ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 13. júna 2013 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Kartely -- Trh s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou -- Stanovenie cielových cien, rozdelenie zákazníkov dohodami o neútocení a výmena obchodných informácií -- Dôkaz -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Výska pokuty -- Závaznost a dlzka trvania porusenia -- Pritazujúca okolnost -- Opakované porusovanie" Vo veci C-511/11 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. septembra 2011, Versalis SpA, predtým Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, F. Moretti a L. Nascimbene, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci, L. Malferrari a G. Conte, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia M. Berger (spravodajkyna), A. Borg Barthet, E. Levits a J.-J. Kasel, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: A. Impellizzeri, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. januára 2013, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Versalis SpA, predtým Polimeri Europa SpA (dalej len "Versalis") sa svojím odvolaním domáha, aby bol v celom rozsahu alebo ciastocne zrusený rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 13. júla 2011, Polimeri Europa/Komisia ([2]T-59/07, Zb. s. II-4687, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd ciastocne zamietol jej zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom sa týka tejto spolocnosti, alebo subsidiárne k zruseniu, prípadne znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. 2 Európska komisia podala vzájomné odvolanie smerujúce k zruseniu napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie v súvislosti s pripísaním pritazujúcej okolnosti z dôvodu opakovaného porusovania a v dôsledku toho znízil sumu pokuty ulozenej odvolatelke. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 3 Dna 7. júna 2005 Komisia zacala konanie o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3), týkajúce sa trhu s butadiénovým kaucukom (dalej len "BK") a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou (dalej len "BSK"), ktoré sú syntetickými kaucukmi pouzívanými hlavne pri výrobe pneumatík. Komisia zaslala prvé oznámenie o výhradách (dalej len "prvé oznámenie") najmä spolocnostiam Versalis, Eni SpA, ktorá je materskou spolocnostou odvolatelky vlastniacou 100 % jej základného imania, a Syndial SpA, predtým EniChem SpA (dalej len "Syndial"), dalsej spolocnosti v rámci skupiny Eni. 4 Dna 6. apríla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách (dalej len "druhé oznámenie"). Po vypocúvaní podnikov z 22. júna 2006 sa Komisia rozhodla skoncit konanie najmä vo vztahu k spolocnosti Syndial. 5 Správne konanie viedlo k tomu, ze Komisia prijala 29. novembra 2006 sporné rozhodnutie. Podla clánku 1 tohto rozhodnutia Versalis, Eni SpA a dalsie podniky, ktorým je urcené uvedené rozhodnutie, a to Bayer AG (dalej len "Bayer"), The Dow Chemical Company, Dow Deutschland Inc., Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH, Dow Europe GmbH (dalej spolocne len "Dow"), Shell Petroleum NV, Shell Nederland BV a Shell Nederland Chemie BV (dalej spolocne len "Shell"), Unipetrol a.s., Kaucuk a.s. (dalej len "Kaucuk") a Trade-Stomil sp. z o.o. (dalej len "Stomil"), porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore tým, ze sa pocas obdobia od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002, pokial ide o Versalis, zúcastnili na jedinej a pokracujúcej dohode, v rámci ktorej sa dohodli na cenových cieloch, rozdelení zákazníkov dohodami o neútocení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch BK a BSK. 6 Podla odôvodnenia 26 a nasl. sporného rozhodnutia cinnost týkajúcu sa dotknutých výrobkov v rámci skupiny Eni pocas tohto obdobia najprv zabezpecovala spolocnost EniChem Elastomeri Srl, ktorú nepriamo ovládala Eni SpA prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti EniChem SpA. Dna 1. novembra 1997 sa EniChem Elastomeri Srl zlúcila so spolocnostou EniChem SpA. Eni SpA kontrolovala 99,97 % spolocnosti EniChem SpA. Dna 1. januára 2002 EniChem SpA previedla svoju strategickú chemickú cinnost vrátane cinnosti spojenej s BS a BSK na spolocnost Versalis. Eni SpA ovláda spolocnost Versalis priamo a výlucne od 21. októbra 2002. 7 Pokial ide o pokutu ulozenú sporným rozhodnutím, táto pokuta bola stanovená na základe usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([4]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). 8 Komisia tak najprv posúdila porusenie ako "velmi závazné" a stanovila východiskovú sumu na výpocet pokuty diferenciáciou na základe predajov BK a BSK kazdého dotknutého podniku v roku 2001. Pokial ide o EniChem, t. j. vsetky spolocnosti, ktorých vlastníkom je Eni SpA, v zmysle odôvodnenia 468 sporného rozhodnutia dosiahol objem predajov BK a BSK v roku 2001 sumu 164,902 milióna eur. Vzhladom na túto sumu bola EniChem prvým podnikom, pokial ide o predaje BS a BSK, ktorý sa zúcastnil na predmetnom porusení. Na základe týchto skutocností Komisia stanovila základnú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Versalis na 55 miliónov eur. 9 Komisia následne uplatnila násobitele na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku odstupnované na základe celosvetových obratov dotknutých podnikov dosiahnutých pocas roka 2005. Kedze sa Komisia domnievala, ze ani v prípade spolocnosti Stomil, ktorej obrat predstavoval 38 miliónov eur, ani v prípade spolocnosti Kaucuk, ktorej obrat dosahoval 2,718 miliardy eur, nemal byt uplatnený nijaký násobitel, v prípade Bayer s obratom vo výske 27,383 miliardy eur uplatnila násobitel 1,5, v prípade Dow s obratom 37,221 miliardy eur násobitel 1,75, v prípade spolocností Eni SpA a Versalis s obratom 73,738 miliardy eur násobitel 2 a v prípade Shell s obratom 246,549 miliardy eur násobitel 3. 10 Okrem toho, pokial ide o Versalis a Eni SpA, bola suma pokuty zvýsená o 65 % z dôvodu ich úcasti na porusení pocas obdobia siestich rokov a siestich mesiacov. 11 Napokon, kedze Komisia usúdila, ze "EniChem" uz boli urcené dve predchádzajúce rozhodnutia, ktorými boli konstatované porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, a to rozhodnutia Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy o EHS (IV/31.149 - Polypropylén) [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie Polypropylén") a 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy o ES (IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. ES L 239, s. 14, dalej len "rozhodnutie PVC II"), zvýsila základnú sumu pokuty uplatnenú v prípade spolocnosti Versalis o 50 % z dôvodu opakovaného porusovania. 12 V dôsledku toho Komisia v clánku 2 písm. c) sporného rozhodnutia ulozila spolocnosti Versalis spolocne a nerozdielne s jej materskou spolocnostou Eni SpA pokutu vo výske 272,25 milióna eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 13 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. februára 2007 Versalis podala zalobu smerujúcu predovsetkým k zruseniu sporného rozhodnutia a subsidiárne k zruseniu alebo znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. Na podporu svojich návrhov uviedla sestnást zalobných dôvodov. 14 Tieto zalobné dôvody sa zakladali najmä na porusení práva na obhajobu (tretí zalobný dôvod), protiprávnom pripísaní porusenia tejto spolocnosti (siedmy zalobný dôvod), ako aj na nepodlozenom zistení existencie kartelu a úcasti tejto spolocnosti na nom (ôsmy a deviaty zalobný dôvod). Odvolatelka, pokial ide o výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, poukázala na nedôvodnú povahu posúdenia závaznosti porusenia (desiaty zalobný dôvod), nesprávnost urcenia násobitela na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku (dvanásty zalobný dôvod), ako aj na neoprávnené zvýsenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania (strnásty zalobný dôvod). 15 V napadnutom rozsudku Vseobecný súd uviedol najmä tieto skutocnosti. 16 Pokial ide o údajné porusenie práva na obhajobu vyplývajúce z rozdielu medzi druhým oznámením a sporným rozhodnutím, Vseobecný súd v bode 84 napadnutého rozsudku usúdil, ze tento zalobný dôvod vychádza z predpokladu, podla ktorého "v oznámení o výhradách Komisia konstatovala zodpovednost spolocnosti EniChem SpA (neskôr Syndial) za obdobie od 20. mája 1996 do 1. januára 2002, zatial co v [spornom] rozhodnutí Komisia konstatuje iba zodpovednost [spolocnosti Versalis], a to aj pocas vyssie uvedeného obdobia, pocas ktorého [Versalis] nevykonával cinnost vo výrobe a distribúcii dotknutých výrobkov". 17 Vseobecný súd vsak v bode 85 napadnutého rozsudku uviedol, ze v druhom oznámení sa konstatuje, ze Versalis sa mala "povazovat za zodpovedn[ú] za porusenie v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002", a konstatoval "rovnako ako [sporné] rozhodnutie (odôvodnenia 365 az 373) zodpovednost [spolocnosti Versalis] za celé obdobie porusenia". Vseobecný súd v bode 86 tohto rozsudku konstatoval, ze toto oznámenie okrem iného spresnuje, ze "kedze EniChem SpA v case od 1. januára do 20. októbra 2002 vlastnil[a] 100 % základného imania [spolocnosti Versalis], musí Syndial solidárne zodpovedat za porusenie, ktorého sa dopustil[a] [Versalis] v tomto období". Podla Vseobecného súdu z toho vyplýva, "ze druhé oznámenie... konstatuje zodpovednost Syndialu iba ako materskej spolocnosti [spolocnosti Versalis] za obmedzené obdobie od 1. januára do 20. októbra 2002, a nie za celú dobu trvania porusenia". Vseobecný súd v bode 87 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze predpoklad spolocnosti Versalis je nesprávny. 18 Pokial ide o pripísanie porusenia odvolatelke, Vseobecný súd uviedol, ze pokial dva subjekty tvoria tú istú hospodársku jednotku, skutocnost, ze jeden subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este stále existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcia ulozená druhému subjektu, na ktorý prvý subjekt previedol svoje hospodárske cinnosti. Podla Vseobecného súdu to isté platí aj vtedy, ak tieto subjekty boli ovládané tou istou osobou a uplatnovali v podstate rovnaké obchodné pokyny. 19 Vseobecný súd v bode 126 napadnutého rozsudku usúdil, ze v prejednávanom prípade nie je "sporné, ze v case svojho protiprávneho správania boli EniChem SpA a [Versalis] priamo ci nepriamo v úplnom vlastníctve tej istej spolocnosti, a to Eni [SpA]". Podla Vseobecného súdu za týchto okolností "zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby bola sankcia za porusenie, ktorého sa dopústal[a] najprv EniChem SpA a v ktorom dalej pokracoval[a] [Versalis], ulozená súhrnne [spolocnosti Versalis]". Okrem toho Vseobecný súd v bode 129 uvedeného rozsudku usúdil, ze "sankcia ulozená podniku, ktorý právne nadalej existuje, ale uz nevykonáva hospodársku cinnost, môze nemat odradzujúci úcinok" a ze "podniky by sa mohli vyhnút sankciám iba tým, ze ich identita sa zmenila v dôsledku restrukturalizáci[í], prevodov alebo iných právnych alebo organizacných zmien". 20 Pokial ide o zalobný dôvod zalozený na nepodlozenom zistení existencie kartelu, Vseobecný súd v bode 168 napadnutého rozsudku najprv rozhodol, ze tvrdenie spolocnosti Versalis smerujúce proti casti 4.3 sporného rozhodnutia s názvom "Stretnutia kartelu", "ktorej podstatné skutkové a právne zlozky sú zhrnuté iba v prílohách A 23 az A 25 zaloby, nesplna poziadavky stanovené v clánku 21 Statútu Súdneho dvora [Európskej únie] a v clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku [Vseobecného súdu]". Vseobecný súd preto rozhodol, ze uvedené tvrdenie je neprípustné. 21 Okrem toho, co sa týka údajných rozporov medzi niektorými vyhláseniami, ktoré pocas správneho konania urobili Bayer a Dow, a dalsími vyhláseniami zamestnancov týchto spolocnosti, Vseobecný súd v bodoch 180 a 198 napadnutého rozsudku najmä konstatoval, ze "odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú vierohodnejsie nez odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohladu na jeho skúsenosti alebo názor". 22 Pokial ide o posúdenie predmetného porusenia ako "velmi závazného", Vseobecný súd v bode 222 tohto rozsudku pripomenul, ze sporné rozhodnutie sankcionovalo uzavretie dohody týkajúcej sa cenových cielov, rozdelenia trhu a výmeny citlivých obchodných údajov a ze tieto postupy sú svojou povahou velmi závaznými poruseniami. Vseobecný súd doplnil, ze Komisia v tomto rozhodnutí uviedla, "ze nie je mozné zmerat konkrétny dopad kartelu", ktorý sa vztahoval na celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), zatial co "dotknuté dohody boli podnikmi zrealizované, a mali teda následok na trhu". V bode 228 uvedeného rozsudku Vseobecný súd zamietol tvrdenia spolocnosti Versalis vychádzajúce z neexistencie takýchto úcinkov. Pokial ide o velkost trhu, ktorá je iba jedným z mnohých faktorov, ktoré mohla Komisia zohladnit, Vseobecný súd v bode 229 toho istého rozsudku rozhodol, ze "nic neumoznuje domnievat sa, ze Komisia sa v [spornom] rozhodnutí dopustila pochybenia, ked ocenila relevantný trh na sumu 'aspon` 550 miliónov eur v roku 2001[, a ze by prípadné] nesprávne znízenie tohto císla bolo bývalo na skodu [spolocnosti Versalis]". 23 Pokial ide o zalobný dôvod zalozený na protiprávnom uplatnení násobitela na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, Vseobecný súd v bode 250 napadnutého rozsudku usúdil, ze faktory, na základe ktorých mohla Komisia v prípade spolocností Eni SpA a Versalis stanovit násobitel, jasne vyplývajú zo sporného rozhodnutia, pricom z tohto rozhodnutia nevyplýva, ze by Komisia výslovne uviedla iné faktory nez celkové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov. Vseobecný súd v bode 251 uvedeného rozsudku uviedol, ze celosvetové obraty v roku 2005 predstavovali 27,383 miliardy eur v prípade Bayer, 37,221 miliardy eur v prípade Dow (teda o 35,93 % viac ako Bayer) a 73,738 miliardy eur v prípade EniChem (teda o 169,28 % viac ako Bayer a o 98,11 % viac ako Dow). 24 Za týchto okolností skutocnost, ze násobitel uplatnený v prípade spolocnosti Versalis bol v porovnaní s násobitelom uplatneným v prípade Dow zvýsený o 14,28 % (2 v porovnaní s 1,75), pricom samotný násobitel uplatnený v prípade Dow bol zvýsený o 16,66 % v porovnaní s násobitelom uplatneným v prípade Bayer (1,75 v porovnaní s 1,5), nemohla podla Vseobecného súdu predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Naopak, Vseobecný súd v bode 251 napadnutého rozsudku usúdil, ze Komisia mohla na tomto základe stanovit este vyssí násobitel. Vseobecný súd v tom istom bode tiez pripomenul, ze vzhladom na to, ze Komisia nie je pri stanovení výsky pokuty povinná pouzit presný matematický vzorec, nedopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, ked pri výbere násobitelov, ktoré pouzila, zohladnila rozdiel v hospodárskej sile dotknutých podnikov. 25 Pokial ide o zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, Vseobecný súd v bodoch 296, 298 a 299 napadnutého rozsudku uviedol, ze sporné rozhodnutie odkazuje na rozhodnutia Polypropylén a PVC II a skutocnost, ze "EniChem" bola adresátom týchto rozhodnutí. Podla Vseobecného súdu sa Komisia v podstate domnievala, ze ten istý podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ sa opakovane dopustil protiprávneho správania. V tomto kontexte vsak Vseobecný súd pripomenul, ze Komisia "v odôvodnení 487 [sporného] rozhodnutia odkazuje na výraz 'EniChem` len vseobecne, pricom tento výraz je v odôvodnení 36 [sporného] rozhodnutia definovaný ako 'kazdá spolocnost, ktorú vlastní Eni SpA`". Podla Vseobecného súdu je uvedený výraz "nepresný, a to prinajmensom pokial ide o právnické osoby, ktoré tvoria hospodársku jednotku uvedenú v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II". Vseobecný súd dalej uviedol, ze "spolocnost Anic [SpA] uvedená v rozhodnutí Polypropylén nie je medzi právnickými osobami spomenutými v [odôvodneniach 26 az 35 sporného rozhodnutia, ktorých cielom je] v podstate opísat vývoj spolocností vo vlastníctve Eni [SpA] pocas porusovania, ku ktorému doslo po prijatí rozhodnutí Polypropylén a PVC II". 26 V bode 300 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze Komisia "v poznámke pod ciarou 262 [sporného] rozhodnutia odkazuje na rozhodnutia Polypropylén a PVC II, pricom uvádza, ze 'Eni` bola uvedená v týchto rozhodnutiach", ze výraz "Eni" nebol "v [spornom] rozhodnutí... predmetom textovej skratky", pretoze na úcely oznacenia spolocnosti Eni SpA "ako matersk[ej] spolocnos[ti] ostatných spolocností... pouzi[la] výraz 'Eni SpA`". Vseobecný súd vsak v bode 301 napadnutého rozsudku usúdil, ze "aj keby mala Komisia pri pouzití výrazu 'Eni`... na mysli spolocnosti, ktoré sú súcastou 'podniku` v zmysle clánku 81 ES tvoreného právnickými osobami, ktoré ovláda Eni, [bolo potrebné] zdôraznit, ze Komisia neuviedla v tejto súvislosti v [spornom] rozhodnutí ziadnu podrobnú a presnú informáciu". Podla Vseobecného súdu "[sa] Komisia... obmedz[ila] na to, ze vo svojich písomných podaniach na Vseobecný súd uv[iedla], ze Eni 'úplne` ovládala spolocnosti uvedené v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II". Vseobecný súd dalej uviedol, ze "toto tvrdenie vsak okrem toho, ze n[ebolo] potvrdené ziadnym dôkazným prostriedkom, nebolo prevzaté do [sporného] rozhodnutia". 27 V bode 302 napadnutého rozsudku Vseobecný súd usúdil, ze "v tomto prípade [bol] vývoj struktúry a ovládania dotknutých spolocností zvlást zlozitý" a ze "rozhodnutie Polypropylén bolo adresované spolocnosti Anic [SpA] bez toho, aby sa v nom objavilo meno Eni [SpA]". "Pokial ide o rozhodnutie PVC II, [podla Vseobecného súdu] Komisia spom[enula] v jeho odôvodnení 8 to, ze spolocnost Anic [SpA] 'sa stala` EniChem SpA, a v odôvodnení 43 to, ze tento vývoj bol spôsobený 'rôznymi reorganizáciami` bez dalsieho spresnenia". Vseobecný súd uviedol, ze "navyse ani v tomto rozhodnutí sa neobjavuje meno Eni [SpA]" a ze "v tomto kontexte prinálezalo Komisii, aby bola zvlást presná a uviedla vsetky podrobné informácie nevyhnutné pre záver, ze spolocnosti uvedené v [spornom] rozhodnutí a spolocnosti uvedené v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II tvorili ten istý 'podnik`", co neurobila. 28 V dôsledku toho Vseobecný súd prijal zalobný dôvod zalozený na neodôvodnenej povahe zvýsenia základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, zrusil clánok 2 písm. c) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovil sumu pokuty ulozenej zalobkyni na 272,25 milióna eur, a stanovil túto sumu na 181,5 milióna eur. V zostávajúcej casti zalobu zamietol a rozhodol, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy konania. Návrhy úcastníkov konania 29 Spolocnost Versalis navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd zamietol jej zalobu vo veci T-59/07, a v dôsledku toho -- zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne sporné rozhodnutie, -- a/alebo zrusil alebo aspon znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím, -- subsidiárne zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd zamietol jej zalobu vo veci T-59/07, a vrátil vec Vseobecnému súdu, aby vo veci rozhodol na základe rozhodnutia, ktoré prijme Súdny dvor, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania na tomto stupni, ako aj trovy konania vo veci T-59/07, -- zamietol vzájomné odvolanie Komisie a ulozil jej povinnost nahradit trovy konania. 30 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie v súvislosti s pripísaním pritazujúcej okolnosti z dôvodu opakovaného porusovania, a v dôsledku toho znízil sumu pokuty a -- ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O hlavnom odvolaní 31 Na podporu svojich návrhov Versalis uvádza sest odvolacích dôvodov smerujúcich k zmene napadnutého rozsudku a zruseniu sporného rozhodnutia. 32 Prvý odvolací dôvod sa zakladá na tom, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne vylozil druhé oznámenie, ked vylúcil existenciu porusenia práva na obhajobu vyplývajúcu z odchýlky medzi týmto oznámením a sporným rozhodnutím. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o pripísanie predmetného porusenia spolocnosti Versalis, ako aj na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto súvislosti. Tretí odvolací dôvod sa v podstate zakladá na porusení práva Únie, skreslení dôkazov, ako aj na nevykonaní úplného súdneho preskúmania Vseobecným súdom. Stvrtý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom výpocte pokút a nedôvodnom posúdení porusenia ako "velmi závazného", nedostatku odôvodnenia, ako aj na neúplnom súdnom preskúmaní. Piaty odvolací dôvod sa v podstate zakladá na nesprávnom posúdení a nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o nesprávnost urcenia násobitela a porusenie zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou. Siesty odvolací dôvod sa zakladá na tom, ze Vseobecný súd porusil a nesprávne uplatnil právo Únie a nedostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok, ked niektoré prílohy zaloby vyhlásil za neprípustné. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom výklade druhého oznámenia v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol o neexistencii porusenia práva na obhajobu vyplývajúceho z odchýlky medzi týmto oznámením a sporným rozhodnutím Argumentácia úcastníkov konania 33 Versalis tvrdí, ze Komisia v druhom oznámení, a dokonca uz aj v prvom oznámení, povazovala túto spolocnost za spolocne a nerozdielne zodpovednú spolu so spolocnostou EniChem SpA (neskôr Syndial) za takmer celé obdobie trvania porusenia, hoci v sektoroch BK a BSK pôsobila az od 1. januára 2002. Komisia v spornom rozhodnutí naopak vylúcila akúkolvek priamu pripísatelnost spolocnosti Syndial a pripísala zodpovednost za porusenie v celom rozsahu Versalis. Vseobecný súd zamietol zalobný dôvod zalozený na tejto odchýlke, pricom uviedol, ze zodpovednost spolocnosti Syndial sa v druhom oznámení uvádzala iba v súvislosti s obmedzeným obdobím a z toho vyplývala nesprávnost predpokladu spolocnosti Versalis. Komisia vsak v bodoch 415 a 416 druhého oznámenia dospela k záveru, ze Syndial sa osobne zúcastnila na porusení od 20. mája 1996 do 20. októbra 2002. 34 Versalis sa domnieva, ze Vseobecný súd mal vzhladom na to, ze jej predpoklad bol v skutocnosti správny, vyhoviet zalobnému dôvodu zalozenému na porusení práva na obhajobu. Táto spolocnost totiz nemala prílezitost reagovat na pripísanie zodpovednosti, ktoré sa nachádza v spornom rozhodnutí. Bolo totiz potrebné, aby skutocnost, ked je spolocnost spolocne a nerozdielne zodpovedná spolu s dalsou spolocnostou, bola odlísená od skutocnosti, ked je spolocnost zodpovedná ako jediná alebo je spolocne zodpovedná s jedinou spolocnostou, kedze spolocnosti, ktorým sa ukladá pokuta, ktorá musí byt spolocne a nerozdielne zaplatená, sú v zásade povinné podielat sa v rovnakom rozsahu na jej zaplatení. Okrem toho odvolatelka si v konaní pred Komisiou zvolila svoju stratégiu obhajoby tak, ze zohladnila skutocnost, ze druhé oznámenie predpokladalo spolocnú a nerozdielnu zodpovednost spolocnosti Syndial za takmer celé porusenie. Versalis sa preto rozhodla koncentrovat svoju obhajobu na udalosti, ktoré nastali v období, pocas ktorého sama spravovala predmetnú cinnost, t. j. od 1. januára do 28. novembra 2002. 35 Komisia v podstate odpovedá, ze v bode 416 druhého oznámenia jasne poukázala na osobnú zodpovednost spolocnosti Versalis za predmetné porusenie v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 a spolocnosti Syndial v období od 20. mája 1996 do 20. októbra 2002. V bode 353 tohto oznámenia tiez usúdila, ze Syndial mohla byt posúdená ako spolocne a nerozdielne zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Versalis v období medzi 1. januárom a 20. októbrom 2002. V uvedenom rozhodnutí tak bola odvolatelke vytýkaná osobná zodpovednost za celé obdobie trvania kartelu. 36 Podla Komisie mozno sotva uverit tomu, ze by sa Versalis rozhodla neobhajovat sa nálezitým spôsobom výlucne z dôvodu, ze cast sankcie týkajúcu sa zodpovednosti za obdobie od 1. januára do 20. októbra 2002 mohla znásat spolocne a nerozdielne spolu s dalsou spolocnostou v rámci tej istej skupiny. Versalis a Syndial sa rozhodli koordinovat svoju obhajobu tým, ze sa zamerali na rôzne obdobia, avsak v prípade zostávajúcich období kazdá výslovne odkázala na vyjadrenie druhej. Versalis sa nesnazila preukázat, ze by konanie mohlo viest k inému výsledku, pokial by druhé oznámenie vylúcilo zodpovednost spolocnosti Syndial. Posúdenie Súdnym dvorom 37 Co sa týka zistení Vseobecného súdu v bodoch 84 az 87 napadnutého rozsudku, podla ktorých jednak druhé oznámenie uvádzalo zodpovednost spolocnosti Syndial ako materskej spolocnosti spolocnosti Versalis iba v prípade obmedzeného obdobia od 1. januára do 20. októbra 2002, a nie v prípade celého obdobia trvania porusenia, a jednak zalobný dôvod, ktorý uviedla spolocnost Versalis v konaní pred Vseobecným súdom, zalozený na odchýlke medzi týmto oznámením a sporným rozhodnutím, sa preto zakladal na nesprávnom predpoklade, treba konstatovat, ze tieto zistenia sú v skutocnosti nepresné. 38 Ako totiz Versalis správne uviedla vo svojom odvolaní, v bode 416 druhého oznámenia sa uvádza, ze Syndial bola súcastou podniku tvoreného spolocnostami Eni SpA, Versalis a Syndial, ktorý sa v období od 20. mája 1996 do 20. októbra 2002, a nie iba v období od 1. januára do 20. októbra 2002, dopustil predmetného porusenia. Vseobecný súd tak nemohol zalozit zamietnutie zalobného dôvodu uvedeného spolocnostou Versalis a zalozeného na odchýlke medzi druhým oznámením a sporným rozhodnutí, ktoré na rozdiel od tohto oznámenia nebolo adresované spolocnosti Syndial, iba na úvahe, ze tento zalobný dôvod vychádzal z "nesprávneho" predpokladu. 39 Treba vsak konstatovat, ze Vseobecný súd sa nedopustil pochybenia, ked rozhodol, ze sporné rozhodnutie neobsahovalo v tomto kontexte pochybenie, ktoré by v prípade spolocnosti Versalis predstavovalo porusenie práva na obhajobu. 40 Ako totiz presne vyplýva z tohto bodu 416, Komisia dospela k záveru, ze v období od 20. mája 1996 do 20. októbra 2002, t. j. takmer pocas celého obdobia trvania porusenia, tvorili spolocnosti Eni SpA, Versalis a Syndial v kazdom prípade jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. Versalis preto nemohla mat pochybnosti, pokial ide o skutocnost, ze jej bolo pripísané protisútazné správanie podniku, ktoré bolo takto vymedzené, a teda aj akékolvek protisútazné správanie spolocnosti Syndial. Bez ohladu na túto skutocnost, hoci sa spolocnost Versalis rozhodla nezaujat stanovisko k údajnému protisútaznému správaniu v období od 20. mája 1996 do 1. januára 2002 a spoliehat sa v tejto súvislosti na obhajobu predlozenú spolocnostou Syndial, ide o rozhodnutie podniku, ktoré nemôze byt porusením práva na obhajobu. Navyse sa nezdá, ze by toto rozdelenie úloh s cielom odpovedat na výhrady Komisie spôsobovalo spolocnosti Versalis ujmu. 41 Skutocnost, ze Komisia v bode 353 druhého oznámenia uviedla, ze spolocnosti Versalis a Syndial boli okrem iného spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenie v období od 1. januára do 20. októbra 2002, nemohla vyvrátit tento záver. V uvedenom bode 353, tak ako to jasne vyplýva aj z bodov 354 az 356 tohto oznámenia, sa totiz iba zdôraznuje, ze aj pocas tohto obdobia, ked Eni SpA iba nepriamo ovládala Versalis, existovala neprerusená hospodárska kontinuita, pokial ide o podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ tvorený spolocnostami Eni SpA, Versalis a Syndial. 42 Navyse, hoci Versalis tvrdí, ze hypotéza, podla ktorej jej bola za porusenie pripísaná iba spolocná a nerozdielna zodpovednost s dvoma dalsími spolocnostami, sa jednoznacne odlisuje od hypotézy, podla ktorej jej bola pripísaná spolocná a nerozdielna zodpovednost s jedinou dalsou spolocnostou, vôbec neukazuje, ako by mohlo sporné rozhodnutie viest k odlisnému výsledku v prípade, ze by pocas konania pred Komisiou vedela, ze sporné rozhodnutie nebude adresované spolocnosti Syndial, ale výlucne spolocnosti Eni SpA a jej samotnej. 43 Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalozené na porusení práva na obhajobu, ktoré vyplýva z odchýlky medzi druhým oznámením a sporným rozhodnutím spocívajúcej v tom, ze toto rozhodnutie nebolo napokon urcené spolocnosti Syndial, uvedené na podporu prvého odvolacieho dôvodu nemajú právny ani skutkový základ a z tohto dôvodu, ktorý nahrádza dôvod uvedený Vseobecným súdom, musí byt tento odvolací dôvod zamietnutý. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o pripísanie predmetného porusenia spolocnosti Versalis, ako aj na nedostatocnom odôvodnení zamietnutia tvrdení, ktoré odvolatelka v tejto súvislosti uviedla Argumentácia úcastníkov konania 44 Podla spolocnosti Versalis Vseobecný súd porusil základnú zásadu osobnej zodpovednosti, ked zamietol zalobný dôvod zalozený na nesprávnom pripísaní zodpovednosti vyplývajúcej z udalostí, ktoré nastali v období od 20. mája 1996 do 1. januára 2002. Versalis sa totiz domnieva, ze Komisia mala v prípade tohto obdobia identifikovat dve samostatné zodpovednosti, a to zodpovednost spolocnosti Syndial a zodpovednost jej samotnej. 45 Versalis v tejto súvislosti tvrdí, ze Súdny dvor pripustil moznost odchýlky zo zásady osobnej zodpovednosti iba výnimocne a za konkrétnych podmienok, ktoré v prejednávanom prípade nie sú splnené. Syndial totiz z právneho a ekonomického hladiska neprestala existovat, cinnost spojená s BK a BSK nebola prevedená s cielom vyhnút sa uplatneniu pravidiel týkajúcich sa ochrany hospodárskej sútaze a Versalis, ako aj Syndial nepodliehajú tomu istému verejnému orgánu. Odvolatelka neurobila ani spontánne vyhlásenia, aby prevzala zodpovednost za správanie spolocnosti Syndial. 46 Okrem toho podla spolocnosti Versalis by nehrozila absencia odstrasujúceho úcinku, ak by bola zodpovednost pripísaná spolocnosti Syndial a nie jej samotnej, kedze táto spolocnost nadalej vykonáva hospodársku cinnost a je schopná zaplatit sumu sankcie. Riziko narusenia odstrasujúceho úcinku vsak podla judikatúry predstavovalo základný faktor umoznujúci neuplatnit zásadu osobnej zodpovednosti. Versalis v tejto súvislosti odkazuje najmä na bod 144 rozsudku z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([7]C-352/09 P, Zb. s. I-2359). 47 V kazdom prípade Vseobecný súd nepreskúmal intenzitu ekonomických a organizacných väzieb medzi spolocnostami Versalis a Syndial a iba konstatoval, ze tieto dve spolocnosti "[boli] priamo ci nepriamo v úplnom vlastníctve [spolocnosti Eni SpA]". Vseobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Okrem toho ani dostatocne neodôvodnil zamietnutie tvrdení, ktoré mu boli v tejto súvislosti predlozené. 48 Komisia odpovedá, ze Súdny dvor neobmedzil prípad zodpovednosti nadobúdajúcej spolocnosti na situácie, ked postupujúca spolocnost prestala vykonávat akúkolvek hospodársku cinnost. Podla judikatúry je rozhodujúcou iba existencia "strukturálnych väzieb" medzi dvoma spolocnostami, ktoré sú súcastou tej istej skupiny, pricom táto zásada sa neobmedzuje na situácie, ked dotknuté podniky podliehajú tomu istému verejnému orgánu. 49 Tvrdenie spolocnosti Versalis, podla ktorého vzhladom na to, ze Syndial je existujúcou a fungujúcou spolocnostou, nehrozila by absencia odstrasujúceho úcinku v prípade, ak by bola zodpovednost pripísaná spolocnosti Syndial a nie odvolatelke, pretoze judikatúra neobmedzuje moznost sankcionovat nadobúdajúci podnik na jediný prípad, ked postupujúca spolocnost prestala z právneho a hospodárskeho hladiska existovat, Komisia povazuje za irelevantné. 50 Pokial ide o hospodárske a organizacné väzby medzi spolocnostami Versalis a Syndial, Súdny dvor v rozsudku zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([8]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123), rozhodol o existencii strukturálnych väzieb odôvodnujúcich ulozenie sankcie nadobúdajúcej spolocnosti z dôvodu samotnej skutocnosti, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na karteli, previedol predmetné cinnosti na inú spolocnost, v ktorej vykonával 50 % kontrolu. V prejednávanom prípade je teda zrejmé, ze existovala hospodárska kontinuita, kedze nadobúdatel podliehal 100 % kontrole. Napadnutý rozsudok bol v tejto súvislosti dostatocne odôvodnený. Posúdenie Súdnym dvorom 51 Podla ustálenej judikatúry právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. Ak takýto subjekt porusuje predpisy hospodárskej sútaze, zodpovedá podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2007, ETI a i., [9]C-280/06, Zb. s. I-10893, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru). 52 Súdny dvor uz rozhodol, ze ak dva subjekty tvoria ten istý hospodársky subjekt, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti. Takéto uplatnenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnaké obchodné pokyny (pozri rozsudok ETI a i., uz citovaný, body 48 a 49, ako aj citovanú judikatúru). 53 Ako vyplýva z odôvodnení 368 a 369 sporného rozhodnutia, Komisia v prejednávanom prípade usúdila, ze spolocnosti Eni SpA, Versalis a Syndial tvorili pocas obdobia trvania predmetného porusenia jeden podnik. Okrem toho, kedze Eni SpA pocas celého tohto obdobia vlastnila priamo alebo nepriamo celé alebo takmer celé základné imanie nielen spolocnosti Versalis, ale takisto aj spolocnosti Syndial, co Versalis nespochybnuje, Komisia mohla v súlade s ustálenou judikatúrou vychádzat z domnienky, podla ktorej Eni SpA skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2012, Legris Industries/Komisia, C-289/11 P, body 46 az 48 a tam citovanú judikatúru). Táto domnienka nebola v tejto veci vyvrátená. 54 Vzhladom na tieto skutocnosti treba konstatovat, ze Komisia bola oprávnená prisúdit spolocnosti Versalis vsetky protiprávne konania, ktorých sa dopustila spolocnost Syndial, a to bez ohladu na skutocnost, ze Syndial nadalej existuje. 55 Toto zistenie nemozno vyvrátit skutocnostou, ze Súdny dvor v uz citovanom rozsudku ThyssenKrupp Nirosta/Komisia rozhodol, ze predpoklad uvedený v bode 52 tohto rozsudku zahrnuje tiez prípad, ked subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, prestal z právneho alebo hospodárskeho hladiska existovat, kedze sankcii ulozenej podniku, ktorý prestal vykonávat hospodársku cinnost, hrozí strata odstrasujúceho úcinku (pozri rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný, bod 144), pretoze z tohto rozsudku presne nevyplýva, ze by sa pripísanie porusenia jednému subjektu, ktorý sa ho nedopustil, obmedzovalo iba na prípady, ked by uplatnenie sankcie vo vztahu k spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, nemalo odstrasujúci úcinok. 56 Súdny dvor totiz v uz citovanom rozsudku ETI a i., na ktorý výslovne odkázal v bode 144 uz citovaného rozsudku ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, totiz rozhodol, ze Komisia bola oprávnená pripísat predmetné porusenie spolocnosti, ktorá sa ho nedopustila, v prípade, ked subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, nadalej existoval ako hospodársky subjekt na iných trhoch (pozri rozsudok ETI a i., uz citovaný, bod 45). Súdny dvor pri tomto posúdení vychádzal zo skutocnosti, ze dotknuté spolocnosti boli v case ich protiprávneho správania vo vlastníctve toho istého verejnoprávneho subjektu (rozsudok ETI a i., uz citovaný, bod 50). 57 Treba tiez konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Versalis, uz citovaný rozsudok ETI a i. sa neobmedzuje na prípady, ked sú dotknuté subjekty ovládané verejnoprávnym orgánom. V bode 44 tohto rozsudku Súdny dvor totiz spresnil, ze irelevantnou je takisto okolnost, ze o prevode cinností nerozhodli súkromné subjekty, ale zákonodarca v kontexte privatizácie. Súdny dvor tak usúdil, ze mohli existovat prípadné pochybnosti, pokial ide o pripísatelnost porusenia oprávnenému subjektu, aj za predpokladu spolocnej kontroly vykonávanej verejnoprávnym orgánom, pricom Súdny dvor tieto pochybnosti odstránil. Naopak, nijaká pochybnost týkajúca sa takej pripísatelnosti nemôze existovat za predpokladu, ked túto kontrolu, tak ako v tomto prípade, vykonáva spolocnost zalozená podla súkromného práva. 58 Vseobecný súd sa vzhladom na tieto skutocnosti nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze Komisia mohla platne pripísat vsetky predmetné protisútazné konania spolocnosti Versalis. 59 Pokial ide o nedostatok odôvodnenia, Vseobecný súd v bodoch 120 az 131 napadnutého rozsudku podrobne uviedol dôvody, na základe ktorých posúdil zalobný dôvod uvedený v tomto zmysle v konaní na prvom stupni ako nedôvodný. Odôvodnenie tohto rozsudku tak nenecháva nijaký priestor pre pochybnosti v súvislosti s úvahami, ktoré boli základom rozhodnutia Vseobecného súdu v tejto otázke, v dôsledku coho môze Súdny dvor vykonat jeho preskúmanie. Z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok vôbec nie je v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnený. 60 Vzhladom na to, ze nijaké z tvrdení na podporu druhého odvolacieho dôvodu nemalo úspech, je potrebné, aby bol tento odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva Únie, nesprávnom uplatnení tohto práva, skreslení dôkazov, ako aj na nevykonaní úplného súdneho preskúmania Vseobecným súdom Argumentácia úcastníkov konania 61 Podla spolocnosti Versalis Vseobecný súd nesprávne zamietol tvrdenia zalozené na údajných rozporoch medzi tromi vyhláseniami, ktoré urobila Bayer prostredníctvom svojho právneho zástupcu pána K., ako aj jej vlastné tvrdenia týkajúce sa vyhlásenia, ktoré urobil pán N., zamestnanec Dow. Vseobecný súd v tejto súvislosti v bodoch 180 a 198 napadnutého rozsudku vychádzal zo zásady, podla ktorej majú odpovede na otázky Komisie poskytnuté v mene samotného podniku vyssiu vierohodnost, nez je vierohodnost, ktorú by mohla mat odpoved poskytnutá zamestnancom tohto podniku. 62 Tieto tvrdenia sa vsak v kazdom prípade týkali rozporov medzi vyhláseniami urobenými v mene dotknutých podnikov. Ako vyplýva najmä z prepisov ústnych vyhlásení urobených pocas správneho konania, pán N., ktorý bol priamym svedkom predmetného porusenia a poskytol opis, ktorý bol velmi odlisný od rekonstrukcie, ktorý vykonala Komisia v spornom rozhodnutí, urobil svoje vyhlásenia v mene spolocnosti Dow a nie vo svojom vlastnom mene. Vseobecný súd sa tak dopustil pochybenia, ked uplatnil "zásadu prednosti" vyhlásení pochádzajúcich od samotných dotknutých podnikov pred vyhláseniami zamestnancov tohto podniku a v dôsledku toho odmietol dôkazy svedciace v prospech odvolatelky, ktorá ich predlozila, a týkajúce sa viacerých okolností, ktoré mali byt zohladnené na úcely posúdení v súvislosti s existenciou uvedeného kartelu. 63 Versalis sa domnieva, ze treba vykonat opätovné preskúmanie uvedených tvrdení na úcely overenia toho, ci styky medzi konkurentmi uvedenými v spornom rozhodnutí skutocne predstavovali kartel s cielom stanovenia cien a rozdelenia trhu, alebo islo iba o ojedinelé porusenia právnej úpravy Únie v oblasti hospodárskej sútaze spocívajúce okrem iného vo výmene citlivých obchodných informácií. Versalis uvádza, ze niektoré skutkové okolnosti poskytnuté ziadatelmi o zhovievavost boli zamietnuté uz v rámci rozsudkov Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Kaucuk/Komisia ([10]T-44/07, Zb. s. II-4601), Unipetrol/Komisia ([11]T-45/07, Zb. s. II-4629) a Trade-Stomil/Komisia ([12]T-53/07, Zb. s. II-4657), ktoré boli vyhlásené v súvislosti so zalobami podanými troma dalsími spolocnostami, ktorým bolo urcené sporného rozhodnutie, a to spolocnostami Kaucuk, Unipetrol a.s. a Stomil, a viedli k úplnému zruseniu tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkalo týchto spolocností. 64 Komisia tvrdí, ze predmetné porusenie bolo zistené na základe viacerých dôkazov, z ktorých len niektoré boli spochybnené v konaní pred Vseobecným súdom. Skutocnost, ze Vseobecný súd prisúdil vyhláseniu Bayer vyssiu vierohodnost nez iným vyhláseniam, vedie k tomu, ze toto vyhlásenie bolo podporené dalsími skutocnostami uvedenými v spise, ktoré Versalis nespochybnila. V kazdom prípade vyhlásenia, ktoré uviedla Versalis, nemohli byt v rozpore s dalsími vyhláseniami, z ktorých vychádza sporné rozhodnutie, a bolo zrejmé, ze tieto otázky spadajú pod zistenie skutkového stavu. To vsak nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. Posúdenie Súdnym dvorom 65 Svojím tretím odvolacím dôvodom spolocnost Versalis v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil pochybenia tým, ze niektorým vyhláseniam v mene Bayer a Dow prisúdil osobitne vysokú dôkaznú silu, hoci dalsie vyhlásenia pochádzajúce od tých istých podnikov a urobené tiez v ich mene boli v rozpore s prvými vyhláseniami. 66 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Vseobecný súd má právomoc jednak konstatovat skutkové okolnosti, a to okrem prípadu, ak by vecná nepresnost jeho konstatovaní vyplývala zo spisového materiálu, ktorý mu bol predlozený, a jednak tieto skutkové okolnosti posúdit. Posúdenie skutkového stavu s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, ktoré mu boli predlozené, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri najmä rozsudok Legris Industries/Komisia, uz citovaný, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 67 V prejednávanom prípade Versalis nezakladá svoje tvrdenia na vecnej nepresnosti zistení Vseobecného súdu vyplývajúcich zo spisového materiálu. 68 Pokial ide o prípadné skreslenie dôkazov, Versalis vychádza z predpokladu uvedeného v bode 35 jej odvolania, podla ktorého sa jej argumentácia "týka" takého skreslenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, kedze vylúcil významné dôkazy svedciace v prospech odvolatelky, ktorá ich predlozila, a týkajúce sa viacerých okolností, ktoré mali byt zohladnené na úcely posúdení v súvislosti s existenciou predmetného kartelu. 69 Vzhladom na to treba konstatovat, ze zo znenia bodov 180 a 198 napadnutého rozsudku vyplýva, ze uvedený predpoklad, podla ktorého Vseobecný súd v podstate nezohladnil dôkazy svedciace v prospech odvolatelky, ktorá ich predlozila, z dôvodu, ze niektorým vyhláseniam v mene Bayer a Dow prisúdil vyssiu dôkaznú silu, je nesprávny. Vseobecný súd totiz v bodoch 180 a 198 iba konstatoval, ze vyhlásenia zamestnancov Bayer a Dow nemôzu mat "vyssiu" dôkaznú silu nez vyhlásenia, ktoré urobili samotné spolocnosti. 70 Okrem toho, ako vyplýva najmä z bodov 180 a 197 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd nevychádzal v rámci svojho posúdenia skutkových okolností iba z niektorých vyhlásení Bayer a Dow, ale takisto aj z vyhlásení Shell, ako aj viacerých listinných dôkazov. 71 Z toho vyplýva, ze Versalis v skutocnosti kritizuje samotné posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa skutkových okolností, dôkazov a s nimi súvisiacich tvrdení a Vseobecnému súdu tak vytýka, ze argumentáciu tejto spolocnosti na úcely preukázania neexistencie porusenia nepovazoval za dostatocnú. Versalis sa teda domáha, aby Súdny dvor opätovne posúdil skutkové okolnosti zistené Vseobecným súdom, ako aj predlozené dôkazy, co v súlade s judikatúrou citovanou v bode 66 tohto rozsudku nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. 72 V dôsledku toho musia byt tvrdenia, ktoré Versalis uviedla na podporu tretieho odvolacieho dôvodu, ako aj tento samotný odvolací dôvod zamietnuté ako neprípustné. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva Únie, pokial ide o výpocet pokút a posúdenie porusenia ako "velmi závazného", nedostatku odôvodnenia, ako aj na neúplnom súdnom preskúmaní Argumentácia úcastníkov konania 73 Po prvé Versalis tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 225 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, ze "dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä, ako v tomto prípade, stanovenie cenových cielov alebo rozdelenie trhových podielov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako 'velmi závazného` bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh". Podla spolocnosti Versalis z bodu 1 A prvého odseku usmernení a z judikatúry Vseobecného súdu vyplýva, ze na vykonanie posúdenia závaznosti porusenia musí Komisia zohladnit jeho konkrétny dopad na trh, pokial sa zdá, ze tento dopad je meratelný. Prvé oznámenie, v ktorom Komisia v tejto súvislosti vykonala podrobnú analýzu na rozdiel od prístupu uplatneného v druhom oznámení, ako aj stúdie prilozené k zalobe vsak preukazujú, ze v tomto prípade bol tento dopad, ktorý bol obmedzený, skutocne meratelný. 74 Okrem toho z judikatúry Vseobecného súdu vyplýva, ze horizontálne cenové kartely môzu byt povazované iba za "závazné" alebo môzu odôvodnovat ulozenie mensej pokuty, pokial sú ich skodlivé úcinky na trh obmedzené, tak ako to je v tomto prípade. 75 Versalis subsidiárne tvrdí, ze Komisia mala povinnost uviest dalsie faktory, ktoré zohladnila na úcely odôvodnenia zvýsenia východiskovej sumy pokuty nad rámec minimálnej uplatnitelnej sumy 20 miliónov eur stanovenej pre "velmi závazné" porusenia. Vseobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze túto skutocnost neuviedol. 76 Po druhé sa Versalis domnieva, ze Vseobecný súd nerozhodol "primerane a koherentne" o podstatných faktoroch zohladnených na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Vseobecný súd totiz iba potvrdil, ze stací, aby Komisia v tejto súvislosti konstatovala skutocne "velmi závaznú" povahu predmetného správania, pricom nezohladnil dopad porusenia na trh. Odvolatelka vsak Vseobecnému súdu poskytla údaje na to, aby vykonal konkrétne preskúmanie, takze Vseobecný súd mal povinnost vykonat také preskúmanie, poskytnút svoje vlastné posúdenie týchto údajov a vyvodit z toho vyplývajúce závery v súvislosti so ziadostou o znízenie pokuty. 77 Po tretie Versalis tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil skutkové okolnosti, kedze správne nezohladnil významné skutocnosti týkajúce sa sporu. Vseobecný súd totiz v bode 229 napadnutého rozsudku usúdil, ze "nic neumoznuje domnievat sa, ze Komisia sa v [spornom] rozhodnutí dopustila pochybenia, ked ocenila relevantný trh na sumu 'aspon` 550 miliónov eur v roku 2001". Ako vsak vyplýva zo spisového materiálu v konaní na prvom stupni, Komisia velmi výrazne znízila celkovú hodnotu daného trhu, v dôsledku coho nesprávne predpokladala, ze kartel sa týkal takmer 90 % tohto trhu namiesto 60 %, tak ako uviedla v druhom oznámení. 78 Na rozdiel od úvah nachádzajúcich sa v uvedenom bode 229, podla ktorých "nic neumozn[ovalo] domnievat sa, ze by nesprávne znízenie tohto císla bolo bývalo na skodu [spolocnosti Versalis]", patrili trhové podiely podnikov zúcastnených na porusení medzi potenciálne relevantné faktory na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Okrem toho trhový podiel, ktorého sa týkal údajný kartel, sa mal v kazdom prípade povazovat za este nizsí nez trhový podiel vypocítaný v spornom rozhodnutí, a to z dôvodu vylúcenia dvoch podnikov, ktoré boli pôvodne materiálne zúcastnené, konkrétne spolocností Kaucuk a Stomil, zo skupiny úcastníkov tohto kartelu. 79 Komisia odpovedá, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze horizontálne cenové kartely patria k najzávaznejsím poruseniam práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Najmä z rozsudkov z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia ([13]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 75), a z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([14]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 34), ako aj z usmernení vyplýva, ze skutocný dopad porusenia na trh nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie výsky pokuty, ale je jedným z faktorov, ktorý mozno zohladnit, ak by bol meratelný. Skutocnost, ze Komisia v druhom oznámení upustila od analýzy cenového vývoja na relevantných trhoch, ktorú prvé oznámenie obsahovalo, vsak neznamená, ze by dotknutý kartel nemal úcinky na trh, co predstavuje predpoklad, ktorý odvolatelka takisto nepreukázala. 80 V kazdom prípade podla Komisie predstavovala identifikácia konkrétnych úcinkov na trh iba dodatocný faktor, ktorý jej umoznil zvýsit východiskovú sumu na úcely výpoctu pokuty. 81 Napokon bolo správne, ze Vseobecný súd nezohladnil stúdie trhu, ktoré predlozila spolocnost Versalis, kedze predmetné porusenie sa mohlo povazovat za "velmi závazné" z dôvodu jeho povahy a uvedené stúdie vychádzali z neúplných údajov. Pokial ide o hodnotu daného trhu, Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd vôbec neskreslil skutkové okolnosti, ked tento trh ocenil na "aspon" 550 miliónov eur v roku 2001. Na úcely posúdenia závaznosti porusenia Komisia vôbec nevychádzala z trhových podielov kontrolovaných zúcastnenými podnikmi. Posúdenie Súdnym dvorom 82 Po prvé, pokial ide o relevantnost úcinkov predmetného porusenia, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze stanovená na základe velkého mnozstva skutocností, a to bez toho, aby bol zavedený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa musia povinne vziat do úvahy (pozri najmä rozsudok z 19. decembra 2012, Bavaria/Komisia, C-445/11 P, bod 59 a tam citovanú judikatúru). Konkrétne, co sa týka skutocného dopadu porusenia na trh, ten nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút (pozri rozsudky KME Germany a i./Komisia, uz citovaný, bod 34, ako aj z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [15]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 44). 83 Navyse horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu môzu byt kvalifikované ako velmi závazné porusenia výlucne na základe ich samotnej povahy a bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh (pozri najmä uznesenie z 13. decembra 2012, Transcatab/Komisia, C-654/11 P, bod 42). V takomto prípade predstavuje konkrétny dopad porusenia len jednu z okolností, ktorá v prípade, ze je meratelná, umoznuje Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad úroven minimálnej moznej sumy 20 miliónov eur (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný, bod 75). 84 V dôsledku toho, ak by Vseobecný súd zohladnil úcinky konkrétneho dopadu predmetného porusenia na trh za predpokladu, ze by tieto úcinky boli skutocne meratelné, urobil by tak na úcely doplnenia. Okrem toho, kedze bolo predmetné porusenie v podstate velmi závazné, zohladnenie jeho konkrétneho dopadu mohlo viest iba k zvýseniu pokuty. Tvrdenie spolocnosti Versalis je preto neúcinné (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný, bod 75, ako aj uznesenie Transcatab/Komisia, uz citované, body 43 a 44). 85 Po druhé, pokial ide tvrdenie zalozené na tom, ze Vseobecný súd "primerane a koherentne" nerozhodol o podstatných faktoroch zohladnených na úcely posúdenia závaznosti porusenia, kedze nevykonal preskúmanie údajov poskytnutých spolocnostou Versalis, neposkytol svoje vlastné posúdenie týchto údajov a nevyvodil z toho vyplývajúce závery v súvislosti so ziadostou o znízenie pokuty, stací konstatovat, ze Vseobecný súd v bodoch 219 az 233 napadnutého rozsudku poskytol podrobný prehlad faktorov, ktoré zohladnil na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Toto tvrdenie je preto nedôvodné. Samotná skutocnost, ze Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci v tejto súvislosti potvrdil viaceré aspekty posúdenia, ktoré vykonala Komisia v spornom rozhodnutí, nemôze vyvrátit tento záver (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C-89/11 P, bod 133). 86 Po tretie argumentácia, podla ktorej Vseobecný súd skreslil skutkové okolnosti, ked usúdil, ze nic nenasvedcuje tomu, ze by sa Komisia dopustila pochybenia tým, ze ocenila relevantný trh "na sumu 'aspon` 550 miliónov eur v roku 2001", nemôze uspiet. 87 V tejto súvislosti treba spresnit, ze spolocnosti Versalis sa nepodarilo preukázat, ze by zistenie Vseobecného súdu uvedené v bode 229 napadnutého rozsudku, podla ktorého "nic neumozn[ovalo] domnievat sa, ze by nesprávne znízenie [ocenenia daného trhu] bolo bývalo na skodu [spolocnosti Versalis]", bolo nepresné, ani preukázat, ze by toto zistenie skreslovalo skutkové okolnosti. 88 Versalis totiz sama v bode 64 odvolania potvrdila, ze trhové podiely, ktoré majú podniky zúcastnené na porusení, patria medzi "potenciálne" relevantné faktory na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Komisia vsak tým, ze stanovila rôzne východiskové sumy pokuty pre kazdý podnik zúcastnený na predmetnom porusení, v odôvodneniach 66 a 467 sporného rozhodnutia nevychádzala z trhových podielov, ktoré mali tieto podniky, ale z objemu predajov BK a BSK, ktoré tieto podniky realizovali. Argumentácia spolocnosti Versalis, podla ktorej Komisia opravila svoje hodnotenie dotknutého trhu nachádzajúce sa v spornom rozhodnutí vo vztahu k hodnoteniu uvedenému v druhom oznámení, je preto neúcinná. 89 Vzhladom na to, ze nijaké z tvrdení uvedených na podporu stvrtého odvolacieho dôvodu nie je dôvodné, treba tento odvolací dôvod zamietnut. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na zamietnutí dvanásteho zalobného dôvodu uvedeného v konaní pred Vseobecným súdom v rozpore s právom Únie O prvej casti piateho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení a nedostatocnom a rozpornom odôvodnení, pokial ide o dostatocnú povahu odôvodnenia stanovenia násobitela zo strany Komisie - Argumentácia úcastníkov konania 90 Versalis Vseobecnému súdu vytýka, ze primerane nezohladnil to, ze Komisia neuviedla vsetky faktory, na základe ktorých mohla stanovit násobitel 2, pokial ide o spolocnosti ovládané spolocnostou Eni SpA, a ze v tejto súvislosti poskytol nedostatocné a rozporné odôvodnenie. 91 Vseobecný súd usúdil, ze faktor odstrasenia "sa urcuje s ohladom na mnohé skutocnosti, a nielen s ohladom na osobitnú situáciu dotknutého podniku", tak ako uz Súdny dvor rozhodol v bodoch 23 a 24 rozsudku z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia ([16]C-289/04 P, Zb. s. I-5859). Vseobecný súd si vsak odporoval, ked usúdil, ze celosvetové obraty a relatívna velkost podnikov, ktoré Komisia zohladnila, boli dostatocné a ze "z napadnutého rozhodnutia... nevyplýva[lo], ze by Komisia výslovne uviedla iné faktory", hoci zároven v bodoch 249 a 250 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vseobecný výraz "okolnosti prejednávanej veci" pouzitý v znení sporného rozhodnutia nemohol viest k nedorozumeniu, pokial ide o existenciu dalsích skutocností, ktoré Komisia zohladnila. 92 Versalis tvrdí, ze ked Vseobecný súd v bode 250 napadnutého rozsudku usúdil, ze "výraz 'okolnosti prejednávanej veci` mozno chápat tak, ze sa vztahuje práve na celkové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov", z právneho hladiska nedostatocne odôvodnil toto posúdenie. Skutocnost, ze Komisia potvrdila túto okolnost na pojednávaní, bola v tejto súvislosti irelevantná. 93 Podla Komisie je úvaha Vseobecného súdu uvedená v bode 250 napadnutého rozsudku jasná a bezchybná. Nijaká zo skutocností uvedených v spornom rozhodnutí nenaznacovala, ze by Komisia zohladnila iné skutocnosti nez celosvetové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov. - Posúdenie Súdnym dvorom 94 Po prvé, pokial ide o odkaz na uz citovaný rozsudok Showa Denko/Komisia, treba konstatovat, ze Versalis nesprávne pochopila tento rozsudok. Súdny dvor totiz tým, ze v bode 23 uvedeného rozsudku konstatoval, ze faktor odstrasenia sa posudzuje zohladnením viacerých okolností a nielen osobitnej situácie dotknutého podniku, odkázal na body 53 az 55 návrhov, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Geelhoed, ktorý v podstate uviedol, ze násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku sa môze týkat nielen "vseobecného odstrasenia" v zmysle krokov na odradenie vsetkých spolocností vo vseobecnosti od zapojenia sa do predmetného porusenia, ale aj "konkrétneho odstrasenia" na odradenie konkrétneho zalovaného od opätovného porusovania pravidiel v budúcnosti. Súdny dvor tak v tomto rozsudku potvrdil iba to, ze Komisia nemá povinnost obmedzit svoje posúdenie na faktory, ktoré sa týkajú iba konkrétnej situácie dotknutého podniku. 95 Súdny dvor vsak nerozhodol, ze by Komisia alebo prípadne Vseobecný súd, pokial urcia násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, mali v kazdom prípade povinnost zohladnit iné faktory nez celosvetové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov. 96 Po druhé v tomto kontexte treba konstatovat, ze kritériá, ktoré Komisia zohladnila s cielom stanovit násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, a to relatívna velkost dotknutých podnikov a ich celosvetové obraty, jasne vyplývajú z odôvodnení 474 a 475 sporného rozhodnutia. Ako Vseobecný súd v bode 250 napadnutého rozsudku správne rozhodol, skutocnost, ze Komisia takisto odkázala na "okolnosti prejednávanej veci", nemôze vyvrátit tento záver, kedze zo sporného rozhodnutia nevyplýva, ze by sa Komisia výslovne zamerala na iné skutocnosti nez tie, ktoré uz boli spomenuté, a ze výraz "okolnosti prejednávanej veci" treba chápat tak, ze sa týka práve celosvetových obratov a relatívnej velkosti dotknutých podnikov. 97 Pokial ide o odôvodnenie týkajúce sa kritérií uplatnených s cielom stanovit násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti v bodoch 242 az 250 napadnutého rozsudku podrobne odôvodnil svoje posúdenia. Toto odôvodnenie si vôbec neodporuje a nevychádza ani z nesprávneho právneho posúdenia a v súlade s ustálenou judikatúrou z neho jasne a nepochybne vyplývajú úvahy Vseobecného súdu, tak aby Versalis mohla zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdny dvor vykonat jeho súdny prieskum (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, [17]C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 29 a tam citovanú judikatúru). 98 Prvá cast piateho odvolacieho dôvodu musí byt preto zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti piateho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení a nedostatocnom a rozpornom odôvodnení, pokial ide o porusenie zásady rovnosti zaobchádzania zo strany Komisie - Argumentácia úcastníkov konania 99 Versalis tvrdí, ze kedze sa Komisia rozhodla uplatnit aritmetickú metódu na úcely výpoctu pokuty, je viazaná s tým súvisiacimi pravidlami okrem prípadu výslovného odôvodnenia vo vztahu k vsetkým clenom kartelu. Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia ([18]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181), pripustil existenciu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania za predpokladu, ze by v prípade jedného podniku bol násobitel stanovený na 1,25 a v prípade dalsieho na 2,5, zatial co by obrat jedného podniku predstavoval iba dvojnásobok obratu dalsieho podniku. Týmto rozsudkom bola jasne stanovená existencia priamej spojitosti medzi zvýsením obratu a zvýsením násobitela. Vseobecný súd sa vsak v napadnutom rozsudku od týchto zásad odklonil. 100 Podla odvolatelky a vzhladom na obraty podnikov zúcastnených na predmetnom porusení mal Vseobecný súd na to, aby zabezpecil dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj zásady proporcionality a aby zároven zamedzil uplatneniu násobitela vyssieho nez 3, uplatnit v prípade spolocnosti Bayer násobitel 1,25 a nie 1,5, a v dôsledku toho mal v prípade ostatných dotknutých podnikov uplatnit nizsí násobitel, a to konkrétne násobitel 1,33 v prípade Dow, priblizne 1,66 v prípade EniChem a 3 v prípade Shell. Tvrdenie Vseobecného súdu uvedené v bode 251 napadnutého rozsudku, podla ktorého "zo [sporného] rozhodnutia vyplýva, ze násobitel stanovený pre EniChem bol vypocítaný na základe násobitela stanoveného pre Dow a nie na základe násobitela stanoveného pre Shell", bolo neúcinné, pretoze zásada rovnosti zaobchádzania sa uplatnila na vsetkých clenov toho istého kartelu. 101 Komisia sa domnieva, ze odvolatelka nepreukázala nijaké nesprávne právne posúdenie, ale navrhuje skôr náhradnú metódu výpoctu, na základe ktorej by bol v jej prípade uplatnený nizsí násobitel. Tento návrh, kedze sa týka tiez pokút ulozených dalsím podnikom, je neprípustný. Okrem toho Komisia odkazuje na rozsudok zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia ([19]C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47), podla ktorého Komisii nemôze byt v ziadnom prípade výlucným a mechanickým pouzitím aritmetických vzorcov odnatá moznost volnej úvahy. Rozhodnutie neuplatnit násobitele vyssie ako 3, s ktorým zdanlivo súhlasí aj spolocnost Versalis, by viedlo k urcitému znízeniu násobitelov v porovnaní s velkostou podnikov, a teda k znízeniu, ktoré by bolo vo velkej miere v prospech odvolatelky. - Posúdenie Súdnym dvorom 102 Ciel násobitela na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku a v tomto kontexte zohladnenie velkosti a celkových zdrojov podniku spocíva podla ustálenej judikatúry v zamýslanom úcinku na uvedený podnik, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä vzhladom na financnú silu tohto podniku (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [20]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 104, ako aj uznesenie zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, C-421/11 P, bod 82). 103 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze Vseobecnému súdu v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci nemôze byt výlucným a mechanickým pouzitím aritmetických vzorcov zalozených iba na obrate dotknutého podniku odnatá moznost volnej úvahy, pokial ide o stanovenie výsky pokút (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný, bod 47). Stanovenie primeranej pokuty vsak nemôze byt nevyhnutne výsledkom jednoduchého aritmetického výpoctu zalozeného na obrate (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [21]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 121, ako aj z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [22]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 243). 104 Na úcely výpoctu pokút ulozených podnikom zúcastneným na karteli tak rozdielne zaobchádzanie medzi dotknutými podnikmi súvisí s výkonom právomocí, ktorými disponuje Komisia v danej oblasti. Komisia totiz musí v rámci svojho priestoru pre volnú úvahu individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok z 12. novembra 2009, SGL Carbon/Komisia, C-564/08 P, bod 43 a tam citovaná judikatúra). 105 Na základe judikatúry uvedenej v bode 102 tohto rozsudku musí totiz Komisia najmä dohliadat na to, aby sa sankcie nestali "zanedbatelnými" predovsetkým vo vztahu k financnej sile dotknutých podnikov, co si vsak nevyzaduje, aby podniku, ktorého obrat je obzvlást vysoký v porovnaní s obratom ostatných clenov kartelu, musela byt ulozená pokuta zvýsená výlucne na základe vztahu medzi jeho obratom a obratom vsetkých ostatných podnikov zúcastnených na dotknutom karteli. Ak by totiz islo o takýto prípad, potom by pokuty ulozené najväcsím podnikom kartelu a zvýsené na základe takejto aritmetickej metódy mohli mat nepochybne dostatocne odstrasujúci úcinok, avsak hrozilo by, ze budú neprimerané vzhladom na závaznost konkrétne spáchaného porusenia, a to najmä za predpokladu, ze by tak ako v prejednávanom prípade existoval významný rozdiel medzi obratmi dotknutých podnikov. 106 Vzhladom na tieto úvahy nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze v podstate schválil prístup sledovaný Komisiou, ktorá v prípade spolocnosti Versalis stanovila násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku na 2 a v prípade Shell na 3, pricom cielom tohto prístupu nebolo uplatnit neprimerané násobitele na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku na najväcsie podniky, v prípade ktorých mohli byt teoreticky uplatnené podstatne vyssie násobitele na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku iba na základe matematického vztahu medzi obratmi týchto podnikov a obratmi mensích podnikov. 107 Hoci Versalis v tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia, kedze sa rozhodla uplatnit aritmetickú metódu na úcely výpoctu pokuty, je viazaná s tým súvisiacimi pravidlami, stací konstatovat, ze Komisia si v prejednávanom prípade nezvolila takúto metódu. Táto skutocnost, ktorú navyse Komisia potvrdila pocas pojednávania, v podstate vyplýva zo sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia v odôvodnení 474 výslovne uviedla, ze existujú podstatné rozdiely medzi obratmi dotknutých podnikov. 108 Pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia zo strany Vseobecného súdu, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 251 napadnutého rozsudku spomenul vsetky relevantné kritériá na stanovenie násobitela na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku. Hoci sa Vseobecný súd, pokial ide o údajnú nerovnost zaobchádzania medzi spolocnostami Versalis a Shell, obmedzil iba na konstatovanie, ze "násobitel stanovený pre EniChem bol vypocítaný na základe násobitela stanoveného pre Dow a nie na základe násobitela stanoveného pre Shell", toto konstatovanie je samo osebe nepochybne velmi strucné, avsak musí sa vykladat v spojení so spresnením, ktoré k tej istej otázke poskytol Vseobecný súd a podla ktorého Komisia "disponuje pri urcení výsky pokuty volnou úvahou a... nie je povinná pouzit presný matematický vzorec". 109 Vzhladom na uvedené zistenia Vseobecného súdu nemohla byt Versalis uvedená do omylu, pokial ide o podstatné úvahy, ktoré viedli Vseobecný súd k tomu, ze v podstate potvrdil posúdenie odstrasujúceho faktoru Komisiou, kedze sa ukázalo, ze tieto úvahy sú presné, ako to vyplýva z bodov 102 az 106 tohto rozsudku. V tejto súvislosti sa preto nemozno odvolávat na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. 110 V dôsledku toho treba druhú cast piateho odvolacieho dôvodu povazovat za nedôvodnú a zamietnut tento odvolací dôvod v celom rozsahu. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd porusil a nesprávne uplatnil právo Únie a nedostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok, ked niektoré prílohy zaloby vyhlásil za neprípustné Argumentácia úcastníkov konania 111 Versalis sa v podstate domnieva, ze zamietnutie jej tvrdenia týkajúceho sa casti 4.3 sporného rozhodnutia s názvom "Stretnutia kartelu" z dôvodu neprípustnosti sa zakladá na formálnom porovnaní názvu castí tohto rozhodnutia a hláv castí, ktoré tvoria "oddiel E" zaloby, Vseobecným súdom. V bodoch 54 az 56 tejto zaloby sa spomína a zhrnuje obsah jej príloh, pricom takto uvedené tvrdenie dostatocne jasne vyplýva zo samotného znenia zaloby. 112 Okrem toho uvedené prílohy, ktorých konkrétne casti sa spomínajú v bodoch 61, 62, 64, 94 a 121 uvedenej zaloby, neobsahujú nijaké právne tvrdenie. Vseobecný súd teda nesprávne rozhodol, ze skutocnosti uvedené v tých istých prílohách "nesplna[jú] poziadavky stanovené v clánku 21 Statútu Súdneho dvora... a v clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku [Vseobecného súdu]" a ze "nie je úlohou Vseobecného súdu vyhladávat a identifikovat v prílohách zalobné dôvody a tvrdenia". V kazdom prípade bol rozsudok v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnený. 113 Úvahy uvedené v bode 169 napadnutého rozsudku, podla ktorých Versalis nemôze napravit nedostatok zaloby "tým, ze v stádiu repliky uvedie urcité skutkové alebo právne údaje... a odkáze na prílohy..., alebo tým, ze predlozí nové prílohy k replike", boli teda tiez irelevantné. Naopak, skutocnost, ze Vseobecný súd vyhlásil tieto prílohy za neprípustné, znamenala pre Versalis to, ze nemohla poukázat na významné dôkazy svedciace v jej prospech. 114 Podla Komisie, kedze ide o zamietnutie predmetných príloh, napadnutý rozsudok je v súlade s judikatúrou Vseobecného súdu a Súdneho dvora. Vseobecný súd riadne preskúmal vsetky tvrdenia uvedené v zalobe, a to aj tie, ktoré boli uvedené strucne a súhrnne. Naopak, správne zamietol vseobecný odkaz na prílohy uvedené v bodoch 54 az 56 zaloby, ako aj oneskorený zámer odvolatelky napravit jej nedostatky. Posúdenie Súdnym dvorom 115 Najskôr treba pripomenút, tak ako pripomenul Vseobecný súd v bode 161 napadnutého rozsudku, ze podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov. Na prípustnost zaloby sa vyzaduje, aby z jej samotného textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Hoci samotný text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podopretý a doplnený odkazmi na urcité casti listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj ked pripojené k zalobe, nemôze napravit nedostatok podstatných zloziek právnej argumentácie, ktoré musia byt v zmysle vyssie spomínaných ustanovení uvedené v zalobe. Podobné poziadavky, tak ako zdôraznuje Vseobecný súd v bode 162 uvedeného rozsudku, sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu zalobného dôvodu uvádza výhrada. 116 Následne treba konstatovat, ze Vseobecný súd vzhladom na takto pripomenuté pravidlo zamietol tvrdenie týkajúce sa casti 4.3 sporného rozhodnutia s názvom "Stretnutia kartelu" ako neprípustné. Vseobecný súd totiz usúdil, ze toto tvrdenie bolo z právneho a skutkového hladiska jasne formulované iba v niektorých prílohách zaloby. 117 V tejto súvislosti treba najprv konstatovat, ze Versalis vo svojom siestom odvolacom dôvode, tak ako to vyplýva z názvu tohto dôvodu a z bodu 98 odvolania, spochybnuje "urcenie neprípustnosti niektorých príloh zaloby". Vseobecný súd vsak vyhlásil za neprípustné nie predmetné prílohy, ako to tvrdí odvolatelka, ale tvrdenie, ktoré sa spolu s viacerými dalsími skutocnostami nachádza v týchto prílohách. Versalis tak v tejto súvislosti nesprávne pochopila napadnutý rozsudok. 118 Skutocnost, ze Versalis nesprávne pochopila dotknutú cast napadnutého rozsudku, podporuje aj lstivá argumentácia nachádzajúca sa v bode 94 odvolania, podla ktorej sa zamietnutie predmetného tvrdenia Vseobecným súdom zakladá na "formálnom" porovnaní názvu castí tohto sporného rozhodnutia a hláv castí, ktoré tvoria daný oddiel jej prvostupnovej zaloby. Vseobecný súd totiz zamietol toto tvrdenie nie z dôvodu, ze nebolo správne nazvané, ale z dôvodu, ze nebolo uvedené v samotnej zalobe. Okrem toho skutocnost, ze názov zodpovedajúci dotknutému tvrdeniu nebol uvedený v prvostupnovej zalobe, uviedol Vseobecný súd v bode 167 napadnutého rozsudku iba na doplnenie. 119 Napokon, pokial ide o body 54 az 56 prvostupnovej zaloby prevzaté do bodu 165 napadnutého rozsudku, ako aj s tým súvisiace poznámky, v ktorých bol podla spolocnosti Versalis spomenutý a zhrnutý obsah predmetných príloh, treba konstatovat, ze na základe úvah nachádzajúcich sa v týchto bodoch a poznámkach nemozno dospiet k nijakému konkrétnemu právnemu alebo skutkovému tvrdeniu. Záver Vseobecného súdu, podla ktorého neboli podstatné skutkové a právne zlozky týkajúce sa casti 4.3 sporného rozhodnutia prevzaté do zaloby, je preto dôvodný. 120 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 170 napadnutého rozsudku vyhlásil tvrdenie spolocnosti Versalis týkajúce sa casti 4.3 sporného rozhodnutia za neprípustné. V dôsledku toho musí byt siesty odvolací dôvod zamietnutý. 121 Vzhladom na to, ze nijaký z dôvodov na podporu odvolania spolocnosti Versalis nie je dôvodný, musí byt toto odvolanie zamietnuté v celom rozsahu. O vzájomnom odvolaní O námietke smerujúcej k zastaveniu konania 122 Versalis pocas pojednávania vzniesla proti vzájomnému odvolaniu Komisie námietku smerujúcu k zastaveniu konania z dôvodu, ze Komisia stratila záujem na konaní. Komisia totiz po vyhlásení napadnutého rozsudku informovala odvolatelku o svojom zámere opätovne zacat vysetrovanie v rozsahu, v akom sa týkalo opakovaného porusovania zo strany spolocnosti Versalis, a to s cielom prijat nové oznámenie o výhradách. 123 Táto námietka je nedôvodná. 124 V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút, ze strata záujmu na konaní pocas konania v zásade nemá vplyv na prípustnost, ale môze viest súd k rozhodnutiu o zastavení konania (pozri v tomto zmysle uznesenie z 5. marca 2009, Komisia/Provincia di Imperia, C-183/08 P, bod 31). 125 Ako správne uviedla Komisia na pojednávaní, v prejednávanom prípade si vsak zachovala svoj záujem na konaní, kedze penazná sankcia ulozená spolocnosti Versalis v spornom rozhodnutí, zvýsená o úroky od dátumu jeho prijatia, by existovala aj za predpokladu, ze by Súdny dvor prijal vzájomné odvolanie Komisie, co by nebol tento prípad, keby Komisia prijala nové rozhodnutie. V tomto porovnatelnom kontexte tak Súdny dvor uz rozhodol, ze príprava návrhu nariadenia s cielom zabezpecit súlad s rozhodnutím Vseobecného súdu sama osebe pre Komisiu neznamenala, ze stratila akýkolvek záujem na podaní odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. januára 2002, Francúzsko/Monsanto a Komisia, [23]C-248/99 P, Zb. s. I-1, bod 31). 126 Za týchto podmienok nemozno prijat námietku vznesenú spolocnostou Versalis. O jedinom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 127 Na podporu svojho vzájomného odvolania Komisia uvádza jediný odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 296 ZFEÚ v spojení s clánkom 101 ZFEÚ, procesných vadách poskodzujúcich záujmy Komisie a porusení zásady kontradiktórnosti. Bolo nesprávne, ze skutocnosti uvedené v spornom rozhodnutí na úcely preukázania pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovanom porusovaní zo strany spolocností Eni SpA a Versalis boli v napadnutom rozsudku posúdené ako nedostatocné. 128 Komisia najskôr pripomína, ze v bode 430 druhého oznámenia uviedla svoj zámer zohladnit na základe pritazujúcich okolností predchádzajúce porusenia, ktoré uz boli konstatované, a výslovne spomenula úcast spolocnosti "ENI" na poruseniach, ktoré boli preukázané v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II. Versalis sa pocas konania pred Komisiou v tejto súvislosti nevyjadrila. Versalis prvýkrát az vo svojej zalobe na prvom stupni uviedla, ze jednak autor predchádzajúcich porusení a osoba, ktorá sa doteraz zúcastnovala porusenia, neboli identické subjekty, kedze predmetné sektory sa týkali iných výrobkov a trhov a boli uz prevedené pred prijatím uvedených rozhodnutí, a ze jednak podnikom skupiny, ktorého sa týkali predchádzajúce veci v oblasti hospodárskej sútaze, bola spolocnost EniChem SpA. 129 Versalis vsak nikdy netvrdila, ze by spolocnosti, ktorým bola rozhodnutiami Polypropylén a PVC II ulozená sankcia, nepodliehali riadeniu zo strany "skupiny ENI". Komisia sa domnieva, ze ak by chcela, mohla v týchto rozhodnutiach ulozit pokutu tej istej materskej spolocnosti, konkrétne spolocnosti Eni SpA, ktorá vykonávala úplnú kontrolu spolocností, ktorým boli urcené uvedené rozhodnutia, a to spolocností EniChem SpA a Anic Spa. Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia ([24]T-203/01, Zb. s. II-4071), potvrdil, ze Komisia sa za takýchto podmienok mohla správne domnievat, ze ten istý podnik uz bol sankcionovaný za rovnaký druh porusenia. 130 Vseobecný súd neadresoval úcastníkom konania písomné otázky vo veci opakovaného porusovania a pocas pojednávania nepoziadal o objasnenie skutocností. Napadnutým rozsudkom tak bolo úplne necakane ciastocne zrusené sporné rozhodnutie na základe údajného nedostatku odôvodnenia. Napadnutý rozsudok je preto v rozpore s clánkom 296 ZFEÚ v spojení s clánkom 101 ZFEÚ. Vseobecný súd nesprávne urcil predmet a rozsah povinnosti odôvodnenia. Okrem toho podla Komisie je prístup Vseobecného súdu vo váznom rozpore so zásadou kontradiktórnosti, a je preto postihnutý procesnou vadou poskodzujúcou záujmy Komisie. 131 Komisia zdôraznuje, ze odôvodnenie aktu sa musí posudzovat najmä vzhladom na jeho kontext. Súdny dvor v bode 66 svojho rozsudku z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia ([25]C-42/01, Zb. s. I-6079), tak posúdil súhrnné odôvodnenie obsiahnuté v rozhodnutí prijatom v kontexte, ktorý je adresátovi dobre známy, ako dostatocné. Okrem toho sa Komisia domnieva, ze jej mal Vseobecný súd ponúknut moznost, aby objasnila a spresnila svoje odôvodnenie, tak ako to urobil vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Vseobecného súdu z 13. decembra 2012, Versalis a Eni/Komisia (T-103/08). 132 Podla Komisie odôvodnenia 366 az 373 sporného rozhodnutia jasne preukazujú kontinuitu medzi podnikom, ktorý je adresátom rozhodnutia PVC II, a podnikom zúcastneným na predmetnom porusení v tejto veci. V dôsledku toho Komisia navrhuje zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie, pokial ide o konstatovanie opakovaného porusovania tak vzhladom na rozhodnutie Polypropylén, ako aj vzhladom na rozhodnutie PVC II, a v kazdom prípade v rozsahu, v akom sa zrusenie uvedeného rozhodnutia Vseobecným súdom týka konstatovania opakovaného porusovania vzhladom na rozhodnutie PVC II. 133 Versalis po prvé namieta, ze tvrdenia Komisie vychádzajúce najmä z veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Versalis a Eni/Komisia, majú cisto faktickú povahu. Tieto tvrdenia sa nenachádzali ani v spornom rozhodnutí, ani v dokumentoch, ktoré Komisia predlozila Vseobecnému súdu, a sú teda neprípustné. 134 Po druhé odvolatelka uvádza, ze k jej zalozeniu doslo v roku 1989, t. j. niekolko rokov po ukoncení správaní, ktoré boli sankcionované rozhodnutiami Polypropylén a PVC II, a po prevedení daných cinností na tretie spolocnosti alebo prenesenie týchto cinností na spolocné podniky. Neexistovala teda nijaká hospodárska a funkcná kontinuita medzi uvedenými cinnostami a cinnostou, ktorú 1. januára 2002 previedla na odvolatelku spolocnost s názvom "EniChem SpA", ktorá nebola spolocnostou EniChem SpA, na ktorú sa vztahovalo rozhodnutie PVC II. Materskou spolocnostou skupiny bola pocas obdobia, ktorého sa týkajú predchádzajúce rozhodnutia, Ente Nazionale Idrocarburi, t. j. verejnoprávny subjekt, a nie spolocnost Eni SpA. 135 Po tretie Versalis tvrdí, ze skutocnost, ze Komisia v tom case poukázala na jednoduchú teoretickú moznost pripísania porusení, na ktoré sa vztahovali rozhodnutia Polypropylén a PVC II, uvedenej materskej spolocnosti, viedla k vzniku nevyvrátitelnej domnienky zodpovednosti materskej spolocnosti za predchádzajúce správanie jej dcérskych spolocností, ktorých je 100 % vlastníkom. Okrem toho Komisia mala podla kritéria, ktoré uplatnila pri prijímaní týchto rozhodnutí, preukázat, ze predmetná materská spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnosti Anic SpA a EniChem SpA, co neurobila ani v týchto rozhodnutiach, ani v spornom rozhodnutí. 136 Okrem toho spolocnost Eni SpA nebola pri prijímaní predchádzajúcich rozhodnutí povazovaná za zodpovednú za správanie spolocností Anic SpA a EniChem SpA a nebola v tejto súvislosti nikdy vypocutá. 137 Po stvrté spolocnost Versalis, pokial ide o jej postoj a postoj spolocnosti Eni SpA v rámci správneho konania, tvrdí, ze predovsetkým pocas vypocúvania spochybnila pripísanie opakovaného porusovania. Nemala vôbec povinnost predlozit pripomienky k druhému oznámeniu. Uz citovaný rozsudok Portugalsko/Komisia nebol v tomto kontexte relevantný, kedze Súdny dvor v tomto rozsudku potvrdil moznost Komisie poskytnút súhrnné odôvodnenie výlucne v prípade, ze sa týka otázok, ku ktorým protistrana neposkytla informácie napriek výslovnej povinnosti v tejto súvislosti. Takáto povinnost vsak v prejednávanom prípade neexistovala. 138 Po piate, pokial ide o údajné porusenie zásady kontradiktórnosti, Versalis uvádza, ze jej tvrdenia neboli predlozené oneskorene a ze pochybenie, ktoré Vseobecný súd sankcionoval, sa týkalo vecného odôvodnenia, takze ho nemohol napravit pocas súdneho konania. Odôvodnenie rozhodnutia by malo byt v kazdom prípade oznámené dotknutému subjektu v tom istom case ako rozhodnutie spôsobujúce ujmu a nemozno ho napravit pocas konania pred súdmi Únie. Tvrdenie Komisie je preto nedôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 139 Najskôr treba pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie (pozri rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, bod 72 a tam citovanú judikatúru). 140 V rámci individuálneho rozhodnutia tak z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze povinnost odôvodnit také rozhodnutie má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 73 a tam citovaná judikatúra). 141 Odôvodnenie teda v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Chýbajúce odôvodnenie nemozno ospravedlnit skutocnostou, ze dotknutá osoba sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi pocas konania pred súdmi Únie (pozri najmä rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 74 a tam citovanú judikatúru). 142 Z toho vyplýva, ze Komisia v prípade, ze ulozí spolocnosti pokutu za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze a pri výpocte pokuty uplatní násobitel na úcely zohladnenia skutocnosti, ze tá istá spolocnost sa uz predtým podielala na porusení pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, musí spolu s rozhodnutím, ktorým sa ukladá uvedená pokuta, poskytnút výklad umoznujúci súdom Únie, ako aj tejto spolocnosti pochopit povahu a rozsah úcasti tejto spolocnosti na predchádzajúcom porusení. Predovsetkým, ak sa Komisia domnieva, ze uvedená spolocnost bola súcastou podniku, ktorému je urcené rozhodnutie týkajúce sa predchádzajúceho porusenia, prinálezí jej, aby z právneho hladiska dostatocne odôvodnila toto tvrdenie. 143 V prejednávanom prípade treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 430 druhého oznámenia uviedla, ze zohladnila predchádzajúce konstatovania podobných porusení, pricom v tejto súvislosti odkázala na rozhodnutia Polypropylén a PVC II a uviedla, ze "ENI" bola v týchto rozhodnutiach "uvedená". V podstate to isté strucné konstatovanie sa nachádza v odôvodnení 487 sporného rozhodnutia, kde Komisia okrem iného uvádza, ze "Enichem" uz bola adresátom uvedených rozhodnutí. Okrem toho odôvodnenie 488 sporného rozhodnutia mozno chápat v tom zmysle, ze podla Komisie sa porusení, ktoré sú predmetom rozhodnutí Polypropylén a PVC II, a porusenia konstatovaného v spornom rozhodnutí dopustil ten istý podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 144 Kedze vsak rozhodnutie Polypropylén je urcené najmä spolocnosti Anic SpA a rozhodnutie PVC II najmä spolocnosti "Enichem SpA", treba konstatovat, ze údaje poskytnuté v spornom rozhodnutí a pripomenuté v predchádzajúcom bode vôbec neumoznujú pochopit povahu a rozsah, v akom sa tieto rozhodnutia týkali spolocnosti Versalis, ktorá sa nenachádza medzi adresátmi rozhodnutia Polypropylén ani rozhodnutia PVC II. 145 Hoci Komisia tvrdí, ze odôvodnia 366 az 373 sporného rozhodnutia obsahujú presný opis vsetkých skutocností týkajúcich sa spolocnosti "EniChem", tieto vysvetlenia sa týkajú iba zmien, ku ktorým doslo v rámci skupiny Eni v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002, tak ako Vseobecný súd správne konstatoval v bode 299 napadnutého rozsudku. Uvedené odôvodnenia vsak neobsahujú nijaké spresnenie týkajúce sa spolocností tvoriacich podniky, ktorým sú urcené rozhodnutia Polypropylén a PVC II, neuvádzajú, ci sú tieto spolocnosti totozné so spolocnostami uvedenými v spornom rozhodnutí, co Versalis spochybnuje, a ani sa netýkajú prípadných zmien v tomto kontexte, ku ktorým doslo v období od dátumu prijatia rozhodnutia Polypropylén, t. j. 23. apríla 1986, ako aj rozhodnutia PVC II, t. j. 27. júla 1994, do zaciatku porusenia, ktoré bolo konstatované v spornom rozhodnutí, t. j. 20. mája 1996. 146 Z toho vyplýva, ze sporné rozhodnutie je v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnené. 147 Pokial ide o údajné porusenie zásady kontradiktórnosti spôsobujúce porusenie práva na obhajobu, z judikatúry citovanej v bode 141 tohto rozsudku vyplýva, ze Komisia mala povinnost poskytnút dostatocné odôvodnenie uz pri prijímaní sporného rozhodnutia. Nezdá sa teda, ze by viac informácií, ktoré Komisia mohla pri neexistencii údajného porusenia zásady kontradiktórnosti poskytnút Vseobecnému súdu, mohlo mat nejaký vplyv na výsledok sporu, o ktorom rozhoduje. 148 Co sa týka tvrdenia, podla ktorého Versalis alebo Eni SpA pocas konania pred Komisiou tiez neuviedli, ze adresáti rozhodnutí Polypropylén a PVC II na jednej strane a adresáti sporného rozhodnutia na druhej strane neboli totozní, stací pripomenút, ze nijaké ustanovenie práva Únie nestanovuje adresátom oznámenia o výhradách povinnost spochybnit pocas správneho konania jednotlivé skutkové a právne okolnosti tohto oznámenia o výhradách. 149 Za týchto podmienok sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia v spornom rozhodnutí neuviedla dostatocne podrobné a presné informácie na to, aby bolo mozné odôvodnit, ze ten istý "podnik" v zmysle clánku 101 ZFEÚ sa opakovane dopustil protiprávneho správania, a v dôsledku toho zrusil clánok 2 písm. c) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej spolocnosti Versalis na 272,25 milióna eur. 150 Vzhladom na to, ze jediný dôvod Komisie na podporu jej vzájomného odvolania nie je dôvodný, musí byt zamietnutý. O trovách 151 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 152 Pokial ide o hlavné odvolanie, kedze Komisia navrhla, aby spolocnosti Versalis bola ulozená povinnost nahradit trovy konania, a táto spolocnost nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené, aby jej bola ulozená povinnost nahradit trovy konania. 153 Pokial ide o vzájomné odvolanie, kedze spolocnost Versalis navrhla, aby Komisii bola ulozená povinnost nahradit trovy konania, a Komisia nemala úspech vo svojom jedinom dôvode, je opodstatnené, aby jej bola ulozená povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Hlavné odvolanie a vzájomné odvolanie sa zamietajú. 2. Versalis SpA je povinná nahradit trovy konania spojené s hlavným odvolaním. 3. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania spojené so vzájomným odvolaním. Podpisy __________________________________________________________________ ( [26]*1 ) Jazyk konania: taliancina. [27]Úcastníci konania [28]Odôvodnenie [29]Výrok Úcastníci konania Vo veci C-511/11 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. septembra 2011, Versalis SpA, predtým Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, F. Moretti a L. Nascimbene, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci, L. Malferrari a G. Conte, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia M. Berger (spravodajkyna), A. Borg Barthet, E. Levits a J.-J. Kasel, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: A. Impellizzeri, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. januára 2013, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie 1. Versalis SpA, predtým Polimeri Europa SpA (dalej len "Versalis") sa svojím odvolaním domáha, aby bol v celom rozsahu alebo ciastocne zrusený rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 13. júla 2011, Polimeri Europa/Komisia (T-59/07, Zb. s. II-4687, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd ciastocne zamietol jej zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom sa týka tejto spolocnosti, alebo subsidiárne k zruseniu, prípadne znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. 2. Európska komisia podala vzájomné odvolanie smerujúce k zruseniu napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie v súvislosti s pripísaním pritazujúcej okolnosti z dôvodu opakovaného porusovania a v dôsledku toho znízil sumu pokuty ulozenej odvolatelke. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 3. Dna 7. júna 2005 Komisia zacala konanie o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3), týkajúce sa trhu s butadiénovým kaucukom (dalej len "BK") a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou (dalej len "BSK"), ktoré sú syntetickými kaucukmi pouzívanými hlavne pri výrobe pneumatík. Komisia zaslala prvé oznámenie o výhradách (dalej len "prvé oznámenie") najmä spolocnostiam Versalis, Eni SpA, ktorá je materskou spolocnostou odvolatelky vlastniacou 100 % jej základného imania, a Syndial SpA, predtým EniChem SpA (dalej len "Syndial"), dalsej spolocnosti v rámci skupiny Eni. 4. Dna 6. apríla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách (dalej len "druhé oznámenie"). Po vypocúvaní podnikov z 22. júna 2006 sa Komisia rozhodla skoncit konanie najmä vo vztahu k spolocnosti Syndial. 5. Správne konanie viedlo k tomu, ze Komisia prijala 29. novembra 2006 sporné rozhodnutie. Podla clánku 1 tohto rozhodnutia Versalis, Eni SpA a dalsie podniky, ktorým je urcené uvedené rozhodnutie, a to Bayer AG (dalej len "Bayer"), The Dow Chemical Company, Dow Deutschland Inc., Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH, Dow Europe GmbH (dalej spolocne len "Dow"), Shell Petroleum NV, Shell Nederland BV a Shell Nederland Chemie BV (dalej spolocne len "Shell"), Unipetrol a.s., Kaucuk a.s. (dalej len "Kaucuk") a Trade-Stomil sp. z o.o. (dalej len "Stomil"), porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore tým, ze sa pocas obdobia od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002, pokial ide o Versalis, zúcastnili na jedinej a pokracujúcej dohode, v rámci ktorej sa dohodli na cenových cieloch, rozdelení zákazníkov dohodami o neútocení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch BK a BSK. 6. Podla odôvodnenia 26 a nasl. sporného rozhodnutia cinnost týkajúcu sa dotknutých výrobkov v rámci skupiny Eni pocas tohto obdobia najprv zabezpecovala spolocnost EniChem Elastomeri Srl, ktorú nepriamo ovládala Eni SpA prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti EniChem SpA. Dna 1. novembra 1997 sa EniChem Elastomeri Srl zlúcila so spolocnostou EniChem SpA. Eni SpA kontrolovala 99,97 % spolocnosti EniChem SpA. Dna 1. januára 2002 EniChem SpA previedla svoju strategickú chemickú cinnost vrátane cinnosti spojenej s BS a BSK na spolocnost Versalis. Eni SpA ovláda spolocnost Versalis priamo a výlucne od 21. októbra 2002. 7. Pokial ide o pokutu ulozenú sporným rozhodnutím, táto pokuta bola stanovená na základe usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). 8. Komisia tak najprv posúdila porusenie ako "velmi závazné" a stanovila východiskovú sumu na výpocet pokuty diferenciáciou na základe predajov BK a BSK kazdého dotknutého podniku v roku 2001. Pokial ide o EniChem, t. j. vsetky spolocnosti, ktorých vlastníkom je Eni SpA, v zmysle odôvodnenia 468 sporného rozhodnutia dosiahol objem predajov BK a BSK v roku 2001 sumu 164,902 milióna eur. Vzhladom na túto sumu bola EniChem prvým podnikom, pokial ide o predaje BS a BSK, ktorý sa zúcastnil na predmetnom porusení. Na základe týchto skutocností Komisia stanovila základnú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Versalis na 55 miliónov eur. 9. Komisia následne uplatnila násobitele na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku odstupnované na základe celosvetových obratov dotknutých podnikov dosiahnutých pocas roka 2005. Kedze sa Komisia domnievala, ze ani v prípade spolocnosti Stomil, ktorej obrat predstavoval 38 miliónov eur, ani v prípade spolocnosti Kaucuk, ktorej obrat dosahoval 2,718 miliardy eur, nemal byt uplatnený nijaký násobitel, v prípade Bayer s obratom vo výske 27,383 miliardy eur uplatnila násobitel 1,5, v prípade Dow s obratom 37,221 miliardy eur násobitel 1,75, v prípade spolocností Eni SpA a Versalis s obratom 73,738 miliardy eur násobitel 2 a v prípade Shell s obratom 246,549 miliardy eur násobitel 3. 10. Okrem toho, pokial ide o Versalis a Eni SpA, bola suma pokuty zvýsená o 65 % z dôvodu ich úcasti na porusení pocas obdobia siestich rokov a siestich mesiacov. 11. Napokon, kedze Komisia usúdila, ze "EniChem" uz boli urcené dve predchádzajúce rozhodnutia, ktorými boli konstatované porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, a to rozhodnutia Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy o EHS (IV/31.149 - Polypropylén) [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie Polypropylén") a 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy o ES (IV/31.865 - PVC) [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 239, s. 14, dalej len "rozhodnutie PVC II"), zvýsila základnú sumu pokuty uplatnenú v prípade spolocnosti Versalis o 50 % z dôvodu opakovaného porusovania. 12. V dôsledku toho Komisia v clánku 2 písm. c) sporného rozhodnutia ulozila spolocnosti Versalis spolocne a nerozdielne s jej materskou spolocnostou Eni SpA pokutu vo výske 272,25 milióna eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 13. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. februára 2007 Versalis podala zalobu smerujúcu predovsetkým k zruseniu sporného rozhodnutia a subsidiárne k zruseniu alebo znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. Na podporu svojich návrhov uviedla sestnást zalobných dôvodov. 14. Tieto zalobné dôvody sa zakladali najmä na porusení práva na obhajobu (tretí zalobný dôvod), protiprávnom pripísaní porusenia tejto spolocnosti (siedmy zalobný dôvod), ako aj na nepodlozenom zistení existencie kartelu a úcasti tejto spolocnosti na nom (ôsmy a deviaty zalobný dôvod). Odvolatelka, pokial ide o výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, poukázala na nedôvodnú povahu posúdenia závaznosti porusenia (desiaty zalobný dôvod), nesprávnost urcenia násobitela na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku (dvanásty zalobný dôvod), ako aj na neoprávnené zvýsenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania (strnásty zalobný dôvod). 15. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd uviedol najmä tieto skutocnosti. 16. Pokial ide o údajné porusenie práva na obhajobu vyplývajúce z rozdielu medzi druhým oznámením a sporným rozhodnutím, Vseobecný súd v bode 84 napadnutého rozsudku usúdil, ze tento zalobný dôvod vychádza z predpokladu, podla ktorého "v oznámení o výhradách Komisia konstatovala zodpovednost spolocnosti EniChem SpA (neskôr Syndial) za obdobie od 20. mája 1996 do 1. januára 2002, zatial co v [spornom] rozhodnutí Komisia konstatuje iba zodpovednost [spolocnosti Versalis], a to aj pocas vyssie uvedeného obdobia, pocas ktorého [Versalis] nevykonával cinnost vo výrobe a distribúcii dotknutých výrobkov". 17. Vseobecný súd vsak v bode 85 napadnutého rozsudku uviedol, ze v druhom oznámení sa konstatuje, ze Versalis sa mala "povazovat za zodpovedn[ú] za porusenie v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002", a konstatoval "rovnako ako [sporné] rozhodnutie (odôvodnenia 365 az 373) zodpovednost [spolocnosti Versalis] za celé obdobie porusenia". Vseobecný súd v bode 86 tohto rozsudku konstatoval, ze toto oznámenie okrem iného spresnuje, ze "kedze EniChem SpA v case od 1. januára do 20. októbra 2002 vlastnil[a] 100 % základného imania [spolocnosti Versalis], musí Syndial solidárne zodpovedat za porusenie, ktorého sa dopustil[a] [Versalis] v tomto období". Podla Vseobecného súdu z toho vyplýva, "ze druhé oznámenie... konstatuje zodpovednost Syndialu iba ako materskej spolocnosti [spolocnosti Versalis] za obmedzené obdobie od 1. januára do 20. októbra 2002, a nie za celú dobu trvania porusenia". Vseobecný súd v bode 87 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze predpoklad spolocnosti Versalis je nesprávny. 18. Pokial ide o pripísanie porusenia odvolatelke, Vseobecný súd uviedol, ze pokial dva subjekty tvoria tú istú hospodársku jednotku, skutocnost, ze jeden subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este stále existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcia ulozená druhému subjektu, na ktorý prvý subjekt previedol svoje hospodárske cinnosti. Podla Vseobecného súdu to isté platí aj vtedy, ak tieto subjekty boli ovládané tou istou osobou a uplatnovali v podstate rovnaké obchodné pokyny. 19. Vseobecný súd v bode 126 napadnutého rozsudku usúdil, ze v prejednávanom prípade nie je "sporné, ze v case svojho protiprávneho správania boli EniChem SpA a [Versalis] priamo ci nepriamo v úplnom vlastníctve tej istej spolocnosti, a to Eni [SpA]". Podla Vseobecného súdu za týchto okolností "zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby bola sankcia za porusenie, ktorého sa dopústal[a] najprv EniChem SpA a v ktorom dalej pokracoval[a] [Versalis], ulozená súhrnne [spolocnosti Versalis]". Okrem toho Vseobecný súd v bode 129 uvedeného rozsudku usúdil, ze "sankcia ulozená podniku, ktorý právne nadalej existuje, ale uz nevykonáva hospodársku cinnost, môze nemat odradzujúci úcinok" a ze "podniky by sa mohli vyhnút sankciám iba tým, ze ich identita sa zmenila v dôsledku restrukturalizáci[í], prevodov alebo iných právnych alebo organizacných zmien". 20. Pokial ide o zalobný dôvod zalozený na nepodlozenom zistení existencie kartelu, Vseobecný súd v bode 168 napadnutého rozsudku najprv rozhodol, ze tvrdenie spolocnosti Versalis smerujúce proti casti 4.3 sporného rozhodnutia s názvom "Stretnutia kartelu", "ktorej podstatné skutkové a právne zlozky sú zhrnuté iba v prílohách A 23 az A 25 zaloby, nesplna poziadavky stanovené v clánku 21 Statútu Súdneho dvora [Európskej únie] a v clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku [Vseobecného súdu]". Vseobecný súd preto rozhodol, ze uvedené tvrdenie je neprípustné. 21. Okrem toho, co sa týka údajných rozporov medzi niektorými vyhláseniami, ktoré pocas správneho konania urobili Bayer a Dow, a dalsími vyhláseniami zamestnancov týchto spolocnosti, Vseobecný súd v bodoch 180 a 198 napadnutého rozsudku najmä konstatoval, ze "odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú vierohodnejsie nez odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohladu na jeho skúsenosti alebo názor". 22. Pokial ide o posúdenie predmetného porusenia ako "velmi závazného", Vseobecný súd v bode 222 tohto rozsudku pripomenul, ze sporné rozhodnutie sankcionovalo uzavretie dohody týkajúcej sa cenových cielov, rozdelenia trhu a výmeny citlivých obchodných údajov a ze tieto postupy sú svojou povahou velmi závaznými poruseniami. Vseobecný súd doplnil, ze Komisia v tomto rozhodnutí uviedla, "ze nie je mozné zmerat konkrétny dopad kartelu", ktorý sa vztahoval na celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), zatial co "dotknuté dohody boli podnikmi zrealizované, a mali teda následok na trhu". V bode 228 uvedeného rozsudku Vseobecný súd zamietol tvrdenia spolocnosti Versalis vychádzajúce z neexistencie takýchto úcinkov. Pokial ide o velkost trhu, ktorá je iba jedným z mnohých faktorov, ktoré mohla Komisia zohladnit, Vseobecný súd v bode 229 toho istého rozsudku rozhodol, ze "nic neumoznuje domnievat sa, ze Komisia sa v [spornom] rozhodnutí dopustila pochybenia, ked ocenila relevantný trh na sumu 'aspon` 550 miliónov eur v roku 2001[, a ze by prípadné] nesprávne znízenie tohto císla bolo bývalo na skodu [spolocnosti Versalis]". 23. Pokial ide o zalobný dôvod zalozený na protiprávnom uplatnení násobitela na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, Vseobecný súd v bode 250 napadnutého rozsudku usúdil, ze faktory, na základe ktorých mohla Komisia v prípade spolocností Eni SpA a Versalis stanovit násobitel, jasne vyplývajú zo sporného rozhodnutia, pricom z tohto rozhodnutia nevyplýva, ze by Komisia výslovne uviedla iné faktory nez celkové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov. Vseobecný súd v bode 251 uvedeného rozsudku uviedol, ze celosvetové obraty v roku 2005 predstavovali 27,383 miliardy eur v prípade Bayer, 37,221 miliardy eur v prípade Dow (teda o 35,93 % viac ako Bayer) a 73,738 miliardy eur v prípade EniChem (teda o 169,28 % viac ako Bayer a o 98,11 % viac ako Dow). 24. Za týchto okolností skutocnost, ze násobitel uplatnený v prípade spolocnosti Versalis bol v porovnaní s násobitelom uplatneným v prípade Dow zvýsený o 14,28 % (2 v porovnaní s 1,75), pricom samotný násobitel uplatnený v prípade Dow bol zvýsený o 16,66 % v porovnaní s násobitelom uplatneným v prípade Bayer (1,75 v porovnaní s 1,5), nemohla podla Vseobecného súdu predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Naopak, Vseobecný súd v bode 251 napadnutého rozsudku usúdil, ze Komisia mohla na tomto základe stanovit este vyssí násobitel. Vseobecný súd v tom istom bode tiez pripomenul, ze vzhladom na to, ze Komisia nie je pri stanovení výsky pokuty povinná pouzit presný matematický vzorec, nedopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, ked pri výbere násobitelov, ktoré pouzila, zohladnila rozdiel v hospodárskej sile dotknutých podnikov. 25. Pokial ide o zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, Vseobecný súd v bodoch 296, 298 a 299 napadnutého rozsudku uviedol, ze sporné rozhodnutie odkazuje na rozhodnutia Polypropylén a PVC II a skutocnost, ze "EniChem" bola adresátom týchto rozhodnutí. Podla Vseobecného súdu sa Komisia v podstate domnievala, ze ten istý podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ sa opakovane dopustil protiprávneho správania. V tomto kontexte vsak Vseobecný súd pripomenul, ze Komisia "v odôvodnení 487 [sporného] rozhodnutia odkazuje na výraz 'EniChem` len vseobecne, pricom tento výraz je v odôvodnení 36 [sporného] rozhodnutia definovaný ako 'kazdá spolocnost, ktorú vlastní Eni SpA`". Podla Vseobecného súdu je uvedený výraz "nepresný, a to prinajmensom pokial ide o právnické osoby, ktoré tvoria hospodársku jednotku uvedenú v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II". Vseobecný súd dalej uviedol, ze "spolocnost Anic [SpA] uvedená v rozhodnutí Polypropylén nie je medzi právnickými osobami spomenutými v [odôvodneniach 26 az 35 sporného rozhodnutia, ktorých cielom je] v podstate opísat vývoj spolocností vo vlastníctve Eni [SpA] pocas porusovania, ku ktorému doslo po prijatí rozhodnutí Polypropylén a PVC II". 26. V bode 300 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze Komisia "v poznámke pod ciarou 262 [sporného] rozhodnutia odkazuje na rozhodnutia Polypropylén a PVC II, pricom uvádza, ze 'Eni` bola uvedená v týchto rozhodnutiach", ze výraz "Eni" nebol "v [spornom] rozhodnutí... predmetom textovej skratky", pretoze na úcely oznacenia spolocnosti Eni SpA "ako matersk[ej] spolocnos[ti] ostatných spolocností... pouzi[la] výraz 'Eni SpA`". Vseobecný súd vsak v bode 301 napadnutého rozsudku usúdil, ze "aj keby mala Komisia pri pouzití výrazu 'Eni`... na mysli spolocnosti, ktoré sú súcastou 'podniku` v zmysle clánku 81 ES tvoreného právnickými osobami, ktoré ovláda Eni, [bolo potrebné] zdôraznit, ze Komisia neuviedla v tejto súvislosti v [spornom] rozhodnutí ziadnu podrobnú a presnú informáciu". Podla Vseobecného súdu "[sa] Komisia... obmedz[ila] na to, ze vo svojich písomných podaniach na Vseobecný súd uv[iedla], ze Eni 'úplne` ovládala spolocnosti uvedené v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II". Vseobecný súd dalej uviedol, ze "toto tvrdenie vsak okrem toho, ze n[ebolo] potvrdené ziadnym dôkazným prostriedkom, nebolo prevzaté do [sporného] rozhodnutia". 27. V bode 302 napadnutého rozsudku Vseobecný súd usúdil, ze "v tomto prípade [bol] vývoj struktúry a ovládania dotknutých spolocností zvlást zlozitý" a ze "rozhodnutie Polypropylén bolo adresované spolocnosti Anic [SpA] bez toho, aby sa v nom objavilo meno Eni [SpA]". "Pokial ide o rozhodnutie PVC II, [podla Vseobecného súdu] Komisia spom[enula] v jeho odôvodnení 8 to, ze spolocnost Anic [SpA] 'sa stala` EniChem SpA, a v odôvodnení 43 to, ze tento vývoj bol spôsobený 'rôznymi reorganizáciami` bez dalsieho spresnenia". Vseobecný súd uviedol, ze "navyse ani v tomto rozhodnutí sa neobjavuje meno Eni [SpA]" a ze "v tomto kontexte prinálezalo Komisii, aby bola zvlást presná a uviedla vsetky podrobné informácie nevyhnutné pre záver, ze spolocnosti uvedené v [spornom] rozhodnutí a spolocnosti uvedené v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II tvorili ten istý 'podnik`", co neurobila. 28. V dôsledku toho Vseobecný súd prijal zalobný dôvod zalozený na neodôvodnenej povahe zvýsenia základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, zrusil clánok 2 písm. c) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovil sumu pokuty ulozenej zalobkyni na 272,25 milióna eur, a stanovil túto sumu na 181,5 milióna eur. V zostávajúcej casti zalobu zamietol a rozhodol, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy konania. Návrhy úcastníkov konania 29. Spolocnost Versalis navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd zamietol jej zalobu vo veci T-59/07, a v dôsledku toho - zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne sporné rozhodnutie, - a/alebo zrusil alebo aspon znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím, - subsidiárne zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd zamietol jej zalobu vo veci T-59/07, a vrátil vec Vseobecnému súdu, aby vo veci rozhodol na základe rozhodnutia, ktoré prijme Súdny dvor, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania na tomto stupni, ako aj trovy konania vo veci T-59/07, - zamietol vzájomné odvolanie Komisie a ulozil jej povinnost nahradit trovy konania. 30. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie v súvislosti s pripísaním pritazujúcej okolnosti z dôvodu opakovaného porusovania, a v dôsledku toho znízil sumu pokuty a - ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O hlavnom odvolaní 31. Na podporu svojich návrhov Versalis uvádza sest odvolacích dôvodov smerujúcich k zmene napadnutého rozsudku a zruseniu sporného rozhodnutia. 32. Prvý odvolací dôvod sa zakladá na tom, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne vylozil druhé oznámenie, ked vylúcil existenciu porusenia práva na obhajobu vyplývajúcu z odchýlky medzi týmto oznámením a sporným rozhodnutím. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o pripísanie predmetného porusenia spolocnosti Versalis, ako aj na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto súvislosti. Tretí odvolací dôvod sa v podstate zakladá na porusení práva Únie, skreslení dôkazov, ako aj na nevykonaní úplného súdneho preskúmania Vseobecným súdom. Stvrtý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom výpocte pokút a nedôvodnom posúdení porusenia ako "velmi závazného", nedostatku odôvodnenia, ako aj na neúplnom súdnom preskúmaní. Piaty odvolací dôvod sa v podstate zakladá na nesprávnom posúdení a nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o nesprávnost urcenia násobitela a porusenie zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou. Siesty odvolací dôvod sa zakladá na tom, ze Vseobecný súd porusil a nesprávne uplatnil právo Únie a nedostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok, ked niektoré prílohy zaloby vyhlásil za neprípustné. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom výklade druhého oznámenia v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol o neexistencii porusenia práva na obhajobu vyplývajúceho z odchýlky medzi týmto oznámením a sporným rozhodnutím Argumentácia úcastníkov konania 33. Versalis tvrdí, ze Komisia v druhom oznámení, a dokonca uz aj v prvom oznámení, povazovala túto spolocnost za spolocne a nerozdielne zodpovednú spolu so spolocnostou EniChem SpA (neskôr Syndial) za takmer celé obdobie trvania porusenia, hoci v sektoroch BK a BSK pôsobila az od 1. januára 2002. Komisia v spornom rozhodnutí naopak vylúcila akúkolvek priamu pripísatelnost spolocnosti Syndial a pripísala zodpovednost za porusenie v celom rozsahu Versalis. Vseobecný súd zamietol zalobný dôvod zalozený na tejto odchýlke, pricom uviedol, ze zodpovednost spolocnosti Syndial sa v druhom oznámení uvádzala iba v súvislosti s obmedzeným obdobím a z toho vyplývala nesprávnost predpokladu spolocnosti Versalis. Komisia vsak v bodoch 415 a 416 druhého oznámenia dospela k záveru, ze Syndial sa osobne zúcastnila na porusení od 20. mája 1996 do 20. októbra 2002. 34. Versalis sa domnieva, ze Vseobecný súd mal vzhladom na to, ze jej predpoklad bol v skutocnosti správny, vyhoviet zalobnému dôvodu zalozenému na porusení práva na obhajobu. Táto spolocnost totiz nemala prílezitost reagovat na pripísanie zodpovednosti, ktoré sa nachádza v spornom rozhodnutí. Bolo totiz potrebné, aby skutocnost, ked je spolocnost spolocne a nerozdielne zodpovedná spolu s dalsou spolocnostou, bola odlísená od skutocnosti, ked je spolocnost zodpovedná ako jediná alebo je spolocne zodpovedná s jedinou spolocnostou, kedze spolocnosti, ktorým sa ukladá pokuta, ktorá musí byt spolocne a nerozdielne zaplatená, sú v zásade povinné podielat sa v rovnakom rozsahu na jej zaplatení. Okrem toho odvolatelka si v konaní pred Komisiou zvolila svoju stratégiu obhajoby tak, ze zohladnila skutocnost, ze druhé oznámenie predpokladalo spolocnú a nerozdielnu zodpovednost spolocnosti Syndial za takmer celé porusenie. Versalis sa preto rozhodla koncentrovat svoju obhajobu na udalosti, ktoré nastali v období, pocas ktorého sama spravovala predmetnú cinnost, t. j. od 1. januára do 28. novembra 2002. 35. Komisia v podstate odpovedá, ze v bode 416 druhého oznámenia jasne poukázala na osobnú zodpovednost spolocnosti Versalis za predmetné porusenie v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 a spolocnosti Syndial v období od 20. mája 1996 do 20. októbra 2002. V bode 353 tohto oznámenia tiez usúdila, ze Syndial mohla byt posúdená ako spolocne a nerozdielne zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Versalis v období medzi 1. januárom a 20. októbrom 2002. V uvedenom rozhodnutí tak bola odvolatelke vytýkaná osobná zodpovednost za celé obdobie trvania kartelu. 36. Podla Komisie mozno sotva uverit tomu, ze by sa Versalis rozhodla neobhajovat sa nálezitým spôsobom výlucne z dôvodu, ze cast sankcie týkajúcu sa zodpovednosti za obdobie od 1. januára do 20. októbra 2002 mohla znásat spolocne a nerozdielne spolu s dalsou spolocnostou v rámci tej istej skupiny. Versalis a Syndial sa rozhodli koordinovat svoju obhajobu tým, ze sa zamerali na rôzne obdobia, avsak v prípade zostávajúcich období kazdá výslovne odkázala na vyjadrenie druhej. Versalis sa nesnazila preukázat, ze by konanie mohlo viest k inému výsledku, pokial by druhé oznámenie vylúcilo zodpovednost spolocnosti Syndial. Posúdenie Súdnym dvorom 37. Co sa týka zistení Vseobecného súdu v bodoch 84 az 87 napadnutého rozsudku, podla ktorých jednak druhé oznámenie uvádzalo zodpovednost spolocnosti Syndial ako materskej spolocnosti spolocnosti Versalis iba v prípade obmedzeného obdobia od 1. januára do 20. októbra 2002, a nie v prípade celého obdobia trvania porusenia, a jednak zalobný dôvod, ktorý uviedla spolocnost Versalis v konaní pred Vseobecným súdom, zalozený na odchýlke medzi týmto oznámením a sporným rozhodnutím, sa preto zakladal na nesprávnom predpoklade, treba konstatovat, ze tieto zistenia sú v skutocnosti nepresné. 38. Ako totiz Versalis správne uviedla vo svojom odvolaní, v bode 416 druhého oznámenia sa uvádza, ze Syndial bola súcastou podniku tvoreného spolocnostami Eni SpA, Versalis a Syndial, ktorý sa v období od 20. mája 1996 do 20. októbra 2002, a nie iba v období od 1. januára do 20. októbra 2002, dopustil predmetného porusenia. Vseobecný súd tak nemohol zalozit zamietnutie zalobného dôvodu uvedeného spolocnostou Versalis a zalozeného na odchýlke medzi druhým oznámením a sporným rozhodnutí, ktoré na rozdiel od tohto oznámenia nebolo adresované spolocnosti Syndial, iba na úvahe, ze tento zalobný dôvod vychádzal z "nesprávneho" predpokladu. 39. Treba vsak konstatovat, ze Vseobecný súd sa nedopustil pochybenia, ked rozhodol, ze sporné rozhodnutie neobsahovalo v tomto kontexte pochybenie, ktoré by v prípade spolocnosti Versalis predstavovalo porusenie práva na obhajobu. 40. Ako totiz presne vyplýva z tohto bodu 416, Komisia dospela k záveru, ze v období od 20. mája 1996 do 20. októbra 2002, t. j. takmer pocas celého obdobia trvania porusenia, tvorili spolocnosti Eni SpA, Versalis a Syndial v kazdom prípade jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. Versalis preto nemohla mat pochybnosti, pokial ide o skutocnost, ze jej bolo pripísané protisútazné správanie podniku, ktoré bolo takto vymedzené, a teda aj akékolvek protisútazné správanie spolocnosti Syndial. Bez ohladu na túto skutocnost, hoci sa spolocnost Versalis rozhodla nezaujat stanovisko k údajnému protisútaznému správaniu v období od 20. mája 1996 do 1. januára 2002 a spoliehat sa v tejto súvislosti na obhajobu predlozenú spolocnostou Syndial, ide o rozhodnutie podniku, ktoré nemôze byt porusením práva na obhajobu. Navyse sa nezdá, ze by toto rozdelenie úloh s cielom odpovedat na výhrady Komisie spôsobovalo spolocnosti Versalis ujmu. 41. Skutocnost, ze Komisia v bode 353 druhého oznámenia uviedla, ze spolocnosti Versalis a Syndial boli okrem iného spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenie v období od 1. januára do 20. októbra 2002, nemohla vyvrátit tento záver. V uvedenom bode 353, tak ako to jasne vyplýva aj z bodov 354 az 356 tohto oznámenia, sa totiz iba zdôraznuje, ze aj pocas tohto obdobia, ked Eni SpA iba nepriamo ovládala Versalis, existovala neprerusená hospodárska kontinuita, pokial ide o podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ tvorený spolocnostami Eni SpA, Versalis a Syndial. 42. Navyse, hoci Versalis tvrdí, ze hypotéza, podla ktorej jej bola za porusenie pripísaná iba spolocná a nerozdielna zodpovednost s dvoma dalsími spolocnostami, sa jednoznacne odlisuje od hypotézy, podla ktorej jej bola pripísaná spolocná a nerozdielna zodpovednost s jedinou dalsou spolocnostou, vôbec neukazuje, ako by mohlo sporné rozhodnutie viest k odlisnému výsledku v prípade, ze by pocas konania pred Komisiou vedela, ze sporné rozhodnutie nebude adresované spolocnosti Syndial, ale výlucne spolocnosti Eni SpA a jej samotnej. 43. Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalozené na porusení práva na obhajobu, ktoré vyplýva z odchýlky medzi druhým oznámením a sporným rozhodnutím spocívajúcej v tom, ze toto rozhodnutie nebolo napokon urcené spolocnosti Syndial, uvedené na podporu prvého odvolacieho dôvodu nemajú právny ani skutkový základ a z tohto dôvodu, ktorý nahrádza dôvod uvedený Vseobecným súdom, musí byt tento odvolací dôvod zamietnutý. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o pripísanie predmetného porusenia spolocnosti Versalis, ako aj na nedostatocnom odôvodnení zamietnutia tvrdení, ktoré odvolatelka v tejto súvislosti uviedla Argumentácia úcastníkov konania 44. Podla spolocnosti Versalis Vseobecný súd porusil základnú zásadu osobnej zodpovednosti, ked zamietol zalobný dôvod zalozený na nesprávnom pripísaní zodpovednosti vyplývajúcej z udalostí, ktoré nastali v období od 20. mája 1996 do 1. januára 2002. Versalis sa totiz domnieva, ze Komisia mala v prípade tohto obdobia identifikovat dve samostatné zodpovednosti, a to zodpovednost spolocnosti Syndial a zodpovednost jej samotnej. 45. Versalis v tejto súvislosti tvrdí, ze Súdny dvor pripustil moznost odchýlky zo zásady osobnej zodpovednosti iba výnimocne a za konkrétnych podmienok, ktoré v prejednávanom prípade nie sú splnené. Syndial totiz z právneho a ekonomického hladiska neprestala existovat, cinnost spojená s BK a BSK nebola prevedená s cielom vyhnút sa uplatneniu pravidiel týkajúcich sa ochrany hospodárskej sútaze a Versalis, ako aj Syndial nepodliehajú tomu istému verejnému orgánu. Odvolatelka neurobila ani spontánne vyhlásenia, aby prevzala zodpovednost za správanie spolocnosti Syndial. 46. Okrem toho podla spolocnosti Versalis by nehrozila absencia odstrasujúceho úcinku, ak by bola zodpovednost pripísaná spolocnosti Syndial a nie jej samotnej, kedze táto spolocnost nadalej vykonáva hospodársku cinnost a je schopná zaplatit sumu sankcie. Riziko narusenia odstrasujúceho úcinku vsak podla judikatúry predstavovalo základný faktor umoznujúci neuplatnit zásadu osobnej zodpovednosti. Versalis v tejto súvislosti odkazuje najmä na bod 144 rozsudku z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia (C-352/09 P, Zb. s. I-2359). 47. V kazdom prípade Vseobecný súd nepreskúmal intenzitu ekonomických a organizacných väzieb medzi spolocnostami Versalis a Syndial a iba konstatoval, ze tieto dve spolocnosti "[boli] priamo ci nepriamo v úplnom vlastníctve [spolocnosti Eni SpA]". Vseobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Okrem toho ani dostatocne neodôvodnil zamietnutie tvrdení, ktoré mu boli v tejto súvislosti predlozené. 48. Komisia odpovedá, ze Súdny dvor neobmedzil prípad zodpovednosti nadobúdajúcej spolocnosti na situácie, ked postupujúca spolocnost prestala vykonávat akúkolvek hospodársku cinnost. Podla judikatúry je rozhodujúcou iba existencia "strukturálnych väzieb" medzi dvoma spolocnostami, ktoré sú súcastou tej istej skupiny, pricom táto zásada sa neobmedzuje na situácie, ked dotknuté podniky podliehajú tomu istému verejnému orgánu. 49. Tvrdenie spolocnosti Versalis, podla ktorého vzhladom na to, ze Syndial je existujúcou a fungujúcou spolocnostou, nehrozila by absencia odstrasujúceho úcinku v prípade, ak by bola zodpovednost pripísaná spolocnosti Syndial a nie odvolatelke, pretoze judikatúra neobmedzuje moznost sankcionovat nadobúdajúci podnik na jediný prípad, ked postupujúca spolocnost prestala z právneho a hospodárskeho hladiska existovat, Komisia povazuje za irelevantné. 50. Pokial ide o hospodárske a organizacné väzby medzi spolocnostami Versalis a Syndial, Súdny dvor v rozsudku zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123), rozhodol o existencii strukturálnych väzieb odôvodnujúcich ulozenie sankcie nadobúdajúcej spolocnosti z dôvodu samotnej skutocnosti, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na karteli, previedol predmetné cinnosti na inú spolocnost, v ktorej vykonával 50 % kontrolu. V prejednávanom prípade je teda zrejmé, ze existovala hospodárska kontinuita, kedze nadobúdatel podliehal 100 % kontrole. Napadnutý rozsudok bol v tejto súvislosti dostatocne odôvodnený. Posúdenie Súdnym dvorom 51. Podla ustálenej judikatúry právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. Ak takýto subjekt porusuje predpisy hospodárskej sútaze, zodpovedá podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru). 52. Súdny dvor uz rozhodol, ze ak dva subjekty tvoria ten istý hospodársky subjekt, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti. Takéto uplatnenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnaké obchodné pokyny (pozri rozsudok ETI a i., uz citovaný, body 48 a 49, ako aj citovanú judikatúru). 53. Ako vyplýva z odôvodnení 368 a 369 sporného rozhodnutia, Komisia v prejednávanom prípade usúdila, ze spolocnosti Eni SpA, Versalis a Syndial tvorili pocas obdobia trvania predmetného porusenia jeden podnik. Okrem toho, kedze Eni SpA pocas celého tohto obdobia vlastnila priamo alebo nepriamo celé alebo takmer celé základné imanie nielen spolocnosti Versalis, ale takisto aj spolocnosti Syndial, co Versalis nespochybnuje, Komisia mohla v súlade s ustálenou judikatúrou vychádzat z domnienky, podla ktorej Eni SpA skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2012, Legris Industries/Komisia, C-289/11 P, body 46 az 48 a tam citovanú judikatúru). Táto domnienka nebola v tejto veci vyvrátená. 54. Vzhladom na tieto skutocnosti treba konstatovat, ze Komisia bola oprávnená prisúdit spolocnosti Versalis vsetky protiprávne konania, ktorých sa dopustila spolocnost Syndial, a to bez ohladu na skutocnost, ze Syndial nadalej existuje. 55. Toto zistenie nemozno vyvrátit skutocnostou, ze Súdny dvor v uz citovanom rozsudku ThyssenKrupp Nirosta/Komisia rozhodol, ze predpoklad uvedený v bode 52 tohto rozsudku zahrnuje tiez prípad, ked subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, prestal z právneho alebo hospodárskeho hladiska existovat, kedze sankcii ulozenej podniku, ktorý prestal vykonávat hospodársku cinnost, hrozí strata odstrasujúceho úcinku (pozri rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný, bod 144), pretoze z tohto rozsudku presne nevyplýva, ze by sa pripísanie porusenia jednému subjektu, ktorý sa ho nedopustil, obmedzovalo iba na prípady, ked by uplatnenie sankcie vo vztahu k spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, nemalo odstrasujúci úcinok. 56. Súdny dvor totiz v uz citovanom rozsudku ETI a i., na ktorý výslovne odkázal v bode 144 uz citovaného rozsudku ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, totiz rozhodol, ze Komisia bola oprávnená pripísat predmetné porusenie spolocnosti, ktorá sa ho nedopustila, v prípade, ked subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, nadalej existoval ako hospodársky subjekt na iných trhoch (pozri rozsudok ETI a i., uz citovaný, bod 45). Súdny dvor pri tomto posúdení vychádzal zo skutocnosti, ze dotknuté spolocnosti boli v case ich protiprávneho správania vo vlastníctve toho istého verejnoprávneho subjektu (rozsudok ETI a i., uz citovaný, bod 50). 57. Treba tiez konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Versalis, uz citovaný rozsudok ETI a i. sa neobmedzuje na prípady, ked sú dotknuté subjekty ovládané verejnoprávnym orgánom. V bode 44 tohto rozsudku Súdny dvor totiz spresnil, ze irelevantnou je takisto okolnost, ze o prevode cinností nerozhodli súkromné subjekty, ale zákonodarca v kontexte privatizácie. Súdny dvor tak usúdil, ze mohli existovat prípadné pochybnosti, pokial ide o pripísatelnost porusenia oprávnenému subjektu, aj za predpokladu spolocnej kontroly vykonávanej verejnoprávnym orgánom, pricom Súdny dvor tieto pochybnosti odstránil. Naopak, nijaká pochybnost týkajúca sa takej pripísatelnosti nemôze existovat za predpokladu, ked túto kontrolu, tak ako v tomto prípade, vykonáva spolocnost zalozená podla súkromného práva. 58. Vseobecný súd sa vzhladom na tieto skutocnosti nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze Komisia mohla platne pripísat vsetky predmetné protisútazné konania spolocnosti Versalis. 59. Pokial ide o nedostatok odôvodnenia, Vseobecný súd v bodoch 120 az 131 napadnutého rozsudku podrobne uviedol dôvody, na základe ktorých posúdil zalobný dôvod uvedený v tomto zmysle v konaní na prvom stupni ako nedôvodný. Odôvodnenie tohto rozsudku tak nenecháva nijaký priestor pre pochybnosti v súvislosti s úvahami, ktoré boli základom rozhodnutia Vseobecného súdu v tejto otázke, v dôsledku coho môze Súdny dvor vykonat jeho preskúmanie. Z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok vôbec nie je v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnený. 60. Vzhladom na to, ze nijaké z tvrdení na podporu druhého odvolacieho dôvodu nemalo úspech, je potrebné, aby bol tento odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva Únie, nesprávnom uplatnení tohto práva, skreslení dôkazov, ako aj na nevykonaní úplného súdneho preskúmania Vseobecným súdom Argumentácia úcastníkov konania 61. Podla spolocnosti Versalis Vseobecný súd nesprávne zamietol tvrdenia zalozené na údajných rozporoch medzi tromi vyhláseniami, ktoré urobila Bayer prostredníctvom svojho právneho zástupcu pána K., ako aj jej vlastné tvrdenia týkajúce sa vyhlásenia, ktoré urobil pán N., zamestnanec Dow. Vseobecný súd v tejto súvislosti v bodoch 180 a 198 napadnutého rozsudku vychádzal zo zásady, podla ktorej majú odpovede na otázky Komisie poskytnuté v mene samotného podniku vyssiu vierohodnost, nez je vierohodnost, ktorú by mohla mat odpoved poskytnutá zamestnancom tohto podniku. 62. Tieto tvrdenia sa vsak v kazdom prípade týkali rozporov medzi vyhláseniami urobenými v mene dotknutých podnikov. Ako vyplýva najmä z prepisov ústnych vyhlásení urobených pocas správneho konania, pán N., ktorý bol priamym svedkom predmetného porusenia a poskytol opis, ktorý bol velmi odlisný od rekonstrukcie, ktorý vykonala Komisia v spornom rozhodnutí, urobil svoje vyhlásenia v mene spolocnosti Dow a nie vo svojom vlastnom mene. Vseobecný súd sa tak dopustil pochybenia, ked uplatnil "zásadu prednosti" vyhlásení pochádzajúcich od samotných dotknutých podnikov pred vyhláseniami zamestnancov tohto podniku a v dôsledku toho odmietol dôkazy svedciace v prospech odvolatelky, ktorá ich predlozila, a týkajúce sa viacerých okolností, ktoré mali byt zohladnené na úcely posúdení v súvislosti s existenciou uvedeného kartelu. 63. Versalis sa domnieva, ze treba vykonat opätovné preskúmanie uvedených tvrdení na úcely overenia toho, ci styky medzi konkurentmi uvedenými v spornom rozhodnutí skutocne predstavovali kartel s cielom stanovenia cien a rozdelenia trhu, alebo islo iba o ojedinelé porusenia právnej úpravy Únie v oblasti hospodárskej sútaze spocívajúce okrem iného vo výmene citlivých obchodných informácií. Versalis uvádza, ze niektoré skutkové okolnosti poskytnuté ziadatelmi o zhovievavost boli zamietnuté uz v rámci rozsudkov Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Kaucuk/Komisia (T-44/07, Zb. s. II-4601), Unipetrol/Komisia (T-45/07, Zb. s. II-4629) a Trade-Stomil/Komisia (T-53/07, Zb. s. II-4657), ktoré boli vyhlásené v súvislosti so zalobami podanými troma dalsími spolocnostami, ktorým bolo urcené sporného rozhodnutie, a to spolocnostami Kaucuk, Unipetrol a.s. a Stomil, a viedli k úplnému zruseniu tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkalo týchto spolocností. 64. Komisia tvrdí, ze predmetné porusenie bolo zistené na základe viacerých dôkazov, z ktorých len niektoré boli spochybnené v konaní pred Vseobecným súdom. Skutocnost, ze Vseobecný súd prisúdil vyhláseniu Bayer vyssiu vierohodnost nez iným vyhláseniam, vedie k tomu, ze toto vyhlásenie bolo podporené dalsími skutocnostami uvedenými v spise, ktoré Versalis nespochybnila. V kazdom prípade vyhlásenia, ktoré uviedla Versalis, nemohli byt v rozpore s dalsími vyhláseniami, z ktorých vychádza sporné rozhodnutie, a bolo zrejmé, ze tieto otázky spadajú pod zistenie skutkového stavu. To vsak nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. Posúdenie Súdnym dvorom 65. Svojím tretím odvolacím dôvodom spolocnost Versalis v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil pochybenia tým, ze niektorým vyhláseniam v mene Bayer a Dow prisúdil osobitne vysokú dôkaznú silu, hoci dalsie vyhlásenia pochádzajúce od tých istých podnikov a urobené tiez v ich mene boli v rozpore s prvými vyhláseniami. 66. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Vseobecný súd má právomoc jednak konstatovat skutkové okolnosti, a to okrem prípadu, ak by vecná nepresnost jeho konstatovaní vyplývala zo spisového materiálu, ktorý mu bol predlozený, a jednak tieto skutkové okolnosti posúdit. Posúdenie skutkového stavu s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, ktoré mu boli predlozené, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri najmä rozsudok Legris Industries/Komisia, uz citovaný, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 67. V prejednávanom prípade Versalis nezakladá svoje tvrdenia na vecnej nepresnosti zistení Vseobecného súdu vyplývajúcich zo spisového materiálu. 68. Pokial ide o prípadné skreslenie dôkazov, Versalis vychádza z predpokladu uvedeného v bode 35 jej odvolania, podla ktorého sa jej argumentácia "týka" takého skreslenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, kedze vylúcil významné dôkazy svedciace v prospech odvolatelky, ktorá ich predlozila, a týkajúce sa viacerých okolností, ktoré mali byt zohladnené na úcely posúdení v súvislosti s existenciou predmetného kartelu. 69. Vzhladom na to treba konstatovat, ze zo znenia bodov 180 a 198 napadnutého rozsudku vyplýva, ze uvedený predpoklad, podla ktorého Vseobecný súd v podstate nezohladnil dôkazy svedciace v prospech odvolatelky, ktorá ich predlozila, z dôvodu, ze niektorým vyhláseniam v mene Bayer a Dow prisúdil vyssiu dôkaznú silu, je nesprávny. Vseobecný súd totiz v bodoch 180 a 198 iba konstatoval, ze vyhlásenia zamestnancov Bayer a Dow nemôzu mat "vyssiu" dôkaznú silu nez vyhlásenia, ktoré urobili samotné spolocnosti. 70. Okrem toho, ako vyplýva najmä z bodov 180 a 197 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd nevychádzal v rámci svojho posúdenia skutkových okolností iba z niektorých vyhlásení Bayer a Dow, ale takisto aj z vyhlásení Shell, ako aj viacerých listinných dôkazov. 71. Z toho vyplýva, ze Versalis v skutocnosti kritizuje samotné posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa skutkových okolností, dôkazov a s nimi súvisiacich tvrdení a Vseobecnému súdu tak vytýka, ze argumentáciu tejto spolocnosti na úcely preukázania neexistencie porusenia nepovazoval za dostatocnú. Versalis sa teda domáha, aby Súdny dvor opätovne posúdil skutkové okolnosti zistené Vseobecným súdom, ako aj predlozené dôkazy, co v súlade s judikatúrou citovanou v bode 66 tohto rozsudku nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. 72. V dôsledku toho musia byt tvrdenia, ktoré Versalis uviedla na podporu tretieho odvolacieho dôvodu, ako aj tento samotný odvolací dôvod zamietnuté ako neprípustné. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva Únie, pokial ide o výpocet pokút a posúdenie porusenia ako "velmi závazného", nedostatku odôvodnenia, ako aj na neúplnom súdnom preskúmaní Argumentácia úcastníkov konania 73. Po prvé Versalis tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 225 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, ze "dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä, ako v tomto prípade, stanovenie cenových cielov alebo rozdelenie trhových podielov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako 'velmi závazného` bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh". Podla spolocnosti Versalis z bodu 1 A prvého odseku usmernení a z judikatúry Vseobecného súdu vyplýva, ze na vykonanie posúdenia závaznosti porusenia musí Komisia zohladnit jeho konkrétny dopad na trh, pokial sa zdá, ze tento dopad je meratelný. Prvé oznámenie, v ktorom Komisia v tejto súvislosti vykonala podrobnú analýzu na rozdiel od prístupu uplatneného v druhom oznámení, ako aj stúdie prilozené k zalobe vsak preukazujú, ze v tomto prípade bol tento dopad, ktorý bol obmedzený, skutocne meratelný. 74. Okrem toho z judikatúry Vseobecného súdu vyplýva, ze horizontálne cenové kartely môzu byt povazované iba za "závazné" alebo môzu odôvodnovat ulozenie mensej pokuty, pokial sú ich skodlivé úcinky na trh obmedzené, tak ako to je v tomto prípade. 75. Versalis subsidiárne tvrdí, ze Komisia mala povinnost uviest dalsie faktory, ktoré zohladnila na úcely odôvodnenia zvýsenia východiskovej sumy pokuty nad rámec minimálnej uplatnitelnej sumy 20 miliónov eur stanovenej pre "velmi závazné" porusenia. Vseobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze túto skutocnost neuviedol. 76. Po druhé sa Versalis domnieva, ze Vseobecný súd nerozhodol "primerane a koherentne" o podstatných faktoroch zohladnených na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Vseobecný súd totiz iba potvrdil, ze stací, aby Komisia v tejto súvislosti konstatovala skutocne "velmi závaznú" povahu predmetného správania, pricom nezohladnil dopad porusenia na trh. Odvolatelka vsak Vseobecnému súdu poskytla údaje na to, aby vykonal konkrétne preskúmanie, takze Vseobecný súd mal povinnost vykonat také preskúmanie, poskytnút svoje vlastné posúdenie týchto údajov a vyvodit z toho vyplývajúce závery v súvislosti so ziadostou o znízenie pokuty. 77. Po tretie Versalis tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil skutkové okolnosti, kedze správne nezohladnil významné skutocnosti týkajúce sa sporu. Vseobecný súd totiz v bode 229 napadnutého rozsudku usúdil, ze "nic neumoznuje domnievat sa, ze Komisia sa v [spornom] rozhodnutí dopustila pochybenia, ked ocenila relevantný trh na sumu 'aspon` 550 miliónov eur v roku 2001". Ako vsak vyplýva zo spisového materiálu v konaní na prvom stupni, Komisia velmi výrazne znízila celkovú hodnotu daného trhu, v dôsledku coho nesprávne predpokladala, ze kartel sa týkal takmer 90 % tohto trhu namiesto 60 %, tak ako uviedla v druhom oznámení. 78. Na rozdiel od úvah nachádzajúcich sa v uvedenom bode 229, podla ktorých "nic neumozn[ovalo] domnievat sa, ze by nesprávne znízenie tohto císla bolo bývalo na skodu [spolocnosti Versalis]", patrili trhové podiely podnikov zúcastnených na porusení medzi potenciálne relevantné faktory na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Okrem toho trhový podiel, ktorého sa týkal údajný kartel, sa mal v kazdom prípade povazovat za este nizsí nez trhový podiel vypocítaný v spornom rozhodnutí, a to z dôvodu vylúcenia dvoch podnikov, ktoré boli pôvodne materiálne zúcastnené, konkrétne spolocností Kaucuk a Stomil, zo skupiny úcastníkov tohto kartelu. 79. Komisia odpovedá, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze horizontálne cenové kartely patria k najzávaznejsím poruseniam práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Najmä z rozsudkov z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia (C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 75), a z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia (C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 34), ako aj z usmernení vyplýva, ze skutocný dopad porusenia na trh nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie výsky pokuty, ale je jedným z faktorov, ktorý mozno zohladnit, ak by bol meratelný. Skutocnost, ze Komisia v druhom oznámení upustila od analýzy cenového vývoja na relevantných trhoch, ktorú prvé oznámenie obsahovalo, vsak neznamená, ze by dotknutý kartel nemal úcinky na trh, co predstavuje predpoklad, ktorý odvolatelka takisto nepreukázala. 80. V kazdom prípade podla Komisie predstavovala identifikácia konkrétnych úcinkov na trh iba dodatocný faktor, ktorý jej umoznil zvýsit východiskovú sumu na úcely výpoctu pokuty. 81. Napokon bolo správne, ze Vseobecný súd nezohladnil stúdie trhu, ktoré predlozila spolocnost Versalis, kedze predmetné porusenie sa mohlo povazovat za "velmi závazné" z dôvodu jeho povahy a uvedené stúdie vychádzali z neúplných údajov. Pokial ide o hodnotu daného trhu, Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd vôbec neskreslil skutkové okolnosti, ked tento trh ocenil na "aspon" 550 miliónov eur v roku 2001. Na úcely posúdenia závaznosti porusenia Komisia vôbec nevychádzala z trhových podielov kontrolovaných zúcastnenými podnikmi. Posúdenie Súdnym dvorom 82. Po prvé, pokial ide o relevantnost úcinkov predmetného porusenia, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze stanovená na základe velkého mnozstva skutocností, a to bez toho, aby bol zavedený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa musia povinne vziat do úvahy (pozri najmä rozsudok z 19. decembra 2012, Bavaria/Komisia, C-445/11 P, bod 59 a tam citovanú judikatúru). Konkrétne, co sa týka skutocného dopadu porusenia na trh, ten nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút (pozri rozsudky KME Germany a i./Komisia, uz citovaný, bod 34, ako aj z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 44). 83. Navyse horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu môzu byt kvalifikované ako velmi závazné porusenia výlucne na základe ich samotnej povahy a bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh (pozri najmä uznesenie z 13. decembra 2012, Transcatab/Komisia, C-654/11 P, bod 42). V takomto prípade predstavuje konkrétny dopad porusenia len jednu z okolností, ktorá v prípade, ze je meratelná, umoznuje Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad úroven minimálnej moznej sumy 20 miliónov eur (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný, bod 75). 84. V dôsledku toho, ak by Vseobecný súd zohladnil úcinky konkrétneho dopadu predmetného porusenia na trh za predpokladu, ze by tieto úcinky boli skutocne meratelné, urobil by tak na úcely doplnenia. Okrem toho, kedze bolo predmetné porusenie v podstate velmi závazné, zohladnenie jeho konkrétneho dopadu mohlo viest iba k zvýseniu pokuty. Tvrdenie spolocnosti Versalis je preto neúcinné (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný, bod 75, ako aj uznesenie Transcatab/Komisia, uz citované, body 43 a 44). 85. Po druhé, pokial ide tvrdenie zalozené na tom, ze Vseobecný súd "primerane a koherentne" nerozhodol o podstatných faktoroch zohladnených na úcely posúdenia závaznosti porusenia, kedze nevykonal preskúmanie údajov poskytnutých spolocnostou Versalis, neposkytol svoje vlastné posúdenie týchto údajov a nevyvodil z toho vyplývajúce závery v súvislosti so ziadostou o znízenie pokuty, stací konstatovat, ze Vseobecný súd v bodoch 219 az 233 napadnutého rozsudku poskytol podrobný prehlad faktorov, ktoré zohladnil na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Toto tvrdenie je preto nedôvodné. Samotná skutocnost, ze Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci v tejto súvislosti potvrdil viaceré aspekty posúdenia, ktoré vykonala Komisia v spornom rozhodnutí, nemôze vyvrátit tento záver (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C-89/11 P, bod 133). 86. Po tretie argumentácia, podla ktorej Vseobecný súd skreslil skutkové okolnosti, ked usúdil, ze nic nenasvedcuje tomu, ze by sa Komisia dopustila pochybenia tým, ze ocenila relevantný trh "na sumu 'aspon` 550 miliónov eur v roku 2001", nemôze uspiet. 87. V tejto súvislosti treba spresnit, ze spolocnosti Versalis sa nepodarilo preukázat, ze by zistenie Vseobecného súdu uvedené v bode 229 napadnutého rozsudku, podla ktorého "nic neumozn[ovalo] domnievat sa, ze by nesprávne znízenie [ocenenia daného trhu] bolo bývalo na skodu [spolocnosti Versalis]", bolo nepresné, ani preukázat, ze by toto zistenie skreslovalo skutkové okolnosti. 88. Versalis totiz sama v bode 64 odvolania potvrdila, ze trhové podiely, ktoré majú podniky zúcastnené na porusení, patria medzi "potenciálne" relevantné faktory na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Komisia vsak tým, ze stanovila rôzne východiskové sumy pokuty pre kazdý podnik zúcastnený na predmetnom porusení, v odôvodneniach 66 a 467 sporného rozhodnutia nevychádzala z trhových podielov, ktoré mali tieto podniky, ale z objemu predajov BK a BSK, ktoré tieto podniky realizovali. Argumentácia spolocnosti Versalis, podla ktorej Komisia opravila svoje hodnotenie dotknutého trhu nachádzajúce sa v spornom rozhodnutí vo vztahu k hodnoteniu uvedenému v druhom oznámení, je preto neúcinná. 89. Vzhladom na to, ze nijaké z tvrdení uvedených na podporu stvrtého odvolacieho dôvodu nie je dôvodné, treba tento odvolací dôvod zamietnut. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na zamietnutí dvanásteho zalobného dôvodu uvedeného v konaní pred Vseobecným súdom v rozpore s právom Únie O prvej casti piateho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení a nedostatocnom a rozpornom odôvodnení, pokial ide o dostatocnú povahu odôvodnenia stanovenia násobitela zo strany Komisie - Argumentácia úcastníkov konania 90. Versalis Vseobecnému súdu vytýka, ze primerane nezohladnil to, ze Komisia neuviedla vsetky faktory, na základe ktorých mohla stanovit násobitel 2, pokial ide o spolocnosti ovládané spolocnostou Eni SpA, a ze v tejto súvislosti poskytol nedostatocné a rozporné odôvodnenie. 91. Vseobecný súd usúdil, ze faktor odstrasenia "sa urcuje s ohladom na mnohé skutocnosti, a nielen s ohladom na osobitnú situáciu dotknutého podniku", tak ako uz Súdny dvor rozhodol v bodoch 23 a 24 rozsudku z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia (C-289/04 P, Zb. s. I-5859). Vseobecný súd si vsak odporoval, ked usúdil, ze celosvetové obraty a relatívna velkost podnikov, ktoré Komisia zohladnila, boli dostatocné a ze "z napadnutého rozhodnutia... nevyplýva[lo], ze by Komisia výslovne uviedla iné faktory", hoci zároven v bodoch 249 a 250 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vseobecný výraz "okolnosti prejednávanej veci" pouzitý v znení sporného rozhodnutia nemohol viest k nedorozumeniu, pokial ide o existenciu dalsích skutocností, ktoré Komisia zohladnila. 92. Versalis tvrdí, ze ked Vseobecný súd v bode 250 napadnutého rozsudku usúdil, ze "výraz 'okolnosti prejednávanej veci` mozno chápat tak, ze sa vztahuje práve na celkové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov", z právneho hladiska nedostatocne odôvodnil toto posúdenie. Skutocnost, ze Komisia potvrdila túto okolnost na pojednávaní, bola v tejto súvislosti irelevantná. 93. Podla Komisie je úvaha Vseobecného súdu uvedená v bode 250 napadnutého rozsudku jasná a bezchybná. Nijaká zo skutocností uvedených v spornom rozhodnutí nenaznacovala, ze by Komisia zohladnila iné skutocnosti nez celosvetové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov. - Posúdenie Súdnym dvorom 94. Po prvé, pokial ide o odkaz na uz citovaný rozsudok Showa Denko/Komisia, treba konstatovat, ze Versalis nesprávne pochopila tento rozsudok. Súdny dvor totiz tým, ze v bode 23 uvedeného rozsudku konstatoval, ze faktor odstrasenia sa posudzuje zohladnením viacerých okolností a nielen osobitnej situácie dotknutého podniku, odkázal na body 53 az 55 návrhov, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Geelhoed, ktorý v podstate uviedol, ze násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku sa môze týkat nielen "vseobecného odstrasenia" v zmysle krokov na odradenie vsetkých spolocností vo vseobecnosti od zapojenia sa do predmetného porusenia, ale aj "konkrétneho odstrasenia" na odradenie konkrétneho zalovaného od opätovného porusovania pravidiel v budúcnosti. Súdny dvor tak v tomto rozsudku potvrdil iba to, ze Komisia nemá povinnost obmedzit svoje posúdenie na faktory, ktoré sa týkajú iba konkrétnej situácie dotknutého podniku. 95. Súdny dvor vsak nerozhodol, ze by Komisia alebo prípadne Vseobecný súd, pokial urcia násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, mali v kazdom prípade povinnost zohladnit iné faktory nez celosvetové obraty a relatívnu velkost dotknutých podnikov. 96. Po druhé v tomto kontexte treba konstatovat, ze kritériá, ktoré Komisia zohladnila s cielom stanovit násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, a to relatívna velkost dotknutých podnikov a ich celosvetové obraty, jasne vyplývajú z odôvodnení 474 a 475 sporného rozhodnutia. Ako Vseobecný súd v bode 250 napadnutého rozsudku správne rozhodol, skutocnost, ze Komisia takisto odkázala na "okolnosti prejednávanej veci", nemôze vyvrátit tento záver, kedze zo sporného rozhodnutia nevyplýva, ze by sa Komisia výslovne zamerala na iné skutocnosti nez tie, ktoré uz boli spomenuté, a ze výraz "okolnosti prejednávanej veci" treba chápat tak, ze sa týka práve celosvetových obratov a relatívnej velkosti dotknutých podnikov. 97. Pokial ide o odôvodnenie týkajúce sa kritérií uplatnených s cielom stanovit násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti v bodoch 242 az 250 napadnutého rozsudku podrobne odôvodnil svoje posúdenia. Toto odôvodnenie si vôbec neodporuje a nevychádza ani z nesprávneho právneho posúdenia a v súlade s ustálenou judikatúrou z neho jasne a nepochybne vyplývajú úvahy Vseobecného súdu, tak aby Versalis mohla zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdny dvor vykonat jeho súdny prieskum (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 29 a tam citovanú judikatúru). 98. Prvá cast piateho odvolacieho dôvodu musí byt preto zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti piateho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení a nedostatocnom a rozpornom odôvodnení, pokial ide o porusenie zásady rovnosti zaobchádzania zo strany Komisie - Argumentácia úcastníkov konania 99. Versalis tvrdí, ze kedze sa Komisia rozhodla uplatnit aritmetickú metódu na úcely výpoctu pokuty, je viazaná s tým súvisiacimi pravidlami okrem prípadu výslovného odôvodnenia vo vztahu k vsetkým clenom kartelu. Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181), pripustil existenciu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania za predpokladu, ze by v prípade jedného podniku bol násobitel stanovený na 1,25 a v prípade dalsieho na 2,5, zatial co by obrat jedného podniku predstavoval iba dvojnásobok obratu dalsieho podniku. Týmto rozsudkom bola jasne stanovená existencia priamej spojitosti medzi zvýsením obratu a zvýsením násobitela. Vseobecný súd sa vsak v napadnutom rozsudku od týchto zásad odklonil. 100. Podla odvolatelky a vzhladom na obraty podnikov zúcastnených na predmetnom porusení mal Vseobecný súd na to, aby zabezpecil dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj zásady proporcionality a aby zároven zamedzil uplatneniu násobitela vyssieho nez 3, uplatnit v prípade spolocnosti Bayer násobitel 1,25 a nie 1,5, a v dôsledku toho mal v prípade ostatných dotknutých podnikov uplatnit nizsí násobitel, a to konkrétne násobitel 1,33 v prípade Dow, priblizne 1,66 v prípade EniChem a 3 v prípade Shell. Tvrdenie Vseobecného súdu uvedené v bode 251 napadnutého rozsudku, podla ktorého "zo [sporného] rozhodnutia vyplýva, ze násobitel stanovený pre EniChem bol vypocítaný na základe násobitela stanoveného pre Dow a nie na základe násobitela stanoveného pre Shell", bolo neúcinné, pretoze zásada rovnosti zaobchádzania sa uplatnila na vsetkých clenov toho istého kartelu. 101. Komisia sa domnieva, ze odvolatelka nepreukázala nijaké nesprávne právne posúdenie, ale navrhuje skôr náhradnú metódu výpoctu, na základe ktorej by bol v jej prípade uplatnený nizsí násobitel. Tento návrh, kedze sa týka tiez pokút ulozených dalsím podnikom, je neprípustný. Okrem toho Komisia odkazuje na rozsudok zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia (C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47), podla ktorého Komisii nemôze byt v ziadnom prípade výlucným a mechanickým pouzitím aritmetických vzorcov odnatá moznost volnej úvahy. Rozhodnutie neuplatnit násobitele vyssie ako 3, s ktorým zdanlivo súhlasí aj spolocnost Versalis, by viedlo k urcitému znízeniu násobitelov v porovnaní s velkostou podnikov, a teda k znízeniu, ktoré by bolo vo velkej miere v prospech odvolatelky. - Posúdenie Súdnym dvorom 102. Ciel násobitela na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku a v tomto kontexte zohladnenie velkosti a celkových zdrojov podniku spocíva podla ustálenej judikatúry v zamýslanom úcinku na uvedený podnik, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä vzhladom na financnú silu tohto podniku (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 104, ako aj uznesenie zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, C-421/11 P, bod 82). 103. Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze Vseobecnému súdu v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci nemôze byt výlucným a mechanickým pouzitím aritmetických vzorcov zalozených iba na obrate dotknutého podniku odnatá moznost volnej úvahy, pokial ide o stanovenie výsky pokút (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný, bod 47). Stanovenie primeranej pokuty vsak nemôze byt nevyhnutne výsledkom jednoduchého aritmetického výpoctu zalozeného na obrate (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 121, ako aj z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 243). 104. Na úcely výpoctu pokút ulozených podnikom zúcastneným na karteli tak rozdielne zaobchádzanie medzi dotknutými podnikmi súvisí s výkonom právomocí, ktorými disponuje Komisia v danej oblasti. Komisia totiz musí v rámci svojho priestoru pre volnú úvahu individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok z 12. novembra 2009, SGL Carbon/Komisia, C-564/08 P, bod 43 a tam citovaná judikatúra). 105. Na základe judikatúry uvedenej v bode 102 tohto rozsudku musí totiz Komisia najmä dohliadat na to, aby sa sankcie nestali "zanedbatelnými" predovsetkým vo vztahu k financnej sile dotknutých podnikov, co si vsak nevyzaduje, aby podniku, ktorého obrat je obzvlást vysoký v porovnaní s obratom ostatných clenov kartelu, musela byt ulozená pokuta zvýsená výlucne na základe vztahu medzi jeho obratom a obratom vsetkých ostatných podnikov zúcastnených na dotknutom karteli. Ak by totiz islo o takýto prípad, potom by pokuty ulozené najväcsím podnikom kartelu a zvýsené na základe takejto aritmetickej metódy mohli mat nepochybne dostatocne odstrasujúci úcinok, avsak hrozilo by, ze budú neprimerané vzhladom na závaznost konkrétne spáchaného porusenia, a to najmä za predpokladu, ze by tak ako v prejednávanom prípade existoval významný rozdiel medzi obratmi dotknutých podnikov. 106. Vzhladom na tieto úvahy nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze v podstate schválil prístup sledovaný Komisiou, ktorá v prípade spolocnosti Versalis stanovila násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku na 2 a v prípade Shell na 3, pricom cielom tohto prístupu nebolo uplatnit neprimerané násobitele na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku na najväcsie podniky, v prípade ktorých mohli byt teoreticky uplatnené podstatne vyssie násobitele na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku iba na základe matematického vztahu medzi obratmi týchto podnikov a obratmi mensích podnikov. 107. Hoci Versalis v tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia, kedze sa rozhodla uplatnit aritmetickú metódu na úcely výpoctu pokuty, je viazaná s tým súvisiacimi pravidlami, stací konstatovat, ze Komisia si v prejednávanom prípade nezvolila takúto metódu. Táto skutocnost, ktorú navyse Komisia potvrdila pocas pojednávania, v podstate vyplýva zo sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia v odôvodnení 474 výslovne uviedla, ze existujú podstatné rozdiely medzi obratmi dotknutých podnikov. 108. Pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia zo strany Vseobecného súdu, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 251 napadnutého rozsudku spomenul vsetky relevantné kritériá na stanovenie násobitela na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku. Hoci sa Vseobecný súd, pokial ide o údajnú nerovnost zaobchádzania medzi spolocnostami Versalis a Shell, obmedzil iba na konstatovanie, ze "násobitel stanovený pre EniChem bol vypocítaný na základe násobitela stanoveného pre Dow a nie na základe násobitela stanoveného pre Shell", toto konstatovanie je samo osebe nepochybne velmi strucné, avsak musí sa vykladat v spojení so spresnením, ktoré k tej istej otázke poskytol Vseobecný súd a podla ktorého Komisia "disponuje pri urcení výsky pokuty volnou úvahou a... nie je povinná pouzit presný matematický vzorec". 109. Vzhladom na uvedené zistenia Vseobecného súdu nemohla byt Versalis uvedená do omylu, pokial ide o podstatné úvahy, ktoré viedli Vseobecný súd k tomu, ze v podstate potvrdil posúdenie odstrasujúceho faktoru Komisiou, kedze sa ukázalo, ze tieto úvahy sú presné, ako to vyplýva z bodov 102 az 106 tohto rozsudku. V tejto súvislosti sa preto nemozno odvolávat na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. 110. V dôsledku toho treba druhú cast piateho odvolacieho dôvodu povazovat za nedôvodnú a zamietnut tento odvolací dôvod v celom rozsahu. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd porusil a nesprávne uplatnil právo Únie a nedostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok, ked niektoré prílohy zaloby vyhlásil za neprípustné Argumentácia úcastníkov konania 111. Versalis sa v podstate domnieva, ze zamietnutie jej tvrdenia týkajúceho sa casti 4.3 sporného rozhodnutia s názvom "Stretnutia kartelu" z dôvodu neprípustnosti sa zakladá na formálnom porovnaní názvu castí tohto rozhodnutia a hláv castí, ktoré tvoria "oddiel E" zaloby, Vseobecným súdom. V bodoch 54 az 56 tejto zaloby sa spomína a zhrnuje obsah jej príloh, pricom takto uvedené tvrdenie dostatocne jasne vyplýva zo samotného znenia zaloby. 112. Okrem toho uvedené prílohy, ktorých konkrétne casti sa spomínajú v bodoch 61, 62, 64, 94 a 121 uvedenej zaloby, neobsahujú nijaké právne tvrdenie. Vseobecný súd teda nesprávne rozhodol, ze skutocnosti uvedené v tých istých prílohách "nesplna[jú] poziadavky stanovené v clánku 21 Statútu Súdneho dvora... a v clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku [Vseobecného súdu]" a ze "nie je úlohou Vseobecného súdu vyhladávat a identifikovat v prílohách zalobné dôvody a tvrdenia". V kazdom prípade bol rozsudok v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnený. 113. Úvahy uvedené v bode 169 napadnutého rozsudku, podla ktorých Versalis nemôze napravit nedostatok zaloby "tým, ze v stádiu repliky uvedie urcité skutkové alebo právne údaje... a odkáze na prílohy..., alebo tým, ze predlozí nové prílohy k replike", boli teda tiez irelevantné. Naopak, skutocnost, ze Vseobecný súd vyhlásil tieto prílohy za neprípustné, znamenala pre Versalis to, ze nemohla poukázat na významné dôkazy svedciace v jej prospech. 114. Podla Komisie, kedze ide o zamietnutie predmetných príloh, napadnutý rozsudok je v súlade s judikatúrou Vseobecného súdu a Súdneho dvora. Vseobecný súd riadne preskúmal vsetky tvrdenia uvedené v zalobe, a to aj tie, ktoré boli uvedené strucne a súhrnne. Naopak, správne zamietol vseobecný odkaz na prílohy uvedené v bodoch 54 az 56 zaloby, ako aj oneskorený zámer odvolatelky napravit jej nedostatky. Posúdenie Súdnym dvorom 115. Najskôr treba pripomenút, tak ako pripomenul Vseobecný súd v bode 161 napadnutého rozsudku, ze podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov. Na prípustnost zaloby sa vyzaduje, aby z jej samotného textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Hoci samotný text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podopretý a doplnený odkazmi na urcité casti listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj ked pripojené k zalobe, nemôze napravit nedostatok podstatných zloziek právnej argumentácie, ktoré musia byt v zmysle vyssie spomínaných ustanovení uvedené v zalobe. Podobné poziadavky, tak ako zdôraznuje Vseobecný súd v bode 162 uvedeného rozsudku, sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu zalobného dôvodu uvádza výhrada. 116. Následne treba konstatovat, ze Vseobecný súd vzhladom na takto pripomenuté pravidlo zamietol tvrdenie týkajúce sa casti 4.3 sporného rozhodnutia s názvom "Stretnutia kartelu" ako neprípustné. Vseobecný súd totiz usúdil, ze toto tvrdenie bolo z právneho a skutkového hladiska jasne formulované iba v niektorých prílohách zaloby. 117. V tejto súvislosti treba najprv konstatovat, ze Versalis vo svojom siestom odvolacom dôvode, tak ako to vyplýva z názvu tohto dôvodu a z bodu 98 odvolania, spochybnuje "urcenie neprípustnosti niektorých príloh zaloby". Vseobecný súd vsak vyhlásil za neprípustné nie predmetné prílohy, ako to tvrdí odvolatelka, ale tvrdenie, ktoré sa spolu s viacerými dalsími skutocnostami nachádza v týchto prílohách. Versalis tak v tejto súvislosti nesprávne pochopila napadnutý rozsudok. 118. Skutocnost, ze Versalis nesprávne pochopila dotknutú cast napadnutého rozsudku, podporuje aj lstivá argumentácia nachádzajúca sa v bode 94 odvolania, podla ktorej sa zamietnutie predmetného tvrdenia Vseobecným súdom zakladá na "formálnom" porovnaní názvu castí tohto sporného rozhodnutia a hláv castí, ktoré tvoria daný oddiel jej prvostupnovej zaloby. Vseobecný súd totiz zamietol toto tvrdenie nie z dôvodu, ze nebolo správne nazvané, ale z dôvodu, ze nebolo uvedené v samotnej zalobe. Okrem toho skutocnost, ze názov zodpovedajúci dotknutému tvrdeniu nebol uvedený v prvostupnovej zalobe, uviedol Vseobecný súd v bode 167 napadnutého rozsudku iba na doplnenie. 119. Napokon, pokial ide o body 54 az 56 prvostupnovej zaloby prevzaté do bodu 165 napadnutého rozsudku, ako aj s tým súvisiace poznámky, v ktorých bol podla spolocnosti Versalis spomenutý a zhrnutý obsah predmetných príloh, treba konstatovat, ze na základe úvah nachádzajúcich sa v týchto bodoch a poznámkach nemozno dospiet k nijakému konkrétnemu právnemu alebo skutkovému tvrdeniu. Záver Vseobecného súdu, podla ktorého neboli podstatné skutkové a právne zlozky týkajúce sa casti 4.3 sporného rozhodnutia prevzaté do zaloby, je preto dôvodný. 120. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 170 napadnutého rozsudku vyhlásil tvrdenie spolocnosti Versalis týkajúce sa casti 4.3 sporného rozhodnutia za neprípustné. V dôsledku toho musí byt siesty odvolací dôvod zamietnutý. 121. Vzhladom na to, ze nijaký z dôvodov na podporu odvolania spolocnosti Versalis nie je dôvodný, musí byt toto odvolanie zamietnuté v celom rozsahu. O vzájomnom odvolaní O námietke smerujúcej k zastaveniu konania 122. Versalis pocas pojednávania vzniesla proti vzájomnému odvolaniu Komisie námietku smerujúcu k zastaveniu konania z dôvodu, ze Komisia stratila záujem na konaní. Komisia totiz po vyhlásení napadnutého rozsudku informovala odvolatelku o svojom zámere opätovne zacat vysetrovanie v rozsahu, v akom sa týkalo opakovaného porusovania zo strany spolocnosti Versalis, a to s cielom prijat nové oznámenie o výhradách. 123. Táto námietka je nedôvodná. 124. V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút, ze strata záujmu na konaní pocas konania v zásade nemá vplyv na prípustnost, ale môze viest súd k rozhodnutiu o zastavení konania (pozri v tomto zmysle uznesenie z 5. marca 2009, Komisia/Provincia di Imperia, C-183/08 P, bod 31). 125. Ako správne uviedla Komisia na pojednávaní, v prejednávanom prípade si vsak zachovala svoj záujem na konaní, kedze penazná sankcia ulozená spolocnosti Versalis v spornom rozhodnutí, zvýsená o úroky od dátumu jeho prijatia, by existovala aj za predpokladu, ze by Súdny dvor prijal vzájomné odvolanie Komisie, co by nebol tento prípad, keby Komisia prijala nové rozhodnutie. V tomto porovnatelnom kontexte tak Súdny dvor uz rozhodol, ze príprava návrhu nariadenia s cielom zabezpecit súlad s rozhodnutím Vseobecného súdu sama osebe pre Komisiu neznamenala, ze stratila akýkolvek záujem na podaní odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. januára 2002, Francúzsko/Monsanto a Komisia, C-248/99 P, Zb. s. I-1, bod 31). 126. Za týchto podmienok nemozno prijat námietku vznesenú spolocnostou Versalis. O jedinom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 127. Na podporu svojho vzájomného odvolania Komisia uvádza jediný odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 296 ZFEÚ v spojení s clánkom 101 ZFEÚ, procesných vadách poskodzujúcich záujmy Komisie a porusení zásady kontradiktórnosti. Bolo nesprávne, ze skutocnosti uvedené v spornom rozhodnutí na úcely preukázania pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovanom porusovaní zo strany spolocností Eni SpA a Versalis boli v napadnutom rozsudku posúdené ako nedostatocné. 128. Komisia najskôr pripomína, ze v bode 430 druhého oznámenia uviedla svoj zámer zohladnit na základe pritazujúcich okolností predchádzajúce porusenia, ktoré uz boli konstatované, a výslovne spomenula úcast spolocnosti "ENI" na poruseniach, ktoré boli preukázané v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II. Versalis sa pocas konania pred Komisiou v tejto súvislosti nevyjadrila. Versalis prvýkrát az vo svojej zalobe na prvom stupni uviedla, ze jednak autor predchádzajúcich porusení a osoba, ktorá sa doteraz zúcastnovala porusenia, neboli identické subjekty, kedze predmetné sektory sa týkali iných výrobkov a trhov a boli uz prevedené pred prijatím uvedených rozhodnutí, a ze jednak podnikom skupiny, ktorého sa týkali predchádzajúce veci v oblasti hospodárskej sútaze, bola spolocnost EniChem SpA. 129. Versalis vsak nikdy netvrdila, ze by spolocnosti, ktorým bola rozhodnutiami Polypropylén a PVC II ulozená sankcia, nepodliehali riadeniu zo strany "skupiny ENI". Komisia sa domnieva, ze ak by chcela, mohla v týchto rozhodnutiach ulozit pokutu tej istej materskej spolocnosti, konkrétne spolocnosti Eni SpA, ktorá vykonávala úplnú kontrolu spolocností, ktorým boli urcené uvedené rozhodnutia, a to spolocností EniChem SpA a Anic Spa. Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia (T-203/01, Zb. s. II-4071), potvrdil, ze Komisia sa za takýchto podmienok mohla správne domnievat, ze ten istý podnik uz bol sankcionovaný za rovnaký druh porusenia. 130. Vseobecný súd neadresoval úcastníkom konania písomné otázky vo veci opakovaného porusovania a pocas pojednávania nepoziadal o objasnenie skutocností. Napadnutým rozsudkom tak bolo úplne necakane ciastocne zrusené sporné rozhodnutie na základe údajného nedostatku odôvodnenia. Napadnutý rozsudok je preto v rozpore s clánkom 296 ZFEÚ v spojení s clánkom 101 ZFEÚ. Vseobecný súd nesprávne urcil predmet a rozsah povinnosti odôvodnenia. Okrem toho podla Komisie je prístup Vseobecného súdu vo váznom rozpore so zásadou kontradiktórnosti, a je preto postihnutý procesnou vadou poskodzujúcou záujmy Komisie. 131. Komisia zdôraznuje, ze odôvodnenie aktu sa musí posudzovat najmä vzhladom na jeho kontext. Súdny dvor v bode 66 svojho rozsudku z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia (C-42/01, Zb. s. I-6079), tak posúdil súhrnné odôvodnenie obsiahnuté v rozhodnutí prijatom v kontexte, ktorý je adresátovi dobre známy, ako dostatocné. Okrem toho sa Komisia domnieva, ze jej mal Vseobecný súd ponúknut moznost, aby objasnila a spresnila svoje odôvodnenie, tak ako to urobil vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Vseobecného súdu z 13. decembra 2012, Versalis a Eni/Komisia (T-103/08). 132. Podla Komisie odôvodnenia 366 az 373 sporného rozhodnutia jasne preukazujú kontinuitu medzi podnikom, ktorý je adresátom rozhodnutia PVC II, a podnikom zúcastneným na predmetnom porusení v tejto veci. V dôsledku toho Komisia navrhuje zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie, pokial ide o konstatovanie opakovaného porusovania tak vzhladom na rozhodnutie Polypropylén, ako aj vzhladom na rozhodnutie PVC II, a v kazdom prípade v rozsahu, v akom sa zrusenie uvedeného rozhodnutia Vseobecným súdom týka konstatovania opakovaného porusovania vzhladom na rozhodnutie PVC II. 133. Versalis po prvé namieta, ze tvrdenia Komisie vychádzajúce najmä z veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Versalis a Eni/Komisia, majú cisto faktickú povahu. Tieto tvrdenia sa nenachádzali ani v spornom rozhodnutí, ani v dokumentoch, ktoré Komisia predlozila Vseobecnému súdu, a sú teda neprípustné. 134. Po druhé odvolatelka uvádza, ze k jej zalozeniu doslo v roku 1989, t. j. niekolko rokov po ukoncení správaní, ktoré boli sankcionované rozhodnutiami Polypropylén a PVC II, a po prevedení daných cinností na tretie spolocnosti alebo prenesenie týchto cinností na spolocné podniky. Neexistovala teda nijaká hospodárska a funkcná kontinuita medzi uvedenými cinnostami a cinnostou, ktorú 1. januára 2002 previedla na odvolatelku spolocnost s názvom "EniChem SpA", ktorá nebola spolocnostou EniChem SpA, na ktorú sa vztahovalo rozhodnutie PVC II. Materskou spolocnostou skupiny bola pocas obdobia, ktorého sa týkajú predchádzajúce rozhodnutia, Ente Nazionale Idrocarburi, t. j. verejnoprávny subjekt, a nie spolocnost Eni SpA. 135. Po tretie Versalis tvrdí, ze skutocnost, ze Komisia v tom case poukázala na jednoduchú teoretickú moznost pripísania porusení, na ktoré sa vztahovali rozhodnutia Polypropylén a PVC II, uvedenej materskej spolocnosti, viedla k vzniku nevyvrátitelnej domnienky zodpovednosti materskej spolocnosti za predchádzajúce správanie jej dcérskych spolocností, ktorých je 100 % vlastníkom. Okrem toho Komisia mala podla kritéria, ktoré uplatnila pri prijímaní týchto rozhodnutí, preukázat, ze predmetná materská spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnosti Anic SpA a EniChem SpA, co neurobila ani v týchto rozhodnutiach, ani v spornom rozhodnutí. 136. Okrem toho spolocnost Eni SpA nebola pri prijímaní predchádzajúcich rozhodnutí povazovaná za zodpovednú za správanie spolocností Anic SpA a EniChem SpA a nebola v tejto súvislosti nikdy vypocutá. 137. Po stvrté spolocnost Versalis, pokial ide o jej postoj a postoj spolocnosti Eni SpA v rámci správneho konania, tvrdí, ze predovsetkým pocas vypocúvania spochybnila pripísanie opakovaného porusovania. Nemala vôbec povinnost predlozit pripomienky k druhému oznámeniu. Uz citovaný rozsudok Portugalsko/Komisia nebol v tomto kontexte relevantný, kedze Súdny dvor v tomto rozsudku potvrdil moznost Komisie poskytnút súhrnné odôvodnenie výlucne v prípade, ze sa týka otázok, ku ktorým protistrana neposkytla informácie napriek výslovnej povinnosti v tejto súvislosti. Takáto povinnost vsak v prejednávanom prípade neexistovala. 138. Po piate, pokial ide o údajné porusenie zásady kontradiktórnosti, Versalis uvádza, ze jej tvrdenia neboli predlozené oneskorene a ze pochybenie, ktoré Vseobecný súd sankcionoval, sa týkalo vecného odôvodnenia, takze ho nemohol napravit pocas súdneho konania. Odôvodnenie rozhodnutia by malo byt v kazdom prípade oznámené dotknutému subjektu v tom istom case ako rozhodnutie spôsobujúce ujmu a nemozno ho napravit pocas konania pred súdmi Únie. Tvrdenie Komisie je preto nedôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 139. Najskôr treba pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie (pozri rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, bod 72 a tam citovanú judikatúru). 140. V rámci individuálneho rozhodnutia tak z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze povinnost odôvodnit také rozhodnutie má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 73 a tam citovaná judikatúra). 141. Odôvodnenie teda v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Chýbajúce odôvodnenie nemozno ospravedlnit skutocnostou, ze dotknutá osoba sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi pocas konania pred súdmi Únie (pozri najmä rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 74 a tam citovanú judikatúru). 142. Z toho vyplýva, ze Komisia v prípade, ze ulozí spolocnosti pokutu za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze a pri výpocte pokuty uplatní násobitel na úcely zohladnenia skutocnosti, ze tá istá spolocnost sa uz predtým podielala na porusení pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, musí spolu s rozhodnutím, ktorým sa ukladá uvedená pokuta, poskytnút výklad umoznujúci súdom Únie, ako aj tejto spolocnosti pochopit povahu a rozsah úcasti tejto spolocnosti na predchádzajúcom porusení. Predovsetkým, ak sa Komisia domnieva, ze uvedená spolocnost bola súcastou podniku, ktorému je urcené rozhodnutie týkajúce sa predchádzajúceho porusenia, prinálezí jej, aby z právneho hladiska dostatocne odôvodnila toto tvrdenie. 143. V prejednávanom prípade treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 430 druhého oznámenia uviedla, ze zohladnila predchádzajúce konstatovania podobných porusení, pricom v tejto súvislosti odkázala na rozhodnutia Polypropylén a PVC II a uviedla, ze "ENI" bola v týchto rozhodnutiach "uvedená". V podstate to isté strucné konstatovanie sa nachádza v odôvodnení 487 sporného rozhodnutia, kde Komisia okrem iného uvádza, ze "Enichem" uz bola adresátom uvedených rozhodnutí. Okrem toho odôvodnenie 488 sporného rozhodnutia mozno chápat v tom zmysle, ze podla Komisie sa porusení, ktoré sú predmetom rozhodnutí Polypropylén a PVC II, a porusenia konstatovaného v spornom rozhodnutí dopustil ten istý podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 144. Kedze vsak rozhodnutie Polypropylén je urcené najmä spolocnosti Anic SpA a rozhodnutie PVC II najmä spolocnosti "Enichem SpA", treba konstatovat, ze údaje poskytnuté v spornom rozhodnutí a pripomenuté v predchádzajúcom bode vôbec neumoznujú pochopit povahu a rozsah, v akom sa tieto rozhodnutia týkali spolocnosti Versalis, ktorá sa nenachádza medzi adresátmi rozhodnutia Polypropylén ani rozhodnutia PVC II. 145. Hoci Komisia tvrdí, ze odôvodnia 366 az 373 sporného rozhodnutia obsahujú presný opis vsetkých skutocností týkajúcich sa spolocnosti "EniChem", tieto vysvetlenia sa týkajú iba zmien, ku ktorým doslo v rámci skupiny Eni v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002, tak ako Vseobecný súd správne konstatoval v bode 299 napadnutého rozsudku. Uvedené odôvodnenia vsak neobsahujú nijaké spresnenie týkajúce sa spolocností tvoriacich podniky, ktorým sú urcené rozhodnutia Polypropylén a PVC II, neuvádzajú, ci sú tieto spolocnosti totozné so spolocnostami uvedenými v spornom rozhodnutí, co Versalis spochybnuje, a ani sa netýkajú prípadných zmien v tomto kontexte, ku ktorým doslo v období od dátumu prijatia rozhodnutia Polypropylén, t. j. 23. apríla 1986, ako aj rozhodnutia PVC II, t. j. 27. júla 1994, do zaciatku porusenia, ktoré bolo konstatované v spornom rozhodnutí, t. j. 20. mája 1996. 146. Z toho vyplýva, ze sporné rozhodnutie je v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnené. 147. Pokial ide o údajné porusenie zásady kontradiktórnosti spôsobujúce porusenie práva na obhajobu, z judikatúry citovanej v bode 141 tohto rozsudku vyplýva, ze Komisia mala povinnost poskytnút dostatocné odôvodnenie uz pri prijímaní sporného rozhodnutia. Nezdá sa teda, ze by viac informácií, ktoré Komisia mohla pri neexistencii údajného porusenia zásady kontradiktórnosti poskytnút Vseobecnému súdu, mohlo mat nejaký vplyv na výsledok sporu, o ktorom rozhoduje. 148. Co sa týka tvrdenia, podla ktorého Versalis alebo Eni SpA pocas konania pred Komisiou tiez neuviedli, ze adresáti rozhodnutí Polypropylén a PVC II na jednej strane a adresáti sporného rozhodnutia na druhej strane neboli totozní, stací pripomenút, ze nijaké ustanovenie práva Únie nestanovuje adresátom oznámenia o výhradách povinnost spochybnit pocas správneho konania jednotlivé skutkové a právne okolnosti tohto oznámenia o výhradách. 149. Za týchto podmienok sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia v spornom rozhodnutí neuviedla dostatocne podrobné a presné informácie na to, aby bolo mozné odôvodnit, ze ten istý "podnik" v zmysle clánku 101 ZFEÚ sa opakovane dopustil protiprávneho správania, a v dôsledku toho zrusil clánok 2 písm. c) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej spolocnosti Versalis na 272,25 milióna eur. 150. Vzhladom na to, ze jediný dôvod Komisie na podporu jej vzájomného odvolania nie je dôvodný, musí byt zamietnutý. O trovách 151. Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 152. Pokial ide o hlavné odvolanie, kedze Komisia navrhla, aby spolocnosti Versalis bola ulozená povinnost nahradit trovy konania, a táto spolocnost nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené, aby jej bola ulozená povinnost nahradit trovy konania. 153. Pokial ide o vzájomné odvolanie, kedze spolocnost Versalis navrhla, aby Komisii bola ulozená povinnost nahradit trovy konania, a Komisia nemala úspech vo svojom jedinom dôvode, je opodstatnené, aby jej bola ulozená povinnost nahradit trovy konania. Výrok Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Hlavné odvolanie a vzájomné odvolanie sa zamietajú. 2. Versalis SpA je povinná nahradit trovy konania spojené s hlavným odvolaním. 3. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania spojené so vzájomným odvolaním. References 1. file:///tmp/lynxXXXXG5H3qJ/L93289-4916TMP.html#t-ECR_62011CJ0511_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0059&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:230:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:239:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0044&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0045&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0053&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0283&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0248&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0042&locale=SK 26. file:///tmp/lynxXXXXG5H3qJ/L93289-4916TMP.html#c-ECR_62011CJ0511_SK_01-E0001 27. file:///tmp/lynxXXXXG5H3qJ/L93289-4916TMP.html#I1 28. file:///tmp/lynxXXXXG5H3qJ/L93289-4916TMP.html#MO 29. file:///tmp/lynxXXXXG5H3qJ/L93289-4916TMP.html#DI