ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 11. júla 2013 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP -- Trh medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku -- Priame a nepriame stanovenie cien, rozdelenie si trhu a manipulácia s postupmi predkladania ponúk -- Pripísatelnost protiprávneho správania subjektu, ktorý má kontrolu nad základným imaním -- Pojem podnik -- Domnienka skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu -- Obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela -- Usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi -- Usmernenia k metóde stanovovania pokút (2006) -- Polahcujúce okolnosti" Vo veci C-440/11 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 25. augusta 2011, Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet, S. Noë a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Stichting Administratiekantoor Portielje, so sídlom v Rotterdame (Holandsko), v zastúpení: D. Van hove, F. Wijckmans, S. De Keer a H. Burez, advocaten, Gosselin Group NV, zalobkyne v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic, sudcovia E. Jarasiunas (spravodajca), A. Ó Caoimh, C. Toader a C. G. Fernlund, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: C. Strömholm, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. októbra 2012, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 29. novembra 2012, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním navrhuje Európska komisia ciastocné zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. júna 2011, Gosselin Group a Stichting Administratiekantoor Portielje/Komisia ([2]T-208/08 a T-209/08, Zb. s. II-3639, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým uvedený súd vo veci T-209/08 zrusil rozhodnutie Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008, týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby) (dalej len "sporné rozhodnutie"), zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie K(2009) 5810 v konecnom znení z 24. júla 2009 (dalej len "pozmenovacie rozhodnutie"), v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka Stichting Administratiekantoor Portielje (dalej len "Portielje"). Právny rámec 2 Clánok 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje, ze "bremeno dokazovania porusenia clánku 81 ods. 1... [ES] znása strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol". 3 Clánok 23 ods. 2 toho istého nariadenia najmä uvádza, ze "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty...". 4 Bod 53 usmernení týkajúcich sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedenému v clánkoch [81 ES] a [82 ES] [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81, dalej len "usmernenia o ovplyvnení obchodu") najmä stanovuje: "Komisia... zastáva názor, ze ak sú dohoda alebo postup svojou podstatou schopné ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, napríklad preto, lebo sa týkajú dovozu a vývozu alebo sa vztahujú na viacero clenských státov, existuje vyvrátitelná pozitívna domnienka, ze takéto ovplyvnenie obchodu je významné, ak obrat, ktorý dosiahli úcastníci dohody s výrobkami, na ktoré sa táto dohoda vztahuje..., prekrocí 40 miliónov eur. V prípade týchto dohôd, ktoré sú svojou podstatou schopné ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, sa tiez mozno casto domnievat, ze ovplyvnenie obchodu je významné, ak trhový podiel úcastníkov dohody presiahne prahovú hodnotu 5 %... Z takejto domnienky vsak nemozno vychádzat, ak sa dohoda vztahuje iba na cast clenského státu..." [neoficiálny preklad] 5 Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút") v casti s názvom "Úpravy základnej výsky pokuty" stanovujú: "... B. Polahcujúce okolnosti 29. Komisia môze znízit základnú výsku pokuty ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: ... -- ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená a v dôsledku toho preukáze, ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom. Samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty; ... -- ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi. ... ..." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 6 Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie, ako vyplývajú z bodov 1 az 19 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 7 Spolocnost Gosselin Group NV (dalej len "Gosselin") bola zalozená v roku 1983 a pod týmto názvom pôsobí od 20. decembra 2007. Od 1. januára 2002 vlastní 92 % jej akcií Portielje a 8 % akcií nadalej vlastní Vivet en Gosselin NV, ktorej samotnej 99,87 % vlastní Portielje. Táto posledná uvedená spolocnost je nadáciou, ktorá nevykonáva obchodnú cinnost, ale "zdruzuje rodinných akcionárov s cielom zabezpecit jednotu riadenia". V priebehu úctovného roka, ktorý sa skoncil 30. júna 2006, dosiahla Gosselin konsolidovaný celosvetový obrat vo výske 143639000 eur a Portielje dosiahla konsolidovaný celosvetový obrat vo výske 0 eur. 8 Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze adresáti tohto rozhodnutia, medzi nimi aj Portielje a Gosselin, sa zúcastnili na karteli v odvetví medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku tým, ze urcovali ceny, rozdelovali si zákazníkov a manipulovali s postupmi predkladania ponúk, cím sa dopustili jediného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES, resp. im musí byt za uvedenú úcast na karteli pripísaná zodpovednost, a to za celé obdobie od októbra 1984 do septembra 2003, alebo za niektorú cast tohto obdobia. 9 Sluzby dotknuté porusením zahrnajú stahovanie majetku fyzických osôb, ako aj podnikov a verejných institúcií z Belgicka, resp. do Belgicka. Vzhladom na skutocnost, ze vsetky dotknuté medzinárodné stahovacie spolocnosti sídlia v Belgicku a ze cinnost, ktorej sa kartel týkal, bola vykonávaná na území Belgicka, vychádzalo sa z toho, ze geografické stredisko kartelu sa nachádza v Belgicku. Komisia odhadla spolocný obrat úcastníkov kartelu, pokial ide o tieto medzinárodné stahovacie sluzby, na 41 miliónov eur za rok 2002. Velkost odvetvia sa odhadovala priblizne na 83 miliónov eur a spolocný podiel podnikov zúcastnených na karteli na trhu bol teda stanovený priblizne na 50 % dotknutého odvetvia. 10 Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze kartel mal za ciel najmä urcovat a udrziavat vysoké ceny, ako aj rozdelit si trh a uskutocnoval sa prostredníctvom viacerých foriem, a to dohodami o cenách (dalej len "dohoda o cenách"), dohodami o rozdelení si trhu prostredníctvom systému fiktívnych ponúk, tzv. predstieraných ponúk (dalej len "dohoda o predstieraných ponukách"), a dohodami o systéme penazných náhrad za odmietnuté ponuky alebo zdrzania sa ponúk, tzv. provízií (dalej len "dohoda o províziách"). 11 Komisia sa v spornom rozhodnutí domnievala, ze v období od roku 1984 az do zaciatku 90. rokov fungoval kartel najmä na základe písomných dohôd o urcovaní cien, pricom sa súbezne zavádzali provízie a predstierané ponuky. Podla tohto rozhodnutia sa musí prax provízií povazovat za nepriame urcovanie ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku v rozsahu, v akom si úcastníci kartelu navzájom fakturovali provízie za odmietnuté ponuky alebo ponuky, ktoré nepodali, kedze uvádzali fiktívne sluzby, a sumy týchto provízií boli fakturované zákazníkom. 12 Pokial ide o predstierané ponuky, Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze podávaním takýchto ponúk stahovacia spolocnost, ktorá chcela získat zmluvu, konala tak, aby zákazník, ktorý platí za stahovanie, dostal viacero ponúk. Na tento úcel uvedená spolocnost oznámila svojim konkurentom celkovú cenu, ktorú mali fakturovat za plánované stahovanie, a tá bola vyssia ako cena ponúknutá uvedenou spolocnostou. Islo teda o predstierané ponuky predlozené spolocnostami, ktoré nemali úmysel uskutocnit stahovanie. Komisia sa domnievala, ze táto prax predstavuje manipulovanie s postupmi predkladania ponúk, ktoré malo za následok, ze cena pozadovaná za stahovanie bola vyssia, nez by bola cena vytvorená v riadnom konkurencnom prostredí. 13 Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze tieto dohody boli realizované az do roku 2003 a ze spolocným cielom týchto komplexných aktivít bolo urcovat ceny, rozdelit si trh a narusovat tak hospodársku sútaz. 14 Vzhladom na tieto okolnosti Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorého clánok 1 znie: "Nasledujúce spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a clánok 53 ods. 1 dohody [o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([6]Ú. v. ES L 1, s. 3)] tým, ze priamo a nepriamo urcovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, rozdelili si cast tohto trhu a manipulovali postup pri predkladaní ponúk pocas uvedených období: ... c) [Gosselin] od 31. januára 1992 do 18. septembra 2002; s [Portielje] od 1. januára 2002 do 18. septembra 2002; ..." 15 V dôsledku toho Komisia v clánku 2 písm. e) sporného rozhodnutia ulozila pokutu 4,5 milióna eur spolocnosti Gosselin, pricom z tejto sumy je nadácia Portielje solidárne zodpovedná za sumu 370000 eur. Táto pokuta bola vypocítaná v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach na stanovovanie pokút. 16 Dna 24. júla 2009 Komisia prijala pozmenovacie rozhodnutie. Komisia týmto rozhodnutím znízila o 600000 eur hodnotu predaja realizovaného spolocnostou Gosselin. Táto hodnota slúzila ako základ stanovenia pokuty ulozenej tejto spolocnosti a Komisia v dôsledku toho znízila pokutu ulozenú spolocnosti Gosselin na 3,28 milióna eur, pricom z tejto sumy je nadácia Portielje solidárne zodpovedná za sumu 270000 eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 17 Portielje návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júna 2008 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie a ktorou sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne zrusenia clánku 2 písm. e) tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a v dôsledku toho zrusenia pokuty ulozenej v tomto clánku 2 písm. e). 18 Uznesením predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 5. marca 2010 bola vec T-209/08 spojená na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku s vecou T-208/08, v ktorej podala zalobu proti tomu istému spornému rozhodnutiu spolocnost Gosselin. 19 Na podporu svojej zaloby Portielje uvádza pät dôvodov, pricom prvé dva dôvody sú jej vlastné a tri dalsie zodpovedajú v podstate dôvodom uvedeným spolocnostou Gosselin vo veci T-208/08. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd vyhovel prvým dvom dôvodom uvádzaným Portielje. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd dospel predovsetkým k nasledujúcim záverom. 20 Podla odôvodnenia uvedeného v bodoch 37 az 50 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vyhovel prvému dôvodu Portielje, ktorým táto nadácia tvrdila, ze nie je podnikom v zmysle práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, a preto nemôze existovat vztah materskej a dcérskej spolocnosti medzi nou a spolocnostou Gosselin. Vseobecný súd okrem iného v bodoch 39 az 42 uvedeného rozsudku rozhodol, ze materskú spolocnost podniku, ktorý sa dopustil porusenia clánku 81 ES, nemozno sankcionovat rozhodnutím vydaným na základe tohto clánku, pokial sama nie je podnikom. V tejto súvislosti dospel k záveru, ze pouzitie pojmu hospodárska jednotka neumoznuje napravit neexistenciu skutocnosti, ze materská spolocnost nie je podnikom, a ze treba rozlisovat medzi pojmom podnik a pojmom pripísanie správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti. 21 Pokial ide o moznost povazovat Portielje za podnik a po tom, ako Vseobecný súd uviedol, ze je nesporné, ze Portielje nevykonávala priamo ziadnu hospodársku cinnost, dospel uvedený súd v bodoch 47 a 48 napadnutého rozsudku k záveru, pricom vychádzal z rozsudku Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. ([7]C-222/04, Zb. s. I-289), ze "samotné vlastníctvo kontrolného podielu" nepostacuje na záver, ze ide o nepriamu hospodársku cinnost subjektu, ktorý vlastní tieto podiely, ale ze na úcely zistenia, ci sa takáto cinnost vykonáva, treba skúmat, ci tento subjekt priamo alebo nepriamo zasahoval do riadenia svojej dcérskej spolocnosti. 22 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 48 az 50 napadnutého rozsudku uviedol, ze otázka, ci Portielje zasahovala do riadenia spolocnosti Gosselin, je odlisná od otázky, ci Portielje vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Gosselin. Vseobecný súd uviedol, ze sa nepotvrdila domnienka, pokial ide o moznost povazovat subjekt za podnik, a ze v dôsledku toho prinálezalo Komisii, aby preukázala, ze Portielje naozaj zasahovala do riadenia spolocnosti Gosselin. Kedze Komisia nepredlozila v tomto zmysle nijaký dôkaz, Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia nepreukázala, ze Portielje bola podnikom v zmysle clánku 81 ES. 23 V bodoch 51 az 59 napadnutého rozsudku Vseobecný súd "pre úplnost... za predpokladu, ze Portielje je podnikom", analyzoval druhý dôvod uvádzaný touto nadáciou. Dospel k záveru, ze Portielje sa podarilo vyvrátit domnienku vykonávania rozhodujúceho vplyvu vyplývajúcu najmä z rozsudku Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([8]C-97/08 P, Zb. s. I-8237), a v dôsledku toho tomuto druhému zalobnému dôvodu vyhovel. 24 Vseobecný súd v rámci svojej analýzy uviedol v bodoch 54 az 56 napadnutého rozsudku po prvé, ze uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu Portielje na správanie jej dcérskej spolocnosti bolo vylúcené uz len z toho dôvodu, ze Portielje po prvý raz prijala písomné rozhodnutie a takisto po prvý raz doslo k formálnemu zasadnutiu správnej rady Portielje az po skoncení porusenia; po druhé, ze jediná moznost, ako mohla Portielje ovplyvnovat politiku spolocnosti Gosselin, spocívala vo vyuzití jej hlasovacích práv na valnom zhromazdení akcionárov tejto spolocnosti, ale ze takéto valné zhromazdenie sa v období od 1. januára 2002 do 18. septembra 2002 nekonalo, a po tretie, ze clenovia správnej rady spolocnosti Gosselin boli vo funkcii este predtým, ako bola nadácii Portielje zverená správa akcií spolocnosti Gosselin, co podla Vseobecného súdu preukazuje, ze ich prítomnost v správnej rade uvedenej spolocnosti nebola prejavom vplyvu Portielje. 25 Vseobecný súd okrem toho v bode 57 napadnutého rozsudku potvrdil, ze nemozno uznat, ze tri osoby, ktoré tvoria správnu radu spolocnosti Gosselin, ale ktoré predstavujú len polovicu správnej rady nadácie Portielje, neovládajú spolocnost Gosselin ako správcovia tejto spolocnosti, ale prostredníctvom vplyvu uplatnovaného nadáciou Portielje na valné zhromazdenie spolocnosti Gosselin. V tejto súvislosti najmä uviedol, ze aj keby traja správcovia spolocnosti Gosselin, ktorí patrili medzi vlastníkov Portielje, nepôsobili len ako správcovia spolocnosti Gosselin, bolo by pravdepodobnejsie, ze konali vo svojom vlastnom záujme. 26 Vzhladom na tieto skutocnosti Vseobecný súd v bode 59 napadnutého rozsudku konstatoval, ze treba zrusit sporné rozhodnutie, zmenené a doplnené pozmenovacím rozhodnutím (dalej len "zmenené a doplnené sporné rozhodnutie"), v rozsahu, v akom sa týka Portielje. Vseobecný súd vsak vykonal posúdenie troch dalsích dôvodov vznesených Portielje, ktoré takisto vzniesla spolocnost Gosselin, a zamietol ich. Návrhy úcastníkov konania 27 Komisia svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bolo zrusené voci Portielje zmenené a doplnené sporné rozhodnutie, zamietol zalobu o neplatnost podanú Portielje a zaviazal Portielje na náhradu trov konaní na Vseobecnom súde a na Súdnom dvore. 28 Portielje navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch. O odvolaní 29 Komisia na podporu svojho odvolania uvádza dva dôvody, pricom kazdý z nich je zalozený na porusení clánku 81 ES. O prvom odvolacom dôvode, týkajúcom sa osobnej pôsobnosti clánku 81 ES Argumentácia úcastníkov konania 30 Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 39 az 42 napadnutého rozsudku vylozil z právneho hladiska nesprávne pojem podnik v zmysle clánku 81 ES. Medzi právnymi subjektmi sa uplatnuje solidárna zodpovednost a z toho vyplýva, ze tieto subjekty predstavujú hospodársku jednotku, a preto v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze jeden podnik. Komisia teda predtým, ako je mozné pripísat urcitej právnickej osobe porusenie clánku 81 ES, musí preukázat, ze táto osoba patrí k podniku, ktorý sa dopustil porusenia. Nemusí vsak nevyhnutne preukázat, ze uvedená osoba má sama postavenie podniku. V tejto súvislosti Komisia odkazuje najmä na uz citovaný rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia. 31 Vseobecný súd v dôsledku toho sústredil svoje posúdenie na otázku, ktorá nie je relevantná, teda ci má Portielje postavenie podniku, cím doslo k uplatneniu nesprávneho právneho kritéria. V skutocnosti mal preskúmat, ci Komisia dôvodne tvrdila, ze Portielje patrila k podniku, ktorý sa dopustil porusenia. 32 Komisia subsidiárne tvrdí, ze závery, ktoré Vseobecný súd vyvodil zo svojho nesprávneho predpokladu, takisto predstavujú nesprávne právne posúdenie. Prístup Vseobecného súdu v bodoch 48 a 49 napadnutého rozsudku je nielen v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, ale takisto znamená vyzadovanie toho, aby Komisia preukázala dvakrát, ale dvoma rôznymi spôsobmi, ze Portielje naozaj vykonávala kontrolu nad spolocnostou Gosselin. Na základe tohto nesprávneho prístupu sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze predtým, ako mohla Komisia povazovat Portielje za spoluzodpovednú so spolocnostou Gosselin za predmetné porusenie, nestacilo, aby sa len odvolala na predpoklad, ktorý vyplýva z judikatúry vyplývajúcej z uz citovaného rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, ale okrem toho a v prvom rade mala prostredníctvom "konkrétnych dôkazov" preukázat, ze "priamo alebo nepriamo zasahovala" do riadenia spolocnosti Gosselin. Vseobecný súd navyse zamietol ako irelevantné tie dôkazy, ktoré boli dôlezité, a vylúcil uplatnenie dôkaznej domnienky vyplývajúcej z drzby akcií spôsobom nezlucitelným so zásadami formulovanými v uvedenom rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia. 33 Portielje tvrdí, ze otázka, ci je podnikom v zmysle práva hospodárskej sútaze, je základnou otázkou na úcely uplatnenia clánku 81 ES a dôkazné bremeno splnenia tejto podmienky má Komisia v súlade s clánkom 2 nariadenia c. 1/2003. Komisia tým, ze uplatnila dôkaznú domnienku vyplývajúcu z uz citovaného rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia na situáciu, v ktorej sa este nepreukázalo, ze Portielje je podnikom, nesplnila správne dôkazné bremeno, ktoré mala. 34 Pokial ide o hlavnú argumentáciu Komisie, Portielje tvrdí, ze kým hmotnoprávne ustanovenia v oblasti hospodárskej sútaze sa viazu na hospodársky pojem podniku, ustanovenia v oblasti sankcií sa musia nevyhnutne týkat právneho subjektu a v dôsledku toho právneho pojmu podnik. Preto otázka pripísatelnosti porusenia musí byt odlísená od otázky, ci je mozné povazovat subjekt zan zodpovedný. Preto predtým, ako je mozné porusenie pripísat materskej spolocnosti, treba, aby táto materská spolocnost bola schopná byt zan právne zodpovedná. O takýto prípad vsak ide, len ak je táto spolocnost podnikom v zmysle clánku 81 ES a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, a to bud z dôvodu svojej vlastnej hospodárskej cinnosti, alebo z dôvodu hospodárskych cinností spolocností, v ktorých má kontrolný podiel. V tomto poslednom uvedenom prípade vsak treba, aby naozaj vykonávala nad nimi kontrolu tak, ze priamo alebo nepriamo zasahuje do ich riadenia. Je vsak nesporné, ze o takúto situáciu pocas predmetného obdobia porusenia v prípade Portielje neslo. 35 Pokial ide o subsidiárnu argumentáciu Komisie, Portielje tvrdí, ze dôkaz o vykonávaní rozhodujúceho vplyvu, ktorý vyplýva z domnienky stanovenej najmä uz citovaným rozsudkom Akzo Nobel a i./Komisia, nemozno uplatnit v prípade doktríny týkajúcej sa moznosti zodpovednosti subjektu za porusenie clánku 81 ES. Pripustit, ze domnienka vykonávania rozhodujúceho vplyvu je platným kritériom na preukázanie, ze subjekt sa musí povazovat za podnik, by mohlo totiz podla Portielje mat nezanedbatelné dôsledky, najmä v prípade subjektov vykonávajúcich tak hospodárske cinnosti, ako aj cinnosti vyplývajúce z právomoci verejnej moci. Posúdenie Súdnym dvorom 36 Na úvod treba pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze Únie sa týka cinností podnikov (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [9]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59, ako aj Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 54) a ze pojem podnik oznacuje kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [10]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 112, ako aj Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 54). Tento pojem treba chápat tak, ze oznacuje hospodársku jednotku na úcely predmetu dotknutej dohody, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudky z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, [11]170/83, Zb. s. 2999, bod 11, ako aj Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 55). 37 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje predpisy hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [12]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145, ako aj Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 56). 38 Pokial ide o otázku, za akých okolností právnická osoba, ktorá nie je porusitelom, môze byt sankcionovaná, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti predovsetkým vtedy, ked táto dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, a to najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 58 a citovaná judikatúra, ako aj z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, bod 43). 39 V takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a v zmysle clánku 81 ES tvoria jeden podnik, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 59, ako aj Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 44). 40 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost (dalej len "domnienka skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu") (rozsudok z 8. mája 2013, ENI/Komisia, C-508/11 P, bod 47; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 60 a citovanú judikatúru; z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [13]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, body 56 a 63, ako aj Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 46). 41 Na domnienku, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri v tomto zmysle rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 61; Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, body 57 a 63, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 47, ako aj ENI/Komisia, uz citovaný, bod 47). 42 Táto judikatúra spocíva na domnienke, podla ktorej právnemu subjektu mozno pripísat zodpovednost za správanie iného právneho subjektu, ak tento iný subjekt neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle. V dôsledku toho skutocnost, ze subjekt, ktorý vlastní celé alebo takmer celé základné imanie iného subjektu alebo má kontrolu nad celým alebo takmer celým základným imaním tohto iného subjektu (dalej len "zastresujúci subjekt"), existuje v právnej forme nadácie, a nie spolocnosti, nie je relevantná. 43 Z toho vyplýva, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 36 a 37 návrhov, ze ked ide o sankcionovanie porusenia práva hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustil podnik na základe ustanovení clánku 81 ES v spojení s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, otázka, ci kazdý z právnych subjektov, ktoré predstavujú tento podnik, má vlastnú hospodársku cinnost, a teda aj samostatne zodpovedá pojmu podnik pripomenutému v bode 36 tohto rozsudku, takisto nemá ziadny dosah. 44 Jediný rozhodujúci prvok na úcely sankcie je, ze vsetky právne subjekty, ktoré sú solidárne zodpovedné, ci uz v plnom rozsahu, alebo ciastocne, za zaplatenie tej istej pokuty, tvoria spolu so subjektom, ktorého úcast na porusení bola preukázaná (dalej len "porusitel"), jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 38 az 41 tohto rozsudku je v tejto súvislosti dôlezité práve to, ci zastresujúci subjekt skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na porusitela. 45 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia jednak tým, ze v bode 39 napadnutého rozsudku rozhodol, ze pojem podnik sa nemá chápat ako pojem pripísanie správania porusitela jeho zastresujúcemu subjektu, a v bode 42 napadnutého rozsudku rozhodol, "ze materskú spolocnost podniku, ktorý sa dopustil porusenia clánku 81 ES, nemozno sankcionovat rozhodnutím na základe clánku 81 ES, pokial sama nie je podnikom", a v dôsledku toho v bodoch 43 az 50 toho istého rozsudku overoval, ci Komisia preukázala, ze Portielje bola v zmysle clánku 81 ES samostatným podnikom. 46 Hlavná cast prvého dôvodu uvádzaného Komisiou je teda dôvodná a treba jej vyhoviet, a to bez toho, aby sa Súdny dvor musel vyjadrit k subsidiárnej casti tohto dôvodu. 47 Toto konstatovanie vsak samo osebe nie je takej povahy, ze by spôsobilo zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa týka zaloby podanej na Vseobecný súd zo strany Portielje. Ako totiz vyplýva z bodov 51 az 59 tohto rozsudku, Vseobecný súd navyse zalozil svoje stanovisko na konstatovaní, ze Portielje podla neho "predlozila dôkazy spôsobilé preukázat, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Gosselin alebo ze nebola schopná uplatnovat takýto vplyv", cím sa vyvrátila domnienka vyplývajúca najmä z uz citovaného rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia. Treba teda preskúmat takisto druhý odvolací dôvod. O druhom odvolacom dôvode, týkajúcom sa vyvrátenia dôkaznej domnienky o vykonávaní rozhodujúceho vplyvu Argumentácia úcastníkov konania 48 Komisia tvrdí, ze konstatovania Vseobecného súdu uvedené v bodoch 51 az 59 napadnutého rozsudku, podla ktorých Portielje predlozila dôkazy spôsobilé preukázat, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Gosselin alebo ze nebola schopná uplatnovat takýto vplyv, sú zalozené na nesprávnom právnom posúdení alebo na zjavnom skreslení dôkazov. 49 Po prvé v bodoch 56 a 57 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zjavne skreslil dôkazy týkajúce sa povahy a rozsahu personálnych väzieb medzi Portielje a Gosselin. Uviedol, ze tieto väzby sa týkajú "len polovice" clenov správnej rady Portielje, cím vytvoril dojem, ze nemôzu spolu urcovat politiku Portielje. Z odôvodnení 46 a 446 sporného rozhodnutia, ako aj z bodov 11, 22 az 24 vyjadrenia k zalobe a z bodu 6 dupliky Portielje, ako aj zo stanov Portielje predlozených Vseobecnému súdu vsak vyplýva, ze tieto personálne väzby sa týkajú troch hlavných clenov správnej rady Portielje, ktorí boli spolu schopní definovat politiku nadácie Portielje a tvorili celú správnu radu spolocnosti Gosselin. 50 Po druhé Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked v bode 54 napadnutého rozsudku rozhodol, ze kedze Portielje neprijala ziadne formálne rozhodnutie týkajúce sa riadenia v priebehu dotknutého obdobia porusenia, nemohla vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Gosselin. Iste, Komisia pripústa, ze domnienka skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu môze byt vyvrátená prvkami preukazujúcimi, ze dcérska spolocnost sa správala nezávisle. Vseobecný súd vsak zaviedol pravidlo, podla ktorého vykonávanie rozhodujúceho vplyvu nie je mozné, kým právnická osoba, ktorá má kontrolu vo výske 100 %, neprijala formálne rozhodnutie týkajúce sa riadenia. Ide o podstatné obmedzenie rozsahu tejto domnienky, ktoré nevyplýva z judikatúry a je nesprávne, a to o to viac, ked existujú významné personálne väzby medzi dvoma dotknutými právnickými osobami. V tejto súvislosti Komisia zdôraznuje, ze judikatúra vyplývajúca z uz citovaného rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia sa zakladá na hospodárskej realite a neukladá ziadnu formálnu poziadavku na výkon rozhodujúceho vplyvu. 51 Po tretie Komisia tvrdí, ze v bodoch 55 az 57 napadnutého rozsudku takisto doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Bod 55 vychádza z nesprávneho predpokladu, ze vykonávanie rozhodujúceho vplyvu je mozné len tak, ze sa dodrzia formálne poziadavky stanovené právom obchodných spolocností, v predmetnom prípade, ked sa koná valné zhromazdenie akcionárov spolocnosti Gosselin. Táto úvaha neberie do úvahy personálne väzby spájajúce Portielje a Gosselin, svedcí o nadmernom formalizme a nemozno ju povazovat za zlucitelnú s funkcnou povahou hospodárskeho pojmu podnik. 52 Pokial ide konkrétnejsie o personálne väzby, tri prvky uvádzané Vseobecným súdom v bode 56 napadnutého rozsudku, posudzované samostatne, neumoznujú dospiet k záveru, ze nadácia Portielje nepredstavuje hospodársku jednotku so spolocnostou Gosselin. V tejto súvislosti Komisia pripomína, ze tieto personálne väzby sa týkajú osôb, ktoré spolu predstavujú celú správnu radu spolocnosti Gosselin a zároven väcsinu hlasov v rámci správnej rady nadácie Portielje. Takisto úvahy uvedené v bode 57 uvedeného rozsudku sú z právneho hladiska nesprávne a nemajú dosah na záver, podla ktorého sa mozno domnievat, ze spolocnost Gosselin vyhovela zelaniam Portielje. 53 Komisia na záver tvrdí, ze Súdny dvor má k dispozícii vsetky prvky potrebné na to, aby mohol rozhodnút vo veci s konecnou platnostou a zamietnut zalobu podanú nadáciou Portielje na Vseobecný súd. 54 Portielje tvrdí, ze vyvrátila domnienku skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu vyplývajúcu z uz citovaného rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia. 55 Pokial ide o skutocné vykonávanie rozhodujúceho vplyvu, Portielje uvádza, ze vzhladom na neexistenciu stretnutí správnej rady tejto nadácie v priebehu predmetného obdobia porusenia, vzhladom na to, ze sa nekonalo valné zhromazdenie jej akcionárov v priebehu toho istého obdobia, ako aj vzhladom na neexistenciu vplyvu na zlozenie správnej rady spolocnosti Gosselin preukázala, ze de facto nevykonávala rozhodujúci vplyv na Gosselin. Argumentácii Komisie nemozno vyhoviet. Jednak by to znamenalo, ze domnienka je nevyvrátitelná, co by nebolo zlucitelné najmä s jej právom na spravodlivý proces. Jednak by táto argumentácia bola v rozpore so základnými zásadami práva obchodných spolocností a právnických osôb. Právny subjekt, ako je nadácia, totiz existuje len prostredníctvom svojich statutárnych orgánov. 56 Pokial ide o personálne väzby, Portielje tvrdí, ze sú rozhodujúce, len ak sú prejavom moznosti materskej spolocnosti ovplyvnovat politiku dcérskej spolocnosti. Bolo by to tak, keby materská spolocnost vymenovala clenov správnej rady vo svojej dcérskej spolocnosti, aby tam mala vplyv. V tomto prípade to vsak tak nebolo. Navyse Portielje nebola zalozená na úcely vykonávania kontroly nad spolocnostou Gosselin. 57 Okrem toho stanovisko zastávané Komisiou je v rozpore s dvoma základnými zásadami práva obchodných spolocností, ktoré vylucuje, aby Portielje mohla byt zodpovedná za to, ako sa traja z clenov jej správnej rady správali mimo akéhokolvek orgánu spolocnosti. Teda clenovia správnej rady spolocnosti nemajú individuálnu právomoc. Gosselin a Portielje konali iba prostredníctvom svojich orgánov a ich správne rady ako kolegyne mali vseobecné riadiace právomoci. Na druhej strane clenovia správnej rady mohli vyuzívat svoju právomoc len v rámci hraníc ich mandátu a na to, aby slúzili záujmu ich spolocnosti, kedze zneuzitie právomoci bolo vo vseobecnosti sankcionované neplatnostou. Za týchto podmienok nie je nesprávne domnievat sa, ze traja clenovia správnej rady spolocnosti Gosselin konali iba ako správcovia tejto spolocnosti, a nie ako zástupcovia nadácie Portielje. Posúdenie Súdnym dvorom 58 Na úvod treba pripomenút, ze z analýzy prvého odvolacieho dôvodu vyplýva, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze Komisia nedôvodne uplatnila domnienku skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu s cielom preukázat, ze dôsledkom tejto domnienky je, ze Portielje a Gosselin tvorili v priebehu obdobia od 1. januára 2002 do 18. septembra 2002 jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. V rámci tohto dôvodu teda má Súdny dvor riesit len to, ci sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia, ked rozhodol, ze Portielje predlozila dôkazy, ktoré môzu vyvrátit túto domnienku. 59 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze to, ci Vseobecný súd uplatnil správne právne kritériá v rámci posúdenia skutkových okolností a dôkazov, je právnou otázkou podliehajúcou preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, [14]C-109/10 P, Zb. s. I-10329, bod 51 a citovanú judikatúru). To je presne otázka, ktorú Komisia predlozila Súdnemu dvoru druhou a tretou castou druhého odvolacieho dôvodu, ktoré smerujú proti bodu 54 a bodom 55 az 57 napadnutého rozsudku. 60 Ako vyplýva z analýzy prvého odvolacieho dôvodu, na zistenie, ci porusitel urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú tohto porusitela so zastresujúcim subjektom a ktoré sa môzu v závislosti od jednotlivých prípadov menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho vymedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, body 73 a 74; Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 58, ako aj Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 45). 61 V predmetnom prípade Vseobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku uviedol, ze vydanie podielových listov spolocnosti Gosselin v nadácii bolo zaznamenané az 11. decembra 2002, ze clánok 5.2 stanov nadácie Portielje umoznuje takisto prijímanie rozhodnutí písomne a ze podla Portielje, ktorej podla Vseobecného súdu v tejto súvislosti Komisia neprotirecila, pred zasadnutím z 5. novembra 2004 nastal takýto prípad len raz, a to 10. marca 2003 na úcely vyhotovenia výrocnej správy za rok 2002. Vyvodil z toho, ze treba konstatovat, ze Portielje konala v súlade so svojimi stanovami a ze tak písomný postup z 10. marca 2003, ako aj prvé formálne zasadnutie 5. novembra 2004 sa konali az po skoncení porusenia. V tom istom bode 54 z toho vyvodil, ze "uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu nadácie Portielje na správanie jej dcérskej spolocnosti je teda uz len z tohto dôvodu vylúcené". 62 Vseobecný súd vsak najprv v bode 55 napadnutého rozsudku dodal, ze kedze jediná cinnost Portielje spocíva vo výkone hlasovacích práv spojených s predmetnými akciami na valnom zhromazdení akcionárov spolocnosti Gosselin, "jediná moznost, ako mohla Portielje ovplyvnovat politiku spolocnosti Gosselin..., spocívala vo vyuzití týchto hlasovacích práv na valnom zhromazdení tejto spolocnosti". Uviedol vsak, ze sa preukázalo, ze pocas predmetného obdobia porusenia (od 1. januára 2002 do 18. septembra 2002) sa nekonalo ziadne valné zhromazdenie akcionárov spolocnosti Gosselin. Dalej v bode 56 uvedeného rozsudku uviedol, ze pocas toho istého obdobia Portielje nezmenila zlozenie správnej rady spolocnosti Gosselin, a v tejto súvislosti zdôraznil, ze "clenovia správnej rady spolocnosti Gosselin boli správcami tejto spolocnosti este skôr, nez boli nadácii Portielje zverené akcie spolocnosti Gosselin", a ze "sled týchto udalostí svedcí o tom, ze ich clenstvo v správnej rade nie je vyjadrením vplyvu nadácie Portielje". 63 Nakoniec v bode 57 toho istého rozsudku uviedol, ze tvrdenie, podla ktorého tri osoby, ktoré tvorili správnu radu spolocnosti Gosselin, ale ktoré predstavujú len polovicu správnej rady nadácie Portielje, majú kontrolu nad spolocnostou Gosselin "[nie] ako správcovia tejto spolocnosti, ale prostredníctvom vplyvu uplatnovaného nadáciou Portielje na valné zhromazdenie spolocnosti Gosselin", sa musí zamietnut, pricom v tejto súvislosti dospel k záveru, ze "ciastocná zhoda clenov správnej rady... nemôze znamenat, ze vsetky podniky, v ktorých traja clenovia správnej rady spolocnosti Gosselin tiez vykonávajú túto funkciu, by sa mali z tohto dôvodu povazovat za materské spolocnosti spolocnosti Gosselin". V tom istom bode 57 takisto uviedol, ze v prejednávanej veci "traja správcovia spolocnosti Gosselin patrili medzi vlastníkov nadácie Portielje, ktorá bola len nástrojom na výkon vlastníckych práv", a ze preto "aj za predpokladu, ze tieto tri osoby nepôsobili len ako správcovia spolocnosti Gosselin, by teda bolo pravdepodobnejsie, ze konali vo svojom vlastnom záujme". 64 Vzhladom na tieto prvky dospel Vseobecný súd v bode 58 napadnutého rozsudku k záveru, ze "Portielje predlozila dôkazy spôsobilé preukázat, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Gosselin alebo ze nebola schopná uplatnovat takýto vplyv", a teda sa jej podarilo vyvrátit domnienku skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu vyplývajúcu najmä z uz citovaného rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia. 65 Z vyssie uvedeného po prvé vyplýva, ze Vseobecný súd dospel v bode 54 napadnutého rozsudku k záveru, ze to, ze nedoslo k prijatiu formálneho rozhodnutia týkajúceho sa riadenia zastresujúcim subjektom v priebehu obdobia, za ktoré je solidárne zodpovedný za zaplatenie pokuty, samo osebe postacuje na vyvrátenie domnienky skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu. Konstatoval teda, ze skutocné vykonávanie rozhodujúceho vplyvu zastresujúcim subjektom na porusitela sa môze udiat len tak, ze zastresujúci subjekt prijme rozhodnutie týkajúce sa riadenia, pricom dodrzí formálne poziadavky stanovené právom obchodných spolocností. 66 Týmto rozhodnutím sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bode 60 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze na zistenie, ci porusitel urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú tohto porusitela so zastresujúcim subjektom, a zohladnit tak hospodársku realitu. Iba to, ze zastresujúci subjekt neprijal rozhodnutie týkajúce sa riadenia, ktoré by dodrzalo formálne poziadavky stanovené právom obchodných spolocností, nemôze preto v tejto súvislosti postacovat. 67 Po druhé Vseobecný súd sa v rámci analýzy v bodoch 55 az 57 napadnutého rozsudku dopustil toho istého nesprávneho právneho posúdenia. Z prvkov uvedených v bodoch 62 a 63 tohto rozsudku vyplýva, ze iba na základe analýzy vykonanej vzhladom na právo obchodných spolocností Vseobecný súd rozhodol, ze domnienka skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu bola vyvrátená, bez toho, aby predtým, ako dospel k tomuto záveru, zohladnil vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami spájajúcimi Portielje a Gosselin. Konkrétne, hoci sa zdá, ze v bode 57 sa Vseobecný súd zaujímal o existujúce personálne väzby medzi Portielje a Gosselin, zo znenia tohto bodu vyplýva, ze Vseobecný súd tieto väzby posudzoval len z hladiska práva obchodných spolocností. Odôvodnenie Vseobecného súdu v týchto bodoch 55 az 57 alebo v iných bodoch toho istého rozsudku neobsahuje teda ziadnu úvahu, ktorá by preukazovala, ze uvedený súd zohladnil iné okolnosti na odôvodnenie svojho záveru, podla ktorého sa Portielje podarilo vyvrátit predmetnú domnienku tým, ze preukázala, ze Gosselin stanovovala pocas predmetného obdobia svoju obchodnú politiku nezávisle. 68 Vseobecný súd tým takisto porusil judikatúru pripomenutú v bode 60 tohto rozsudku a najmä, ako uviedla generálna advokátka v bode 74 návrhov, nezohladnil skutocnost, ze prijatie formálnych rozhodnutí orgánmi spolocnosti nie je nevyhnutne vyzadované na konstatovanie existencie hospodárskej jednotky tvorenej porusitelom a jeho zastresujúcim subjektom, naopak, ze táto jednotka môze vzniknút aj neformálne, predovsetkým personálnymi väzbami medzi oboma právnymi subjektmi tvoriacimi takúto hospodársku jednotku. 69 Druhý odvolací dôvod je v dôsledku toho, pokial ide o jeho druhú a tretiu cast, dôvodný bez toho, aby bolo treba skúmat jeho prvú cast, ktorou Komisia tvrdí, ze doslo k skresleniu dôkazov. 70 Toto konstatovanie nemozno spochybnit tvrdením Portielje, podla ktorého prístup, ktorý vyzaduje zohladnit iné prvky ako tie, ktoré sú zalozené na práve obchodných spolocností, by spôsobil, ze by domnienka skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu bola nevyvrátitelná. 71 Podla judikatúry Súdneho dvora domnienka spadá do rozumných medzí, avsak pokial je proporcionálna legitímne sledovanému cielu, mozno predlozit dôkazy preukazujúce opak a je zabezpecené právo na obhajobu. Skutocnost, ze by mohlo byt tazké predlozit dôkaz o opaku potrebný na vyvrátenie domnienky, alebo este samotná okolnost, ze subjekt nepredlozí v urcitom prípade dôkazy, ktoré by mohli vyvrátit domnienku, totiz sama osebe neznamená, ze by bola táto domnienka nevyvrátitelná, a to najmä ked podobne ako v prípade predmetnej domnienky subjekty, voci ktorým sa uplatnila domnienka, môzu samy najlepsie nájst tento dôkaz v rámci svojej cinnosti (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, body 62, 66 a 70). 72 Nemozno teda konstatovat porusenie clánku 47 Charty základných práv Európskej únie ani clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. 73 Kedze odvolacie dôvody sú dôvodné, treba odvolaniu vyhoviet a zrusit body 4 a 6 výroku napadnutého rozsudku, ktorými Vseobecný súd zrusil zmenené a doplnené sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka Portielje, a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vo veci T-209/08. O zalobe na Vseobecnom súde 74 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom druhou vetou Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje. Súdny dvor sa domnieva, ze v prejednávanej veci je tento predpoklad splnený. 75 Ako vyplýva z bodu 19 tohto rozsudku, Portielje uviedla v konaní na Vseobecnom súde pät dôvodov, a to prvý dôvod ako hlavný a styri ostatné ako subsidiárne, pricom Portielje v tejto súvislosti zdôraznuje, ze jej môze vzniknút zodpovednost za porusenie, ktorého sa Gosselin dopustila, len vtedy, ak sa porusenia clánku 81 ES dopustila samotná Gosselin. O prvom zalobnom dôvode 76 V prvom zalobnom dôvode Portielje tvrdí, ze kedze nevykonávala hospodársku cinnost, nemozno ju povazovat za podnik v zmysle clánku 81 ods. 1 ES ani clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. V dôsledku toho pravidlá práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze nemozno na nu uplatnit, a preto ju Komisia nemohla povazovat za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Gosselin, bez toho, aby tým boli porusené tieto ustanovenia. 77 V tejto súvislosti stací uviest, ze z analýzy prvého odvolacieho dôvodu vyplýva, ze prvý dôvod uvádzaný v zalobe pred Vseobecným súdom nie je dôvodný. O druhom zalobnom dôvode 78 V druhom zalobnom dôvode Portielje tvrdí, ze preukázala, ze nevykonávala ziadny rozhodujúci vplyv na obchodnú alebo strategickú politiku spolocnosti Gosselin. Komisia tým, ze v spornom rozhodnutí dospela k opacnému záveru, porusila clánok 81 ods. 1 ES a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 79 Komisia tvrdí, ze tento dôvod nie je dôvodný. 80 Na úvod treba pripomenút, ze ako vyplýva zo sporného rozhodnutia, od 1. januára 2002 do 18. septembra 2002 mala Portielje kontrolu nad takmer vsetkými akciami spolocnosti Gosselin a v dôsledku toho Komisia dôvodne predpokladala, ako vyplýva z analýzy prvého odvolacieho dôvodu, ze Portielje naozaj vykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Gosselin pocas tohto obdobia a ze Portielje a Gosselin tvorili pocas tohto obdobia jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Prinálezalo teda Portielje, aby s cielom vyvrátit túto domnienku predlozila dôkaz umoznujúci preukázat, ze Gosselin sa pocas uvedeného obdobia správala na trhu nezávisle. 81 V predmetnom prípade sa Portielje odvolávala na Vseobecnom súde po prvé na to, ze jej vedenie sa stretlo po prvýkrát az po skoncení porusenia. Po druhé zdôraznila, ze jej jedinou cinnostou bolo vykonávat hlasovacie práva spojené s predmetnými akciami na valnom zhromazdení akcionárov spolocnosti Gosselin a navyse v belgickom práve obchodných spolocností to nie je valné zhromazdenie akcionárov, ale správna rada spolocnosti, kto je poverený riadením tejto spolocnosti, a ze v kazdom prípade sa nekonalo ziadne valné zhromazdenie akcionárov spolocnosti Gosselin v priebehu predmetného obdobia. Po tretie nemala nijaký vplyv na zlozenie správnej rady spolocnosti Gosselin, kedze tá bola vytvorená uz pred 1. januárom 2002 a jej zlozenie sa pocas predmetného obdobia nezmenilo. Vyvodzuje z toho, ze je z fyzického hladiska nemozné, aby vykonávala co i len najmensí vplyv na Gosselin. 82 Portielje v replike dodala, ze vydanie podielových listov nadácie bolo zaznamenané az 11. decembra 2002; ze zo siestich osôb tvoriacich správnu radu nadácie Portielje iba polovica bola clenmi správnej rady spolocnosti Gosselin; ze len správna rada nadácie Portielje má riadiacu právomoc, a nie jej clenovia konajúci mimo orgánov spolocnosti, a ze k prvému prijatiu rozhodnutia spolocnostou Portielje doslo písomne, ale takisto az po skoncení porusenia. 83 V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze ako vyplýva z analýzy druhého odvolacieho dôvodu, takéto prvky samy osebe nie sú v zásade a s výnimkou osobitných okolností dostatocné na preukázanie vyvrátenia domnienky skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu. 84 Dalej Komisia jednak v odôvodnení 451 sporného rozhodnutia uviedla, ze Portielje potvrdila, ze "jej cielom [bolo] nadobudnút akcie na dorucitela výmenou za emisiu podielových listov na dorucitela, [dalej to bola] správa takto nadobudnutých akcií, výkon vsetkých práv spojených s akciami, ako príjem akýchkolvek prípadných odmien a výkon hlasovacieho práva, ako aj akékolvek iné úkony, ktoré majú akýkolvek súvis s predchádzajúcim alebo k nemu môzu prispiet," a jednak v odôvodnení 452 uviedla, ze Portielje "nespochybnuje, ze jej cielom je zabezpecit jednotné riadenie Gosselin a iných dcérskych spolocností". 85 Okrem toho zo stanov nadácie Portielje, ako aj z odôvodnení 46, 446 a 452 sporného rozhodnutia vyplýva, ze v priebehu predmetného obdobia vedenie nadácie Portielje a vedenie spolocnosti Gosselin zabezpecovali tie isté osoby, co Portielje potvrdila v odpovedi na oznámenie o výhradách. Tri osoby, ktoré majú väcsinu hlasov v správnej rade nadácie Portielje - v rámci ktorej sa vseobecne rozhodnutia prijímajú jednoduchou väcsinou - súcasne predstavujú celú správnu radu spolocnosti Gosselin. 86 Nakoniec Portielje nepredlozila okrem formálnych prvkov pripomenutých v bodoch 81 a 82 tohto rozsudku ziadny konkrétny prvok, ktorý by preukázal, ze napriek tejto zmesi záujmov vyplývajúcej najmä z existencie týchto personálnych väzieb, ktoré sú obzvlást silné, a ciela sledovaného nadáciou Portielje sa Gosselin pocas predmetného obdobia správala na trhu nezávisle. 87 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý dôvod uvádzaný pred Vseobecným súdom nemozno uznat. O tretom zalobnom dôvode 88 V tretom zalobnom dôvode Portielje tvrdí, ze Komisia porusila clánok 81 ES dvoma spôsobmi. Po prvé Komisia nepreukázala, ze správanie pripisované spolocnosti Gosselin mozno povazovat za významné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES. Po druhé Komisia nepreukázala ani to, ze dohoda, na ktorej sa zúcastnila Gosselin, mohla významne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Skutocnost, ze predmetné sluzby sú medzinárodné stahovanie, nie je v tejto súvislosti dostatocná a Komisia nesprávne vychádzala z prahov obratu a z podielov na trhu stanovených v bode 53 usmernení o ovplyvnení obchodu, najmä preto, lebo z povahy predmetného kartelu vyplýva, ze takýmto spôsobom by sa nemal posudzovat, a preto, lebo Komisia opomenula definovat relevantný trh. 89 Komisia sa domnieva, ze tento zalobný dôvod nie je dôvodný. 90 Na úvod treba pripomenút, ze Gosselin bola povazovaná za zodpovednú za predmetné porusenie az od 31. januára 1992 a ze najmä z odôvodnenia 307 sporného rozhodnutia vyplýva, ze bola povazovaná za zodpovednú v rámci jediného a pokracujúceho porusenia preukázaného Komisiou iba za dohodu o províziách a dohodu o predstieraných ponukách, a nie za dohodu o cenách, ktorá sa uz neuplatnovala, ked sa ku kartelu pripojila Gosselin, v takej forme, v akej bola uzatvorená na zaciatku kartelu. 91 Pokial ide o argumentáciu nadácie Portielje, treba po prvé poznamenat, ze Komisia v spornom rozhodnutí posudzovala existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze v odôvodneniach 346 az 370 sporného rozhodnutia. Predovsetkým v odôvodnení 349 uviedla, ze "cielom dohody o cenách, dohody o províziách a dohody o predstieraných ponukách je stanovit a udrzat vysokú úroven cien za poskytovanie medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku a rozdelit si tento trh". 92 Pokial ide konkrétnejsie o dohodu o províziách, Komisia v odôvodneniach 351 az 357 tohto rozhodnutia konstatovala, ze najmä v závislosti od okolností kazdého konkrétneho prípadu provízie vedú k priamemu alebo nepriamemu stanovovaniu ceny týchto sluzieb, k manipulácii v obstarávacích konaniach alebo k rozdeleniu si zákazníkov a ich výsledkom je vyssia úroven cien za tieto sluzby, nez aká by bola v konkurencnom prostredí. Pokial ide o dohodu o predstieraných ponukách, v odôvodneniach 358 az 360 toho istého rozhodnutia uviedla, ze spocívala v manipulácii s postupom predkladania ponúk, skreslovala výber zákazníka a jej dôsledkom bola vyssia úroven cien v porovnaní s tou, aká by bola v konkurencnom prostredí. 93 V odôvodneniach 361 az 365 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze tak priame i nepriame stanovovanie cien, ako aj rozdelenie si trhu a zákazníkov svojou samotnou povahou obmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ES a ze manipulácia s postupom predkladania ponúk takisto predstavuje takéto obmedzenie. V odôvodnení 366 tohto rozhodnutia z toho vyvodila, ze "cielom tohto celku dohôd je obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ES". 94 Okrem toho vo svojej zalobe na Vseobecnom súde Portielje "pripústa, ze Gosselin dostala alebo vyplatila provízie v rámci urcených medzinárodných stahovaní a ze poziadala o [predstierané ponuky] alebo zaslala predstierané ponuky v rámci iných urcených medzinárodných stahovaní". Portielje teda nespochybnuje úcast spolocnosti Gosselin na dohodách o províziách a predstieraných ponukách. Tvrdí len, ze tieto dohody nemôzu byt podobne ako dohoda o cenách povazované za významné obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES, kedze pokial ide o Gosselin, to, ze dostávala alebo vyberala provízie alebo ze ziadala o predstierané ponuky alebo ich vydávala, nebolo spojené ani len s tým najnepatrnejsím rozdelením si zákazníkov alebo s najnepatrnejsou dohodou o cenách. 95 Najprv vsak treba konstatovat, ze dohody, ktorých bola Gosselin úcastníckou, mali z hladiska svojej povahy, a ako Komisia oprávnene preukázala v spornom rozhodnutí, za ciel spôsobit umelo vysoké stanovenie úrovne cien za predmetné stahovacie sluzby, ako aj rozdelenie si zákazníkov, pokial ide o tieto sluzby. Predstavovali tak formy kolúzie osobitne skodlivé pre riadne fungovanie obvyklej hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze podla spolocnosti Gosselin to tak nebolo, takisto ako skutocnost, ze Gosselin sa nezúcastnila na dohode o cenách, nemajú v tejto súvislosti ziadny význam a nemôzu v dôsledku toho preukázat existenciu nesprávneho posúdenia zo strany Komisie, pokial ide o kvalifikáciu dohôd o províziách a predstieraných ponukách ako dohôd, ktorých cielom je významne obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ES. 96 Dalej argumentácia, podla ktorej Komisia nemohla dôvodne pripísat spolocnosti Gosselin zodpovednost za dohody o rozdelení si zákazníkov a dohody o cenách, spocíva na domnienke, podla ktorej dohody o províziách a predstieraných ponukách, pri ktorých je nesporné, ze Gosselin sa na nich zúcastnila, nemozno povazovat za dohody o rozdelení si zákazníkov ani za dohody o cenách. Z predchádzajúceho bodu vsak vyplýva, ze takáto domnienka je nesprávna. Uvedená argumentácia sa preto musí zamietnut. 97 Nakoniec z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial je zjavné, ze jej cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu (rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, [15]56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496, ako aj Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 261). 98 V dôsledku toho to, ze dohody o províziách a predstierané ponuky nespôsobujú významné obmedzenie hospodárskej sútaze, najmä pokial ide o spôsob, akým ich realizovala Gosselin, nemôze, aj keby to bolo preukázané, spôsobit protiprávnost sporného rozhodnutia, kedze Komisia sa dôvodne domnievala, ze cielom uvedených dohôd bolo významne obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ako to Súdny dvor konstatoval v bode 95 tohto rozsudku. 99 Po druhé treba pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora na to, aby boli rozhodnutie, dohoda alebo zosúladený postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi. Okrem toho treba, aby tento vplyv nebol zanedbatelný (rozsudky z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [16]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 34 a citovaná judikatúra, ako aj z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [17]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 36). 100 Súdny dvor uz rozhodol, ze kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie uzavretia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou o FEÚ, a teda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. februára 2002, Arduino, [18]C-35/99, Zb. s. I-1529, bod 33; Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 37 a citovanú judikatúru, ako aj z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný, bod 38), a ze cezhranicná povaha dotknutých sluzieb je relevantná skutocnost na úcely posúdenia, ci dochádza k ovplyvneniu obchodu medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia (pozri analogicky rozsudok z 1. októbra 1987, Vereniging van Vlaamse Reisbureaus, [19]311/85, Zb. s. 3801, body 18 a 21). 101 Okrem toho vymedzenie relevantného trhu v rámci uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES má za ciel iba urcit, ci dotknutá dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci má za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (uznesenie zo 16. februára 2006, Adriatica di Navigazione/Komisia, C-111/04 P, bod 31). 102 V predmetnom prípade Komisia dospela v odôvodneniach 372 a 373 sporného rozhodnutia k záveru, ze predmetné dohody "mohli mat znacný úcinok na obchod medzi clenskými státmi" najmä vzhladom na to, ze povaha predmetných sluzieb je cezhranicná, a ze "súhrn trhových podielov predmetných stahovacích spolocností prevysuje 5 % trhu medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku...[,] pricom súhrn ich podielov na trhu bol priblizne 50 %". Komisia okrem toho opísala predmetný trh v odôvodneniach 88 az 94 sporného rozhodnutia, v ktorých najmä uviedla, ze dotknuté sluzby sú "medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, teda stahovacie sluzby 'od dverí k dverám`, pricom miesto, kde sa zacali alebo skoncili[,] bolo v Belgicku"; ze podiel na tomto trhu, ktorý mali úcastníci kartelu v roku 2002, bol "priblizne 50 %"; ze kedze "Belgicko je súcastou významných geopolitických centier a predstavuje... miesto, kde sa sústreduje obchod", mnohé nadnárodné podniky so sídlom alebo s pobockou v Belgicku vyuzívajú medzinárodné stahovacie spolocnosti na stahovanie svojho majetku a majetku ich zamestnancov a ze geografické centrum dohody bolo Belgicko. 103 Z vyssie uvedeného v prvom rade vyplýva, ze opis trhu poskytnutý v spornom rozhodnutí je v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 101 tohto rozsudku dostatocný na urcenie, ci predmetný kartel môze mat dosah na obchod medzi clenskými státmi. Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdí Portielje, nemozno sa domnievat, ze Komisia opomenula definovat relevantný trh, kedze v odôvodneniach 88 az 94 sporného rozhodnutia definovala rozmery trhu s výrobkami a geografického trhu, o ktorý ide v karteli, cize belgický trh medzinárodných stahovacích sluzieb. Takýto opis teda bol dostatocný na to, aby jej umoznil pouzit prah podielu na trhu stanovený v bode 53 usmernení k ovplyvneniu obchodu. 104 Dalej zo spisu v konaní na Vseobecnom súde vyplýva, ze súhrn podielov na relevantnom trhu, ktoré majú úcastníci kartelu, je znacne vyssí ako 5 %. Okrem toho, vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 100 tohto rozsudku, ako aj povahu predmetného porusenia uvedenú Komisiou v spornom rozhodnutí, podmienka stanovená v bode 53 usmernení k ovplyvneniu obchodu, týkajúca sa povahy predmetného kartelu, je zjavne splnená. 105 Za týchto okolností a najmä vzhladom na to, ze prah 5 % pre podiel na trhu stanovený v uvedenom bode 53 je zjavne prekrocený, Komisia dôvodne dospela k záveru, ze predmetné dohody mohli mat významný dosah na obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 106 Nakoniec, kedze podla bodu 53 usmernení o ovplyvnení obchodu prekrocenie prahu 5 % pre podiel na trhu môze v zásade v prípade takých kartelov, o aký ide vo veci samej, postacovat samo osebe na preukázanie významného dosahu na obchod medzi clenskými státmi a kedze uvedený prah bol v predmetnom prípade znacne prekrocený, argumentácia nadácie Portielje, ktorej cielom je konstatovat, ze Komisia nemohla preukázat, ze táto podmienka uplatnenia clánku 81 ES bola splnená, môze byt zamietnutá bez toho, aby bolo potrebné, aby sa Súdny dvor vyjadril k ostatným prvkom uvádzaným nadáciou Portielje. 107 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí dôvod uvádzaný nadáciou Portielje v rámci zaloby na Vseobecnom súde musí byt zamietnutý, kedze ziadna z jeho dvoch castí nebola dôvodná. O stvrtom zalobnom dôvode 108 Vo stvrtom zalobnom dôvode Portielje tvrdí, ze Komisia v rámci výpoctu pokuty ulozenej spolocnosti Gosselin porusila clánok 23 ods. 2 písm. a) a clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ako aj usmernenia k metóde stanovovania pokút, a to po prvé pri stanovovaní závaznosti porusenia, ktorého sa Gosselin dopustila. Tých istých porusení sa po druhé dopustila, ked vychádzala na úcely výpoctu sumy základnej výsky pokuty ulozenej spolocnosti Gosselin z hodnoty predaja dosiahnutého touto spolocnostou v priebehu obdobia od 1. júla 2000 do 30. júna 2001, namiesto hodnoty predaja dosiahnutého od 1. júla 2001 do 30. júna 2002, a po tretie tým, ze zamietla polahcujúce okolnosti, na ktoré sa odvolávala Gosselin. 109 Komisia sa domnieva, ze tento dôvod treba zamietnut. 110 Po prvé treba uviest, ze argumentácia nadácie Portielje týkajúca sa toho, ze Komisia nezohladnila v rámci posudzovania závaznosti porusenia, ktorého sa Gosselin dopustila, vsetky okolnosti relevantné v predmetnom prípade, spocíva takisto na domnienke, podla ktorej jednak úcast iba na dohodách o províziách a predstieraných ponukách je kvalitatívne odlisná od úcasti na dohode o cenách a jednak dohody, na ktorých sa Gosselin zúcastnila, nepatria medzi najváznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. Podla Portielje sa Komisia teda nemohla dôvodne domnievat, ze závaznost porusenia, ktorého sa Gosselin dopustila, bola rovnaká ako závaznost porusenia, ktorého sa dopustili ostatní úcastníci predmetného kartelu, najmä tí, ktorí sa zúcastnili na dohode o cenách, a preto nemala vychádzat na úcely urcenia základnej výsky pokuty z toho istého podielu 17 % z hodnoty predaja v prípade vsetkých úcastníkov. 111 Z analýzy prvej casti tretieho dôvodu zaloby podanej na Vseobecný súd vsak vyplýva, ze táto domnienka je nesprávna, kedze Komisia oprávnene povazovala dohody o províziách a predstierané ponuky za dohody o cenách a rozdelení si zákazníkov a tieto dohody zjavne patria, takisto ako dohoda o cenách, do kategórie najváznejsích obmedzení hospodárskej sútaze. Uvedenú argumentáciu treba teda zamietnut a z toho istého dôvodu nie je dôvodné vyhoviet návrhu nadácie Portielje, aby Súdny dvor pokutu ulozenú spolocnosti Gosselin znízil v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci. 112 Po druhé treba pripomenút, ze pozmenovacím rozhodnutím Komisia zmenila sporné rozhodnutie, pokial ide o hodnotu predaja dosiahnutého spolocnostou Gosselin, ktorá slúzila ako základ výpoctu pokuty ulozenej tejto spolocnosti, prepocítala uvedenú pokutu na základe hodnoty predaja dosiahnutého touto spolocnostou v priebehu obdobia od 1. júla 2001 do 30. júna 2002 a v dôsledku toho zmenila pokutu, ktorú jej ulozila. Druhá cast argumentácie nadácie Portielje sa preto stala bezpredmetnou. 113 Po tretie, pokial ide o polahcujúce okolnosti, Portielje sa v podstate domáha, aby v jej prípade bola uznaná polahcujúca okolnost vyplývajúca z toho, ze jej úcast na porusení, ako aj jej úloha v rámci neho boli mensie, co v zásade zodpovedá polahcujúcej okolnosti stanovenej v bode 29 tretej zarázke usmernení k metóde stanovovania pokút, ako aj polahcujúcej okolnosti stanovenej v piatej zarázke toho istého bodu 29. 114 V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenút, ze podla uvedeného bodu 29 tretej zarázky, "ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená[,] a v dôsledku toho preukáze, ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a [správal] sa na trhu konkurencným spôsobom", Komisia môze konstatovat existenciu polahcujúcej okolnosti a znízit základnú výsku pokuty. 115 Samotná skutocnost, ze Gosselin sa nezúcastnila na dohode o cenách ani ziadneho stretnutia kartelu, nemôze sama osebe stacit na preukázanie, ze podmienky stanovené v uvedenej tretej zarázke boli splnené alebo ze Gosselin mala mensiu úlohu v predmetnom karteli, najmä preto, lebo ako uz bolo pripomenuté v bode 90 tohto rozsudku, Gosselin nebola povazovaná za zodpovednú za úcast na dohode o cenách a ze v priebehu obdobia jej úcasti na karteli fungoval kartel bez toho, aby bolo pre úcastníkov potrebné sa stretávat. 116 Navyse treba konstatovat, ze hoci, ako tvrdí Portielje, Komisia nemôze s cielom neuznat uvedenú polahcujúcu okolnost úcinne odkazovat na to, ze Gosselin je zodpovedná za jediné a pokracujúce porusenie, najmä z odôvodnenia 280 sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia mala mnohé priame dôkazy o úcasti spolocnosti Gosselin na dohodách o províziách a predstieraných ponukách. V kazdom prípade tieto dôkazy uz postacujú samy osebe na zamietnutie akéhokolvek tvrdenia o mensej úcasti na karteli. 117 Za týchto okolností Portielje nepreukázala, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked v spornom rozhodnutí odmietla uznat v prípade spolocnosti Gosselin polahcujúcu okolnost spocívajúcu v tom, ze jej úcast na karteli, ako aj jej úloha v rámci neho boli mensie. 118 Na druhej strane, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého protisútazné správanie spolocnosti Gosselin bolo povolené verejnými orgánmi, stací uviest, ze Portielje neuvádza ziadny prvok, okrem samotných nepodlozených tvrdení, ktorý by preukázal, ze Komisia ako institúcia povolila alebo podporila uzatvorenie dohôd o províziách alebo o predstieraných ponukách v zmysle bodu 29 piatej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút. V dôsledku toho sa nepreukázalo, ze by Komisia neoprávnene odmietla v prípade spolocnosti Gosselin uznat polahcujúcu okolnost. 119 Z toho vyplýva, ze stvrtý dôvod zaloby podanej na Vseobecný súd v rozsahu, v akom nie je bezpredmetný, je nedôvodný. O piatom zalobnom dôvode 120 V piatom zalobnom dôvode Portielje tvrdí, ze aj keby tretí a stvrtý dôvod boli zamietnuté, sporné rozhodnutie treba zrusit z dôvodu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania jednak preto, lebo správanie spolocnosti Gosselin sa objektívne a kvalitatívne odlisuje od správania ostatných úcastníkov predmetného kartelu, kedze Gosselin sa nezúcastnila na dohodách o cene ani na rozdelení si zákazníkov, a jednak preto, lebo Komisia vychádzala na úcely stanovenia základnej výsky pokuty z hodnoty predaja dosiahnutého spolocnostou Gosselin v priebehu predposledného úctovného roka pred skoncením porusenia. 121 V tejto súvislosti stací uviest, ze z analýzy prvej casti tretieho dôvodu zaloby podanej na Vseobecný súd vyplýva, ze dohody, na ktorých sa zúcastnila Gosselin, Komisia oprávnene povazovala za dohody o cenách a rozdelení si zákazníkov, a ze preto sa správanie spolocnosti Gosselin v podstate neodlisuje od správania ostatných úcastníkov kartelu. Dalej, ako bolo konstatované v bode 112 tohto rozsudku, druhá cast argumentácie nadácie Portielje je uz bezpredmetná z dôvodu, ze Komisia prijala pozmenovacie rozhodnutie. Tento dôvod teda nemozno uznat. 122 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze kedze ziadny z dôvodov zaloby o neplatnost, ktorú podala Portielje na Vseobecný súd, nie je dôvodný, zaloba sa musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách 123 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 124 V predmetnom prípade Portielje nemala úspech, pokial ide o jej návrhy v rámci odvolania, ako aj v rámci zaloby o neplatnost vo veci T-209/07, a kedze Komisia navrhla, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania na oboch týchto stupnoch, treba zaviazat Portielje na náhradu trov konania tak na tomto stupni, ako aj trov konania na Vseobecnom súde. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Body 4 a 6 výroku rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. júna 2011, Gosselin Group a Stichting Administratiekantoor Portielje/Komisia (T-208/08 a T-209/08), sa zrusujú. 2. Zaloba Stichting Administratiekantoor Portielje vo veci T-209/08 sa zamieta. 3. Stichting Administratiekantoor Portielje je povinná nahradit trovy konania vzniknuté v konaní na prvom stupni vo veci T-209/08, ako aj v odvolacom konaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [20]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXlS8AI0/L93211-7200TMP.html#t-ECR_62011CJ0440_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0208&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:001:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0170&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0109&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0035&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0311&locale=SK 20. file:///tmp/lynxXXXXlS8AI0/L93211-7200TMP.html#c-ECR_62011CJ0440_SK_01-E0001