ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 10. apríla 2014 ( [1]*1 ) Obsah I - Právny rámec II - Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie III - Zaloby na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok IV - Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom V - O odvolaniach A - Zhrnutie odvolacích dôvodov B - Preskúmanie dôvodov 1. O odvolacích dôvodoch zalozených na pripísatelnosti protiprávneho správania dcérskych spolocností ich materským spolocnostiam a) O prvom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostami skupiny Alstom, zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia vztahujúcej sa na Komisiu i) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom ii) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom b) O prvom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostou Areva a druhom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostami skupiny Alstom, zalozených na porusení povinnosti odôvodnenia spocívajúcej na Vseobecnom súde i) O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom ii) O prvom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostou Areva a druhej casti druhého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom iii) O stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom c) O tretom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostami skupiny Alstom, zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ, najmä pravidiel týkajúcich sa pripísania porusenia, ako aj zásad práva na spravodlivý proces a prezumpciu neviny i) O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom ii) O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom 2. O odvolacích dôvodoch týkajúcich sa uplatnenia pravidiel v oblasti solidarity pri platení pokút a) O tvrdeniach týkajúcich sa faktickej solidárnej zodpovednosti ulozenej materským spolocnostiam Areva a Alstom i) Argumentácia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti - O veci samej b) O tvrdeniach týkajúcich sa vnútorného rozdelenia pokuty medzi solidárnych dlzníkov i) Argumentácia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom 3. O stvrtom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostou Areva a zalozenom na porusení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení pokuty, ktorá jej bola ulozená i) Argumentácia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom 4. O piatom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostou Alstom a zalozenom na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy i) Argumentácia úcastníkov konania ii) Posúdenie Súdnym dvorom VI - O trovách "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartel -- Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom -- Pripísatelnost protiprávneho správania dcérskych spolocností ich materským spolocnostiam -- Povinnost odôvodnenia -- Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty -- Pojem podnik -- 'Faktická` solidárna zodpovednost -- Zásady právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií -- Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania" V spojených veciach C-247/11 P a C-253/11 P, ktorých predmetom sú dve odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 18. a 20. mája 2011, Areva SA (C-247/11 P), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: A. Schild, C. Simphal a E. Estellon, advokáti, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Alstom SA, so sídlom v Levallois-Perret (Francúzsko), T&D Holding SA, predtým Areva T&D Holding SA, so sídlom v Levallois-Perret, Alstom Grid SAS, predtým Areva T&D SA, so sídlom v La Défense (Francúzsko), Alstom Grid AG, predtým Areva T&D AG, so sídlom v Oberentfeldene (Svajciarsko) (C-253/11 P), v zastúpení: J. Derenne, A. Müller-Rappard a M. Lagrue, advokáti, zalobkyne v prvostupnovom konaní, Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, a Alstom SA, T&D Holding SA, Alstom Grid SAS, Alstom Grid AG (C-253/11 P), v zastúpení: J. Derenne, A. Müller-Rappard a M. Lagrue, advokáti, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Areva SA, v zastúpení: A. Schild, C. Simphal a E. Estellon, advokáti, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory L. Bay Larsen, podpredseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu stvrtej komory, sudcovia M. Safjan, J. Malenovský a A. Prechal (spravodajkyna), generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. mája 2013, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. septembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Areva SA (dalej len "Areva"), Alstom SA (dalej len "Alstom"), T&D Holding SA, Alstom Grid SAS a Alstom Grid AG (dalej styri naposledy menované spolocnosti ako "spolocnosti skupiny Alstom", a vsetkých pät spolocností spolu ako "odvolatelky") sa vo svojich odvolaniach domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 3. marca 2011, Areva a i./Komisia ([2]T-117/07 a T-121/07, Zb. s. II-633, dalej len "napadnutý rozsudok") v rozsahu, v akom Vseobecný súd týmto rozsudkom zamietol ich zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 o zacatí konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([3]Ú. v. EÚ C 5, 2008, s. 7, dalej len "sporné rozhodnutie"), a subsidiárne k znízeniu výsky pokuty, ktorá im bola uvedeným rozhodnutím ulozená. I - Právny rámec 2 Clánok 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), nazvaný "Pokuty", znie takto: "... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [81 ES] alebo clánok [82 ES]... ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. ..." 3 Podla clánku 31 tohto nariadenia, nazvaného "Preskúmanie Súdnym dvorom": "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." II - Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 4 Skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 az 35 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 5 Spor sa týka kartelu súvisiaceho s predajom rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len "RIP"), ktoré slúzia na kontrolu elektrického prúdu v elektrickej sieti. Je to silnoprúdové zariadenie, ktoré sa pouzíva ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch na klúc. 6 V bodoch 6 az 9 napadnutého rozsudku sú rôzne spolocnosti, ktorých sa spor týka, opísané takto: "6 Alstom (predtým Alsthom), akciová spolocnost zalozená podla francúzskeho práva so správnou radou, je materskou spolocnostou skupiny spolocností (dalej len 'skupina Alstom`). Skupina Alstom pôsobila v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004 v oblasti dodávky a distribúcie elektrickej energie (dalej len 'odvetvie T & D`) a najmä v oblasti RIP. 7 V rámci skupiny Alstom boli cinnosti v oblasti RIP vo Francúzsku vykonávané spolocnostou Alsthom SA (France) az do roku 1989, teda az do dna, ked doslo k zmene obchodného mena tejto spolocnosti na GEC Alsthom SA, ktorej 100 % vlastníkom bola GEC Alsthom NV. Dna 16. novembra 1992 doslo k zalozeniu spolocnosti Kléber Eylau SA, ktorej boli pridelené francúzske cinnosti v oblasti RIP na základe dohody, ktorá nadobudla úcinnost 7. decembra 1992. Kléber Eylau bola z 99,76 % vlastnená spolocnostou GEC Alsthom SA a z 0,04 % ju vlastnil Étoile Kléber. V júni 1993 Kléber Eylau zmenila svoje obchodné meno na GEC Alsthom T & D SA, ktoré bolo v júni 1998 zmenené na Alstom T & D SA. 100 % vlastníkom Alstom T & D SA bola Alstom Holdings (France), ktorá sama osebe bola v 100 % vlastníctve spolocnosti Alstom. 8 Od januára 1986 boli cinnosti skupiny Alstom v oblasti RIP vykonávané súbezne vo Svajciarsku a vo Francúzsku, zatial co spolocnost Sprecher Energie AG sa stala dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve spolocnosti Alsthom. V novembri 1993 Sprecher Energie zmenila svoje obchodné meno na GEC Alsthom T & D AG, ktorá v júli 1997 zmenila svoje obchodné meno na GEC Alsthom AG a v júni 1998 na Alstom AG [dalej len 'Alstom (Schweiz)`]. Dna 22. decembra 2000 Alstom Power (Schweiz) AG kúpila Alstom AG. Obchodné meno nového subjektu bolo Alstom (Schweiz) AG. V novembri 2002 bol v rámci skupiny Alstom zalozený nový právny subjekt, na ktorý boli prevedené cinnosti v odvetví T & D vo Svajciarsku. Tento nový subjekt mal pôvodne obchodné meno Alstom (Schweiz) Services AG, ktoré bolo následne zmenené na Alstom T & D AG. 9 Vsetky cinnosti skupiny Alstom v odvetví T & D boli 8. januára 2004 prevedené na skupinu, ktorej materskou spolocnostou je Areva, akciová spolocnost zalozená podla francúzskeho práva s predstavenstvom a dozornou radou (dalej len 'skupina Areva`). V období od 9. januára do 11. mája 2004 boli cinnosti skupiny Areva v oblasti RIP vykonávané spolocnostami Areva T & D SA a Areva T & D AG, dcérskymi spolocnostami v 100 % vlastníctve spolocnosti Areva T & D Holding SA, ktorá je sama v 100 % vlastníctve Areva (dalej spolocne len 'spolocnosti skupiny Areva`)." 7 Dna 3. marca 2004 ABB Ltd (dalej len "ABB") oznámila Komisii existenciu kartelu v oblasti RIP a podala ústnu ziadost o oslobodenie od pokút v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Dna 25. apríla 2004 Komisia podmienecne priznala spolocnosti ABB oslobodenie. 8 Na základe vyhlásení ABB Komisia zacala vysetrovanie a 11. a 12. mája 2004 uskutocnila inspekcie najmä v priestoroch spolocnosti Areva T&D SA. Dna 20. apríla 2006 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo okrem spolocnosti Alstom a spolocností skupiny Areva zaslané spolocnostiam ABB, Fuji Electric Holdings Co. Ltd a Fuji Electric Systems Co. Ltd, Hitachi Ltd a Hitachi Europe Ltd, Japan AE Power Systems Corp., Mitsubishi Electric System Corp., Nuova Magrini Galileo SpA, Schneider Electric SA, Siemens AG, Toshiba Corp., ako aj piatim spolocnostiam skupiny, ktorej materskou spolocnostou bola VA Technologie AG, vrátane samotnej VA Technologie AG. 9 Dna 24. januára 2007 prijala Komisia sporné rozhodnutie, ktoré bolo oznámené 20 spolocnostiam, ktorým bolo adresované oznámenie o výhradách. 10 V bodoch 29 az 31 napadnutého rozsudku boli vlastnosti dotknutého kartelu, ako boli konstatované v spornom rozhodnutí, zhrnuté takto: "29 V odôvodneniach c. 113 az 123 [sporného] rozhodnutia Komisia uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, sa dohodli na rozdelovaní projektov RIP na celosvetovej úrovni, s výnimkou niektorých trhov, a to podla dohodnutých pravidiel, najmä aby sa zachovali kvóty odzrkadlujúce v sirokej miere ich odhadované historické podiely na trhu. Spresnila, ze rozdelovanie projektov RIP sa uskutocnovalo na základe spolocnej 'japonskej` kvóty a spolocnej 'európskej` kvóty, ktoré sa potom museli vzájomne rozdelit medzi japonských a európskych výrobcov. Dohoda podpísaná vo Viedni [(Rakúsko)] 15. apríla 1988 (dalej len 'dohoda GQ`) upravovala pravidlá umoznujúce pridelit projekty RIP bud japonským výrobcom, alebo európskym výrobcom a zahrnút ich hodnotu do príslusnej kvóty. Navyse v odôvodneniach c. 124 az 132 [sporného] rozhodnutia Komisia spresnila, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, uzavreli nepísanú dohodu..., na základe ktorej projekty RIP jednak v Japonsku a jednak v krajinách európskych clenov kartelu, oznacených spolocne ako 'výrobné krajiny` projektov RIP, boli jednotlivo vyhradené japonským a európskym clenom kartelu. Projekty RIP vo 'výrobných krajinách` neboli predmetom výmeny informácií medzi týmito dvoma skupinami a neboli zahrnuté do príslusných kvót. 30 Dohoda GQ obsahovala tiez pravidlá týkajúce sa výmeny informácií nevyhnutných na fungovanie kartelu medzi dvoma skupinami výrobcov, ktoré boli najmä zabezpecované sekretármi uvedených skupín, pravidlá manipulácie dotknutých verejných obstarávaní a stanovenia cien za projekty RIP, ktoré nemohli byt rozdelené. Podla znenia svojej prílohy 2 sa dohoda GQ uplatnovala na celý svet okrem Spojených státov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy. Navyse na základe [uvedenej nepísanej dohody] projekty RIP v iných európskych krajinách nez 'výrobné krajiny` boli rovnako vyhradené európskej skupine, pricom japonskí výrobcovia sa zaviazali neprekladat ponuky na projekty RIP v Európe. 31 Podla Komisie sa rozdelenie projektov RIP medzi európskych výrobcov riadilo dohodou podpísanou rovnako vo Viedni 15. apríla 1988 a nazvanou 'E-Group Operation Agreement for GQ-Agreement` (Dohoda skupiny E, ktorou sa vykonáva dohoda GQ)... Stanovovala, ze rozdelovanie projektov RIP v Európe sa riadi tými istými pravidlami a postupmi ako rozdelovanie projektov RIP v ostatných krajinách. Projekty RIP v Európe museli byt najmä oznámené, zaznamenané, pridelené, zostavené a bola im urcená minimálna cena." 11 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia Komisia v spornom rozhodnutí skonstatovala, ze dotknuté podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([6]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3, dalej len "Dohoda o EHP") a ulozila im pokuty, ktorých výska bola stanovená v súlade s metódami stanovenými v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([7]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (dalej len "usmernenia") a v oznámení o spolupráci. 12 Komisia rozhodla, ze s ohladom na oznámenie o spolupráci vyhovie ziadosti o oslobodenie od pokút spolocnosti ABB, ale ze ziadosti o zhovievavost podané inými spolocnostami, medzi inými aj spolocnostou Areva, treba zamietnut. 13 Clánky 1 a 2 sporného rozhodnutia stanovujú: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili [clánky 81 ES a 53 Dohody EHP] tým, ze sa zúcastnili pocas uvedeného obdobia na dohodách a zosúladených postupoch v oblasti [RIP] v [Európskom hospodárskom priestore (EHP)]: ... b) [Alstom] od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004; c) [Areva] od 9. januára 2004 do 11. mája 2004; d) Areva T&D AG od 22. decembra 2003 do 11. mája 2004; e) Areva T&D Holding... od 9. januára 2004 do 11. mája 2004; f) Areva T&D SA od 7. decembra 1992 do 11. mája 2004; ... Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ... b) [Alstom]: 11475000 eur; c) [Alstom], spolocne a nerozdielne s AREVA T&D SA: 53550000 eur, zo sumy AREVA T&D SA (53550000 eur), AREVA..., AREVA T&D Holding... a AREVA T&D AG spolocne a nerozdielne s AREVA T&D SA: 25500000 eur; ..." 14 Z údajov uvedených odvolatelkami vyplýva, ze 7. júna 2010 Areva ukoncila vsetky cinnosti v odvetví T & D. Najmä Alstom znova zacal s cinnostou dodávok. Areva T&D Holding následne zmenila obchodné meno na T&D Holding SA, Areva T&D SA zmenila obchodné meno na Alstom Grid SAS a Areva T&D AG zmenila svoje obchodné meno na Alstom Grid AG. III - Zaloby na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 15 Z bodu 50 napadnutého rozsudku vyplýva, ze spolocnosti skupiny Areva na podporu ich návrhov na zrusenie predlozili sedem zalobných dôvodov, ktoré Vseobecný súd zhrnul takto: "Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES. Druhý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení pravidiel o pripísaní porusení, ktoré vyplývajú z clánku 81 ods. 1 ES a z clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP, ako aj na porusení vseobecných zásad právnej istoty a zákazu retroaktivity. Tretí zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení pravidiel o pripísaní porusení, ktoré vyplývajú z clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Stvrtý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení pravidiel o pripísaní porusení a o solidárnom platení pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP, na porusení clánku 7 ES, ako aj na porusení vseobecných zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, právnej istoty, zákazu retroaktivity a úcinnej súdnej ochrany. Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení pravidiel o solidárnom platení pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Siesty zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 písm. a) [nariadenia c. 1/2003], a bodu 2 [usmernení], nesprávnom posúdení, ako aj na porusení vseobecných zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Nakoniec siedmy zalobný dôvod je v podstate zalozený na nesprávnom posúdení a na porusení clánku 81 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP, ako aj oznámenia o spolupráci." 16 V bode 51 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zhrnul osem zalobných dôvodov predlozených spolocnostou Alstom na podporu jej návrhov takto: "Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy. Druhý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení pravidiel o solidárnom platení pokút, ktoré vyplývajú z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, na porusení vseobecných zásad právnej istoty a individualizácie trestov, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z clánku 253 ES. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený najmä na porusení pravidiel o pripísaní porusení, ktoré vyplývajú z clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ako aj na nesprávnom právom posúdení a subsidiárne na porusení clánku 25 nariadenia c. 1/2003. Piaty zalobný dôvod je v podstate zalozený na nesprávnom posúdení, porusení usmernení, porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia. Siesty zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení pravidiel o dokazovaní kontinuity porusenia, ktoré vyplývajú z clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a z clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES], v znení zmien a doplnení ([8]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ako aj na porusení zásady právnej istoty. Siedmy zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady dodrziavania práva na obhajobu a clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Ôsmy zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení usmernení a subsidiárne na porusení zásady proporcionality." 17 V bode 317 napadnutého rozsudku Vseobecný súd prijal zalobné dôvody odvolateliek zalozené na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania a rozhodol o zrusení clánku 2 písm. b) a c) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom z dôvodu pritazujúcej okolnosti zalozenej na úlohe vodcu porusenia ulozil spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva zvýsenie základnej sumy ich pokút o 50 %, ktoré je totozné so zvýsením pokuty ulozenej spolocnosti Siemens AG. 18 V bode 323 tohto rozsudku Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci ulozil z dôvodu tejto pritazujúcej okolnosti spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA sadzbu zvýsenia základnej sumy ulozenej pokuty na 35 %, ako aj spolocnostiam Areva T&D AG, Areva a Areva T&D Holding na 20 %, a na tomto základe zmenil výsku pokút ulozených v clánku 2 písm. b) a c) sporného rozhodnutia. 19 Vseobecný súd zamietol vsetky ostatné zalobné dôvody uvedené spolocnostou Alstom a spolocnostami skupiny Areva. 20 Vseobecný súd tiez v bode 2 výroku napadnutého rozsudku zrusil clánok 2 písm. b) a c) sporného rozhodnutia a v bode 3 výroku tohto rozsudku ulozil výsku pokút takto: "- Alstom...: 10327500 eur, - Alstom...: 48195000 eur solidárne so spolocnostou Areva T & D SA, pricom 20400000 eur zo sumy dlhovanej spolocnostou Areva T & D SA zaplatí Areva T & D SA solidárne so spolocnostami Areva T & D AG, Areva... a Areva T & D Holding..." IV - Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 21 Svojím odvolaním spolocnost Areva navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- ak Súdny dvor dôjde k záveru, ze stav konania umoznuje vo veci rozhodnút s konecnou platnostou, zrusil clánok 1 písm. c) a clánok 2 písm. c) sporného rozhodnutia; subsidiárne podstatne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov konania vzniknutých v konaní pred Vseobecným súdom, -- v prípade, ze Súdny dvor nedospeje k záveru, ze vo veci je mozné rozhodnút s konecnou platnostou, vrátil vec komore Vseobecného súdu v inom zlození a rozhodol o trovách konania neskôr. 22 Vo svojom odvolaní spolocnosti skupiny Alstom navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- ak Súdny dvor dôjde k záveru, ze stav konania umoznuje vo veci rozhodnút s konecnou platnostou, zrusil clánok 1 písm. b) d), e) a f) a clánok 2 písm. b) a c) sporného rozhodnutia; subsidiárne podstatne znízil výsku pokuty, ktorá im bola ulozená; zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov konania vzniknutých v konaní pred Vseobecným súdom, -- v prípade, ze Súdny dvor nedospeje k záveru, ze vo veci je mozné rozhodnút s konecnou platnostou, vrátil vec komore Vseobecného súdu v inom zlození a rozhodol o trovách konania neskôr. 23 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 20. júla 2011 boli veci C-247/11 P a C-253/11 P spojené na spolocné konanie na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a rozsudku. V - O odvolaniach A - Zhrnutie odvolacích dôvodov 24 Na podporu svojho odvolania uvádza spolocnost Areva styri dôvody neplatnosti, z ktorých prvý, rozdelený na tri casti, je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia zaväzujúcej Vseobecný súd a na porusení práv na obhajobu pri posudzovaní toho, ci spolocnost Areva skutocne vykonávala v období od 9. januára do 11. mája 2004 rozhodujúci vplyv na spolocnosti Areva T&D SA a Areva T&D AG, v rozsahu, v akom Vseobecný súd: -- nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, ked do sporného rozhodnutia a posteriori doplnil odôvodnenia, ze Komisia mohla správne tvrdit, ze spolocnost Areva nevyvrátila domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, -- uviedol tvrdenia, ktoré neumoznujú pochopit dôvody, preco nevyhovel argumentom tejto spolocnosti týkajúcim sa vyvrátenia tejto domnienky, a -- ulozil predlozit v rámci vyvrátenia uvedenej domnienky nemozný dôkaz (probatio diabolica) a zamietol jej dat moznost vyjadrit sa k novým dôvodom, ktoré do sporného rozhodnutia doplnil. 25 Dalsie tri odvolacie dôvody predlozené spolocnostou Areva sú zalozené na porusení: -- pravidiel o solidárnom platení pokút, v dôsledku coho boli porusené zásady právnej istoty a individualizácie trestov tým, ze Vseobecný súd neulozil sankciu Komisii za to, ze zalozila "faktickú" solidárnu zodpovednost medzi spolocnostami Areva a Alstom, dvoma spolocnostami, ktoré nikdy neboli súcastou tej istej hospodárskej jednotky, -- pravidiel týkajúcich sa delegovania právomocí Komisie, povinnosti odôvodnenia zaväzujúcej Vseobecný súd, zásady individualizácie trestov a sankcií tým, ze Vseobecný súd neulozil sankciu Komisii za to, ze v spornom rozhodnutí nerozhodla o výske jednotlivých podielov na pokute ulozenej spolocnostiam Alstom a Areva a nechala implicitne toto rozhodnutie na vnútrostátny súd alebo rozhodcu, zatial co takéto rozhodnutie patrí do diskrecnej právomoci Komisie o sankciách, ktorá nemôze byt delegovaná, a -- zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom Vseobecný súd schválil pokutu ulozenú solidárne spolocnosti Areva za porusenie v dlzke styri mesiace, ktorej výska je skoro polovica výsky sumy pokuty solidárne ulozenej spolocnosti Alstom za porusenie v dlzke dvanást rokov, alebo dvojnásobok výsky sumy pokuty, ktorú má zaplatit spolocnost Alstom sama za priamu úcast na dotknutom karteli pocas styroch rokov, bez toho, aby to bolo odôvodnené znacným rozdielom vo velkosti spolocností alebo závaznostou porusenia pocas sporného obdobia. 26 Spolocnosti skupiny Alstom predkladajú na podporu svojho odvolania pät dôvodov neplatnosti, z ktorých sú niektoré rozdelené na niekolko castí a zalozené sú na porusení: -- povinnosti odôvodnenia, a to tým, ze Vseobecný súd konstatoval, ze na jednej strane Komisia právne dostatocným spôsobom odôvodnila svoj záver týkajúci sa solidárnej zodpovednosti spolocnosti Alstom so spolocnostou Areva T&D SA a spolocnostou Areva T&D AG, ktorý je zalozený na skutocnosti, ze Alstom nevyvrátila domnienku, ze vykonávala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, hoci Komisia neprejednala skutocnosti uvádzané spolocnostou Alstom s cielom vyvrátit túto domnienku (prvá cast), a na druhej strane Komisia oprávnene nebola povinná uviest dôvody toho, ze dvom spolocnostiam, ktoré netvoria hospodárskou jednotku v okamihu prijatia rozhodnutia, môze byt ulozená spolocne a nerozdielne pokuta (druhá cast), -- povinnosti odôvodnenia vztahujúcej sa na Vseobecný súd v rozsahu, v akom: -- nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a doplnil do sporného rozhodnutia a posteriori dôvody, ktoré sa v nom nenachádzajú (tri prvé casti), a -- nedostatocne právne odpovedal na tvrdenie odvolatelky, podla ktorého dvom spolocnostiam, ktoré netvoria hospodársku jednotku v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, nemôze byt ulozená spolocne a nerozdielne pokuta (stvrtá cast), -- clánku 101 ZFEÚ a zásad práva na spravodlivý proces a prezumpciu neviny, ktoré sú zakotvené v clánkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie a zarucené clánkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, v rozsahu, v akom Vseobecný súd: -- v rámci uplatnenia domnienky výkonu rozhodujúceho vplyvu pouzil definíciu výkonu takéhoto vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost bez akéhokolvek vztahu k skutocnému konaniu na relevantnom trhu, a teda tejto domnienke priznal nevyvrátitelnú povahu a -- sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri konstatovaní skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Areva T&D Holding na spolocnost Areva T&D SA a Areva T&D AG v období od 9. januára do 11. marca 2004, -- pojmu solidarita v rozsahu, v akom Vseobecný súd: -- konstatoval, ze pojem solidarita urcuje príslusné podiely na pokute, ktoré majú zaplatit spolocnosti, ktorým bola solidárne ulozená táto pokuta, a -- neulozil sankciu, ked Komisia preniesla svoju právomoc urcit zodpovednost kazdej sankcionovanej spolocnosti a porusil tak zásady právnej istoty a individualizácie trestov, ako aj clánok 13 ZEÚ, -- povinnosti Vseobecného súdu prejednat predlozené zalobné dôvody, kedze nesprávne posúdil rozsah zalobného dôvodu vychádzajúceho z porusenia práva na úcinný prostriedok nápravy a práva na súdnu ochranu, a teda neprejednal predlozený zalobný dôvod, ale iný zalobný dôvod, ktorý nebol predlozený. B - Preskúmanie dôvodov 1. O odvolacích dôvodoch zalozených na pripísatelnosti protiprávneho správania dcérskych spolocností ich materským spolocnostiam a) O prvom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostami skupiny Alstom, zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia vztahujúcej sa na Komisiu i) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom - Argumentácia úcastníkov konania 27 V rámci prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 90 az 99 napadnutého rozsudku, spolocnosti skupiny Alstom v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd mal sankcionovat Komisiu za porusenie povinnosti odôvodnenia, ktorá sa na nu vztahuje. Komisia najmä neodpovedala na tvrdenia uvedené spolocnostou Alstom v bodoch 90 az 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, ktoré boli podporené dokumentmi v prílohe tejto odpovede a ktoré sa týkajú vyvrátenia domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu. Tieto tvrdenia preukazovali, ze napriek domnienke výkonu rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Alstom na jej dcérske spolocnosti, ktoré vlastnila na 100 %, tieto spolocnosti v období porusenia urcovali svoje správanie na trhu nezávisle od svojej materskej spolocnosti. 28 Spolocnosti skupiny Alstom okrem toho tvrdia, ze Vseobecný súd skreslil najmä v bode 95 napadnutého rozsudku sporné rozhodnutie, kedze odôvodnenia 345 az 347 uvedeného rozhodnutia vôbec nepredstavujú zhrnutie bodov 90 az 150 odpovede na oznámenie o výhradách. 29 Komisia navrhuje tvrdenia spolocností skupiny Alstom zamietnut. - Posúdenie Súdnym dvorom 30 Na úvod treba pripomenút, ze porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré vykonala dcérska spolocnost, môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri najmä rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [9]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 58, ako aj z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, bod 43). 31 V takejto situácii, ked sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, môze totiz Komisia adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 59, ako aj Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 44). 32 Súdny dvor spresnil, ze v konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva takýto vplyv (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 46, ako aj citovaná judikatúra). 33 Na domnienku, ze materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze táto materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu tejto dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 61, ako aj Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný bod 47). 34 Okrem toho, pokial sa rozhodnutie o uplatnení pravidiel Únie v oblasti práva hospodárskej sútaze týka viacerých osôb a ide o pripísatelnost porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdej z osôb, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie tak v podstate musí v súvislosti s materskou spolocnostou povazovanou za zodpovednú za protiprávne konanie jej dcérskej spolocnosti obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 75). 35 Pokial ide osobitne o rozhodnutie Komisie, ktoré sa v prípade viacerých osôb, ktorým je urcené, výslovne opiera o domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, treba konstatovat, ze Komisia má v kazdom prípade - pod hrozbou, ze sa táto domnienka stane nevyvrátitelná - povinnost vhodným spôsobom objasnit jeho adresátom dôvody, pre ktoré predlozené dôkazy o skutkových a právnych okolnostiach nestacili na vyvrátenie uvedenej domnienky (rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [10]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 153). 36 Komisia vsak nie je povinná vychádzat výlucne z uvedenej domnienky. Tejto institúcii totiz nic nebráni preukázat skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na svoju dcérsku spolocnost prostredníctvom iných dôkazov alebo kombináciou takýchto dôkazov a uvedenej domnienky (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 49). 37 Ako Vseobecný súd konstatoval v bode 91 napadnutého rozsudku, v prejednávanej veci zo sporného rozhodnutia, najmä z odôvodnení 335, 348 az 356 a 358 tohto rozhodnutia, vyplýva, ze Komisia sa na rozhodnutie o zodpovednosti spolocnosti Alstom za porusenia vykonané jej dcérskymi spolocnostami, ktorých vlastní 100 % ich základného kapitálu, nakoniec neopierala výlucne o domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, ale skôr o metódu nazvanú metóda "dvojakého základu", ktorá kombinuje túto domnienku s inými dôkazmi, v prejednávanej veci vecnými dôkazmi predlozenými pocas správneho konania, ktoré uvedenú domnienku potvrdili (pozri analogicky rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, bod 50). 38 Ako uviedol aj generálny advokát v bodoch 25 a 26 svojich návrhov, zdá sa, s ohladom na úvahy uvedené v spornom rozhodnutí, ze Komisii nemozno vytknút, ze neposkytla podrobné odôvodnenie zodpovedajúce poziadavkám vyplývajúcim z judikatúry, pokial ide o pripísanie zodpovednosti za predmetné porusenie spolocnosti Alstom. 39 Takéto odôvodnenie totiz zodpovedá cielu povinnosti odôvodnenia individuálneho rozhodnutia, ktorým je okrem snahy umoznit preskúmanie súdom poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (pozri analogicky rozsudok z 8. mája 2013, ENI/Komisia, C-508/11 P, bod 71). 40 Pokial ide osobitne o skutocnosti na vyvrátenie domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu uvedené spolocnostou Alstom v bodoch 90 az 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, hoci sa zdá, ze Komisia v spornom rozhodnutí neodpovedala na vsetky skutocnosti, poskytla napriek tomu dotknutej osobe dostatocné podklady na to, aby zistila, ci je rozhodnutie opodstatnené alebo ci má vady, ktoré by umoznili napadnút jeho zákonnost a umoznila Vseobecnému súdu vykonat preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [11]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 462, ako aj ENI/Komisia, uz citovaný, bod 72). 41 Ako uviedol aj generálny advokát v bode 28 svojich návrhov, treba konstatovat, ze v rámci odôvodnenia podrobne opisujúceho pripísatelnost zodpovednosti za dotknuté porusenie spolocnosti Alstom podla metódy obsahujúcej dvojaký základ, ako je vysvetlené v spornom rozhodnutí, Komisia najmä vykonala celkové posúdenie tvrdení predlozených spolocnostou Alstom v bodoch 90 az 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, a to v rozsahu, v akom boli relevantné na úcely vyvrátenia domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu. 42 Pokial ide o rozhodnutie, akým je sporné rozhodnutie, ktoré, ako uz bolo uvedené v bode 37 tohto rozsudku, zakladá pripísatelnost za porusenie vykonané dcérskou spolocnostou jej materskej spolocnosti na metóde dvojakého základu, kombinujúcej domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu s dôkazmi, uvedenými podrobne v tomto rozhodnutí, takéto celkové posúdenie je v zásade v súlade so stupnom odôvodnenia vztahujúcim sa na Komisiu, pokial odôvodnenie aktu dostatocne umozní materskej spolocnosti oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré sa Komisia rozhodla pripísat jej zodpovednost za porusenie vykonané jej dcérskou spolocnostou. 43 Spolocnosti skupiny Alstom okrem toho nevysvetlili, ako im údajne nesprávne odôvodnenie sporného rozhodnutia bránilo v tom, aby úcinne obhajovali svoje práva v konaní pred Vseobecným súdom, alebo zabránilo Vseobecnému súdu v preskúmaní sporného rozhodnutia. Naopak, podrobné preskúmanie tvrdení spolocnosti Alstom, ktorými sa táto spolocnost usilovala vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu, ktoré Vseobecný súd vykonal v bodoch 93 az 97 napadnutého rozsudku, skôr svedcí o tom, ze Alstom bola schopná úcinne obhajovat svoje práva v konaní pred Vseobecným súdom a ze Vseobecný súd bol schopný preskúmat sporné rozhodnutie (pozri analogicky uznesenia zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, C-421/11 P, bod 57, a z 13. septembra 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, C-495/11 P, bod 50). 44 Okrem toho, pokial ide o stupen pozadovaného odôvodnenia, treba uviest, ze na rozdiel od situácie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ([12]C-521/09 P, Zb. s. I-8947), na ktorý poukazujú spolocnosti skupiny Alstom, tieto spolocnosti neboli v prejednávanej veci konfrontované s prvým rozhodnutím Komisie, v ktorom Komisia zmenila svoj zvycajný prístup a vychádzala len z domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na dcérsku spolocnost materskou spolocnostou na úcely pripísania porusenia materskej spolocnosti (pozri analogicky uznesenie zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 58). 45 Nakoniec, v rozpore s tým, co tvrdia spolocnosti skupiny Alstom, nic nebráni tomu, aby sa v rámci preskúmania pripísatelnosti porusenia vykonaného jej dcérskymi spolocnostami spolocnosti Alstom Komisia oprela, ako to aj vyplýva z bodu 97 napadnutého rozsudku, najmä o skutocnosti predlozené tretími osobami, v prejednávanej veci spolocnostami skupiny Areva. 46 Z uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom sa musí zamietnut. ii) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom 47 V rámci druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodu 200 napadnutého rozsudku, spolocnosti skupiny Alstom vytýkajú Vseobecnému súdu, ze rozhodol, ze Komisia bola oprávnená neuviest osobitné dôvody, pre ktoré spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA, ktoré v case prijatia rozhodnutia netvorili hospodársku jednotku, ulozila solidárnu pokutu. 48 Túto druhú cast treba zamietnut. 49 Podla ustálenej judikatúry ak totiz mozno protiprávne správanie dcérskej spolocnosti pripísat jej materskej spolocnosti, mozno sa aj domnievat, ze tieto spolocnosti sú pocas obdobia porusovania súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Za týchto podmienok tak môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti pocas uvedeného obdobia a následne za zaplatenie pokuty, ktorú tejto dcérskej spolocnosti ulozila (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., uz citovaný, body 44 a 47, ako aj citovanú judikatúru). 50 Vzhladom na túto ustálenú zásadu Vseobecný súd v bode 200 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze Komisia mohla v spornom rozhodnutí uviest, ze samotná skutocnost, ze v case prijatia rozhodnutia Komisie o konstatovaní porusenia dcérska spolocnost, ktorá sa dopustila porusenia, a materská spolocnost, ktorej môze byt toto porusenie pripísané, netvorili uz tú istú hospodársku jednotku a tým samotný podnik v zmysle clánku 81 ES, nemôze tvorit prekázku pre to, aby Komisia vyuzila moznost ulozit pokutu, ktorú majú tieto spolocnosti zaplatit solidárne, bez toho, aby bolo treba toto rozhodnutie osobitne odôvodnit. 51 Za týchto podmienok, kedze z posúdenia prvej casti prvého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom vyplýva, ze sporné rozhodnutie je dostatocne právne odôvodnené na to, aby spolocnost Alstom poznala dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, ze jej pripísala protiprávne správanie jej dcérskych spolocností, a ze Vseobecný súd mohol vykonat svoje preskúmanie, nemozno Vseobecnému súdu vytknút, ze nesankcionovala Komisiu za to, ze neuviedla osobitné odôvodnenie pri otázke ulozenia pokuty, ktorú treba zaplatit solidárne, spolocnostiam, ktoré uz netvorili ten istý podnik. 52 Kedze, ako to v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 39 a 40 svojich návrhov, sa ulozenie takejto pokuty spolocnostiam, ktoré uz v case prijatia rozhodnutia Komisie netvoria jeden podnik, neodlisuje od predchádzajúcej praxe Komisie, znamená to a fortiori, ze úroven pozadovaného odôvodnenia môze byt nizsia. 53 Z toho vyplýva, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom a následne tento prvý odvolací dôvod v celku musí byt zamietnutý. b) O prvom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostou Areva a druhom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostami skupiny Alstom, zalozených na porusení povinnosti odôvodnenia spocívajúcej na Vseobecnom súde 54 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia rozsudku Vseobecného súdu musia byt jasne a nepochybne zrejmé jeho úvahy, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonat svoje súdne preskúmanie (pozri najmä rozsudok ENI/Komisia, uz citovaný, bod 74). 55 Povinnost odôvodnenia vsak Vseobecnému súdu neukladá, aby vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri najmä rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C-439/11 P, bod 82). 56 Okrem toho v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v clánku 263 ZFEÚ Súdny dvor a Vseobecný súd nemôzu v nijakom prípade nahradit odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením (pozri najmä rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, C-73/11 P, bod 89 a citovanú judikatúru). 57 Vseobecnému súdu vsak nemozno vytýkat, ze nahradil odôvodnenie Komisie svojím vlastným odôvodnením, pokial ide o pripísatelnost porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti, ak sa odôvodnenia dotknutého rozsudku týkali skutocností uvedených zalobkynami pred Vseobecným súdom na úcely vyvrátenia domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, ktoré je Vseobecný súd povinný posúdit v rámci preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle uznesenia zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, uz citované, bod 65, a z 13. septembra 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia, uz citované, bod 60). i) O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom 58 V rámci prvej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 102 az 110 napadnutého rozsudku, spolocnosti skupiny Alstom vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nahradil úvahy Komisie svojimi úvahami. V týchto bodoch mal Vseobecný súd preskúmat tvrdenia uvedené spolocnostou Alstom v bodoch 90 az 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, ktoré sa týkali vyvrátenia domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu pocas obdobia od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004. Kedze vsak sporné rozhodnutie neobsahovalo ziadne posúdenie týchto tvrdení, Vseobecný súd doplnil takéto posúdenie do dôvodov sporného rozhodnutia. 59 Toto tvrdenie je zalozené na domnienke, podla ktorej Komisia v spornom rozhodnutí dostatocne nepreskúmala tvrdenia uvedené spolocnostou Alstom v bodoch 90 az 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách. 60 Tak, ako to vyplýva z prvého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom, túto domnienku nemozno prijat, kedze v bode 42 tohto rozsudku bolo konstatované, ze sporné rozhodnutie obsahuje dostatocné odôvodnenie otázky pripísatelnosti porusenia spolocnosti Alstom, ktorého sa dopustili jej dcérske spolocnosti, vrátane celkového posúdenia tvrdení uvedených spolocnostou Alstom v bodoch 90 az 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách. 61 Ako vyplýva z bodu 57 tohto rozsudku, Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze v bodoch 102 az 110 napadnutého rozsudku uviedol odôvodnenie týkajúce sa uvedených bodov 90 az 150, ako sa nachádzajú v spornom rozhodnutí, kedze sa Vseobecný súd v týchto bodoch napadnutého rozsudku obmedzil na podrobnejsie preskúmanie tvrdení a dôkazov predlozených spolocnostou Alstom pocas správneho konania. 62 Z toho vyplýva, ze prvá cast druhého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom sa musí zamietnut. ii) O prvom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostou Areva a druhej casti druhého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom - Argumentácia úcastníkov konania 63 Spolocnost Areva vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý sa týka bodov 144 az 152 napadnutého rozsudku, uvádza, ze Vseobecný súd nedodrzal svoju povinnost odôvodnenia, ako aj právo na obhajobu. 64 Na úvod Vseobecný súd v bode 150 napadnutého rozsudku nahradil úvahy Komisie vlastnými úvahami, pricom dodatocne doplnil k spornému rozhodnutiu dve nové okolnosti s cielom zamietnut tvrdenia, podla ktorých v období od 9. januára 2004 do 11. mája 2004 Areva a Areva T&D Holding nemali dostatocnú skúsenost v odvetví T & D na to, aby mohli skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie spolocností Areva T&D SA a Areva T&D AG (dalej spolu len "dcérske spolocnosti T & D"). 65 Tieto nové skutocnosti majú pozostávat z tvrdenia, ze nemozno vylúcit, ze spolocnosti Areva a Areva T&D Holding mohli získat vedomosti o odvetví T & D v období medzi uzavretím zmluvy o prevode dcérskych spolocností spolocnosti Alstom pôsobiacich v odvetví T & D v septembri 2003 a skutocným prevodom týchto dcérskych spolocností 8. januára 2004, a jednak, ze nemozno vylúcit, ze prijatie nového riadiaceho pracovníka pre tieto dcérske spolocnosti do zamestnania mimo skupiny umoznilo spolocnosti Areva získat skúsenost v tomto odvetví. 66 Následne tvrdenia Vseobecného súdu neumoznujú porozumiet dôvodom, pre ktoré Vseobecný súd neprijal tvrdenia spolocnosti Areva. Napadnutý rozsudok je tak nedostatocne odôvodnený. 67 Nakoniec Vseobecný súd porusil aj právo spolocnosti Areva na obhajobu. Vseobecný súd tým, ze vychádzal z okolností, ktoré v skutocnosti predstavovali domnienky alebo hypotézy, zmenil domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu na nevyvrátitelnú a ulozil spolocnosti Areva probatio diabolica v rámci preukázania neexistencie skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu touto spolocnostou na dcérske spolocnosti T & D tým, ze vyzadoval, aby predlozila negatívny dôkaz o nezasahovaní do ich správania. Vseobecný súd neumoznil spolocnosti Areva vyjadrit sa k vyssie uvedeným novým okolnostiam doplneným k spornému rozhodnutiu. 68 Druhou castou svojho druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti skupiny Alstom tvrdia, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia tým, ze v podstate uviedol tú istú výhradu, ako tú, ktorú predlozila spolocnost Areva v rámci jej prvého odvolacieho dôvodu. 69 Komisia tieto argumenty odmieta. Komisia najmä tvrdí, ze odvolací dôvod predlozený spolocnostou Areva je neprípustný, kedze ním táto spolocnost v skutocnosti kritizuje posúdenie dôkazov, ktoré vykonal Vseobecný súd. - Posúdenie Súdnym dvorom 70 V prvom rade treba zamietnut ako neprípustné tvrdenie predlozené spolocnostou Areva po prvýkrát v jej replike, v ktorom tvrdí, ze Vseobecný súd nesankcionoval Komisiu za to, ze si nesplnila svoju povinnost odôvodnenia v rámci analýzy skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Areva na svoje dcérske spolocnosti T & D. 71 Toto tvrdenie je úplne odlisné od tvrdení uvedených spolocnostou Areva v jej odvolaní, ktoré sa týkajú iba povinnosti odôvodnenia spocívajúcej na Vseobecnom súde. 72 Treba konstatovat, ze uvedená argumentácia predstavuje podla pravidla stanoveného v clánkoch 127 a 190 rokovacieho poriadku nový dôvod, ktorý bol predlozený v priebehu konania a ktorý treba zamietnut ako neprípustný, kedze nebol zalozený na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania na Súdnom dvore (pozri najmä rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, bod 371, ako aj citovanú judikatúru). 73 Po druhé treba vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 54 az 57 tohto rozsudku preskúmat tvrdenie uvedené spolocnostou Areva a spolocnostami skupiny Alstom, podla ktorého Vseobecný súd v bode 150 napadnutého rozsudku pridal k odôvodneniu sporného rozhodnutia dve nové okolnosti, ktoré sú uvedené v bode 64 tohto rozsudku. 74 V tejto súvislosti treba preskúmat bod 150 napadnutého rozsudku v súvislosti s odôvodnením, ktoré Vseobecný súd uviedol v bodoch 144 az 152 uvedeného rozsudku ako odpoved na tretí zalobný dôvod, ktorým spolocnosti skupiny Areva Vseobecnému súdu tvrdili, ze materské spolocnosti Areva a Areva T&D Holding nemali dostatocnú skúsenost v odvetví T & D na to, aby mohli skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie dcérskych spolocností v oblasti T&D. 75 Takéto preskúmanie ukázalo, ako to aj v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 65 az 71 svojich návrhov, ze Vseobecný súd v bode 150 napadnutého rozsudku nepridal ziadne dve nové okolnosti k odôvodneniu sporného rozhodnutia, cím by nahradil svojím odôvodnením odôvodnenie v spornom rozhodnutí, ale sa obmedzil, v rámci preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia, na podrobnú odpoved na predlozené tvrdenia, ktoré smerovali k vyvráteniu domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu na základe dôvodu, ze vytýkané porusenie nie je mozné pripísat materským spolocnostiam Areva a Areva T&D Holding, kedze tieto spolocnosti nemali dostatocnú skúsenost v odvetví T & D. 76 Po tretie treba zamietnut tvrdenie spolocnosti Areva, podla ktorého odôvodnenie Vseobecného súdu týkajúce sa týchto dvoch nových okolností údajne pridaných do sporného rozhodnutia jej neumoznili porozumiet, v com mohli tieto okolnosti odôvodnit konstatovanie o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu. 77 V tejto súvislosti treba uviest, ako to vyplýva aj z bodu 75 tohto rozsudku, ze tieto dve okolnosti, na ktoré odkazuje spolocnost Areva, nezakladajú konstatovanie o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu, ale predstavujú jednoducho tvrdenia, ktoré Vseobecný súd uviedol ako odpoved na argumentáciu spolocností skupiny Areva v správnom konaní a následne pred Vseobecným súdom, podla ktorej materské spolocnosti uvedenej skupiny nemohli skutocne vykonávat rozhodujúci vplyv na dotknuté dcérske spolocnosti z dôvodu ich nedostatku skúseností v odvetví T & D. 78 Po stvrté treba zamietnut tvrdenie spolocnosti Areva zalozené na porusení práva na obhajobu, kedze sa nemohla vyjadrit k týmto dvom údajne novým okolnostiam. Práva na obhajobu vsak nemohli byt v nijakom prípade porusené, kedze z bodu 75 toto rozsudku vyplýva, ze uvedené okolnosti uviedol Vseobecný súd ako odpoved na tvrdenia predlozené samotnými spolocnostami skupiny Areva. 79 Po piate treba tiez zamietnut ako nedôvodné tvrdenie spolocnosti Areva, podla ktorého práva na obhajobu boli porusené z toho dôvodu, ze Vseobecný súd jej ulozil probatio diabolica, ktoré pozostávalo z povinnosti predlozit negatívny dôkaz o neexistencii jej vplyvu na správanie dcérskych spolocností. 80 Prístup Vseobecného súdu k tvrdeniam predlozeným spolocnostami skupiny Areva na úcely vyvrátenia domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu totiz probatio diabolica ako celok nepreukázali. Z judikatúry vyplýva, ze subjektom, ktoré sa snazia vyvrátit uvedenú domnienku, prinálezí predlozit akýkolvek dôkaz týkajúci sa ekonomického, organizacného a právneho vztahu, ktorý spája dotknutú dcérsku spolocnost s jej materskou spolocnostou, teda dôkaz, o ktorom si tieto subjekty myslia, ze môze preukázat, ze nepredstavujú jeden hospodársky subjekt (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 65). 81 Skutocnost, ze by mohlo byt tazké predlozit dôkaz preukazujúci opak potrebný na vyvrátenie domnienky, sama osebe neznamená, ze by bola táto domnienka nevyvrátitelná, najmä ak práve subjekty, voci ktorým bola domnienka uplatnená, môzu najlepsie zaistit tento dôkaz v ich vlastnej oblasti cinností (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 70). 82 S ohladom na uvedené sa musia prvý odvolací dôvod spolocnosti Areva a druhá cast druhého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom zamietnut. iii) O stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom 83 V rámci stvrtej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti skupiny Alstom vytýkajú Vseobecnému súdu dvojaký nedostatok odôvodnenia v napadnutom rozsudku, kedze bod 206 tohto rozsudku neumoznuje zistit jednak to, preco Komisia mohla bez toho, aby v tejto súvislosti odôvodnila sporné rozhodnutie, ulozit pokuty právnym subjektom, ktoré v case prijatia sporného rozhodnutia uz netvorili hospodársku jednotku, a jednak to, preco judikatúra, ktorú citovali, nie je relevantná. 84 V tejto súvislosti s ohladom na úvahy uvedené v bodoch 49 a 50 tohto rozsudku stací konstatovat, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 200 napadnutého rozsudku rozhodol, ze nemusí vytknút Komisii, ze osobitne neodôvodnila rozhodnutie ulozit solidárnu pokutu spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA s ohladom na skutocnost, ze tieto spolocnosti uz netvorili tú istú hospodársku jednotku v case prijatia sporného rozhodnutia, a v bode 206 tohto rozsudku, ze z judikatúry nevyplýva, ze solidárne mozno spolocnostiam ulozit pokutu iba vtedy, ked tvoria v case prijatia sporného rozhodnutia hospodársku jednotku. 85 Preto musí byt stvrtá cast druhého odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom zamietnutá. 86 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod predlozený spolocnostou Areva, ako aj druhý odvolací dôvod predlozený spolocnostami skupiny Alstom, okrem tretej casti tohto druhého odvolacieho dôvodu, ktorá bude preskúmaná neskôr, treba zamietnut. c) O tretom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostami skupiny Alstom, zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ, najmä pravidiel týkajúcich sa pripísania porusenia, ako aj zásad práva na spravodlivý proces a prezumpciu neviny i) O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom 87 Prvou castou svojho tretieho odvolacieho dôvodu spolocnosti skupiny Alstom tvrdia, ze Vseobecný súd prijal v rámci uplatnenia domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, ako je uvedené v bodoch 84 az 110 napadnutého rozsudku, definíciu výkonu rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na svoju dcérsku spolocnost bez akéhokolvek vztahu so skutocným správaním na dotknutom trhu, a tým dal tejto domnienke nevyvrátitelný charakter. 88 Spolocnosti skupiny Alstom najmä tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze vyvodil skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu zo samotnej existencie organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi materskou spolocnostou a jednou z jej dcérskych spolocností a nie z konkrétnych skutocností súvisiacich s daným skutocným správaním na predmetnom trhu, prekrocil ulozením spolocnosti Alstom probatio diabolica hranice primeraného, kedze táto spolocnost môze vyvrátit domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu iba popretím existencie uvedených väzieb, a tým aj svojej vlastnej existencie. 89 V tejto súvislosti treba najprv konstatovat, ze v rozpore s tvrdeniami spolocností skupiny Alstom Vseobecný súd nevyvodil skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu zo samotnej existencie organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi materskou spolocnostou a jednou z jej dcérskych spolocností. 90 V bode 103 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd konstatoval, ze dokumenty, ktoré predlozila spolocnost Alstom pocas správneho konania, preukazujú, ze vedenie skupiny Alstom, za ktoré bola zodpovedná Alstom, sa podielalo na definovaní smerovania na trhu, pokial ide o odvetvie T & D skupiny Alstom a jej jednotlivé oblasti cinností, a ze neustále kontrolovalo monitorovanie tohto smerovania uvedeným odvetvím a jeho jednotlivými oblastami cinností. 91 Dalej, ako to správne uviedla Komisia, táto institúcia nie je povinná preukázat, ze v situácii, v akej sa uplatní domnienka skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, ktorá sa zahrnie do uplatnenia metódy dvojakého základu, aká je pouzitá v prejednávanej veci, materská spolocnost skutocne vyuzila organizacné, hospodárske a právne väzby vystihujúce jej vztah s jej dcérskymi spolocnostami v rámci presných skutkových okolností prepojených na urcité správanie na dotknutom trhu, kedze takáto povinnost by pripravila túto domnienku jej úcinku. 92 Okrem toho, ako to aj vyplýva z bodov 80 a 81 tohto rozsudku, Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze vo veci uplatnil nevyvrátitelnú verziu tejto domnienky ulozením probatio diabolica spolocnosti Alstom v súvislosti s predlozenými tvrdeniami tejto spolocnosti na vyvrátenie uvedenej domnienky. 93 Nakoniec, pokial ide o zlucitelnost domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu so zásadami práva na spravodlivý proces a prezumpcie neviny, Súdny dvor uz rozhodol, ze táto domnienka je proporcionálna sledovanému legitímneho cielu, a teda je v akceptovatelných hraniciach, kedze cielom tejto domnienky je zachovávanie rovnováhy medzi dôlezitostou jednak ciela spocívajúceho v potlácaní správania porusujúceho pravidlá hospodárskej sútaze, osobitne clánok 81 ES, a v zabránení jeho opakovaniu, a jednak poziadaviek niektorých vseobecných zásad práva Únie, ako najmä zásad prezumpcie neviny, osobnosti trestov a právnej istoty, ako aj práva na obhajobu vrátane zásady rovnosti zbraní. Najmä z tohto dôvodu je uvedená domnienka vyvrátitelná (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky ENI/Komisia, uz citovaný, bod 50, a z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C-501/11 P, body 107 a 108). 94 Prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom tak musí byt zamietnutá. ii) O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom 95 V druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu spolocnosti skupiny Alstom tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 144 az 152 napadnutého rozsudku potvrdil sporné rozhodnutie v casti, v ktorej konstatuje skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Areva T&D Holding na spolocnosti Areva T&D SA a Areva T&D AG pocas obdobia od 9. januára do 11. mája 2004. Na odôvodnenie posúdenia Komisie sa Vseobecný súd v bode 150 uvedeného rozsudku odvolal na dve okolnosti uz kritizované spolocnostou Areva v rámci jej prvého odvolacieho dôvodu, ktoré sú uvedené v bode 65 tohto rozsudku. 96 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze tvrdenia predlozené v tomto kontexte spolocnostami skupiny Alstom sa v mnohom prelínajú s tvrdeniami predlozenými spolocnostou Areva v rámci jej prvého odvolacieho dôvodu proti rovnakým bodom napadnutého rozsudku. 97 Tieto tvrdenia vsak uz boli Súdnym dvorom v bode 77 tohto rozsudku zamietnuté v rámci odpovede na prvý odvolací dôvod predlozený spolocnostou Areva, z ktorého vyplýva, ze Vseobecný súd pri preskúmaní vsetkých tvrdení spolocnosti Areva na vyvrátenie domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu analyzoval tvrdenia predlozené spolocnostou Areva a dospel jemnými a obozretnými slovami k záveru, ze tieto okolnosti nie sú takej povahy, aby preukázali neexistenciu skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu. 98 Týmto spôsobom Vseobecný súd, ako uz bolo uvedené v bodoch 80, 81 a 92 tohto rozsudku, neulozil spolocnosti Alstom probatio diabolica, ktorá by zmenila domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu na nevyvrátitelnú. 99 Okrem toho je neprípustné tvrdenie spolocnosti Alstom, v ktorom rovnako uvádza, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho vecného posúdenia týchto dvoch okolností, bez preukázania ich akéhokolvek pochybenia. 100 Z toho vyplýva, ze druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu predlozeného spolocnostami skupiny Alstom nemôze byt prijatá a tretí odvolací dôvod treba zamietnut ako celok. 2. O odvolacích dôvodoch týkajúcich sa uplatnenia pravidiel v oblasti solidarity pri platení pokút 101 Spolocnost Areva v rámci svojho druhého a tretieho odvolacieho dôvodu a spolocnosti skupiny Alstom v rámci ich jednak tretej casti druhého odvolacieho dôvodu a jednak stvrtého odvolacieho dôvodu uvádzajú viacero právnych nesprávností, ktorých sa dopustil Vseobecný súd, vyplývajúcich z výkladu a uplatnenia pravidiel v oblasti solidarity pri platení pokút ulozených Komisiou rôznym právnickým osobám solidárne zodpovedným z dôvodu, ze tvoria jeden podnik uznaný za vinný z vykonania porusenia pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 102 Prvá skupina takto uvedených tvrdení odvolateliek sa týka "faktickej" solidárnej zodpovednosti za platbu pokuty, ktorú ulozila Komisia spolocnostiam Areva a Alstom ako nástupníckym materským spolocnostiam dcérskych spolocností, ktoré sa dopustili porusení práva hospodárskej sútaze, za co Vseobecný súd Komisii neulozil sankciu, aj ked to bolo v rozpore najmä so zásadami právnej istoty a individualizácie trestov. 103 Druhá skupina tvrdení zalozených uvedenými odvolatelkami na porusení rovnakých zásad, ako aj clánku 7 ES a povinnosti odôvodnenia, sa týka niektorých úvah uvedených v napadnutom rozsudku v súvislosti s vnútorným vztahom solidarity, teda so vsetkými zásadami uvedenými Vseobecným súdom, ktoré riadia urcenie pomerných castí pokuty, ktorú majú zaplatit solidárni dlzníci v rámci ich vnútorného vztahu, po tom, ako sa Komisia po úhrade celej sumy pokuty jedným alebo viacerými dlzníkmi prestane o situáciu zaujímat. a) O tvrdeniach týkajúcich sa faktickej solidárnej zodpovednosti ulozenej materským spolocnostiam Areva a Alstom i) Argumentácia úcastníkov konania 104 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásady právnej istoty a individualizácie trestov tým, ze nespochybnil uplatnenie pravidiel v oblasti solidarity pre platby pokuty, ako boli vykonané Komisiou, kedze Komisia ulozila faktickú solidárnu zodpovednost spolocnostiam Areva a Alstom, dvom nástupníckym materským spolocnostiam dcérskych spolocností, ktoré sa dopustili porusení pravidiel hospodárskej sútaze Únie, zatial co tieto spolocnosti nikdy netvorili medzi sebou hospodársku jednotku. 105 Spolocnost Areva dodáva, ze Vseobecný súd sám rovnako porusil uvedené zásady, ked ulozil v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci zmenené výsky pokút, ktoré tiez mali za následok vznik faktickej solidárnej zodpovednosti. 106 Spolocnosti skupiny Alstom uvádzajú, ze táto faktická solidarita vyplýva jednak z toho, ze suma 25500000 eur, ktorú Vseobecný súd znízil na 20400000 eur, ulozená solidárne spolocnosti Areva a dcérskym spolocnostiam T & D je súcastou sumy 53550000 eur, ktorú Vseobecný súd znízil na 48195000 eur, ulozenej solidárne spolocnosti Alstom a jej bývalej dcérskej spolocnosti Areva T&D SA, a jednak z toho, ze súcet maximálnych súm, za ktoré sú nástupnícke materské spolocnosti zodpovedné, presahuje sumu, ktorú má zaplatit dcérska spolocnost. 107 Táto technika "kaskádovitého" urcovania pokuty má za následok zavedenie faktickej solidarity medzi spolocnostami Alstom a Areva, kedze skutocne vymozená suma Komisiou od materskej spolocnosti by mala priamy vplyv na sumu, ktorú by mohla Komisia vymáhat od inej materskej spolocnosti, zatial co tieto spolocnosti netvorili nikdy rovnakú hospodársku jednotku v zmysle pravidiel práva hospodárskej sútaze Únie. Okrem toho takáto technika neumoznuje dotknutým materským spolocnostiam jednoznacne poznat presnú sumu pokuty, ktorú má kazdá z nich zaplatit. 108 V rozsudku z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, ([13]T-40/06, Zb. s. II-4893), Vseobecný súd potvrdil, v kontexte nástupníckych materských spolocností dcérskych spolocností, ktoré sa dopustili porusení práva hospodárskej sútaze zhodných v podstate s poruseniami v prejednávanej veci, ze takáto technika urcovania vonkajsích pomerov solidarity je v rozpore so zásadou individualizácie trestov a sankcií. 109 Komisia najmä uvádza, ze odvolacie dôvody predlozené odvolatelkami sú nové, a teda neprípustné, kedze vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nesankcionoval Komisiu za ulozenie faktickej solidárnej zodpovednosti medzi materskými spolocnostami Areva a Alstom. Ide o odvolacie dôvody, ktoré uvedené spolocnosti neuviedli na prvom stupni, zatial co to mohli urobit. Odvolacie dôvody týkajúce sa pravidiel v oblasti solidarity predlozené Vseobecnému súdu sa týkali iba skutocnej solidarity alebo "právnej" solidarity medzi spolocnostami Areva T&D SA a kazdou z nástupníckych materských spolocností Alstom a Areva, ako sú definované v spornom rozhodnutí. 110 Vo veci samej Komisia subsidiárne tvrdí, ze prevod spolocnosti Areva T&D SA pocas obdobia dotknutého porusovania má za následok dvojitú solidárnu zodpovednost tejto dcérskej spolocnosti s kazdou z nástupníckych materských spolocností. Hoci metóda úpravy solidárnej zodpovednosti pouzitá v prejednávanej veci znamená mozné prekrývanie súm vymozitelných od spolocností Areva a Alstom, táto metóda nespôsobuje právnu solidárnu zodpovednost týchto spolocností. Z právneho hladiska je totiz rozhodujúca solidárna zodpovednost kazdej materskej spolocnosti s prevedenou dcérskou spolocnostou. 111 Okrem toho v prípade, ked je dcérska spolocnost zodpovedná solidárne so svojimi nástupníckymi materskými spolocnostami, nebude nijako v rozpore s právom Únie vypocítat pokutu, ktorú má zaplatit, na základe celkovej východiskovej sumy, ktorá je zhodná s východiskovou sumou ulozenou dcérskej spolocnosti. V rozpore s tým, co tvrdia odvolatelky v bode 74 uz citovaného rozsudku Trioplast Industrier/Komisia, Vseobecný súd potvrdil zákonnost tejto metódy, ktorá bola okrem toho výhodnejsia pre dotknuté materské spolocnosti ako iné metódy, ktoré sa mohli v takom prípade pouzit. ii) Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 112 Komisia predkladá námietku neprípustnosti proti tvrdeniam odvolateliek zalozeným na faktickej solidarite, ktorú ulozila Komisia medzi materskými spolocnostami Areva a Alstom, a tvrdí, ze v ich zalobe na prvom stupni odvolatelky tieto argumenty nepredlozili. Na prvom stupni sa iba obmedzili na kritiku právnej solidarity medzi spolocnostami Areva T&D SA a kazdou z jej materských spolocností. Preto ide o nové odvolacie dôvody, ktoré sú v rámci odvolania neprípustné. 113 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak by sa úcastníkovi konania v konaní pred Súdnym dvorom umoznilo po prvýkrát uviest dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Vseobecným súdom, umoznilo by sa mu tým predlozit Súdnemu dvoru spor v sirsom rozsahu, ako bol ten, ktorým sa zaoberal Vseobecný súd. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na preskúmanie toho, ako Vseobecný súd posúdil zalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané (pozri najmä rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, uz citovaný, bod 111). 114 Tvrdenie, ktoré nebolo predlozené na prvom stupni, vsak nepredstavuje nový neprípustný dôvod v stádiu odvolania, ak je povazované za rozsírenie argumentácie, ktorá uz bola v zalobe na Vseobecnom súde uvedená v rámci predlozeného zalobného dôvodu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Siemens a i./Komisia, uz citovaný, bod 287). 115 Ako to aj v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 117 az 120 svojich návrhov, treba konstatovat, ze spolocnost Alstom vo svojej zalobe na prvom stupni predlozila v rámci svojho druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení pravidiel v oblasti solidárnej zodpovednosti pri platbách pokút vyplývajúcom najmä zo zásad právnej istoty a individualizácie trestov argumentáciu výslovne kritizujúcu techniku urcovania pokuty, ktorá pozostávala zo zaclenenia sumy pokuty, za ktorú je solidárne zodpovedná spolocnost Areva so svojimi bývalými dcérskymi spolocnostami T & D, do sumy pokuty, za ktorú je solidárne zodpovedná spolocnost Alstom so spolocnostou Areva T&D SA. 116 Hoci spolocnost Alstom výslovne na prvom stupni nepredlozila zalobný dôvod smerujúci proti vytvoreniu "faktickej" solidarity Komisiou, treba konstatovat, ze osobitne kritizovala na rovnakom právnom základe ako uviedla v odvolaní, techniku, ktorá viedla k takejto solidarite. Následne tvrdenie zalozené na tejto faktickej solidarite spolocnostou Alstom nepredstavuje nový odvolací dôvod, neprípustný v stádiu odvolania, kedze je len rozsírením argumentácie, ktorá uz bola v zalobe na Vseobecnom súde uvedená v rámci predlozeného zalobného dôvodu. 117 Pokial ide o spolocnost Areva, treba konstatovat, ze pred Vseobecným súdom táto spolocnost uviedla zalobný dôvod zalozený na porusení pravidiel v oblasti solidarity, vyplývajúci zo zásady právnej istoty, ktorý sa ciastocne prekrýva so základom dôvodu predlozeného v rámci odvolania a kritizujúceho faktickú solidaritu. Aj keby tento zalobný dôvod predlozený na prvom stupni sám osebe smeroval iba voci právnej solidarite medzi spolocnostami Areva T&D SA a Alstom, nic to nemení na tom, ze spolocnost Areva v rámci tohto zalobného dôvodu spomenula aj otázky týkajúce sa dvojitej solidarity ulozenej spolocnosti Areva T&D SA s kazdou z jej nástupníckych materských spolocností. 118 Okrem toho, ako to aj tvrdí spolocnost Areva, Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci pri ulození pokuty pouzil rovnakú metódu "kaskádovitého" urcovania pokuty. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa tiez oprel o túto metódu, takze tvrdenie zalozené na faktickej solidarite vyplývajúcej z pouzitia uvedenej metódy má svoj pôvod v napadnutom rozsudku, a ze jeho odôvodnenost mozno kritizovat v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, C-231/11 P az C-233/11 P, bod 102 a citovanú judikatúru). 119 Za týchto podmienok je potrebné námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou zamietnut. - O veci samej 120 Z judikatúry vyplýva, ze pokial mozno pripísat osobnú zodpovednost viacerým právnickým osobám za úcast na porusení pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze z dôvodu ich príslusnosti k tomu istému a jednému podniku, ktorému sa toto porusenie pripisuje, Komisia má podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 právomoc ulozit im solidárne pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, body 39 az 51). 121 Pokial sa vsak Komisia rozhodne vyuzit túto právomoc ulozit sankciu, môze volne urcit vonkajsí vztah solidarity a najmä sumu pokuty, ktorú môze pozadovat v jednej platbe od kazdého zo solidárnych dlzníkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, body 52 a 54). 122 Kedze totiz pojem právo solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty Únie je iba prejav absolútneho úcinku pojmu podnik, stanovenie sumy pokuty ako jednej platby, ktorú môze Komisia pozadovat od kazdého zo solidárnych dlzníkov, pochádza z uplatnenia tohto pojmu podnik v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, body 51 a 57). 123 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze autori Zmlúv sa rozhodli pre pouzitie pojmu podnik, aby tak oznacili porusitela podla práva hospodárskej sútaze, ktorého mozno sankcionovat podla clánkov 81 ES a 82 ES, a nie iných pojmov, akými sú pojmy spolocnost alebo právnická osoba (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, bod 42). 124 Ide okrem toho o ten istý pojem podnik, ktorý pouzil normotvorca Únie v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 na definovanie podniku, ktorému Komisia môze ulozit pokutu ako sankciu za porusenie pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 125 Podla ustálenej judikatúry pojem "podnik" v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania. Tento podnik treba chápat tak, ze oznacuje hospodársku jednotku, hoci sa táto hospodárska jednotka z právneho hladiska skladá z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri najmä rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, bod 43). 126 Okrem toho v rámci urcovania vonkajsieho vztahu solidarity, teda vztahu medzi Komisiou a rôznymi osobami predstavujúcimi podnik, ktoré sa môzu povolat zaplatit pokutu ulozenú tomuto podniku v celom rozsahu, sa ukladajú Komisii urcité prekázky. 127 Komisia je tak povinná dodrziavat zásadu individualizácie trestov a sankcií, ktorá v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vyzaduje, aby bola suma pokuty, ktorú treba solidárne zaplatit, urcená vzhladom na závaznost porusenia individuálne vytýkaného dotknutému podniku a dlzku tohto porusenia (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, bod 52). 128 V tom istom rámci musí Komisia rovnako dodrziavat zásadu právnej istoty, ktorá vyzaduje, aby bol kazdý akt prijatý institúciami Únie jasný a presný, aby tak dotknutým osobám umoznil poznat s istotou rozsah práv a povinností, ktoré im stanovuje, a mohli podla toho konat (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxemboug a i., [14]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 68). 129 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze metóda vybraná Komisiou a potvrdená Vseobecným súdom na definovanie solidarity medzi spolocnostou Areva T&D SA, v postavení dcérskej spolocnosti, a jej nástupníckymi materskými spolocnostami Alstom a Areva, spocívajúca v spojení sumy pokuty solidárne splatnej spolocnostou Areva a spolocnostami skupiny Areva, ktorých súcastou je aj táto dcérska spolocnost, so sumou pokuty solidárne splatnej spolocnostou Alstom a uvedenou dcérskou spolocnostou, aj ked Komisia ako taká nestanovila formálny vztah solidarity medzi uvedenými materskými spolocnostami, je aj tak schopná v skutocnosti vyvolat rovnaké úcinky, ako sú úcinky vyplývajúce z takéhoto vztahu. 130 Takéto urcenie vonkajsieho vztahu solidarity je totiz schopné mat za následok povinnost jednej z materských spolocností na úvod zaplatit Komisii celú sumu pokút splatných nástupníckymi materskými spolocnostami dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia práva hospodárskej sútaze, zatial co dotknuté materské spolocnosti nikdy netvorili jeden a ten istý podnik v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Dalej po tom, ako sa Komisia po úhrade celej sumy pokút prestane o situáciu zaujímat, uvedená materská spolocnost bude povinná pozadovat, prípadne aj formou rekurznej zaloby podanej na vnútrostátny súd, aby mu druhá materská spolocnost vrátila pomernú cast týchto pokút, za ktorú je zodpovedná, cím sa vystavuje riziku prípadnej insolventnosti tejto druhej materskej spolocnosti. 131 Takéto usporiadanie solidarity je v rozpore so zásadou individualizácie trestov a sankcií, ktorá je pripomenutá v bode 127 tohto rozsudku. Umoznuje totiz Komisii pozadovat, aby jedna z materských spolocností zaplatila pokutu ulozenú ako sankcia za porusenia, ktoré vytýka za inú cast obdobia porusenia podniku, ktorého nikdy nebola súcastou, v prejednávanej veci podniku, v ktorom sa nachádza druhá materská spolocnost, a nie pomernú cast solidárnej zodpovednosti podniku, ktorého bola súcastou pocas porusovania vykonaného týmto podnikom. 132 Okrem toho, hoci nástroj solidarity umoznuje Komisii znízit riziko prípadnej insolventnosti jednej zo spolocností, ktorá tvorí rovnaký podnik, co je súcastou cielov úcinnosti jej konania a odstrasenia v oblasti ukladania sankcií za porusenia práva hospodárskej sútaze (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, bod 59), tento nástroj sa nemôze pouzit takým spôsobom, aby toto riziko insolventnosti jednej spolocnosti preniesol na druhú spolocnost, zatial co táto spolocnost nikdy netvorila s druhou spolocnostou ten istý podnik. 133 Ked chce Komisia ulozit solidárne sankciu dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, s kazdou z jej materských spolocností, s ktorými po sebe tvorila pocas obdobia porusovania rozlicný podnik, táto zásada vyzaduje, aby táto institúcia stanovila pre kazdý z dotknutých podnikov oddelene sumu pokuty, ktorú majú solidárne zaplatit spolocnosti, ktoré sú jeho súcastou, vzhladom na závaznost porusenia individuálne vytýkaného kazdému z dotknutých podnikov a dlzku tohto porusovania. 134 Zo zásady individualizácie trestov a sankcií vsak nevyplýva, ze pri takejto konfigurácii solidarity musí mat kazdá spolocnost moznost odvodit z rozhodnutia o solidárnom ulození pokuty s inými spolocnostami podiel, ktorý musí znásat vo vztahu s jej solidárnymi dlzníkmi, ked sa Komisia prestane o situáciu zaujímat (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, bod 66). 135 Naopak, s ohladom na vonkajsí vztah solidarity táto zásada vyzaduje, aby pri takejto konfigurácii solidarity kazdá nástupnícka materská spolocnost mala moznost z takéhoto rozhodnutia odvodit pomernú cast svojej solidárnej zodpovednosti za platbu pokuty zodpovedajúcu casti pokuty dcérskej spolocnosti, ktorú jej mozno pripísat a ktorú môze od nej Komisia pozadovat. 136 V tejto súvislosti treba tiez konstatovat, ze celková suma výsky pokuty, za ktorú boli solidárne zodpovedné spolocnosti Areva a Alstom, teda suma 25500000 eur, znízená na 20400000 eur Vseobecným súdom, a suma 53550000 eur, znízená Vseobecným súdom na 48195000 eur, prekracuje sumu pokuty solidárne ulozenej uvedeným spolocnostiam s dcérskou spolocnostou Areva T&D SA, teda sumu 53550000 eur, znízenú Vseobecným súdom na 48195000 eur. 137 V situácii, akou je situácia v prejednávanej veci, vsak zodpovednost spolocností Areva a Alstom, ako materských spolocností, za porusenie, ku ktorému prislo, je vcelku odvodená od zodpovednosti dcérskej spolocnosti, ktorá im jednej po druhej patrí (pozri analogicky rozsudok z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins, C-286/11 P, body 43 a 49). 138 Z toho vyplýva, ze celková suma ulozená materským spolocnostiam nemôze presiahnut sumu, ktorá bola ulozená tejto dcérskej spolocnosti. 139 Okrem toho v rozsahu, v akom urcenie solidarity, ako bolo vykonané v spornom rozhodnutí a potvrdené napadnutým rozsudkom, neumoznuje dotknutým materským spolocnostiam s istotou poznat sumu pokuty, ktorú majú zaplatit za obdobie, za ktoré sú zodpovedné za porusenie solidárne so svojou dcérskou spolocnostou, treba tiez konstatovat porusenie zásady právnej istoty. 140 Táto právna neistota nemôze byt ospravedlnená pravidlom zodpovednosti rovnakým dielom, ktoré sa uplatnuje automaticky, akým je pravidlo stanovené Vseobecným súdom v bode 215 napadnutého rozsudku, podla ktorého pokial nie je v rozhodnutí Komisie ukladajúcom pokutu solidárne viacerým spolocnostiam uvedené, ze v rámci podniku niektoré spolocnosti sú viac zodpovedné ako iné za úcast uvedeného podniku na karteli pocas urcitého obdobia, treba predpokladat, ze znásajú rovnakú zodpovednost a tak musia v zásade prispiet rovnakým dielom k zaplateniu pokuty, ktorá im bola solidárne ulozená. 141 Právo Únie totiz takéto pravidlo nestanovuje (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, body 70 a 71). Okrem toho cielom tohto pravidla je v kazdom prípade iba vnútorné rozdelenie pokuty medzi dlzníkmi, ked sa Komisia prestane o situáciu zaujímat, a nie urcenie jednotlivých súm z vonkajsieho hladiska solidarity, ktoré Komisia môze vymáhat od právnických osôb, ktoré tvorili kazdý z podnikov, ktoré po sebe nasledovali pocas obdobia porusovania. 142 Nakoniec, ako to aj uviedol generálny advokát v bode 141 svojich návrhov, tvrdenie Komisie, podla ktorého táto institúcia mohla vypocítat pokutu pre dcérsku spolocnost, ktorá sa dopustila porusenia, a jej nástupnícke materské spolocnosti tak, ze ulozila rovnakú východiskovú sumu pokuty ako dcérskej spolocnosti, nie je takej povahy, aby spochybnilo záver, podla ktorého definícia solidarity stanovená Komisiou a potvrdená Vseobecným súdom predstavuje porusenie zásad právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií. b) O tvrdeniach týkajúcich sa vnútorného rozdelenia pokuty medzi solidárnych dlzníkov i) Argumentácia úcastníkov konania 143 Po prvé odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd v bode 215 napadnutého rozsudku porusil zásady právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií, ked rozhodol, ze vzhladom na pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom, ktoré sa uplatnuje automaticky, uvedené v bode 140 tohto rozsudku, kazdá zo sankcionovaných spolocností môze vyvodit zo sporného rozhodnutia cast pokuty, ktorú musí znásat vo vnútornom vztahu s inými solidárnymi dlzníkmi, kedze takéto pravidlo uplatnené automaticky je v rozpore s pojmom solidarity, ako je stanovený v práve Únie. 144 Po druhé odvolatelky uvádzajú, ze odvolaním sa na pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom sa Vseobecný súd v bode 236 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia nedelegovala na vnútrostátny súd alebo rozhodcu právomoc urcit príslusný podiel na zaplatení pokuty. Ked totiz Komisia neurcí podiel kazdého dlzníka, implicitne deleguje túto právomoc na tretiu osobu, teda na vnútrostátny súd alebo rozhodcu, co je v rozpore s clánkom 7 ES. 145 Po tretie odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze zamietol ich tvrdenia zalozené na porusení zásady právnej istoty a protiprávnom delegovaní právomoci na základe pravidla zodpovednosti rovnakým dielom, porusil svoju povinnost odôvodnenia, kedze tým zmenil obsah sporného rozhodnutia pridaním dôvodov, ktoré sú okrem iného v rozpore s vôlou Komisie. 146 Komisia tvrdí, ze odvolací dôvod zalozený na protiprávnom delegovaní právomoci je nový, a teda neprípustný, a ze je v kazdom prípade nedôvodný, kedze je zalozený na nesprávnej domnienke, podla ktorej má Komisia právomoc urcit podiely solidárnych dlzníkov v ich vnútornom vztahu, zatial co jej právomoc ukladat sankcie sa týka iba vonkajsieho vztahu solidarity. Naopak, zdiela v podstate kritiku namierenú proti pravidlu zodpovednosti rovnakým dielom, ako je stanovená Vseobecným súdom v bode 215 napadnutého rozsudku, ale navrhuje Súdnemu dvoru nahradit dôvody na úcely odstránenia námietok zalozených na porusení zásad právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 147 Na úvod treba vylúcit námietku neprípustnosti predlozenú Komisiou proti tvrdeniu spolocností skupiny Alstom zalozenému na protiprávnom delegovaní právomoci ukladat sankcie. 148 Vzhladom totiz na to, ze úcastník konania musí mat moznost spochybnit vsetky dôvody rozsudku, ktorý nepriaznivo zasahuje do jeho právneho postavenia, pokial Vseobecný súd spojil dve veci a vydal jediný rozsudok, ktorý zodpovedá vsetkým zalobným dôvodom uvedeným úcastníkmi konania pred Vseobecným súdom, môze kazdý z nich kritizovat úvahy týkajúce sa zalobných dôvodov vznesených pred Vseobecným súdom jedinou zalobkynou v druhej spojenej veci, pokial tieto úvahy nepriaznivo zasahujú do jeho právneho postavenia (rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, C-444/11 P, bod 34). 149 Vo veci samej, pokial ide po prvé o tvrdenia odvolateliek smerujúce proti bodom 215 a 236 napadnutého rozsudku, treba konstatovat, ze sa zakladajú na domnienke, uvedenej v bode 214 tohto rozsudku, podla ktorej právomoc Komisie podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 na ulozenie pokuty, ktorá sa má solidárne zaplatit viacerými právnickými osobami, ktoré tvoria jeden podnik, zahrna výlucnú právomoc urcit podiely pokuty, ktoré majú solidárni dlzníci znásat v ich vnútornom vztahu po úplnej úhrade pokuty vedúcej k zastaveniu záujmu Komisie. 150 Vseobecný súd sa tým, ze túto domnienku prijal, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 151 Právomoc ulozit sankciu, ktorou disponuje Komisia, je totiz obmedzená na stanovenie sumy pokuty, ktorú sú právnické osoby, ktoré patria do toho istého podniku, solidárne povinné tejto institúcii zaplatit, cize ide o vonkajsí vztah solidarity, ale neobsahuje urcenie jednotlivých podielov tejto sumy, ktoré musia znásat solidárni dlzníci v rámci vnútorného vztahu solidarity (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, bod 58). 152 Naopak, pri neexistencii zmluvného stanovenia podielov dlzníkov pri solidárne ulozenej pokute prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby stanovil tieto podiely na základe vnútrostátneho práva a v súlade s právom Únie (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, bod 62). 153 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 215 napadnutého rozsudku rozhodol, ze ak v rozhodnutí Komisie ukladajúcemu viacerým spolocnostiam pokutu, ktorá sa má zaplatit solidárne, neexistuje konstatovanie, podla ktorého v rámci podniku boli niektoré spolocnosti viac zodpovedné za úcast uvedeného podniku na karteli pocas uvedeného obdobia ako druhé, má sa predpokladat, ze majú rovnakú zodpovednost, a teda majú znásat rovnaké podiely súm, ktoré im boli solidárne ulozené (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, bod 69). 154 Rovnako z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nemohol odvolat na takéto pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom, uplatnené automaticky, aby v bodoch 216 a 236 napadnutého rozsudku rozhodol, ze sankcionované spolocnosti mohli jednoznacne poznat mozné financné dôsledky ulozenia pokuty, ktorú treba zaplatit solidárne, a ze Komisia nedelegovala na vnútrostátny súd alebo rozhodcu svoju právomoc ulozit sankciu. 155 Je vsak potrebné pripomenút, ze hoci odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porusenie nemá za následok zrusenie tohto rozsudku a je potrebné nahradit odôvodnenie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, [15]C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 187 a citovanú judikatúru). 156 Vzhladom na to, co bolo uvedené, sa vsak javí, ze v uvedených bodoch 216 a 236 Vseobecný súd zjavne správne rozhodol zamietnut tvrdenia zalozené na porusení zásady právnej istoty a protiprávnom delegovaní právomoci Komisie. 157 Kedze totiz Komisia na jednej strane nemá právomoc rozhodnút o vnútornom rozdelení sumy solidárne ulozenej pokuty, nemozno vyzadovat, aby kazdá spolocnost mohla vyvodit z rozhodnutia ukladajúceho jej pokutu, ktorú má zaplatit solidárne s jednou alebo viacerými inými spolocnostami, podiel, ktorý musí zaplatit v rámci svojho vztahu s týmito solidárnymi dlzníkmi, ked sa Komisia prestane o situáciu zaujímat (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, bod 66). V prípade neexistencie zmluvnej dohody musí tento podiel urcit vnútrostátny súd. Neexistencia stanovenia tohto podielu v rozhodnutí Komisie, ktorým sa ukladá solidárna pokuta, teda sama osebe nepredstavuje porusenie zásady právnej istoty. 158 Na druhej strane, kedze právomoc uskutocnit vnútorné rozdelenie sumy pokuty, ktorú treba zaplatit solidárne, prinálezí vnútrostátnemu súdu alebo rozhodcovi, a nie Komisii, nemozno v ziadnom prípade Komisii vytýkat, ze protiprávne delegovala túto právomoc, ked v spornom rozhodnutí neurcila podiely solidárnych dlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu. 159 Z týchto úvah vyplýva, ze tieto odvolacie dôvody sú v kazdom prípade zjavne nedôvodné a odvolanie treba v tomto bode z právnych dôvodov uvedených v bodoch 157 a 158 tohto rozsudku, ktoré nahrádzajú právne dôvody uvedené Vseobecným súdom v bodoch 216 a 236 napadnutého rozsudku, zamietnut. 160 Nakoniec treba rovnako zamietnut tvrdenie zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorej sa mal dopustit Vseobecný súd. Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze zamenil odôvodnenie v spornom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením. V rámci svojho preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia mal Vseobecný súd právo odchýlit sa od dotknutých dôvodov a odvolat sa na dôvody, akým je dôvod týkajúci sa pravidla zodpovednosti rovnakým dielom, uplatnený automaticky, aj ked sa vo veci samej ukázal tento dôvod ako právne nesprávny. 161 Vzhladom na predchádzajúce treba rozhodnút, ze druhý a tretí odvolací dôvod predlozený spolocnostou Areva, ako aj tretia cast druhého odvolacieho dôvodu a stvrtý odvolací dôvod predlozený spolocnostami skupiny Alstom sú dôvodné v rozsahu, v akom vytýkajú Komisii a Vseobecnému súdu, ze ulozili faktickú solidárnu zodpovednost medzi spolocnostami Areva a Alstom, a ze tak porusili pravidlá v oblasti solidarity pri platení pokút, vyplývajúce zo zásad právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií. 3. O stvrtom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostou Areva a zalozenom na porusení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení pokuty, ktorá jej bola ulozená i) Argumentácia úcastníkov konania 162 Spolocnost Areva tvrdí, ze Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci neposúdil, ci suma pokuty solidárne ulozenej spolocnosti Areva bola proporcionálna závaznosti a dlzke porusenia a ci bola v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Vseobecný súd mal pri uplatnení týchto zásad znízit maximálnu výsku pokuty, za ktorú je spolocnost Areva solidárne zodpovedná. 163 Uvedené porusenie zásady proporcionality vychádza zo skutocnosti, ze spolocnost Areva má solidárne zaplatit za porusenie v dlzke iba styri mesiace sumu pozostávajúcu zo skoro polovice sumy, ktorú má solidárne zaplatit spolocnost Alstom za porusenie v dlzke dvanást rokov alebo skoro dvojnásobku oproti pokute, ktorú má zaplatit spolocnost Alstom sama za priamu úcast na dotknutom karteli pocas obdobia styroch rokov. 164 Vseobecný súd porusil tiez zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze potvrdil sporné rozhodnutie napriek tomu, ze v tomto rozhodnutí Komisia vzhladom na dlzku úcasti na dotknutom porusení ulozila spolocnosti Areva ovela prísnejsiu sankciu ako spolocnosti Alstom, hoci spolocnost Alstom bola jednou zo zakladajúcich spolocností kartelu, celková dlzka trvania úcasti spolocnosti Alstom na karteli bola 47-krát väcsia ako dlzka trvania úcasti spolocnosti Areva a obrat spolocnosti Alstom bol vyssí ako obrat spolocnosti Areva. 165 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný najmä preto, ze nebol spolocnostou Areva predlozený na prvom stupni, a ani nepredstavuje dôvod verejného poriadku, ktorý by musel Vseobecný súd uviest ex offo. Vo veci samej Komisia tvrdí, ze stanovenie pokuty ulozenej spolocnosti Areva nemozno kritizovat najmä preto, ze bola vypocítaná na základe usmernení. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 166 Na úvod, pokial ide o prípustnost tohto odvolacieho dôvodu, treba konstatovat, ako to aj uviedol generálny advokát v bode 189 svojich návrhov, ze spolocnosti skupiny Areva vo svojej zalobe na prvom stupni neuviedli ziadny zalobný dôvod zalozený na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ktorým by namietali protiprávnost pokuty, ktorá bola ulozená spolocnosti Areva z dôvodu porusenia týchto zásad. Hoci je pravda, ze v ich zalobe tieto spolocnosti namietali porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tieto výhrady sa vsak týkali úplne inej otázky, konkrétne solidárneho ulozenia pokuty spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA. 167 Ide teda o nový odvolací dôvod, ktorý je v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 113 tohto rozsudku v rámci konania o odvolaní pred Súdnym dvorom neprípustný. 168 Okrem toho, ako to aj uviedol generálny advokát v bode 191 svojich návrhov, prevod spolocnosti Areva T & D SA na spolocnost Alstom, hoci k nemu prislo medzi podaním zaloby na prvom stupni a podaním odvolania, nepredstavuje novú skutkovú okolnost, ktorá môze odôvodnit prípustnost tohto odvolacieho dôvodu, kedze nie je na tejto okolnosti zalozený. 169 Stvrtý odvolací dôvod spolocnosti Areva je vsak prípustný v rozsahu, v akom tento dôvod vytýka Vseobecnému súdu, ze v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci nepreskúmal protiprávnost pokuty, ktorá jej bola solidárne ulozená najmä so spolocnostou Areva T&D SA z dôvodu údajného porusenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, alebo ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výkone tejto právomoci. 170 Ako to totiz bolo pripomenuté v bode 118 tohto rozsudku, odvolací dôvod, ktorý je zalozený na napadnutom rozsudku, môze byt predlozený v rámci odvolania. 171 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze okrem preskúmania zákonnosti stanovenej v Zmluve o FEÚ disponuje Vseobecný súd neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá mu bola uznaná v súlade s clánkom 261 ZFEÚ clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 a ktorá ho oprávnuje nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále (pozri najmä rozsudky Siemens a i./Komisia, uz citovaný, bod 334, a z 19. decembra 2013, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, C-586/12 P, bod 32 a citovanú judikatúru). 172 Súdny dvor vsak rovnako zdôraznil, ze výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo a ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti napadnutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudok Siemens a i./Komisia, uz citovaný, bod 335). 173 Súdny dvor dalej uviedol, ze táto poziadavka procesnej povahy nie je v rozpore s pravidlom, podla ktorého, pokial ide o porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, prinálezí Komisii, aby preukázala porusenia, ktoré zistila, a predlozila dôkazy, ktoré z právneho hladiska dostatocne preukázu existenciu okolností spôsobujúcich porusenie. Od zalobcu sa totiz v rámci súdnej zaloby vyzaduje, aby oznacil sporné casti napadnutého rozhodnutia, uviedol v tomto ohlade svoje výhrady a predlozil dôkazy, ktoré môzu predstavovat vázne indície preukazujúce dôvodnost jeho výhrad (rozsudok Siemens a i./Komisia, uz citovaný, bod 336). 174 Nezdá sa vsak, ze Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci, ako je opísaná v bodoch 318 az 323 napadnutého rozsudku, porusil tieto zásady. 175 V uvedených bodoch Vseobecný súd totiz po tom, ako v bode 317 napadnutého rozsudku konstatoval dôvodnost zalobných dôvodov zalobkýn zalozených na zásadách proporcionality a rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom Komisia ulozila spolocnosti Alstom a spolocnostiam skupiny Areva z dôvodu pritazujúcej okolnosti zalozenej na úlohe vodcu porusenia zvýsenie základnej sumy ich pokút o 50 %, ktoré je totozné so zvýsením pokuty ulozenej spolocnosti Siemens, zmenil pokuty solidárne ulozené spolocnostiam Alstom a Areva a znízil toto zvýsenie na 35 % a na 20 %. 176 V tomto konkrétnom kontexte teda Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci nemusí preskúmat ex offo iné zalobné dôvody, ktoré môzu byt prípadne predlozené proti výske pokuty ulozenej spolocnosti Areva z dôvodu porusenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, akými sú dôvody predlozené spolocnostou Areva v jej odvolaní. 177 Z ustálenej judikatúry nakoniec vyplýva, ze pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprinálezí Súdnemu dvoru nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie týmito podnikmi. Konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty, môze Súdny len vtedy, ak dospeje k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná (rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, C- 70/12 P, bod 57). 178 V tejto súvislosti, pokial ide o údajne neprimeraný charakter výsky pokuty ulozenej spolocnosti Areva z dôvodu, ze úcast tejto spolocnosti na dotknutom porusení bola krátkodobá, sa nezdá, ze suma pokuty solidárne ulozenej spolocnosti Areva je nadmerná, ba dokonca disproporcná. 179 Ako to totiz uvádza aj Komisia, táto suma bola vypocítaná na základe metodológie vyjadrenej v usmerneniach. V tomto rámci je nesporné, ze okolnost, ze úcast spolocnosti Areva na dotknutom kartely bola krátkodobá, bola vzatá do úvahy pri skutocnosti, ze výska východiskovej sumy pokuty nebola zvýsená z dôvodu trvania porusenia, zatial co pri spolocnosti Alstom bola táto suma zvýsená o 155 % z dôvodu úcasti na tomto kartely v celkovej dlzke 15 rokov a 8 mesiacov. 180 Skutocnost, ze úcast spolocnosti Areva na uvedenom porusení bola krátkodobá, vsak vôbec neuberá na závaznosti porusenia vytýkaného spolocnosti Areva, co sa aj odrazilo pri výpocte pokuty, najmä pri stanovení východiskovej sumy. 181 V súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení ciastky pokuty zohladní závaznost porusenia individuálne vytýkaného dotknutému podniku a doba trvania porusovania (rozsudok Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, uz citovaný, bod 52). 182 Za týchto podmienok je potrebné stvrtý odvolací dôvod spolocnosti Areva zamietnut. 4. O piatom odvolacom dôvode predlozenom spolocnostou Alstom a zalozenom na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy i) Argumentácia úcastníkov konania 183 V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu spolocnosti skupiny Alstom tvrdia, ze Vseobecný súd v bodoch 223 az 230 napadnutého rozsudku nesprávne pochopil rozsah prvého zalobného dôvodu predlozeného spolocnostou Alstom, zalozeného na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy a na súdnu ochranu, a teda neodpovedal na zalobný dôvod, ktorý mu bol predlozený. 184 V uvedených bodoch Vseobecný súd rozhodol o poziadavke súdneho preskúmania a konkrétnejsie o skutocnosti, ze spolocnosti Alstom a Areva T & D SA skutocne mali právo podrobit rozhodnutie súdnemu preskúmaniu prostredníctvom úcinného vyuzitia opravných prostriedkov. Prvý zalobný dôvod uvedený v konaní pred Vseobecným súdom spolocnostou Areva sa vsak týkal slobody volby podat zalobu, ktorá bola obmedzená tým, ze spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA bola solidárne ulozená pokuta. 185 Komisia tvrdí, ze v bodoch 223 az 230 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odpovedal dostatocným spôsobom na tvrdenia predlozené spolocnostami skupiny Alstom na prvom stupni. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 186 V rozpore s tým, co tvrdia spolocnosti skupiny Alstom, zo znenia bodov 223 az 230 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd primerane odpovedal na zalobný dôvod predlozený spolocnostou Alstom, ktorý bol zalozený na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy, a v tomto rámci sa nijako neodchýlil od rozsahu tvrdenia, ktoré táto spolocnost uviedla. 187 Vseobecný súd v uvedenom rozsudku totiz po tom, ako v bodoch 224 az 227 pripomenul relevantnú judikatúru, správne v bode 228 tohto rozsudku konstatoval, ze skutocnost, ze Komisia solidárne ulozila pokutu spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA, nezasiahla do práva kazdej z týchto spolocností, ako adresáta napadnutého rozhodnutia, podrobit toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu prostredníctvom úcinného vyuzitia opravných prostriedkov, ktoré zarucuje právo Únie. 188 Spolocnosti skupiny Alstom tvrdia, ze Vseobecný súd sa nevyjadril k obmedzeniam slobody výberu podat opravný prostriedok, ktoré vyplývajú zo solidárneho ulozenia pokuty spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA. Ak spolocnost Areva T&D SA podá zalobu, spolocnost Alstom to musí urobit tiez, aby zabránila povinnosti zaplatit celú sumu ulozenej pokuty, zatial co ak spolocnost Areva T&D SA zalobu nepodá, musí táto spolocnost zaplatit túto pokutu a zaloba spolocnosti Alstom by uz nemohla mat úcinok na celkovú výsku uvedenej pokuty. 189 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze tieto prekázky sú iba nevyhnutným následkom ulozenia pokuty spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA, ktorú musia tieto spolocnosti zaplatit solidárne. Hoci takýto následok môze mat istotne dopad na stratégiu solidárnych dlzníkov, nepredstavuje sám osebe ziadne porusenie práva na úcinný prostriedok nápravy. Kazdý dlzník si totiz zachováva práva a moznost podat zalobu, co okrem iného spolocnost Alstom, ako aj spolocnost Areva T&D SA vyuzili, ako to aj konstatoval Vseobecný súd v bode 228 napadnutého rozsudku. 190 Z toho vyplýva, ze piaty odvolací dôvod spolocností skupiny Alstom sa musí zamietnut. 191 Z preskúmania vsetkých odvolacích dôvodov predlozených odvolatelkami vyplýva, ze na jednej strane druhý a tretí odvolací dôvod predlozený spolocnostou Areva, ako aj tretia cast druhého odvolacieho dôvodu a stvrtý odvolací dôvod predlozený spolocnostami skupiny Alstom, sa musia prijat v rozsahu, v akom vytýkajú Komisii a Vseobecnému súdu, ze ulozili faktickú solidárnu zodpovednost medzi spolocnosti Areva a Alstom a porusili tak pravidlá v oblasti solidarity za platenie pokút vyplývajúce zo zásad právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií, a ze na druhej strane treba v zostávajúcej casti odvolania zamietnut. 192 Z toho na úvod vyplýva, ze bod 3 druhá zarázka výroku napadnutého rozsudku sa musí zamietnut. 193 Kedze to stav konania dovoluje, v zmysle clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie Súdny dvor môze v danej veci vydat konecný rozsudok. 194 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze stanovenie solidarity, ako je uvedené v clánku 2 písm. c) sporného rozhodnutia, je zhodné so stanovením solidarity, o ktorom rozhodol Vseobecný súd po uplatnení svojej neobmedzenej súdnej právomoci a znízení súm pokuty v bode 3 druhej zarázke výroku napadnutého rozsudku. 195 Kedze zrusenie clánku 2 písm. c) sporného rozhodnutia pozadovali odvolatelky v konaní na prvom stupni, treba zrusit toto ustanovenie na základe tých istých dôvodov, ako sú dôvody, ktoré viedli k zruseniu bodu 3 druhej zarázke výroku, ktoré sú uvedené v bodoch 129 az 142 tohto rozsudku. 196 Nakoniec na základe neobmedzenej súdnej právomoci, ktorú Súdnemu dvoru priznáva v súlade s clánkom 261 ZFEÚ clánok 31 nariadenia c. 1/2003, Súdny dvor uvádza, ze sa vykoná správne uplatnenie pravidiel v oblasti solidarity, ked sa urcia sumy pokút podla metódy, ktorá v rozpore s metódou pouzitou Komisiou a Vseobecným súdom dodrzuje pravidlá v oblasti solidarity pre platbu pokút vyplývajúce zo zásad právnej istoty a individualizácie trestov a sankcií. 197 Z toho vyplýva, ze vzhladom na uvedené v bode 138 tohto rozsudku a s ohladom na nové obchodné mená niektorých dotknutých spolocností, ktoré sú uvedené v bode 14 tohto rozsudku, pokutu vo výske 27795000 eur treba ulozit spolocnosti Alstom solidárne so spolocnostou Alstom Grid SAS a pokutu vo výske 20400000 eur treba ulozit spolocnostiam Areva, T&D Holding a Alstom Grid AG solidárne so spolocnostou Alstom Grid SAS. VI - O trovách 198 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 199 Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 200 Podla clánku 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Podla toho istého ustanovenia ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 201 Kedze odvolanie spolocnosti Areva a spolocností skupiny Alstom malo v casti predmetu konania úspech, treba rozhodnút, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania tak v konaní na prvom stupni, ako aj v odvolacích konaniach a je povinná nahradit jednu pätinu trov konania, ktoré spolocnost Areva a spolocnosti skupiny Alstom vynalozili v konaní na prvom stupni a v odvolacích konaniach. Spolocnost Areva a spolocnosti skupiny Alstom znásajú styri pätiny vlastných trov konania v konaní na prvom stupni a v odvolacích konaniach. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Bod 3 druhá zarázka výroku rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 3. marca 2011, Areva a i./Komisia (T-117/07 a T-121/07), sa zrusuje. 2. Clánok 2 písm. c) rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 o zacatí konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom), sa zrusuje. 3. Za porusenia stanovené v clánku 1 písm. b) az f) rozhodnutia K(2006) 6762 v konecnom znení sa ukladá pokuta vo výske 27795000 eur spolocnosti Alstom SA solidárne so spolocnostou Alstom Grid SAS a pokuta vo výske 20400000 eur sa ukladá spolocnostiam Areva SA, T&D Holding SA a Alstom Grid AG solidárne so spolocnostou Alstom Grid SAS. 4. V zostávajúcej casti sa odvolania zamietajú. 5. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania ako v konaní na prvom stupni tak aj v odvolacích konaniach a je povinná nahradit jednu pätinu trov konania, ktoré spolocnosti Areva SA, Alstom SA, T&D Holding SA, Alstom Grid SAS a Alstom Grid AG vynalozili v konaní na prvom stupni a v odvolacích konaniach. 6. Spolocnosti Areva SA, Alstom SA, T&D Holding SA, Alstom Grid SAS a Alstom Grid AG znásajú styri pätiny vlastných trov konania v konaní na prvom stupni a v odvolacích konaniach. Podpisy __________________________________________________________________ ( [16]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBQFGwl/L92123-7261TMP.html#t-ECR_62011CJ0247_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0117&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:005:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:045:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0040&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0120&locale=SK 16. file:///tmp/lynxXXXXBQFGwl/L92123-7261TMP.html#c-ECR_62011CJ0247_SK_01-E0001