s oznámeným opatrením z hladiska ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci, pretoze tieto pochybnosti mohli byt rozptýlené v dôsledku odpovedí vnútrostátnych orgánov na tieto ziadosti (pozri rozsudok Colt Télécommunications France/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, [39]EU:T:2013:463, body 63 a 65 a citovanú judikatúru). V tomto prípade teda skutocnost, ze Komisia nemala potrebu po tom, ako získala odpovede na prvú ziadost, poslat druhú ziadost o informácie, dokazuje, ze pokial mala pochybnosti týkajúce sa sporného opatrenia, tieto pochybnosti boli rozptýlené. 73 Za týchto podmienok nie je mozné korespondenciu medzi Komisiou a spanielskymi orgánmi povazovat za dôkaz o existencii váznych tazkostí pri preskúmaní sporného opatrenia. - O tretom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka zmeny sporného opatrenia 74 V replike zalobkyna tvrdí, pricom odkazuje na judikatúru, ze skutocnost, potvrdená Spanielskym královstvom, ze Komisia poziadala spanielske orgány, aby zmenili sporné opatrenie, by mohla poukazovat na existenciu váznych pochybností, pokial ide o jej zlucitelnost s vnútorným trhom. 75 V tomto zmysle je potrebné poznamenat, ze domnievat sa, ako to robí zalobkyna, ze by zmena sporného opatrenia, ak by k nej na ziadost Komisie v priebehu predbezného konania doslo, mohla ukazovat na vázne tazkosti, by znamenalo prehliadat úcel clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a predbezného konania, ktoré tento clánok upravuje. Komisia totiz v súlade s úcelom clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a v súlade s povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktorá jej prinálezí, môze zacat dialóg s oznamujúcim clenským státom, aby v priebehu predbezného konania, v prípade potreby prostredníctvom zmeny zamýslaného opatrenia pomoci, prekonala tazkosti, na ktoré eventuálne narazila, a mohla tak rozhodnút o oznámenom opatrení, bez toho, aby bolo nutné zacat formálne vysetrovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2013, Iliad a i./Komisia, T-325/10, vec v odvolacom konaní, [40]EU:T:2013:472, body 75 a 78 a citovanú judikatúru). 76 Navyse, aj keby k danej zmene doslo pred oznámením sporného opatrenia, tak ako to uvádza Komisia, ani to by nemohlo naznacovat vázne tazkosti, pretoze existencia takýchto tazkostí sa posudzuje na základe konfrontácie vnútrostátneho opatrenia, ako bolo oznámené, s pravidlami státnej pomoci. Je potrebné dodat, ze aj korespondencia, ktorú si pred oznámením vymení Komisia a oznamujúci stát, sa snazí o nápravu tých aspektov navrhovaného vnútrostátneho opatrenia, ktoré môzu predstavovat problém vo vztahu k pravidlám státnej pomoci. Preto, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, daný problém bud pretrváva po oznámení a Komisia v tom prípade zacne formálne zistovanie, ktoré zúcastneným tretím stranám umozní uplatnit svoje právo na predlozenie pripomienok, alebo je napravený a zúcastnené tretie osoby nemajú ziadne právo v tomto zmysle. 77 Tieto hladiská nie sú spochybnené rozsudkom z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia (84/52, Zb., [41]EU:C:1984:117), na ktorý odkazuje zalobkyna, pretoze vo veci, v ktorej bol vydaný, sa Komisia domnievala, ze aj napriek znacným zmenám uskutocneným v dotknutej vnútrostátnej legislatíve neboli vyriesené vsetky vzniknuté problémy, co s dalsími okolnostami viedlo Súdny dvor ku zruseniu rozhodnutia Komisie nezacat formálne zistovanie (body 16 a 19 rozsudku). Nie sú to teda zmeny vo vnútrostátnom opatrení, ktoré boli povazované za dôkaz existencie váznych tazkostí, ale nedostatocná povaha týchto zmien, ktorým sa nepodarilo odstránit vsetky obavy Komisie, pokial ide o toto opatrenie. V prejednávanej veci vsak zalobkyna ziadnym spôsobom netvrdí, ze by zmena údajne uskutocnená v spornom opatrení bola nedostatocná. 78 Z toho vyplýva, ze zmenu sporného opatrenia nie je mozné povazovat za naznacujúcu existenciu váznych tazkostí spôsobených preskúmaním tohto opatrenia. - O stvrtom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka námietok spanielskych orgánov a hospodárskych subjektov 79 Podla zalobkyne by zlozitost prípadu mohla byt znázornená tiez námietkami, ktoré Komisii oznámilo niekolko hospodárskych subjektov pôsobiacich na trhu, okrem iného aj jej hospodárske subjekty, a správami Comisión Nacional de la Competencia (spanielska Národná komisia pre hospodársku sútaz, dalej len "CNC") a Comisión Nacional de Energía (spanielska Národná komisia pre energetiku, dalej len "CNE"). Tieto pripomienky a správy mali jasne preukázat, ze sporné opatrenie porusilo niektoré ustanovenia Zmluvy a sekundárneho práva, a teda mali viest Komisiu k zacatiu formálneho zistovania. V replike zalobkyna uvádza, ze aj keby CNC a CNE nemali právomoc rozhodnút o existencii pomoci a o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, ich správy, zdôraznujúce neoddelitelnost troch súcastí sporného opatrenia a jej zjavne neprimeranú povahu, by mohli naznacovat existenciu váznych tazkostí spôsobených preskúmaním tohto opatrenia. 80 Greenpeace-Espańa zdôraznuje, ze niekolko tretích strán malo vyjadrit svoje znepokojenie nad negatívnymi úcinkami, ktoré má vykonanie sporného opatrenia na zivotné prostredie. 81 Je potrebné pripomenút, ze pojem vázne tazkosti má objektívnu povahu a ze existenciu takýchto tazkostí je potrebné hladat, najmä za okolností, ktoré obklopovali prijatie napadnutého aktu, objektívnym spôsobom (pozri bod 53 vyssie). 82 Z toho vyplýva, ze na úcely preukázania existencie váznych tazkostí nie je mozné vziat do úvahy pocet a rozsah námietok podaných proti spornému opatreniu. Takéto zohladnenie námietok podaných proti spornému opatreniu by totiz znamenalo, ze otázka, ci bude zacaté konanie vo veci formálneho zistovania, závisí od námietky, ktorá vznikla na základe návrhu vnútrostátneho opatrenia, a nie od váznych tazkostí, na ktoré Komisia narazila pri preskúmaní tohto návrhu. Ako upozornuje Spanielske královstvo, viedlo by to navyse k tomu, ze odporcovia návrhu by mohli lahko oddialit jeho preskúmanie Komisiou a svojou intervenciou ju prinútit, aby zacala konanie vo veci formálneho zistovania (rozsudok Colt Télécommunications France/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, [42]EU:T:2013:463, body 73 a 74). 83 Naproti tomu nie je vylúcené, ze obsah námietok vznesených dotknutými hospodárskymi subjektmi a orgánmi môze naznacit existenciu váznych tazkostí spôsobených preskúmaním sporného opatrenia (rozsudok Colt Télécommunications France/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, EU:T:2013:463, bod 75). V momente, ked sa námietky pripoja k úvahám vyjadreným zalobkynou a Greenpeace-Espańa, ktoré sa týkajú údajných nepriamych dôkazov o existencii váznych tazkostí opierajúcich sa o obsah napadnutého rozhodnutia, je teda potrebné ich v tejto súvislosti preskúmat (pozri bod 86 a nasledujúce nizsie). 84 V dôsledku toho je potrebné dospiet k záveru, ze námietky dotknutých súkromných a verejných hospodárskych subjektov, ci uz je ich pocet akokolvek vysoký a aj za predpokladu, ze sú zhodné, nie sú samy osebe takej povahy, ktorá by naznacovala existenciu váznych tazkostí. 85 Vzhladom na vyssie uvedené dôvody je potrebné dospiet k záveru, ze uvedené nepriame dôkazy, ktoré sa týkajú priebehu konania vo veci predbezného preskúmania, neumoznujú, ci uz jednotlivo alebo ako súbor indícií, preukázat existenciu váznych tazkostí, ktoré by vyzadovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Nepriame dôkazy, ktoré sa týkajú obsahu napadnutého rozhodnutia 86 Zalobkyna a Greenpeace-Espańa v podstate argumentujú, ze obsah napadnutého rozhodnutia prezrádza styri nepriame dôkazy svedciace o tom, ze preskúmanie sporného opatrenia predstavovalo vázne tazkosti. - O prvom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka neúplnej analýzy sporného opatrenia 87 Zalobkyna odkazuje na neúplnú povahu preskúmania sporného opatrenia, ktoré uskutocnila Komisia. Uvádza najmä, s odkazom na svoje argumenty predlozené v rámci druhého zalobného dôvodu, ze Komisia nepreskúmala tri neoddelitelne spojené casti, z ktorých sa sporné opatrenie skladá, a to financné vyrovnanie vyplatené výrobcom elektrickej energie, mechanizmus prednostného zásobovania a povinnost nakupovat domáce uhlie, cím sa vyhla tomu, aby sa vyjadrila k niektorým argumentom predlozeným zúcastnenými stranami. Zalobkyna v replike dodáva, ze predseda Vseobecného súdu vo svojom uznesení zo 17. februára 2011, Gas Natural Fenosa SDG/Komisia (T-484/10 R, [43]EU:T:2011:53, bod 68), sám uviedol, ze Komisia uskutocnila neúplné predbezné preskúmanie, ked preskúmala len zlucitelnost financného vyrovnania. 88 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze nedostatocnost alebo neúplnost zistovania uskutocneného Komisiou v rámci konania vo veci predbezného preskúmania je indíciou existencie váznych tazkostí (pozri rozsudok Smurfit Kappa Group/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, [44]EU:T:2012:351, bod 81 a citovanú judikatúru). 89 V prejednávanej veci sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení zistil existenciu fumus boni iuris ziadosti o odklad vykonania napadnutého rozhodnutia v uznesení Gas Natural Fenosa SDG/Komisia, uz citovanom v bode 87 vyssie ([45]EU:T:2011:53, body 62 az 70), ako aj v uzneseniach zo 17. februára 2011, Iberdrola/Komisia (T-486/10 R, [46]EU:T:2011:54, body 56 az 64), Endesa a Endesa Generación/Komisia (T-490/10 R, [47]EU:T:2011:55, body 55 az 63) a Comunidad Autónoma de Galicia/Komisia(T-520/10 R, [48]EU:T:2011:56, body 50 az 58), skutocne na základe tohto nepriameho dôkazu existencie váznych tazkostí týkajúcich sa neúplného preskúmania sporného opatrenia. 90 Z týchto uznesení sudcu rozhodujúceho o predbeznom opatrení, ktoré svojou povahou nenadobudli právnu silu rozhodnutej veci [uznesenie zo 14. februára 2002, Komisia/Artegodan, C-440/01 P(R), Zb., [49]EU:C:2002:95, bod 66], vsak nie je mozné dospiet k záveru, ze prvý zalobný dôvod, ktorý je zalozený na porusení procesných práv zalobkyne, musí byt v tomto prípade vyhlásený za opodstatnený z dôvodu, ze Komisia v priebehu predbezného konania nepreskúmala vsetky skutocnosti zakladajúce pomoc. 91 Z napadnutého rozhodnutia, rovnako ako z vyssie uvedených uznesení o predbeznom opatrení, v skutocnosti vyplýva, ze opatrenie pomoci oznámené spanielskymi orgánmi sa skladá, ako sa na tom zhodli úcastníci konania, z troch castí, a to z financného vyrovnania, mechanizmu prednostného zásobovania a povinnosti nakupovat domáce uhlie (doplnené o povinnost vyrábat z tohto uhlia elektrickú energiu). 92 Presnejsie, ako vyplýva z opisu sporného opatrenia, ktorý sa nachádza v napadnutom rozhodnutí (bod 2), cielom tohto opatrenia je zabezpecit dodávky elektrickej energie v Spanielsku tým, ze elektrárnam vyrábajúcim elektrinu príjemcom pomoci sa ukladá povinnost nakupovat domáce uhlie zo spanielskych uholných baní a vyrábat z tohto uhlia urcitý objem elektrickej energie. Aby sa zabezpecilo, ze prijímajúce elektrárne predajú na trhu s elektrickou energiou objem elektrickej energie vyrobenej z domáceho uhlia, a tým sa zabezpecia dodávky elektrickej energie v Spanielsku, zaviedlo sporné opatrenie mechanizmus prednostného zásobovania, ktorým im ponúka prednostný prístup na tento trh, pricom je nevyhnutné spresnit, ze majitelom dotknutých elektrární bude poskytnutá náhrada, ktorá sa rovná rozdielu medzi dodatocnými výrobnými nákladmi, ktoré im vznikli, a predajnou cenou na trhu s elektrickou energiou (pozri tiez body 2 az 4 vyssie). 93 Z toho vyplýva, po prvé, ze financné vyrovnanie stanovené sporným opatrením bolo urcené na pokrytie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti so záväzkami verejnej sluzby urcenej na zabezpecenie dodávok elektrickej energie v Spanielsku, pricom týmito záväzkami je povinnost nakupovat domáce uhlie a vyrábat z tohto uhlia elektrickú energiu. 94 Analýza povinnosti nákupu domáceho uhlia, ktorú musela Komisia uskutocnit, teda spocívala v overení, ci takáto povinnost mohla byt skutocne kvalifikovaná ako záväzok verejnej sluzby, ktorý môze zakladat nárok na vyrovnanie. Komisia teda takúto analýzu uskutocnila, a to pri svojom posúdení existencie SVHZ v zmysle clánku 106 ods. 2 ZFEÚ (pozri bod 3.1 napadnutého rozhodnutia). 95 Po druhé z opisu sporného opatrenia, ako je uvedený v bode 92 vyssie, vyplýva, ze mechanizmus prednostného zásobovania predstavuje "technický prostriedok na dosiahnutie sledovaného ciela""smerujúci... k zabezpeceniu úcinnosti SVHZ". Podla spanielskych orgánov by bez tohto mechanizmu umoznujúceho elektrickej energii vyrobenej z domáceho uhlia dostat sa na trh s elektrickou energiou mohlo tomuto vnútrostátnemu zdroju energie hrozit, ze zanikne, a nemohol by obmedzit závislost Spanielska, pokial ide o cudzie energetické zdroje. Mechanizmus prednostného zásobovania by tak predstavoval nevyhnutné spojenie medzi záväzkami verejnej sluzby a sledovaným cielom vseobecného hospodárskeho záujmu. 96 Bolo preto povinnostou Komisie preskúmat mechanizmus prednostného zásobovania z dôvodu prostriedku umoznujúceho zabezpecit dodávky elektrickej energie v Spanielsku a tým z dôvodu overenia existencie skutocnej SVHZ. Komisia teda správne analyzovala mechanizmus prednostného zásobovania v rámci svojho overenia existencie SVHZ (bod 3. 1 napadnutého rozhodnutia). V tomto zmysle zastávala názor, ze mechanizmus prednostného zásobovania je v súlade s clánkom 11 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrusení smernice 96/92/ES ([50]Ú. v. EÚ L 176, s. 37; Mim. vyd. 12/002, s. 211), podla ktorého "clenský stát môze z dôvodu bezpecnosti dodávky nariadit, aby bola daná prednost výrobným zariadeniam pouzívajúcim domáce primárne palivové energetické zdroje". 97 Komisia isla dokonca nad rámec tohto preskúmania mechanizmu prednostného zásobovania z hladiska pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci, ked overila jeho zlucitelnost s inými ustanoveniami, nez sú ustanovenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a clánku 107 ZFEÚ, akými sú ustanovenia týkajúce sa volného pohybu tovaru (body 151 az 154 napadnutého rozhodnutia) alebo vlastníckeho práva zakotveného v Charte základných práv Európskej únie (bod 159 napadnutého rozhodnutia). 98 Navyse Komisia v rámci svojej analýzy existencie státnej pomoci (najmä v bodoch 113, 121 a 127 napadnutého rozhodnutia) zohladnila kombinované úcinky financného vyrovnania, mechanizmu prednostného zásobovania a povinnosti nakupovat domáce uhlie, pricom zároven prihliadala na úzke väzby, ktoré uviedla zalobkyna, medzi týmito tromi castami, z ktorých sa sporné opatrenie skladá. Na základe tejto kombinovanej analýzy tak dospela k záveru, ze príjemcami sporného opatrenia sú nielen elektrárne, ale aj producenti domáceho uhlia. 99 Naopak s prihliadnutím na úvahy uvedené v bodoch 93 az 96 vyssie Komisia nebola povinná uskutocnit samostatnú analýzu mechanizmu prednostného zásobovania a povinnosti nakupovat domáce uhlie, aby sa zistilo, ci tieto casti samy osebe predstavovali státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. 100 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat neúplné preskúmanie sporného opatrenia, a teda ze z toho nie je mozné vyvodit existenciu váznych tazkostí spôsobených preskúmaním tohto opatrenia, ktoré by mali viest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. - O druhom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka nedostatocného preskúmania SVHZ zavedenej v tomto prípade 101 V replike zalobkyna s odkazom na súhrn jej dôvodov uvedených v rámci tretieho zalobného dôvodu tvrdí, ze kedze Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania, nebola schopná si vsimnút, ze sporné opatrenie, brániace elektrárnam s kombinovaným cyklom rýchlo zareagovat na necakané zvýsenie dopytu po elektrickej energii, ohrozí bezpecnost dodávok elektrickej energie v Spanielsku a tým SVHZ odôvodnujúcej zlucitelnost tohto opatrenia. 102 Na podporu tohto tvrdenia zalobkyna v podstate odkazuje na dlhotrvajúce odstávky, ktorým boli elektrárne s kombinovaným cyklom vystavené, ako aj na stav neistoty, ktorému elektrárne celili od zavedenia sporného opatrenia, ktoré by im zabránili pruzne a rýchlo zareagovat na dopyt po elektrickej energii. 103 Vzhladom na to, ze tieto poznatky sú novsie nez napadnuté rozhodnutie, Komisia na ne vo svojej analýze nemusela prihliadat (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C-390/06, Zb., [51]EU:C:2008:224, body 54 a 55, a z 25. marca 2012, Ryanair/Komisia, T-123/09, Zb., [52]EU:T:2012:164, bod 103), a teda jej nie je mozné v tomto zmysle vytýkat nedostatocnost preskúmania v rámci predbezného konania. 104 Ak zalobkyna na podporu údajného nedostatocného preskúmania SVHZ zavedenej v tomto prípade uvádza skutocnost, ze Komisia nezohladnila správy CNE a CNC, ktoré by jasne ukázali neprimeranú povahu sporného opatrenia vo vztahu k cielu, ktorý SVHZ sleduje (pozri bod 79 vyssie), je potrebné konstatovat, ze toto tvrdenie je v rozpore so samotným znením napadnutého rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia v skutocnosti vyplýva na jednej strane, ze Komisia v nom v podstate vylozila obsah týchto správ (bod 73 napadnutého rozhodnutia), ako aj vsetky údaje a tvrdenia predlozené tretími stranami (bod 2.8 napadnutého rozhodnutia), a na druhej strane, ze uviedla, ze preskúma, ci nedoslo ku zjavne nesprávnemu posúdeniu v zavedení dotknutej SVHZ, a to v rozpore so svojou beznou praxou v oblasti záväzkov verejnej sluzby urcenej na zabezpecenie bezpecnosti dodávok z dôvodu námietok vznesených v tomto prípade tretími stranami (bod 90 napadnutého rozhodnutia). Na základe toho je teda mozné dospiet k záveru, ze Komisia zohladnila, aj ked ich neschválila, námietky predlozené tretími stranami, vrátane tých, ktoré sú obsiahnuté v správach CNC a CNE. Komisii teda nie je mozné v tomto zmysle vytýkat nedostatocnost jej preskúmania v rámci predbezného konania. - O tretom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka nezlucitelnosti sporného opatrenia s ustanoveniami Zmluvy a sekundárneho práva 105 Zalobkyna z údajnej nezlucitelnosti sporného opatrenia s ustanoveniami Zmluvy a sekundárneho práva, na ktoré tiez odkazuje v rámci stvrtého a piateho zalobného dôvodu, vyvodzuje záver, ze Komisia nemala upustit od zacatia konania vo veci formálneho zistovania. 106 Z judikatúry vyplýva, ze pokial zalobkyna namieta porusenie svojich procesných práv z dôvodu, ze Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktorými mozno preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii vo fáze predbezného preskúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o kvalifikácii oznámeného opatrenia ako státnej pomoci a jeho zlucitelnosti so Zmluvou. Pouzitie takýchto tvrdení vsak nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok jej prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto kvalifikácii a zlucitelnosti s vnútorným trhom je práve dôkazom, ktorý sa má predlozit, aby sa preukázalo, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania (pozri v tomto zmysle rozsudok Smurfit Kappa Group/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, [53]EU:T:2012:351, bod 52 a citovanú judikatúru). 107 Je teda na zalobkyni, aby oznacila indície, ktoré sa týkajú obsahu napadnutého rozhodnutia a ktoré by mohli preukázat existenciu váznych tazkostí (pozri bod 54 vyssie). Je potrebné dodat, ze pokial zalobkyna odkazuje, ako je to v tejto veci, na argumenty vznesené z dôvodu iných zalobných dôvodov spochybnujúcich opodstatnenost napadnutého rozhodnutia, musí presne oznacit argumenty vznesené na základe posledného uvedeného dôvodu, ktoré by podla nej mohli preukázat existenciu takýchto tazkostí (pozri v tomto zmysle rozsudok Iliad a i./Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, [54]EU:T:2013:472, body 83 a 84). 108 Vzhladom na to, ze zalobkyna v prejednávanej veci len tvrdí, ze "s ohladom na to, co bolo vylozené [v rámci jej tvrdení týkajúcich sa stvrtého a piateho zalobného dôvodu,] a vzhladom na nezlucitelnost sporného opatrenia nielen s ustanoveniami Zmluvy, ktoré zarucujú slobodu usadit sa a slobodu volného pohybu tovaru, ale tiez s rôznymi nástrojmi sekundárneho práva, Komisia nemala... upustit od zacatia konania vo veci formálneho zistovania", je namieste sa domnievat, ze tento neurcitý a nepodlozený odkaz neumoznuje Vseobecnému súdu presne urcit dôkazy predlozené na podporu stvrtého a piateho zalobného dôvodu, ktoré by podla zalobkyne preukázali existenciu váznych tazkostí. Je teda vhodné preskúmat súhrn argumentov týkajúcich sa nezlucitelnosti sporného opatrenia s ustanoveniami Zmluvy a sekundárneho práva len v rámci posúdenia stvrtého a piateho zalobného dôvodu predneseného zalobkynou. - O stvrtom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka nedostatocného a neúplného preskúmania sporného opatrenia z hladiska ustanovení v oblasti zivotného prostredia 109 Greenpeace-Espańa tvrdí, ze vysetrovanie, ktoré bolo uskutocnené v rámci predbezného konania, bolo jednak nedostatocné, pretoze Komisia nemala k dispozícii informácie potrebné na to, aby rozhodla o vplyve sporného opatrenia na zivotné prostredie, a jednak neúplné, pretoze Komisia nepreskúmala, ci toto opatrenie porusilo iné ustanovenia Zmluvy a sekundárneho práva nez tie, ktoré sa týkajú státnej pomoci, a to ustanovenia v oblasti zivotného prostredia, a pretoze jej analýza zlucitelnosti tohto opatrenia so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spolocenstve, a ktorou sa mení a doplna smernica Rady 96/61/ES ([55]Ú. v. EÚ L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), v znení neskorsích predpisov, bola ciastocná. Greenpeace-Espańa na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa porusenia povinnosti odôvodnenia Komisiou v podstate odkazuje na rovnaké argumenty. 110 Komisia vo svojich pripomienkach k podaniu Greenpeace-Espańa ako vedlajsieho úcastníka tvrdí, ze argumenty tohto vedlajsieho úcastníka sú neprípustné, pretoze odviedol debatu medzi hlavnými úcastníkmi konania iným smerom s cielom zamerat sa na celkom iné právne otázky. 111 Je potrebné poukázat na to, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánok 116 ods. 3 rokovacieho poriadku nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, môze tak urobit len pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a ze vedlajsie úcastníctvo smeruje stále k podpore návrhov tohto úcastníka konania (rozsudky z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T-459/93, Zb., [56]EU:T:1995:100, body 21 az 23, a z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i., T-230/01 az T-232/01 a T-267/01 az T-269/01, [57]EU:T:2009:316, bod 301). 112 V tomto prípade z bodov 105 a 108 vyssie vyplýva, ze zalobkyna, hoci nepredlozila ziadny argument na podporu svojho tvrdenia a hoci ho nepodlozila, tvrdila, ze Komisia, s prihliadnutím na nezlucitelnost sporného opatrenia s inými ustanoveniami Zmluvy a sekundárneho práva, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, a to ustanoveniami v oblasti zivotného prostredia, nemohla upustit od zacatia konania vo veci formálneho zistovania. V dôsledku toho v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, argumentácia zalozená na nepriamom dôkaze o existencii váznych tazkostí, ktorú uvádza Greenpeace-Espańa, nemení rámec sporu a má byt vyhlásená za prípustnú. 113 Pokial ide o údajné preukázanie existencie váznych tazkostí na základe tejto indície, stací uviest, ze Komisia bez toho, aby v tejto fáze bolo nutné rozhodnút o jej povinnosti preskúmat súlad sporného opatrenia s ustanoveniami v oblasti zivotného prostredia (pozri body 187 az 191 nizsie), zodpovedala na vsetky obavy týkajúce sa negatívnych úcinkov vykonania sporného opatrenia na zivotné prostredie vyjadrené tretími stranami. V reakcii na tvrdenie o zvýsení emisií znecistujúcich látok v dôsledku sporného opatrenia (body 70 a 75 napadnutého rozhodnutia) zastávala názor, ze skutocnost, ze toto opatrenie viedlo k nárastu emisií CO2 spôsobených elektrárnami na domáce uhlie, ako aj ku zvýseniu cien emisných kvót, by nemala viest ku zvýseniu celkových emisií CO2 v Spanielsku, ktoré by mali v zásade zostat v limitoch zodpovedajúcich záväzkom prijatým spanielskymi orgánmi, vzhladom na systém obchodovania s emisiami zavedený smernicou 2003/87 (body 156 a 157 napadnutého rozhodnutia). Za týchto okolností Komisia nebola povinná preskúmat porusenie osobitných ustanovení smernice 2003/87 ani poziadat o doplnujúce informácie týkajúce sa zvýsenia emisií CO2 a opatrení prijatých spanielskymi orgánmi na úcely kompenzácie tohto zvýsenia. 114 V dôsledku toho nie je mozné Komisii vytýkat nedostatocné a neúplné preskúmanie, pokial ide o ustanovenie v oblasti zivotného prostredia, a vyvodit z toho existenciu váznych tazkostí pri preskúmaní sporného opatrenia odôvodnujúcu zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 115 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna a Greenpeace-Espańa nepreukázali, ze Komisia mala v tomto prípade zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Za týchto podmienok nie je mozné ani prijat námietky zalozené na porusení zásad riadnej správy vecí verejných a dodrzania práva na obhajobu, ktoré sa opierajú o nezacatie konania vo veci formálneho zistovania, pricom je nutné spresnit, ze zalobkyna ako úcastník konania mala v kazdom prípade len právo podat pocas formálneho zistovania pripomienky, a nie právo na kontradiktórnu debatu s Komisiou, na akú má nárok oznamujúci stát (pozri rozsudok TF1 a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, [58]EU:T:2012:352, bod 217 a citovanú judikatúru). 116 V dôsledku toho musí byt prvý zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnutý. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, clánku 107 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia 117 Zalobkyna Komisii v podstate vytýka na jednej strane, ze v rozpore s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, clánkom 107 ZFEÚ a povinnostou odôvodnenia nepreskúmala zlucitelnost vsetkých troch castí, z ktorých sa sporné opatrenie skladá, s vnútorným trhom, a na druhej strane, ze nekvalifikovala jednu z týchto castí, a to povinnost nakupovat domáce uhlie, ako nezlucitelnú státnu pomoc, cím tiez porusila clánok 106 ods. 2 ZFEÚ a clánok 107 ZFEÚ. O nepreskúmaní vsetkých castí, z ktorých sa sporné opatrenie skladá 118 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia, hoci uznala vzájomnú závislost vsetkých troch castí, z ktorých sa sporné opatrenie skladá, a to financné vyrovnanie, mechanizmus prednostného zásobovania a povinnost nakupovat domáce uhlie, preskúmala len zlucitelnost vyrovnania s vnútorným trhom. 119 Zalobkyna dodáva, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia, ked opomenula uviest dôvody, pre ktoré mechanizmus prednostného zásobovania a povinnost nakupovat domáce uhlie spadajú alebo nespadajú do pôsobnosti clánku 107 ZFEÚ alebo clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, a preskúmat ich dopad na analýzu zlucitelnosti sporného opatrenia. 120 Je potrebné domnievat sa, ze zalobkyna tak námietkou zalozenou na nepreskúmaní vsetkých castí, z ktorých sa sporné opatrenie skladá (pozri bod 118 vyssie), ako aj námietkou, ktorá je zalozená na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide o dve casti tohto opatrenia (pozri bod 119 vyssie), vytýka Komisii v podstate neúplné preskúmanie castí, z ktorých sa sporné opatrenie skladá. 121 Vzhladom na to, ze sa pri preskúmaní prvého zalobného dôvodu dospelo k záveru, ze neúplné preskúmanie sporného opatrenia nie je mozné Komisii vytýkat (pozri body 92 az 100 vyssie), je z rovnakých dôvodov vhodné zamietnut aj túto prvú skupinu námietok vznesených v rámci druhého zalobného dôvodu. O neexistencii kvalifikácie povinnosti nakupovat domáce uhlie ako nezlucitelnej státnej pomoci 122 Zalobkyna Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí nedospela k záveru, ze povinnost nakupovat domáce uhlie ulozená prijímajúcim elektrárnam predstavuje sama osebe státnu pomoc a zahrnuje v rozpore s tým, co tvrdila Komisia vo svojich pripomienkach k návrhu na predbezné opatrenie vo veci T-490/10 R, prevod státnych prostriedkov producentom domáceho uhlia. Táto pomoc by navyse nemohla byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom prostredníctvom uplatnenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 123 Bez toho, aby bolo nutné vyjadrit sa k tomu, ci povinnost nakupovat domáce uhlie zahrnuje prevod státnych prostriedkov producentom tohto uhlia, alebo k ziadosti o stiahnutie prílohy A 23 zaloby obsahujúcej pripomienky Komisie k ziadosti prejednávanej v skrátenom súdnom konaní vo veci T-490/10 R zo spisu, je potrebné pripomenút, ze povinnost nakupovat domáce uhlie predstavuje v rámci oznámeného opatrenia pomoci jeden zo záväzkov verejnej sluzby ulozených príjemcom sporného opatrenia a ze v dôsledku toho Komisia nebola povinná skúmat samostatne povahu státnej pomoci tejto povinnosti nákupu a a fortiori samostatne jej zlucitelnost s vnútorným trhom (pozri body 94 a 99 vyssie). 124 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa musí zamietnut. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, rámca SVHZ, clánku 11 ods. 4 smernice 2003/54/ES, na zjavne nesprávnom posúdení, ako aj na zneuzití právomoci 125 Ako hlavný dôvod zalobkyna uvádza, ze Komisia porusila clánok 106 ods. 2 ZFEÚ, rámec spolocenstva pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme ([59]Ú. v. EÚ C 297, 2005, s. 4) (dalej len "rámec SVHZ"), ako aj clánok 11 ods. 4 smernice 2006/54/ES a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze záväzky, ktoré ukladá sporné opatrenie, zodpovedajú SVHZ urcenej na zabezpecenie bezpecnosti dodávok elektrickej energie. Ako vedlajsí dôvod uvádza, ze hoci boli dodávky elektrickej energie v Spanielsku vystavené urcitému riziku, sporné opatrenie bolo neprimerané. Zalobkyna z toho dalej vyvodzuje záver, podla ktorého sa Komisia v prejednávanej veci dopustila zneuzitia právomoci. O odôvodnení zavedenia SVHZ 126 Viaceré ustanovenia práva Únie uznali, ze zabezpecenie dodávok umoznuje odôvodnit zavedenie SVHZ. 127 Pokial ide konkrétne o elektroenergetiku, smernica 2003/54, platná v case vzniku skutkových okolností daného prípadu, uznala, ze povinnosti verejnej sluzby môzu viest k bezpecnosti dodávok elektrickej energie. Predovsetkým podla odôvodnenia 26 smernice 2003/54 "respektovanie poziadaviek sluzby vo verejnom záujme je základnou poziadavkou tejto smernice a je dôlezité, aby boli v tejto smernici urcené spolocné minimálne standardy respektované vsetkými clenskými státmi, ktoré berú do úvahy ciele... bezpecnos[ti] dodávky". Rovnako clánok 3 ods. 2 smernice 2003/54 stanovuje, ze "so zretelom na príslusné ustanovenia zmluvy, najmä na jej clánok [106], clenské státy môzu podnikom fungujúcim v odvetví elektroenergetiky z hladiska vseobecného hospodárskeho záujmu ulozit povinnosti vzhladom na sluzbu vo verejnom záujme, ktoré sa môzu vztahovat na bezpecnost, vrátane bezpecnosti dodávky". V clánku 11 ods. 4 smernice 2003/54 je tiez uvedené, ze "clenský stát môze z dôvodu bezpecnosti dodávky nariadit, aby bola daná prednost výrobným zariadeniam pouzívajúcim domáce primárne palivové energetické zdroje v rozsahu neprekracujúcom v kalendárnom roku 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektrickej energie spotrebovanej v príslusnom clenskom státe". 128 Komisia vo svojom oznámení o sluzbách vseobecného hospodárskeho záujmu v Európe ([60]Ú. v. ES C 17, 2001, s. 4) uviedla, ze zabezpecenie dodávok je klúcovým cielom verejnej sluzby (príloha I, bod 3). 129 Odôvodnenie 4 nariadenia Rady (ES) c. 1407/2002 z 23. júla 2002 o státnej pomoci pre uholný priemysel ([61]Ú. v. ES L 205, s. 1), platného ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia, dokonca uvádza, ze "svetová politická situácia prinása úplne nový rozmer pri hodnotení geopolitických rizík a bezpecnostných rizík v sektore energií a dáva sirsí význam koncepcii bezpecnosti dodávok". 130 Zalobkyna nemá pochybnosti o tom, ze zabezpecenie dodávok predstavuje dôvod vseobecného hospodárskeho záujmu, ktorý môze odôvodnit zavedenie SVHZ. Naopak má pochybnosti o tom, ze by v tomto prípade existovalo nejaké riziko, pokial ide o bezpecnost dodávok elektrickej energie v Spanielsku, a z toho vyvodzuje záver, ze záväzky vyplývajúce zo sporného opatrenia nemôzu byt kvalifikované ako povinnosti verejnej sluzby. 131 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, pricom sa opierala o ustanovenia smernice 2003/54 a o siroké rozhodovacie právomoci clenských státov, pokial ide o urcenie definície SVHZ, ze státy nie sú oprávnené oznacovat specifiká a priame ohrozenie bezpecnosti ich dodávok elektrickej energie. Tiez pripomenula svoju rozhodovaciu prax, podla ktorej, ak ziadna tretia strana nespochybnila potrebu prijat osobitné opatrenia z dôvodu bezpecnosti dodávok, ani ona si neoverovala, ci dotknuté státy predlozili podrobné dôkazy o tom, ze sú vystavené specifickým hrozbám, ktoré súvisia so zabezpecením ich dodávok. Komisia v tomto prípade vzhladom na námietky niekolkých tretích strán a vzhladom na kontext liberalizácie energetického sektora v Európe povazovala za nevyhnutné overit, ci to, ze spanielske orgány postavili sporné opatrenie na roven SVHZ, bolo zjavne nesprávne (body 87 az 90 napadnutého rozhodnutia). 132 Je pravda, ze podla protokolu c. 26 pripojeného ku Zmluvám a podla vsetkých noriem, ktoré je mozné aplikovat na SVHZ, najmä podla rámca SVHZ, ako aj podla ustálenej judikatúry, pokial ide o právomoc stanovit povahu a rozsah úloh SVHZ v zmysle Zmluvy, majú clenské státy sirokú mieru volnej úvahy pri urcení definície toho, co povazujú za SVHZ (odsek 22 oznámenia Komisie o sluzbách vseobecného hospodárskeho záujmu v Európe, odsek 9) (pozri rozsudky z 20. apríla 2010, Federutility a i., C-265/08, Zb., [62]EU:C:2010:205, body 29 a 30 a citovanú judikatúru, a z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T-289/03, Zb., [63]EU:T:2008:29, bod 166 a citovanú judikatúru). Odôvodnenie 26 smernice 2003/54 tiez uvádza, ze "je dôlezité, aby sa poziadavky sluzby vo verejnom záujme interpretovali na vnútrostátnom základe, berúc do úvahy vnútrostátne pomery". V skutocnosti neexistuje ani jasná, ani presná právna definícia pojmu úloha SVHZ, ani zavedená právna koncepcia, ktorá definitívne stanovuje podmienky, ktoré musia byt splnené, aby sa clenský stát mohol oprávnene dovolávat existencie a ochrany úlohy SVHZ v zmysle clánku 106 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný vyssie, [64]EU:T:2008:29, bod 165). 133 Z týchto ustanovení, ako aj z judikatúry vsak vyplýva, ze hoci majú clenské státy rozsiahlu diskrecnú právomoc vymedzit, co povazujú za SVHZ, vymedzenie takýchto sluzieb alebo úloh clenským státom môze Komisia spochybnit v prípade zjavnej chyby. I ked stanovenie povahy a rozsahu úloh SVHZ je na zvázení a patrí do diskrecnej právomoci clenských státov, táto právomoc nie je neobmedzená a nemôze byt vykonávaná svojvolne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2012, CBI/Komisia, T-137/10, Zb., [65]EU:T:2012:584, body 99 a 101 a citovanú judikatúru). 134 Z toho vyplýva, ze tak ako vsetky aspekty urcenia definície SVHZ, ani otázku odôvodnenia zavedenia SVHZ, t. j. v danom prípade otázku existencie rizika, pokial ide o bezpecnost dodávok elektrickej energie, nie je mozné povazovat za vylúcenú z oblasti preskúmania Komisie, i ked obmedzeného (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, T-17/05, Zb., [66]EU:T:2005:218, bod 217, a BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, [67]EU:T:2008:29, bod 267). Toto preskúmanie môze zahrnovat prospektívnu analýzu, a to najmä vtedy, ak je predmetom, ktorý je potrebné preskúmat, ako je to v danej veci, existencia rizika. 135 Je teda potrebné preskúmat opodstatnenost argumentov zalobkyne spochybnujúcich v tomto prípade existenciu rizika, pokial ide o bezpecnost dodávok elektrickej energie v Spanielsku. 136 V tejto súvislosti je potrebné spresnit, ze podla ustálenej judikatúry sa s ohladom na sirokú dispozicnú právomoc, ktorú má clenský stát pri definovaní úlohy SVHZ a podmienok jej uskutocnovania, ako aj s ohladom na dosah preskúmania, ktorý má Komisia z tohto dôvodu právo vykonat, obmedzeného na zjavné pochybenie, musí preskúmanie, ktoré má súd uskutocnit, pokial ide o posúdenie Komisie v tomto zmysle, pridrziavat tiez v týchto medziach. V rámci tohto preskúmania musí Vseobecný súd konkrétne preskúmat, ci je posúdenie Komisie dostatocne hodnoverné (pozri v tomto zmysle rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, [68]EU:T:2008:29, body 220 a 266 a citovanú judikatúru, a CBI/Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie, [69]EU:T:2012:584, body 99 a 100). 137 V napadnutom rozhodnutí zastávala Komisia názor, ze spanielske orgány preukázali existenciu konkrétnych rizík ohrozujúcich bezpecnost dodávok elektrickej energie (bod 91 napadnutého rozhodnutia). Predovsetkým sa domnievala, ze nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, pokial ide o tvrdenie spanielskych orgánov, podla ktorého v období rokov 2010 az 2014 existovalo z dôvodu nedostatocnej výnosnosti riziko zatvorenia elektrární, ktoré by mali takúto bezpecnost dodávok zabezpecit, to znamená tých elektrární, ktoré sú pohánané domácim uhlím, bez toho, aby tieto elektrárne mohli byt nahradené inými elektrárnami, vzhladom na nízke ceny a neistotu charakteristickú pre velkoobchodný trh s elektrinou (bod 93 napadnutého rozhodnutia). 138 Pokial ide o to, co zalobkyna spochybnuje po prvé, teda ohrozenie zivotaschopnosti elektrární, ktoré pouzívajú domáce uhlie, vyplývajúce z globálnej hospodárskej recesie, je potrebné najskôr konstatovat, ze Komisia nepodlozila svoj záver o neexistencii zjavne nesprávneho posúdenia postihujúceho riziko zatvorenia elektrární, ktoré sú pohánané domácim uhlím, na ktoré odkazujú spanielske orgány, ale len na dôsledkoch hospodárskej recesie. V skutocnosti zobrala do úvahy kombinované úcinky hospodárskej recesie a dalsích strukturálnych aspektov trhu s elektrickou energiou v Spanielsku, akým je zvysujúci sa podiel elektrickej energie vyrábanej z obnovitelných zdrojov energie (bod 93 napadnutého rozhodnutia) a izolácia spanielskeho trhu s elektrickou energiou od ostatných európskych trhov (bod 96 napadnutého rozhodnutia). Komisia tak v bode 96 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze izolácia spanielskeho trhu s elektrickou energiou z dôvodu obmedzeného prepojenia s ostatnými európskymi krajinami znemozní majitelom elektrární pouzívajúcich domáce uhlie zmiernit úcinky poklesu dopytu a velkoobchodných cien elektrickej energie v Spanielsku v dôsledku hospodárskej krízy prostredníctvom vývozu na trhy, kde platia vyssie ceny. 139 Dalej je potrebné uviest, podobne ako Komisia, ze jediný dôkaz predlozený zalobkynou na podporu jej argumentu, a to útrzky zo správy CNC IPN 33/09, nevylucuje úplne riziko zatvorenia elektrární na domáce uhlie, pretoze z neho vyplýva, ze "nie je mozné nutne dospiet k záveru, ze hospodárska kríza a následný pokles dopytu budú mat za následok zatvorenie tepelných elektrární na uhlie". Navyse, ako dalej správne zdôraznuje Komisia, CNC uplatnila na posúdenie úcinkov hospodárskej krízy na zivotaschopnost elektrární pouzívajúcich domáce uhlie nie objektívne údaje, ale neexistenciu vyhlásenia zo strany dotknutého sektora o úmysle zbavit ho aktív. Tieto analýzy CNC teda nemôzu stacit na to, aby posúdenie Komisie týkajúce sa údajnej existencie rizika zatvorenia elektrární na domáce uhlie zbavili hodnovernosti. 140 Nakoniec je potrebné dodat, ze zalobkyna ziadnym spôsobom nespochybnila císelné údaje týkajúce sa dopytu po elektrickej energii a ich dôsledky na výrobu elektrickej energie, na ktoré odkazujú spanielske orgány a na ktorých Komisia zalozila svoj záver o neexistencii zjavne nesprávneho posúdenia vo veci tvrdenia o existencii rizika zatvorenia elektrární pouzívajúcich domáce uhlie v Spanielsku. Z týchto údajov teda vyplýva, ze dopyt po elektrickej energii v Spanielsku prudko klesol o mínus 5 % v roku 2009 a ze elektrárne pouzívajúce domáce uhlie v rovnakom case znacne obmedzili svoju výrobu (bod 19 napadnutého rozhodnutia). 141 Pokial ide o to, co zalobkyna spochybnuje po druhé, teda údajne nereálne úvahy o zatvorení vsetkých elektrární na domáce uhlie na úcely výpoctu energetického pokrytia, je potrebné konstatovat, ze ani tento výpocet, uskutocnený spanielskymi orgánmi a pripomenutý v bode 24 napadnutého rozhodnutia, ani túto domnienku o zatvorení vsetkých elektrární na domáce uhlie Komisia pri svojom preskúmaní existencie skutocnej SVHZ v tomto prípade znovu nepouzila. V súlade s obmedzeným preskúmaním, ktoré je, pokial ide o odôvodnenie zavedenia SVHZ, oprávnená vykonat, sa totiz Komisia obmedzila na preskúmanie hodnovernosti samotnej existencie rizika zatvorenia elektrární na domáce uhlie, nie pravdepodobnosti konkretizácie tohto rizika ani rozsahu tejto konkretizácie (pozri v tomto zmysle rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, [70]EU:T:2008:29, bod 268). Záver Komisie týkajúci sa existencie SVHZ teda nebol podlozený domnienkou o zatvorení vsetkých prijímajúcich elektrární, a preto musí byt argument zalobkyne zamietnutý ako neúcinný. 142 Pokial ide o to, co zalobkyna spochybnuje po tretie, teda skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí nebol zohladnený celkový stav nadbytocnej kapacity spanielskeho trhu s elektrickou energiou a najmä výrobná kapacita jadrových, veterných a vodných parkov, ktoré sú tiez pohánané domácimi zdrojmi energie, je potrebné zdôraznit, ze správy a vyhlásenia uskutocnené zalobkynou, najmä správa CNE c. 29/2009 zo 16. novembra 2009 a rámcová správa CNE z 22. decembra 2009, skutocne pripomínajú dostatocnú kapacitu spanielskeho výrobného parku na pokrytie dopytu po elektrickej energii, a to aj v tých najextrémnejsích situáciách. Ziadna z týchto správ a vyhlásení vsak neberie výslovne do úvahy riziko zatvorenia elektrární na domáce uhlie, ktoré predstavuje hlavný dôvod tvrdenia spanielskych orgánov o existencii rizika, pokial ide o bezpecnost dodávok elektrickej energie, ktorý nie je poznacený zjavne nesprávnym posúdením. 143 Dalej je potrebné poznamenat, ze Komisia výslovne zohladnila výrobu elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie tým, ze v bode 93 napadnutého rozhodnutia odkázala na rastúci podiel tohto zdroja energie na výrobe elektrickej energie v Spanielsku. Navyse, ako vyplýva z tohto bodu napadnutého rozhodnutia a ako oprávnene zdôraznuje Komisia vo svojich písomnostiach, riziká spojené s bezpecnostou dodávok elektrickej energie v Spanielsku vyplývajú najmä z významného podielu obnovitelných zdrojov energie, akými je veterná, vodná a solárna energia, na týchto dodávkach. V skutocnosti tieto zdroje energie, ktoré podla údajov poskytnutých Komisiou a takisto ciastocne uvedených v napadnutom rozhodnutí (bod 97 a poznámka pod ciarou 40), nespochybnených a dokonca doplnených zalobkynou, predstavovali nezanedbatelnú cast elektrickej energie vyrobenej a spotrebovanej v Spanielsku (44 % výrobného parku elektrickej energie v Spanielsku vo vztahu k instalovanému výkonu v roku 2009, 23 % výroby elektrickej energie v Spanielsku v roku 2010), vo svojej podstate závisia od poveternostných podmienok, a preto bez ohladu na ich výrobnú kapacitu nemôzu byt povazované za schopné zarucit bezpecnost dodávok elektrickej energie v Spanielsku za kazdých okolností. Je to tak tým skôr, ze ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia (bod 98) a bez toho, aby to zalobkyna výslovne spochybnila, elektrárne vyuzívajúce obnovitelné zdroje energie nie sú schopné zabezpecit vyrovnávacie sluzby dôlezité na zabezpecenie toho, ze nebude dochádzat k preruseniu dodávok, tým, ze umoznujú upravit výstupný výkon elektrární smerom nahor alebo nadol v závislosti od poziadaviek prevádzkovatela sústavy (pozri tiez bod 21 napadnutého rozhodnutia). 144 Zalobkyna tiez nespochybnuje zistenie Komisie v napadnutom rozhodnutí (body 21 a 98), podla ktorého ani jadrové elektrárne nie sú schopné poskytovat vyssie uvedené vyrovnávacie sluzby. Okrem toho energiu jadrového pôvodu, hoci nezávisí od poveternostných podmienok rovnakým spôsobom ako obnovitelné zdroje energie, nie je mozné povazovat za domáci zdroj energie rovnakým spôsobom ako domáce uhlie, a preto ju Komisia nemôze vziat do úvahy pri svojom posúdení údajného rizika, pokial ide o bezpecnost dodávky. V skutocnosti, ako zdôraznuje zalobkyna, ak je jadrové palivo, teda obohatený urán, vyrobené v Spanielsku, zdroj tohto paliva, teda urán, pochádza, ako sa na tom úcastníci konania na pojednávaní zhodli, z lozísk nenachádzajúcich sa v Spanielsku. Z tohto dôvodu výrobná kapacita elektrickej energie pochádzajúca z jadrových elektrárni nemusela byt vzatá do úvahy a nemôze zbavit hodnovernosti posúdenie Komisie týkajúce sa údajnej existencie rizika, pokial ide o bezpecnost dodávok elektrickej energie. 145 Pokial zalobkyna v rámci svojej argumentácie týkajúcej sa jadrových, veterných a vodných parkov tvrdí, ze Komisia porusila clánok 11 ods. 4 smernice 2003/54, je potrebné túto námietku zamietnut ako neprípustnú, pretoze bola po prvýkrát vznesená v replike, bez toho, aby mohla byt povazovaná za doplnenie zalobného dôvodu alebo námietky uvedenej v návrhu. V skutocnosti zalobkyna v zalobe odkazuje na porusenie clánku 11 ods. 4 smernice 2003/54, pricom zdôraznila neexistenciu odôvodnenia zásahu do bezpecnosti dodávok elektrickej energie, ktoré je uvedené v tomto ustanovení, zatial co v replike uvádzala porusenie tohto ustanovenia z dôvodu, ze zohladnenie jadrovej energie, ktorá vyuzíva preferencný pridelovací systém, by viedlo k prekroceniu maximálnej hranice 15 %, ktorá je v nom uvedená. 146 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia odôvodnenia SVHZ zavedenej v tomto prípade spanielskymi orgánmi. O primeranosti sporného opatrenia vzhladom na ciel, ktorý SVHZ sleduje 147 Na úvod je potrebné poznamenat, ze preskúmanie proporcionality je jedným z preskúmaní, ktoré Komisia musí uskutocnit v rámci svojho overenia zlucitelnosti opatrení státnej pomoci s ustanoveniami clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 148 Podla odseku 23 oznámenia Komisie o sluzbách vseobecného hospodárskeho záujmu v Európe (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok TF1 a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, [71]EU:T:2012:352, body 101 az 104): "Proporcionalita podla clánku [106] ods. 2 [ZFEÚ] znamená, ze prostriedky pouzité na splnenie poslania vseobecného záujmu nesmú spôsobovat zbytocné deformácie obchodu. Konkrétnejsie, treba zarucit, aby ziadne obmedzenia uplatnovania ustanovení Zmluvy... neprekrocili rámec toho, co je striktne nevyhnutné na zabezpecenie správneho plnenia tejto úlohy..." 149 Podla judikatúry týkajúcej sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa rusí smernica 98/30/ES ([72]Ú. v. EÚ L 176, s. 57; Mim. vyd. 12/002, s. 230), ktorá je v mnohom podobná so smernicou 2003/54, prijatou v ten istý den, ktorá ustanovuje vnútorný trh s elektrickou energiou, zo samotného znenia clánku 106 ZFEÚ vyplýva najmä to, ze povinnosti verejnej sluzby, ktoré môzu byt podla clánku 3 ods. 2 smernice 2003/55 (podobného clánku 3 ods. 2 smernice 2003/54) podnikom ulozené, musia dodrziavat zásadu proporcionality, a teda ze uvedené povinnosti môzu zasahovat do volného stanovenia cien dodávok zemného plynu len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie ciela vseobecného hospodárskeho záujmu, ktorý sledujú (rozsudok Federutility a i., uz citovaný v bode 132 vyssie, [73]EU:C:2010:205, bod 33). 150 Podla ustálenej judikatúry sa tiez preskúmanie primeranosti opatrení na vykonávanie úloh SVHZ obmedzuje na overenie, ci je uvedené opatrenie nevyhnutné na to, aby daná úloha SVHZ mohla byt splnená za hospodársky prijatelných podmienok, alebo naopak, ci je dotknuté opatrenie zjavne neprimerané vo vztahu k sledovanému cielu (pozri rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, [74]EU:T:2008:29, body 222, 266 a 287 a citovanú judikatúru). 151 V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, Komisia v tomto prípade takéto preskúmanie proporcionality uskutocnila. V skutocnosti sa neuspokojila s overením, ze na základe sporného opatrenia nedoslo k nadmernému vyrovnaniu (body 135 az 146 napadnutého rozhodnutia). V podstate tiez overila po prvé, ze sporné opatrenie bolo s ohladom na ciel zarucenia bezpecnosti dodávok vhodné, a po druhé, ze nebolo neprimerané. 152 Pred preskúmaním námietok smerovaných proti týmto posúdeniam Komisie je nutné pripomenút, ze hoci podla ustálenej judikatúry je preskúmanie Komisie týkajúce sa proporcionality SVHZ obmedzené (pozri bod 150 vyssie), túto skutocnost treba zohladnit aj pri preskúmaní zákonnosti, ktoré vo vztahu k posúdeniu Komisie vykonáva súd Únie. Toto preskúmanie Vseobecným súdom musí byt o to obmedzenejsie, ze posúdenie Komisie sa týka zlozitých ekonomických skutocností (pozri rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, [75]EU:T:2008:29, bod 269 a citovanú judikatúru). 153 Po prvé, pokial ide o vhodnost sporného opatrenia, Komisia dospela k záveru, ze uholné elektrárne, a najmä elektrárne na domáce uhlie, hrajú dôlezitú úlohu pri podpore výroby elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie a sú aj napriek mensej flexibilite v porovnaní s elektrárnami pohánanými plynom schopné poskytovat prevádzkovatelovi sústavy vyrovnávacie sluzby, ktoré sú nevyhnutné na zabezpecenie toho, ze nebude dochádzat k preruseniu dodávok (bod 98 napadnutého rozhodnutia). Komisia dodala, ze úplná zmena paliva v uholných elektrárnach spocívajúca v prechode z domáceho uhlia na dovázané uhlie by nemohla byt uskutocnená rýchlo a vyzadovala by znacné investície. Z toho vyvodila záver, ze v prípade neexistencie sporného opatrenia by mohla byt tazba uhlia v Spanielsku celkom zastavená a elektrárne na domáce uhlie by vzhladom na problémy spojené so zmenou paliva uz neboli k dispozícii na zabezpecenie dodávok elektrickej energie (bod 99 napadnutého rozhodnutia). Napokon Komisia zistila, ze s výnimkou domáceho uhlia pochádzajú vsetky ostatné fosílne palivá pouzívané na výrobu elektrickej energie z neclenských státov Únie, ktoré nie sú bez geostrategických rizík, co by spôsobilo dalsie riziká, pokial ide o bezpecnost dodávok v Spanielsku (bod 100 napadnutého rozhodnutia). Komisia na základe vsetkých týchto skutocností dospela k záveru, ze sporné opatrenie sleduje ciel zmiernit konkrétne riziká ovplyvnujúce bezpecnost dodávok v Spanielsku pocas styroch rokov a ze neodhalila ziadne zjavne nesprávne posúdenie v odôvodneniach predlozených spanielskymi orgánmi na podporu tohto opatrenia, pokial ide o bezpecnost dodávok (bod 101 napadnutého rozhodnutia). 154 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia nesprávne povazovala elektrárne na domáce uhlie za schopné zabezpecit bezpecnost dodávok elektrickej energie v Spanielsku, hoci elektrárne s kombinovaným cyklom, ktoré pouzívajú plyn, by toho boli schopné este viac. 155 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze clánok 11 ods. 4 smernice 2003/54 v podstate umoznuje clenskému státu poskytnút z dôvodu bezpecnosti dodávok výhodu na prístup na trh výrobným zariadeniam pouzívajúcim domáce palivové zdroje. Navyse nariadenie c. 1407/2002 v znení platnom ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia uznáva v oblasti energetickej bezpecnosti význam tazby uhlia pre výrobu elektrickej energie. Rada po tom, ako poznamenala, ze Únia coraz väcsmi závisí od vonkajsích dodávok primárnych zdrojov energie, totiz dospela k záveru, ze rozdelenie zdrojov energie podla zemepisných oblastí a podla výrobkov umozní vytvorit podmienky pre väcsiu bezpecnost dodávok, pricom dodala, ze táto stratégia zahrna vývoj domácich zdrojov primárnej energie (odôvodnenie 3 nariadenia c. 1407/2002). Súdny dvor tiez rozhodol, ze clenský stát môze bez toho, aby bola porusená zásada volného pohybu tovaru, vyhradit vydávanie "zelených" certifikátov o elektrickej energii, urcených na podporu obnovitelných zdrojov energie, výrobcom elektrickej energie so sídlom na jeho území (pozri analogicky rozsudok z 1. júla 2014, Ĺlands Vindkraft, C-573/12, Zb., [76]EU:C:2014:2037, body 98 az 104). 156 Aby vhodnost sporného opatrenia poskytujúceho výhodu elektrárnam na domáce uhlie na úcely zarucenia bezpecnosti dodávok v Spanielsku, ktorú Komisia v tomto prípade uznala, bola spochybnená, musia byt argumenty a dôkazy predlozené zalobkynou predovsetkým podrobne opísané a zalozené na potenciálnych osobitnostiach daného prípadu. 157 O taký prípad vsak nejde. 158 V skutocnosti zalobkyna na podporu svojej námietky, týkajúcej sa stability výroby elektrární na domáce uhlie a ich výnosnosti, ako aj neexistencie problému súvisiaceho s ich zásobovaním surovinami, neodkazovala na ziadne konkrétne skutocnosti, pretoze len tvrdila, ze touto stabilitou, výnosnostou a neexistenciou tazkostí pri získavaní surovín sa vyznacujú aj elektrárne, ktoré pouzívajú dovázané uhlie alebo zemný plyn. 159 Okrem toho konkrétne skutocnosti predlozené zalobkynou na podporu jej tvrdenia týkajúceho sa nedostatocnej výrobnej kapacity elektrární na domáce uhlie neumoznujú spochybnit vhodnost opatrení prijatých v prospech týchto elektrární so zretelom na sledovaný ciel. V skutocnosti sledovaným cielom nie je zabezpecit dodávky elektrickej energie pokrývajúce vsetky potreby elektrickej energie, ale zarucit bezpecnost dodávok, to znamená disponovat elektrárnami, ktoré sú schopné vyrábat elektrickú energiu bez ohladu na klimatické a politické okolnosti. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpecenie bezpecnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infrastruktúry ([77]Ú. v. EÚ L 33, s. 22), ktorej cielom je harmonizovat opatrenia na zabezpecenie dodávok, v odôvodnení 1 spresnuje, ze tieto opatrenia by nemali viest k vytvoreniu výrobnej kapacity presahujúcej rámec potrebný na predchádzanie nadmernému preruseniu distribúcie elektrickej energie koncovým odberatelom. Mnozstvo vyrobenej elektrickej energie teda nie je v tomto prípade rozhodujúcim kritériom na posúdenie vhodnosti sporného opatrenia vo vztahu ku sledovanému cielu. 160 Presnejsie, ani konkrétne skutocnosti predlozené zalobkynou na podporu jej tvrdenia o mensej flexibilite elektrární na domáce uhlie v porovnaní s elektrárnami, ktoré pouzívajú plyn, neumoznujú spochybnit vhodnost opatrení prijatých v prospech elektrární na domáce uhlie so zretelom na sledovaný ciel. Na úcely splnenia tohto ciela v skutocnosti stací disponovat urcitou flexibilitou, co v podstate znamená byt schopný poskytovat vyrovnávacie sluzby (pozri bod 143 vyssie). Túto flexibilitu, ktorou prijímajúce elektrárne disponujú, pritom zalobkyna nespochybnuje, tvrdí len, tak ako to uznala samotná Komisia v bode 98 napadnutého rozhodnutia, ze tieto elektrárne sú menej flexibilné nez elektrárne s kombinovaným cyklom, ktoré pouzívajú plyn. V tomto zmysle je mozné dodat, ze zalobkyna tiez upravila svoje tvrdenie týkajúce sa flexibility elektrární s kombinovaným cyklom, ked v replike uznala, ze viac nez dvojtýzdnová odstávka znacne predlzila dobu jej reakcie. 161 Po druhé, pokial ide o neprimeranost sporného opatrenia a narusenie, ktoré môze spôsobit, Komisia zastávala názor, ze toto opatrenie môze potenciálne ovplyvnit trhy, najmä trh so zemným plynom a trh s dovázaným uhlím, pricom spresnila, ze tieto narusenia sú vlastné kazdej povinnosti verejnej sluzby zavedenej clenskými státmi v súlade s clánkom 11 ods. 4 smernice 2003/54 (bod 125 napadnutého rozhodnutia). 162 Zalobkyna toto posúdenie spochybnuje tým, ze opisuje mnohé narusenia na trhu s elektrickou energiou spôsobené sporným opatrením, a tiez tým, ze tvrdí, ze existujú menej obmedzujúce opatrenia, ktoré môzu dosiahnut ciel zarucit bezpecnost dodávok. 163 Pokial ide po prvé o viaceré narusenia údajne spôsobené sporným opatrením, a to zásahy do slobody podnikania, úcinného vyuzívania energie, tvorby cien na trhu s elektrickou energiou, ako aj skody spôsobené elektrárnam, ktoré pouzívajú dovázané uhlie, a celému sektoru zemného plynu, je potrebné poznamenat, ze sú korelatívne s kvalifikáciou sporného opatrenia, ktoré je vo svojej podstate opatrením narúsajúcim hospodársku sútaz alebo hroziacim narusením tým, ze podporuje niektoré podniky alebo niektoré výrobné odvetvia, ako státna pomoc, a najmä s uplatnovaním clánku 11 ods. 4 smernice 2003/54, ktorý clenským státom umoznuje podporovat zariadenia vyrábajúce elektrickú energiu z domácich zdrojov na úkor zariadení, ktoré pouzívajú iné zdroje energie. 164 Sporné opatrenie by tak mohlo byt povazované za neprimerané len vtedy, ak by narusenie hospodárskej sútaze, ktoré spôsobilo, bolo podstatné a zjavne neprimerané vzhladom na sledovaný ciel. Aby bolo mozné dospiet k záveru týkajúcemu sa existencie takéhoto narusenia, bolo by potrebné preukázat, ze sporné opatrenie ohrozuje zivotaschopnost ostatných sektorov vyrábajúcich elektrickú energiu a tým dokonca ohrozuje bezpecnost dodávok elektrickej energie v Spanielsku (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 11. júla 2014, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, T-533/10, Zb., vec v odvolacom konaní, [78]EU:T:2014:629, body 155 a 160). 165 Narusenia, na ktoré poukazuje zalobkyna a ktoré sa týkajú slobody podnikania, úcinného vyuzívania energie a tvorby cien, musia byt teda ako skutocnosti neumoznujúce preukázat neprimeranost sporného opatrenia bez dalsieho zamietnuté, a to tým skôr, ze pri niektorých z nich zalobkyna ani len nespomenula ziadnu blizsie urcujúcu skutocnost preukazujúcu ich neprimeranost. 166 Pokial ide o údajné skody spôsobené elektrárnam pohánaným plynom a elektrárnam, ktoré pouzívajú dovázané uhlie, je potrebné konstatovat, ze sporné opatrenie udrzuje výhody poskytované prijímajúcim elektrárnam v prísne stanovených medziach. V súlade s ustanoveniami clánku 11 ods. 4 smernice 2003/54 totiz mnozstvo domáceho uhlia, ktoré prijímajúce elektrárne kazdý rok pouzijú, nesmie presiahnut 15 % z celkového mnozstva primárnej energie nevyhnutnej na výrobu elektrickej energie spotrebovanej v Spanielsku. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia (bod 83) a ako to potvrdila Komisia vo svojich písomnostiach, bez toho aby to zalobkyna spochybnila, predpokladá sa, ze sporné opatrenie zostane dokonca hlboko pod týmto maximálnym limitom, pretoze dotknuté mnozstvo primárnej energie nepresahuje 9 % z celkového mnozstva primárnej energie potrebnej na výrobu elektrickej energie spotrebovanej za rok, co zodpovedá výrobe elektrickej energie vo výske 23,35 TWh rocne (pozri bod 2 vyssie). Navyse podla údajov vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia, ako ich doplnila zalobkyna, instalovaný výkon prijímajúcich elektrární predstavoval len priblizne 5 % celkového instalovaného výkonu v Spanielsku v roku 2008 (t. j. takmer 5000 MW uvedených v zalobe oproti 91000 MW uvedeným v bode 18 napadnutého rozhodnutia). Napokon sporné opatrenie, ktoré nadobudlo platnost vo februári 2011, sa má skoncit 31. decembra 2014 (pozri bod 5 vyssie). 167 Zalobkyna vsak nepreukázala, ze by sporné opatrenie napriek týmto obmedzeniam, ktoré sú v nom stanovené, ohrozilo zivotaschopnost dotknutých elektrární. 168 Pokial ide o elektrárne na dovázané uhlie, zalobkyna v skutocnosti cituje len úryvok zo správy CNE c. 5/2010, ktorý hovorí o "úplnom odstavení", ale z ktorého tiez vyplýva, ze tieto elektrárne nebudú v dôsledku sporného opatrenia úplne vyradené z prevádzky vzhladom na úlohu, ktorú zohrávajú v poskytovaní niektorých vyrovnávacích sluzieb. Navyse pri jedinej zmienke zalobkyne o moznom "ohrození zivotaschopnosti elektrární, ktoré pouzívajú dovázané uhlie", zalobkyna uviedla na podporu svojho tvrdenia len "premiestnenie týchto elektrární" z dôvodu sporného opatrenia, cize vo vseobecnej rovine a bez dalsích podrobných údajov dôsledky mechanizmu prednostného zásobovania. Zalobkyna vo svojich pripomienkach k podaniam vedlajsích úcastníkov konania tiez uviedla podstatné zvýsenie výroby elektrickej energie v elektrárnach na dovázané uhlie v roku 2011. 169 Podobne, pokial ide o elektrárne s kombinovaným cyklom, ktoré pouzívajú plyn, zalobkyna, s výnimkou konkrétnych dôkazov predlozených na podporu podstatného dotknutia jej sútazného postavenia, v podstate len odkazuje na svoje pripomienky predlozené pocas konania vo veci predbezného preskúmania, v rámci ktorých len velmi vseobecne pripomína dôsledky, ktoré sporné opatrenia má na zásobovanie plynom a údrzbu turbín v elektrárnach s kombinovaným cyklom, bez toho, aby uviedla ci dokonca naznacila ohrozenie ich zivotaschopnosti. Navyse a v kazdom prípade aj za predpokladu, ze by bolo potrebné zohladnit novsie údaje, nez je prijatie napadnutého rozhodnutia, na ktoré zalobkyna odkazuje, je nutné podobne ako Komisia zastávat názor, ze z nich nie je mozné vyvodit kvázi trvalé odstavenie väcsiny elektrární s kombinovaným cyklom. Uvádzané priemerné percento výroby elektrickej energie v elektrárnach s kombinovaným cyklom stiahnuté z trhu z dôvodu sporného opatrenia, t. j. 27 %, je v skutocnosti limitované a je mozné to vysvetlit skutocnostou, ktorú zalobkyna neberie do úvahy, ze sporné opatrenie stanoví prednostné stiahnutie elektrickej energie vyrobenej najznecistujúcejsími elektrárnami, to znamená elektrárnami, ktoré pouzívajú palivový olej a uhlie, pricom elektrická energia vyrobená elektrárnami s kombinovaným cyklom je stiahnutá az pocas druhej fázy (pozri tiez bod 219 nizsie). Nakoniec je mozné poznamenat, ze maximálna rocná výroba prijímajúcich elektrární stanovená sporným opatrením predstavovala podla údajov poskytnutých Spanielskym královstvom, ktoré zalobkyna nespochybnila, priblizne len 30 % elektrickej energie vyrobenej rocne elektrárnami s kombinovaným cyklom v roku 2009, a teda nemôze, aj keby bola z trhu v dôsledku vykonania sporného opatrenia stiahnutá len elektrická energia vyrobená týmito elektrárnami, mat údajný dopad na ich zivotaschopnost. 170 Pokial ide po druhé o existenciu menej obmedzujúcich opatrení, ktoré môzu dosiahnut ciel zarucit bezpecnost dodávok, je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry musí clenský stát podrobne vysvetlit dôvody, preco by v prípade zrusenia dotknutého opatrenia pomoci bolo za hospodársky prijatelných podmienok plnenie uvedenej úlohy vseobecného záujmu ohrozené, ale nemusí platne preukázat, ze by ziadne iné myslitelné opatrenie, uz svojou povahou hypotetické, neumoznilo zabezpecit plnenie tejto úlohy za rovnakých podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 1997, Komisia/Francúzsko, C-159/94, Zb., [79]EU:C:1997:501, bod 101). O to viac nie je takáto povinnost ulozená státu, ktorý chce pri uplatnení clánku 11 ods. 4 smernice 2003/54 zaviest SVHZ. 171 Z toho vyplýva, ze Komisia v rámci svojej obmedzenej kontroly nebola oprávnená vykonat porovnávaciu analýzu vsetkých myslitelných opatrení na dosiahnutie sledovaného ciela vseobecného záujmu (v tomto zmysle pozri uznesenie Gas Natural Fenosa SDG/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, [80]EU:T:2011:53, bod 109). 172 Z toho v prejednávanej veci vyplýva, ze musia byt zamietnuté vsetky argumenty týkajúce sa existencie iných vhodných opatrení, ktoré sú menej obmedzujúce nez opatrenia stanovené spanielskymi orgánmi. 173 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked uznala oprávnenost SVHZ zavedenej v tomto prípade, ako aj primeranost sporného opatrenia vo vztahu k cielu, ktorý táto SVHZ sleduje. Neporusila teda clánok 106 ods. 2 ZFEÚ, rámec SVHZ ani clánok 11 ods. 4 smernice 2003/54, ked vykonala tieto posúdenia. O existencii zneuzitia právomoci 174 Zalobkyna vytýka Komisii, ze sa dopustila zneuzitia právomoci, pretoze skutocným cielom, ktorý prijatie napadnutého rozhodnutia sledovalo, bolo umoznit Spanielsku chránit svojich výrobcov uhlia. V tomto zmysle sa opiera o neexistenciu odôvodnenia a nevhodnost sporného opatrenia, zmienku o vyssie uvedom cieli v napadnutom rozhodnutí, ako aj o existenciu osobitných opatrení Únie na ochranu odvetvia uhlia. 175 Je potrebné pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej sa pojem zneuzitie právomoci týka skutocnosti, ked správny orgán vyuzil svoje právomoci na iný úcel ako na ten, na ktorý mu boli zverené. Rozhodnutie má vadu spocívajúcu v zneuzití právomoci len vtedy, ak je na základe objektívnych, relevantných a koherentných ukazovatelov zjavné, ze bolo prijaté na takýto úcel (rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb., [81]EU:C:1990:391, bod 24, a z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb., [82]EU:C:2001:528, bod 38). 176 V tomto prípade vsak nie je mozné domnievat sa, ze zalobkyna poskytla takéto indície, pretoze jej argumenty týkajúce sa neexistencie odôvodnenia a nevhodnosti SVHZ zavedenej v prejednávanej veci boli zamietnuté (pozri bod 173 vyssie), pretoze existencia výroku o pomoci uholného sektora neznamená, ze Komisia sleduje takýto ciel vo vsetkých rozhodnutiach, ktoré prijme a ktoré sa týkajú tohto sektora, a pretoze zmienka o obavách týkajúcich sa spanielskeho banského priemyslu v napadnutom rozhodnutí nemôze stacit na to, aby z nej urobila ciel tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti je mozné dodat, ze napadnuté rozhodnutie by nemohlo byt poznacené zneuzitím právomoci, pokial by podporu spanielskeho banského priemyslu bolo mozné tiez povazovat za jeden z cielov sporného opatrenia schváleného Komisiou a pokial by tak nenarusila jeho hlavný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T-87/05, Zb., [83]EU:T:2005:333, bod 87 a citovanú judikatúru). 177 Preto je potrebné zamietnut námietku zalozenú na zneuzití právomoci. 178 Tretí zalobný dôvod sa preto musí zamietnut v celom rozsahu. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení iných ustanovení Zmluvy a sekundárneho práva, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci O úcinnosti zalobného dôvodu 179 Komisia zastáva názor, ze vsetky námietky vznesené na podporu tohto zalobného dôvodu sú neprípustné alebo prinajmensom neúcinné, pretoze posúdit relevantné ustanovenia, ktoré nepatria do práva státnej pomoci, je povinná len vtedy, ak sú urcité podmienky dotknutej pomoci tak úzko spojené s jej predmetom, ze prípadná nezlucitelnost týchto podmienok s uvedenými ustanoveniami by nutne mala vplyv na zlucitelnost tejto pomoci s vnútorným trhom. V tomto prípade vsak zaloba ziadnu analýzu takéhoto spojenia neobsahuje. 180 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia vyslovila za zlucitelnost sporného opatrenia s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, pricom si právom vyhradila hypotézu, podla ktorej by urcité podmienky dotknutej pomoci boli v rozpore s inými osobitnými ustanoveniami Zmluvy, nez sú ustanovenia clánkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, a boli by tak nerozlucne spojené s predmetom pomoci, ze by nebolo mozné ich posudzovat samostatne (bod 148). Komisia tak preskúmala, ci je sporné opatrenie v súlade s pravidlami týkajúcimi sa volného pohybu tovaru a slobody usadit sa, s niektorými ustanoveniami v oblasti zivotného prostredia, ako aj s nariadením c. 1407/2002. 181 Podla ustálenej judikatúry je totiz Komisia v prípade, ak uplatní konanie v oblasti státnej pomoci, povinná podla vseobecného usporiadania Zmluvy dodrziavat súlad medzi ustanoveniami, ktorými sa riadi státna pomoc, a inými osobitnými ustanoveniami, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, a posúdit tak zlucitelnost dotknutej pomoci s týmito osobitnými ustanoveniami (rozsudky Marta/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, [84]EU:C:1993:239, body 41 az 43, a z 31. januára 2001, Weyl Beef Products a i./Komisia, T-197/97 a T-198/97, Zb., [85]EU:T:2001:28, body 75 a 77). 182 Takáto povinnost je vsak Komisii ulozená, len pokial ide o podmienky pomoci, ktoré sú tak neoddelitelne spojené s predmetom pomoci, ze ich nemozno posúdit samostatne (rozsudky Matra/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, [86]EU:C:1993:239, bod 41, a Weyl Beef Products a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, [87]EU:T:2001:28, bod 76). Naopak takáto povinnost nie je ulozená, pokial ide o podmienky alebo okolnosti pomoci, ktoré, aj ked sú jej súcastou, môzu byt povazované za podmienky alebo okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutné na realizáciu jej predmetu alebo na jej fungovanie (rozsudky z 22. marca 1977, Iannelli & Volpi, 74/76, Zb., [88]EU:C:1977:51, bod 14, a Weyl Beef Products a i./Komisia, uz citovaný, [89]EU:T:2001:28, bod 77). 183 V skutocnosti povinnost Komisie prijat definitívne stanovisko, nech uz je spojenie medzi podmienkou pomoci a predmetom dotknutej pomoci akékolvek, k tomu, ci doslo k poruseniu iných ustanovení práva Únie, nez sú v clánkoch 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, prípadne v spojení s clánkom 106 ZFEÚ, v konaní týkajúcom sa pomoci, odporuje na jednej strane procesným pravidlám a garanciám - scasti znacne odlisným a prinásajúcim rôzne právne dôsledky -, ktorými sa vyznacujú konania speciálne stanovené na kontrolu uplatnovania týchto ustanovení, a na druhej strane zásade autonómie správnych konaní a opravných prostriedkov (rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, [90]EU:T:2008:29, body 313 a 314; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Iannelli & Volpi, uz citovaný v bode 182 vyssie, [91]EU:C:1977:51, bod 12, a Matra/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, [92]EU:C:1993:239, bod 44). Takáto povinnost naráza tiez na výnimku z pravidiel Zmluvy stanovenú clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, ktorá by nikdy nemohla vyvolat svoje úcinky, ak by jej uplatnenie malo zároven zabezpecovat plné dodrziavanie pravidiel, od ktorých sa má odchýlit (rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, [93]EU:T:2008:29, bod 318). 184 Pokial je podmienka dotknutej pomoci nerozlucne spojená s predmetom pomoci, posúdi Komisia jej zlucitelnost s inými ustanoveniami, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, v rámci konania stanoveného clánkom 108 ZFEÚ a toto posúdenie môze viest k tomu, ze dotknutá pomoc bude vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom. Naopak, pokial je mozné dotknutú podmienku oddelit od predmetu pomoci, Komisia nie je povinná v rámci konania stanoveného clánkom 108 ZFEÚ posúdit jej zlucitelnost s inými ustanoveniami, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Weyl Beef Products a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, [94]EU:T:2001:28, bod 77, a BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, [95]EU:T:2008:29, bod 314). 185 V prejednávanej veci z úvah uvedených v bodoch 91 az 96 vyssie vyplýva, ze povinnost nakupovat domáce uhlie, mechanizmus prednostného zásobovania a financné vyrovnanie predstavujú podmienky nerozlucne spojené s predmetom dotknutej pomoci v zmysle tejto judikatúry, tak ako to napokon bez výslovného vyjadrenia zohladnila Komisia v napadnutom rozhodnutí, ked v súlade s touto judikatúrou vykonala preskúmanie so zretelom na iné ustanovenia, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci. 186 V tejto súvislosti je nutné spresnit, ze táto judikatúra bola uplatnená, pokial ide o preskúmanie zlucitelnosti opatrení pomoci s pravidlami týkajúcimi sa volného pohybu tovaru (rozsudok Iannelli & Volpi, uz citovaný v bode 182 vyssie, [96]EU:C:1977:51), slobody usadit sa (rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb., [97]EU:C:2000:467, body 78 a 79), slobodnej hospodárskej sútaze (rozsudok Weyl Beef Products a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, [98]EU:T:2001:28, bod 75), ako aj zákazu vnútrostátneho zdanenia ohrozujúceho domáci trh (rozsudok z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, C-204/97, Zb., [99]EU:C:2001:233, body 41 42). 187 Naproti tomu v rozpore s tým, co tvrdí Greenpeace-Espańa, táto judikatúra nezakotvila povinnost, podla ktorej by Komisia musela preskúmat zlucitelnost pomoci alebo rezimu pomoci, ktorých cielom nie je ochrana zivotného prostredia, so zretelom na pravidlá Únie týkajúce sa ochrany zivotného prostredia. 188 Je pravda, ze bolo rozhodnuté, ze Komisia je povinná pri preskúmaní opatrení pomoci vzhladom na pravidlá Únie týkajúce sa státnej pomoci zohladnit poziadavky súvisiace s ochranou zivotného prostredia uvedené v clánku 11 ZFEÚ (rozsudky British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, [100]EU:C:2008:757, body 90 a 92, z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, C-279/08 P, Zb., [101]EU:C:2011:551, bod 75, a pokial ide najmä o zohladnenie zásady "znecistovatel platí", zo 16. júla 2014, Nemecko/Komisia, T-295/12, vec v odvolacom konaní, [102]EU:T:2014:675, bod 61). V kazdom prípade súd Únie zakotvil takúto povinnost Komisie v súvislosti s posúdením pomoci sledujúcej ciele, ktoré súvisia s ochranou zivotného prostredia, ked pomoc v prospech ochrany zivotného prostredia môze byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. b) alebo c) ZFEÚ. 189 Naopak Komisia v rámci svojho posudzovania opatrení pomoci, ktorá nesleduje environmentálny ciel, nie je povinná vo svojom preskúmaní pomoci a podmienok, ktoré sú s nou nerozlucne spojené, zohladnit predpisy týkajúce sa zivotného prostredia. Pokial totiz môze byt pomoc v prospech ochrany zivotného prostredia vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. b) alebo c) ZFEÚ, pomoc, ktorá má nepriaznivé úcinky na zivotné prostredie, neohrozuje len z tohto dôvodu vytvorenie vnútorného trhu. Ochrana zivotného prostredia, hoci musí byt zahrnutá do vymedzenia a vykonávania politík Únie, najmä tých, ktorých cielom je vytvorit vnútorný trh (clánok 11 ZFEÚ; pozri tiez rozsudok z 13. septembra 2005, Komisia/Rada, C-176/03, Zb., [103]EU:C:2005:542, bod 42), nepredstavuje v pravom zmysle slova jednu zo súcastí tohto vnútorného trhu, ktorý je definovaný ako oblast bez vnútorných hraníc, v ktorej je zarucený volný pohyb tovaru, osôb, sluzieb a kapitálu (clánok 26 ods. 2 ZFEÚ). Z formulácií pouzitých vo vyssie uvedenej judikatúre, ktorá rozsírila oblast preskúmania Komisie v rámci konania týkajúceho sa státnej pomoci nad rámec dodrziavania ustanovení clánku 107 ZFEÚ, a najmä jeho odseku 3, na úcely zosúladenia medzi ustanoveniami týkajúcimi sa státnej pomoci a osobitnými ustanoveniami práva Únie, vsak vyplýva, ze súd Únie obmedzuje iné pravidlá, nez sú pravidlá týkajúce sa státnej pomoci, ktorých dodrziavanie musí byt overené, na pravidlá, ktoré môzu mat negatívny dopad na vnútorný trh. V skutocnosti sa domnieva, ze "Komisia musí vykonat posúdenie so zretelom na relevantné ustanovenia, ktoré prísne vzaté nepatria pod právo pomoci iba vtedy, ked niektoré podmienky pomoci sú tak úzko spojené s jej predmetom, ze ich prípadný nedostatok súladu s uvedenými ustanoveniami by nevyhnutne ovplyvnil zlucitelnost pomoci so spolocným trhom" (rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, [104]EU:T:2008:29, bod 314). 190 Okrem toho, pokial by preskúmanie zlucitelnosti pomoci, ktorej cielom je, ako v prejednávanej veci, zarucit bezpecnost dodávok elektrickej energie, s vnútorným trhom bolo scasti zalozené na ustanoveniach práva Únie v oblasti zivotného prostredia a pokial by sa po skoncení tohto preskúmania usúdilo, ze podmienky tejto pomoci, najmä tie, ktoré poskytujú pomoc výrobe elektrickej energie z domáceho uhlia, porusujú tieto ustanovenia, bola by takáto pomoc vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, aj keby bola v súlade s podmienkami uplatnenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Doslo by k zásahu do volnej úvahy, ktorou vnútrostátne orgány disponujú, pokial ide o zavedenie SVHZ, a zároven k rozsíreniu právomoci Komisie v rámci výkonu právomoci, ktoré jej priznávajú clánky 106 ZFEÚ, 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ. Právomoci, ktoré Komisia v tomto rámci vykonáva, a osobitné predbezné konanie týkajúce sa zlucitelnosti pomoci vsak nemôzu nahradit konanie o nesplnenie povinnosti, v rámci ktorého sa Komisia ubezpecuje o dodrziavaní vsetkých ustanovení práva Únie zo strany clenských státov. 191 Nakoniec je mozné dodat, ze v rozsudku z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia (T-158/99, Zb., [105]EU:T:2004:2, body 156 az 161), Vseobecný súd v podstate odpovedal v tomto zmysle na argument, ktorý bol zalozený na tom, ze Komisia z dôvodu neexistencie posúdenia vplyvov opatrenia dotknutej pomoci, ktoré nemalo osobitný environmentálny ciel, na zivotné prostredie uplatnením smernice prijatej v oblasti zivotného prostredia porusila ustanovenia práva Únie týkajúce sa ochrany zivotného prostredia uvedené v aktuálnej verzii clánku 191 ZFEÚ. V tomto zmysle dospel k záveru, ze prípadné porusenie dotknutej smernice zo strany príslusných vnútrostátnych orgánov by mohlo podliehat konaniu o nesplnenie povinnosti, ale nemôze predstavovat vázne tazkosti a zasahovat do posúdenia zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom Komisiou (pozri tiez v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i., C-272/12 P, Zb., [106]EU:C:2013:812, body 45 az 49). 192 Z toho v prejednávanej veci na rozdiel od toho, co Komisia tvrdila vo svojich písomnostiach, vyplýva, ze bola oprávnená, ako to aj nakoniec urobila v napadnutom rozhodnutí, preskúmat sporné opatrenie so zretelom na ustanovenia týkajúce sa volného pohybu tovaru a slobody usadit sa. Naopak Komisia nebola povinná preskúmat zlucitelnost sporného opatrenia s ustanoveniami o ochrane zivotného prostredia, comu sa v napadnutom rozhodnutí venovala. 193 Dalej z toho vyplýva, ze námietky, ktoré sú zalozené na porusení volného pohybu tovaru, slobody usadit sa a smernice 2005/89, ktorá doplna smernicu upravujúcu vnútorný trh s elektrickou energiou, nemôzu byt zamietnuté ako neúcinné. Naproti tomu námietka zalozená na porusení ustanovení v oblasti zivotného prostredia namierená proti doplnujúcim úvahám napadnutého rozhodnutia musí byt zamietnutá ako neúcinná. O opodstatnenosti zalobného dôvodu - O porusení clánkov 28 ZFEÚ a 34 ZFEÚ týkajúcich sa volného pohybu tovaru 194 Zalobkyna tvrdí, ze sporné opatrenie porusuje clánky 28 ZFEÚ a 34 ZFEÚ tým, ze ovplyvnuje obchod s elektrickou energiou v Únii a komplikuje dovoz surovín z iných clenských státov na úcely výroby elektrickej energie. Navyse toto porusenie ustanovení týkajúcich sa volného pohybu tovaru nie je odôvodnené. Zalobkyna v tomto zmysle odkazuje na svoje argumenty kritizujúce oprávnenost a primeranost SVHZ stanovenej v tomto prípade a spochybnuje relevantnost rozsudku, ktorý Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí na podporu svojho stanoviska, podla ktorého je sporné opatrenie odôvodnené verejnou bezpecnostou. 195 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, pricom sa opierala o judikatúru, ze sporné opatrenie nemôze byt len z dôvodu, ze podporuje domácu výrobu elektrickej energie a uhlia, prirovnávané k opatreniu s úcinkom rovnocenným mnozstevnému obmedzeniu (bod 152). Spresnila, ze ziadna skutocnost nenasvedcuje tomu, ze obmedzujúce úcinky na trh s elektrickou energiou a palivami spôsobené sporným opatrením presahujú to, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela, ktorý dotknutá pomoc sleduje, totiz SVHZ výroby elektrickej energie z domáceho uhlia, v medziach stanovených smernicou 2003/54 (bod 153 napadnutého rozhodnutia). Komisia dodala, pricom sa opierala o rozsudok z 10. júla 1984, Campus Oil a i. (72/83, Zb., [107]EU:C:1984:256), a o smernicu 2003/54, ze potenciálne prekázky volnému pohybu uhlia a elektrickej energie v dôsledku mechanizmu prednostného zásobovania sú odôvodnené ochranou verejnej bezpecnosti uvedenej v clánku 36 ZFEÚ (bod 154 napadnutého rozhodnutia). 196 Je potrebné poznamenat, ze podla judikatúry citovanej v napadnutom rozhodnutí na jednej strane okolnost, ze systém pomoci poskytovanej státom alebo prostredníctvom státnych prostriedkov môze uz z dôvodu, ze podporuje niektoré domáce podniky alebo výrobné odvetvia, prinajmensom nepriamo bránit dovozu podobných alebo konkurencných výrobkov z iných clenských státov, nestací sama osebe na to, aby bola pomoc prirovnávaná k opatreniu s úcinkom rovnocenným mnozstevnému obmedzeniu v zmysle clánku 34 ZFEÚ (rozsudok Iannelli & Volpi, uz citovaný v bode 182 vyssie, [108]EU:C:1977:51, bod 10). 197 Na druhej strane Súdny dvor uz rozhodol, ze ciel bezpecnosti dodávok patrí pod pojem verejná bezpecnost, co je jeden z dôvodov, ktoré môzu odôvodnit obmedzenia dovozu uvedené v clánku 36 ZFEÚ (rozsudok Campus Oil a i., uz citovaný v bode 195 vyssie, [109]EU:C:1984:256, bod 35). Navyse okolnost, ze pomoc sama osebe casto prinása ochranu a tiez urcité rozdelenie trhu vzhladom na výrobky spolocností, ktoré nie sú príjemcami tejto pomoci, nemôze zahrnovat obmedzujúce úcinky, ktoré by isli nad rámec toho, co je nevyhnutné na to, aby pomoc dosiahla ciele schválené v Zmluve (rozsudok Iannelli & Volpi, uz citovaný v bode 182 vyssie, [110]EU:C:1977:51, bod 15). 198 Argumenty, ktoré zalobkyna predlozila, vsak neumoznujú v tomto prípade spochybnit uplatnitelnost jedného alebo druhého z týchto judikátov. 199 Zalobkyna totiz uvádza len vseobecné odôvodnenie, pokial ide o obmedzujúce úcinky sporného opatrenia na trh s elektrickou energiou a palivami, bez predlozenia podrobne opísaných skutocností, ktoré vyssie uvedená judikatúra vyzaduje na to, aby dospela k záveru, ze státna pomoc predstavuje tiez opatrenie s rovnocenným úcinkom. Navyse aj za predpokladu, ze by tvrdenie o úplnom zastavení elektrární na dovázané uhlie z dôvodu sporného opatrenia mohlo byt povazované za takúto podrobne opísanú skutocnost, z bodu 168 vyssie vyplýva, ze nie je dostatocne podlozené. 200 Rozdiely medzi prejednávanou vecou a vecou, v ktorej bol vydaný rozsudok Campus Oil a i., uz citovaný v bode 195 vyssie ([111]EU:C:1984:256), na ktoré odkazuje zalobkyna, v ziadnom prípade neumoznujú spochybnit odôvodnenie sporného opatrenia dôvodmi bezpecnosti dodávok elektrickej energie na základe clánku 36 ZFEÚ. Po prvé, ziadny z argumentov, ktoré zalobkyna predlozila, totiz nesmeruje ku spochybneniu prirovnania ciela bezpecnosti dodávok k odôvodneniu verejnej bezpecnosti uvedenej v tomto ustanovení. Po druhé, zalobkyna v podstate opakuje argumenty a skutocnosti, ktoré uz boli zamietnuté, najmä v rámci odpovede na argumenty týkajúce sa neoprávnenosti a neprimeranosti sporného opatrenia, ako existencie zneuzitia právomoci, ktoré boli predlozené v rámci tretieho zalobného dôvodu (pozri body 173 a 177 vyssie). Napokon neberie do úvahy hranice údajného obmedzenia spôsobené sporným opatrením, ktoré vyplývajú najmä z dodrziavania ustanovení clánku 11 ods. 4 smernice 2003/54 (pozri bod 166 vyssie). 201 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení clánkov 28 ZFEÚ a 34 ZFEÚ musí byt zamietnutá. - O porusení clánku 49 ZFEÚ týkajúceho sa slobody usadit sa 202 Zalobkyna tvrdí, ze sporné opatrenie porusuje clánok 49 ZFEÚ tým, ze môze odradit podniky, ktoré spravujú elektrárne vyrábajúce elektrickú energiu z iných zdrojov energie, nez je domáce uhlie, a ktoré sú usadené v iných clenských státoch, od vstupu na spanielsky trh. 203 V napadnutom rozhodnutí Komisia rozhodla, ze z rovnakých dôvodov, na základe ktorých dospela k záveru, ze k ziadnemu poruseniu pravidiel týkajúcich sa volného pohybu tovaru nedoslo, sporné opatrenie neporusuje pravidlá týkajúce sa slobody usadit sa (bod 155). 204 Vzhladom na to, ze zalobkyna nepredlozila ziadny argument, ktorý by spochybnoval relevantnost transpozície posúdenia týkajúceho sa volného pohybu tovaru na preskúmanie porusenia slobody usadit sa, a vzhladom na to, ze nepredlozila ziadny argument spochybnujúci odôvodnenie prípadného porusovania slobody usadit sa z dôvodu bezpecnosti dodávok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2009, Komisia/Taliansko, C-326/07, Zb., [112]EU:C:2009:193, bod 69 a citovanú judikatúru), výhrada zalozená na porusení clánku 49 ZFEÚ musí byt takisto zamietnutá. - O porusení smernice 2005/89 205 Zalobkyna tvrdí, ze sporné opatrenie zasahuje do cielov stanovených v smernici 2005/89 tým, ze nedodrzuje poziadavku, podla ktorej by malo byt zalozené na trhovom a nediskriminacnom prístupe (odôvodnenie 10), a ze nie je zlucitelné s poziadavkou konkurencného vnútorného trhu s elektrickou energiou (clánok 1 ods. 2). Zalobkyna v tomto zmysle odkazuje na svoje argumenty prednesené v rámci tretieho zalobného dôvodu. 206 V tomto zmysle je nutné poznamenat, ze smernica 2005/89 má za ciel doplnit ustanovenie smernice 2003/54 týkajúce sa moznosti clenských státov ulozit elektroenergetickým podnikom povinnosti sluzby vo verejnom záujme na úcely bezpecnosti dodávok (odôvodnenie 1 smernice 2005/89), a to najmä tým, ze harmonizuje politiky v oblasti bezpecnosti dodávok elektrickej energie v Únii (odôvodnenie 3 smernice 2005/89). Navyse, ako Komisia oprávnene zdôraznuje, smernica 2005/89 v podstate len stanovuje ciele (clánok 1), ako aj skutocnosti, ktoré je potrebné zohladnit pri vymedzení a vykonávaní opatrení na úcely bezpecnosti dodávok (clánok 3). 207 Na základe toho je mozné dospiet k záveru, ze konkrétne opatrenie, na základe ktorého sa z dôvodu bezpecnosti dodávok dáva prednost výrobným zariadeniam pouzívajúcim domáce palivové zdroje, uvedené v clánku 11 ods. 4 smernice 2003/54, nemôze byt samo osebe povazované za nezlucitelné so smernicou 2005/89. Vzhladom na to, ze zalobkyna na podporu svojej výhrady len odkazuje na svoje argumenty uvádzané na podporu tretieho zalobného dôvodu, pricom spochybnuje predovsetkým oprávnenost a primeranost sporného opatrenia vo vztahu k sledovanému cielu, ktorým je bezpecnost dodávok elektrickej energie, a vzhladom na to, ze sa usúdilo, ze tieto argumenty neumoznujú preukázat porusenie clánku 11 ods. 4 smernice 2003/54 (pozri bod 173 vyssie), výhrada zalozená na porusení smernice 2005/89 musí byt zamietnutá ako neopodstatnená bez toho, aby bolo nutné rozhodovat o jej prípustnosti, ktorú spochybnuje Komisia. - O porusení clánkov 3 ZEÚ, 11 ZFEÚ a 191 ZFEÚ, ako aj smernice 2003/87 208 Kvôli úplnosti je potrebné sa domnievat, ze aj za predpokladu, ze by výhrada zalozená na porusení ustanovení v oblasti zivotného prostredia bola úcinná, mala by byt v kazdom prípade zamietnutá scasti ako neprípustná a scasti ako neopodstatnená. 209 V prvom rade, pokial ide o prípustnost tvrdení týkajúcich sa porusenia ustanovení v oblasti zivotného prostredia, niektoré z nich môzu byt zamietnuté ako neprípustné z dôvodu, ze na ne zalobkyna po prvýkrát odkazuje v replike v rozpore s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, alebo z toho dôvodu, ze na ne odkazuje Greenpeace-Espańa, vedlajsia úcastnícka konania podporujúca zalobkynu, v rozpore s clánkom 40 stvrtým pododsekom Statútu Súdneho dvora a clánkom 116 ods. 3 rokovacieho poriadku (pozri tiez judikatúru citovanú v bode 111 vyssie). 210 Zalobkyna, rovnako ako Greenpeace-Espańa, v podstate tvrdí, ze sporné opatrenie má za následok zvýsenie emisií znecistujúcich látok v rozpore s ustanoveniami clánkov 3 ZEÚ, 11 ZFEÚ a 191 ZFEÚ, ktoré sa týkajú zohladnenia ciela ochrany zivotného prostredia pri vykonávaní politík Únie, ako aj s ustanoveniami smernice 2003/87. 211 Podla clánku 3 ods. 3 ZEÚ "Únia sa usiluje o trvalo udrzatelný rozvoj Európy zalozený na vyvázenom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnostou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroven ochrany zivotného prostredia". Clánok 11 ZFEÚ stanovuje, ze "poziadavky ochrany zivotného prostredia [majú byt zahrnuté] do definície a vykonávania politík a cinností Únie". Clánok 191 ZFEÚ spresnuje: "1. Politika Únie v oblasti zivotného prostredia prispieva k uskutocnovaniu nasledujúcich cielov: -- udrziavanie, ochrana a zlepsovanie kvality zivotného prostredia, -- ochrana ludského zdravia, -- rozvázne a racionálne vyuzívanie prírodných zdrojov, -- podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riesenie regionálnych alebo celosvetových problémov zivotného prostredia, a to predovsetkým na boj proti zmene klímy. - ..." 212 Je tiez potrebné pripomenút, ze smernica 2003/87 na úcely splnenia záväzkov prijatých Úniou a clenskými státmi v rámci Kjótskeho protokolu (odôvodnenia 4 a 5 smernice) stanovuje systém obchodovania s kvótami na emisie skleníkových plynov v Únii, aby sa podporilo znizovanie emisií skleníkových plynov financne a ekonomicky výhodným spôsobom (clánok 1 smernice). 213 Zalobkyna v replike tiez zdôraznuje porusenie ustanovení smernice 2003/87, ktorá ukoncuje ciastocnú bezplatnost kvót na emisie skleníkových plynov od roku 2013. Princíp pridelenia kvót a tým aj ukoncenie bezplatnosti týchto kvót je stanovený v clánku 10 smernice 2003/87 a clánok 10a tejto smernice, ktorý zalobkyna výslovne uviedla, v odsekoch 1 a 3 vylucuje výrobcov elektrickej energie z výhody pridelenia bezplatných kvót. Greenpeace-Espańa dalej uvádza, ako to spresnila na pojednávaní, porusenie ustanovení clánku 10a ods. 1 tretieho pododseku a clánku 10c smernice 2003/87. 214 Greenpeace-Espańa sa tiez dovoláva porusenia zásady "znecistovatel platí", uvedenej v clánku 191 ods. 2 ZFEÚ. 215 Z tohto pripomenutia ustanovení, na ktoré odkazuje zalobkyna, je teda mozné dospiet k záveru, ze zalobkyna nie je oprávnená po prvýkrát v replike vzniest námietku zalozenú na porusení ustanovení smernice 2003/87 týkajúcich sa ukoncenia bezplatnosti emisných kvót od roku 2013. Táto námietka sa opiera o skutocnosti, ktoré boli zalobkyni v case podania jej zaloby známe, a nie je mozné ju povazovat za rozsírenie vseobecných tvrdení týkajúcich sa porusenia cielov ochrany zivotného prostredia z dôvodu zvýsenia emisií znecistujúcich látok. V skutocnosti obsahuje novú faktickú a právnu argumentáciu, zalozenú na porusení osobitného ustanovenia smernice 2003/87, ktorým sa od roku 2013 stanovuje spoplatnenie niektorých kvót na emisie skleníkových plynov spomedzi kvót, ktorú sú poskytované kazdému clenskému státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2010, Umbach/Komisia, T-474/08, [113]EU:T:2010:443, bod 60 a citovanú judikatúru). 216 Vzhladom na to, ze zalobkyna nie je oprávnená predniest po prvýkrát v replike námietku uvedenú v predchádzajúcom bode, ani Greenpeace-Espańa ako vedlajsí úcastník konania nie je oprávnená sa tejto námietky dovolávat. Greenpeace-Espańa navyse nie je oprávnená uvádzat tvrdenie o porusení clánku 191 ods. 2 ZFEÚ, ktoré zalobkyna v rámci jej námietky zalozenej na porusení ustanovení v oblasti zivotného prostredie neuviedla. 217 Dalej, pokial ide o opodstatnenost ostatných tvrdení týkajúcich sa porusenia ustanovení v oblasti zivotného prostredia, je potrebné pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí, v reakcii na tvrdenie niektorých tretích strán, podla ktorých sporné opatrenie porusuje environmentálnu legislatívu Únie, konstatovala, ze skutocnost, ze toto opatrenie viedlo k nárastu emisií CO2 spôsobených elektrárnami na domáce uhlie, ako aj k zvýseniu cien emisných kvót, by nemala viest k zvýseniu celkových emisií CO2 v Spanielsku, ktoré by mali v zásade zostat v rámci limitov zodpovedajúcich záväzkom prijatým spanielskymi orgánmi, vzhladom na systém obchodovania s emisiami zavedený smernicou 2003/87 (body 156 a 157 napadnutého rozhodnutia). 218 Je nutné poznamenat, ze smernica 2003/87 stanovuje prijatie národných alokacných plánov, najmä na obdobie rokov 2008 - 2012, ktoré musia byt predmetom schválenia zo strany Komisie. Tieto plány umoznujú kazdému clenskému státu urcit rozdelenie kvót z celkového mnozstva kvót, ktoré sú mu pridelené. Toto celkové mnozstvo je stanovené vopred a kvóty potom môzu byt predmetom obchodovania v rámci tohto celkového mnozstva (systém nazývaný "cap-and-trade" uvedený v bode 157 napadnutého rozhodnutia). To znamená, ze údajný nárast emisií skleníkových plynov zo strany elektrární na domáce uhlie z dôvodu sporného opatrenia nemôze byt sám osebe taký, ze by Spanielskemu královstvu zabránil dodrziavat emisné limity vyplývajúce z vykonávania smernice 2003/78 (pozri v tomto zmysle uznesenie Gas Natural Fenosa SDG/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, [114]EU:T:2011:53, bod 100), a teda viedol k zvýseniu emisií znecistujúcich látok v Spanielsku. 219 Zalobkyna a Greenpeace-Espańa okrem toho nepredlozili ziadny dôkaz, s ktorým by Komisia mohla byt oboznámená v case prijatia napadnutého rozhodnutia, ktorý by preukázal, ze toto zvýsenie bráni spanielskym orgánom dodrziavat maximálny limit stanovený v alokacnom pláne ich státov, a to tým skôr, ze sporné opatrenie vedie k tomu, ze výroba elektrární na domáce uhlie nahrádza prednostne výrobu elektrární, ktoré pouzívajú zemný plyn a dovázané uhlie (body 41 a 161 napadnutého rozhodnutia), to znamená, ze by to v praxi malo viest k nahradeniu výrob, ktoré sú nesporne znecistujúce, inými znecistujúcimi výrobami. Vzhladom na toto nahradenie dovázaného uhlia domácim uhlím sa navyse nemozno domnievat, ako v podstate tvrdí Greenpeace-Espańa, ze sporné opatrenie podporuje výrobu elektrickej energie z uhlia, v rozpore s predmetom a povahou smernice 2003/87. 220 Stvrtý zalobný dôvod musí byt teda v celom rozsahu zamietnutý. O piatom zalobnom dôvode, ktorý je zalozený na porusení nariadenia c. 1407/2002 221 Zalobkyna tvrdí, ze sporné opatrenie porusuje clánok 4 písm. e) nariadenia c. 1407/2002, ktorým sa zakazuje narusenie hospodárskej sútaze na trhu s elektrickou energiou, ako i clánok 6 tohto nariadenia, v ktorom je zakotvený princíp znizovania pomoci uholnému priemyslu. 222 Na úvod je potrebné poznamenat, ze nariadenie c. 1407/2002 potvrdilo zásadu udrziavania schopnosti tazit uhlie za podpory státnej pomoci (odôvodnenie 7). Rozhodnutie Rady 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 o státnej pomoci na ulahcenie zatvorenia uholných baní neschopných konkurencie ([115]Ú. v. EÚ L 336, s. 24), ktoré nahradilo nariadenie c. 1407/2002 ku dnu skoncenia jeho platnosti, predlzilo az do roku 2018 moznost clenských státov poskytovat pomoc, ktorá pokrýva najmä náklady súvisiace s uhlím urceným na výrobu elektrickej energie (clánky 2 a 3 rozhodnutia 2010/787). 223 Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze nariadenie c. 1470/2002 predstavuje osobitný základ povolenia niektorých pomocí a nemôze limitovat alebo obmedzit pole pôsobnosti clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Následne zamietla tvrdenie, podla ktorého sporné opatrenie poskytuje uholným baniam dodatocnú pomoc, ktorá ide nad rámec pomoci povolenej nariadením c. 1407/2002 (bod 150 napadnutého rozhodnutia). 224 Komisia vychádzala na tento úcel z ustanovení sporného opatrenia, ktoré stanovujú, ze mnozstvo uhlia, ktoré musia prijímajúce elektrárne nakúpit, nepresiahne mnozstvo uvedené v "národnom pláne pre strategickú rezervu uhlia na obdobie rokov 2006 az 2012", ktorý schválila uplatnením nariadenia c. 1407/2002. Dalej poznamenala, ze pomoc poskytnutá na základe nariadenia c. 1407/2002 zahrna len rozdiel medzi výrobnými nákladmi výrobcov uhlia a výskou ich predaja (body 64, 65 a 102 napadnutého rozhodnutia). Z toho vyplýva, ako Komisia oprávnene zdôraznila vo svojich spisoch, ze príjmy, ktoré vznikli na základe sporného opatrenia v prospech výrobcov uhlia, automaticky znizujú výsku priamej pomoci povolenej nariadením c. 1407/2002. 225 Za týchto podmienok a pri neexistencii argumentu alebo konkrétneho dôkazu predlozeného zalobkynou, ktorý by smeroval k spochybneniu obsahu a úcinkov sporného opatrenia, ako sú opísané vyssie, je potrebné tento zalobný dôvod zalozený na porusení ustanovení nariadenia c. 1407/2002, ktorým sa zakazuje narusenie hospodárskej sútaze a ktoré stanovuje znizovanie pomoci uholnému priemyslu, zamietnut. 226 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zaloba sa musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách 227 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju v súlade s návrhmi Komisie okrem jej vlastných trov konania zaviazat na náhradu trov konania Komisie. 228 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje trovy konania. Spanielske královstvo preto znása vlastné trovy konania. Ostatní vedlajsí úcastníci konania tiez znásajú vlastné trovy konania podla clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Castelnou Energía, SL, znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. Spanielske královstvo, Greenpeace-Espańa, Hidroeléctrica del Cantábrico, SA, E.ON Generación, SL, Comunidad Autónoma de Castilla y León a Federación Nacional de Empresarios de Minas de Carbón (Carbunión) znásajú svoje vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Gervasoni Madise Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. decembra 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prípustnosti 2. O veci samej O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení procesných práv zalobkyne uvedených v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj vseobecných zásad dodrziavania práva na obhajobu a riadnej správy vecí verejných Nepriame dôkazy, ktoré sa týkajú predbezného preskúmania - O prvom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka dlzky predbezného preskúmania - O druhom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka korespondencie medzi Komisiou a spanielskymi orgánmi - O tretom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka zmeny sporného opatrenia - O stvrtom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka námietok spanielskych orgánov a hospodárskych subjektov Nepriame dôkazy, ktoré sa týkajú obsahu napadnutého rozhodnutia - O prvom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka neúplnej analýzy sporného opatrenia - O druhom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka nedostatocného preskúmania SVHZ zavedenej v tomto prípade - O tretom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka nezlucitelnosti sporného opatrenia s ustanoveniami Zmluvy a sekundárneho práva - O stvrtom nepriamom dôkaze, ktorý sa týka nedostatocného a neúplného preskúmania sporného opatrenia z hladiska ustanovení v oblasti zivotného prostredia O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, clánku 107 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia O nepreskúmaní vsetkých castí, z ktorých sa sporné opatrenie skladá O neexistencii kvalifikácie povinnosti nakupovat domáce uhlie ako nezlucitelnej státnej pomoci O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, rámca SVHZ, clánku 11 ods. 4 smernice 2003/54/ES, na zjavne nesprávnom posúdení, ako aj na zneuzití právomoci O odôvodnení zavedenia SVHZ O primeranosti sporného opatrenia vzhladom na ciel, ktorý SVHZ sleduje O existencii zneuzitia právomoci O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení iných ustanovení Zmluvy a sekundárneho práva, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci O úcinnosti zalobného dôvodu O opodstatnenosti zalobného dôvodu - O porusení clánkov 28 ZFEÚ a 34 ZFEÚ týkajúcich sa volného pohybu tovaru - O porusení clánku 49 ZFEÚ týkajúceho sa slobody usadit sa - O porusení smernice 2005/89 - O porusení clánkov 3 ZEÚ, 11 ZFEÚ a 191 ZFEÚ, ako aj smernice 2003/87 O piatom zalobnom dôvode, ktorý je zalozený na porusení nariadenia c. 1407/2002 O trovách __________________________________________________________________ ( [116]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX1VBMKK/L91381-8275TMP.html#t-ECR_62011TJ0057_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A226&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A3&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A3&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A312&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A293&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A445&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A534&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A94&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A123&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A352&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A352&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A352&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A472&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A55&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A56&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A95&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:176:TOC 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A472&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:275:TOC 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A352&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:297:TOC 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:017:TOC 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:205:TOC 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A205&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A352&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:176:TOC 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A205&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2037&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:033:TOC 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A501&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A333&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A28&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A28&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A28&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A28&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A28&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A233&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A542&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A443&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:336:TOC 116. file:///tmp/lynxXXXX1VBMKK/L91381-8275TMP.html#c-ECR_62011TJ0057_SK_01-E0001