ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 13. decembra 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ -- Kartel -- Citelný charakter obmedzenia -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- Clánok 3 ods. 2 -- Vnútrostátny orgán pre ochranu hospodárskej sútaze -- Postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi -- Stíhanie a sankcionovanie -- Neprekrocenie prahových hodnôt podielov na trhu uvedených v oznámení 'de minimis` -- Obmedzenia na základe ciela" Vo veci C-226/11, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Francúzsko) z 10. mája 2011 a dorucený Súdnemu dvoru 16. mája 2011, ktorý súvisí s konaním: Expedia Inc. proti Autorité de la concurrence a i., SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda desiatej komory A. Rosas, vykonávajúci funkciu predsedu druhej komory, sudcovia U. Lőhmus (spravodajca), A. Ó Caoimh, A. Arabadziev a C. G. Fernlund, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. júna 2012, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Expedia Inc., v zastúpení: F. Molinié a F. Ninane, avocats, -- Autorité de la concurrence, v zastúpení: F. Zivy a L. Gauthier-Lescop, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci É. Baraduc, avocate, -- francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a J. Gstalter, splnomocnení zástupcovia, -- Írsko, v zastúpení: D. O'Hagan, splnomocnený zástupca, -- talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato, -- polská vláda, v zastúpení: M. Szpunar, splnomocnený zástupca, -- Európska komisia, v zastúpení: N. von Lingen a B. Mongin, splnomocnení zástupcovia, -- Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: X. Lewis, M. Schneider a M. Moustakali, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 6. septembra 2012, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostou Expedia Inc. (dalej len "Expedia") a najmä Autorité de la concurrence (orgán pre hospodársku sútaz) (predtým Rada hospodárskej sútaze) vo veci vysetrovaní zacatých zo strany Autorité de la concurrence a nou ulozených penazných sankcií z dôvodu dohôd o vytvorení spolocnej dcérskej spolocnosti, ktoré uzatvorili Expedia a Société nationale des chemins de fer français (SNCF) (dalej len "SNCF"). Právny rámec Právna úprava Únie 3 Clánok 3 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "1. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES], ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj clánok 81 [ES] na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. ... 2. Uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva nemôze viest k zákazu dohôd, rozhodnutí zdruzení podnikov alebo zosúladených postupov, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES] alebo splnajú podmienky clánku 81 ods. 3 [ES] alebo ktoré sú predmetom nariadenia o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 [ES]. ..." 4 Oznámenie Komisie o dohodách mensieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku sútaz podla clánku 81 ods. 1 [ES] (de minimis) ([3]Ú. v. ES C 368, 2001, s. 13; Mim. vyd. 08/002, s. 125; dalej len "oznámenie de minimis") v bodoch 1, 2, 4, 6 a 7 stanovuje: "1. ... Súdny dvor... vysvetlil, ze [clánok 81 ods. 1 ES] nie je uplatnitelný, ak nie je znatelný [citelný - neoficiálny preklad] úcinok dohody na obchod v rámci spolocenstva alebo na hospodársku sútaz. 2. V tomto oznámení Komisia kvantifikuje za pomoci prahových hodnôt trhového podielu [podielu na trhu - neoficiálny preklad], co je znatelné [citelné - neoficiálny preklad] obmedzenie hospodárskej sútaze podla clánku 81 [ES]. Táto negatívna definícia významnosti neznamená, ze dohody medzi podnikmi, ktoré presahujú prahové hodnoty stanovené v tomto oznámení, znacne [citelne - neoficiálny preklad] obmedzujú hospodársku sútaz. Takéto dohody môzu stále mat iba zanedbatelný úcinok na hospodársku sútaz, a preto nemôzu byt zakázané clánkom 81 ods. 1 [ES]... ... 4. V prípadoch, na ktoré sa vztahuje toto oznámenie, Komisia nezacne konania na základe ziadosti, ani zo svojej vlastnej iniciatívy. Ak podniky v dobrej viere predpokladajú, ze na dohodu sa vztahuje toto oznámenie, Komisia neulozí pokuty. Aj ked nie je pre ne záväzné, toto oznámenie je urcené tiez na to, aby poskytlo pokyny súdom a orgánom clenských státov pri ich uplatnovaní clánku 81 [ES]. ... 6. Týmto oznámením nie je dotknutý ziaden výklad clánku 81 [ES], ktorý môze byt poskytnutý Súdnym dvorom alebo [Vseobecným súdom]... 7. Komisia zastáva názor, ze dohody medzi podnikmi, ktoré ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi, skutocne znatelne [citelne - neoficiálny preklad] neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES], ak: a) celkový trhový podiel [podiel na trhu - neoficiálny preklad], ktorý majú strany dohody, nepresahuje 10 % na akomkolvek z relevantných trhov dotknutých dohodou, ak je vykonaná dohoda medzi podnikmi, ktoré sú skutocnými alebo prípadnými konkurentmi na akomkolvek z týchto trhov (dohody medzi konkurentmi)... ..." Francúzska vnútrostátna právna úprava 5 Clánok L 420-1 francúzskeho obchodného zákonníka stanovuje: "Zosúladené postupy, dohody, výslovné alebo tiché kartely alebo zdruzenia, ktoré majú za ciel alebo môzu mat za následok zabránenie, obmedzenie alebo narusenie hospodárskej sútaze v rámci trhu, sa zakazujú, a to aj vtedy, ak sa realizujú na základe priameho alebo nepriameho sprostredkovania spolocnostou v rámci skupiny so sídlom mimo Francúzska, najmä ak: 1. obmedzujú prístup iných podnikov na trh alebo ich slobodnú hospodársku sútaz na trhu; 2. bránia stanoveniu cien pôsobením trhu tým, ze umelo podporujú rast alebo pokles cien; 3. obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, investície alebo technický pokrok; 4. rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania." 6 Clánok L. 464-6-1 tohto zákonníka stanovuje, ze Autorité de la concurrence môze rozhodnút, ze v konaní netreba pokracovat, ak sa postupy uvedené v clánku L. 420-1 tohto zákonníka netýkajú zmlúv uzavretých podla Code des marchés publics (zákonníka o verejnom obstarávaní) a celkový podiel na trhu, ktorý majú podniky alebo subjekty predmetnej dohody alebo predmetných postupov, nepresahuje urcité prahové hodnoty zodpovedajúce prahovým hodnotám upraveným v bode 7 oznámenia de minimis. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 7 Na úcely rozsírenia predaja lístkov na vlak a zájazdov cez internet SNCF uzavrela v septembri 2001 s Expediou, americkou spolocnostou, ktorá sa specializuje na predaj zájazdov cez internet, viacero zmlúv a vytvorila s nou spolocnú dcérsku spolocnost nazvanú GL Expedia. Internetová stránka voyages-SNCF.com, ktorá sa doteraz specializovala na poskytovanie informácií, rezerváciu a predaj lístkov na vlak cez internet, zahrnula do svojho pola pôsobnosti aj cinnost GL Expedia a presla reorganizáciou s cielom ponúkat popri svojich pôvodných sluzbách aj sluzby internetovej cestovnej kancelárie. V priebehu roku 2004 bola táto spolocná dcérska spolocnost premenovaná na Agence de voyages SNCF.com (dalej len "Agence VSC"). 8 Rozhodnutím z 5. februára 2009 Autorité de la concurrence rozhodol, ze partnerstvo medzi SNCF a Expedia, ktoré viedlo k vytvoreniu Agence VSC, je kartelom porusujúcim clánok 81 ES a clánok L. 420-1 obchodného zákonníka, ktorého cielom je zvýhodnit uvedenú spolocnú dcérsku spolocnost na trhu sluzieb cestovných kancelárií poskytujúcich dovolenky v neprospech konkurentov. Autorité de la concurrence ulozil penazné pokuty Expedia, ako aj SNCF. 9 Autorité de la concurrence predovsetkým tvrdil, ze Expedia a SNCF sú na trhu internetových sluzieb cestovných kancelárií konkurentmi, pricom majú podiel na tomto trhu viac ako 10 %, a v dôsledku toho sa pravidlo zvané "de minimis" uvedené v bode 7 oznámenia de minimis, ako aj v clánku L. 464-2-1 obchodného zákonníka neuplatní. 10 Expedia pred Cour d'appel de Paris (Odvolací súd v Parízi) vytýkala Autorité de la concurrence, ze nadhodnotil podiel Agence VSC na dotknutom trhu. Tento súd o tomto zalobnom dôvode priamo nerozhodol. Vo svojom rozsudku z 23. februára 2010 predovsetkým rozhodol, ze Autorité de la concurrence bol podla znenia clánku L. 464-6-1 obchodného zákonníka a najmä vzhladom na pouzitie slovesa "môze" v kazdom prípade oprávnený stíhat postupy uplatnované podnikmi, ktorých podiel na trhu nedosahuje prahové hodnoty uvedené v tomto ustanovení, ako aj v oznámení de minimis. 11 Po podaní odvolania proti tomuto rozsudku zo strany Expedia Cour de cassation konstatuje, ze je nesporné, ako uz usúdil Autorité de la concurrence, ze kartel dotknutý vo veci samej má protisútazný ciel. Vzhladom na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa tejto oblasti sa domnieva, ze nie je isté, ci by Komisia stíhala takýto kartel v prípade, ak by podiely na dotknutom trhu neprekrocili prahové hodnoty uvedené v oznámení de minimis. 12 Navyse vnútrostátny súd zastáva názor, ze tvrdenia uvedené v bodoch 4 a 6 oznámenia de minimis, podla ktorých oznámenie nie je pre súdy a orgány clenských státov záväzné a týmto oznámením nie je dotknutý výklad clánku 101 ZFEÚ, ktorý môze byt poskytnutý súdmi Európskej únie, vyvolávajú pochybnosti v otázke, ci prahové hodnoty podielu na trhu stanovené týmto oznámením zakladajú nevyvrátitelnú právnu domnienku neexistencie citelného úcinku na konkurenciu v zmysle tohto clánku. 13 Za týchto podmienok Cour de cassation rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Majú sa clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vykladat v tom zmysle, ze bránia tomu, aby vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz postihoval a sankcionoval dohody, rozhodnutia o zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktoré nedosahujú prahové hodnoty stanovené v oznámení Európskej komisie de minimis na dvojitom základe clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze?" O prejudiciálnej otázke 14 Svojou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 majú vykladat v tom zmysle, ze bránia tomu, aby vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz uplatnil clánok 101 ods. 1 ZFEÚ na dohodu medzi podnikmi, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktorá nedosahuje prahové hodnoty stanovené Komisiou v jej oznámení de minimis. 15 Treba pripomenút, ze podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, sú nezlucitelné s vnútorným trhom. 16 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na dohodu medzi podnikmi sa nevztahuje zákaz podla tohto ustanovenia, ak ovplyvnuje obchod iba v nepatrnej miere (rozsudky z 9. júla 1969, Völk, [4]5/69, Zb. s. 295, bod 7; z 28. mája 1998, Deere/Komisia, [5]C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 77; z 21. januára 1999, Bagnasco a i., [6]C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 34, ako aj z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [7]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 50). 17 Zákaz stanovený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ sa vsak vztahuje na dohodu medzi podnikmi, ktorá má za ciel alebo za následok citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu a ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (rozsudky z 24. októbra 1995, Bayerische Motorenwerke, [8]C-70/93, Zb. s. I-3439, bod 18; z 28. apríla 1998, Javico, [9]C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 12, ako aj z 2. apríla 2009, Pedro IV Servicios, [10]C-260/07, Zb. s. I-2437, bod 68). 18 Pokial ide o úlohu orgánov clenských státov pri dodrziavaní práva Únie v oblasti konkurencie, clánok 3 ods. 1 prvá veta nariadenia c. 1/2003 upravuje úzky vztah medzi zákazom kartelov, ktorý stanovuje clánok 101 ZFEÚ, a príslusnými ustanoveniami vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Ked vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz uplatnuje ustanovenia vnútrostátneho práva zakazujúce kartely na dohody medzi podnikmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 101 ZFEÚ, tento clánok 3 ods. 1 prvá veta mu stanovuje povinnost paralelne uplatnit aj clánok 101 ZFEÚ (rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., [11]C-17/10, Zb. s. I-0000, bod 77). 19 Podla clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva nemôze viest k zákazu takýchto kartelov, ak ich cielom nie je obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 20 Z toho vyplýva, ze orgány pre hospodársku sútaz clenských státov môzu uplatnit ustanovenia vnútrostátneho práva zakazujúce kartely na dohodu medzi podnikmi, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 101 ZFEÚ len v prípade, ak táto dohoda citelne obmedzuje hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu. 21 Súdny dvor rozhodol, ze existenciu tohto obmedzenia treba posúdit z hladiska skutocného rámca, v rámci ktorého doslo k uzavretiu takejto dohody (pozri rozsudok zo 6. mája 1971, Cadillon, [12]1/71, Zb. s. 351, bod 8). Treba sa sústredit predovsetkým na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého spadá (pozri rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia, [13]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 58). Treba zároven zohladnit povahu dotknutých tovarov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 49). 22 Súdny dvor pri uskutocnení vlastného posúdenia predovsetkým uznal, ze dohoda o exkluzivite, dokonca aj taká, ktorá zarucuje absolútnu územnú ochranu, ovplyvnuje sporný trh iba nepodstatne vzhladom na slabé postavenie, ktoré majú dotknuté osoby na tomto trhu (pozri rozsudky Völk, uz citovaný, bod 7, a Cadillon, uz citovaný, bod 9). Naopak, v iných prípadoch Súdny dvor nevychádzal z postavenia dotknutých osôb na relevantnom trhu. Na základe toho Súdny dvor v bode 35 uz citovaného rozsudku Bagnasco a i. uznal, ze kartel medzi clenmi bankovej asociácie, ktorý pri zriadení kontokorentného úctu vylucoval moznost dohodnút si pevnú úrokovú sadzbu, nemôze mat citelný obmedzujúci vplyv na hospodársku sútaz, lebo zmena úrokovej sadzby závisí od objektívnych okolností, akými sú zmeny na penaznom trhu. 23 Z bodov 1 a 2 oznámenia de minimis vyplýva, ze Komisia chce v tomto oznámení pomocou prahových hodnôt podielov na trhu stanovit kvantitatívne kritériá toho, co sa nepovazuje za citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ZFEÚ a judikatúry citovanej v bodoch 16 a 17 tohto rozsudku. 24 Pokial ide o znenie oznámenia de minimis, v jeho bode 4 tretej vete sa poukazuje na to, ze oznámenie nie je právne záväzné tak pre orgány pre hospodársku sútaz, ako aj pre súdy clenských státov. 25 Okrem toho v bode 2 druhej a tretej vete tohto oznámenia Komisia upresnuje, ze pouzité prahové hodnoty podielov na trhu vycíslujú, co sa nepovazuje za citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ZFEÚ, avsak táto negatívna definícia citelnosti takéhoto obmedzenia neznamená, ze dohody medzi podnikmi, ktoré prekracujú tieto prahové hodnoty, citelne obmedzujú hospodársku sútaz. 26 Navyse na rozdiel od oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku sútaz [neoficiálny preklad] ([14]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43) oznámenie de minimis neobsahuje ziadne informácie o vyhláseniach orgánov pre hospodársku sútaz clenských státov, z ktorých by vyplývalo, ze tieto orgány uznávajú zásady, ktoré sú v nich stanovené, a zaväzujú sa zásady dodrziavat. 27 Z cielov oznámenia de minimis uvedených v bode 4 zároven vyplýva, ze toto oznámenie nie je pre orgány pre hospodársku sútaz a pre súdy clenských státov záväzné. 28 Z tohto bodu totiz na jednej strane vyplýva, ze cielom tohto oznámenia je objasnenie spôsobu, akým samotná Komisia ako orgán pre hospodársku sútaz Únie bude uplatnovat clánok 101 ZFEÚ. V dôsledku toho sa Komisia na základe oznámenia de minimis sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa odchýlit od obsahu tohto oznámenia bez porusenia vseobecných právnych zásad, najmä zásady rovnakého zaobchádzania a zásady ochrany legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [15]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 211). Na druhej strane Komisia chce súdy a orgány clenských státov usmernit pri uplatnovaní tohto clánku. 29 Z toho vyplýva, ako uz konstatoval Súdny dvor, ze oznámenie Komisie, akým je oznámenie de minimis, nie je pre clenské státy záväzné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2011, Pfleiderer, [16]C-360/09, Zb. s. I-5161, bod 21). 30 Toto oznámenie bolo uverejnené v roku 2001 v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, v ktorej sa na rozdiel od série L tohto vestníka neuverejnujú právne záväzné akty, ale iba informácie, odporúcania a oznámenia týkajúce sa Únie (pozri analogicky rozsudok z 12. mája 2011, Polska Telefonia Cyfrowa, [17]C-410/09, Zb. s. I-3853, bod 35). 31 Z toho vyplýva, ze orgán pre hospodársku sútaz clenského státu na úcely urcenia, ci obmedzenie hospodárskej sútaze je, alebo nie je citelné, môze zohladnit prahové hodnoty uvedené v bode 7 oznámenia de minimis, ale nie je to jeho povinnostou. Takéto prahové hodnoty totiz predstavujú len jeden z ukazovatelov, ktoré tomuto orgánu umoznujú urcit - z hladiska skutocného rámca, v rámci ktorého doslo k uzavretiu dohody -, ci obmedzenie je, alebo nie je citelné. 32 Na rozdiel od toho, co Expedia tvrdila na pojednávaní, stíhania zacaté orgánom pre hospodársku sútaz clenského státu a sankcie, ktoré tento orgán ulozil podnikom, ktoré uzavreli dohodu neprekracujúcu prahové hodnoty stanovené v oznámení de minimis, nemôzu z hladiska znenia bodu 4 tohto oznámenia samy osebe porusit zásady legitímnej dôvery a právnej istoty. 33 Navyse, ako uviedla generálne advokátka v bode 33 návrhov, zásada zákonnosti trestov nevyzaduje, aby sa oznámenie de minimis povazovalo za záväznú právnu normu pre vnútrostátne orgány. Kartely totiz zakazuje uz primárne právo Únie, konkrétne clánok 101 ods. 1 ZFEÚ. 34 Vzhladom na to, ze Expedia, francúzska vláda a Komisia v písomných pripomienkach alebo v priebehu pojednávania vyjadrili pochybnosti týkajúce sa konstatovania vnútrostátneho súdu, podla ktorého je nesporné, ze kartel dotknutý vo veci samej má protisútazný ciel, treba uviest, ze v konaní podla clánku 267 ZFEÚ zalozeného na jasnej delbe právomocí medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom patrí posúdenie skutkových okolností vo veci samej do právomoci vnútrostátneho súdu (pozri rozsudok z 8. septembra 2010, Winner Wetten, [18]C-409/06, Zb. s. I-8015, bod 49 a citovanú judikatúru). 35 Následne treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial sa zistí, ze jej predmetom bolo obmedzenie, vylúcenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, [19]56/64 a 58/64, Zb. s. 429, ako aj z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [20]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 65, a KME Germany a i./Komisia, [21]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 75). 36 V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznuje, ze rozlisovanie medzi "poruseniami na základe ciela" a "poruseniami na základe následku" spocíva v tom, ze urcité formy zosúladených konaní medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich povahy (rozsudky z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, [22]C-209/07, Zb. s. I-8637, bod 17, ako aj zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [23]C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 29). 37 Treba teda rozhodnút, ze dohoda, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má protisútazný ciel, predstavuje vzhladom na svoju povahu a bez ohladu na jej konkrétne úcinky citelné obmedzenie hospodárskej sútaze. 38 Vzhladom na vyssie uvedené treba na prejudiciálnu otázku odpovedat v tom zmysle, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia tomu, aby vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz uplatnil clánok 101 ods. 1 ZFEÚ na dohodu medzi podnikmi, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktorá nedosahuje prahové hodnoty stanovené Komisiou v jej oznámení de minimis, ak táto dohoda predstavuje citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle tohto ustanovenia. O trovách 39 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia tomu, aby vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz uplatnil clánok 101 ods. 1 ZFEÚ na dohodu medzi podnikmi, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktorá nedosahuje prahové hodnoty stanovené Európskou komisiou v oznámení o dohodách mensieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku sútaz podla clánku 81 ods. 1 [ES] (de minimis), ak táto dohoda predstavuje citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle tohto ustanovenia. Podpisy __________________________________________________________________ ( [24]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXE7Ouvu/L93951-446TMP.html#t-ECR_62011CJ0226_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:368:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0005&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0007&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0215&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0070&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0306&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0260&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0017&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61971??0001&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0360&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0410&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0409&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 24. file:///tmp/lynxXXXXE7Ouvu/L93951-446TMP.html#c-ECR_62011CJ0226_SK_01-E0001