ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 11. júla 2013 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP -- Trh medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku -- Usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi -- Právny význam -- Povinnost vymedzit relevantný trh -- Rozsah -- Právo na spravodlivý proces -- Zásada riadnej správy vecí verejných -- Objektívna nestrannost Komisie -- Usmernenia k metóde stanovovania pokút (2006) -- Podiel hodnoty predajov -- Povinnost odôvodnenia -- Znízenie pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti alebo z dôvodu osobitných okolností prípadu -- Rovnost zaobchádzania" Vo veci C-439/11 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 25. augusta 2011, Ziegler SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J.-F. Bellis, M. Favart a A. Bailleux, avocats, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic, sudcovia E. Jarasiunas (spravodajca), A. Ó Caoimh, C. Toader a C. G. Fernlund, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: C. Strömholm, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. októbra 2012, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 13. decembra 2012, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost Ziegler SA (dalej len "Ziegler") sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. júna 2011, Ziegler/Komisia ([2]T-199/08, Zb. s. II-3507, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu smerujúcu primárne k zruseniu rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby) (dalej len "sporné rozhodnutie"), a subsidiárne k zruseniu pokuty, ktorá jej bola ulozená uvedeným rozhodnutím, a subsidiárne k tomuto návrhu k znízeniu tejto pokuty. I - Právny rámec 2 Usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi uvedenému v clánkoch [81 ES] a [82 ES] [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, s. 81, dalej len "usmernenia o ovplyvnení obchodu") v bodoch 3, 45, 50 a 52 az 55 stanovujú: "3. ... tieto usmernenia stanovujú pravidlo, ktoré urcuje, kedy dohody nemôzu vo vseobecnosti významne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi... Tieto pokyny nemajú byt vycerpávajúce, ale majú poskytnút metódu na uplatnovanie pojmu ovplyvnenie obchodu a návod na toto uplatnovanie v situáciách, ktoré casto nastávajú. ... ... 45. Posúdenie rozsahu ovplyvnenia závisí od okolností kazdého konkrétneho prípadu a najmä od povahy dohody alebo postupu, od povahy dotknutých výrobkov a od postavenia dotknutých podnikov na trhu. ... Cím silnejsie je postavenie dotknutých podnikov na trhu, tým skôr mozno predpokladat, ze dohoda alebo postup budú spôsobilé významným spôsobom ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi... ... 50. ... Komisia povazuje za vhodné stanovit vseobecné zásady, ktoré v zásade informujú, kedy obchod nemôze byt významne ovplyvnený... Pri uplatnení clánku 81 [ES] Komisia bude toto kritérium povazovat za negatívnu vyvrátitelnú domnienku uplatnitelnú na vsetky dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES]... ... 52. Komisia sa v podstate domnieva, ze dohody nemôzu významne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ak sú kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: a) celkový podiel úcastníkov dohody na dotknutom trhu Spolocenstva neprekrocí 5 % a b) v prípade horizontálnych dohôd priemerný rocný obrat, ktorý dosiahli dotknuté podniky v Spolocenstve... s výrobkami, ktorých sa týka táto dohoda, neprekrocí 40 miliónov eur. ... ... 53. Komisia... zastáva názor, ze ak sú dohoda alebo postup svojou podstatou schopné ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, napríklad preto, lebo sa týkajú dovozu a vývozu alebo sa vztahujú na viacero clenských státov, existuje vyvrátitelná pozitívna domnienka, ze takéto ovplyvnenie obchodu je významné, ak obrat, ktorý dosiahli úcastníci dohody s výrobkami, na ktoré sa táto dohoda vztahuje, a ktorý je vypocítaný v súlade s vyssie uvedenými odsekmi 52 a 54, prekrocí sumu 40 miliónov eur. V prípade týchto dohôd, ktoré sú svojou podstatou schopné ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, sa tiez mozno neraz domnievat, ze ovplyvnenie obchodu je významné, ak trhový podiel úcastníkov dohody presiahne prahovú hodnotu 5 %... Z takejto domnienky vsak nemozno vychádzat, ak sa dohoda vztahuje iba na cast clenského státu... 54. Pokial ide o prahovú hodnotu 40 miliónov eur..., táto hodnota je vypocítaná na základe vsetkých predajov výrobkov dotknutých dohodou, ktoré uskutocnili príslusné podniky v Spolocenstve v predchádzajúcom financnom roku, po odpocítaní dane... Predaje medzi spolocnostami tej istej skupiny sú vylúcené... 55. Na úcely uplatnenia prahovej hodnoty trhového podielu je potrebné vymedzit dotknutý trh(41), ktorý zahrna relevantný trh s výrobkami a relevantný geografický trh. Podiely na trhu sa musia vypocítat na základe hodnoty predajov, prípadne hodnoty nákupov. Ak tieto údaje nie sú k dispozícii, môzu byt pouzité odhady zalozené na dalsích spolahlivých obchodných údajoch a najmä na údajoch o objemoch." [neoficiálny preklad] 3 V poznámke pod ciarou 41 nachádzajúcej sa v bode 55 usmernení týkajúcich sa pojmu ovplyvnenie obchodu sa uvádza, ze pri vymedzení relevantného trhu sa odporúca pouzit oznámenie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze v Spolocenstve ([3]Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155, dalej len "oznámenie o vymedzení trhu"). 4 Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút") v oddiele nazvanom "Základná výska pokuty" stanovujú: "... A. Stanovenie hodnoty predajov 13. Na úcely stanovenia základnej výsky pokuty, ktorá má byt ulozená, Komisia pouzije hodnotu predajov tovarov alebo sluzieb uskutocnených podnikom v dotknutej geografickej oblasti vo vnútri [Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)], ktoré priamo alebo nepriamom súvisia... s protiprávnym konaním. Komisia spravidla pouzije údaje o predajoch podniku pocas celého uplynulého roka predchádzajúceho jeho úcasti na protiprávnom konaní (dalej len 'hodnota predajov`). ... B. Stanovenie základnej výsky pokuty 19. Základná výska pokuty je spojená s podielom hodnoty predajov a stanovuje sa v závislosti od stupna závaznosti porusenia vynásobenej poctom rokov, pocas ktorých dochádzalo k poruseniu. ... 21. Podiel hodnoty predajov, ktorý sa má spravidla zohladnovat, sa stanoví na úroven, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 22. Pri rozhodovaní, ci podiel hodnoty predajov, ktorý sa má zohladnit v danom prípade, sa má nachádzat v hornej alebo dolnej casti tejto stupnice, Komisia prihliada na niekolko faktorov, akými sú povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých dotknutých úcastníkov, geografický rozsah porusenia a vykonanie porusenia. 23. Horizontálne dohody(2) o urcovaní cien, o rozdelení trhu a o obmedzení výroby, ktoré sú vo vseobecnosti tajné, svojou samotnou povahou patria medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. V rámci politiky hospodárskej sútaze musia byt prísne sankcionované. V dôsledku toho podiel predajov, ktorý sa pre takéto porusenia má zohladnovat, sa spravidla bude nachádzat v hornej casti stupnice. ... 25. Okrem toho nezávisle na trvaní úcasti podniku na porusení, Komisia zahrnie do základnej sumy ciastku vo výske 15 % az 25 % hodnoty predajov... s cielom odradit podniky aj od úcasti na horizontálnych dohodách o urcovaní cien... Pri stanovovaní podielu hodnoty predajov, ktorý sa má zohladnit v danom prípade, Komisia zohladní niekolko faktorov, najmä faktory uvedené v bode 22. ..." 5 V poznámke pod ciarou 2 nachádzajúcej sa v bode 23 usmernení k metóde stanovovania pokút je uvedené, ze tento pojem dohoda zahrna aj dohody, zosúladené postupy a rozhodnutia zdruzení podnikatelov v zmysle clánku 81 ES. 6 Usmernenia k metóde stanovovania pokút v oddiele nazvanom "Základná výska pokuty" stanovujú: "... F. Platobná schopnost 35. Komisia môze za výnimocných okolností na základe ziadosti zohladnit platobnú neschopnost podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Komisia nemôze znízit pokutu iba na základe samotného zistenia nepriaznivej financnej situácie alebo stratového hospodárenia. Znízenie mozno priznat iba na základe objektívnych dôkazov o tom, ze ulozenie pokuty v súlade s podmienkami stanovenými v týchto usmerneniach, by nezvratne ohrozilo ekonomické prezitie dotknutého podniku a viedlo by k strate celej hodnoty jeho majetku." 7 V oddiele nazvanom "Záverecné úvahy" tieto usmernenia v bode 37 najmä stanovujú: "Hoci tieto usmernenia obsahujú vseobecnú metódu výpoctu výsky pokút, osobitné okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu odôvodnovat, aby sa Komisia odchýlila od tejto metódy alebo od hraníc stanovených v bode 21." II - Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 8 Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie, ako vyplývajú z bodov 1 az 21 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 9 Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze adresáti tohto rozhodnutia, medzi nimi aj spolocnost Ziegler - ktorá dosiahla vo financnom roku konciacom sa 31. decembra 2006 obrat 244420326 eur -, sa zúcastnovali na karteli v odvetví medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku, a to tak, ze urcovali ceny, rozdelovali si zákazníkov a manipulovali s postupmi predkladania ponúk, cím sa dopustili jediného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES, alebo museli byt za toto konanie zodpovední, za celé obdobie od roku 1984 do roku 2003 alebo za jeho cast. 10 Sluzby dotknuté porusením zahrnajú stahovanie majetku fyzických osôb, ako aj podnikov alebo verejných institúcií z Belgicka alebo do Belgicka. Vzhladom na skutocnost, ze vsetky dotknuté medzinárodné stahovacie spolocnosti majú sídlo v Belgicku a ze cinnost kartelu bola vykonávaná na území Belgicka, vychádzalo sa z toho, ze centrum kartelu sa geograficky nachádzalo v Belgicku. Celkový obchodný obrat úcastníkov kartelu dosiahnutý týmito medzinárodnými stahovacími sluzbami Komisia odhadla na 41 miliónov eur za rok 2002. Kedze velkost odvetvia bola odhadnutá na priblizne 83 miliónov eur, celkový podiel na trhu pripadajúci na zúcastnené podniky bol stanovený priblizne na 50 % v dotknutom odvetví. 11 Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze kartel mal za ciel najmä urcovat a udrziavat vysoké ceny, ako aj rozdelit si trh a realizoval sa vo viacerých formách, a to vo forme dohôd o cenách, dohôd o rozdelení si trhu prostredníctvom systému fiktívnych ponúk, cize tzv. predstieraných ponúk, a dohôd o systéme penazných náhrad za odmietnuté ponuky alebo zdrzania sa ponúk, cize tzv. provízií. 12 Komisia v spornom rozhodnutí usúdila, ze od roku 1984 do zaciatku 90. rokov bol kartel cinný predovsetkým na základe písomných dohôd o urcovaní cien, pricom prax provízií a prax predstieraných ponúk boli zavedené súbezne. Podla tohto rozhodnutia sa prax provízií musí povazovat za nepriame urcovanie ceny za medzinárodného stahovacie sluzby v Belgicku v rozsahu, v akom si clenovia kartelu navzájom fakturovali provízie za odmietnuté ponuky alebo ponuky, ktoré nepodali, kedze uvádzali fiktívne sluzby, a sumy týchto provízií boli fakturované zákazníkom. 13 Pokial ide o predstierané ponuky, Komisia v spornom rozhodnutí zdôraznila, ze stahovacia spolocnost, ktorá mala záujem uzatvorit zmluvu, si predkladaním týchto ponúk zabezpecila, aby zákazník platiaci za stahovanie dostal viacero ponúk. Na tento úcel uvedená spolocnost oznámila svojim konkurentom celkovú cenu, ktorú mali vykázat za plánované stahovanie, a tá bola vyssia ako cena ponúknutá uvedenou spolocnostou. Islo teda o predstierané ponuky predlozené spolocnostami, ktoré nemali úmysel uskutocnit stahovanie. Komisia sa domnievala, ze táto prax predstavuje manipulovanie s predkladaním ponúk, ktoré viedlo k tomu, ze cena pozadovaná za stahovanie bola vyssia, nez by bola cena vytvorená v riadnom konkurencnom prostredí. 14 Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze tieto dohody boli realizované az do roku 2003 a ze spolocným cielom týchto komplexných aktivít bolo urcovat ceny, rozdelit si trh a narusovat tak hospodársku sútaz. 15 Vzhladom na tieto okolnosti Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorého clánok 1 znie: "Nasledujúce spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a clánok 53 ods. 1 dohody [o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3)] tým, ze priamo a nepriamo urcovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, ze si rozdelili cast tohto trhu a manipulovali postupy predkladania ponúk pocas uvedených období: ... j) [Ziegler], od 4. októbra 1984 do 8. septembra 2003." 16 V dôsledku toho Komisia v clánku 2 písm. l) sporného rozhodnutia ulozila spolocnosti Ziegler pokutu vo výske 9,2 milióna eur, vypocítanú v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach k metóde stanovovania pokút. 17 Dna 24. júla 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 5810 v konecnom znení, ktorým bolo zmenené sporné rozhodnutie a znízená hodnota predajov uskutocnených iným adresátom sporného rozhodnutia priblizne o 600 000 eur. Kedze táto hodnota slúzila ako základ výpoctu výsky pokuty ulozenej tomuto adresátovi, Komisia znízila výsku pokuty, ktorú mu ulozila. III - Konanie pred Vseobecným súdom 18 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 3. júna 2008 spolocnost Ziegler podala zalobu smerujúcu primárne k zruseniu sporného rozhodnutia a subsidiárne k zruseniu pokuty, ktorá jej bola ulozená, a subsidiárne k tomuto návrhu k výraznému znízeniu výsky tejto pokuty. Takisto vyzvala Vseobecný súd, aby pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nariadil, aby bol kancelárii Vseobecného súdu predlozený úplný správny spis. 19 Paralelne s touto zalobou Ziegler podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia pozadujúci najmä nariadenie odkladu výkonu clánku 2 sporného rozhodnutia v casti, v ktorej jej tento clánok ukladá pokutu. Tento návrh bol zamietnutý uznesením predsedu Vseobecného súdu z 15. januára 2009, Ziegler/Komisia (T-199/08 R), pricom odvolanie proti tomuto uzneseniu bolo následne zamietnuté uznesením predsedu Súdneho dvora z 30. apríla 2010, Ziegler/Komisia [C-113/09 P(R)]. 20 Na podporu svojej zaloby Ziegler uviedla devät dôvodov, pät primárnych dôvodov smerujúcich k zruseniu sporného rozhodnutia a styri subsidiárne dôvody smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty. 21 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd ciastocne vyhovel návrhu spolocnosti Ziegler na nariadenie predlozenia správneho spisu kancelárii Vseobecného súdu. Vseobecný súd vsak zamietol vsetky zalobné dôvody, ktoré Ziegler uviedla, a následne aj zalobu v celom rozsahu a zaviazal túto spolocnost na náhradu trov konania. Vseobecný súd toto rozhodnutie opieral najmä o nasledujúce úvahy. 22 V rámci skúmania prvého zalobného dôvodu smerujúceho k zruseniu sporného rozhodnutia, zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení podmienok vyzadovaných na uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES, Vseobecný súd najprv v bodoch 41 az 46 napadnutého rozsudku odmietol argumentáciu Komisie, podla ktorej vymedzenie relevantného trhu nie je v prípade zjavného obmedzenia hospodárskej sútaze nevyhnutné. Vseobecný súd zdôraznil, ze Komisia má povinnost vymedzit trh najmä vtedy, ak by bez tohto vymedzenia nebolo mozné urcit, ci dotknutá dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, a ze v prejednávanej veci Ziegler oprávnene spochybnila posúdenie tejto podmienky uplatnovania clánku 81 ES Komisiou. 23 Vseobecný súd dalej v bodoch 56 az 63 napadnutého rozsudku usúdil, ze Komisia nepreukázala, ze prahová hodnota 40 miliónov eur stanovená v bode 53 usmernení o ovplyvnení obchodu bola dosiahnutá. Podla Vseobecného súdu totiz pri posudzovaní velkosti trhu s cielom urcit existenciu významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi bolo treba odpocítat obchodný obrat dosiahnutý z dotknutých sluzieb ako zo subdodávok. Vseobecný súd konstatoval, ze po takomto odpocítaní by prahová hodnota 40 miliónov eur uz nebola dosiahnutá. 24 Napokon po tom, co Vseobecný súd v bode 48 napadnutého rozsudku konstatoval, ze argumentácia, ktorú uviedla Ziegler v stádiu repliky k 5 % prahovej hodnote trhového podielu stanovenej v bode 53 uvedených usmernení, predstavuje iba rozsírenie existujúceho zalobného dôvodu spochybnujúceho dôkaz významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, a preto je prípustná, vykonal v bodoch 64 az 74 skúmanie tejto argumentácie. V tejto súvislosti poukázal najmä na to, ze Komisia si nesplnila povinnost vymedzit relevantný trh ulozenú v bode 55 týchto usmernení. Domnieval sa vsak, ze za okolností prejednávanej veci Komisia právne dostatocným spôsobom preukázala, ze táto 5 % prahová hodnota trhového podielu bola prekrocená, kedze predlozila podrobný opis dotknutého odvetvia dostatocný na posúdenie, ci bola táto prahová hodnota dosiahnutá. Vseobecný súd teda v bode 72 uvedeného rozsudku usúdil, ze Komisia "výnimocne" mohla vychádzat z takejto prahovej hodnoty bez toho, aby výslovne vymedzila trh v zmysle uvedeného bodu 55. 25 V rámci svojho skúmania prvej casti tretieho zalobného dôvodu smerujúceho k zruseniu sporného rozhodnutia, zalozeného na porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o stanovenie základnej výsky pokuty, Vseobecný súd v bodoch 88 az 94 napadnutého rozsudku najmä konstatoval, ze sa javí byt vhodné, aby Komisia rozsírila odôvodnenie výpoctu výsky pokút, podla ktorého usmernenia k výpoctu výsky pokút prijaté v roku 2006 spôsobili zásadnú zmenu metódy pokút, a ze za týchto podmienok sa Komisia v zásade uz nemôze uspokojit s tým, ze odôvodní iba kvalifikáciu "velmi závazného" porusenia a neodôvodní volbu zohladneného podielu hodnoty predajov. Zdôraznil, ze Komisia v prejednávanej veci stanovila tento podiel na 17 %, pricom svoju volbu odôvodnila len "velmi závaznou" povahou porusenia. Vseobecný súd v tejto súvislosti v bode 93 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "toto odôvodnenie môze byt dostatocné iba v prípade, ak Komisia uplatní sadzbu, ktorá je velmi blízko dolnej hranice rozpätia stanoveného pre najzávaznejsie obmedzenia", ak vsak Komisia "chcela uplatnit vyssiu sadzbu, mala poskytnút podrobnejsie odôvodnenie". Vseobecný súd v bode 94 uvedeného rozsudku doplnil, ze tieto úvahy sa vztahujú aj na výhrady týkajúce sa odôvodnenia uvedeného v súvislosti so stanovením sumy s odstrasujúcim úcinkom. 26 Pokial ide o stvrtý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu sporného rozhodnutia, ktorý je zalozený na porusení práva na spravodlivý proces a vseobecnej zásady riadnej správy vecí verejných, Vseobecný súd v bodoch 103 az 107 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze spolocnost Ziegler nespochybnila právomoc Komisie v prejednávanej veci prijat rozhodnutie podla clánku 81 ES. Okrem toho uviedol, ze údajný nedostatok nestrannosti Komisie nepredstavuje porusenie práva na obranu, ktoré by mohlo mat za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia, ale patrí do skúmania vykonávaného v rámci posúdenia dôkazných prostriedkov alebo odôvodnenia tohto rozhodnutia. V dôsledku toho sa domnieval, ze tento zalobný dôvod je ako zalobný dôvod smerujúci k zruseniu neprípustný. Kvôli úplnosti vsak zdôraznil, ze tento zalobný dôvod je takisto nedôvodný. Okolnosti, na ktoré poukazuje Ziegler, totiz podla Vseobecného súdu nepreukazujú, ze v rozhodnutí sa prejavila údajná nestrannost Komisie alebo jedného z jej zamestnancov, alebo ze by bola Komisia pri vysetrovaní veci zaujatá, ani to, ako mohlo byt správaním vytýkaným niektorým zamestnancom Komisie, pokial by sa toto správanie preukázalo, dotknuté právo na spravodlivý proces. 27 V rámci skúmania posledného zalobného dôvodu smerujúceho k zruseniu alebo k znízeniu výsky pokuty z dôvodu výnimocných okolností Vseobecný súd preskúmal tvrdenia, ktorými Ziegler v zásade poukazuje na svoju neschopnost zaplatit pokutu a na nerovné zaobchádzanie vo vztahu k inému podniku uvedenému v spornom rozhodnutí. Vseobecný súd v bodoch 165 az 169 napadnutého rozsudku najmä zdôraznil, ze bod 35 usmernení k metóde stanovovania pokút stanovuje dve podmienky, ktoré musia byt kumulatívne splnené, aby sa tento bod uplatnil, a ze posúdenie Komisie - podla ktorého vzhladom na to, ze pokuta ulozená spolocnosti Ziegler predstavuje iba 3,76 % z jej celosvetového obratu v roku 2006, táto pokuta nie je spôsobilá nenapravitelne ohrozit jej ekonomickú zivotaschopnost - bolo abstraktné a nezohladnilo konkrétnu situáciu uvedenej spolocnosti. Vseobecný súd preto usúdil, ze toto posúdenie nemôze odôvodnit zamietnutie návrhu spolocnosti Ziegler na znízenie pokuty. Kedze vsak Ziegler nespochybnila konstatovanie Komisie v spornom rozhodnutí, podla ktorého druhá podmienka týkajúca sa existencie osobitného sociálneho a ekonomického kontextu nebola splnená, Vseobecný súd usúdil, ze Komisia oprávnene odmietla tvrdenia tejto spolocnosti smerujúce k znízeniu pokuty z dôvodu ekonomických a financných tazkostí. 28 Pokial ide o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania vo vztahu k inej spolocnosti, ktorá je adresátom sporného rozhodnutia, Vseobecný súd v bodoch 170 a 171 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia takisto zamietla ziadost tejto inej spolocnosti na základe bodu 35 usmernení k metóde stanovovania pokút z dôvodu neexistencie osobitného sociálneho a ekonomického kontextu. Okrem toho usúdil, ze hoci je pravda, ze Komisia priznala tejto spolocnosti znízenie pokuty na základe bodu 37 týchto usmernení, zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze situácia tejto spolocnosti a situácia spolocnosti Ziegler nie sú porovnatelné a ze v tejto súvislosti stací uviest, ze pokuta ulozená spolocnosti Ziegler ani zdaleka nedosahuje maximálnu hranicu 10 % jej celkového obratu, zatial co pokuta ulozená inej spolocnosti by pred jej znízením túto maximálnu hranicu výrazne prekrocila. IV - Návrhy úcastníkov konania 29 Svojím odvolaním spolocnost Ziegler navrhuje, aby Súdny dvor: -- vyhlásil toto odvolanie za prípustné a dôvodné, -- zrusil napadnutý rozsudok a sám rozhodol vo veci, -- vyhovel návrhom, ktoré predlozila na prvom stupni, a teda zrusil sporné rozhodnutie alebo subsidiárne zrusil pokutu, ktorá jej bola sporným rozhodnutím ulozená, alebo subsidiárne k tomuto návrhu výrazne znízil výsku tejto pokuty, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na obidvoch stupnoch. 30 Vo svojej replike spolocnost Ziegler okrem iného navrhuje, aby Súdny dvor zamietol návrhy na nahradenie odôvodnenia, ktoré predlozila Komisia, ako neprípustné alebo v kazdom prípade ako nedôvodné. 31 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a nahradil cast odôvodnenia rozsudku Vseobecného súdu, -- subsidiárne zamietol zalobu o neplatnost a -- zaviazal spolocnost Ziegler na náhradu trov konania. V - O odvolaní 32 Na podporu svojho odvolania Ziegler uvádza pät dôvodov. A - O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení dôkazu o významnom ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi 33 Ziegler rozdeluje prvý odvolací dôvod na tri casti, pricom prvá cast sa týka povinnosti vymedzit relevantný trh, druhá a tretia cast sa v podstate týkajú 5 % prahovej hodnoty trhového podielu stanovenej v bode 53 usmernení k metóde stanovovania pokút. Komisia vsak navrhuje, aby Súdny dvor najprv nahradil cast odôvodnenia, co by podla nej viedlo k zamietnutiu tohto dôvodu. 1. O návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia a) Argumentácia úcastníkov konania 34 Komisia po prvé uvádza, ze usmernenia k ovplyvneniu obchodu nemajú za ciel stanovit prísnejsiu poziadavku preukázania významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, ako je poziadavka vyplývajúca z judikatúry. Na rozdiel od výpoctu výsky pokút, pri ktorom má urcitú mieru volnej úvahy, nebude môct predpokladat, ze kartel, ktorý významne ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, je mozné vynat zo zákazu stanoveného v clánku 81 ES. Prahové hodnoty uvedené v bodoch 52 a 53 usmernení k ovplyvneniu obchodu sú iba orientacné. Rovnako ani povinnost vymedzit trh nemozno vyvodit z bodu 55 týchto usmernení v prípadoch kartelov, kde takéto vymedzenie je podla judikatúry zbytocné. Odôvodnenie uvedené v bodoch 64 az 74 napadnutého rozsudku je preto nesprávne a musí byt nahradené. 35 Po druhé Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamienal pojem obchodný obrat v zmysle bodov 52 a 53 usmernení k ovplyvneniu obchodu s pojmom hodnota predajov uvedeným v bode 13 usmernení k metóde stanovovania pokút a ked sa domnieval, ze obchodný obrat v zmysle uvedených bodov 52 a 53 nemôze zahrnat obrat dosiahnutý zo subdodávok. Cinnost subdodávatela je nepochybne ekonomickou cinnostou relevantnou na úcely urcenia, ci obchod medzi clenskými státmi mozno povazovat za významne ovplyvnený, aj ked ju nemozno zohladnovat na úcely výpoctu výsky pokuty. Komisia teda navrhuje nahradit odôvodnenie nachádzajúce sa v bodoch 56 az 63 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd mylne domnieval, ze prekrocenie prahovej hodnoty 40 miliónov eur nebolo preukázané. 36 Po tretie Komisia navrhuje nahradenie odôvodnenia nachádzajúceho sa v bodoch 40 az 50 a osobitne v bode 48 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd dosiel k nesprávnemu záveru o prípustnosti argumentácii spolocnosti Ziegler týkajúcej sa 5 % prahovej hodnoty trhového podielu. Túto argumentáciu totiz nebolo mozné vyvodit zo zaloby na prvom stupni, a teda nemala byt povazovaná za rozsírenie uz predlozeného zalobného dôvodu, ale naopak, mala byt povazovaná za nový zalobný dôvod, cize za neprípustnú. 37 Ziegler uvádza, ze tieto návrhy na nahradenie odôvodnenia sú neprípustné, kedze jednak nemajú vplyv na výrok napadnutého rozsudku a jednak sú nepresné. V kazdom prípade sú tieto návrhy nedôvodné. 38 Po prvé Komisia tým, ze v usmerneniach k ovplyvneniu obchodu stanovila prahové hodnoty, ktoré sa nenachádzajú v judikatúre, zamýslala obmedzit svoju diskrecnú právomoc, pokial ide o uplatnovanie podmienky významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Tieto hodnoty teda nemôze ignorovat bez primeraného odôvodnenia. Navyse, kedze sa rozhodla uplatnit ich, ako v prejednávanej veci, je povinná ich dodrziavat. 39 Po druhé znenie ani zmysel dotknutých ustanovení, ani a fortiori judikatúra nepotvrdzujú rozlisovanie medzi pojmami hodnota predajov a obchodný obrat zo strany Komisie. 40 Po tretie Ziegler uvádza, ze argumentácia prednesená pred Vseobecným súdom v súvislosti s 5 % prahovou hodnotu trhového podielu je prípustná, kedze predstavuje rozsírenie dôvodu vyplývajúceho z neexistencie významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. b) Posúdenie Súdnym dvorom 41 Pokial ide o prípustnost uvedených návrhov, spochybnovanú spolocnostou Ziegler, treba konstatovat, ze tieto návrhy nemozno povazovat za neprípustné z dôvodu ich nepresnosti. V kazdom z predlozených návrhov totiz Komisia presne identifikovala pasáze napadnutého rozsudku, ktoré povazuje za nesprávne právne posúdenie, dalej dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze tieto pasáze sú nesprávnym právnym posúdením, ako aj dôvody, o ktoré sa mal Vseobecný súd podla nej opierat, aby sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, a teda tie, ktoré pred ním uviedla na svoju obranu. 42 Okrem toho podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora si návrh na nahradenie odôvodnenia na to, aby bol prípustný, vyzaduje existenciu záujmu na konaní v tom zmysle, ze návrhom musí byt mozné získat výhodu pre úcastníka konania, ktorý ho podal. Tak to môze byt v prípade, ak návrh na nahradenie odôvodnenia predstavuje obranu proti dôvodu uvedenému navrhovatelom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [6]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 23, ako aj z 21. decembra 2011, Iride/Komisia, C-329/09 P, body 48 az 51). 43 V prejednávanej veci, pokial ide o prvý návrh súvisiaci s dôvodmi, ktorý sa týka pojmu "významné ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi" a povinnosti vymedzit relevantný trh, treba zdôraznit, ze ak by sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze Komisia bola v dôsledku záväznej povahy usmernení k ovplyvneniu obchodu povinná vymedzit relevantný trh, prvá cast prvého odvolacieho dôvodu spolocnosti Ziegler by bola irelevantná. Ziegler by totiz uz nemohla tvrdit, ze Vseobecný súd neoprávnene oslobodil Komisiu od jej povinnosti vymedzit trh. V dôsledku toho má Komisia záujem na podaní uvedeného návrhu, ktorý je teda prípustný. 44 Pokial ide o druhý návrh súvisiaci s dôvodmi, ktorý sa týka neprekrocenia prahovej hodnoty 40 miliónov eur, ak by sa preukázalo, ze Vseobecný súd porusil právo, ked zamienal pojem hodnota predajov uvedený v usmerneniach k metóde stanovovania výpoctu výsky pokút s pojmom obchodný obrat v zmysle usmernení k ovplyvneniu obchodu a z toho nesprávne vyvodil, ze uvedená prahová hodnota nebola dosiahnutá, potom by bolo treba konstatovat, ze prekrocenie tejto prahovej hodnoty bolo preukázané. Za tohto predpokladu by druhá a tretia cast prvého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostou Ziegler, ktorá sa týka iba posúdenia 5 % prahovej hodnoty trhového podielu, bola irelevantná. Z toho vyplýva, ze Komisia má takisto záujem na predlození uvedeného návrhu, ktorý je teda rovnako prípustný. 45 Pokial ide o tretí návrh súvisiaci s dôvodmi, ktorý sa týka prípustnosti argumentácie spolocnosti Ziegler k 5 % prahovej hodnote trhového podielu, treba konstatovat, ze tento návrh musí byt v kazdom prípade zamietnutý ako nedôvodný bez toho, aby bolo potrebné rozhodovat o jeho prípustnosti (pozri analogicky rozsudok z 23. marca 2004, Francúzsko/Komisia, [7]C-233/02, Zb. s. I-2759, bod 26). 46 Podla clánku 48 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je totiz uvádzanie nových dôvodov pocas konania prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Dôvod alebo argument, ktorý je rozsírením dôvodu uz skôr uvedeného priamo alebo nepriamo v pôvodnej zalobe a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, vsak musí byt povazovaný za prípustný (pozri v tomto zmysle uznesenie z 13. novembra 2001, Dürbeck/Komisia, [8]C-430/00 P, Zb. s. I-8547, bod 17). 47 V prejednávanej veci zo spisu z konania pred Vseobecným súdom vyplýva, ze v druhej casti prvého zalobného dôvodu nachádzajúceho sa v pôvodnej zalobe spolocnost Ziegler najprv v bode 44 spochybnila "obchodný obrat dotknutých spolocností a velkost trhu vyjadrenú v eurách, ku ktorým dosla Komisia v rámci odhadu trhových podielov desiatich dotknutých spolocností a iných spolocností pôsobiacich na trhu medzinárodných stahovacích sluzieb". Následne v bode 45 uvedenej zaloby uviedla, ze "[metóda] uplatnená Komisiou pri výpocte trhových podielov a velkosti tohto trhu trpí zjavnou vadou posúdenia a odhad podielov dotknutých spolocností na trhu uskutocnený v bode 89 [sporného] rozhodnutia je fakticky nesprávny". Napokon v bode 58 uviedla, ze "zistené nezrovnalosti a nepresnosti [v pôvodnej zalobe] týkajúce sa výpoctu trhových podielov a velkosti trhu v eurách následne majú dopad na posúdenia vplyvu dotknutých dohôd na výmenu tovarov medzi clenskými státmi", a v tejto súvislosti sa odvolala na bod 373 sporného rozhodnutia, ktorý najmä odkazuje na prekrocenie 5 % prahovej hodnoty trhového podielu. 48 S ohladom na tieto skutocnosti Vseobecný súd v bode 48 napadnutého rozsudku oprávnene rozhodol, ze "zmienka o 5 % prahovej hodnote v replike predstavuje iba rozsírenie existujúceho dôvodu a nie nový dôvod", a tak povazoval argumentáciu spolocnosti Ziegler týkajúcu sa údajného neprekrocenia uvedenej prahovej hodnoty za prípustnú. 49 Tretí návrh Komisie preto musí byt bez dalsieho skúmania zamietnutý, kým odôvodnenost prvých dvoch návrhov bude prípadne preskúmaná v rámci posúdenia prvého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostou Ziegler. 2. O dôvodnosti prvého odvolacieho dôvodu a) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, týkajúcej sa povinnosti vymedzit trh i) Argumentácia úcastníkov konania 50 Podla spolocnosti Ziegler sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa v bode 72 napadnutého rozsudku domnieval, ze Komisia mohla "výnimocne" stanovit, ze dotknuté podniky mali trhový podiel vyssí ako 5 %, bez toho, aby vymedzila dotknutý trh. 51 Na úvod Ziegler uvádza, ze Vseobecný súd nebol oprávnený, bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, oslobodit Komisiu od povinnosti vymedzit relevantný trh stanovenej v bode 55 usmernení o ovplyvnení obchodu, ktoré odkazujú na oznámenie o vymedzení trhu. Kedze tieto usmernenia obmedzujú volnú úvahu Komisie, ich nerespektovanie by malo za následok porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery. V prejednávanej veci bola Komisia povinná vymedzit relevantný trh práve preto, lebo nepreukázala, ze podmienka významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi bola splnená, a uspokojila sa s domnienkami stanovenými v uvedených usmerneniach. 52 Subsidiárne Ziegler tvrdí, ze dôvody, ktoré uviedol Vseobecný súd na odôvodnenie oslobodenia od povinnosti vymedzit trh, obsahujú rozpory a vecné chyby. Rozpory spocívajú v skutocnosti, ze Vseobecný súd oslobodil Komisiu od tejto povinnosti z dôvodu uvedeného v bodoch 70 a 71 napadnutého rozsudku, a v tom, ze táto povinnost bola prakticky splnená. V tejto súvislosti by prinajmensom islo o nedostatok odôvodnenia, kedze Vseobecný súd neodôvodnil, preco priznáva Komisii zvýhodnenia vo forme uplatnenia nizsieho dôkazného standardu. 53 Pokial ide o vecné chyby, Ziegler na jednej strane tvrdí, ze opis dotknutého odvetvia nemozno zamienat s právnym pojmom trh pouzívaným v práve hospodárskej sútaze. Na druhej strane uplatnenie kritérií zamenitelnosti ponuky a dopytu by v kazdom prípade muselo viest k potvrdeniu existencie jedného a jediného trhu spájajúceho vsetky medzinárodné stahovacie sluzby s geografickým rozsahom, ktorý znacne prekracuje hranice Belgicka. Preto Vseobecný súd nebol oprávnený dôjst k záveru, ze belgický trh medzinárodných stahovacích sluzieb do Belgicka a z Belgicka bol Komisiou vymedzený v súlade s právom. 54 Okrem svojho návrhu na nahradenie odôvodnenia Komisia predovsetkým zdôraznuje, ze Ziegler v priebehu správneho konania nespochybnila to, ze podmienka významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi bola v prejednávanej veci splnená. 55 Dalej podla tejto institúcie treba rozlisovat medzi vymedzením trhu, ktorý je eventuálne relevantný na úcely urcenia, ci 5 % prahová hodnota trhového podielu bola prekrocená, a plným vymedzením relevantného trhu, ktoré je vykonávané vtedy, ak má byt hodnotené postavenie úcastníka na trhu. Iba druhý prípad vyzaduje analýzu, ktorá ide nad rámec jednoduchého opisu dotknutého odvetvia. Navyse podla judikatúry nie je v prípade zjavných kartelov nevyhnutné vymedzit trh. Na vyhovenie poziadavke bodu 55 usmernení o ovplyvnení obchodu preto pre kartely postacuje uskutocnit opis odvetvia, ktorý by umoznil urcit trhový podiel úcastníkov kartelu. 56 Napokon Komisia uznáva, ze odôvodnenie Vseobecného súdu má rozpory. To vsak preukazuje iba to, ze Vseobecný súd sa nesprávne domnieval, ze Komisia si nesplnila povinnost vymedzit relevantný trh. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na svoju argumentáciu týkajúcu sa nahradenia odôvodnenia. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 57 Vzhladom na to, ze Komisia zdôraznila, ze Ziegler v priebehu správneho konania nespochybnila splnenie podmienky významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, cím zamýslala spochybnit prípustnost tohto odvolacieho dôvodu, treba na úvod pripomenút, ze pokial ide najmä o uplatnenie clánku 81 ES, ziadne ustanovenie práva Únie neukladá príjemcovi oznámenia o výhradách povinnost spochybnit jednotlivé skutkové a právne zistenia pocas správneho konania spojenú s tým, ze v opacnom prípade to uz neskôr v súdnom konaní nebude mozné. Bez výslovne stanoveného právneho základu na tento úcel je totiz toto obmedzenie v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodrzania práva na obranu (rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [9]C-407/08 P, Zb. s. I-6375, body 89 a 91). 58 V dôsledku toho nemozno predpokladat, ze Ziegler nie je oprávnená spochybnit pred Vseobecným súdom a v súcasnosti pred Súdnym dvorom to, ze podmienka uplatnenia clánku 81 ES, spocívajúca vo významnom ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi, bola splnená. 59 Ziegler Vseobecnému súdu predovsetkým vycíta, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked Komisiu oslobodil od povinnosti vymedzit relevantný trh, ktorú si Komisia sama stanovila v bode 55 usmernení o ovplyvnení obchodu, zatial co Komisia naopak usudzuje, ze Vseobecný súd týmto usmerneniam neoprávnene priznal záväzný úcinok. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora si Komisia môze stanovit pokyny na výkon volnej úvahy, a to prostredníctvom aktov, akými sú usmernenia, v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú orientacné pravidlá pre túto institúciu, ak sa neodchylujú od noriem Zmluvy o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. marca 1993, CIFRS a i./Komisia, [10]C-313/90, Zb. s. I-1125, body 34 a 36, ako aj z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, [11]C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 62). 60 Hoci opatrenia, ktoré majú vyvolat vonkajsie úcinky, akými sú usmernenia adresované hospodárskym subjektom, nemozno kvalifikovat ako pravidlo práva, na ktoré bude musiet správny orgán bezpodmienecne prihliadat, napriek tomu stanovujú orientacné praktické pravidlá postupu, ktoré sa majú dodrziavat a od ktorých sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odchýlit bez uvedenia dôvodov zlucitelných so zásadou rovnosti zaobchádzania. Dotknutá institúcia sa totiz prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením oznámenia, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od nich odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Nemozno teda vylúcit, ze za urcitých podmienok a v závislosti od ich obsahu môzu takéto pravidlá postupu mat vseobecný dosah a vyvolávat právne úcinky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [12]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 209 az 211). 61 Tak je to aj v prípade usmernení k ovplyvneniu obchodu. Z ich bodu 3 totiz vyplýva, ze majú za ciel pomôct súdom a orgánom clenských státov uplatnovat pojem ovplyvnovanie obchodu, ktorý je uvedený v clánkoch 81 ES a 82 ES, a teda usmernenia "... majú poskytnút metódu k uplatnovaniu pojmu ovplyvnenie obchodu a návod k tomuto uplatnovaniu v situáciách, ktoré casto nastávajú". Okrem toho zo znenia bodov 50, 52 a 53 týchto usmernení jasne vyplýva, ze Komisia ich zamýsla uplatnovat, najmä pri posudzovaní, ci urcitá dohoda významne ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 62 Je nesporné, ako to vyplýva najmä z bodu 49 napadnutého rozsudku, ze Komisia sa v prejednávanej veci rozhodla uplatnovat uvedené usmernenia pri urcení, ci podmienka uplatnenia clánku 81 ES spocívajúca vo významnom ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi bola splnená. Za týchto okolností sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 66 az 68 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, ze Komisia bola v predmetnom prípade povinná riadit sa uvedenými usmerneniami. 63 Okrem toho, aj keby vymedzenie relevantného trhu na úcely preukázania významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ES bolo za urcitých okolností nadbytocné, a to, ak by aj pri neexistencii takéhoto vymedzenia bolo mozné urcit, ze dotknutý kartel môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ze má za ciel vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. februára 2006, Adriatica di Navigazione/Komisia, C-111/04 P, bod 31), overenie prekrocenia prahovej hodnoty trhového podielu by, ako vyplýva z definície, nebolo mozné uskutocnit, ak by tento trh nebol nijako vymedzený. V tejto súvislosti bod 55 usmernení o ovplyvnení obchodu logicky stanovuje, ze "na úcely uplatnenia prahovej hodnoty je potrebné vymedzit relevantný trh", a v poznámke pod ciarou v bode 55 odkazuje na oznámenie o vymedzení relevantného trhu. 64 Za týchto okolností sa Vseobecný súd takisto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 66 az 68 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, ze Komisia bola na základe týchto usmernení povinná vymedzit relevantný trh. Prvý návrh na nahradenie odôvodnenia podaný Komisiou musí byt preto zamietnutý. 65 Hlavnú argumentáciu uvedenú spolocnostou Ziegler takisto nemozno prijat. 66 Vseobecný súd síce v bode 68 napadnutého rozsudku skutocne uviedol, ze "je pritom nesporné, ze Komisia nedodrzala povinnost [vymedzit relevantný trh] stanovenú v bode 55 usmernení [o ovplyvnení obchodu]" a v bode 72 uvedeného rozsudku konstatoval, ze "Komisia výnimocne mohla vychádzat z druhej alternatívnej podmienky uvedenej v bode 53 [uvedených usmernení] bez toho, aby výslovne vymedzila trh v zmysle bodu 55 týchto usmernení". 67 Zo znenia bodov 65 az 73 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd nijako neoslobodil Komisiu od povinnosti vymedzit dotknutý trh, ak sa opiera o prahovú hodnotu 5 % relevantného trhu Spolocenstva. Naopak, v bode 70 napadnutého rozsudku usúdil, ze Komisia v prejednávanej veci vhodným spôsobom urcila dotknuté sluzby, ked uviedla "dostatocne podrobný opis predmetného odvetvia, vrátane ponuky, dopytu a geografického rozsahu", ktorý mu "umozn[í] overit základné tvrdenia Komisie, a kedze na základe toho celkový trhový podiel zjavne znacne prekracuje prahovú hodnotu 5 %". 68 Vseobecný súd v tejto súvislosti v bode 65 napadnutého rozsudku doplnil, ze "Komisia správne poukázala na to, ze cielom kartelu bolo obmedzit hospodársku sútaz v odvetví medzinárodného stahovania do alebo z Belgicka. Predmetné stahovanie sa totiz vyznacovalo tým, ze jeho východiskovým alebo cielovým bodom bolo Belgicko a ze cinnost kartelu prebiehala v Belgicku. Okrem toho Komisia pri svojom odhade velkosti trhu vzala do úvahy obraty zahranicných spolocností na tomto trhu. V dôsledku toho Komisia bola oprávnená konstatovat, ze dotknutými sluzbami boli medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku". V bode 71 tohto rozsudku okrem toho uviedol, ze trh medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku "Komisia správne identifikovala ako relevantný trh". 69 Vseobecný súd sa v dôsledku toho iba domnieval, ako zdôraznila generálna advokátka v bode 46 svojich návrhov, ze takýto opis predstavuje vymedzenie trhu v zmysle bodu 55 usmernení o ovplyvnení obchodu a je dostatocný na posúdenie, ci prahová hodnota 5 % bola prekrocená. 70 Treba preto konstatovat, ze hlavná argumentácia spolocnosti Ziegler smerujúca k spochybneniu dôvodnosti oslobodenia od povinnosti vymedzit relevantný trh, ktoré bolo priznané Komisii, je zalozená na selektívnom az nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, a preto musí byt odmietnutá rovnako ako subsidiárna argumentácia, podla ktorej Vseobecný súd uviedol na odôvodnenie uvedeného oslobodenia odporujúce si dôvody, cím si nesplnil povinnost odôvodnenia v tomto smere, pricom aj táto argumentácia sa opierala o selektívny výklad. 71 Po druhé, pokial ide o tvrdenie spolocnosti Ziegler, ze Vseobecný súd týmto spôsobom prinajmensom nesprávne posúdil právne poziadavky, ktoré vymedzenie relevantného trhu malo v prejednávanej veci splnat, treba pripomenút, ze vymedzenie relevantného trhu v rámci uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES má za ciel iba urcit, ci dotknutá dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci má za ciel alebo za následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (uznesenie Adriatica di Navigazione/Komisia, uz citované, bod 31), a ze na zistenie, ci kartel významne ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, je potrebné ho skúmat v hospodárskom a právnom kontexte (rozsudky z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [13]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 35 a citovaná judikatúra, ako aj z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [14]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 37). 72 Pokial ide o posúdenie podmienky týkajúcej sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, poziadavky, ktoré má splnat vymedzenie dotknutého trhu, sa lísia v závislosti od okolností kazdého konkrétneho prípadu. 73 Za týchto okolností v rozpore s tým, co tvrdí Ziegler, sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s právnymi poziadavkami, ktoré má vymedzenie dotknutého trhu splnat v prejednávanej veci, ked v bode 70 napadnutého rozsudku usúdil, ze "dostatocne podrobný opis predmetného odvetvia, vrátane ponuky, dopytu a geografického rozsahu" je dostatocný na vymedzenie trhu, kedze umoznuje overit, ci 5 % prahová hodnota trhového podielu stanovená v bode 53 uvedených usmernení bola v prejednávanej veci prekrocená. 74 Po tretie, pokial Ziegler Vseobecnému súdu vycíta, ze nemal prijat vymedzenie trhu, ktoré uskutocnila Komisia v spornom rozhodnutí, treba pripomenút, ze z clánku 256 ZFEÚ a z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze len Vseobecný súd má právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré boli predlozené, a jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 256 ZFEÚ právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho Vseobecný súd vyvodil (pozri najmä rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [15]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 23, ako aj z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, [16]C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 71 a citovanú judikatúru). 75 Súdny dvor teda nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Vseobecný súd vykonal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, potom iba Vseobecnému súdu prislúcha posúdit hodnotu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. Toto posúdenie teda - s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov - nepredstavuje právnu otázku, ktorá by sama osebe podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 24 a citovanú judikatúru, ako aj General Química a i./Komisia, uz citovaný, bod 72 a citovanú judikatúru). 76 Argumentáciou spomenutou v bode 74 tohto rozsudku sa vsak spolocnost Ziegler v skutocnosti pokúsa získat nové posúdenie skutkového stavu bez toho, aby sa odvolávala na akékolvek skreslenie dôkazov Vseobecným súdom. Táto argumentácia je preto neprípustná. 77 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvú cast prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako ciastocne nedôvodnú a ciastocne neprípustnú. b) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, týkajúcej sa neprekrocenia 5 % prahovej hodnoty trhového podielu i) Argumentácia úcastníkov konania 78 Ziegler uvádza, ze aj v prípade, ak by bol trh medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku povazovaný za relevantný trh, Vseobecný súd si nesplnil povinnost odôvodnenia, ked sa v bode 71 napadnutého rozsudku domnieval, ze 5 % prahová hodnota trhového podielu uvedená v bode 53 usmernení o ovplyvnení obchodu bola v prejednávanej veci nutne dosiahnutá, a na to, aby nebola prekrocená, by velkost trhu musela predstavovat minimálne 435 miliónov eur, co podla Vseobecného súdu mohlo nastat, iba ak by sa vychádzalo z podstatne sirsieho trhu, ako bol trh identifikovaný Komisiou. 79 Na jednej strane toto tvrdenie nebolo odôvodnené a bolo zalozené na konstatovaní Vseobecného súdu, ktoré nebolo predmetom kontradiktórnej diskusie medzi úcastníkmi konania a ktorým bola porusená vseobecná zásada respektovania práva na obranu, dispozicná zásada a pravidlá o dôkaznom bremene. Na druhej strane, aj keby sa toto tvrdenie opieralo o odhad velkosti relevantného trhu vykonaný v spornom rozhodnutí, tento zdroj by nemohol byt pouzitý, kedze Vseobecný súd v bode 59 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odhad velkosti trhu na 83 miliónov bol nesprávny a ze trh nebol vymedzený. Odôvodnenie Vseobecného súdu má preto rozpor. Ziegler dodáva, ze velkost trhu medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku v roku 2002 mohla podla jej názoru zodpovedat sume 880 miliónov eur. 80 Komisia okrem svojho návrhu na nahradenie odôvodnenia najprv zdôraznuje, ze císelné vyjadrenie hypotetickej velkosti trhu, ktorá by bola nevyhnutná na to, aby trhový podiel úcastníkov kartelu bol nizsí ako prahová hodnota 5 %, bolo prediskutované na pojednávaní a ze vo svojej odpovedi z 22. marca 2010 na písomné otázky Vseobecného súdu poskytla informácie na výpocet. Následne odhad velkosti relevantného trhu na úrovni 880 milióna eur bol po prvýkrát uvedený pred Súdnym dvorom a bol vymyslený. Komisia navyse poznamenáva, ze Ziegler vytýka, ze doslo k nadhodnoteniu velkosti tohto trhu v rámci skúmania prahovej hodnoty 40 miliónov eur, avsak k podhodnoteniu tejto velkosti, pokial ide o skúmanie 5 % prahovej hodnoty trhového podielu. V kazdom prípade 5 % ná prahová hodnota bola zjavne dosiahnutá. Ziegler totiz nespochybnuje aritmetické odôvodnenie, ktoré poskytol Vseobecný súd najmä v bode 70 napadnutého rozsudku. Okrem toho vysvetlenie Vseobecného súdu úplne postacuje na pochopenie jeho odôvodnenia. Povinnost odôvodnenia teda bola rovnako splnená. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 81 Podla ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia rozsudku jasne a nepochybne vyplývat úvahy Vseobecného súdu tak, aby sa mohli dotknuté osoby oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonat jeho preskúmanie (pozri najmä rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens, [17]C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 a 33, ako aj General Química a i./Komisia, uz citovaný, bod 59). 82 Povinnost odôvodnenia vsak Vseobecnému súdu neukladá, aby vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonat preskúmanie (pozri najmä rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [18]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 372). 83 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku, ktorý je jediným bodom, proti ktorému smeruje táto cast odvolania, konstatoval: "... po prvé... Komisia bola oprávnená konstatovat, ze predmetnými sluzbami sú medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku... Po druhé Komisia na základe toho odhadla velkost trhu na 83 miliónov eur a celkový trhový podiel úcastníkov kartelu priblizne na 50 %. Tieto údaje je potrebné upravit s cielom zohladnit opravy vyplývajúce z rozhodnutia K(2009) 5810 [v konecnom znení z 24. júla 2009] a z vylúcenia objemu predaja dosiahnutého zo subdodávok..., co podla Komisie vedie k celkovému obratu vyse 20 miliónov eur a k celkovému trhovému podielu takmer 30 %. Tento trhový podiel je vsak stále ovela väcsí ako prahová hodnota 5 %. Po tretie v reakcii na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní [Ziegler] sama konstatovala, ze na to, aby prahová hodnota 5 % nebola dosiahnutá, by velkost trhu musela byt aspon 435 miliónov eur. Takúto velkost relevantného trhu by vsak bolo mozné dosiahnut jedine v prípade, ak by sa vychádzalo z ovela sirsie vymedzeného trhu, ako je trh medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku, ktorý vsak Komisia správne identifikovala ako relevantný trh." 84 Treba teda konstatovat, ze po prvé z tohto bodu 71 výslovne vyplýva, ze údaje, ktoré uviedol Vseobecný súd, a záver, ktorý z toho vyvodil, boli skutocne predmetom kontradiktórnej diskusie medzi úcastníkmi konania. Preto argumentáciu odvolávajúcu sa na porusenie zásady kontradiktórnosti a na porusenie vseobecnej zásady respektovania práva na obranu, dispozicnej zásady a pravidiel o dôkaznom bremene treba zamietnut. 85 Po druhé zo spisu v konaní pred Vseobecným súdom vyplýva, ze záver, ktorý Vseobecný súd vyvodil v uvedenom bode 71, nevychádza z odhadu velkosti trhu, ktorý sa nachádza v spornom rozhodnutí - a ktorý je podla bodu 59 napadnutého rozsudku nesprávny -, ale vychádza z údajov, tak ako ich Komisia oznámila vo svojej odpovedi z 22. marca 2010 na otázky Vseobecného súdu. Ako totiz zo spisu v konaní pred Vseobecným súdom vyplýva, Komisia v tejto odpovedi oznámila, ze "celkovú velkost trhu medzinárodných stahovacích sluzieb z Belgicka a do Belgicka, bez stahovaní uskutocnených prostredníctvom subdodávatelov, [mozno] odhadnút na maximálne 67,5 milióna eur" a ze aj na takomto mensom trhu majú úcastníci kartelu "celkový trhový podiel stále minimálne okolo hodnoty 30 %". Z toho vyplýva, ze uvádzané rozpory v odôvodnení neboli preukázané. 86 V tejto súvislosti treba rovnako zdôraznit, ako uviedla generálna advokátka v bode 73 svojich návrhov, ze samotná skutocnost, ze niektoré císelné údaje nachádzajúce sa v spornom rozhodnutí mohli byt povazované za nesprávne, neumoznuje dospiet k záveru, ze vsetky údaje oznámené Komisiou boli chybné. V kazdom prípade posúdenie správnosti údajov uvedených Komisiou v prejednávanej veci v jej odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom je skutkovou otázkou, ktorá - s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, na ktorý sa v prejednávanej veci neodkazuje - je vynatá z rozsahu preskúmania Súdnym dvorom v odvolacom konaní v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 74 a 75 tohto rozsudku. 87 Po tretie v rozpore s tým, co tvrdí Ziegler, odôvodnenie poskytnuté Vseobecným súdom v bode 71 napadnutého rozsudku v súvislosti s konstatovaním, ze 5 % prahová hodnota trhového podielu bola prekrocená, zodpovedá poziadavkám spomenutým v bodoch 81 a 82 tohto rozsudku. Je totiz zrejmé, ze celkový trhový podiel úcastníkov kartelu sa môze pomerne znízit, iba ak sa predmetný trh rozsíri. Kedze jednak Vseobecný súd rozhodol, ze trh medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku bol Komisiou správne vymedzený, a jednak jeho velkost zistená Vseobecným súdom nemôze byt z dôvodu nenamietania skreslenia úcinne spochybnená v stádiu odvolacieho konania, nebolo na potvrdenie tohto konstatovania nevyhnutné ziadne osobitné odôvodnenie, iné ako odôvodnenie vyplývajúce z konstatovania, ze iba vymedzenie trhu o dost väcsieho, ako je trh medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku, správne vymedzený Komisiou, by umoznilo dôjst k záveru, ze uvedená prahová hodnota nebola prekrocená. 88 V tejto súvislosti je okrem toho potrebné zdôraznit, ze tvrdením, ze velkost trhu medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku sa v roku 2002 mohla zvýsit na 880 miliónov eur, sa Ziegler opät snazí spochybnit posúdenie skutkových okolností vykonané Vseobecným súdom, a to bez odvolania sa na prípad akéhokolvek skreslenia dôkazov. Z judikatúry uz spomenutej v bodoch 74 a 75 tohto rozsudku pritom vyplýva, ze takáto argumentácia je v stádiu odvolacieho konania uz neprípustná. 89 Vzhladom na vyssie uvedené musí byt druhá cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá ako ciastocne nedôvodná a ciastocne neprípustná bez toho, aby bolo nevyhnutné rozhodnút o druhom návrhu na nahradenie odôvodnenia predlozenom Komisiou. c) O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu, podla ktorej prekrocenie 5 % prahovej hodnoty trhového podielu nestací na preukázanie nebezpecenstva významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi i) Argumentácia úcastníkov konania 90 Ziegler subsidiárne uvádza, ze Vseobecný súd sa v bode 73 napadnutého rozsudku v kazdom prípade dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze dotknuté porusenie mohlo významne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi uz len preto, lebo úcastníci kartelu ovládajú viac nez 5 % dotknutého trhu. Ziegler sa odvoláva najmä na bod 45 usmernení o ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi a uvádza, ze na jednej strane predbeznou podmienkou uplatnenia dotknutej domnienky je existencia dohôd, ktoré svojou samotnou povahou môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Vseobecný súd sa vsak k tejto podmienke nevyjadril a táto podmienka v prejednávanej veci ani nie je splnená. Na druhej strane pozitívna domnienka uvedená v bode 53 uvedených usmernení sa podla znenia samotného bodu rozhodne nebude uplatnovat vseobecne a automaticky. Komisia bude tak nadalej povinná skúmat okolnosti prípadu a odôvodnovat uplatnenia tejto domnienky. 91 Komisia poznamenáva, ze okrem prekrocenia 5 % prahovej hodnoty trhového podielu, ktoré je navyse v prejednávanej veci zjavné, dalsie skutocnosti podporujú záver, ze významné ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi bolo riadne preukázané. Komisia tak zdôraznuje, ze Ziegler nezohladnuje ani cezhranicnú povahu dotknutých sluzieb, ani skutocnost, ze kartel sa vztahoval na celé belgické územie. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 92 Podla judikatúry Súdneho dvora na to, aby boli rozhodnutie, dohoda alebo zosúladený postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi. Okrem toho treba, aby tento vplyv nebol zanedbatelný (rozsudky Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 34 a citovaná judikatúra, ako aj Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný, bod 36). 93 Ovplyvnenie obchodu vnútri Spolocenstva vo vseobecnosti vyplýva zo súcasného výskytu viacerých faktorov, ktoré by nemuseli byt rozhodujúce, pokial by boli posudzované samostatne. Na overenie, ci kartel významne ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, je potrebné ho skúmat v hospodárskom a právnom kontexte (rozsudky Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 35 a citovaná judikatúra, ako aj Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný, bod 37). 94 Súdny dvor v tomto smere uz rozhodol, ze kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie uzavretia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou o FEÚ, a teda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. februára 2002, Arduino, [19]C-35/99, Zb. s. I-1529, bod 33; Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 37 a citovanú judikatúru, ako aj Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný, bod 38), a ze cezhranicná povaha dotknutých sluzieb je relevantná skutocnost na úcely posúdenia, ci dochádza k ovplyvneniu obchodu medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia (pozri analogicky rozsudok z 1. októbra 1987, Vereniging van Vlaamse Reisbureaus, [20]311/85, Zb. s. 3801, body 18 a 21). 95 Otázka významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi musí byt teda posudzovaná s ohladom na vsetky relevantné skutocnosti v prejednávanej veci. Nemozno vylúcit, ze v osobitnom prípade jediná z týchto skutocností, akou je zjavné prekrocenie prahových hodnôt stanovených Komisiou v bode 53 usmernení o ovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi, uz samotná môze dostatocne preukazovat, ze obchod medzi clenskými státmi bol významne ovplyvnený v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (pozri analogicky rozsudky z 1. februára 1978, Miller International Schallplatten/Komisia, [21]19/77, Zb. s. 131, bod 9, ako aj zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [22]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 82, 83 a 86). 96 Okrem toho treba pripomenút, ze podla bodu 53 usmernení o ovplyvnení obchodu "v prípade týchto dohôd, ktoré vzhladom na svoju samotnú povahu môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, mozno... nezriedka predpokladat, ze ovplyvnenie obchodu je významné, ak trhový podiel úcastníkov dohody presahuje prahovú hodnotu 5 %". 97 V prejednávanej veci je pravda, ze Vseobecný súd v bode 73 napadnutého rozsudku iba konstatoval, ze "v rámci pozitívnej domnienky stanovenej v bode 53 usmernení [o ovplyvnení obchodu] na preukázanie citelného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi stací, ak je splnená co i len jedna z dvoch alternatívnych podmienok". 98 Vseobecný súd vsak takisto v bode 53 tohto rozsudku pripomenul, ze "pozitívna domnienka stanovená v bode 53 týchto usmernení [o ovplyvnení obchodu] sa vztahuje len na dohody alebo na postupy, ktoré sú uz svojou povahou spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi". Okrem toho v bodoch 52, 65 a 71 toho istého rozsudku konstatoval, ze jednak cezhranicná povaha sluzieb, ktorých sa týka dotknutý kartel, nebola spochybnená a jednak Komisia správne geograficky vymedzila trh podliehajúci kartelu ako trh nachádzajúci sa v Belgicku, cize zahrnujúci celé územie clenského státu. 99 Z celého znenia napadnutého rozsudku vyplýva, ze ked Vseobecný súd dospel k záveru, ze podmienka významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi bola v prejednávanej veci splnená, neopieral sa iba o velmi výrazné prekrocenie 5 % prahovej hodnoty trhového podielu, ale takisto zobral do úvahy aj geografický rozsah kartelu a cezhranicnú povahu dotknutých sluzieb. Zohladnoval tak vsetky skutocnosti relevantné v prejednávanej veci v súlade s judikatúrou spomenutou v bodoch 92 az 95 tohto rozsudku. 100 Navyse, aj ked sa Vseobecný súd výslovne nevyjadril k predbeznej podmienke uplatnenia bodu 53 uvedených usmernení v súvislosti s povahou dotknutej dohody, zo skutocností spomenutých v bode 98 tohto rozsudku vyplýva, ze táto podmienka bola podla jeho názoru v prejednávanej veci zjavne splnená vzhladom na znaky predmetného kartelu. Uvádzané porusenie uvedeného bodu teda nie je preukázané. Navyse so zretelom na judikatúru pripomenutú v bodoch 81 a 82 tohto rozsudku sa nemozno domnievat, ze Vseobecný súd si nesplnil povinnost odôvodnenia, pokial ide o uplatnenie uvedenej domnienky v predmetnom prípade. 101 Za týchto okolností treba zamietnut tretiu cast prvého dôvodu uvedeného spolocnostou Ziegler na podporu jej odvolania a v dôsledku toho aj tento odvolací dôvod v celom rozsahu, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o dôvodnosti druhého návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia. B - O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 296 ZFEÚ, clánku 47 Charty základných práv Európskej únie a clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, ako aj vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania pri posúdení odôvodnenia výsky pokuty 1. Argumentácia úcastníkov konania 102 Ziegler v podstate uvádza, ze Vseobecný súd porusil právo Únie tým, ze v bodoch 88 az 94 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia neporusila svoju povinnost odôvodnenia, ked sa pri stanovení hodnoty predajov, ktorá slúzi na urcenie základnej výsky pokuty, ako aj dodatocnej výsky pokuty, ktorá má mat odstrasujúci úcinok, opierala iba o "velmi závaznú" povahu porusenia. 103 Na jednej strane Ziegler predovsetkým uvádza, ze priznat takéto oslobodenie od povinnosti odôvodnenia je v rozpore s clánkom 296 ZFEÚ. Body 20 a 22 usmernení k metóde stanovovania pokút stanovujú, ze Komisia musí pri rozhodovaní o podiele hodnôt predajov, na ktoré má prihliadat, zohladnovat niekolko faktorov, a to aj vtedy, ked sa domnieva, ze má do cinenia s najzávaznejsími obmedzeniami hospodárskej sútaze. Odôvodnenie Vseobecného súdu v bode 93 napadnutého rozsudku je teda nedostatocné a porusuje bod 23 uvedených usmernení. 104 Na druhej strane napadnutý rozsudok porusuje základné právo na spravodlivý proces zakotvené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a v clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), v rozsahu, v akom tomuto právu zodpovedá povinnost "riadneho a dostatocného odôvodnenia". Táto povinnost je ulozená Komisii v prípade, ak Komisia presetruje porusenia práva hospodárskej sútaze a rozhoduje o nich, kedze s ohladom na judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva niet pochybnosti o tom, ze Komisia vystupuje ako súd v zmysle clánku 6 EDLP. Z tejto judikatúry vyplýva, ze právo na spravodlivý proces bráni tomu, aby Vseobecný súd priznal oslobodenie od povinnosti odôvodnenia v prípade sankcií, ktoré sú uplatnitelné na najzávaznejsie porusenia práva hospodárskej sútaze. 105 Ziegler dodáva, ze aj keby Komisia nemala byt povazovaná za súd podliehajúci uvedeným poziadavkám na odôvodnenie, ak Vseobecný súd oslobodí Komisiu od jej povinnosti odôvodnenia, pokial predpokladá podiel hodnoty predajov blízko dolnej hranice rozpätia stanoveného pre tento druh obmedzení, vzdá sa tým výkonu svojej neobmedzenej právomoci pri preskúmavaní a porusí právo na spravodlivý proces. Najmä judikatúra Európskeho súdu pre ludské práva totiz ukazuje, ze samotná kontrola, ci správny orgán neprekrocil hranice svojej volnej úvahy, nepredstavuje neobmedzenú právomoc pri preskúmavaní v zmysle clánku 6 EDLP. Rovnako samotná moznost vykonávat neobmedzenú právomoc pri preskúmavaní nepostací na uspokojenie záruk spravodlivého procesu, kedze sa este vyzaduje, aby toto preskúmavanie bolo v predmetnom prípade skutocne vykonávané. 106 Subsidiárne Ziegler uvádza, ze aj za predpokladu, ze by takéto oslobodenie od povinnosti odôvodnenia bolo v zásade prijatelné, pre rozsah, ktorý mu priznal Vseobecný súd, je toto oslobodenie v rozpore so spomínanými základnými ustanoveniami, ako aj so vseobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania a je zalozené na nedostatocnom odôvodnení. Na jednej strane skutocnost, ze toto oslobodenie sa podla bodu 93 napadnutého rozsudku uplatní, iba ak sa pouzije "sadzba, ktorá je velmi blízko" dolnej hranice rozpätia stanoveného pre najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze bez definovania tohto pojmu, bude viest k rovnakému zaobchádzaniu s rôznymi situáciami, cím bude porusená zásada rovnosti zaobchádzania. Na druhej strane rozhodnutím, ze priznané oslobodenie kryje aj dodatocnú sumu s odstrasujúcim úcinkom, bez dalsích vysvetlení, Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia. Kedze bod 25 usmernení k výpoctu výsky pokút stanovuje, ze dodatocná výska sa uplatnuje na najzávaznejsie porusenia, samotná povaha porusenia nebude postacovat na urcenie zohladneného podielu. 107 Pokial ide o návrh na nahradenie odôvodnenia predlozený Komisiou v súvislosti s rozsahom povinnosti odôvodnenia, ktorá bola ulozená usmerneniami k metóde stanovovania pokút z roku 2006, tento návrh je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. Judikatúra z obdobia pred prijatím týchto usmernení v roku 2006 uz stratila relevantnost. Uvedené usmernenia sprísnili povinnost odôvodnenia ulozenú Komisii. Rovnako uznanie trestnoprávnej povahy pokút ukladaných Komisiou v oblasti hospodárskej sútaze a nadobudnutie platnosti Charty sprísnili poziadavky odôvodnenia rozhodnutí Komisie. 108 Komisia na úvod jednak poznamenáva, ze v súvislosti s odôvodnením týkajúcim sa 17 % podielu hodnoty predaja spolocnost Ziegler pred Vseobecným súdom neuviedla argumentáciu spocívajúcu v základnom práve na spravodlivý proces. Okrem toho navrhuje, aby Súdny dvor nahradil odôvodnenie nachádzajúce sa v bodoch 90 az 92 napadnutého rozsudku. Konkrétne tvrdenie v bode 92, ze usmernenia k metóde stanovovania pokút prijaté v roku 2006 sprísnili povinnost Komisie odôvodnovat pokuty, je nesprávne. Komisia takisto zdôraznuje, ze rozpor medzi bodmi 92 a 93 napadnutého rozsudku, na ktorý poukazuje Ziegler, by zanikol, ak by bolo vyhovené návrhu na nahradenie odôvodnenia, co by viedlo k zamietnutiu druhého odvolacieho dôvodu. 109 Tento odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. Pokial ide predovsetkým jednak o povinnost odôvodnenia, Vseobecný súd v súvislosti so sporným rozhodnutím správne dospel k záveru, ze Komisia si túto povinnost splnila. Okrem toho argumentácia vychádzajúca z toho, ze Komisia je súdom v zmysle clánku 6 EDLP, ktorý má osobitnú povinnost odôvodnenia, a z toho, ze nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozsudku zbavuje spolocnost Ziegler jej práva napadnút sporné rozhodnutie pred nezávislým súdom vykonávajúcim neobmedzenú právomoc pri preskúmavaní, je neprípustná, kedze bola po prvýkrát uvedená az v stádiu odvolacieho konania, hoci ju bolo mozné uviest pred Vseobecným súdom. Táto argumentácia je v kazdom prípade nedôvodná. Osobitne judikatúra Európskeho súdu pre ludské práva nemôze spochybnit existujúcu judikatúru Európskej únie, podla ktorej Komisiu nemozno povazovat za súd v zmysle clánku 6 EDLP. 110 Pokial ide subsidiárne o posúdenie odôvodnenia výsky pokuty, Komisia v súvislosti s podielom hodnoty predajov, ktorý slúzi na urcenie základnej výsky tejto pokuty, odkazuje na svoje vyssie uvedené tvrdenia na odôvodnenie uvedené v spornom rozhodnutí. Co sa týka podielu hodnoty predajov, ktorý slúzi na urcenie dodatocnej výsky tejto pokuty s odstrasujúcim úcinkom, sa Komisia domnieva, ze nemozno spochybnit, ze 17 % podiel v prejednávanom prípade sa nachádza v dolnej casti rozpätia od 15 % do 25 % alebo ze rovnaké elementy závaznosti môzu viest dvakrát k rovnakému podielu, ak ide o dva odhady závaznosti porusenia. 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia 111 Treba zdôraznit, ze ak by aj Vseobecný súd v bodoch 90 az 92 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, ze prijatie usmernení k metóde stanovovania pokút v roku 2006, ktoré nahrádzajú usmernenia prijaté v roku 1998, sprísnilo povinnost odôvodnenia ulozenú Komisii, ak Komisia ukladá sankcie za porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, nemalo by to nijaký vplyv na posúdenie dôvodnosti druhého odvolacieho dôvodu predneseného spolocnostou Ziegler. V bodoch 93 az 96 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd konstatoval, ze takéto podrobnejsie odôvodnenie nie je vo veci, ktorú prejednáva, nevyhnutné. Vseobecný súd tak z úvah uvedených v bodoch 90 az 92 napadnutého rozsudku nevyvodil v prejednávanej veci ziaden skutkový alebo právny dôsledok. 112 Návrh Komisie musí byt preto povazovaný za návrh smerujúci voci nadbytocným dôvodom napadnutého rozsudku, a z toho dôvodu musí byt v kazdom prípade zamietnutý ako neúcinný (pozri v tomto zmysle uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, [23]C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 47 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, [24]C-182/99 P, Zb. s. I-10761, body 54 a 55). b) O dôvodnosti druhého odvolacieho dôvodu i) O hlavnej casti 113 Na úvod treba zdôraznit, ze hoci Ziegler v rámci tejto casti uvádza výhradu zalozenú na porusení clánku 296 ZFEÚ, v prejednávanej veci je uplatnitelný clánok 253 ES, kedze sporné rozhodnutie bolo prijaté pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. To vsak nie je relevantné, lebo odôvodnenie dotknutých aktov Únie v predmetnej veci nebolo podriadené v rámci clánku 253 ES iným právnym poziadavkám, ktoré by sa lísili od poziadaviek uplatnitelných v rámci clánku 296 druhého odseku ZFEÚ. Túto výhradu treba teda chápat v tom zmysle, ze odkazuje najmä na porusenie clánku 253 ES. 114 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 253 ES predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, lebo táto otázka vyplýva z vecnej zákonnosti sporného aktu (rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [25]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 146 a citovaná judikatúra). 115 Z tohto hladiska musí byt na jednej strane odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia aktu a príslusnému súdu preskúmat ho. Pokial ide konkrétne o odôvodnenie individuálnych rozhodnutí, povinnost odôvodnit takéto rozhodnutia má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, body 147 a 148, ako aj citovaná judikatúra). 116 Na druhej strane poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu dotknutého aktu, od povahy uvádzaných dôvodov a od záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiez s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 150 a citovaná judikatúra). 117 Dalej, pokial ide o volbu podielu hodnoty predajov, ktorý slúzi na urcenie základnej výsky pokuty, bod 21 usmernení k metóde stanovovania pokút stanovuje, ze "podiel hodnoty predajov, ktorý sa má spravidla zohladnovat, sa stanoví na úroven, ktorá môze dosiahnut az 30 %". Bod 22 týchto usmernení okrem iného stanovuje, ze "pri rozhodovaní, ci podiel hodnoty predajov, ktorý sa má zohladnit v danom prípade, sa má nachádzat v hornej alebo dolnej casti tejto stupnice, Komisia prihliada na niekolko faktorov, akými sú povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých dotknutých úcastníkov, geografický rozsah porusenia a vykonanie porusenia". Bod 23 uvedených usmernení spresnuje, ze "podiel predajov, ktorý sa pre [horizontálne dohody o urcovaní cien, o rozdelení trhu a o obmedzení výroby, ktoré sú vo vseobecnosti tajné,] má zohladnovat, sa spravidla bude nachádzat v hornej casti stupnice. 118 Pokial ide o urcenie dodatocnej výsky s odstrasujúcim úcinkom, bod 25 usmernení k metóde stanovovania pokút v tomto smere uvádza, ze "nezávisle na trvaní úcasti podniku na porusení Komisia zahrnie do základnej sumy ciastku vo výske 15 % az 25 % hodnoty predajov... s cielom odradit podniky aj od úcasti na horizontálnych dohodách o urcovaní cien... Pri stanovovaní podielu hodnoty predajov, ktorý sa má zohladnit v danom prípade, Komisia zohladní niekolko faktorov, najmä faktory uvedené v bode 22". 119 V prejednávanej veci, pokial ide o podiel hodnoty predajov, ktorý slúzi na urcenie základnej výsky, Vseobecný súd po tom, co v bode 89 napadnutého rozsudku usúdil - a Ziegler to nespochybnila -, ze "Komisia dostatocne odôvodnila posúdenie porusenia ako 'velmi závazného`", v bode 87 napadnutého rozsudku pripomenul obsah poziadavky odôvodnenia ulozenej v clánku 253 ES a v bode 91 uvedeného rozsudku pripomenul podstatný obsah bodov 19, 21 a 23 usmernení k metóde stanovovania pokút, v bode 93 napadnutého rozsudku konstatoval: "... je potrebné konstatovat, ze v odôvodnení c. 543 [sporného rozhodnutia] Komisia stanovila túto sadzbu na úrovni, ktorá je len o nieco vyssia ako polovica tejto stupnice, konkrétne na 17 %, pricom svoje rozhodnutie odôvodnila iba 'velmi závaznou` povahou porusenia. Komisia vsak podrobnejsie nevysvetlila, preco na základe posúdenia porusenia ako 'velmi závazného` stanovila sadzbu na 17 %, a nestanovila sadzbu, ktorá by sa nachádzala ovela dalej' v hornej casti stupnice. Toto odôvodnenie môze byt dostatocné iba v prípade, ak Komisia uplatní sadzbu, ktorá je velmi blízko dolnej hranice rozpätia stanoveného pre najzávaznejsie obmedzenia a ktorá je navyse pre zalobkynu velmi priaznivá. V tomto prípade totiz doplnujúce odôvodnenie, ktoré prekracuje rámec odôvodnenia, ktoré je uz obsiahnuté v usmerneniach, nie je potrebné. Ak vsak Komisia chcela uplatnit vyssiu sadzbu, mala poskytnút podrobnejsie odôvodnenie." 120 Pokial ide o podiel zvolený pri rozhodovaní o dodatocnej výske s odstrasujúcim úcinkom, Vseobecný súd v bode 94 napadnutého rozsudku uviedol, ze "vzhladom na to, ze odôvodnenie c. 556 [sporného rozhodnutia] odkazuje na odôvodnenie c. 542 a ze dolná hranica rozpätia je rovnaká, vyssie uvedené úvahy sa vztahujú aj na výhrady týkajúce sa odôvodnenia uvedeného v súvislosti so stanovením tejto sumy". 121 Z toho po prvé vyplýva, ze Vseobecný súd v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 115 tohto rozsudku konstatoval, ze odôvodnenie Komisie v spornom rozhodnutí v súvislosti s podielom hodnoty predajov, o ktorý sa opieral výpocet základnej výsky pokuty, je jasný, jednoznacný a zodpovedá metóde uvedenej v bodoch 21 a 23 usmernení k metóde stanovovania pokút. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia v týchto bodoch 21 a 23 uviedla, ze zvolený podiel spravidla môze dosahovat najviac 30 % z hodnoty predajov, avsak pre porusenia, akými sú horizontálne dohody o urcovaní cien a o rozdelení si trhu - kvalifikácia dotknutého kartelu v spornom rozhodnutí, ktorú Ziegler nespochybnila -, sa podiel bude spravidla nachádzat "v hornej casti stupnice". 122 Po druhé, kedze hodnota 17 % je výrazne nizsia ako horná hranica stupnice stanovenej Komisiou v uvedených usmerneniach pre najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze, Vseobecný súd správne zdôraznil, ze táto výska pokuty je pre spolocnost Ziegler velmi priaznivá. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 116 tohto rozsudku sa preto Vseobecný súd oprávnene domnieval, ze Ziegler nemala záujem získat osobitné vysvetlenie volby tohto podielu a ze Komisia nebola povinná v tomto smere osobitne odôvodnovat sporné rozhodnutie. 123 Po tretie z napadnutého rozsudku nevyplýva, a napokon ani Ziegler to netvrdila, ze sporné rozhodnutie bolo prijaté v osobitnom kontexte alebo ze sa vztahovalo na kartel, ktorý vykazuje osobitné znaky vyzadujúce si okrem uvedeného odôvodnenia este osobitné odôvodnenie zo strany Komisie, pokial ide o volbu podielu hodnoty predajov na úcely urcenia základnej výsky pokuty, a neposkytnutie tohto odôvodnenia mal Vseobecný súd sankcionovat. 124 Po stvrté, pokial ide konkrétnejsie o podiel zvolený pri rozhodovaní o dodatocnej výske s odstrasujúcim úcinkom, treba konstatovat, ze jednak predmetný kartel spadá do kategórie porusení uvedených v bode 25 usmernení k metóde stanovovania pokút, ktoré sú uvedené takisto v bode 23 týchto usmernení, a jednak podiel 17 % sa nachádza rovnako pri dolnej hranici rozpätia od 15 % do 25 % spomenutého v uvedenom bode 25. Vseobecný súd teda v bode 94 napadnutého rozsudku oprávnene poukázal na svoju analýzu odôvodnenia volby podielu na úcely urcenia základnej výsky pokuty. Odôvodnenia nachádzajúce sa v bodoch 121 az 123 tohto rozsudku sú preto relevantné aj pre analýzu vykonanú Vseobecným súdom na odôvodnenie Komisie v spornom rozhodnutí v súvislosti s uvedeným podielom. 125 Za týchto okolností výhrada spolocnosti Ziegler, podla ktorej Vseobecný súd porusil clánok 253 ES tým, ze nesankcionoval neodôvodnenie sporného rozhodnutia, pokial ide o volbu podielu hodnoty predajov na úcely urcenia základnej výsky pokuty a dodatocnej výsky pokuty s odstrasujúcim úcinkom, ba dokonca oslobodil Komisiu v tejto súvislosti od povinnosti odôvodnenia, musí byt odmietnutá ako nedôvodná. 126 Pokial ide okrem toho o údajné porusenie základného práva na spravodlivý proces zakotveného v clánku 47 Charty a v clánku 6 EDLP, treba na úvod poznamenat, ze ochrana priznaná clánkom 47 Charty v práve Únie je rovnocenná s ochranou priznanou clánkom 6 ods. 1 EDLP. Preto je vhodné odvolávat sa iba na toto prvé ustanovenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [26]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 51). 127 Ziegler uvádza, ze v prejednávanej veci bolo toto ustanovenie Charty porusené tak Komisiou, ako aj Vseobecným súdom. K tomu vsak treba uviest, ze jednak podla ustálenej judikatúry platí, ze keby sa úcastníkovi konania umoznilo uviest po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom zalobný dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Vseobecným súdom, umoznilo by sa mu tým predlozit Súdnemu dvoru, ktorý má v konaní o odvolaní obmedzené právomoci, spor so sirsím rozsahom ako ten, ktorý prejednával a rozhodoval Vseobecný súd. V konaní o odvolaní je preto právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o zalobných dôvodoch prejednávaných pred Vseobecným súdom (rozsudky z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, [27]C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 60 a citovaná judikatúra, ako aj z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, bod 111). 128 V konaní na prvom stupni Ziegler neuviedla ziadne tvrdenie, ktoré by malo preukázat, ze Komisia prijatím sporného rozhodnutia porusila jej základné právo na spravodlivý proces. 129 Na druhej strane, pokial Ziegler touto výhradou poukazuje na to, ze samotný Vseobecný súd porusil toto základné právo, treba zdôraznit, ze Ziegler tvrdí, ze toto porusenie vyplýva zo skutocnosti, ze Vseobecný súd porusil právo Únie, ked oslobodil Komisiu od povinnosti odôvodnenia, ktorá je jej ulozená pri stanovení podielu hodnoty predajov, ktorý slúzi na urcenie základnej výsky pokuty, ako aj dodatocnej výsky pokuty s odstrasujúcim úcinkom. 130 Je vsak potrebné konstatovat, ze táto výhrada spocíva na nesprávnej domnienke, kedze, ako vyplýva z bodu 125 tohto rozsudku, Vseobecný súd nijako neoslobodil Komisiu od povinnosti odôvodnenia, ktorá je jej ulozená. Uvedená výhrada musí byt teda v tomto rozsahu zamietnutá ako nedôvodná. 131 Hlavná cast tohto odvolacieho dôvodu musí byt preto zamietnutá v celom rozsahu. ii) O subsidiárnej casti 132 Po prvé treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania je vseobecnou zásadou práva Únie zakotvenou v clánkoch 20 a 21 Charty. Podla ustálenej judikatúry uvedená zásada vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, [28]C-550/07 P, Zb. s. I-8301, body 54 a 55, ako aj citovaná judikatúra). 133 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora takisto vyplýva, ze pokial ide o urcenie výsky pokuty, uplatnenie rôznych metód výpoctu nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na karteli alebo na zosúladenom postupe v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 58, ako aj citovaná judikatúra). 134 Súdny dvor vsak opakovane rozhodol, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia v iných veciach majú výlucne orientacný charakter, pokial ide o existenciu diskriminácií (rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [29]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 205, ako aj Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný, bod 233). 135 V prejednávanej veci vsak Ziegler Vseobecnému súdu nevytýka, ze nesankcionoval porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, ktorého sa dopustila Komisia tým, ze pri urcovaní základnej výsky pokuty, ako aj doplnujúcej výsky pokuty s odstrasujúcim úcinkom uplatnila voci nej 17 % podiel z hodnoty predajov, kým voci inému podniku zúcastnenému na rovnakom karteli, ktorého správanie bolo porovnatelné s jej správaním, uplatnila podiel 15 %. Naopak, Ziegler tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil takéhoto porusenia, kedze v bode 93 napadnutého rozsudku implicitne uviedol, ze za porovnatelné mozno povazovat prípady, v ktorých je pokuta vypocítaná na základe 17 % podielu z hodnoty predajov, s prípadmi, v ktorých sa tento výpocet uskutocnuje na základe 15 % podielu uvedenej hodnoty. 136 Treba preto konstatovat, ze v uvedenom bode 93 napadnutého rozsudku sa nenachádza ziadne takéto ustanovenie. Okrem toho s ohladom na judikatúru pripomenutú v bode 134 tohto rozsudku teoretické porovnanie nemôze mat s prípadnou budúcou praxou Komisie vonkoncom ziadnu relevanciu, pokial ide o existenciu diskriminácií. 137 Z toho vyplýva, ze výhrada spocívajúca v porusení zásady rovnosti zaobchádzania musí byt odmietnutá. 138 Po druhé, pokial ide o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia ulozenej Vseobecnému súdu, ktorý v bode 94 napadnutého rozsudku dovolil Komisii stanovit 17 % podiel z hodnoty predajov, ktorý má byt zohladnený pri stanovení dodatocnej výsky s odstrasujúcim úcinkom, iba pre velmi závaznú povahu porusenia, zatial co z bodu 25 usmernení k metóde stanovovania pokút vyplýva, ze samotná povaha porusenia nemôze postacovat na stanovenie tejto percentuálnej sadzby, treba na jednej strane pripomenút, ze v bodoch 124 a 125 tohto rozsudku uz bolo konstatované, ze bod 94 napadnutého rozsudku neobsahuje porusenie clánku 253 ES, na ktoré poukazuje Ziegler v rámci hlavnej casti tohto dôvodu. 139 Na druhej strane v rozpore s tým, co tvrdí Ziegler, Vseobecný súd nebol povinný odôvodnovat svoje rozhodnutie s ohladom na bod 25 usmernení k metóde stanovovania pokút. Pokial ide o urcenie percentuálnej sadzby, ktorá má byt zvolená v rámci rozpätia, ktoré spomína, uvedený bod nepochybne uvádza, ze "pri stanovovaní podielu hodnoty predajov, ktorý sa má zohladnit v danom prípade, Komisia zohladní niekolko faktorov, najmä faktory uvedené v bode 22 [týchto usmernení]". Medzi týmito faktormi sa vsak povaha dotknutého porusenia práve nenachádza. 140 Navyse, ako zdôraznila generálna advokátka v bode 129 svojich návrhov, zo znenia uvedeného bodu 22 v spojení s bodom 25 vyplýva, ze bod 22 predstavuje iba vseobecné konstatovanie, ktoré nemusí znamenat, ze jednak Komisia sa v kazdom konkrétnom prípade bude musiet opierat o vsetky tieto faktory a ze v tejto súvislosti musí podrobne odôvodnit stanovený podiel s ohladom na kazdý z nich a jednak Vseobecný súd bude musiet konstatovat, ze odôvodnenie uvedené Komisiou je nedostatocné, ak Komisia svoje rozhodnutie neodôvodnila s ohladom na kazdý z týchto faktorov uvedených v bode 22. 141 Za týchto okolností a so zretelom na judikatúru spomenutú v bodoch 81 a 82 tohto rozsudku sa zdá, ze Vseobecný súd právne dostatocne odôvodnil záver, ktorý uviedol v bode 94 napadnutého rozsudku. 142 Okrem toho skutocnost, ze sa Ziegler domnieva, ze názor Vseobecného súdu je vecne nesprávny, neznamená, ze napadnutý rozsudok nie je dostatocne odôvodnený. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 114 tohto rozsudku je totiz potrebné odlisovat povinnost odôvodnenia od otázky jeho dôvodnosti. 143 Výhradu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku je preto potrebné zamietnut ako nedôvodnú, pricom následne treba zamietnut v celom rozsahu aj túto subsidiárnu cast odvolacieho dôvodu. 144 Kedze ziadna z výhrad, ktoré spolocnost Ziegler uviedla na podporu tohto odvolacieho dôvodu, nemôze byt úspesná, treba druhý odvolací dôvod v celom rozsahu zamietnut. C - O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia, základného práva na spravodlivý proces a zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu odmietnutia výhrady chýbajúcej objektívnej nestrannosti Komisie 1. Argumentácia úcastníkov konania 145 Ziegler po prvé uvádza, ze body 103 az 107 napadnutého rozsudku sú nedostatocne odôvodnené, kedze Vseobecný súd neodôvodnil svoje odmietnutie výhrady odvolávajúcej sa na nedostatok objektívnej nestrannosti Komisie. Odôvodnenie, ktoré uskutocnil Vseobecný súd v bodoch 104 a 106 napadnutého rozsudku, sa týkalo subjektívnej nestrannosti, a teda uvedený súd uskutocnil zámenu týchto dvoch pojmov. Objektívna nestrannost predchádza spornému rozhodnutiu a opiera sa o elementy, ktoré sa nachádzajú mimo tohto rozhodnutia a ktoré v nom nemusia byt vyjadrené. Jej overenie sa musí vykonat tak, ze sa bez ohladu na postup Komisie zistí, ci urcité overitelné skutocnosti dovolujú pochybovat o jej nestrannosti. 146 Ziegler po druhé tvrdí, ze sporné rozhodnutie obsahuje nedostatok objektívnej nestrannosti, a ze teda Vseobecný súd zamietnutím uvedeného dôvodu porusil jeho právo na spravodlivý proces, zakotvené v clánku 47 Charty a v clánku 6 EDLP, ako aj jeho právo na riadnu správu vecí verejných, zakotvenú v clánku 41 Charty. Na jednej strane tieto ustanovenia ukladajú Komisii povinnost objektívnej nestrannosti, aj ked nie je povazovaná za súd v zmysle uvedených clánkov 47 a 6. Prinajmensom táto povinnost Komisii vyplýva z práva na riadnu správu vecí verejných, zakotvenú v clánku 41 Charty. Na druhej strane táto poziadavka objektívnej nestrannosti nie je v prejednávanej veci splnená. Komisia bola dotknutá porusením vytýkaným spolocnosti Ziegler tak z dôvodu, ze bola jednou z poskodených, ako aj z dôvodu, ze úradníci Komisie boli zúcastnení na zálezitosti ako predkladatelia predstieraných ponúk. Podla Európskeho súdu pre ludské práva obete porusenia nemôzu o tomto porusení rozhodovat. 147 Komisia sa domnieva, ze tento dôvod nie je dôvodný. Pokial ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, judikatúra Európskeho súdu pre ludské práva týkajúca sa subjektívnej nestrannosti nie je podla jej názoru relevantná, kedze Komisia nemôze byt prirovnávaná k súdu. Okrem toho skutocnost, ze Komisia alebo iná institúcia Únie sa nachádza medzi subjektmi poskodenými kartelom, nemôze spochybnit jej nestrannost pri vysetrovaní. V prejednávanej veci nebolo dotknuté ziadne z práv spolocnosti Ziegler na obranu. Vseobecný súd v prejednávanej veci oprávnene zohladnil skutocnost, ze Ziegler nedokázala predlozit nijaký konkrétny dôkaz na podporu svojho tvrdenia. Preto správne odôvodnil svoje odmietnutie tejto argumentácie. 148 Pokial ide o základné právo na spravodlivý proces a zásadu riadnej správy vecí verejných, Komisia pripomína, ze nemôze byt povazovaná za súd v zmysle clánku 47 Charty ani clánku 6 EDLP. Okrem toho pripústa, ze zjavne musí byt nestranná, najmä pri správnom vysetrovaní, v rámci zásad riadnej správy vecí verejných, avsak domnieva sa, ze túto povinnost nestrannosti dodrzala. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 149 Pokial ide po prvé o údajné neodôvodnenie napadnutého rozsudku, treba jednak zdôraznit, ze podla ustálenej judikatúry pripomenutej v bodoch 81 a 82 tohto rozsudku povinnost odôvodnenia ulozená Vseobecnému súdu ho nezaväzuje vypracovat odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu. Odôvodnenie Vseobecného súdu teda môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonat preskúmanie. Okrem toho podla rovnako ustálenej judikatúry spomenutej v bode 114 tohto rozsudku povinnost odôvodnenia treba odlísit od otázky dôvodnosti odôvodnenia. 150 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 104 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "údajný nedostatok objektivity Komisie nepredstavuje porusenie práva na obhajobu, ktoré by mohlo mat za následok zrusenie [sporného] rozhodnutia, ale patrí do skúmania vykonávaného v rámci preskúmavania posúdenia dôkazných prostriedkov alebo odôvodnenia rozhodnutia". Z toho v bode 105 uvedeného rozsudku vyvodil, ze tento zalobný dôvod ako zalobný dôvod smerujúci k zruseniu je irelevantný. 151 V bode 106 napadnutého rozsudku Vseobecný súd kvôli úplnosti rozhodol, ze tento dôvod je "tiez nedôvodný", a to preto, lebo jednak "okolnosti, na ktoré poukazuje [Ziegler], totiz nepreukazujú, ze v [spornom rozhodnutí] sa prejavila údajná predpojatost Komisie alebo jedného z jej zamestnancov" - pricom následne bola preskúmaná relevantnost týchto okolností -, a jednak preto, lebo tvrdenia spolocnosti Ziegler uvedené najmä na pojednávaní "tiez nepotvrdzujú tvrdenie zalobkyne o zaujatosti Komisie pri vysetrovaní veci". V tejto súvislosti konkrétne usúdil, ze "Ziegler nepreukázala, ako mohlo byt správaním vytýkaným niektorým zamestnancom, pokial by sa toto správanie preukázalo, dotknuté právo na spravodlivý proces". 152 Hoci je nepochybné, ze Vseobecný súd v uvedených bodoch rozsudku výslovne nerozlisoval medzi pojmami objektívna a subjektívna nestrannost, jasne uviedol, preco sa domnieva, ze dôvod uvedený spolocnostou Ziegler nemôze byt úspesný, a tak z právneho hladiska dostatocne odpovedal na argumentáciu tejto spolocnosti a Súdnemu dvoru umoznil vykonat preskúmanie v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 149 tohto rozsudku. Pokial ide o otázku, ci úvahy Vseobecného súdu, pokial na objektívnu nestrannost uplatnuje tie isté poziadavky ako na subjektívnu nestrannost, sú, alebo nie sú správne, treba vychádzat z toho, ze ide o vecnú otázku, ktorá, ci uz je, alebo nie je dôvodná, nemôze mat za následok nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku v súlade s judikatúrou uz spomenutou v bode 114 tohto rozsudku. 153 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá cast tohto odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 154 Pokial ide po druhé o údajné porusenie základného práva na spravodlivý proces a zásady riadnej správy vecí verejných, je potrebné pripomenút, ze aj ked Komisiu nemozno povazovat za "súd" v zmysle clánku 6 EDLP (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, [30]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 81, ako aj Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 7), Komisia je nadalej povinná respektovat v správnom konaní základné práva Únie, medzi ktoré patrí aj právo na riadnu správu vecí verejných, zakotvené v clánku 41 Charty. Predovsetkým tento clánok, a nie clánok 47 Charty, je ustanovením, ktoré upravuje správne konanie pred Komisiou v oblasti kartelov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, [31]C-109/10 P, Zb. s. I-10329, bod 53, a Solvay/Komisia, [32]C-110/10 P, Zb. s. I-10439, bod 48). 155 Podla clánku 41 Charty kazdý má právo, aby institúcie Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne. Táto poziadavka nestrannosti zahrna jednak subjektívnu nestrannost v tom zmysle, ze ziadny z clenov institúcie, ktorá rozhoduje o veci, nesmie prejavovat osobnú zaujatost, a jednak objektívnu nestrannost v tom zmysle, ze institúcia musí poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností v tomto ohlade (pozri analogicky rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [33]C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 54, ako aj z 19. februára 2009, Gorostiaga Atxalandabaso/Parlament, [34]C-308/07 P, Zb. s. I-1059, bod 46). 156 Predmetom tejto casti dôvodu je iba pojem objektívna nestrannost. Ziegler v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia v prejednávanej veci nebola objektívne nestranná, domnievajúc sa, ze Komisia sa sama povazuje za obet predmetného kartelu a ze úradníci Komisie predlozili predstierané ponuky. 157 Po prvé treba zdôraznit, ze samotná skutocnost, ze Komisia vysetruje kartel, ktorý porusil financné záujmy Únie, a sankcionuje ho, nemôze spôsobit nedostatok jej objektívnej nestrannosti. V opacnom prípade by samotná moznost, ze Komisia, alebo dokonca iná institúcia Únie mohla byt obetou protisútazného postupu uvedeného v clánku 81 ES, ako to zdôraznila generálna advokátka v bode 149 svojich návrhov, mohla mat za následok odnatie jej právomoci vysetrovat takéto postupy, co by nebolo prijatelné. V tejto súvislosti je dôlezité najmä zdôraznit, ze podla clánku 85 ES, teraz clánku 105 ZFEÚ, medzi úlohy zverené Komisii Zmluvami patrí práve dohlad nad uplatnovaním zásad uvedených v clánkoch 81 ES a 82 ES. 158 Po druhé skutocnost, ze útvary Komisie zodpovedné za vysetrovanie porusení práva hospodárskej sútaze v Únii a útvary zodpovedné za stahovanie úradníkov a zamestnancov tejto institúcie patria do tej istej organizacnej struktúry, nemôze sama osebe spochybnit objektívnu nestrannost tejto institúcie, kedze uvedené útvary sú nevyhnutne súcastou organizácie, pod ktorú spadajú (pozri analogicky rozsudok zo 6. novembra 2012, Otis a i., C-199/11, bod 64). 159 Po tretie Súdny dvor uz rozhodol, ze rozhodnutia Komisie môzu byt podriadené preskúmaniu zo strany súdu Únie a ze právo Únie stanovuje systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie, najmä pokial ide o postupy uplatnenia clánku 81 ES, ktorý ponúka vsetky záruky pozadované clánkom 47 Charty (rozsudok Otis a i., uz citovaný, bod 56). V nijakom prípade teda nemozno vychádzat z toho, ze Komisia môze byt súcasne obetou porusenia aj súdom rozhodujúcim o sankcii zan. 160 S ohladom na tieto skutocnosti sa Vseobecný súd oprávnene domnieval, ze Komisia neporusila povinnost nestrannosti, ktorá je jej ulozená. Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol dôvod prednesený spolocnostou Ziegler, zalozený na porusení práva na spravodlivý proces a vseobecnej zásady riadnej správy vecí verejných. 161 Okrem toho podla judikatúry pripomenutej v bode 75 tohto rozsudku samotnému Vseobecnému súdu prislúcha právomoc posúdit váhu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené, s výhradou prípadu skreslenia týchto dôkazov. V rozsahu, v akom sa Ziegler prostredníctvom tejto casti dôvodu snazí spochybnit posúdenie dôkazov Vseobecným súdom, ktoré mu predlozila na podporu dôvodu a ktoré sa neodvoláva na skreslenie dôkazov, treba túto argumentáciu zamietnut ako neprípustnú. 162 Z toho vyplýva, ze druhá cast tretieho dôvodu, ktorý spolocnost Ziegler uviedla na podporu svojho odvolania, je ciastocne nedôvodná a ciastocne neprípustná, a teda musí byt zamietnutá, a následne musí byt zamietnutý aj tretí odvolací dôvod v celom rozsahu. D - O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania pri posudzovaní znízenia pokuty 1. Argumentácia úcastníkov konania 163 Ziegler uvádza, ze Vseobecný súd, kedze v bode 167 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, pokial ide o platobnú schopnost, porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, ked dospel k záveru, ze Komisia bola oprávnená priznat inému podniku zúcastnenému na karteli znízenie výsky pôvodnej pokuty o 70 % na základe bodu 37 usmernení k metóde stanovovania pokút napriek tomu, ze nezamýsla na tomto základe znízit pokutu ulozenú spolocnosti Ziegler. Kedze Ziegler sa domnieva, ze sa rovnako ako tento iný podnik nachádzala v situácii platobnej neschopnosti, konstatovanej Vseobecným súdom, myslí si, ze mala právo na to, aby jej osobitná situácia bola posudzovaná so zretelom na uvedený bod 37. 164 Na odôvodnenie tohto rozdielneho zaobchádzania Vseobecným súdom v bode 171 napadnutého rozsudku, týkajúce sa hranice 10 % z celkového obchodného obratu, Komisia nepoukázala. Ziegler navyse spochybnila úvahu Vseobecného súdu, podla ktorej posúdenie zalozené iba na obchodnom obrate nezohladnuje konkrétnu situáciu podniku, a teda nie je jedinou relevantnou skutocnostou na rozhodnutie o priznaní znízenia výsky pokuty. S ohladom na uvedené musí byt napadnutý rozsudok zrusený, rovnako ako clánok 2 sporného rozhodnutia. Pokuta ulozená spolocnosti Ziegler musí byt prinajmensom znacne znízená. 165 Komisia odpovedá, ze tento dôvod musí byt zamietnutý. Na jednej strane bola zásada rovnosti zaobchádzania pri uplatnovaní bodu 35 usmernení k metóde stanovovania pokút respektovaná. V tejto súvislosti Komisia najmä zdôraznuje, ze vsetky návrhy na uplatnenie tohto bodu 35 boli zamietnuté z dôvodu neexistencie osobitného sociálneho a ekonomického kontextu. Na druhej strane bod 37 uvedených usmernení odkazuje na situáciu, ktorá je úplne výnimocná. Iný dotknutý podnik sa nachádzal vo velmi osobitnej situácii, a to z dôvodov, ktoré sú spolocnosti Ziegler utajené, o ktorých sa vsak Vseobecný súd dozvedel. Skutocnost, ze Vseobecný súd výslovne zdôraznuje iba rozdiel v pomere pokuty k celkovému obchodnému obratu, sa vysvetluje vysoko dôvernou povahou dotknutých informácií vo vztahu k spolocnosti Ziegler. Tento pomer je relevantný pre odhad, ci pokuta je, alebo nie je dôvodom ohrozenia zivotaschopnosti podniku, a v kazdom prípade tento rozdiel v pomere je relevantný pre záver, ze situácie tohto iného podniku a spolocnosti Ziegler sú porovnatelné, a to o to viac, ze Ziegler nenavrhla uplatnenie uvedeného bodu 37 vo svoj prospech. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 166 Podla judikatúry pripomenutej v bode 132 tohto rozsudku zásada rovnosti zaobchádzania najmä vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený. 167 Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu rozdielneho postupu predpokladá, ze predmetné situácie sú porovnatelné s ohladom na vsetky okolnosti, ktoré ich charakterizujú. Okolnosti, ktoré charakterizujú rozdielne situácie a tým ich porovnatelný charakter, je potrebné urcit a posúdit najmä s ohladom na predmet a ciel aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Okrem toho treba zohladnit zásady a ciele oblasti, do ktorej patrí predmetný akt (rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., [35]C-127/07, Zb. s. I-9895, body 25 a 26, ako aj citovaná judikatúra). 168 V prejednávanej veci Vseobecný súd po tom, co v bode 165 napadnutého rozsudku pripomenul, ze na priznanie znízenia pokuty podla bodu 35 usmernení k metóde stanovovania pokút musia byt okrem ziadosti v tomto zmysle splnené dve kumulatívne podmienky, a to neprekonatelná tazkost zaplatit pokutu a existencia osobitného sociálneho a ekonomického kontextu, v bode 167 napadnutého rozsudku v skutocnosti rozhodol, ze "samotný výpocet percentuálneho podielu pokuty na celosvetovom obrate podniku nemôze odôvodnit záver, ze táto pokuta nie je spôsobilá nenapravitelne ohrozit jeho ekonomickú zivotaschopnost. Ak by to totiz bolo tak, bolo by mozné stanovit konkrétne prahové hodnoty na uplatnenie bodu 35 usmernení [k metóde stanovovania pokút]". 169 Vseobecný súd z toho v rovnakom bode vyvodil, ze Komisia nebola oprávnená dospiet v spornom rozhodnutí k záveru, ze prvá podmienka uplatnenia uvedeného bodu 35, a to neprekonatelná tazkost zaplatit pokutu, nebola splnená. 170 Treba vsak po prvé uviest, ze hoci Vseobecný súd usúdil, ze Komisia právne nedostatocným spôsobom vysvetlila dôvod, pre ktorý sa domnievala, ze pokuta, ktorú zamýslala ulozit spolocnosti Ziegler, neohrozuje nenapravitelne jej ekonomickú zivotaschopnost, jednako neuviedol, ze Ziegler bol skutocne v situácii platobnej neschopnosti. Vseobecný súd totiz iba zdôraznil, ze Komisia nepreukázala opak. Preto treba konstatovat, ze argumentácia spolocnosti Ziegler prinajmensom ciastocne vychádza z nesprávnej domnienky a ze preto uvádzaná rozporuplnost dôvodov nie je preukázaná. 171 Po druhé je pravda, ze podla bodu 35 usmernení k metóde stanovovania pokút "Komisia môze za výnimocných okolností na základe ziadosti zohladnit platobnú neschopnost podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte". Bod 37 týchto usmernení vsak stanovuje, ze "hoci tieto usmernenia obsahujú vseobecnú metódu výpoctu výsky pokút, osobitosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu odôvodnovat, ze Komisia sa odchýli od tejto metódy alebo od hraníc stanovených v bode 21". Z toho vyplýva, ze na rozdiel od bodu 35 uvedených usmernení uplatnenie uvedeného bodu 37 nezávisí od platobnej schopnosti dotknutého podniku. 172 Preto aj za predpokladu, ze by Vseobecný súd uznal, ze Ziegler mala obmedzenú platobnú schopnost v zmysle uvedeného bodu 35, táto samotná okolnost by nemohla mat za následok porovnatelnost jej situácie so situáciou iného dotknutého podniku s ohladom na uvedený bod 37. 173 Treba vsak zdôraznit, ze znenie uvedeného bodu 37 nevylucuje, aby platobná neschopnost podniku mohla byt relevantná pre rozhodnutie, ci sa uplatní. Na jednej strane na úcely zabezpecenia potrebného úcinku tak bodu 35, ako aj bodu 37 usmernení k metóde stanovovania pokút je nevyhnutné, aby podmienky uplatnenia týchto bodov boli odlisné. Platobnú neschopnost alebo obmedzenú platobnú schopnost v zmysle uvedeného bodu 35 nemozno v nijakom prípade povazovat za dostatocnú pre prípadné uplatnenie bodu 37 týchto usmernení. 174 Na druhej strane, kedze platobná neschopnost alebo obmedzená platobná schopnost môzu byt relevantné v rámci uvedeného bodu 37, Vseobecný súd pri posúdení, ci Komisia respektovala rovnost zaobchádzania so spolocnostou Ziegler a s iným dotknutým podnikom, v bode 171 napadnutého rozsudku oprávnene porovnal ich situácie s výskou pokút, ktoré mali byt ulozené kazdému z týchto dvoch podnikov s ohladom na ich obchodné obraty a so zretelom na závazný rozdiel, ktorý zistil medzi týmito hodnotami, a z toho vyvodil, ze zásada rovnosti zaobchádzania nebola porusená. 175 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod musí byt zamietnutý v celom rozsahu, a to vrátane návrhu smerujúceho k znízeniu výsky pokuty. 176 Kedze ziaden z odvolacích dôvodov nemôze byt prijatý, odvolanie musí byt v celom rozsahu zamietnuté. VI - O trovách 177 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 a 2 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze spolocnost Ziegler nemala úspech vo svojich dôvodoch a Komisia podala návrh v uvedenom zmysle, je opodstatnené zaviazat túto spolocnost na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Ziegler SA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [36]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXyUpFNK/L93200-1160TMP.html#t-ECR_62011CJ0439_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0199&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:372:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0233&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0430&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0288&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0259&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0035&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0311&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0019&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0137&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0182&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0550&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0109&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0110&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0341&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0308&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0127&locale=SK 36. file:///tmp/lynxXXXXyUpFNK/L93200-1160TMP.html#c-ECR_62011CJ0439_SK_01-E0001