ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora) z 19. decembra 2012 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Pojem 'podnik` -- Hospodárska cinnost -- Výstavba letiskovej infrastruktúry -- Vzletová a pristávacia dráha" Vo veci C-288/11 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 6. júna 2011, Mitteldeutsche Flughafen AG, so sídlom v Lipsku (Nemecko), Flughafen Leipzig-Halle GmbH, so sídlom v Lipsku, v zastúpení: M. Núńez Müller a J. Dammann, Rechtsanwälte, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: B. Martenczuk a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Spolková republika Nemecko, Arbeitsgemeinschaft Deutscher Verkehrsflughäfen eV (ADV), v zastúpení: L. Giesberts a G. Kleve, Rechtsanwälte, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (ôsma komora), v zlození: predseda ôsmej komory E. Jarasiunas (spravodajca), sudcovia A. Ó Caoimh a C. Toader, generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: M. Aleksejev, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. novembra 2012, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Mitteldeutsche Flughafen AG (dalej len "MF") a Flughafen Leipzig-Halle GmbH (dalej len "FLH") navrhujú svojím odvolaním ciastocné zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a i./Komisia ([2]T-443/08 a T-455/08, Zb. s. II-1311, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd vo veci T-455/08 na jednej strane zrusil clánok 1 rozhodnutia Komisie 2008/948/ES z 23. júla 2008 o opatreniach Nemecka v prospech spolocnosti DHL a letiska Lipsko/Halle ([3]Ú. v. EÚ L 346, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom stanovuje výsku státnej pomoci, ktorú chce Spolková republika Nemecko poskytnút letisku Lipsko/Halle na úcely výstavby novej juznej dráhy a súvisiacej letiskovej infrastruktúry, na 350 miliónov eur, a na druhej strane zamietol zalobu v zostávajúcej casti. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 Z bodov 1 az 12 napadnutého rozsudku vyplýva, ze letisko Lipsko/Halle prevádzkuje spolocnost FLH, ktorá je dcérskou spolocnostou MF, ktorej akcionármi sú spolkové krajiny Sasko a Sasko-Anhaltsko, ako aj mestá Drázdany (Nemecko), Halle (Nemecko) a Lipsko. Dna 4. novembra 2004 sa spolocnost MF rozhodla postavit novú odletovú a pristávaciu dráhu (dalej len "nová juzná dráha"), ktorá mala byt financovaná kapitálovým vkladom vo výske 350 miliónov eur do spolocnosti MF alebo FLH ich verejnými akcionármi. 3 Skupina DHL (dalej len "DHL") pôsobiaca v odvetví distribúcie expresných balíkov, ktorá je v 100 % vlastníctve Deutsche Post AG, sa po rokovaniach s viacerými letiskami rozhodla presunút od zaciatku roka 2008 svoju prevádzku leteckej nákladnej prepravy z Bruselu (Belgicko) do Lipska/Halle. Dna 21. septembra 2005 podpísali FLH, MF a DHL Hub Leipzig GmbH (dalej len "DHL Hub Leipzig") rámcovú dohodu, podla ktorej sa FLH zaviazala vystavat novú juznú dráhu a pocas jej trvania splnit dalsie záväzky, okrem iného zarucit, ze DHL môze na uvedenej dráhe vykonat nepretrzitú letovú prevádzku, a zabezpecit, aby minimálne 90 % leteckej prepravy uskutocnenej DHL alebo pre DHL mohlo byt kedykolvek vykonané z juznej dráhy. 4 Dna 21. decembra 2005 vydala Spolková krajina Sasko písomný príslub v prospech FLH a DHL Hub Leipzig (dalej len "príslub"). Týmto príslubom mala byt zarucená financná výkonnost FLH pocas trvania rámcovej dohody a Spolková krajina Sasko bola zaviazaná odskodnit DHL Hub Leipzig, ak nebude môct letisko Lipsko/Halle vyuzívat stanoveným spôsobom. 5 Dna 5. apríla 2006 Spolková republika Nemecko v súlade s clánkom 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([4]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) oznámila Komisii Európskych spolocenstiev rámcovú dohodu a príslub. 6 Listom z 23. novembra 2006 informovala Komisia Spolkovú republiku Nemecko o svojom úmysle zacat konanie upravené v clánku 88 ods. 2 ES. Toto konanie sa týkalo rámcovej dohody, príslubu, ako aj kapitálového vkladu. 7 Dna 23. júla 2008 prijala Komisia sporné rozhodnutie. V nom dospela k záveru, ze kapitálový vklad predstavuje státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Domnievala sa vsak, ze príslub a neobmedzené záruky prevzaté v rámcovej dohode predstavovali státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, a ziadala Spolkovú republiku Nemecko, aby zaistila vrátenie casti pomoci poskytnutej spolocnosti DHL v rámci týchto záruk. 8 Ako vyplýva z bodov 62 a 67 napadnutého rozsudku, kapitálový vklad bol poskytnutý pred sporným rozhodnutím, co Komisia potvrdila na pojednávaní. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 9 Freistaat Sachsen, ako aj Land Sachsen-Anhalt vo veci T-443/08 a MF, ako aj FLH vo veci T-455/08 návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna predlozili 6. októbra 2008 zaloby o zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia jednak potvrdzuje, ze kapitálový vklad predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a jednak, ze uvedená pomoc dosahuje výsku 350 miliónov eur. 10 Uzneseniami z 30. marca 2009 a 24. júna 2010 predseda ôsmej komory Súdu prvého stupna jednak vyhovel návrhom Spolkovej republiky Nemecko a Arbeitsgemeinschaft Deutscher Verkehrsflughäfen eV (ADV) (dalej len "ADV") na ich vstup ako vedlajsích úcastníkov konania v oboch veciach a jednak rozhodol spojit uvedené veci na úcely ústnej casti konania. 11 Na podporu svojej zaloby uviedli MF a FLH, podporené ADV, osem zalobných dôvodov zalozených najmä, pokial ide o prvý zalobný dôvod, na porusení clánku 87 ods. 1 ES, pokial ide o druhý zalobný dôvod, na tom, ze FLH nemohla byt príjemcom státnej pomoci, pokial ide o tretí zalobný dôvod, na nemoznosti oznacit FLH za poskytovatela a súcasne príjemcu státnej pomoci, pokial ide o stvrtý zalobný dôvod, na porusení zásad zákazu retroaktivity, právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti, pokial ide o piaty zalobný dôvod, na porusení primárneho práva usmerneniami Spolocenstva o financovaní letísk a státnej pomoci na zacatie cinnosti pre letecké spolocnosti s odletom z regionálnych letísk ([5]Ú. v. EÚ C 312, 2005, s. 1; dalej len "usmernenia z roku 2005"), pokial ide o siesty zalobný dôvod, uvedený subsidiárne, na procesných vadách, pokial ide o siedmy zalobný dôvod, na porusení rozdelenia právomocí vyplývajúcich zo Zmluvy ES, a pokial ide o ôsmy zalobný dôvod, na rozporuplnosti a nedostatocnom odôvodnení výsky údajnej pomoci. 12 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd spojil veci T-443/08 a T-455/08 na úcely vydania rozsudku, odmietol zalobu v prvej veci ako neprípustnú a v druhej veci zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výsku státnej pomoci, ktorú chcela Spolková republika Nemecko poskytnút na výstavbu novej juznej dráhy a príslusnej letiskovej infrastruktúry na letisku Lipsko/Halle, na 350 miliónov eur, a zamietol zalobu v zostávajúcej casti. 13 Na úcely zamietnutia prvého zalobného dôvodu, na ktorého podporu zalobkyne vo veci T-455/08 najmä tvrdili, ze pojem "podnik" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sa nevztahuje na regionálne letiská, pokial ide o financovanie letiskovej infrastruktúry, Vseobecný súd najprv z dôvodov uvedených v bodoch 87 az 100 napadnutého rozsudku usúdil, ze FLH, pokial prevádzkuje novú juznú dráhu, vykonáva hospodársku cinnost, od ktorej nemozno oddelit cinnost spocívajúcu vo výstavbe tejto dráhy. 14 Vseobecný súd dalej v bodoch 102 az 107 napadnutého rozsudku zamietol argumenty zalobkýn, ze výstavba novej juznej dráhy predstavuje opatrenie patriace do regionálnej, hospodárskej a dopravnej politiky, ktoré nemôze Komisia preskúmat podla ustanovení Zmluvy ES týkajúcich sa státnej pomoci v súlade s oznámením Komisie o uplatnení clánkov 87 ES a 88 ES a clánku 61 Dohody o EHP na státnu pomoc v oblasti letectva [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. ES C 350, 1994, s. 5; dalej len "oznámenie z roku 1994"). V tejto súvislosti zdôraznil, ze letecké odvetvie zaznamenalo vývoj, ktorý sa týkal najmä jeho organizácie, ako aj ekonomickej situácie a situácie v oblasti hospodárskej sútaze a ze judikatúra vyplývajúca z rozsudku Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([7]T-128/98, Zb. s. II-3929), a z rozsudku Súdneho dvora z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia ([8]C-82/01 P, Zb. s. I-9297, dalej len spolu "rozsudky Aéroports de Paris"), od roku 2000 uznala, ze prevádzkovatelia letísk vykonávajú hospodársku cinnost v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 15 Vseobecný súd v bodoch 108 az 116 napadnutého rozsudku zamietol aj tvrdenia zalobkýn týkajúce sa tvrdenej oddelitelnosti výstavby letiskovej infrastruktúry a jej prevádzkovania. Po prvé najmä zdôraznil, ze výstavba novej juznej dráhy bola predpokladom jej prevádzky, po druhé, ze predmetné subjekty boli v tejto veci zhodné, po tretie, Komisia tým, ze sa opierala o skutocnost, ze predmetnú infrastruktúru prevádzkuje FLH na obchodné úcely, a ze teda ide o infrastruktúru, ktorá sa pouzíva na tieto úcely, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré umoznujú potvrdit väzbu medzi výstavbou a prevádzkou novej juznej dráhy, a po stvrté, ze výstavba tejto novej juznej dráhy predstavuje cinnost, ktorá sa priamo viaze na prevádzku letiskovej infrastruktúry, a ze skutocnost, ze urcitú cinnost nezabezpecujú súkromné subjekty alebo nie je zisková, nie je relevantným kritériom na zamietnutie jej kvalifikácie ako hospodárskej cinnosti. 16 Vseobecný súd nakoniec v bodoch 117 az 119 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenia zalobkýn, ktorých cielom bolo spochybnit relevantnost rozsudkov Aéroports de Paris predtým, ako dospel v bode 120 uvedeného rozsudku k záveru, ze Komisia sa správne domnievala, ze kapitálový vklad predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 17 Na zamietnutie stvrtého zalobného dôvodu, ktorý vzniesli zalobkyne vo veci T-455/08 a ktorý je zalozený na porusení zásad zákazu retroaktivity, právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti, Vseobecný súd v bodoch 157 az 164 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, neuplatnila usmernenia z roku 2005, ale uplatnila zásady vyplývajúce z rozsudkov Aéroports de Paris. Vseobecný súd v bodoch 166 az 172, 181 a 182 napadnutého rozsudku takisto zamietol výhrady zalozené na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a rovnosti, ako aj piaty zalobný dôvod prednesený v tejto veci a zalozený na porusení primárneho práva usmerneniami z roku 2005. 18 Vseobecný súd taktiez v bodoch 192 a 201 az 209 napadnutého rozsudku zamietol siesty zalobný dôvody zalobkýn v uvedenej veci zalozený na procesnej vade, v rámci ktorého tieto zalobkyne subsidiárne tvrdili, ze kapitálový vklad predstavuje státnu pomoc, ktorá musí byt oznacená za "existujúcu pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, ako aj siedmy zalobný dôvod, ktorý vzniesli v tej istej veci, zalozený na porusení rozdelenia právomocí vyplývajúceho zo Zmluvy ES. 19 Naopak, Vseobecný súd vyhovel ôsmemu zalobnému dôvodu vznesenému na podporu zaloby vo veci T-455/08, ktorý bol zalozený na rozporuplnom charaktere a nedostatocnom odôvodnení výsky pomoci. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 230 napadnutého rozsudku uviedol, ze výska 350 miliónov eur uvedená vo výroku sporného rozhodnutia bola nesprávna vzhladom na jeho odôvodnenia, lebo z nich vyplýva, ze urcité náklady súvisiace s úlohami verejnej sluzby nepredstavujú státnu pomoc, cize ich bolo treba odcítat od výsky kapitálového vkladu. Návrhy úcastníkov konania 20 MF a FLH, ako aj ADV navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil bod 4 výroku napadnutého rozsudku, podla ktorého sa zaloba podaná vo veci T-455/08 v zostávajúcej casti zamietla, ako aj príslusné rozhodnutie o trovách konania, -- rozhodol vo veci a vyhovel zalobe vo veci T-455/08, aj pokial sa pozaduje zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Európska komisia konstatuje, ze v prípade opatrenia na financovanie poskytnuté Spolkovou republikou Nemecko na úcely výstavby novej juznej dráhy a príslusných letiskových zariadení ide o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov odvolania a na náhradu trov konania na prvom stupni. 21 Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a zaviazat odvolatelky na náhradu trov odvolacieho konania. O odvolaní 22 Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolatelky pät dôvodov zalozených po prvé na porusení clánku 87 ods. 1 ES, po druhé na porusení zásad zákazu retroaktivity, ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, po tretie na porusení clánku 1 písm. b) bodu v), clánkov 17 a 18 nariadenia c. 659/1999, po stvrté na porusení rozdelenia právomocí vyplývajúcich zo Zmluvy ES a po piate na porusení povinnosti odôvodnit rozsudky. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES Argumentácia úcastníkov konania 23 Odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze kvalifikoval financovanie výstavby novej juznej dráhy ako státnu pomoc, domnievajúc sa, ze FLH sa má povazovat v tejto súvislosti za podnik, kedze uvedená výstavba bola hospodárskou cinnostou v zmysle pravidiel v oblasti státnej pomoci. 24 Podla nich treba rozlisovat výstavbu leteckej infrastruktúry od jej prevádzky. Na rozdiel od poziadaviek ustálenej judikatúry súdov Únie, Vseobecný súd upustil od oddeleného preskúmania týchto cinností a predpokladal, ze tie boli neoddelitelnými, pricom sa v bode 96 napadnutého rozsudku obmedzil na konstatovanie, ze vzletové a pristávacie dráhy sú "zásadnými" predpokladmi na hospodárske cinnosti vykonávané prevádzkovatelom letiska a ze výstavba takýchto dráh letisku umoznuje vykonávat jeho hlavné hospodárske cinnosti. Vseobecný súd tak neoveril, ci tieto cinnosti sú odlísitelné, a prehliadol skutocnost, ze sa týkali rôznych subjektov a odvetví. 25 Na posúdenie, ci ide o cinnost hospodárskej povahy, nie je dôlezité, ci táto cinnost predstavuje "predpoklad" inej cinnosti a nerozlisuje medzi hlavnými a vedlajsími cinnostami posudzovaného subjektu, pricom judikatúra vyzaduje posúdenie kazdej vykonávanej cinnosti. 26 Okrem toho rozlísenie medzi výstavbou a prevádzkou infrastruktúry predstavuje základnú zásadu praxe Komisie, a pokial ide o letiská, vyplýva z bodu 12 oznámenia z roku 1994, ktoré nebolo usmerneniami z roku 2005 zrusené, ale len doplnené. Preto Vseobecný súd nesprávne vychádzal z toho, ze Komisia nemala uplatnit oznámenie z roku 1994, hoci to nie je v rozpore s primárnym právom, kedze Zmluva ES neprideluje riadnu právomoc Európskej únii v oblasti politiky infrastruktúr. 27 Navyse pri výklade primárneho práva súdy Únie nevyzadujú, aby sa na opatrenia týkajúce sa letiskovej infrastruktúry uplatnovali ustanovenia v oblasti státnej pomoci, a domnievajú sa, ze tie sa majú uplatnit, iba ak ide o prevádzku letiska. Odvolatelky sa v tejto súvislosti odvolávajú na uz citované rozsudky Súdu prvého stupna Aéroports de Paris/Komisia a na rozsudok zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia ([9]T-196/04, Zb. s. II-3643), pricom zdôraznujú, ze skutkové okolnosti prvého z týchto rozsudkov sa týkali cinností velkého medzinárodného letiska, ktorého hospodárska situácia je diametrálne odlisná od tej na regionálnom letisku, akým je Lipsko/Halle. 28 Vseobecný súd navyse v bode 115 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze nie je dôlezité, ze cinnost výstavby infrastruktúry nezabezpecujú súkromné subjekty, hoci existencia trhu predpokladá, ze predmetná cinnost môze byt v zásade vykonávaná takýmito subjektmi. Vseobecný súd iba predpokladal hospodársku povahu výstavby novej juznej dráhy bez preskúmania tvrdení predlozených na popretie existencie trhu pre túto cinnost alebo hospodárskej reality. 29 Výstavba letiskovej infrastruktúry pritom nemôze mat povahu hospodárskej cinnosti z dôvodu absencie vyhliadok rentability, kedze na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bode 94 napadnutého rozsudku, presun nákladov výstavby na uzívatelov prostredníctvom letiskových poplatkov nie je mozný. Súkromní investori totiz nemôzu slobodne presunút svoje náklady na uzívatelov, lebo takéto poplatky musia byt schválené kompetentnými orgánmi spolkovej krajiny, v ktorej sa predmetné letisko nachádza, a kritériá na povolenie nijako nesúvisia s nákladmi na výstavbu letiskovej infrastruktúry. Výstavba takej infrastruktúry patrí teda k cinnostiam, ktoré vzdy boli a sú nevyhnutne vykonávané verejnými subjektmi. 30 ADV, ktorá je zdruzením podnikov prevádzkujúcich nemecké letiská, sa tak ako odvolatelky domnieva, sa ze je v rozpore s právom Únie kvalifikovat cinnost financovania alebo výstavby letiskových zariadení ako hospodársku cinnost. 31 Podla tohto úcastníka konania je funkcné rozlísenie medzi výstavbou a prevádzkou takéhoto zariadenia nutné tak z právneho hladiska, ako aj s ohladom na skutkové okolnosti. Tvrdí najmä, ze záver Vseobecného súdu, podla ktorého je výstavba novej juznej dráhy nevyhnutná na prevádzku letiska a nemôze byt posúdená oddelene, je velmi vseobecný a smeruje k tomu, ze vsetky cinnosti, ktoré sú predpokladom pre cinnost prevádzky letiska, vrátane opatrení, ktoré spadajú pod výkon verejnej moci, sa povazujú za hospodárske cinnosti. 32 V praxi sa neuskutocnuje súkromné financovanie výstavby novej letiskovej infrastruktúry, minimálne nie na malých a stredných letiskách, a zapojenie súkromných podnikov sa obmedzuje na nadobudnutie a prevádzku uz existujúcich alebo státom vystavaných infrastruktúr. Napriek vývoju v leteckej oblasti stále nie je mozné financovat výstavbu nákladnej letiskovej infrastruktúry z prevádzkových príjmov. Z dôvodu nedostatku rentability nejde teda o hospodársku cinnost. 33 ADV okrem toho tvrdí, ze Vseobecný súd sa, nasledujúc názor Komisie, chybne a rozporuplne odvolal na rozsudky Aéroports de Paris. Záver, podla ktorého hospodárska povaha výstavby letiskovej infrastruktúry vyplýva z hospodárskej povahy prevádzky, nemôze byt odvodený z tejto judikatúry. Ani Komisia, ani Vseobecný súd neodôvodnili právne akceptovatelným spôsobom, preco by napriek oznámeniu z roku 1994 malo byt financovanie výstavby letiska podrobené preskúmaniu Komisiou. V skutocnosti predstavuje výstavba letiskovej infrastruktúry základný prvok sluzieb vo verejnom záujme, takze táto úloha typicky patrí do výkonu verejnej moci. 34 Komisia v zásade tvrdí, ze téza obhajovaná odvolatelkami, podla ktorej výstavba letiskovej infrastruktúry predstavuje cinnost, ktorú treba posúdit nezávisle od prevádzky letiska, je zjavne nepresná. Od cias rozsudkov Aéroports de Paris je podla nej totiz preukázané, ze poskytnutie letiskových sluzieb za odplatu predstavuje hospodársku cinnost, na ktorú sa vztahujú predpisy Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Náklady výstavby zariadení pouzívaných prevádzkovatelom letiska sú teda investicnými nákladmi, ktoré bezne znása komercný podnik. Preto sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze FLH je podnikom a výstavba novej juznej dráhy predstavuje prvok neoddelitelný od hospodárskej cinnosti FLH. Posúdenie Súdnym dvorom 35 Na podporu svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky, ktoré podporuje ADV, v podstate zopakovali argumentáciu, ktorú predniesli pred Vseobecným súdom, podla ktorej výstavba alebo rozsírenie letiskovej infrastruktúry nie je hospodárska cinnost, ktorá spadá do pôsobnosti práva Únie v oblasti státnej pomoci, takze ich financovanie z verejných prostriedkov nemôze predstavovat státnu pomoc. 36 V rámci odvolania treba preskúmat, ci Vseobecný súd porusil clánok 87 ods. 1 ES tým, ze rozhodol, ze cinnost FLH ako prevádzkovatela letiska Lipsko/Halle a príjemcu, spolu s MF, kapitálového vkladu urceného na výstavbu novej juznej dráhy mala, pokial ide o túto výstavbu, hospodársku povahu, a ze Komisia teda správne povazovala uvedený kapitálový vklad za státnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia. 37 V prvom rade treba uviest, ako to tvrdia odvolatelky a ADV, ze oznámenie z roku 1994 uvádza v bode 12, ze "realizácia projektov týkajúcich sa infrastruktúry (letiská, dialnice, mosty atd.) je opatrením vseobecnej hospodárskej politiky, ktoré nemôze Komisia kontrolovat podla ustanovení Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci". 38 Na zamietnutie tvrdení odvolateliek zalozených na tomto oznámení Vseobecný súd v bodoch 104 az 106 napadnutého rozsudku uviedol: "104 Je vsak potrebné pripomenút, ze otázku, ci je pomoc státnou pomocou podla Zmluvy ES, treba vyriesit na základe objektívnych skutocností, ktoré sa posudzujú v case, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [10]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 137, ako aj z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [[11]C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777], bod 95), a ze Komisia je viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijíma v oblasti státnej pomoci, ale iba pokial sa neodchylujú od riadneho uplatnovania noriem Zmluvy ES, kedze tieto predpisy nemozno vykladat v tom zmysle, ktorým by sa zúzil dosah clánkov 87 ES a 88 ES alebo ktorý by bol v rozpore s cielmi stanovenými v týchto clánkoch (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, [12]C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619, bod 65 a tam citovanú judikatúru). 105 Letecké odvetvie vsak zaznamenalo vývoj opísaný v odôvodneniach c. 169 az 171 [sporného rozhodnutia], ktorý sa týkal najmä jeho organizácie, ekonomickej situácie a situácie v oblasti hospodárskej sútaze. Navyse judikatúra [Aéroports de Paris] od roku 2000 uznala, ze prevádzkovatelia letiska v zásade vykonávajú hospodársku cinnost v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, na ktorú sa vztahujú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, co potvrdil rozsudok Ryanair/Komisia [uz citovaný] (bod 88). 106 Z tohto dôvodu s ohladom na judikatúru uvedenú v bode 104 vyssie Komisia musela pri prijímaní [sporného rozhodnutia] zohladnit tento vývoj a tento výklad, ako aj ich dosah, pokial ide o uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES na financovanie infrastruktúry súvisiacej s výkonom cinností týkajúcich sa prevádzkovania letiska, a neuplatnit bod 12 oznámenia z roku 1994. Vzhladom na úvahy uvedené vyssie sa Komisia teda správne v odôvodnení c. 174 [sporného rozhodnutia] domnievala, ze od roku 2000 uz nebolo a priori potrebné vylúcit uplatnenie ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci na letiská." 39 Tieto posúdenia Vseobecného súdu sú po právnej stránke správne. Komisia musela totiz s ohladom na skutkové a právne okolnosti v case prijatia rozhodnutia posúdit kapitálový vklad v rámci právomocí, ktoré sú jej zverené clánkom 88 ES. Vseobecný súd preto správne na jednej strane zamietol tvrdenia odvolateliek týkajúce sa oznámenia z roku 1994 a na druhej strane preskúmal zalobný dôvod, s ktorým sa na neho obrátili, preskúmajúc konkrétne vo svetle týchto skutocností a tohto oznámenia, ci výstavba novej juznej dráhy predstavuje hospodársku cinnost. 40 Pokial ide o to, ci je cinnost prevádzky a výstavby neoddelitelná, co odvolatelky popierajú, Vseobecný súd po tom, co v bode 89 napadnutého rozsudku poukázal na to, ze hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo sluzieb na danom trhu (rozsudok z 1. júla 2008, MOTOE, [13]C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 21), najprv správne v bode 93 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze FLH v rámci prevádzky letiska Lipsko/Halle vykonáva hospodársku cinnost tým, ze ponúka letiskové sluzby za odplatu, ktorá pochádza najmä z letiskových poplatkov (pozri rozsudok z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný, bod 78) na trhu regionálnych letiskových sluzieb. Vseobecný súd urcil v tejto súvislosti v rámci svojho volného posúdenia skutkového stavu, ktoré nebolo odvolatelkami v rámci tohto odvolania napadnuté, ze existenciu takéhoto trhu v predmetnej veci preukazuje skutocnost, ze letisko Lipsko/Halle konkurovalo iným regionálnym letiskám, pokial ide o zriadenie európskeho leteckého uzla nákladnej letiskovej dopravy DHL. 41 Vseobecný súd dalej v bode 94 napadnutého rozsudku konstatoval, ze prevádzka novej juznej dráhy je súcastou hospodárskej cinnosti FLH, kedze Komisia v odôvodnení c. 177 sporného rozhodnutia naznacila, ze FLH túto infrastruktúru prevádzkuje na obchodné úcely a pozaduje za jej pouzívanie poplatky. Uviedol, ako to naznacila Komisia v odôvodnení c. 15 sporného rozhodnutia, ze tieto poplatky sú hlavným zdrojom príjmov na financovanie tejto juznej dráhy, ktorá umozní rozsírit jej kapacity a cinnost prevádzky letiska Lipsko/Halle. 42 Vseobecný súd nakoniec v bodoch 95 az 100 napadnutého rozsudku uviedol, ze nie je vhodné oddelovat výstavbu novej juznej dráhy od jej neskorsieho pouzívania, pricom najmä v bode 99 tohto rozsudku zdôraznil, ze výstavba uvedenej dráhy nepatrí vzhladom na svoju povahu a predmet pod výsady verejnej moci, co ani odvolatelky výslovne netvrdili. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Vseobecný súd vyhovel dôvodu zrusenia zalozenému na rozporuplnej povahe a nedostatocnom odôvodnení výsky pomoci, ked v bodoch 225 a 226 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia v odôvodneniach c. 182 a 183 sporného rozhodnutia pripustila, ze urcité náklady, a to náklady vztahujúce sa na bezpecnostnú a policajnú spoluprácu, opatrenia protipoziarnej ochrany a verejnej bezpecnosti, prevádzkovú bezpecnost, nemeckú meteorologickú sluzbu, ako aj kontrolu letovej prevádzky súvisiacu s kapitálovým vkladom, spadajú do kompetencie orgánov verejnej správy, a nemôzu teda predstavovat státnu pomoc. 43 Z týchto úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v podstate rozhodol, ze Komisia sa správne domnievala, ze výstavba novej juznej dráhy FLH predstavuje hospodársku cinnost, a ze teda kapitálový vklad okrem výdavkov spojených s plnením verejných úloh, ktoré sa od tejto sumy odpocítajú, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 44 Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky podporené AVD, sa totiz javí, ze na úcely urcenia, ci výstavba novej juznej dráhy mohla byt kvalifikovaná Komisiou ako hospodárska cinnost, Vseobecný súd v súlade s judikatúrou (pozri rozsudky z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, [14]C-364/92, Zb. s. I-43, bod 19; z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný, bod 75, a MOTOE, uz citovaný, bod 25) pristúpil k preskúmaniu tejto cinnosti a zistoval, akú mala povahu. So zretelom na konkrétne okolností a bez dopustenia sa nesprávneho právneho posúdenia tak nielen predpokladal, ale aj preukázal, ze táto cinnost nemôze byt oddelená od prevádzky letiskovej infrastruktúry FLH, ktorá predstavuje hospodársku cinnost, pricom výstavba novej juznej dráhy ako taká vo zvysku nespadá svojou povahou a predmetom pod výsady verejnej moci. 45 Tento záver nemôze byt spochybnený ani dalsími tvrdeniami prednesenými odvolatelkami a ADV. 46 Po prvé treba zamietnut tvrdenie, podla ktorého sa výstavba letiskovej infrastruktúry a prevádzka letiska týkajú rôznych subjektov a odvetví, kedze ako Vseobecný súd jasne konstatoval v bode 111 napadnutého rozsudku, co nebolo spochybnené v tomto odvolaní, dotknuté subjekty boli v tomto prípade tie isté. 47 Po druhé nie je dôlezité, ze Vseobecný súd v bodoch 96, 110 a 111 napadnutého rozsudku uviedol, ze "pristávacie a odletové dráhy sú základným predpokladom hospodárskych cinností vykonávaných prevádzkovatelom letiska", ze "ciel výstavby pristávacej dráhy súvisí s hlavnou hospodárskou cinnostou letiska" a ze "výstavba a rozsírenie dráhy sú podmienky, ktoré predchádzajú jej prevádzkovaniu". Tieto úvahy nie sú síce vhodné na preukázanie hospodárskej povahy uskutocnovanej cinnosti výstavby letiskovej infrastruktúry, pretoze sú vseobecné a takisto by sa mohli vztahovat na urcité cinnosti spadajúce pod výkon výsad verejnej moci. Nemenia vsak nic na právnom odôvodnení úvah Vseobecného súdu uvedených v bodoch 40 az 42 tohto rozsudku, z ktorých v danom prípade vyplýva, ze výstavba novej juznej dráhy predstavuje hospodársku cinnost. 48 Po tretie ako odpoved na tvrdenie ADV, ze výstavba letiskovej infrastruktúry predstavuje základný prvok sluzieb verejného záujmu, a teda predstavuje typickú verejnú úlohu, stací uviest, ze Vseobecný súd v bode 99 napadnutého rozsudku konstatoval, ze samé odvolatelky výslovne netvrdili, ze výstavba novej juznej dráhy spadá sama osebe pod výsady verejnej moci. 49 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého výstavba letiskovej infrastruktúry nemôze byt zabezpecená súkromnými subjektmi, kedze neexistuje trh pre tento druh cinností z dôvodu absencie vyhliadok rentability, Vseobecný súd ho v bode 114 napadnutého rozsudku odmietol, pricom zdôraznil, ze ako vyplývalo s jeho predoslých úvah, výstavba novej juznej dráhy je cinnostou priamo spojenou s prevádzkou letiska, ktorá je hospodárskou cinnostou. Kedze to bolo preukázané, Vseobecný súd tak nemusel skúmat, ci existoval speciálny trh pre cinnost výstavby letiskovej infrastruktúry. 50 Okrem toho Vseobecný súd v bode 115 napadnutého rozsudku správne pripomenul, ze skutocnost, ci ide o hospodársku cinnost, navyse nezávisí od toho, ci je zabezpecená súkromnými subjektmi, alebo je rentabilná. Ako totiz pripomenul Vseobecný súd v bodoch 88 a 89 tohto rozsudku, podla ustálenej judikatúry jednak pojem podnik v kontexte práva hospodárskej sútaze zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu financovania a jednak hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo sluzieb na danom trhu (pozri najmä rozsudky z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný, bod 75; MOTOE, uz citovaný, body 21 a 22, ako aj z 26. marca 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, [15]C-113/07 P, Zb. s. I-2207, bod 69). Z toho vyplýva, ze hospodárska povaha cinnosti nezávisí od súkromného alebo verejného postavenia subjektu, ktorý ju vykonáva, ani od rentability tejto cinnosti. 51 Navyse na vysporiadanie sa s tvrdeniami prednesenými v tejto súvislosti odvolatelkami, pokial ide o výsku letiskových poplatkov, treba pripomenút, ze tak, ako je uvedené v bode 41 tohto rozsudku, v tomto prípade Vseobecný súd v bode 94 napadnutého rozsudku rozhodol, ze letiskové poplatky sú hlavným zdrojom príjmov na financovanie novej juznej dráhy, ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 15 sporného rozhodnutia. Toto skutkové zistenie, z ktorého na rozdiel od tvrdení odvolateliek vyplýva, ze náklady za výstavbu tejto dráhy sa scasti vyberajú od uzívatelov, nepredstavuje právnu otázku okrem prípadu skreslenia skutkového stavu alebo dôkazov, co sa v danom prípade netvrdilo, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolania (pozri najmä v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [16]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 97 a citovanú judikatúru). 52 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ciastocne ako neprípustný a ciastocne ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásad zákazu retroaktivity, ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty Argumentácia úcastníkov konania 53 Odvolatelky podporené ADV sa domnievajú, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze Komisia neuplatnila usmernenia z roku 2005. Podla nich, kedze ich Komisia uplatnila de facto, Vseobecný súd tým, ze to odmietol uznat, porusil zásady retroaktivity, ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. 54 Pokial ide najprv o prvú z týchto zásad, odvolatelky zdôraznujú, ze rozhodnutie o kapitálovom vklade v prospech FLH bolo prijaté v case, ked sa výlucne uplatnovalo oznámenie z roku 1994. Az koncom roka 2005 sa uskutocnila zmena politiky Komisie, ktorá nezrusila uvedené oznámenie, ale ho doplnila usmerneniami z roku 2005. Tie výslovne vylucujú akékolvek retroaktívne uplatnenie. 55 Dalej, pokial ide o namietané porusenie zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, odvolatelky tvrdia, ze na rozdiel od úvah Vseobecného súdu uvedených v bode 167 napadnutého rozsudku neexistovala pred prijatím rozhodnutia zo 4. novembra 2004 o výstavbe a financovaní novej juznej dráhy rozhodovacia prax odchylujúca sa od oznámenia z roku 1994 ani judikatúra rozhodujúca o uplatnitelnosti pravidiel v oblasti státnej pomoci pri financovaní výstavby letiskovej infrastruktúry, takze náhly vývoj prístupu Komisie bol nepredvídatelný. 56 Analýza rozhodnutí prijatých Komisiou v prípade opatrení financovania letiskovej infrastruktúry totiz podla nich potvrdzuje, ze pred zverejnením usmernení z roku 2005 táto institúcia neprijala ziadne rozhodnutie v tomto zmysle. Tieto opatrenia posudzovala výslovne ako vseobecné opatrenia hospodárskej politiky nespadajúce do pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci, a to aj po vyhlásení rozsudkov Aéroports de Paris. Az vo svojich rozhodnutiach z 19. januára 2005 týkajúcich sa státnej pomoci N 644i/2002 (Nemecko - Výstavba a rozvoj regionálnych letísk) a z 20. apríla 2005 týkajúcich sa státnej pomoci N 355/2004 vo vztahu k letisku Antverpy vzala Komisia prvýkrát do úvahy tieto ustanovenia na výstavbu a rozvoj letiskovej infrastruktúry, pricom poukázala na zásadu ich neuplatnitelnosti. Aj za predpokladu, ze tieto rozhodnutia by boli relevantné, vsak nemohli otriast legitímnou dôverou dotknutých hospodárskych subjektov, kedze neboli zverejnené v plnom znení v Úradnom vestníku Európskej únie, ale neskorsie na internetovej stránke Komisie iba v jazyku konania. 57 Vseobecný súd sa v tejto súvislosti mylne odvolával na uz citované rozsudky Aéroports de Paris a Ryanair/Komisia, ktoré sa týkali len prevádzky takýchto infrastruktúr, potom na rozhodnutie Komisie z 13. marca 2001 o státnej pomoci N 58/2000 (Taliansko - Podpora piemontského letiskového systému, dalej len "rozhodnutie Komisie z 13. marca 2001"), ktoré nijako nespochybnilo, ze opatrenia financovania letiskovej infrastruktúry predstavujú opatrenia vseobecnej politiky, a nakoniec na oznámenie urobené nemeckou vládou o státnej pomoci N 644i/2002, ktoré sa netýkalo individuálneho opatrenia, ale schémy státnej pomoci. Clenské státy pritom casto oznamujú ich vnútrostátnu právnu úpravu Komisii z dôvodu právnej istoty, dokonca aj ked sa domnievajú, ze táto úprava neobsahuje ziadnu státnu pomoc. 58 Odvolatelky na pojednávaní dodali, ze rozsudky Aéroports de Paris a rozhodnutie Komisie z 13. marca 2001 boli predmetom len skráteného zverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, neboli k dispozícii v nemeckom jazyku na internetovej stránke Komisie a výmena korespondencie medzi Komisiou a clenskými státmi nebola zverejnená. 59 Nakoniec odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nevykonal preskúmania tvrdení, ktoré uplatnili s ohladom na zákonnost usmernení z roku 2005. Okrem toho, kedze sú v rozpore s primárnym právom v tom, ze kvalifikujú výstavbu letiskovej infrastruktúry ako hospodársku cinnost, sú vnútorne rozporuplné, lebo potvrdzujú oznámenie z roku 1994 a zároven sa od neho odlisujú, cím porusujú zásadu právnej istoty. 60 Komisia popiera vsetky tieto tvrdenia, pretoze podla nej neobstoja pri jednoduchom výklade sporného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ze toto rozhodnutie nie je na úcely preukázania existencie státnej pomoci zalozené na usmerneniach z roku 2005, ale na clánku 87 ods. 1 ES, tak ako bol vylozený v rozsudkoch Aéroports de Paris. Uvádza, ze s ohladom na vyjasnenie pojmu státna pomoc, ktorý je objektívnym právnym pojmom, ako bolo poskytnuté týmito rozsudkami, nemôze uz uplatnit bod 12 oznámenia z roku 1994 bez toho, aby porusila tento clánok. 61 Navyse v súvislosti s rozsudkami Aéroports de Paris a rozhodovacou praxou, ktorá nasledovala po rozsudkoch, neexistoval podla Komisie na konci roku 2004 legitímny dôvod domnievat sa, ze by financovanie vzletovej a pristávacej letiskovej dráhy státom nemohlo v nijakom prípade predstavovat státnu pomoc. Zásada ochrany legitímnej dôvery nebola teda porusená. Okrem toho, kedze usmernenia z roku 2005 neboli uplatnené, cast odvolacieho dôvodu týkajúca sa porusenia zásady právnej istoty je zjavne bezpredmetná. Posúdenie Súdnym dvorom 62 Pokial ide v prvom rade o výhradu zalozenú na zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia zásady zákazu retroaktivity, Vseobecný súd v bodoch 157 az 160 napadnutého rozsudku uviedol: "157 ... treba konstatovat, ze pokial ide o kvalifikáciu kapitálového vkladu ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ziadna skutocnost zo [sporného rozhodnutia] neumoznuje odvodit, ze Komisia uplatnila usmernenia z roku 2005. 158 Co sa dalej týka kritéria podniku a hospodárskej cinnosti, Komisia v odôvodnení c. 173 [sporného rozhodnutia] uviedla, ze z judikatúry [Aéroports de Paris] vyplýva, ze prevádzkovatelia letísk vykonávajú v zásade hospodársku cinnost v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, na ktorú sa vztahujú ustanovenia o státnej pomoci. S ohladom na nedávny vývoj v odvetví sa Komisia domnievala, ako je uvedené v odôvodnení c. 174 [sporného rozhodnutia], ze od roku 2000, teda od roku, v ktorom bol vydaný rozsudok [z 12. decembra 2000] Aéroports de Paris/Komisia [uz citovaný], uz nebolo a priori potrebné vylucovat uplatnenie ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci na letiská. Komisia teda v odôvodnení c. 176 [sporného rozhodnutia] dospela k záveru, ze ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci sa uplatnujú v tomto odvetví, pricom zdôraznila, ze to neznamená retroaktívne uplatnenie usmernení z roku 2005, pretoze Súdny dvor len vysvetlil pojem státna pomoc. 159 S týmto prístupom treba súhlasit, lebo výklad ustanovenia práva Únie, ktorý podáva Súdny dvor, sa obmedzuje na vysvetlenie a spresnenie významu a dosahu tohto ustanovenia, ako by sa malo chápat a uplatnovat, akonáhle nadobudne úcinnost (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [17]T-289/03, Zb. s. II-81, bod 159 a tam citovanú judikatúru). 160 Z toho vyplýva, ze v súvislosti s posúdením kritéria hospodárskej cinnosti mohla Komisia platne vykonat zásady vyplývajúce z judikatúry [Aéroports de Paris] tým, ze ich uplatnila na okolnosti predmetnej veci, predovsetkým pokial ide o financovanie letiskovej infrastruktúry, co nepredstavuje retroaktívne uplatnenie usmernení z roku 2005." 63 V bode 161 napadnutého rozsudku Vseobecný súd navyse uviedol, ze vyjadrenie v odôvodnení 174 sporného rozhodnutia, ze Komisia vzhladom na vývoj v odvetví letísk vo svojich usmerneniach z roku 2005 "rozsírila" postup uplatnený v rozsudkoch Aéroports de Paris na vsetky typy letísk, neumoznuje domnievat sa, ze Komisia v predmetnej veci uplatnila uvedené usmernenia. Vseobecný súd v bodoch 162 a 163 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nepouzila usmernenia z roku 2005 ani v rámci jej preskúmania kritérií hospodárskych výhod a pripísatelnosti státu, a teda v bode 164 tohto rozsudku dospel k záveru, ze pokial ide o kvalifikáciu kapitálového vkladu ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, Komisia neuplatnila usmernenia z roku 2005. Preto túto výhradu zamietol. 64 Vseobecný súd sa tak nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Na jednej strane, ako to vyplýva z preskúmania prvého odvolacieho dôvodu, správne vychádzal z dôvodov prevzatých v bode 38 tohto rozsudku, ze Komisia sa mohla odchýlit od oznámenia z roku 1994. Na druhej strane takisto správne v podstate konstatoval, ze Komisia neuplatnila usmernenia roku 2005 na kvalifikáciu kapitálového vkladu ako státnej pomoci, ale posúdila ho opierajúc sa o závery, ktoré vyvodila z rozsudkov Aéroports de Paris, co sa týka uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES. 65 Je teda takisto správne, ze Vseobecný súd nepreskúmal tvrdenia prednesené odvolatelkami v súvislosti so zákonnostou usmernení z roku 2005, kedze v bode 182 napadnutého rozsudku rozhodol, ze príslusné výhrady sú irelevantné. 66 Po druhé, pokial ide o výhrady týkajúce sa porusenia zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, Vseobecný súd ich v bode 166 napadnutého rozsudku zamietol z dôvodu, ze vychádzajú z chybného predpokladu, ze usmernenia z roku 2005 sa uplatnili retroaktívne. V bode 167 uvedeného rozsudku navyse uviedol: "V kazdom prípade nie sú tieto výhrady dôvodné. Judikatúra [Aéroports de Paris], z ktorej vyplýva, ze prevádzkovanie letiska je hospodárskou cinnostou, je z roku 2000. Navyse rozsudok Ryanair/Komisia [uz citovaný], ktorý sa týkal situácie predchádzajúcej usmerneniam z roku 2005, potvrdil judikatúru [Aéroports de Paris] v kontexte prevádzkovania regionálneho letiska. Okrem toho z rozhodnutia Komisie [z 13. marca 2001] vyplýva, ze Komisia k tomuto dátumu nevylucuje, ze opatrenie v prospech rozvoja regionálnej letiskovej infrastruktúry môze prípadne predstavovat státnu pomoc. V tomto rozhodnutí, ktoré sa na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, týkalo tiez financovania letiskovej infrastruktúry, sa Komisia v podstate domnievala, ako vyplýva z odôvodnenia c. 17, ze ak by sa predmetné opatrenie povazovalo za státnu pomoc, bolo by zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Napokon treba uviest, ze ak nemecké orgány oznámili v roku 2002 státnu pomoc N 644i/2002 z dôvodu právnej istoty, ako uvádzajú zalobkyne..., znamená to, ze anticipovali moznost, ze predmetné opatrenia, ktorých cielom bolo zlepsit regionálne letiskové infrastruktúry, by mohli byt státnou pomocou. Okrem toho v rámci konania týkajúceho sa uvedenej pomoci Komisia v podstate nemeckým orgánom 30. júna 2003 s odkazom na judikatúru [Aéroports de Paris] oznámila, ze nie je isté, ze 'pomoc na výstavbu a rozvoj regionálnych letísk mozno... povazovat za vseobecné opatrenie týkajúce sa infrastruktúry, ktoré nie je relevantné, pokial ide o státnu pomoc`." 67 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ako to správne konstatoval Vseobecný súd v bode 166 napadnutého rozsudku, ze argumentácia odvolateliek v rámci týchto výhrad vychádza z chybného predpokladu, ze Komisia v spornom rozhodnutí vykonala retroaktívne uplatnenie usmernení z roku 2005. Je teda správne, ze Vseobecný súd zamietol výhrady v bode 169 napadnutého rozsudku. 68 Zvysná cast, pokial tie isté tvrdenia smerujú k spochybneniu bodu 167 napadnutého rozsudku, musí byt zamietnutá ako bezvýznamná, ak sa týka doplnujúcich dôvodov uvedeného rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, [18]C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 148 a citovanú judikatúru). 69 V dôsledku toho treba zamietnut druhý odvolací dôvod ako ciastocne bezpredmetný a ciastocne nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 1 písm. b) bodu v), clánkov 17 a 18 nariadenia c. 659/1999 Argumentácia úcastníkov konania 70 Podla odvolateliek podporených ADV, ak by sa mal kapitálový vklad vôbec povazovat za státnu pomoc, musel by byt v kazdom prípade kvalifikovaný ako existujúca státna pomoc, pretoze v case prijatia rozhodnutia o rozsírení letiska Lipsko/Halle v priebehu roka 2004 neexistoval trh, regionálne letiská nevykonávali hospodárske cinnosti a nekonkurovali iným letiskám. Sporné opatrenie sa tak stalo státnou pomocou iba z dôvodu neskorsieho vývoja na leteckom trhu. Vseobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zamietol zalobný dôvod, ktorý bol doplnujúci k hlavnému. 71 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je zjavne nedôvodný. Na jednej strane sa situácia na trhu uz v case udelenia kapitálového vkladu zásadne zmenila, takze ho treba povazovat za novú státnu pomoc. Na druhej strane sa clánok 1 písm. b) bod v), ako aj clánky 17 a 18 nariadenia c. 659/1999 uplatnovali iba na schémy státnej pomoci. Posúdenie Súdnym dvorom 72 Treba uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 191 az 193 napadnutého rozsudku po tom, co uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze sporný kapitálový vklad bol poskytnutý v case, ked uz Komisia oznámila, ze takéto financovanie môze predstavovat státnu pomoc, uviedol: "191 Pokial ide o argumentáciu zalobkýn, podla ktorej v súvislosti s letiskami, ako je letisko Lipsko/Halle, v case prijatia rozhodnutia o úprave juznej dráhy neexistoval trh, tieto letiská nevykonávali hospodársku cinnost a navzájom si nekonkurovali, stací pripomenút, ze v rámci prvého zalobného dôvodu bolo preukázané, ze FLH vykonáva hospodársku cinnost a konkuruje dalsím letiskám, a konstatovat, ze ziadna skutocnost neumoznuje domnievat sa, ze to v case poskytnutia kapitálového vkladu neplatilo. Pokial ide o vývoj uvedený Komisiou v usmerneniach z roku 2005, tento vývoj predchádza rozhodnutiu o financovaní juznej dráhy v roku 2004. Komisia odkazuje v bode 5 týchto usmernení na vývoj, ku ktorému doslo 'v týchto posledných rokoch`. Navyse Komisia uz tento vývoj uviedla v roku 2001 vo svojom rozhodnutí [z 13. marca 2001], a to najmä v odôvodnení c. 11. 192 Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze kapitálový vklad nepredstavoval státnu pomoc v case svojho poskytnutia, ale z dôvodu vývoja spolocného trhu sa nou stal. 193 Z uvedeného vyplýva, ze kapitálový vklad nebol existujúcou pomocou v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999." 73 Týmto odvolacím dôvodom pritom odvolatelky vôbec netvrdia, ze by odôvodnenie malo jednu alebo viaceré právne vady alebo obsahovalo skreslenie skutkových okolností, ale sa obmedzujú na spochybnenie, pricom v podstate opakujú tvrdenia uz prezentované na prvom stupni, posúdenia skutkového stavu vykonaného Vseobecným súdom v bode 191 napadnutého rozsudku, tvrdiac, ze v case prijatia rozhodnutia o rozsírení letiska Lipsko/Halle v priebehu roka 2004 neexistoval trh. 74 Z toho vyplýva, ze odvolatelky sa v skutocnosti touto argumentáciou snazia o dosiahnutie opätovného preskúmania zaloby podanej na Vseobecnom súde, ako aj posúdenia skutkového stavu v napadnutom rozsudku, na co nemá Súdny dvor v rámci tohto odvolania právomoc (pozri citovanú judikatúru v bode 51 tohto rozsudku a rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, [19]C-352/98 P, Zb. s. I-5291, body 34 a 35, ako aj z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, [20]C-76/01 P, Zb. s. I-10091, body 46 a 47). 75 Tretí odvolací dôvod musí byt teda zamietnutý ako neprípustný. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení rozdelenia právomocí vyplývajúcich zo Zmluvy ES Argumentácia úcastníkov konania 76 Odvolatelky podporené ADV tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bode 203 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia neprekrocila svoje právomoci tým, ze kvalifikovala kapitálový vklad ako státnu pomoc. Nezohladnil skutocnost, ze rozhodnutie týkajúce sa výstavby dopravnej infrastruktúry predstavuje rozhodnutie v oblasti územného plánovania, prijaté na základe ustanovení verejného práva clenského státu. Vseobecný súd tým, ze podriadil financovanie rozsírenia infrastruktúry právu státnej pomoci, prisúdil Komisii právomoci, ktoré by obmedzovali výsady clenských státov v oblasti územného plánovania. To je navyse v rozpore so zásadou subsidiarity. 77 Podla Komisie Vseobecný súd správne konstatoval, ze clánok 88 ES oprávnuje Komisiu preskúmat a kontrolovat státnu pomoc, ba jej ukladá takú povinnost, a ze preskúmanie zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom spadá do jej výlucnej právomoci. Podla nej je teda argumentácia odvolateliek nedôvodná. Posúdenie Súdnym dvorom 78 Z preskúmania prvého odvolacieho dôvodu vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia sa správne domnievala, ze kapitálový vklad predstavoval státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Preto Vseobecný súd sa takisto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na zamietnutie pred ním vzneseného dôvodu zalozeného na porusení rozdelenia právomocí vyplývajúcich zo Zmluvy ES uviedol v bodoch 203 az 205 napadnutého rozsudku toto: "203 V predmetnej veci, pokial ide... o výhradu, podla ktorej Komisia porusila právomoci clenských státov, treba uviest, ze ako vyplýva z posúdenia prvého zalobného dôvodu, Komisia nepochybila, ked sa domnievala, ze kapitálový vklad predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Z tohto dôvodu ich mohla posúdit podla druhého a tretieho odseku uvedeného clánku... V tomto smere teda neporusila právomoci clenských státov. 204 Pokial ide o tvrdenie, ze regionálna a hospodárska politika, do ktorých patrí úprava juznej dráhy, patria do výlucnej právomoci clenských státov, treba konstatovat, ze ak sa to aj preukáze, nemôze táto okolnost zbavit Komisiu jej právomoci preskúmat státnu pomoc, ktorú jej priznávajú clánky 87 ES a 88 ES, za predpokladu, ze financovanie poskytnuté v rámci uvedených politík predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 205 Nakoniec, pokial ide o skutocnost, ze Komisia nie je schopná zaistit lepsiu kontrolu, nez akú mozno vykonat na vnútrostátnej úrovni, ako to vyzaduje clánok 5 ods. 2 ES, treba konstatovat, ze toto tvrdenie nie je relevantné, lebo je preukázané, ze Komisia mala podla Zmluvy ES právomoc skúmat opatrenia, o ktoré islo vo veci samej, kedze islo o státnu pomoc." 79 Kedze Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia správne rozhodla, ze sporné opatrenie predstavovalo státnu pomoc, mohol takisto z toho vyvodit, ze Komisia týmto opatrením vykonala kontrolu, ktorú jej zveruje clánok 88 ES, a neprekrocila tak svoje právomoci, a teda ani tie, ktoré sú zverené Únii. Kedze navyse posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom patrí do výlucnej právomoci Komisie pod dohladom súdov Únie (pozri najmä v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 1992, Lornoy a i., [21]C-17/91, Zb. s. I-6523, bod 30, ako aj z 23. marca 2006, Enirisorse, [22]C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 23), Vseobecný súd správne rozhodol, ze Komisia neporusila zásadu subsidiarity. 80 Z toho vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení povinnosti uviest odôvodnenie rozsudkov Argumentácia úcastníkov konania 81 Odvolatelky podporené ADV vytýkajú napadnutému rozsudku, ze má medzery, kedze Vseobecný súd vychádza z toho, ze ide o hospodársku cinnost, pricom sa odvolávajú jedine na sporné rozhodnutie bez preskúmania opacných tvrdení, ktoré uviedli, a bez preskúmania hospodárskej skutocnosti. 82 Komisia poznamenáva, ze Vseobecný súd dôsledne preskúmal tvrdenia zalozené na údajnom porusení clánku 87 ods. 1 ES. Podla nej teda splnil povinnost odôvodnenia rozsudkov. Posúdenie Súdnym dvorom 83 Treba pripomenút, ze povinnost odôvodnovat rozsudky vyplýva z clánku 36 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa na konanie pred Vseobecným súdom uplatnuje na základe clánku 53 ods. 1 toho istého statútu a clánku 81 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia rozsudku Vseobecného súdu musia byt jasne a nepochybne zrejmé jeho úvahy, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonat svoje súdne preskúmanie (pozri rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [23]C-280/08 P, Zb. s. I-9555, body 135 a 136). 84 Vseobecný súd splnil túto poziadavku tým, ze jasne a jednoznacne v bodoch 87 az 121 napadnutého rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré zamietol tvrdenia odvolateliek, a rozhodol, ze Komisia správne posúdila, ze kapitálový vklad predstavoval státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 85 Kedze piaty a zároven posledný odvolací dôvod nebol dôvodný, treba odvolanie zamietnut. O trovách 86 Podla clánku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze odvolatelky nemali vo svojom odvolaní úspech, znásajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Komisiou v súlade s jej návrhmi. 87 V súlade s clánkom 184 ods. 4 toho istého rokovacieho poriadku znása ADV, vedlajsí úcastník konania pred Súdnym dvorom, svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Mitteldeutsche Flughafen AG a Flughafen Leipzig-Halle GmbH znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. Arbeitsgemeinschaft Deutscher Verkehrsflughäfen eV (ADV) znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [24]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMdLxvH/L93924-7467TMP.html#t-ECR_62011CJ0288_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0443&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:346:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:312:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:350:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0128&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0082&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0196&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0341&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0075&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0049&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0364&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0113&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0289&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0431&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0352&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0076&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0017&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0280&locale=SK 24. file:///tmp/lynxXXXXMdLxvH/L93924-7467TMP.html#c-ECR_62011CJ0288_SK_01-E0001