ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 7. novembra 2013 ( [1]*1 ) "Elektronické komunikacné siete a sluzby -- Smernice 97/66/ES, 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES -- Vecná pôsobnost -- Poskytovanie základného balíka televíznych a rozhlasových programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie -- Prevod káblovej siete z mesta na súkromný podnik -- Zmluvné ustanovenie týkajúce sa ceny -- Právomoci národných regulacných orgánov -- Zásada lojálnej spolupráce" Vo veci C-518/11, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Gerechtshof te Amsterdam (Holandsko) zo 4. októbra 2011 a dorucený Súdnemu dvoru 10. októbra 2011, ktorý súvisí s konaním: UPC Nederland BV proti Gemeente Hilversum, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic, sudcovia C. G. Fernlund, A. Ó Caoimh, C. Toader a E. Jarasiunas (spravodajca), generálny advokát: P. Cruz Villalón, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. novembra 2012, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- UPC Nederland BV, v zastúpení: P. Glazener a E. Besselink, advocaten, -- Gemeente Hilversum, v zastúpení: J. Doeleman a G. van der Wal, advocaten, -- holandská vláda, v zastúpení: pôvodne C. Wissels, neskôr M. Bulterman a B. Koopman, splnomocnené zástupkyne, -- Európska komisia, v zastúpení: A. Nijenhuis, P. Van Nuffel a L. Nicolae, splnomocnení zástupcovia, -- Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: X. Lewis a M. Moustakali, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. apríla 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 101 ZFEÚ, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (rámcová smernica) ([2]Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349, dalej len "rámcová smernica"), smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromného zivota v odvetví telekomunikácií [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 24, s. 1), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikacných sietí a príslusných zariadení (prístupová smernica) ([4]Ú. v. ES L 108, s. 7; Mim. vyd. 13/029, s. 323), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby (smernica o povolení) ([5]Ú. v. ES L 108, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej sluzbe a právach uzívatelov týkajúcich sa elektronických komunikacných sietí a sluzieb (smernica univerzálnej sluzby) ([6]Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367). 2 Tento návrh bol predlozený v rámci sporu medzi spolocnostou UPC Nederland BV (dalej len "UPC") a Gemeente Hilversum (mesto Hilversum, dalej len "Hilversum") týkajúceho sa zmluvy o predaji podniku zabezpecujúceho káblové televízne vysielania, ktorého vlastníkom bolo mesto. Právny rámec Právo Únie Nový právny rámec v oblasti elektronických komunikacných sluzieb 3 Nový právny rámec platný v oblasti elektronických komunikacných sluzieb (dalej len "NPR") pozostáva z rámcovej smernice a zo styroch specifických smerníc, ktoré ju doplnajú, konkrétne smernice 97/66, prístupovej smernice, smernice o povolení a smernice univerzálnej sluzby (tieto styri posledné smernice spolocne dalej len "specifické smernice"). 4 Smernica o povolení, prístupová smernica, smernica univerzálnej sluzby a rámcová smernica boli zmenené a doplnené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 ([7]Ú. v. EÚ L 337, s. 37). Vzhladom na dátum skutkových okolností veci samej sa vsak tento spor riadi týmito styrmi smernicami v ich pôvodnom znení. - Rámcová smernica 5 Odôvodnenie 5 rámcovej smernice znie: "Konvergencia telekomunikácií, médií a sektora informacných technológií znamená, ze vsetky prenosové siete a sluzby by mali byt zastresované jedným regulacným rámcom. Tento regulacný rámec pozostáva z tejto smernice a styroch specifických smerníc: smernice [o povolení], [prístupovej smernice], smernice [univerzálnej sluzby] a smernice [97/66]... Je potrebné oddelit reguláciu prenosu od regulácie obsahu. Tento rámec sa preto nevztahuje na obsah sluzieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikacných sietí vyuzívajúcich elektronické komunikacné sluzby, ako napr. vysielanie obsahu, financné sluzby a niektoré sluzby informacnej spolocnosti, a preto nemá dopad na opatrenia prijaté na úrovni spolocenstva alebo na národnej úrovni vzhladom na takéto sluzby, v súlade s právom spolocenstv[a], aby sa podporila kultúrna a jazyková rôznorodost a zaistila ochrana plurality médií. Na obsah televízneho programu sa vztahuje smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii niektorých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení v clenských státoch, ktoré sa týkajú cinnosti v oblasti televízneho vysielania [([8]Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 ([9]Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321)]. Oddelenie regulácie prenosu a regulácie obsahu nemá vplyv na zohladnenie ich vzájomného prepojenia najmä s cielom zabezpecenia plurality médií, kultúrnej rozmanitosti a ochrany spotrebitela." 6 Clánok 2 písm. a) a c) tejto smernice znie takto: "Na úcely tejto smernice: a) 'elektronická komunikacná siet` znamená prenosové systémy a kde je to potrebné zariadenie na prepájanie alebo smerovanie a iné prostriedky, ktoré umoznujú prenos signálov po drôte, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane druzicových sietí, pevných (s prepínaním okruhov a paketov vrátane internetu) a mobilných pozemských sietí, elektrických káblových systémov v rozsahu, v ktorom sú pouzívané na prenos signálov, siete pouzívané pre rozhlasové a televízne vysielanie a siete káblovej televízie, bez ohladu na typ prenásanej informácie; ... c) 'elektronická komunikacná sluzba` znamená sluzbu bezne poskytovanú za úhradu, ktorá pozostáva úplne alebo prevazne z prenosu signálov v elektronických komunikacných sietach, vrátane telekomunikacných sluzieb a prenosových sluzieb v sietach pouzívaných na vysielanie, s výnimkou sluzieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich edicnú kontrolu obsahu prenásaného pomocou elektronických komunikacných sietí a sluzieb; nezahrna sluzby informacnej spolocnosti definované v clánku 1 smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 98/34/ES [z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov ([10]Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 ([11]Ú. v. ES L 217, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8)], ktoré úplne alebo prevazne nepredstavujú prenos signálov v elektronických komunikacných sietach." 7 Clánok 3 tejto smernice stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby kazdú úlohu ulozenú národným regulacným orgánom [(dalej len 'NRO`)] v tejto smernici alebo specifických smerniciach vykonával príslusný orgán. 2. Clenské státy zarucia nezávislost [NRO] tým, ze zabezpecia ich právne oddelenie a nezávislé fungovanie od vsetkých organizácií poskytujúcich elektronické komunikacné siete, zariadenia alebo sluzby. ... ... 6. Clenské státy oznámia [Európskej komisii] vsetky [NRO] poverené úlohami podla tejto smernice a specifických smerníc a ich príslusné povinnosti." 8 Clánok 8 tejto smernice stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby [NRO] pri vykonávaní regulacných úloh uvedených v tejto smernici a specifických smerniciach, uskutocnili vsetky zodpovedajúce opatrenia zamerané na dosiahnutie cielov stanovených v odsekoch 2, 3, a 4. Takéto opatrenia musia byt primerané týmto cielom. ... 2. [NRO] podporujú sútaz pri poskytovaní elektronických komunikacných sietí, elektronických komunikacných sluzieb a pridruzených zariadení a sluzieb okrem iného tým, ze: a) zabezpecia maximálny prospech uzívatelov, vrátane zdravotne postihnutých uzívatelov, z hladiska výberu, ceny a kvality; b) zabezpecia, aby nenastala deformácia alebo obmedzenie sútaze v sektore elektronických komunikácií; ... 3. [NRO] prispievajú k rozvoju vnútorného trhu okrem iného tým, ze: a) odstránia pretrvávajúce prekázky pri poskytovaní elektronických komunikacných sietí, pridruzených zariadení a sluzieb a elektronických komunikacných sluzieb na európskej úrovni; ... d) vzájomnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou transparentným spôsobom zabezpecia rozvoj jednotných regulacných postupov a jednotné uplatnovanie tejto smernice a specifických smerníc. ..." 9 V clánkoch 9 az 13 rámcovej smernice sa doplna, ze úlohy NRO sa týkajú aj správy rádiových frekvencií pre elektronické komunikacné sluzby, císlovania, mien a adries, práva na vstup, spolocného umiestnenia a spolocného pouzívania prostriedkov, oddeleného úctovníctva a financných správ. - Prístupová smernica 10 Clánok 13 ods. 1 prístupovej smernice stanovuje: "[NRO] môze... ulozit povinnosti týkajúce sa návratnosti nákladov a kontroly cien, vrátane povinností týkajúcich sa nákladovej orientácie cien a povinností týkajúcich sa systémov úctovania nákladov, za poskytovanie specifických typov prepojenia a/alebo prístupu v situáciách, ked analýza trhu ukazuje, ze nedostatok efektívnej sútaze znamená, ze príslusný operátor by mohol drzat ceny na neprimerane vysokej úrovni alebo by mohol uplatnovat cenové rozdiely na skodu koncových uzívatelov. [NRO] zohladnujú investície uskutocnené operátorom a umoznujú mu primeranú mieru návratnosti vlozeného kapitálu, berúc do úvahy existujúce riziká." - Smernica 2009/140 11 Odôvodnenie 5 smernice 2009/140 stanovuje: "Cielom je postupne redukovat predpisy ex ante specifické pre daný sektor pocas toho, ako sa bude rozvíjat hospodárska sútaz na príslusných trhoch, pricom v konecnom dôsledku by sa elektronické komunikácie mali spravovat výhradne právom hospodárskej sútaze. Vzhladom na to, ze na trhoch v oblasti elektronických komunikácií sa v posledných rokoch zaznamenala vysoká dynamika hospodárskej sútaze, je dôlezité, aby sa regulacné povinnosti ex ante ukladali, len ak neexistuje efektívna a udrzatelná hospodárska sútaz." Dalsie relevantné smernice 12 Podla odôvodnenia 7 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej sútazi na trhoch elektronických komunikacných sietí a sluzieb ([12]Ú. v. ES L 249, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 178, dalej len "smernica o hospodárskej sútazi"): "táto smernica sa odvoláva na 'elektronické komunikacné sluzby` a 'elektronické komunikacné siete` namiesto v minulosti pouzívaných pojmov 'telekomunikacné sluzby` a 'telekomunikacné siete`; tieto nové definície sú nevyhnutné, aby sa zohladnil jav konvergencie tým, ze sa do jednej definície zahrnú vsetky elektronické komunikacné sluzby a/alebo siete, ktorými sa uskutocnuje prenos signálov vedením, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami (t. j. pevnými, bezdrôtovými, káblovými televíznymi alebo satelitnými sietami); prenos a vysielanie rádiových a televíznych programov by sa mali uznávat ako elektronická komunikacná sluzba a siete pouzívané na taký prenos a vysielanie by sa mali podobne uznávat ako elektronické komunikacné siete; okrem toho by sa malo ujasnit, ze nová definícia elektronických komunikacných sietí sa tiez týka optických sietí, ktoré umoznujú tretím stranám prenos signálu pomocou vlastných spojovacích a smerovacích zariadení". 13 Clánok 1 ods. 3 smernice o hospodárskej sútazi znie takto: "Na úcely tejto smernice platia tieto definície: ... 3. 'elektronické komunikacné sluzby` znamenajú sluzby bezne poskytované za úplatu, ktoré pozostávajú úplne alebo hlavne z prenosu signálov v elektronických komunikacných sietach, vrátane telekomunikacných sluzieb a prenosových sluzieb v sietach pouzívaných na vysielanie, nezahrna vsak sluzby poskytujúce alebo vykonávajúc[e] edicnú kontrolu obsahu prenásaného pomocou elektronických komunikacných sietí a sluzieb; nezahrna sluzby informacnej spolocnosti definované v clánku 1 smernice [98/34], ktoré úplne alebo hlavne nepredstavujú prenos signálov v elektronických komunikacných sietach". 14 Clánok 1 ods. 1 písm. a) i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v clenských státoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych sluzieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych sluzbách) ([13]Ú. v. EÚ L 95, s. 1) stanovuje: "Na úcely tejto smernice sa uplatnia tieto definície: a) 'audiovizuálna mediálna sluzba` je: i) sluzba, ako ju vymedzujú clánky 56 a 57 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, za ktorú je redakcne zodpovedný poskytovatel mediálnej sluzby a ktorej hlavným úcelom je poskytovanie programov s cielom informovat, zabávat alebo vzdelávat sirokú verejnost elektronickými komunikacnými sietami v zmysle clánku 2 písm. a) [rámcovej smernice]. Takéto audiovizuálne mediálne sluzby sú televízne vysielanie, ako ho vymedzuje písmeno e) tohto odseku, alebo audiovizuálna mediálna sluzba na poziadanie v zmysle písmena g) tohto odseku". Holandské právo 15 Holandské královstvo prebralo NPR do vnútrostátneho právneho poriadku novelou zákona o telekomunikáciách (Telecommunicatiewet, Stb. 2004, c. 189), ktorý nadobudol úcinnost 19. mája 2004 (Stb. 2004, c. 207). Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 16 Podobne ako iné holandské mestá a obce, aj mesto Hilversum poverilo instaláciou, údrzbou a prevádzkou televíznej káblovej siete na svojom území káblovú distribucnú spolocnost, ktorá mu patrila. Táto operácia sa povazovala za sluzbu vo vseobecnom záujme, pretoze mestá mali s prihliadnutím na náklady na túto operáciu za úlohu poskytnút obcanom co najväcsie mnozstvo programov v co najlepsej prijímacej kvalite za co najnizsí poplatok. 17 Pod vplyvom vývoja v Únii sa mnoho miest a obcí rozhodlo predat svoje komunálne káblové distribucné spolocnosti. V podmienkach zmlúv o predaji uzavretých na tento úcel si obce vyhradili právomoci týkajúce sa zlozenia základnej ponuky rozhlasových a televíznych programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie a stanovenia výsky poplatku (dalej len "základný balík programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie") pre domácnosti pripojené k sieti. 18 Na základe zmluvy o budúcom prevádzkovaní káblovej siete v meste Hilversum (dalej len "zmluva") z 1. júla 1996 mesto predalo právnej predchodkyni spolocnosti UPC káblovú spolocnost vrátane káblovej siete, ktorú uz dalo nainstalovat. 19 Hilversum sa v tejto zmluve zaviazalo, ze bude spolupracovat na získaní povolenia pre kupujúceho potrebného na výstavbu, údrzbu a prevádzku zariadenia káblového vysielania na území mesta. 20 Spolocnost UPC sa zaviazala uskutocnit investície umoznujúce vytvorenie káblovej siete, ktorá bude schopná poskytnút vyssiu kvalitu sluzieb beznému predplatitelovi v tomto meste a okrem staníc rozhlasového a televízneho vysielania poskytnút aj atraktívny balík telekomunikacných sluzieb jednotlivcom a podnikatelom. 21 Zmluva dalej obsahuje ustanovenie, podla ktorého je UPC povinná zabezpecit základný balík programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie, ktoré budú zodpovedat kritériám zlozenia a stanovenia poplatku spresneným v zmluve (dalej len "ustanovenie o cene"). V tomto ustanovení sa v tejto súvislosti uvádzalo, ze mesacný poplatok za základný balík bude predmetom kazdorocnej úpravy na základe indexu spotrebitelských cien podla vzorca uvedeného v prílohe tejto zmluvy. Zároven sa tam spresnilo, ze v tomto poplatku sa odrazí aj zvýsenie externých nákladov, pokial úprava stanovená v uvedenom ustanovení nebude stacit na pokrytie tohto zvýsenia. 22 Okrem toho táto zmluva tiez vylúcila jej úplné alebo ciastocné zrusenie alebo ukoncenie bez písomného súhlasu vsetkých zmluvných strán a stanovila, ze ju mozno zmenit len s písomným súhlasom vsetkých zmluvných strán, pricom tieto zmluvné strany sa v kazdom prípade dohodnú na jej novom obsahu po desiatich rokoch. 23 Listom z 28. novembra 2003 spolocnost UPC oznámila mestu Hilversum, ze od 1. januára 2004 zvýsi pre vsetky domácnosti v meste poplatok za základný balík programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie z 10,28 eura vrátane dane z pridanej hodnoty (dalej len "DPH") mesacne na 13,32 eura vrátane DPH, pricom v ostatných mestách a obciach UPC v tom case vyberala za základný balík poplatok 16 eur. 24 Hilversum podalo zalobu s cielom zakázat spolocnosti UPC, aby predmetnú cenu zvýsila. Rozsudkom z 23. decembra 2003 Rechtbank te Amsterdam (Súd v Amsterdame) tejto zalobe vyhovel. V odvolacom konaní tento rozsudok potvrdil aj Gerechtshof te Amsterdam (Odvolací súd v Amsterdame) rozsudkom z 12. augusta 2004. Kasacný opravný prostriedok, ktorý UPC podala proti tomuto rozsudku, Hoge Raad der Nederlanden (Najvyssí súd) zamietol 8. júla 2005. 25 Okrem toho v priebehu roka 2003 po staznostiach týkajúcich sa cenových zvýsení, ktoré UPC oznámila, Nederlandse Mededingingsautoriteit (holandský orgán na ochranu hospodárskej sútaze, dalej len "NMa") zacal konanie s cielom zistit, ci fakturovaním neprimerane vysokých cien predplatného spolocnost UPC nezneuzila svoje dominantné postavenie v zmysle clánku 24 zákona o ochrane hospodárskej sútaze [Wet houdende nieuwe regels omtrent de economische mededinging (Mededingingswet)] z 22. mája 1997. 26 Rozhodnutím z 27. septembra 2005 NMa dospel k záveru, ze ceny spolocnosti UPC neboli neprimerane vysoké a ze spolocnost nezneuzila dominantné postavenie v zmysle clánku 24 zákona o ochrane hospodárskej sútaze. 27 Dna 28. septembra 2005 Onafhankelijke Post en Telecommunicatie Autoriteit (nezávislý postový a telekomunikacný úrad, dalej len "OPTA") prijal návrh rozhodnutia v súvislosti s trhom sprístupnovania a poskytovania audiovizuálnych signálov v oblasti pokrývanej UPC, v ktorom konstatoval, ze UPC mala v oblasti svojho pokrytia významný vplyv na trhu poskytovania základných balíkov programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie, a ulozil jej povinnosti týkajúce sa výpoctu jej poplatkov. 28 Dna 3. novembra 2005 Komisia po tom, ako OPTA predlozil svoj návrh rozhodnutia v súlade s postupom stanoveným v rámcovej smernici, vyjadrila pochybnosti o zlucitelnosti tohto návrhu s rámcovou smernicou v spojení s odporúcaním Komisie 2003/311/ES z 11. februára 2003 o príslusných trhoch s výrobkami a so sluzbami v sektore elektronickej komunikácie umoznujúcimi reguláciu ex ante v súlade so smernicou 2002/21 [neoficiálny preklad] ([14]Ú. v. ES L 114, s. 45). Vo svojom konecnom rozhodnutí zo 17. marca 2006 sa OPTA definitívne vzdal plánovanej cenovej kontroly. 29 Dna 15. mája 2005 UPC zacala na Rechtbank te Amsterdam konanie proti mestu Hilversum, v rámci ktorého navrhla, aby sa ustanovenie o cene vyhlásilo za neplatné a aby sa mestu Hilversum ulozila povinnost povolit zvysovanie poplatku. V tejto súvislosti sa dovolávala nezlucitelnosti predmetného ustanovenia s právom Únie. 30 Kedze tento návrh bol zamietnutý, spolocnost UPC podala odvolanie na vnútrostátny súd, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania, a v nom navrhovala po prvé zrusit ustanovenie o cene alebo subsidiárne vyhlásit toto ustanovenie za neplatné a po druhé urcit, ze mesto Hilversum je zodpovedné za skodu, ktorá bola UPC spôsobená tým, ze od svojich predplatitelov na území mesta Hilversum nemohla ziadat cenu, ktorú uplatnovala v celostátnom meradle. 31 V návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Gerechtshof te Amsterdam po prvé uvádza, ze medzi úcastníkmi konania vo veci samej existuje predovsetkým spor o tom, ci sluzba, ktorú ponúka spolocnost UPC, a to poskytovanie základného balíka programov prostredníctvom káblovej televízie, patrí do vecnej pôsobnosti NPR. 32 Po druhé, ak sluzba, ktorú poskytuje UPC, patrí do pôsobnosti NPR, vnútrostátny súd sa pýta na dôsledky uplatnenia NPR na ustanovenie o cene. V tejto súvislosti podla vnútrostátneho súdu nie je jasné, ci je Hilversum este oprávnené chránit vseobecný záujem a na tento úcel zasahovat do stanovenia poplatkov, pricom ide aj o otázku, ci je úcelom NPR úplná harmonizácia a ci je mozný dodatocný zásah zo strany verejnej moci. Ak je táto právomoc zasahovat vylúcená, treba si polozit otázku, ci verejnoprávny orgán nie je viazaný povinnostou lojálnej spolupráce v zmysle práva Únie. 33 Po tretie sa vnútrostátny súd pýta, ci sa následky prípadnej neplatnosti ustanovenia o cene urcia podla práva Únie, konkrétne podla sankcie neplatnosti na základe clánku 101 ods. 2 ZFEÚ. 34 Za týchto okolností Gerechtshof te Amsterdam rozhodol konanie prerusit a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Patrí sluzba, ktorá pozostáva z poskytovania [základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie], za ktorej sprístupnenie sa fakturujú náklady na prenos, ako aj suma (prefakturovania) poplatkov za sírenie obsahu diel platených vysielacím organizáciám a organizáciám kolektívnej správy práv, do vecnej pôsobnosti NPR? 2. a) Má obec na základe liberalizácie telekomunikacného sektora a cielov NPR vrátane prísneho koordinacného a konzultacného konania, ktoré je ním upravené a ktoré sa má vykonat predtým, ako [NRO] získa (výlucnú) právomoc ovplyvnit poplatky konecných uzívatelov formou opatrenia cenovej kontroly, este jednu kompetenciu, a to chránit vseobecné záujmy obyvatelov pred zásahmi do poplatkov konecných spotrebitelov prostredníctvom ustanovenia o [cene]? b) V prípade zápornej odpovede, odporuje NPR uplatnenie ustanovenia o [cene], ktoré si obec vymohla pri predaji svojej káblovej spolocnosti? V prípade zápornej odpovede na druhú otázku [písm. a) a b)]: 3. Má státny orgán, ako napríklad obec, v situácii ako vo veci samej (tiez) povinnost lojálnej spolupráce podla práva Únie, pokial pri dojednaní a neskorsom uplatnení ustanovenia o [cene] nevykonáva verejnú funkciu, ale pôsobí v rámci právomoci podla súkromného práva [pozri tiez siestu otázku písm. a)]? 4. Pokial sa uplatní NPR a obec je viazaná povinnostou lojálnej spolupráce: a) Bráni povinnost lojálnej spolupráce v spojení s NPR (resp. s jeho cielmi) vrátane prísneho koordinacného a konzultacného konania, ktoré je v nom upravené a ktoré treba vykonat predtým, ako [NRO] získa právomoc, aby formou opatrenia cenovej kontroly ovplyvnil poplatky konecných uzívatelov, obci uplatnit ustanovenie o [cene]? b) V prípade zápornej odpovede, zmení sa odpoved na stvrtú otázku písm. a), pokial ide o obdobie nasledujúce po tom, ako Komisia vo svojom 'letter of serious doubt` vyjadrila závazné pochybnosti o zlucitelnosti cenovej kontroly, ktorú navrhuje OPTA, s cielmi NPR opísanými v clánku 8 rámcovej smernice a OPTA na to reagoval upustením od prijatia tohto opatrenia? 5. a) Predstavuje clánok 101 ZFEÚ ustanovenie v oblasti verejného poriadku, ktoré je vnútrostátny súd v zmysle clánkov 24 a 25 holandského Obcianskeho súdneho poriadku povinný uplatnit ex offo? b) Pokial áno, vo vztahu ku ktorým skutocnostiam uvedeným v konaní je súd povinný ex offo preskúmat uplatnitelnost clánku 101 ZFEÚ? Má súd túto povinnost aj v prípade, ak uvedené preskúmanie po tom, ako sa úcastníkom konania poskytla moznost vyjadrit sa k nemu, (pravdepodobne) povedie k doplneniu skutocností v zmysle clánku 149 holandského Obcianskeho súdneho poriadku? 6. Pokial sa má clánok 101 ZFEÚ uplatnit ex offo, vznikajú vzhladom na ciele NPR, jeho uplatnenie zo strany OPTA a Európskej komisie, ako aj na aproximáciu pojmov ako 'významný vplyv na trhu` a 'definovanie relevantného trhu`, ktoré sa pouzívajú v NPR v súvislosti s podobnými pojmami práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, na základe opisu skutkového stavu predmetného konania tieto otázky: a) Je obec pri predaji svojej káblovej spolocnosti, a pokial ide o ustanovenie o [cene], ktoré bolo v tejto súvislosti uzavreté, podnikatelom v zmysle clánku 101 ZFEÚ (pozri tiez tretiu otázku)? b) Má sa ustanovenie o [cene], ako je uvedené v oznámení Komisie o dohodách mensieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES] (de minimis) ([15]Ú. v. ES C 368, 2001, s. 13, bod 11; Mim. vyd. 08/002, s. 125, bod 11), povazovat za závazné obmedzenie v zmysle clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ? V prípade kladnej odpovede, ide uz len z tohto dôvodu o citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ? V prípade zápornej odpovede, sú skutocnosti uvedené v siestej otázke písm. d)... relevantné z hladiska odpovede? c) Ak ustanovenie o [cene] nepredstavuje závazné obmedzenie, je jeho úcelom obmedzenie hospodárskej sútaze (uz) preto, ze: -- [NMa] dospel k záveru, ze spolocnost UPC stanovením (vyssích) poplatkov za poskytovanie sluzieb, ktoré sú identické s poskytovaním [základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie], nezneuzila svoje dominantné postavenie na tomto trhu, -- Komisia vo svojom 'letter of serious doubt` vyjadrila závazné pochybnosti o zlucitelnosti (ex ante) úpravy poplatkov konecných uzívatelov (prostredníctvom cenovej kontroly) za sluzby, ako je poskytovanie [základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie] spolocnostou UPC, s cielmi opísanými v clánku 8 rámcovej smernice? Je z hladiska odpovede relevantná skutocnost, ze OPTA na základe 'letter of serious doubt` upustil od plánovanej cenovej kontroly? d) Je zmluva, ktorá obsahuje ustanovenie o [cene], citelným obmedzením hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vzhladom najmä na skutocnost, ze: -- UPC mozno podla NPR povazovat za podnik s významným vplyvom na trhu ([oznámenie] de minimis, bod 7), -- takmer vsetky holandské obce, ktoré v 90. rokoch predali svoje káblové spolocnosti prevádzkovatelom káblových sietí - okrem iného aj UPC -, si v týchto zmluvách vyhradili právomoc stanovit poplatky za [základný balík programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie] ([oznámenie] de minimis, bod 8)? e) Mozno zmluvu, ktorá obsahuje ustanovenie o [cene], povazovat za (mozné) citelné obmedzenie obchodu medzi clenskými státmi v zmysle clánku 101 ZFEÚ a podla usmernení o pojme vplyv na obchod uvedenom v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([16]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81) vzhladom na skutocnost, ze: -- UPC mozno podla NPR povazovat za podnik s významným vplyvom na trhu, -- OPTA uskutocnil európske konzultacné konanie, ktoré sa má podla NPR vykonat, ak by plánované opatrenie mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, na prijatie opatrenia cenovej kontroly v súvislosti so sluzbami, ako je poskytovanie [základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie] prevádzkovatelom káblovej siete, ktorý má taký významný vplyv na trhu ako UPC, -- zmluva mala v danom case hodnotu 51 miliónov holandských guldenov (NLG), teda viac nez 23 miliónov eur, -- takmer vsetky holandské obce, ktoré v 90. rokoch predali svoje káblové spolocnosti prevádzkovatelom káblových sietí - okrem iného aj UPC -, si v týchto zmluvách vyhradili právomoc stanovit poplatky za [základný balík programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie]? 7. Je vnútrostátny súd na základe NPR a závazných pochybností o zlucitelnosti (ex ante) úpravy poplatkov konecných uzívatelov s cielmi práva hospodárskej sútaze, ktoré Komisia vyjadrila v 'letter of serious doubt`, este oprávnený na to, aby ustanovenie o [cene], ktoré je podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ zakázané, vyhlásil na základe clánku 101 ods. 3 ZFEÚ za neuplatnitelné? Je z hladiska odpovede relevantná skutocnost, ze OPTA na základe 'letter of serious doubt` upustil od plánovanej cenovej kontroly? 8. Poskytuje európska sankcia neplatnosti podla clánku 101 ods. 2 ZFEÚ vzhladom na okolnosti existujúce v case uzavretia zmluvy (pociatky liberalizácie telekomunikacného sektora) a neskorsí vývoj v telekomunikacnom sektore vrátane nadobudnutia platnosti NPR a súvisiace závazné obavy Komisie zo schválenia opatrenia o cenovej kontrole priestor na spochybnenie jej casovej platnosti?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 35 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 2 písm. c) rámcovej smernice vykladat v tom zmysle, ze na sluzbu, ktorá pozostáva z poskytovania základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie, pricom fakturácia tejto sluzby zahrna náklady na prenos, ako aj odmenu rozhlasovým a televíznym organizáciám a poplatky vyplácané organizáciám kolektívnej správy autorských práv za sírenie obsahov diel, sa vztahuje pojem "elektronická komunikacná sluzba", a teda patrí do vecnej pôsobnosti jednak tejto smernice, ako aj specifických smerníc, ktoré tvoria NPR platný pre elektronické komunikacné sluzby. 36 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 2 písm. a) a c) rámcovej smernice definuje "elektronickú komunikacnú sluzbu" ako sluzbu bezne poskytovanú za úhradu, ktorá pozostáva úplne alebo prevazne z prenosu signálov v elektronických komunikacných sietach vrátane telekomunikacných sluzieb a prenosových sluzieb v sietach pouzívaných na vysielanie, s výnimkou sluzieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich edicnú kontrolu obsahu prenásaného pomocou elektronických komunikacných sietí a sluzieb. V tomto clánku sa dalej spresnuje, ze pojem "elektronické komunikacné sluzby" nezahrna sluzby informacnej spolocnosti definované v clánku 1 smernice 98/34, ktoré úplne alebo prevazne nepozostávajú z prenosu signálov v elektronických komunikacných sietach. 37 Táto definícia elektronických komunikacných sluzieb bola prebratá v obdobnom znení do clánku 1 bodu 3 smernice o hospodárskej sútazi. 38 Ako vyplýva z odôvodnenia 5 rámcovej smernice, konvergencia telekomunikácií, médií a sektora informacných technológií znamená, ze vsetky prenosové siete a sluzby by mali byt zastresované jedným regulacným rámcom a ze v rámci nastavenia tohto rámca je potrebné oddelit reguláciu prenosu od regulácie obsahu. Podla tohto odôvodnenia sa NPR nevztahuje na obsah sluzieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikacných sietí vyuzívajúcich elektronické komunikacné sluzby, ako napr. vysielanie obsahu, financné sluzby a niektoré sluzby informacnej spolocnosti, a preto nemá vplyv na opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na národnej úrovni vzhladom na takéto sluzby v súlade s právom Únie, aby sa podporila kultúrna a jazyková rôznorodost a zaistila sa ochrana plurality médií. 39 Rovnako odôvodnenie 7 smernice o hospodárskej sútazi, ktoré uvádza, ze pojmy "elektronické komunikacné" sluzby a siete mali prednost pred pojmami "telekomunikacné" sluzby a siete práve z dôvodu zohladnenia fenoménu konvergencie, naznacuje, ze definície zahrnajú vsetky elektronické komunikacné sluzby a/alebo siete, ktorými sa uskutocnuje prenos signálov vedením, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, aby obsiahli pevné, bezdrôtové, káblové televízne alebo satelitné siete. Okrem toho toto odôvodnenie spresnuje, ze prenos a vysielanie rádiových a televíznych programov by sa mali uznávat za elektronické komunikacné sluzby. 40 Clánok 1 ods. 1 písm. a) i) smernice o audiovizuálnych mediálnych sluzbách dalej definuje audiovizuálnu mediálnu sluzbu ako sluzbu, ako ju vymedzujú clánky 56 a 57 ZFEÚ, za ktorú je redakcne zodpovedný poskytovatel mediálnej sluzby a ktorej hlavným úcelom je poskytovanie programov s cielom informovat, zabávat alebo vzdelávat sirokú verejnost prostredníctvom elektronických komunikacných sietí v zmysle clánku 2 písm. a) rámcovej smernice. 41 Z predchádzajúceho vyplýva - ako to uz uviedol generálny advokát v bode 33 návrhov -, ze relevantné smernice, najmä rámcová smernica, smernica o hospodárskej sútazi a smernica o audiovizuálnych mediálnych sluzbách, urcujú jasný rozdiel medzi tvorbou obsahu, ktorá zahrna redakcnú zodpovednost, a prenosom obsahu bez akejkolvek redakcnej zodpovednosti, kedze na obsah a jeho prenos sa vztahuje odlisná právna úprava, sledujú svoje vlastné ciele bez toho, aby odkazovali na klientov, ktorým sa sluzby poskytujú, alebo struktúru nákladov na prenos úctovaných týmto klientom. 42 V prejedávanej veci z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ako aj z písomných a ústnych pripomienok predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze UPC vykonáva cinnost spocívajúcu najmä v prenose rozhlasových a televíznych programov prostredníctvom káblovej televízie svojim klientom, ktorí sú predplatitelmi. UPC na pojednávaní pred Súdnym dvorom potvrdila, ze sama tieto programy nevyrába a nemá ziadnu redakcnú zodpovednost za ich obsah. 43 Ak si zákazníci spolocnosti UPC kúpia predplatné s cielom získat prístup k základnému balíku programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie, ktorý táto spolocnost ponúka, neznamená to, ze cinnost UPC, ktorá spocíva v prenose programov vyrobených obsahovými redaktormi, v prejednávanej veci rozhlasovými a televíznymi stanicami, az do spojovacieho bodu jej káblovej siete nachádzajúcej sa v domácnosti jej predplatitelov, musí byt vylúcená z pojmu "elektronická komunikacná sluzba" v zmysle clánku 2 písm. c) rámcovej smernice, a teda z pôsobnosti NPR. 44 Naopak, ako vyplýva zo skutocností, ktoré sa uviedli v bodoch 36 az 41 tohto rozsudku, na poskytovanie základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie sa vztahuje pojem elektronická komunikacná sluzba, a teda vecná pôsobnost NPR, kedze zahrna prenos signálu prostredníctvom káblovej televízie. 45 Akýkolvek iný výklad by významne zuzoval rozsah NPR, co by mohlo narusit potrebný úcinok jeho ustanovení a tým ohrozit dosiahnutie cielov, ktoré tento rámec sleduje. Cielom NPR bolo totiz, ako vyplýva z odôvodnenia 5 smernice 2009/140, zavedenie skutocného vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami, v rámci ktorého musia byt tieto elektronické komunikácie v konecnom dôsledku upravené len právom hospodárskej sútaze, pricom vylúcenie cinností podniku ako UPC z jeho pôsobnosti s odkazom, ze sa neobmedzuje len na prenos signálu, by zbavilo NPR akejkolvek pôsobnosti. 46 Z tých istých dôvodov skutocnost, ze náklady na prenos úctované predplatitelom zahrnajú odmenu rozhlasových a televíznych staníc a organizácií kolektívnej správy autorských práv za sírenie obsahu diel, nemôze bránit kvalifikácii sluzby poskytovanej spolocnostou UPC ako "elektronickej komunikacnej sluzby" v zmysle NPR. 47 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedat tak, ze clánok 2 písm. c) rámcovej smernice sa má vykladat v tom zmysle, ze sluzba, ktorá pozostáva z poskytovania základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie, a ktorej fakturácia zahrna náklady na prenos, ako aj odmenu rozhlasovým a televíznym organizáciám a poplatky vyplácané organizáciám kolektívnej správy autorských práv za sírenie obsahov diel, spadá pod pojem "elektronická komunikacná sluzba", a teda patrí do vecnej pôsobnosti jednak tejto smernice, ako aj specifických smerníc, ktoré tvoria NPR platný pre elektronické komunikacné sluzby, pokial táto sluzba zahrna predovsetkým prenos televízneho obsahu káblovou distribucnou sietou az do prijímacieho bodu konecného spotrebitela. O druhej otázke písm. a) 48 Svojou druhou otázkou písm. a) sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa smernice, ktoré tvoria NPR, majú vykladat v tom zmysle, ze od uplynutia lehoty na ich prebratie nepovolujú orgánu, akým je orgán dotknutý vo veci samej, aby zasahoval do cien za poskytovanie základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie, ktoré sa úctujú konecnému spotrebitelovi. 49 Na úvod treba uviest, ze prístup NPR sa lísi od prístupu, ktorým sa riadil pôvodne platný právny rámec. V starom právnom rámci boli totiz pravidlá pre urcitý trh definované v samotnom právnom rámci, pricom v NPR sú práve NRO príslusné definovat relevantný trh na úcely uplatnovania pravidiel a právnych intervencných nástrojov, ktoré stanovuje NPR. Na tento úcel môzu NRO pristúpit k trhovým analýzam a okrem iného v prípade, ak zistia, ze podniky majú významný vplyv na trhu, môzu im ulozit urcité povinnosti vrátane cenových. 50 Regulacné úlohy NRO sú definované v clánkoch 8 az 13 rámcovej smernice. Konkrétne clánok 8 tejto smernice ukladá clenským státom povinnost zabezpecit, aby NRO prijali vsetky zodpovedajúce opatrenia zamerané na podporu hospodárskej sútaze pri poskytovaní elektronických komunikacných sluzieb tým, ze zabezpecia, aby nedoslo k narúsaniu alebo obmedzovaniu hospodárskej sútaze v odvetví elektronických telekomunikácií, a odstránia zostávajúce prekázky vo vztahu k poskytovaniu uvedených sluzieb na úrovni Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. januára 2008, Centro Europa 7, [17]C-380/05, Zb. s. I-349, bod 81, ako aj z 13. novembra 2008, Komisia/Polsko, [18]C-227/07, Zb. s. I-8403, body 62 a 63). 51 Medzi tieto opatrenia, ktoré musia byt v urcitých prípadoch vopred oznámené Komisii, patria opatrenia zamerané na návratnost nákladov a kontrolu cien vrátane povinností týkajúcich sa cenového usmernovania v závislosti od nákladov, a to najmä na základe clánku 13 prístupovej smernice. 52 Podla clánku 3 rámcovej smernice clenské státy musia dohliadat najmä na to, aby úlohy pridelené NRO vykonávali príslusné a nezávislé orgány. Clenské státy dalej musia oznámit Komisii názvy NRO, ako aj ich zodpovedajúce úlohy. 53 Zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru pritom bez akýchkolvek pochýb vyplýva, ze Hilversum nie je NRO. V tejto súvislosti stací uviest, ze Holandské královstvo neoznámilo Komisii ziadne rozhodnutie alebo svoj zámer urcit toto mesto za NRO - naopak, urcilo zan OPTA. Postavenie mesta Hilversum sa napokon vôbec nespája s postavením vnútrostátneho zákonodarcu, ako nan Súdny dvor odkázal v bode 30 rozsudku zo 6. októbra 2010, Base a i. ([19]C-389/08, Zb. s. I-9073). 54 Z toho vyplýva, ze Hilversum v zásade nie je príslusné na to, aby priamo zasiahlo do cien, ktoré sa úctujú konecnému spotrebitelovi za sluzby patriace do NPR. Medzi tieto sluzby patria, ako vyplýva z odpovede na prvú polozenú otázku, sluzby poskytovania základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie. Hilversum môze v kazdom prípade poziadat NRO, v prejednávanej veci OPTA, aby prijal potrebné opatrenia. 55 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku písm. a) odpovedat tak, ze smernice, ktoré tvoria NPR, sa majú vykladat v tom zmysle, ze od uplynutia lehoty na ich prebratie nepovolujú orgánu, akým je orgán dotknutý vo veci samej, ktorý nemá postavenie NRO, aby priamo zasahoval do cien úctovaných za poskytovanie základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie, ktoré sa úctujú konecnému spotrebitelovi. O druhej otázke písm. b) a stvrtej otázke písm. a) 56 Svojou druhou otázkou písm. b) a stvrtou otázkou písm. a), ktoré treba preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa smernice, ktoré tvoria NPR, majú vykladat v tom zmysle, ze za okolností, aké existujú v prejednávanej veci, a vzhladom na zásadu lojálnej spolupráce neumoznujú, aby orgán, ktorý nemá postavenie NRO, uplatnoval voci poskytovatelovi základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie ustanovenie, ktoré pochádza zo zmluvy uzavretej pred prijatím NPR a ktoré obmedzuje cenovú slobodu tohto poskytovatela. 57 Ustanovenie o cene dotknuté vo veci samej bolo upravené v zmluve z 1. júla 1996, v ktorej mesto Hilversum predalo právnej predchodkyni spolocnosti UPC káblovú spolocnost, ktorú dovtedy kontrolovalo. Vo vyjadreniach predlozených Súdnemu dvoru ani vnútrostátny súd, ani úcastníci konania nespochybnili platnost tohto ustanovenia v okamihu jeho prijatia alebo skutocnost, ze toto ustanovenie bolo slobodne dohodnuté a prijaté medzi mestom Hilversum a právnou predchodkynou UPC, co vsak musí preverit vnútrostátny súd na základe skutkových okolností a vnútrostátneho právneho stavu. S výnimkou tohto overenia sa na druhú otázku písm. b) a stvrtú otázku písm. a) treba pozerat ako na otázky týkajúce sa platne uzavretej zmluvy. 58 Ako uz uviedlo mesto Hilversum, hoci je pravda, ze v smerniciach, ktoré tvoria NPR, sa neuvádza nijaké ustanovenie, na základe ktorého by sa dalo dôjst k záveru, ze majú za následok automatickú neplatnost ustanovenia o cene, ktoré bolo platne uzavreté pred prijatím týchto smerníc, toto konstatovanie neprinása dostatocnú odpoved na polozené otázky. Táto odpoved totiz musí vnútrostátnemu súdu umoznit, aby rozhodol nielen o návrhu UPC na zrusenie tohto ustanovenia o cene, ale aj o subsidiárnom návrhu UPC na urcenie, ze v dôsledku NPR sa mesto Hilversum uz na toto ustanovenie nemôze odvolávat. 59 Treba pripomenút, ze v oblastiach týkajúcich sa práva Únie vrátane oblasti elektronických komunikacných sluzieb sú verejné orgány clenských státov viazané zásadou lojálnej spolupráce. Na základe tejto zásady musia prijat vsetky opatrenia vseobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpecili splnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmlúv alebo z aktov institúcií Únie, a neprijmú ziadne opatrenie, ktoré by mohlo ohrozit dosiahnutie cielov Únie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 18. marca 1986, Komisia/Belgicko, [20]85/85, Zb. s. 1149, bod 22; zo 4. marca 2004, Nemecko/Komisia, [21]C-344/01, Zb. s. I-2081, bod 79, a z 28. apríla 2011, El Dridi, [22]C-61/11 PPU, Zb. s. I-3015, bod 56). 60 Mesto Hilversum by preto v rámci ochrany záujmov spotrebitelov na svojom území malo spolupracovat na efektívnosti rezimu zavedeného NPR a predchádzat akýmkolvek opatreniam, ktoré sú s ním v rozpore. 61 V prejednávanej veci je nesporné, ze v dotknutej zmluve sa stanovuje, ze zmluvné strany sa dohodnú na jej novom obsahu po desiatich rokoch. Na pojednávaní Hilversum potvrdilo, ze s cielom zachovat pre svojich obyvatelov ceny, ktoré platili podla ustanovenia o cene obsiahnutého v tejto zmluve, po uplynutí tejto lehoty desiatich rokov namietalo voci zmene tohto ustanovenia. 62 Toto ustanovenie pritom stanovilo mesacný poplatok za základný balík programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie na 13,65 NLG bez DPH a neumoznilo spolocnosti UPC, aby túto cenu upravila v závislosti od indexu spotrebitelských cien a zvýsenia "externých nákladov". Tým, ze mesto Hilversum trvalo na nepretrzitom a nezmenenom uplatnovaní tohto obmedzenia cenovej slobody spolocnosti UPC, hoci zmluva vyzývala na dohodu s cielom prehodnotit toto ustanovenie na základe vývoja pocas rokov 1996 az 2006, postupovalo na svojom území v rozpore s pravidlami NPR, ktoré neukladajú takéto obmedzenie poskytovatelom elektronických komunikacných sluzieb, ale naopak, zdôraznujú cenovú slobodu a umoznujú konkrétne obmedzenia, ktoré môzu stanovit len NRO na základe analýzy trhu a v rámci presne stanovených postupov. 63 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku písm. b) a stvrtú otázku písm. a) odpovedat tak, ze smernice, ktoré tvoria NPR, sa majú vykladat v tom zmysle, ze za okolností, aké existujú v prejednávanej veci, a vzhladom na zásadu lojálnej spolupráce neumoznujú, aby orgán, ktorý nemá postavenie NRO, uplatnoval voci poskytovatelovi základného balíka programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie ustanovenie, ktoré pochádza zo zmluvy uzavretej pred prijatím NPR platného pre elektronické komunikacné sluzby a ktoré obmedzuje cenovú slobodu tohto poskytovatela. O tretej otázke, stvrtej otázke písm. b) a piatej az ôsmej otázke 64 Vzhladom na odpovede na prvú otázku, druhú otázku písm. a) a b) a stvrtú otázku písm. a) netreba odpovedat na tretiu otázku, stvrtú otázku písm. b) ani na piatu az ôsmu otázku. O trovách 65 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Clánok 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (rámcová smernica) sa má vykladat v tom zmysle, ze sluzba, ktorá pozostáva z poskytovania základného balíka televíznych a rozhlasových programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie a ktorej fakturácia zahrna náklady na prenos, ako aj odmenu rozhlasovým a televíznym organizáciám a poplatky vyplácané organizáciám kolektívnej správy autorských práv za sírenie obsahov diel, spadá pod pojem "elektronická komunikacná sluzba", a teda patrí do vecnej pôsobnosti tejto smernice, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromného zivota v odvetví telekomunikácií, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikacných sietí a príslusných zariadení (prístupová smernica), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby (smernica o povolení) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej sluzbe a právach uzívatelov týkajúcich sa elektronických komunikacných sietí a sluzieb (smernica univerzálnej sluzby), ktoré tvoria nový právny rámec platný pre elektronické komunikacné sluzby, pokial táto sluzba zahrna predovsetkým prenos televízneho obsahu káblovou distribucnou sietou az do prijímacieho bodu konecného spotrebitela. 2. Tieto smernice sa majú vykladat v tom zmysle, ze od uplynutia lehoty na ich prebratie nepovolujú orgánu, akým je orgán dotknutý vo veci samej, ktorý nemá postavenie NRO, aby priamo zasahoval do cien úctovaných za poskytovanie základného balíka televíznych a rozhlasových programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie, ktoré sa úctujú konecnému spotrebitelovi. 3. Tieto smernice sa majú vykladat v tom zmysle, ze za okolností, aké existujú v prejednávanej veci, a vzhladom na zásadu lojálnej spolupráce neumoznujú, aby orgán, ktorý nemá postavenie NRO, uplatnoval voci poskytovatelovi základného balíka televíznych a rozhlasových programov prístupných prostredníctvom káblovej televízie ustanovenie, ktoré pochádza zo zmluvy uzavretej pred prijatím nového právneho rámca platného pre elektronické komunikacné sluzby a ktoré obmedzuje cenovú slobodu tohto poskytovatela. Podpisy __________________________________________________________________ ( [23]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8POr7v/L92748-409TMP.html#t-ECR_62011CJ0518_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:024:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:337:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:298:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:202:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:204:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:217:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:249:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:095:TOC 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:114:TOC 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:368:TOC 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0380&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0227&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0389&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0085&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0344&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62011C?0061&locale=SK 23. file:///tmp/lynxXXXX8POr7v/L92748-409TMP.html#c-ECR_62011CJ0518_SK_01-E0001