ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) zo 6. decembra 2012 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP -- Trh medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku -- Kartelová dohoda pozostávajúca z troch individuálnych dohôd -- Jediné a nepretrzité porusenie -- Neexistencia dôkazu o tom, ze úcastník kartelovej dohody mal vedomost o dalsích kartelových dohodách -- Ciastocné alebo úplné zrusenie rozhodnutia Komisie -- Clánky 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ" Vo veci C-441/11 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 25. augusta 2011, Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet, S. Noë a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Verhuizingen Coppens NV, so sídlom v Boutserseme (Belgicko), v zastúpení: J. Stuyck a I. Buelens, advocaten, zalobkyna v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory L. Bay Larsen, sudcovia J.-C. Bonichot, C. Toader, A. Prechal a E. Jarasiunas (spravodajca), generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 24. mája 2012, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. júna 2011, Verhuizingen Coppens/Komisia ([2]T-210/08, Zb. s. II-3713, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zrusil clánok 1 písm. i) a clánok 2 písm. k) rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby) (dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 2 Z bodov 3 az 7 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze adresáti tohto rozhodnutia, medzi nimi aj spolocnost Verhuizingen Coppens NV (dalej len "Coppens"), sa zúcastnovali na karteli v oblasti medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku, a to tak, ze urcovali ceny, rozdelovali si zákazníkov a manipulovali predkladanie ponúk prinajmensom v období od roku 1984 do roku 2003, resp. boli za tento kartel zodpovední, cím sa dopustili jediného a nepretrzitého porusovania clánku 81 ES. 3 Podla bodov 8 a 9 napadnutého rozsudku jednak sluzby predstavujúce porusovanie zahrnali stahovania majetku fyzických osôb, ako aj majetku podnikov alebo verejných institúcií z Belgicka alebo do Belgicka. Vzhladom na skutocnost, ze vsetky dotknuté spolocnosti medzinárodného stahovania sa nachádzajú v Belgicku a ze cinnost, ktorej sa kartelová dohoda týkala, bola vykonávaná na území Belgicka, vychádzalo sa z toho, ze geografické stredisko kartelu sa nachádza v Belgicku. Okrem toho celkový obchodný obrat úcastníkov kartelu dosiahnutý z týchto medzinárodných stahovacích sluzieb za rok 2002 odhadla Komisia na 41 miliónov eur, pricom celkový podiel na trhu pripadajúci na zúcastnené podniky bol stanovený na priblizne 50 % v dotknutom odvetví. 4 Podla bodu 10 napadnutého rozsudku Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze kartel mal za ciel najmä urcovat a udrziavat vysoké ceny, ako aj rozdelit si trh a uskutocnoval sa prostredníctvom viacerých foriem, a to dohodami o cenách, dohodami o rozdelení trhu prostredníctvom systému fiktívnych ponúk, tzv. "predstierané ponuky" (dalej len "dohoda o predstieraných ponukách") a dohodami o systéme penazných náhrad za odmietnuté ponuky alebo zdrzania sa ponúk, tzv. "provízie" (dalej len "dohoda o províziách"). 5 Z bodu 11 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Komisia v spornom rozhodnutí usúdila, ze od roku 1984 do zaciatku 90. rokov bol kartel cinný predovsetkým na základe písomných dohôd o urcovaní cien, pricom prax provízií a predstieraných ponúk boli zavedené súbezne. Podla tohto rozhodnutia, ako sa v uvedenom rozsudku uvádza, prax provízií sa musí povazovat za nepriame urcovanie ceny za medzinárodného stahovacie sluzby v Belgicku v rozsahu, v akom si úcastníci kartelu navzájom fakturovali provízie za odmietnuté ponuky alebo ponuky, ktoré nepodali, kedze uvádzali fiktívne sluzby, a sumy týchto provízií boli fakturované zákazníkom. 6 Pokial ide o predstierané ponuky, z bodov 12 a 13 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Komisia v spornom rozhodnutí zdôraznila, ze stahovacia spolocnost, ktorá mala záujem uzatvorit zmluvu, si predkladaním týchto ponúk zabezpecila, aby zákazník platiaci za stahovanie dostal viacero ponúk. Na tento úcel uvedená spolocnost oznámila svojim konkurentom celkovú cenu, ktorú mali faktúrovat za plánované stahovanie, ktorá bola vyssia ako cena ponúknutá uvedenou spolocnostou. Islo teda o predstierané ponuky predlozené spolocnostami, ktoré nemali úmysel uskutocnit stahovanie. Komisia sa domnievala, ze táto prax predstavuje manipulovanie predkladania ponúk, ktoré malo za následok to, ze cena pozadovaná za stahovanie bola vyssia, nez by bola cena vytvorená v riadnom konkurencnom prostredí. 7 Podla bodu 14 napadnutého rozsudku Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze tieto dohody boli realizované az do roku 2003 a ze spolocným cielom týchto komplexných aktivít bolo urcovat ceny, rozdelit si trh a narusovat tak hospodársku sútaz. 8 Vzhladom na tieto okolnosti Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorého clánok 1 znie: "Nasledujúce spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a clánok 53 ods. 1 dohody [o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([3]Ú. v. ES L 1, s. 3)] tým, ze priamo a nepriamo urcovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, rozdelili si cast tohto trhu a manipulovali predkladania ponúk pocas uvedených období: ... i) [Coppens] od 13. októbra 1992 do 29. júla 2003; ..." 9 V dôsledku toho Komisia v clánku 2 písm. k) sporného rozhodnutia ulozila spolocnosti Coppens pokutu vo výske 104000 eur, vypocítanú v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia"). Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 10 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júna 2008 Coppens podala zalobu o neplatnost clánkov 1 a 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú, a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, na minimálnu sumu 10 % obchodného obratu, ktorý dosiahla na trhu medzinárodných stahovacích sluzieb. 11 Na podporu svojej zaloby Coppens uviedla dva hlavné zalobné dôvody zalozené na porusení jednak clánku 81 ods. 1 ES a jednak clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([5]Ú. v. ES L 1, s. 1), a jeden subsidiárny dôvod, ktorým sa domáha zrusenia alebo znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená. 12 Prvý zalobný dôvod pozostával z troch castí. Coppens po prvé poprela, ze bola úcastníkom celkovej kartelovej dohody, po druhé spochybnila dlzku trvania svojej úcasti na karteli a po tretie vytýkala Komisii, ze nezohladnila závaznost jej úcasti. V rámci prvej casti Coppens najmä zdôraznila, ze jej bolo vytýkané jedine predkladanie predstieraných ponúk a dalej uviedla, ze Komisia nepreukázala, ze by táto spolocnost mala vedomost o dohode o províziách. Komisia preto neoprávnene dospela k záveru, ze táto spolocnost bola úcastníkom uvedenej celkovej kartelovej dohody. Coppens navyse uviedla, ze cielom ani dôsledkom dohody o predstieraných ponukách nebolo obmedzovanie hospodárskej sútaze. 13 Komisia sa domnievala, ze nezálezí na tom, ci je hospodárska sútaz narúsaná prostredníctvom predstieraných ponúk alebo provízií. V obidvoch prípadoch totiz podla Komisie islo o skreslenie hospodárskej sútaze, ktoré vseobecne viedlo k zvýseniu cien pre zákazníka, v dôsledku coho mozno rôzne formy kartelu povazovat za jediné a nepretrzité porusenie clánku 81 ES. 14 Vseobecný súd v napadnutom rozsudku vyhovel prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného spolocnostou Coppens. V bodoch 28 az 32 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval: "28 Pokial ide o prvú cast tohto zalobného dôvodu, je nesporné, ze úcast [spolocnosti Coppens] na karteli sa obmedzovala na predkladanie [predstieraných ponúk] (pozri odôvodnenia 173 a 296 [sporného] rozhodnutia). Podla konstatovaní Komisie je totiz [Coppens] jedinou spolocnostou, ktorá sa nezúcastnila na dohode o províziách. 29 [Coppens] vsak spochybnuje, ze sa zúcastnila na jedinom a nepretrzitom porusení. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry podnik, ktorý sa zúcastnil na mnohotvárnom porusovaní pravidiel hospodárskej sútaze vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom je porusenie ako celok, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia za celý cas svojej úcasti na tomto porusení, ak je dokázané, ze predmetný podnik vie o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ze ho môze rozumne predpokladat a je pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [6]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 87 a 203). Aby bol podnik zodpovedný za jediné a pokracujúce porusenie, vyzaduje sa tiez vedomost (preukázaná alebo predpokladaná) o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov porusenia. 30 Okrem toho treba uviest, ze len samotná zhoda predmetu dohody, na ktorej sa podnik zúcastnil, a predmetu celkovej kartelovej dohody nestací na to, aby sa tomuto podniku pripísala úcast na celkovej kartelovej dohode. Jeho úcast na dotknutej dohode môze byt totiz výrazom jeho pristúpenia k tejto celkovej kartelovej dohode len vtedy, ak podnik pri zúcastnovaní sa na tejto dohode vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do celkovej kartelovej dohody (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia, [7]T-28/99, Zb. s. II-1845, bod 45). 31 Treba vsak konstatovat, ze Komisia nepreukázala, ze [Coppens] pri svojej úcasti na dohodách o [predstieraných ponukách] mala vedomost o protisútazných cinnostiach ostatných podnikov, pokial ide o provízie, alebo ze ich mohla rozumne predpokladat. Komisia totiz výslovne pripústa, ze pokial ide o vedomost [spolocnosti Coppens] o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov, [sporné] rozhodnutie nevychádza z osobitných dôkazov. Tvrdí, ze [Coppens] nepopiera, ze mala vedomost o existencii dohody o províziách, a neuviedla, do akej miery bola informovaná o správaní ostatných úcastníkov porusenia. [Coppens] vsak nie je vôbec povinná z vlastného podnetu uvádzat, do akej miery bola informovaná o správaní ostatných úcastníkov porusenia, lebo dôkazné bremeno znása Komisia. Tá musí najprv obstarat dôkaz urcitej skutocnosti, aby ho [Coppens] mohla spochybnit. [Coppens] okrem toho na pojednávaní na otázku Vseobecného súdu výslovne zdôraznila, ze nemala vedomost o dohodách o províziách. Komisia tak neuniesla dôkazné bremeno. 32 Za týchto podmienok nebola Komisia oprávnená usúdit, ze [Coppens] sa zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení." 15 Pokial ide o dôsledky, ktoré sa musia vyvodit z toho záveru, Vseobecný súd v bodoch 33 az 35 napadnutého rozsudku konstatoval, ze skutocnost, ze výrok sporného rozhodnutia neuvádza, ze islo o jediné a nepretrzité porusenie, nie je relevantná, kedze sa domnieva, ze výrok aktu je neoddelitelný od jeho odôvodnenia a z odôvodnení sporného rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia povazovala Coppens za zodpovednú za úcast na takomto porusení. 16 V bode 36 napadnutého rozsudku z toho Vseobecný súd vyvodil: "Preto hoci by mohla samotná úcast na systéme [predstieraných ponúk] predstavovat porusenie clánku 81 ES, ktoré môze byt sankcionované pokutou, treba, ako to navrhuje [Coppens], zrusit clánok 1 písm. i) a clánok 2 písm. k) [sporného] rozhodnutia." 17 Vseobecný súd preto v bode 37 napadnutého rozsudku usúdil, ze nie jej dalej potrebné skúmat zvysné casti prvého zalobného dôvodu, ktorý uviedla Coppens na podporu svojej zaloby, ako ani jej ostatné zalobné dôvody, a teda zrusil clánok 1 písm. i) a clánok 2 písm. k) sporného rozhodnutia. Návrhy úcastníkov konania 18 Komisia svojou zalobou navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zamietol zalobu o neplatnost alebo, subsidiárne, zrusil iba clánok 1 písm. i) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom je Coppens povazovaná za zodpovednú za dohodu o províziách, -- stanovil primeranú výsku penaznej pokuty a -- zaviazal Coppens na náhradu trov tohto odvolacieho konania a casti trov konania pred Vseobecným súdom, ktorú bude Súdny dvor povazovat za primeranú. 19 Coppens navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- subsidiárne, v prípade, ak by Súdny dvor ciastocne alebo v celom rozsahu zrusil napadnutý rozsudok, znízil výsku pokuty, ktorú jej ulozila Komisia, na 10 % obchodného obratu spolocnosti Coppens na príslusnom trhu a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania pred Vseobecným súdom, ako aj trov odvolacieho konania. O odvolaní 20 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza, ze Vseobecný súd porusil clánky 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ, ako aj zásadu proporcionality. Argumentácia úcastníkov konania 21 Komisia vo svojom odvolacom dôvode v zásade tvrdí, ze Vseobecný súd rozhodol nesprávne, ked vzhladom na odôvodnenie v bode 36 napadnutého rozsudku nezrusil sporné rozhodnutie iba ciastocne v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Coppens. V prejednávanej veci totiz nebola preukázaná iba skutocnost, ze táto spolocnost mala alebo mala mat vedomost o dohode o províziách. Podla ustálenej judikatúry je ciastocné zrusenie rozhodnutia mozné vtedy, ak sú ustanovenia, ktorých zrusenie sa pozaduje, oddelitelné od zvysku rozhodnutia, co je v prejednávanej veci splnené. Je neprimerané, ze Vseobecný súd zrusil rozhodnutie v celom rozsahu v prípade, ak iba cast porusenia nie je mozné preukázat. 22 Komisia pripomína, ze sporné rozhodnutie povazovalo Coppens za zodpovednú za jediné a nepretrzité porusovanie, ktoré pocas dotknutého obdobia pozostávalo z dvoch rozdielnych prvkov, a to dohody o províziách a dohody o predstieraných ponukách. Preto bol Vseobecný súd oprávnený zrusit uvedené rozhodnutie v celom rozsahu, pokial ide o túto spolocnost, iba ak by mohol konstatovat, ze okrem nepreukázania skutocnosti, ze uvedená spolocnost mala vedomost o protisútazných cinnostiach ostatných podnikov, pokial ide o provízie, alebo ze ich mohla rozumne predpokladat, Komisia ani nepreukázala, ze Coppens bola úcastníkom dohody o predstieraných ponukách. Pritom niet pochybnosti o preukázaní takejto úcasti, ani o tom, ze táto úcast ako taká predstavuje sama osebe porusenie clánku 81 ES, ako to navyse uznal Vseobecný súd. 23 Napadnutý rozsudok je teda v rozpore s judikatúrou, podla ktorej Vseobecný súd nemôze zrusit napadnutý akt v celom rozsahu, ak je úplne zjavné, ze zalobný dôvod, ktorý povazuje za dôvodný, môze odôvodnit iba ciastocné zrusenie, pricom takáto judikatúra je výrazom zásady proporcionality. 24 Okrem toho úplné zrusenie rozhodnutí týkajúcich sa kartelov z dôvodu, ze cast porusenia nebola preukázaná, by bolo v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti a úcinným uplatnovaním pravidiel hospodárskej sútaze, kedze by si vyzadovalo opakovanie konaní, ak sa neuzná, ze cast porusenia, ktorá bola preukázaná, zostane nepotrestaná. Navyse nie je isté, ci opakovanie takýchto konaní by bolo v súlade so zásadou ne bis in idem. 25 Napokon Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd môze rozhodnút v spore s konecnou platnostou. Relevantné skutkové okolnosti sú nesporné, kedze Coppens pred Vseobecným súdom nespochybnila svoju 67-násobnú úcast na realizácii predstieraných ponúk, ako boli zistené a dolozené v spornom rozhodnutí. V tejto súvislosti Komisia doplnuje, ze táto dohoda mala súcasne protisútazný ciel i úcinky a pripustila, ze jednak za roky 1994 a 1995 neexistoval nijaký dôkaz o úcasti spolocnosti Coppens na realizácii uvedenej dohody a jednak ze by pokuta mohla byt znízená, ak by Coppens mohla byt povazovaná za zodpovednú iba za túto dohodu. 26 Coppens predovsetkým tvrdí, ze odvolanie musí byt zamietnuté. Po prvé neexistujú ustanovenia oddelitelné od sporného rozhodnutia v zmysle judikatúry Súdneho dvora. Kedze Komisia v tomto rozhodnutí konstatovala existenciu celkového kartelu, ktorý predstavuje jediné a nepretrzité porusenie clánku 81 ES, Vseobecný súd mal nutne rozhodnút o úcasti spolocnosti Coppens na takomto karteli. Rozhodol teda, ze samotná skutocnost, ze kartel, na ktorom sa podnik zúcastnoval, má rovnaký ciel ako celkový kartel, nepostacuje na to, aby sa tomuto podniku mohla vytýkat úcast na celkovom karteli. Nie je to otázka "casti porusenia". 27 Po druhé uvedená judikatúra dovoluje ciastocne zrusit rozhodnutie, iba ak takéto ciastocné zrusenie nemení podstatu dotknutého rozhodnutia. V prejednávanej veci bola pred Vseobecným súdom spochybnená práve kvalifikácia porusenia vytýkaného spolocnosti Coppens, a teda samotná podstata sporného rozhodnutia vo vztahu k nej. Celkové zrusenie rozhodnutia, pokial sa týka spolocnosti Coppens, by bolo dôsledkom nepreukázania zapojenia sa tejto spolocnosti do vsetkých podstatných prvkov umoznujúcich konstatovat, ze existovalo jediné a nepretrzité porusenie. 28 Za ziadnych okolností nebol Vseobecný súd oprávnený obmedzit sa na ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia. Jednoduchá zmena výsky pokuty by spolocnosti Coppens nezabezpecila dostatocnú ochranu. V takomto prípade by sa odsudzujúci rozsudok voci nej nadalej opieral o vsetky prvky porusenie, hoci iba jeden z nich bol voci nej skutocne preukázaný. 29 Po tretie na jednej strane zrusenie v celom rozsahu vyhlásené v napadnutom rozsudku by neodporovalo judikatúre vyplývajúcej z rozsudku z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret ([8]C-295/07 P, Zb. s. I-9363). Zalobný dôvod, ktorému bolo vyhovené v prejednávanej veci, mal smerovat voci spolocnému menovatelovi sporného rozhodnutia, a to proti obvineniu týkajúcemu sa celkového kartelu. Zrusenie tohto rozhodnutia v celom rozsahu preto nejde nad rámec uvedeného zalobného dôvodu. Na druhej strane argument opierajúci sa o riadny výkon spravodlivosti a úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze nemozno prijat. Na základe zásady zákonnosti je mozné zaviazat podnik odsudzujúcim rozsudkom len vtedy, ak bolo dokázané, ze sa tento dopustil vytýkaného porusenia. Kedze porusenie konstatované v uvedenom rozhodnutí spocívalo v celkovej kartelovej dohode, t. j. porusenie pozostávalo z viacerých prvkov, z ktorých kazdý je podstatný pre konstatovanie porusenia, Vseobecný súd správne usúdil, ze Komisia dostatocne nepreukázala, ze Coppens sa zúcastnovala na rozlicných podstatných prvkoch tohto porusenia, a teda s konstatovaním úcasti tohto podniku na uvedenej celkovej kartelovej dohode nemozno súhlasit. 30 Subsidiárne Coppens navrhuje, aby Súdny dvor zrusil pokutu alebo ju minimálne znízil na sumu neprevysujúcu 10 % jej obchodného obratu dosiahnutého na trhu medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku. Subsidiárne k prvým dvom návrhom pre prípad, ze Súdny dvor zrusí napadnutý rozsudok a nezrusí sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej dotýka, Coppens navrhuje, aby Súdny dvor znízil výsku ulozenej pokuty, opierajúc sa o svoju neobmedzenú súdnu právomoc. Na podporu týchto návrhov Coppens uvádza dva odvolacie dôvody. 31 Coppens jednak tvrdí, ze základná suma pokuty bola stanovená nesprávne, kedze Komisia nerozlisovala medzi úcastníkmi kartelu, hoci bola povinná zohladnovat ich jednotlivé úlohy v karteli. V tomto zmysle sa uvedená spolocnost dopustila menej závazného porusenia, ako je porusenie, ktoré jej vytýka Komisia, a to najmä vzhladom na jej obmedzenú úlohu a úcast na predmetnom karteli, jej trhový podiel, ktorý predstavoval iba 0,04 % dotknutého trhu, a jej celkový obchodný obrat, ktorý bol citelne nizsí nez obrat ostatných úcastníkov porusenia. Komisia teda, pokial ide o uvedenú spolocnost, neoprávnene pouzila ako základ pre výpocet výsky pokuty 17 % z hodnoty predaja rovnako ako v prípade ostatných úcastníkov. Coppens okrem toho preukázala, ze dlzka trvania porusovania, ktoré jej mozno klást za vinu, bola maximálne 7 rokov, a teda nie 10 rokov a 9 mesiacov. Navyse základná suma pre výpocet výsky pokuty mala byt znízená na základe bodov 27 az 35 usmernení. Coppens v tejto súvislosti predovsetkým tvrdí, ze predlozila vsetky dôkazy potvrdzujúce jej platobnú neschopnost a skutocné riziko vyhlásenia konkurzu. 32 Dalej Coppens uvádza, ze pri stanovení výsky pokuty bola zjavne porusená zásada proporcionality, kedze pokuta prevysovala 10 % jej celkového obchodného obratu a dosahovala takmer 200 % hodnoty zohladnených predajov. Komisia bola v súlade s judikatúrou povinná zohladnit skutocnost, ze jej obchodné obraty dosiahnuté cinnostou týkajúcou sa kartelu predstavujú iba priblizne 3,2 % jej celkového obchodného obratu. 33 Napokon Coppens navrhuje, aby Súdny dvor prípadne zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na základe clánku 69 ods. 3 druhého pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ustanovenia, ktoré je v súcasnosti obsiahnuté v clánku 139 platného rokovacieho poriadku. Posúdenie Súdnym dvorom 34 Je nesporné, ze Vseobecný súd po tom, co v bode 36 napadnutého rozsudku konstatoval, ze samotná úcast spolocnosti Coppens na dohode o predstieraných ponukách môze predstavovat porusenie clánku 81 ES, ktoré môze byt sankcionované pokutou, usúdil, ze treba zrusit clánok 1 písm. i) a clánok 2 písm. k) sporného rozhodnutia. Svojím odvolacím dôvodom Komisia napáda zrusenie celého tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Coppens. 35 Je potrebné pripomenút, ze z clánku 254 siesteho odseku ZFEÚ a clánku 264 prvého odseku ZFEÚ vyplýva, ze ak je zaloba podaná podla clánku 263 ZFEÚ dôvodná, Vseobecný súd vyhlási napadnutý akt za neplatný. 36 Ako zdôraznila generálna advokáta v bode 25 svojich návrhov, clánok 264 prvý odsek ZFEÚ sa má jednako vykladat tak, ze akt, ktorý je napadnutý zalobou o neplatnost, sa zrusí, ak je zaloba opodstatnená. 37 V tejto súvislosti Súdny dvor uz rozhodol, ze samotná skutocnost, ze Vseobecný súd povazuje dôvod uvedený zalobkynou na podporu jej zaloby o neplatnost za dôvodný, mu neumoznuje automaticky zrusit napadnutý akt v celom rozsahu. Celkové zrusenie totiz nemôze byt prijaté, ak je úplne zjavné, ze tento dôvod, ktorý sa týka výlucne osobitného aspektu spochybneného aktu, môze odôvodnit iba ciastocné zrusenie (rozsudok Komisia/Département du Loiret, uz citovaný, bod 104). 38 Ciastocné zrusenie právneho aktu Únie je vsak mozné len vtedy, ak casti, ktorých zrusenie sa navrhuje, sú oddelitelné od ostatných castí aktu. Táto poziadavka by nebola splnená, ak by ciastocné zrusenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty, co musí byt posudzované na základe objektívneho kritéria a nie subjektívneho kritéria spojeného s politickou vôlou orgánu, ktorý prijal dotknutý akt (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada, [9]C-244/03, Zb. s. I-4021, body 12 az 14, ako aj Komisia Département du Loiret, uz citovaný, body 105 a 106). 39 V prejednávanej veci z toho vyplýva, ze Vseobecný súd bol oprávnený podla clánku 264 prvého odseku ZFEÚ zrusit sporné rozhodnutie v celom rozsahu, pokial sa týkalo spolocnosti Coppens, len v prípade, ak by ciastocné zrusenie tohto rozhodnutia nezmenilo jeho podstatu, co je potrebné overit. 40 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze clánok 1 sporného rozhodnutia stanovuje, ze Coppens a dalsie podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore tým, ze priamo a nepriamo urcovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, rozdelili si cast tohto trhu a manipulovali predkladania ponúk pocas obdobia od 13. októbra 1992 do 29. júla 2003. Vseobecný súd vsak jednak v bode 35 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia povazuje Coppens za zodpovednú za úcast na jedinom a nepretrzitom porusení a jednak v bodoch 28 a 36 toho istého rozsudku nevylúcil, ze dohoda o predstieraných ponukách, na ktorej Coppens nepopiera svoju úcast, môze byt ako taká v rozpore s clánkom 81 ES. 41 Podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 81 ods. 1 ES vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak jednotlivé skutky spadajú do "spolocného zámeru", z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 81, ako aj zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [10]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 258). 42 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom je prispiet k poruseniu v celom rozsahu, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celej doby svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným zámerom, ktoré sledoval celok úcastníkov, a ze mal vedomost o protiprávnom správaní, ktoré zamýslali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, body 87 a 203, ako aj Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 83). 43 Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie a Komisia bola v tomto prípade oprávnená pripisovat mu zodpovednost za vsetky správania, a teda za uvedené porusenie v celom rozsahu. Podnik sa mohol tiez priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie, avsak vedel o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie v celom rozsahu. 44 Ak sa naproti tomu podnik priamo zúcastnoval na jednom alebo niekolkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie, no nie je preukázané, ze svojím vlastným správaním zamýslal prispiet k vsetkým spolocným zámerom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mal vedomost o vsetkých dalsích protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili uvedení úcastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, Komisia je oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost iba za správania, na ktorých sa priamo zúcastnoval, a za správania zamýslané alebo uskutocnené dalsími úcastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, ze o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. 45 To by vsak neviedlo k zbaveniu sa zodpovednosti tohto podniku za správania, na ktorých sa nesporne zúcastnil alebo za ktoré môze byt skutocne povazovaný za zodpovedný. To, ze sa podnik nezúcastnoval na vsetkých prvkoch zakladajúcich kartelovú dohodu alebo ze plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, totiz nie je relevantné na úcely konstatovania existencie vytýkaného porusenia, kedze tieto prvky sa majú zohladnovat iba pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení pokuty (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 90, ako aj Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 86). 46 Takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a nepretrzité porusenie, je vsak vhodné iba vtedy, ak na jednej strane uvedenému podniku bolo v správnom konaní umoznené oboznámit sa s tým, ze mu je rovnako vytýkané kazdé zo správaní tvoriacich porusenie, a teda bránit sa v tomto smere, a ak na druhej strane je uvedené rozhodnutie v tejto súvislosti dostatocne jasné. 47 Z toho vyplýva, ze ak sú podmienky uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku splnené a ak súd Únie konstatuje, ze Komisia z právneho hladiska nedostatocne preukázala, ze podnik zúcastnujúci sa na jednom z protisútazných správaní tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie vedel o dalsích protisútazných správaniach dalsích úcastníkov kartelu sledujúcich rovnaké ciele, alebo ze ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, potom môze súd z toho vyvodit jediný dôsledok, ze tomuto podniku nemozno pripisovat zodpovednost za tieto dalsie správania, cize za jediné a nepretrzité porusenie v celom rozsahu, a ze napadnuté rozhodnutie musí byt povazované za nedôvodné iba v tomto rozsahu. 48 V prejednávanej veci z bodov 10 az 12 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze predmetný kartel sa vyznacoval troma formami, a to dohodou o cenách, dohodou o predstieraných ponukách a dohodou o províziách, a usúdila, ze dohoda o províziách musí byt povazovaná za nepriame urcovanie cien medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku, kým dohoda o predstieraných ponukách predstavovala manipulovanie predkladania ponúk, prostredníctvom ktorého bola cena uvádzaná vo vsetkých ponukách úmyselne vyssia, nez by bola cena stanovená v standardnom konkurencnom prostredí. Okrem toho Vseobecný súd v bode 28 toho istého rozsudku zdôraznil, ze podla sporného rozhodnutia sa aktívna úcast spolocnosti Coppens na karteli obmedzovala na dohodu o predstieraných ponukách a ze táto spolocnost sa nezúcastnila na dohode o províziách. 49 Zo spisu z konania pred Vseobecným súdom a z bodu 25 napadnutého rozsudku navyse vyplýva, ze na jednej strane spolocnosti Coppens bolo umoznené oboznámit sa s tým, ze sa jej pripisuje zodpovednost za dotknuté jediné a nepretrzité porusenie a ze sa jej vytýka úcast na dohode o predstieraných ponukách ako takých, cize ze mala v tomto smere moznost sa bránit, a ze na druhej strane sporné rozhodnutie je v tejto súvislosti dostatocne jasné. 50 Dalej, kedze konstatovanie súdu Únie, ze Komisia z právneho hladiska nedostatocne preukázala, ze podnik zúcastnujúci sa na jednom z protisútazných správaní tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie mal vedomost o dalsích protisútazných správaniach dalsích úcastníkov kartelu sledujúcich rovnaké ciele, alebo ze ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, nemôze v zmysle judikatúry uvedenej v bode 45 tohto rozsudku viest k zbaveniu zodpovednosti uvedeného podniku za cast správaní, na ktorých sa preukázatelne zúcastnoval alebo za ktoré mu nesporne mozno pripisovat zodpovednost, súd Únie sa musí obmedzit iba na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. 51 Kedze totiz samotným cielom rozhodnutia Komisie, ktorým bola zistená úcast podniku na karteli, ktorý porusuje clánok 81 ES, je konstatovat existenciu jedného alebo viacerých správaní predstavujúcich takéto porusenie, ciastocné zrusenie nemôze zmenit podstatu takéhoto rozhodnutia. 52 Za týchto okolností, ked sporné rozhodnutie bolo zrusené v celom rozsahu napriek tomu, ze nebola spochybnená úcast spolocnosti Coppens na dohode o predstieraných ponukách, ani protisútazná povaha tejto dohody, sa Vseobecný súd v rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 53 Napokon, ako z vyssie uvedeného vyplýva, za okolností prejednávanej veci bol Vseobecný súd eventuálne oprávnený iba ciastocne zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Coppens, a táto spolocnost nemôze na úcely odôvodnenia zrusenia tohto rozhodnutia v celom rozsahu Vseobecným súdom úspesne tvrdit, ze iba znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, jej nezabezpecí dostatocnú právnu ochranu. 54 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Vseobecný súd tým, ze v celom rozsahu zrusil sporné rozhodnutie, pokial sa týkalo spolocnosti Coppens, hoci úcast tejto spolocnosti na dohodách o predstieraných ponukách, ako ani skutocnost, ze takáto dohoda môze sama osebe predstavovat porusenie clánku 81 ES, neboli Vseobecným súdom spochybnené, porusil clánok 264 prvý odsek ZFEÚ. Kedze dôvod odvolania uvedený Komisiou bol dôvodný, treba odvolaniu vyhoviet a napadnutý rozsudok zrusit. O zalobe pred Vseobecným súdom 55 Podla clánku 61 prvého odseku druhej vety Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vydat vo veci konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. Súdny dvor sa domnieva, ze v prejednávanej veci je tento predpoklad splnený. 56 Z bodov 11 a 12 tohto rozsudku vyplýva, ze Coppens predlozila v konaní pred Vseobecným súdom dva hlavné zalobné dôvody zalozené na porusení clánku 81 ods. 1 ES a na porusení clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, ako aj jeden subsidiárny zalobný dôvod smerujúci k zruseniu alebo znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. Prvý zalobný dôvod pozostáva z troch castí, ktorými Coppens popiera svoju úcast na celkovej kartelovej dohode, spochybnuje dlzku trvania svojej úcasti na kartelovej dohode a Komisii vytýka, ze neposúdila závaznost tejto úcasti. O prvej casti prvého zalobného dôvodu 57 Coppens v zásade tvrdí, ze Komisia dosla k nesprávnemu záveru o jej úcasti na jedinom a nepretrzitom porusení. Komisia nepreukázala, ze táto spolocnost mala vedomost o dohode o províziách. Okrem toho uvedená spolocnost tvrdí, ze cielom ani následkom dohody o predstieraných ponukách nebolo obmedzovanie hospodárskej sútaze a ze v kazdom prípade jednak narusila trh iba nepatrne a jednak jej úcast bola velmi obmedzená. 58 Komisia sa domnieva, ze tieto tvrdenia sú nedôvodné. 59 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze Coppens v zásade spochybnuje oprávnenie Komisie pripisovat jej zodpovednost za jediné a nepretrzité porusenie, kedze jej úcast na niektorej z dvoch dohôd tvoriacich porusenie, nebolo v prejednávanej veci preukázané v súlade s poziadavkami judikatúry. 60 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 42 tohto rozsudku s cielom dokázat úcast podniku na jedinom porusovaní musí Komisia preukázat, ze tento podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným zámerom sledovaným vsetkými úcastníkmi a ze mal vedomost o protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. 61 V prejednávanej veci je nesporné, ze k jedinému a nepretrzitému poruseniu, za ktoré Komisia pripisuje zodpovednost spolocnosti Coppens, doslo v období, pocas ktorého sa táto spolocnost, ako jej bolo vytýkané, zúcastnovala na predmetnej kartelovej dohode pozostávajúcej z dvoch dohôd. Ide po prvé o dohodu o predstieraných ponukách, ktorej realizácia je opísaná v odôvodneniach 229 az 278 sporného rozhodnutia a ktorej obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz je konkrétne vysvetlený v odôvodneniach 358 az 364 tohto rozhodnutia. Po druhé ide o dohodu o províziách, ktorej realizácia je opísaná v odôvodneniach 161 az 228 toho istého rozhodnutia a ktorej obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz je konkrétne vysvetlený v odôvodneniach 351 az 357 sporného rozhodnutia. 62 Pokial ide o dohodu o predstieraných ponukách, je potrebné pripomenút, ze Coppens svoju úcast na nej nepopiera. Napriek odlisnému názoru spolocnosti Coppens vsak nemozno súhlasit s tým, ze táto dohoda nemala protisútazný ciel ani protisútazné následky. Podniky, ktoré predlozili takéto ponuky, sa totiz vzdali práva sútazit so stahovacím podnikom, ktorý ich na to vyzval. Navyse tento podnik, kedze svojich konkurentov poziadal o podanie takýchto ponúk, vedel, ze jeho ponuke nebudú konkurovat ziadne iné úspesnejsie ponuky. Podnik, ktorý vykonáva stahovanie, tak môze na ujmu spotrebitelov ziadat vyssiu sumu, ktorú by nemohol dosiahnut v riadnom konkurencnom prostredí. 63 Navyse, kedze podla odôvodnenia 89 sporného rozhodnutia celkový trhový podiel podnikov zúcastnených na karteli dosahoval priblizne 50 % trhu medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku, co Coppens nespochybnuje, nemozno sa viac stotoznovat s názorom, ze táto dohoda mohla mat na dotknutý trh iba nepatrné následky a ze teda mohla uniknút zákazu stanoveného v clánku 81 ods. 1 ES v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (rozsudky z 9. júla 1969, Völk, [11]5/69, Zb. s. 295, bod 7, ako aj z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [12]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 50 a citovaná judikatúra). 64 Pokial ide o údajne obmedzenú úcast spolocnosti Coppens na uvedenej dohode, stací pripomenút, ze podla ustanovení samotného clánku 81 ods. 1 ES uplatnovanie zákazu obsiahnutého v tomto ustanovení si vyzaduje iba to, aby dohoda, ktorú podnik uzatvoril s inými podnikmi, mala za ciel alebo následok obmedzovanie hospodárskej sútaze a mohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. V dôsledku toho otázka, ci individuálna úcast podniku na takejto dohode mohla sama osebe vzhladom na jeho slabé postavenie na dotknutom trhu, obmedzit hospodársku sútaz alebo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, je na úcely preukázania existencie porusenia irelevantná. 65 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia oprávnene povazovala Coppens za zodpovednú za úcast na dohode o predstieraných ponukách, ktorá porusuje clánok 81 ES. 66 Pokial ide o dohodu o províziách, treba naopak zdôraznit, ze v odôvodnení 296 sporného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze Coppens sa nedohodla na províziách s dalsími podnikmi zúcastnenými na predmetnom karteli. Komisia teda bola oprávnená povazovat Coppens za zodpovednú za dohodu o províziách iba v prípade preukázania, ze táto spolocnost zamýslala prispiet svojou vlastnou úcastou na dohode o predstieraných ponukách k spolocným zámerom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mala vedomost o dohode o províziách dalsích podnikov alebo ze ju mohla rozumne predpokladat a bola ochotná prevziat z toho vyplývajúce riziko. Treba tu konstatovat, ze Komisia vo svojich písomných vyjadreniach tvrdí, ze mozno vychádzat z takejto vedomosti zo strany spolocnosti Coppens, a to vzhladom na to, ze táto spolocnost nepoprela, ze bola informovaná o dohode o províziách. Okrem toho táto institúcia výslovne uznáva, ze uvedené rozhodnutie sa nezakladá na konkrétnych dôkazoch v tomto bode. 67 Z toho vyplýva, ze Komisia nesplnila poziadavky týkajúce sa dôkazného bremena v danej oblasti a nepreukázala, ze Coppens ako úcastnícka dohody o predstieraných ponukách mala vedomost o dohode o províziách dalsích podnikov zúcastnených na karteli alebo ze ju mohla rozumne predpokladat. Za týchto okolností Komisia neoprávnene povazovala Coppens za zodpovednú za uvedenú dohodu o províziách a neoprávnene jej pripisovala zodpovednost za vsetky správania tvoriace jediné a nepretrzité porusenie. V tomto rozsahu je teda prvá cast prvého zalobného dôvodu uvedeného na podporu svojej zaloby podanej spolocnostou Coppens dôvodná. O druhej casti prvého zalobného dôvodu 68 Coppens v tejto súvislosti uvádza, ze neexistoval dôkaz o jej úcasti na porusení za roky 1994 a 1995. Komisia v odôvodnení 547 a v clánku 1 písm. i) sporného rozhodnutia teda mylne konstatovala, ze táto spolocnost sa zúcastnovala na dotknutom porusení pocas obdobia 10 rokov a 9 mesiacov. 69 Komisia priznáva, ze za tieto dva roky neexistuje nijaký dôkaz o úcasti spolocnosti Coppens na realizácii dohody o predstieraných ponukách. Domnieva sa vsak, ze táto skutocnost nemá ziaden vplyv na dlzku trvania úcasti spolocnosti Coppens na tejto dohode, kedze chýbajúci dôkaz o realizovaní dohody podnikom pocas daného obdobia neumoznuje dospiet k záveru, ze tento podnik sa nedopustil vytýkaného porusenia pocas dotknutého obdobia. 70 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze vo väcsine prípadov existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody musí byt logicky vyvodená z urcitého mnozstva zhôd okolností a indícií, ktoré skúmané ako celok môzu v prípade absencie iného rozumného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 57, ako aj z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [13]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 94). 71 Takéto indície a zhody okolností, ak sú skúmané ako celok, umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazných správaní a dohôd, ale taktiez dlzku nepretrzitého protisútazného správania a obdobie uplatnovania dohody uzavretej v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný, body 95 a 96). 72 Pokial ide o chýbajúci dôkaz o existencii dohody pocas urcitých stanovených období alebo minimálne o realizácii tejto dohody podnikom pocas daného obdobia, treba pripomenút, ze skutocnost, ze takýto dôkaz nebol predlozený za urcité stanovené obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie chápalo ako existujúce pocas celého obdobia dlhsieho, ako je toto obdobie, pokial by takýto záver vyplýval z objektívnych a jednoznacných indícií. Skutocnost, ze sa kartel v rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov prejavuje v rôznych obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca porusenia, ktoré má jednotný a pokracujúci charakter (pozri v tomto zmysle rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný, body 97 a 98). 73 Z judikatúry takisto vyplýva, ze konkludentné schválenie nezákonnej cinnosti bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia správnym orgánom má za následok povzbudenie v pokracovaní porusovania a stazuje jeho odhalenie. Takéto spoluzavinenie predstavuje pasívnu formu úcasti na porusení, ktorá môze zalozit zodpovednost dotknutého podniku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 84). 74 Navyse sa podnik nemôze zbavit zodpovednosti odvolaním sa na to, ze sa nezúcastnoval na vsetkých konstitutívnych prvkoch kartelu alebo ze jeho podiel na realizácii prvkov, na ktorých sa zúcastnoval, bol obmedzený, kedze tieto okolnosti nemôzu spochybnit jeho zodpovednost za porusenie. Tieto okolnosti sa totiz majú zohladnovat iba pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri urcovaní výsky pokuty (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 86). 75 Hoci v prejednávanej veci teda Komisia uznáva, ze nepredlozila dôkaz o aktívnej úcasti spolocnosti Coppens na dohode o predstieraných ponukách za roky 1994 a 1995, nic to nemení na tom, ze jednak vzhladom na neexistenciu dôkazu, ze Coppens sa pocas tohto obdobia verejne distancovala od obsahu tejto dohody, najmä písomným oznámením svojim konkurentom, ze na dohode sa nechce dalej zúcastnovat, a jednak vzhladom na pocetné dôkazy o aktívnej úcasti tejto spolocnosti na uvedenej dohode po skoncení tohto obdobia, zhrnuté najmä v odôvodnení 280 sporného rozhodnutia a nespochybnené spolocnostou Coppens, Komisia sa oprávnene domnievala, ze táto spolocnost môze byt povazovaná za zodpovednú za nepretrzitú úcast na uvedenej dohode za celé obdobie od 13. októbra 1992 do 29. júla 2003. 76 Druhú cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uvádza Coppens na podporu svojej zaloby, je preto potrebné zamietnut. O tretej casti prvého zalobného dôvodu 77 Pokial ide o údajné neposúdenie významu úcasti spolocnosti Coppens na dohode o predstieraných ponukách zo strany Komisie, stací konstatovat, ako uviedla generálna advokátka v bode 55 svojich návrhov, ze hoci táto argumentácia môze byt relevantná na úcely posúdenia výsky pokuty ulozenej tejto spolocnosti, podla judikatúry pripomenutej v bode 74 tohto rozsudku nemá v danej situácii význam, a treba ju teda odmietnut ako neopodstatnenú, pokial má ako v prejednávanej veci za ciel spochybnit existenciu porusenia v zmysle clánku 81 ES. 78 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze vzhladom na to, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu je ciastocne dôvodná a Komisia nepreukázala nad rámec dohody o predstieraných ponukách zodpovednost spolocnosti Coppens za jediné a nepretrzité porusenie, musí byt bez nutnosti skúmat dalsie zalobné dôvody predlozené spolocnostou Coppens zrusený clánok 1 písm. i) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia týmto ustanovením nielenze konstatovala úcast spolocnosti Coppens na dohode o predstieraných ponukách za obdobie od 13. októbra 1992 do 29. júla 2003, ale navyse túto spolocnost povazuje za zodpovednú za dohodu o províziách a pripisuje jej zodpovednost za jediné a nepretrzité porusenie. O pokute 79 Napokon je potrebné pripomenút, ze po prvé má Súdny dvor v prípade zrusenia napadnutého rozsudku a podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 neobmedzenú súdnu právomoc v zmysle clánku 261 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 218). 80 Po druhé, aj ked Súdnemu dvoru prinálezí, aby na úcely urcenia výsky pokuty v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci v danej oblasti sám posudzoval okolnosti prejednávanej veci a dotknutý druh porusenia (rozsudok z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [14]322/81, Zb. s. 3461, bod 111), výkon neobmedzenej rozhodovacej právomoci pri urcovaní výsky ulozených pokút nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na dohode alebo zosúladenom postupe v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. Preto instrukcie vyplývajúce z usmernení môzu byt vo vseobecnosti návodom pre súdy Únie vykonávajúce túto právomoc, kedze tieto usmernenia boli uplatnené Komisiou na úcely výpoctu pokút ulozených iným podnikom sankcionovaným rozhodnutím, o ktorého preskúmanie ziadajú (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, [15]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 97 a 98, ako aj z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [16]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-28/02 P a C-23/02 P, Zb. s. I-5425, bod 337). 81 Po tretie v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa uvádza, ze pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. Okrem toho z odseku 2 druhého pododseku tohto clánku 23 vyplýva, ze pokuta ulozená kazdému podniku zúcastnenom na porusovaní nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. 82 Za týchto podmienok a s ohladom na vsetky okolnosti prejednávanej veci, a to najmä na okolnosti, ze obchodný obrat spolocnosti Coppens za rok 2002 na trhu medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku dosiahol hodnotu 58338 eur; ze dohoda o predstieraných ponukách, na ktorej sa táto spolocnost zúcastnovala, hoci svojou povahou môze vázne narusit hospodársku sútaz, ako aj zvýsit ceny za dotknuté sluzby na ujmu spotrebitela, a hoci môze byt kvalifikovaná ako horizontálna dohoda o urcení cien a rozdelení trhu a svojou povahou patrit medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze, nemohla byt povazovaná za spadajúcu do spolocného zámeru v zmysle sporného rozhodnutia sledovaného dalsími úcastníkmi predmetného kartelu; ze 67 dolozených prípadov úcasti spolocnosti Coppens na uvedenej dohode bolo Komisiou preukázaných a tieto prípady neboli spochybnené; ze mozno predpokladat, ze uvedená spolocnost, hoci jej úloha v dotknutej dohode mohla byt v rokoch 1994 a 1995 obmedzená, sa zúcastnila na uvedenej dohode pocas obdobia 10 rokov a 9 mesiacov, a napokon, ze celkový obchodný obrat dosiahnutý touto spolocnostou v roku 2006 predstavoval hodnotu 1046318 eur, Súdny dvor sa domnieva, ze je potrebné stanovit výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 písm. k) sporného rozhodnutia, na 35000 eur. O trovách 83 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. 84 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Clánok 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Podla rovnakého ustanovenia, ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 85 V prejednávanej veci Coppens nemala úspech v konaní o odvolaní a Komisia nemala úspech v casti konania na prvom stupni. Súdny dvor sa vsak domnieva, ze s ohladom na okolnosti prejednávanej veci je potrebné zaviazat Komisiu, aby okrem vlastných trov konania na obidvoch stupnoch nahradila dve tretiny trov konania spolocnosti Coppens na oboch stupnoch. Coppens bude znásat jednu tretinu vlastných trov konania na oboch stupnoch. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. júna 2011, Verhuizingen Coppens/Komisia, (T-210/08), sa zrusuje. 2. Clánok 1 písm. i) rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby) sa zrusuje v rozsahu, v akom Európska komisia týmto ustanovením nielenze konstatovala úcast spolocnosti Verhuizingen Coppens NV na dohode o systéme fiktívnych ponúk, tzv. "predstierané ponuky" za obdobie od 13. októbra 1992 do 29. júla 2003, ale navyse povazuje túto spolocnost za zodpovednú za dohodu o systéme penazných náhrad za odmietnuté ponuky alebo zdrzania sa ponúk, tzv. "provízie" a pripisuje tejto spolocnosti zodpovednost za jediné a nepretrzité porusenie. 3. Výska pokuty ulozená spolocnosti Verhuizingen Coppens NV v clánku 2 písm. k) uvedeného rozhodnutia K(2008) 926 v konecnom znení sa stanovuje na sumu 35000 eur. 4. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania na prvom stupni, ako aj trovy odvolacieho konania a okrem toho je povinná nahradit dve tretiny trov konania vynalozené spolocnostou Coppens na oboch stupnoch. 5. Spolocnost Coppens znása jednu tretinu svojich vlastných trov konania na prvom stupni, ako aj v rámci odvolacieho konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [17]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXgOw7yX/L93998-6892TMP.html#t-ECR_62011CJ0441_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0210&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0028&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0295&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0244&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0005&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 17. file:///tmp/lynxXXXXgOw7yX/L93998-6892TMP.html#c-ECR_62011CJ0441_SK_01-E0001