ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 12. júna 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Kartely -- Taliansky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Oslobodenie od pokút -- Povinnost spolupráce -- Právo na obranu -- Obmedzenia súdneho preskúmania -- Právo na spravodlivý proces -- Výsluch svedkov alebo úcastníkov konania -- Primeraná lehota -- Zásada rovnosti zaobchádzania" Vo veci C-578/11 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 18. novembra 2011, Deltafina SpA, so sídlom v Orviete (Taliansko), v zastúpení: J.-F. Bellis, F. Di Gianni a G. Coppo, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J. L. da Cruz Vilaça, G. Arestis, J.-C. Bonichot a A. Arabadziev (spravodajca), generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. novembra 2012, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 27. marca 2014, vyhlásil tento Rozsudok 1 Deltafina SpA (dalej len "Deltafina") sa svojím odvolaním domáha na jednej strane zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie Deltafina/Komisia (T-12/06, [2]EU:T:2011:441, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu o neplatnost, a subsidiárne znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená rozhodnutím Komisie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku [81 ods. 1 ES] (vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko) (dalej len "sporné rozhodnutie"), a na druhej strane zrusenia tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, ako aj zrusenia alebo znízenia pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená, a subsidiárne vrátenia veci Vseobecnému súdu. Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Deltafina je talianska spolocnost, ktorej hlavným predmetom cinnosti je prvotné spracovanie surového tabaku a obchodovanie so spracovaným tabakom. V rozsahu 100 % je ovládaná spolocnostou Universal Corp. (dalej len "Universal"), ktorá má sídlo v Richmonde (Spojené státy). 3 V dnoch 3. az 5. októbra 2001 Európska komisia vykonala presetrovanie podla clánku 14 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), najmä v sídlach Fédération européenne des transformateurs de tabac (Európske zdruzenie spracovatelov tabaku) v Bruseli (Belgicko) a troch hlavných spanielskych spracovatelov surového tabaku. Toto zdruzenie s presetrovaním ihned oboznámilo svojich clenov, medzi ktorými bolo aj Associazione professionale trasformatori tabacchi italiani (APTI) (Profesijné zdruzenie talianskych spracovatelov tabaku). 4 Dna 19. februára 2002 Deltafina podala na Komisiu ziadost o oslobodenie od pokút na základe hlavy A oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). Táto ziadost sa týkala údajného kartelu medzi spracovatelmi surového tabaku na talianskom trhu. 5 Dna 6. marca 2002 Komisia informovala spolocnost Deltafina, ze jej ziadost splna podmienky stanovené v oznámení o spolupráci z roku 2002 a ze po skoncení správneho konania jej prizná pozadované oslobodenie od pokút, s výhradou, ze bude splnat vsetky podmienky uvedené v bode 11 tohto oznámenia. 6 Dna 14. marca 2002 sa uskutocnilo stretnutie medzi útvarmi Komisie a zástupcami spolocností Deltafina a Universal s cielom prebrat spôsoby spolupráce spolocnosti Deltafina s Komisiou (dalej len "stretnutie zo 14. marca 2002"). 7 Na tomto stretnutí útvary Komisie spresnili, ze plánujú vykonat neohlásené presetrovanie v súvislosti s kartelom, ktorý Deltafina oznámila, ze toto presetrovanie sa nemôze uskutocnit pred 18. aprílom 2002 a ze v dôsledku toho bude potrebné zachovat mlcanlivost az do tohto dátumu, aby sa neohrozila jeho úcinnost (bod 412 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 8 Deltafina vysvetlila, ze podanie jej ziadosti o oslobodenie od pokút bude do dátumu urceného na vykonanie presetrovania nemozné neprezradit z dôvodu, ze sa blízi cas stretnutí APTI, na ktorých bude tazké zachovat mlcanlivost, ze je potrebné informovat jej stredný manazment a oznámit túto ziadost o oslobodenie od pokút v rámci financných operácií so spolocnostou Universal v Spojených státoch (bod 413 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 9 Komisia tieto tazkosti vzala na vedomie a poziadala spolocnost Deltafina, kedze oznámenie týchto informácií ostatným clenom kartelu by mohlo narusit plánované presetrenia, aby jej v este kratsej lehote predlozila dôkazy a súbor informácií s cielom umoznit jej vykonat tieto presetrovania (body 413 az 417 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 10 Dna 22. marca 2002 sa uskutocnil telefonický rozhovor (dalej len "telefonický rozhovor z 22. marca 2002") medzi zástupcami spolocnosti Deltafina a úradníkom Komisie povereným danou vecou, pocas ktorého sa diskutovalo o viacerých otázkach týkajúcich sa spolupráce spolocnosti Deltafina s Komisiou (body 418 az 420 odôvodnenia sporného rozhodnutia, ako aj body 10, 157 a 158 napadnutého rozsudku). 11 Dna 4. apríla 2002 na stretnutí APTI riaditel spolocnosti Deltafina prítomným osobám prezradil, ze táto spolocnost spolupracuje s Komisiou (dalej len "prezradenie zo 4. apríla 2002"). V ten istý den Dimon Italia Srl (dalej len "Dimon Italia") a Transcatab SpA (dalej len "Transcatab"), ktorých zástupcovia boli prítomní na tomto stretnutí, predlozili ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 bez toho, aby sa zmienili o vyhláseniach riaditela spolocnosti Deltafina na stretnutí APTI (body 421 az 426, 454 a 455 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 12 V dnoch 18. a 19. apríla 2002 vykonala Komisia na základe clánku 14 nariadenia c. 17 presetrovanie v priestoroch spolocností Dimon Italia a Transcatab, ako aj v priestoroch spolocností Trestina Azienda Tabacchi SpA a Romana Tabacchi SpA (bod 428 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 13 V dnoch 29. mája a 11. júla 2002 sa uskutocnili dalsie dve stretnutia medzi zástupcami Deltafina a útvarmi Komisie, v rámci ktorých ani Deltafina, ani Komisia nevzniesli otázku mlcanlivosti o ziadosti o oslobodenie od pokút tejto spolocnosti a Deltafina neuviedla skutocnost, ze s touto ziadostou oboznámila spolocnosti Dimon Italia a Transcatab na stretnutí APTI zo 4. apríla 2002 (body 420 a 429 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 14 Dna 25. februára 2004 Komisia zaslala oznámenie o výhradách viacerým podnikom a zdruzeniam podnikov, medzi nimi aj spolocnostiam Deltafina, Universal, Dimon Italia a Transcatab. 15 Ústne vypocutie, na ktorom sa Deltafina zúcastnila, sa uskutocnilo 22. júna 2004. Na tomto vypocutí zástupca Dimon Italia upozornil Komisiu na dva dokumenty zalozené v spise v rámci presetrovaní vykonaných v priestoroch Dimon Italia, predstavujúce rukou písané poznámky, ktoré boli zhrnutím vyhlásení riaditela spolocnosti Deltafina na stretnutí APTI zo 4. apríla 2002. 16 Dna 21. decembra 2004 Komisia prijala dodatok k oznámeniu o výhradách z 25. februára 2004, ktorým spolocnosti Deltafina a ostatným dotknutým podnikom oznámila svoj úmysel nepriznat tejto spolocnosti oslobodenie od pokút, pretoze porusila povinnost spolupráce stanovenú v bode 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. 17 Dna 20. októbra 2005 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konstatovala, najmä v clánku 1 tohto rozhodnutia, ze Deltafina a Universal porusovali clánok 81 ods. 1 ES od 29. septembra 1995 do 19. februára 2002 tým, ze uzavreli dohody a/alebo sa podielali na zosúladených postupoch v odvetví surového tabaku v Taliansku. Podla clánku 2 tohto rozhodnutia bola spolocnostiam Deltafina a Universal za porusenia uvedené v tomto clánku 1 spolocne a nerozdielne ulozená pokuta 30 miliónov eur. 18 Komisia zohladnila ako polahcujúcu okolnost v prospech spolocnosti Deltafina jej úcinnú spoluprácu a pokutu, ktorá sa má ulozit tejto spolocnosti, znízila o 50 %. Komisia osobitne uznala, ze Deltafina od zaciatku podstatným spôsobom prispela k jej presetrovaniu a nikdy nespochybnila skutkové okolnosti. 19 Pokial ide o ziadost Deltafina o oslobodenie od pokút, Komisia sa domnievala, ze povinnost spolupracovat stanovená v bode 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 zahrna povinnost upustit od akéhokolvek konania, ktoré by mohlo narusit jej schopnost viest vysetrovanie a/alebo zistit porusenie. Komisia doplnila, ze táto povinnost bráni akémukolvek prezradeniu ziadosti o oslobodenie od pokút v case, ked Komisia este nevykonala presetrenia a ked dané odvetvie este nevie o blíziacich sa presetreniach. Takéto oznámenie totiz môze nezvratne narusit schopnost tejto institúcie vykonat úcinné presetrenia a preukázat tak porusenie (body 432 a 433 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 20 Komisia spresnila, ze "vnútorné napätie" medzi touto povinnostou a povinnostou stanovenou v bode 11 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, podla ktorej ziadatel musí skoncit so svojou úcastou na porusovaní najneskôr v case predlozenia ziadosti o oslobodenie od pokút, ziadatelovi nepovoluje, aby ostatných úcastníkov kartelu svojvolne informoval o tom, ze podal ziadost o oslobodenie od pokút (bod 434 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 21 Komisia dospela k záveru, ze spolocnost Deltafina túto podmienku nesplnila, kedze hoci vedela, ze Komisia mala v úmysle vykonat presetrovanie v období od 18. do 20. apríla 2002, jej riaditel svojvolne informoval dvoch hlavných konkurentov o podaní ziadosti o oslobodenie od pokút pred uskutocnením tohto presetrovania (body 441 az 444 a 460 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 22 Komisia doplnila, ze rokovanie na stretnutí 14. marca 2002 ani jej následné správanie nemohlo vyvolat nijaké pochybnosti o tom, ze nikdy nepripustila, ze by spolocnost Deltafina mala nevyhnutne prezradit podanie ziadosti o oslobodenie od pokút svojim konkurentom, a teda ze sa uz presetrovanie nemôze uskutocnit. Tvrdí, ze nálezite spresnila, ze bolo potrebné zachovávat mlcanlivost este o mesiac dlhsie, aby sa mohla pripravit na vykonanie daného presetrovania (body 445 az 448 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 23 Komisia uviedla, ze si bola vedomá toho, ze spolocnost Deltafina môze mat so zachovaním mlcanlivosti o ziadosti o oslobodenie od pokút praktické tazkosti, ako aj toho, ze keby spolocnost Deltafina bola nútená prezradit konkurentom podanie ziadosti o oslobodenie od pokút, s velkou pravdepodobnostou by sa presetrovanie neuskutocnilo. Zdôraznila, ze vzhladom na to, ze riaditel spolocnosti Deltafina nekonal pod vplyvom nijakej hrozby donútenia, prezradenie zo 4. apríla 2002 bolo svojvolné a spontánne (body 450 az 453 a 459 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 24 Táto institúcia sa domnievala, ze toto správanie nemohlo byt nijako odôvodnené (body 454 az 459 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 25 Komisia tiez spresnila, ze skutocnost, ze Deltafina ju neinformovala najmä o prezradení zo 4. apríla 2002, naznacuje, ze Deltafina necakala, ze Komisia bude s jej postupom súhlasit (bod 449 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 26 Komisia tak dospela k záveru, ze na "základe vyssie uvedených dôvodov... Deltafina si tým, ze svojvolne prezradila podanie svojej ziadosti o oslobodenie od pokút na stretnutí APTI zo 4. apríla 2002, nesplnila svoju povinnost spolupráce, ktorá jej vyplývala z bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002" (bod 460 odôvodnenia sporného rozhodnutia). Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 27 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. januára 2006 Deltafina podala zalobu smerujúcu k zruseniu pokuty, ktorá jej bola ulozená sporným rozhodnutím, a subsidiárne k jej znízeniu. 28 Na podporu svojej zaloby Deltafina uviedla sedem zalobných dôvodov, z toho styri na podporu svojich návrhov na zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá povinnost zaplatit pokutu, ako aj subsidiárne tri dôvody na podporu svojej ziadosti o znízenie tejto pokuty. 29 Vseobecný súd zamietol vsetky zalobné dôvody vznesené spolocnostou Deltafina s výnimkou siesteho, ktorý Deltafina vzala spät. Návrhy úcastníkov konania 30 Deltafina navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil v celom rozsahu alebo scasti napadnutý rozsudok a v rozsahu, v akom sa jej týka, sporné rozhodnutie, ako aj zrusil alebo znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- subsidiárne vrátil vec na rozhodnutie Vseobecného súdu a -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 31 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- ulozil spolocnosti Deltafina povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 32 Na podporu svojho odvolania Deltafina uvádza styri odvolacie dôvody. Najskôr treba spolocne preskúmat prvý a druhý dôvod, dalej stvrtý dôvod a nakoniec tretí dôvod. O prvom a druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 33 Svojím prvým dôvodom Deltafina Vseobecnému súdu predovsetkým vytýka, ze nerozhodol o zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze v nadväznosti na stretnutie zo 14. marca 2002 mohla dospiet k záveru, ze Komisia ju oslobodila od povinnosti mlcanlivosti, a ze v dôsledku toho sa prezradením zo 4. apríla 2002 nedopustila nesplnenia si povinnosti spolupráce. 34 Deltafina dalej zdôraznuje, ze v spornom rozhodnutí predstavuje jediné porusenie povinnosti spolupráce, ktoré sa jej vytýka, prezradenie zo 4. apríla 2002. V dôsledku toho Vseobecný súd tým, ze dospel k záveru o porusení povinnosti spolupráce z dôvodu, ze Deltafina neinformovala Komisiu o tomto prezradení, porusil právo na obranu a prekrocil svoje právomoci, ktoré boli obmedzené na posúdenie zákonnosti tohto rozhodnutia. 35 Napokon sa Deltafina domnieva, ze v bode 149 napadnutého rozsudku Vseobecný súd nahradil vlastnou analýzou povinnosti spolupráce, ktorú má táto spolocnost, to, co bolo dohodnuté medzi nou a Komisiou na stretnutí zo 14. marca 2002. Na urcenie presného obsahu tejto povinnosti spolupráce mal pritom Vseobecný súd zohladnit dohodnuté postupy spolupráce. 36 Vseobecný súd totiz vychádzal z nesprávneho predpokladu, podla ktorého skutocnost, ze Deltafina neinformovala Komisiu o prezradení svojej ziadosti o oslobodenie od pokút, v kazdom prípade predstavovala porusenie povinnosti spolupráce, pricom kvalifikácia tejto skutocnosti vsak závisí od dohodnutých postupov. Komisia pritom mohla, ako to potvrdzuje bod 12 písm. a) oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17), povolit prezradenie podania tejto ziadosti o oslobodenie od pokút. 37 V predmetnej veci malo toto povolenie vyplynút zo stretnutia 14. marca 2002. Na základe súcasných zápisníc z tohto stretnutia a následného správania dotknutých úcastníkov konania mal Vseobecný súd konstatovat, ze Deltafina a Komisia dospeli k dohode o nevyhnutnosti tohto prezradenia a o nárocnejsej úlohe, ktorá v dôsledku toho prislúchala tejto spolocnosti, a to rýchlo poskytnút dalsie dôkazy. 38 Deltafina spresnuje, ze zo zápisníc zo stretnutia 14. marca 2002 vyplýva, ze otázka, ci toto prezradenie malo byt "svojvolné a spontánne" alebo "nesvojvolné a pozadované", nebola riesená, a domnieva sa, ze posúdenie Vseobecného súdu zohladnujúce formu tohto prezradenia je preto zalozené na rekonstrukcii skutocností ex post, ktorú nemozno pripustit. V kazdom prípade akákolvek pochybnost o obsahu údajnej dohody týkajúcej sa postupov spolupráce musí byt podla spolocnosti Deltafina v jej prospech. 39 Svojím druhým dôvodom Deltafina tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánky 65 a 68 svojho rokovacieho poriadku tým, ze na pojednávaní vypocul výpovede jej advokáta R. a V. E., úradníka Komisie povereného vecou, v postavení úcastníkov stretnutia 14. marca 2002 a v dôsledku toho ako svedkov bez toho, aby bolo prijaté uznesenie na úcely objasnenia skutocností, ktoré majú byt preukázané, bez toho, aby títo svedkovia zlozili prísahu, a bez vyhotovenia zápisnice obsahujúcej tieto výpovede. 40 Podla spolocnosti Deltafina Vseobecný súd v bode 159 napadnutého rozsudku vychádzal z výpovede V. E., aby preukázal, ze V. E. nepochopil, ze Deltafina mala v úmysle prezradenie zo 4. apríla 2002, a ze nan v kazdom prípade nedal svoj súhlas. Vseobecný súd tým, ze neporovnal túto výpoved s výpovedou advokáta J., ktorého výsluch neziadal, porusil právo spolocnosti Deltafina na spravodlivý proces. 41 Komisia spochybnuje argumentáciu spolocnosti Deltafina. Posúdenie Súdnym dvorom 42 Pokial ide o prípustnost argumentácie zhrnutej v bode 33 tohto rozsudku, ktorú Komisia spochybnuje, treba konstatovat, ze Deltafina neziada Súdny dvor, aby nanovo posúdil skutkové okolnosti, ale aby konstatoval nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. Táto argumentácia je preto prípustná. 43 Pokial ide o prípustnost argumentácie zhrnutej v bodoch 35 a 36 tohto rozsudku, treba uviest, ze Deltafina Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri urcení povinnosti spolupráce, ktorá jej prislúcha. Táto argumentácia je preto takisto prípustná. 44 Naproti tomu, ako správne uvádza Komisia, argumentáciou zhrnutou v bodoch 37 a 38 tohto rozsudku Deltafina spochybnuje skutkové posúdenie vykonané Vseobecným súdom bez poukázania na skreslenie dôkazov. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora takéto preskúmanie nepatrí do jeho právomoci, takze táto argumentácia musí byt odmietnutá ako neprípustná. 45 Pokial ide o vec samu, treba uviest, ze argumentáciou zhrnutou v bodoch 33 a 34 tohto rozsudku Deltafina Vseobecnému súdu vytýka na jednej strane, ze nerozhodol o dôvode, podla ktorého ju Komisia oslobodila od povinnosti mlcanlivosti, ako aj na druhej strane, ze vykonal nezákonné nahradenie dôvodov a tým prekrocil svoje právomoci. 46 Co sa týka prvej casti argumentácie Deltafina, treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 160 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia nemohla spolocnosti Deltafina vopred povolit spontánne prezradenie zo 4. apríla 2002, kedze táto spolocnost nepreukázala, ze Komisiu vopred riadne informovala o svojich úmysloch. 47 Najmä vzhladom na toto zistenie Vseobecný súd v bode 173 tohto rozsudku potvrdil posúdenie Komisie, podla ktorého Deltafina porusila svoju povinnost spolupráce. 48 V tejto súvislosti z bodov 441, 450 a 460 odôvodnenia sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze svojvolné a spontánne prezradenie spolupráce s Komisiou podnikom, ktorý sa zúcastnil na karteli, ostatným podnikom, ktoré sa zúcastnili na tom istom karteli, v stádiu, ked sa pripravovali presetrenia na mieste v týchto podnikoch, má inú povahu nez odhalenie tejto spolupráce týmito podnikmi z dôvodu praktických tazkostí tohto podniku zachovat mlcanlivost o svojej spolupráci. 49 Komisia sa totiz domnievala, ze svojvolné a spontánne prezradenie samo osebe preukazuje porusenie povinnosti spolupráce, pokial sa jednoznacne nepreukáze, ze takéto prezradenie táto institúcia vopred výslovne povolila. 50 Vseobecný súd rozhodol, ze v danej vec o takýto prípad neslo, a preto v bodoch 160 a 173 napadnutého rozsudku potvrdil porusenie povinnosti spolupráce spolocnostou Deltafina konstatované Komisiou v bode 460 odôvodnenia sporného rozhodnutia. 51 Na rozdiel od toho, co tvrdí Deltafina, toto posúdenie nie je vôbec chybné. 52 Osobitne skutkové konstatovanie Vseobecného súdu o neexistencii predchádzajúceho výslovného povolenia Komisie týkajúceho sa spontánneho prezradenia zo 4. apríla 2002 Deltafina nespochybnila. Za týchto podmienok Vseobecný súd nemusel výslovne zamietnut argumentáciu Deltafina smerujúcu k preukázaniu existencie dohody o nevyhnutnosti prezradenia jej spolupráce. 53 Kedze totiz prezradenie zo 4. apríla 2002 bolo spontánne, nebolo nevyhnutné. Aj za predpokladu, ze by Komisia súhlasila s prípadným nesvojvolným prezradením spolupráce spolocnostou Deltafina, tento súhlas by nemohol odôvodnit jej spontánne prezradenie, a teda nemohol by vyvrátit konstatovanie porusenia povinnosti spolupráce touto spolocnostou. Z toho vyplýva, ze táto argumentácia bola neúcinná. 54 Pokial ide o druhú cast argumentácie uvedenej na podporu prvého dôvodu, a to tvrdenie zalozené na nezákonnom nahradení dôvodov, z bodov 143 az 145 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti vykonal celkovú analýzu povinnosti spolupráce, ktorá prislúcha podniku, ktorý ziada o moznost vyuzit po skoncení správneho konania konecné oslobodenie od pokút. Táto povinnost plnej, trvalej a úcinnej spolupráce upravená v bode 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 obsahuje najmä povinnost úplného informovania, pokial ide o vsetky okolnosti dôlezité pre vysetrovanie Komisie. 55 Okrem toho z bodov 429, 449 a 459 odôvodnenia sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zohladnila neexistenciu urcitých informácií, ktoré mal podnik poskytnút, pokial ide osobitne o okolnosti týkajúce sa stretnutia zo 4. apríla 2002. 56 Vseobecný súd teda v bodoch 152 az 162 napadnutého rozsudku iba odpovedal na argumentáciu uvedenú spolocnostou Deltafina pred týmto súdom, tak ako vyplýva z bodu 151 tohto rozsudku. V dôsledku toho, kedze Vseobecný súd vôbec nenahradil dôvody, druhá cast argumentácie Deltafina musí byt odmietnutá. 57 Okrem toho v rozsahu, v akom Deltafina vo svojom druhom dôvode tvrdí, ze Vseobecný súd porusil právo tejto spolocnosti na spravodlivý proces, kedze na jednej strane v rozpore s clánkami 65 a 68 svojho rokovacieho poriadku na pojednávaní vypocul výpovede advokáta Deltafina, ako aj úradníka Komisie povereného vecou a na druhej strane sa v bode 159 napadnutého rozsudku opieral o jednu z týchto výpovedí bez porovnania tejto výpovede s výpovedou advokáta J., ktorého výsluch neziadal, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 58 Predovsetkým je nepochybné, ze Vseobecný súd na pojednávaní vypocul advokáta R. a V. E. ako úcastníkov stretnutia zo 14. marca 2002 a V. E. ako úcastníka telefonického rozhovoru z 22. marca 2002. Je tiez nepochybné, ze dotknuté osoby Vseobecný súd vypocul, pokial ide o to, ako vnímali obsah tohto stretnutia a rozhovoru, ze tento rozhovor sa uskutocnil mimo procesného rámca uvedeného v clánku 68 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu a ze Deltafina v tejto súvislosti nevzniesla na tomto pojednávaní nijakú námietku. 59 V tejto súvislosti na jednej strane na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, skutocnost, ze Deltafina nevzniesla nijakú námietku na tomto pojednávaní, nemá za následok, ze druhý dôvod je neprípustný (pozri v tomto zmysle rozsudok Corus UK/Komisia, C-199/99 P, [6]EU:C:2003:531, body 32 a 35). 60 Na druhej strane, ako Komisia správne uviedla, iste existuje bezná a legitímna prax Vseobecného súdu spocívajúca vo vypocutí osôb zastupujúcich úcastníkov konania, ktorí majú vedomost o relevantných podrobnostiach, o technických otázkach alebo zlozitých skutkových okolnostiach. 61 V predmetnej veci, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 116 a 117 svojich návrhov, sa vsak otázky adresované Vseobecným súdom advokátovi R. a V. E. týkali najmä spochybnených a sporných skutocností medzi úcastníkmi konania. Okrem toho z týchto tém nevyplynula nijaká odborná stránka alebo zlozitost a nezdá sa ani, ze by advokát R. a V. E. boli vypocutí z dôvodu osobitných technických vedomostí, ktorými disponovali. 62 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Deltafina správne uvádza, ze Vseobecný súd tým, ze na pojednávaní vypocul jej advokáta a úradníka Komisie povereného vecou o ich vnímaní toho, co sa dohodlo na stretnutí zo 14. marca 2002, ako aj pocas telefonického rozhovoru z 22. marca 2002, isiel nad rámec toho, co mozno vykonat prostredníctvom tejto praxe, kedze výsluch Vseobecného súdu sa týkal skutocností, ktoré mali byt prípadne preukázané svedeckými výpovedami podla postupu uvedeného v clánku 68 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 63 Na rozdiel od toho, co tvrdí Deltafina, vsak táto procesná nezrovnalost nespôsobuje porusenie jej práva na spravodlivý proces. 64 Ako totiz správne uviedla Komisia, a na rozdiel od toho, co tvrdí Deltafina, Vseobecný súd vzal v bode 159 napadnutého rozsudku do úvahy vyhlásenia úradníka Komisie povereného vecou iba v rámci úvah rozvinutých nadbytocne, kedze jeho zdôvodnenie bolo v podstatnej miere zalozené na písomných dôkazoch skúmaných v bodoch 153 az 158 napadnutého rozsudku, a to najmä na zápisniciach zo stretnutia 14. marca 2002 a telefonickom rozhovore z 22. marca 2002. 65 Ako uviedla aj generálna advokátka v bode 120 svojich návrhov, Vseobecný súd mohol svoj záver zalozit iba na týchto dvoch dôkazných dokumentoch. 66 Konkrétne, vzhladom na jednej strane na to, ze v týchto písomných dôkazoch sa nenachádza ani výslovná informácia spolocnosti Deltafina o jej úmysle svojvolne prezradit svoju spoluprácu s Komisiou, ani výslovný súhlas Komisie s týmto prezradením, a na druhej strane na význam takéhoto výslovného súhlasu tak pre spolocnost Deltafina, ako aj pre uzitocnost zamýslaných presetrovaní, treba dospiet k záveru, ze Vseobecný súd sa mohol bez toho, aby sa dopustil chyby, domnievat, ze neexistencia informácie o výslovnom súhlase bola z hladiska práva dostatocne preukázaná uvedenými dôkaznými dokumentmi. 67 Podla ustálenej judikatúry totiz len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje. Dôkazný charakter procesných dokumentov patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkových okolností, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, alebo ked zo spisového materiálu vyplýva vecná nepresnost konstatovaní Vseobecného súdu (rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, C-385/07 P, [7]EU:C:2009:456, bod 163 a citovaná judikatúra). 68 Za okolností ako v predmetnej veci, kedze Deltafina nepredlozila nijakú ziadost o výsluch svedkov a nepoukazuje na nijaké skreslenie dôkazov zohladnených Vseobecným súdom, tento súd sa mohol domnievat, ze výsluch advokátov R. a J. alebo V. E. ako svedkov nebol nevyhnutný. 69 Z toho vyplýva jednak, ze druhý dôvod nie je dôvodný, a jednak, ze odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 153 az 160 napadnutého rozsudku nijako neporusuje právo na obranu. 70 Za týchto podmienok musia byt prvý a druhý odvolací dôvod zamietnuté. O stvrtom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 71 Deltafina navrhuje, aby Súdny dvor znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, na zmiernenie porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, ktorého sa dopustila Komisia tým, ze jej priznala rovnaké znízenie pokuty ako spolocnosti Dimon Italia. 72 Podla spolocnosti Deltafina sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vyhlásil, ze táto ziadost, ktorá bola podaná na prvostupnovom pojednávaní, predstavovala nový dôvod, ktorý nebol zalozený na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania, a preto neprípustný. Tvrdenia Deltafina vsak spocívali na judikatúre vyplývajúcej z rozsudku Vseobecného súdu Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia (T-13/03, [8]EU:T:2009:131), ktorý bol vyhlásený az po skoncení písomnej casti konania. 73 Komisia spochybnuje túto argumentáciu Deltafina. Posúdenie Súdnym dvorom 74 Ako vyplýva z clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu a clánku 127 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, uvádzanie nových dôvodov pocas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania (uznesenie Arbos/Komisia, C-615/12 P, [9]EU:C:2013:742, bod 35). 75 Deltafina v konaní pred Vseobecným súdom nepredlozila nijaký dôkaz spôsobilý preukázat, ze dotknutý dôvod je zalozený na právnej okolnosti, ktorá vysla najavo v priebehu konania. Ako totiz uviedla generálna advokátka v bode 127 svojich návrhov, zásada rovnosti zaobchádzania, na ktorú poukazuje Deltafina, je vseobecnou zásadou práva Únie, ktorej dodrziavanie podla ustálenej judikatúry zabezpecujú Súdny dvor a Vseobecný súd, a to najmä v oblasti pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze. 76 Rozsudok spresnujúci povinnosti Komisie podla zásady rovnosti zaobchádzania, ako na to poukazuje Deltafina, preto nemozno povazovat za novú právnu okolnost odôvodnujúcu oneskorené predlozenie nového dôvodu. 77 V dôsledku toho treba stvrtý odvolací dôvod zamietnut. O tretom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 78 Deltafina uvádza, ze konanie pred Vseobecným súdom trvalo pät rokov a osem mesiacov, a spresnuje, ze od konca písomnej casti konania do rozhodnutia o zacatí ústnej casti konania uplynulo 43 mesiacov. Domnieva sa, ze toto konanie bolo neprimerane dlhé, a navrhuje, aby Súdny dvor v rámci svojej neobmedzenej právomoci zrusil alebo podstatne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, na zmiernenie porusenia základného práva spolocnosti Deltafina na rozhodnutie v primeranej lehote zaruceného clánkom 41 ods. 1 a clánkom 47 druhým odsekom Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 79 Komisia spochybnuje argumentáciu Deltafina. Posúdenie Súdnym dvorom 80 Treba pripomenút, ze prekrocenie primeranej lehoty na rozhodnutie je procesnou vadou, ktorá predstavuje porusenie základného práva, a dotknutý úcastník konania musí mat právo na úcinný opravný prostriedok, ktorý mu umozní primeranú nápravu (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, C-40/12 P, [10]EU:C:2013:768, bod 80). 81 Ak Deltafina ziada zrusenie napadnutého rozsudku a subsidiárne znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, treba uviest, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze ked neexistujú indície, podla ktorých nadmerná dlzka trvania konania pred Vseobecným súdom mala vplyv na riesenie sporu, nedodrzanie poziadavky rozhodnutia veci v primeranej lehote nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, [11]EU:C:2013:768, bod 81 a citovaná judikatúra). 82 Táto judikatúra je zalozená najmä na úvahe, z ktorej vyplýva, ze ak nedodrzanie poziadavky na rozhodnutie v primeranej lehote nemá vplyv na riesenie sporu, zrusenie napadnutého rozsudku nenapraví porusenie zásady úcinnej súdnej ochrany Vseobecným súdom (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, [12]EU:C:2013:768, bod 82 a citovaná judikatúra). 83 V prejednávanej veci Deltafina nepredlozila Súdnemu dvoru ziadnu indíciu, z ktorej by vyplývalo, ze nedodrzanie primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom mohlo mat vplyv na riesenie sporu, ktorý mu bol predlozený. 84 Okrem toho vzhladom na potrebu zabezpecenia dodrziavania práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze Súdny dvor nemôze umoznit zalobcovi iba z dôvodu, ze nebola dodrzaná poziadavka rozhodnutia veci v primeranej lehote, spochybnit opodstatnenost alebo výsku pokuty v prípade, ked vsetky dôvody smerujúce proti konstatovaniam Vseobecného súdu, pokial ide o výsku tejto pokuty a správanie, ktoré trestá, boli zamietnuté (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, [13]EU:C:2013:768, bod 84 a citovaná judikatúra). 85 Z toho vyplýva, na rozdiel od toho, co tvrdí Deltafina, ze tretí dôvod nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku, a to ani ciastocnému. 86 Kedze Deltafina ziada zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, tak, aby sa zohladnili financné dôsledky, ktoré pre nu vyplývali z neprimeranej dlzky konania pred Vseobecným súdom, Súdny dvor rozhodol, ze nedodrzanie povinnosti Vseobecného súdu vyplývajúcej z clánku 47 druhého odseku Charty rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote môze viest k zalobe o náhradu skody a ze takéto porusenie musí byt sankcionované v konaní o zalobe o náhradu skody pred Vseobecným súdom, pricom takáto zaloba predstavuje úcinný prostriedok nápravy (rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, [14]EU:C:2013:768, body 86 a 89). 87 Z toho vyplýva, ze Vseobecnému súdu, ktorý je podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ príslusný rozhodovat o takýchto zalobách o náhradu skody, prinálezí rozhodovat v inom rozhodovacom zlození, nez v ktorom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka je kritizovaná, a ze tieto zaloby nemozno podat priamo na Súdny dvor v rámci odvolania [rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia, [15]EU:C:2013:768, body 90 a 96]. 88 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci zaloby o náhradu skody zalozenej na porusení clánku 47 druhého odseku Charty Vseobecným súdom v rozsahu, v akom porusil poziadavky spojené s dodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie, kedze toto porusenie predstavuje dostatocne závazné porusenie právneho pravidla, ktorého predmetom je priznanie práv jednotlivcom (pozri najmä rozsudok Komisia/CEVA a Pfizer, C-198/03 P, [16]EU:C:2005:445, bod 63 a citovanú judikatúru), je úlohou Vseobecného súdu v rámci jeho posúdení týkajúcich sa tohto porusenia zohladnit okolnosti vlastné kazdej veci, ako je zlozitost sporu a správanie úcastníkov konania, základnú poziadavku právnej istoty, ktorá musí platit v prípade hospodárskych subjektov, ako aj ciel zabezpecit, aby hospodárska sútaz nebola skreslená, ako vyplýva z bodov 91 az 95 rozsudku Gascogne Sack Deutschland/Komisia ([17]EU:C:2013:768). 89 Vseobecnému súdu prinálezí tiez posúdit vecnú správnost uvedenej skody a prícinnú súvislost existujúcu medzi touto skodou a neprimeranou dlzkou súdneho konania, ako aj zohladnit vseobecné zásady uplatnitelné v právnych poriadkoch clenských státov, pokial ide o rozhodovanie o zalobách zalozených na podobných poruseniach. 90 Vzhladom na uvedené, kedze v predmetnej veci je aj bez toho, aby úcastníci konania museli v tejto súvislosti predlozit dôkazy, zjavné, ze Vseobecný súd dostatocne závazne porusil svoju povinnost rozhodnút vo veci v primeranej lehote, Súdny dvor sa k tomu môze vyjadrit. 91 Dlzka konania pred Vseobecným súdom, a to priblizne 5 rokov a 8 mesiacov, ku ktorej osobitne prispelo obdobie 3 rokov a 7 mesiacov, ktoré uplynulo medzi skoncením písomnej casti konania a pojednávaním, nemôze byt odôvodnené ani urcitým stupnom nárocnosti sporu, ani skutocnostou, ze siesti adresáti sporného rozhodnutia podali proti nemu zalobu o neplatnost, ani ziadostou spolocnosti Deltafina, aby bol v priebehu písomnej casti konania pred Vseobecným súdom predlozený dokument v dispozícii Komisie. 92 Z úvah uvedených v bodoch 81 az 87 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze treba zamietnut tretí dôvod. 93 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa musí odvolanie zamietnut. O trovách 94 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní, Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 95 Kedze Deltafina nemala úspech vo svojich dôvodoch a Komisia navrhla zaviazat ju na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Deltafina SpA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [18]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXujvBbG/L91888-8290TMP.html#t-ECR_62011CJ0578_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A441&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:298:TOC 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A131&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A742&lang=SK&format=pdf&target=null 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A445&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///tmp/lynxXXXXujvBbG/L91888-8290TMP.html#c-ECR_62011CJ0578_SK_01-E0001