ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 8. mája 2013 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s butadiénovým kaucukom a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou -- Pripísatelnost protiprávneho správania dcérskych spolocností ich materským spolocnostiam -- Domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu -- Povinnost odôvodnenia -- Závaznost porusenia -- Násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku -- Konkrétny dopad na trh -- Pritazujúce okolnosti -- Opakované porusovanie" Vo veci C-508/11 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. septembra 2011, Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: G. M. Roberti a I. Perego, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci, G. Conte a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia M. Berger (spravodajkyna), A. Borg Barthet, E. Levits a J.-J. Kasel, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: A. Impellizzeri, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. januára 2013, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Eni SpA (dalej len "Eni") sa svojím odvolaním domáha, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 13. júla 2011, Eni/Komisia ([2]T-39/07, Zb. s. II-4457, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd ciastocne zamietol jej zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom sa týka tejto spolocnosti, alebo subsidiárne k zruseniu, prípadne znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. 2 Európska komisia podala vzájomné odvolanie, pricom navrhuje zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ním bolo zrusené sporné rozhodnutie v súvislosti s pripísaním pritazujúcich okolností z dôvodu opakovaného porusovania a v dôsledku toho znízená suma pokuty. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 3 Dna 7. júna 2005 Komisia zacala konanie o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) týkajúce sa trhu s butadiénovým kaucukom (dalej len "BK") a butadiénstyrénovým kaucukom vyrábaným emulznou polymerizáciou (dalej len "BSK"), ktoré sú syntetickými kaucukmi pouzívanými hlavne pri výrobe pneumatík. Komisia zaslala prvé oznámenie o výhradách najmä spolocnostiam Eni, Polimeri Europa SpA (neskôr Versalis SpA, dalej len "Versalis"), dcérskej spolocnosti, ktorej 100 % vlastníkom je Eni, a Syndial SpA (bývalá EniChem SpA, dalej len "Syndial"), dalsej spolocnosti v rámci skupiny Eni. 4 Dna 6. apríla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách. Po vypocúvaní z 22. júna 2006 sa Komisia rozhodla skoncit konanie najmä vo vztahu k spolocnosti Syndial. 5 Správne konanie viedlo k tomu, ze Komisia prijala 29. novembra 2006 sporné rozhodnutie. Podla clánku 1 tohto rozhodnutia Eni, Versalis a dalsie podniky, ktorým je urcené sporné rozhodnutie, a to Bayer AG, The Dow Chemical Company, Dow Deutschland Inc., Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH, Dow Europe, Shell Petroleum NV, Shell Nederland BV, Shell Nederland Chemie BV, Unipetrol a.s., Kaucuk a.s., ako aj Trade Stomil sp. z o.o., porusili clánok 81 ES a clánok 53 EHP tým, ze sa pocas obdobia od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002, pokial ide o Eni, zúcastnili na jedinej a pokracujúcej dohode, v rámci ktorej sa dohodli na cenových cieloch, rozdelení zákazníkov dohodami o neútocení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch BK a BSK. 6 Podla odôvodnenia 26 a nasl. sporného rozhodnutia cinnost týkajúcu sa dotknutých výrobkov v rámci skupiny Eni pocas tohto obdobia najprv zabezpecovala spolocnost EniChem Elastomeri srl (dalej len "EniChem Elastomeri"), ktorú nepriamo ovládala Eni prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti EniChem SpA. Dna 1. novembra 1997 sa EniChem Elastomeri zlúcila so spolocnostou EniChem SpA, v ktorej Eni kontrolovala 99,97 %. Dna 1. januára 2002 EniChem SpA previedla svoju strategickú chemickú cinnost vrátane cinnosti spojenej s BS a BSK na spolocnost Versalis. Eni ovláda spolocnost Versalis priamo a výlucne od 21. októbra 2002. 7 Pokial ide o pokutu, ktorú ulozila Komisia vo svojom spornom rozhodnutí, táto pokuta bola stanovená na základe usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([3]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (dalej len "usmernenia"). 8 Komisia tak posúdila porusenie ako "velmi závazné" a najprv stanovila východiskovú sumu na výpocet pokuty diferenciáciou na základe predajov BK a BSK kazdého dotknutého podniku v roku 2001. Pokial ide o kazdú spolocnost, ktorej vlastníkom je Eni, v zmysle odôvodnenia 36 sporného rozhodnutia (dalej len "EniChem"), objem predajov BK a BSK v roku 2001 dosiahol sumu 164,902 milióna eur. Tento výsledok predajov zaradil EniChem na prvé miesto spomedzi podnikov uvádzajúcich BS a BSK na trh a zúcastnených na predmetnom porusení. Na základe týchto skutocností Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty pre Eni na 55 miliónov eur. 9 Komisia následne uplatnila násobitele na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku odstupnované na základe celosvetových obratov dotknutých podnikov dosiahnutých pocas roka 2005. Vzhladom na to, ze v prípade spolocností Trade-Stomil sp. z o.o. (obrat vo výske 38 miliónov eur) a Kaucuk a.s. (obrat vo výske 2,718 miliardy eur) usúdila, ze nemal byt uplatnený nijaký násobitel, v prípade spolocnosti Bayer AG (obrat vo výske 27,383 miliardy eur) uplatnila násobitel 1,5, v prípade spolocností The Dow Chemical Company, Dow Deutschland Inc., Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH a Dow Europe (37,221 miliardy eur) násobitel 1,75, v prípade spolocností Eni a Versalis (73,738 miliardy eur) násobitel 2 a v prípade spolocností Shell Petroleum NV, Shell Nederland BV a Shell Nederland Chemie BV (246,549 miliardy eur) násobitel 3. 10 Okrem toho, pokial ide o spolocnosti Eni a Versalis, táto suma bola zvýsená o 65 % z dôvodu ich úcasti na predmetnom porusení pocas obdobia siestich rokov a siestich mesiacov. 11 Napokon, kedze Komisia usúdila, ze spolocnosti Eni uz boli urcené dve predchádzajúce rozhodnutia, ktorými boli konstatované porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, a to rozhodnutia Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.149 - Polypropylén) [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie Polypropylén") a 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES L 239, s. 14, dalej len "rozhodnutie PVC II"), zvýsila základnú sumu pokuty uplatnenú v prípade Eni o 50 % z dôvodu opakovaného porusovania. 12 V dôsledku toho Komisia v clánku 2 písm. c) sporného rozhodnutia ulozila spolocnosti Eni spolocne a nerozdielne s jej dcérskou spolocnostou Versalis pokutu vo výske 272,25 milióna eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 13 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. februára 2007 Eni podala zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia a subsidiárne k zruseniu a znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. Na podporu svojich návrhov uviedla dva zalobné dôvody. 14 Eni svojím prvým zalobným dôvodom spochybnila skutocnost, ze Komisia jej pripísala zodpovednost za porusenie. Tento prvý zalobný dôvod sa delil na styri casti. V rámci prvej casti Eni tvrdila, ze Komisia pouzila nesprávne kritérium posúdenia zodpovednosti materskej spolocnosti. V rámci druhej casti Eni tvrdila, ze Komisia v jej prípade nesprávne konstatovala "objektívnu zodpovednost". V rámci tretej casti Eni uviedla, ze pocas správneho konania poskytla informácie, na základe ktorých mohla Komisia dospiet k záveru, ze neuplatnovala vplyv na obchodnú politiku spolocností Syndial a Versalis. V rámci stvrtej casti Eni tvrdila, ze Komisia porusila zásadu obmedzenej zodpovednosti kapitálových spolocností a "spolocné" zásady v oblasti zodpovednosti. 15 Svojím druhým zalobným dôvodom Eni tvrdila, ze Komisia nesprávne stanovila sumu pokuty. Tento zalobný dôvod sa delil na tri casti. V rámci prvej casti Eni spochybnila uplatnenie násobitela na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku. V rámci druhej casti tvrdila, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked zohladnila pritazujúcu okolnost spocívajúcu v opakovanom porusovaní. V rámci tretej casti Eni tvrdila, ze Komisia mala pri stanovení pokuty zohladnit vylúcenie spolocnosti Syndial. 16 Pokial ide o prvú cast prvého zalobného dôvodu, Vseobecný súd vo svojom rozsudku v podstate pripomenul, ze "existuje vyvrátitelná domnienka, ze materská spolocnost, ktorá vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, vykonáva rozhodujúci vplyv na jej správanie" a ze "pripísanie porusenia materskej spolocnosti je moznostou, ktorá je ponechaná na úvahu Komisie", ktorá v tejto súvislosti nebola viazaná svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou (body 63 a 64 napadnutého rozsudku). 17 Co sa týka tejto predchádzajúcej rozhodovacej praxe, Komisia "dostatocne odôvodnila, preco sa rozhodla pripísat Eni správanie je[j] dcérskych spolocností" (bod 65 napadnutého rozsudku). Vzhladom na to, ze prax Komisie, tak ako vyplývala z tohto prípadu, "sa zaklad[ala] na správnom výklade clánku 81 ods. 1 ES", zásada právnej istoty "preto nem[ohla] znemoznit prípadnú zmenu rozhodovacej praxe Komisie" (bod 66 napadnutého rozhodnutia). Vseobecný súd preto zamietol túto cast prvého zalobného dôvodu. 18 Pokial ide o druhú cast prvého zalobného dôvodu, ktorá sa zakladá na nesprávnom uplatnení "objektívnej zodpovednosti", Vseobecný súd najmä uviedol, ze skutocnost, ze Komisia "odmietla tvrdenia, ktoré Eni uvied[la], aby vyvrátil[a] domnienku vyplývajúcu zo 100 % ovládania [jej] dcérskych spolocností, nerobí túto domnienku nevyvrátitelnou" (bod 78 napadnutého rozsudku) a ze "z toho vyplýva, ze nedostatok odôvodnenia, ktorý Eni namieta v tejto súvislosti, je neopodstatnený" (bod 79 napadnutého rozsudku). 19 Pokial ide o tretiu cast prvého zalobného dôvodu, Vseobecný súd najmä konstatoval, ze "pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti nevyzaduje preukázanie toho, ze materská spolocnost ovplyvnuje politiku dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porusovaniu... Predovsetkým skutocnost, ze Eni plní úlohu obycajného technického a financného koordinátora a ze v prospech svojich dcérskych spolocností poskytuje nevyhnutnú financnú pomoc, nemôze stacit na to, aby bolo vylúcené, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie najmä koordinovaním financných investícií vo vnútri skupiny" (bod 97 napadnutého rozsudku). 20 Pokial ide o uvádzanú okolnost, ze chemické cinnosti majú v priemyselnej politike skupiny Eni relatívny význam, Vseobecný súd konstatoval, ze "nemôze preukazovat, ze Eni ponechal[a] svojim dcérskym spolocnostiam úplnú nezávislost pri definovaní ich správania na trhu" (bod 98 napadnutého rozsudku). Okrem toho Vseobecný súd uviedol, ze podla Komisie viedli hierarchické vztahy priamo k riaditelovi spolocnosti EniChem SpA (neskôr Syndial) a k riaditelovi spolocnosti Versalis, pricom riaditelia spolocností EniChem SpA a Versalis sa zodpovedali kazdý svojmu predstavenstvu, co Eni nespochybnila. Tieto predstavenstvá vsak priamo alebo nepriamo vymenovala Eni (bod 99 napadnutého rozsudku). 21 Navyse Vseobecný súd rozhodol, ze skutocnost, ze Eni iba nepriamo vlastnila 100 % základného imania podnikov aktívnych vo výrobe BK a BSK, "nemôze sama osobe preukazovat, ze Eni a tieto podniky netvorili jednu hospodársku jednotku" (bod 102 napadnutého rozsudku). Eni nepreukázala porusenie zásady riadnej správy vecí verejných Komisiou (bod 103 napadnutého rozsudku). 22 Pokial ide o stvrtú cast prvého zalobného dôvodu, Vseobecný súd usúdil, ze "Komisia v tomto prípade nestanovila nevyvrátitelnú domnienku" (bod 114 napadnutého rozsudku). Co sa týka tvrdení spolocnosti Eni týkajúcich sa pravidiel uplatnitelných pri právnom nástupníctve podnikov, tieto tvrdenia sú neúcinné, kedze "zodpovednost Eni, ktorú v tomto prípade konstatovala Komisia, nevyplýva z takejto situácie" (bod 117 napadnutého rozsudku). 23 Vseobecný súd tak zamietol vsetky casti prvého zalobného dôvodu, pricom v bode 118 napadnutého rozsudku zamietol prvý zalobný dôvod v celom rozsahu. 24 Pokial ide o prvú cast druhého zalobného dôvodu, Vseobecný súd najmä konstatoval, ze "dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je najmä, ako v tomto prípade, stanovenie cenových cielov alebo rozdelenie trhových podielov, môzu mat iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porusenia ako 'velmi závazného` bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh" (bod 140 napadnutého rozsudku). 25 Okrem toho Vseobecný súd v bode 143 napadnutého rozsudku uviedol, ze "pokial... [ide o] velkost relevantného trhu, ktorý v roku 2001 zahrnal územie EHP (teda 550 miliónov eur), alebo [o] trhový podiel dotknutých podnikov", treba "zohladnit aj dalsie relevantné okolnosti", a to skutocnost, ze predmetné porusenie bolo "vo svojej podstate velmi závazné a ze sa [vztahovalo] na celé územie EHP". 26 Navyse Vseobecný súd v bode 143 napadnutého rozsudku usúdil, ze "podla bodu 1 A usmernení mozno za velmi závazné porusenie ulozit pokutu vyssiu ako 20 miliónov eur". Kedze predaje vsetkých spolocností, ktorých priamym alebo nepriamym vlastníkom je Eni, "týkajúce sa relevantných výrobkov dosahovali v roku 2001 hodnotu viac ako 164 miliónov eur [a kedze] výska je[j] ulozenej pokuty neprekracuje hornú hranicu 10 % je[j] celkového obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roka, ktorú upravuje clánok 23 ods. 2 nariadenia [Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([6]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205)]", stanovenie východiskovej sumy pokuty vo výske 55 miliónov eur sa nejavilo ako neprimerané. 27 Napokon Vseobecný súd tiez zamietol tvrdenie spolocnosti Eni, podla ktorého dotknuté podniky mali iba obmedzený podiel na celkovom trhu s BK a BSK, pricom toto tvrdenie sa "zakladal[o] na trhu zahrnajúcom oba tieto výrobky, ako aj prírodný kaucuk, na ktorý sa nevztahovalo [sporné] rozhodnutie" (bod 144 napadnutého rozsudku). 28 Pokial ide o druhú cast druhého zalobného dôvodu, Vseobecný súd v bode 164 napadnutého rozsudku pripomenul, ze Komisia sa domnievala, ze EniChem uz bola adresátom rozhodnutí Komisie v kartelovej oblasti, a to rozhodnutí Polypropylén a PVC II. 29 Podla Vseobecného súdu zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v tomto prípade zohladnila pojem "podnik" v zmysle clánku 81 ES, aby prihliadla k pritazujúcej okolnosti spojenej s opakovaným porusovaním. Vseobecný súd vsak zdôraznuje, ze Komisia, pokial "sa chce... odvolávat na pojem 'podnik`..., musí uviest presné a podrobné informácie, ktoré podporujú jej tvrdenie" (bod 166 napadnutého rozsudku). 30 Komisia vsak "v odôvodnení 487 [sporného] rozhodnutia odkaz[ovala] na výraz 'EniChem` len vseobecne, pricom tento výraz je v odôvodnení 36 [sporného] rozhodnutia definovaný ako 'kazdá spolocnost, ktorú vlastní Eni SpA`", co Vseobecný súd posúdil ako "relatívne nepresn[é]". Okrem toho podla Vseobecného súdu "spolocnost [Anic SpA] uvedená v rozhodnutí Polypropylén nie je medzi právnickými osobami spomenutými" v odôvodneniach 26 az 35 sporného rozhodnutia, ktorých cielom je "v podstate opísat vývoj spolocností vo vlastníctve Eni pocas porusovania, ku ktorému doslo po prijatí rozhodnutí Polypropylén a PVC II" (bod 167 napadnutého rozsudku). 31 Komisia vsak odkazovala na rozhodnutia Polypropylén a PVC II, "pricom uv[iedla], ze 'Eni` bola uvedená v týchto rozhodnutiach". Tento výraz vsak nie je v spornom rozhodnutí predmetom textovej skratky. Predovsetkým "z odôvodnení 26 az 36 [sporného] rozhodnutia vyplýva, ze ked má Komisia na mysli Eni ako materskú spolocnost ostatných spolocností, pouzíva výraz 'Eni SpA`" (bod 168 napadnutého rozsudku). 32 Vseobecný súd spresnil, ze "aj keby mala Komisia pri pouzití výrazu 'Eni`... na mysli spolocnosti, ktoré sú súcastou 'podniku`... tvoreného právnickými osobami, ktoré ovláda Eni, treba zdôraznit, ze Komisia neuviedla v tejto súvislosti v [spornom] rozhodnutí ziadnu podrobnú a presnú informáciu" (bod 169 napadnutého rozsudku). Vzhladom na to, ze v tomto prípade je vsak vývoj struktúry a ovládania dotknutých spolocností osobitne zlozitý, "v tomto kontexte prinálezalo Komisii, aby bola zvlást presná a uviedla vsetky podrobné informácie nevyhnutné pre záver, ze spolocnosti uvedené v [spornom] rozhodnutí a spolocnosti uvedené v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II tvorili ten istý 'podnik` v zmysle clánku 81 ES" (bod 170 napadnutého rozsudku). Vseobecný súd tak povazoval túto druhú cast druhého zalobného dôvodu za dôvodnú, kedze usúdil, ze Komisia si nesplnila túto povinnost odôvodnenia. 33 Napokon, pokial ide o tretiu cast druhého zalobného dôvodu týkajúcu sa uplatnenia hornej hranice pokuty stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, Vseobecný súd rozhodol, ze "horná hranica 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle clánku 81 ES" (bod 177 napadnutého rozsudku). Tvrdenia spolocnosti Eni smerujúce k preukázaniu toho, ze výska pokuty, v prípade ktorej by bola Eni spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie, by nemohla byt obmedzená na 10 % obratu spolocnosti Syndial (bod 178 napadnutého rozsudku). 34 Vseobecný súd preto vyhovel druhej casti druhého zalobného dôvodu a zrusil clánok 2 písm. c) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej Eni na 272,25 milióna eur, a stanovil túto sumu na 181,5 milióna eur. Vseobecný súd v zostávajúcej casti zalobu zamietol. Návrhy úcastníkov konania 35 Svojím odvolaním Eni navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil, a to v celom rozsahu alebo ciastocne, napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá zaloba spolocnosti Eni vo veci T-39/07, a následne: -- zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne sporné rozhodnutie, -- a/alebo zrusil alebo aspon znízil pokutu ulozenú spolocnosti Eni v spornom rozhodnutí, -- subsidiárne zrusil, a to v celom rozsahu alebo ciastocne, napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá zaloba spolocnosti Eni vo veci T-39/07, a vrátil vec Vseobecnému súdu, aby vo veci rozhodol na základe usmernení poskytnutých Súdnym dvorom, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy oboch konaní, -- zamietol vzájomné odvolanie Komisie v rozsahu, v akom je scasti neprípustné a v kazdom prípade nedôvodné, a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 36 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- zrusil napadnutý rozsudok v casti, v ktorej Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka pripísania pritazujúcej okolnosti z dôvodu opakovaného porusovania, a v dôsledku toho znízil sumu pokuty, -- ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O hlavnom a vzájomnom odvolaní O hlavnom odvolaní 37 Eni na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod sa v podstate zakladá na skutocnosti, ze Vseobecný súd mal podla spolocnosti Eni zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej v nom pripisuje zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustili spolocnosti Syndial a/alebo Versalis. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na údajnom nesprávnom právnom posúdení v súvislosti so stanovením výsky pokuty. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ, clánkov 41, 47 az 49 a 52 Charty a clánkov 6 a 7 EDLP, vseobecných zásad práva, ako aj na nedostatku odôvodnenia 38 Prvý odvolací dôvod, ktorý uvádza Eni, sa zakladá na porusení clánku 101 ZFEÚ, Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a clánkov 6 a 7 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), porusení zásad prezumpcie neviny, zákonnosti, individualizácie trestov a osobnej zodpovednosti, porusení zásady proporcionality, práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces, ako aj na nedostatku odôvodnenia v rozpore s clánkom 296 ZFEÚ. 39 Tento prvý odvolací dôvod sa v podstate delí na styri casti. Prvá cast sa zakladá na údajnom nesprávnom právnom posúdení zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o podmienky pripísatelnosti porusenia a dôkazne prostriedky. Druhá a tretia cast sa zakladajú na údajne nesprávnom posúdení zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o moznost vyvrátit domnienku zodpovednosti, ktorého dôsledkom boli objektívna povaha zodpovednosti pripísanej spolocnosti Eni a nevyvrátitelná povaha domnienky zodpovednosti. Stvrtá cast sa zakladá na údajnom porusení zásady obmedzenej zodpovednosti kapitálových spolocností, spolocných zásad v oblasti zodpovednosti a zásad v oblasti nástupníctva podnikov. - O prípustnosti niektorých výhrad 40 Pokial ide o výhrady týkajúce sa údajného porusenia clánku 47 Charty a clánku 6 EDLP, ktoré nepochybne nemozno priradit ku konkrétnej casti prvého odvolacieho dôvodu, Komisia najskôr tvrdí, ze tieto výhrady neboli uvedené v prvostupnovom konaní, a preto sú neprípustné. To isté platí aj v prípade výhrady spolocnosti Eni, podla ktorej by domnienka zodpovednosti vychádzajúca zo 100 % kontroly viedla k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu so vseobecným predpokladom neúplnej kontroly zo strany materskej spolocnosti a situáciami, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti. 41 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze tieto výhrady, ako uviedla Komisia, neboli v skutocnosti uvedené v konaní pred Vseobecným súdom. Táto okolnost vsak sama osebe nestací na urcenie neprípustnosti uvedených výhrad, kedze ich cielom nie je uviest nový dôvod na úcely odôvodnenia zaloby podanej na Vseobecný súd, ale spochybnit dôvodnost napadnutého rozsudku. V prejednávanom prípade môzu byt výhrady uvedené v predchádzajúcom bode skutocne vylozené v tomto poslednom uvedenom zmysle. 42 Výhrady uvedené spolocnostou Eni zalozené na údajnom porusení clánku 47 Charty a clánku 6 EDLP, ako aj na údajnom neodôvodnenom rozdielnom zaobchádzaní zalozenom iba na velkosti podielu, ktorý má materská spolocnost vo svojej dcérskej spolocnosti, treba preto povazovat za prípustné. - O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o podmienky pripísatelnosti porusenia a dôkazné prostriedky i) Argumentácia úcastníkov konania 43 Eni tvrdí, ze Vseobecný súd na rozdiel od toho, co od Komisie vyzadoval Súdny dvor vo svojom rozsudku z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia ([7]C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 78), neprijal stanovisko konkrétne k tvrdeniam, ktoré uviedla Komisia a ktoré sa týkajú údajnej povinnosti Komisie predlozit dôkaz o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu zo strany spolocnosti Eni na jej dcérsku spolocnost Versalis. 44 V tejto súvislosti sa Vseobecný súd obmedzil na vernú reprodukciu rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([8]C-97/08 P, Zb. s. I-8237), co viedlo k nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku. Navyse domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zo strany materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost, ktorej je 100 % vlastníkom, nebola dôvodná a bola v rozpore najmä so zásadami zákonnosti, individualizácie trestov, osobnej zodpovednosti, ako aj so zásadou právnej istoty. 45 Komisia sa v podstate domnieva, ze podla ustálenej judikatúry môze predpokladat skutocnú kontrolu zo strany materskej spolocnosti iba na základe vlastníctva 100 % základného imania dcérskej spolocnosti. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 46 Je potrebné najskôr pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti mozno na úcely clánku 101 ZFEÚ pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked táto dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, a to najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takejto situácii, kde sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ, môze totiz Komisia adresovat materskej spolocnosti rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri najmä uznesenie z 13. decembra 2012, Transcatab/Komisia, C-654/11 P, bod 29 a tam citovanú judikatúru). 47 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. Na to, aby sa uvedená domnienka povazovala za splnenú, v takej situácii stací, aby Komisia preukázala, ze celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost (pozri najmä rozsudok z 3. mája 2012, Legris Industries/Komisia, C-289/11 P, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 48 Okrem toho v osobitnom prípade, ked holdingová spolocnost vlastní 100 % základného imania prostrednej spolocnosti, ktorá vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti svojej skupiny, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje tiez vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto holdingová spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie prostrednej spolocnosti a nepriamo prostredníctvom tejto prostrednej spolocnosti aj na správanie uvedenej dcérskej spolocnosti (rozsudok General Química a i./Komisia, uz citovaný, bod 88). 49 V prejednávanom prípade pocas celého obdobia trvania predmetného porusenia Eni priamo alebo nepriamo vlastnila prinajmensom 99,97 % základného imania spolocností, ktoré boli v rámci jej skupiny priamo aktívne v sektoroch BS a BSK, a to konkrétne spolocností EniChem Elastomeri, EniChem SpA a Versalis, co Eni nespochybnuje. V dôsledku toho je domnienka uvedená v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku a vyplývajúca z ustálenej judikatúry vo vztahu k spolocnosti Eni uplatnitelná. 50 Pokial ide o argumentáciu spolocnosti Eni, podla ktorej je uvedená domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu v rozpore so zásadami zákonnosti, individualizácie trestov, osobnej zodpovednosti, ako aj právnej istoty, stací pripomenút, ze cielom tejto domnienky je predovsetkým zachovávanie rovnováhy medzi dôlezitostou jednak ciela spocívajúceho v potlácaní správania porusujúceho pravidlá hospodárskej sútaze, osobitne clánok 101 ZFEÚ, a zabránenie jeho opakovaniu a jednak poziadaviek niektorých vseobecných zásad práva Únie, ako najmä zásad prezumpcie neviny, individualizácie trestov a právnej istoty, ako aj práva na obhajobu vrátane zásady rovnosti zbraní. Najmä z tohto dôvodu je uvedená domnienka vyvrátitelná (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [9]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 59). Vzhladom na to, ze argumentácia spolocnosti Eni nie je dôvodná, napadnutý rozsudok v tejto súvislosti neobsahuje nijaké nesprávne posúdenie. 51 Dalej, pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia, Vseobecný súd v bodoch 56 az 67 napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil dôvod, pre ktorý v súlade s ustálenou judikatúrou usúdil, ze Komisia, ked uplatnila voci spolocnosti Eni zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila najmä spolocnost Versalis, mohla platne vychádzat z predmetnej domnienky. Tieto vysvetlenia nevyvolávajú nijaké pochybnosti vo vztahu k úvahám, z ktorých v tejto súvislosti vychádzal Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, a Súdnemu dvoru umoznujú vykonat jeho kontrolnú úlohu. Napadnutý rozsudok tak ani v tomto kontexte nie je nedostatocne odôvodnený. Navyse na rozdiel od toho, co sa zdá, ze tvrdí Eni, v tejto súvislosti nemá význam, ze Vseobecný súd vychádzal z uz citovaného rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia na úcely odôvodnenia svojho rozsudku. 52 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba teda prvú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. - O druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozených na údajne nesprávnom posúdení zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o moznost vyvrátit domnienku zodpovednosti, ktorého dôsledkom boli objektívna povaha zodpovednosti pripísanej Eni a nevyvrátitelná povaha domnienky zodpovednosti i) Argumentácia úcastníkov konania 53 Touto druhou a tretou castou prvého odvolacieho dôvodu, ktoré treba skúmat spolocne, Eni tvrdí, ze dôkazy, ktoré predlozila Komisii pocas správneho konania, mali byt posúdené ako dostatocné na úcely vyvrátenia domnienky zodpovednosti. Vseobecný súd nevykonal úplné, nestranné a konkrétne preskúmanie vsetkých skutocností uvedených v spise. Konkrétne Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze Eni nikdy priamo nepôsobila v predmetnom sektore, ze neexistovalo nijaké prekrývanie riadiacich pozícií materskej spolocnosti a dcérskych spolocnosti, ze Eni nedisponovala informáciami o strategických a obchodných plánoch, tak ako boli vymedzené prevádzkovými spolocnostami, ani o ich vykonávaní a ze Eni sa vôbec nepodielala na rozhodovacom procese, ktorým sa vymedzujú strategické a obchodné plány, ako aj predovsetkým objemy rocných predajov a ceny. 54 Vseobecný súd vsak zdôraznil iba dva aspekty, a to jednak úlohu, ktorú Eni zohrávala ako technický a financný koordinátor, a jednak relatívny význam chemického sektora v rámci skupiny. Tvrdenie spolocnosti Eni, podla ktorého jej dcérska spolocnost vykonávala rozdielnu a od ostatných cinností velmi vzdialenú cinnost, Vseobecný súd zamietol na základe jednoduchého odkazu na svoju judikatúru. Súdny dvor vsak takýto prístup kritizoval v bode 76 a nasl. svojho uz citovaného rozsudku General Química a i./Komisia. 55 Navyse Vseobecný súd zopakoval pripomienky Komisie, podla ktorých v rámci dcérskych spolocností smerovali hierarchické vztahy k clenom predstavenstva dcérskych spolocností, kedze tí sa sami zodpovedali svojim predstavenstvám, ktoré nepriamo vymenovala spolocnost Eni. Vymenovanie predstavenstva vsak nie je nicím iným nez oprávnením, ktoré je typické pre hlavného akcionára, a samo osebe nepredstavuje uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskej spolocnosti. Vseobecný súd v bode 100 napadnutého rozsudku odkázal na jediné preskúmanie, ktoré v tejto súvislosti vykonala Komisia, a bez toho, aby sa vyjadril k tvrdeniam spolocnosti Eni, dospel k záveru, ze toto preskúmanie sa nezdalo byt zjavne nesprávne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo teda zjavne nedostatocné. 56 Okrem toho podla spolocnosti Eni záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd v bode 102 napadnutého rozsudku, podla ktorého skutocnost, ze odvolatelka vlastnila iba nepriamo 100 % základného imania podnikov aktívnych vo výrobe BK a BSK, nemôze sama osobe preukazovat, ze Eni a predmetné podniky netvorili jednu hospodársku jednotku, nie je dostatocne podlozený a je v rozpore so samotnou judikatúrou Vseobecného súdu. 57 Navyse Eni tvrdí, ze jej úvaha týkajúca sa objektívnej povahy zodpovednosti, ktorá je bola pripísaná, nevychádza na rozdiel od toho, o com rozhodol Vseobecný súd, z nesprávneho predpokladu. Vyvrátitelná povaha domnienky skutocného rozhodujúceho vplyvu by totiz mala mat skutocný dosah v rámci jej uplatnenia. Komisia vsak zastávala tézu, ze skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu sa v podstate zhoduje s drzbou kontroly. Vseobecný súd potvrdil túto tézu, pricom a priori zamietol relevantnost objektívnych skutocností, na ktoré poukázala spolocnost Eni. Tento prístup je v rozpore s právom na obhajobu, so základnými zásadami práva, ktoré sa tiez uvádzajú v Charte, so zásadou prezumpcie neviny, ako aj so zásadou zákonnosti a je porusením zásady individualizácie trestov a osobnej zodpovednosti. 58 Napokon na základe pripomienok spolocnosti Eni Vseobecný súd nesprávne usúdil, ze Komisia neporusila zásadu riadnej správy veci verejných. 59 Podla Komisie sú výhrady uvedené spolocnostou Eni neprípustné, kedze sa v skutocnosti týkajú nového posúdenia skutkových okolností. V kazdom prípade by nemali byt dôvodné. Vseobecný súd zohladnil skutkové okolnosti, ktoré spolocnost Eni uviedla s cielom vyvrátit domnienku, ktorá sa zakladá na 100 % kontrole, a vysvetlil dôvod, pre ktorý boli tieto skutkové okolnosti neúcinné a nedôvodné. Eni mala preukázat, ze jej dcérska spolocnost mala byt z právnych a regulacných dôvodov riadená ako samostatný podnik, prípadne tiez ze 100 % podiel bol iba docasný a prechodný, aby tým preukázala, ze spolu so svojou dcérskou spolocnostou netvorili jeden podnik, ktorý sa dopustil predmetného porusenia. Odôvodnenie rozsudku týkajúce sa tejto otázky bolo správne, dostatocné a presvedcivé. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 60 Najskôr treba odpovedat na tvrdenia Komisie týkajúce sa údajnej neprípustnosti druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, lebo táto cast smeruje k spochybneniu posúdenia skutkových okolností, ktoré vykonal Vseobecný súd. 61 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Eni na podporu svojho tvrdenia, ze vyvrátila domnienku zodpovednosti, ktorá sa na nu ako na materskú spolocnost vlastniacu 100 % alebo takmer 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti vztahuje, v odvolaní uvádza niektoré skutkové okolnosti spomínané v bode 53 tohto rozsudku. 62 Ako vsak spolocnost Eni potvrdila na pojednávaní, v tejto súvislosti nespochybnuje posúdenie týchto skutocností vo faktickej rovine, ale právne posúdenie, z ktorého vychádzal Vseobecný súd, aby dospel k záveru, ze na základe týchto skutocností, a to aj za predpokladu, ze by ich hodnovernost bola preukázaná, nebolo mozné prijat záver, ze Eni a najmä Versalis netvorili jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. Táto výhrada je preto v rozsahu, v akom smeruje k tomu, aby Súdny dvor preskúmal toto právne posúdenie, prípustná. 63 Dalej, pokial ide o dôvodnost tejto výhrady, treba po prvé pripomenút judikatúru citovanú v bode 47 a nasl. tohto rozsudku, podla ktorej môze Komisia v prípade 100 % alebo takmer 100 % kontroly adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na tomto porusení, kedze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle uznesenie Transcatab/Komisia, uz citované, bod 29 a tam citovanú judikatúru), a to aj v prípadoch, ktoré sa uvádzajú v bode 48 tohto rozsudku, týkajúcich sa takej nepriamej kontroly, akou je kontrola v prejednávanom prípade. 64 Pokial vsak ide o skutocnosti, ktoré uviedla spolocnost Eni na úcely vyvrátenia predmetnej domnienky, treba konstatovat, ze na základe týchto skutocností - za predpokladu, ze boli skutocne preukázané v konaní pred Vseobecným súdom, - mohlo byt preukázané, ze Versalis mala urcitú nezávislost, pokial ide o jej chemické cinnosti. Táto okolnost vsak sama osebe nestací na preukázanie, ze Eni a najmä Versalis netvorili jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. Okrem toho skutocnost, ze Eni plnila úlohu "obycajného" technického a financného koordinátora alebo týmto spolocnostiam poskytovala financnú a materiálnu pomoc, ako tvrdila Eni, preukazuje, ze sa nezdrzala uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na svoje dcérske spolocnosti. Ako Vseobecný súd správne konstatoval v bode 97 napadnutého rozsudku "v rámci skupiny spolocností má totiz spolocnost, ktorá v nej koordinuje najmä financné investície, poslanie preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a jej úlohou je zabezpecit jednotné riadenie, najmä prostredníctvom tejto rozpoctovej kontroly". 65 Tento záver nemozno vyvrátit skutocnostou, ze Eni nikdy priamo nepôsobila v chemickom sektore alebo ze neexistovalo nijaké prekrývanie riadiacich pozícií materskej spolocnosti a dcérskych spolocností. Okolnost, ze materská spolocnost sa nezúcastnila priamo na tomto porusení ani ho nepodnecovala, totiz nepreukazuje, ze tieto dve spolocnosti netvorili jednu hospodársku jednotku (pozri v tomto zmysle rozsudky General Química a i./Komisia, uz citovaný, bod 103, ako aj z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia, [10]C-520/09 P, Zb. s. I-8901, body 48 az 50). Okrem toho koordinácia investícií v rámci skupiny mohla byt zabezpecovaná spolocnostou Eni aj bez toho, aby dochádzalo k takému prekrývaniu alebo k jej priamej úcasti na prevádzkovom riadení jej dcérskych spolocností, co Eni nespochybnuje. 66 V tomto kontexte aj dalsie tvrdenia spolocnosti Eni, podla ktorých nedisponovala informáciami o strategických a obchodných plánoch ani o ich vykonávaní a vôbec sa nepodielala na rozhodovacom procese, ktorým sa vymedzujú strategické a obchodné plány, ako aj objemy rocných predajov a ceny, kedze sa týkajú iba prevádzkových cinností v chemickom sektore, nemôzu byt úspesné. 67 Dalej, pokial ide o argumentáciu spolocnosti Eni, ze v podstate nedisponovala oprávneniami typickými pre hlavného akcionára a ze disponovanie týmito právomocami samo osebe nepredstavuje uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskej spolocnosti, treba pripomenút, ze domnienka skutocného rozhodujúceho vplyvu sa zakladá na skutocnosti, ze práve na základe týchto oprávnení materskej spolocnosti vlastniacej 100 % alebo takmer 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti môze táto materská spolocnost s výnimkou výnimocných okolností uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 60) a ze preukázanie neexistencie takého skutocného vplyvu neprinálezí Komisii, ale samotnej materskej spolocnosti. 68 Tento výklad rozsahu domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, z ktorého vychádza Komisia a ktorý potvrdil Vseobecný súd, ani nemení túto domnienku na nevyvrátitelnú domnienku. Skutocnost, ze by mohlo byt tazké predlozit dôkaz o opaku potrebný na vyvrátenie domnienky, totiz sama osebe neznamená, ze by bola táto domnienka nevyvrátitelná (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 70). Konkrétne, na úcely vyvrátenia predmetnej domnienky by Eni musela preukázat, ze Versalis mohla konat úplne nezávisle nielen na prevádzkovej úrovni, ale aj na financnej úrovni, co vsak táto spolocnost nepreukázala. 69 Vzhladom na to, ze tvrdenie spolocnosti Eni, podla ktorého Vseobecný súd prisúdil domnienke skutocného rozhodujúceho vplyvu objektívnu a nevyvrátitelnú povahu, nie je dôvodné, nemôzu byt úspesné ani výhrady zalozené na skutocnosti, ze Vseobecný súd tým, ze pripustil takú povahu uvedenej domnienky, porusil zásady prezumpcie neviny, individualizácie trestov, osobnej zodpovednosti, rovnosti zaobchádzania a zákonnosti v zmysle clánku 52 Charty, ako aj clánku 47 Charty a clánkov 6 a 7 EDLP. 70 Vseobecný súd teda bez toho, aby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, v napadnutom rozsudku potvrdil odôvodnenie Komisie, podla ktorého ani tvrdenia spolocnosti Eni posúdené výslovne v odôvodneniach 382 az 398 sporného rozhodnutia, ani dalsie tvrdenia, ktoré Eni uviedla v konaní pred Vseobecným súdom, nemohli stacit na vyvrátenie predmetnej domnienky. Výhrady uvedené v tejto súvislosti preto musia byt zamietnuté. 71 Po druhé, pokial ide o údajné porusenie povinnosti odôvodnia Komisiou a následne Vseobecným súdom, treba najprv pripomenút judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 148 a tam citovanú judikatúru). 72 V prejednávanom prípade vsak treba konstatovat, ze podrobné odôvodnenie týkajúce sa zodpovednosti spolocnosti Eni za predmetné porusenie, ktoré poskytla Komisia v odôvodneniach 382 az 398 sporného rozhodnutia, je v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi z judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode. Hoci sa Komisia jednotlivo nezaoberala vsetkými skutocnostami, ktoré uviedla spolocnost Eni v konaní pred Vseobecným súdom na úcely vyvrátenia domnienky skutocného rozhodujúceho vplyvu, poskytla dostatocné informácie na to, aby sa dala zistit prípadná vada rozhodnutia, ktorá by mohla spochybnit jeho platnost. Komisia predovsetkým v odôvodnení 388 sporného rozhodnutia spresnila, ze Eni mohla na základe oprávnení, tak ako vyplývajú najmä z pravidiel podnikového riadenia skupiny, ovládat podstatné aspekty obchodnej politiky svojich dcérskych spolocností. 73 Vseobecný súd teda bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, posúdil odôvodnenie sporného rozhodnutia v tejto súvislosti ako dostatocné. 74 Pokial ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musia byt z odôvodnenia rozsudku jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdny prieskum (pozri najmä rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, [11]C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 29 a tam citovanú judikatúru). 75 V prejednávanom prípade z nicoho nevyplýva, ze by podrobné úvahy v bodoch 93 az 105 napadnutého rozsudku týkajúce sa odôvodnenia sporného rozhodnutia v tejto súvislosti nevyhovovali uvedeným podmienkam. Tvrdenie, podla ktorého je odôvodnenie napadnutého rozsudku nedostatocné, kedze sa ním potvrdzuje odôvodnenie sporného rozhodnutia týkajúce sa vyvrátenia domnienky skutocného rozhodujúceho vplyvu, je preto tiez nedôvodné. 76 Napokon na základe týchto úvah Vseobecný súd v bode 103 napadnutého rozsudku tiez správne usúdil, ze Komisia sa nedopustila porusenia zásady riadnej správy veci verejných. Tvrdenie spolocnosti Eni musí byt preto tiez zamietnuté ako nedôvodné. 77 Vzhladom na to, ze nijaké z tvrdení, ktoré uviedla spolocnost Eni na podporu druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu, nebolo úspesné, musia byt tieto tvrdenia zamietnuté ako nedôvodné. - O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na údajnom porusení zásady obmedzenej zodpovednosti kapitálových spolocností, spolocných zásad v oblasti zodpovednosti a zásad v oblasti nástupníctva podnikov i) Argumentácia úcastníkov konania 78 Podla spolocnosti Eni zo zásady obmedzenej zodpovednosti kapitálových spolocností, spolocných zásad v oblasti zodpovednosti a zásad v oblasti nástupníctva podnikov vyplýva, ze odklonenie sa od samostatnej právnej subjektivity spolocností v prospech jednotnej koncepcie skupiny mozno pripustit iba celkom výnimocne, pokial sa konstatovalo a preukázalo zneuzitie zásady obmedzenej zodpovednosti. Vseobecný súd bez vysvetlenia nevykonal nijakú osobitnú analýzu týchto úvah ani dvoch stanovísk prilozených k zalobe, z ktorých jedno sa týkalo amerického práva spolocností a druhé amerického práva hospodárskej sútaze. Vseobecný súd v konecnom dôsledku iba zopakoval pripomienku uvedenú v odôvodnení 396 sporného rozhodnutia, podla ktorej "nie je potrebné odkazovat na dalsie právne oblasti...". Napadnutý rozsudok je teda v tejto súvislosti protiprávny. 79 Navyse odvolatelka poukazuje na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokial ide o tvrdenia spolocnosti Eni týkajúce sa judikatúry Súdneho dvora v oblasti nástupníctva podnikov. Eni zdôraznuje, ze moznost, aby bola zodpovednost pripísaná inému subjektu nez subjektu, ktorý sa dopustil porusenia, sa obmedzuje na osobitné a výnimocné prípady, pretoze predstavuje výnimku zo zásady osobnej zodpovednosti. Vseobecný súd vsak nepreskúmal vztahy, ktoré v právnej a organizacnej rovine spájajú spolocnosti Syndial a Versalis, ani nepreskúmal, ci tieto spolocnosti uplatnovali v podstate rovnaké obchodné smernice, ale iba pripomenul, ze obe dcérske spolocnosti boli v úplnom priamom alebo nepriamom vlastníctve spolocnosti Eni. 80 Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze - co sa týka práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze - nemozno na základe vseobecne uplatnitelných zásad v rámci práva spolocností prijat nijaký záver. Pravidlá, ktoré stanovuje americké právo v oblasti kartelov, nie sú pre právo Únie záväzné. Stanoviská týkajúce sa tohto práva prilozené k zalobe na prvom stupni a opätovne navrhované ako prílohy odvolania sú na úcely tejto veci zjavne irelevantné a navyse neprípustné, kedze obsahujú tvrdenia, ktoré sa v znení zaloby nenachádzajú. Napokon tvrdenie vychádzajúce z judikatúry týkajúcej sa hospodárskeho nástupníctva podnikov je zjavne irelevantné, pretoze predmetné porusenie nebolo pripísané spolocnosti Eni na základe nástupníctva, ako to dostatocne vysvetlil Vseobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku. Okrem toho táto judikatúra podporuje stanovisko Komisie. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 81 Na jednej strane, pokial ide o odkazy spolocnosti Eni na vseobecné zásady práva, a to zásady obmedzenej zodpovednosti kapitálových spolocnosti a samostatnej právnej subjektivity spolocností, ktoré bránia zodpovednosti spolocnosti Eni za porusenie, ktorého sa dopustili jej dcérske spolocnosti, ako aj o dve stanoviská na podporu jej tvrdenia prilozené k odvolaniu, treba konstatovat, ze táto výhrada je zjavne nedôvodná. 82 V tejto súvislosti stací odkázat na ustálenú judikatúru, podla ktorej sa právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze týka cinností podnikov (pozri najmä rozsudok zo 7. apríla 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [12]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59), pojem podnik treba chápat tak, ze oznacuje kazdú hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri najmä rozsudok zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, [13]C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40), a ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá v oblasti hospodárskej sútaze, zodpovedá podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 56 a tam citovaná judikatúra). 83 Vzhladom na túto ustálenú judikatúru mohol Vseobecný súd v bode 113 a nasl. napadnutého rozsudku platne zamietnut podobné výhrady, ktoré uviedla spolocnost Eni v prvostupnovom konaní, a to bez toho, aby musel v tejto súvislosti poskytnút podrobné odôvodnenie. Okrem toho, kedze Eni skutocne chcela spochybnit platnost domnienky skutocného rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost v jej 100 % alebo takmer 100 % vlastníctve, Vseobecný súd sa vôbec nedopustil pochybenia, ked odkázal na svoje úvahy týkajúce sa tejto otázky a konstatoval, ze s tým súvisiace tvrdenia spolocnosti Eni vychádzali z nesprávneho predpokladu. 84 Na druhej strane, co sa týka výhrady zalozenej na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora v oblasti nástupníctva podnikov, táto výhrada je nedôvodná. 85 Ako totiz v podstate konstatoval Vseobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku, zodpovednost spolocnosti Eni, ktorá sa v tomto prípade konstatovala, nevyplýva zo situácie nástupníctva podnikov, kedze Eni v case porusenia vykonávala nad svojimi dcérskymi spolocnostami úplnú alebo takmer úplnú kontrolu, co nebolo spochybnené. Komisia sa preto na základe judikatúry uvedenej v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku mohla domnievat, ze Eni, s výhradou dôkazu o opaku, bola pocas trvania predmetného porusenia stále súcastou "podniku" v zmysle clánku 101 ZFEÚ, ktorý sa dopustil porusenia, ktoré je predmetom sporného rozhodnutia. Ako vsak Vseobecný súd v napadnutom rozsudku správne usúdil, dôkaz o opaku nebol predlozený. Vseobecný súd teda z právneho hladiska dostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok. 86 Stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu musí byt preto tiez zamietnutá ako nedôvodná. 87 Vzhladom na to, ze nijaká zo styroch castí prvého odvolacieho dôvodu nebola úspesná, treba tento odvolací dôvod zamietnut v celom rozsahu. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a zásady proporcionality, ako aj na nedostatku odôvodnenia v rozpore s clánkom 296 ZFEÚ 88 Druhý odvolací dôvod na podporu odvolania spolocnosti Eni sa v podstate delí na dve casti. Prvá cast je zalozená na nesprávnom posúdení zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o závaznost porusenia a násobitel, a druhá cast je zalozená na nezohladnení úcinkov vylúcenia spolocnosti Syndial na stanovenie pokuty. - O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o závaznost porusenia a násobitel i) Argumentácia úcastníkov konania 89 V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Eni tvrdí, ze Vseobecný súd na úcely stanovenia základnej sumy pokuty na základe závaznosti porusenia zohladnil iba jeho povahu vymedzenú výlucne na základe protiprávneho predmetu kartelu, a to bez toho, aby zohladnil sériu dalsích relevantných skutocností. 90 Vseobecný súd najskôr nezohladnil skutocnost, ze úcinky protisútazného správania, ktoré boli konstatované v spornom rozhodnutí, boli "meratelné" v zmysle bodu 1 A usmernení a Komisia ich skutocne zmerala v prvom oznámení o výhradách. Podla Eni mala preto Komisia povinnost vykonat preskúmanie týchto úcinkov. 91 Vseobecný súd dalej vo svojej vlastnej argumentácii nevysvetlil, aké boli kritériá, na základe ktorých bola východisková suma stanovená na 55 miliónov eur namiesto minima vo výske 20 miliónov eur. 92 Napokon Eni Vseobecnému súdu vytýka, ze zamietol jej argumentáciu, podla ktorej si nebola vedomá protisútaznej povahy predmetných správaní, ked v bode 145 napadnutého rozsudku konstatoval, ze EniChem SpA nevyhnutne o takom správaní vedela. Podla spolocnosti Eni je odôvodnenie Vseobecného súdu rozporuplné, kedze Komisia povazovala spolocnost Eni za zodpovednú výlucne z dôvodu jej postavenia materskej spolocnosti a nie z dôvodu, ze vedela o predmetných správaniach. 93 Pokial ide o násobitel na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, Eni tvrdí, ze Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze chémia nebola nikdy súcastou hlavnej cinnosti odvolatelky a v rámci priemyselnej politiky skupiny mala iba relatívny význam. Vseobecný súd správne neposúdil ani chybné uplatnenie násobitela 2 zo strany Komisie, ktorá nesprávne posúdila obrat adresátov sporného rozhodnutia, a v tejto súvislosti neposkytol ani primerané odôvodnenie. 94 Komisia predovsetkým uvádza, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze horizontálne kartely v oblasti cien môzu byt samy osebe kvalifikované ako "velmi závazné". Identifikácia osobitných úcinkov navyse predstavovala dodatocný prvok, ktorý bolo potrebné zohladnit na úcely zvýsenia východiskovej sumy pokuty. To, ze sa Komisia domnievala, ze nemohla vykonat toto posúdenie iba po neúspesnom pokuse v rámci prvého oznámenia o výhradách, na tom nic nemení. 95 Tvrdenie odvolatelky, podla ktorého sa kartel týkal iba obmedzenej casti relevantného trhu, sa vztahovalo iba na skutkové okolnosti, a bolo preto neprípustné. Co sa týka sumy 55 miliónov eur ako východiskového bodu pre výpocet pokuty, Vseobecný súd vycerpávajúcim spôsobom vysvetlil jej dôvod v bode 143 napadnutého rozsudku. Komisia, ktorá povazuje subjektívny prvok za irelevantný, sa domnieva, ze Eni, kedze bola na cele podniku, ktorý sa zúcastnil daného kartelu, vedela o predmetnom protisútaznom správaní. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 96 Po prvé, pokial ide o relevantnost úcinkov predmetného porusenia, treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou musí byt závaznost porusení práva Únie týkajúceho sa hospodárskej sútaze stanovená na základe velkého mnozstva skutocností, a to bez toho, aby bol zavedený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa musia povinne vziat do úvahy (pozri najmä rozsudok z 19. decembra 2012, Bavaria/Komisia, C-445/11 P, bod 59 a tam citovanú judikatúru). Konkrétne, co sa týka skutocného dopadu porusenia na trh, ten nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút (pozri rozsudky z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [14]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 34, ako aj [15]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 44). 97 Navyse horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu môzu byt kvalifikované ako velmi závazné porusenia výlucne na základe ich samotnej povahy a bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh (pozri najmä uznesenie Transcatab/Komisia, uz citované, bod 42). V takomto prípade predstavuje konkrétny dopad porusenia len jednu z okolností, ktorá v prípade, ze je meratelná, umoznuje Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad úroven minimálnej moznej sumy 20 miliónov eur (rozsudok z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [16]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 75). 98 V dôsledku toho, hoci Vseobecný súd zohladnil úcinky konkrétneho dopadu predmetného porusenia na trh za predpokladu, ze tieto úcinky boli skutocne meratelné, urobil tak na úcely doplnenia. Okrem toho, kedze bolo predmetné porusenie v podstate velmi závazné, zohladnenie jeho konkrétneho dopadu mohlo viest iba k zvýseniu pokuty. Táto výhrada je preto neúcinná (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný, bod 75, a uznesenie Transcatab/Komisia, uz citované, body 43 a 44). 99 Po druhé, co sa týka výhrady zalozenej na skutocnosti, ze Vseobecný súd vo svojej argumentácii nevysvetlil, ktoré kritériá zvýsili východiskovú sumu na 55 miliónov eur namiesto minima vo výske 20 miliónov eur, stací konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 143 napadnutého rozsudku poskytol podrobný prehlad faktorov, ktoré zohladnil na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Táto výhrada je preto zjavne nedôvodná. Samotná skutocnost, ze Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci v tejto súvislosti potvrdil viaceré aspekty posúdenia, ktoré vykonala Komisia v spornom rozhodnutí, nemôze vyvrátit tento záver (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C-89/11 P, bod 133). 100 Po tretie, pokial ide skutocnost, ze Eni nevedela o protisútaznej povahe protiprávneho správania, stací pripomenút, ze zodpovednost za porusenie bola tejto spolocnosti pripísaná z dôvodu, ze táto spolocnost, tak ako vyplýva z úvah tohto rozsudku týkajúcich sa prvého dôvodu na podporu odvolania, tvorila so spolocnostou EniChem SpA, neskôr Syndial, jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. Nespochybnené konstatovanie Vseobecného súdu uvedené v bode 145 napadnutého rozsudku, podla ktorého EniChem SpA nevyhnutne vedela o porusení, tak stací na zamietnutie tvrdenia uvedeného v konaní na prvom stupni a zalozeného na skutocnosti, ze Komisia nesprávne stanovila východiskovú sumu pokuty bez toho, aby zohladnila subjektívny prvok v prípade spolocnosti Eni. Táto výhrada je teda zjavne nedôvodná bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k otázke, ci vedomost o protisútaznej povahe predmetného správania je, alebo nie je relevantná na úcely stanovenia výsky pokuty. 101 Po stvrté výhrada zalozená na skutocnosti, ze Vseobecný súd nezohladnil údajne relatívny význam chemického sektora v priemyselnej politike skupiny, je neúcinná. Táto okolnost, aj keby bola preukázaná, je totiz sama osebe na úcely stanovenia základnej sumy na výpocet pokuty irelevantná. Nemôze ani predstavovat polahcujúcu okolnost v zmysle bodu 2 usmernení. 102 Po piate, co sa týka výhrady zalozenej na nesprávnom posúdení zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o údajne nesprávne uplatnenie násobitela 2 Komisiou a s tým súvisiace nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozsudku, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí odvolanie uvádzat presným spôsobom napádané casti rozsudku, ktorého zrusenie sa v nom navrhuje, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera (pozri najmä rozsudok Arkema/Komisia, uz citovaný, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 103 Treba vsak konstatovat, ze Eni v tomto kontexte presne neuvádza právne tvrdenia, o ktoré sa jej návrh na zrusenie napadnutého rozsudku osobitne opiera. V bode 72 svojho odvolania totiz tvrdí iba to, ze Komisia "nesprávne" posúdila "relevantné" skutocnosti na úcely výpoctu vrátane obratov a ze Vseobecný súd "nesprávne" posúdil toto údajne nesprávne uplatnenie. Eni takisto nevysvetlila, v com bol v tejto súvislosti napadnutý rozsudok nesprávne odôvodnený. Za týchto okolností Súdny dvor nemôze vykonat preskúmanie zákonnosti, kedze by hrozilo, ze rozhodne ultra petita (pozri analogicky rozsudok Arkema/Komisia, uz citovaný, bod 61 a tam citovanú judikatúru). Tieto výhrady sú preto neprípustné. 104 Napokon, pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady proporcionality, treba konstatovat, ze Eni neuvádza argumentáciu, ktorá by bola odlisná od argumentácie podporujúcej dalsie výhrady uvedené v rámci prvej casti druhého odvolacieho dôvodu. Navyse treba pripomenút, ze odvolatelka v konaní pred Vseobecným súdom v podstate poukázala na tie isté tvrdenia, aby tento súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci znízil pokutu ulozenú odvolatelke, a ze Vseobecný súd po preskúmaní týchto tvrdení dospel k záveru, ze tieto tvrdenia neodôvodnujú také znízenie (pozri uznesenie z 2. februára 2012, Elf Aquitaine/Komisia, C-404/11 P, bod 89), a to bez ohladu na skutocnost, ze znízil pokutu z iných dôvodov. 105 Za týchto okolností Súdnemu dvoru z dôvodov spravodlivosti neprinálezí, aby posúdenie zo strany Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu jeho neobmedzenej súdnej právomoci, ktoré sa týka sumy pokút ulozených podnikom z dôvodu, ze sa dopustili porusenia pravidiel práva Únie, nahradil svojím posúdením (pozri uznesenie Elf Aquitaine/Komisia, uz citované, bod 90 a tam citovanú judikatúru). Táto výhrada preto nemôze byt úspesná. 106 Kedze ziadna z výhrad uvedených v rámci prvej casti druhého odvolacieho dôvodu nie je dôvodná, treba túto cast zamietnut. - O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu zalozenej na nezohladnení úcinkov vylúcenia spolocnosti Syndial na výpocet pokuty i) Argumentácia úcastníkov konania 107 Podla spolocnosti Eni malo vylúcenie spolocnosti Syndial ako adresáta sporného rozhodnutia závazné dôsledky na uplatnenie hornej hranice 10 % stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Eni zopakovala svoje tvrdenie zalozené na judikatúre, podla ktorej je predpokladom zodpovednosti v prípade nástupníctva podnikov nevyhnutne to, aby spolocnost, ktorá sa dopustila porusenia, prestala v ekonomickej a/alebo právnej rovine existovat, co nie je tento prípad. 108 Komisia naopak uvádza, ze Vseobecný súd, ktorý sa súvisiacimi tvrdeniami zaoberal v bodoch 177 az 179 napadnutého rozsudku, sa nedopustil nijakého pochybenia. Eni pocas celého obdobia trvania kartelu vykonávala kontrolu nad spolocnostami, ktoré boli priamymi úcastníkmi kartelu, takze skutocnost, ze spolocnosti Syndial nebola ulozená nijaká pokuta, nemala vplyv na jej zodpovednost. Navyse horná hranica 10 % stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa vztahovala na skupinu, tak ako to vysvetlil Vseobecný súd v bodoch 177 az 179 napadnutého rozsudku. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 109 Vseobecný súd, ktorý v bodoch 177 az 179 napadnutého rozsudku zamietol argumentáciu spolocnosti Eni, podla ktorej vylúcenie spolocnosti Syndial ako adresáta sporného rozhodnutia malo "závazné dôsledky" na uplatnenie hornej hranice 10 % stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, najskôr v tejto súvislosti pripomenul svoju judikatúru, podla ktorej sa táto horná hranica musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jednu hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. Súdny dvor uz potvrdil, ze táto judikatúra nevychádza nesprávneho právneho posúdenia (pozri uznesenie z 3. mája 2012, World Wide Tobacco Espańa/Komisia, C-240/11 P, body 45 a 46). 110 V dôsledku toho je výhrada, ktorú v tejto súvislosti uviedla Eni, neúcinná, kedze - aj keby bola spolocnost Syndial adresátom sporného rozhodnutia - suma pokuty, za ktorej zaplatenie bola spolocnost Eni spolocne a nerozdielne zodpovedná, nemohla byt obmedzená na 10 % obratu spolocnosti Syndial. 111 Dalej vzhladom na judikatúru citovanú v bode 109 tohto rozsudku nie je relevantné ani tvrdenie, podla ktorého je predpokladom zodpovednosti v prípade nástupníctva podnikov nevyhnutne to, aby spolocnost, ktorá sa dopustila porusenia, prestala v ekonomickej a/alebo právnej rovine existovat, co nie je tento prípad. Rozhodujúcou skutocnostou, ktorú Eni nespochybnuje, je v tejto súvislosti to, ze Syndial bola priamym úcastníkom predmetného porusenia prinajmensom do prevodu jej chemickej cinnosti na spolocnost Versalis a ze Syndial bola v case, ked bola priamym úcastníkom porusenia, ovládaná spolocnostou Eni. 112 Napokon Eni netvrdila, ze by spolocnost Syndial prestala byt po prevode svojej chemickej cinnosti na spolocnost Versalis a pred prijatím sporného rozhodnutia súcastou skupiny ovládanej spolocnostou Eni. Odvolatelka preto pocas trvania predmetného porusenia az do prijatia sporného rozhodnutia neprestala byt hlavnou materskou spolocnostou podniku, ktorý sa dopustil predmetného porusenia, a preto sú tvrdenia spolocnosti Eni týkajúce sa nástupníctva podnikov v tejto súvislosti irelevantné. 113 Z toho vyplýva, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu musí byt tiez zamietnutá, a druhý odvolací dôvodu musí byt preto zamietnutý v celom rozsahu. 114 Vzhladom na to, ze ziadny dôvod tohto odvolania nebol úspesný, treba toto odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O vzájomnom odvolaní Argumentácia úcastníkov konania 115 Na podporu svojho vzájomného odvolania Komisia uvádza jediný odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 296 ZFEÚ v spojení s clánkom 101 ZFEÚ, procesných vadách poskodzujúcich záujmy Komisie a porusení zásady kontradiktórnosti. Bolo nesprávne, ze skutocnosti uvedené v spornom rozhodnutí na úcely preukázania pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovanom porusovaní zo strany spolocností Eni a Versalis boli v napadnutom rozsudku posúdené ako nedostatocné. 116 Komisia po prvé pripomína, ze v bode 430 druhého oznámenia o výhradách uviedla svoj zámer zohladnit na základe pritazujúcich okolností predchádzajúce porusenia, ktoré uz boli konstatované, a výslovne spomenula úcast spolocnosti Eni na poruseniach, ktoré boli preukázané v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II. Eni sa pocas konania pred Komisiou v tejto súvislosti nevyjadrila. Eni prvýkrát az vo svojej zalobe na prvom stupni uviedla, ze jednak autor predchádzajúcich porusení a osoba, ktorá sa doteraz zúcastnovala porusenia, neboli identické subjekty, kedze predmetné sektory sa týkali iných výrobkov a trhov a boli uz prevedené pred prijatím rozhodnutí Polypropylén a PVC II, a ze jednak podnikom skupiny, ktorého sa týkali predchádzajúce veci v oblasti hospodárskej sútaze, bola spolocnost EniChem SpA. 117 Eni teda nikdy netvrdila, ze by spolocnosti, ktorým bola rozhodnutiami Polypropylén a PVC II ulozená sankcia, nepodliehali riadeniu zo strany "skupiny ENI". Komisia sa domnieva, ze ak by chcela, mohla v týchto rozhodnutiach ulozit pokutu tej istej materskej spolocnosti, konkrétne spolocnosti Eni, ktorá vykonávala úplnú kontrolu spolocností, ktorým boli urcené uvedené rozhodnutia, a to spolocností EniChem SpA a Anic Spa. Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia ([17]T-203/01, Zb. s. II-4071), potvrdil, ze Komisia sa za takýchto podmienok mohla správne domnievat, ze ten istý podnik uz bol sankcionovaný za rovnaký druh porusenia. 118 Vseobecný súd neadresoval úcastníkom konania písomné otázky vo veci opakovaného porusovania a pocas pojednávania nepoziadal o objasnenie skutocností. Napadnutým rozsudok tak bolo úplne necakane ciastocne zrusené sporné rozhodnutie na základe údajného nedostatku odôvodnenia. Napadnutý rozsudok je preto v rozpore s clánkom 296 ZFEÚ v spojení s clánkom 101 ZFEÚ. Vseobecný súd nesprávne urcil predmet a rozsah povinnosti odôvodnenia. Okrem toho podla Komisie je prístup Vseobecného súdu vo váznom rozpore so zásadou kontradiktórnosti, a je preto postihnutý procesnou vadou poskodzujúcou záujmy Komisie. 119 Komisia zdôraznuje, ze odôvodnenie aktu sa musí posudzovat najmä vzhladom na jeho kontext. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia ([18]C-42/01, Zb. s. I-6079, bod 66 a tam citovaná judikatúra), tak posúdil súhrnné odôvodnenie obsiahnuté v rozhodnutí prijatom v kontexte, ktorý je adresátovi dobre známy, ako dostatocné. Okrem toho sa Komisia domnieva, ze jej mal Vseobecný súd ponúknut moznost, aby objasnila a spresnila svoje odôvodnenie, tak ako to urobil vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Vseobecného súdu z 13. decembra 2012, Versalis a Eni/Komisia (T-103/08). 120 Napokon podla Komisie odôvodnenia 366 az 373 sporného rozhodnutia jasne preukazujú kontinuitu medzi podnikom, ktorý je adresátom rozhodnutia PVC II, a podnikom zúcastneným na predmetnom porusení v tejto veci. V dôsledku toho Komisia navrhuje zrusenie napadnutého rozsudku v casti, v ktorej Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie, pokial ide o konstatovanie opakovaného porusovania, tak vzhladom na rozhodnutie Polypropylén, ako aj vzhladom na rozhodnutie PVC II, a vo vsetkých prípadoch v rozsahu, v akom sa zrusenie tohto rozhodnutia Vseobecným súdom týka konstatovania opakovaného porusovania vzhladom na rozhodnutie PVC II. 121 Podla spolocnosti Eni Komisia vo svojom vzájomnom odvolaní vychádza z nesprávneho výkladu sporného rozhodnutia a napadnutého rozsudku, ako aj zo zavádzajúceho vysvetlenia námietok, ktoré spolocnost Eni vzniesla pocas správneho konania a konania na prvom stupni. 122 Eni tvrdí, ze právo Únie neukladá adresátovi oznámenia o výhradách povinnost namietat proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam pocas správneho konania, a v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Vseobecného súdu z 15. septembra 2011, Koninklijke Grolsch/Komisia ([19]T-234/07, Zb. s. II-6169, bod 37). Vseobecný súd správne konstatoval, ze Komisia nemohla spolocnosti Eni pripísat opakované porusovanie tým, ze jej ex post pripísala zodpovednost za porusenia, ktoré boli v tom case pripísané spolocnostiam EniChem SpA a Anic SpA, z dôvodu kontroly základného imania týchto dvoch spolocností, co je tvrdením, ktoré Vseobecný súd navyse povazoval za nepreukázané. 123 Eni zdôraznuje, ze Komisia do rozhodnutí Polypropylén a PVC II vôbec nezahrnula materskú spolocnost Eni, napriek tomu, ze Komisia bola na problém pripísatelnosti konstatovaných porusení skutocne upozornená. Komisia nemohla retroaktívne poukázat na domnienku vyplývajúcu z toho, ze materská spolocnost ovláda 100 % základného imania svojich dcérskych spolocností, bez toho, aby narazila najmä na zásady právnej istoty a legitímnej dôvery a spôsobila neodôvodnené zúzenie práv spolocnosti Eni na obhajobu. 124 Okrem toho Eni uz v rámci správneho konania poprela, ze by jej zodpovednost mohla byt uplatnená samotným zohladnením jej pozície na cele skupiny a prostredníctvom domnienky. Eni sa domnieva, ze Komisia mala preukázat, ze skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti v sektore PVC a polypropylénu a ze tieto dcérske spolocnosti sa na trhu nesprávali nezávisle. 125 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady kontradiktórnosti, ako aj dalsích procesných pravidiel, Eni sa domnieva, ze Komisia tieto pravidlá vo svojom vyjadrení neidentifikovala a ze táto výhrada je neprípustná, kedze je skutocne neurcitá. Co sa týka porusenia zásady kontradiktórnosti, podla spolocnosti Eni sa na túto zásadu mozno platne odvolávat iba v prípade dôvodov, ktoré Vseobecný súd uvedie aj bez návrhu. Zalobný dôvod, ktorý Vseobecný súd pripustil, bol vsak uvedený v zalobe spolocnosti Eni. Okrem toho "oprava" odôvodnenia sporného rozhodnutia by bola mozná iba, ak by sa týkala odôvodnenia konkrétneho skutkového a právneho bodu. V prejednávanom prípade vsak takéto odôvodnenie chýbalo. Posúdenie Súdnym dvorom 126 Najskôr treba pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie (pozri rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, bod 72 a tam citovanú judikatúru). 127 V rámci individuálnych rozhodnutí z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 73 a tam citovaná judikatúra). 128 Odôvodnenie teda v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Chýbajúce odôvodnenie nemozno ospravedlnit skutocnostou, ze dotknutá osoba sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi pocas konania pred súdmi Únie (pozri najmä rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 74 a tam citovanú judikatúru). 129 Z toho vyplýva, ze Komisia v prípade, ze ulozí spolocnosti pokutu za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze a pri výpocte pokuty uplatní násobitel na úcely zohladnenia skutocnosti, ze tá istá spolocnost sa uz predtým podielala na porusení pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, musí spolu s rozhodnutím, ktorým sa ukladá uvedená pokuta, poskytnút výklad umoznujúci súdom Únie, ako aj tejto spolocnosti pochopit povahu a rozsah úcasti tejto spolocnosti na predchádzajúcom porusení. Predovsetkým, ak sa Komisia domnieva, ze uvedená spolocnost bola súcastou podniku, ktorému je urcené rozhodnutie týkajúce sa predchádzajúceho porusenia, prinálezí jej, aby z právneho hladiska dostatocne odôvodnila toto tvrdenie. 130 V prejednávanom prípade treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 430 druhého oznámenia o výhradách uviedla, ze zohladnila predchádzajúce konstatovania podobných porusení, pricom v tejto súvislosti odkázala na rozhodnutia Polypropylén a PVC II a uviedla, ze "ENI" bola v týchto rozhodnutiach "uvedená". V podstate to isté strucné konstatovanie sa nachádza v odôvodnení 487 sporného rozhodnutia, kde Komisia okrem iného uvádza, ze "Enichem" uz bola adresátom uvedených rozhodnutí. Napokon odôvodnenie 488 sporného rozhodnutia mozno chápat v tom zmysle, ze podla Komisie sa porusení, ktoré sú predmetom rozhodnutí Polypropylén a PVC II, a porusenia konstatovaného v spornom rozhodnutí dopustil ten istý podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 131 Kedze vsak rozhodnutie Polypropylén je urcené najmä spolocnosti Anic SpA a rozhodnutie PVC II najmä spolocnosti Enichem SpA, treba konstatovat, ze údaje poskytnuté v spornom rozhodnutí a pripomenuté v predchádzajúcom bode vôbec neumoznujú pochopit povahu a rozsah, v akom sa tieto rozhodnutia týkali spolocnosti Eni, ktorá sa nenachádza medzi adresátmi rozhodnutia Polypropylén ani rozhodnutia PVC II. 132 Hoci Komisia tvrdí, ze odôvodnia 366 az 373 sporného rozhodnutia obsahujú presný opis vsetkých skutocností týkajúcich sa spolocnosti EniChem, tieto vysvetlenia sa týkajú iba zmien, ku ktorým doslo v rámci skupiny Eni v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002, tak ako Vseobecný súd správne konstatoval v bode 167 napadnutého rozsudku. Uvedené odôvodnenia vsak neobsahujú nijaké spresnenie týkajúce sa spolocností tvoriacich podniky, ktorým sú urcené rozhodnutia Polypropylén a PVC II, neuvádzajú, ci sú tieto spolocnosti totozné so spolocnostami uvedenými v spornom rozhodnutí, co Eni spochybnuje, a ani sa netýkajú prípadných zmien v tomto kontexte, ku ktorým doslo v období medzi dátumom prijatia rozhodnutia Polypropylén, t. j. 23. aprílom 1986, ako aj rozhodnutia PVC II, t. j. 27. júlom 1994, a zaciatkom porusenia, ktoré bolo konstatované v spornom rozhodnutí, t. j. 20. májom 1996. 133 Sporné rozhodnutie je preto v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnené. 134 Následne, pokial ide o údajné porusenie zásady kontradiktórnosti spôsobujúce porusenie práva Komisie na obranu, stací pripomenút, ze Eni, ako správne táto spolocnost zdôraznila, uz vo svojej zalobe na prvom stupni uviedla výhradu nedostatocného odôvodnenia. Vzhladom na to, ze Komisia mohla celkovo uviest stanovisko k tejto výhrade v rámci svojho vyjadrenia k zalobe, ako aj pocas pojednávania na prvom stupni, nemozno preto konstatovat nijaké porusenie zásady kontradiktórnosti týkajúce sa porusenia práva Komisie na obranu. 135 Okrem toho, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 128 tohto rozsudku, Komisia mala povinnost poskytnút dostatocné odôvodnenie uz pri prijímaní sporného rozhodnutia. Nezdá sa teda, ze by viac informácií, ktoré Komisia mohla pri neexistencii údajného porusenia zásady kontradiktórnosti poskytnút Vseobecnému súdu, mohlo mat nejaký vplyv na výsledok napadnutého rozsudku. 136 Co sa týka tvrdenia, podla ktorého spolocnost Eni pocas konania pred Komisiou tiez neuviedla, ze adresáti rozhodnutí Polypropylén a PVC II na jednej strane a adresáti sporného rozhodnutia na druhej strane neboli totozní, stací pripomenút, ako správne zdôraznila spolocnost Eni, ze nijaké ustanovenie práva Únie nestanovuje adresátom oznámenia o výhradách povinnost spochybnit pocas správneho konania jednotlivé skutkové a právne okolnosti tohto oznámenia o výhradách. 137 Za týchto podmienok sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia v spornom rozhodnutí neuviedla dostatocne podrobné a presné informácie na to, aby bolo mozné odôvodnit, ze ten istý "podnik" v zmysle clánku 101 ZFEÚ sa opakovane dopustil protiprávneho správania, a v dôsledku toho zrusil clánok 2 písm. c) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej spolocnosti Eni na 272,25 milióna eur. 138 Vzhladom na to, ze jediný dôvod Komisie na podporu jej vzájomného odvolania nie je dôvodný, musí byt zamietnutý. O trovách 139 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 140 Pokial ide o hlavné odvolanie, kedze Komisia navrhla, aby spolocnosti Eni bola ulozená povinnost nahradit trovy konania, a táto spolocnost nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené, aby jej bola ulozená povinnost nahradit trovy konania. 141 Pokial ide o vzájomné odvolanie, kedze spolocnost Eni navrhla, aby Komisii bola ulozená povinnost nahradit trovy konania, a Komisia nemala úspech vo svojom jedinom dôvode, je opodstatnené, aby jej bola ulozená povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Hlavné odvolanie a vzájomné odvolanie sa zamietajú. 2. Eni SpA je povinná nahradit trovy konania spojené s hlavným odvolaním. 3. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania spojené so vzájomným odvolaním. Podpisy __________________________________________________________________ ( [20]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7W1Qhi/L93376-6823TMP.html#t-ECR_62011CJ0508_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0039&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:230:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:239:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0520&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0217&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0042&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0234&locale=SK 20. file:///tmp/lynxXXXX7W1Qhi/L93376-6823TMP.html#c-ECR_62011CJ0508_SK_01-E0001