ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora) z 11. apríla 2013 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartel -- Taliansky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku -- Zaplatenie pokuty solidárnym spoludlzníkom -- Záujem na konaní -- Dôkazné bremeno" Vo veci C-652/11 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 15. decembra 2011, Mindo Srl, v likvidácii, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: G. Mastrantonio, C. Osti a A. Prastaro, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: N. Khan a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci F. Ruggeri Laderchi a R. Nazzini, avvocati, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (siedma komora), v zlození: predseda siedmej komory G. Arestis, sudcovia J.-C. Bonichot a A. Arabadziev (spravodajca), generálna advokátka: V. Trstenjak, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. októbra 2012, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Mindo Srl (dalej len "Mindo") svojím odvolaním ziada zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 5. októbra 2011, Mindo Srl/Komisia ([2]T-19/06, Zb. s. II-6795), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu, ktorej predmetom je ciastocné zrusenie a subsidiárne zmena rozhodnutia Komisie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko) ([3]Ú. v. EÚ L 353, 2006, s. 45, dalej len "sporné rozhodnutie"), a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 Mindo Srl je talianska spolocnost momentálne v likvidácii, ktorej hlavnou cinnostou bolo prvotné spracovanie surového tabaku. Mindo Srl bola pôvodne rodinným podnikom, ktorý v roku 1995 kúpila dcérska spolocnost spolocnosti Dimon Inc. V nadväznosti na túto akvizíciu bolo jej obchodné meno zmenené na Dimon Italia Srl. Dna 30. septembra 2004 boli podiely na jej základnom imaní predané styrom osobám, ktoré nemali ziadnu spojitost so skupinou Dimon, a jej obchodné meno bolo zmenené na Mindo. V máji 2005 spolocnost Dimon Inc. splynula so spolocnostou Standard Commercial Corporation a spolu vytvorili nový subjekt s obchodným menom Alliance One International Inc. (dalej len "AOI"). 3 Dna 19. februára 2002 Komisia Európskych spolocenstiev dostala ziadost o oslobodenie od pokút od jedného z talianskych spracovávatelov surového tabaku, konkrétne od spolocnosti Deltafina SpA. 4 Dna 4. apríla 2002 Komisia dostala od spolocnosti Mindo, ktorá sa v tom case este nazývala Dimon Italia Srl, ziadost o oslobodenie od pokút a subsidiárne ziadost o znízenie akejkolvek pokuty a 8. apríla 2002 jej boli dorucené urcité dôkazy. 5 Dna 9. apríla 2002 Komisia potvrdila prijatie ziadosti spolocnosti Mindo o oslobodenie od pokút, ako aj jej ziadosti o znízenie akejkolvek pokuty. Informovala ju o skutocnosti, ze jej ziadost o oslobodenie od pokút nesplna podmienky stanovené v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 6 Dna 20. októbra 2005 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze v období od roka 1995 do zaciatku roka 2002 spracovatelia surového tabaku v Taliansku uvádzaní v spornom rozhodnutí, vrátane spolocnosti Mindo, uplatnovali viaceré praktiky, ktoré predstavovali jediné a nepretrzité porusovanie clánku 81 ods. 1 ES. 7 Komisia spresnila, ze kedze skupina, ku ktorej spolocnost Mindo patrila pocas trvania porusovania, zanikla splynutím so skupinou Standard Commercial Corporation, adresátom sporného rozhodnutia bola spolocnost AOI ako právna nástupkyna oboch týchto skupín. Mindo bola takisto adresátom tohto rozhodnutia ako právna nástupkyna Dimon Italia Srl. 8 Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Mindo na 12,5 milióna eur, ktorú zvýsila o 25 % z dôvodu velmi závaznej povahy porusenia a o 60 % z dôvodu trvania porusovania pocas siestich rokov a styroch mesiacov. Komisia obmedzila zodpovednost uvedenej spolocnosti na 10 % jej obratu za posledný hospodársky rok. Komisia vyhovela ziadosti spolocnosti Mindo o znízenie pokuty a znízila ju o 50 % z dôvodu spolupráce. Týmto spôsobom Komisia stanovila konecnú výsku pokuty ulozenej spolocnostiam Mindo a AOI na 10 miliónov eur, pricom AOI zodpovedá za celú túto sumu a Mindo je solidárne zodpovedná len za 3,99 milióna eur. 9 Dna 14. februára 2006 AOI zaplatila celú výsku pokuty, ktorú jej a Mindo ulozila Komisia. 10 Dna 4. júla 2006 zalobkyna vstúpila do likvidácie, pricom Súd prvého stupna o tom nikdy neinformovala. 11 Dna 5. marca 2007 Mindo podla clánku 161 královského dekrétu c. 267 zo 16. marca 1942 o právnej úprave konkurzu, vyrovnania, kontrolovanej správe a nútenej administratívnej likvidácii (regio decreto 16 marzo 1942, no 267, recante disciplina del fallimento, del concordato preventivo, dell'amministrazione controllata e della liquidazione coatta amministrativa) v znení neskorsích predpisov (riadna príloha ku GURI c. 81 zo 6. apríla 1942) podala pred Tribunale ordinario di Roma, sezione fallimentare návrh na povolenie vyrovnania s prevodom majetku. Rozsudkom z 27. novembra 2007 uvedený súd povolil vyrovnanie navrhované spolocnostou Mindo. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 12 Zalobou podanou do kancelárie Vseobecného súdu 20. januára 2006 spolocnost Mindo ziadala o ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia, ako aj subsidiárne o znízenie sumy pokuty ulozenej spolocnosti Mindo solidárne so spolocnostou AOI. 13 Na pojednávaní, ktoré sa konalo 29. novembra 2010, Komisia po tom, ako sa o niekolko dní skôr dozvedela o skutocnosti, ze odvolatelka je od júla 2006 v likvidácii, v podstate uviedla, ze odvolatelka stratila záujem na konaní. Vseobecný súd následne spolocnost Mindo vyzval, aby mu poskytla vsetky informácie a relevantné dokumenty týkajúce sa dohody, ktorú uzavrela so spolocnostou AOI, pokial ide o zaplatenie pokuty touto spolocnostou a moznost podat zalobu o nahradenie casti zaplatenej pokuty. Mindo tejto výzve vyhovela. 14 Listom z 30. marca 2011 AOI odpovedala na otázky polozené Vseobecným súdom a v podstate uviedla, ze zalobu o nahradenie zaplatenej pokuty proti spolocnosti Mindo zatial nepodala, pretoze dáva prednost vyckaniu na výsledok konania pred Vseobecným súdom. 15 Na úvod spresnila, ze pri zacatí takého postupu by velmi pravdepodobne musela ziadat o vydanie rozsudku a platobného rozkazu zalozeného na tomto rozsudku a ze v prípade úplného alebo ciastocného zrusenia pokuty by bola povinná vrátit spolocnosti Mindo sumu náhrady s úrokmi, co by malo za dôsledok, ze celé konanie by bolo zlozité, nákladné a zdlhavé. V nadväznosti na to AOI zastávala názor, ze jej nárok nie je premlcaný a nebude premlcaný pred ukoncením konania pred Vseobecným súdom. Nakoniec pripomenula, ze existencia vyrovnacieho konania nebráni veritelovi obrátit sa na príslusný súd s cielom vyhlásenia urcovacieho rozsudku voci dlzníkovi vo vyrovnacom konaní a pozadovat úhradu, len co bude vyhlásený rozsudok o potvrdení vyrovnania. 16 Po preskúmaní okolností veci a najmä predmetu zaloby Vseobecný súd prijal záver, ze spolocnost Mindo nepreukázala svoj skutocne existujúci záujem na pokracovaní konania, a v dôsledku toho konstatoval, ze konanie treba zastavit. Návrhy úcastníkov konania 17 Svojím odvolaním Mindo navrhuje zrusit napadnutý rozsudok v celom rozsahu, vrátit vec na konanie pred Vseobecným súdom na úcel preskúmania veci samej a zaviazat Komisiu na náhradu vsetkých trov konania. 18 Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a zaviazat Mindo na náhradu trov konania. O odvolaní 19 Na podporu svojho odvolania Mindo uvádza dva odvolacie dôvody. Svojím prvým odvolacím dôvodom v podstate uvádza, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nepresne kvalifikoval jej situáciu a v dôsledku toho vyhlásil, ze Mindo nemá ziadny záujem na konaní. Druhý odvolací dôvod, uvádzaný subsidiárne, sa zakladá na porusení práva AOI a Mindo na spravodlivý proces. 20 Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je zjavne neprípustný a druhý odvolací dôvod je zjavne nedôvodný. O prípustnosti prvého odvolacieho dôvodu 21 V zmysle ustálenej judikatúry z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj clánku 168 ods. 1 písm. d) a clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie musí presne oznacovat napádané casti rozsudku, ktorého zrusenie sa ziada, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera (pozri rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, [5]C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 121, a z 24. januára 2013, 3F/Komisia, C-646/11 P, bod 51). 22 Treba poznamenat, ze Mindo sa dovoláva nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, pricom dostatocne presne oznacuje napádané casti rozsudku, voci ktorému smeruje odvolanie, najmä jeho bod 87, a specifikuje dôvody, pre ktoré zastáva názor, ze tieto casti obsahujú takéto nesprávne posúdenie. 23 Komisia teda nemôze odôvodnit neprípustnost prvého odvolacieho dôvodu. O obsahu prvého odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 24 Po prvé Mindo uvádza, ze zaplatením plnej výsky pokuty sa jej veritelom v zmysle clánku 2055 druhého odseku a clánku 1299 talianskeho Obcianskeho zákonníka stala AOI. Podla clánku 2946 toho istého zákonníka právo AOI dozadovat sa náhrady od Mindo podlieha vseobecnej premlcacej lehote desat rokov. Vseobecný súd sa teda dopustil omylu, ked v bode 85 a nasl. napadnutého rozsudku konstatoval, ze zrusenie alebo zmena sporného rozhodnutia by Mindo nijako neprospela, kedze právo AOI pozadovat náhradu svojej pohladávky vzniklo v den zaplatenia pokuty a premlcacia lehota na podanie zaloby, ktorú na tento úcel má, je desat rokov. 25 Po druhé Mindo uvádza, ze Vseobecný súd pochybil, ked prijal záver o absencii dôkazu o existencii pohladávky AOI voci Mindo, ako aj o moznosti alebo úmysle AOI podat zalobu o náhradu tejto pohladávky. Na jednej strane Mindo preukázala existenciu svojho dlhu voci AOI predlozením dôkazov týkajúcich sa královského dekrétu c. 267 zo 16. marca 1942 a skutocného práva AOI na náhradu vo svojom vyjadrení k pripomienkam Komisie v súvislosti s dokumentmi, ktoré predlozila Mindo na ziadost Vseobecného súdu. Na druhej strane nebola povinná preukázat úmysel AOI vymôct pohladávku, ale iba jej skutocné právo podat zalobu na tento úcel. 26 Po tretie Mindo uvádza, ze Vseobecný súd nesprávne posúdil dôkazné bremeno, ked vychádzal z konstatovania, ze "nie je vylúcené", ze AOI na seba prevzala zaplatenie casti pokuty pripadajúcej na Mindo, pri odôvodnení svojho rozsudku. Na pojednávaní Mindo spresnila, ze toto konstatovanie Vseobecného súdu implikovalo, ze nemala ziadny prostriedok na to, aby sa bránila, a predstavovalo prenesenie dôkazného bremena. Celkové posúdenie absencie záujmu Mindo na konaní zo strany Vseobecného súdu vychádzalo zo spekulatívnych úvah, ktoré odkazujú na úmysel AOI, a z dalsích irelevantných vedlajsích okolností. 27 Komisia v tejto súvislosti odpovedala, ze cast pokuty pripadajúcu na Mindo v plnom rozsahu uhradila AOI, ktorá k dátumu vyhlásenia napadnutého rozsudku este nepodala zalobu, aby získala náhradu, a ze medzi týmito dvomi subjektmi existovala tajná dohoda, podla ktorej AOI prebrala zodpovednost za protisútazné konanie spolocnosti Mindo. 28 Podla Komisie Vseobecný súd nezalozil svoju argumentáciu na úvahách spojených s talianskym právom, ale na sérii skutkových pripomienok, ktoré odporovali tvrdeniu, podla ktorého AOI mala právo podat zalobu o náhradu proti Mindo. Na pojednávaní Komisia v tejto súvislosti spresnila, ze podla jej názoru "v normálnej situácii" a pri absencii akejkolvek inej dohody zaplatenie sumy pokuty pripadajúcej na Mindo zo strany AOI malo podla platného talianskeho práva za dôsledok vznik oprávnenia AOI konat proti Mindo s cielom získat náhradu tejto sumy, ale Vseobecný súd, vychádzajúc z predlozených dôkazov, zastával názor, ze AOI a Mindo museli uzavriet dohodu, podla ktorej AOI uz nemal právo postihovat Mindo s týmto cielom. Posúdenie Súdnym dvorom 29 Treba pripomenút, ze povinnost odôvodnovat rozsudky vyplýva z clánku 36 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa na konanie pred Vseobecným súdom uplatnuje na základe clánku 53 prvého odseku toho istého statútu a clánku 81 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia rozsudku Vseobecného súdu musia byt jasne a nepochybne zrejmé jeho úvahy, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonat súdne preskúmanie (pozri rozsudok z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig-Halle/Komisia, C-288/11 P, bod 83 a citovanú judikatúru). 30 Okrem toho treba poznamenat, ze neexistujúce alebo nedostatocné odôvodnenie je porusením podstatných formálnych nálezitostí a je v rozpore s verejným poriadkom, na co musí súd Únie prihliadnut z úradnej povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., [6]C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 114, ako aj uznesenie zo 7. decembra 2011, Deutsche Bahn/ÚHVT, [7]C-45/11 P, Zb. s. I-190*, bod 57). 31 Treba konstatovat, ze viaceré závery napadnutého rozsudku nie sú dostatocne odôvodnené. 32 Po prvé treba pripomenút, ze napadnutým rozhodnutím Komisia ulozila AOI a Mindo pokutu 10 miliónov eur, pricom specifikovala, ze Mindo je solidárne zodpovedná za zaplatenie 3,99 milióna eur. Ako Vseobecný súd poznamenal v bode 82 napadnutého rozsudku, AOI zaplatila 14. februára 2006 celú sumu pokuty. 33 Vseobecný súd správne konstatoval, ze v súlade s clánkom 2 napadnutého rozhodnutia je Mindo jednou zo spolocností, ktorým je sporné rozhodnutie adresované, a je solidárne zodpovedná za zaplatenie pokuty vo výske 3,99 milióna eur. 34 V bode 85 napadnutého rozsudku Vseobecný súd potvrdil, ze "zrusenie alebo zmena napadnutého rozhodnutia z dôvodu uplatnovaného [zo strany Mindo jej] nijako... neprospela, pretoze pokuta, ktorá jej bola ulozená, bola uz v celom rozsahu zaplatená spolocnostou [AOI], jej solidárnym dlzníkom, a ze tento solidárny dlzník... nekonal proti [Mindo] s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty, aj ked od predmetnej platby uplynulo uz viac ako pät rokov". Vseobecný súd okrem toho v bode 87 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Mindo z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze AOI má voci nej pohladávku. 35 Mindo vsak v tejto súvislosti pred Vseobecným súdom uviedla, ze zaplatenie celej pokuty zo strany AOI vytvorilo na strane AOI pohladávku, za ktorú Mindo môze zodpovedat ako solidárny dlzník zodpovedný za cast pokuty, ktorú Komisia týmto dvom podnikom ulozila. 36 Okrem toho z odpovedí Mindo na otázky polozené Vseobecným súdom zo 6. januára 2011 vyplýva, ze "úcastník, ktorý je viazaný solidárnym záväzkom, môze po uhradení celej výsky dlhu veritelovi ziadat ostatných solidárnych dlzníkov o náhradu sumy dlhu zaplatenej v ich mene". Z pripomienok Komisie k dokumentom predlozeným podla clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 21. februára 2011 vyplýva, ze medzi úcastníkmi konania nie je sporné, ze talianske právo týkajúce sa príspevkov medzi dlzníkmi solidárne zodpovednými za záväzok udeluje AOI právo pozadovat od Mindo, aby prispela na úhradu pokuty. 37 Napriek tejto argumentácii Vseobecný súd potvrdil, ze úhrada celej pokuty zo strany AOI nepostacovala na to, aby na strane AOI vznikla pohladávka, za ktorú by Mindo mohla zodpovedat ako solidárny dlzník zodpovedný za pokutu. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Vseobecný súd opomenul z právneho hladiska dostatocne odôvodnit toto posúdenie. 38 Okrem toho Mindo pred Vseobecným súdom, ako vyplýva z bodu 72 napadnutého rozsudku a dôkazov v spise, viackrát poukázala na otázku premlcania práva AOI zacat konanie a najmä na argument, podla ktorého má AOI od dátumu, ked zaplatila celú sumu pokuty, ktorú Komisia ulozila týmto dvom spolocnostiam, právo podat zalobu proti Mindo, ktorá jej umoznuje ziadat od Mindo príspevok na pokutu z jej strany. Mindo uviedla, ze toto právo sa nepremlcí skôr nez 14. februára 2016. 39 Vseobecný súd sa v tejto súvislosti obmedzil na tvrdenie, ze "uplynulo uz viac ako pät rokov", odkedy AOI zaplatila, a ze Mindo z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze AOI "stále má alebo vzdy mala úmysel" vymáhat túto pohladávku, bez toho, aby overil, ci právo AOI podat predmetnú zalobu bolo, alebo nebolo premlcané, hoci Mindo sa pred Vseobecným súdom dovolávala ustanovení talianskeho práva týkajúcich sa premlcania práva solidárneho dlzníka podat zalobu v desatrocnej lehote a tvrdenia uvedené v tejto súvislosti boli predlozené dostatocne jasne a presne na to, aby Vseobecnému súdu umoznili zaujat stanovisko. 40 Za týchto okolností treba konstatovat, ze Vseobecný súd nemohol z dôvodu, ze AOI zaplatila dlh Mindo, ale bez toho, aby vysvetlil, preco toto zaplatenie nepostacuje na vznik pohladávky na strane AOI, prijat záver, ako to urobil v bodoch 85 a 87 napadnutého rozsudku, ze zrusenie alebo zmena sporného rozhodnutia Mindo nijako neprospeje a ze Mindo z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze AOI má voci nej pohladávku. 41 Z vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze Vseobecný súd opomenul odpovedat na centrálnu cast argumentácie Mindo a tým porusil povinnost odôvodnenia, ktorá mu prislúcha podla clánku 36 Statútu Súdneho dvora, ktorý sa nan uplatnuje podla clánku 53 prvého odseku toho istého statútu a clánku 81 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 42 Po druhé Vseobecný súd v bode 87 napadnutého rozsudku uviedol, ze dokonca za predpokladu, ze by AOI mala voci Mindo pohladávku, Mindo z právneho hladiska dostatocne nepreukázala ani to, ze AOI "stále má alebo vzdy mala úmysel" vymáhat túto pohladávku. 43 Z bodu 71 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Mindo pred Vseobecným súdom uviedla, ze v súlade s platným talianskym právom proti nej AOI v budúcnosti môze podat zalobu o rekurz. Vo svojej odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom 20. mája 2011 Mindo najmä vysvetlila, ze podla talianskeho práva "majitelia pohladávok, ktoré vznikli pred rozsudkom", ako je AOI, môzu aj po ukoncení plnenia vyrovnania podat proti Mindo na súde zalobu s cielom dosiahnut ulozenie povinnosti zaplatenia, a to pri dodrzaní kvót a lehôt stanovených vo vyrovnaní. 44 Pri odpovedi na toto tvrdenie sa teda Vseobecný súd nemohol obmedzit na konstatovanie, ako to urobil v bode 91 napadnutého rozsudku, ze Mindo nepredlozila ziadne vysvetlenie týkajúce sa dôvodov, pre ktoré povazovala AOI za "skorsieho veritela", alebo dôvodov, pre ktoré sa AOI nepokúsala prihlásit svoju pohladávku. 45 Okrem toho, kedze Mindo uviedla, ze AOI stále má alebo vzdy mala úmysel vymáhat svoju pohladávku, Vseobecný súd nezohladnil tvrdenie, ktoré sa v tejto súvislosti pre Mindo ukázalo ako rozhodujúce a podla ktorého, ako vyplýva z odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom 8. júla 2011, vyrovnanie umoznuje podniku, ktorý je platobne neschopný, restrukturalizovat svoj dlh so vsetkými svojimi veritelmi a tak pokracovat vo svojich aktivitách. 46 Z toho vyplýva, ze odôvodnenie uvedené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku neuvádza jasne a nepochybne, teda spôsobom, ktorý by Súdnemu dvoru umoznoval vykonat súdne preskúmanie, dôvody, pre ktoré zastával názor, ze Mindo z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze AOI stále má alebo vzdy mala v úmysle vymáhat svoju pohladávku a ze v dôsledku toho toto odôvodnenie nezodpovedá poziadavke stanovenej judikatúrou uvedenou v bode 29 tohto rozsudku. 47 Po tretie Vseobecný súd v bode 87 napadnutého rozsudku potvrdil, ze za predpokladu, ze by AOI mala voci Mindo pohladávku, Mindo tiez z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze AOI "mala úmysel" svoju pohladávku vymáhat. 48 Vseobecný súd teda od Mindo pozadoval, aby mu predlozila dôkaz o úmysle AOI vymáhat svoju pohladávku. Táto poziadavka vyplýva aj z bodu 91 napadnutého rozsudku, kde Vseobecný súd konstatoval, ze Mindo nepredlozila ziadne vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa AOI ani nepokúsala prihlásit svoju pohladávku do vyrovnacieho konania a v tomto konaní nevzniesla nijakú námietku napriek tomu, ze táto pohladávka mohla ovplyvnit rozhodnutie ostatných veritelov pristúpit na návrh vyrovnania. 49 Z napadnutého rozsudku pritom vyplýva, ze AOI listom z 30. marca 2011 v reakcii na písomné otázky polozené Vseobecným súdom vyhlásila, ze mala v úmysle konat vo veci vymáhania náhrady voci Mindo, ze jej zaloba o náhradu este nebola premlcaná a na tento úcel vyckávala na meritórne ukoncenie konania vo veci. Treba preto konstatovat, ze tento dokument nebol predmetom posúdenia zo strany Vseobecného súdu. 50 Vseobecný súd tým podriadil záujem Mindo na konaní podmienke, aby preukázala úmysel tretej osoby podat zalobu o náhradu svojej pohladávky. V dôsledku toho sa Vseobecný súd tým, ze Mindo ulozil znásat z jej hladiska nereálne dôkazné bremeno, aby mohla preukázat svoj záujem na konaní, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 51 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze záver, ktorý vyvodil Vseobecný súd v bode 87 napadnutého rozsudku, vychádza zo série indícií uvedených v bodoch 85 a 88 az 92 tohto rozsudku, s prihliadnutím na ktoré Vseobecný súd v bode 93 uvedeného rozsudku zastával názor, ze "nie je vylúcené", ze AOI na seba prevzala zaplatenie casti pokuty pripadajúcej na Mindo alebo ze sa uz vzdala pozadovania náhrady od nej. 52 Z napadnutého rozsudku tiez vyplýva, ze Vseobecný súd od Mindo ziadal, aby mu poskytla vsetky informácie a relevantné dokumenty týkajúce sa dohody, ktorú uzavrela so spolocnostou AOI, pokial ide o zaplatenie pokuty touto spolocnostou a moznost pozadovat nahradenie casti zaplatenej pokuty. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Vseobecný súd sám v bode 92 napadnutého rozsudku konstatoval, ze dokumenty predlozené zo strany Mindo v reakcii na túto ziadost neobsahovali ziadnu záruku alebo odskodnenie v jej prospech, pokial ide o prípadnú pokutu, ktorú jej ulozila Komisia. 53 Formulácia pouzitá v bode 93 napadnutého rozsudku preukazuje nepresvedcivú povahu uvedených indícií a jednoduché konstatovanie pravdepodobnosti. Konstatovanie absencie záujmu na konaní na strane adresáta rozhodnutia Komisie, ktorým sa mu ukladá pokuta, nemôze vychádzat iba z domnienok, najmä ak Vseobecný súd opomenul dostatocne zohladnit rad skutocností uvádzaných zo strany Mindo, ktoré smerujú k objasneniu rôznych okolností prejednávanej veci alebo preukázaniu, ze AOI stále môze podat zalobu o rekurz a vymôct aspon cast svojej pohladávky. 54 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze jednak posúdenie Vseobecného súdu je nedostatocne odôvodnené a jednak Vseobecný súd ulozil Mindo znásat nereálne dôkazné bremeno, a preto Mindo dôvodne tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vyhlásil, ze nepreukázala záujem na konaní. 55 Preto bez toho, aby bolo potrebné skúmat druhý odvolací dôvod, treba odvolaniu vyhoviet a napadnutý rozsudok zrusit. 56 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecné rozhodnutie vo veci, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu. V predmetnom prípade stav konania nedovoluje, aby Súdny dvor sám vydal konecný rozsudok. 57 V dôsledku toho treba vec vrátit na konanie pred Vseobecným súdom a rozhodnutie o trovách konania ponechat na neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 5. októbra 2011, Mindo/Komisia (T-19/06), sa zrusuje. 2. Vec sa vracia na konanie pred Vseobecným súdom Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [8]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6KLoPX/L93494-1790TMP.html#t-ECR_62011CJ0652_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0019&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:353:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0274&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0265&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62011C?0045&locale=SK 8. file:///tmp/lynxXXXX6KLoPX/L93494-1790TMP.html#c-ECR_62011CJ0652_SK_01-E0001