ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 10. apríla 2014 ( [1]*1 ) Obsah I - Právny rámec II - Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie III - Zaloby na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok IV - Návrhy úcastníkov konania a konanie na Súdnom dvore V - O odvolaniach A - O odvolaní Komisie 1. O prvých troch odvolacích dôvodoch a o siedmom odvolacom dôvode a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 2. O následkoch, ktoré vyplývajú z dôvodnosti odvolania Komisie B - O odvolaní spolocnosti Reyrolle 1. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady individualizácie trestov a sankcií a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 2. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom C - O odvolaní spolocností SEHV a Magrini 1. O prvých dvoch odvolacích dôvodoch zalozených na porusení zásady ne ultra petita a na nedodrzaní právnej sily rozhodnutej veci a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 2. O následkoch, ktoré vyplývajú z dôvodnosti odvolania spolocností SEHV a Magrini VI - O trovách "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartel -- Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom -- Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty -- Pojem podnik -- Zásady osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov a sankcií -- Neobmedzená právomoc Vseobecného súdu -- Zásada ne ultra petita -- Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania" V spojených veciach C-231/11 P az C-233/11 P, ktorých predmetom sú tri odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 13. a 16. mája 2011, Európska komisia, v zastúpení: A. Antoniadis, R. Sauer a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, (C-231/11 P), odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Siemens AG Österreich, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG, so sídlom vo Viedni, Siemens Transmission & Distribution Ltd, so sídlom v Manchestri (Spojené královstvo), Siemens Transmission & Distribution SA, so sídlom v Grenobli (Francúzsko), Nuova Magrini Galileo SpA, so sídlom v Bergame (Taliansko), v zastúpení: H. Wollmann a F. Urlesberger, Rechtsanwälte, zalobkyne v prvostupnovom konaní, a Siemens Transmission & Distribution Ltd (C-232/11 P), Siemens Transmission & Distribution SA, Nuova Magrini Galileo SpA (C-233/11 P), v zastúpení: H. Wollmann a F. Urlesberger, Rechtsanwälte, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Antoniadis, R. Sauer a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory L. Bay Larsen, podpredseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu stvrtej komory, sudcovia M. Safjan, J. Malenovský a A. Prechal (spravodajkyna), generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: A. Impellizzeri, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. mája 2013, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. septembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia, spolocnosti Siemens Transmission & Distribution Ltd, Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Magrini Galileo SpA (dalej len spolu ako "odvolatelky") sa vo svojich odvolaniach domáhajú ciastocného zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 3. marca 2011, Siemens Österreich a i./Komisia ([2]T-122/07 az T-124/07, Zb. s. II-793, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd ciastocne zrusil a zmenil rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 o zacatí konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([3]Ú. v. EÚ C 5, 2008, s. 7, dalej len "sporné rozhodnutie"). I - Právny rámec 2 Clánok 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), nazvaný "Pokuty" znie takto: "... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [81 ES] alebo clánok [82 ES]... ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. ..." 3 Podla clánku 31 tohto nariadenia, nazvaného "Preskúmanie Súdnym dvorom": "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." II - Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 4 Skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 az 22 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 5 Spor sa týka kartelu súvisiaceho s predajom rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len "RIP"), ktoré slúzia na kontrolu elektrického prúdu v elektrickej sieti. Je to silnoprúdové zariadenie, ktoré sa pouzíva ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch na klúc. 6 V bodoch 1 az 3 napadnutého rozsudku sú rôzne spolocnosti, ktorých sa spor týka, opísané takto: "1 Dna 20. septembra 1998 VA Technologie AG [(dalej len 'VA Technologie`)] nadobudla dcérsku spolocnost Rolls-Royce, konkrétne Reyrolle Ltd, po zmene mena VA Tech Reyrolle Ltd a neskôr Siemens Transmission & Distribution Ltd... (dalej len 'Reyrolle`). Dna 13. marca 2001 VA Technologie prostredníctvom 100 % dcérskej spolocnosti VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG... (dalej len 'KEG`), vlozila Reyrolle do novovytvorenej spolocnosti VA Tech Schneider High Voltage GmbH (dalej len 'VAS`), v ktorej mala prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti 60 % podiel, pricom ostávajúci podiel patril spolocnosti Schneider Electric SA [(dalej len 'Schneider`)]. Vklad spolocnosti Schneider... do spolocnosti VAS predstavovali spolocnost Schneider Electric High Voltage SA, po zmene mena VA Tech Transmission & Distribution SA a neskôr Siemens Transmission & Distribution SA... (dalej len 'SEHV`), a spolocnost Nuova Magrini Galileo SpA... (dalej len 'Magrini`), ktoré boli predtým jej 100 % dcérskymi spolocnostami, pricom SEHV zastresovala od roku 1999 cinnost viacerých dcérskych spolocností spolocnosti Schneider... v oblasti vysokého napätia. 2 V októbri 2004 VA Technologie nadobudla prostredníctvom spolocnosti KEG celý podiel spolocnosti Schneider... v základnom imaní spolocnosti VAS. 3 V roku 2005 Siemens AG [dalej len 'Siemens`] získala výlucnú kontrolu nad skupinou, ktorej materskou spolocnostou bola VA Technologie (dalej len 'skupina VA Tech`), a to prostredníctvom verejnej ponuky na kúpu uskutocnenej jej dcérskou spolocnostou, konkrétne... Siemens AG Österreich (dalej len 'Siemens Österreich`). Po tomto prevzatí kontroly boli VA Technologie a neskôr VAS zlúcené so spolocnostou Siemens Österreich." 7 Dna 3. marca 2004 ABB Ltd (dalej len "ABB") oznámila Komisii existenciu kartelu v oblasti RIP a podala ústnu ziadost o oslobodenie od pokút v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Dna 25. apríla 2004 Komisia podmienecne priznala spolocnosti ABB oslobodenie. 8 Na základe vyhlásení ABB Komisia zacala vysetrovanie a 11. a 12. mája 2004 uskutocnila inspekcie najmä v priestoroch spolocností Siemens AG, Areva T&D SA, skupiny VA Tech, Hitachi Ltd a Japan AE Power Systems Corp. (dalej len "JAEPS"). Dna 20. apríla 2006 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo oznámené 20 spolocnostiam, medzi iným aj odvolatelkám. Vypocutia dotknutých podnikov sa konali 18. a 19. júla 2006. 9 Dna 24. januára 2007 prijala Komisia sporné rozhodnutie, ktoré bolo oznámené 20 spolocnostiam, ktorým bolo adresované oznámenie o výhradách, a to okrem odvolateliek spolocnostiam Siemens Österreich, KEG, ABB, Alstom SA, Areva SA, Areva T&D AG, Areva T&D Holding SA ako aj Areva T&D SA (styri naposledy vymenované spolocnosti dalej spolocne len "Areva"), Fuji Electric Holdings Co. Ltd a Fuji Electric Systems Co. Ltd (dve naposledy vymenované spolocnosti dalej spolocne len "Fuji"), Hitachi Ltd a Hitachi Europe Ltd (dve naposledy vymenované spolocnosti dalej spolocne len "Hitachi"), JAEPS, Schneider, Mitsubishi Electric System Corp. (dalej len "Mitsubishi") a Toshiba Corp. (dalej len "Toshiba"). 10 V bodoch 14 az 16 napadnutého rozsudku boli vlastnosti kartelu, ako boli konstatované v spornom rozhodnutí, zhrnuté takto: "14 V odôvodneniach c. 113 az 123 [sporného] rozhodnutia Komisia uviedla, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, sa dohodli na rozdelovaní projektov RIP na celosvetovej úrovni, s výnimkou niektorých trhov, a to podla dohodnutých pravidiel, najmä aby sa zachovali kvóty odzrkadlujúce v sirokej miere ich odhadované historické podiely na trhu. Spresnila, ze rozdelovanie projektov RIP sa uskutocnovalo na základe spolocnej 'japonskej` kvóty a spolocnej 'európskej` kvóty, ktoré sa potom museli vzájomne rozdelit medzi japonských a európskych výrobcov. Dohoda podpísaná vo Viedni [(Rakúsko)] 15. apríla 1988 (dalej len 'dohoda GQ`) upravovala pravidlá umoznujúce pridelit projekty RIP bud japonským výrobcom, alebo európskym výrobcom a zahrnút ich hodnotu do príslusnej kvóty. Navyse v odôvodneniach c. 124 az 132 [sporného] rozhodnutia Komisia spresnila, ze rôzne podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, uzavreli nepísanú dohodu (dalej len 'spolocná dohoda`), na základe ktorej projekty RIP jednak v Japonsku a jednak v krajinách európskych clenov kartelu, oznacených spolocne ako 'výrobné krajiny` projektov RIP, boli jednotlivo vyhradené japonským a európskym clenom kartelu. Projekty RIP vo 'výrobných krajinách` neboli predmetom výmeny informácií medzi týmito dvoma skupinami a neboli zahrnuté do príslusných kvót. 15 Dohoda GQ obsahovala tiez pravidlá týkajúce sa výmeny informácií nevyhnutných na fungovanie kartelu medzi dvoma skupinami výrobcov, ktoré boli zabezpecované najmä sekretármi uvedených skupín, pravidlá manipulácie dotknutých verejných obstarávaní a stanovenia cien za projekty RIP, ktoré nemohli byt rozdelené. Podla znenia svojej prílohy 2 sa dohoda GQ uplatnovala na celý svet okrem Spojených státov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy. Navyse na základe spolocnej dohody boli tiez projekty RIP v iných európskych krajinách nez 'výrobné krajiny` vyhradené európskej skupine, pricom japonskí výrobcovia sa zaviazali neprekladat ponuky na projekty RIP v Európe. 16 Podla Komisie sa rozdelenie projektov RIP medzi európskych výrobcov riadilo dohodou podpísanou rovnako vo Viedni 15. apríla 1988 a nazvanou 'E-Group Operation Agreement for GQ-Agreement` (Dohoda skupiny E, ktorou sa vykonáva dohoda GQ).... Stanovovala, ze rozdelovanie projektov RIP v Európe sa riadi tými istými pravidlami a postupmi ako rozdelovanie projektov RIP v ostatných krajinách. Projekty RIP v Európe museli byt najmä oznámené, zaznamenané, pridelené, zostavené a bola im urcená minimálna cena." 11 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia Komisia v spornom rozhodnutí skonstatovala, ze dotknuté podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([6]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3) (dalej len "Dohoda o EHP") a ulozila im pokuty, ktorých výska bola stanovená v súlade s metódami stanovenými v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([7]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) a v oznámení o spolupráci. 12 Komisia rozhodla, ze s ohladom na oznámenie o spolupráci vyhovie ziadosti o oslobodenie od pokút spolocnosti ABB, ale ze kazdú zo ziadostí o zhovievavost podanú skupinou VA Tech treba zamietnut. 13 Clánky 1 a 2 sporného rozhodnutia stanovujú: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili [clánky 81 ES a 53 Dohody EHP] tým, ze sa zúcastnili pocas uvedeného obdobia na dohodách a zosúladených postupoch v oblasti [RIP] v [Európskom hospodárskom priestore (EHP)]: ... m) [Magrini] od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004, n) [Schneider] od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000, ... p) Siemens [Österreich] od 20. septembra 1998 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004, q) [Reyrolle] od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004, r) [SEHV] od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004, ... t) [KEG] od 20. septembra 1998 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ... j) Schneider...: 3 600 000 eur, k) Schneider..., spolocne a nerozdielne so [SEHV] a [Magrini]: 4500000 eur, l) [Reyrolle]: 22050000 eur, z coho i) spolocne a nerozdielne so [SEHV] a [Magrini]: 17550000 eur, a ii) spolocne a nerozdielne so Siemens [Österreich] a [KEG]; 12600000 eur, ..." III - Zaloby na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 14 Z bodov 33, 34 a 229 napadnutého rozsudku vyplýva, ze odvolatelky na podporu svojich návrhov na zrusenie predlozili dva zalobné dôvody. 15 Prvý zalobný dôvod sa zakladal na porusení clánku 81 ods. 1 ES, clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP, clánku 23 ods. 2 a 3 a clánku 25 nariadenia c. 1/2003. Tento zalobný dôvod bol rozdelený na styri casti zalozené po prvé na neexistencii dôkazov o uvádzanom porusení, po druhé na nesprávnom posúdení, pokial ide o dlzku trvania uvádzaného porusenia, po tretie na neprimeranej výske ulozenej pokuty a po stvrté na premlcaní uvádzaného porusenia v období pred 16. júlom 1998. 16 Druhý zalobný dôvod sa zakladal na porusení základných formálnych nálezitostí a práva byt vypocutý a konkrétne práva zalobkýn na výsluch svedka svedciaceho v ich neprospech vyplývajúceho z clánku 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. 17 Vseobecný súd v podstate potvrdil existenciu porusenia, ako ho konstatovala Komisia v spornom rozhodnutí, ako aj výsku pokuty ulozenej skupine VA Tech v celosti, teda výsku súm, ktorú musí zaplatit kazdá zo spolocností tvoriacich túto skupinu. 18 Hoci Vseobecný súd skrátil dlzku porusenia, ktorého sa dopustili spolocnosti skupiny VA Tech, ked z nej vylúcil obdobie medzi 1. aprílom a 30. júnom 2002 a zrusil v tomto rozsahu sporné rozhodnutie (body 63 az 72 a 236 napadnutého rozsudku a bod 1 jeho výroku), následne v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci konstatoval, ze v súlade s usmerneniami k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO toto skrátenie dlzky porusenia nemá vplyv na výsku pokuty ulozenej týmto spolocnostiam (bod 261 uvedeného rozsudku). 19 Vseobecný súd vsak v súlade s odôvodnením uvedeným v bodoch 137 az 165 napadnutého rozsudku v bode 166 tohto rozsudku konstatoval, ze Komisia tým, ze uznala Reyrolle, SEHV a Magrini za solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty, ktorej výska zjavne prekracuje ich spolocnú zodpovednost, a tým, ze neuznala Siemens Österreich a KEG za solidárne zodpovedné za zaplatenie casti pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini, a tiez tým, ze neulozila spolocnosti Reyrolle ako jedinej znásat cast jej ulozenej pokuty, porusila zásadu individualizácie trestov a sankcií. 20 V bode 167 uvedeného rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze je potrebné zrusit clánok 2 sporného rozhodnutia, pokial ide o výpocet sumy pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini a pokial ide o stanovenie súm, ktoré majú zalobkyne solidárne zaplatit. 21 V bodoch 236 az 264 napadnutého rozsudku Vseobecný súd na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci zmenil pokuty ulozené odvolatelkám a pre tieto rôzne pokuty urcil aj podiely, ktoré musia jednotlivé spolocnosti zaplatit v rámci svojho vnútorného vztahu medzi solidárnymi dlzníkmi v súlade so zásadami uvedenými v bodoch 158 a 159 uvedeného rozsudku. 22 Vseobecný súd v bode 2 výroku napadnutého rozsudku tiez zrusil clánok 2 písm. j), k) a l) sporného rozhodnutia a v bode 3 tohto výroku urcil sumy pokút takto: "- [SEHV] a [Magrini] solidárne so spolocnostou [Schneider]: 8100000 eur, - [Reyrolle] solidárne so spolocnostami Siemens [Österreich], [KEG], [SEHV] a [Magrini]: 10350000 eur, - [Reyrolle] solidárne so spolocnostami Siemens [Österreich] a [KEG]: 2250000 eur, - [Reyrolle]: 9450000 eur." IV - Návrhy úcastníkov konania a konanie na Súdnom dvore 23 Komisia v odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil bod 2 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom spocíva na tvrdení Vseobecného súdu v bode 157 uvedeného rozsudku, ze Komisia je povinná urcit príslusný podiel jednotlivých spolocností tvoriacich rovnaký podnik na sumách, ktoré sú povinné spolocnosti tvoriace tento podnik solidárne zaplatit, a zrusil bod 3 výroku uvedeného rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd podla tvrdení v bode 158 v spojení s bodmi 245, 247, 262 a 263 daného rozsudku nanovo ukladá pokuty vrátane urcenia podielu sumy pokuty, ktorý pripadá na kazdú jednotlivú spolocnost, -- subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom podla bodu 157 napadnutého rozsudku ukladá Komisii povinnost urcit príslusný podiel jednotlivých spolocností tvoriacich rovnaký podnik na sumách, ktoré sú spolocnosti tvoriace tento podnik povinné solidárne zaplatit, a zrusil uvedený rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd podla tvrdení v bode 158 v spojení s bodmi 245, 247, 262 a 263 napadnutého rozsudku urcuje podiel sumy pokuty, ktorý pripadá na kazdú jednotlivú spolocnost, a tým mení sporné rozhodnutie, -- zamietol zaloby vo veciach T-122/07, T-123/07 a T-124/07, pokial ide o navrhované zrusenie clánku 2 písm. j), k) a l) sporného rozhodnutia, -- zaviazal odporkyne v odvolacom konaní a zalobkyne na prvom stupni na náhradu trov odvolacieho i prvostupnového konania. 24 Reyrolle, SEHV a Magrini navrhujú, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- vyhovel v plnom rozsahu ich vlastným návrhom. 25 Spolocnost Reyrolle vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: -- zmenil bod 3 stvrtú zarázku výroku napadnutého rozsudku v tom zmysle, aby pokuta, ktorá sa v nom ukladá spolocnosti Reyrolle, bola znízená najmenej o 7 400 000 eur, -- subsidiárne zrusil bod 3 výroku uvedeného rozsudku v rozsahu, v akom sa jej týka, a vrátil vec Vseobecnému súdu, -- v kazdom prípade ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 26 Spolocnosti SEHV a Magrini vo svojom odvolaní navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil bod 2 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom vyhlásil neplatnost clánku 2 písm. j) a k) sporného rozhodnutia, -- zrusil bod 3 prvú zarázku výroku napadnutého rozsudku, potvrdil clánok 2 písm. j) a k) sporného rozhodnutia a vo vztahu k clánku 2 písm. k) uvedeného rozhodnutia rozhodol, ze kazdý zo solidárnych dlzníkov znása tretinu zo sumy 4500000 eur, -- subsidiárne zrusil bod 3 prvú zarázku výroku napadnutého rozsudku a vrátil vec Vseobecnému súdu, -- v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie spolocnosti Reyrolle, ako aj odvolanie spolocností SEHV a Magrini v plnom rozsahu a -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. 28 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 1. júla 2011 boli veci C-231/11 P az C-233/11 P spojené na spolocné konanie na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a rozsudku. V - O odvolaniach A - O odvolaní Komisie 29 Komisia na podporu svojho odvolania predlozila sedem odvolacích dôvodov neplatnosti zalozených na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu, zásady osobnej zodpovednosti a zásady individualizácie trestov a sankcií, zásady ne ultra petita, zásady kontradiktórnosti, povinnosti odôvodnenia a právomoci posúdenia Komisie pri urcení právnických osôb, ktorým mozno pripísat zodpovednost za porusenie. 30 Prvé tri odvolacie dôvody, ako aj siedmy odvolací dôvod treba preskúmat spolocne. 1. O prvých troch odvolacích dôvodoch a o siedmom odvolacom dôvode a) Argumentácia úcastníkov konania 31 Svojím prvým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 23 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom toto ustanovenie vylozil takým spôsobom, ze Komisii priznáva právomoc, dokonca ukladá povinnost, urcit podiely rôznych dlzníkov, ktorí majú zaplatit Komisii solidárne ulozenú pokutu z dôvodu porusenia, ktorého sa dopustil podnik, ktorého sú súcastou. 32 Právomoc ulozit pokutu, ktorou disponuje Komisia podla uvedeného ustanovenia, sa týka iba vonkajsieho vztahu solidarity, teda vztahu existujúceho medzi Komisiou a adresátmi rozhodnutia, ktorí sú solidárne povinní zaplatit pokutu ako spolocnosti tvoriace jeden a ten istý podnik, a nie vnútorného vztahu existujúceho medzi rôznymi solidárnymi dlzníkmi. 33 Právomoc Komisie solidárne ulozit platbu pokuty viacerým spolocnostiam vyplýva priamo zo zodpovednosti "podnikov". Z pojmu podnik vsak naopak nemozno odvodit rozsiahlejsiu právomoc, umoznujúcu Komisii stanovit právne vztahy medzi solidárnymi dlzníkmi. 34 Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze clánok 23 nariadenia c. 1/2003 vylozil tak, ze zahrna právomoc, dokonca povinnost, urcit otázky vnútorných vztahov medzi solidárnymi dlzníkmi, a na tomto základe konkrétne urcit podiely rôznych odvolateliek, prekrocil hranice svojej neobmedzenej súdnej právomoci, kedze táto právomoc sa týka iba vonkajsieho vztahu medzi Komisiou a podnikom, ktorému je pokuta ulozená. 35 Svojím tretím odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 153 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze zásada individualizácie trestov a sankcií urcuje, ze kazdý adresát rozhodnutia, ktorý má zaplatit solidárne pokutu, musí mat právomoc odvodit z tohto rozhodnutia podiel, ktorý musí zaplatit v rámci svojho vztahu s dalsími solidárnymi dlzníkmi, ked sa Komisia prestane o situáciu zaujímat. 36 Táto zásada, ako aj zásada osobnej zodpovednosti sa tak uplatnuje na podnik ako taký a nie na rôzne právne subjekty, ktoré ho tvoria. 37 Zásada individualizácie trestov a sankcií vyzaduje, aby Komisia v rámci stanovenia sumy pokút preskúmala závaznost týkajúcu sa úcasti kazdého podniku, ktorý sa dopustil porusenia, na základe individuálneho konania dotknutých podnikov, a prípadne polahcujúcich a pritazujúcich okolností. 38 Svojím siedmym odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze v rozsahu, v akom mozno bod 150 napadnutého rozsudku vylozit tak, ze Komisia je povinná solidárne ulozit pokutu vsetkým subjektom, ktoré môzu byt zodpovedné za úcast na porusení, ktorého sa dopustil podnik, je v rozpore so slobodou výberu, ktorú má v tejto súvislosti táto institúcia. b) Posúdenie Súdnym dvorom 39 Ak podniky alebo zdruzenia podnikov úmyselne alebo z nedbalosti porusujú ustanovenia clánku 81 ES alebo clánku 82 ES, Komisia má právomoc im v súlade s clánkom 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ulozit pokuty. 40 V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 157 napadnutého rozsudku rozhodol, ze prislúcha výlucne Komisii, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladat pokuty na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 "stanovila jednotlivé podiely rôznych spolocností v rámci súm, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, kedze boli súcastou toho istého podniku, pricom táto úloha... nemôze byt ponechaná na vnútrostátne súdy". 41 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov (pozri najmä rozsudky z 8. mája 2013, ENI/Komisia, C-508/11 P, bod 82, a z 11. júla 2013, Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje, C-440/11 P, bod 36 a citovanú judikatúru). 42 Autori Zmlúv sa rozhodli pre pouzitie pojmu podnik, aby tak oznacili porusitela podla práva hospodárskej sútaze, ktorého mozno sankcionovat podla clánkov 81 ES a 82 ES, a nie iných pojmov, akými sú pojmy spolocnost alebo právnická osoba, pouzité najmä v clánku 48 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C-501/11 P, bod 102). 43 Podla ustálenej judikatúry pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania. Tento pojem treba chápat tak, ze oznacuje hospodársku jednotku, hoci sa táto hospodárska jednotka z právneho hladiska skladá z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri najmä rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, C-628/10 P a C-14/11 P, bod 42 a citovanú judikatúru). 44 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje predpisy hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusenie (pozri najmä rozsudky Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, uz citovaný, bod 42, ako aj Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje, uz citovaný, bod 37 a citovaná judikatúra). 45 V tomto kontexte treba pripomenút, ze za urcitých okolností právnická osoba, ktorá nie je autorom porusenia práva hospodárskej sútaze, môze byt aj tak sankcionovaná za porusujúce konanie inej právnickej osoby, pokial sú tieto osoby obe súcastou rovnakého hospodárskeho subjektu a tvoria tak podnik, ktorý porusil clánok 81 ES. 46 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri najmä rozsudok Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje, uz citovaný, bod 38 a citovanú judikatúru). 47 Hoci sa dotknutá materská spolocnost v rámci vertikálneho kapitálového vztahu tohto typu povazuje za spolocnost, ktorá sa dopustila sama osebe porusenia práva Únie v oblasti pravidiel hospodárskej sútaze, jej zodpovednost za porusenie je úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins, C-286/11 P, body 43 a 49, ako aj z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia, C-50/12 P, bod 55). 48 V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti (pozri najmä rozsudok z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., [8]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 98). 49 Vseobecný súd teda v bode 150 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze podla judikatúry, pokial mozno vyvodit osobnú zodpovednost voci viacerým osobám za úcast jedného a toho istého podniku na porusení v zmysle práva hospodárskej sútaze, musia sa povazovat za solidárne zodpovedné za uvedené porusenie. 50 Kritika Komisie voci tomuto bodu 150 v rámci jej siedmeho odvolacieho dôvodu sa musí zamietnut, kedze z tohto bodu v jeho kontexte a s ohladom na v nom citovanú judikatúru nevyplýva, ze Komisia je skutocne povinná solidárne ulozit pokutu vsetkým subjektom, ktoré môzu byt osobne zodpovedné za úcast na porusení, ktorého sa dopustil jeden a ten istý podnik. 51 Kedze Komisia podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 disponuje moznostou solidárne ulozit pokutu rôznym právnickým osobám, ktoré tvoria jeden a ten istý podnik, ktorý je zodpovedný za porusenie, stanovenie sumy tejto pokuty Komisiou v rozsahu, v akom uplatní v prejednávanej veci pojem podnik, ktorý je pojmom práva Únie, je podmienené urcitými ohraniceniami, ktoré ukladajú, aby boli nálezite zohladnené vlastnosti dotknutého podniku podla jeho zlozenia pocas obdobia, kedy doslo k poruseniu. 52 Komisia je pri urcovaní vonkajsieho vztahu solidarity najmä povinná dodrziavat zásadu individualizácie trestov a sankcií, ktorá v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vyzaduje, aby bola suma pokuty urcená vzhladom na závaznost porusenia individuálne vytýkaného dotknutému podniku a dlzku tohto porusenia. 53 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze medzi okolnostami, ktoré sa majú zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusovaní a z tohto dôvodu majú vplyv pri urcovaní sumy pokuty ulozenej dotknutému hospodárskemu subjektu, sú konanie kazdého z dotknutých podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich zohral pri vytvorení dohôd alebo zosúladených postupov, prospech, ktorý mohli podniky získat z týchto dohôd alebo zosúladených postupov, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [9]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 242). 54 V tomto kontexte Vseobecný súd okrem iného jednak v bode 153 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze Komisia nemôze volne stanovit sumy, ktoré sa majú platit solidárne, a jednak v bode 154 tohto rozsudku uviedol, ze Komisia mala v prejednávanej veci zohladnit zistenia, ku ktorým dospela v odôvodnení c. 468 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o zodpovednost rôznych podnikov za obdobia porusovania, ktoré sa ich týka. 55 Hoci je pravda, ze rozhodnutie Komisie, ktorým Komisia ukladá pokuty, musí byt nevyhnutne adresované právnickým osobám, ktoré tvoria podnik, táto prekázka, ktorá predstavuje cisto praktický prvok, neznamená, ze ked Komisia vyuzije moznost solidárne ulozit pokutu viacerým právnickým osobám, kedze tvorili pri porusovaní jeden podnik, pravidlá a zásady práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa uplatnia nielen na dotknutý podnik, ale aj na právnické osoby, ktoré ho tvoria. 56 Z uvedeného vyplýva, ze pravidlá práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, vrátane pravidiel týkajúcich sa sankcných právomocí Komisie, a zásady práva Únie týkajúce sa osobnej zodpovednosti za porusenie a individualizácie trestov a sankcií, ktoré treba pri výkone tejto sankcnej právomoci dodrziavat, sa týkajú iba podniku ako takého a nie fyzických a právnických osôb, ktoré ho tvoria. 57 Najmä právny pojem Únie týkajúci sa solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty je ako taký iba prejavom absolútneho úcinku pojmu podnik, týka sa iba podniku a nie spolocností, ktoré ho tvoria. 58 Z clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze Komisia má právomoc solidárne ulozit pokutu viacerým spolocnostiam v rozsahu, v akom tvoria rovnaký podnik, a ani znenie tohto ustanovenia, ani ciel mechanizmu solidarity neumoznujú domnievat sa, ze táto sankcná právomoc presahuje urcenie vonkajsieho vztahu solidarity, cím by bolo urcenie podielov solidárnych dlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu. 59 Naopak, ciel mechanizmu solidarity spocíva v skutocnosti, ze predstavuje doplnujúci právny nástroj, ktorým disponuje Komisia na posilnenie úcinnosti jej konania v oblasti vymáhania pokút ulozených za porusenia práva hospodárskej sútaze, kedze tento mechanizmus znizuje riziko insolventnosti pre Komisiu ako veritela dlhu, ktorý reprezentujú tieto pokuty, co sa podiela na cieli odstrasenia, ktorý vseobecne sleduje právo hospodárskej sútaze, co aj Vseobecný súd v podstate v bode 151 napadnutého rozsudku správne potvrdil (pozri tiez analogicky rozsudok zo 17. februára 2011, Berel a i., [10]C-78/10, Zb. s. I-717, bod 48). 60 Urcenie podielov v rámci vnútorného vztahu existujúcom medzi solidárnymi dlzníkmi sa teda netýka tohto dvojitého ciela. Ide totiz o spor, ktorý nastane neskôr, a v zásade uz nie je v záujme Komisie, kedze celá pokuta jej uz bola zaplatená jedným alebo viacerými uvedenými dlzníkmi. 61 Okrem toho ani nariadenie c. 1/2003, ani právo Únie vo vseobecnosti neobsahujú pravidlá, ktoré umoznujú rozhodnút tento spor týkajúci sa vnútorného rozdelenia dlhu platby, ktorú sú dotknuté spolocnosti povinné solidárne zaplatit (pozri analogicky rozsudok Berel, uz citovaný, body 42 a 43). 62 Za týchto podmienok pri neexistencii zmluvného stanovenia podielov dlzníkov pri solidárne ulozenej pokute prinálezí vnútrostátnym súdom, aby stanovili tieto podiely v súlade s právom Únie na základe vnútrostátneho práva, ktorému spor podlieha. 63 V tomto kontexte sa povinnost lojálnej spolupráce s právnymi orgánmi clenských státov, ktorú má Komisia podla clánku 4 ZEÚ, ukladá v rámci rekurzných zalôb podaných na vnútrostátne súdy, bez ohladu na skutocnost, ze tieto zaloby sa musia v zásade rozhodnút na základe uplatnitelného vnútrostátneho práva. Rozhodnutie Komisie, ktoré ulozilo zaplatit pokutu solidárne, na jednej strane totiz v rozsahu, v akom identifikuje solidárnych dlzníkov a stanovuje maximálnu sumu, ktorú si môze Komisia pýtat od kazdého z nich, stanovuje právny rámec, v ktorom treba rozhodnút o týchto zalobách. Na druhej strane Komisia môze na úcely stanovenia podielov dlzníkov poznat relevantné skutocnosti. 64 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 157 napadnutého rozsudku rozhodol, ze prislúcha výlucne Komisii, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladat pokuty na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 "stanovila jednotlivé podiely rôznych spolocností v rámci súm, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, kedze boli súcastou toho istého podniku, pricom táto úloha... nemôze byt ponechaná na vnútrostátne súdy". 65 Rovnako z toho vyplýva, ze sa Vseobecný súd dopustil aj iných nesprávnych právnych posúdení, v prvom rade uvedením v bodoch 153 az 159 napadnutého rozsudku niektorých zásad týkajúcich sa vnútorného vztahu solidarity. 66 Na úvod, kedze, ako to uz bolo uvedené v bode 56 tohto rozsudku, zásada individualizácie trestov a sankcií sa týka iba podniku ako takého a nie fyzických a právnických osôb, ktoré ho tvoria, sa Vseobecný súd dopustil v napadnutom rozsudku nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 153 napadnutého rozsudku rozhodol, ze z tejto zásady individualizácie trestov a sankcií vyplýva, ze kazdá spolocnost musí mat právomoc odvodit z rozhodnutia ukladajúceho jej pokutu, ktorú má zaplatit solidárne s jednou alebo viacerými inými spolocnostami, podiel, ktorý musí zaplatit v rámci svojho vztahu s dalsími solidárnymi dlzníkmi, ked sa Komisia prestane o situáciu zaujímat. 67 Dalej, kedze prinálezí vnútrostátnym súdom, aby stanovili podiely dlzníkov solidárne ulozenej pokuty v súlade s právom Únie na základe vnútrostátneho práva, ktorému spor podlieha, ako to uz bolo uvedené v bode 62 tohto rozsudku, Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 155 napadnutého rozsudku rozhodol, jednak, ze pojem solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút je autonómnym pojmom, ktorý je potrebné vykladat s odkazom na ciele a systém práva hospodárskej sútaze, na ktorých sa podiela, a prípadne s odkazom na vseobecné zásady, ktoré vyplývajú zo vsetkých vnútrostátnych právnych systémov, a jednak, ze hoci sa povinnost zaplatit pokutu zatazujúcu spolocnosti, ktorým Komisia ulozila solidárne zaplatenie pokuty z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva, svojou povahou odlisuje od povinnosti spoludlzníkov v rámci záväzku podla súkromného práva, je potrebné vychádzat najmä z právneho rezimu solidárneho záväzku. 68 Okrem toho, kedze sa sankcná právomoc Komisie týka iba urcenia vonkajsieho vztahu solidarity, Vseobecný súd sa v bode 156 napadnutého rozsudku rovnako dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze rozhodnutie, ktorým Komisia ukladá viacerým podnikom, aby solidárne zaplatili urcitú pokutu, spôsobuje nevyhnutne vsetky úcinky, ako sa z právneho hladiska vztahujú na právny rezim platenia pokút v rámci práva hospodárskej sútaze, a to tak vo vztahoch medzi veritelmi a solidárnymi dlzníkmi, ako aj vo vztahoch medzi solidárnymi dlzníkmi navzájom. 69 Nakoniec sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj v bodoch 158 a 159 napadnutého rozsudku, ked v podstate rozhodol, ze ak v rozhodnutí Komisie ukladajúcemu viacerým spolocnostiam pokutu, ktorá sa má zaplatit solidárne, neexistuje konstatovanie, podla ktorého v rámci podniku boli niektoré spolocnosti viac zodpovedné za úcast uvedeného podniku na karteli pocas uvedeného obdobia ako druhé, má sa predpokladat, ze majú rovnakú zodpovednost, a teda majú znásat rovnaké podiely súm, ktoré im boli solidárne ulozené. 70 Právo Únie totiz takéto pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom, ktoré sa uplatnuje automaticky, nestanovuje, kedze, ako uz aj bolo uvedené v bode 62 tohto rozsudku, podiely dlzníkov pri solidárne ulozenej pokute sa majú stanovit v súlade s právom Únie na základe vnútrostátneho práva. 71 Treba zdôraznit, ze právo Únie v podstate nebráni tomu, aby bolo vnútorné rozdelenie takejto pokuty vykonané na základe pravidla vnútrostátneho práva, ktoré urcuje podiely solidárnych dlzníkov s ohladom na ich zodpovednost alebo vinu za spáchanie porusenia vytýkaného podniku, ktorého je súcastou, spolu s prípadne automaticky uplatnovaným pravidlom, ktoré stanovuje, ze pokial nemôzu spolocnosti, ktoré pozadujú nerovnaké rozdelenie pokuty, preukázat, ze niektoré spolocnosti sú viac zodpovedné ako iné za úcast na uvedenom karteli pocas urcitého obdobia, musia byt dotknuté spolocnosti zodpovedné za rovnaké podiely. 72 Po druhé body 245, 247, 262 a 263 napadnutého rozsudku, ktoré kritizujú Komisiu, sú tiez postihnuté nesprávnym právnym posúdením, kedze Vseobecný súd v nich v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci priznanej v súlade s clánkom 261 ZFEÚ v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 urcil podiely súm pokuty, ktoré znása kazdá spolocnost tvoriaca dotknutý podnik pocas obdobia dotknutého porusovania. 73 Pri posúdení tohto vnútorného rozdelenia v uvedených bodoch napadnutého rozsudku sa totiz Vseobecný súd oprel o úvahy uvedené v bodoch 158 a 159 uvedeného rozsudku. Ako uz bolo uvedené v bode 70 tohto rozsudku, tieto úvahy v tom, ako uvádzajú pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom, ktoré sa uplatnuje automaticky, ktoré má stanovovat právo Únie, obsahujú nesprávne právne posúdenie. 74 Okrem toho, kedze ako to vyplýva aj z tohto rozsudku, sankcná právomoc, ktorou disponuje Komisia podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, neobsahuje právomoc rozdelit ulozenú pokutu medzi solidárnych dlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu, ked je pokuta v celom rozsahu zaplatená, a následne sa Komisia prestane o situáciu zaujímat, Vseobecný súd tiez nemá takúto právomoc rozdelenia v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci, ktorá mu je priznaná v clánku 31 uvedeného nariadenia na zrusenie, znízenie alebo zvýsenie uvedenej pokuty. 75 Kedze ho totiz podla ustálenej judikatúry neobmedzená súdna právomoc Vseobecného súdu oprávnuje, aby nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (pozri najmä rozsudok z 26. septembra 2013, Alliance One International/Komisia, C-679/11 P, bod 104 a citovanú judikatúru), táto právomoc sa nemôze rozsírit na posúdenia, ktoré nepatria do sankcnej právomoci Komisie. 76 Z týchto úvah vyplýva, ze prvé tri odvolacie dôvody Komisie treba prijat, zatial co siedmy odvolací dôvod treba zamietnut. 77 Za týchto okolností treba prijat odvolanie Komisie bez toho, aby Súdny dvor musel posúdit stvrtý, piaty a siesty odvolací dôvod Komisie. Tieto odvolacie dôvody sú totiz subsidiárne voci trom prvým odvolacím dôvodom uvedeného odvolania v rozsahu, v akom sú zalozené na predpoklade, podla ktorého budú Súdnym dvorom zamietnuté. Okrem toho aj keby boli prijaté, tieto odvolacie dôvody nemôzu viest k sirsej neplatnosti napadnutého rozsudku, akou je neplatnost vyplývajúca z dôvodnosti týchto prvých troch odvolacích dôvodov. 2. O následkoch, ktoré vyplývajú z dôvodnosti odvolania Komisie 78 Na úvod treba konstatovat, ze dôvodnost odvolania Komisie nie je takej povahy, aby viedla k zruseniu bodu 2 výroku napadnutého rozsudku, co Komisia ziadala na prvom mieste. 79 Z bodov 137 az 167, ako aj z bodu 237 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd zrusil clánok 2 sporného rozhodnutia, pokial sa týka výpoctu sumy pokuty, ktorá sa má ulozit spolocnostiam SEHV a Magrini, a pokial ide o stanovenie súm, ktoré majú solidárne zaplatit odvolatelky, z troch dôvodov, a to ze Komisia tým, ze uznala Reyrolle, SEHV a Magrini za solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty, ktorej výska zjavne prekracuje ich spolocnú zodpovednost, a tým, ze neuznala Siemens Österreich a KEG za solidárne zodpovedné za zaplatenie casti pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini, a tiez tým, ze neulozila spolocnosti Reyrolle ako jedinej znásat cast jej ulozenej pokuty, porusila zásadu individualizácie trestov a sankcií. 80 Ako to tiez uviedol generálny advokát v bode 27 svojich návrhov, tento trojitý dôvod, z ostatných, ktoré Komisia na Súdnom dvore nenamietala, na ktorom Vseobecný súd zalozil zrusenie clánku 2 sporného rozhodnutia, nevyplýva z uplatnenia zásad týkajúcich sa vnútorného vztahu solidarity, ako sú uvedené v bodoch 153 az 159 napadnutého rozsudku a ktoré sú predmetom odvolania Komisie. 81 Naopak, uvedený dôvod vyplýva z uplatnenia zásad spravujúcich vonkajsí vztah solidarity, a to zodpovednost kazdej zo spolocností za úplnú platbu pokuty Komisii ulozenej podniku, ktorej je súcastou pocas porusovania, ako sú pripomenuté Vseobecným súdom v bodoch 148 az 152, v prvej vete bodu 153, ako aj v bode 154 napadnutého rozsudku, ktoré nie sú poznacené ziadnym nesprávnym právnym posúdením, ako to vyplýva aj z bodov 49, 54, 57 a 59 tohto rozsudku. 82 Naopak, dôvodnost prvých troch odvolacích dôvodov predlozených Komisiou má za následok zrusenie bodu 3 výroku napadnutého rozsudku, ako to táto institúcia aj ziada, v rozsahu, v akom z bodov 245, 247, 262 a 263 tohto rozsudku jasne vyplýva, ze stanovenie podielov dotknutých spolocností v ich vnútornom vztahu, vykonané Vseobecným súdom na základe jeho neobmedzenej súdnej právomoci a zásad týkajúcich sa vnútorného rozdelenia solidárneho dlhu uvedených v bodoch 158 a 159 uvedeného rozsudku, tvorí cast úvah, na ktorých základe Vseobecný súd rozhodol ulozit a potom zmenit pokuty uvedené v bode 3 výroku uvedeného rozsudku. 83 Z toho vyplýva, ze bod 3 výroku napadnutého rozsudku sa musí zrusit v rozsahu, v akom zahrna urcenie podielov súm pokuty, ktorá bola zalobkyniam na prvom stupni solidárne ulozená. 84 Kedze zaloba bola v zostávajúcej casti zamietnutá v súlade s bodom 4 výroku napadnutého rozsudku, netreba rozhodnút o ziadosti Komisie smerujúcej k zamietnutiu zalôb vo veciach T-122/07, T-123/07 a T-124/07, pokial ide o zrusenie clánku 2 písm. j) k) a l) sporného rozhodnutia, ktoré pozadovali zalobkyne na prvom stupni. B - O odvolaní spolocnosti Reyrolle 85 Na podporu svojho odvolania spolocnost Reyrolle predkladá dva odvolacie dôvody zalozené na porusení po prvé zásady individualizácie trestov a sankcií a po druhé zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. 1. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady individualizácie trestov a sankcií a) Argumentácia úcastníkov konania 86 Svojím prvým odvolacím dôvodom spolocnost Reyrolle tvrdí, ze Vseobecný súd porusil zásadu individualizácie trestov a sankcií, ked na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci porusil clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 tým, ze ulozil pokutu podniku tvorenom spolocnostami Rolls-Royce a Reyrolle za obdobie od roku 1988 az do roku 1998 nie na základe situácie tohto podniku, ale podla ekonomickej sily jedného hospodárskeho subjektu, ktorý vznikol az o niekolko rokov neskôr na základe predaja spolocnosti Reyrolle spolocnosti VA Technologie. 87 Spolocnost Reyrolle tvrdí, ze Vseobecný súd nemal vypocítat jednu východiskovú sumu a to iba na základe obratu a trhového podielu podniku vedeného skupinou VA Tech, ale mal urcit odlisnú východiskovú sumu pre spolocnost Reyrolle za obdobie, v ktorom, ako to uz bolo uvedené v bode 6 tohto rozsudku, bola dcérskou spolocnostou spolocnosti Rolls Royce, t. j. za obdobie od 15. apríla 1988 do 20. septembra 1998. 88 Podla spolocnosti Reyrolle sa východisková suma za obdobie pred vstupom spolocnosti Reyrolle do spolocnosti VA Technologie mala stanovit na základe trhového podielu podniku tvorenom spolocnostami Rolls Royce a Reyrolle a samotného obratu tohto podniku. Týmto spôsobom by celková suma pokuty ulozenej spolocnosti Reyrolle bola maximálne vo výske 2,05 milióna eur. 89 Komisia uvádza, ze odvolací dôvod nie je dôvodný. Tvrdí, ze nebolo odôvodnené stanovit odlisnú východiskovú sumu za obdobie, pocas ktorého spolocnost Reyrolle bola súcastou podniku Rolls-Royce, kedze materskej spolocnosti tohto podniku nemozno vytýkat ziadne porusenie. V kazdom prípade, ak by sa aj urcila iná východisková suma, pokuta by sa bola podla disponibilných údajov zvýsila, a nie znízila. b) Posúdenie Súdnym dvorom 90 Spolocnost Reyrolle tvrdí, ze zásada individualizácie trestov a sankcií vyzaduje, ze kedze v období, pocas ktorého sa zúcastnila dotknutého kartelu, bola súcastou postupne dvoch podnikov, a to podniku Rolls-Royce a potom podniku tvorenom skupinou VA Tech, pokuta 9450000 eur, ktorú jej Vseobecný súd individuálne ulozil v bode 3 poslednej zarázke výroku napadnutého rozsudku v rámci výkonu jeho neobmedzenej súdnej právomoci, mala byt vypocítaná na základe dvoch odlisných východiskových súm pre dva dotknuté podniky, pokrývajúc obe postupné obdobia porusovania, pocas ktorých táto spolocnost bola súcastou kazdého z týchto podnikov. 91 Ako vsak uz bolo uvedené v bode 52 tohto rozsudku, zásada individualizácie trestov a sankcií vyzaduje, v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, aby bola suma pokuty urcená vzhladom na závaznost porusenia individuálne vytýkaného dotknutému podniku a dlzky tohto porusenia. Táto zásada sa rovnako uplatnuje aj ked, ako to aj v prejednávanej veci je, na Vseobecnom súdu, aby urcil sumu pokuty na základe jeho neobmedzenej súdnej právomoci. 92 Ako to uviedol aj generálny advokát v bodoch 131 az 134 svojich návrhov, z bodov 140, 144 a 164 napadnutého rozsudku vyplýva, ze pri stanovení pokuty, ktorá bola ulozená oddelene spolocnosti Reyrolle na základe obdobia, pocas ktorého bola súcastou skupiny Rolls-Royce, Vseobecný súd rozhodol na základe úvahy, podla ktorej pocas tohto obdobia bolo porusenie vykonávané samostatne spolocnostou Reyrolle, kedze Komisia konstatovala, ze vzhladom na materskú spolocnost podniku Rolls-Royce sa porusenie premlcuje. V zostávajúcej casti je nesporné, ze za nasledujúce obdobie porusenia spolocnost Reyrolle pokracovala vo svojej úcasti na karteli ako súcast podniku tvorenom skupinou VA Tech, ktorej holdingová spolocnost VA Technologie bola tiez medzi spolocnostami zodpovednými za porusovanie. 93 Z toho vyplýva, ze kedze v prejednávanej veci nebolo ziadne porusenie individuálne vytýkané podniku Rolls-Royce, zásada individualizácie trestov a sankcií vyzaduje, aby suma pokuty bola urcená nie na základe vlastností vlastných tomuto podniku, ale samotnej spolocnosti, tvorenej pred jej kúpou spolocnostou VA Technologie, výlucne spolocnostou Reyrolle a inými spolocnostami skupiny VA Tech, ktoré sa zúcastnili na karteli. 94 Vseobecný súd preto mohol urcit jedinú východiskovú sumu pre podnik tvorený skupinou VA Tech, a to na základe jeho obratu v roku 2003, ktorý bol posledným celým rokom porusenia, a následne rozdelit zodpovednost za porusenie medzi jednotlivé spolocnosti za obdobia, pocas ktorých sa zúcastnovali na karteli. 95 Za týchto podmienok treba prvý odvolací dôvod odvolania spolocnosti Reyrolle zamietnut. 2. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality a) Argumentácia úcastníkov konania 96 Spolocnost Reyrolle vo svojom druhom odvolacom dôvode Vseobecnému súdu vytýka, ze porusil zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ked na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci uplatnil metódy výpoctu odlisné od metód stanovených pre iné spolocnosti, cím ju v porovnaní s inými spolocnostami znacne znevýhodnil. 97 Po prvé, pokial ide o spolocnosti SEHV a Magrini, ktoré tvorili postupne podnik Schneider a podnik VA Tech, z bodu 241 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd urcil rôzne východiskové sumy za kazdé obdobie, pocas ktorého patrili k rôznym podnikom. Naopak, pokial ide o spolocnost Reyrolle, Vseobecný súd pouzil úplne inú metódu, kedze urcil pokutu na základe jednej východiskovej sumy, aj ked táto spolocnost patrila pocas obdobia porusovania rôznym podnikom, co viedlo k tomu, ze uvedenej spolocnosti bola ulozená neprimeraná pokuta. 98 Po druhé, diskriminácia, ktorú údajne utrpela spolocnost Reyrolle, by bola o to väcsia, ak by metóda výpoctu pokuty, ktorá jej bola ulozená, bola porovnaná s metódou pouzitou Komisiou pre niektoré japonské podniky nachádzajúce sa v porovnatelnej situácii so situáciou tejto spolocnosti, kedze pri týchto podnikoch Vseobecný súd pouzil odlisné východiskové sumy pre obdobie predchádzajúce vcleneniu ich cinností do oblasti RIP v spolocnom podniku. 99 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze nebol predlozený na Vseobecnom súde, a tak predstavuje nový dôvod. Tento odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. b) Posúdenie Súdnym dvorom 100 Pokial ide o prípustnost druhého odvolacieho dôvodu, prekázka konania predlozená Komisiou sa musí zamietnut. 101 Hoci je pravda, ze spolocnost Reyrolle neuviedla na prvom stupni údajné diskriminácie, na ktoré sa odvoláva v tomto odvolacom dôvode, táto okolnost nemá za následok neprípustnost tohto odvolacieho dôvodu. 102 Je totiz prípustné, aby spolocnost Reyrolle podala odvolanie na Súdny dvor a tvrdila, ze odvolacie dôvody vznikli zo samotného napadnutého rozsudku, a kritizovala v nich dôvodnost z právneho hladiska (rozsudok z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C- 176/06 P, bod 17). 103 V prejednávanej veci spolocnost Reyrolle vytýka Vseobecnému súdu, ze voci nej uplatnil diskriminacné zaobchádzanie, ked na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci stanovil sumu pokuty, ktorú jej ulozil. Následne hoci je pravda, ze na výpocet pokút Vseobecný súd pouzil rovnakú metódu, akú pouzila Komisia, nic to nemení na tom, ze si tým Vseobecný súd túto metódu osvojil a ze údajná diskriminácia, ktorú uvádza spolocnost Reyrolle, vyplýva z nového výpoctu pokuty, ktorý vykonal Vseobecný súd, a má tak pôvod v napadnutom rozsudku. 104 Okrem toho tento odvolací dôvod, pokial ide o výpocet pokuty, ktorý vykonal Vseobecný súd na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci, nemozno povazovat za neprípustný, kedze zo svojej povahy nemohol byt predlozený na prvom stupni (pozri v tomto zmysle rozsudok Alliance One International/Komisia, uz citovaný, bod 35 a citovanú judikatúru). 105 Pokial ide o podstatu tohto odvolacieho dôvodu, z judikatúry vyplýva, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci v rámci urcenia výsky pokút nesmie viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré uzavreli dohodu v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri najmä rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, C-70/12 P, bod 46 a citovanú judikatúru). 106 Z ustálenej judikatúry okrem toho vyplýva, ze k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania dochádza len vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudok zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C- 76/06 P, s. I-4405, bod 40 a citovanú judikatúru). 107 Treba vsak konstatovat, ze v prejednávanej veci zásada rovnosti zaobchádzania nebola porusená, kedze spolocnost Reyrolle sa nenachádza v porovnatelnej situácii so situáciou skupiny Schneider, ani so situáciou japonských výrobcov. 108 Pokial ide najprv o tvrdenia, podla ktorých spolocnost Reyrolle bola objektom diskriminácie v porovnaní so spolocnostami SEHV a Magrini, uz bolo v bodoch 92 a 93 tohto rozsudku uvedené, ze spolocnost Reyrolle sa zúcastnila na dotknutom porusení ako súcast jedného podniku, a to podniku tvorenom skupinou VA Tech, ktorej zlozenie sa pocas obdobia porusovania menilo. 109 Dalej je táto situácia odlisná od situácie, v ktorej sa nachádzali spolocnosti SEHV a Magrini. Tieto spolocnosti sa totiz postupne zúcastnili dotknutého kartelu ako súcast dvoch rôznych podnikov, a to najprv ako súcast podniku, ktorého materská spolocnost bola spolocnost Schneider, neskôr, po ich predaji spolocnosti VA Technologie, ako súcast podniku tvoreného skupinou VA Tech. Okrem toho tak spolocnosti Schneider, ako aj spolocnosti VA Technologie bola ulozená osobná zodpovednost za úcast na tomto karteli. 110 Rovnako nemozno tvrdit, ze spolocnost Reyrolle a japonskí výrobcovia sa nachádzali v porovnatelnej situácii. Je totiz nesporné, ze sa dotknutí japonskí výrobcovia, a to Fuji a Hitachi na jednej strane a Mitsubishi a Toshiba na druhej strane, pôvodne zúcastnili na uvedenom karteli nezávisle. Hoci 1. októbra 2002 tieto spolocnosti spojili svoje cinnosti v oblasti RIP do dvoch spolocných podnikov, a to JAEPS a TM T&D Corp., pokracovali v existencii ako samostatné a nezávislé podniky. Naopak, to nie je prípad spolocnosti Reyrolle, kedze po jej predaji spolocnosti VA Technologie a jej spojeniu do podniku tvorenom skupinou VA Tech, nepokracovala v existencii ako samostatný a nezávislý podnik. 111 Pokial ide nakoniec o údajné porusenie zásady proporcionality, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprinálezí Súdnemu dvoru nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie týmito podnikmi. Konstatovat, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty, môze Súdny len vtedy, ak dospeje k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná (pozri najmä rozsudok Quinn Barlo a i./Komisia, uz citovaný, bod 57 a citovanú judikatúru). 112 Spolocnost Reyrolle sa teda rozhodla zalozit svoju výhradu, pokial ide o disproporcnú povahu pokuty, ktorá jej bola ulozená Vseobecným súdom, na tvrdeniach, podla ktorých bola predmetom diskriminacného zaobchádzania, co sa ukázalo ako nedôvodné. Táto spolocnost teda nerozvinula dostatocne osobitnú argumentáciu, ktorou by preukázala nadmernú úroven absolútnej výsky tejto pokuty. Z tohto dôvodu táto výhrada zalozená na údajnom porusení zásady proporcionality musí byt zamietnutá. 113 Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod predlozený na podporu odvolania spolocnosti Reyrolle sa taktiez musí zamietnut. 114 V dôsledku toho nemozno prijat nijaký z odvolacích dôvodov uvedených spolocnostou Reyrolle na podporu jej odvolania, a preto treba toto odvolanie v plnom rozsahu zamietnut. C - O odvolaní spolocností SEHV a Magrini 115 V prvom rade a spolu treba preskúmat prvé dva odvolacie dôvody predlozené spolocnostami SEHV a Magrini na podporu ich odvolania. 1. O prvých dvoch odvolacích dôvodoch zalozených na porusení zásady ne ultra petita a na nedodrzaní právnej sily rozhodnutej veci a) Argumentácia úcastníkov konania 116 Spolocnosti SEHV a Magrini tvrdia na jednej strane, ze ich zaloba na Vseobecnom súde sa týkala pokuty vo výske 4500000 eur, ktorú mali zaplatit solidárne so spolocnostou Schneider v súlade s clánkom 2 písm. k) sporného rozhodnutia, a nie aj pokuty vo výske 3600000 eur, ktorú mala zaplatit spolocnost Schneider samostatne v súlade s clánkom 2 písm. j) tohto sporného rozhodnutia. Tieto spolocnosti na druhej strane uvádzajú, ze zatial co iba spolocnost Schneider mohla poslednú uvedenú výsku pokuty napadnút, táto spolocnost takúto zalobu na Vseobecný súd nepodala. 117 Z toho vyplýva, ze tým, ze Vseobecný súd zrusil pokutu ulozenú v clánku 2 písm. j) sporného rozhodnutia a zahrnul ju do pokuty, ktorú sú solidárne povinné zaplatit spolocnosti Schneider, SEHV a Magrini, nielen porusil zásadu ne ultra petita, ale rovnako nedodrzal právnu silu rozhodnutej veci, ktorú týmto rozhodnutím získala spolocnost Schneider. 118 Komisia tvrdí, ze toto odvolanie je v plnom rozsahu neprípustné, kedze tieto závery sú úplný opak záverov zaloby podanej na Vseobecný súd. V kazdom prípade, kedze otázka výsky pokuty ulozenej solidárne spolocnostiam, ktoré postupne boli súcastou podnikov Schneider a VA Tech, bola predlozená Vseobecnému súdu v rámci zaloby podanej zalobkynami v prvostupnovom konaní, tento súd mohol zmenit sumu tejto pokuty na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci bez toho, aby porusil zásadu ne ultra petita alebo právnu silu rozhodnutej veci. b) Posúdenie Súdnym dvorom 119 Na úvod treba najprv pripomenút, ako to potvrdzuje clánok 113 ods. 1 rokovacieho poriadku v znení platnom v case podania odvolania, ze v odvolaní mozno navrhnút, aby bolo ciastocne alebo úplne vyhovené návrhom, ktoré boli predlozené v prvostupnovom konaní. 120 Toto odvolanie je teda neprípustné, ako to uviedol aj generálny advokát v bode 150 svojich návrhov, v rozsahu, v akom návrhy odvolateliek smerujú k potvrdeniu clánku 2 písm. k) sporného rozhodnutia, ktorého zrusenie pozadovali na prvom stupni. 121 Dalej, ako to rovnako uviedol generálny advokát v uvedenom bode 150 svojich návrhov, odvolanie spolocností SEHV a Magrini je okrem toho neprípustné v rozsahu, v akom tieto návrhy smerujú k tomu, aby bol clánok 2 písm. j) sporného rozhodnutia potvrdený, kedze toto ustanovenie sa týka pokuty, ktorú môze napadnút iba samotná spolocnost Schneider. Táto spolocnost vsak zalobu na Vseobecný súd nepodala. 122 Nakoniec je toto odvolanie neprípustné v rozsahu, v akom spolocnosti SEHV a Magrini ziadajú Súdny dvor, aby rozhodol, pokial ide o clánok 2 písm. k) sporného rozhodnutia, ze kazdý zo solidárnych dlzníkov znása tretinu zo sumy 4500000 eur. V bode 74 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze súd Únie nedisponuje pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci právomocou rozdelit pokutu medzi solidárnych dlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu. 123 Komisia sa vsak nemôze dovolávat neprípustnosti návrhov spolocností SEHV a Magrini, pokial sa týkajú ciastocného zrusenia bodov 2 a 3 výroku napadnutého rozsudku. 124 Treba uviest, ze v rámci ich odvolania spolocnosti SEHV a Magrini tvrdia, ze Vseobecný súd rozhodol ultra petita, ked v bode 2 výroku napadnutého rozsudku zrusil clánok 2 písm. j) sporného rozhodnutia, ako aj clánok 2 písm. k) tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa posledný uvedený clánok sporného rozhodnutia týkal spolocnosti Schneider. Odvolatelky v tejto súvislosti uvádzajú, ze spolocnost Schneider nepodala zalobu o neplatnost na Vseobecný súd, cím sporné rozhodnutie nadobudlo v tomto ohlade právoplatnost. Podla odvolateliek tak pokuta, ktorú Vseobecný súd v bode 3 prvom odseku výroku uvedeného rozsudku po zrusení clánku 2 sporného rozhodnutia zmenil v rozsahu, v akom sa týkala spolocnosti Schneider, bola voci nim osobitne nevýhodná. 125 Kedze na podporu svojich návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu bodov 2 a 3 výroku napadnutého rozsudku odvolatelky predkladajú aj dôvody, ktoré vzisli zo samotného rozsudku, tieto návrhy musia byt vzhladom na citovanú judikatúru v bode 102 tohto rozsudku vyhlásené za prípustné. 126 Pokial ide o posúdenie veci samej pri prvých dvoch odvolacích dôvodoch, treba pripomenút, ze súd Únie je oprávnený vykonat svoju neobmedzenú právomoc, pokial mu je predlozená na posúdenie otázka výsky pokuty (pozri najmä rozsudok Alliance One International/Komisia, uz citovaný, bod 105). 127 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze otázka výsky pokuty ulozenej individuálne spolocnosti Schneider podla clánku 2 písm. j) sporného rozhodnutia nebola predmetom posúdenia Vseobecného súdu. 128 Kedze totiz spolocnost Schneider nepodala zalobu spochybnujúcu sumu uvedenej pokuty, nemohla byt táto suma predmetom zaloby podanej spolocnostami SEHV a Magrini, pretoze nebola ulozená týmto spolocnostiam. 129 Za týchto podmienok treba rozhodnút, ze Vseobecný súd rozhodol ultra petita, ked v bode 2 výroku napadnutého rozsudku zrusil clánok 2 písm. j) a k) sporného rozhodnutia a zmenil v bode 3 prvej zarázke tohto výroku pokuty ulozené v týchto ustanoveniach tým, ze ich zahrnul do jednej sumy, ktorú mali zaplatit solidárne spolocnosti Schneider, SEHV a Magrini. 130 Je isto pravda, ako to uviedol Vseobecný súd v bode 248 napadnutého rozsudku, ze hoci táto zmena pokuty nezmenila celkovú sumu pokuty, ktorú môze Komisia pozadovat od spolocnosti Schneider na základe vonkajsieho rámca solidarity, táto pokuta je pre spolocnost Schneider výhodnejsia, pokial ide o výsku pokuty, ktorú musí táto spolocnost v konecnom dôsledku znásat v rámci vnútorného rozdelenia solidarity. Nic to vsak nemení na tom, ze Vseobecný súd nemohol vykonat takúto zmenu, ktorá môze byt nevýhodnejsia pre spolocnosti SEHV a Magrini tak z vonkajsieho hladiska, ako aj z vnútorného hladiska solidarity. Kedze Vseobecný súd nemohol v prvom rade rozhodnút o protiprávnosti ulozenia dotknutej pokuty bez porusenia zásady ne ultra petita, nemohol v druhom rade v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci túto pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit. 131 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze prvé dva odvolacie dôvody spolocností SEHV a Magrini musia byt prijaté. 132 Za týchto okolností treba prijat odvolanie spolocností SEHV a Magrini bez toho, aby Súdny dvor musel posúdit tretí odvolací dôvod tohto odvolania, zalozený na porusení zásady kontradiktórnosti. Tento odvolací dôvod má totiz iba subsidiárnu povahu vo vztahu k prvým dvom odvolacím dôvodom v rozsahu, v akom za predpokladu, ze by boli tieto dva odvolacie dôvody Súdnym dvorom zamietnuté, týmto tretím odvolacím dôvodom spolocnosti vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa v kazdom prípade dopustil neprávneho právneho posúdenia, ked zmenil pokutu v bode 3 prvej zarázke výroku napadnutého rozsudku bez toho, aby umoznil dotknutým spolocnostiam vyjadrit sa k tomuto novému urceniu pokuty. Okrem toho, ak by aj bol tento odvolací dôvod prijatý, nemohol viest k zruseniu napadnutého rozsudku nad rámec toho, co vyplýva z dôvodnosti prvých dvoch posúdených odvolacích dôvodov. 2. O následkoch, ktoré vyplývajú z dôvodnosti odvolania spolocností SEHV a Magrini 133 Z ohladom na ciastocnú neprípustnost návrhov ich odvolania, ako bola konstatovaná v bodoch 119 az 122 tohto rozsudku, dôvodnost prvých dvoch odvolacích dôvodov predlozených spolocnostami SEHV a Magrini má za následok zrusenie bodu 2 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom rusí clánok 2 písm. j) a k) sporného rozhodnutia, ako aj bodu 3 prvej zarázky výroku napadnutého rozsudku. 134 Kedze spolocnosti SEHV a Magrini navyse nenavrhli v rámci ich odvolania, aby sa vyhovelo zalobám vo veciach T-122/07 az T-124/07, zostávajú tieto zaloby zamietnuté v súlade s bodom 4 výroku napadnutého rozsudku. VI - O trovách 135 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. 136 Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 137 Pokial ide o odvolanie spolocnosti Reyrolle (C-232/11 P), kedze táto spolocnost nemala úspech vo svojich dôvodoch a Komisia navrhla, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania, treba rozhodnút, ze táto spolocnost znása trovy konania tohto odvolania. 138 Kedze odvolanie Komisie (C-231/11 P) bolo prijaté a Komisia navrhla zaviazat zalobkyne na prvom stupni na náhradu trov konania, treba rozhodnút, ze tieto spolocnosti znásajú trovy konania tohto odvolania. 139 Kedze odvolanie spolocností SEHV a Magrini (C-233/11 P) bolo tiez prijaté a tieto spolocnosti navrhli zaviazat Komisiu na náhradu trov konania, treba rozhodnút, ze Komisia znása trovy konania tohto odvolania. 140 V zostávajúcej casti netreba menit rozdelenie trov konania týkajúcich sa prvostupnového konania, tak ako boli urcené v bodoch 5 az 7 výroku napadnutého rozsudku. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Bod 2 výroku rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 3. marca 2011, Siemens Österreich a i./Komisia (T-122/07 az T-124/07), sa zrusuje v rozsahu, v akom rusí clánok 2 písm. j) a k) rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 o zacatí konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom). 2. Bod 3 prvá zarázka výroku rozsudku Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens Österreich a i./Komisia (T-122/07 az T-124/07), sa zrusuje. 3. Bod 3 druhá az stvrtá zarázka výroku rozsudku Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens Österreich a i./Komisia (T-122/07 az T-124/07), sa zrusuje v rozsahu, v akom zahrna urcenie podielov súm pokuty, ktoré boli solidárne ulozené zalobkyniam na prvom stupni. 4. V zostávajúcej casti sa odvolania zamietajú. 5. Siemens AG Österreich, VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG, Siemens Transmission & Distribution Ltd, Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Magrini Galileo SpA sa zaväzujú na náhradu trov odvolacieho konania vo veci C-231/11 P. 6. Siemens Transmission & Distribution Ltd sa zaväzuje na náhradu trov odvolacieho konania vo veci C-232/11 P. 7. Európska Komisia sa zaväzuje na náhradu trov odvolacieho konania vo veci C-233/11 P. 8. Trovy konania vztahujúce sa k prvostupnovému konaniu zostávajú rozdelené v súlade s bodmi 5 az 7 výroku rozsudku Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens Österreich a i./Komisia (T-122/07 az T-124/07). Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7v6VPD/L92119-7756TMP.html#t-ECR_62011CJ0231_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0122&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:005:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:045:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0078&locale=SK 11. file:///tmp/lynxXXXX7v6VPD/L92119-7756TMP.html#c-ECR_62011CJ0231_SK_01-E0001