ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 22. januára 2013 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh medených tvaroviek a tvaroviek zo zliatin medi -- Zodpovednost materskej spolocnosti vyplývajúca len z protiprávneho správania jej dcérskej spolocnosti -- Zásada ne ultra petita -- Vplyv zrusujúceho rozsudku vo veci dcérskej spolocnosti na právnu situáciu materskej spolocnosti" Vo veci C-286/11 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 6. júna 2011, Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, V. Bottka a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Tomkins plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: K. Bacon, barrister, ktorú splnomocnila: S. Jordan, solicitor, zalobkyna v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr A. Tizzano, M. Ilesic, G. Arestis, M. Berger a E. Jarasiunas, sudcovia E. Juhász (spravodajca), A. Borg Barthet, J.-C. Bonichot, M. Safjan, D. Sváby a A. Prechal, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. mája 2012, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. júla 2012, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Európska komisia domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 24. marca 2011, Tomkins/Komisia ([2]T-382/06, Zb. s. II-1157, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd jednak ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie C(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F-1/38.121 - Tvarovky) (zhrnutie uverejnené v [3]Ú. v. EÚ L 283, 2007, s. 63, dalej len "sporné rozhodnutie") a jednak znízil sumu pokuty ulozenej spolocnosti Tomkins plc (dalej len "Tomkins"). Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 V bodoch 1 az 3, ako aj 12 a 13 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vykonal tieto zistenia: "1 [Sporným] rozhodnutím Komisia... konstatovala, ze niekolko podnikov porusilo clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa pocas rôznych období medzi 31. decembrom 1988 a 1. aprílom 2004 podielali na jedinom, komplexnom a nepretrzitom porusovaní pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, a to v podobe súboru protisútazných dohôd a zosúladených postupov na trhu s medenými tvarovkami a tvarovkami zo zliatin medi, ktoré zahrnali územie EHP. Porusovanie spocívalo v urcovaní cien, dohodách na cenníkoch, zlavách a rabatoch a mechanizmoch zvysovania cien, rozdelení vnútrostátnych trhov a zákazníkov a vo výmene dalsích obchodných informácií, ako aj v úcasti na pravidelných stretnutiach a udrziavaní dalsích kontaktov s cielom ulahcit porusovanie. 2 Zalobkyna [Tomkins], ako aj jej dcérska spolocnost v rozhodnej dobe [Pegler] (predtým The Steel Nut & Joseph Hampton Ltd) patria medzi adresátov [sporného] rozhodnutia. 3 Zalobkyna vlastnila v období medzi 17. júnom 1986 a 31. januárom 2004 100 % kapitálu spolocnosti Pegler, ktorá vyrába medené tvarovky. Dna 1. februára 2004 bola spolocnost Pegler predaná svojmu riadiacemu tímu. Dna 26. augusta 2005 Pegler Holdings Ltd a Pegler odkúpila spolocnost Aalberts Industries NV, ktorá je dalsím adresátom [sporného] rozhodnutia. ... 12 V clánku 1 [sporného] rozhodnutia Komisia konstatovala, ze zalobkyna a jej dcérska spolocnost Pegler porusovali ustanovenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP medzi 31. decembrom 1988 a 22. marcom 2001. 13 Za toto porusenie Komisia v clánku 2 písm. h) [sporného] rozhodnutia ulozila zalobkyni povinnost zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou Pegler pokutu vo výske 5,25 milióna eur." Napadnutý rozsudok 3 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 15. decembra 2006 Tomkins navrhla, aby Súd prvého stupna najmä: -- zrusil sporné rozhodnutie, pokial ide o dlzku trvania úcasti spolocnosti Pegler na porusovaní, a -- znízil sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Pegler. 4 V dôsledku toho, ze zalobkyna ciastocne vzala spät zalobné dôvody uvedené v zalobe, uviedla v nej len jediný zalobný dôvod, ktorý je zalozený na nesprávnom posúdení Komisie pri stanovení dlzky trvania úcasti spolocnosti Pegler na porusovaní. 5 Zo sporného rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia pripísala zalobkyni, ktorá vlastnila 100 % kapitálu spolocnosti Pegler medzi 17. júnom 1986 a 31. januárom 2004, protiprávne správanie spolocnosti Pegler a ulozila jej povinnost spolocne a nerozdielne zaplatit pokutu ulozenú jej dcérskej spolocnosti. Toto pripísanie sa zakladalo na výkone rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na spolocnost Pegler pocas obdobia porusovania. 6 Vseobecný súd v bode 38 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze spolocnosti Tomkins bola pripísaná zodpovednost za porusenie len ako materskej spolocnosti spolocnosti Pegler a z dôvodu úcasti tejto poslednej uvedenej spolocnosti na karteli, takze jej zodpovednost nemôze íst nad rámec zodpovednosti spolocnosti Pegler. Clánok 1 sporného rozhodnutia bol zrusený rozsudkom Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Pegler/Komisia ([4]T-386/06, Zb. s. II-1267) v rozsahu, v akom v nom Komisia konstatovala, ze Pegler sa na dotknutom karteli zúcastnovala v období od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993. Kedze zalobkyna v prvostupnovom konaní poprela úcast spolocnosti Pegler na porusovaní v uvedenom období, Vseobecný súd preskúmal následky tohto zrusenia na spolocnost Tomkins. 7 Vseobecný súd po tom, co v bode 40 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa nemoznosti súdu Únie rozhodnút ultra petita, a najmä skutocnosti, ze nemôze rozhodnút o okolnostiach, ktoré sa týkajú iných osôb, ktorým je rozhodnutie urcené, nez osôb uvedených v návrhoch zalobkyne (rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [5]C-310/97 P, Zb. s. I-5363), vsak v bode 42 napadnutého rozsudku zastával názor, ze z hladiska práva hospodárskej sútaze zalobkyna predstavovala jediný subjekt s dcérskou spolocnostou, ktorá mala ciastocný úspech v dôsledku zaloby o neplatnost podanej vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Pegler/Komisia. Pripísanie zodpovednosti zalobkyni, ktoré vykonala Komisia, preto znamená, ze zalobkyna má prospech z ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia v tejto veci. 8 Vseobecný súd z toho v bode 44 napadnutého rozsudku vyvodil, ze ak mu bola predlozená zaloba o neplatnost samostatne materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou, nerozhodne ultra petita, ked zohladní výsledok zaloby podanej dcérskou spolocnostou, pokial návrhy v tejto zalobe, ktorú podala dcérska spolocnost, majú rovnaký predmet ako návrhy v zalobe podanej materskou spolocnostou. 9 Vzhladom na to, ze zodpovednost materskej spolocnosti striktne súvisí so zodpovednostou jej dcérskej spolocnosti, lebo spolocné a nerozdielne zaplatenie pokuty by sa spolocnosti Tomkins nemohlo ulozit, ak by jej nebolo pripísané protiprávne správanie spolocnosti Pegler, Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka zacatia úcasti zalobkyne na porusení, teda obdobia od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993, a v dôsledku toho znízil sumu pokuty, ktorá bola ulozená spolocnosti Tomkins, z 5,25 na 4,25 milióna eur, z coho 3,4 milióna eur mala zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou Pegler. 10 Pokial ide o ukoncenie porusenia, Vseobecný súd v bode 53 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia správne usúdila, ze Pegler nepreukázala, ze sa distancovala od dohody uzavretej 10. júna 2000, ktorej predmetom bolo zvýsenie cien od 14. augusta 2000, a ze sa teda nepretrzite zúcastnovala na karteli az do dna, ked Komisia usúdila, ze kartel skoncil, teda do okamihu neohlásených kontrol, ktoré vykonala v priebehu marca 2001. Návrhy úcastníkov konania 11 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok a -- zamietol zalobu podanú spolocnostou Tomkins na Vseobecný súd v plnom rozsahu. 12 Tomkins navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie v plnom rozsahu ako nedôvodné a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupnového konania, ako aj odvolacieho konania. O odvolaní Argumentácia úcastníkov konania 13 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza pät odvolacích dôvodov, ktoré sú zalozené na porusení pravidla uplatnitelného na rozhodovanie ultra petita, na nesprávnom konstatovaní, ze predmet zalôb materskej spolocnosti Tomkins a jej dcérskej spolocnosti bol rovnaký, na nezohladnení skutocnosti, ze spolocnost Tomkins je súcastou podniku, ktorý pripustil, ze sa dopustil porusenia, zo strany Vseobecného súdu, na nedostatku odôvodnenia, ako aj na rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozsudku a napokon na porusení práva na spravodlivý proces. O prvom odvolacom dôvode 14 V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo casti dlzky trvania úcasti na porusovaní stanovenej v tomto rozhodnutí, a to na základe skutocností, ktoré spolocnost Tomkins nikdy neuviedla, porusil pravidlo, ktoré súdu zakazuje rozhodovat ultra petita. Judikatúra Súdneho dvora, osobitne uz citovaný rozsudok Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., ako aj rozsudok z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembbourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([6]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239), neuznáva výnimku z tohto pravidla z dôvodu, ze obaja zalobcovia sú súcastou toho istého podniku a je konstatovaná ich spolocná a nerozdielna zodpovednost. Zrusenie, ktorého sa domáha kazdý zalobca, ktorému je rozhodnutie urcené, je nevyhnutne obmedzené zalobnými dôvodmi, ktoré uviedli jednotliví zalobcovia vo svojich vlastných veciach, a pre osoby, ktorým je rozhodnutie urcené a ktoré patria jedinému podniku, neexistuje nijaká výnimka. 15 Komisia zastáva názor, ze Vseobecný súd zamenil pojem "podnik" ako hospodársky subjekt v oblasti hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ZFEÚ a nariadenia (ES) c. 1/2003 Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([7]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) s procesnou formuláciou "právnická osoba, ktorá podáva návrh na súdy Únie" podla clánku 263 ZFEÚ a nariadenia c. 1/2003. Podla Komisie, ktorá vychádza z uz citovaného rozsudku ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., zaloba podaná subjektom, ktorý je súcastou skupiny, nemá vplyv na právne postavenie ostatných subjektov skupiny. Osobe, ktorej je rozhodnutie urcené, prislúcha rozhodnút o rozsahu zaloby podanej na súdy Únie, ako aj o zalobných dôvodoch, ktoré chce uviest. Aj za predpokladu, ze by ciastocné zrusenie rozhodnutia týkajúceho sa dcérskej spolocnosti potvrdzovalo, ze sa Komisia dopustila vecne neprávneho posúdenia, z ktorého by potenciálne mohla mat prospech materská spolocnost, toto neprávne posúdenie musí pred Vseobecným súdom namietat samotná materská spolocnost. 16 Komisia tvrdí, ze právnym subjektom jedného podniku mozno ulozit rôzne pokuty napriek tomu, ze pri urcitej casti týchto pokút sa stanoví spolocná a nerozdielna zodpovednost. Spolocná a nerozdielna zodpovednost dvoch subjektov toho istého podniku tak nemá vplyv na uplatnenie judikatúry, ktorá pre oblast rozhodovania ultra petita vyplýva z vyssie citovaného rozsudku Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. V prejednávanej veci neexistuje striktné prepojenie medzi zodpovednostou spolocnosti Tomkins a zodpovednostou spolocnosti Pegler. 17 Podla Komisie sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol o zalobnom dôvode týkajúcom sa dlzky trvania úcasti na porusovaní bez toho, aby preskúmal právne tvrdenia, ktoré samotná Tomkins uviedla v súvislosti s dátumom zaciatku porusovania, a ze v tejto súvislosti len odkázal na riesenie prijaté v uz citovanom rozsudku Pegler/Komisia. Vseobecný súd teda opätovne vylozil a rekvalifikoval predmet zaloby. 18 Komisia okrem toho tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze znízil sumu pokuty ulozenej spolocnosti Tomkins na základe iného rozsudku, neoprávnene zasiahol do právomocí Komisie. Vyvodit následky z tohto rozsudku a prípadne - na úcely vyhovenia uvedenému zrusujúcemu rozsudku - znízit sumu tejto pokuty alebo ju zrusit, neprislúcha Vseobecnému súdu, ale Komisii. 19 Podla spolocnosti Tomkins je prvý odvolací dôvod neprípustný, lebo Komisia sa usiluje o nové preskúmanie skutkových okolností, ktoré uz Vseobecný súd preskúmal, konkrétne zistení týkajúcich sa dlzky trvania porusovania pripisovaného spolocnosti Tomkins, co je v rozpore s povahou odvolania. 20 Tomkins subsidiárne tvrdí, ze Vseobecný súd nerozhodol ultra petita a neodchýlil sa od judikatúry v tejto oblasti. Zdôraznuje, ze skrátenie dlzky trvania úcasti spolocnosti Pegler na porusovaní a znízenie sumy pokuty z dôvodu, ze sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia pri urcovaní tejto doby, bolo jedným z návrhov, ktorý výslovne uviedla vo svojej zalobe pred Vseobecným súdom. Uz citované rozsudky Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., ako aj ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. sú navyse irelevantné. 21 Tomkins tvrdí, ze Vseobecný súd nevytvoril výnimku z procesného pravidla, podla ktorého súd nemôze rozhodovat ultra petita, ale ze správne posúdil skutkové okolnosti tejto veci, najmä pokial ide o spolocnú a nerozdielnu zodpovednost oboch dotknutých spolocností patriacich do tej istej skupiny. Podla jej posúdenia skutkových okolností Komisia vo svojom odvolaní zamenila zalobný dôvod uvedený spolocnostou Tomkins smerujúci k skráteniu dlzky trvania porusovania, ktorého sa dopustila Pegler, ako aj k znízeniu ulozenej pokuty a skutkové okolnosti týkajúce sa presných dátumov zaciatku a konca porusovania, ktoré uviedla na podporu svojich návrhov. Komisia nemôze tvrdit, ze Tomkins musí znásat cast zodpovednosti, ktorá jej prislúcha, ale nemôze mat prospech zo znízenia primárnej a priamej zodpovednosti dotknutej dcérskej spolocnosti, o ktorom rozhodol Vseobecný súd, pretoze by to viedlo k zalozeniu zodpovednosti, ktorá by nemohla byt spolocná a nerozdielna. 22 Pokial ide o zámenu medzi hmotnoprávnymi pravidlami v oblasti hospodárskej sútaze vychádzajúcimi z pojmu "podnik" a procesnoprávnymi pravidlami zalozenými na slovnom spojení "právny subjekt", Tomkins zdôraznuje, ze Komisia sa dopustila nesprávnej kvalifikácie práva Únie. Vseobecný súd správne pripustil, ze existuje úzka a "nerozpletitelná" spojitost medzi uz citovanými rozsudkami Pegler/Komisia a Tomkins/Komisia, ktorá pri riadnom výkone spravodlivosti odôvodnuje vzájomné odkazy medzi oboma vecami. O druhom odvolacom dôvode 23 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zastával názor, ze návrhy, ktoré Tomkins a jej dcérska spolocnost Pegler uviedli na podporu zaloby o neplatnost, mali "rovnaký predmet". Podla Komisie obe tieto právnické osoby spochybnujú rôzne obdobia úcasti na porusovaní, a to Tomkins obdobie od 31. decembra 1988 do 7. februára 1989, teda 38 dní, a Pegler obdobie od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993, teda 4 roky, 9 mesiacov a 29 dní. Tieto rozdiely a rozdiely vyplývajúce zo skutocnosti, ze oba tieto subjekty uvádzali odlisné zalobné dôvody a tvrdenia, predstavujú podla Komisie návrhy, ktorých predmet je odlisný. 24 Vseobecný súd navyse v bode 42 napadnutého rozsudku vychádzal z nesprávneho skutkového predpokladu, ktorý mohol predstavovat skreslenie skutkových okolností, kedze Tomkins tvrdila, ze "ak by [sporné] rozhodnutie malo byt zrusené, pokial ide o spolocnost Pegler, malo by byt zrusené aj v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne". Tomkins vsak tento zalobný dôvod neuviedla v zalobe o neplatnost ani vo svojej replike, takze Vseobecný súd sa dopustil skreslenia zalobného dôvodu uvedeného zalobkynou. 25 Podla spolocnosti Tomkins Vseobecný súd správne konstatoval, ze jej zalobné návrhy a zalobné návrhy spolocnosti Pegler mali "rovnaký predmet", pretoze obaja úcastníci konania, a to kazdý vo svojej vlastnej zalobe, výslovne navrhli skrátenie dlzky trvania úcasti spolocnosti Pegler na porusovaní, ktorá vyplýva z konstatovaní Komisie. O tretom odvolacom dôvode 26 Podla Komisie sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze znízil zodpovednost subjektu "podnik Tomkins" z dôvodu, ze dlzka trvania úcasti na porusovaní bola skrátená v prípade iného subjektu tohto podniku, a to jeho dcérskej spolocnosti Pegler. Znízenie zodpovednosti spolocnosti Pegler v súvislosti s porusovaním vychádza z jej postavenia ako "spiacej spolocnosti" a nie z toho, ze dotknutá skupina sa na porusení nezúcastnila. Skutocnost, ze Pegler mohla byt nesprávnym adresátom sporného rozhodnutia v rámci skupiny vo vztahu k urcitému obdobiu, sa týka len tejto dcérskej spolocnosti a nezbavuje celý podnik jeho zodpovednosti v súvislosti s porusovaním pravidiel hospodárskej sútaze. Vseobecný súd tak nemohol v súlade s právnymi predpismi zrusit pokutu ulozenú spolocnosti Tomkins za obdobie od 20. januára 1989 do 29. októbra 1993 z dôvodu, ze "zodpovednost spolocnosti Tomkins striktne súvisí so zodpovednostou spolocnosti Pegler", a vychádzat pritom z takéhoto prepojenia, ktoré neexistuje. 27 Tomkins tvrdí, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu, ze usiluje o opätovné preskúmanie skutkových okolností, o ktorých uz Vseobecný súd rozhodol, a ze Komisia navyse neuviedla tento dôvod v prvostupnovom konaní. O stvrtom odvolacom dôvode 28 Komisia subsidiárne tvrdí, ze napadnutý rozsudok je nedostatocne odôvodnený v tom zmysle, ze v nom nie je dostatocne podrobne vysvetlená výnimka z uz citovaného rozsudku Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. Okrem toho v bodoch 56 a 57 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú násobiaceho koeficientu na úcely odstrasenia, je Vseobecný súd nekonzistentný a nepresný, kedze vyzval Komisiu, aby vyvodila následky zo spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti zaplatit pokutu s ohladom na spolocnost Tomkins, skôr nez on sám v bode 59 uvedeného rozsudku urcil výsku pokuty. 29 Tomkins zastáva názor, ze stvrtý odvolací dôvod je nedôvodný, a poukazuje na to, ze odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu je dostatocne jasné na to, aby sa úcastníci konania mohli oboznámit s dôvodmi jeho rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonat svoje preskúmanie. O piatom odvolacom dôvode 30 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd porusil zásadu kontradiktórnosti a právo na spravodlivý proces tým, ze jej neposkytol prílezitost vyjadrit sa k jeho úmyslu znízit sumu pokuty ulozenej spolocnosti Tomkins a pritom sa oprel len o zalobné dôvody, ktoré Pegler uviedla v odlisnej veci. Vseobecný súd tým, ze odkázal na cast rozsudku napriek tomu, ze Tomkins v priebehu písomnej casti konania neuviedla daný zalobný dôvod, ktorý Pegler predlozila na podporu svojej zaloby, porusil právo Komisie na obhajobu. 31 Tomkins zastáva názor, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný, lebo Komisia bola úcastníkom konania, v ktorom bol vydaný uz citovaný rozsudok Pegler/Komisia, a bola tak úplne oboznámená s tvrdeniami týkajúcimi sa dlzky trvania porusovania. Tomkins zastáva názor, ze Komisia neuviedla tento dôvod v priebehu konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, len z taktických dôvodov. Posúdenie Súdnym dvorom O prvom, druhom a tretom odvolacom dôvode 32 Kedze prvý, druhý a tretí odvolací dôvod sa z velkej casti prekrývajú, treba ich preskúmat spolocne. 33 V bode 38 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze "zalobkyni nebola pripísaná zodpovednost za predmetný kartel na základe vlastnej priamej úcasti na jeho cinnostiach. Zodpovednost za porusenie jej bola pripísaná iba ako materskej spolocnosti z dôvodu úcasti spolocnosti Pegler na karteli. Jej zodpovednost preto nemôze íst nad rámec zodpovednosti spolocnosti Pegler". 34 Medzi úcastníkmi konania je totiz nesporné, ze zodpovednost spolocnosti Tomkins vyplýva výlucne z úcasti jej dcérskej spolocnosti Pegler na karteli, ktorá bola konstatovaná v spornom rozhodnutí. 35 V týchto troch odvolacích dôvodoch pritom Komisia v podstate tvrdí, ze bez ohladu na to, aká je zodpovednost podniku tvoreného týmito dvomi spolocnostami tej istej skupiny za porusenie zistené v spornom rozhodnutí, Tomkins nemohla mat v rámci konania zacatého zalobou, ktorú podala na Vseobecný súd, prospech zo skrátenia dlzky trvania porusovania, o ktorom Vseobecný súd rozhodol v rámci konania zacatého na základe inej zaloby, ktorú na Vseobecný súd podala Pegler, a to na základe argumentov, ktoré Tomkins vo svojej vlastnej zalobe neuviedla. 36 Vo svojom tretom odvolacom dôvode Komisia vychádza z rozlísenia zodpovednosti právne samostatných subjektov v rámci skupiny spolocností a konkrétne poukazuje na to, ze sporné rozhodnutie bolo v prejednávanej veci adresované spolocnosti Tomkins, ako aj spolocnosti Pegler, a ze zistenie týkajúce sa obdobia od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993 bolo zrusené z dôvodu, ze Pegler bola na zaciatku "spiacou spolocnostou podla anglického práva obchodných spolocností" a neskôr "spiacou spolocnostou konajúcou ako zástupca". 37 Tieto úvahy vsak nepostacujú na spochybnenie konstatovania, ktoré Vseobecný súd vykonal v bode 38 napadnutého rozsudku, pretoze na pripísanie zodpovednosti akémukolvek subjektu skupiny je nevyhnutné predlozit dôkaz, ze aspon jeden subjekt porusil pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze a ze táto okolnost je konstatovaná v rozhodnutí, ktoré nadobudlo právoplatnost. 38 V prejednávanej veci vsak takýto dôkaz nebol v konecnom dôsledku predlozený, pokial ide o obdobie od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993, kedze Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo tohto obdobia, v uz citovanom rozsudku Pegler/Komisia. V tejto súvislosti je dôvod, pre ktorý sa konstatovalo, ze Pegler sa protiprávneho správania nedopustila, irelevantný. 39 Vseobecný súd teda správne vychádzal z predpokladu, ze zodpovednost spolocnosti Tomkins ako materskej spolocnosti je v danom prípade úplne odvodená a akcesorická, a závisí tak od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti Pegler a ze obidvom týmto spolocnostiam bola navyse ulozená povinnost zaplatit spolocne a nerozdielne pokutu, ktorej znízenie sa navrhovalo. 40 Okrem toho treba dodat, ako vyplýva z bodu 25 a z bodov 28 az 30 napadnutého rozsudku, ze zalobný dôvod a tvrdenia spolocnosti Tomkins v prvostupnovom konaní sa netýkali jej vlastnej úcasti na porusovaní, ale len úcasti spolocnosti Pegler. 41 V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze znízil dlzku trvania porusenia aj v prípade spolocnosti Tomkins, a to bez toho, aby to táto spolocnost navrhla, rozhodol ultra petita a v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora vyjadrenou osobitne v uz citovaných rozsudkoch Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., ako aj ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Lugembourg a i. 42 Komisia v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu pripústa, ze Tomkins rovnako ako Pegler pred Vseobecným súdom spochybnila obdobie porusovania konstatované v spornom rozhodnutí. Zdôraznuje pritom, ze táto materská spolocnost nespochybnila to isté obdobie ako jej dcérska spolocnost, ale len jeho malú cast a s odlisnými argumentmi, nez aké uviedla Pegler. Komisia z toho vyvodzuje, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 44 napadnutého rozsudku rozhodol, ze jednotlivé zaloby podané spolocnostami Pegler a Tomkins mali rovnaký predmet. 43 Treba pritom konstatovat, ze v situácii, ked zodpovednost materskej spolocnosti je úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, a ked obe tieto spolocnosti podali zaloby, v ktorých predovsetkým navrhli, aby Vseobecný súd znízil pokutu na základe skrátenia dlzky trvania porusovania, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, slovné spojenie "rovnaký predmet" nevyzaduje totoznost rozsahu zalôb týchto spolocností ani totoznost tvrdení, ktorými tieto spolocnosti spochybnujú dlzku trvania porusovania zistenú Komisiou. 44 Kedze je nesporné, ze Pegler, ako aj Tomkins spochybnili dlzku trvania porusovania a ze cast tohto obdobia je totozná, Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k zisteniam uvedeným v bode 44 napadnutého rozsudku. 45 Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze Vseobecný súd skreslil zalobný dôvod uvedený spolocnostou Tomkins, treba ho odmietnut ako bezpredmetné. Z predchádzajúcich bodov tohto rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd mohol dospiet k záveru o totoznosti predmetu zaloby materskej spolocnosti a zaloby jej dcérskej spolocnosti, a to bez ohladu na to, ci Tomkins vo svojej zalobe uviedla alebo neuviedla návrh obsiahnutý v tretej vete bodu 42 napadnutého rozsudku, ktorý je zopakovaný v bode 24 tohto rozsudku. 46 Pokial ide o judikatúru citovanú v bode 41 tohto rozsudku, treba konstatovat, ze na rozdiel od názoru Komisie, táto judikatúra sa na riesenie tohto sporu neuplatní. 47 Vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., totiz na rozdiel od okolností, ktoré nastali v tejto veci, spolocnost AssiDomän Kraft Products AB a sest dalsích svédskych spolocností nepodali zalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktoré Súdny dvor ciastocne zrusil v konaní o zalobe podanej inými podnikmi. 48 V spore, v ktorom bol vydaný uz citovaný rozsudok ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., ktorý sa týkal právnej otázky inej povahy, najmä prerusenia premlcacej lehoty na ukladanie pokút, islo o tri spolocnosti patriace do tej istej skupiny. Ako Súdny dvor v bode 149 tohto rozsudku konstatoval, pôvodné rozhodnutie Komisie sa týkalo len jednej z týchto spolocnosti a toto rozhodnutie Vseobecný súd zrusil len voci tejto spolocnosti. Z takéhoto zrusenia preto nebolo mozné vyvodit nijaké úcinky vo vztahu k dalsím dvom spolocnostiam. 49 Cize v takom prípade, ako je prejednávaná vec, ked je zodpovednost materskej spolocnosti odvodená výlucne od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti a ked materská spolocnost a jej dcérska spolocnost súbezne podali zaloby s rovnakým predmetom, Vseobecný súd mohol bez toho, aby rozhodol ultra petita, zohladnit výsledok konania o zalobe podanej spolocnostou Pegler a zrusit sporné rozhodnutie aj voci spolocnosti Tomkins v rozsahu, v akom sa týkalo obdobia pred 29. októbrom 1993. 50 V tejto súvislosti moznost, na ktorú poukazuje Komisia, ze na úcely vyvodenia následkov z rozsudku Vseobecného súdu môze sama zmenit alebo zrusit rozhodnutie prijaté voci materskej spolocnosti, neposkytuje dostatocnú záruku na ochranu práv podnikov pri uplatnovaní práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 51 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvý, druhý a tretí odvolací dôvod Komisie je nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode 52 Stvrtý odvolací dôvod sa delí na dve casti. 53 V rámci prvej casti Komisia Vseobecnému súdu vytýka, ze neposkytol dostatocnú a jasnú argumentáciu na podporu ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia. Z velkej casti opakuje tvrdenia, ktoré uz uviedla v rámci prvého, druhého a tretieho odvolacieho dôvodu. 54 V tejto súvislosti stací odkázat na úvahy Súdneho dvora uvedené v rámci týchto odvolacích dôvodov, z ktorých vyplýva, ze výhrady Komisie sú nedôvodné. 55 V rámci druhej casti Komisia namieta nekoherentnost alebo nepresnost odôvodnenia napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd na jednej strane vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s odstrasujúcim faktorom vzala do úvahy jeho uz citovaný rozsudok Pegler/Komisia, a na druhej strane sám v bode 59 napadnutého rozsudku stanovuje sumu pokuty ulozenej spolocnosti Tomkins. 56 Treba vsak konstatovat, ze napadnutý rozsudok nevykazuje nijakú nekoherentnost alebo nepresnost. Vseobecný súd totiz znízil sumu pokuty len v súvislosti so zrusením sporného rozhodnutia aj voci spolocnosti Tomkins v rozsahu, v akom sa rozhodnutie týkalo obdobia pred 29. októbrom 1993. Vseobecný súd v bodoch 56 az 58 toho istého rozsudku naopak vyvodil následky zo skutocnosti, ze zaloba spolocnosti Tomkins sa netýkala pochybenia zo strany Komisie pri uplatnovaní odstrasujúceho faktora. 57 Stvrtý odvolací dôvod preto nie je dôvodný. O piatom odvolacom dôvode 58 V rámci tohto odvolacieho dôvodu Komisia namieta porusenie práva na spravodlivý proces. Konkrétne Vseobecnému súdu vytýka, ze jej neposkytol prílezitost vyjadrit sa k jeho úmyslu opriet sa o zalobné dôvody uvedené spolocnostou Pegler. 59 Najprv treba pripomenút, ze Komisia nepozadovala, aby sa v tejto veci konalo pojednávanie. Ako Vseobecný súd uvádza v bode 23 napadnutého rozsudku, Komisia v liste uviedla, ze "necháva Vseobecnému súdu na uvázenie, ci za okolností prejednávanej veci pojednávanie treba uskutocnit". 60 Výhrady Komisie týkajúce sa nedodrzania zásady kontradiktórnosti a práva na spravodlivý proces vychádzajú z jej pevného presvedcenia, ze ak nie sú podané úplne totozné zaloby, nemozno materskej spolocnosti Tomkins v nijakom prípade priznat prospech zo skrátenia doby porusovania konstatovaného v prípade dcérskej spolocnosti Pegler. 61 Ako vsak vyplýva z úvah a záverov Súdneho dvora v rámci prvého, druhého a tretieho odvolacieho dôvodu, táto moznost za urcitých okolností existuje. Uplatnenie tejto moznosti je výsledkom právneho posúdenia Vseobecného súdu, ku ktorému je tento súd oprávnený aj bez upozornenia úcastníkov konania pred vyhlásením rozsudku. Takýto postup neprestavuje porusenie práva na obhajobu ani práva na spravodlivý proces. 62 Z toho vyplýva, ze piaty odvolací dôvod nie je dôvodný. 63 Kedze ziadnemu z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla Komisia, sa nevyhovelo, odvolanie treba zamietnut. O trovách 64 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Tomkins navrhla zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a Komisia vo svojich dôvodoch nemala úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [8]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXKK7k1h/L93805-9708TMP.html#t-ECR_62011CJ0286_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0382&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:283:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0386&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0310&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 8. file:///tmp/lynxXXXXKK7k1h/L93805-9708TMP.html#c-ECR_62011CJ0286_SK_01-E0001